277/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2003 do 31.12.2009
277
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 9. júla 2003
o opatreniach na kontrolu afrického moru ošípaných
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. a na vykonanie § 3 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov nariaďuje:
§1 Predmet úpravy
(1)
Týmto nariadením sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Rady uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Toto nariadenie ustanovuje minimálne opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných.
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa rozumie
a)
ošípanou každé zviera z čeľade Suidae vrátane diviakov,
b)
diviakom ošípaná, ktorá nie je držaná alebo chovaná v chove,
c)
chovom akýkoľvek poľnohospodársky pozemok alebo iný pozemok s budovami na území Slovenskej republiky alebo členského štátu,1) kde sú ošípané trvalo alebo dočasne držané alebo chované; to sa nevzťahuje na bitúnky, dopravné prostriedky a oplotené oblasti, v ktorých sa chovajú diviaky, na ktoré sa môže poľovať; oplotené oblasti musia mať takú rozlohu a štruktúru, aby sa na ne nevzťahovali opatrenia ustanovené v § 5 ods. 1,
d)
diagnostickou príručkou diagnostická príručka uvedená v § 18 ods. 1,
e)
ošípanou podozrivou z nakazenia vírusom afrického moru ošípaných živá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ktoré prejavujú klinické príznaky alebo vykazujú postmortálne zmeny alebo reakcie na laboratórne testy vykonané v súlade s diagnostickou príručkou, ktoré naznačujú možnú prítomnosť afrického moru ošípaných,
f)
prípadom afrického moru ošípaných alebo ošípanou nakazenou africkým morom ošípaných každá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ak u nich
1.
boli úradne potvrdené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny afrického moru ošípaných alebo
2.
bol výskyt choroby úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením, vykonaným v súlade s diagnostickou príručkou,
g)
ohniskom afrického moru ošípaných chov, v ktorom bol zistený jeden alebo viac prípadov afrického moru ošípaných,
h)
primárnym ohniskom ohnisko podľa osobitného predpisu,2)
i)
infikovanou oblasťou oblasť Slovenskej republiky alebo členského štátu, kde po potvrdení jedného alebo viacerých prípadov afrického moru ošípaných u diviakov sú nariadené opatrenia na eradikáciu choroby podľa § 15 alebo § 16,
j)
primárnym prípadom afrického moru ošípaných u diviakov každý prípad afrického moru ošípaných zistený u diviakov v oblasti, v ktorej zatiaľ nie sú vykonávané opatrenia podľa § 15 alebo § 16,
k)
kontaktným chovom chov, do ktorého mohol byť africký mor ošípaných zavlečený buď ako výsledok jeho umiestnenia, pohybu osôb, ošípaných alebo vozidiel, alebo iným spôsobom,
l)
vlastníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní ošípané alebo má na starosti držanie týchto zvierat, či už za finančnú odmenu, alebo bez nej,
m)
príslušným orgánom príslušný orgán podľa osobitného predpisu,3)
n)
úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný príslušným orgánom Slovenskej republiky alebo príslušným orgánom,
o)
spracovaním jedno z ošetrení vysokorizikových materiálov podľa osobitného predpisu,4) vykonávané tak, aby sa zabránilo riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných,
p)
usmrtením usmrtenie ošípaných podľa osobitného predpisu,5)
r)
zabitím zabitie ošípaných podľa osobitného predpisu,6)
s)
vektorom kliešť druhu Ornithodorus erraticus.
§3 Oznamovanie afrického moru ošípaných
(1)
Vlastník bezodkladne hlási príslušnému orgánu každé podozrenie z afrického moru ošípaných.
(2)
Bez dotknutia osobitného predpisu,7) ak sa potvrdí výskyt afrického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár8)
a)
oznámi jeho výskyt a informuje Európsku komisiu (ďalej len „komisia“) a ostatné členské štáty v rozsahu podľa prílohy č. 2 o
1.
ohniskách afrického moru ošípaných potvrdených v chovoch,
2.
prípadoch afrického moru ošípaných potvrdených na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
3.
primárnych prípadoch afrického moru ošípaných potvrdených u diviakov,
4.
výsledkoch epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
poskytne informáciu komisii a ostatným členským štátom o ďalších prípadoch potvrdených u diviakov v infikovanej oblasti podľa § 16 ods. 3 písm. a) a § 16 ods. 4.
§4 Opatrenia pri podozrení výskytu afrického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Ak sa v chove nachádza jedna alebo viac ošípaných podozrivých z nakazenia vírusom afrického moru ošípaných, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie, ktorým sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť afrického moru ošípaných v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke. Úradný veterinárny lekár pri prehliadke chovu vykoná9) kontrolu registra zvierat a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Ak príslušný orgán nemôže vylúčiť prítomnosť afrického moru ošípaných, nariadi vykonávať úradný dohľad v chove, a najmä
a)
vykonať súpis kategórií ošípaných a v rámci každej z týchto kategórií zistiť počet zvierat, počet už uhynutých zvierat a chorých zvierat alebo pravdepodobne nakazených zvierat; súpis sa v čase podozrenia aktualizuje o počet narodených zvierat a uhynutých zvierat; informácie v súpise sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu a možno ich pri každej kontrole overovať,
b)
umiestniť ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na iných miestach umožňujúcich ich izoláciu,
c)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu; príslušný orgán môže nariadiť obmedzenie alebo zákaz premiestňovania iných druhov zvierat z chovu a nariadiť deratizáciu a dezinsekciu,
d)
zákaz premiestňovania tiel ošípaných z chovu bez povolenia príslušného orgánu,
e)
zákaz premiestňovania mäsa z chovu, ako aj zákaz premiestňovania produktov z ošípaných, spermy, vajíčok a embryí ošípaných, krmív, nástrojov, materiálov alebo odpadu, ktorým sa pravdepodobne prenáša africký mor ošípaných, okrem prípadov premiestnenia povolených príslušným orgánom; mäso, produkty z ošípaných, sperma, vajíčka a embryá z chovu nesmú byť predmetom výmeny11) s členskými štátmi,
f)
vstup osôb do chovu a výstup osôb z chovu len na základe písomného povolenia orgánu veterinárnej správy,
g)
vjazd vozidiel do chovu a výjazd vozidiel z chovu len na základe písomného povolenia príslušného orgánu,
h)
použiť pri vstupoch do budov a výstupoch z budov na ustajnenie ošípaných a samotného chovu vhodné prostriedky na dezinfekciu; osoba vstupujúca do chovu alebo opúšťajúca chov ošípaných musí dodržať hygienické opatrenia potrebné na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných a všetky dopravné prostriedky opúšťajúce chov pred opustením chovu dôkladne dezinfikovať,
i)
vykonať podľa § 8 epizootologické šetrenie.
(3)
Ak si to epizootologická situácia vyžaduje, príslušný orgán môže
a)
v chove uvedenom v odseku 2 uplatňovať opatrenia uvedené v § 5 ods. 1; príslušný orgán môže, ak to podmienky dovoľujú, nariadiť uplatňovanie opatrení len na ošípané podozrivé z nakazenia alebo kontaminácie vírusom afrického moru ošípaných a na časť chovu, v ktorej sú držané, ak sú tieto ošípané ustajnené, držané a kŕmené úplne oddelene od iných ošípaných v chove; od usmrtených ošípaných sa musí odobrať dostatočný počet vzoriek na vylúčenie alebo potvrdenie vírusu afrického moru ošípaných v súlade s diagnostickou príručkou,
b)
vymedziť a zriadiť dočasné pásmo kontroly okolo chovu uvedeného v odseku 2 a nariadiť niektoré alebo všetky opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 v chovoch ošípaných v tomto pásme.
(4)
Nariadené opatrenia uvedené v odseku 2 sa môžu zrušiť až po úradnom vylúčení podozrenia z afrického moru ošípaných.
§5 Opatrenia pri potvrdení výskytu afrického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Po úradnom potvrdení výskytu afrického moru ošípaných v chove ošípaných nariadi príslušný orgán okrem opatrení nariadených podľa § 4 ods. 2 tieto ďalšie opatrenia:
a)
usmrtiť bezodkladne ošípané v chove pod úradným dozorom spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných počas prepravy alebo usmrtenia,
b)
odobrať dostatočný počet vzoriek v súlade s diagnostickou príručkou od usmrcovaných ošípaných na zistenie spôsobu zavlečenia vírusu afrického moru ošípaných do chovu a doby, počas ktorej mohol byť prítomný vírus v chove pred ohlásením choroby,
c)
spracovať telá uhynutých alebo usmrtených ošípaných pod úradným dozorom,
d)
vysledovať a spracovať pod úradným dozorom mäso ošípaných pochádzajúcich z chovu a zabitých v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných opatrení,
e)
vysledovať a zničiť pod úradným dozorom spermu, vajíčka a embryá ošípaných odobraté z chovu v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných opatrení spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných,
f)
zlikvidovať všetky látky, odpad a krmivo, ktoré je pravdepodobne kontaminované; jednorazové materiály, ktoré môžu byť kontaminované, najmä materiály použité pri usmrcovaní, sa zničia; tieto činnosti sa vykonajú podľa pokynov úradného veterinárneho lekára,
g)
vyčistiť po odstránení ošípaných budovy používané na ustajnenie ošípaných, vozidlá používané na prepravu ošípaných alebo ich mŕtvych tiel a vybavenie, podstielku, hnoj a močovku, ktoré sú pravdepodobne kontaminované, a podľa potreby dezinsektovať, dezinfikovať a ošetriť podľa § 12,
h)
podrobiť izolovaný vírus afrického moru ošípaných laboratórnemu postupu ustanovenému v diagnostickej príručke, ak ide o primárne ohnisko choroby, z dôvodu určenia genetického typu,
i)
vykonať epizootologické šetrenie podľa § 8.
(2)
Príslušný orgán môže upustiť od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a e), ak bolo ohnisko potvrdené v laboratóriu, zoologickej záhrade, safari parku alebo oplotenej oblasti, kde sú ošípané držané na vedecké účely alebo na účely spojené s uchovaním druhu alebo uchovaním zriedkavého plemena. Hlavný veterinárny lekár o upustení od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a e) bezodkladne informuje komisiu a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§6 Opatrenia pri potvrdení výskytu afrického moru ošípaných v chove s viacerými výrobnými prevádzkarňami
(1)
Ak sa potvrdí prítomnosť afrického moru ošípaných v chovoch, ktoré pozostávajú z dvoch alebo viacerých samostatných výrobných prevádzkarní, príslušný orgán môže na dokončenie výkrmu ošípaných rozhodnúť o udelení výnimky z § 5 ods. 1 písm. a), ak ide o výrobné prevádzkarne nakazeného chovu, v ktorých sa chovajú zdravé ošípané, za predpokladu, že úradný veterinárny lekár potvrdí, že konštrukcia, veľkosť a vzdialenosť od týchto výrobných prevádzkarní a činnosti, ktoré sa v nich vykonávajú, sú takej povahy, že tieto výrobné prevádzkarne majú úplne oddelené zariadenia na ustajnenie, chov a výkrm tak, že vírus sa nemôže šíriť z jednej výrobnej prevádzkarne do druhej.
(2)
Požiadavky na oddelenú výrobnú prevádzkareň so zdravými zvieratami v chove sú:
a)
stavebne ju oddeliť od druhej oddelenej výrobnej prevádzkarne s nakazenými zvieratami bez možnosti vzájomného styku medzi nimi a bez možnosti spoločného vzdušného priestoru medzi nimi,
b)
mať samostatné sklady pre technické príslušenstvo, krmivo a odpad,
c)
mať samostatné dezinfekčné zariadenie na vstupoch a výstupoch,
d)
mať ošetrovací personál,
e)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove neexistuje možnosť vzájomnej výmeny poľnohospodárskej techniky alebo iného príslušného vybavenia,
f)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove nepremiestňovanie zvierat, živočíšnych produktov, krmív, nástrojov a iných vecí, napríklad odpadu, ktoré môžu byť nositeľmi vírusu afrického moru ošípaných.
(3)
Hlavný veterinárny lekár bezodkladne informuje komisiu o opatreniach nariadených podľa odseku 1 a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§7 Opatrenia v kontaktných chovoch
(1)
Chovy sa označujú ako kontaktné, ak úradný veterinárny lekár na základe epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8 zistí alebo príde k záveru, že africký mor ošípaných mohol byť zavlečený z iných chovov do chovu uvedeného v § 4 alebo § 5 alebo z tohto chovu do iných chovov. V týchto chovoch sa uplatňujú opatrenia podľa § 4 dovtedy, kým sa prítomnosť afrického moru ošípaných úradne nevylúči.
(2)
Ak si to epidemiologická situácia vyžaduje, príslušný orgán uplatní v chovoch uvedených v odseku 1 opatrenia ustanovené v § 5 ods. 1. Po usmrtení ošípaných sa odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek potrebných na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných v týchto chovoch.
§8 Epizootologické šetrenie
(1)
Epizootologické šetrenie sa vykonáva v súvislosti s podozrivými prípadmi alebo ohniskami afrického moru ošípaných dotazníkmi pripravenými v rámci pohotovostných plánov. Toto vyšetrenie zahŕňa
a)
dobu, počas ktorej sa mohol vírus afrického moru ošípaných v chove vyskytovať pred jeho nahlásením alebo pred podozrením naň,
b)
možný pôvod afrického moru ošípaných v chove a identifikovanie ďalších chovov s ošípanými, ktoré sa mohli nakaziť alebo kontaminovať z rovnakého zdroja,
c)
pohyb osôb, vozidiel, ošípaných, ich tiel, spermy, mäsa alebo materiálov, ktoré mohli preniesť vírus do predmetných chovov alebo z nich,
d)
zistenie možností, či šírenie choroby spôsobujú vektory alebo diviaky.
(2)
Hlavný veterinárny lekár na základe výsledkov epizootologického šetrenia bezodkladne informuje komisiu a dotknuté členské štáty o možnom rozšírení afrického moru ošípaných z chovu alebo do chovov umiestnených v členských štátoch.
§9 Vymedzenie ochranného pásma a pásma dohľadu
(1)
Príslušný orgán bezodkladne po úradnom potvrdení diagnózy afrického moru ošípaných vymedzí okolo ohniska choroby ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre, ktoré je súčasťou pásma dohľadu s polomerom najmenej desať kilometrov. Opatrenia podľa § 10 a 11 sa vykonávajú v príslušnom pásme.
(2)
Ochranné pásmo a pásmo dohľadu sa vymedzia na základe
a)
výsledkov epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
geografickej situácie, najmä existencie prírodných hraníc alebo umelých hraníc,
c)
umiestnenia a vzdialenosti chovov,
d)
premiestňovania a obchodu s ošípanými a dostupnosti bitúnkov a zariadení na likvidáciu mŕtvych tiel,
e)
možnosti kontroly premiestňovania ošípaných v rámci pásiem, najmä ak sa ošípané určené na usmrtenie premiestňujú z ich chovov.
(3)
Ak ochranné pásmo alebo pásmo dohľadu okrem územia Slovenskej republiky zasahujú na územie členského štátu, príslušné orgány spolupracujú12) s príslušnými orgánmi členských štátov pri vymedzení týchto pásiem.
(4)
Príslušný orgán informuje osoby v pásmach o prijatých opatreniach podľa § 10 a 11, najmä použitím značiek a výstražných správ a využitím masovokomunikačných prostriedkov, napríklad televízie a tlače, a prijme vhodné opatrenia, aby zabezpečil primerané uplatnenie týchto opatrení.
§10 Opatrenia v ochrannom pásme
(1)
V ochrannom pásme príslušný orgán nariadi
a)
vykonať čo najskôr súpis chovov a veterinárne inšpekcie chovov na súpise úradnými veterinárnymi lekármi do siedmich dní po vymedzení ochranného pásma s klinickým vyšetrením ošípaných a kontrolou registra zvierat a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu,10)
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách13) okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy podľa písmena f) schválenej príslušným orgánom,
c)
čistenie, dezinfekciu a podľa potreby dezinsekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia, ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov, ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica a iné, čo najskôr po kontaminácii podľa § 12. Žiadne vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia a dezinfekcie a následnej inšpekcie a opätovného povolenia príslušného orgánu,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť úhyn ošípaných alebo choré ošípané príslušnému orgánu, ktorý vykoná vyšetrovanie v súlade s postupom ustanoveným v diagnostickej príručke,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané 40 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov. Príslušný orgán môže v súlade s odsekom 4 povoliť po 40 dňoch premiestnenie ošípaných z chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov ochranného pásma,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných.
(2)
Zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na
a)
tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania a vykládky ošípaných,
b)
ošípané pochádzajúce z chovov mimo ochranného pásma, určené na zabitie na bitúnku v pásme, ak tak príslušný orgán rozhodol v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(3)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 40 dní a ak v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy, príslušný orgán môže na základe žiadosti vlastníka povoliť podľa odseku 4 premiestnenie ošípaných z chovu v ochrannom pásme a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu.
(4)
Príslušný orgán môže povoliť premiestnenie ošípaných v ochrannom pásme z chovu, ak
a)
úradný veterinárny lekár vykonal klinické vyšetrenie ošípaných v chove, najmä premiestňovaných ošípaných, vrátane zmerania telesnej teploty v súlade s postupmi ustanovenými v diagnostickej príručke a skontroloval register a označenie ošípaných podľa osobitného predpisu,10)
b)
kontroly a vyšetrenia podľa písmena a) nepreukázali prítomnosť afrického moru ošípaných a nesúlad s osobitným predpisom,14)
c)
ošípané sú prepravované dopravným prostriedkom zapečateným príslušným orgánom,
d)
dopravné prostriedky a vybavenie na prepravu ošípaných sú bezodkladne po preprave vyčistené a dezinfikované podľa § 12,
e)
je zabezpečený odber dostatočného počtu vzoriek v súlade s diagnostickou príručkou od ošípaných, ktoré sa zabijú alebo usmrtia, na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných v chove,
f)
pri premiestňovaní ošípaných na bitúnok
1.
príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol a dozoru na bitúnku je informovaný o zámere zaslať ošípané na bitúnok a následne informuje príslušný orgán v mieste odoslania o ich príchode,
2.
po príchode na bitúnok je nariadené držať a zabíjať tieto ošípané oddelene od iných ošípaných,
3.
príslušný orgán vykoná na určenom bitúnku prehliadku pred zabitím a po zabití zameranú na zistenie príznakov prítomnosti afrického moru ošípaných,
4.
čerstvé mäso získané z týchto ošípaných je spracované alebo označené špeciálnou značkou podľa osobitného predpisu15) a následne ošetrené v súlade s osobitným predpisom;16) ošetrenie sa vykonáva v prevádzkarni určenej príslušným orgánom; mäso možno zaslať do tejto prevádzkarne, len ak je zásielka pred odchodom zapečatená a zostane zapečatená počas celej doby prepravy.
(5)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v ochrannom pásme po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a laboratórneho vyšetrenia ošípaných z chovov v súlade s diagnostickou príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných; tieto vyšetrenia sa vykonajú najskôr po uplynutí 45 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov.
(6)
Ak sa v súlade s diagnostickou príručkou uplatňoval intenzívny program odberu vzoriek a testovania, ktorý umožňuje vylúčiť prítomnosť afrického moru ošípaných v príslušnom chove, možno na základe výnimky z odseku 1 písm. f) a z odsekov 2 a 5 skrátiť 40- a 45-dňové lehoty na 30 dní.
§11 Opatrenia v pásme dohľadu
(1)
V pásme dohľadu príslušný orgán nariadi
a)
vykonať súpis všetkých chovov ošípaných,
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy schválenej príslušným orgánom; tento zákaz premiestňovania a prepravy sa nevzťahuje na tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania a vykládky ošípaných alebo na ošípané pochádzajúce z chovov mimo pásma dohľadu, určené na bezodkladné zabitie na bitúnku v pásme dohľadu,
c)
čistenie, dezinfekciu a podľa potreby dezinsekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia, ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov, ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica a iné, čo najskôr po kontaminácii v súlade s § 12. Vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia a dezinfekcie,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu v prvých siedmich dňoch po vymedzení pásma bez povolenia príslušného orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť všetky uhynuté ošípané alebo choré ošípané v chove príslušnému orgánu, ktorý vykoná potrebné vyšetrovanie v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané 30 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov; príslušný orgán môže podľa § 10 ods. 4 povoliť po 30 dňoch premiestnenie ošípaných z uvedeného chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov pásma dohľadu,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných.
(2)
Ak sa ošípané uvedené v odseku 1 písm. f) prepravujú na bitúnok, môže príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev povoliť výnimku z opatrení uvedených v § 10 ods. 4 písm. e) a f) bode 4, najmä výnimku z označovania mäsa pochádzajúceho z týchto ošípaných a jeho následného použitia a určenia ošetrených produktov.
(3)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 40 dní a ak v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy, príslušný orgán môže na základe žiadosti vlastníka povoliť v súlade s § 10 ods. 4 premiestnenie ošípaných z chovu v pásme dohľadu a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu.
(4)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v pásme dohľadu po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a potrebného laboratórneho vyšetrenia ošípaných chovov v súlade s diagnostickou príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných; tieto vyšetrenia sa vykonajú najskôr 40 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie infikovaných chovov.
(5)
Ak sa v súlade s diagnostickou príručkou uplatňoval intenzívny program odberu vzoriek a testovania, ktorý umožňuje vylúčiť prítomnosť afrického moru ošípaných v chove, možno na základe výnimky skrátiť 30-dňové lehoty, ktoré sú ustanovené v odseku 1 písm. f), a 40-dňové lehoty, ktoré sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, a to na 21, 30 a 20 dní.
§12 Čistenie, dezinfekcia a ošetrenie insekticídmi
(1)
Na dezinfekciu a dezinsekciu možno používať len dezinfekčné prostriedky a insekticídy a ich koncentrácie úradne schválené príslušným orgánom.
(2)
Čistenie a dezinfekcia a podľa potreby dezinsekcia sa vykonávajú pod úradným dozorom v súlade s
a)
pokynmi úradného veterinárneho lekára na náklady vlastníka chovu alebo osoby zodpovednej za chov,
b)
postupmi a pravidlami uvedenými v prílohe č. 3.
§13 Obnova chovu ošípaných
(1)
Obnovu chovu ošípaných v chove podľa § 5 možno vykonať až po uplynutí 40 dní od ukončenia čistenia a dezinfekcie a podľa potreby aj dezinsekcie v chove podľa odsekov 2 až 6.
(2)
Pri ustajňovaní nových ošípaných sa zohľadní typ chovu uplatňovaného v príslušnom chove a dodrží sa pri tom jeden z postupov uvedených v odsekoch 3 až 5.
(3)
Ak ide o chovy, v ktorých k výskytu choroby neprišlo v súvislosti s vektormi, uplatní sa tento postup:
a)
ak ide o chov pod otvoreným nebom, obnova chovu ošípaných sa vykoná naskladnením sentinelových ošípaných s negatívnym výsledkom na prítomnosť protilátok proti vírusu afrického moru ošípaných alebo pochádzajúcich z chovu, v ktorom neboli nariadené žiadne obmedzujúce opatrenia súvisiace s africkým morom ošípaných; sentinelové ošípané sa umiestnia v súlade s požiadavkami príslušného orgánu rovnomerne po celom chove a vyšetria sa po 45 dňoch od ich umiestnenia v chove na prítomnosť protilátok v súlade s diagnostickou príručkou; ak žiadna ošípaná nevytvorila protilátky proti vírusu afrického moru ošípaných, obnova chovu sa môže dokončiť; žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne výsledky sérologického vyšetrenia,
b)
ak ide o iné formy chovu, obnova chovu ošípaných sa vykoná v súlade s požiadavkami uvedenými v písmene a) alebo sa vykoná úplná obnova chovu, ak
1.
sa ošípané naskladnia do 20 dní a pochádzajú z chovu, v ktorom neboli nariadené obmedzujúce opatrenia v súvislosti s africkým morom ošípaných,
2.
sa ošípané v novovytvorenom stáde vyšetria po 45 dňoch od naskladnenia poslednej ošípanej v chove na prítomnosť protilátok v súlade s diagnostickou príručkou,
3.
žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne výsledky sérologického vyšetrenia.
(4)
Ak ide o chovy, v ktorých došlo k výskytu choroby v spojitosti s vektormi, nové ošípané sa nesmú ustajniť najmenej šesť rokov, skôr než
a)
sa pod úradným dozorom úspešne vykonajú osobitné činnosti zamerané na elimináciu vektora v objektoch a na miestach, kde sa majú ošípané držať alebo kde môžu prísť do styku s vektorom, alebo
b)
je možné preukázať, že pretrvávajúca prítomnosť vektora už nepredstavuje významné riziko prenosu afrického moru ošípaných.
(5)
V chovoch uvedených v odseku 4 sa opatrenia ustanovené v odseku 3 písm. a) uplatnia až následne. Žiadna ošípaná nesmie byť odvezená z chovu po jeho úplnom opätovnom zaplnení, kým sa na vzorkách odobratých z ošípaných v chove najskôr 60 dní po jej úplnom opätovnom zaplnení nevykonajú v súlade s diagnostickou príručkou ďalšie sérologické vyšetrenia s negatívnymi výsledkami.
(6)
Ak ide o výskyt choroby bez spojitosti s vektormi, ak od skončenia čistenia a dezinfekcie v chove uplynulo viac ako šesť mesiacov, môže príslušný orgán povoliť výnimku z odseku 3, pričom zohľadní epidemiologickú situáciu.
(7)
Ustajnenie nových domácich zvierat iných druhov, ako sú ošípané v chovoch uvedených v odseku 6, podlieha povoleniu, ktoré vydáva príslušný orgán, pričom zohľadní riziko šírenia choroby alebo pretrvania vektorov spôsobené týmto novým ustajnením.
§14 Opatrenia pri podozrení alebo potvrdení výskytu afrického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku
(1)
Ak existuje podozrenie na africký mor ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, príslušný orgán v súlade s postupmi uvedenými v diagnostickej príručke bezodkladne začne úradné vyšetrovanie na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti uvedenej choroby.
(2)
Pri zistení afrického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku príslušný orgán nariadi
a)
okamžité usmrtenie všetkých vnímavých zvierat na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
b)
spracovanie tiel a vnútorností ošípaných a odpadov od potenciálne nakazených a kontaminovaných zvierat pod úradným dozorom,
c)
čistenie a dezinfekciu a podľa potreby dezinsekciu budov a zariadení vrátane dopravných prostriedkov pod dozorom úradného veterinárneho lekára podľa § 12,
d)
vykonávať epizootologické šetrenie podľa § 8,
e)
identifikovať genetický typ izolovaného vírusu afrického moru ošípaných laboratórnym postupom v súlade s diagnostickou príručkou,
f)
vykonať opatrenia uvedené v § 7, odkiaľ pochádzajú nakazené ošípané alebo ich telá, v chove a v iných kontaktných chovoch; ak epizootologické šetrenie neukáže inak, v chove pôvodu nakazených ošípaných alebo ich tiel sa vykonajú opatrenia podľa § 5 ods. 1,
g)
zákaz premiestňovania ďalších ošípaných na bitúnok alebo ich prepravu počas najmenej 24 hodín od vykonania čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie podľa § 12.
§15 Opatrenia pri podozrení a potvrdení výskytu afrického moru ošípaných u diviakov
(1)
Ak má príslušný orgán informácie o výskyte diviakov podozrivých z afrického moru ošípaných, bezodkladne nariadi a vykoná opatrenia na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti choroby. Informuje vlastníkov a záujmové združenia poľovníkov o výsledkoch vyšetrenia všetkých ulovených a nájdených uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia.
(2)
Pri potvrdení primárneho prípadu afrického moru ošípaných u diviakov príslušný orgán na zabránenie šírenia choroby bezodkladne
a)
prostredníctvom odbornej skupiny zloženej z veterinárnych lekárov, zástupcov záujmových združení poľovníkov, biológov a epizootológov
1.
zistí epizootologickú situáciu a vymedzí infikovanú oblasť podľa § 16 ods. 3 písm. b),
2.
určí ďalšie opatrenia okrem opatrení uvedených v písmenách b) a c), ktoré príslušný orgán nariadi v infikovanej oblasti; medzi tieto opatrenia môže patriť dočasný zákaz lovu a zákaz kŕmenia diviakov,
3.
navrhne plán eradikácie choroby,
4.
vykoná kontrolu účinnosti prijatých opatrení na odstránenie afrického moru ošípaných v infikovanej oblasti,
b)
nariadi úradný dohľad v chovoch ošípaných v infikovanej oblasti a nariadi najmä
1.
vykonať úradný súpis všetkých kategórií ošípaných vo všetkých chovoch a jeho pravidelnú aktualizáciu vlastníkom; informácie v súpise sa predložia na vyžiadanie a môžu byť pri kontrole preverované; v chovoch ošípaných pod otvoreným nebom sa prvý súpis môže vykonať na základe odhadu počtu ošípaných,
2.
držať ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na mieste, kde sa môžu izolovať od diviakov; uloženie materiálov, ktoré môžu prísť do kontaktu s ošípanými v chove, tak, aby sa k nim nedostali diviaky,
3.
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu, ktorý zohľadní epizootologickú situáciu,
4.
používanie účinných dezinfekčných zariadení a podľa potreby dezinsekčných zariadení pri vstupe do chovov a do jednotlivých objektov na ustajnenie ošípaných, ako aj pri výstupe z nich,
5.
dodržiavať hygienické opatrenia na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných osobami prichádzajúcimi do styku s diviakmi,
6.
odobratie vzoriek na laboratórne vyšetrenie na prítomnosť afrického moru ošípaných od všetkých ošípaných uhynutých alebo chorých s príznakmi afrického moru ošípaných,
7.
opatrenia proti tomu, aby sa časť z ulovených alebo nájdených uhynutých diviakov, ako aj materiálov alebo vybavenia, ktoré by mohli byť kontaminované vírusom afrického moru ošípaných, dostala do kontaktu s ošípanými v chove,
8.
aby ošípané, ich sperma, embryá alebo vajíčka neboli premiestnené z infikovanej oblasti na účely výmeny s členskými štátmi,
c)
nariadi vyšetrenie úradným veterinárnym lekárom všetkých nájdených uhynutých a ulovených diviakov v infikovanej oblasti v súlade s diagnostickou príručkou; telá pozitívne testovaných zvierat nariadi spracovať pod úradným dozorom; ak vyšetrenie na africký mor ošípaných je negatívne, príslušný orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu;17) časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa pod úradným dozorom spracujú,
d)
nariadi identifikovať genetický typ izolovaného vírusu afrického moru ošípaných laboratórnym postupom v súlade s diagnostickou príručkou.
(3)
Ak sa prípad afrického moru ošípaných u diviakov vyskytol v blízkosti hranice s členským štátom, príslušné orgány spolupracujú12) s príslušnými orgánmi členských štátov pri nariaďovaní opatrení na kontrolu choroby.
§16 Plán eradikácie afrického moru ošípaných v diviačej populácii
(1)
Príslušný orgán do 90 dní od potvrdenia primárneho prípadu afrického moru ošípaných u diviakov predloží komisii písomný plán opatrení na eradikáciu choroby v infikovanej oblasti a opatrení uplatňovaných v chovoch v tejto oblasti. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev schváli plán eradikácie afrického moru ošípaných v diviačej populácii18) (ďalej len „plán“). Príslušný orgán môže plán následne meniť alebo dopĺňať tak, aby zohľadňoval vývoj situácie. Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú nového vymedzenia infikovanej oblasti, príslušný orgán bezodkladne informuje komisiu a členské štáty o týchto zmenách a doplnkoch. Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú ostatných ustanovení plánu, príslušný orgán predloží zmenený a doplnený plán komisii na preskúmanie a konečné schválenie.
(2)
Po schválení opatrení v pláne príslušný orgán zruší opatrenia uvedené v § 15 a nahradí ich opatreniami uvedenými v pláne eradikácie ku dňu v ňom stanovenom.
(3)
Plán uvedený v odseku 1 obsahuje informácie o
a)
výsledkoch epizootologického šetrenia a kontrol vykonaných podľa § 15 a rozšírení choroby vo vymedzenej oblasti,
b)
vymedzenej infikovanej oblasti na základe
1.
výsledkov epizootologického šetrenia a geografickej distribúcie choroby,
2.
populácii diviačej zveri v oblasti,
3.
existencie prírodných alebo umelých prekážok presunov diviakov,
c)
organizácii spolupráce medzi biológmi, poľovníkmi, záujmovými združeniami poľovníkov, ochrancami voľne žijúcej zveri a príslušným orgánom,
d)
poskytovaní informácií poľovníkom o prijatých opatreniach v rámci tohto plánu,
e)
spôsobe určenia rozšírenia choroby v diviačej populácii vyšetrením ulovených a nájdených uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia a vekovo stratifikovaného epizootologického šetrenia,
f)
požiadavkách na zabránenie šírenia choroby poľovníkmi,
g)
spôsoboch odstraňovania ulovených a nájdených uhynutých diviakov, ktoré sú založené na
1.
spracovaní pod úradným dozorom alebo
2.
vyšetrení úradným veterinárnym lekárom a laboratórnom vyšetrení v súlade s diagnostickou príručkou; pozitívne zvieratá, ako aj časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa spracujú pod úradným dozorom; ak sú výsledky vyšetrenia negatívne, príslušný orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu,17)
h)
epizootologickom šetrení vykonanom u diviaka uloveného alebo nájdeného uhynutého; toto vyšetrenie sa vykonáva i dotazníkmi a poskytuje informácie o
1.
geografickej oblasti, v ktorej bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
2.
dátume, keď bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
3.
osobe, ktorá zviera ulovila alebo našla,
4.
veku a pohlaví diviaka,
5.
príznakoch pred ulovením u zastreleného diviaka,
6.
stave tela uhynutého zvieraťa,
7.
laboratórnych nálezoch,
i)
programe dohľadu a preventívnych opatreniach prijatých v chovoch umiestnených vo vymedzenej infikovanej oblasti, a ak je to potrebné, v jej okolí vrátane prepravy a premiestňovania zvierat v oblasti, do oblasti a z oblasti, a najmä zákaz premiestňovania ošípaných, ich spermy, embryí alebo vajíčok z infikovanej oblasti na účely výmeny s členskými štátmi, prípadne dočasný zákaz chovu ošípaných a budovania nových chovov v infikovanej oblasti,
j)
iných kritériách na zrušenie nariadených opatrení,
k)
príslušnom orgáne dozoru nad úradmi zodpovednými za realizáciu plánu a koordináciu pri vykonávaní plánu,
l)
informačnom systéme na pravidelnú revíziu výsledkov plánu odbornou skupinou vytvorenou podľa § 15 ods. 2 písm. a),
m)
opatreniach v rámci monitoringu choroby účinného najskôr 12 mesiacov od posledného potvrdeného prípadu afrického moru ošípaných u diviakov vo vymedzenej infikovanej oblasti; tieto opatrenia sa vykonávajú počas 12 mesiacov a zahŕňajú opatrenia uvedené v písmenách e), g) a h).
(4)
Hlavný veterinárny lekár predkladá komisii a členským štátom správu o epizootologickej situácii vo vymedzenej oblasti a výsledky plánu v pravidelných šesťmesačných intervaloch.
§17 Opatrenia na predchádzanie šírenia vírusu afrického moru ošípaných prenášaného prostredníctvom vektorov
(1)
Ak sa preukáže, že v chove, v ktorom bol potvrdený africký mor ošípaných, sú prítomné vektory alebo ak existuje takéto podozrenie, príslušný orgán
a)
zabezpečí vykonanie kontroly, či v infikovanej budove a v jej okolí sú prítomné vektory, a to formou fyzickej kontroly a podľa potreby prostredníctvom odchytu vzoriek do pascí v súlade s prílohou č. 4,
b)
ak sa prítomnosť vektorov potvrdí, zabezpečí
1.
vykonanie vhodných laboratórnych testov, ktorými sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť vírusu afrického moru ošípaných u vektorov,
2.
vytvorenie vhodných monitorovacích, kontrolných a dozorných opatrení v chove a v oblasti okolo neho,
c)
vydá zákaz držania ošípaných najmenej šesť rokov v chove a podľa potreby aj ostatných domácich zvierat, ak sa potvrdí prítomnosť vektorov, pričom ich kontrola sa nedá vykonávať.
(2)
Hlavný veterinárny lekár poskytne informácie o opatreniach podľa odseku 1 komisii a členským štátom v rámci Stáleho veterinárneho výboru.
§18 Diagnostické postupy a požiadavky na biologickú bezpečnosť
(1)
Diagnostické postupy, odber vzoriek a laboratórne vyšetrenie na zistenie prítomnosti afrického moru ošípaných sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou, ktorú vydá a zverejní vo vestníku ministerstva hlavný veterinárny lekár.19)
(2)
Laboratórne vyšetrenie zamerané na zistenie afrického moru ošípaných sa vykonáva pre Slovenskú republiku na základe zmluvy20) v laboratóriu uvedenom v prílohe č. 5 bode 1 písm. p), ktoré slúži ako národné laboratórium. Toto laboratórium je zodpovedné za koordináciu štandardov a metód diagnostiky a za plnenie zmlúv s referenčným laboratóriom Európskych spoločenstiev, ktorého úlohy sú uvedené v prílohe č. 6.
(3)
Manipulácia s vírusom afrického moru ošípaných, jeho genómom, antigénmi a vakcínami na výskumné účely, diagnostiku alebo na výrobu sa vykonáva len v miestach, zariadeniach a laboratóriách, ktoré schválil príslušný orgán.
(4)
Hlavný veterinárny lekár zašle zoznam schválených miest, prevádzok alebo laboratórií komisii najneskôr do 31. decembra 2003 a zabezpečuje jeho aktualizáciu.
§19 Manipulácia, výroba a predaj vakcíny proti africkému moru ošípaných
(1)
Očkovanie proti africkému moru ošípaných je zakázané.
(2)
Manipuláciu, výrobu, skladovanie, dodávku, distribúciu alebo predaj vakcín proti africkému moru ošípaných možno vykonávať len pod úradnou kontrolou.
§20 Kontroly
(1)
V rozsahu potrebnom na jednotné použitie právneho predpisu Európskych spoločenstiev uvedeného v prílohe č. 1 môžu odborníci komisie vykonávať v spolupráci s príslušným orgánom kontroly na mieste v Slovenskej republike. Príslušné orgány, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú pomoc, najmä im umožnia prístup k všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám, ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.
(2)
Komisia je oprávnená informovať členský štát o výsledkoch kontrol vykonaných podľa odseku 1.
(3)
Príslušný orgán prijme v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev pravidlá na vykonanie odseku 1, najmä prijme pravidlá pre vzájomnú spoluprácu v oblasti vykonávania kontrol.
§21 Pohotovostné plány
(1)
Príslušný orgán vypracuje pohotovostný plán, ktorý špecifikuje opatrenia, ktoré majú byť vykonávané pri vzniku ohniska afrického moru ošípaných, pričom sa zohľadnia miestne faktory, najmä hustota chovu ošípaných, ktoré môžu ovplyvniť šírenie afrického moru ošípaných. Na základe pohotovostného plánu príslušný orgán zabezpečí personál, zariadenie, vybavenie a všetky ďalšie materiály, ktoré sú nevyhnutné na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska.
(2)
Kritériá a požiadavky na pohotovostné plány sú uvedené v prílohe č. 7.
(3)
Hlavný veterinárny lekár predloží národný plán komisii na schválenie, zabezpečí jeho aktualizáciu v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev a aktualizuje ho každých päť rokov a opätovne ho predkladá komisii na schválenie.
§22 Kontrolné centrá a odborné skupiny
(1)
Ak sa zistí ohnisko afrického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár bezodkladne vytvorí z úradných veterinárnych lekárov, prípadne ďalších zamestnancov príslušných orgánov národné centrum pre kontrolu afrického moru ošípaných (ďalej len „národné centrum“) a miestne centrá pre kontrolu afrického moru ošípaných (ďalej len „miestne centrá“).21)
(2)
Národné centrum priamo riadi a monitoruje činnosti miestnych centier. Národné centrum je zodpovedné za
a)
určenie kontrolných opatrení,
b)
zabezpečenie rýchleho a účinného vykonávania opatrení miestnymi centrami,
c)
pridelenie zamestnancov a iných zdrojov miestnym centrám,
d)
poskytovanie informácií komisii a členským štátom, národným veterinárnym organizáciám, národným autoritám a poľnohospodárskym a obchodným organizáciám,
e)
spojenie s diagnostickými laboratóriami,
f)
spojenie s tlačou a inými masovokomunikačnými prostriedkami,
g)
spojenie s políciou.
(3)
Niektoré funkcie národného centra môže hlavný veterinárny lekár preniesť na miestne centrum pracujúce na úrovni kraja podľa osobitného predpisu22) alebo na regionálnej úrovni za predpokladu, že sa tým neohrozia ciele národného centra.
(4)
Na účely odbornej pomoci pri zabezpečovaní pripravenosti na výskyt chorôb hlavný veterinárny lekár vytvára z úradných veterinárnych lekárov a ďalších odborníkov vo veterinárnej oblasti odbornú skupinu, ktorá v čase výskytu ohniska choroby pomáha pri
a)
vykonávaní epizootologického šetrenia,
b)
odbere vzoriek, vyšetrovaní a interpretácii výsledkov laboratórnych vyšetrení,
c)
zavedení opatrení na kontrolu choroby.
(5)
Príslušné orgány zabezpečia, aby národné centrá a miestne centrá a skupina odborníkov mali podľa svojich potrieb k dispozícii personál, zariadenia a vybavenie vrátane komunikačných systémov a jasný a efektívny reťazec riadenia, pomocou ktorého sa zabezpečí rýchle uplatňovanie opatrení na kontrolu choroby.
§23 Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
ZOZNAM TRANSPONOVANÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV
Smernica Rady 2002/60/ES z 27. júna 2002, ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/119/EHS, ak ide o nákazlivú obrnu ošípaných a africký mor ošípaných (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 192, 20. 7. 2002, s. 27).
Smernica Rady je preložená do slovenského jazyka; do úradného prekladu v slovenskom jazyku možno nahliadnuť v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1/29, Bratislava.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
ROZSAH A SPÔSOB HLÁSENIA O POTVRDENÍ AFRICKÉHO MORU OŠÍPANÝCH A ĎALŠÍCH EPIZOOTOLOGICKÝCH INFORMÁCIÁCH
1.
Do 24 hodín od potvrdenia každého primárneho ohniska, primárneho prípadu u diviakov alebo prípadu na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku sa musia prostredníctvom oznamovacieho systému pre choroby zvierat a podľa osobitného predpisu1) oznámiť tieto údaje:
a)
dátum odoslania,
b)
čas odoslania,
c)
názov štátu,
d)
názov choroby,
e)
číslo ohniska alebo prípadu,
f)
dátum, keď vzniklo podozrenie na africký mor ošípaných,
g)
dátum potvrdenia podozrenia,
h)
metódy použité na potvrdenie,
i)
potvrdenie prítomnosti choroby u diviakov alebo u ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
j)
zemepisné určenie miesta, kde bolo potvrdené ohnisko alebo prípad afrického moru ošípaných,
k)
vykonané opatrenia na tlmenie choroby.
2.
Ak ide o primárne ohnisko alebo prípady na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, musia sa okrem údajov uvedených v bode 1 poskytnúť tieto informácie:
a)
počet vnímavých ošípaných v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
b)
počet uhynutých ošípaných z každej kategórie v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
c)
chorobnosť pri každej kategórii a počet ošípaných, u ktorých bol africký mor ošípaných potvrdený,
d)
počet ošípaných usmrtených v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
e)
počet spracovaných kadáverov,
f)
uviesť pri ohnisku jeho vzdialenosť od najbližšieho chovu ošípaných,
g)
uviesť umiestnenie pôvodu chovov infikovaných ošípaných alebo kadáverov, ak bol africký mor ošípaných zistený na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku.
3.
Ak ide o sekundárne ohniská, musia sa informácie uvedené v bodoch 1 a 2 poskytnúť v rámci časového limitu určeného osobitným predpisom.2)
4.
Príslušný orgán po poskytnutí informácií uvedených v bodoch 1, 2 a 3 o ohnisku alebo v prípade afrického moru ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku musí čo najskôr predložiť komisii a členským štátom písomnú správu, ktorá obsahuje
a)
dátum usmrtenia ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku a dátum spracovania ich tiel,
b)
výsledky laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých pri usmrcovaní ošípaných,
c)
pri uplatnení výnimky ustanovenej v § 6 ods. 1 počet usmrtených a spracovaných ošípaných a počet ošípaných, ktoré sa zabijú neskôr, a časový limit určený na ich zabitie,
d)
informácie súvisiace s možným pôvodom choroby alebo skutočný pôvod choroby, ak bol zistený,
e)
informácie o kontrolnom systéme vytvorenom z dôvodu zabezpečenia efektívneho uplatňovania opatrení na kontrolu premiestňovania zvierat podľa § 10 a 11,
f)
ak ide o primárne ohnisko alebo výskyt afrického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, genetický typ vírusu zodpovedného za tento výskyt alebo tento prípad,
g)
ak boli ošípané usmrtené v kontaktných chovoch alebo v chovoch s ošípanými podozrivými z choroby vírusom afrického moru ošípaných, informácie o
1.
dátume usmrtenia a počte usmrtených ošípaných z každej kategórie v chove,
2.
epizootologických súvislostiach medzi ohniskom alebo prípadom afrického moru ošípaných a kontaktným chovom alebo iné dôvody, ktoré vyvolali podozrenie na africký mor ošípaných v podozrivom chove,
3.
výsledkoch laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých ošípaných v chovoch a po ich usmrtení.
5.
Ak ošípané v kontaktných chovoch neboli usmrtené, musí sa poskytnúť správa o dôvodoch takéhoto rozhodnutia.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
POSTUPY A PRAVIDLÁ ČISTENIA, DEZINFEKCIE A OŠETRENIA INSEKTICÍDMI
1.
Všeobecné postupy sú:
a)
postupy čistenia a dezinfekcie, a ak ide o potrebu opatrenia na zničenie hlodavcov a hmyzu pomocou úradne povolených výrobkov, sú vykonávané pod úradným dozorom a v súlade s pokynmi vydanými úradným veterinárnym lekárom,
b)
použité dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie sú úradne schválené príslušným orgánom, aby sa zabezpečilo zničenie vírusu afrického moru ošípaných,
c)
účinnosť dezinfekčných prostriedkov je potrebné pred použitím pravidelne kontrolovať, účinnosť niektorých dezinfekčných prostriedkov sa pri dlhom skladovaní znižuje,
d)
výber dezinfekčných prostriedkov, insekticídov a postupov dezinfekcie a dezinsekcie sa vykonáva vzhľadom na druh objektu, vozidiel a vlastnosti predmetov, ktoré majú byť ošetrené,
e)
podmienky použitia odmasťovacích, dezinfekčných prostriedkov a insekticídov musia zabezpečiť, aby ich účinnosť nebola narušená; najmä musia byť dodržané technické parametre určené výrobcom, ako je tlak, minimálna teplota a nutný čas pôsobenia,
f)
bez ohľadu na použitý dezinfekčný prostriedok platia tieto všeobecné pravidlá:
1.
úplné nasiaknutie podstielky a hnoja a rovnako výkalov dezinfekčným prostriedkom,
2.
umytie a vyčistenie plôch, podláh, rámp a stien kartáčovaním a vydrhnutím po predchádzajúcom odstránení alebo rozobratí zariadenia alebo vybavenia tam, kde je to možné, aby sa predišlo oslabeniu účinku čistiacich a dezinfekčných procesov,
3.
ďalšia aplikácia dezinfekčného prostriedku najmenej po dobu odporúčanú výrobcom,
4.
voda použitá na čistenie sa musí likvidovať spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia vírusu, podľa pokynov úradného veterinárneho lekára,
g)
ak sa umývanie vykonáva tekutinami aplikovanými pod tlakom, je potrebné predísť rekontaminácii skôr vyčistených plôch,
h)
je potrebné umývať, dezinfikovať alebo likvidovať vybavenie, zariadenia, predmety alebo miesta, pri ktorých je pravdepodobná kontaminácia,
i)
po vykonaní dezinfekčných postupov je potrebné zabrániť novej kontaminácii,
j)
záznamy o čistení a dezinfekcii požadované v rámci tohto nariadenia musia byť k dispozícii v dokumentácii chovu alebo vozidiel a tam, kde je potrebné úradné schválenie, musia byť schválené úradným veterinárnym lekárom vykonávajúcim dozor.
2.
Osobitné postupy týkajúce sa čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov sú:
a)
predbežné čistenie a dezinfekcia
1.
v priebehu usmrcovania zvierat je potrebné dodržiavať všetky opatrenia, ktoré zabránia alebo minimalizujú šírenie vírusu afrického moru ošípaných; medzi ne patrí okrem iného inštalácia dočasného dezinfekčného vybavenia, zabezpečenie ochranného odevu, spŕch, dekontaminácia použitého vybavenia, nástrojov a zariadení a prerušenie dodávky prúdu pre ventiláciu,
2.
telá usmrtených zvierat sa musia pokropiť dezinfekčným prostriedkom,
3.
ak kadávery musia byť odvezené z chovu na spracovanie, musia byť na prepravu použité uzatvorené a nepriepustné kontajnery,
4.
ihneď po odvoze kadáverov na spracovanie musia byť časti chovu, v ktorých boli ošípané ustajnené, a všetky budovy, výbehy kontaminované počas usmrcovania alebo vyšetrenia po smrti ošetrené dezinfekčnými postrekmi, ktoré sú schválené na použitie podľa § 12,
5.
tkanivá alebo krv, ktoré unikli v priebehu zabíjania alebo pri vyšetrení po smrti, a hrubé nečistoty z budov, výbehov, náradia musia byť starostlivo zhromaždené a spracované spolu s kadávermi,
6.
použitý dezinfekčný prostriedok musí na ošetrených plochách zostať najmenej počas 24 hodín,
b)
záverečné čistenie a dezinfekcia
1.
hnoj a použitá podstielka sa odstránia a ošetria v súlade s bodom 3 písm. a),
2.
mastnota a nečistota sa odstránia zo všetkých povrchov pomocou odmasťovacieho prípravku a omytím vodou,
3.
po omytí studenou vodou sa vykoná ďalší postrek dezinfekčným prostriedkom,
4.
po siedmich dňoch sa priestory ošetria odmasťovacím prípravkom, opláchnu vodou, pokropia dezinfekčným prostriedkom a opätovne opláchnu vodou.
3.
Dezinfekcia kontaminovanej podstielky, hnoja a hnojovice:
a)
hnoj a použitá podstielka musia byť nahromadené na samozahriatie, pokropené dezinfekčným prostriedkom a ponechané najmenej počas 42 dní alebo zlikvidované spálením alebo zakopaním,
b)
hnojovica sa musí skladovať najmenej počas 60 dní od dátumu posledného pridania infikovaného materiálu, ak príslušný orgán nepovolí skrátenie času skladovania pri hnojovici, ktorá bola účinne ošetrená v súlade s pokynmi úradného veterinárneho lekára na zaistenie zničenia vírusu.
4.
Ako výnimku z bodov 1 a 2 môže príslušný orgán pre chov pod otvoreným nebom určiť osobitné postupy čistenia a dezinfekcie vzhľadom na typ chovu a klimatické podmienky.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
USMERNENIA NA ODSTRÁNENIE VEKTOROV
1.
Vektory sa musia hľadať v chovných a odpočinkových priestoroch ošípaných a v okolitej oblasti.
Vektory sa nachádzajú najmä v starých budovách, v tieni, kde sú priaznivé podmienky, ak ide o teplotu a vlhkosť.
Najlepšie výsledky sa dosiahnu, ak sa vektory hľadajú koncom jari, počas leta a začiatkom jesene, v obdobiach, počas ktorých sú vektory veľmi aktívne.
2.
Pri hľadaní vektorov sa spravidla používajú dve metódy, a to:
a)
hľadanie vektorov v pôde, piesku alebo v prachu vybranom z priestorov medzi kameňmi (v prípade oblastí zastavaných kamenným murivom) alebo z medzier alebo prasklín v stenách, pod dlaždicami alebo zo základov budov pomocou kefy alebo každého iného vhodného nástroja. Zemina a piesok by sa mali podľa potreby preosiať; pri hľadaní mladých lariev sa môže použiť lupa,
b)
hľadanie vektorov prostredníctvom pascí s CO2. Pasce sa musia rozložiť na niekoľko hodín v ošipárňach, najvhodnejšie v noci a v každom prípade v tienistých oblastiach mimo dosahu denného svetla. Pasce by mali byť skonštruované tak, aby sa vektory dostali dostatočne blízko k zdroju CO2 a aby sa nemohli vrátiť do svojho prirodzeného prostredia.
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
NÁRODNÉ LABORATÓRIÁ PRE AFRICKÝ MOR OŠÍPANÝCH A ICH ZODPOVEDNOSŤ
1.
Národné laboratóriá pre africký mor ošípaných sú:
a)
Belgicko
Centre ďétude et de recherche vétérinaires et agrochimiques, 1180 Bruxelles
b)
Dánsko
Danmarks Veterinére Institut - Afdeling for Virologi, Lindholm, 4771 Kalvehave
c)
Nemecko
Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere, Tübingen, 17498 Riems
d)
Grécko
Veterinary Institute of Infectious and Parasitic Diseases, 15310 Ag. Paraskevi
(Veterinárny ústav pre nákazlivé a parazitické choroby, 15310 Ag. Paraskevi)
e)
Španielsko
Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos (Madrid)
f)
Francúzsko
AFSSA-Ploufragan, Zoopole des Côtes ď Armor, 22440 Ploufragan
g)
Írsko
Veterinary Research Laboratory, Abbotstown, Castleknock, Dublin 15
h)
Taliansko
Istituto Zooprofilattico Sperimentale delľUmbria e delle Marche, 06100 Perugia
i)
Luxembursko
Laboratoire de médecine vétérinaire de ľÉtat, 1020 Luxembourg
j)
Holandsko
Central Institute for animal disease control (CIDC-Lelystad), P. O. Box 2004, 8203 AA Lelystad
(Centrálny ústav pre kontrolu chorôb zvierat (CIDC-Lelystad), P. O. Box 2004, 8203 AA Lelystad)
k)
Rakúsko
Bundesanstalt für veterinärmedizinische Untersuchungen in Mödling, Robert Koch-Gasse 17, 2340 Mödling
l)
Portugalsko
Laboratório Nacional de Investigao Veterinária, 1500 Lisboa
m)
Fínsko
Eläinlääkintä-ja elintarviketutkimuslaitos, 00231 Helsinki
Forskningsanstalten för veterinärmedicin och livsmedel, 00231 Helsingfors
n)
Švédsko
Statens veterinärmedicinska anstalt, 75189 Uppsala
o)
Veľká Británia
Institute for Animal Health, Pirbright, Wokingh, Surrey GU24 ONF
(Ústav pre zdravie zvierat, Pirbright, Wokingh, Surrey GU24 ONF)
p)
Slovenská republika
Štátny veterinárny ústav Zvolen, Pod dráhami 918, 960 86 Zvolen
2.
Národné laboratórium pre africký mor ošípaných v Slovenskej republike je zodpovedné za zabezpečenie výkonu laboratórnych testov na zistenie prítomnosti afrického moru ošípaných a určenie genetického typu izolovaných vírusov v Slovenskej republike v každom členskom štáte v súlade s diagnostickou príručkou. Na tento účel uzatvára dohodu s referenčným laboratóriom Európskych spoločenstiev alebo s ostatnými národnými laboratóriami.
3.
Národné laboratórium pre africký mor ošípaných v Slovenskej republike je zodpovedné za koordináciu noriem a diagnostických metód v každom diagnostickom laboratóriu afrického moru ošípaných. Na tento účel
a)
môže jednotlivým laboratóriám poskytovať diagnostické činidlá,
b)
kontroluje kvalitu diagnostických činidiel používaných v Slovenskej republike,
c)
periodicky organizuje porovnávacie testy,
d)
skladuje izolované vírusy afrického moru ošípaných z prípadov a ohnísk potvrdených v Slovenskej republike.
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
REFERENČNÉ LABORATÓRIUM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV PRE AFRICKÝ MOR OŠÍPANÝCH
1.
Referenčným laboratóriom Európskych spoločenstiev pre africký mor ošípaných je Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos, Madrid, Španielsko.
2.
Referenčné laboratórium Európskych spoločenstiev pre africký mor ošípaných má tieto funkcie a povinnosti:
a)
na základe konzultácií s komisiou koordinovať metódy určovania diagnózy afrického moru ošípaných používané v členských štátoch osobitne formou
1.
skladovania a poskytovania bunkových kultúr na použitie pri určovaní diagnózy,
2.
určovania typu, skladovania a poskytovania druhov vírusu afrického moru ošípaných na sérologické testy a prípravu antisér,
3.
poskytovania normalizovaných sér, konjugovaných sér a ostatných referenčných činidiel národným laboratóriám na normalizáciu testov a činidiel používaných v členských štátoch,
4.
vytvárania a skladovania zbierky vírusov afrického moru ošípaných,
5.
organizovania periodických porovnávacích testov diagnostických postupov na úrovni Európskych spoločenstiev,
6.
zberu a porovnávania údajov a informácií o používaných metódach určovania diagnózy a o výsledkoch vykonaných testov,
7.
charakterizácie izolovaných vírusov najmodernejšími dostupnými metódami na dosiahnutie lepšieho chápania epizootiológie afrického moru ošípaných,
8.
udržiavania kroku s vývojom v oblasti kontroly, epizootiológie a predchádzania africkému moru ošípaných v celom svete,
9.
uchovávania odborných znalostí o víruse, ktorý spôsobuje africký mor ošípaných, a o ostatných príslušných vírusoch, čo umožní rýchlo určovať diferencovanú diagnózu,
b)
prijímať potrebné organizačné opatrenia na výcvik alebo opakovaný výcvik odborníkov v laboratórnej diagnostike vzhľadom na harmonizáciu diagnostických techník,
c)
mať k dispozícii vycvičený personál pre havarijné situácie vznikajúce v rámci Európskych spoločenstiev,
d)
vykonávať výskumné činnosti a podľa možností koordinovať výskumné činnosti smerujúce k zlepšeniu kontroly afrického moru ošípaných,
e)
vypracúvať technické protokoly týkajúce sa postupov overovania účinnosti dezinfekčných prostriedkov proti africkému moru ošípaných.
3.
Referenčné laboratóriá Európskych spoločenstiev pre klasický mor ošípaných a africký mor ošípaných organizujú tieto činnosti takým spôsobom, ktorým sa zabezpečuje správna koordinácia porovnávacích testov určovania diagnózy týchto dvoch chorôb organizovaných na úrovni Európskych spoločenstiev.
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 277/2003 Z. z.
KRITÉRIÁ A POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA POHOTOVOSTNÝCH PLÁNOV
Pohotovostné plány musia spĺňať tieto kritériá a požiadavky:
a)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie právomocí potrebných na vykonanie pohotovostných plánov a umožňujúcich rýchle a účinné vykonanie eradikácie,
b)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie prístupu k fondom pre mimoriadne situácie, k rozpočtovým prostriedkom a finančným zdrojom na účely finančného krytia všetkých aspektov boja proti africkému moru ošípaných,
c)
musia ustanovovať riadiacu štruktúru, ktorá zabezpečí, aby rozhodovací postup pri chorobe zvierat bol rýchly a účinný. Ak je to potrebné, musí byť táto riadiaca štruktúra podriadená právomoci ústredného orgánu zodpovedajúceho za riadenie stratégie boja proti nákaze zvierat. Hlavný veterinárny lekár musí byť členom tejto jednotky a musí sprostredkovať spoluprácu medzi centrálnou rozhodovacou jednotkou a národným centrom pre tlmenie nákaz ustanoveným v § 22,
d)
musia obsahovať ustanovenia umožňujúce zabezpečiť dostatok prostriedkov na rýchlu a účinnú kampaň vrátane personálu laboratória, vybavenia a infraštruktúry,
e)
musia obsahovať príručku s úplným a podrobným popisom všetkých postupov, pokynov a opatrení, ktoré budú v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných zavedené,
f)
zamestnanci sa musia pravidelne zúčastňovať
1.
na školeniach v oblasti klinických príznakov, epizootologického šetrenia a boja s africkým morom ošípaných,
2.
na poplachovom cvičení organizovanom najmenej dvakrát ročne,
3.
na nácviku komunikačných techník na zvládnutie organizácie informačných kampaní o prebiehajúcej chorobe zvierat zameraných na miestne orgány, poľnohospodárov a veterinárnych lekárov.
1)
§ 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
2)
§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
3)
§ 2 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 293/2003 Z. z. o veterinárnej kontrole pri výmenách živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi.
4)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu.
5)
§ 2 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania.
6)
§ 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z.
7)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z.
8)
§ 6 ods. 1 zákona č. 488/2002 Z. z.
9)
§ 13 zákona č. 488/2002 Z. z.
10)
§ 4 a 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z. o identifikácii a registrácii zvierat.
11)
§ 2 písm. d) zákona č. 488/2002 Z. z.
12)
§ 15 ods. 6 zákona č. 488/2002 Z. z.
13)
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
14)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z.
15)
§ 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 283/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu čerstvého mäsa z domáceho hovädzieho dobytka, ošípaných, z domácich oviec, kôz a z domácich nepárnokopytníkov.
16)
§ 5 ods. 1 písm. a) prvý bod nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 287/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri výmene mäsových výrobkov s členskými štátmi.
17)
§ 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 311/2003 Z. z. o požiadavkách na ochranu zdravia zvierat a o požiadavkách v záujme ochrany zdravia ľudí pri usmrcovaní voľne žijúcej zveri a uvádzaní zveriny z tejto zveri na trh.
18)
§ 5 písm. f) zákona č. 488/2002 Z. z.
19)
§ 14 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z. z.
20)
§ 6 ods. 2 písm. p) zákona č. 488/2002 Z. z.
21)
§ 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z.
22)
§ 2 ods. 1 písm. p) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými.
1)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
2)
§ 17 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z.
