412/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 10.10.2003
412
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 30. novembra 1964 bol v Štrasburgu uzavretý Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi.
V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 12. marca 2003 v Štrasburgu.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 283 z 20. mája 2003 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 30. júna 2003. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 21. júla 2003.
Dohovor nadobudol platnosť 22. augusta 1975 na základe článku 34 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. októbra 2003 na základe článku 34 ods. 3.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii dohovoru tieto vyhlásenia a túto výhradu:
V mene Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný 12. marca 2003 v Štrasburgu.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 283 z 20. mája 2003 a súčasne rozhodla, že ide o zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 30. júna 2003. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 21. júla 2003.
Dohovor nadobudol platnosť 22. augusta 1975 na základe článku 34 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. októbra 2003 na základe článku 34 ods. 3.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii dohovoru tieto vyhlásenia a túto výhradu:
„Slovenská republika využíva možnosť danú článkom 27 ods. 4 dohovoru a oznamuje, že všetky žiadosti podľa dohovoru sa musia zasielať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Slovenská republika využíva možnosť danú článkom 29 ods. 2 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti a pripojené písomnosti zasielané do Slovenskej republiky musia byť opatrené prekladom do slovenského jazyka. V prípade, že zabezpečenie slovenského prekladu by bolo pre dožadujúci štát spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, môžu byť písomnosti opatrené prekladom do angličtiny alebo francúzštiny.
Slovenská republika využíva možnosť danú článkom 38 ods. 1 dohovoru uplatniť výhradu podľa tretieho bodu prílohy a neprijíma ustanovenie článku 37 ods. 2 dohovoru.“
Prílohou k tomuto oznámeniu je zoznam zmluvných strán dohovoru ku dňu nadobudnutia jeho platnosti pre Slovenskú republiku a prehľad ich výhrad a vyhlásení.
K oznámeniu č. 412/2003 Z. z.
EURÓPSKY DOHOVOR o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi (uzavretý 30. novembra 1964)
PREAMBULA
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru,
berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi,
súc rozhodnuté prijímať zosúladené opatrenia na boj proti zločinnosti,
berúc do úvahy, že na tento účel majú povinnosť zabezpečiť na území ostatných zmluvných strán spoločenskú rehabilitáciu páchateľov odsúdených na podmienečný trest alebo podmienečne prepustených ich súdmi alebo zabezpečiť výkon uloženého trestu, ak sa nesplnili uložené podmienky,
dohodli sa takto:
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru,
berúc do úvahy, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi,
súc rozhodnuté prijímať zosúladené opatrenia na boj proti zločinnosti,
berúc do úvahy, že na tento účel majú povinnosť zabezpečiť na území ostatných zmluvných strán spoločenskú rehabilitáciu páchateľov odsúdených na podmienečný trest alebo podmienečne prepustených ich súdmi alebo zabezpečiť výkon uloženého trestu, ak sa nesplnili uložené podmienky,
dohodli sa takto:
I. ČASŤ
ZÁKLADNÉ ZÁSADY
Článok 1
(1)
Zmluvné strany sa zaväzujú poskytnúť si navzájom za okolností uvedených nižšie vzájomnú pomoc potrebnú na spoločenskú rehabilitáciu páchateľov uvedených v článku 2. Táto pomoc má formu dohľadu zameraného na uľahčenie riadneho správania sa páchateľov a ich opätovného prispôsobenia sa spoločenskému životu a na sledovanie ich správania s cieľom uložiť im trest alebo vykonať trest už uložený, ak to bude potrebné.
(2)
Zmluvné strany vykonávajú za okolností uvedených nižšie a v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami tresty odňatia slobody alebo iné tresty spojené s odňatím slobody, ktoré boli vynesené nad páchateľom a ktorých výkon sa podmienečne odložil.
Článok 2
(1)
Na účely tohto dohovoru sa pod pojmom „páchateľ“ rozumie každá osoba, ktorá na území jednej zo zmluvných strán
a)
bola súdom uznaná za vinnú a umiestnená pod podmienečný dohľad bez vyslovenia trestu,
b)
bola odsúdená na podmienečný trest zahŕňajúci odňatie slobody alebo trest, ktorého výkon sa celý alebo v časti podmienečne odložil, a to v čase jeho vyslovenia alebo následne.
(2)
V nasledujúcich článkoch sa pod pojmom „trest“ rozumejú všetky súdne výroky podľa odseku 1 písm. a) alebo b).
Článok 3
Rozhodnutia uvedené v článku 2 musia byť právoplatné a vykonateľné.
Článok 4
Trestný čin, ktorého sa týka žiadosť podľa článku 5, musí byť trestný podľa práva dožadujúceho štátu, ako aj práva dožiadaného štátu.
Článok 5
(1)
Štát, ktorý uložil trest, môže požiadať štát, na území ktorého má páchateľ svoj obvyklý pobyt, aby
a)
vykonal iba dohľad v súlade s II. časťou,
b)
vykonal dohľad, a ak to bude potrebné, vykonal trest podľa II. a III. časti,
c)
prevzal zodpovednosť za úplný výkon trestu podľa ustanovení IV. časti.
(2)
Dožiadaný štát koná na základe žiadosti za podmienok uvedených v tomto dohovore.
(3)
Ak dožadujúci štát podal jednu zo žiadostí uvedených v odseku 1 a dožiadaný štát považuje za vhodnejšie v určitom konkrétnom prípade postupovať podľa iného z postupov upravených v tom odseku, dožiadaný štát môže odmietnuť postupovať podľa žiadosti a súčasne potvrdí svoju ochotu postupovať spôsobom, ktorý označí.
Článok 6
Dohľad, výkon dohľadu a trestu alebo prevzatie úplného výkonu trestu, tak ako sú definované v predchádzajúcom článku, sa vykonajú na žiadosť štátu, v ktorom sa trest uložil, na území štátu, kde má páchateľ svoj obvyklý pobyt.
Článok 7
(1)
Dohľad, výkon dohľadu a trestu alebo prevzatie úplného výkonu trestu sa odmietne,
a)
ak dožiadaný štát sa domnieva, že žiadosť ohrozuje jeho suverenitu, bezpečnosť, základné zásady jeho právneho systému alebo iné zásadné záujmy,
b)
ak žiadosť sa týka trestu uloženého pre trestný čin, pre ktorý bol v dožiadanom štáte už vydaný právoplatný rozsudok,
c)
ak dožiadaný štát považuje čin, pre ktorý bol uložený trest, za politický trestný čin alebo čin súvisiaci s politickým trestným činom, alebo za výlučne vojenský trestný čin,
d)
ak uložená sankcia sa nemôže vykonať z dôvodu uplynutia času podľa právneho poriadku dožadujúceho štátu alebo dožiadaného štátu,
e)
ak páchateľ bol účastný amnestie alebo milosti v dožadujúcom alebo dožiadanom štáte.
(2)
Dohľad, výkon dohľadu a trestu alebo prevzatie úplného výkonu trestu možno odmietnuť,
a)
ak príslušné orgány dožiadaného štátu rozhodli nezačať konanie alebo zastaviť začaté konanie týkajúce sa toho istého činu,
b)
ak čin, pre ktorý sa trest uložil, je predmetom konania aj v dožiadanom štáte,
c)
ak trest, ktorého sa žiadosť týka, sa uložil v neprítomnosti,
d)
v rozsahu, v ktorom dožiadaný štát považuje trest za nezlučiteľný so zásadami použitia jeho trestného práva, najmä ak by páchateľ z dôvodu svojho veku nemohol byť odsúdený v dožiadanom štáte.
(3)
V prípade fiskálnych trestných činov sa dohľad alebo výkon dohľadu a trestu uskutoční podľa ustanovení tohto dohovoru, iba ak sa zmluvné strany tak dohodli ohľadom každého takého činu alebo kategórie činov.
Článok 8
Dožadujúci a dožiadaný štát sa priebežne v potrebnom rozsahu informujú o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo výkonu trestu na území dožiadaného štátu.
Článok 9
Dožiadaný štát bez odkladu informuje dožadujúci štát, aké opatrenia prijal na základe jeho žiadosti.
V prípade úplného alebo čiastočného odmietnutia žiadosti oznámi dôvody odmietnutia.
II. ČASŤ
DOHĽAD
Článok 10
Dožadujúci štát informuje dožiadaný štát o podmienkach uložených páchateľovi a o prípadných dohľadových opatreniach, ktoré sa musia dodržiavať počas obdobia podmienečného dohľadu.
Článok 11
(1)
Pri postupe na základe žiadosti o dohľad dožiadaný štát premení, ak je to potrebné, predpísané dohľadové opatrenia na opatrenia podľa vlastného právneho poriadku.
(2)
V žiadnom prípade nesmú byť dohľadové opatrenia, ktoré prijme dožiadaný štát, prísnejšie z hľadiska ich povahy a trvania ako opatrenia predpísané dožadujúcim štátom.
Článok 12
Ak dožiadaný štát súhlasil s prevzatím dohľadu, postupuje takto:
(1)
Informuje dožadujúci štát bez odkladu o svojej odpovedi na žiadosť.
(2)
Spojí sa s orgánmi alebo inštitúciami, ktoré sú na jeho území zodpovedné za výkon dohľadu a za pomoc páchateľom.
(3)
Informuje dožadujúci štát o všetkých prijatých opatreniach a o ich výkone.
Článok 13
Ak sa odvolá podmienečný odklad výkonu trestu uvedeného v článku 2 uložený páchateľovi preto, že páchateľ je stíhaný alebo odsúdený pre nový trestný čin, alebo preto, že páchateľ nedodržal predpísané podmienky, dožiadaný štát zašle automaticky a bez odkladu potrebnú informáciu dožadujúcemu štátu.
Článok 14
Po uplynutí obdobia dohľadu dožiadaný štát zašle dožadujúcemu štátu na jeho žiadosť všetky potrebné informácie.
Článok 15
Dožadujúci štát má ako jediný právomoc posúdiť na základe informácie a údajov poskytnutých dožiadaným štátom, či páchateľ splnil podmienky, ktoré mu boli uložené, alebo nie, a na základe takého vyhodnotenia urobiť ďalšie kroky predpísané jeho zákonmi.
O svojom rozhodnutí informuje dožiadaný štát.
III. ČASŤ
VÝKON TRESTOV
Článok 16
Po odvolaní podmienečného odkladu výkonu trestu dožadujúcim štátom a na základe jeho žiadosti nadobudne dožiadaný štát právomoc vykonať predmetný trest.
Článok 17
Výkon trestu v dožiadanom štáte sa uskutoční podľa jeho právneho poriadku po overení hodnovernosti žiadosti o výkon a jej zlučiteľnosti s podmienkami tohto dohovoru.
Článok 18
Dožiadaný štát v primeranom čase zašle dožadujúcemu štátu doklad, ktorý osvedčí, že trest sa vykonal.
Článok 19
Dožiadaný štát, ak je to potrebné, premení sankciu uloženú dožadujúcim štátom na sankciu alebo opatrenie, ktoré ukladá jeho právny poriadok za podobný trestný čin. Povaha tejto sankcie alebo opatrenia musí čo najviac zodpovedať trestu, ktorý sa má vykonať. Nesmie presiahnuť maximálnu sankciu, ktorá je predvídaná právnym poriadkom dožiadaného štátu, ani byť dlhšia alebo prísnejšia ako sankcia uložená dožadujúcim štátom.
Článok 20
Dožadujúci štát nesmie sám prijať žiadne z vykonávacích opatrení, o ktoré požiadal, kým dožiadaný štát neoznámi, že sám nie je ochotný alebo schopný ich prijať.
Článok 21
Dožiadaný štát má právomoc páchateľa podmienečne prepustiť z výkonu trestu. Udeliť milosť môže tak dožadujúci, ako aj dožiadaný štát.
IV. ČASŤ
ODOVZDANIE DO DOŽIADANÉHO ŠTÁTU
Článok 22
Dožadujúci štát oznámi dožiadanému štátu trest, o ktorého úplný výkon žiada.
Článok 23
(1)
Dožiadaný štát premení príslušnú sankciu alebo opatrenie podľa svojich trestnoprávnych noriem na trest, ktorý by sa uložil za rovnaký trestný čin spáchaný na jeho území.
(2)
Sankcia uložená dožiadaným štátom nesmie byť prísnejšia ako sankcia uložená dožadujúcim štátom.
Článok 24
Dožiadaný štát zaručí úplný výkon trestu takto premeneného, akoby išlo o trest uložený jeho vlastnými súdmi.
Článok 25
Prijatím žiadosti dožiadaným štátom podľa IV. časti stráca dožadujúci štát právomoc vykonať trest.
V. ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 26
(1)
Každá žiadosť podľa článku 5 sa zasiela písomne. Musí obsahovať
a)
označenie orgánu, ktorý ju vydal,
b)
jej predmet,
c)
údaje o osobe páchateľa a o jeho pobyte v dožiadanom štáte.
(2)
K žiadosti o dohľad sa pripojí originál alebo overený opis výroku súdu obsahujúci dôvody, ktoré opodstatňujú dohľad a špecifikujú opatrenia uložené páchateľovi. Žiadosť by mala tiež osvedčiť vykonateľnosť trestu a dohľadových opatrení, ktoré sa majú uplatniť. Ak je to možné, mala by obsahovať popis okolností trestného činu, pre ktorý bolo opatrenie dohľadu uložené, čas a miesto jeho spáchania a právnu kvalifikáciu, a ak je to potrebné, dĺžku trestu, ktorý sa má vykonať. Musí poskytnúť podrobný popis povahy a trvania požadovaných dohľadových opatrení a obsahovať dôkaz príslušných právnych ustanovení spolu s potrebnými informáciami o charaktere páchateľa a jeho správaní v dožadujúcom štáte pred vydaním rozhodnutia o dohľade a po jeho vydaní.
(3)
K žiadosti o výkon dohľadu a trestu sa pripojí originál alebo overený opis rozhodnutia, ktorým sa odvoláva podmienečný odklad výkonu trestu, a tiež rozhodnutia ukladajúceho trest, ktorý sa má teraz vykonať. Vykonateľná povaha oboch rozhodnutí sa musí osvedčiť spôsobom predpísaným právnym poriadkom štátu, v ktorom boli vydané. Ak rozsudok, ktorý má byť vykonaný, nahradil predchádzajúci rozsudok a neobsahuje popis skutkového stavu veci, pripojí sa tiež overený opis rozsudku, ktorý tento popis obsahuje.
(4)
K žiadosti o prevzatie úplného výkonu trestu sa pripoja listiny podľa odseku 2.
Článok 27
(1)
Žiadosti zasiela ministerstvo spravodlivosti dožadujúceho štátu ministerstvu spravodlivosti dožiadaného štátu a odpovede sa zasielajú rovnakou cestou.
(2)
Písomnosti a informácie podľa ustanovení tohto dohovoru sa zasielajú cestou uvedenou v odseku 1 tohto článku alebo priamo medzi orgánmi zmluvných strán.
(3)
V neodkladných prípadoch sa komunikácia podľa odseku 2 tohto článku môže vykonať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol).
(4)
Každá zmluvná strana môže vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámiť svoj úmysel upraviť styk podľa odsekov 1 a 2 tohto článku iným spôsobom.
Článok 28
Ak sa dožiadaný štát domnieva, že informácie poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné na to, aby umožňovali použitie tohto dohovoru, požiada o poskytnutie dodatočných informácií. Môže určiť lehotu na zaslanie takých informácií.
Článok 29
(1)
Ak nevyplynie niečo iné z uplatnenia odseku 2 tohto článku, preklady žiadostí alebo pripojených písomností, alebo iných listín pri uplatnení tohto dohovoru sa nevyžadujú.
(2)
Každá zmluvná strana si môže pri podpise tohto dohovoru alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť právo žiadať, aby žiadosti a pripojené písomnosti boli doplnené prekladom do jej jazyka alebo do niektorého z oficiálnych jazykov Rady Európy, alebo do toho z nich, ktorý označí. Ostatné zmluvné strany môžu uplatniť vzájomnosť.
Článok 30
Písomnosti zasielané pri uplatňovaní tohto dohovoru nevyžadujú vyššie overenie.
Článok 31
Dožiadaný štát má právomoc vymáhať na žiadosť dožadujúceho štátu náklady trestného stíhania a súdneho konania, ktoré vznikli v dožadujúcom štáte.
Ak tieto náklady vymôže, má povinnosť vyplatiť dožadujúcemu štátu iba odmenu znalcov.
Článok 32
Náklady dohľadu a výkonu trestu, ktoré vzniknú v dožiadanom štáte, sa neuhrádzajú.
VI. ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 33
Dohovor nemá vplyv na policajné predpisy týkajúce sa cudzincov.
Článok 34
(1)
Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Môže byť ratifikovaný alebo prijatý. Ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
(2)
Dohovor nadobudne platnosť tri mesiace odo dňa uloženia tretej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.
(3)
Vo vzťahu k štátu, ktorý dohovor podpísal a ktorý ho ratifikuje alebo prijme neskôr, nadobudne dohovor platnosť tri mesiace odo dňa uloženia ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí.
Článok 35
(1)
Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát, aby k dohovoru pristúpil.
(2)
Prístup sa uskutoční uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy a nadobudne platnosť tri mesiace odo dňa jej uloženia.
Článok 36
(1)
Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o prístupe označiť územie alebo územia, na ktoré sa tento dohovor uplatní.
(2)
Každá zmluvná strana môže pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o prístupe alebo kedykoľvek neskôr rozšíriť vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy tento dohovor na ďalšie územie alebo územia označené vo vyhlásení, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedná alebo v ktorých mene je oprávnená preberať záväzky.
(3)
Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúceho odseku sa môže vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu označenému vo vyhlásení odvolať postupom podľa článku 39 dohovoru.
Článok 37
(1)
Tento dohovor nemá vplyv na záväzky z iných existujúcich alebo budúcich medzinárodných zmlúv, dvojstranných alebo mnohostranných, medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami o extradícii alebo iných formách vzájomnej pomoci v trestných veciach.
(2)
Zmluvné strany nesmú navzájom dojednať dvojstranné alebo mnohostranné zmluvy o otázkach, ktoré tvoria predmet úpravy tohto dohovoru, okrem zmlúv na doplnenie jeho ustanovení alebo uľahčenie uplatňovania zásad v ňom obsiahnutých.
(3)
Ak si však dve zmluvné strany alebo niekoľko zmluvných strán už dojednalo vzájomné vzťahy v tejto oblasti na základe jednotného zákonodarstva alebo zaviedlo osobitný vlastný systém, alebo tak urobia v budúcnosti, majú právo postupovať podľa týchto úprav bez ohľadu na podmienky tohto dohovoru.
(4)
Zmluvné strany, ktoré prestanú používať ustanovenia tohto dohovoru vo svojich vzájomných vzťahoch v týchto otázkach, oznámia túto skutočnosť generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 38
(1)
Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o prístupe vyhlásiť, že uplatňuje jednu výhradu alebo viac výhrad upravených v prílohe dohovoru.
(2)
Každá zmluvná strana môže vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy odvolať celkom alebo v časti výhradu, ktorú urobila podľa predchádzajúceho odseku, a toto odvolanie nadobudne účinnosť dňom doručenia.
(3)
Zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu vo vzťahu k niektorému ustanoveniu dohovoru, nemôže žiadať od inej zmluvnej strany, aby sama toto ustanovenie použila, ak však je výhrada čiastočná alebo podmienečná, môže žiadať použitie tohto ustanovenia v rozsahu, v ktorom ho sama prijala.
(4)
Každá zmluvná strana môže pri podpise alebo uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o prístupe oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že považuje ratifikáciu, prijatie alebo prístup za okolnosť, ktorá zakladá medzinárodnoprávny záväzok zaviesť do vnútroštátneho právneho poriadku opatrenia na vykonávanie tohto dohovoru.
Článok 39
(1)
Dohovor sa uzatvára na dobu neurčitú.
(2)
Každá zmluvná strana môže v rozsahu, v ktorom sa jej týka, tento dohovor vypovedať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
(3)
Výpoveď nadobudne účinnosť šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 40
Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy a každý štát, ktorý pristúpil k Dohovoru,
a)
o každom podpise,
b)
o uložení ratifikačnej listiny, listiny o schválení alebo o prístupe,
c)
o každom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 34,
d)
o každom oznámení alebo vyhlásení urobenom podľa článku 27 ods. 4, článku 29 ods. 2, článku 37 ods. 3 a článku 38 ods. 4,
e)
o každom vyhlásení urobenom podľa ustanovenia článku 36 ods. 2 a 3,
f)
o každej výhrade urobenej podľa ustanovenia článku 38 ods. 1,
g)
o odvolaní ktorejkoľvek výhrady urobenej podľa ustanovenia článku 38 ods. 2,
h)
o každom oznámení urobenom podľa ustanovenia článku 39 a o dátume, keď výpoveď nadobudne účinnosť.
Na dôkaz toho dolu podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.
Dané v Štrasburgu 30. novembra 1964 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému štátu, ktorý ho podpísal alebo k nemu pristúpil.
PRÍLOHA
Každá zmluvná strana môže vyhlásiť, že si vyhradzuje právo oznámiť, že
1.
neprijíma ustanovenia dohovoru, ktoré sa týkajú výkonu trestov alebo prevzatia ich úplného výkonu,
2.
prijíma iba časť týchto ustanovení,
3.
neprijíma ustanovenia článku 37 ods. 2.
ZOZNAM ZMLUVNÝCH STRÁN DOHOVORU K 22. OKTÓBRU 2003 A PREHĽAD ICH VÝHRAD A VYHLÁSENÍ
Aktualizovaný zoznam zmluvných strán dohovoru a textov ich výhrad a vyhlásení možno získať na internetovej stránke Rady Európy na adrese http://conventions.coe.int.
Albánsko
a)
Dohovor pre Albánsko nadobudol platnosť 18. augusta 2001.
b)
Albánsko neuplatnilo k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Belgicko
a)
Dohovor pre Belgicko nadobudol platnosť 22. augusta 1975.
b)
Belgicko uplatnilo k dohovoru tieto výhrady a vyhlásenie:
„Vláda Belgického kráľovstva vyhlasuje, že prevzatie úplného výkonu sa odmietne, ak osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, bola právoplatne odsúdená pre totožný trestný čin príslušnými orgánmi tretieho štátu, a ak je po odsúdení vo výkone tohto trestu, vykonala ho, alebo sa jej výkon trestu odpustil.
Vláda Belgického kráľovstva neprijíma ustanovenia III. časti.
Vzhľadom na osobitný systém platný medzi štátmi Beneluxu vláda Belgického kráľovstva neprijíma ustanovenia čl. 37 ods. 2.
Vláda Belgického kráľovstva vyhlasuje, že ustanovenia II. a IV. časti sa neuplatnia na odsúdenia vyslovené in absentia.“.
Bosna a Hercegovina
a)
Dohovor pre Bosnu a Hercegovinu nadobudol platnosť 30. marca 1995.
b)
Bosna a Hercegovina neuplatnili k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Česká republika
a)
Dohovor pre Českú republiku nadobudol platnosť 11. júla 2002.
b)
Česká republika uplatnila k dohovoru toto vyhlásenie a výhradu:
„Podľa článku 29 ods. 2 Česká republika vyhlasuje, že bude žiadať, aby sa k žiadostiam a pripojeným listinám pripojili preklady do českého, anglického alebo francúzskeho jazyka.
Podľa článku 38 ods. 1 Česká republika vyhlasuje, že využíva výhradu uvedenú v prvom bode prílohy k dohovoru a neprijíma ustanovenia dohovoru týkajúce sa výkonu trestov (III. časť dohovoru – Výkon trestov) a prevzatia ich úplného výkonu (IV. časť – Odovzdanie do dožiadaného štátu).“.
Francúzsko
a)
Dohovor pre Francúzsko nadobudol platnosť 22. augusta 1975.
b)
Francúzsko uplatnilo k dohovoru túto výhradu:
„Vláda Francúzskej republiky potvrdzuje, že využíva možnosť výhrady podľa článku 38 ods. 1 dohovoru a jeho prílohy, ktorá umožňuje neprijať celú III. časť (Výkon trestov) a IV. časť (Odovzdanie do dožiadaného štátu).“.
Holandsko
a)
Dohovor pre Holandsko nadobudol platnosť 1. januára 1988.
b)
Holandsko uplatnilo k dohovoru tieto výhrady a vyhlásenia:
„Holandské kráľovstvo prijíma dohovor s prílohou pre Holandské kráľovstvo v Európe.
Holandské kráľovstvo vyhlasuje s ohľadom na článok 7 dohovoru, že úplný výkon trestu sa neprevezme, ak osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, bola právoplatne odsúdená pre totožný trestný čin príslušnými orgánmi tretieho štátu, a ak je po odsúdení vo výkone tohto trestu, vykonala ho, alebo sa jej výkon trestu odpustil.
Holandské kráľovstvo neprijíma ustanovenia III. časti dohovoru.
Vzhľadom na osobitný systém platný medzi štátmi Beneluxu Holandské kráľovstvo neprijíma ustanovenia čl. 37 ods. 2 dohovoru.
K článku 29 ods. 2 dohovoru: Holandské kráľovstvo vyžaduje preklad každej listiny, ktorá nie je vyhotovená v holandskom, francúzskom, anglickom alebo nemeckom jazyku, do jedného z týchto jazykov.
K článku 7 ods. 2 písm. c) dohovoru: ustanovenia II. a IV. časti dohovoru sa neuplatnia pri odsúdeniach in absentia.“.
Chorvátsko
a)
Dohovor pre Chorvátsko nadobudol platnosť 15. decembra 1994.
b)
Chorvátsko neuplatnilo k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Luxembursko
a)
Dohovor pre Luxembursko nadobudol platnosť 23. decembra 1976.
b)
Luxembursko uplatnilo k dohovoru tieto výhrady a vyhlásenia:
„Využívajúc možnosť danú v článku 38 ods. 1 dohovoru a v jeho prílohe vláda Luxemburského veľkovojvodstva vyhlasuje, že prevzatie úplného výkonu sa odmietne, ak osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, bola právoplatne odsúdená pre totožný trestný čin príslušnými orgánmi tretieho štátu, a ak je po odsúdení vo výkone tohto trestu, vykonala ho, alebo sa jej výkon trestu odpustil (článok 7).
Využívajúc možnosť danú v článku 38 ods. 1 dohovoru a v jeho prílohe vláda Luxemburského veľkovojvodstva neprijíma ustanovenia III. časti.
Využívajúc možnosť danú v článku 38 ods. 1 dohovoru a v jeho prílohe vláda Luxemburského veľkovojvodstva neprijíma ustanovenia článku 37 ods. 2.
Využívajúc možnosť danú v článku 29 ods. 2 dohovoru vláda Luxemburského veľkovojvodstva vyžaduje, aby žiadosti a pripojené písomnosti boli vo francúzskom, nemeckom alebo anglickom jazyku alebo aby sa k nim pripojil preklad do niektorého z týchto jazykov.
Využívajúc možnosť danú v článku 38 ods. 1 dohovoru a v jeho prílohe vláda Luxemburského veľkovojvodstva vyhlasuje, že ustanovenia II. a IV. časti sa neuplatnia na tresty uložené in absentia [článok 7 ods. 2 písm.c)].“.
Macedónsko (bývalá juhoslovanská Republika Macedonija)
a)
Dohovor pre Macedónsko nadobudol platnosť 1. júla 1994.
b)
Macedónsko neuplatnilo k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Portugalsko
a)
Dohovor pre Portugalsko nadobudol platnosť 17. februára 1995.
b)
Portugalsko neuplatnilo k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Rakúsko
a)
Dohovor pre Rakúsko nadobudol platnosť 1. júla 1980.
b)
Rakúsko uplatnilo k dohovoru tieto vyhlásenia a výhradu:
„Pri trestných činoch, ktoré sú porušením právnych noriem týkajúcich sa poplatkov, daní, odvodov, monopolov a devíz alebo pravidiel vývozu, dovozu, prevozu alebo obmedzenia tovarov (fiskálne trestné činy), Rakúsko vykoná dohľad len za podmienok uvedených v článku 7 ods. 3.
Bez vplyvu na článok 29 ods. 3 musí sa k žiadostiam a pripojeným listinám, ktoré nie sú vyhotovené v nemeckom, francúzskom alebo anglickom jazyku, pripojiť preklad do jedného z týchto jazykov.
Srbsko a Čierna Hora
a)
Dohovor pre Srbsko a Čiernu Horu nadobudol platnosť 29. mája 2001.
b)
Srbsko a Čierna Hora neuplatnili k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Slovinsko
a)
Dohovor pre Slovinsko nadobudol platnosť 21. januára 1993.
b)
Slovinsko neuplatnilo k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
Švédsko
a)
Dohovor pre Švédsko nadobudol platnosť 28. mája 1979.
b)
Švédsko uplatnilo k dohovoru túto výhradu a tieto vyhlásenia:
„Švédsko neprijíma III. časť dohovoru (Výkon trestov).
Podľa článku 27 ods. 4 žiadosti a iné písomnosti zasiela a prijíma ministerstvo zahraničných vecí.
Švédsko si vyhradzuje právo žiadať, aby sa k žiadostiam a pripojeným písomnostiam, vyhotoveným v inom jazyku ako dánskom, nórskom alebo švédskom, pripojil preklad do švédskeho alebo anglického jazyka (článok 29 ods. 2).
Vo vzťahu medzi Švédskom na jednej strane a Dánskom, Fínskom, Islandom alebo Nórskom na druhej strane sa dohovor uplatní len na spoluprácu, ktorá nie je upravená jednotným zákonodarstvom týchto štátov (článok 37 ods. 3).“.
Taliansko
a)
Dohovor pre Taliansko nadobudol platnosť 22. augusta 1975.
b)
Taliansko uplatnilo k dohovoru túto výhradu a vyhlásenie:
„Talianska vláda, využívajúc článok 38 ods. 1 a prvý bod prílohy vyhlasuje, že Taliansko neprijíma ustanovenia dohovoru o výkone trestov (III. časť) a prevzatí ich úplného výkonu (IV. časť).
Pri podpise a podľa ustanovenia článku 29 ods. 2 dohovoru Talianska vláda vyhlasuje, že si vyhradzuje právo žiadať, aby sa k žiadostiam a pripojeným listinám pripojil preklad do francúzskeho jazyka.“.
Ukrajina
a)
Dohovor pre Ukrajinu nadobudol platnosť 29. decembra 1995.
b)
Ukrajina neuplatnila k dohovoru žiadne výhrady ani vyhlásenia.
