Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z. z. 2003

V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry

vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi Bratislavou a ostatným územím kraja, a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje – regióny, Slovensko a zahraničie, a pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja a lokalizácie hlavného mesta Slovenskej republiky na jeho území,

upevňovať v oblasti medzinárodných súvislostí priame väzby na jednu z hlavných európskych osí v smere Stuttgart – Mníchov – Linz – Viedeň – Bratislava – Budapešť – Beograd, a to najmä s prepojením v Bratislave,

rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla pozdĺž spojníc viedenskej a budapeštianskej aglomerácie,

upevňovať sídelné väzby najmä na považský pás a na záhorský pás v pokračovaní na území Českej republiky,

rozvíjať bratislavsko – trnavské ťažisko osídlenia aj ako súčasť vyššej celoeurópskej aglomerácie Viedeň – Bratislava – Győr s dominantným centrom tvoreným hlavným mestom Bratislava ako jedným z centier tejto európskej rozvojovej aglomerácie,

vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a okolitých štátoch s využitím väzieb medzi jednotlivými sídlami a väzieb sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce,

podporovať vytvorenie homogénneho bratislavsko – trnavsko – nitrianskeho ťažiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest,

zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť,

formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov,

riešiť kraj v principiálnom členení na funkčné územné celky, ktoré sú v zásade totožné s administratívnymi územiami okresov, a to na

hlavné mesto Bratislava (okresy I. – V. Bratislava),

okres Malacky (záhorský funkčný celok),

okres Pezinok (malokarpatský funkčný celok),

okres Senec (členený na dva funkčné celky – senecký a podunajský),

podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných príležitostí, a to do

regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy,

terciárnych rozvojových centier,

rozvíjať regionálne rozvojové póly mesta Bratislavy z hľadiska vyváženého rozvoja kraja v priestoroch obcí

Stupava, najmä vo väzbe na Bratislavu – mestské časti Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves,

Svätý Jur, najmä vo väzbe na Bratislavu – mestskú časť Rača,

Ivanka pri Dunaji a Bernolákovo, najmä vo väzbe na Bratislavu – mestskú časť Vajnory a východnú časť mestskej časti Bratislava-Nové Mesto,

Rovinka a Dunajská Lužná, najmä vo väzbe na Bratislavu – mestskú časť Podunajské Biskupice,

rozvíjať ako terciárne rozvojové centrá s komplexnou vybavenosťou a cezregionálnou pôsobnosťou mestá Malacky, Pezinok, Modra a Senec,

podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz uplatňovanom radiálnom systéme v smere

záhorskom cez Malacky na Moravu alebo cez Senicu,

malokarpatskom cez Pezinok – Modru na Trnavu,

seneckom cez Senec na Trnavu alebo Galantu,

podunajskom cez Šamorín na Dunajskú Stredu – Komárno,

južnom cez Bratislavu – mestskú časť Rusovce na Mosonmagyaróvár (Maďarská republika),

západnom cez Hainburg a Devínsku Novú Ves na Viedeň (Rakúsko),

juhozápadnom cez Kittsee na Parndorf (Rakúsko),

podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky obyvateľov,

podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrnohistorických a urbanisticko-architektonických daností,

zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny, zachovávať historicky utváraný typ zástavby obcí (vinohradnícky, poľnohospodársky na Záhorí, v Podunajskej nížine a pod.) a zohľadňovať národopisné/etnické špecifiká zástavby jednotlivých obcí (slovenské, maďarské, chorvátske, nemecké),

pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, prípadne obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru,

vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom, a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,

dbať na zachovanie vidieckeho charakteru v obciach pričlenených k mestám (najmä k Bratislave),

rešpektovať v ďalšom rozvoji územie Záhoria (vojenský obvod) v zmysle zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch s jeho súčasťami s vojenským výcvikovým priestorom Kuchyňa, s letiskom Kuchyňa a s vojenským výcvikovým priestorom Turecký vrch vrátane ich ochranných a bezpečnostných pásiem a zachovať ostatné vojenské objekty a zariadenia vrátane ich ochranných a bezpečnostných pásiem; ďalšie stupne územnoplánovacej dokumentácie treba konzultovať s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky; premiestnenie niektorých vojenských objektov bude v nevyhnutných prípadoch možné, len ak sa po vzájomnej dohode pre vojenskú správu vopred vybuduje náhradný objekt,

podporovať rozvoj Bratislavy a Bratislavského kraja v ich medzinárodnom význame, ako sú časti jedného z centier – aglomerácií najvyššieho európskeho významu (Viedeň – Bratislava) najmä v oblasti vedy, výskumu, obchodu, turistiky a dopravy,

podporovať rozvoj vyššej a špecifickej občianskej vybavenosti v regionálnom rozvojovom póle mesta Bratislavy – Ivanka pri Dunaji a Bernolákovo,

podporovať rozvoj priemyselných parkov podľa zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov,

podporovať rozvoj priemyselného parku pre automobilový priemysel v priestore medzi obcami Lozorno a Zohor,

podporovať rozvoj mesta Bratislavy ako špecifického centra plniaceho okrem funkcie hlavného mesta štátu aj funkciu centra európskeho významu,

podporovať budovanie rozvojových osí, a to:

prvého stupňa: Bratislava – Modra – Trnava – Žilina, záhorská rozvojová os Bratislava – Malacky – Kúty – štátna hranica s Českou republikou,

druhého stupňa: žitnoostrovná os Bratislava – Dunajská Streda,

tretieho stupňa: malokarpatská os Modra – Smolenice, podunajská os Senec – Galanta – Nové Zámky.

V oblasti rozvoja rekreácie a cestovného ruchu

usmerňovať funkčno–priestorový subsystém cestovného ruchu a rekreácie v zhode s prírodnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja najmä Bratislavy na každotýždennú a koncotýždennú rekreáciu, ako aj účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku,

podporovať v komplexnosti podunajský pás až po Gabčíkovo s cieľom prepojenia Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane rekreačného územia v lokalite Jarovského ramena, zdrže Hrušov a medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja; zohľadniť tak dunajskú vodnú turistickú trasu stredoeurópskeho významu, ktorá je daná vodnou magistrálou Rýn – Mohan – Dunaj a od Devína aj s prepojením na rieku Moravu,

podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčno–priestorového systému prímestskej rekreácie,

podporovať prepojenie rekreačného prostredia pri Dunaji s Malými Karpatmi priečnym pásom cez Podunajskú nížinu v trase Hamuliakovo – Ivanka pri Dunaji – Svätý Jur – Limbach v strede s rekreačnou zónou Ivanka pri Dunaji, Most na Ostrove a Zálesie, na ktorej území sa tento pás križuje s rekreačným pásom pozdĺž Malého Dunaja; v rámci priečneho pásu sa zabezpečí značná časť nárokov obyvateľov východných štvrtí Bratislavy a súčasne sa vytvorí žiaduci ekologicky významný zelený pás,

podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja s trasami smerom na Záhorie, Malé Karpaty a na Považie,

zamerať sa v chránených územiach (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Záhorie a maloplošné chránené územia) predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných zariadení, nerozširovať ich zastavané územie a nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obcí nachádzajúcich sa vo vhodnej polohe k rekreačnému prostrediu (platí pre všetky priestory, nielen vo vzťahu ku chráneným územiam); pri zabezpečení prostredia pre rekreáciu a turistiku vychádzať zo zásady vytvárať rekreačné krajinné (územné) celky,

nadviazať na medzinárodný turizmus rozvíjaním poznávacieho cestovného ruchu a tiež sledovaním turistických tokov a dopravných trás (cestných, vodných) prechádzajúcich, prípadne končiacich v kraji a v Bratislave; venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému a tranzitnému cestovnému ruchu,

prepojiť dôslednejšie ciele poznávacieho a rekreačného turizmu,

podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčno–priestorového systému prímestskej rekreácie,

využiť v aktívnom turizme bohatú, etnicky rôznorodú štruktúru kraja (slovenská, maďarská, chorvátska, nemecká).

V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu

rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného plánu veľkého územného celku,

zabezpečiť protieróznu ochranu pôdneho fondu vegetáciou v rámci riešenia projektov pozemkových úprav,

podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným spôsobom obnovy a pod. v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj, Vydrica, Mláka, Roštún – Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty – Uľanská mokraď, Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod.,

spresniť a novovybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky územného systému ekologickej stability, najmä biokoridor Malý Dunaj – Dunaj, biocentrá Záhoria a Malých Karpát a pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

v nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, a to takto:

pri lesných ekosystémoch zabezpečiť preradenie z lesov hospodárskych do lesov ochranných, prípadne lesov osobitého určenia s osobitým spôsobom hospodárenia,

pri prvkoch regionálneho územného systému ekologickej stability charakteru lúčnych porastov prejsť na extenzívne využívanie (pravidelné kosenie, nepoužívanie agrochemikálií, či už umelých hnojív alebo ochranných prostriedkov),

pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných tokov a ich nív, ale aj umelo založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj bez zásahu,

zabrániť ďalšej monokulturizácii prvkov územného systému ekologickej stability – pri jednotlivých prvkoch územného systému ekologickej stability podľa potreby zabezpečiť obnovu pôvodného druhového zloženia – lúk, lesných ekosystémov a pod.,

prispôsobovať vedenie trás dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry mimo komplexov lesov, aby sa netrieštili, prípadne ich okrajom,

zamedziť holorubný spôsob ťažby v biokoridoroch, biocentrách a na vyznačených genofondových plochách,

prinavrátiť prednostne v územiach dotknutých výstavbou Vodného diela Gabčíkovo dočasne vyňaté lesné pozemky lesnému hospodárstvu a počas ďalšieho rozvoja podporovať prednostne koncepčné zalesnenie územia ako náhradu za trvalo odňaté pozemky lesnému hospodárstvu,

spresniť pri biocentrách v rámci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty hranicu na základe podrobného prieskumu (Nad Jurom, Vajnorská dolina, Zbojníčka, Panský les, Pekná cesta, Hrubý vrch),

vytvoriť pufrovacie zóny v okolí jednotlivých biocentier a biokoridorov zo zatrávnených zón ponechaných sukcesii,

zabezpečiť v biocentre dropa špeciálne agrobiocenózy zamerané na udržanie jeho populácie,

eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, poľnohospodárskej chemizácie, znečistenia vodných tokov a pod.),

zabezpečiť funkčno-priestorové previazanie územne samostatných častí Bratislavského lesného parku, t. j. Devínskej Kobyly – Sitiny – masívu Malých Karpát,

odstrániť skládky odpadu lokalizované v územiach prvkov územného systému ekologickej stability,

regulovať intenzitu poľnohospodárskej výroby v ochranných zónach prvkov územného systému ekologickej stability,

regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územného systému ekologickej stability a na územiach osobitnej ochrany prírody,

zlepšiť štruktúru využitia zeme výsadbou plôch krajinnej a verejnej zelene; na výsadbu verejnej zelene v plnej miere využiť nepoužívané plochy pozdĺž antropogénnych líniových prvkov – cesty, hranice honov, kanály a pod.,

vytvoriť súbor remízok slúžiacich ako refúgiá živočíchov v otvorenej poľnohospodárskej krajine; pri výsadbe zelene podporovať výber prirodzených spoločenstiev,

zabezpečiť revitalizáciu tokov a sprietočnenie mŕtvych ramien a oživiť monotónnu poľnohospodársku krajinu,

budovať sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,

zabezpečiť územnú ochranu všetkým chráneným územiam,

v záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva vylúčiť urbanistické zásahy do viníc a vinohradov na súvislom území južného svahu Malých Karpát ako územia jedinečného z hľadiska prírodných podmienok a územia rozhodujúceho pre slovenské vinohradníctvo,

zabezpečiť územnú ochranu malokarpatských lesov a alúvia rieky Morava a Podunajska s presne vymedzeným funkčným využitím,

vykonať náhradnú výsadbu 30 ha stromovej zelene v území obce Lozorno,

realizácia výstavby priemyselného parku Vasková – Pod Marheckými rybníkmi je podmienená spracovaním Správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie.

V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrnohistorického dedičstva

zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji územia pamiatkových rezervácií (Bratislava, Veľké Leváre), pamiatkových zón (Bratislava – CMO, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Rača, Rusovce, Vajnory, Záhorská Bystrica, Marianka, Modra), územia historických jadier miest a obcí, známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, národné kultúrne pamiatky (Bratislava – počet 8, hrad Červený Kameň, Modra – súbor so vzťahom k Ľ. Štúrovi), kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, novodobé architektonické a urbanistické diela, areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, historické technické diela,

rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma,

rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie,

rešpektovať vplyv najbližšieho okolia na kraj (súvisiace územia myjavského, trnavského a komárňanského regiónu v Trnavskom kraji, Trenčianskom kraji a Nitrianskom kraji),

rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti Záhoria, Malých Karpát a ich predhoria a Žitného ostrova,

rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno–klimatické oblasti,

uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle,

rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (vinohradnícke tradície v Malokarpatskej oblasti, etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území).

V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry

rešpektovať, prípadne rezervovať koridory železnice medzinárodného významu ako súčasť multimodálnych koridorov a dopravných sietí zaradených podľa európskych dohôd (AGC, AGTC):

trať č. 110 a 132 Břeclav – Bratislava – Rusovce – štátna hranica s Maďarskom (C–E61),

trať č. 120 Bratislava – Žilina a trať Bratislava – Petržalka – štátna hranica s Rakúskom (C–E63),

trať č. 130 Bratislava – Štúrovo (C–E61),

trať č. 111 a 131 štátna hranica s Rakúskom – Bratislava – Devínska Nová Ves – Komárno (C–E52),

rezervovať koridor pre trasu vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice diaľnice D61 po odbočku Čierna voda a ďalej pozdĺž diaľnice D61 smerom na Považie,

chrániť koridor

železničnej spojovacej trate Lamač – Briežky,

pre integrovaný systém prímestskej a mestskej hromadnej dopravy na trase Bratislava predmestie – Bratislava filiálka na základe overenia urbanistickej štúdie Bratislava-Nové Mesto a výsledkov špecifickej preverovacej štúdie,

pre predĺženie trate O112 Plavecký Mikuláš – Jablonica,

rezervovať územie pre

medzinárodnú železničnú stanicu Bratislava hlavná stanica,

priechodovú medzinárodnú stanicu Bratislava-Nové Mesto s rozvojom v rozsahu koľajiska stanice,

rozvoj uzlovej stanice Zohor,

rešpektovať priestorovú rezervu pre

ústrednú nákladnú stanicu,

odstavnú stanicu Žabí majer,

východnú stanicu v rozsahu pozemkov železníc Slovenskej republiky,

priechodovú hraničnú stanicu Petržalka – Kittsee,

nákladnú stanicu Pezinok, šenkvické zhlavie,

rešpektovať zámer rozvoja centra prepravy tovarov v rozsahu, ktorý sa určí na základe urbanistickej štúdie Bratislava-Pálenisko,

vytvoriť systém prístavov pre malé a športové plavidlá na vodných tokoch a zabezpečiť ich lokalizáciu v rámci príslušných územných plánov sídelných útvarov,

rezervovať a rešpektovať koridory cestnej siete medzinárodného významu (siete TINA a AGR),

rešpektovať cestné trasy multimodálnych európskych koridorov IV., V.a. (diaľnice D1, D2),

zachovať trasy európskej siete AGR s ich prednostným vedením v trasách diaľnic,

rezervovať koridory na prepojenie diaľničných trás

D2 Bratislava, Lamačská cesta – staré Grunty,

D1 Bratislava, Mierová ulica – Senecká cesta,

D1 Bratislava, Viedenská cesta – Prístavný most,

rezervovať koridory pre cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach

Bratislava

Rovinka – južný cestný ťah R 11,5/100, obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),

Dunajská Lužná – južný cestný ťah R 11,5/100, obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),

Pezinok – prieťah II/502 MS 14/60, dvojpruh sídlom,

Vinosady – prieťah II/502 S 22,5/80, štvorpruh sídlom,

Modra – obchvat II/502 S 22,5/80, východný odklon, 1/2 profil,

Malacky – I/2 S 11,5/80, II/503 C 9,5/80 obchvat, preložka,

Záhorská Ves – Kostolište – II/503 C 9,5/70,

Viničné – II/503 S 11,5/80 prieťah MS 14/60,

horský priechod Pezinská Baba – II/503 S 9,5/80,

vonkajší dopravný polkruh v Bratislave – Bojnická, tunel pod Malými Karpatmi, diaľnica D2 (ďaleký výhľad S 22,5/80),

nultý dopravný okruh okolo Bratislavy od križovatky D2 x D4 v Bratislave – mestská časť Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, Bratislava – mestská časť Vajnory, tunel pod Karpatmi, Marianka, napojenie na D2 južne od Stupavy s výhľadovým pokračovaním severne od Bratislavy – mestskej časti Devínska Nová Ves súbežne so železničným mostom cez rieku Morava na štátnu hranicu s Rakúskom. Prípadná výhľadová realizácia úseku nultého okruhu od križovatky diaľnice D2 po štátnu cestu s Rakúskom je podmienená výsledkami posúdenia vplyvu celej trasy nultého okruhu na životné prostredie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie v znení neskorších predpisov,

rezervovať priestor na napojenie priemyselných a technologických parkov na železničnú trať, a to: priemyselný park Malacky juh, priemyselno-technologický park Vasková – Pod Marheckými rybníkmi, priemyselný park Jabloňové a priemyselný park Zohor,

rezervovať koridor na napojenie priemyselno-technologického parku Vasková – Pod Marheckými rybníkmi na diaľnicu D2 a cestu I/2 s rezervovaním priestoru pre mimoúrovňové križovatky s týmito cestami.

V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry

chrániť koridor na realizáciu prepojenia 400 kV Stupava – Viedeň,

chrániť územnú rezervu pre uvažovaný tretí uzol TR 400/110 kV vrátane napojenia na vzdušné vedenie 400 kV v lokalite východne od Bratislavských energetických závodov v katastrálnom území Vajnory,

rešpektovať koridory existujúcich a navrhovaných vedení,

upresniť a chrániť koridor pre ropovod a produktovody Schwechat – Slovnaft,

pokračovať vo výstavbe podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,

rezervovať a chrániť koridor pre medzinárodný vysokotlakový plynovod Kittsee – Bratislava,

zabezpečiť ochranu Bratislavy pred tisícročnou vodou,

preferovať výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov,

podporovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov a chrániť koridor pre prívod vody zo Žitného ostrova na Záhorie,

venovať zvýšenú pozornosť ochrane vodných zdrojov, najmä veľkokapacitných,

rezervovať územie pre Vodné dielo Wolfsthal,

spresniť a chrániť koridory napojenia priemyselných parkov na sieť technickej infraštruktúry,

chrániť územnú rezervu pre TR 400/110 kV Petržalka III vrátane napojenia na 400 kV sieť.

V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva

podporiť doriešenie problematiky ekologického zneškodňovania komunálnych odpadov z územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

zabezpečiť postupnú sanáciu, prípadne rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých environmentálnych záťaží do roku 2005,

sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody,

riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,

doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja,

zabezpečiť lokality na výstavbu zariadení na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov,

zabezpečiť na území kraja plochy pre plánovaný systém kontajnerizácie na nakladanie s nebezpečným odpadom a sieť recyklačných stredísk nebezpečných odpadov v etape rokov 1997 – 2000.

sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,

trasa vysokorýchlostnej trate v hraniciach mesta Bratislavy od ústrednej nákladnej stanice pozdĺž diaľnice D61 po odbočku Čierna voda a ďalej pozdĺž diaľnice D61 smerom na Považie,

trasa a zariadenia pre

integrovaný systém prímestskej a mestskej hromadnej dopravy na trase Bratislava predmestie – Bratislava filiálka na základe overenia v urbanistickej štúdii Bratislava–Nové Mesto a výsledkov špecifickej preverovacej štúdie,

na predĺženie trate O112 Plavecký Mikuláš – Jablonica,

územie a zariadenia na

rozvoj medzinárodnej železničnej stanice Bratislava hlavná stanica,

rozvoj uzlovej stanice Zohor,

diaľničné trasy:

D2 Bratislava, Lamačská cesta – Staré grunty,

D61 Bratislava, Mierová ulica – Senecká cesta,

D61 Bratislava, Viedenská cesta – Prístavný most,

cesty, obchvaty a prieťahy ciest pri sídlach

Bratislava

Rovinka – južný cestný ťah R 11,5/100, obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),

Dunajská Lužná – južný cestný ťah R 11,5/100, obchvat (ďaleký výhľad R 22,5/100),

Pezinok – prieťah II/502 MS 14/60, dvojpruh sídlom,

Vinosady – prieťah II/502 S 22,5/80, štvorpruh sídlom,

Modra – obchvat II/502 S 22,5/80, východný odklon, 1/2 profil,

Malacky – I/2 S 11,5/80, II/503 C 9,5/80 obchvat, preložka,

Kostolište – II/503 S 9,5/70,

Viničné – II/503 S 11,5/80 prieťah MS 14/60,

horský priechod Pezinská Baba – II/503 S 9,5/80,

vonkajší dopravný polkruh v Bratislave – Bojnická, tunel pod Malými Karpatmi, diaľnica D2 (ďaleký výhľad S 22, 5/80),

nultý dopravný okruh okolo Bratislavy – križovatka D2/D61 v Bratislave – mestskej časti Jarovce a ďalej smer nový most cez Dunaj, Rovinka, Most pri Bratislave, Ivanka pri Dunaji, Bratislava – mestská časť Vajnory, tunel pod Malými Karpatmi, Marianka s napojením na D2 pri Stupave (ďaleký výhľad S 22,5/80),

rezervovať územie pre výhľadovú možnosť predĺženia nultého okruhu od diaľničnej križovatky s D2 pri Stupave k štátnej hranici s Rakúskom s mimoúrovňovými pripojeniami na cestu II/505 severovýchodne od areálu Volkswagenu a s uvažovanou miestnou komunikáciou vedenou súbežne s traťou č. 110,

trasy a zariadenia integrovaného systému prímestskej a mestskej hromadnej dopravy,

vedenie na prepojenie 400 kV Stupava – Viedeň,

územie a zariadenia pre uvažovaný tretí uzol TR 400/110 kV vrátane napojenia na vzdušné vedenie 400 kV v lokalite východne od Bratislavských energetických závodov v katastrálnom území Vajnory,

ropovod a produktovody Schwechat – Slovnaft,

stavby podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,

vysokotlakový plynovod Kittsee – Bratislava a s tým spojené zariadenia,

protipovodňové stavby na zabezpečenie ochrany Bratislavy pred tisícročnou vodou,

kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov,

vodovod na zásobovanie obyvateľstva a priemyselných parkov pitnou vodou z bratislavského vodárenského systému (Lamač – Záhorská Bystrica – Stupava – Malacky) a prívod vody Šamorín – Senec – Trnava – Senica a dobudovanie akumulačného objemu vodojemu Lamač III. tlakové pásmo,

územie a zariadenia Vodného diela Wolfsthal,

územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,

stavby a zariadenia na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov,

vybavenie priemyselných parkov:

napojenie technologického parku Jarovce – Kittsee na cesty medzi diaľničnou križovatkou D4 s D2 pri Bratislave – mestskej časti Jarovce a štátnou hranicou s Rakúskom,

napojiť technologický park Malacky sever na diaľnicu D2 v priestore križovania s cestou II/590 s dobudovaním komunikačnej kostry mesta v riešenom priestore s vybudovaním cestného prepojenia na cestu II/590 v priestore Kostolišťa,

napojenie priemyselného parku Malacky juh a priemyselno–technologického parku Vasková – Pod Marheckými rybníkmi na diaľničnú križovatku cesty II/503 diaľnicou D2 dobudovaním komunikačnej kostry mesta v priestore medzi železnicou a diaľnicou,

vybudovať pripojenie priemyselného parku Jabloňové na cestu II/501 obchvatom po západnom okraji obce s predpokladom mimoúrovňového križovania železničnej trate č. 112,

pripojiť priemyselný park Vištuk – Polanka úpravou miestnej komunikácie na cestu III. triedy č. 5041 v obci,

napojenie priemyselno–technologického parku Vasková – Pod Marheckými rybníkmi na diaľnicu D2 a cestu I/2 s mimoúrovňovými križovatkami s týmito cestami v priestore obce Plavecký Štvrtok.