166/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016
166
ZÁKON
z 24. apríla 2003
o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§1
(1)
Tento zákon ustanovuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok používa.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona.1)
§2
(1)
Informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom na
a)
vyhľadávanie, otváranie, skúmanie a vyhodnocovanie poštových zásielok2) a iných dopravovaných zásielok,
b)
získavanie obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí3) vrátane odpočúvania telefónnej komunikácie,
c)
vyhotovovanie obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov.
(2)
Informačno-technické prostriedky môže používať Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa (ďalej len „orgán štátu“) v rozsahu podľa osobitných predpisov.4)
(3)
Používanie informačno-technických prostriedkov pre Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colnú správu technicky zabezpečuje Policajný zbor po predložení písomného súhlasu zákonného sudcu udeleného orgánu štátu, pre ktorý sa použitie informačno-technického prostriedku zabezpečuje.
(4)
Používanie informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) pre Vojenské spravodajstvo na základe písomnej žiadosti a po predložení písomného súhlasu zákonného sudcu technicky zabezpečuje Policajný zbor.
(5)
Pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej služby5) sa môže použiť len taký informačno-technický prostriedok, ktorý umožní okamžite identifikovať koncové telekomunikačné zariadenie, ktoré bolo použité na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej služby, ktorý neumožní vymazanie údajov identifikujúcich toto zariadenie a ktorý neumožňuje vymazanie času odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej služby.
(6)
Príslušník alebo zamestnanec orgánu štátu, ktorý plní úlohy súvisiace s technickým zabezpečením používania informačno-technických prostriedkov, sa musí podrobiť psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti v lehotách určených vedúcim orgánu štátu.
(7)
Orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická osoba alebo právnická osoba nesmie mať v držbe ani použiť informačno-technický prostriedok.
§3
(1)
IInformačno-technický prostriedok možno použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahraničnopolitických záujmov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, získavanie informácií zo zahraničných zdrojov, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných a ak dosiahnutie tohto účelu inak by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené; informačno-technické prostriedky možno v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva použiť aj mimo územia Slovenskej republiky v rozsahu úloh podľa osobitných predpisov.5a) Použitím informačno-technického prostriedku sa môže základné právo alebo sloboda obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúži.
(2)
Údaje získané informačno-technickými prostriedkami možno použiť výlučne na dosiahnutie účelu pri plnení úloh štátu, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 1.
§4
(1)
Informačno-technické prostriedky možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas“) len na nevyhnutný čas, najdlhšie však na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu. Ak je nevyhnutné použiť naraz alebo následne niekoľko druhov informačno-technických prostriedkov, každý z nich možno použiť len v rozsahu výslovne udeleného súhlasu. Ak sa má informačno-technický prostriedok použiť v miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, zákonný sudca rozhodne aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta.
(2)
Zákonný sudca, ktorý dal súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, môže na základe novej žiadosti dobu použitia predĺžiť, zakaždým však najviac o ďalších šesť mesiacov, ktoré začnú plynúť dňom udelenia ďalšieho súhlasu (ďalej len „ďalší súhlas“). Ďalší súhlas sa musí udeliť v písomnej forme najneskôr v posledný deň plynutia lehoty podľa odseku 1. Ak lehota podľa odseku 1 uplynie a ďalší súhlas nie je udelený, použitie informačno-technického prostriedku sa musí skončiť v posledný deň lehoty určenej v súhlase.
(3)
Žiadosť o použitie informačno-technického prostriedku (ďalej len „žiadosť“) sa predkladá písomne súdu príslušnému podľa § 4a. Žiadosť musí obsahovať
a)
druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť, miesto jeho použitia, ak to povaha veci umožňuje, navrhovaný čas trvania jeho použitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento prostriedok použiť,
b)
informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť,
c)
dôvody na použitie informačno-technického prostriedku.
Súd nesmie rozhodnúť o žiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náležitosti, a takúto žiadosť vráti žiadateľovi.
(4)
Žiadosť predkladá orgán štátu, ktorý zamýšľa použiť informačno-technický prostriedok na uplatnenie svojej zákonom ustanovenej pôsobnosti (§ 2 ods. 2).
(5)
Proti rozhodnutiu o súhlase nemožno podať opravný prostriedok.
(6)
Zákonný sudca, ktorý dal súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov ich použitia. Ak dôvody pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení ich používania.
§4a Príslušnosť súdu
(1)
Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa tohto zákona je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
(2)
Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útvar; alebo krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.
§5
(1)
Policajný zbor vo výnimočnom prípade, ak existuje dôvodné podozrenie z páchania trestného činu, pri ktorom možno použiť informačno-technický prostriedok na plnenie úloh Policajného zboru, vec neznesie odklad a súhlas zákonného sudcu nemožno vopred získať, môže použiť informačno-technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu. Policajný zbor je povinný oznámiť začatie použitia informačno-technického prostriedku zákonnému sudcovi do jednej hodiny od začatia použitia informačno-technického prostriedku a predložiť zákonnému sudcovi žiadosť podľa § 4 ods. 3 do šiestich hodín od začatia použitia informačno-technického prostriedku; žiadosť musí obsahovať aj čas začatia použitia informačno-technického prostriedku.
(2)
Ak Policajný zbor nedostane dodatočný písomný súhlas zákonného sudcu do 12 hodín od začiatku použitia informačno-technického prostriedku alebo ak zákonný sudca nevyhovie žiadosti o dodatočný súhlas, jeho použitie sa bezodkladne skončí. Takto získané informácie nesmú byť použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom orgán štátu, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.
§6
(1)
Orgán štátu je povinný v priebehu použitia informačno-technických prostriedkov sústavne skúmať, či trvajú dôvody ich použitia. Ak tieto dôvody pominuli, je povinný použitie informačno-technických prostriedkov okamžite skončiť.
(2)
O skončení použitia informačno-technických prostriedkov podľa odseku 1 orgán štátu je povinný informovať zákonného sudcu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o súhlase podľa § 4.
(3)
Orgán štátu vedie prehľad o počtoch vydaných súhlasov a odmietnutých žiadostiach, pričom zodpovedá za jeho úplnosť.
§7
(1)
Kópiu zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového záznamu (ďalej len „záznam“), ktorý bol vyhotovený použitím informačno-technického prostriedku, možno postúpiť len vecne a miestne príslušnému štátnemu orgánu, ak záznam môže byť dôkazom v konaní vedenom pred príslušným štátnym orgánom v medziach jeho zákonom ustanovenej právomoci; to neplatí, ak ide o postúpenie záznamu alebo jeho kópie v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu6a) a tiež na účely jeho jazykového prekladu, odtajnenia vrátane jeho dešifrovania alebo dekódovania, ak osoba, ktorej sa má záznam alebo jeho kópia takto poskytnúť, podpíše vyhlásenie o mlčanlivosti. Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo inej samosprávy.
(2)
Ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní,1) vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku; k písomnému záznamu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný prepis. Informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok.
(3)
Ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku.
(4)
Ak sa pri použití informačno-technického prostriedku vyhotovil záznam a neskôr sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu použitia informačno-technického prostriedku, orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil, je povinný bezodkladne záznam zničiť.
(5)
O zničení záznamu alebo iného výsledku sa vyhotoví písomná zápisnica, v ktorej sa uvedie dôvod zničenia záznamu alebo výsledku, osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila použitie informačno-technického prostriedku, v rozsahu titul, meno, priezvisko a jej funkcia, osobné údaje osoby, ktorá nariadila alebo schválila zničenie záznamu alebo iného výsledku, v rozsahu titul, meno, priezvisko a jej funkcia a osobné údaje zákonného sudcu, ktorý bol prítomný pri jeho zničení, v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia, identifikácia príslušného súdu. Záznam alebo iný výsledok použitia informačno-technického prostriedku sa pred zničením nesmie skopírovať ani prepísať do písomnej alebo akejkoľvek inej podoby.
§8
§8a
(1)
Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších siedmich členov komisie. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.
(2)
Šiestich členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to dvoch členov z každého z uvedených výborov, a to tak, aby zo zvolených členov komisie traja boli zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a traja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne, aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.
(3)
Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
(4)
Členom komisie voleným podľa odseku 3 môže byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“, dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(5)
Členstvo v komisii zaniká
a)
zánikom mandátu poslanca alebo zánikom členstva vo výbore podľa odseku 2,
b)
skončením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
doručením písomného oznámenia o vzdaní sa členstva v komisii predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
odvolaním člena komisie Národnou radou Slovenskej republiky,
e)
smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho.
(6)
Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne, kedykoľvek z vlastného podnetu alebo z podnetu výboru podľa odseku 2, alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Rokovanie komisie je neverejné.
(7)
Členovia komisie sú pri výkone kontroly oprávnení
a)
požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktorú je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe,
b)
požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu,
c)
vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b),
d)
vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly,
e)
robiť si poznámky, výpisy a odpisy vrátane výpisov a odpisov z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice o zničení záznamu do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch,
f)
použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.
(8)
V osobitnej evidencii podľa odseku 7 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce orgánu štátu s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.6a)
(9)
Osobitnú evidenciu podľa odseku 7 písm. a) tvorí
a)
žiadosť,
b)
súhlas a ďalší súhlas,
c)
informácia o priebehu použitia informačno-technického prostriedku,
d)
informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku,
e)
zápisnica o zničení záznamu.
(10)
Členovia komisie sú pri výkone kontroly povinní
a)
vopred oznámiť príslušnému orgánu štátu predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly,
b)
dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu,
c)
prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu.
(11)
Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technického prostriedku pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu,8a) ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo orgán štátu viazaný, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.
(12)
Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti komisie poskytnúť komisii všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 8; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.
(13)
O výsledku kontroly vypracuje komisia protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predloží príslušnému výboru podľa odseku 2 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu.
(14)
Ak príslušný výbor podľa odseku 2 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.
(15)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej ochrany alebo inej právnej ochrany.
§9
(1)
Národná rada Slovenskej republiky na uplatnenie svojej ústavnej pôsobnosti kontrolovať dodržiavanie zákonov dva razy ročne v pléne prerokuje správy výborov podľa § 8a ods. 2 o stave použitia informačno-technických prostriedkov. Súčasťou správ predkladaných plénu musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov vrátane informácie o zodpovednosti osôb podľa § 8. Správami sa nesmie odhaliť totožnosť osôb, proti ktorým sa použili informačno-technické prostriedky, ani inak porušiť ich právo na súkromie. Správou sa nesmie odhaliť ani totožnosť osoby, ktorá sa v súlade so zákonom podieľala na použití informačno-technického prostriedku.
(2)
Správu prerokovanú v pléne môžu uverejniť hromadné informačné prostriedky. Súčasťou správy uverejnenej v hromadných informačných prostriedkoch nesmú byť utajované skutočnosti. Náklady uverejnenia nejdú na ťarchu štátneho rozpočtu.
(3)
Vedúci orgánu štátu s právomocou používať informačno-technické prostriedky do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti výboru podľa § 8a ods. 2 je povinný žiadateľovi poskytnúť v súlade so zákonom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov. Počas svojej neprítomnosti je vedúci orgánu štátu povinný určiť osobu, ktorá v jeho mene splní túto povinnosť.
(4)
Členovia výboru podľa § 8a ods. 2 majú právo v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu vstupovať do chránených priestorov orgánu štátu, ktorý má právo používať informačno-technické prostriedky podľa § 2.
§10
Ak bol podaný návrh na vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitných zákonov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, príslušný na rozhodovanie je súd určený podľa doterajších predpisov.
§11 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 7 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 2.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1999 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. sa mení takto:
§ 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 422/2002 Z. z. sa mení takto:
1.
§ 35 sa vypúšťa.
2.
V § 36 sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
3.
§ 37 a 38 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 17a sa vypúšťajú.
4.
V § 69a ods. 3 sa slová „osobitné kategórie osobných údajov27c)“ nahrádzajú slovami „osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života (ďalej len „osobitné kategórie osobných údajov").
5.
§ 76a sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Osobnými údajmi podľa odsekov 1, 2 a 4 až 7 sú meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu. Ustanovenia osobitného zákona27) o povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie údajov podľa odsekov 1 a 2 nepoužijú.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve sa mení takto:
§ 12, 13 a 14 sa vypúšťajú.
Čl. VI
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 422/2002 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 23 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
2.
V § 24 sa vypúšťajú odseky 2 až 6.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
3.
§ 25 sa vypúšťa.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem § 2 ods. 4 v čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2004.
Rudolf Schuster v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
2)
§ 5 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
4)
§ 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
§ 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 34 zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
§ 23 a 24 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
§ 24 zákona č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
§ 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
§ 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 34 zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
§ 23 a 24 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
§ 24 zákona č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
5)
§ 5 zákona č. 195/2000 Z. z.
5a)
6a)
7)
§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
8)
§ 158, 178 a 257a zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
§ 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
§ 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
