353/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006
353
ZÁKON
z 10. júla 2003,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa slovo „spoluobčanov“ nahrádza slovami „iných osôb“.
2.
V § 2 sa slová „zameriavajú svoju činnosť“ nahrádzajú slovami „dbajú pri tom“.
3.
V § 6 sa vypúšťajú slová „a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili“.
4.
§ 7 znie:
§7
(1)
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2)
V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3)
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.“.
5.
V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú písmená d) a e).
6.
V § 9 ods. 3 sa vypúšťajú písmená d) až f). Doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená d) až j).
7.
V § 9 ods. 3 sa vypúšťa písmeno g). Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená g) až i).
8.
V § 9 ods. 3 písm. e) sa písmeno „g)“ nahrádza písmenom „d)“.
9.
V § 9 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
10.
§ 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.“.
11.
V § 15 odsek 1 znie:
„(1)
Len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi v súlade s rozvrhom práce, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, vysloví súhlas. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má zato, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.“.
12.
Za § 15 sa vkladá § 15a, ktorý znie:
§15a
(1)
Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť. O tomto práve súd účastníka poučí.
(2)
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr podanú námietku zaujatosti súd prihliadne len vtedy, ak účastník nebol poučený podľa odseku 1.
(3)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel a akými dôkazmi môže byť preukázaný; účastník je povinný predložiť dôkazy, ktorými disponuje, zároveň s námietkou zaujatosti.
(4)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol.“.
13.
V § 16 odsek 1 znie:
„(1)
Prvostupňový súd predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do desiatich dní od jej podania nadriadenému súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.“.
14.
V § 17 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „a súdneho exekútora“.
15.
§ 22 znie:
§22
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.“.
16.
V § 29 ods. 2 sa slová „bol postihnutý“ nahrádzajú slovami „je postihnutý“.
17.
§ 29 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.“.
18.
§ 30 znie:
§30
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.“.
19.
§ 36 vrátane spoločného nadpisu nad paragrafmi znie:
„Úkony súdu
§36
(1)
V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len „samosudca") alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len „poverený zamestnanec súdu").
(2)
V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu.
(3)
V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu okrem prípadov podľa § 36b; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.“.
20.
§ 36a sa vypúšťa.
21.
V § 36b sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
22.
V § 42 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.“.
23.
§ 43 znie:
§43
(1)
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
(2)
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
(3)
Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.“.
24.
V § 44 odsek 1 znie:
„(1)
Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.“.
25.
V § 45 sa vypúšťajú slová „podľa okolností“.
26.
V § 47 ods. 1 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
27.
V § 51 sa za slovo „pojednávaní“ vkladajú slová „alebo pri inom úkone súdu“.
28.
V § 52 ods. 1 sa slovo „predseda senátu“ nahrádza slovom „súd“ a na konci sa pripája táto veta:
„O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.“.
29.
V § 53 odsek 1 znie:
„(1)
Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk.“.
30.
V § 53 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
31.
V § 54 sa za slová „predseda senátu“ vkladajú slová „alebo ním poverený zamestnanec súdu“.
32.
V § 55 sa za slová „predseda senátu“ vkladajú slová „alebo ním poverený zamestnanec súdu“.
33.
V § 74 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta a tretia veta, ktoré znejú:
„Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.“.
34.
§ 75 znie:
§75
(1)
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2)
Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a.
(3)
Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
(4)
O návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu podľa odseku 2.
(5)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote podľa odseku 4. Lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa.
(6)
Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa.
(7)
Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.“.
35.
Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý znie:
§75a
(1)
Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
(2)
Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté dieťa zastúpené. Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.
(3)
Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.“.
36.
§ 79 znie:
§79
(1)
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
(2)
Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
(3)
Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive vydanom podľa vzoru, ktorý ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(4)
Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“.
37.
V § 81 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak súd vydal predbežné opatrenie podľa § 75a, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od vydania predbežného opatrenia.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
38.
V § 88 ods. 1 sa vypúšťa písmeno o).
39.
V § 89a sa vypúšťa druhá veta.
40.
V § 91 ods. 2 sa za slová „na jeho späťvzatie“ vkladá čiarka a slová „na uznanie alebo vzdanie sa nároku“.
41.
V § 95 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.“.
42.
§ 100 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.“.
43.
V § 114 odsek 2 znie:
„(2)
Predseda senátu s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a vecí podľa § 153b ods. 5 uloží uznesením odporcovi, aby sa k veci písomne vyjadril a aby v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučí účastníkov o možnosti uplatniť námietku zaujatosti podľa § 15a a vyzve ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a. Na podanie vyjadrenia určí predseda senátu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia uznesenia.“.
44.
§ 114 sa dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
„(3)
Uznesenie podľa odseku 2 spolu s rovnopisom a prílohami návrhu sa doručí odporcovi do vlastných rúk.
(4)
Ak odporca nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 2, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
(5)
Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku 2, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.“.
45.
Za § 115 sa vkladá § 115a, ktorý znie:
§115a
Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali; to neplatí vo veciach uvedených v § 120 ods. 2.“.
46.
V § 116 ods. 3 sa slová „štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo“ nahrádzajú slovami „ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo“ a vypúšťa sa druhá veta.
47.
V § 116 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
48.
V § 120 odsek 1 znie:
„(1)
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“.
49.
V § 120 odsek 4 znie:
„(4)
Súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.“.
50.
§ 122 znie:
§122
(1)
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
(2)
Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
(3)
Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.“.
51.
V § 124 prvá a druhá veta znejú:
„Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť.“.
52.
V § 125 sa za slová „vyjadrenia orgánov“ vkladá čiarka a slová „fyzických osôb“.
53.
V § 126 ods. 1 prvá veta znie:
„Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.“.
54.
§ 128 znie:
§128
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.“.
55.
V § 153b ods. 2 písm. a) sa vypúšťa slovo „prvé“.
56.
V § 153b ods. 2 písm. b) sa slová „[§ 114 ods. 2 písm. a)]“ nahrádzajú slovami „(§ 114 ods. 2)“.
57.
V § 153b ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
58.
V § 153b ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
59.
V § 153c ods. 1 sa vypúšťa slovo „prvom“.
60.
V § 156 ods. 2 sa slová „tri dni“ nahrádzajú slovami „päť dní“.
61.
V § 157 ods. 1 sa za slová „poučenie o odvolaní“ vkladajú slová „a náležitostiach odvolania“.
62.
V § 157 odsek 2 znie:
„(2)
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“.
63.
V § 157 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
64.
V § 158 odsek 3 znie:
„(3)
Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.“.
65.
V § 165 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
66.
V § 167 ods. 1 sa za slová „o zastavení alebo prerušení konania,“ vkladajú slová „o odmietnutí návrhu na začatie konania,“.
67.
V § 172 odsek 1 znie:
„(1)
Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.“.
68.
V § 172 odsek 2 znie:
„(2)
Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.“.
69.
V § 172 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
70.
V § 173 ods. 2 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“ a na konci sa pripája táto veta:
„To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).“.
71.
V § 174 ods. 3 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.
72.
§ 174 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.“.
73.
V § 178 ods. 1 sa slovo „občanov“ nahrádza slovami „fyzických osôb“.
74.
V § 178 ods. 2 sa slová „jednotlivých občanov, ktorí sú oboznámení“ nahrádzajú slovami „fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené“.
75.
V § 200e sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
76.
§ 200f až 200hb sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 34c, 34d a 34e.
77.
V tretej časti sa vypúšťa šiesta hlava vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 34g.
78.
V § 201 sa na konci pripája táto veta:
„Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.“.
79.
V § 202 ods. 3 písmeno d) znie:
„d)
súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1,“.
80.
V § 202 ods. 3 písmeno l) znie:
„l)
sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1,“.
81.
V § 204 odsek 1 znie:
„(1)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.“.
82.
V § 204 ods. 2 sa slová „po uplynutí pätnásťdňovej lehoty“ nahrádzajú slovami „po uplynutí lehoty podľa odseku 1“.
83.
V § 205 ods. 2 sa slovo „najmä“ nahrádza slovom „len“.
84.
V § 205 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená b) až f).
85.
V § 205 ods. 2 písm. e) sa slovo „nezodpovedá“ nahrádza slovom „neobstojí“.
86.
V § 205 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.“.
87.
V § 205 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
88.
V § 205 ods. 3 sa čiarka za slovom „napáda“ nahrádza slovom „a“ a vkladajú sa slová „dôvody odvolania“.
89.
V § 205a ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).
90.
§ 209 a 210 znejú:
§209
Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní odvolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
§210
(1)
Súd doručí odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.
(2)
Po uplynutí lehoty na podanie odvolania predloží súd vec odvolaciemu súdu do desiatich dní.
(3)
Ak súd postupuje podľa § 209, predloží vec odvolaciemu súdu do desiatich dní od uplynutia lehoty podľa § 209.“.
91.
§ 212 znie:
§212
(1)
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
(2)
Súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b)
v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
c)
v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
d)
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3)
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(4)
Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.“.
92.
V § 213 ods. 2 prvá veta znie:
„Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho doplniť za splnenia podmienok podľa § 205a, ak ho možno vykonať bez prieťahov.“.
93.
V § 214 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
odvolanie bolo podané len z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e).“.
94.
V § 216 sa citácia „§ 92 ods. 1 a 4“ nahrádza citáciou „§ 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98“.
95.
§ 217 znie:
§217
Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu.“.
96.
V § 218 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1,“.
97.
V § 218 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.“.
98.
V § 221 ods. 1 písmeno a) znie:
„a)
je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) alebo e) a doplnenie dokazovania nemožno vykonať bez prieťahov (§ 213 ods. 2),“.
99.
§ 238 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.“.
100.
V § 241 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
101.
§ 241 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.“.
102.
§ 243b sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.“.
103.
V § 243f ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c ).
104.
V § 246b odsek 2 znie:
„(2)
Samosudca koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
a)
podľa tretej hlavy tejto časti,
b)
vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné sudy,
c)
vo veciach, pri ktorých to výslovne ustanovuje zákon.“.
105.
V § 248 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová „včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách“.
106.
Piata časť sa dopĺňa siedmou hlavou, ktorá vrátane nadpisu znie:
„SIEDMA HLAVA
OSOBITNÉ KONANIA
Konanie vo volebných veciach
§250z Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende
(1)
Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov alebo v zozname oprávnených osôb na hlasovanie v referende, môže sa občan tým dotknutý obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu.
(2)
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a obec.
(3)
Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania návrhu. Rozhodnutie treba doručiť účastníkom v deň rozhodnutia.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250za Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín
(1)
Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona34i) rozhodla
a)
o registrácii kandidátnej listiny, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na zrušenie registrácie kandidátnej listiny,
b)
o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podľa osobitného zákona,34j) môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine,
c)
o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.
(2)
Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podľa odseku 1, politická strana alebo koalícia, proti registrácii kandidátnej listiny ktorej bol podaný návrh podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), alebo politická strana, alebo koalícia, o ktorú ide pri návrhu v prípade rozhodnutia o odmietnutí registrácie jej kandidátnej listiny podľa odseku 1 písm. c), a Ústredná volebná komisia.
(3)
Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250zb Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí
(1)
Ak volebná komisia rozhodla o registrácii kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
(2)
Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, ktorí návrh podali, miestna volebná komisia a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrh smeruje.
(3)
Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250zc Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky
(1)
Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o odmietnutí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý kandidát obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.
(2)
Účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
(3)
Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250zd Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja
(1)
Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona rozhodla34k) o vyčiarknutí kandidáta pre voľby do orgánov samosprávneho kraja alebo registráciu kandidátnej listiny odmietla, môže sa dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo vykonať registráciu kandidátnej listiny.
(2)
Účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a volebná komisia samosprávneho kraja.
(3)
Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250ze Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach
(1)
Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.
(2)
Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3)
Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.
(4)
Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.
§250zf Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku
(1)
Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.
(2)
Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a ten, kto podal návrh na začatie konania.
(3)
Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku.
(4)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§250zg Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných štátov a členstva v medzinárodnom združení
(1)
Krajský úrad môže podať na súd z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému celku vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným celkom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie. Rovnako môže krajský úrad podať návrh na určenie povinnosti vypovedať členstvo obce v združení obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších územných celkov alebo ich členstvo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov.
(2)
Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a krajský úrad.
(3)
O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec alebo je sídlo vyššieho územného celku.
(4)
Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.
(5)
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 34i) až 34k) znejú:
„34i)
§ 13 ods. 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení zákona č. 187/1998 Z. z.
34j)
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. v znení zákona č. 187/1998 Z. z.
34k)
§ 15 ods. 3 a § 20 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.“.
107.
Za § 273a sa vkladá § 273b, ktorý znie:
§273b
(1)
Ak súd vydal predbežné opatrenie, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb (§ 75a), zabezpečí, aby toto rozhodnutie bolo bez zbytočného odkladu vykonané.
(2)
Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými štátnymi orgánmi odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb. Ustanovenia § 272 ods. 2 a 3 a § 273 sa nepoužijú.“.
108.
V § 274 písm. f) sa za slovo „včítane“ vkladajú slová „blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,“.
109.
V § 299 ods. 1 sa za slová „pomoci v materstve“ vkladá čiarka a slová „dávky sociálnej pomoci, ak ide o výživné pre maloleté dieťa“.
110.
Za § 372h sa vkladá § 372i, ktorý vrátane nadpisu znie:
§372i Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2003
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred jeho účinnosťou, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Ak sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne príslušnom podľa doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.
(3)
Konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací súd nerozhodol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4)
Lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a sa vzťahuje iba na konania začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(5)
Postup súdu podľa § 114 ods. 2 sa vzťahuje iba na konania začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(6)
Ustanovenia § 15a a § 16 ods. 1 sa použijú iba na námietky podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(7)
Neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“.
111.
V § 374 ods. 4 sa slová „vyšším súdnym úradníkom“ nahrádzajú slovami „povereným zamestnancom súdu“.
112.
Za § 374a sa vkladá § 374b, ktorý znie:
§374b
Ministerstvo spravodlivosti vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví vzory návrhov na začatie konania.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2003.
Rudolf Schuster v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
