410/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2004 do 31.08.2009
410
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 19. septembra 2003,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 4 sa za slovo „ďalej“ vkladajú slová „alebo vo vykonávacom predpise podľa § 41 ods. 1 písm. a) a j) zákona“.
2.
V § 2 ods. 11 sa vypúšťa posledná veta.
3.
§ 2 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
„(12)
Ustanovenie odseku 11 sa nevzťahuje na zariadenie na spaľovanie palív, ak sa jeho kapacita rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac; na toto zariadenie sa vzťahuje príloha č. 4 I. časť bod 1.11.
(13)
Ak je pre časť zdroja určená všeobecná podmienka prevádzkovania, ktorou je určený maximálny obsah síry v palive, emisný limit pre oxidy síry sa neuplatňuje.“.
4.
§ 3 znie:
§3
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu sa pri kontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „kontinuálne meranie") považuje za dodržaný, ak § 4 a 5 alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak a ak súčasne
a)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
b)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2 násobku hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak § 4 a 5 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt a validované priemerné hodnoty podľa odseku 2 z platných denných priemerných hodnôt po zohľadnení odôvodnenej hodnoty intervalu spoľahlivosti. Odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti sa pre nainštalovaný merací systém určuje podľa metodiky oprávneného merania2) a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu;3) pre vybrané znečisťujúce látky odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti nesmie byť vyššia, ako je uvedená v prílohe č. 4 V. časti bode 9.
(4)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu alebo emisný stupeň sa pri diskontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len “diskontinuálne meranie„) a pri technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota po pripočítaní odôvodnenej hodnoty neistoty (ďalej len “neistota„) výsledku merania alebo výsledok technického výpočtu po pripočítaní neistoty výpočtu neprekročí hodnotu emisného limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak § 4 a 5 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(5)
Ak sa splnenie požiadavky dodržania emisného limitu podľa odseku 4 nepreukáže, určený emisný limit sa považuje za dodržaný, ak sa preukáže, že
a)
štatistická možnosť výskytu vyššej jednotlivej hodnoty vyplýva z vlastností technológie alebo vlastností metódy diskontinuálneho merania,
b)
splniť požiadavku dodržania emisného limitu podľa odseku 4 neumožňuje najlepšia dostupná technika alebo
c)
na splnenie požiadavky dodržania emisného limitu podľa odseku 4 sú nutné doplnkové investičné opatrenia na zníženie emisií, ak ide o zdroje uvedené do prevádzky,
a súčasne
1)
doplnková séria meraní a rozbor neistoty potvrdili štatistickú možnosť výskytu jednotlivej hodnoty, ktorá je po pripočítaní neistoty vyššia ako hodnota emisného limitu,
2)
žiadna jednotlivá hodnota po odčítaní neistoty neprekročí hodnotu emisného limitu,
3)
je vydaný súhlas na osobitné podmienky zisťovania údajov o dodržaní emisného limitu podľa druhého bodu.
(6)
Emisný limit vyjadrený ako emisný faktor sa považuje za dodržaný, ak žiaden výsledok merania alebo výsledok technického výpočtu neprekročí 1,5 násobku hodnoty emisného limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(7)
Ak ide o kontinuálne meranie a kombinované kontinuálne meranie a diskontinuálne meranie, hodnota výsledku merania veličiny, ktorou je vyjadrený emisný faktor, sa zisťuje a posudzuje za čas, ktorý je uvedený v prílohe č. 4.
(8)
Ak ide o diskontinuálne meranie, hodnota výsledku merania veličiny, ktorou je vyjadrený emisný limit, sa zisťuje a vyhodnocuje za reprezentatívnu časovú periódu merania podľa osobitného predpisu.3)
(9)
Všeobecné podmienky prevádzkovania vyjadrené ako veličina, ktorá sa vzťahuje na odpadové plyny alebo nečistené plyny, sa pri diskontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak, a ak súčasne
a)
aritmetický priemer žiadnej série jednotlivých meraní neprekročí hodnotu určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania,
b)
žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí 1,5 násobku hodnoty určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania.
(10)
Všeobecné podmienky prevádzkovania vyjadrené ako veličina, ktorá sa nevzťahuje na odpadové plyny alebo nečistené plyny, sa pri diskontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu určenej všeobecnej podmienky prevádzkovania; uvedené sa neuplatňuje, ak príloha č. 4 alebo osobitný predpis1) ustanovuje inak.
(11)
Dodržanie emisného limitu a všeobecných podmienok prevádzkovania zdroja sa posudzuje počas skutočnej prevádzky zdroja okrem
a)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zdroja alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými súhlasom alebo rozhodnutím, ak príloha č. 4 neustanovuje inak,
b)
funkčnej a inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zdroja alebo jeho časti,
c)
údržby kontinuálneho meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
d)
skúšobnej prevádzky zdroja alebo jeho časti alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase,
e)
iného času určeného súhlasom alebo rozhodnutím, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania dodržať.
(12)
Ak ide o zdroj alebo jeho časť, ktorého stavba alebo zmena bola povolená do 31. decembra 2002 a ktorý je uvedený do prevádzky do 31. decembra 2003, emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu alebo emisný stupeň sa do 31. decembra 2006 považuje za dodržaný, ak § 4 a 5 neustanovuje inak, ak súčasne
a)
aritmetický priemer žiadnej série jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní neprekročí 1,2 násobku hodnoty emisného limitu, ktorý je vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo tmavosť dymu a 1,3 násobku hodnoty určeného limitu, ktorý je vyjadrený ako emisný stupeň alebo stupeň odsírenia.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 2 a 3 znejú:
„1)
Napríklad vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 704/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zariadení používaných na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 409/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá.
2)
Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2003-6 z 15. mája 2003 o technickom zabezpečení oprávnených meraní a o metodikách monitorovania emisií a kvality ovzdušia (oznámenie č. 204/2003 Z. z.).
3)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 408/2003 o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia.“.
5.
V § 4 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 11“.
6.
V § 4 ods. 6 písm. b) sa slová „§ 3 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 12“.
7.
V § 5 odsek 2 znie:
„(2)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia alebo stupeň odsírenia sa pri diskontinuálnom meraní alebo technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok každého iného postupu technického výpočtu podľa podmienok určených súhlasom alebo rozhodnutím neprekročí hodnotu emisného limitu.“.
8.
V § 5 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môžu vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú. Z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčiť najviac desať dní za rok.“.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
9.
§ 5 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Na zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 I. časti bodoch 1.2.1 až 1.2.3 a na plynové turbíny uvedené v bode 2.3.1 sa do lehôt určených v prílohe č. 4 I. časti bode 1.3.1 vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 12; to sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky do času inštalovania technických prostriedkov na ich kontinuálne meranie.“.
10.
V § 6 ods. 4 sa slová „a v V. časti“ nahrádzajú slovami „a v VI. časti“.
11.
V § 6 odsek 5 znie:
„(5)
Emisné limity a podmienky prevádzkovania pre nové zdroje sa do 31. decembra 2004 nevzťahujú na
a)
jestvujúce zdroje, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 bodoch 1.6, 3.13, 4.1, 4.39, 5.3, 6.7, 6.12 až 6.15 a v bodoch 6.18, 6.20, 6.99,
b)
veľké zdroje a stredné zdroje, ktoré sú do 31. decembra 2003 kategorizované ako malé zdroje.“.
12.
Príloha č. 2 znie:
„Príloha č. 2 k vyhláške č. 706/2002 Z. z.
KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV
| Čís. kateg. | Názov kategórie | Prahová kapacita | |
| 1 veľký zdroj | 2 stredný zdroj | ||
| 1 | PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 1.1 | Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥50 | ≥0,3 |
| 1.2 | Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t za hodinu | ≥30 | >0 |
| 1.3 | Výroba koksu | > 0 | - |
| 1.4 | Výroba energetických plynov (generátorový plyn, svietiplyn) a syntéznych plynov | > 0 | - |
| 1.5 | Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v MW | ≥50 | >0 |
| 1.6 | Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW | - | ≥0,3 |
| 2 | PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV | ||
| 2.1 | Úprava (praženie, spekanie) rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | - |
| 2.2 | Výroba surového železa (vysoké pece) s projektovanou výrobnou kapacitou v t za hodinu | >2,5 | >0 |
| 2.3 | Výroba ocele (napr. konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece) s projektovanou výrobnou kapacitou v t za hodinu | >2,5 | >0 |
| 2.4 | Zlievanie železných kovov - výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 20 | ≥ 1 |
| 2.5 | Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov (napr. valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne a iné prevádzky tepelného spracovania) | ||
| - valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t za hodinu | > 20 | >0 | |
| - kováčovne s kladivami s projektovaným výkonom v kJ na jedno | > 50 | ≥ 1 | |
| kladivo a súčasne s projektovanou spotrebou tepelnej energie v MW, | > 20 | ≥ 1 | |
| - lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t za hodinu | - | ≥ 1 | |
| 2.6 | Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave | > 0 | - |
| 2.7 | Výroba neželezných kovov a ich zliatin z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom | >2,5 | >0 |
| 2.8 | Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t za deň | ||
| - pre olovo a kadmium | > 4 | >0 | |
| - pre ostatné neželezné kovy | > 20 | >0 | |
| 2.9 | Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti (bez používania organických rozpúšťadiel) | ||
| Povrchové úpravy | |||
| - pri použití elektrolytických postupov s objemom kúpeľov v m3 | > 30 | > 1 | |
| - pri použití chemických postupov s objemom kúpeľov v m3 | > 100 | ≥ 3 | |
| - nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou v kg za hodinu | > 1 000 | ≥ 10 | |
| - nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým a iným striekaním s projektovanou kapacitou nanášania v kg za hodinu | > 20 | ≥ 2 | |
| - nanášanie ochranných povlakov zo surovej ocele s projektovanou kapacitou nanášania v kg za hodinu | > 2 | >0 | |
| - anodická oxidácia hliníkových materiálov | - | >0 | |
| - nanášanie nekovových povlakov (smalty, iné obdobné povrchové úpravy) s projektovanou kapacitou nanášania v m2 za hodinu | - | ≥ 20 | |
| Súvisiace činnosti: | |||
| - opieskovanie okrem kazetových zariadení s projektovanou kapacitou v m2 opieskovaného materiálu za hodinu | - | ≥ 20 | |
| - termické čistenie s celkovým inštalovaným tepelným výkonom v MW | >2 | >0,2 | |
| - elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2 za hodinu | - | >20 | |
| 2.99 | Ostatné priemyselné výroby a spracovania kovov | ||
| - súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW | ≥ 50 | ≥ 0,3 | |
| - podiel hmotnostného toku znečisťujúcej látky emisií pred odlučovačom a hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 pre nové zdroje: | |||
| a) organické plyny a pary | > 10 | ≥ 0,2 | |
| b) ostatné znečisťujúce látky ako v písmene a) | > 10 | > 1 | |
| 3 | VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV | ||
| 3.1 | Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest | > 0 | - |
| 3.2 | Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t za deň | > 500 | >0 |
| 3.3 | Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 50 | >0 |
| 3.4 | Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | > 50 | >0 |
| 3.5 | Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t za hodinu | ≥ 80 | >0 |
| 3.6 | Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t za deň | > 20 | ≥ 0,l |
| 3.7 | Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t za deň | > 20 | ≥ 0,5 |
| 3.8 | Výroba keramických výrobkov pálením najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa | ||
| - projektovanej výrobnej kapacity v t za deň | > 75 | ≥ 1 | |
| - menovitej kapacity taviacich pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 | > 4 | ≥ 0,l | |
| - objemu vypáľovacieho zariadenia okrem diskontinuálnych elektrických pecí v m3 | > 3 | > 0,5 | |
| 3.9 | Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za deň | >20 | >0 |
| 3.10 | Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa | - | >0 |
| 3.11 | Ťažba, úprava, spracovanie silikátových surovín iných, ako je stavebný piesok a štrk | - | >0 |
| 3.12 | Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za hodinu | - | >0 |
| 3.13 | Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 za hodinu | - | ≥ 10 |
| 3.99 | Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 4 | CHEMICKÝ PRIEMYSEL | ||
| 4.1 | Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | - |
| 4.2 | Ťažba zemného plynu naftového a súvisiaca doprava a skladovanie | > 0 | - |
| 4.3 | Rafinérie ropy | > 0 | - |
| 4.4 | Petrochemické spracovanie ropy | > 0 | - |
| 4.5 | Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín podľa | ||
| - nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 | ≥ 1 000 | >0 | |
| - projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 (ktorý je väčší) | ≥ 10 000 | >0 | |
| 4.6 | Výroba syntetického kaučuku | > 0 | - |
| 4.7 | Výroba základných plastických hmôt (na báze syntetických a prírodných polymérov) okrem syntetického kaučuku | > 0 | - |
| 4.8 | Výroba jednoduchých uhľovodíkov (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické) | > 0 | - |
| 4.9 | Výroba organických halogénovaných zlúčenín (halogénderivátov) | > 0 | - |
| 4.10 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík | > 0 | - |
| 4.11 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru | > 0 | - |
| 4.12 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny | > 0 | - |
| 4.13 | Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor | > 0 | - |
| 4.14 | Výroba organokovových zlúčenín | > 0 | - |
| 4.15 | Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov | > 0 | - |
| 4.16 | Výroba gumárenských pomocných prípravkov | > 0 | - |
| 4.17 | Výroba a spracovanie viskózy | > 0 | - |
| 4.18 | Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby | > 0 | - |
| 4.19 | Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, gleja a lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 100 | ≥ 5 |
| 4.20 | Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 50 | ≥ 5 |
| 4.21 | Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku | > 0 | - |
| 4.22 | Výroba anorganických kyselín | > 0 | - |
| 4.23 | Výroba anorganických hydroxidov | > 0 | - |
| 4.24 | Výroba anorganických solí (okrem hnojív) | > 0 | - |
| 4.25 | Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika | > 0 | |
| 4.26 | Výroba síry (Clausov proces) | > 0 | - |
| 4.27 | Výroba amoniaku | > 0 | - |
| 4.28 | Výroba močoviny | > 0 | - |
| 4.29 | Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka (okrem močoviny), fosforu a draslíka (jednozložkové alebo kombinované, kvapalné alebo tuhé) | > 0 | |
| 4.30 | Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov | > 0 | - |
| 4.31 | Výroba priemyselných výbušnín | > 0 | - |
| 4.32 | Výroba a spracovanie uhlikatých materiálov | ||
| - výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg za deň | ≥ 1 000 | >0 | |
| - výroba sadzí | > 0 | - | |
| - vypaľovanie uhlikatých materiálov vrátane impregnácie | > 0 | - | |
| - spracovanie uhlikatých materiálov (mechanické) | - | >0 | |
| 4.33 | Výroba a spracovanie gumy | ||
| - projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | ≥ 0,6 | |
| - výroba surových gumárenských zmesí | > 0 | - | |
| - projektované spracovanie gumovej zmesi v kg za hodinu | - | ≥ 5 | |
| 4.34 | Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg za hodinu | ||
| - saponáty | - | ≥ 100 | |
| - kozmetika | - | ≥ 10 | |
| 4.35 | Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 10 | ≥ 0,6 |
| 4.36 | Výroba a zušľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t za deň | ≥ 20 | > 1 |
| 4.37 | Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg za hodinu | - | ≥ 500 |
| 4.38 | Priemyselné spracovanie plastov | ||
| - výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t za rok | - | ≥ 1 000 | |
| - výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg za hodinu | - | ≥ 100 | |
| - spracovanie fenolových živíc a aminoplastov s projektovanou spotrebou surovín v kg za deň | - | ≥ 150 | |
| - spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu a epoxidových živíc s amínmi (najmä člny, vozíky, automobilové diely) s projektovanou spotrebou surovín v kg za deň | - | ≥ 100 | |
| - spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | |||
| a) nanášanie lepidiel (lepenie) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| b) laminovanie plastov (povrchové) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| c) nanášanie náterov (povlakov) | > 15 | ≥ 0,6 | |
| 4.39 | Výroba, regenerácia a zneškodňovanie akumulátorov a monočlánkov | - | > 0 |
| 4.40 | Čerpacie stanice pohonných látok okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov podľa projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 za rok (ktorý je väčší) | - | ≥ 100 |
| 4.99 | Ostatné organické a anorganické chemické výroby - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 5 | NAKLADANIE S ODPADMI | ||
| 5.1 | Spaľovne odpadov | ||
| - klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou v t za deň | > 10 | > 0 | |
| - komunálnych s projektovanou kapacitou v t za hodinu | > 3 | > 0 | |
| - iného odpadu ako nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu s projektovanou kapacitou v t za deň | > 50 | > 0 | |
| - experimentálne zariadenia na vývoj a testovanie s projektovaným výkonom spáleného odpadu v t za rok | — | ≥ 50 | |
| 5.2 | Veterinárne asanačné zariadenia s projektovanou kapacitou spracovania v t za deň | > 10 | >0 |
| 5.3 | Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa ekvivalentných obyvateľov | ||
| - čistiarne komunálnych odpadových vôd | - | ≥ 5 000 | |
| - centrálne čistiarne priemyselných podnikov | - | ≥ 2 000 | |
| 5.4 | Kompostárne s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t za hodinu | - | ≥ 0,75 |
| 5.5 | Krematóriá | - | > 0 |
| 5.99 | Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi - členenie podľa bodu 2.99 | ||
| 6 | OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA | ||
| 6.1 | Lakovanie v priemysle výroby automobilov a iné obdobné sériové (strojové) lakovanie kovov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | |
| 6.2 | Opravy náterov, prestriekavanie áut, nanášanie náterov na veľkorozmerné výrobky (napr. autobusy, nákladné vozidlá, koľajové vozidlá, lode) s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 15 | > 0,5 |
| 6.3 | Nanášanie náterov (povlakov) na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok: | ||
| - plasty, guma, textílie, fólie, papier, kovy (nenáležiace do 6.1 a 6.2) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| - navíjané drôty | > 5 | ≥ 0,6 | |
| - pásové a svitkové materiály | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.4 | Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov (povlakov) organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou v t za rok: | ||
| - rozpúšťadlá klasifikované ako látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a teratogénnymi účinkami (označené ako R45, R46, R49, R60, R61) | > 1 | >0 | |
| - ostatné organické rozpúšťadla | > 2 | ≥ 0,6 | |
| 6.5 | Čistenie, bielenie a farbenie textílii a ostatných vláknitých materiálov prírodného pôvodu (napríklad ľan, bavlna, juta) podľa | ||
| - projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok | - | >0 | |
| - projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t za deň | > 20 | ≥ 1 | |
| 6.6 | Nanášanie lepidiel - lepenie ostatných materiálov okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 5 | ≥ 0,6 |
| 6.7 | Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | ||
| - tepelný ofset a ostatné polygrafické techniky | > 15 | ≥ 0,6 | |
| - publikačná hĺbkotlač | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.8 | Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt (bez použitia organických rozpúšťadiel) s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t za rok | ≥ 200 | ≥ 1 |
| 6.9 | Priemyselné spracovanie dreva | ||
| - mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3 za deň | — | ≥ 50 | |
| - mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty (piliny, stružliny, triesky, štiepky) s projektovaným množstvom spracovania v m3 za deň | ≥ 100 | ||
| - výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v t sušiny za rok | ≥ 1 000 | ≥ 10 | |
| - spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t za rok: | |||
| a) nanášanie lepidiel (lepenie) | > 5 | ≥ 0,6 | |
| b) laminovanie dreva | > 5 | ≥ 0,6 | |
| c) nanášanie náterov (povlakov) | > 15 | ≥ 0,6 | |
| d) impregnácia | > 25 | ≥ 0,6 | |
| 6.10 | Priemyselná výroba a spracovanie kože | ||
| - výroba kože (garbiareň) s projektovaným množstvom výrobkov v t za deň | > 12 | > 0 | |
| - spracovanie kože (okrem výroby obuvi), lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 10 | ≥ 0,6 | |
| 6.11 | Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok | > 5 | ≥ 0,6 |
| 6.12 | Veľkochov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest: | ||
| - ošípané (nad 30 kg) | > 2 000 | ≥ 500 | |
| - prasnice | > 750 | ≥ 100 | |
| - hydina | > 40 000 | ≥ 5 000 | |
| - hovädzí dobytok | - | ≥ 200 | |
| - ovce | - | ≥ 2 000 | |
| - kone | - | ≥ 300 | |
| - kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá | - | ≥ 1 500 | |
| 6.13 | Bitúnky a ostatné porážkarne s projektovanou kapacitou v t živej hmotnosti za rok | ||
| - hydina | > 250 | ≥ 25 | |
| - ostatné | > 5 000 | ≥ 200 | |
| 6.14 | Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.15 | Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t za deň | ||
| - mäsových výrobkov | > 75 | ≥ 2,5 | |
| - rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) | > 300 | ≥ 10 | |
| 6.16 | Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou v t 100 % liehu za rok | - | ≥ 100 |
| 6.17 | Pivovary s projektovanou výrobou v hl za rok | - | ≥ 5 000 |
| 6.18 | Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 5 |
| 6.19 | Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.20 | Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t za hodinu | - | ≥ 1 |
| 6.21 | Zariadenia na praženie a balenie kávy a kávovín s projektovanou kapacitou v kg za hodinu | - | ≥ 75 |
| 6.22 | Zariadenia na údenie mäsa a rýb s projektovanou kapacitou údenia v kg za týždeň | - | ≥ 1 000 |
| 6.23 | Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t za deň | - | ≥ 1 |
| 6.99 | Ostatné priemyselné technológie, výroba a zariadenia nenáležiace do bodov 1 až 5 - členenie podľa bodu 2.99 | ||
1. Technológia je kategorizovaná ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre veľké zdroje. Ako stredný zdroj je technológia kategorizovaná, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou ako je prahová kapacita pre stredné zdroje, je kategorizovaná ako malý zdroj.
2. Technológia, pre ktorú je prahová kapacita vyjadrená viacerými veličinami, je kategorizovaná ako veľký zdroj, ak sa kapacita najmenej jednej časti rovná prahovej kapacite alebo je vyššia, ak v tabuľke nie je uvedené inak. Ak kapacita žiadnej časti nezodpovedá prahovej kapacite pre veľký zdroj, technológia je kategorizovaná ako stredný zdroj; ak kapacita žiadnej časti nezodpovedá ani prahovej kapacite pre stredný zdroj, technológia je kategorizovaná ako malý zdroj.
3. Technológia, ktorá je kategorizovaná ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie s doplnením čísla 1 za bodkou. Technológia, ktorá je kategorizovaná ako stredný zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie s doplnením čísla 2 za bodkou.
4. Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, je kategorizovaná ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99; označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1 alebo 2 za číslom 99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí sa číslom 6.99.1 alebo 6.99.2.
5. Zdroj, ktorý podľa svojho účelu slúži výhradne na výskum, vývoj alebo skúšanie technológie, zariadení alebo výrobkov, výuku, umeleckú a inú obdobnú činnosť, je kategorizovaný ako stredný zdroj, ak zodpovedá prahovej kapacite pre veľké zdroje, a ako malý zdroj, ak zodpovedá prahovej kapacite pre stredné zdroje, ak sa jednotka prahovej veličiny vzťahuje na kapacitu za deň. Ak povolený čas využívania takéhoto zdroja nie je vyšší ako 500 hodín za kalendárny rok, zdroj je kategorizovaný ako malý zdroj.
6. Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technológií, prevádzok alebo výrobných zariadení, ktoré sa označujú spoločným číslom, ich kapacity sa na účely kategorizácie sčítajú.
7. Prahová hodnota vyjadrená ako projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vyjadruje ako celková hmota organických rozpúšťadiel vrátane množstva rozpúšťadla, ktoré je súčasťou náterovej hmoty. Ak je v dokumentácii uvedená len spotreba rozpúšťadla vyjadrená ako celkový organický uhlík a spotreba celkovej hmoty nie je zrejmá, vypočíta sa vynásobením koeficientom 1,2. Ak je v dokumentácii uvedená spotreba náterovej hmoty a podiel množstva rozpúšťadla nie je zrejmý, vypočíta sa vynásobením koeficientom 0,6.
8. Odpady sú klasifikované na účely kategorizácie ako nebezpečné podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov.“.
13.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.5 sa slová „prílohy, najmä“ nahrádzajú slovami „prílohy; sú to“.
14.
Slová „oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte prílohy č. 4 I. a V. časti nahrádzajú slovami „oxid siričitý“ v príslušnom tvare.
15.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.6.2.1 v nadpise sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 2,5 MW vrátane, pre ktoré platia emisné limity do 31. decembra 2007“.
16.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.6.2.2 v nadpise sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 2,5 MW vrátane, pre ktoré platia emisné limity od 1. januára 2008“.
17.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.6.3.1 v nadpise sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 7 MW vrátane, pre ktoré platia emisné limity do 31. decembra 2007“.
18.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.6.3.2 v nadpise sa na konci pripájajú tieto slová „s výnimkou zariadení s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 50 MW, pre ktoré platia emisné limity od 1. januára 2008“.
19.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.6.3.2 sa v odkaze 1 na konci pripája táto veta: „Pre všetky zariadenia pri spaľovaní biomasy platí emisný limit 200 mg.m-3 od 1. januára 2008.“.
20.
V prílohe č. 4 I. časti nadpis bodu 1.6.5.1 znie:
„1.6.5.1
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.3 a 1.2.4 a s platnosťou od 1. januára 2008 pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2“.
21.
V prílohe č. 4 I. časti nadpis bodu 1.6.6.2 znie:
„1.6.6.2
Emisný limit pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.3 a 1.2.4 a s platnosťou od 1. januára 2008 pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 a 1.2.2“.
22.
V prílohe č. 4 I. časti nadpis bodu 1.7.5 znie:
„1.7.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 až 1.2.4“.
23.
V prílohe č. 4 I. časti nadpis bodu 1.8.5 znie:
„1.8.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 až 1.2.4“.
24.
V prílohe č. 4 I. časti bode 1.8 sa vypúšťa bod 1.8.6.
25.
V prílohe č. 4 I. časti bod 1.10 sa dopĺňa bodom 1.10.6, ktorý znie:
„1.10.6
Pre zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, ktoré sú podľa dokumentácie používané na núdzovú a inú obdobnú prevádzku, ktorá má trvanie najviac 240 hodín ročne, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takýchto zariadení majú zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácií, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú.“.
26.
V prílohe č. 4 I. časti bod 1.11 vrátane nadpisu znie:
„1.11
Platnosť emisných limitov pri rozširovaní kapacity a pri zmenách
Ak sa kapacita zriadenia na spaľovanie palív rozšíri o menovitý príkon 50 MW a viac, pre novú časť sa uplatňuje emisný limit pre zariadenia uvedené v bode v 1.2.4 podľa tepelného príkonu celého zariadenia; to sa nevzťahuje na prípady uvedené v bode 1.9.4. Ak sa na zariadení na spaľovanie palív vykoná podstatná zmena podľa osobitného predpisu,2) uplatňujú sa emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
„2)
§ 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
27.
V prílohe č. 4 I. časti bode 2.2 sa pripája táto veta: „Pre plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktorá má trvanie menej ako 500 hodín ročne, sa emisné limity neuplatňujú.“.
28.
V prílohe č. 4 I. časti bode 2.3.2.1 v tabuľke sa číslo „150“ nahrádza číslom „120“.
29.
V prílohe č. 4 I. časti bod 3 vrátane nadpisu znie:
„3.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ UPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.
3.2
Emisné limity
Ak ide o zariadenie na sušenie alebo iné tepelné úpravy, uplatňujú sa emisné limity pre znečisťujúce látky, ktorých emisia závisí len od paliva a od spôsobu jeho spaľovania, ktoré platia pre príslušné zariadenie na spaľovanie palív podľa menovitého tepelného príkonu zariadenia a druhu paliva pri referenčnom obsahu kyslíka 17 % objemu.
3.3
Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 3.1 a emisné limity podľa bodu 3.2 platia pre všetky kategórie zdrojov, ak táto príloha neustanovuje inak.“.
30.
V prílohe č. 4 III. časti bode 2.2 v tabuľke sa za slová „všetky operácie“ pripájajú slová „okrem hydrátora vápna“.
31.
V prílohe č. 4 III. časti bod 3 vrátane nadpisu znie:
„3.
OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV
3.1
Podmienky platnosti emisného limitu pre nové zdroje
Emisné limity platia prepočítané na koncentrácie pre obsah kyslíka v spalinách 17 % objemu.
3.2
Emisný limit pre nové zdroje
3.2.1
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 30 mg.m-3.
3.2.2
Koncentrácia emisií oxidu uhoľnatého nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
3.2.3
Koncentrácia emisií organických plynov a pár vyjadrených ako celkový organický uhlík nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
3.3
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
3.3.1
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
3.3.2
Emisný limit pre oxid uhoľnatý a organické plyny a pary vyjadrené ako celkový organický uhlík sa pre zdroje povolené do 31. decembra 2003 neuplatňuje.
3.4
Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive pre nové zdroje
Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1% alebo tuhé palivo s merným obsahom síry vyšším ako 0,5 g.MJ-1.“.
32.
V prílohe č. 4 III. časti bod 4 vrátane nadpisu znie:
„4.
VÝROBA MAGNEZITU
4.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vypaľovacích pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % objemu.
4.2
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
| Technologické uzly | Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Tuhé znečis- ťujúce látky | Oxidy síry vyjadrené ako SO2 | Oxidy dusíka vyjadre- né ako NO2 | |
| Všetky operácie a všetky suroviny | 501) | ||
| Výpal slinku z vyťažených (primárnych) magnezitových surovín | 400 | ||
| Nové zdroje | |||
| - všetky typy pecí | 1 500 | ||
| Jestvujúce zdroje | |||
| - rotačné pece - ostatné pece | 1 800 1 500 | ||
| Výpal slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov | Emisný limit sa neurčuje2) | ||
| Nové zdroje - všetky typy pecí | 1 500 | ||
| Jestvujúce zdroje | |||
| - rotačné pece | 2 500 | ||
| - ostatné typy pecí | 1 500 | ||
2 ) Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov sa môžu použiť kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti.
4.3
Platnosť emisného limitu pre jestvujúce zdroje
Emisný limit pre oxidy dusíka vyjadrené ako NO2 pre rotačné pece pri výpale slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov určený pre nové zdroje platí pre jestvujúce zdroje od 1. januára 2009.“.
33.
V prílohe č. 4 V. časti bode 4.1.1 sa poznámky pod tabuľkou dopĺňajú bodom 4, ktorý znie:
„4.
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.“.
34.
V prílohe č. 4 V. časti bode 4.1.2 sa poznámky pod tabuľkou dopĺňajú bodom 4, ktorý znie:
„4.
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.“.
35.
V prílohe č. 4 V. časti sa bod 4.2 dopĺňa bodom 4.2.6, ktorý vrátane nadpisu znie:
„4.2.6
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky
Emisné limity pre ďalšie znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.“.
36.
V prílohe č. 4 V. časti bode 5.3.3 v prvej vete sa slová „v zariadeniach“ nahrádzajú slovami „v kotloch“. Za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Podľa druhu, zloženia a množstva odpadu, ak nehrozí riziko ohrozenia životného prostredia, možno spoluspaľovanie povoliť aj v kotli s tepelným príkonom od 0,3 MW do 5 MW.“.
37.
V prílohe č. 4 V. časti bode 5.3.4 v hlavičke prvej tabuľky sa slová „[mg.m-3]“ nahrádzajú slovami „[ng.m-3]“.
38.
V prílohe č. 4 VI. časti bode 1sa vypúšťa bod 1.2.
39.
V prílohe č. 4 VI. časti sa vypúšťajú body 2 až 4.
Body 5 až 8 sa označujú ako body 2 až 5.
Body 5 až 8 sa označujú ako body 2 až 5.
40.
V prílohe č. 4 VI. časti novooznačený bod 3 vrátane nadpisu znie:
„3.
SUŠIARNE ZELENÝCH KRMÍV
3.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
3.1.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 150 mg.m-3 počítanú vo vlhkom plyne.
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 150 mg.m-3 počítanú vo vlhkom plyne.
3.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
3.2
Emisný limit pre ostatné znečisťujúce látky
3.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
Pre ostatné znečisťujúce látky okrem oxidu uhoľnatého platia emisné limity podľa I. časti bodu 3.2 tejto prílohy. Emisný limit pre oxid uhoľnatý sa určí osobitne podľa § 33 ods. 3 písm. l) zákona.
Pre ostatné znečisťujúce látky okrem oxidu uhoľnatého platia emisné limity podľa I. časti bodu 3.2 tejto prílohy. Emisný limit pre oxid uhoľnatý sa určí osobitne podľa § 33 ods. 3 písm. l) zákona.
3.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
Platí všeobecný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
3.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje – obmedzenie obsahu síry v palive pre nové zdroje
V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.“.
41.
V prílohe č. 6 bode 2 v piatej vete sa slová „emisnoprenosového posudku“ nahrádzajú slovami „odborného posudku“.
42.
V prílohe č. 6 bode 2 v treťom odseku sa pripája táto veta: „To sa nevzťahuje na budovy, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie po 1. januári 2004, okrem zariadení s prirodzeným odvodom spalín a bez núteného prívodu spaľovacieho vzduchu s tepelným výkonom 10 kW a menším.“.
43.
V prílohe č. 6 bode 2 sa slová „komína (výduchu)“ nahrádzajú slovami „komín alebo výduch“.
44.
Slovo „komín“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte prílohy č. 6 nahrádza slovami „komín alebo výduch“ v príslušnom tvare a slovo „výduch“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte prílohy č. 6 nahrádza slovami „komín alebo výduch“ v príslušnom tvare.
Čl. II.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. októbra 2003 okrem bodu 12, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
László Miklós v. r.
