308/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2008 do 31.12.2009
308
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 9. júla 2003,
ktorým sa upravujú opatrenia na kontrolu niektorých chorôb zvierat a špecifické opatrenia vo vzťahu k vezikulárnej chorobe ošípaných
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. a na vykonanie § 3 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov nariaďuje:
§1
(1)
Týmto nariadením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Toto nariadenie ustanovuje opatrenia na kontrolu v prípade výskytu ohniska niektorej z chorôb uvedených v prílohe č. 2 (ďalej len „choroba“).
§2
Na účely tohto nariadenia sa rozumie
a)
chovom poľnohospodárska alebo iná prevádzkareň umiestnená na území členského štátu1) alebo Slovenskej republiky, v ktorej sú držané alebo chované zvieratá,
b)
zvieraťom domáce zviera druhu, ktorý môže byť priamo postihnutý príslušnou chorobou, alebo voľne žijúci stavovec, ktorý sa môže podieľať na epizootológii choroby ako nositeľ alebo rezervoár infekcie,
c)
vektorom voľne žijúce zviera patriace k stavovcom alebo bezstavovcom, ktoré mechanicky alebo biologicky môže prenášať a šíriť pôvodcu príslušnej choroby,
d)
vlastníkom alebo držiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba vlastniaca zvieratá alebo ktorá ich má v držbe, či už za odplatu alebo bezplatne,
e)
inkubačnou dobou časové obdobie, ktoré uplynie od chvíle vystavenia zvieraťa pôvodcovi choroby do objavenia sa klinických príznakov; dĺžka tohto obdobia je uvedená v prílohe č. 2,
f)
príslušným orgánom orgán veterinárnej správy podľa osobitného predpisu,2)
g)
potvrdením infekcie vyhlásenie príslušného orgánu o výskyte chorôb uvedených v prílohe č. 2 podložené laboratórnymi výsledkami; ak ide o epizoociu, môže príslušný orgán potvrdiť aj výskyt choroby na základe klinických alebo epizootologických výsledkov,
h)
úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný3) príslušným orgánom.
§3
Vlastník, držiteľ alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená disponovať so živými zvieratami alebo s produktmi živočíšneho pôvodu, musí hlásiť príslušnému orgánu každé podozrenie z výskytu choroby.
§4
(1)
Ak sú v chove zvieratá podozrivé z infekcie alebo z kontaminácie chorobou, úradný veterinárny lekár okamžite vykoná úradné vyšetrenie, ktorým sa potvrdí alebo vylúči výskyt choroby, najmä vykoná alebo nechá vykonať odber vzoriek nevyhnutných na laboratórne vyšetrenie. Na tento účel môžu byť pod kontrolou príslušného orgánu prepravené do laboratória podozrivé zvieratá. Príslušný orgán prijme vhodné opatrenia na zabránenie šíreniu choroby.
(2)
Ihneď po prijatí oznámenia o podozrení na chorobu príslušný orgán nariadi vykonávať úradný dohľad v chove a najmä
a)
vykonať súpis kategórií zvierat vnímavých druhov, pričom sa pri každej kategórii uvedie počet zvierat už uhynutých, infikovaných alebo podozrivých z choroby alebo z kontaminácie; súpis sa aktualizuje tak, aby v čase podozrenia bol doň zahrnutý počet narodených aj uhynutých zvierat; informácie v súpise sa aktualizujú a predkladajú na vyžiadanie a môžu sa pri každej kontrole preverovať,
b)
držať zvieratá vnímavých druhov v chove v ich ustajňovacích miestach alebo na iných miestach umožňujúcich ich izoláciu, pričom ak treba, berie sa do úvahy úloha vektorov,
c)
zákaz pohybu zvierat vnímavých druhov z chovu alebo do chovu,
d)
opatrenia nevyhnutné na to, aby sa vylúčili všetky riziká šírenia choroby, najmä podmienky na
1.
pohyb osôb, zvierat druhov nevnímavých na chorobu a dopravných prostriedkov z chovu a do chovu; tento pohyb podlieha povoleniu príslušného orgánu,
2.
pohyb mäsa alebo tiel zvierat, krmív, materiálu, odpadov, výlučkov, podstielky, hnoja alebo všetkého, čo môže prenášať chorobu; tento pohyb podlieha povoleniu príslušného orgánu,
e)
umiestniť vhodné dezinfekčné prostriedky pri vchodoch a východoch z budov, priestorov alebo miest, kde sú ustajnené vnímavé zvieratá, ako aj pri vjazdoch a výjazdoch z chovu,
f)
vykonať epizootologické šetrenie podľa s § 8.
(3)
Až do vykonania úradných opatrení podľa odseku 2 vlastník alebo držiteľ zvierat podozrivých z choroby musí vykonať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie súladu s odsekom 2 okrem písmena f).
(4)
Príslušný orgán môže nariadiť opatrenia uvedené v odseku 2 aj v ďalších chovoch, ak ich umiestnenie, priestorové usporiadanie alebo kontakty s chovom, kde je podozrenie na chorobu, poskytujú dôvod na podozrenie z možnej kontaminácie.
(5)
Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 platia až do vylúčenia podozrenia z výskytu choroby úradným veterinárnym lekárom.
§5
(1)
Po úradnom potvrdení výskytu choroby v chove príslušný orgán nariadi okrem opatrení uvedených v § 4 ods. 2
a)
neodkladné usmrtenie všetkých zvierat vnímavých druhov v chove na mieste; uhynuté alebo usmrtené zvieratá sú, ak je to možné, na mieste spálené alebo zahrabané, inak sú neškodne odstránené v kafilérii; tieto operácie sa musia uskutočňovať tak, aby sa znížilo na minimum riziko rozšírenia pôvodcu choroby,
b)
zničenie alebo vhodné ošetrenie materiálu alebo všetkého odpadu, ktorý môže byť kontaminovaný, najmä krmivá, podstielka, hnojovka a hnoj; toto ošetrenie vykonané podľa inštrukcií úradného veterinárneho lekára musí zabezpečiť zničenie etiologického pôvodcu alebo vektora choroby,
c)
po vykonaní opatrení uvedených v písmenách a) a b) podľa § 16 čistenie a dezinfekciu budov použitých na ustajnenie zvierat vnímavých druhov, ako aj ich okolia, prepravných prostriedkov, ktoré môžu byť kontaminované,
d)
vykonanie epizootologického šetrenia podľa § 8.
(2)
Zahrabanie zvierat sa musí vykonať v dostatočnej hĺbke, aby sa zabránilo mäsožravcom vyhrabávať telá zvierat alebo odpady uvedené v odseku 1 písm. a) a b); zahrabanie sa musí vykonať vo vhodnom teréne, aby sa zabránilo kontaminácii hladín spodných vôd a znečisteniu životného prostredia.
(3)
Príslušný orgán môže rozšíriť opatrenia uvedené v odseku 1 na susedné chovy, ak ich umiestnenie, priestorové usporiadanie alebo kontakty s chovom, v ktorom bol potvrdený výskyt choroby, vedú k podozreniu z možnej kontaminácie.
(4)
Obnovu chovu povolí príslušný orgán po tom, čo úradný veterinárny lekár overí inšpekciou, že čistenie a dezinfekcia boli vykonané podľa § 16.
§6
Ak sú voľne žijúce zvieratá infikované alebo podozrivé z choroby, príslušný orgán zabezpečí vykonanie vhodných opatrení. Príslušný orgán informuje Európsku komisiu (ďalej len „komisia“) a ostatné členské štáty prostredníctvom stáleho veterinárneho výboru o opatreniach, ktoré prijal.
§7
(1)
Ak chov pozostáva z dvoch alebo viacerých oddelených výrobných prevádzkarní, príslušný orgán môže udeliť výnimku z § 5 ods. 1 písm. a) pre zdravé výrobné prevádzkarne infikovaného chovu, ak úradný veterinárny lekár potvrdí, že štruktúra a rozmery týchto jednotiek, ako aj činnosti, ku ktorým v nich dochádza, sú také, že tieto jednotky sú úplne oddelené z hľadiska ustajnenia, ošetrovania, personálu, materiálu a kŕmenia zvierat spôsobom, ktorý zabraňuje šíreniu pôvodcu choroby z jednej jednotky do druhej.
(2)
Ak sa udelí výnimka podľa odseku 1, postupuje sa primerane podľa osobitného predpisu,4) ktorý môže byť zmenený v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev pre príslušnú chorobu, ak sa berie do úvahy jej špecifická povaha.
§8
(1)
Epizootologické šetrenie zahŕňa
a)
časové obdobie, počas ktorého sa mohla choroba vyskytovať v chove predtým, ako bola ohlásená alebo ako bolo vyslovené podozrenie na jej výskyt,
b)
možný pôvod choroby v chove a identifikovanie iných chovov so zvieratami vnímavých druhov, ktoré sa mohli infikovať alebo kontaminovať,
c)
pohyb osôb, zvierat, tiel zvierat, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktorým sa mohol preniesť pôvodca choroby z príslušných chovov alebo do príslušných chovov,
d)
výskyt a distribúciu vektorov choroby.
(2)
Na účel koordinácie všetkých nevyhnutných opatrení na zabezpečenie eradikácie choroby v čo najkratšom čase a na účel vykonania epizootologického šetrenia hlavný veterinárny lekár vytvorí najmä z úradných veterinárnych lekárov a ďalších zamestnancov príslušných orgánov a odborníkov vo veterinárnej oblasti krízovú jednotku.
§9
(1)
Ak úradný veterinárny lekár zistí alebo na základe potvrdených informácií usúdi, že choroba mohla byť zavlečená z iných chovov do chovu uvedeného v § 4 alebo z tohto chovu zavlečená do ďalších chovov v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo iným spôsobom, na tieto ďalšie chovy je nariadený úradný dohľad podľa § 4; tento dohľad sa zruší až po úradnom vylúčení podozrenia z výskytu choroby v chove.
(2)
Ak úradný veterinárny lekár zistí alebo na základe potvrdených informácií usúdi, že choroba mohla byť zavlečená z iných chovov do chovu uvedeného v § 5 alebo z tohto chovu zavlečená do iných chovov v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo iným spôsobom, je na tieto ďalšie chovy nariadený úradný dohľad podľa § 4; tento dohľad sa zruší až po úradnom vylúčení podozrenia z výskytu choroby.
(3)
(4)
Ak príslušný orgán usúdi, že to podmienky dovoľujú, môže obmedziť opatrenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 na časť chovu a na zvieratá, ktoré sa v tejto časti nachádzajú, a to len vtedy, keď chov spĺňa podmienky uvedené v § 7, alebo príslušný orgán uplatní opatrenia len na zvieratá druhov vnímavých na chorobu.
§10
(1)
Po úradnom potvrdení choroby príslušný orgán vymedzí okolo infikovaného chovu ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre, ktoré je zahrnuté do pásma dohľadu s polomerom najmenej desať kilometrov. Pásma sa vymedzia na základe geografických, administratívnych, ekologických a epizootologických faktorov spojených s príslušnou chorobou a štruktúrou a s prostriedkami kontroly a monitorovania.
(2)
Ak ochranné pásmo alebo pásmo dohľadu zahŕňa okrem územia Slovenskej republiky aj územie členského štátu, príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov5) pri vymedzení pásiem uvedených v odseku 1. Ochranné pásmo a pásmo dohľadu sa vymedzia v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(3)
Príslušný orgán môže pozmeniť hranice pásiem alebo trvanie obmedzujúcich opatrení len v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev, a to na základe
a)
geografickej situácie a ekologických faktorov,
b)
meteorologických podmienok,
c)
výskytu, rozšírenia a typu vektora,
d)
výsledkov epizootologických šetrení vykonaných podľa § 8,
e)
výsledkov laboratórnych skúšok,
f)
aktuálneho stavu zavedenia kontrolných opatrení.
§11
(1)
V ochrannom pásme príslušný orgán nariadi
a)
identifikáciu všetkých chovov zvierat vnímavých druhov vo vnútri pásma,
b)
pravidelné prehliadky chovov zvierat vnímavých druhov, klinické vyšetrenie uvedených zvierat, a ak je to potrebné, aj odber vzoriek na účel laboratórneho vyšetrenia; o prehliadkach a zisteniach musí byť vedený a uchovaný záznam; frekvencia týchto prehliadok musí byť úmerná závažnosti, ktorú má choroba v chovoch predstavujúcich najväčšie riziká,
c)
zákaz pohybu a prepravy zvierat vnímavých druhov po pozemných komunikáciách6) s výnimkou komunikácií vo vnútri chovu; príslušný orgán môže urobiť výnimku z tohto zákazu pre tranzit zvierat po železnici alebo po ceste s podmienkou, že sa tak robí bez prekladania alebo zastávky zvierat,
d)
zotrvanie zvierat vnímavých druhov v chovoch, v ktorých sú držané, okrem priamej prepravy pod úradným dozorom na nutné zabitie na bitúnok, ktorý sa nachádza v tomto pásme, alebo ak v tomto pásme nie sú bitúnky pod veterinárnym dozorom, na bitúnky v pásme dohľadu určené príslušným orgánom; takáto preprava je príslušným orgánom povolená až po vyšetrení zvierat vnímavých druhov v chove úradným veterinárnym lekárom, čím sa potvrdí, že žiadne zo zvierat nie je podozrivé z infikovania; príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie veterinárnych kontrol a dozoru na bitúnku musí byť informovaný o úmysle prepraviť zvieratá na tento bitúnok.
(2)
Opatrenia uplatňované v ochrannom pásme sa musia dodržiavať najmenej počas obdobia zodpovedajúceho maximálnej inkubačnej dobe príslušnej choroby, a to po odstránení zvierat infikovaného chovu podľa § 5 a po vykonaní čistenia a dezinfekcie podľa § 16. Ak je choroba prenášaná hmyzom, príslušný orgán môže stanoviť dĺžku uplatňovania nariadených opatrení a dať pokyny pre prípadné ustajnenie kontrolných vnímavých zvierat ako biologických indikátorov choroby. O prijatých opatreniach hlavný veterinárny lekár okamžite informuje komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom stáleho veterinárneho výboru. Po uplynutí obdobia sa opatrenia uplatňované v pásme dohľadu uplatňujú rovnako v ochrannom pásme.
§12
(1)
V pásme dohľadu príslušný orgán nariadi tieto opatrenia:
a)
identifikáciu všetkých chovov s vnímavými druhmi zvierat,
b)
zákaz premiestňovania zvierat vnímavých druhov po pozemných komunikáciách okrem vyháňania na pastvu alebo premiestňovania do stajní určených pre tieto zvieratá; príslušný orgán môže z tohto zákazu udeliť výnimku pre tranzit zvierat po ceste alebo po železnici za podmienky, že sa táto preprava uskutoční bez prekladania alebo bez zastávky,
c)
povolenie na prepravu zvierat vnímavých druhov vo vnútri pásma dohľadu vydáva príslušný orgán,
d)
zotrvávanie zvierat vnímavých druhov vo vnútri pásma dohľadu najmenej počas najdlhšieho inkubačného obdobia od ostatného zaznamenaného prípadu ochorenia; po uplynutí tejto doby môžu zvieratá opustiť toto pásmo na účely prepravy pod úradným dozorom priamo na bezodkladne núdzové zabitie na bitúnku určenom príslušným orgánom; príslušný orgán povolí takúto prepravu len po vyšetrení zvierat vnímavých druhov v chove vykonanom úradným veterinárnym lekárom, ktorým sa potvrdí, že žiadne zviera nie je podozrivé z infikovania; príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie veterinárnych kontrol a dozoru na bitúnku musí byť informovaný o zámere zaslať zvieratá na tento bitúnok.
(2)
Opatrenia uplatňované v pásme dohľadu sa musia dodržiavať najmenej počas obdobia zodpovedajúceho maximálnej inkubačnej dobe choroby po odstránení zvierat infikovaného chovu podľa § 5 a po vykonaní čistenia a dezinfekcie podľa § 16. Ak je choroba prenášaná hmyzom, príslušný orgán môže stanoviť dĺžku uplatňovania nariadených opatrení a dať pokyny pre prípadné ustajnenie kontrolných vnímavých zvierat ako biologických indikátorov choroby. O prijatých opatreniach hlavný veterinárny lekár bezodkladne informuje komisiu a ostatné členské štáty prostredníctvom stáleho veterinárneho výboru.
§13
Ak sú opatrenia uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) a v § 12 ods. 1 písm. d) uplatňované dlhšie než 30 dní v dôsledku výskytu nových prípadov choroby, a ak tým vznikajú problémy s ustajnením zvierat, príslušný orgán môže na základe odôvodnenej žiadosti vlastníka povoliť prepravu zvierat z chovu v rámci ochranného pásma alebo pásma dohľadu, len ak
a)
úradný veterinárny lekár overil údaje v žiadosti,
b)
všetky zvieratá v chove boli prehliadnuté,
c)
u zvierat, ktoré majú byť prepravované, bolo vykonané klinické vyšetrenie s negatívnym výsledkom,
d)
každé zviera bolo označené ušnou značkou alebo iným schváleným spôsobom,
e)
chov určenia leží v ochrannom pásme alebo vo vnútri pásma dohľadu,
f)
je zabezpečené vykonanie všetkých nevyhnutných ochranných opatrení zameraných najmä na čistenie a dezinfekciu kamiónov po vykonanej preprave, aby sa zabránilo riziku šírenia pôvodcu choroby spojeného s touto prepravou.
§14
(1)
Príslušný orgán zabezpečí informovanie osôb v ochrannom pásme a pásme dohľadu o nariadených obmedzeniach a zákazoch a prijme potrebné opatrenia na ich vykonanie.
(2)
Ak ide o závažnú epizoóciu v určitom regióne, príslušný orgán prijme ďalšie opatrenia v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§15
Okrem všeobecných ustanovení tohto nariadenia platia špecifické ustanovenia pre opatrenia na kontrolu a eradikáciu
a)
vezikulárnej choroby ošípaných, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3,
b)
choroby, ktoré príslušný orgán prijme v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§16
(1)
Dezinfekčné a insekticídne prostriedky, ktoré sa použijú, ako aj ich koncentrácia musia byť úradne schválené orgánom veterinárnej správy.
(2)
Čistenie, dezinfekcia a dezinsekcia sa vykonávajú pod úradným dozorom
a)
podľa inštrukcií úradného veterinárneho lekára,
b)
spôsobom, ktorým sa vylúči akékoľvek riziko šírenia alebo prežitia pôvodcu choroby.
(3)
Po vykonaní opatrení uvedených v odseku 2 úradný veterinárny lekár skontroluje, či boli vykonané všetky opatrenia a či uplynul primeraný čas, ktorý musí byť najmenej 21 dní na zaistenie úplnej eliminácie choroby pred novým ustajnením zvierat vnímavých druhov.
(4)
Postupy očisty a dezinfekcie infikovaného chovu musia
a)
pri výskyte vezikulárnej choroby ošípaných zodpovedať postupom uvedeným v prílohe č. 3,
b)
pre chorobu zodpovedať špecifickým opatreniam vypracovaným podľa postupu uvedeného v § 15 písm. b).
§17
(1)
Štátna veterinárna a potravinová správa autorizuje národné laboratórium, ktoré
a)
disponuje špecializovaným vybavením a odborným personálom, ktoré umožňujú odhaliť typ, subtyp a variant príslušného vírusu a potvrdiť výsledky získané regionálnymi diagnostickými laboratóriami najmä v čase prvého výskytu choroby,
b)
je poverené kontrolou reagencií používaných oblastnými diagnostickými laboratóriami.
(2)
Národné laboratóriá uvedené v prílohe č. 6, určené pre chorobu sú zodpovedné za koordináciu diagnostických metód a štandardov, ako aj za používanie reagencií.
(3)
Národné laboratóriá určené pre chorobu sú zodpovedné za koordináciu diagnostických metód a štandardov stanovených každým diagnostickým laboratóriom pre príslušnú chorobu. Na tento účel národné laboratóriá
a)
môžu oblastným laboratóriám dodávať reagencie pre diagnostiku,
b)
kontrolujú kvalitu všetkých používaných diagnostických reagencií,
c)
periodicky organizujú porovnávacie testy,
d)
uchovávajú izoláty vírusu choroby pochádzajúce z potvrdených prípadov,
e)
zabezpečujú potvrdzovanie pozitívnych výsledkov získaných v oblastných diagnostických laboratóriách.
(4)
Funkciu národného laboratória pre vezikulárnu chorobu ošípaných vykonáva laboratórium autorizované Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.7)
(5)
Národné laboratóriá uvedené v odseku 3 a 4 spolupracujú s príslušnými referenčnými laboratóriami Európskych spoločenstiev uvedenými v § 18.
(6)
Príslušný orgán prijme opatrenia na vykonanie tohto paragrafu v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
§18
(1)
Referenčné laboratórium Európskych spoločenstiev pre vezikulárnu chorobu ošípaných je uvedené v prílohe č. 3 bode 6.
(2)
Referenčné laboratóriá Európskych spoločenstiev pre príslušnú chorobu sú určované v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev a v rámci vypracovaných špecifických opatrení choroby.
(3)
Kompetencie a úlohy referenčných laboratórií Európskych spoločenstiev sú uvedené v prílohe č. 4.
§19
(1)
Očkovanie proti chorobe je zakázané okrem očkovania vykonávaného ako doplnok prijatých kontrolných opatrení v prípade prepuknutia choroby a v súlade s týmito podmienkami:
a)
príslušný orgán rozhodne o vykonávaní očkovania ako doplnku kontrolných opatrení v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev,
b)
rozhodnutie podľa písmena a) bude prijaté na základe týchto kritérií:
1.
koncentrácia zvierat príslušných druhov v postihnutom pásme,
2.
typ a zloženie každej z použitých očkovacích látok,
3.
postupy dozoru distribúcie, skladovania a použitia očkovacích látok,
4.
druh a vek zvierat, ktoré môžu alebo musia byť podrobené očkovaniu,
5.
oblasti, v ktorých očkovanie môže alebo musí byť vykonané,
6.
dĺžka očkovacej kampane.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknutý zákaz
a)
očkovania alebo revakcinácie zvierat vnímavých druhov v chovoch uvedených v § 4,
b)
aplikácie hyperimúnneho séra.
(3)
Ak sa rozhodne o očkovaní, vykonávajú sa tieto opatrenia:
a)
očkované zvieratá sa označia zreteľnou a čitateľnou značkou a spôsobom ustanoveným príslušným orgánom v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev,
b)
očkované zvieratá zostávajú v očkovacej zóne okrem tých, ktoré sú odoslané na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom; pohyb zvierat môže byť povolený príslušným orgánom až po vyšetrení vykonanom úradným veterinárnym lekárom u vnímavých zvierat chovu, ktorým sa potvrdí, že žiadne zo zvierat nie je podozrivé z choroby.
(4)
Príslušný orgán môže v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev po ukončení očkovania povoliť premiestnenie zvierat vnímavých druhov z vakcinačnej zóny po uplynutí lehoty stanovenej v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(5)
Hlavný veterinárny lekár pravidelne informuje komisiu prostredníctvom stáleho veterinárneho výboru o stave postupu vakcinačných opatrení.
(6)
Príslušný orgán môže výnimočne prijať rozhodnutie o vykonaní núdzového očkovania, ak tým nebudú ohrozené základné záujmy Európskych spoločenstiev, a následne to oznámiť komisii. Toto rozhodnutie, ktoré musí zvážiť najmä stupeň koncentrácie zvierat v niektorých oblastiach, nevyhnutnosť chrániť určité plemená, ako aj geografickú zónu, v ktorej sa očkovanie vykonáva. Príslušný orgán rozhodnutie o núdzovom očkovaní upraví v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§20
(1)
Príslušný orgán vypracuje pohotovostný plán, v ktorom sú špecifikované národné opatrenia, ktoré sa uplatnia pri výskyte choroby. Tento plán zabezpečí materiálno-technické a personálne vybavenie na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska choroby.
(2)
Všeobecné kritériá uvedené v prílohe č. 5 bodoch 1 až 5 a bode 10 a špecifické kritériá uvedené v prílohe č. 5 bodoch 6 až 9 sa musia uplatniť pri preprave pohotovostných plánov. Príslušný orgán sa môže obmedziť na uplatnenie kritérií uvedených v prílohe č. 5 bodoch 6 až 9, ak kritériá uvedené v prílohe č. 5 bodoch 1 až 5 a bode 10 boli už uplatnené v rámci plánov týkajúcich sa kontrolných opatrení proti inej chorobe.
(3)
Hlavný veterinárny lekár predloží pohotovostné plány komisii
a)
pri vezikulárnej chorobe najneskôr do 31. januára 2004,
b)
pri chorobe najneskôr do šiestich mesiacov po vykonaní špecifických opatrení.
§21
(1)
V rozsahu potrebnom na jednotné použitie právneho predpisu Európskych spoločenstiev uvedeného v prílohe č. 1 môžu veterinárni odborníci Európskej komisie vykonávať v spolupráci s príslušným orgánom kontroly na mieste v Slovenskej republike. Pri nich môžu overovať kontrolu reprezentatívneho počtu chovov, či príslušný orgán kontroluje v chovoch dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia.
(2)
Príslušný orgán, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom Európskej komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú pomoc a najmä im umožnia prístup k všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám, ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.
(3)
Európska komisia je oprávnená informovať členský štát o výsledkoch kontrol vykonaných podľa odseku 1.
(4)
Príslušný orgán veterinárnej správy prijme v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev pravidlá na vykonanie ustanovení v odsekov 1 a 2.
§22
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
1.
Smernica Rady 92/119/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa ustanovujú všeobecné opatrenia Európskeho spoločenstva pre boj s určitými nákazami zvierat, ako aj špecifické opatrenia vo vzťahu k vezikulárnej chorobe ošípaných (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 14).
2.
Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/EHS, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 36).
3.
Smernica Rady 2006/104/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti poľnohospodárstva (veterinárnych a fytosanitárnych právnych predpisov) (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
4.
Smernica Komisie 2007/10/ES z 21. februára 2007, ktorou a mení a dopĺňa príloha II k smernici Rady 92/119/ES, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať v rámci ochrannej zóny v dôsledku prepuknutia vezikulárnej choroby ošípaných (Ú. v. EÚ L 63, 1. 3. 2007).
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
ZOZNAM CHORÔB PODLIEHAJÚCICH POVINNÉMU HLÁSENIU
| Choroba | Maximálna doba inkubácie |
| 1. Mor dobytka | 21 dní |
| 2. Mor malých prežúvavcov | 21 dní |
| 3. Vezikulárna choroba ošípaných | 28 dní |
| 4. Katarálna horúčka oviec | 40 dní |
| 5. Epizootické hemoragické ochorenie jeleňovitých | 40 dní |
| 6. Kiahne oviec a kôz | 21 dní |
| 7. Vezikulárna stomatitída | 21 dní |
| 8. Nodulárna dermatitída dobytka | 28 dní |
| 9. Horúčka Údolia Rift | 30 dní |
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
ŠPECIFICKÉ OPATRENIA NA KONTROLU NIEKTORÝCH CHORÔB
Okrem všeobecných ustanovení tohto nariadenia sa na vezikulárnu chorobu ošípaných vzťahujú tieto špecifické ustanovenia:
1.
Opis choroby
Ide o chorobu ošípaných, ktorú nemožno klinicky odlíšiť od slintačky a krívačky. Choroba vyvoláva tvorbu vezikúl na rypáku, pyskoch, jazyku a na koronárnych častiach paprčiek. Závažnosť priebehu ochorenia je veľmi premenlivá, stádo ošípaných môže byť infikované bez toho, aby sa ochorenie klinicky prejavilo. Vírus môže prežívať dlhý čas mimo organizmu, dokonca aj v čerstvom mäse, je mimoriadne rezistentný voči bežným dezinfekčným prostriedkom a jeho vlastnosťou je schopnosť perzistovať a stabilita v rozpätí pH medzi 2,5 až 12 vyžaduje dôkladne vykonávať čistenie a dezinfekciu.
2.
Inkubačná doba
Maximálna inkubačná doba je 28 dní.
3.
Diagnostické postupy na potvrdenie choroby a diferenciálna diagnostika vezikulárnej choroby ošípaných
Podrobné metódy odberu vzoriek na stanovenie diagnózy, diagnostické vyšetrenia v laboratóriu, dôkaz protilátok a hodnotenie výsledkov laboratórnych vyšetrení sú určované podľa postupu v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
4.
Potvrdenie výskytu vezikulárnej choroby ošípaných
Ako výnimka z § 2 písm. f) je výskyt choroby potvrdený
a)
v chovoch, v ktorých bol izolovaný vírus vezikulárnej choroby buď z ošípaných, alebo z prostredia,
b)
v chovoch, v ktorých sú ošípané séropozitívne na vezikulárnu chorobu ošípaných, ak tieto alebo iné ošípané v chove vykazujú zmeny, ktoré sú charakteristické pre vezikulárnu chorobu ošípaných,
c)
v chovoch, v ktorých sú ošípané s klinickými príznakmi alebo sú séropozitívne, pod podmienkou, že existuje priama epizootologická súvislosť s potvrdeným ohniskom,
d)
v ostatných stádach, v ktorých boli zistené séropozitívne ošípané; v tomto poslednom prípade príslušný orgán vykoná doplňujúce vyšetrenie, hlavne nové vykonanie testov zo vzoriek odobratých v intervale najmenej 28 dní, prv než sa potvrdí výskyt nákazy; ustanovenia § 4 zostávajú v platnosti až do skončenia týchto doplňujúcich vyšetrení; ak neskoršie vyšetrenie neodhalí dôkaz o chorobe, hoci sú ošípané stále séropozitívne, príslušný orgán zabezpečí, aby testované ošípané boli usmrtené a neškodne odstránené pod jeho kontrolou alebo aby boli pod jeho kontrolou zabité na ním určenom bitúnku; príslušný orgán zabezpečí, aby od príchodu uvedených ošípaných na bitúnok boli ošípané držané a zabité oddelene od ostatných ošípaných a aby ich mäso bolo výhradne určené na vnútorný trh.
5.
Referenčné laboratórium Európskych spoločenstiev
AFRC Institute for Animal Health,
Pirbright laboratory,
Ash Road,
Pirbright,
Woking,
Surrey,
GU24ONF,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
6.
Ochranné pásmo
a)
rozmery ochranného pásma zodpovedajú vymedzeniu uvedenému v § 10,
b)
v prípade vezikulárnej choroby ošípaných sú opatrenia ustanovené v § 11 nahradené výnimočne týmito opatreniami:
1.
identifikujú sa všetky chovy vo vnútri pásma, v ktorom sú držané zvieratá vnímavých druhov,
2.
vykonajú sa pravidelné prehliadky v chovoch so zvieratami vnímavých druhov, tieto zvieratá sa klinicky vyšetria, prípadne sa u nich súčasne odoberajú vzorky na laboratórne vyšetrenie, pričom sa musia viesť záznamy o prehliadkach a zisteniach; opakovanosť týchto prehliadok musí byť úmerná závažnosti, ktorú má choroba v chovoch predstavujúcich najväčšie riziká,
3.
zakáže sa premiestňovanie a preprava zvierat vnímavých druhov po verejných alebo súkromných cestách s výnimkou komunikácií vo vnútri chovu; príslušný orgán môže výnimočne povoliť prepravu zvierat po ceste alebo po železnici, ak sa vykonáva bez prekladania a bez zastávky,
4.
príslušný orgán môže v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev udeliť výnimku pre jatočné ošípané pochádzajúce z chovu mimo ochranného pásma, ktoré sú prepravované na bitúnky umiestnené v tomto pásme,
5.
kamióny, ako aj ostatné dopravné prostriedky a vybavenia používané vo vnútri ochranného pásma na prepravu ošípaných alebo iných zvierat, alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný - predovšetkým krmív, hnoja alebo močovky - nemôžu opustiť
5.1
chov umiestnený vo vnútri ochranného pásma,
5.2
ochranné pásmo,
5.3
bitúnky
bez toho, aby boli vyčistené a dezinfikované v súlade s postupmi určenými príslušným orgánom. Tieto postupy predpokladajú, že najmä kamión alebo dopravný prostriedok použitý na prepravu ošípaných neopustí pásmo bez kontroly príslušným orgánom,
6.
ošípané nemôžu opustiť chov, v ktorom sú držané, a to 21dní po ukončení predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaného chovu podľa ustanovenia § 16; po 21 dňoch môže príslušný orgán povoliť prepravu ošípaných z uvedeného chovu, a to:
6.1
priamo na bitúnky určené príslušným orgánom, prednostne vo vnútri ochranného pásma alebo pásma dohľadu, ak
6.1.1
ošípané prítomné v chove boli skontrolované,
6.1.2
ošípané určené na prepravu na zabitie boli klinicky vyšetrené,
6.1.3
ošípaná bola individuálne označená ušnou značkou alebo bola označená iným schváleným prostriedkom,
6.1.4
preprava sa uskutočňuje v dopravných prostriedkoch zapečatených príslušným orgánom.
Príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol a dozoru na bitúnku musí byť informovaný o úmysle zaslať na ne ošípané.
Po vstupe na bitúnok sú ošípané držané a zabíjané oddelene od ostatných ošípaných. Dopravné prostriedky a vybavenie slúžiace na prepravu ošípaných sa pred opustením bitúnkov vyčistia a dezinfikujú.
Počas prehliadky pred zabitím a po zabití vykonávanej na určených bitúnkoch má príslušný orgán správy na zreteli príznaky, ktoré by mohli súvisieť s prítomnosťou vírusu vezikulárnej choroby ošípaných.
Ak ide o ošípané zabíjané podľa týchto ustanovení, odoberie sa im štatisticky reprezentatívny počet vzoriek krvi. Ak ide o pozitívne výsledky potvrdzujúce prítomnosť vezikulárnej choroby ošípaných, uplatnia sa opatrenia uvedené v bode 9 písm. c),
6.2
výnimočne priamo do iných miest nachádzajúcich sa vo vnútri ochranného pásma, ak
6.2.1
všetky ošípané prítomné v chove boli skontrolované,
6.2.2
ošípané, ktoré majú byť prepravované, boli podrobené klinickému vyšetreniu s negatívnym výsledkom,
6.2.3
každá ošípaná bola individuálne označená ušnou značkou alebo bola označená inou schválenou metódou,
7.
mäso pochádzajúce z ošípaných uvedených v bode 6.1
7.1
nie je predmetom obchodu medzi členskými štátmi ani medzinárodného obchodu a musí byť označené zdravotnou značkou pre čerstvé mäso podľa osobitného predpisu,1)
7.2
sa získava, rozrába, prepravuje a skladuje oddelene od mäsa určeného na obchod medzi členskými štátmi a medzinárodný obchod a používa sa tak, aby sa zabránilo jeho pridaniu do mäsových výrobkov určených na obchod medzi členskými štátmi alebo medzinárodný obchod, ak nebolo podrobené ošetreniu podľa osobitného predpisu.2)
8.
odchylne od bodu 7 možno použiť inú identifikačnú značku ako osobitnú identifikačnú značku uvedenú v osobitnom predpise1) pre bravčové mäso uvedené v bode 6.1 pod podmienkou, že je jasne odlíšiteľná od iných identifikačných značiek, ktoré sa používajú pre bravčové mäso podľa osobitných predpisov.3) Ak sa príslušný orgán rozhodne použiť alternatívnu identifikačnú značku, informuje o tom komisiu,
9.
na účely bodu 8 musí byť identifikačná značka čitateľná a nezmazateľná, znaky musia byť ľahko čitateľné a viditeľne umiestnené. Identifikačná značka musí mať nasledujúci tvar a musí obsahovať nasledujúce údaje:
kde XY znamená kód príslušnej krajiny ustanovený v osobitnom predpise,3)
1234 znamená schvaľovacie číslo prevádzkarne podľa osobitného predpisu.4)
c)
uplatňovanie opatrení v ochrannom pásme sa dodržuje najmenej do
1.
úspešného skončenia opatrení uvedených v § 16,
2.
vykonania chovov v pásme
2.1
klinického vyšetrenia ošípaných, ktorým sa zistilo, že tieto ošípané nemajú príznaky choroby, z ktorých by sa dala predpokladať prítomnosť vezikulárnej choroby ošípaných, a
2.2
sérologického vyšetrenia štatisticky reprezentatívnej vzorky ošípaných bez prítomnosti protilátok proti vezikulárnej chorobe ošípaných; program sérologického vyšetrenia musí zvážiť prenos vezikulárnej choroby ošípaných a spôsob ustajnenia ošípaných. Príslušný orgán ustanoví program v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
Príslušný orgán vykoná vyšetrenia a odber vzoriek opísaných v bodoch 2.1 a 2.2 najskôr za 28 dní po predbežnom čistení a dezinfekcii infikovaného chovu,
d)
po uplynutí doby uvedenej v písmene c) sa opatrenia uplatňované v pásme dohľadu uplatňujú rovnako aj v ochrannom pásme,
e)
ak opatrenia uvedené v bode 6 sú v platnosti dlhšie ako 30 dní z dôvodu výskytu ďalších prípadov choroby a ak v dôsledku toho vznikajú problémy s ustajnením zvierat, príslušný orgán môže na základe odôvodnenej žiadosti vlastníka zvierat a pod podmienkou, že úradný veterinárny lekár skonštatoval uvedené skutočnosti, povoliť prepravu zvierat z chovu v rámci ochranného pásma. Body 6 a 8 sa uplatnia po nevyhnutných zmenách.
7.
Pásmo dohľadu
a)
rozmer pásma dohľadu zodpovedá rozmeru uvedenému v § 10,
b)
ak ide o vezikulárnu chorobu ošípaných, opatrenia ustanovené v § 12 sú nahradené týmito opatreniami:
1.
identifikovanie všetkých chovov, v ktorých sú držané zvieratá vnímavých druhov,
2.
premiestňovanie ošípaných inam než na bitúnky z chovu pásma dohľadu je povolené, len ak v predchádzajúcich 21 dňoch nebola do tohto chovu zaradená ošípaná; vlastník alebo držiteľ musí zaznamenávať všetky premiestnenia ošípaných,
3.
premiestnenie ošípaných z pásma dohľadu môže príslušný orgán povoliť, len ak
3.1
ošípané prítomné v chove boli počas 48 hodín pred premiestnením skontrolované,
3.2
počas 48 hodín pred prepravou boli klinicky vyšetrené ošípané s negatívnym výsledkom určené na prepravu,
3.3
sa sérologickým vyšetrením štatisticky reprezentatívnej vzorky ošípaných určených na prepravu vykonaným počas 14 dní pred prepravou nezistila prítomnosť protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných. Ak ide o jatočné ošípané, sérologické vyšetrenie môže byť vykonané na vzorkách krvi odobratých na bitúnkoch určenia určených príslušným orgánom. Ak ide o pozitívne výsledky, ktoré potvrdzujú prítomnosť vezikulárnej choroby ošípaných, uplatní sa opatrenie ustanovené v odseku 9 písm. c),
3.4
každá ošípaná bola individuálne označená ušnou značkou alebo bola označená inou metódou schválenou príslušným orgánom,
3.5
kamióny, ako aj iné dopravné prostriedky a ostatné vybavenia použité na prepravu týchto ošípaných boli vyčistené a dezinfikované po každej preprave,
4.
kamióny, ako aj iné dopravné prostriedky a vybavenie použité na prepravu ošípaných alebo iných zvierat, alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný, a ktoré sú používané vo vnútri pásma dohľadu, môžu opustiť toto pásmo len po vyčistení a dezinfekcii, ktoré sú v súlade s postupmi určenými príslušným orgánom.
c)
1. Rozmer pásma dohľadu môže byť zmenený podľa § 10 ods. 3.
2.
Opatrenia pre pásmo dohľadu sa uplatňujú najmenej do
2.1
úspešného vykonania opatrení uvedených v § 16,
2.2
vykonania opatrení vyžadovaných v ochrannom pásme.
8.
Spoločné opatrenia
Okrem predchádzajúcich opatrení sa uplatňujú tieto spoločné opatrenia:
a)
ak ide o úradne potvrdený výskyt vezikulárnej choroby ošípaných, okrem opatrení uvedených v § 4 ods. 2 a v § 5, mäso ošípaných zabíjaných v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a začatím vykonávania úradných opatrení sa vyhľadá a pod úradným dozorom neškodne odstráni spôsobom, ktorý možnosť šírenia vírusu vezikulárnej choroby ošípaných odstráni,
b)
ak úradný veterinárny lekár predpokladá, že ošípané niektorého chovu boli kontaminované v dôsledku pohybu osôb, zvierat, dopravných prostriedkov alebo iným spôsobom, ošípané chovu podliehajú obmedzeniam pohybu uvedeným v § 9, a to najmenej dovtedy, kým sa v chove vykoná
1.
klinické vyšetrenie ošípaných s negatívnym výsledkom,
2.
sérologické vyšetrenie štatisticky reprezentatívneho počtu ošípaných, pri ktorom sa nepreukáže prítomnosť protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných, podľa odseku 8 písm. c) bodu 2.2.
Vyšetrenie uvedené v písmenách a) a b) môže byť vykonané až po 28 dňoch, ktoré uplynú od možnej kontaminácie miest pohybom osôb, zvierat, dopravnými prostriedkami alebo inými spôsobmi.
c)
Ak sa potvrdí výskyt vezikulárnej choroby ošípaných na bitúnku, príslušný orgán nariadi
1.
bezodkladné zabitie ošípaných prítomných na bitúnku,
2.
neškodné odstránenie tiel a vnútorností infikovaných a kontaminovaných ošípaných pod úradným dozorom tak, aby sa vylúčilo riziko šírenia vírusu vezikulárnej choroby ošípaných,
3.
vykonanie čistenia a dezinfekcie budov a vybavení vrátane dopravných prostriedkov, a to pod dozorom úradného veterinárneho lekára podľa inštrukcií určených príslušným orgánom,
4.
vykonanie epizootologického šetrenia podľa § 8,
5.
povoliť privezenie ošípaných na učel zabitia až po uplynutí najmenej 24 hodín od dokončenia čistenia a dezinfekcie vykonaných v súlade s bodom 3.
9.
Čistenie a dezinfekcia infikovaných chovov
Okrem ustanovení uvedených v § 16 sa uplatňujú tieto opatrenia:
a)
Postup pri predbežnom čistení a dezinfekcii:
1.
Po odsune tiel ošípaných na neškodné odstránenie musia byť časti, kde boli ošípané ustajnené, a ostatné časti miest kontaminovaných počas zabitia ihneď pokropené dezinfekčným prostriedkom schváleným podľa § 16, a to v koncentrácii účinnej pre vezikulárnu chorobu ošípaných. Použitý dezinfekčný prostriedok musí byť na povrchu najmenej 24 hodín.
2.
Krv a tkanivá ošípaných, ktorými boli znečistené miesta zabitia, musia byť pozorne zozbierané a neškodne odstránené spoločne s telami zvierat (zabitie sa musí vždy vykonávať na nepresakujúcom povrchu).
b)
Postup ďalšieho čistenia a dezinfekcie:
1.
Hnoj, podstielka, kontaminované krmivá musia byť z budov odstránené, navŕšené na hromady a pokropené schváleným dezinfekčným prostriedkom. Močovka musí byť ošetrená metódou, ktorá je schopná zabiť vírus.
2.
Mobilné príslušenstvo musí byť z priestorov odstránené a oddelene vyčistené a dezinfikované.
3.
Mastnota a ostatné nečistoty musia byť odstránené zo všetkých povrchov aplikáciou odmasťovača a povrchy potom omyté vodou pod tlakom.
4.
Dezinfekčný prostriedok sa znovu aplikuje pokropením všetkých povrchov.
5.
Dobre utesnené priestory musia byť dezinfikované fumigáciou.
6.
Opravy podláh, stien a ďalších poškodených častí musia podliehať súhlasu po inšpekcii úradného veterinárneho lekára a musia byť vykonané ihneď.
7.
Po skončení týchto opráv sa vykonáva inšpekcia, ktorou sa overí, či tieto práce boli riadne vykonané.
8.
Časti miest dokonale zbavené zápalných látok môžu byť tepelne ošetrené pomocou letovacej lampy.
9.
Povrchy musia byť poprášené alkalickým dezinfekčným prostriedkom, ktorého pH je vyššie než 12,5, alebo iným schváleným dezinfekčným prostriedkom. Po 48 hodinách pôsobenia sa tento dezinfekčný prostriedok odstráni omytím vodou.
c)
Postup záverečnej očisty a dezinfekcie
Ošetrenie letovacou lampou alebo alkalickým dezinfekčným prostriedkom podľa písmena b) bodu 8 alebo 9 sa musí znovu vykonať za 14 dní.
10.
Repopulácia infikovaných chovov
Okrem opatrení stanovených v § 5 ods. 4 sa uplatňujú tieto opatrenia:
a)
Repopulácia sa môže začať najskôr po štyroch týždňov od prvej kompletne vykonanej dezinfekcii miest, a to podľa bodu 10 písm. c).
b)
Pri opätovnom ustajnení ošípaných sa berie do úvahy typ chovu uskutočňovaný v príslušnom chove a repopulácia musí byť v súlade s týmito ustanoveniami:
1.
Ak ide o chov pod otvoreným nebom, repopulácia sa začína ustajnením určitého obmedzeného počtu kontrolných indikátorových odstavčiat, ktoré reagovali negatívne pri kontrole prítomnosti protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných. Kontrolné indikátorové odstavčatá sú rozdelené podľa požiadaviek príslušného orgánu vo všetkých častiach infikovaného chovu a za 28 dní po ich umiestnení do chovu sa u nich vykoná klinické vyšetrenie a odber vzoriek na sérologické vyšetrenie.
Ak kontrolné odstavčatá nevykazujú klinické príznaky vezikulárnej choroby ošípaných, ani nedošlo k vytvoreniu protilátok proti vírusu vezikulárnej choroby ošípaných, môže sa vykonať kompletná repopulácia.
2.
U všetkých ostatných foriem chovu sa repopulácia vykoná buď podľa opatrení ustanovených v bode 1, alebo úplnou repopuláciou pod podmienkou, že
2.1
ošípané sú do chovu prepravené počas 8 dní a pochádzajú z chovu ležiaceho mimo pásma obmedzenia z dôvodu vezikulárnej choroby ošípaných a sú séronegatívne,
2.2
žiadne z ošípaných nemôžu počas 60-tich dní od príchodu posledných ošípaných opustiť chov,
2.3
repopulované stádo sa vyšetruje klinicky a sérologicky v súlade s požiadavkami určenými príslušným orgánom. Toto vyšetrenie môže byť vykonané najskôr za 28 dní po repopulácii.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
REFERENČNÉ LABORATÓRIÁ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV PRE PRÍSLUŠNÚ CHOROBU
Referenčné laboratóriá Európskych spoločenstiev pre príslušnú chorobu majú tieto kompetencie a úlohy:
a)
konzultáciami s komisiou koordinovať diagnostické metódy choroby v členských štátoch, a to predovšetkým formou
1.
špecifikácie, udržiavania a doručovania kmeňov vírusu príslušnej choroby pre sérologické testy a prípravu antiséra,
2.
doručovania referenčných sér a iných referenčných reagencií národným referenčným laboratóriám na účely štandardizácie testov a reagencií používaných v každom členskom štáte,
3.
zriadenia a udržiavania zbierky kmeňov a izolátov vírusu príslušnej nákazy,
4.
pravidelného organizovania porovnávacích testov diagnostických metód Európskych spoločenstiev,
5.
zhromažďovania a porovnávania údajov a informácií týkajúcich sa používaných diagnostických metód a výsledkov testov vykonaných v Európskych spoločenstvách,
6.
charakteristiky izolátov vírusu choroby dokonalejšími metódami na účel lepšieho pochopenia epizootológie choroby,
7.
celosvetového sledovania vývoja situácie týkajúceho sa dohľadu, epizootológie a prevencie choroby,
8.
poskytovaním znaleckého vyjadrenia na vírus choroby a na iné vírusy na účel umožnenia rýchlej diferenciálnej diagnózy,
9.
získavania dokonalejších znalostí o príprave a používaní imunologických veterinárnych prípravkov používaných na eradikáciu a tlmenie choroby,
b)
aktívne poskytovať pomoc pri identifikácii ohnísk choroby v členských štátoch formou štúdia izolátov vírusu zaslaných na potvrdenie diagnózy, typizáciu a epizootologické štúdie,
c)
umožňovať školenie alebo doškoľovanie expertov v laboratórnej diagnostike na účely zladenia diagnostických metód v Európskych spoločenstvách.
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
MINIMÁLNE KRITÉRIÁ UPLATŇOVANÉ V POHOTOVOSTNÝCH PLÁNOCH
Pohotovostné plány musia ustanovovať najmenej
1.
zriadenie krízového centra na národnej úrovni, ktoré bude koordinovať všetky prijímané opatrenia v štáte,
2.
zoznam miestnych centier na tlmenie choroby s primeraným vybavením na koordináciu prijatých opatrení na miestnej úrovni,
3.
podrobné informácie o zamestnancoch zapojených do vykonávania kontrolných opatrení, ich kvalifikácii a povinnostiach,
4.
kontakty každého miestneho centra na tlmenie choroby s osobami a organizáciami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do vykonávania opatrení,
5.
dostupnosť vybavenia a materiálov na riadne vykonávanie opatrení,
6.
podrobné pokyny o opatreniach, ktoré majú byť vykonané, vrátane likvidácie uhynutých zvierat, opatrení v čase podozrenia a potvrdenia infekcie alebo kontaminácie,
7.
školiace programy na zachovanie a rozvíjanie kvalifikácie v terénnych a administratívnych postupoch,
8.
vybavenie diagnostických laboratórií na postmortálne vyšetrenie, ich potrebnú kapacitu na sérológiu, histológiu, atď. a udržiavanie ich odbornosti na rýchlu diagnostiku (uzavretie dohôd na rýchlu dopravu vzoriek),
9.
podrobné údaje o množstve očkovacej látky proti chorobe, ktorá sa odhaduje, že bude potrebná v prípade návratu k núdzovému očkovaniu,
10.
vymenovanie právnych ustanovení na vykonanie pohotovostného plánu.
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 308/2003 Z. z.
NÁRODNÉ LABORATÓRIÁ PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU
| Choroba | Laboratórium |
| 1. Mor dobytka | IAH, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Woking, Surrey GU24ONF, United Kingdom |
| 2. Vezikulárna stomatitída | IAH, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Woking, Surrey GU24ONF, United Kingdom |
| 3. Mor malých prežúvavcov | IAH, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Woking, Surrey GU24ONF, United Kingdom |
| 4. Horúčka Údolia Rift | Onderstepoort Veterinary Institute, Priváte Bag X05, Onderstepoort 01 10 South Africa |
| 5. Nodulárna dermatitída dobytka | IAH, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Woking, Surrey GU24ONF, United Kingdom |
| 6. Kiahne oviec a kôz | IAH, Pirbright Laboratory, Ash Road, Pirbright, Woking, Surrey GU24ONF, United Kingdom |
1)
§ 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
2)
§ 4 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z. z.
3)
§ 10 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z. z.
4)
§ 6 nariadenia vlády č. 731/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú opatrenia na kontrolu šírenia slintačky a krívačky.
5)
§ 15 ods. 6 zákona č. 488/2002 Z. z.
6)
Zákon č. 315/1996 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
7)
§ 6 ods. 2 písm. m) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
1)
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 41/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na zdravie zvierat týkajúce sa produkcie, spracovania, distribúcie a uvádzania na trh produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu.
3)
Príloha II oddiel I časť B bod 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Mimoriadne vydanie Ú v. EÚ, kap. 3/zv. 45, Ú. v. EÚ L 139, 30. 4. 2004).
Nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005).
Nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú. v. EÚ L 338, 22. 12. 2005).
4)
Príloha II oddiel I časť B bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004.
