506/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 05.12.2003
506
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 27. marca 1992 bol v Helsinkách prijatý Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k dohovoru 26. augusta 2000. Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 9. septembra 2003.
Dohovor nadobudol platnosť 19. apríla 2000 na základe článku 30 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 8. decembra 2003 na základe článku 30 ods. 3.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe k dohovoru 26. augusta 2000. Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 9. septembra 2003.
Dohovor nadobudol platnosť 19. apríla 2000 na základe článku 30 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 8. decembra 2003 na základe článku 30 ods. 3.
K oznámeniu č. 506/2003 Z. z.
DOHOVOR o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií
PREAMBULA
Zmluvné strany tohto dohovoru,
súc si vedomé osobitného významu ochrany ľudí a životného prostredia pred účinkami priemyselných havárií v záujme terajšieho a budúceho pokolenia,
uznávajúc význam a naliehavosť prevencie závažných škodlivých účinkov priemyselných havárií na ľudí a životné prostredie a podpory všetkých opatrení, ktoré stimulujú racionálne, ekonomické a účinné využitie preventívnych opatrení a opatrení na havarijnú pripravenosť a odozvu s tým, aby bol zabezpečený environmentálne vhodný a udržateľný ekonomický rozvoj,
berúc do úvahy, že účinky priemyselných havárií môžu byť pociťované za hranicami štátov a že si vyžadujú medzištátnu spoluprácu,
potvrdzujúc potrebu napomáhať aktívnu medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi, ktorých sa to týka, pred haváriou, počas nej a po nej, prijímať príslušné opatrenia a posilňovať a koordinovať akcie na všetkých vhodných úrovniach na účely podpory prevencie, pripravenosti a odozvy na cezhraničné účinky priemyselných havárií,
berúc na vedomie dôležitosť a prospešnosť bilaterálnych a multilaterálnych opatrení na prevenciu, pripravenosť a odozvu na priemyselné havárie,
súc si vedomé úlohy Európskej hospodárskej komisie OSN a odvolávajúc sa okrem iného v tejto súvislosti na Kódex EHK správania sa pri znečistení vnútrozemských vôd haváriami presahujúcimi hranice štátov a na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice,
so zreteľom na relevantné ustanovenia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), Záverečný dokument Viedenskej schôdze zástupcov členských štátov KBSE a na výsledky Sofijskej schôdze členských štátov KBSE o ochrane životného prostredia, ako aj na príslušné druhy činností a mechanizmov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), najmä na program APELL, Medzinárodnú organizáciu práce (ILO), najmä na Kódex praxe pri prevenciu veľkých priemyselných havárií a v iných relevantných medzinárodných organizáciách,
zvažujúc príslušné ustanovenia Deklarácie Konferencie OSN o životnom prostredí, najmä zásadu 2, podľa ktorej majú štáty v súlade s Chartou OSN a zásadami medzinárodného práva zvrchované právo využívať vlastné zdroje v súlade so svojou environmentálnou politikou a zodpovednosť zabezpečiť, aby činnosti pod ich
jurisdikciou alebo kontrolou nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov alebo oblastí za hranicami národnej jurisdikcie,
berúc do úvahy zásadu „znečisťovateľ platí“ ako základnú zásadu medzinárodného environmentálneho práva,
zdôrazňujúc zásady medzinárodného práva a zvyklostí, najmä zásadu priateľských susedských vzťahov, reciprocity, nediskriminácie a dobrej vôle,
dohodli sa takto:
Zmluvné strany tohto dohovoru,
súc si vedomé osobitného významu ochrany ľudí a životného prostredia pred účinkami priemyselných havárií v záujme terajšieho a budúceho pokolenia,
uznávajúc význam a naliehavosť prevencie závažných škodlivých účinkov priemyselných havárií na ľudí a životné prostredie a podpory všetkých opatrení, ktoré stimulujú racionálne, ekonomické a účinné využitie preventívnych opatrení a opatrení na havarijnú pripravenosť a odozvu s tým, aby bol zabezpečený environmentálne vhodný a udržateľný ekonomický rozvoj,
berúc do úvahy, že účinky priemyselných havárií môžu byť pociťované za hranicami štátov a že si vyžadujú medzištátnu spoluprácu,
potvrdzujúc potrebu napomáhať aktívnu medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi, ktorých sa to týka, pred haváriou, počas nej a po nej, prijímať príslušné opatrenia a posilňovať a koordinovať akcie na všetkých vhodných úrovniach na účely podpory prevencie, pripravenosti a odozvy na cezhraničné účinky priemyselných havárií,
berúc na vedomie dôležitosť a prospešnosť bilaterálnych a multilaterálnych opatrení na prevenciu, pripravenosť a odozvu na priemyselné havárie,
súc si vedomé úlohy Európskej hospodárskej komisie OSN a odvolávajúc sa okrem iného v tejto súvislosti na Kódex EHK správania sa pri znečistení vnútrozemských vôd haváriami presahujúcimi hranice štátov a na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice,
so zreteľom na relevantné ustanovenia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), Záverečný dokument Viedenskej schôdze zástupcov členských štátov KBSE a na výsledky Sofijskej schôdze členských štátov KBSE o ochrane životného prostredia, ako aj na príslušné druhy činností a mechanizmov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), najmä na program APELL, Medzinárodnú organizáciu práce (ILO), najmä na Kódex praxe pri prevenciu veľkých priemyselných havárií a v iných relevantných medzinárodných organizáciách,
zvažujúc príslušné ustanovenia Deklarácie Konferencie OSN o životnom prostredí, najmä zásadu 2, podľa ktorej majú štáty v súlade s Chartou OSN a zásadami medzinárodného práva zvrchované právo využívať vlastné zdroje v súlade so svojou environmentálnou politikou a zodpovednosť zabezpečiť, aby činnosti pod ich
jurisdikciou alebo kontrolou nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov alebo oblastí za hranicami národnej jurisdikcie,
berúc do úvahy zásadu „znečisťovateľ platí“ ako základnú zásadu medzinárodného environmentálneho práva,
zdôrazňujúc zásady medzinárodného práva a zvyklostí, najmä zásadu priateľských susedských vzťahov, reciprocity, nediskriminácie a dobrej vôle,
dohodli sa takto:
Článok 1
Definície
Na účely tohto dohovoru
a)
„priemyselná havária“ znamená udalosť, ktorá vznikne následkom nekontrolovaných zmien počas akejkoľvek činnosti spojenej s nebezpečnými látkami buď
(i)
na zariadení, napríklad počas ich výroby, používania, skladovania, nakladania s nimi alebo ich zneškodňovania, alebo
(ii)
počas ich prepravy v rozsahu, v akom to pokrýva článok 2 ods. 2 písm. d),
b)
„nebezpečná činnosť“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej je alebo môže byť prítomná jedna alebo viacero nebezpečných látok v množstvách, ktoré sa rovnajú alebo presahujú prahové množstvo uvedené v Prílohe I k tomuto dohovoru, a ktorá môže spôsobiť cezhraničné účinky,
c)
„účinky“ znamenajú priame alebo nepriame, okamžité alebo oneskorené nepriaznivé následky priemyselnej havárie pôsobiace okrem iného na
(i)
ľudí, rastlinstvo a živočíšstvo,
(ii)
pôdu, vodu, vzduch a krajinu,
(iii)
interakcie medzi faktormi (i) a (ii),
(iv)
hmotné statky a kultúrne dedičstvo vrátane historických pamiatok,
d)
„cezhraničné účinky“ sú závažne účinky v jurisdikcii zmluvnej strany, ktoré sú výsledkom priemyselnej havárie, ktorá sa stala v jurisdikcii druhej zmluvnej strany,
e)
„operátor“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane orgánov verejnej správy, ktorej je zverená daná činnosť, a to napríklad dozor, plánovanie vykonávania alebo vykonávanie samotnej činnosti,
f)
„zmluvná strana“ je, ak text neuvádza inak, zmluvná strana tohto dohovoru,
g)
„strana pôvodu“ je každá zmluvná strana alebo zmluvné strany, v jurisdikcii ktorých sa stane alebo sa môže stať priemyselná havária,
h)
„dotknutá strana“ je každá zmluvná strana alebo zmluvné strany, ktoré boli alebo môžu byť dotknuté cezhraničným účinkom priemyselnej havárie,
i)
„zainteresované strany“ sú strana pôvodu a dotknutá strana,
j)
„verejnosť“ je jedna alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb.
Článok 2
Rozsah
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na prevenciu, pripravenosť a odozvu na priemyselné havárie, ktoré môžu spôsobiť cezhraničné účinky vrátane účinkov takýchto havárií spôsobených prírodnými katastrofami, a na medzinárodnú spoluprácu týkajúcu sa vzájomnej pomoci, výskumu a vývoja, výmeny informácií a výmeny technológií v oblasti prevencie, pripravenosti a odozvy na priemyselné havárie.
2.
Tento dohovor sa nevzťahuje na
a)
jadrové havárie a mimoriadne udalosti s ionizujúcim (rádioaktívnym) žiarením,
b)
havárie vo vojenských zariadeniach,
c)
prietrže priehrad s výnimkou účinkov priemyselných havárií spôsobených týmito prietržami,
d)
havárie pri pozemnej preprave s výnimkou
(i)
havarijnej odozvy na tieto havárie,
(ii)
prepravy na mieste nebezpečnej činnosti,
e)
náhodné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov,
f)
havárie spôsobené činnosťami v morskom prostredí vrátane prieskumu alebo využívania morského dna,
g)
úniky ropy alebo iných škodlivých látok do mora.
Článok 3
Všeobecné ustanovenia
1.
Zmluvné strany, berúc do úvahy úsilie, ktoré sa už vyvinulo na národnej a medzinárodnej úrovni, prijmú vhodné opatrenia a budú spolupracovať v rámci tohto dohovoru pri ochrane ľudí a životného prostredia pred priemyselnými haváriami prevenciou týchto priemyselných havárií v najväčšej možnej miere, znižovaním ich frekvencie a závažnosti a zmierňovaním ich účinkov. Na tento účel sa uplatňujú preventívne opatrenia, opatrenia havarijnej pripravenosti a odozvy vrátane opatrení na obnovenie pôvodného stavu.
2.
Zmluvné strany budú prostredníctvom výmeny informácií, konzultácií a iných prostriedkov spolupráce a bez zbytočného odkladu pripravovať a zavádzať politiky a stratégie na znižovanie rizík priemyselných havárií a zlepšovanie preventívnych opatrení, opatrení na havarijnú pripravenosť a odozvu vrátane opatrení na obnovenie pôvodného stavu, pričom sa vezme do úvahy úsilie, ktoré sa už vyvinulo na národnej a medzinárodnej úrovni, aby sa predišlo zbytočnej duplicite.
3.
Zmluvné strany zabezpečia, aby bol operátor povinný prijať všetky opatrenia na bezpečnú prevádzku nebezpečnej činnosti a na prevenciu priemyselných havárií.
4.
Na účely plnenia ustanovení dohovoru prijmú zmluvné strany vhodné legislatívne, zákonné, administratívne a finančné opatrenia na prevenciu, pripravenosť a odozvu na priemyselné havárie.
5.
Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté povinnosti zmluvných strán podľa medzinárodného práva v súvislosti s priemyselnými haváriami a nebezpečnými činnosťami.
Článok 4
Identifikácia, konzultácie a poradenstvo
1.
Na účely prijatia preventívnych opatrení a stanovenia opatrení na pripravenosť prijme strana pôvodu vhodné opatrenia na identifikáciu nebezpečných činností v rámci svojej jurisdikcie a na zabezpečenie, aby dotknuté strany boli upovedomené o takýchto navrhovaných alebo existujúcich činnostiach.
2.
Zainteresované strany začnú na základe iniciatívy ktorejkoľvek takejto zmluvnej strany rozhovory o identifikácii tých nebezpečných činností, ktoré môžu do určitej miery spôsobovať cezhraničné účinky. Ak sa zainteresované strany nedohodnú na tom, či daná činnosť je takou nebezpečnou činnosťou, každá takáto zmluvná strana môže, ak sa zainteresované strany nedohodnú na inom spôsobe riešenia otázky, predložiť tento problém interpelačnej komisii v súlade s ustanoveniami Prílohy II k tomuto dohovoru na účely poradenstva.
3.
Zmluvné strany s ohľadom na navrhované alebo existujúce nebezpečné činnosti uplatnia postupy uvedené v Prílohe III k tomuto dohovoru.
4.
Ak je nebezpečná činnosť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s Dohovorom o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice a toto posudzovanie zahŕňa hodnotenie cezhraničných účinkov priemyselných havárií z nebezpečnej činnosti, ktoré sa vykonáva v súlade s podmienkami tohto dohovoru, konečné rozhodnutie prijaté na účely Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice musí spĺňať príslušné požiadavky tohto dohovoru.
Článok 5
Dobrovoľné rozširovanie
Zainteresované strany by mali na základe iniciatívy ktorejkoľvek z nich začať rozhovory o tom, či považovať činnosť, ktorá nie je uvedená v Prílohe I, za nebezpečnú činnosť. Na základe vzájomnej dohody môžu využívať poradenský mechanizmus podľa svojho výberu alebo interpelačnú komisiu v súlade s Prílohou II, aby im poskytla poradenstvo. V prípade, že zainteresované strany s tým súhlasia, tento dohovor alebo akákoľvek jeho časť sa bude vzťahovať na danú činnosť tak, ako keby to bola nebezpečná činnosť.
Článok 6
Prevencia
1.
Zmluvné strany prijmú vhodné opatrenia na prevenciu priemyselných havárií vrátane opatrení na stimulovanie operátorov na účely zníženia rizika priemyselných havárií. Takéto opatrenia môžu zahŕňať okrem iného tie, ktoré sú uvedené v Prílohe IV k tomuto dohovoru.
2.
V súvislosti s akoukoľvek nebezpečnou činnosťou bude strana pôvodu požadovať od operátora, aby preukázal bezpečné vykonávanie nebezpečnej činnosti poskytnutím takých informácií, ako sú napríklad základné údaje o výrobnom postupe vrátane okrem iného analýzy a hodnotenia, ako sú podrobne špecifikované v Prílohe V k tomuto dohovoru.
Článok 7
Rozhodovanie o umiestnení
V rámci svojho právneho systému sa bude strana pôvodu usilovať na účely minimalizovania rizika pre obyvateľstvo a životné prostredie všetkých dotknutých strán o vytvorenie politík umiestňovania nových nebezpečných činností a významných modifikácií už jestvujúcich nebezpečných činností. V rámci svojho právneho systému sa budú dotknuté strany usilovať o vytvorenie politík významného rozvoja v oblastiach, ktoré by mohli byť ovplyvnené cezhraničnými účinkami priemyselných havárií vyplývajúcimi z nebezpečnej činnosti na účely minimalizovania daných rizík. Pri vypracovaní a prijímaní týchto politík by mali zmluvné strany zohľadniť aspekty uvedené v Prílohe V odseku 2 bodoch 1 až 8 a Prílohe VI k tomuto dohovoru.
Článok 8
Havarijná pripravenosť
1.
Zmluvné strany prijmú vhodné opatrenia na vytvorenie a udržiavanie adekvátnej havarijnej pripravenosti na účely odozvy na priemyselné havárie. Zmluvné strany zabezpečia, aby sa prijali opatrenia na túto pripravenosť na účely zmiernenia cezhraničných účinkov týchto havárií, pričom vnútorné povinnosti na mieste preberú operátori. Tieto opatrenia môžu zahŕňať okrem iného tie, ktoré sú uvedené v Prílohe VII k tomuto dohovoru. Zainteresované strany sa budú vzájomne informovať najmä o svojich havarijných plánoch.
2.
Strana pôvodu zabezpečí pre nebezpečné činnosti prípravu a implementáciu vnútorných havarijných plánov vrátane vhodných opatrení na havarijnú odozvu a iných opatrení na prevenciu a minimalizovanie cezhraničných účinkov. Strana pôvodu poskytne iným zainteresovaným stranám prvky, ktoré má na vypracovanie havarijných plánov.
3.
Každá zmluvná strana zabezpečí pre nebezpečné činnosti prípravu a implementáciu vonkajších havarijných plánov, ktoré budú obsahovať opatrenia, ktoré sa prijmú v rámci jej územia na prevenciu a minimalizovanie cezhraničných účinkov. Pri príprave týchto plánov sa musia brať do úvahy závery analýz a hodnotení, najmä aspektov uvedených v Prílohe V odseku 2 bodoch 1 až 5. Zainteresované strany sa budú snažiť, aby tieto plány boli kompatibilné. Tam, kde to bude možné, budú vypracované spoločné vonkajšie havarijné plány, aby sa uľahčilo prijatie adekvátnych opatrení na havarijnú odozvu.
4.
Havarijné plány sa musia pravidelne revidovať alebo, ak si to budú vyžadovať okolnosti, budú sa pri tom zohľadňovať skúsenosti nadobudnuté pri riešení skutočných havárií.
Článok 9
Informácie pre verejnosť a jej účasť
1.
Zmluvné strany zabezpečia poskytovanie adekvátnych informácií pre verejnosť v oblastiach, ktoré môžu byť zasiahnuté priemyselnou haváriou vyplývajúcou z nebezpečnej činnosti. Tieto informácie sa budú poskytovať cez také kanály, ktoré budú považovať zmluvné strany za vhodné, a musia obsahovať prvky uvedené v Prílohe VIII k tomuto dohovoru a zohľadňovať aspekty uvedené v Prílohe V odseku 2 bodoch 1 až 4 a 9.
2.
Strana pôvodu v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru vždy, keď to bude možné a vhodné, poskytne verejnosti v oblastiach, ktoré môžu byť zasiahnuté priemyselnou haváriou, príležitosť zúčastniť sa na relevantných procesoch na účely vyjadrenia jej názorov a záujmov na preventívnych opatreniach a opatreniach na pripravenosť a zabezpečí, že príležitosť poskytnutá verejnosti dotknutej strany je rovnaká ako tá, ktorú dostala verejnosť strany pôvodu.
3.
Zmluvné strany v súlade so svojimi právnymi systémami, a ak si budú želať aj na recipročnej báze, umožnia fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré sú alebo môžu byť nepriaznivo ovplyvnené cezhraničnými účinkami priemyselnej havárie na území zmluvnej strany, rovnaký prístup a zaobchádzanie v správnych a súdnych konaniach vrátane možnosti podania návrhu na začatie takéhoto konania a odvolania sa voči rozhodnutiu ovplyvňujúcemu ich práva, ako majú osoby v ich vlastnej jurisdikcii.
Článok 10
Systém oznamovania priemyselných havárií
1.
Zmluvné strany s cieľom získavania a zasielania oznámení o priemyselných haváriách obsahujúcich údaje potrebné na protiopatrenia proti cezhraničným účinkom zabezpečia vytvorenie a prevádzku kompatibilných a účinných systémov oznamovania priemyselných havárií na príslušných úrovniach.
2.
V prípade priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť cezhraničné účinky, strana pôvodu zabezpečí, aby boli dotknuté strany bezodkladne oboznámené na príslušných úrovniach pomocou systémov oznamovania priemyselných havárií. Takéto oznámenie obsahuje prvky uvedené v Prílohe IX k tomuto dohovoru.
3.
Zainteresované strany zabezpečia, aby sa v prípade priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby čo najskôr aktivizovali havarijné plány vytvorené podľa článku 8 v rozsahu primeranom okolnostiam.
Článok 11
Havarijná odozva
1.
Zmluvné strany zabezpečia, aby sa v prípade priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby čo najrýchlejšie prijali adekvátne opatrenia havarijnej odozvy pri použití čo najúčinnejších postupov na lokalizovanie (potlačenie) priemyselnej havárie a minimalizovanie jej účinkov.
2.
V prípade priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, zainteresované strany zabezpečia posudzovanie účinkov – tam, kde je to vhodné, spoločne, na účely prijatia adekvátnych opatrení havarijnej odozvy. Zainteresované strany sa budú usilovať o koordináciu opatrení havarijnej odozvy.
Článok 12
Vzájomná pomoc
1.
Ak potrebuje zmluvná strana v prípade priemyselnej havárie pomoc, môže o ňu požiadať iné zmluvné strany, pričom uvedie okrem iného rozsah a druh žiadanej pomoci. Zmluvná strana, ktorú požiadali o pomoc, prijme okamžité rozhodnutie a bude informovať žiadajúcu zmluvnú stranu o tom, či môže požadovanú pomoc poskytnúť, a uvedie rozsah a podmienky pomoci, ktorú môže poskytnúť.
2.
Zainteresované strany budú spolupracovať, aby uľahčili promptné poskytnutie pomoci dohodnutej podľa odseku 1 tohto článku vrátane vhodných činností na minimalizovanie následkov a účinkov priemyselnej havárie a aby poskytovali všeobecnú pomoc. Tam, kde zmluvné strany nemajú bilaterálne alebo multilaterálne dohody, ktoré by pokrývali vzájomné dohody o poskytovaní vzájomnej pomoci, bude sa táto pomoc poskytovať podľa Prílohy X, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Článok 13
Povinnosť a zodpovednosť
Zmluvné strany budú podporovať vhodné medzinárodné úsilie na vypracovanie pravidiel, kritérií a postupov v oblasti povinnosti a zodpovednosti.
Článok 14
Výskum a vývoj
Zmluvné strany budú podľa potreby iniciovať výskum a vývoj a spolupracovať pri výskumných a vývojových prácach, ktoré sa týkajú metód a technológií na prevenciu priemyselných havárií, havarijnej pripravenosti a odozvy. Na tento účel budú zmluvné strany podnecovať a aktívne podporovať vedecko-technickú spoluprácu vrátane výskumu menej nebezpečných procesov zameraných na obmedzenie nebezpečenstva spojeného s haváriami a na predchádzanie a obmedzovanie následkov priemyselných havárií.
Článok 15
Výmena informácií
Zmluvné strany si na multilaterálnej alebo bilaterálnej úrovni budú vymieňať primerané dostupné informácie vrátane prvkov, ktoré sú uvedené v Prílohe XI k tomuto dohovoru.
Článok 16
Výmena technológií
1.
V súlade so svojimi zákonmi, predpismi a praxou zmluvné strany umožnia výmenu technológií na prevenciu, pripravenosť a odozvu na účinky priemyselných havárií, a to najmä podporou
a)
výmeny dostupnej technológie na rôznej finančnej báze,
b)
priamych priemyselných kontaktov a spolupráce,
c)
výmeny informácií a skúseností,
d)
poskytovania technickej pomoci.
2.
Pri podpore činností uvedených v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku vytvoria zmluvné strany priaznivé podmienky tým, že budú napomáhať kontakty a spoluprácu medzi príslušnými organizáciami a jednotlivcami v súkromnom aj verejnom sektore, ktoré môžu zabezpečiť poskytovanie technológie, projekčných a inžinierskych služieb, zariadení alebo finančných prostriedkov.
Článok 17
Kompetentné orgány a kontaktné miesta
1.
Každá zmluvná strana určí alebo zriadi jeden alebo niekoľko kompetentných orgánov na účely tohto dohovoru.
2.
Bez ohľadu na akékoľvek iné dohody na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni každá zmluvná strana určí jedno kontaktné miesto na zasielanie oznámení o priemyselných haváriách podľa článku 10 a jedno kontaktné miesto na účely poskytovania vzájomnej pomoci podľa článku 12. Je vhodnejšie, ak sú obe funkcie spojené do jedného miesta.
3.
Každá zmluvná strana bude v priebehu troch mesiacov odo dňa, keď tento dohovor pre danú zmluvnú stranu nadobudne platnosť, informovať ostatné zmluvné strany prostredníctvom sekretariátu uvedeného v článku 20, ktoré orgány táto zmluvná strana určila ako svoje kontaktné miesto alebo ako svoj kompetentný orgán alebo kompetentné orgány.
4.
Každá zmluvná strana bude v priebehu jedného mesiaca odo dňa prijatia rozhodnutia informovať ostatné zmluvné strany prostredníctvom sekretariátu o všetkých zmenách týkajúcich sa určení, ktoré uskutočnila podľa odseku 3 tohto článku.
5.
Každá zmluvná strana zabezpečí nepretržité fungovanie kontaktného miesta a systémov oznamovania priemyselných havárií v súlade s článkom 10.
6.
Každá zmluvná strana zabezpečí nepretržité fungovanie kontaktného miesta a orgánov, ktoré sú zodpovedné za odoslanie a prijímanie žiadostí o pomoc a prijímanie ponúk na pomoc podľa článku 12.
Článok 18
Konferencia zmluvných strán
1.
Zástupcovia zmluvných strán vytvoria Konferenciu zmluvných strán pre tento dohovor a budú pravidelne zasadať. Prvá schôdza Konferencie zmluvných strán sa zvolá najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Po tomto termíne sa budú zasadnutia Konferencie zmluvných strán konať najmenej raz do roka alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany, pokiaľ v lehote šiestich mesiacov odo dňa keď sekretariát s touto žiadosťou oboznámil ostatné zmluvné strany, takúto žiadosť podporí najmenej jedna tretina zmluvných strán.
2.
Konferencia zmluvných strán bude
a)
preskúmavať plnenie tohto dohovoru,
b)
plniť poradné funkcie zamerané na posilnenie schopnosti zmluvných strán predchádzať haváriám, pripraviť sa na ne a zdolávať cezhraničné účinky priemyselných havárií a napomáhať poskytovanie technickej pomoci a poradenstvo na žiadosť zmluvných strán, ktoré sú postihnuté priemyselnou haváriou,
c)
v prípade potreby vytvárať pracovné skupiny a iné vhodné mechanizmy na prerokúvanie otázok súvisiacich s implementáciou a vývojom tohto dohovoru a na tento účel pripravovať príslušné štúdie a iné dokumenty a predkladať odporúčania Konferencii zmluvných strán,
d)
plniť také ďalšie funkcie, ktoré môžu byť primerané podľa ustanovení tohto dohovoru,
e)
na svojom prvom zasadnutí prerokúvať a na základe konsenzu schváli svoj rokovací poriadok.
3.
Konferencia zmluvných strán bude spolupracovať pri plnení svojich funkcií, keď to bude považovať za účelné, s inými relevantnými medzinárodnými organizáciami.
4.
Konferencia zmluvných strán na svojej prvej schôdzi prijme pracovný program najmä v súvislosti s položkami uvedenými v Prílohe XII tohto dohovoru. Konferencia zmluvných strán tiež rozhodne o pracovných metódach vrátane využitia národných centier a spolupráce s relevantnými medzinárodnými organizáciami a vytvorenia systému s cieľom napomáhať implementáciu tohto dohovoru, najmä čo sa týka vzájomnej pomoci v prípade priemyselnej havárie a budovania na trvalých, už existujúcich činnostiach v rámci medzinárodných organizácií. Ako súčasť pracovného programu Konferencia zmluvných strán preskúma existujúce národné, regionálne a medzinárodné centrá a iné orgány a programy zamerané na koordináciu informácií a úsilia na prevenciu havárií, havarijnej pripravenosti a odozvy s cieľom určiť, ktoré ďalšie medzinárodné inštitúcie alebo centrá by boli potrebné na plnenie úloh uvedených v Prílohe XII.
5.
Konferencia zmluvných strán začne na svojej prvej schôdzi zvažovať postupy na vytvorenie priaznivejších podmienok na výmenu technológií, ktoré budú slúžiť na prevenciu, pripravenosť a odozvu na účinky priemyselných havárií.
6.
Konferencia zmluvných strán prijme usmernenia a kritériá na uľahčenie identifikácie nebezpečných činností na účely tohto dohovoru.
Článok 19
Hlasovacie právo
1.
Okrem výnimky uvedenej v odseku 2 tohto článku má každá zmluvná strana dohovoru jeden hlas.
2.
Regionálne organizácie hospodárskej integrácie uvedené v článku 27 budú vo veciach svojej kompetencie uplatňovať svoje hlasovacie právo s počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Takéto organizácie nesmú uplatňovať svoje hlasovacie právo, pokiaľ si toto hlasovacie právo uplatňujú ich členské štáty, a naopak.
Článok 20
Sekretariát
Výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie bude plniť tieto funkcie sekretariátu:
a)
zvolávať a organizovať schôdze Konferencie zmluvných strán,
b)
poskytovať zmluvným stranám správy a iné informácie, ktoré dostane v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru,
c)
vykonávať iné funkcie, aké určia zmluvné strany.
Článok 21
Riešenie sporov
1.
V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami vo veci interpretácie alebo aplikácie tohto dohovoru tieto zmluvné strany sa budú snažiť vyriešiť spor rokovaním alebo inými spôsobmi riešenia sporov prijateľnými pre strany v spore.
2.
Pri podpísaní, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek potom môže zmluvná strana vyhlásiť v písomnom dokumente predloženom depozitárovi, že v súvislosti s akýmkoľvek sporom týkajúcim sa interpretácie alebo aplikácie tohto dohovoru uznáva jeden alebo obidva z nasledujúcich prostriedkov riešenia sporu za záväzný vo vzťahu k akejkoľvek inej zmluvnej strane, ktorá prijme ten istý záväzok:
a)
predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru, a/alebo
b)
rozhodcovské konanie v súlade s postupom uvedeným v Prílohe XIII k tomuto dohovoru.
3.
Pokiaľ budú sporné strany akceptovať oba spôsoby riešenia sporu uvedené v odseku 2 tohto článku, môže sa spor predložiť iba Medzinárodnému súdnemu dvoru, ak sa sporné strany nedohodnú inak.
Článok 22
Obmedzenia na poskytovanie informácií
1.
Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté práva alebo povinnosti zmluvných strán podľa ich vnútroštátnych zákonov, predpisov a administratívnych opatrení alebo podľa prijatej právnej praxe a platných medzinárodných predpisov o ochrane informácií týkajúcich sa osobných údajov, priemyselného alebo obchodného tajomstva vrátane ochrany duševného vlastníctva alebo národnej bezpečnosti.
2.
Pokiaľ sa zmluvná strana napriek tomu rozhodne, že poskytne takto chránené informácie inej zmluvnej strane, zmluvná strana, ktorá dostane takto chránené informácie, bude rešpektovať dôvernosť týchto informácií a dodržovať podmienky, podľa ktorých boli tieto informácie poskytnuté a použije tieto informácie iba na účely, na aké boli poskytnuté.
Článok 23
Implementácia
Zmluvné strany budú pravidelne predkladať správy o implementácii tohto dohovoru.
Článok 24
Bilaterálne a multilaterálne dohody
1.
Zmluvné strany môžu na účely implementácie svojich záväzkov podľa tohto dohovoru ďalej pokračovať v plnení existujúcich alebo uzatvárať nové bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy alebo iné dohody.
2.
Ustanoveniami tohto dohovoru nie je dotknuté právo zmluvných strán prijímať na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd prísnejšie opatrenia, než sú tie, ktoré požaduje tento dohovor.
Článok 25
Status príloh
Prílohy k tomuto dohovoru tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.
Článok 26
Zmeny a doplnky k dohovoru
1.
Každá zo zmluvných strán môže navrhovať zmeny a doplnky k tomuto dohovoru.
2.
Text takýchto zmien a doplnkov k dohovoru bude predložený písomne výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie, ktorý ho rozošle všetkým zmluvným stranám. Konferencia zmluvných strán prerokuje navrhované zmeny a doplnky na svojej najbližšej výročnej schôdzi, pokiaľ boli takéto návrhy rozoslané zmluvným stranám výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie aspoň deväťdesiat dní vopred.
3.
Pre zmeny alebo doplnky k tomuto dohovoru okrem zmien a doplnkov k Prílohe I, pre ktoré platí postup uvedený v odseku 4 tohto článku, bude platiť toto:
a)
zmeny a doplnky budú prijaté konsenzom zmluvných strán prítomných na schôdzi a hlasujúcich na zasadnutí a budú zaslané depozitárom všetkým zmluvným stranám na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie,
b)
listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení zmien a doplnkov budú uložené u depozitára. Zmeny a doplnky prijaté v súlade s týmto článkom nadobudnú platnosť pre tie zmluvné strany, ktoré ho prijali, v deväťdesiaty deň po dni, keď depozitár dostal šestnástu listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení,
c)
po tomto termíne nadobudnú zmeny alebo doplnky platnosť pre každú ďalšiu zmluvnú stranu v deväťdesiaty deň po dni, keď táto zmluvná strana uložila svoju listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení zmien alebo doplnkov.
4.
Pre zmeny a doplnky k Prílohe I platí:
a)
zmluvné strany vyvinú všetko úsilie na dosiahnutie dohody konsenzom. Pokiaľ bolo všetko úsilie o konsenzus vyčerpané a dohoda sa nedosiahla, zmena alebo doplnok budú ako krajné riešenie prijaté deviatimi desatinami hlasov zmluvných strán prítomných a hlasujúcich na zasadnutí. Pokiaľ zmenu alebo doplnok prijme Konferencia zmluvných strán, táto zmena alebo doplnok sa zašle zmluvným stranám s odporúčaním na prijatie,
b)
po uplynutí dvanástich mesiacov odo dňa rozoslania zmien alebo doplnkov k Prílohe I výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie nadobudnú tieto účinnosť pre tie zmluvné strany tohto dohovoru, ktoré nezaslali oznámenie v súlade s ustanoveniami odseku 4 písm. c) tohto článku, za predpokladu, že najmenej šestnásť zmluvných strán nezaslalo takéto oznámenie,
c)
ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá nemôže schváliť zmenu alebo dodatok k Prílohe I tohto dohovoru, oznámi to písomne výkonnému tajomníkovi Európskej hospodárskej komisie v priebehu dvanástich mesiacov odo dňa, v ktorom dostala oznámenie o prijatí. Výkonný tajomník bude bezodkladne informovať všetky zmluvné strany o obdržaní takéhoto oznámenia. Zmluvná strana môže kedykoľvek nahradiť pôvodné oznámenie prijatím, potom zmeny a doplnky k Prílohe I nadobudnú pre túto zmluvnú stranu platnosť,
d)
na účely tohto článku „prítomné a hlasujúce zmluvné strany“ budú znamenať zmluvné strany, prítomné a hlasujúce za alebo proti.
Článok 27
Podpis
Tento dohovor bude otvorený na podpis v Helsinkách od 17. do 18. marca 1992 vrátane, a potom v hlavnom sídle OSN v New Yorku do 18. septembra 1992 pre členské štáty Európskej hospodárskej komisie, ako aj pre štáty majúce štatút poradcu pri Európskej hospodárskej komisii podľa odseku 8 Uznesenia č. 36 (IV) Hospodárskej a sociálnej rady z 28. marca 1947, ako aj pre regionálne organizácie hospodárskej integrácie vytvorené suverénnymi členskými štátmi Európskej hospodárskej komisie, na ktoré členské štáty previedli kompetencie v záležitostiach týkajúcich sa tohto dohovoru vrátane kompetencie uzatvárať medzinárodné dohody v súvislosti s týmito záležitosťami.
Článok 28
Depozitár
Generálny tajomník OSN bude vykonávať funkciu depozitára tohto dohovoru.
Článok 29
Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup
1.
Tento dohovor bude podliehať ratifikácii, prijatiu, schváleniu alebo prístupu zo strany členských štátov alebo regionálnych organizácií hospodárskej integrácie uvedených v článku 27.
2.
K tomuto dohovoru môžu pristúpiť štáty a organizácie uvedené v článku 27.
3.
Ktorákoľvek organizácia uvedená v článku 27, ktorá sa stane zmluvnou stranou dohovoru bez toho, aby sa ktorýkoľvek jej členský štát stal zmluvnou stranou, bude viazaná všetkými povinnosťami podľa tohto dohovoru. V prípade takýchto organizácií, ktorých jeden členský štát alebo viacero členských štátov je zmluvnou stranou dohovoru, organizácie a jej členské štáty rozhodnú o svojej príslušnej zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tohto dohovoru. V týchto prípadoch nebudú organizácie a jej členské štáty oprávnené vykonávať svoje práva podľa tohto dohovoru súčasne.
4.
V listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe regionálne organizácie hospodárskej integrácie uvedené v článku 27 oznámia rozsah svojich kompetencií v súvislosti so záležitosťami spravovanými týmto dohovorom. Tieto organizácie budú tiež informovať depozitára o všetkých podstatných zmenách v rozsahu kompetencií.
Článok 30
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po dni, keď bola uložená šestnásta listina o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe.
2.
Na účely odseku 1 tohto článku sa žiadna listina uložená organizáciou uvedenou v článku 27 nebude považovať za ďalšiu listinu k listinám uloženým členskými štátmi tejto organizácie.
3.
Pre každý členský štát alebo organizáciu uvedenú v článku 27, ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento dohovor alebo k nemu pristúpi po uložení šestnástej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne tento dohovor platnosť deväťdesiaty deň po dni, keď takýto členský štát alebo organizácia uložila svoju listinu o ratifikácii, schválení, prijatí alebo prístupe.
Článok 31
Odstúpenie
1.
Kedykoľvek po uplynutí troch rokov odo dňa, keď tento dohovor nadobudol platnosť pre danú zmluvnú stranu, môže táto zmluvná strana od neho odstúpiť zaslaním písomného oznámenia depozitárovi. Každé takéto odstúpenie nadobudne účinnosť deväťdesiaty deň odo dňa, keď depozitár dostal oznámenie o odstúpení.
2.
Žiadne takéto odstúpenie nebude mať vplyv na uplatňovanie článku 4 na akúkoľvek činnosť, v súvislosti s ktorou bolo zaslané oznámenie v súlade s článkom 4 ods. 1 alebo so žiadosťou o prerokovanie zaslanou podľa článku 4 ods. 2.
Článok 32
Platné texty
Originál tohto dohovoru, ktorého anglický, francúzsky a ruský text sú rovnako platné, bude uložený u generálneho tajomníka OSN.
Na dôkaz toho sme podpísaní a na tento akt riadne splnomocnení podpísali tento dohovor.
V Helsinkách sedemnásteho marca tisíc deväťsto deväťdesiatdva.
PRÍLOHY
PRÍLOHA I
PRÍLOHA I
NEBEZPEČNÉ LÁTKY NA URČENIE NEBEZPEČNÝCH ČINNOSTÍ
Uvedené množstvá sa vzťahujú na každú činnosť alebo skupinu činností. Ak je rozsah množstva uvedený v časti I, prahové množstvá sú maximom pre každú skupinu. Päť rokov po tom, čo tento dohovor nadobudne platnosť, budú sa brať najnižšie množstvá, ktoré sú uvedené pre každú skupinu, ako prahové množstvá, pokiaľ nebude stanovené inak.
Ak látka alebo prípravok uvedený v časti II je súčasne zaradený do kategórie podľa časti I, bude sa používať prahové množstvo uvedené v časti II.
Na identifikáciu nebezpečných činností môžu zmluvné strany vziať do úvahy predvídanú možnosť zhoršenia nebezpečenstva a množstvá nebezpečných látok a ich blízkosť či už pod jedným prevádzkovateľom, alebo pod viacerými prevádzkovateľmi.
ČASŤ I. Kategória látok a prípravkov, ktoré nie sú špecificky uvedené v časti II
| Kategória | Prahové množstvo (v tonách) | |
| 1. | Horľavé plyny1(a) vrátane skvapalnených mimoriadnych plynov | 200 |
| 2. | Veľmi horľavé kvapaliny1(b) | 50000 |
| 3. | Veľmi jedovaté látky1(c) | 20 |
| 4. | Jedovaté látky1(d) | 500 - 200 |
| 5. | Oxidujúce látky1(e) | 500 - 200 |
| 6. | Výbušné látky1(f) | 200 - 50 |
| 7. | Horľavé kvapaliny1(g) (za špeciálnych podmienok tlaku a teploty) | 200 |
| 8. | Látky nebezpečné pre životné prostredie1(h) | 200 |
ČASŤ II. Uvedené látky
| Látka | Prahové množstvo (v tonách) | |
| 1, | Amoniak | 500 |
| 2a. | Dusičnan amónny2 | 2 500 |
| 2b. | Dusičnan amónny vo forme hnojiva3 | 10000 |
| 3. | Akrylonitril | 200 |
| 4. | Chlór | 25 |
| 5. | Etylénoxid | 50 |
| 6. | Kyanovodík | 20 |
| 7. | Fluorovodík | 50 |
| 8. | Sírovodík | 50 |
| 9. | Oxid siričitý | 250 |
| 10. | Oxid sírový | 75 |
| 11. | Alkyly olova | 50 |
| 12. | Fosgén | 0,75 |
| 13. | Metylizokyanát | 0,15 |
POZNÁMKY:
1.
Určujúce kritériá: Ak nie sú k dispozícii iné príslušné kritériá, zmluvné strany môžu používať nasledujúce kritériá na klasifikáciu látok alebo prípravkov na účely časti I tejto prílohy.
a)
HORĽAVÉ PLYNY: látky, ktoré sa v plynnom stave za normálneho tlaku a v zmesi so vzduchom stávajú horľavými a ktorých bod varu je za normálneho tlaku 20 oC alebo menej.
b)
VEĽMI HORĽAVÉ KVAPALINY: látky, ktorých teplota vzplanutia je menšia ako 21 oC a ktorých bod varu je za normálneho tlaku viac ako 20 oC.
c)
VEĽMI JEDOVATÉ LÁTKY: látky, ktorých vlastnosti zodpovedajú údajom v tabuľke 1 alebo tabuľke 2 a ktoré vzhľadom na svoje fyzikálne a chemické vlastnosti môžu vyvolať nebezpečenstvo priemyselných havárií.
Tabuľka 1
| LD5o (perorálne) účinok (1) mg/ kg telesnej váhy LD≤25 | LD50 (dermálne) účinok (2) mg/ kg telesnej váhy LD≤50 | LC50účinok (3) mg/1 (inhalácia) LC≤0,5 |
| (1) LD50 perorálne u potkanov (2) LD50 dermálne u potkanov alebo králikov (3) LC50 inhaláciou (4 hodiny) u potkanov |
Tabuľka 2
| Posledná zistiteľná dávka < 5 mg/ kg telesnej váhy |
| tam, kde sa akútna perorálna toxicita látky u zvierat zistila postupom fixného dávkovania. |
d)
JEDOVATÉ LÁTKY: látky s vlastnosťami zodpovedajúcimi tým, ktoré sú uvedené v tabuľke 3 alebo tabuľke 4, a s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, ktoré môžu spôsobiť vznik priemyselných havárií.
Tabuľka 3
| LD50 (perorálne) účinok (1) mg/ kg telesnej váhy 25<LD50≤200 | LD50(dermálne) účinok (2) mg/ kg telesnej váhy 50<LD50≤400 | LC50 účinok (3)mg/1 (inhalácia) 0,5<LC50≤2< P> |
| (1) LD50 perorálne u potkanov (2) LD50 dermálne u potkanov alebo králikov (3) LC50 inhaláciou (4 hodiny) u potkanov |
Tabuľka 4
| Posledná zistiteľná dávka = 5 mg/ kg telesnej váhy |
| tam, kde sa akútna perorálna toxicita látky u zvierat zistila postupom fixného dávkovania. |
e)
OXIDUJÚCE LÁTKY: látky, ktoré spôsobujú vysokú exotermickú reakciu, keď sa dostanú do kontaktu s inými látkami, najmä s horľavými.
f)
VÝBUŠNÉ LÁTKY: látky, ktoré môžu vybuchnúť pod vplyvom ohňa, alebo tie, ktoré sú citlivejšie na otrasy alebo trenie než dinitrobenzén.
g)
HORĽAVÉ KVAPALINY: látky, ktoré majú bod vzplanutia pod 55 oC a ktoré zostanú i pod tlakom kvapalné, ak osobitné prevádzkové podmienky, ako napr. vyšší tlak alebo teplota, môžu spôsobiť nebezpečenstvo vzniku priemyselných havárií.
h)
LÁTKY NEBEZPEČNÉ PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: látky presahujúce hodnoty veľkej jedovatosti pre vodné prostredie podľa tabuľky 5.
Tabuľka 5
| LC50(1) mg/lLC50≤ 10 | EC50(2) mg/l EX50 ≤10 | IC50(3) mg/lIC50≤ 10 |
| (1) LC50 ryby (96 hodín) (2) EC50 dafnie (48 hodín) (3) IC50 riasy (72 hodín) | ||
| tam, kde látka nie je ľahko odbúrateľná alebo log Pow > 3,0 (pokiaľ nie je pokusne zistený BCF < 100). | ||
(i)
LD - smrteľná dávka
(j) LC - smrteľná koncentrácia
(k) EC - účinná koncentrácia
(l) IC - inhibičná koncentrácia
(m) Pow - koeficient pomeru oktanol/voda
(n) BCF - faktor biokoncentrácie
(j) LC - smrteľná koncentrácia
(k) EC - účinná koncentrácia
(l) IC - inhibičná koncentrácia
(m) Pow - koeficient pomeru oktanol/voda
(n) BCF - faktor biokoncentrácie
2.
Toto sa vzťahuje na dusičnan amónny a zmesi dusičnanu amónneho, kde obsah dusíka derivovaný z dusičnanu amónneho je > 28 % váhy, ako aj na vodné roztoky dusičnanu amónneho, kde koncentrácia dusičnanu amónneho je > 90 %.
3.
Toto platí aj pre jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a zložené hnojivá, pri ktorých obsah dusíka derivovaného z dusičnanu amónneho predstavuje > 28 % váhy (zložené hnojivo obsahuje dusičnan amónny spolu s fosfátom a/alebo s draslíkom).
4.
So zmesami a prípravkami obsahujúcimi takéto látky sa bude nakladať ako s čistými látkami, pokiaľ neprestali vykazovať podobné vlastnosti a nestratili schopnosť spôsobiť účinky presahujúce hranice štátov.
PRÍLOHA II
POSTUP INTERPELAČNEJ KOMISIE V SÚLADE S ČLÁNKAMI 4 A 5
1.
Zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia sekretariátu, že predkladajú otázku/y interpelačnej komisii zriadenej v súlade s ustanoveniami tejto prílohy. V oznámení sa uvedie predmet otázky. Sekretariát bude okamžite informovať všetky zmluvné strany dohovoru o tomto predložení.
2.
Interpelačná komisia bude pozostávať z troch členov. Žiadajúca strana aj druhá strana interpelačného procesu vymenujú po jednom vedeckom alebo technickom odborníkovi a takto určení dvaja odborníci po vzájomnom súhlase vymenujú tretieho odborníka, ktorý bude plniť funkciu predsedu interpelačnej komisie. Tento nebude štátnym príslušníkom ani jednej zo strán, ktoré sa zúčastnia na interpelačnom procese, nebude mať bydlisko na území ani jednej z týchto strán, nebude u nich zamestnaný ani nebude konať v tejto veci v inej funkcii.
3.
Ak po uplynutí dvoch mesiacov po vymenovaní druhého odborníka nebol vymenovaný predseda interpelačnej komisie, potom na žiadosť ktorejkoľvek strany vymenuje predsedu v lehote ďalších dvoch mesiacov výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie.
4.
Ak niektorá zo zmluvných strán zúčastnených na interpelačnom procese nevymenuje odborníka v lehote jedného mesiaca po tom, čo dostane oznámenie sekretariátu, druhá strana môže informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý vymenuje predsedu interpelačnej komisie v lehote ďalších dvoch mesiacov. Po svojom vymenovaní požiada predseda interpelačnej komisie stranu, ktorá ešte nevymenovala odborníka, aby tak urobila v lehote jedného mesiaca. Ak ho strana v tejto lehote nevymenuje, predseda bude informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý vymenuje takéhoto odborníka v lehote ďalších dvoch mesiacov.
5.
Interpelačná komisia prijme svoje vlastné rokovacie pravidlá.
6.
Interpelačná komisia môže prijímať všetky vhodné opatrenia, aby mohla plniť svoje funkcie.
7.
Strany interpelačného procesu budú pomáhať tejto komisii a najmä využitím všetkých prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, budú
a)
poskytovať interpelačnej komisii všetky príslušné dokumenty, zariadenia a informácie,
b)
umožňovať interpelačnej komisii tam, kde to bude potrebné, prizývať svedkov alebo expertov a prijímať ich výpovede ako dôkaz.
8.
Strany a experti zachovajú dôvernosť všetkých informácií, ktoré získajú ako dôverné počas práce interpelačnej komisie.
9.
Ak sa jedna zo strán interpelačného procesu nedostaví pred interpelačnú komisiu alebo nepredloží svoj prípad, potom môže druhá strana požiadať interpelačnú komisiu, aby pokračovala v konaní a dokončila svoju prácu. Neúčasť jednej zo strán alebo nepredloženie svojho prípadu niektorou zo strán nie je prekážkou na pokračovanie a dokončenie práce interpelačnej komisie.
10.
Ak interpelačná komisia neurčí inak z dôvodu konkrétnych okolností v danej veci, náklady interpelačnej komisie vrátane odmeny pre jej členov hradia strany interpelačného procesu rovnakým dielom. Interpelačná komisia bude evidovať všetky svoje náklady a predloží o nich stranám záverečný výkaz.
11.
Ktorákoľvek zo zmluvných strán, ktorá má záujem materiálnej povahy v danej veci interpelačného procesu a ktorá môže byť dotknutá stanoviskom vo veci, môže vstúpiť do konania so súhlasom interpelačnej komisie.
12.
Rozhodnutia interpelačnej komisie vo veci budú prijaté, ak budú schválené väčšinou hlasov jej členov. Záverečné stanovisko interpelačnej komisie bude odrážať názor väčšiny jej členov a bude obsahovať aj nesúhlasné názory.
13.
Interpelačná komisia vydá svoje záverečné stanovisko v lehote dvoch mesiacov od svojho vzniku, ak nezistí, že je potrebné predĺžiť túto lehotu o obdobie nepresahujúce dva mesiace.
14.
Záverečné stanovisko interpelačnej komisie bude založené na uznávaných vedeckých zásadách. Záverečné stanovisko zašle interpelačná komisia stranám interpelačného procesu a sekretariátu.
PRÍLOHA III
POSTUP PODĽA ČLÁNKU 4
1.
Strana pôvodu môže požiadať o konzultácie s inou stranou v súlade s odsekmi 2 až 5 tejto prílohy na účely určenia, či táto strana je dotknutou stranou.
2.
Strana pôvodu na účely zabezpečovania primeraných a účinných konzultácií poskytne oznámenia na príslušnej úrovni o plánovaných alebo existujúcich nebezpečných činnostiach tej zmluvnej strane, ktorú považuje za dotknutú stranu, a to čo najskôr, najneskôr však vtedy, keď bude informovať svoju vlastnú verejnosť o tejto plánovanej alebo existujúcej činnosti. Pre existujúce nebezpečné činnosti sa takéto oznámenie poskytne najneskôr v lehote dvoch rokov po tom, ako tento dohovor nadobudne platnosť pre stranu pôvodu.
3.
Oznámenie bude okrem iného obsahovať
a)
údaje o danej nebezpečnej činnosti vrátane všetkých dostupných údajov alebo správ, ako napr. údajov pripravených podľa článku 6 o možných cezhraničných účinkoch v prípade priemyselnej havárie,
b)
uvedenie primeranej lehoty, v ktorej sa požaduje odpoveď podľa odseku 4 tejto prílohy, pričom sa zohľadní charakter danej činnosti,
a môže obsahovať aj údaje uvedené v odseku 6 tejto prílohy.
4.
Zmluvné strany odpovedia strane pôvodu v lehote špecifikovanej v oznámení, v ktorom potvrdia príjem oznámenia a uvedú, či chcú začať konzultácie.
5.
Ak zmluvná strana, ktorá dostala oznámenie, uvedie, že si neželá začať konzultácie, alebo ak neodpovie v lehote stanovenej v oznámení, ustanovenia uvedené v nasledujúcich odsekoch tejto prílohy sa nepoužijú. V takom prípade nie je dotknuté právo strany pôvodu určiť, či má urobiť vyhodnotenie a analýzy na základe svojho národného práva a praxe.
6.
Po tom, čo strana pôvodu dostane od upovedomenej zmluvnej strany odpoveď, ktorá obsahuje želanie zúčastniť sa na konzultáciách, poskytne, ak tak už neučinila, tejto zmluvnej strane nasledujúce:
a)
relevantné informácie o časovom harmonograme vyhotovenia analýzy vrátane určenia časového harmonogramu pre zasielanie pripomienok,
b)
relevantné informácie o nebezpečnej činnosti a jej cezhraničných účinkoch v prípade priemyselnej havárie,
c)
príležitosť zúčastniť sa na hodnotení informácií alebo správ, ktoré dokazujú možné cezhraničné účinky.
7.
Dotknutá strana poskytne na žiadosť strany pôvodu tejto strane príslušné primerane dostupné informácie týkajúce sa oblasti, ktorá je pod jurisdikciou dotknutej strany, ktorá môže byť zasiahnutá, kde sú tieto informácie potrebné na prípravu posudzovania, analýz a opatrení. Tieto informácie sa budú poskytovať okamžite, a ak je to potrebné, prostredníctvom spoločného orgánu, ak tento existuje.
8.
Strana pôvodu poskytne dotknutej strane buď priamo, alebo prostredníctvom spoločného orgánu, ak existuje, dokumentáciu s analýzou a hodnotením, ako je to uvedené v Prílohe V odsekoch 1 a 2.
9.
Zainteresované strany budú informovať verejnosť v oblastiach, ktoré by mohli byť zasiahnuté nebezpečnou činnosťou, a zabezpečia distribúciu dokumentov s analýzou a hodnotením pre verejnosť a úrady v daných oblastiach. Zmluvné strany im poskytnú príležitosť, aby mohli vyjadriť svoje pripomienky alebo námietky proti nebezpečnej činnosti, a zabezpečia predloženie ich názorov príslušnému orgánu strany pôvodu buď priamo tomuto orgánu, alebo prostredníctvom strany pôvodu v primeranej lehote.
10.
Strana pôvodu po dokončení dokumentácie obsahujúcej analýzu a hodnotenie začne bez meškania konzultácie s dotknutou stranou, ktoré sa budú okrem iného týkať cezhraničných účinkov nebezpečnej činnosti v prípade priemyselnej havárie, ako aj opatrení na zmiernenie alebo odstránenie týchto účinkov. Konzultácie sa môžu týkať
a)
možných alternatív nebezpečnej činnosti vrátane alternatívy nevykonávania tejto činnosti a možných opatrení na zmiernenie cezhraničných účinkov na náklady strany pôvodu,
b)
iných foriem možnej vzájomnej pomoci na zníženie všetkých cezhraničných účinkov,
c)
akýchkoľvek iných relevantných záležitostí.
Po začatí takýchto konzultácií zainteresované strany odsúhlasia primeraný časový rozvrh na trvanie obdobia konzultácií. Takéto konzultácie sa môžu konať v rámci príslušného spoločného orgánu, ak existuje.
11.
Zainteresované strany zabezpečia, aby boli dostatočným spôsobom zohľadnené výsledky analýzy a hodnotenia, ako aj pripomienky k nim podľa odseku 9 tejto prílohy a výsledky konzultácií uvedených v odseku 10 tejto prílohy.
12.
Strana pôvodu upovedomí dotknuté strany o všetkých svojich rozhodnutiach o danej činnosti s uvedením dôvodov a názorov, na ktorých boli tieto rozhodnutia založené.
13.
Ak boli zainteresovanej strane poskytnuté dodatočné príslušné údaje týkajúce sa cezhraničných účinkov nebezpečnej činnosti, ktoré neboli k dispozícii v čase konzultácií, ktoré sa konali v súvislosti s danou činnosťou, táto zainteresovaná strana bude bezodkladne informovať druhú zainteresovanú stranu alebo druhé zainteresované strany. Ak o to niektorá zo zainteresovaných strán požiada, konzultácie sa obnovia.
PRÍLOHA IV
PREVENTÍVNE OPATRENIA PODĽA ČLÁNKU 6
Nasledujúce preventívne opatrenia môžu zmluvné strany, príslušné orgány alebo prevádzkovatelia vykonať v závislosti od národného práva a praxe, alebo sa môžu vykonať spoločnými silami:
1.
stanovenie všeobecných alebo konkrétnych cieľov v oblasti bezpečnosti,
2.
prijatie zákonných ustanovení alebo smerníc týkajúcich sa bezpečnostných opatrení a noriem bezpečnosti,
3.
identifikácia tých nebezpečných činností, ktoré si môžu vyžadovať špeciálne preventívne opatrenia vrátane systému udeľovania povolení a oprávnení,
4.
hodnotenie analýz rizík alebo štúdií bezpečnosti pre nebezpečné činnosti a akčný plán na implementáciu potrebných opatrení,
5.
poskytovanie údajov, ktoré sú potrebné na posudzovanie rizík, kompetentným orgánom,
6.
používanie najvhodnejšej technológie na účely prevencie priemyselných havárií a na ochranu ľudí a životného prostredia,
7.
organizovanie príslušných školení a výcviku na účely prevencie priemyselných havárií pre všetky osoby, ktoré sa zúčastňujú na nebezpečnej činnosti na mieste, a to tak za normálnych podmienok, ako aj za výnimočných podmienok,
8.
zavedenie vnútornej manažérskej štruktúry a postupov na účely účinnej implementácie a dodržiavania bezpečnostných opatrení,
9.
monitorovanie a audit nebezpečných činností a vykonávanie inšpekcií.
PRÍLOHA V
ANALÝZA A HODNOTENIE
1.
Analýza a hodnotenie nebezpečnej činnosti sa majú vykonávať v takom rozsahu a hĺbke, ktoré závisia od účelu, na ktorý sa vykonávajú.
2.
Nasledujúca tabuľka ilustruje na účely príslušných článkov aspekty, ktoré by sa mali brať do úvahy pri analýze a hodnotení na dané účely:
| Účel analýzy | Záležitosti, ktoré sa majú zohľadniť |
| Havarijné plánovanie podľa článku 8 | 1. Množstvo a vlastnosti nebezpečných látok na mieste. 2. Stručné opisné scenáre reprezentatívnych modelov priemyselných havárií, ktoré môžu vzniknúť pri nebezpečnej činnosti, vrátane stanovenia pravdepodobnosti každej z nich. 3. Pre každý scenár a) približné množstvo úniku,b) rozsah a závažnosť výsledných dôsledkov pre ľudí a mimoľudské životné prostredie za priaznivých aj nepriaznivých podmienok vrátane rozsahu z toho vyplývajúcich nebezpečných zón,c) časový úsek, v ktorom môže prvotná udalosť prerásť do priemyselnej havárie,d) všetky kroky, ktoré sa môžu vykonať na minimalizovanie pravdepodobnosti eskalácie havárie.4. Počet a rozmiestnenie obyvateľstva v blízkom okolí vrátane všetkých veľkých koncentrácií ľudí, ktorí sa potenciálne vyskytujú v nebezpečnej zóne. 5. Vek, mobilita a citlivosť (vnímavosť, zraniteľnosť) tohto obyvateľstva. |
| Rozhodovanie o umiestnení podľa článku 7 | Okrem bodov 1 až 5 vyššie6. Závažnosť ujmy spôsobenej obyvateľstvu a životnému prostrediu v závislosti od povahy a okolností úniku. 7. Vzdialenosť od miesta nebezpečnej činnosti, v ktorej sa môžu vyskytnúť nebezpečné účinky na ľudí a životné prostredie v prípade priemyselnej havárie. 8. Rovnaké údaje nielen pre súčasnú situáciu, ale aj pre plánovaný alebo odôvodnene predvídateľný budúci vývoj. |
| Informácie pre verejnosť podľa článku 9 | Okrem bodov 1 až 4 vyššie 9. Ľudia, ktorí môžu byť zasiahnutí priemyselnou haváriou. |
| Preventívne opatrenia podľa článku 6 | Okrem bodov 4 až 9 vyššie budú pre preventívne opatrenia potrebné podrobnejšie verzie opisov a posudzovaní uvedených v bodoch 1 až 3.K týmto opisom a posudzovaniam sa musia pripojiť tieto aspekty:10. Množstvá nebezpečných látok a podmienky, za ktorých sa s nimi nakladá. 11. Zoznam scenárov pre všetky druhy priemyselných havárií so závažnými účinkami, obsahujúcich príklady, ktoré budú pokrývať plnú škálu rozsahu havárií, a možnosť účinkov z činností vykonávaných v blízkom okolí. 12. Pre každý scenár opis udalostí, ktoré môžu vyvolať priemyselnú haváriu, a kroky, ktorými by daná havária mohla eskalovať. 13. Odhad, aspoň všeobecný, pravdepodobnosti výskytu každej etapy, ktorá nastane, pričom sa budú brať do úvahy okolnosti opísané v bode 14. 14. Opis preventívnych opatrení z hľadiska zariadení a postupov určených na minimalizovanie pravdepodobnosti výskytu každej etapy. 15. Hodnotenie účinkov, ktoré môžu mať odchýlky od bežných prevádzkových podmienok, a tiež príslušných úkonov na bezpečné zastavenie nebezpečnej činnosti alebo akejkoľvek jej časti v prípade nebezpečenstva, ako aj potreby školenia personálu s cieľom zabezpečiť, aby boli vážne prevádzkové odchýlky identifikované vo včasnom štádiu a aby boli prijaté príslušné opatrenia. 16. Hodnotenie rozsahu, do akého môžu zmeny, opravy a údržbárske práce na nebezpečnej činnosti ohroziť opatrenia na riadenie (kontrolu), ako aj nasledujúce úkony na udržanie riadenia (kontroly). |
PRÍLOHA VI
ROZHODOVANIE O UMIESTNENÍ PODĽA ČLÁNKU 7
Uvedený text ilustruje záležitosti, ktoré by sa mali sledovať podľa článku 7:
1.
Výsledky analýzy a hodnotenia rizika vrátane hodnotenia fyzikálnych vlastností oblasti, v ktorej sa plánuje nebezpečná činnosť, a to podľa Prílohy V.
2.
Výsledky konzultácií a účasť verejnosti.
3.
Analýzy zvýšenia alebo zníženia rizika spôsobeného vývojom na území dotknutej strany v súvislosti s existujúcou nebezpečnou činnosťou na území strany pôvodu.
4.
Hodnotenie environmentálnych rizík vrátane cezhraničných účinkov.
5.
Hodnotenie nových nebezpečných činností, ktoré môžu byť zdrojom rizika.
6.
Zváženie umiestnenia nových nebezpečných činností a významných modifikácií existujúcich nebezpečných činností v bezpečnej vzdialenosti od existujúcich centier osídlenia, ako aj vytvorenie bezpečnostných pásiem (zón) okolo danej nebezpečnej činnosti, pričom v takýchto oblastiach sa musí podrobne skúmať taký vývoj, ktorý by mohol zvýšiť riziko pre obyvateľstvo alebo inak zvýšiť závažnosť rizika.
PRÍLOHA VII
OPATRENIA HAVARIJNEJ PRIPRAVENOSTI PODĽA ČLÁNKU 8
1.
Všetky havarijné plány, vnútorné i vonkajšie, sa musia koordinovať tak, aby poskytovali úplnú a účinnú odozvu na priemyselné havárie.
2.
Havarijné plány by mali zahŕňať činnosti potrebné na lokalizáciu havárií a na zabránenie a minimalizovanie ich cezhraničných účinkov. Majú tiež zahŕňať úkony na upozornenie ľudí a v prípade potreby aj na zabezpečenie ich evakuácie, ostatné ochranné a záchranné kroky a úlohu zdravotníckych služieb.
3.
Havarijné plány by mali poskytovať personálu pracujúcemu na danom mieste a osobám, ktoré môžu byť zasiahnuté mimo daného miesta, ako aj záchrannej službe podrobné technické a organizačné postupy vhodné na odozvu v prípade priemyselnej havárie, ktorá môže mať cezhraničné účinky, aby sa zabránilo účinkom na ľudí a životné prostredie a aby sa tieto účinky minimalizovali na danom mieste aj mimo neho.
4.
Príklady opatrení, ktoré by mohli byť zahrnuté do vnútorných havarijných plánov:
a)
vnútorné organizačné úlohy a vnútorná zodpovednosť za riešenie havárií,
b)
opis činnosti, ktorá sa má uskutočniť v prípade priemyselnej havárie alebo pri jej priamej hrozbe na účely riadenia stavu alebo udalosti, alebo podrobnosti, kde sa uvedený opis dá nájsť,
c)
opis dostupného vybavenia a zdrojov,
d)
opatrenia na zabezpečenie včasného varovania verejných orgánov zodpovedných za vonkajšiu havarijnú odozvu vrátane údajov, ktoré majú byť zahrnuté do počiatočného varovania, a opatrenia na poskytovanie podrobnejších údajov, len čo budú k dispozícii,
e)
opatrenia na školenie personálu o povinnostiach, ktoré má plniť.
5.
Príklady, ktoré by mohli byť zahrnuté do vonkajších havarijných plánov:
a)
vonkajšie organizačné úlohy a zodpovednosť za riešenie havárií vrátane toho, ako sa dosiahne integrácia s vnútornými plánmi,
b)
metódy a postupy, ktoré má používať havarijná a zdravotnícka služba,
c)
metódy na rýchle určenie zasiahnutých oblastí,
d)
opatrenia na zabezpečenie rýchleho oznámenia priemyselnej havárie všetkým dotknutým alebo potenciálne dotknutým stranám a následného udržiavania vzájomného spojenia medzi nimi,
e)
identifikácia zdrojov nevyhnutných na implementáciu plánu a opatrenia na zabezpečenie koordinácie,
f)
opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti a tam, kde je to potrebné, aj zdôrazňovanie a opakovanie informácií poskytovaných verejnosti podľa článku 9,
g)
opatrenia na školenie a výcvik.
6.
Havarijné plány by mohli zahŕňať opatrenia na úpravu, zber, uskladňovanie, čistenie, odstraňovanie a bezpečné zneškodňovanie nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu a na rekultiváciu.
PRÍLOHA VIII
INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ PODĽA ČLÁNKU 9
1.
Názov spoločnosti, adresa nebezpečnej činnosti a určenie funkcie zastávanej osobou, ktorá poskytuje informácie.
2.
Jednoduchý opis nebezpečnej činnosti vrátane rizík.
3.
Bežné názvy alebo druhové názvy, alebo všeobecná klasifikácia nebezpečenstva tých látok a prípravkov, ktoré sa používajú pri nebezpečnej činnosti, s uvedením ich základných nebezpečných vlastností.
4.
Všeobecné informácie získané z posudzovania vplyvov na životné prostredie, ak sú k dispozícii a sú relevantné.
5.
Všeobecné informácie o charaktere priemyselnej havárie, ktorá môže vzniknúť počas nebezpečnej činnosti, vrátane jej možných účinkov na obyvateľstvo a životné prostredie.
6.
Adekvátne informácie o tom, ako sa bude zasiahnuté obyvateľstvo varovať a trvale informovať v prípade priemyselnej havárie.
7.
Adekvátne informácie o akciách, ktoré musí podniknúť zasiahnuté obyvateľstvo, a o jeho správaní, ktorým by sa malo riadiť v prípade priemyselnej havárie.
8.
Adekvátne informácie o opatreniach vykonaných v súvislosti s nebezpečnou činnosťou vrátane spojenia s havarijnými službami určenými na likvidáciu priemyselných havárií, na zníženie závažnosti vplyvu priemyselných havárií a zmiernenie ich účinkov.
9.
Všeobecné informácie o vonkajších havarijných plánoch havarijných služieb, ktoré sa vypracovali na účely likvidácie vonkajších účinkov havárie vrátane cezhraničných účinkov priemyselných havárií.
10.
Všeobecné informácie o špeciálnych požiadavkách a podmienkach, ktorým je nebezpečná činnosť podriadená podľa príslušných národných predpisov a/alebo administratívnych ustanovení, vrátane systému udeľovania povolení a oprávnení.
11.
Podrobné údaje o tom, kde sa dajú získať ďalšie relevantné informácie.
PRÍLOHA IX
SYSTÉMY OZNAMOVANIA PRIEMYSELNEJ HAVÁRIE PODĽA ČLÁNKU 10
1.
Systémy oznamovania priemyselnej havárie majú umožňovať čo najrýchlejší prenos údajov a predpovedí podľa vopred určených kódov, ktoré využívajú kompatibilný systém prenosu a spracovania údajov na havarijnú výstrahu a odozvu a na opatrenia na minimalizovanie a obmedzenie následkov cezhraničných účinkov, pričom sa berú do úvahy rôzne potreby na rôznych úrovniach.
2.
Oznámenie priemyselnej havárie musí zahŕňať
a)
typ a rozsah priemyselnej havárie, nebezpečnú látku, ktorá sa tam nachádza (ak je známa), a stupeň závažnosti jej možných účinkov,
b)
čas vzniku a presné miesto havárie,
c)
také iné dostupné informácie, ktoré sú potrebné na účinnú odozvu na priemyselnú haváriu.
3.
Oznámenie priemyselnej havárie sa bude dopĺňať vo vhodných intervaloch alebo podľa potreby ďalšími relevantnými informáciami o vývoji situácie s ohľadom na cezhraničné účinky.
4.
Testy a revízie účinnosti systémov oznamovania priemyselnej havárie vrátane trvalého školenia príslušného personálu sa musia robiť v pravidelných intervaloch. Tam, kde to bude účelné, sa takéto testy, revízie a školenia budú konať spoločne.
PRÍLOHA X
VZÁJOMNÁ POMOC PODĽA ČLÁNKU 12
1.
Za celkové smerovanie, riadenie, koordináciu a dozor pri poskytovaní pomoci bude zodpovedať žiadajúca zmluvná strana. Personál zúčastňujúci sa na akciách poskytovania pomoci bude konať v súlade s príslušnými zákonmi zmluvnej strany, ktorá žiadala o pomoc. Príslušné orgány zmluvnej strany, ktorá požiadala o pomoc, budú spolupracovať s orgánom určeným zmluvnou stranou, ktorá pomoc poskytuje podľa článku 17, pretože je zodpovedný za okamžitý prevádzkový dozor nad personálom a vybavením zmluvnej strany poskytujúcej pomoc.
2.
Zmluvná strana žiadajúca o pomoc poskytne v rámci svojich možností miestne zariadenia a služby na účely riadneho a účinného riadenia pomoci a zabezpečí ochranu personálu, vybavenia a materiálov dovezených na tento účel na jej územie zmluvnou stranou poskytujúcou pomoc alebo v jej mene.
3.
Ak sa zainteresované strany nedohodnú inak, pomoc sa bude poskytovať na účet zmluvnej strany žiadajúcej o pomoc. Zmluvná strana poskytujúca pomoc sa môže tiež kedykoľvek čiastočne alebo úplne zrieknuť práva na náhradu svojich nákladov.
4.
Zmluvná strana žiadajúca o pomoc vyvinie všetko úsilie na to, aby umožnila zmluvnej strane poskytujúcej pomoc a osobám konajúcim v jej mene výhody, imunitu alebo zariadenia nevyhnutné na urýchlené plnenie ich funkcií pri poskytovaní pomoci. Zmluvná strana žiadajúca o pomoc nemusí aplikovať toto ustanovenie na svojich vlastných občanov alebo osoby, ktoré tam majú trvalé bydlisko, ani im nemusí poskytovať výhody a imunitu, ako sú uvedené vyššie.
5.
Zmluvná strana na žiadosť zmluvnej strany žiadajúcej o pomoc alebo poskytujúcej pomoc vyvinie úsilie na uľahčenie tranzitu cez svoje územie riadne hláseného personálu, zariadení a majetku, ktoré sa musia transferovať na účely poskytovania pomoci zmluvnej strane žiadajúcej o pomoc.
6.
Zmluvná strana žiadajúca o pomoc umožní vstup na svoje územie, pobyt a odchod riadne hlásenému personálu, zariadeniam a majetku, ktorý je potrebný pri poskytovaní pomoci.
7.
Pokiaľ ide o akcie, ktoré vyplývajú priamo z poskytovanej pomoci, zmluvná strana žiadajúca o pomoc odškodní v súvislosti s úmrtím alebo zranením osôb, poškodením alebo stratou majetku alebo poškodením životného prostredia spôsobeným na jej území počas poskytovania požadovanej pomoci tú zmluvnú stranu, ktorá pomoc poskytuje, alebo osoby konajúce v jej mene, pričom im poskytne náhradu za úmrtie alebo zranenie, ktoré utrpeli, ako aj za stratu alebo škodu na zariadení alebo inom majetku, ktorý sa použije pri poskytovaní pomoci. Zmluvná strana žiadajúca o pomoc bude zodpovedná za riešenie nárokov, ktoré vznesú tretie strany voči zmluvnej strane poskytujúcej pomoc alebo osobám konajúcim v jej mene.
8.
Zainteresované strany budú úzko spolupracovať s cieľom uľahčiť riešenie súdnych konaní a nárokov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku operácií pri poskytovaní pomoci.
9.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať o poskytnutie pomoci pri lekárskom ošetrení alebo dočasnom premiestnení osôb zasiahnutých haváriou na území druhej zmluvnej strany.
10.
Dotknutá strana alebo zmluvná strana žiadajúca o pomoc môže kedykoľvek po príslušných konzultáciách a na základe hlásenia požiadať o ukončenie pomoci poskytovanej podľa tohto dohovoru. Len čo bola takáto žiadosť predložená, zainteresované strany budú navzájom konzultovať na účely prijatia opatrení na riadne ukončenie pomoci.
PRÍLOHA XI
VÝMENA INFORMÁCIÍ PODĽA ČLÁNKU 15
Informácie budú obsahovať tieto prvky, ktoré môžu byť tiež predmetom bilaterálnej alebo multilaterálnej spolupráce:
a)
legislatívne a administratívne opatrenia, politiky, ciele a priority na prevenciu havárií, havarijnú pripravenosť a odozvu, vedeckú činnosť a technické opatrenia na zníženie rizika priemyselných havárií vyplývajúcich z nebezpečných činností vrátane zmiernenia cezhraničných účinkov,
b)
opatrenia a havarijné plány na príslušnej úrovni vo vzťahu k iným zmluvným stranám,
c)
programy monitorovania, plánovania, výskumu a vývoja vrátane ich implementácie a sledovania,
d)
opatrenia, ktoré sa prijímajú na účely prevencie priemyselných havárií a zabezpečenia havarijnej pripravenosti a odozvy,
e)
skúsenosti s priemyselnými haváriami a spoluprácu pri odozve na priemyselné havárie s cezhraničnými účinkami,
f)
vývoj a vyžívanie najlepších dostupných technológií na lepšiu ochranu životného prostredia a zvýšenie bezpečnosti,
g)
havarijnú pripravenosť a odozvu,
h)
metódy používané pri predpovedaní rizík vrátane kritérií monitorovania a posudzovania cezhraničných účinkov.
PRÍLOHA XII
ÚLOHY PRI VZÁJOMNEJ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 18 ODS. 4
1.
Zber a šírenie informácií a údajov
a)
Vytvorenie a prevádzka systému oznamovania priemyselných havárií, ktorý môže poskytovať informácie o priemyselných haváriách a o odborníkoch na účely získania týchto odborníkov v čo najkratšom čase na poskytovanie pomoci,
b)
vytvorenie a prevádzka databanky na účely prijatia, spracovania a šírenia potrebných informácií o priemyselných haváriách vrátane informácií o ich účinkoch, ako aj o použitých opatreniach a ich účinnosti,
c)
spracovanie a vedenie zoznamu nebezpečných látok, ktorý uvádza ich relevantné vlastnosti a informácie, ako s nimi narábať v prípade vzniku priemyselnej havárie,
d)
spracovanie a vedenie registra odborníkov, ktorí môžu poskytovať konzultácie alebo inú pomoc na účely prijatia opatrení na prevenciu havárií, havarijnú pripravenosť a odozvu vrátane opatrení na obnovenie pôvodného stavu,
e)
vedenie zoznamu nebezpečných činností,
f)
spracovanie a vedenie zoznamu nebezpečných látok uvedených v Prílohe I časti I.
2.
Výskum, školenie a metodika
a)
Vývoj a poskytovanie modelov založených na skúsenostiach z priemyselných havárií a scenárov na opatrenia na prevenciu, pripravenosť a odozvu,
b)
podpora školení a výcviku odborníkov, organizácia medzinárodných sympózií a podpora spolupráce pri výskume a vývoji.
3.
Technická pomoc
a)
Plnenie poradných funkcií smerujúcich k upevneniu schopnosti prijímať opatrenia na havarijnú prevenciu, pripravenosť a odozvu,
b)
na žiadosť zmluvnej strany vykonávanie inšpekcií nebezpečných činností a poskytovanie pomoci pri organizovaní národných inšpekcií podľa požiadaviek tohto dohovoru.
4.
Pomoc v prípade mimoriadnej udalosti
Poskytovanie pomoci na žiadosť zmluvnej strany okrem iného aj zaslaním odborníkov na miesto priemyselnej havárie na účely poskytnutia konzultácií a inej pomoci pri odozve na priemyselnú haváriu.
PRÍLOHA XIII
ROZHODCOVSKÉ KONANIE
1.
Žalujúca zmluvná strana alebo strany oznámia sekretariátu, že sa dohodli predložiť spor na rozhodcovské konanie podľa článku 21 ods. 2 tohto dohovoru. V oznámení sa uvedie predmet rozhodcovského konania a bude obsahovať najmä konkrétne články tohto dohovoru, ktorých interpretácia alebo uplatňovanie je sporné. Sekretariát zašle takto poskytnuté informácie všetkým zmluvným stranám tohto dohovoru.
2.
Rozhodcovský súd bude pozostávať z troch členov. Žalujúca zmluvná strana alebo strany a druhá zmluvná strana alebo strany vymenujú po jednom rozhodcovi a takto zvolení dvaja rozhodcovia si zvolia tretieho rozhodcu, ktorý bude predsedom rozhodcovského súdu. Tento nesmie byť občanom ani jednej zo sporných strán, ani nesmie mať bydlisko na území niektorej z týchto strán, ani nesmie byť žiadnou z nich zamestnaný, ani sa nesmie zaoberať týmto prípadom v inej funkcii.
3.
Ak nebude predseda rozhodcovského súdu vymenovaný v lehote dvoch mesiacov od vymenovania druhého rozhodcu, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie vymenuje na žiadosť ktorejkoľvek zo sporných strán predsedu v lehote ďalších dvoch mesiacov.
4.
Ak by niektorá zo sporných strán nevymenovala rozhodcu v lehote dvoch mesiacov po obdržaní žiadosti, druhá strana môže o tom informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý vymenuje predsedu rozhodcovského súdu v lehote ďalšieho dvojmesačného obdobia. Po svojom vymenovaní predseda rozhodcovského súdu požiada stranu, ktorá nevymenovala rozhodcu, aby tak urobila do dvoch mesiacov. Ak tak neurobí ani v tejto lehote, predseda bude informovať výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie, ktorý vymenuje rozhodcu v lehote ďalšieho dvojmesačného obdobia.
5.
Rozhodcovský súd vydá svoje rozhodnutie v súlade s medzinárodným právom a v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
6.
Každý rozhodcovský súd, ktorý bude vymenovaný v súlade s týmito ustanoveniami, si určí svoje vlastné rokovacie pravidlá.
7.
Všetky rozhodnutia rozhodcovského súdu, procesné aj vecné, budú prijaté väčšinou hlasov členov súdu.
8.
Súd môže vykonať všetky kroky na zistenie skutočností.
9.
Sporné strany budú uľahčovať prácu rozhodcovského súdu, a najmä za použitia všetkých dostupných prostriedkov budú
a)
poskytovať rozhodcovskému súdu všetky potrebné doklady, zariadenia a informácie,
b)
umožňovať súdu tam, kde je to potrebné, predvolávať svedkov alebo odborníkov a prijímať ich výpovede.
10.
Sporné strany a rozhodcovia budú chrániť dôvernosť všetkých informácií, ktoré získajú ako dôverné, počas konania rozhodcovského súdu.
11.
Rozhodcovský súd môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť prijatie predbežných opatrení.
12.
Ak sa niektorá zo sporných strán nedostaví pred rozhodcovský súd, alebo sa nezúčastní obrany svojho prípadu, môže druhá strana požiadať rozhodcovský súd, aby pokračoval v konaní a vyniesol konečné rozhodnutie. Neprítomnosť jednej zo strán alebo neúčasť obhajoby nebude žiadnou prekážkou pre konanie.
13.
Rozhodcovský súd môže vypočuť a rozhodnúť o protinávrhoch vyplývajúcich priamo z predmetu sporu.
14.
Ak rozhodcovský súd nerozhodne inak na základe konkrétnych skutočností, ktoré vyplynuli z prípadu, výdavky súdu vrátane odmeny pre jeho členov budú znášať strany sporu rovnakým dielom. Súd bude viesť evidenciu všetkých svojich nákladov a sporným stranám predloží na záver konečné vyúčtovanie.
15.
Ktorákoľvek zmluvná strana tohto dohovoru, ktorá má právny záujem na predmete sporu a ktorá môže byť dotknutá rozhodnutím v tomto prípade, môže vstúpiť do konania so súhlasom súdu.
16.
Rozhodcovský súd vynesie rozsudok v lehote piatich mesiacov odo dňa svojho ustanovenia, ak nebude považovať za potrebné predĺžiť túto časovú lehotu najviac o päť mesiacov.
17.
Rozsudok rozhodcovského súdu bude doložený zdôvodnením. Tento nález bude konečný a záväzný pre všetky sporné strany. Nález zašle rozhodcovský súd sporným stranám a sekretariátu. Sekretariát zašle informácie, ktoré obdržal, všetkým zmluvným stranám tohto dohovoru.
18.
Akýkoľvek spor, ktorý môže vzniknúť medzi stranami vo veci interpretácie alebo výkonu rozsudku, môže ktorákoľvek strana predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý vyniesol tento rozsudok, alebo ak sa tento veci nemôže ujať, potom inému súdu, zriadenému na tento účel rovnakým spôsobom ako prvý súd.
