Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Nariadenie vlády Slovenskej republiky o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných 2003

Znenie účinné: od 01.08.2003 do 31.12.2009 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
276/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2003 do 31.12.2009
276
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 9. júla 2003
o opatreniach na tlmenie klasického moru ošípaných
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. a na vykonanie § 3 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov nariaďuje:
§1 Predmet úpravy
(1)
Týmto nariadením sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Rady uvedená v prílohe č. 1.
(2)
Toto nariadenie ustanovuje minimálne opatrenia na tlmenie klasického moru ošípaných.
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa rozumie
a)
ošípanou každé zviera čeľade Suidae vrátane diviačej zveri,
b)
diviakom ošípaná, ktorá nie je držaná alebo chovaná v chove,
c)
chovom poľnohospodársky alebo iný pozemok s budovami na území Slovenskej republiky alebo členského štátu,1) kde sú ošípané trvalo alebo dočasne držané alebo chované; to sa nevzťahuje na bitúnky, dopravné prostriedky a oplotené oblasti, v ktorých sa chovajú diviaky, na ktoré sa môže poľovať; tieto oplotené oblasti musia mať takú rozlohu a štruktúru, že sa na ne nevzťahujú opatrenia ustanovené v § 5 ods. 1,
d)
diagnostickou príručkou diagnostická príručka klasického moru ošípaných podľa § 17 ods. 1,
e)
ošípanou podozrivou z nakazenia vírusom klasického moru ošípaných živá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ktoré prejavujú také klinické príznaky alebo vykazujú postmortálne zmeny alebo reakcie na laboratórne testy vykonané v súlade s diagnostickou príručkou, ktoré naznačujú možnú prítomnosť klasického moru ošípaných,
f)
prípadom klasického moru ošípaných alebo ošípanou nakazenou klasickým morom ošípaných ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ak u nich
1.
boli úradne potvrdené klinické príznaky alebo postmortálne zmeny klasického moru ošípaných alebo
2.
bol výskyt klasického moru ošípaných úradne potvrdený laboratórnym vyšetrením, vykonaným v súlade s diagnostickou príručkou,
g)
ohniskom klasického moru ošípaných chov, v ktorom bol zistený jeden alebo viac prípadov klasického moru ošípaných,
h)
primárnym ohniskom ohnisko podľa osobitného predpisu,2)
i)
infikovanou oblasťou oblasť Slovenskej republiky alebo členského štátu, kde po potvrdení jedného alebo viacerých prípadov klasického moru ošípaných u diviakov sú nariadené opatrenia na eradikáciu choroby podľa § 15 alebo § 16,
j)
primárnym prípadom klasického moru ošípaných u diviakov prípad klasického moru ošípaných zistený u diviakov v oblasti, v ktorej zatiaľ nie sú vykonávané opatrenia podľa § 15 alebo § 16,
k)
metapopuláciou diviakov skupina alebo subpopulácia diviakov s obmedzenými kontaktmi s inými skupinami alebo subpopuláciami,
l)
vnímavou populáciou diviakov časť populácie diviakov bez vyvinutej imunity proti vírusu klasického moru ošípaných,
m)
vlastníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vlastní ošípané alebo má na starosti držanie týchto zvierat, či už za finančnú odmenu, alebo bez nej,
n)
príslušným orgánom príslušný orgán podľa osobitného predpisu,3)
o)
úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný príslušným orgánom,
p)
spracovaním jedno z ošetrení vysokorizikových materiálov podľa osobitného predpisu4) vykonávané tak, aby sa zabránilo riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných,
r)
kuchynským odpadom akýkoľvek odpad z potravín určených na ľudskú spotrebu z reštaurácií, jedální alebo kuchýň vrátane prevádzkových kuchýň a domácnosti chovateľov alebo osôb ošetrujúcich ošípané,
s)
značenou očkovacou látkou očkovacia látka, ktorá môže vyvolať ochrannú imunitu odlíšiteľnú laboratórnymi testmi v súlade s diagnostickým manuálom od imunitnej odpovede vyvolanej prirodzenou infekciou divokým typom vírusu,
t)
usmrtením usmrtenie ošípaných podľa osobitného prepisu,5)
u)
zabitím zabitie ošípaných podľa osobitného predpisu,6)
v)
oblasťou s vysokou hustotou ošípaných geografická oblasť s polomerom desať kilometrov okolo chovu s ošípanými podozrivými z nákazy alebo nakazenými vírusom klasického moru ošípaných s hustotou ošípaných väčšou ako 800 ošípaných na km2; chov musí byť umiestnený buď v regióne definovanom podľa osobitného predpisu,7) v ktorom hustota ošípaných držaných v chovoch je vyššia ako 300 ošípaných na km2, alebo vo vzdialenosti menšej ako 20 km od takéhoto regiónu,
z)
kontaktným chovom chov, do ktorého mohol byť klasický mor ošípaných zavlečený buď ako výsledok jeho umiestnenia, pohybu osôb, ošípaných alebo vozidiel, alebo iným spôsobom.
§3 Ohlasovanie klasického moru ošípaných
(1)
Vlastník, držiteľ zvieraťa alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená disponovať živými zvieratami alebo produktmi živočíšneho pôvodu, bezodkladne hlási príslušnému orgánu každé podozrenie z klasického moru ošípaných.
(2)
Bez dotknutia osobitného predpisu,8) ak sa potvrdí výskyt klasického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár
a)
oznámi jeho výskyt a informuje Európsku komisiu (ďalej len „komisia“) a ostatné členské štáty v rozsahu podľa prílohy č. 2 o
1.
ohniskách klasického moru ošípaných potvrdených v chovoch,
2.
prípadoch klasického moru ošípaných potvrdených na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
3.
primárnych prípadoch klasického moru ošípaných potvrdených u diviakov,
4.
výsledkoch epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
poskytne informáciu komisii a ostatným členským štátom o ďalších prípadoch potvrdených u diviakov v infikovanej oblasti podľa § 16 ods. 3 písm. a) alebo § 16 ods. 4.
§4 Opatrenia pri podozrení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Ak sa v chove nachádza jedna alebo viac ošípaných podozrivých z nakazenia vírusom klasického moru ošípaných, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie, ktorým sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť klasického moru ošípaných v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke. Úradný veterinárny lekár pri prehliadke chovu vykoná kontrolu registra a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Ak príslušný orgán nemôže vylúčiť prítomnosť klasického moru ošípaných, nariadi vykonávať úradný dohľad v chove, a najmä
a)
vykonať súpis kategórií ošípaných a v rámci týchto kategórií zistiť počet zvierat, počet už uhynutých, chorých alebo pravdepodobne nakazených zvierat; súpis sa v čase podozrenia aktualizuje o počet narodených zvierat a uhynutých zvierat; informácie v súpise sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu a možno ich pri každej kontrole overovať,
b)
umiestniť ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na iných miestach umožňujúcich ich izoláciu,
c)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu; príslušný orgán môže nariadiť obmedzenie alebo zákaz premiestňovania zvierat iných druhov z chovu a nariadiť deratizáciu a dezinsekciu,
d)
zákaz premiestňovania tiel ošípaných z chovu bez povolenia príslušného orgánu,
e)
zákaz premiestňovania mäsa z chovu, ako aj zákaz premiestňovania produktov z ošípaných, spermy, vajíčok a embryí ošípaných, krmív, nástrojov, materiálov alebo odpadu, ktorým sa pravdepodobne prenáša klasický mor ošípaných, okrem prípadov premiestnenia povolených príslušným orgánom; mäso, produkty z ošípaných, sperma, vajíčka a embryá z chovu nesmú byť predmetom výmeny s členskými štátmi,
f)
vstup osôb do chovu a výstup osôb z chovu len na základe písomného povolenia príslušného orgánu,
g)
vjazd vozidiel do chovu a výjazd vozidiel z chovu len na základe písomného povolenia príslušného orgánu,
h)
použiť pri vstupoch do budov a výstupoch z budov na ustajnenie ošípaných a samotného chovu vhodné prostriedky na dezinfekciu; osoba vstupujúca do chovu alebo opúšťajúca chov ošípaných musí dodržať hygienické opatrenia potrebné na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných a všetky dopravné prostriedky opúšťajúce chov pred opustením chovu dôkladne dezinfikovať,
i)
vykonať v súlade s § 8 epizootologické šetrenie.
(3)
Ak si to epizootologická situácia vyžaduje, a najmä, ak je chov s podozrivými ošípanými umiestnený v oblasti s vysokou hustotou ošípaných, príslušný orgán môže
a)
v chove uvedenom v odseku 2 uplatňovať opatrenia uvedené v § 5 ods. 1; príslušný orgán môže nariadiť tieto opatrenia len na ošípané podozrivé z nakazenia alebo kontaminácie vírusom klasického moru ošípaných a na časť chovu, v ktorej sú držané, ak tieto ošípané sú ustajnené, držané a kŕmené úplne oddelene od iných ošípaných v chove; od usmrtených ošípaných sa musí odobrať dostatočný počet vzoriek na vylúčenie alebo potvrdenie vírusu klasického moru ošípaných v súlade s diagnostickou príručkou,
b)
vymedziť a zriadiť dočasné pásmo kontroly okolo chovu uvedeného v odseku 2 a nariadiť niektoré alebo všetky opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 v chovoch ošípaných v tomto pásme.
(4)
Nariadené opatrenia uvedené v odseku 2 sa môžu zrušiť až po úradnom vylúčení podozrenia z klasického moru ošípaných.
§5 Opatrenia pri potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných
(1)
Po úradnom potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove ošípaných nariadi príslušný orgán okrem opatrení nariadených podľa § 4 ods. 2 tieto ďalšie opatrenia:
a)
usmrtiť bezodkladne ošípané v chove pod úradným dozorom spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných počas prepravy alebo usmrtenia,
b)
odobrať dostatočný počet vzoriek v súlade s diagnostickou príručkou od usmrcovaných ošípaných na zistenie spôsobu zavlečenia vírusu klasického moru ošípaných do chovu a doby, počas ktorej mohol byť prítomný vírus v chove pred ohlásením choroby,
c)
spracovať telá uhynutých alebo usmrtených ošípaných pod úradným dozorom,
d)
vysledovať a spracovať pod úradným dozorom mäso ošípaných pochádzajúcich z chovu a zabitých v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných opatrení,
e)
vysledovať a zničiť pod úradným dozorom spermu, vajíčka a embryá ošípaných odobraté z chovu v období medzi pravdepodobným zavlečením choroby do chovu a zavedením úradných opatrení spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia vírusu klasického moru ošípaných,
f)
ošetriť kontaminované materiály a odpady, ako sú krmivá, spôsobom, ktorý zabezpečuje zničenie prítomného vírusu klasického moru ošípaných; jednorazové materiály, ktoré môžu byť kontaminované, a najmä materiály použité pri zabíjaní, sa zničia; postupy ošetrenia sa vykonajú podľa pokynov úradného veterinárneho lekára,
g)
po odstránení ošípaných vyčistiť a dezinfikovať alebo ošetriť budovy použité na ustajnenie ošípaných, vozidlá používané na prepravu ošípaných alebo ich tiel a všetko vybavenie, podstielku, hnoj a hnojovku, ktoré môžu byť kontaminované, v súlade s § 12,
h)
identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných v súlade s diagnostickou príručkou, ak ide o primárne ohnisko choroby,2)
i)
vykonať epizootologické šetrenie podľa § 8.
(2)
Príslušný orgán môže upustiť od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a e), ak bolo ohnisko potvrdené v laboratóriu, zoologickej záhrade, safari parku alebo oplotenej oblasti, kde sú ošípané držané na vedecké účely alebo na účely spojené s uchovaním druhu alebo uchovaním zriedkavého plemena. Hlavný veterinárny lekár o upustení od nariadenia opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a e) bezodkladne informuje komisiu a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§6 Opatrenia pri potvrdení výskytu klasického moru ošípaných v chove s viacerými výrobnými prevádzkarňami
(1)
Ak sa potvrdí prítomnosť klasického moru ošípaných v chovoch, ktoré pozostávajú z dvoch alebo viacerých samostatných výrobných prevádzkarní, príslušný orgán môže na dokončenie výkrmu ošípaných rozhodnúť o udelení výnimky z ustanovení § 5 ods. 1 písm. a), ak ide o tie výrobné prevádzkarne nakazeného chovu, v ktorých sa chovajú zdravé ošípané, za predpokladu, že úradný veterinárny lekár potvrdí, že konštrukcia, veľkosť a vzdialenosť od týchto výrobných prevádzkarní a činnosti, ktoré sa v nich vykonávajú, sú takej povahy, že tieto výrobné prevádzkarne majú úplne oddelené zariadenia na ustajnenie, chov a výkrm, takže vírus sa nemôže šíriť z jednej výrobnej prevádzkarne do druhej.
(2)
Požiadavky na oddelenú výrobnú prevádzkareň so zdravými zvieratami v chove sú:
a)
stavebne ju oddeliť od druhej oddelenej výrobnej prevádzkarne s nakazenými zvieratami bez akejkoľvek možnosti vzájomného styku medzi nimi a bez možnosti spoločného vzdušného priestoru medzi nimi,
b)
mať samostatné sklady pre technické príslušenstvo, krmivo a odpad,
c)
mať samostatné dezinfekčné zariadenie na vstupoch a výstupoch,
d)
mať ošetrovací personál,
e)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove neexistuje možnosť vzájomnej výmeny poľnohospodárskej techniky alebo iného príslušného vybavenia,
f)
medzi nakazenou a zdravou oddelenou výrobnou prevádzkarňou v chove nepremiestňovanie zvierat, živočíšnych produktov, krmív, nástrojov a iných vecí, napríklad odpadu, ktoré môžu byť nositeľmi vírusu klasického moru ošípaných.
(3)
Hlavný veterinárny lekár bezodkladne informuje komisiu o opatreniach nariadených podľa odseku 1 a opatrenia zmení alebo zruší v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
§7 Opatrenia v kontaktných chovoch
(1)
Chovy sa označujú ako kontaktné, ak úradný veterinárny lekár na základe epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8 zistí alebo príde k záveru, že klasický mor ošípaných mohol byť zavlečený z iných chovov do chovu uvedeného v § 4 alebo § 5 alebo z toho chovu do iných chovov. V týchto chovoch sa uplatňujú opatrenia podľa § 4 dovtedy, kým sa prítomnosť klasického moru ošípaných úradne nevylúči.
(2)
Ak si to epidemiologická situácia vyžaduje, príslušný orgán uplatní v chovoch uvedených v odseku 1 opatrenia ustanovené v § 5 ods. 1. Po usmrtení ošípaných podľa kritérií uvedených v prílohe č. 3 sa odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek potrebných na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných v týchto chovoch.
§8 Epizootologické šetrenie
(1)
Epizootologické šetrenie sa vykonáva v súvislosti s podozrivými prípadmi alebo ohniskami klasického moru ošípaných dotazníkmi pripravenými v rámci pohotovostných plánov. Toto vyšetrenie zahŕňa
a)
dobu, počas ktorej sa mohol vírus klasického moru ošípaných v chove vyskytovať pred jeho nahlásením alebo pred podozrením naň,
b)
možný pôvod klasického moru ošípaných v chove a identifikovanie ďalších chovov s ošípanými, ktoré sa mohli nakaziť alebo kontaminovať z rovnakého zdroja,
c)
pohyb osôb, vozidiel, ošípaných, ich tiel, spermy, mäsa alebo materiálov, ktoré mohli preniesť vírus do predmetných chovov alebo z nich.
(2)
Hlavný veterinárny lekár na základe výsledkov epizootologického šetrenia bezodkladne informuje komisiu a dotknuté členské štáty o možnom rozšírení klasického moru ošípaných z chovu alebo do chovov umiestnených v členských štátoch.
§9 Vymedzenie ochranného pásma a pásma dohľadu
(1)
Príslušný orgán bezodkladne po úradnom potvrdení diagnózy klasického moru ošípaných vymedzí okolo ohniska nákazy ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre, ktoré je súčasťou pásma dohľadu s polomerom najmenej desať kilometrov. Opatrenia uvedené v § 10 a 11 sa vykonávajú v príslušnom pásme.
(2)
Ochranné pásmo a pásmo dohľadu sa vymedzia na základe
a)
výsledkov epizootologického šetrenia vykonaného podľa § 8,
b)
geografickej situácie, a najmä existencie prírodných alebo umelých hraníc zabraňujúcich šíreniu klasického moru ošípaných,
c)
umiestnenia a vzdialenosti chovov,
d)
premiestňovania a obchodu s ošípanými a dostupnosti bitúnkov,
e)
možnosti kontroly premiestňovania ošípaných v rámci pásiem, a najmä ak sa ošípané určené na usmrtenie premiestňujú z ich chovov pôvodu.
(3)
Príslušný orgán informuje osoby v ochranných pásmach o prijatých opatreniach v súlade s § 10 a 11, najmä použitím značiek a výstražných správ a využitím masovokomunikačných prostriedkov, ako je tlač a televízia, a prijme vhodné opatrenia, aby zabezpečil primerané vykonávanie týchto opatrení.
(4)
Ak ochranné pásmo alebo pásmo dohľadu okrem územia Slovenskej republiky zasahujú na územie členského štátu, príslušný orgán spolupracuje10) s príslušnými orgánmi členských štátov pri vymedzení týchto pásiem.
§10 Opatrenia v ochrannom pásme
(1)
V ochrannom pásme príslušný orgán nariadi
a)
vykonať čo najskôr súpis chovov a veterinárne inšpekcie chovov na súpise úradnými veterinárnymi lekármi do siedmich dní po vymedzení ochranného pásma s klinickým vyšetrením ošípaných a kontrolou registra zvierat a označenia ošípaných podľa osobitného predpisu,9)
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy podľa písmena f) schválenej príslušným orgánom,
c)
čistenie, dezinfekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia, ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov, ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica, čo najskôr po kontaminácii v súlade s § 12; žiadne vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia a dezinfekcie a následnej inšpekcie a povolenia príslušného orgánu,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť uhynuté alebo choré ošípané príslušnému orgánu, ktorý vykoná vyšetrenie v súlade s postupom ustanoveným diagnostickou príručkou,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané 30 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov; príslušný orgán môže v súlade s odsekom 4 povoliť po 30 dňoch premiestnenie ošípaných z predmetného chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov ochranného pásma,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných.
(2)
Zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje
a)
na tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania a vykládky ošípaných,
b)
na ošípané pochádzajúce z chovov mimo ochranného pásma, určené na zabitie na bitúnku v pásme, ak tak rozhodol príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(3)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 30 dní a ak v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy, príslušný orgán môže na základe žiadosti chovateľa povoliť v súlade s odsekom 4 premiestnenie ošípaných z chovu v ochrannom pásme a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu.
(4)
Príslušný orgán môže povoliť premiestnenie ošípaných z chovu v prípadoch, keď sa odvoláva na toto ustanovenie, ak
a)
úradný veterinárny lekár vykonal klinické vyšetrenie ošípaných v chove, a najmä premiestňovaných ošípaných, vrátane zmerania telesnej teploty u časti ošípaných a skontroloval register a označenie ošípaných podľa osobitného predpisu,9)
b)
kontroly a vyšetrenia podľa písmena a) nepreukázali prítomnosť klasického moru ošípaných a nesúlad s osobitným predpisom,11)
c)
ošípané sú prepravované dopravným prostriedkom zapečateným príslušným orgánom,
d)
dopravné prostriedky a vybavenie na prepravu ošípaných sú bezodkladne po preprave vyčistené a dezinfikované v súlade s § 12,
e)
je zabezpečený v súlade s diagnostickou príručkou odber dostatočného počtu vzoriek od ošípaných, ktoré sa zabijú alebo usmrtia, na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných v chove,
f)
pri premiestňovaní ošípaných na bitúnok
1.
príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol a dozoru na bitúnku je informovaný o zámere zaslať ošípané na bitúnok a následne informuje príslušný orgán v mieste odoslania o ich príchode,
2.
po príchode na bitúnok je nariadené držať a zabíjať tieto ošípané oddelene od iných ošípaných,
3.
príslušný orgán vykoná na určenom bitúnku prehliadku pred zabitím a po zabití zameranú na zistenie príznakov prítomnosti klasického moru ošípaných,
4.
čerstvé mäso získané z týchto ošípaných je spracované alebo označené špeciálnou značkou podľa osobitného predpisu12) a následne ošetrené v súlade s osobitným predpisom;13) ošetrenie sa vykoná v prevádzkarni určenej príslušným orgánom; mäso sa môže zaslať do tejto prevádzkarne, len ak je zásielka pred odchodom zapečatená a zostane zapečatená počas celej prepravy.
(5)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v ochrannom pásme po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a laboratórneho vyšetrenia ošípaných z chovov v súlade s diagnostickou príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných; tieto vyšetrenia sa vykonajú najskôr po uplynutí 30 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov.
§11 Opatrenia v pásme dohľadu
(1)
V pásme dohľadu príslušný orgán nariadi
a)
vykonať súpis všetkých chovov ošípaných,
b)
zákaz premiestňovania a prepravy ošípaných na pozemných komunikáciách okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy schválenej príslušným orgánom; tento zákaz premiestňovania a prepravy sa nevzťahuje na tranzit ošípaných po cestách alebo železnici bez zastavovania a vykládky ošípaných alebo na ošípané pochádzajúce z chovov mimo pásma dohľadu, určené na bezodkladné zabitie na bitúnku v pásme,
c)
čistenie, dezinfekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia, ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov, ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica a iné, čo najskôr po kontaminácii v súlade s § 12; vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia a dezinfekcie,
d)
zákaz premiestňovania domácich zvierat z chovu a do chovu v prvých siedmich dňoch po vymedzení pásma bez povolenia príslušného orgánu,
e)
bezodkladne hlásiť všetky uhynuté alebo choré ošípané v chove príslušnému orgánu, ktorý vykoná príslušné vyšetrovanie v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke,
f)
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu, v ktorom sú držané, 21 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov; príslušný orgán môže v súlade s § 10 ods. 4 povoliť po 21 dňoch premiestnenie ošípaných z uvedeného chovu a ich priamu prepravu
1.
na bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
2.
na bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo na iné vhodné miesto,
3.
na iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu,
g)
zákaz prepravy spermy, vajíčok a embryí ošípaných z chovov pásma dohľadu,
h)
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup osôb do chovov alebo výstup osôb z chovov ošípaných na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných.
(2)
Ak sa ošípané uvedené v odseku 1 písm. f) prepravujú na bitúnok, môže príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev povoliť výnimku z opatrení uvedených v § 10 ods. 4 písm. e) a f) bode 4, najmä výnimku z označovania mäsa pochádzajúceho z týchto ošípaných a jeho následného použitia a určenia ošetrených produktov.
(3)
Ak opatrenia uvedené v odseku 1 sú v platnosti dlhšie ako 30 dní a ak v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy s ochranou zvierat alebo iné problémy, príslušný orgán môže na základe žiadosti vlastníka povoliť v súlade s § 10 ods. 4 premiestnenie ošípaných z chovu v pásme dohľadu a ich priamu prepravu na
a)
bezodkladné zabitie na bitúnok určený príslušným orgánom, prednostne umiestnený v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu,
b)
bezodkladné usmrtenie a následné spracovanie pod úradným dozorom do spracovateľskej prevádzkarne alebo iné vhodné miesto,
c)
iné miesto v ochrannom pásme alebo v pásme dohľadu; o udelení tohto povolenia hlavný veterinárny lekár informuje komisiu.
(4)
Príslušný orgán zruší opatrenia nariadené v pásme dohľadu po ukončení
a)
čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov,
b)
klinického a potrebného laboratórneho vyšetrenia ošípaných všetkých chovov v súlade s diagnostickou príručkou na zistenie možnej prítomnosti vírusu klasického moru ošípaných; tieto vyšetrenia sa vykonajú najskôr 20 dní od ukončenia predbežného čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov.
§12 Čistenie a dezinfekcia
(1)
Na dezinfekciu možno používať len dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie úradne schválené príslušným orgánom.
(2)
Čistenie a dezinfekcia sa vykonávajú pod úradným dozorom v súlade s
a)
pokynmi úradného veterinárneho lekára na náklady majiteľa chovu alebo osoby zodpovednej za chov,
b)
postupmi a pravidlami na čistenie, dezinfekciu a ošetrenie podľa prílohy č. 4.
§13 Obnova chovu ošípaných
(1)
Obnova chovu ošípaných v chove uvedenom v § 5 sa môže vykonať až po uplynutí 30 dní od ukončenia čistenia a dezinfekcie v súlade s § 12.
(2)
Obnova chovu sa vykoná v súlade s týmito požiadavkami:
a)
ak ide o chov pod holým nebom, obnova chovu ošípaných sa vykoná naskladnením sentinelových ošípaných s negatívnym výsledkom na prítomnosť protilátok proti vírusu klasického moru ošípaných alebo pochádzajúcich z chovu, v ktorom neboli nariadené žiadne obmedzujúce opatrenia súvisiace s klasickým morom ošípaných; sentinelové ošípané sa umiestnia v súlade s požiadavkami príslušného orgánu rovnomerne po celom chove a vyšetria sa po 40 dňoch od ich umiestnenia v chove na prítomnosť protilátok v súlade s diagnostickou príručkou; ak žiadna ošípaná nevytvorila protilátky proti vírusu klasického moru ošípaných, obnova chovu sa môže dokončiť; žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne výsledky sérologického vyšetrenia,
b)
ak ide o iné formy chovu, obnova chovu ošípaných sa vykoná v súlade s požiadavkami uvedenými v písmene a) alebo sa vykoná úplná obnova chovu, ak
1.
ošípané sa naskladnia do 20 dní a pochádzajú z chovu, v ktorom neboli nariadené obmedzujúce opatrenia v súvislosti s klasickým morom ošípaných,
2.
ošípané sa vyšetria po 40 dňoch od naskladnenia poslednej ošípanej v chove na prítomnosť protilátok v súlade s diagnostickou príručkou,
3.
žiadna ošípaná neopustí chov skôr, než sa získajú negatívne výsledky sérologického vyšetrenia.
(3)
Príslušný orgán môže povoliť výnimku z požiadaviek uvedených v odseku 2, ak uplynulo šesť mesiacov od ukončenia čistenia a dezinfekcie v chove so zreteľom na epizootologickú situáciu.
§14 Opatrenia pri podozrení a potvrdení výskytu klasického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku
(1)
Ak sa na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku vyskytuje jedna alebo viac ošípaných podozrivých z choroby, príslušný orgán bezodkladne vykoná úradné vyšetrenie na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti klasického moru ošípaných v súlade s postupom uvedeným v diagnostickej príručke.
(2)
Pri zistení klasického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku príslušný orgán nariadi
a)
bezodkladné usmrtenie všetkých vnímavých zvierat na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku,
b)
spracovanie tiel a vnútorností ošípaných a odpadov od potenciálne nakazených a kontaminovaných zvierat pod veterinárnym dozorom,
c)
čistenie a dezinfekciu budov a zariadení vrátane dopravných prostriedkov pod dozorom úradného veterinárneho lekára a podľa § 12,
d)
vykonať epizootologické šetrenie podľa § 8,
e)
identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných laboratórnym postupom v súlade s diagnostickou príručkou,
f)
vykonať opatrenia uvedené v § 7, odkiaľ pochádzajú nakazené ošípané alebo ich telá, v chove a v iných kontaktných chovoch; v súlade s výsledkom epizootologického šetrenia sa v chove pôvodu nakazených ošípaných alebo ich tiel vykonajú opatrenia uvedené v § 5 ods. 1,
g)
zákaz premiestňovania ďalších ošípaných na bitúnok alebo ich prepravu počas najmenej 24 hodín od vykonania čistenia a dezinfekcie podľa § 12.
§15 Opatrenia pri podozrení a potvrdení výskytu klasického moru ošípaných u diviakov
(1)
Ak má príslušný orgán informácie o výskyte diviakov podozrivých z klasického moru ošípaných, bezodkladne nariadi a vykoná opatrenia na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti klasického moru ošípaných, ako je informovanie vlastníkov a poľovníkov a vyšetrovanie všetkých ulovených a nájdených uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia.
(2)
Pri potvrdení primárneho prípadu klasického moru ošípaných u diviakov príslušný orgán na zabránenie šírenia choroby bezodkladne
a)
prostredníctvom odbornej skupiny zloženej z veterinárnych lekárov, zástupcov záujmových združení poľovníkov, biológov a epizootológov
1.
zistí epizootologickú situáciu a vymedzí infikovanú oblasť podľa § 16 ods. 3 písm. b),
2.
určí ďalšie opatrenia okrem opatrení uvedených v písmenách b) a c), ktoré príslušný orgán nariadi v infikovanej oblasti; medzi tieto opatrenia môže patriť dočasný zákaz lovu a zákaz kŕmenia diviakov,
3.
navrhne plán eradikácie choroby,
4.
vykoná kontrolu účinnosti prijatých opatrení v infikovanej oblasti,
b)
nariadi úradný dohľad o chovoch ošípaných v infikovanej oblasti, a najmä
1.
vykonať úradný súpis všetkých kategórií ošípaných vo všetkých chovoch a jeho pravidelnú aktualizáciu vlastníkom; informácie v súpise sa predložia na vyžiadanie a môžu byť pri kontrole preverované; v chovoch ošípaných pod otvoreným nebom sa prvý súpis môže vykonať na základe odhadu počtu ošípaných,
2.
držať všetky ošípané v chove v ich ustajňovacích priestoroch alebo na mieste, kde sa môžu izolovať od diviakov; nariadi uloženie materiálov, ktoré môžu prísť do kontaktu s ošípanými v chove tak, aby sa k nim nedostali diviaky,
3.
zákaz premiestňovania ošípaných z chovu a do chovu bez povolenia príslušného orgánu prijatého so zreteľom na epizootologickú situáciu,
4.
používanie účinných dezinfekčných zariadení pri vstupe do chovov a do jednotlivých objektov na ustajnenie ošípaných, ako aj pri výstupe z nich,
5.
dodržiavať hygienické opatrenia na vstup alebo výstup osôb, ktoré prichádzajú do kontaktu s diviakmi, na zníženie rizika šírenia vírusu klasického moru ošípaných vrátane dočasného zákazu vstupu týchto osôb do chovov ošípaných,
6.
odobratie vzoriek na laboratórne vyšetrenie od všetkých ošípaných uhynutých alebo chorých s príznakmi klasického moru ošípaných,
7.
opatrenia proti tomu, aby sa časť z ulovených alebo nájdených uhynutých diviakov, ako aj materiálov alebo vybavenia, ktoré by mohli byť kontaminované vírusom klasického moru ošípaných, dostala do kontaktu s ošípanými v chove,
8.
aby ošípané, ich sperma, embryá alebo vajíčka neboli premiestnené z infikovanej oblasti na účely výmeny s členskými štátmi,
c)
nariadi vyšetrenie úradným veterinárnym lekárom všetkých nájdených uhynutých a ulovených diviakov v infikovanej oblasti v súlade s diagnostickou príručkou; telá pozitívne tetovaných zvierat, ako aj časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, nariadi spracovať pod úradným dozorom; ak vyšetrenie na klasický mor ošípaných je negatívne, príslušný orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu,14)
d)
nariadi identifikovať genetický typ izolovaného vírusu klasického moru ošípaných laboratórnym postupom v súlade s diagnostickou príručkou.
(3)
Ak sa prípad klasického moru ošípaných u diviakov vyskytol v blízkosti hranice s členským štátom, príslušný orgán spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov pri nariaďovaní opatrení podľa odsekov 1 a 2.
§16 Plán eradikácie klasického moru ošípaných v diviačej populácii
(1)
Príslušný orgán do 90 dní od potvrdenia primárneho prípadu klasického moru ošípaných u diviakov predloží komisii písomný plán opatrení na eradikáciu choroby v infikovanej oblasti a opatrení uplatňovaných v chovoch v tejto oblasti; Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schváli plán eradikácie klasického moru ošípaných v diviačej populácii15) v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev; príslušný orgán môže plán následne meniť alebo dopĺňať tak, aby zohľadňoval vývoj situácie. Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú nového vymedzenia infikovanej oblasti, príslušný orgán bezodkladne informuje komisiu a členské štáty o týchto zmenách a doplnkoch. Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú ostatných ustanovení plánu, príslušný orgán predloží zmenený a doplnený plán komisii na preskúmanie a konečné schválenie.
(2)
Po schválení opatrení uvedených v pláne príslušný orgán zruší opatrenia uvedené v § 15 a nahradí ich opatreniami uvedenými v pláne eradikácie ku dňu v ňom stanovenom.
(3)
Plán uvedený v odseku 1 obsahuje informácie o
a)
výsledkoch epizootologického šetrenia a kontrol vykonaných podľa § 15 a geografickej distribúcie choroby,
b)
vymedzenej infikovanej oblasti na základe
1.
výsledkov epizootologického šetrenia a geografickej distribúcie choroby,
2.
populácie diviačej zveri v oblasti,
3.
existencie prírodných alebo umelých prekážok presunov diviakov,
c)
organizácii spolupráce medzi biológmi, poľovníkmi, poľovnými združeniami, ochrancami voľne žijúcej zveri a príslušným orgánom,
d)
poskytovaní informácií poľovníkom o prijatých opatreniach v rámci tohto plánu,
e)
spôsobe získania počtov a umiestnení metapopulácií diviakov v infikovanej oblasti a okolo nej,
f)
počte a veľkosti metapopulácií diviakov v infikovanej oblasti a okolo nej,
g)
spôsobe určenia rozšírenia choroby v diviačej populácii vyšetrením ulovených a nájdených uhynutých diviakov vrátane laboratórneho vyšetrenia a vekovo stratifikovaného epizootologického šetrenia,
h)
opatreniach prijatých na zabránenie šírenia choroby prostredníctvom presunov diviakov a kontaktmi medzi metapopuláciami diviakov vrátane možného zákazu lovu,
i)
opatreniach prijatých na zníženie vnímavosti diviačej populácie, najmä mladých vekových kategórií,
j)
požiadavkách na zabránenie šírenia choroby poľovníkmi,
k)
spôsoboch odstraňovania ulovených a nájdených uhynutých diviakov, ktoré sú založené na
1.
spracovaní pod úradným dozorom alebo
2.
vyšetrení úradným veterinárnym lekárom a laboratórnom vyšetrení v súlade s diagnostickou príručkou; telá pozitívnych zvierat, ako aj časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa spracujú pod úradným dozorom; ak sú výsledky vyšetrenia negatívne, príslušný orgán nariadi opatrenia podľa osobitného predpisu,14)
l)
epizootologickom šetrení vykonanom u diviaka uloveného alebo nájdeného uhynutého; toto vyšetrenie sa vykonáva aj dotazníkmi a poskytuje informácie o
1.
geografickej oblasti, v ktorej bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
2.
dátume, keď bolo zviera ulovené alebo nájdené uhynuté,
3.
osobe, ktorá zviera ulovila alebo našla,
4.
veku a pohlaví diviaka,
5.
príznakoch pred ulovením u zastreleného diviaka,
6.
stave tela uhynutého zvieraťa,
7.
laboratórnych nálezoch,
m)
programe dohľadu a preventívnych opatreniach prijatých v chovoch umiestnených vo vymedzenej infikovanej oblasti, a ak je to potrebné, v jej okolí vrátane prepravy a premiestňovania zvierat v oblasti, do oblasti a z oblasti, a najmä zákaz premiestňovania ošípaných, ich spermy, embryí alebo vajíčok z infikovanej oblasti na účely výmeny s členskými štátmi,
n)
iných kritériách na zrušenie nariadených opatrení,
o)
príslušnom orgáne dozoru nad úradmi zodpovednými za realizáciu plánu a koordináciu pri vykonávaní plánu,
p)
systéme na pravidelnú revíziu výsledkov plánu odbornou skupinou vytvorenou podľa § 15 ods. 2 písm. a),
r)
opatreniach v rámci monitoringu choroby účinného najskôr 12 mesiacov od posledného potvrdeného prípadu klasického moru ošípaných u diviakov vo vymedzenej infikovanej oblasti; tieto opatrenia sa vykonávajú počas 12 mesiacov a zahŕňajú opatrenia uvedené v písmenách g), k) a l).
(4)
Hlavný veterinárny lekár predkladá komisii a iným členským štátom správu o epizootologickej situácii vo vymedzenej oblasti a výsledky plánu eradikácie v pravidelných šesťmesačných intervaloch.
§17 Diagnostické postupy a požiadavky na biologickú bezpečnosť
(1)
Diagnostické postupy, odber vzoriek a laboratórne vyšetrenie na zistenie prítomnosti klasického moru ošípaných sa vykonávajú v súlade s diagnostickou príručkou, ktorú vydá a zverejní vo vestníku hlavný veterinárny lekár.16)
(2)
Národné laboratórium uvedené v prílohe č. 5 je zodpovedné za koordináciu štandardov a metód diagnostiky v súlade s prílohou č. 6 a za plnenie zmlúv uzatvorených orgánom veterinárnej správy s referenčným laboratóriom Európskych spoločenstiev uvedeným v prílohe č. 7.
(3)
Manipulácia s vírusom klasického moru ošípaných, jeho genómom, antigénmi a vakcínami na výskumné účely, diagnostiku alebo na výrobu sa vykonáva len v miestach, zariadeniach a laboratóriách, ktoré schválil príslušný orgán.
(4)
Hlavný veterinárny lekár zašle zoznam schválených miest, prevádzok alebo laboratórií komisii najneskôr do 31. decembra 2003 a zabezpečuje jeho aktualizáciu.
§18 Manipulácia, výroba, skladovanie, zásobovanie, distribúcia a predaj vakcíny proti klasickému moru ošípaných
(1)
Očkovanie proti klasickému moru ošípaných je zakázané.
(2)
Manipulácia, výroba, skladovanie, zásobovanie, distribúcia a predaj vakcín proti klasickému moru ošípaných sa vykonávajú len pod úradným dozorom.
§19 Núdzové očkovanie v chovoch ošípaných
(1)
Ak bol potvrdený výskyt klasického moru ošípaných v chovoch ošípaných a na základe epizootologických údajov hrozí jeho rozšírenie, orgán veterinárnej správy môže rozhodnúť o núdzovom očkovaní17) podľa odsekov 2 až 11. Ustanovenie § 18 ods. 1 o použití vakcíny proti klasickému moru ošípaných nie je týmto dotknuté.
(2)
Hlavné kritériá, ktoré sa zvážia pred prijatím rozhodnutia o núdzovom očkovaní, sú uvedené v prílohe č. 8. Ustanovenie § 5 ods. 2 nie je týmto dotknuté.
(3)
Príslušný orgán vypracuje plán núdzového očkovania, v ktorom
a)
uvedie dôvod na začatie núdzového očkovania,
b)
vymedzí rozsah územia, na ktorom bude núdzové očkovanie vykonané, a počet chovov ošípaných na tomto území,
c)
určí kategóriu ošípaných, ktoré budú očkované, a uvedie ich počet,
d)
uvedie druh použitej očkovacej látky,
e)
určí čas, po ktorý bude očkovanie vykonávané,
f)
uvedie opatrenia na vykonanie špeciálnej identifikácie a špeciálnej registrácie očkovaných zvierat,
g)
uvedie opatrenia na premiestňovanie ošípaných a ich produktov,
h)
uvedie kritériá na prijatie opatrení uvedených v § 7 ods. 2 v kontaktných chovoch a začatie očkovania v týchto chovoch,
i)
uvedie prijatie ďalších opatrení primeraných núdzovej situácii, a najmä odberu vzoriek a klinického a laboratórneho vyšetrenia ošípaných z očkovaných chovov a ďalších chovov v oblasti očkovania, najmä v prípade použitia značenej očkovacej látky.
(4)
Rozhodnutie o očkovaní proti klasickému moru ošípaných podľa odseku 1 prijme príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(5)
Počas očkovania je zakázané ošípané premiestňovať zo zóny, kde sa vykonáva očkovanie, okrem prepravy na bitúnok určený príslušným orgánom a umiestnený v zóne očkovania alebo v blízkosti tejto zóny na bezodkladné zabitie alebo do spracovateľskej prevádzkarne alebo na vhodné miesto, na ktorom sú ošípané bezodkladne usmrtené a ich telá spracované pod úradným dozorom.
(6)
Čerstvé bravčové mäso z očkovaných ošípaných sa spracuje alebo označí a ošetrí v súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4.
(7)
Sperma, vajíčka a embryá od ošípaných určených na očkovanie získané 30 dní pred očkovaním sa vyhľadajú a zničia pod úradným dozorom.
(8)
Opatrenia podľa odsekov 5 až 7 platia šesť mesiacov od ukončenia očkovania v zóne. Pred uplynutím šiestich mesiacov príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev zakáže
a)
premiestňovanie sérologicky pozitívnych ošípaných z chovov, v ktorých sú držané, okrem premiestnenia na bezodkladné zabitie,
b)
získavanie spermy, embryí alebo vajíčok od sérologicky pozitívnych ošípaných,
c)
premiestňovanie odstavčiat pochádzajúcich od sérologicky pozitívnych prasníc z chovu ich pôvodu okrem ich premiestnenia
1.
na bitúnok na bezodkladné zabitie,
2.
do chovu určeného príslušným orgánom, odkiaľ budú premiestnené priamo na bitúnok,
3.
do chovu po predchádzajúcom sérologickom vyšetrení s negatívnym výsledkom na prítomnosť protilátok proti klasickému moru ošípaných.
(9)
Príslušný orgán môže ako výnimku z odseku 4 prijať rozhodnutie o núdzovom očkovaní, ak
a)
je vypracovaný návrh plánu núdzového očkovania v súlade s § 22; plán núdzového očkovania a rozhodnutie o núdzovom očkovaní oznámi hlavný veterinárny lekár komisii pred začiatkom očkovania,
b)
je v pláne uvedené opatrenie na zabitie ošípaných v chove, v ktorom sa vykoná očkovanie, alebo ich usmrtenie v súlade s odsekom 5, a to čo najskôr od ukončenia očkovania, a čerstvé bravčové mäso z očkovaných ošípaných sa spracuje alebo označí a ošetrí v súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4.
(10)
Príslušný orgán môže ako výnimku z odseku 6 zrušiť opatrenia uvedené v odsekoch 5 až 7, ak
a)
všetky ošípané z chovu, v ktorom sa použila očkovacia látka, boli zabité alebo usmrtené v súlade s odsekom 5 a čerstvé mäso z týchto ošípaných bolo spracované alebo označené a ošetrené v súlade s § 10 ods. 4 písm. f) bodom 4,
b)
všetky chovy, v ktorých boli držané očkované ošípané, boli vyčistené a dezinfikované v súlade s § 12,
c)
obnova chovov sa vykonala najskôr po uplynutí desiatich dní od ukončenia čistenia a dezinfekcie a po zabití alebo usmrtení ošípaných v chovoch, v ktorých sa očkovanie vykonalo,
d)
po obnove chovov ošípané v chovoch v zóne očkovania boli klinicky a laboratórne vyšetrené v súlade s diagnostickou príručkou na prítomnosť vírusu klasického moru ošípaných; v chovoch, v ktorých sa vykonávalo očkovanie, sa toto vyšetrenie vykoná najskôr po uplynutí 40 dní od obnovy chovu a je zakázané premiestňovať ošípané počas tohto obdobia z chovu.
(11)
Ak sa očkovanie ošípaných vykonáva značenou očkovacou látkou, môže príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev povoliť výnimku z opatrení uvedených v odsekoch 5 až 8, a najmä výnimku z označovania mäsa pochádzajúceho z očkovaných ošípaných a jeho následného použitia a určenia ošetrených produktov, ak
a)
bol schválený plán očkovania pred začiatkom očkovania v súlade s odsekom 3,
b)
hlavný veterinárny lekár predložil komisii žiadosť spolu so správou o vykonávaní očkovania a celkovej epizootologickej situácii,
c)
bola kontrola očkovania vykonaná v súlade s § 21.
(12)
Výnimky z odsekov 5 až 8 sa udelia na základe rizika, že klasický mor ošípaných sa šíri pri presunoch a výmenou s očkovanými ošípanými, ich potomstvom alebo produktmi.
§20 Núdzové očkovanie diviakov
(1)
Ak sa potvrdí výskyt klasického moru ošípaných u diviakov a na základe epizootologických údajov hrozí jeho rozšírenie, príslušný orgán môže rozhodnúť o núdzovom očkovaní diviakov v súlade s odsekmi 2 a 3. Ustanovenie § 18 ods. 1 nie je týmto dotknuté.
(2)
Príslušný orgán vypracuje plán núdzového očkovania, v ktorom uvedie
a)
dôvod na začatie núdzového očkovania,
b)
rozsah územia, na ktorom bude núdzové očkovanie vykonané; toto územie je časťou infikovanej oblasti vymedzenej v súlade s § 16 ods. 3 písm. b),
c)
druh použitej očkovacej látky a postup očkovania,
d)
spôsob očkovania mladých vekových kategórií diviakov,
e)
očakávaný čas, po ktorý bude očkovanie vykonávané,
f)
počet očkovaných diviakov,
g)
opatrenia na zabránenie rýchlemu obratu diviačej populácie,
h)
opatrenia na zabránenie rozšírenia vakcinačného vírusu do chovov ošípaných,
i)
očakávané výsledky očkovania a parametre na overenie jeho účinnosti,
j)
príslušný orgán dozoru a koordinácie vykonávania plánu očkovania,
k)
systém na pravidelnú revíziu výsledkov očkovania odbornou skupinou vytvorenou v súlade s § 15 ods. 2 písm. a),
l)
prijatie ďalších opatrení primeraných núdzovej situácii.
(3)
Rozhodnutie o očkovaní proti klasickému moru ošípaných podľa odseku 1 prijme príslušný orgán v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev.
(4)
Hlavný veterinárny lekár predkladá komisii a členským štátom správu o výsledkoch očkovania v pravidelných šesťmesačných intervaloch spolu so správou podľa § 16 ods. 4.
§21 Kontrola
(1)
V rozsahu potrebnom na jednotné použitie právneho predpisu Európskych spoločenstiev uvedeného v prílohe č. 1 môžu odborníci komisie vykonávať v spolupráci s príslušným orgánom kontroly na mieste v Slovenskej republike. Príslušný orgán, iné orgány verejnej správy a osoby, ktorých sa tieto kontroly týkajú, poskytnú odborníkom komisie pri plnení ich úloh všetku potrebnú pomoc, a najmä im umožnia prístup k všetkým potrebným informáciám, dokladom a osobám, ako aj vstup do miest, chovov, zariadení a dopravných prostriedkov na účely vykonávania kontrol v rovnakom rozsahu ako príslušnému orgánu.
(2)
Komisia informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných kontrol podľa odseku 1.
(3)
Príslušný orgán prijme v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev pravidlá na použitie odseku 1, najmä o spôsobe spolupráce s orgánmi verejnej správy.
§22 Pohotovostné plány
(1)
Príslušný orgán vypracuje pohotovostný plán, ktorý špecifikuje opatrenia, ktoré majú byť vykonávané, pri vzniku ohniska klasického moru ošípaných. Na základe pohotovostného plánu príslušný orgán zabezpečí zariadenie, vybavenie, personál a všetky ďalšie materiály, ktoré sú nevyhnutné na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska. Pohotovostný plán obsahuje presný údaj o
a)
požiadavkách na očkovaciu látku, ktoré sa považujú za potrebné, ak dôjde k núdzovému očkovaniu,
b)
regiónoch, v ktorých sa nachádzajú oblasti s vysokou hustotou ošípaných, na zabezpečenie vyššieho stupňa informovanosti a pohotovostného plánovania.
(2)
Kritériá a požiadavky na pohotovostné plány sú uvedené v prílohe č. 9.
(3)
Hlavný veterinárny lekár predloží národný plán komisii na schválenie, zabezpečí jeho aktualizáciu v súlade s požiadavkami Európskych spoločenstiev a aktualizuje ho každých päť rokov a opätovne ho predkladá komisii na schválenie.
§23 Kontrolné centrá a odborné skupiny
(1)
Ak sa zistí ohnisko klasického moru ošípaných, hlavný veterinárny lekár bezodkladne vytvorí z úradných veterinárnych lekárov, prípadne ďalších zamestnancov príslušných orgánov a odborníkov vo veterinárnej oblasti národné centrum pre kontrolu klasického moru ošípaných (ďalej len „národné centrum“) a miestne centrá pre kontrolu klasického moru ošípaných.18)
(2)
Národné centrum priamo riadi a monitoruje činnosti miestnych centier. Národné centrum je zodpovedné za
a)
určenie kontrolných opatrení,
b)
zabezpečenie rýchleho a účinného vykonávania opatrení miestnymi centrami,
c)
pridelenie pracovníkov a iných zdrojov miestnym centrám,
d)
poskytovanie informácií komisii a členským štátom, národným veterinárnym organizáciám, národným autoritám a poľnohospodárskym a obchodným organizáciám,
e)
organizáciu núdzového očkovania a vymedzenie zón očkovania,
f)
spojenie s diagnostickými laboratóriami,
g)
spojenie s tlačou a inými masovokomunikačnými prostriedkami,
h)
spojenie s políciou na zabezpečenie prijímania právnych opatrení.
(3)
Niektoré funkcie národného centra môže hlavný veterinárny lekár preniesť na miestne centrum pracujúce na úrovni kraja podľa osobitného predpisu7) alebo na regionálnej úrovni za predpokladu, že sa tým neohrozia ciele národného centra pre kontrolu chorôb.
(4)
Na účely odbornej pomoci pri zabezpečovaní pripravenosti na výskyt chorôb hlavný veterinárny lekár vytvára z úradných veterinárnych lekárov a ďalších odborníkov vo veterinárnej oblasti odbornú skupinu, ktorá v čase výskytu ohniska choroby pomáha pri
a)
vykonávaní epizootologického šetrenia,
b)
odbere vzoriek, vyšetrovaní a interpretácii výsledkov laboratórnych vyšetrení,
c)
zavedení opatrení na kontrolu choroby.
(5)
Príslušné orgány zabezpečia, aby národné centrá a miestne centrá a skupina odborníkov mali podľa svojich potrieb k dispozícii personál, zariadenia a vybavenie vrátane komunikačných systémov a jasný a efektívny reťazec riadenia, pomocou ktorého sa zabezpečí rýchle uplatňovanie opatrení na kontrolu choroby.
§24 Používanie kuchynských odpadov
(1)
Skrmovať kuchynské odpady ošípaným je zakázané.
(2)
Skrmovať kuchynské odpady z medzinárodných dopravných prostriedkov je zakázané. Tieto kuchynské odpady sa zbierajú a zničia pod úradným dozorom.
(3)
Hlavný veterinárny lekár informuje komisiu o kontrolách nad dodržiavaním zákazov podľa odsekov 1 a 2 vždy k 31. októbru, po prvýkrát v roku 2004.
§25 Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. augusta 2003.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
ZOZNAM TRANSPONOVANÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV
Smernica Rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001, ktorá zavádza opatrenia Spoločenstva na tlmenie klasického moru ošípaných (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 316, 1. 12. 2001, s. 59).
Smernica Rady je preložená do slovenského jazyka; do úradného prekladu v slovenskom jazyku možno nahliadnuť v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1/29, Bratislava.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
ROZSAH A SPÔSOB HLÁSENIA OZNÁMENIA O POTVRDENÍ KLASICKÉHO MORU OŠÍPANÝCH A ĎALŠÍCH EPIZOOTOLOGICKÝCH INFORMÁCIÍ
1.
Do 24 hodín od potvrdenia každého primárneho ohniska, primárneho prípadu u diviakov alebo prípadne na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku sa musia prostredníctvom oznamovacieho systému pre nákazy zvierat a v súlade s osobitným predpisom1) oznámiť nasledujúce údaje:
a)
dátum odoslania;
b)
čas odoslania;
c)
názov štátu;
d)
názov choroby;
e)
číslo ohniska alebo prípadu;
f)
dátum, keď vzniklo podozrenie na klasický mor ošípaných;
g)
dátum potvrdenia podozrenia;
h)
metódy použité na potvrdenie choroby;
i)
potvrdenie prítomnosti choroby u diviakov alebo u ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
j)
zemepisné určenie miesta, kde bolo potvrdené ohnisko alebo prípad klasického moru ošípaných;
k)
vykonané opatrenia na tlmenie choroby.
2.
Ak ide o primárne ohnisko alebo prípady na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, musia sa okrem údajov uvedených v bode 1 poskytnúť nasledujúce informácie:
a)
počet podozrivých ošípaných v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
b)
počet uhynutých ošípaných z každej kategórie v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
c)
pri každej kategórii počet ošípaných, u ktorých bola zistená nákaza, a počet ošípaných, u ktorých bol klasický mor ošípaných potvrdený;
d)
počet ošípaných usmrtených v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;
e)
počet spracovaných kadáverov;
f)
pri ohnisku uviesť jeho vzdialenosť od najbližšieho chovu ošípaných;
g)
ak bol klasický mor ošípaných zistený na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, uviesť umiestnenie chovov pôvodu infikovaných ošípaných alebo kadáverov.
3.
V prípade sekundárnych ohnísk sa musia informácie uvedené v bodoch 1 a 2 poskytnúť v rámci časového limitu určeného osobitným prepisom.2)
4.
Príslušný orgán po poskytnutí informácií uvedených v bodoch 1, 2 a 3 v ohnisku alebo v prípade klasického moru ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku musí čo najskôr predložiť komisii a členským štátom písomnú správu, ktorá obsahuje
a)
dátum usmrtenia ošípaných v chove, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku a dátum spracovania ich tiel;
b)
výsledky laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých pri usmrcovaní ošípaných;
c)
pri uplatnení výnimky ustanovenej v § 6 ods. 1 počet usmrtených a spracovaných ošípaných a počet ošípaných, ktoré sa zabijú neskôr, a časový limit určený na ich zabitie;
d)
informácie súvisiace s možným pôvodom choroby alebo skutočný pôvod choroby, ak bol zistený;
e)
pri primárnom ohnisku alebo pri výskyte klasického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku genetický typ vírusu zodpovedného za vznik ohniska alebo prípadu;
f)
ak boli ošípané usmrtené v kontaktných chovoch alebo v chovoch s ošípanými podozrivými z choroby vírusom klasického moru ošípaných, informácie o
- dátume usmrtenia a počte usmrtených ošípaných z každej kategórie v každom chove,
- epizootologických súvislostiach medzi ohniskom alebo prípadom klasického moru ošípaných a kontaktným chovom alebo dôvody, ktoré vyvolali podozrenie na klasický mor ošípaných v podozrivom chove,
- výsledkoch laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých ošípaným v chovoch a po ich usmrtení.
5.
Ak ošípané v kontaktných chovoch neboli usmrtené, musí sa poskytnúť správa o dôvodoch takéhoto rozhodnutia.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
HLAVNÉ KRITÉRIÁ, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA ROZHODUJE O USMRTENÍ OŠÍPANÝCH V KONTAKTNÝCH CHOVOCH
Kritéria Rozhodnutie
pre usmrtenie proti usmrteniu
Klinické príznaky svedčiace o klasickom more ošípaných v kontaktných chovov áno nie
Premiestnenie ošípaných z ohniska choroby do kontaktných chovov po pravdepodobnom čase zavlečenia vírusu do kontaminovaného chovu áno nie
Umiestnenie kontaktných chovov v oblasti s vysokou hustotou výskytu ošípaných áno nie
Pravdepodobné šírenie vírusu z ohniska choroby pred aplikáciou eradikačných opatrení veľká pravdepodobnosť/nie je známe obmedzené
Umiestnenie kontaktných chovov vo vzdialenosti do 500 m1) od ohniska choroby áno nie
Blízkosť kontaktných chovov k viac ako jednému ohnisku áno nie
Počet ošípaných v ohnisku a v kontaktnom chove vysoký nízky
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
POSTUPY A PRAVIDLÁ ČISTENIA A DEZINFEKCIE
1.
Všeobecné postupy sú:
a)
postupy čistenia a dezinfekcie, ak ide o potrebu opatrenia na zničenie hlodavcov a hmyzu, sú vykonávané pod úradným dozorom a v súlade s pokynmi vydanými úradným veterinárnym lekárom;
b)
použité dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie sú úradne schválené príslušným orgánom, aby sa zabezpečilo zničenie vírusu klasického moru ošípaných;
c)
účinnosť dezinfekčných prostriedkov je potrebné pred použitím pravidelne kontrolovať, lebo účinnosť niektorých dezinfekčných prostriedkov sa pri dlhom skladovaní znižuje;
d)
výber dezinfekčných prostriedkov a postupov dezinfekcie sa vykonáva s ohľadom na druh objektu, vozidiel a vlastnosti predmetov, ktoré majú byť ošetrené;
e)
podmienky použitia odmasťovacích a dezinfekčných prostriedkov musia zabezpečiť, aby ich účinnosť nebola narušená. Najmä musia byť dodržané technické parametre určené výrobcom, ako je tlak, minimálna teplota a nutný čas pôsobenia;
f)
bez ohľadu na použitý dezinfekčný prostriedok platia tieto všeobecné pravidlá:
1.
úplné nasiaknutie podstielky a hnoja a rovnako výkalov dezinfekčným prostriedkom,
2.
umytie a vyčistenie plôch, podláh, rámp a stien kartáčovaním a vydrhnutím po predchádzajúcom odstránení alebo rozobratí zariadenia alebo vybavenia tam, kde je to možné, aby sa predišlo oslabeniu účinku čistiacich a dezinfekčných procesov,
3.
ďalšia aplikácia dezinfekčného prostriedku najmenej po čas odporučený výrobcom,
4.
voda použitá na čistenie musí byť likvidovaná spôsobom, ktorý zabráni riziku šírenia vírusu, podľa pokynov úradného veterinárneho lekára;
g)
ak sa umývanie vykonáva tekutinami aplikovanými pod tlakom, je potrebné predísť rekontaminácii skôr vyčistených plôch;
h)
je potrebné umývať, dezinfikovať alebo likvidovať vybavenie, zariadenia, predmety alebo miesta, pri ktorých je pravdepodobná kontaminácia;
i)
po vykonaní dezinfekčných postupov je potrebné zabrániť novej kontaminácii;
j)
záznamy o čistení a dezinfekcii požadované v rámci tohto nariadenia musia byť k dispozícii v dokumentácii chovu alebo vozidiel a tam, kde je potrebné úradné schválenie, musia byť schválené úradným veterinárnym lekárom vykonávajúcim dozor.
2.
Osobitné ustanovenia týkajúce sa čistenia a dezinfekcie infikovaných chovov sú:
a)
predbežné čistenie a dezinfekcia:
1.
v priebehu usmrcovania zvierat je potrebné dodržiavať všetky opatrenia, ktoré zabránia alebo minimalizujú šírenie vírusu klasického moru ošípaných; medzi ne patrí okrem iného inštalácia dočasného dezinfekčného vybavenia, zabezpečenie ochranného odevu, spŕch, dekontaminácia použitého vybavenia, nástrojov a zariadení a prerušenie dodávky prúdu pre ventiláciu,
2.
telá usmrtených zvierat sa musia pokropiť dezinfekčným prostriedkom,
3.
ak kadávery musia byť odvezené z chovu na spracovanie, musia byť na prepravu použité uzatvorené a nepriepustné kontajnery,
4.
ihneď po odvoze kadáverov na spracovanie musia byť časti chovu, v ktorých boli ošípané ustajnené, a všetky budovy, výbehy atď. kontaminované počas usmrcovania, zabíjania alebo vyšetrenia po smrti ošetrené dezinfekčnými postrekmi, ktoré sú schválené na použitie v súlade s § 12,
5.
tkanivá alebo krv, ktoré unikli v priebehu zabíjania alebo pri vyšetrení po smrti, a hrubé nečistoty z budov, výbehov, náradia atď. musia byť starostlivo zhromaždené a spracované spolu s kadávermi,
6.
použitý dezinfekčný prostriedok musí na ošetrených plochách zostať najmenej počas 24 hodín;
b)
záverečné čistenie a dezinfekcia:
1.
hnoj a použitá podstielka sa odstránia a ošetria v súlade s bodom 3 písm. a),
2.
mastnota a nečistota sa odstránia z povrchov pomocou odmasťovacieho prípravku a omytím vodou,
3.
po omytí studenou vodou sa vykoná ďalší postrek dezinfekčným prostriedkom,
4.
po siedmich dňoch sa priestory ošetria odmasťovacím prípravkom, opláchnu vodou, pokropia dezinfekčným prostriedkom a opätovne opláchnu vodou.
3.
Dezinfekcia kontaminovanej podstielky, hnoja a hnojovice:
a)
hnoj a použitá podstielka musia byť nahromadené na samozahriatie, pokropené dezinfekčným prostriedkom a ponechané najmenej počas 42 dní alebo zlikvidované spálením alebo zakopaním;
b)
hnojovica musí byť skladovaná najmenej počas 42 dní od dátumu posledného pridania infikovaného materiálu, ak príslušný orgán nepovolí skrátenie času skladovania pri hnojovici, ktorá bola účinne ošetrená v súlade s pokynmi úradného veterinárneho lekára na zaistenie zničenia vírusu.
4.
Ako výnimku z bodov 1 a 2 môže príslušný orgán pre chov pod otvoreným nebom určiť osobitné postupy čistenia a dezinfekcie s ohľadom na typ chovu a klimatické podmienky.
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
ZOZNAM LABORATÓRIÍ
Belgicko
Centre ďétude et de recherche vétérinaires et agrochimiques, 1180 Bruxelles
Dánsko
Statens Veterinére Institut for Virusforskning, Lindholm, 4771 Kalvehave
Nemecko
Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere, 17498 Insel Riems
Grécko
Veterinary Institute of Infectious and Parasitic Diseases, 15310 Ag. Paraskevi
Španielsko
Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos (Madrid)
Francúzsko
AFSSA-Ploufragan, Zoopole des Côtes ďArmor, 22440 Ploufragan
Írsko
Veterinary Research Laboratory, Abbotstown, Castleknock, Dublin 15
Taliansko
Istituto Zooprofilattico Sperimentale delľUmbria e delle Marche, 06100 Perugia
Luxembursko
Laboratoire de médicine vétérinaire de ľÉtat, 1020 Luxembourg
Holandsko
Instituut voor Veehouderij en Diergezondheid (ID-Lelystad), 8200 AB Lelystad
Rakúsko
Bundesanstalt für Veterinärmedizinische Untersuchungen in Mödling, Robert-Koch-Gasse 17, 2340 Mödling
Portugalsko
Laboratorio Nacional de Investigacao Veterinária, 1500 Lisboa
Fínsko
Eläinlääkintä-ja elintarviketutkimuslaitos, 00231 Helsinki/Forskningsanstalten för veterinärmedicin och livsmedel, 00231 Helsingfors
Švédsko
Statens veterinärmedicinska anstalt, 751 89 Uppsala
Veľká Británia
Veterinary Laboratories Agency, New Haw, Weybridge, Surrey KT15 3NB
Slovenská republika
Štátny veterinárny ústav Zvolen, Pod dráhami 918, 960 86 Zvolen
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
POVINNOSTI NÁRODNÉHO LABORATÓRIA PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH
1.
Vykonávanie laboratórnych vyšetrení na zistenie prítomnosti klasického moru ošípaných a identifikáciu genetického typu izolátov vírusu v súlade s diagnostickou príručkou.
2.
Koordinácia diagnostických metód v každom diagnostickom laboratóriu pre klasický mor ošípaných prostredníctvom
a)
poskytovania diagnostických reagencií jednotlivým laboratóriám;
b)
kontroly kvality všetkých diagnostických reagentov;
c)
zabezpečenia pravidelných porovnávacích testov;
d)
uchovávania izolátov vírusu klasického moru ošípaných z prípadov a ohnísk.
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
REFERENČNÉ LABORATÓRIUM PRE KLASICKÝ MOR OŠÍPANÝCH
Institut für Virologie, die Tierärztliche Hochschule, Hannover, Bünteweg 17, D-30559 Hannover, Germany.
Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
HLAVNÉ KRITÉRIÁ, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA ROZHODUJE O VYKONANÍ NÚDZOVÉHO OČKOVANIA V CHOVE OŠÍPANÝCH
Kritéria Rozhodnutie
pre očkovanie proti očkovaniu
Počet/krivka incidencie ohnísk choroby v predchádzajúcich 10 - 20 dňoch vysoký/rýchle stúpajúca nízky/rastúca mierne alebo pomaly
Umiestnenie chovu, v ktorom má byť vykonané očkovanie, v oblasti s vysokou hustotou výskytu ošípaných áno nie
Pravdepodobnosť ďalších ohnísk v oblasti v budúcich dvoch nesiacoch alebo v ďalšom období vysoká nízka
Nedostatok spracovateľských kapacít áno nie
Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 276/2003 Z. z.
KRITÉRIÁ A POŽIADAVKY NA POHOTOVOSTNÉ PLÁNY
Pohotovostné plány musia spĺňať tieto kritériá a požiadavky:
a)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie právomocí potrebných na vykonanie pohotovostných plánov a umožňujúcich rýchle a účinné vykonanie eradikácie;
b)
musia obsahovať ustanovenia na zabezpečenie prístupu k fondom pre mimoriadne situácie, k rozpočtovým prostriedkom a finančným zdrojom na účely finančného krytia všetkých aspektov boja proti klasickému moru ošípaných;
c)
musia ustanovovať riadiacu štruktúru, ktorá zabezpečí, aby rozhodovací postup v prípade nákazy zvierat bol rýchly a účinný. Ak je to potrebné, musí byť táto riadiaca štruktúra podriadená právomoci ústredného orgánu zodpovedajúceho za riadenie stratégie boja proti nákaze zvierat. Hlavný veterinárny lekár musí byť členom tejto jednotky a musí sprostredkovať spoluprácu medzi centrálnou rozhodovacou jednotkou a národným centrom ustanoveným v § 23;
d)
musia obsahovať ustanovenia umožňujúce zabezpečiť dostatok prostriedkov na rýchlu a účinnú kampaň vrátane personálu laboratória, vybavenia a infraštruktúry;
e)
musia obsahovať inštruktážnu príručku s podrobným vykonávacím popisom všetkých postupov, pokynov a opatrení, ktoré budú pri vzniku klasického moru ošípaných zavedené;
f)
ak je to potrebné, musia obsahovať podrobný plán núdzového očkovania;
g)
pracovníci sa musia pravidelne zúčastňovať
1.
na školeniach v oblasti klinických príznakov, epizootologického šetrenia a boja s klasickým morom ošípaných,
2.
na poplachovom cvičení organizovanom najmenej dvakrát ročne,
3.
na nácviku komunikačných techník na zvládnutie organizácie informačných kampaní o prebiehajúcej chorobe zvierat zameraných na miestne orgány, poľnohospodárov a veterinárnych lekárov.
1)
§ 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
2)
§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
3)
§ 2 písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 293/2003 Z. z. o veterinárnej kontrole pri výmenách živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi.
4)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu.
5)
§ 2 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania.
6)
§ 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2003 Z. z.
7)
§ 2 ods. 1 písm. p) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu s hovädzím dobytkom a ošípanými.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z.
9)
10)
11)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z. z.
12)
§ 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 283/2003 Z. z. o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú výmenu čerstvého mäsa z domáceho hovädzieho dobytka, ošípaných, z domácich oviec, kôz a z domácich nepárnokopytníkov.
13)
§ 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 287/2003 Z. z. o požiadavkách na zdravie zvierat pri výmene mäsových výrobkov s členskými štátmi.
14)
§ 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 311/2003 Z. z. o požiadavkách na ochranu zdravia zvierat a o požiadavkách v záujme ochrany zdravia ľudí pri usmrcovaní voľne žijúcej zveri a uvádzaní zveriny z tejto zveri na trh.
16)
18)
§ 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 488/2002 Z. z.
1)
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z. o hlásení chorôb zvierat.
2)
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2003 Z. z.
1)
V oblastiach s vysokou hustotou ošípaných treba zvážiť väčšiu vzdialenosť.