95/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2004 do 31.12.2004
95
ZÁKON
z 1. februára 2002
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
c)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d)
sprostredkovanie poistenia,
e)
výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania podľa osobitných predpisov.1)
Vymedzenie základných pojmov
§2
(1)
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv o sprostredkovaní poistenia s poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi, ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
(2)
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv. Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.
(3)
Správou poistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy.
(4)
Správou zaistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu zaistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy a jej zúčtovania, evidenciou zmien v zaistení až po zánik zaistnej zmluvy.
(5)
Poistným rizikom je možnosť vzniku náhodnej udalosti, s ktorou je spojená povinnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek poskytnúť poistné plnenie vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
(6)
Poistným kmeňom je súbor uzavretých poistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok, ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvy.
(7)
Likvidáciou poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej udalosti.
(8)
Osobou podľa tohto zákona sa rozumie právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
(9)
Technickou úrokovou mierou je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistnomatematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistnomatematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§3
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov2) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo v zaisťovni, alebo zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii uvedenej v § 6 ods. 2 písm. d) v pobočke zahraničnej poisťovne, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta, alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako poisťovací maklér, ktorému bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti, alebo poisťovací agent, ktorému bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odňatím príslušného povolenia,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni, finančnej inštitúcii alebo vo funkcii uvedenej v § 13 ods. 8 písm. b) v poisťovacom maklérovi alebo poisťovacom agentovi, na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,4) alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 49 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,4a)
6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov4b) v oblasti finančného trhu,
7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia,
b)
c)
skupinou s úzkymi väzbami dve fyzické osoby alebo právnické osoby alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 %, alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv"),
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy alebo nepriamy podiel najmenej 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe; na účely dohľadu na konsolidovanom základe sa kontrolou rozumie aj priamy alebo nepriamy podiel najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku,
2.
právo vymenúvať alebo odvolávať predstavenstvo, väčšinu členov predstavenstva, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci vplyv"), ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena f), ako aj akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f),
i)
poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,
j)
členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
k)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
l)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom poistení, členský štát,
1.
na území ktorého sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné prostriedky akéhokoľvek druhu,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace, ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, a ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje; prevádzkarňou sa rozumie sídlo právnickej osoby alebo priestor, v ktorom právnická osoba vykonáva svoju činnosť,
m)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho predpisu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,
n)
matematickou rezervou technická rezerva na životné poistenie alebo technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
o)
domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie
1.
poisťovne, ktorá kryje záväzky z poistenia, alebo
2.
poisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky z poistenia,
p)
ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z iného členského štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne alebo o činnosti poisťovne z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,
q)
členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu, alebo ich pobočkami, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu,
r)
zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných v tejto mene.
DRUHÁ ČASŤ | VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Sprostredkovanie poistenia
§ 13 - Zrušený od 1. 9. 2005.
(1)
Sprostredkovaním poistenia je
a)
činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzavretie poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť,
b)
poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a),
c)
spolupráca pri likvidácii poistných udalostí,
d)
zisťovanie a hodnotenie poistného rizika,
e)
poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva.
(2)
Sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej republiky môže vykonávať len poisťovací maklér alebo poisťovací agent.
(3)
Poisťovacím maklérom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra a ktorá vykonáva sprostredkovanie poistenia podľa odseku 1 na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia s osobou, ktorá má záujem o uzavretie poistnej zmluvy.
(4)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra rozhoduje úrad na základe žiadosti.
(5)
V žiadosti o povolenie podľa odseku 4 je žiadateľ povinný uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, vrátane mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktoré sú členmi jej štatutárneho orgánu,
b)
výšku základného imania, ak ide o právnickú osobu.
(6)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 4 je
a)
výpis z obchodného registra, ak ide o osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, alebo iný doklad preukazujúci jej vznik, ak sa osoba nezapisuje do obchodného registra,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odsekov 7 a 8.
(7)
Ak je žiadateľom fyzická osoba, na udelenie povolenia podľa odseku 3 musí spĺňať tieto podmienky:
a)
dôveryhodnosť podľa § 3 písm. a),
b)
dosiahla vek 18 rokov,
c)
je plne spôsobilá na právne úkony,
d)
má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie a najmenej päťročnú prax v poisťovníctve alebo má ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročnú prax v poisťovníctve, alebo zložila odbornú skúšku, ktorej obsahom je najmä preverenie znalostí právnych predpisov v oblasti poisťovníctva.
(8)
Ak je žiadateľom právnická osoba, na udelenie povolenia podľa odseku 3 musí spĺňať tieto podmienky:
a)
fyzické osoby, prostredníctvom ktorých bude vykonávať povolenú činnosť, spĺňajú podmienky podľa odseku 7 písm. a) až c),
(9)
O žiadosti podľa odseku 4 rozhodne úrad v lehote do 30 dní od podania žiadosti.
(10)
Poisťovacím agentom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) v mene poisťovne alebo v mene pobočky zahraničnej poisťovne. Právnická osoba alebo fyzická osoba je oprávnená vykonávať tieto činnosti pre viac ako jednu poisťovňu, pre viac ako jednu pobočku zahraničnej poisťovne alebo súčasne pre poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, len ak jej bolo úradom udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta.
(11)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta rozhoduje úrad na základe žiadosti. Na udelenie tohto povolenia sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 5 až 9.
(12)
Úrad žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta zamietne, ak poisťovací maklér alebo poisťovací agent nesplní niektorú podmienku uvedenú v odsekoch 7 a 8.
(13)
Poisťovací maklér alebo poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach podľa odseku 5 písm. a) a odseku 7 písm. a) a c).
(14)
Poisťovací maklér môže začať vykonávať činnosť podľa odseku 1, až keď sa poistí pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia, a to s limitom poistného plnenia minimálne 5 000 000 Sk. Kópiu poistnej zmluvy je poisťovací maklér povinný predložiť úradu do 15 dní odo dňa jej uzavretia. Za škody spôsobené poisťovacím agentom pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) zodpovedá poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
(15)
Podmienky podľa odsekov 7, 8 a 14 musia byť splnené nepretržite počas celej doby platnosti povolenia.
(16)
Odbornú skúšku podľa odseku 7 písm. d) zabezpečuje úrad alebo ním poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom úradu. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená úradom, je poplatok za vykonanie odbornej skúšky príjmom tejto osoby.
(17)
Obsah odbornej skúšky, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(18)
Činnosť poisťovacieho makléra a poisťovacieho agenta podlieha dohľadu podľa tohto zákona. Pre zánik povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo pre zánik povolenia na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta primerane platí ustanovenie § 10.
§14 Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného štátu, je povinná úradu písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
plán poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky,
c)
predpokladanú adresu pobočky,
d)
meno a priezvisko vedúceho pobočky a jeho zástupcu,
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť úradu udelenie povolenia na zriadenie pobočky v inom štáte; to neplatí, ak sa zriadi pobočka na území iného členského štátu.
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§15
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 14 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území členského štátu, odovzdá úrad do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 14 ods. 1 a údaje o solventnosti poisťovne podľa tohto zákona príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Ak má úrad dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení podľa § 14 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v tom prípade úrad vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až po tom, ako príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi úradu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov členského štátu pobočky, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky, najneskôr však po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky.
(3)
Poisťovňa je povinná oznámiť úradu a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 14 ods. 1 najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Dohľad nad pobočkou poisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva úrad. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom pobočky v rámci jeho menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(5)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky upozorní úrad, že pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy, úrad prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.
(6)
Ak pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území členského štátu pobočky poruší právne predpisy tohto členského štátu pobočky, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(7)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 4 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu môže od poisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(8)
Ak úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa umiestnenú pobočku.
§16
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer úradu.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť,
b)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti.
(3)
V lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle úrad príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade s § 31, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(4)
Ak úrad nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť po tom, čo jej úrad doručí informáciu podľa odseku 3.
(5)
Poisťovňa je povinná oznámiť úradu každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien. Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia primerane.
(6)
Ak úrad odníme poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinný bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb.
§17
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu doručeného úradu.
(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 úrad informuje poisťovňu z iného členského štátu.
(3)
Úrad v lehote do dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa odseku 3, najneskôr však po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 úradu.
(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná úradu písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
rozsahu záväzkov, ktoré bude pobočka poisťovne z členského štátu kryť v členskom štáte poskytovania služieb,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu a jeho zástupcu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.
(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 platia odseky 1 až 4 primerane.
§18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 16 ods. 3 úradu.
(2)
Na zmenu, ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
§19
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu.
§20
(1)
Ak úrad zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje úrad príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy, môže úrad po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odníme príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme úrad bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.
§21
(1)
Úrad informuje Komisiu Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), že odmietol odovzdať údaje podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 3 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, a svoj postup odôvodní.
(2)
Úrad oznamuje komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 20 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území iného ako členského štátu,
c)
vydanie alebo odňatie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti dcérskej spoločnosti zahraničnej poisťovne,
d)
problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území iného ako členského štátu,
e)
skutočnosť, že poisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne.
(3)
Úrad môže vyžadovať, aby mu poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, predkladala na štatistické účely správy o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
TRETIA ČASŤ | POŽIADAVKY NA PODNIKANIE V POISŤOVNÍCTVE
§22 Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
e)
technickú rezervu na životné poistenie,
f)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
g)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným a používajú sa na ich úhradu, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. g) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až f). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas úradu vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to do výšky zodpovedajúcej jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaistných zmlúv.
(6)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestnenia prostriedkov technických rezerv sa predkladá úradu podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
d)
zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.15)
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 29. Ak vykonávajú poisťovaciu činnosť na území viacerých členských štátov, musia sa prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív na území týchto členských štátov alebo na území niektorého z nich.
(9)
Ak sa zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
§22a Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu, vrátane
1.
plnení súvisiacich s odkupnou hodnotou garantovaných poistnou zmluvou,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť, ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické rezervy,
d)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné riziká, ktoré nie sú individualizované,
e)
hodnota matematických rezerv pre každú poistnú zmluvu musí byť počas celej doby jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty garantovaná.
(2)
Časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát záväzku, obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne a preukazne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej zmluvy.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť akejkoľvek osobe oboznámiť sa s podkladmi a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom poistení .
§23 Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom poistení s výnimkou životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej výšky matematickoštatistické metódy.
(3)
V druhoch poistenia, v ktorých sa poistené riziko v priebehu roka opakovane mení, sa na určenie výšky technickej rezervy na poistné budúcich období používajú matematickoštatistické metódy, ktoré prihliadajú na tento vývoj poisteného rizika.
§24 Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť uvedeným spôsobom, použijú sa matematickoštatistické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli poisťovni nahlásené, určí matematickoštatistickými metódami.
(5)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa znižuje o predpokladanú výšku vymožiteľných pohľadávok, na ktoré má poisťovňa nárok v súvislosti s poistným plnením.
(6)
Ak sa v jednotlivých druhoch životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistnomatematických metód.
§25 Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§26 Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí v neživotnom poistení z časti poistného a je určená na vyrovnávanie výkyvov vo výplatách poistných plnení budúcich rokov alebo na pokrytie mimoriadnych rizík v jednotlivých poistných odvetviach neživotného poistenia. Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa určuje metódou kvalifikovaného odhadu, a to podľa objemu poistného a poistného rizika vyplývajúceho z uzavretých poistných zmlúv a spôsobu ich zaistenia.
§27 Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistnomatematickými metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Celkové garantované zhodnotenie, ktorým je technická úroková miera a ďalšie garantované výnosy a bonusy dohodnuté v poistnej zmluve, nesmie ku dňu splatnosti poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v tento deň z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí zodpovedný aktuár.
(5)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Ministerstvo je oprávnené upraviť maximálnu výšku technickej úrokovej miery najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, ak dôjde k zmene váženého aritmetického priemeru, výnosov dlhopisov vydaných Slovenskou republikou s dobou splatnosti päť a viac rokov vydaných počas predchádzajúceho kalendárneho roka najmenej o jeden percentuálny bod voči váženému aritmetickému priemeru, výnosov dlhopisov vydaných Slovenskou republikou s dobou splatnosti päť a viac rokov počas kalendárneho roka predchádzajúceho roku začiatku platnosti aktuálnej maximálnej výšky technickej úrokovej miery.
(7)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri poistných zmluvách uzavretých od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka používať technické úrokové miery v súlade s upravenou maximálnou výškou technickej úrokovej miery.
§28 Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky takéto poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami. Ak poistná zmluva obsahuje aj plnenie v dohodnutej výške, vytvára sa aj technická rezerva podľa § 27.
§29 Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy, za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto štátov, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské štáty,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
e)
kúpiť akcie prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov alebo také akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania,15a)
h)
uložiť na termínované účty v bankách5) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom poistení,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,
o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia podľa odseku 1.
(3)
Limity jednotlivých spôsobov umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 28.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona. Spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zostavujú prehľad o umiestnení prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 a výšku prostriedkov technických rezerv zodpovedajúcu príslušnému spôsobu umiestnenia podľa odseku 1. Tento prehľad je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predkladať úradu vždy podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Ak sa poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zaviazala plniť v inej ako slovenskej mene, je povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tejto mene. To neplatí, ak
a)
by aktíva v tejto mene nepresiahli 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov a podľa právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť, je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nie sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá nepresahuje 20 % jej záväzkov v príslušnej mene.
(9)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v EUR.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov15b) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené aktívami fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.
(11)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 10, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých sa táto hodnota určuje.
(12)
Ustanovenia § 22 ods. 7, odsekov 1 až 3 a 7 až 9 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 10 a 11. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov 10 a 11 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
§30 Odvod časti poistného
(1)
Osem percent z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok je poisťovňa, ktorá vykonáva toto poistenie, povinná odviesť na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára príslušného roka. Poisťovňa je povinná odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť úradu najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotnej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roka.
§31 Solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne alebo solventnosťou pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv je poisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej poisťovňou.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovne, ktoré tvoria jej vlastné zdroje, znížená o hodnotu nehmotného majetku poisťovne a hodnotu vlastných akcií, ktoré sú v majetku poisťovne.
(5)
Vlastné zdroje poisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie voľné rezervy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase úradu možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
rozdiel medzi zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
b)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti.
(7)
Predchádzajúci súhlas nemožno udeliť, ak má úrad dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané. Predchádzajúci súhlas úradu na zahrnutie položky podľa § ods. 3 do skutočnej miery solventnosti nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa odsekov 5 alebo 6.
(8)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 EUR.
(9)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odseku 5 a odseku 6 písm. b).
(10)
Poisťovňa je povinná preukazovať úradu skutočnú mieru solventnosti a výpočet požadovanej miery solventnosti podľa stavu k 31. decembru najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.
(11)
Ustanovenia odsekov 2 až 10 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne.
(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť skutočnej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky, najmenej vo výške polovice hodnoty garančného fondu.
(13)
Poisťovací konsolidovaný celok je povinný vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške upravenej požadovanej miery solventnosti. Upravenou požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota upravenej skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej subjektmi zahrnutými do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(14)
Upravenou skutočnou mierou solventnosti poisťovacieho konsolidovaného celku sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovacieho konsolidovaného celku, ktoré tvoria vlastné zdroje subjektov zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(15)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná preukazovať úradu upravenú skutočnú mieru solventnosti a výpočet upravenej požadovanej miery solventnosti.
(16)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví spôsob
a)
výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
c)
výpočtu, preukazovania a lehotu na preukázanie upravenej skutočnej miery solventnosti,
d)
výpočtu upravenej požadovanej miery solventnosti,
e)
výpočtu rizikového kapitálu a čo sa rozumie rizikovým kapitálom.
§31a Poistné
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Obchodná dokumentácia
§32
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch a zisku alebo o strate v súlade s osobitnými predpismi.16) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(2)
Ak poisťovňa podľa § 4 ods. 11 písm. b) vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom druhu poistenia využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom druhu a skutočná miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie tak, aby bolo možno hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom na základe osobitného zákona.16)
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné písomne oznámiť úradu, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený preskúmaním účtovnej závierky po schválení dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý sa má audit vykonať. Úrad je oprávnený do 30 dní po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná písomne oznámiť úradu nového audítora alebo audítorskej spoločnosti schváleného dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne. Ak úrad odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, úrad sám určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku poisťovne alebo zaisťovne vykoná.
§33
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska17) platného k tomuto dňu.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorý overuje účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, sú povinní informovať úrad o akejkoľvek skutočnosti, ktorá
a)
svedčí o porušení povinností zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
môže viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.
Oznamovacia povinnosť
§34
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárneho polroka predložiť ministerstvu a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok (ďalej len „polročná správa") a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka predložiť ministerstvu a úradu výročnú správu o svojom hospodárení (ďalej len „ročná správa").
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom alebo audítorskou spoločnosťou,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom roku,
(3)
Ak nie je v lehote na predloženie ročnej správy účtovná závierka overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť ministerstvu a úradu správu audítora alebo audítorskej spoločnosti bez zbytočného odkladu potom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa musí obsahovať
a)
účtovnú závierku za uplynulý polrok a výrok audítora alebo audítorskej spoločnosti, ak účtovnú závierku overil audítor alebo audítorská spoločnosť,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulý polrok,
c)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom polroku.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez meškania oznámiť úradu každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať ministerstvu a úradu údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 41. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať a predkladať úradu aj ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Údaje podľa odsekov 6 a 7 a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie úradu predložiť podklady a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(9)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vždy k 31. decembru zostaviť zoznam poisťovacích agentov, ktorí vykonávajú sprostredkovanie poistenia v jej mene a u ktorých sa nevyžaduje povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa § 13 a predložiť ho úradu vždy do 31. marca nasledujúceho roka. V zozname sa uvedie meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.
(10)
Poisťovňa je povinná informovať úrad osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je úrad povinný mu zaslať tieto informácie v súhrnnej podobe.
§35
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa rozhodla znížiť svoj podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo pod 10 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15) musí túto skutočnosť vopred oznámiť úradu.
(2)
Písomné oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby podľa odseku 1 alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať úrad o každej zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode15) alebo k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode15) tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo 10 %, a to najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná vždy podľa stavu k 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho ministerstvu a úradu vždy do 31. marca nasledujúceho roka.
§36 Predchádzajúci súhlas úradu
(1)
Predchádzajúci súhlas úradu je podmienkou na
a)
nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane nad limit 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15)
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva a prokuristu poisťovne alebo zaisťovne, prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas úradu nie je podmienkou na voľbu tých istých osôb do tých istých funkcií na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,
d)
zlúčenie alebo splynutie poisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou osobou alebo zlúčenie alebo splynutie zaisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou osobou; predchádzajúci súhlas úradu je podmienkou aj na rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti.14)
g)
zahrnutie položiek podľa § 31 ods. 6 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu úradu
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. g) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) rovnako,
c)
podľa odseku 1 písm. d) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c), e), f) a g) rovnako,
d)
podľa odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i) rovnako.
(3)
Na vydanie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.18)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
e)
odseku 1 písm. e) podáva poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
f)
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť,
g)
podľa odseku 1 písm. g) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach uvedených v odseku 1 písm. a) je zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa so sídlom v členskom štáte, alebo materská spoločnosť zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne a ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) touto osobou by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou tejto osoby, udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) je úrad povinný prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa § 8.
(8)
O žiadosti podľa odseku 1 písm. c) rozhodne úrad v lehote do 15 dní od jej doručenia.
(9)
Úrad v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí lehotu, v ktorej sa musí vykonať úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu; táto lehota nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov. Ak sa úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas úradu, vykoná po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí úradu, je neplatný.
§37 Zodpovedný aktuár
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistnomatematických metód pri výpočte sadzieb poistného v neživotnom poistení,
f)
použitia poistnomatematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť skutočností podľa odseku 1 písm. b) a použitia poistnomatematických metód pri vykonávaní zaisťovacej činnosti.
(3)
Zodpovedný aktuár svojím podpisom potvrdzuje správnosť údajov podľa odseku 1 na výkaze, ktorý predkladá poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne úradu, a správnosť údajov podľa odseku 2 na výkaze, ktorý predkladá zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne úradu. Na požiadanie úradu vypracuje zodpovedný aktuár k týmto výkazom vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu a predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne alebo zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne, zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov, ktorý vedie úrad. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára nepretržite počas celej doby vykonávania svojej činnosti.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť aktuára, len ak je zapísaná do zoznamu aktuárov. Úrad na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak spĺňa tieto podmienky:
a)
ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického zamerania,
b)
minimálne trojročná odborná prax v oblasti poistnej matematiky,
c)
úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára,
d)
úplná spôsobilosť na právne úkony,
e)
dôveryhodnosť podľa § 3 písm. a).
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odseku 5 písm. a), b), c) a e).
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne úrad v lehote do 30 dní od podania žiadosti.
(8)
Úrad nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky uvedené v odseku 5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje údaje podľa odseku 6 písm. a) s výnimkou rodného čísla fyzickej osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať úradu bez zbytočného odkladu každú zmenu skutočnosti podľa odseku 5 písm. d) a e) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Úrad vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5. Takáto osoba nemôže byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov odo dňa, ku ktorému úrad túto osobu zo zoznamu vyčiarkol. Svoje rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo zoznamu aktuárov oznámi úrad písomne do piatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni, pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu zodpovedného aktuára.
(12)
Úrad uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku úradu.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje úrad alebo ním poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom úradu. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená úradom, poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach, ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov. Túto povinnosť má zodpovedný aktuár aj v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať úrad.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 30. apríla nasledujúceho roka predkladať úradu správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok alebo správu o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Organizácia a riadenie poisťovne a zaisťovne
§38
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách upraviť vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom, vedúcimi zamestnancami10) poisťovne alebo zaisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a vedúcim zamestnancom10) riadiacim útvar vnútornej kontroly. Poisťovňa a zaisťovňa sú tiež povinné v stanovách rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne úradu overenú kópiu platných stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne úradu bez zbytočného odkladu organizačnú štruktúru po jej každej zmene.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať a dodržiavať pravidlá činnosti, ktoré musia upravovať účinný systém vnútornej kontroly a ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti zodpovedajúci charakteru a povahe poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.
(4)
Organizačná štruktúra a systém riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V organizačnej štruktúre poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť zahrnutý útvar vnútornej kontroly.
(5)
Vnútornou kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a postupov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vykonávaná útvarom vnútornej kontroly poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo inými osobami na základe zmluvy.
(6)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútornej kontroly o vykonanie vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(7)
Útvar vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu poisťovne alebo zaisťovne a úrad o skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie, svedčiacu o porušení povinností poisťovne alebo zaisťovne ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne predkladajú do 31. marca kalendárneho roka úradu správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútornej kontroly za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.
(9)
Zamestnanec zodpovedný za vykonávanie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(10)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti klienta a klient je povinný takejto žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa poistná zmluva v životnom poistení uzaviera prostredníctvom poisťovacieho agenta alebo poisťovacieho makléra, môže totožnosť zisťovať aj poisťovací agent alebo poisťovací maklér. Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom poistení so zachovaním anonymity klienta je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovací agent alebo poisťovací maklér povinný odmietnuť.
(11)
Na účely odseku 10 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta. Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(12)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri každom uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné v danom roku presiahne hodnotu 40 000 Sk alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu 100 000 Sk, zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie takejto poistnej zmluvy; táto povinnosť platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného na 40 000 Sk alebo viac. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je poistná zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú finančné prostriedky a na účet ktorej je poistná zmluva uzavretá; v takomto prípade je klient povinný odovzdať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej finančných prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takejto poistnej zmluvy.
(13)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.
§38a
(1)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb pri každom uzavieraní poistnej zmluvy povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť
1.
osobné údaje18a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, ako aj adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, predmet podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ak ide o právnickú osobu, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná,18b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie v prípade zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje18a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania činnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a úloh poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov18c) je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb18d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať18e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 41 ods. 1; pritom je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla18f) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb18d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať18g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 41, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 41.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, môže poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone18h), alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
§39
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér sú povinní na žiadosť klienta alebo úradu hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovací maklér
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 5. Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne je povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 6.
(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupca, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho zástupca, nútený správca, zástupca núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista, vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly, vedúci zamestanci10) sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(5)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(6)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 5 a 6 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 49 ods. 6, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(8)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je povinná zabezpečiť, aby sa škody, ktoré vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 5, riadne a včas vymáhali.
§40 Konflikt záujmov
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej poisťovne, banky alebo obchodníka s cennými papiermi, prokurista, zamestnanec alebo vedúci zamestnanec pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, člen orgánu spoločnosti vykonávajúcej sprostredkovanie poistenia podľa tohto zákona; to neplatí, ak je táto právnická osoba súčasťou konsolidovaného celku,
d)
poisťovací agent, poisťovací maklér, zodpovedný aktuár, zamestnanec centrálneho depozitára alebo burzy.
§41 Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia konkurznej podstaty, vyrovnací správcovia, poisťovací agenti, zodpovední aktuári, poisťovací makléri, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne alebo zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne na vyžiadanie
a)
úradu pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom alebo kapitálovým trhom podľa osobitného zákona,3)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,20) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,21)
d)
daňových orgánov vo veciach daňového konania,22) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,23)
f)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,24)
g)
správcu konkurznej podstaty alebo vyrovnacieho správcu,4) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
h)
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté poisťovňou z iného členského štátu.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní a pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistníkov a poistených, ak u týchto osôb došlo k zániku poistných zmlúv z dôvodu nezaplatenia poistného alebo z dôvodu poistného podvodu,
b)
úradom, ak mu boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm. a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
3.
audítormi alebo audítorskými spoločnosťami z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi alebo audítorskými spoločnosťami dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad.
(5)
Úrad je oprávnený použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré mu boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je úrad oprávnený poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
ŠTVRTÁ ČASŤ | DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM
§42 Výkon dohľadu
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra, poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa § 20 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad sa tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva úrad.
(4)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy20) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi úradom a orgánom dohľadu iného štátu môže orgán dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Úrad je povinný umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu zriadenej podľa § 17 priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom tohto dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu nad príslušnou poisťovňou z iného členského štátu. Tento dohľad úrad umožní vykonať až po tom, ako ho príslušný orgán domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Úrad je oprávnený zúčastniť sa takého dohľadu.
(7)
Úrad môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne a dcérskou spoločnosťou zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi úradom a orgánmi dohľadu tohto štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi úradom a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona.3)
(9)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1 sú v úradom určenej lehote povinné odovzdať úradu ním požadované údaje, doklady a informácie potrebné na riadny výkon tohto dohľadu.
Dohľad na konsolidovanom základe
§43
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa na účely tohto zákona rozumie dohľad nad plnením povinností podľa § 31 a dohľad nad obchodnými vzťahmi a finančnými vzťahmi poisťovne alebo zaisťovne v rámci poisťovacích konsolidovaných celkov a finančných konsolidovaných celkov na účely obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa alebo zaisťovňa vystavená z dôvodu jej účasti v poisťovacom konsolidovanom celku alebo finančnom konsolidovanom celku.
(2)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní a pobočkami zahraničných zaisťovní podľa tohto zákona, ani dohľad nad inštitúciami podľa osobitného zákona.5)
(3)
Úrad vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad poisťovacím konsolidovaným celkom a nad finančným konsolidovaným celkom, ak právnická osoba kontrolujúca finančný konsolidovaný celok je finančnou inštitúciou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného zákona.5)
(4)
Konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie skupina právnických osôb, v ktorej jedna právnická osoba kontroluje ostatné právnické osoby a ktorá nie je kontrolovaná žiadnou inou právnickou osobou.
(5)
Poisťovacím konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný celok kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorého členmi sú poisťovne, zaisťovne, zahraničné poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničné zaisťovne, pričom aspoň jedna kontrolovaná osoba musí byť poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Finančným konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný celok kontrolovaný právnickou osobou, ktorá nie je poisťovňou, zaisťovňou, zahraničnou poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou, pričom aspoň jedna kontrolovaná osoba musí byť poisťovňou alebo zaisťovňou.
§44
Úrad vedie zoznam právnických osôb, ktoré kontrolujú poisťovacie konsolidované celky a finančné konsolidované celky.
§45
(1)
Úrad je oprávnený nezahrnúť do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe právnickú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
ktorej zaradenie do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Úrad je oprávnený vyňať z dohľadu na konsolidovanom základe poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je súčasťou iného konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe orgánu dohľadu iného členského štátu na základe písomnej dohody uzavretej medzi úradom a orgánom dohľadu iného štátu.
(3)
Úrad oznámi nezahrnutie právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b) a c) do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku tejto právnickej osobe.
§46
(1)
Právnická osoba, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, je povinná vypracúvať a predkladať úradu priamo alebo prostredníctvom osoby kontrolujúcej tieto konsolidované celky alebo prostredníctvom poisťovne alebo zaisťovne určenej úradom všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Poisťovňa alebo zaisťovňa kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná vypracúvať a predkladať úradu za tento konsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Právnická osoba kontrolujúca finančný konsolidovaný celok je povinná zabezpečiť, aby poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou ňou kontrolovaného finančného konsolidovaného celku, vypracúvala a predkladala úradu za konsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ak tieto výkazy, hlásenia a iné správy nie sú poskytnuté poisťovňou alebo zaisťovňou ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch, úrad je oprávnený požadovať vypracovanie a predloženie týchto výkazov, hlásení a iných správ od právnickej osoby kontrolujúcej finančný konsolidovaný celok.
(2)
Podrobnosti o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsoboch a o miestach predkladania výkazov, hlásení a správ podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť právnickej osoby, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, sú povinní poskytnúť informácie úradu a audítorom alebo audítorským spoločnostiam osoby kontrolujúcej poisťovací konsolidovaný celok alebo finančný konsolidovaný celok na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Právnická osoba kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok alebo finančný konsolidovaný celok oznámi úradu audítorov alebo audítorských spoločností , ktorí budú vykonávať audit právnických osôb zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý sa má audit vykonať.
§47
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je zahrnutá do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť informácií poskytovaných na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Úrad je oprávnený vykonať kontrolu na mieste alebo je oprávnený požiadať o vykonanie kontroly na mieste iný príslušný orgán dohľadu nad právnickými osobami, ktoré sú zahrnuté do poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dohľadu je povinný požadovanú kontrolu vykonať.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v právnických osobách zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto právnické osoby sú povinné na žiadosť poisťovne alebo zaisťovne kontrolujúcej poisťovací konsolidovaný celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§48
(1)
Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa súčasťou poisťovacieho konsolidovaného celku alebo finančného konsolidovaného celku, ktorý kontroluje zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na území iného štátu, úrad je oprávnený dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej dohode uzavretej medzi úradom a orgánom bankového dohľadu alebo orgánom dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií.
(2)
Úrad na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu členského štátu v poisťovacích konsolidovaných celkoch alebo finančných konsolidovaných celkoch; podrobnosti o výkone tohto dohľadu môže upraviť dohoda podľa odseku 1.
§49 Sankcie
(1)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5, 6 alebo § 12 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti, alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak úrad zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vypracovať ozdravný plán,
c)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu až do výšky 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odňať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odňať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa"),
n)
odňať poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 62.
(2)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 13, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi alebo v nedodržiavaní, alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta, môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi sankcie podľa odseku 1 písm. a), d) a e),
b)
odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta.
(3)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,25) je oprávnený podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(4)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, bez povolenia, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1 000 000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.21)
(5)
Úrad môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov, pokutu až do výšky 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad formou kontroly na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 31 ods. 13.
(6)
Úrad môže uložiť členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupcovi, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho zástupcovi, nútenému správcovi, zástupcovi núteného správcu, zodpovednému aktuárovi, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi10) riadiacemu útvar vnútornej kontroly, alebo vedúcemu zamestnancovi10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným úradom, pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo konsolidovaného celku, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne; vedúcemu zamestnancovi10) riadiacemu útvar vnútornej kontroly, alebo vedúcemu zamestnancovi10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo konsolidovaného celku, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne. Osobu, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(7)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas úradu, bez tohto súhlasu, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1 000 000 Sk.
(8)
Úrad je povinný na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky. Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom možno len pri tom druhu majetku, ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(9)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 8 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane.
(10)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 a 7 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 6 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami,10) vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo zodpovedným aktuárom, ktorí sú povinní poskytnúť úradu ním požadovanú súčinnosť.
(12)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udeleným pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne úrad bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.
(13)
Pokuta podľa odsekov 1 až 7 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
§50 Ozdravný plán
(1)
Úrad nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi26) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
b)
má skutočnú mieru solventnosti nižšiu, ako je požadovaná miera solventnosti, ale vyššiu ako garančný fond podľa § 31 ods. 8,
c)
vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov poisťovne viedla k zníženiu základného imania pod hodnoty podľa § 4 ods. 12 alebo k zníženiu základného imania zaisťovne pod hodnotu podľa § 11 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán úradu v lehote ním určenej. Úrad je povinný do desať dní od doručenia ozdravného plánu schváleného predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, ho schváliť alebo zamietnuť. Ak úrad v tejto lehote predložený ozdravný plán nezamietne, považuje sa ozdravný plán za schválený.
(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
predpokladané výdavky na správu, najmä celkové výdavky a provízie,
b)
podrobný odhad príjmov a výdavkov predpokladaných v súvislosti s vykonávanou poisťovacou činnosťou a s ňou súvisiacim zaistením alebo s vykonávanou zaisťovacou činnosťou,
c)
predpokladanú súvahu,
d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a predpokladanú požadovanú mieru solventnosti,
e)
predpokladaný spôsob a rozsah zaistenia.
Nútená správa
§51
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia a vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa § 31 ods. 8, úrad je povinný zaviesť nútenú správu.
(3)
Úrad môže nútenú správu zaviesť vtedy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 50 alebo úrad ozdravný plán zamietol, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovníctva a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(4)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(5)
Výrok rozhodnutia o zavedení nútenej správy úrad bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa a vo všetkých jej pobočkách. Subjekty, ktoré úrad o uverejnenie takéhoto rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(6)
Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(7)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je platné pre všetky členské štáty.
(8)
Úrad zverejní vo vestníku úradu oznámenie o zavedení nútenej správy nad poisťovňou z iného členského štátu potom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.
(9)
Úrad bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o zavedení nútenej správy v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku.
(10)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 9 a § 52 až 59 vzťahujú primerane.
§52
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva úrad. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní na dobu určitú.
(2)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9.
(3)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom úradu alebo ktorá bola zamestnancom úradu kedykoľvek počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c)
kedykoľvek v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,10)
d)
kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 64 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva, alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(4)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 55 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí úradu o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(5)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný za nútenému správcovi zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 55 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase úradu môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;27) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(6)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase úradu oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 3.
(7)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa§ 55 ods. 1.
§53
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov10) poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.28)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne, riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase úradu.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť nevyhnutné opatrenia na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne, alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne, alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 36 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť úradu projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo v zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom súhlase úradu čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.
(6)
Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže nútený správca podať návrh na vyrovnanie.29)
(7)
Nútený správca môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu,30) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku alebo predĺžená.
(8)
Nútený správca môže podať úradu návrh na odňatie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 62.
§54
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať úrad o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech im blízkych osôb.31)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám s výnimkou úradu v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenie § 41 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
§55
(1)
Úrad uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,32) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Úrad uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 52 ods. 6 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených úradom.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí úrad.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§56
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,10) vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly a zodpovedný aktuár sú povinní na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§57
(1)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami.
(2)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,34) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.
§58
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.28) Návrh na zápis nútenej správy podáva úrad; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.35)
§59
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia úradu o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 úrad bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré úrad o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná bez zbytočného odkladu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
§60 Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Úrad môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie uložené úradom podľa § 49 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Úrad môže pozastaviť poisťovni alebo zaisťovni uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv na všetky alebo niektoré poistné odvetvia v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie podľa tohto zákona. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi úrad bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré úrad o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. V prípade pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne úrad informuje o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku.
§61 Prevod poistného kmeňa
(1)
Úrad môže poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne nariadiť previesť na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne poistný kmeň alebo jeho časť, ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesplní opatrenia uložené úradom v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odňatím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti predložiť úradu na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa odseku 1 alebo 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, o ktorej úrad rozhodne do 30 dní od jej podania.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže byť iba poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti úrad neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 31, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa odseku 5.
§61a Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt"). Úrad je povinný tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, úrad tento prevod neschváli.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada úrad o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu na poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je úrad povinný vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak úrad v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jeho súhlas s týmto prevodom.
(4)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 61 vzťahujú rovnako.
PIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§66
(1)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(3)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon3), ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§66a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§67
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§68
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odňaté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 63 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na takúto právnickú osobu nevzťahujú.
§69
Bez predchádzajúceho súhlasu úradu podľa § 36 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
§70
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 1. marca 2003. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 4 ods. 11 písm. b).
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto zákona.
§70a
(1)
Poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 6, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.
(2)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného členského štátu zriadenú podľa § 17 ods. 1.
(3)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase úradu podľa § 36 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však do výšky 25 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie.
(4)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím úradu pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.
§71
(1)
Poisťovací maklér, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, je povinný do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona podať úradu žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13. Ak poisťovací maklér v tejto lehote žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 nepodá, povolenie udelené podľa doterajších predpisov uplynutím tejto lehoty zaniká. Ak poisťovací maklér podal žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 úradu včas, povolenie udelené podľa doterajších predpisov zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu o tejto žiadosti.
(2)
V žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný uviesť údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b).
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú doklady podľa § 13 ods. 6.
(4)
Na rozhodovanie o žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 13.
§72
(1)
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti poisťovní a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, opatrenie na nápravu, pokutu alebo inú sankciu, ktoré umožňuje tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§73 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1995 Z. z., zákona č. 356/1997 Z. z., zákona č. 101/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z. a zákona č. 381/2001 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv poisťovne v znení vyhlášky č. 177/1999 Z. z. a vyhlášky č. 1/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č . 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 788 ods. 2 sa vypúšťajú slová „schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve".
Čl. III
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „schválené dozorným orgánom" a vypúšťa sa druhá veta.
2.
V § 6 ods. 3 sa slovo „úrad" nahrádza slovami „Úrad pre finančný trh11) (ďalej len „úrad")."
Čl. IV
Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a schválené všeobecné poistné podmienky Úradom pre finančný trh podľa osobitného predpisu9)".
Čl. V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2002 s výnimkou ustanovení § 8, § 15 až 21, § 36 ods. 7, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 95/2002 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
A - životné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia.
2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5. Dôchodkové poistenie.
6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.
B - neživotné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie úrazu
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) cestujúcich.
2. Poistenie choroby
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) zmluvné poistenie a pripoistenie.
3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a) motorových,
b) nemotorových.
4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6. Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a) riečnych,
b) jazerných,
c) námorných.
7. Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu na použitý dopravný prostriedok.
8. Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a) požiarom,
b) výbuchom,
c) víchricou,
d) prírodnými živlami inými ako víchrica,
e) jadrovou energiou,
f) zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9. Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny zahrnuté v bode 8.
10. Poistenie zodpovednosti
a) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b) dopravcu.
11. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania leteckého dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
12. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania riečneho, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13. Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12.
14. Poistenie úveru
a) všeobecná platobná neschopnosť,
b) exportný úver,
c) splátkový úver,
d) hypotekárny úver,
e) poľnohospodársky úver.
15. Poistenie kaucie
a) priame záruky,
b) nepriame záruky.
16. Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich z
a) výkonu povolania,
b) nedostatočného príjmu,
c) zlých poveternostných podmienok,
d) straty zisku,
e) trvalých všeobecných nákladov,
f) neočakávaných obchodných výdajov,
g) straty trhovej hodnoty,
h) straty pravidelného zdroja príjmov,
i) inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j) ostatných finančných strát.
17. Poistenie právnej ochrany.
18. Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
C - Skupiny neživotného poistenia (B)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a) „Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b) „Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c) „Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d) „Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e) „Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov 8 a 9,
f) „Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g) „Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h) „Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie (doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a) je spojené s hlavným poistným rizikom,
b) sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c) je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených v bodoch 14 a 15.
Príloha č. 2
k zákonu č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Týmto zákonom sa preberajú tieto právne záväzné akty Európskych spoločenstviev a Európskej únie:
1. Smernica Rady č. 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
2. Smernica Rady č. 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a doplňujúca smernicu Rady č. 73/239/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 172, 04/07/1988).
3. Smernica Rady č. 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a pozmeňujúca a doplňujúca smernice 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení), naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
4. Smernica č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 110, 20/04/2001).
5. Smernica č. 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 77, 20/03/2002).
6. Smernica č. 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 345, 19/12/2002).
Prehľad uvedených smerníc sa nachádza v databáze centrálnej prekladateľskej jednotky Sekcie inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.
1)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z.
2)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
3)
Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
4a)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
4b)
§ 8 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z.§ 6 ods. 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 6 ods. 10 zákona č. 594/2003 Z. z.
§ 6 ods. 10 zákona č. 594/2003 Z. z.
5)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
7)
§ 5 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní.
8)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
10a)
§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2003 Z. z.
11)
§ 30 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 37 zákona č. 96/2002 Z. z.
13)
§ 35 zákona č. 96/2002 Z. z.
14)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka.
15)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 127/1999 Z. z.
15a)
Zákon č. 594/2003 Z. z.
16)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
17)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
18)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
18a)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
18b)
Napríklad § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
18e)
18f)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
18h)
§ 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z.
19)
§ 66 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
21)
22)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26)
Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
28)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka.
29)
§ 46 až 66 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
30)
§ 4 až 33 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 566 až 576 Obchodného zákonníka.
33)
35)
§ 31 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
36)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
