Predpis bol zrušený predpisom 137/2010 Z. z.
705/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2007 do 31.05.2010
705
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 29. novembra 2002
o kvalite ovzdušia
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods. 1 písm. b) až f) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) ustanovuje:
§1
Touto vyhláškou sa ustanovujú
a)
limitné hodnoty znečistenia ovzdušia (ďalej len „limitná hodnota") a termíny ich dosiahnutia, medze tolerancie, priemerované obdobia, početnosť prekročení, cieľové hodnoty znečistenia ovzdušia (ďalej len „cieľová hodnota") a dlhodobé ciele pre ozón, spôsob ich sledovania a hodnotenia vrátane metód odberov vzoriek, merania a ďalších technických požiadaviek,
b)
horné medze a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia vybranými znečisťujúcimi látkami, požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie koncentrácií znečisťujúcich látok, kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále meranie znečisťujúcich látok, ciele v kvalite údajov a ciele spracovania výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia, referenčné metódy merania a analýzy znečisťujúcich látok a kalibrácie prístrojov a požiadavky na merania prekurzorov ozónu,
c)
aglomerácie a zóny,
d)
podrobnosti o informáciách a údajoch, ktoré majú byť v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia,
e)
limitné hodnoty na varovanie, informačné hraničné prahy a výstražné hraničné prahy pre smogové varovné a regulačné systémy, signály smogového varovného a regulačného systému, záväzné texty vyhlásenia a odvolávania signálov a podrobnosti o informáciách a údajoch, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti pri prekročení hraničných prahov.
§2
(1)
Limitné hodnoty, cieľové hodnoty, termíny ich dosiahnutia, medze tolerancie, priemerované obdobia, početnosť prekročení pre vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 1 bodoch 1 až 10.
(2)
Cieľové hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobia a dlhodobé ciele pre ozón sú uvedené v prílohe č. 1 bode 11.
(3)
Horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia pre vybrané znečisťujúce látky je uvedená v prílohe č. 2. Ak je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako horná medza, na hodnotenie kvality ovzdušia možno použiť kombináciu merania a modelovacích techník.
(4)
Dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia kvality ovzdušia pre vybrané znečisťujúce látky je uvedená v prílohe č. 2. Ak je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako dolná medza, na hodnotenie kvality ovzdušia možno použiť modelovacie techniky alebo techniky odhadu na hodnotenie kvality ovzdušia.
(5)
Požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie koncentrácií znečisťujúcich látok sú uvedené v prílohe č. 3.
(6)
Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále meranie znečisťujúcich látok sú uvedené v prílohe č. 4.
(7)
Ciele v kvalite údajov a ciele spracovania výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia sú uvedené v prílohe č. 5.
(8)
Referenčné metódy merania a analýzy znečisťujúcich látok a kalibrácie prístrojov sú uvedené v prílohe č. 6.
(9)
Požiadavky na meranie prekurzorov ozónu sú uvedené v prílohe č. 7.
(10)
Zoznam aglomerácií a zón je uvedený v prílohe č. 8.
(11)
Podrobnosti o informáciách a údajoch, ktoré majú byť obsiahnuté v programoch na zlepšenie kvality ovzdušia, sú uvedené v prílohe č. 9.
(12)
Informačné hraničné prahy, výstražné hraničné prahy a limitné hodnoty na varovanie na účely vyhlásenia signálov „Upozornenie", „Regulácia" a „Varovanie" sú uvedené v prílohe č. 10.
(13)
Záväzné texty vyhlásenia a odvolávania signálov „Upozornenie", „Regulácia" a „Varovanie" sú uvedené v prílohe č. 11.
(14)
Informácie a údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti pri prekročení hraničných prahov, sú uvedené v prílohe č. 12.
§2a
Touto vyhláškou sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 13.
§3
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2003.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY, TERMÍNY ICH DOSIAHNUTIA, MEDZE TOLERANCIE, PRIEMEROVANÉ OBDOBIE, CIEĽOVÉ HODNOTY A DLHODOBÉ CIELE PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1. Limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a medze tolerancie pre oxid siričitý (SO2)
Limitné hodnoty sa vyjadrujú v µg/m3 a vzťahujú sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| 1. Hodinová hodnota limitu na ochranu zdravia ľudí | 1 hodina | 350 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok | 120 μg/m3 (34 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. január 2005 |
| 2. Denná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | 24 hodín | 125 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok | žiadna | 1. január 2005 |
| 3. Limitná hodnota na ochranu ekosystémov | kalendárny rok a zimné obdobie (od 1. októbra do 31. marca) | 20 μg/m3 | žiadna | odo dňa nadobudnutia účinnosti vyhlášky |
Na monitorovacích staniciach, kde je predpoklad, že desaťminútová koncentrácia prekročí úroveň 500 µg/m3, sa zaznamenávajú aj desaťminútové koncentrácie.
2. Limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a medze tolerancie pre oxid dusičitý (NO2) a oxidy dusíka (NOx)
Pod oxidmi dusíka sa rozumie súčet oxidu dusnatého a oxidu dusičitého spočítaných v ppb a vyjadrených ako oxid dusičitý v mikrogramoch na kubický meter.
Limitné hodnoty sa vyjadrujú v µg/m3 a vzťahujú sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| 1. Hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | 1 hodina | 200 μg/m3 NO2 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok | 90 μg/m3 (45 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. január 2010 |
| 2. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | kalendárny rok | 40 μg/m3 NO2 | 18 μg/m3 (45 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. január 2010 |
| 3. Ročná limitná hodnota na ochranu vegetácie | kalendárny rok | 30 μg/m3 NOx | žiadna | odo dňa nadobudnutia účinnosti vyhlášky |
3. Limitné hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a medze tolerancie pre tuhé častice (PM10)
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| 1. etapa | ||||
| 1. 24-hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | 24 hodín | 50 μg/m3 PM10 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok | 20 μg/m3 (40 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. január 2005 |
| 2. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | kalendárny rok | 40 μg/m3 PM10 | 6μg/m3(15 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. január 2005 |
| 2. etapa1) | ||||
| 3. 24-hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | 24 hodín | 50 μg/m3 PM10sa nesmie prekročiť viac ako 7-krát za kalendárny rok | odvodí sa od získaných údajov a bude ekvivalentná limitnej hodnote 1. etapy | 1. január 2010 |
| 4. Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | kalendárny rok | 20 μg/m3 PM10 | 10 μg/m3 (50 %) od 1. januára 2005 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 20 10 dosiahlo 0 % | 1. január 2010 |
1) Uvedené indikatívne limitné hodnoty sa budú revidovať na základe ďalších informácií o účinkoch na zdravie ľudí a životné prostredie, technickú uskutočniteľnosť a skúsenosti s uplatňovaním limitných hodnôt v 1. etape.
4. Limitná hodnota, termín jej dosiahnutia, priemerované obdobie a medza tolerancie pre olovo
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | kalendárny rok | 0,5 μg/m3 | 0,4 μg/m3(80 %) pre hodnotenie roku 2001, od 1. januára 2002 a následne každých ďalších 12 mesiacov zníženie rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. január 2005 |
5. Limitná hodnota, termín jej dosiahnutia, priemerované obdobie a medza tolerancie pre oxid uhoľnatý
Limitná hodnota sa musí vyjadriť v mg/m3 a vztiahnuť na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| Limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | maximálny denný 8-hodinový priemer | 10 mg/m3 | 6 mg/m3 do konca roku 2002, zníženie od 1. januára 2003 a následne každých ďalších 12 mesiacov o 2 mg/m3 tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. január 2005 |
Maximálna hodnota priemernej osemhodinovej koncentrácie počas dňa sa vyberie z 24 osemhodinových kĺzavých priemerov vypočítaných z hodinových údajov aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný osemhodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom sa končí (napr. prvý osemhodinový priemer pre ktorýkoľvek deň bude od 17,00 hod. predchádzajúceho dňa do 01,00 hod. daného dňa; posledný osemhodinový priemer pre ktorýkoľvek deň bude od 16,00 hod. do 24,00 hod. daného dňa).
6. Limitná hodnota, termín jej dosiahnutia, priemerované obdobie a medza tolerancie pre benzén
Limitná hodnota sa musí vyjadriť v µg/m3 a vztiahnuť na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa
| Účel | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Medza tolerancie | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť limitnú hodnotu |
| Limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | kalendárny rok | 5 μg/m3 | 5 μg/m3 do konca roku 2005, zníženie od 1. januára 2006 a následne každých ďalších 12 mesiacov o 1 μg/m3 tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. január 2010 |
7. Cieľová hodnota pre arzén
Cieľová hodnota sa vyjadruje pre celkový obsah vo frakcii PM10. Jej hodnota sa vyjadruje v ng/m3 a vzťahuje sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť cieľovú hodnotu |
| Cieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí | 1 rok | 6 | 31. december 2012 |
8. Cieľová hodnota pre kadmium
Cieľová hodnota sa vyjadruje pre celkový obsah vo frakcii PM10. Jej hodnota sa vyjadruje v ng/m3 a vzťahuje sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť cieľovú hodnotu |
| Cieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí | 1 rok | 5 | 31. december 2012 |
9. Cieľová hodnota pre nikel
Cieľová hodnota sa vyjadruje pre celkový obsah vo frakcii PM10. Jej hodnota sa vyjadruje v ng/m3 a vzťahuje sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť cieľovú hodnotu |
| Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí | 1 rok | 20 | 31. december 2012 |
10. Cieľová hodnota pre benzo(a)pyrén
Cieľová hodnota sa vyjadruje pre celkový obsah vo frakcii PM10. Jej hodnota sa vyjadruje v ng/m3 a vzťahuje sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Priemerované obdobie | Cieľová hodnota | Dátum, ku ktorému treba dosiahnuť cieľovú hodnotu |
| Cieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí | 1 rok | 1 | 31. december 2012 |
11. Cieľové hodnoty, termíny ich dosiahnutia, priemerované obdobie a dlhodobé ciele pre ozón
AOT40 vyjadrená v (µg/m3).h znamená súčet všetkých rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 ppb) a 80 µg/m3 v čase medzi 8,00 hod. a 20,00 hod. stredoeurópskeho času v danom časovom období.
Cieľové hodnoty pre ozón
Cieľové hodnoty sú vyjadrené v µg/m3 a sú vztiahnuté na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Parameter/priemerované obdobie | Cieľová hodnota1) | Rok, ku ktorému treba dosiahnuť cieľovú hodnotu2) |
| 1. Cieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí | maximálny denný 8-hodinový priemer3) | 120 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 25 dní za kalendárny rok, v priemere za tri roky4) | 2010 |
| 2. Cieľová hodnota na ochranu vegetácie | AOT40 vypočítaná z 1-hodinových hodnôt od mája do júla | 18 000 (μg/m3).h spriemerovaných za obdobie piatich rokov4) | 2010 |
Dlhodobé ciele pre ozón:
Dlhodobé ciele sa vyjadrujú v µg/m3 a vzťahujú sa na štandardné podmienky: objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa.
| Účel | Parameter/priemerované obdobie | Dlhodobý cieľ |
| 1. Dlhodobý cieľ na ochranu zdravia ľudí | najvyšší 8-hodinový priemer dosiahnutý v priebehu jedného roka, vypočítaný každú hodinu z 8-hodinových kĺzavých priemerov | 120 μg/m3 |
| 2. Dlhodobý cieľ na ochranu vegetácie | AOT40 vypočítaná z 1-hodinových hodnôt od mája do júla | 6 000 (μg/m3).h |
Príloha č. 2 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
HORNÉ MEDZE A DOLNÉ MEDZE NA HODNOTENIE ÚROVNE ZNEČISTENIA OVZDUŠIA PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
I. Určenie horných medzí a dolných medzí
1. Oxid siričitý
| Ochrana zdravia | Ochrana ekosystémov | |
| Horná medza na hodnotenie | 60 % z 24-hodinovej limitnej hodnoty (hodnota 75 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok) | 60 % zo zimnej limitnej hodnoty (12 μg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z 24-hodinovej limitnej hodnoty (hodnota 50 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok) | 40 % zo zimnej limitnej hodnoty (8 μg/m3) |
2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka
| Hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia (NO2) | Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia (NO2) | Ročná limitná hodnota na ochranu vegetácie (NO2) | |
| Horná medza na hodnotenie | 70 % z limitnej hodnoty (140 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok) | 80 % z limitnej hodnoty (32 μg/m3) | 80 % z limitnej hodnoty (24 μg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 50 % z limitnej hodnoty (100 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok) | 65 % z limitnej hodnoty (26 μg/m3) | 65 % z limitnej hodnoty (19,5 μg/m3) |
3. Tuhé častice
Horná medza a dolná medza na hodnotenie pre PM10 sú založené na limitných hodnotách platných od 1. januára 2010.
| 24-hodinový priemer | Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 60 % z limitnej hodnoty (30 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 7-krát v kalendárnom roku) | 70 % z limitnej hodnoty (14 μg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z limitnej hodnoty (20 μg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 7-krát v kalendárnom roku) | 50 % z limitnej hodnoty (10 μg/m3) |
4. Olovo
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 70 % z limitnej hodnoty (0,35 μg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 50 % z limitnej hodnoty (0,25 μg/m3) |
5. Benzén
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 70 % z limitnej hodnoty (3,5 μg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z limitnej hodnoty (2 μg/m3) |
6. Oxid uhoľnatý
| 8-hodinový priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 70 % z limitnej hodnoty (7 mg/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 50 % z limitnej hodnoty (5 mg/m3) |
7. Arzén
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 60 % z cieľovej hodnoty (3,6 ng/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z cieľovej hodnoty (2,4 ng/m3) |
8. Kadmium
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 60 % z cieľovej hodnoty (3 ng/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z cieľovej hodnoty (2 ng/m3) |
9. Nikel
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 70 % z cieľovej hodnoty (14 ng/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 50 % z cieľovej hodnoty (10 ng/m3) |
10. Benzo(a)pyrén
| Ročný priemer | |
| Horná medza na hodnotenie | 60 % z cieľovej hodnoty (0,6 ng/m3) |
| Dolná medza na hodnotenie | 40 % z cieľovej hodnoty (0,4 ng/m3) |
II. Zistenie prekročení horných medzí a dolných medzí
1. Ak sú k dispozícii dostatočné údaje, musia sa prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia zistiť na základe koncentrácií nameraných za posledných päť rokov. Medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia sa považuje za prekročenú, ak je prekročená najmenej v troch jednotlivých rokoch z týchto posledných piatich rokov.
2. Ak je k dispozícii menej údajov ako údajov za päť rokov, prekročenia horných medzí a dolných medzí na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia možno zistiť kombináciou výsledkov z meracích kampaní kratšieho trvania počas jedného roka v lokalitách pravdepodobne s najvyššími úrovňami znečistenia ovzdušia s výsledkami, ktoré sa získali z emisných inventúr a modelovania.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
POŽIADAVKY NA UMIESTŇOVANIE VZORKOVACÍCH MIEST NA MERANIE KONCENTRÁCIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
A. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok, olova, benzénu, arzénu, kadmia, niklu, benzo(a)pyrénu a oxidu uhoľnatého v ovzduší
Požiadavky na stále merania:
1. Všeobecné požiadavky na umiestňovanie
1.1 Ochrana zdravia ľudí
Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestňujú tak, aby
1.1.1 poskytovali údaje o oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým bude obyvateľstvo pravdepodobne priamo alebo nepriamo vystavené počas obdobia, ktoré je významné v súvislosti s ustanoveným intervalom spriemerovania limitnej hodnoty (hodnôt),
1.1.2 poskytovali údaje o úrovniach v iných oblastiach zón a aglomerácií, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva znečisťujúcim látkam.
Vzorkovacie miesta sa umiestnia vo všeobecnosti tak, aby sa predišlo meraniu v rámci veľmi malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti. Vzorkovacie miesto by malo byť umiestnené tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia okolitej oblasti nie menšej ako 200 m2 v miestach zameraných na dopravu a niekoľko kilometrov štvorcových v mestských lokalitách.
Ak je to možné, vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby boli reprezentatívne pre podobné lokality, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti.
1.2 Ochrana ekosystémov a vegetácie
Vzorkovacie miesta na ochranu ekosystémov a vegetácie sa umiestnia ďalej ako 20 km od aglomerácií alebo ďalej ako 5 km od iných zastavaných území, priemyselných objektov alebo diaľnic. Platí zásada, že vzorkovacie miesto musí byť umiestnené tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia okolitej oblasti nie menšej ako 1 000 km2. Vzorkovacie miesto možno umiestniť v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti, ak si to vyžadujú geografické podmienky.
1a. Dodatočné požiadavky na umiestňovanie vzorkovacích miest pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén
Vzorkovacie miesto pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa umiestňuje tak, aby okrem požiadaviek uvedených v bode 1 reprezentovalo kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti najmenej 250 m x 250 m v priemyselných miestach.
Vzorkovacie miesta sa vyberajú tak, aby poskytli údaje o rýchlosti depozície, ktoré predstavujú nepriamu expozíciu prostredníctvom potravinového reťazca.
V mieste, kde sa vyhodnocuje podiel z priemyselných zdrojov, sa aspoň jedno vzorkovacie miesto umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere prevládajúcich vetrov od zdroja. Ak koncentrácia pozadia nie je známa, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúcich vetrov. Vzorkovacie miesta sa umiestnia tak, aby sa mohlo monitorovať uplatňovanie najlepších dostupných techník.
Vzorkovacie miesta majú byť reprezentatívne s ohľadom na podobné lokality, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti, a umiestnia sa spolu so vzorkovacími miestami na PM10.
2. Konkrétne požiadavky na umiestňovanie
2.1 Prúdenie okolo vstupného otvoru vzorkovacej sondy musí byť neobmedzené, bez prekážok, ktoré môžu ovplyvniť prúd vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia (obvykle niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok, a ak ide o odberové body, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby, aspoň pol metra od najbližšej budovy).
2.2 Vo všeobecnosti bod vstupného otvoru vzorkovacej sondy musí byť medzi 1,5 m (dýchacia zóna) a 4 m nad zemou; za istých okolností sa môžu umiestniť vyššie, najviac do 8 m. Vyššie umiestnenie môže byť tiež žiaduce, ak stanica reprezentuje väčšiu oblasť.
2.3 Vstupný otvor sondy nemôže byť v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s ovzduším.
2.4 Výstupný otvor sondy sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru sondy.
2.5 Umiestnenie sond orientovaných na dopravu:
2.5.1 vzorkovacie miesta pre všetky znečisťujúce látky sa umiestnia aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a aspoň 4 m od stredu najbližšieho dopravného pásu,
2.5.2 vstupné otvory pre oxid dusičitý sa umiestnia maximálne 5 m od obrubníka,
2.5.3 vstupné otvory pre tuhé znečisťujúce látky, arzén, kadmium, nikel, benzo(a)pyrén a olovo sa umiestnia tak, aby reprezentovali kvalitu ovzdušia v blízkosti línie zástavby.
2.6. Na meranie depozície vo vidieckych pozaďových oblastiach sa môžu použiť návody a kritériá programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP).
Do úvahy možno brať aj tieto faktory:
1. interferujúce zdroje,
2. zabezpečenie proti vonkajším zásahom,
3. prístupnosť,
4. dostupnosť zdroja elektrickej energie a telefónneho spojenia,
5. viditeľnosť miesta vo vzťahu k jeho okoliu,
6. bezpečnosť verejnosti a obsluhy,
7. možnosť umiestnenia rôznych odberových bodov pre rozličné znečisťujúce látky,
8. plánovacie požiadavky.
3. Dokumentácia a revidovanie výberu vzorkovacieho miesta
Postup pri výbere umiestňovania sa zdokumentuje v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Lokality sa revidujú v pravidelných intervaloch a vybavujú sa novou dokumentáciou tak, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.
B. Požiadavky na klasifikáciu a umiestňovanie vzorkovacích miest na hodnotenie koncentrácií ozónu
1. Všeobecné požiadavky na umiestňovanie
| Typ stanice | Ciele merania | Reprezentatívnosť1) | Kritériá umiestňovania v makromeradle |
| Mestská | Ochrana zdravia ľudí:hodnotenie expozície mestskej populácie ozónom v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentatívna expozícii bežného obyvateľstva | niekoľko km2 | Stanica sa umiestni mimo vplyvu lokálnych emisií, ako je doprava, čerpacie stanice a pod.; na vetraných miestach, kde možno merať dobre premiešané úrovne; na takých miestach, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky (ďaleko od stromov), veľké ulice alebo námestia s veľmi malou dopravou alebo bez dopravy, otvorené oblasti so vzdelávacími, športovými alebo rekreačnými zariadeniami |
| Predmestská | Ochrana zdravia ľudí a vegetácie:hodnotenie expozície populácie a vegetácie umiestnenej na periférii aglomerácie, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým je pravdepodobne priamo alebo nepriamo exponovaná populácia a vegetácia | niekoľko desiatok km2 | V určitej vzdialenosti od oblastí s maximálnymi emisiami, po vetre, v hlavnom smere/smeroch vetra za dobrých podmienok na tvorbu ozónu. V miestach na vonkajšom okraji aglomerácie, kde obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy sú vystavené vysokým úrovniam ozónu. |
| Predmestská | Tam, kde je to vhodné, niektoré predmestské stanice sa môžu nachádzať aj proti smeru vetra od oblastí s maximálnymi emisiami, aby sa určili regionálne pozaďové úrovne ozónu | ||
| Vidiecka | Ochrana zdravia ľudí a vegetácie:hodnotenie expozície obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu v subregionálnom meradle | subregionálne úrovne (niekoľko sto km2) | Stanice môžu byť umiestnené v malých obciach a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami. Miesta reprezentatívne pre ozón, mimo oblastí vplyvu okamžitých miestnych emisií, akými sú priemyselné zariadenia a cesty. Na otvorených miestach, ale nie na vrcholoch vyšších hôr |
| Regionálna | Ochrana vegetácie a zdravia ľudí:hodnotenie expozície plodín a prírodných ekosystémov a expozície obyvateľstva koncentráciám ozónu v regionálnom meradle | regionálne, národné alebo kontinentálne úrovne (1 000 až 10 000 km2) | Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napríklad s prírodnými ekosystémami, lesmi, ďaleko od mestských a priemyslových oblastí a mimo dosahu miestnych emisií. Treba sa vyhnúť miestam, kde dochádza miestne k zvýšenému tvoreniu prízemnej inverzie, a tiež vrcholom vyšších pohorí |
1) Tam, kde je to možné, by vzorkovacie miesta mali byť reprezentatívne aj pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti. Tam, kde je to vhodné, mala by sa pre regionálne stanice zvážiť koordinácia s požiadavkami monitorovania podľa nariadenia Komisie 1091/94 týkajúceho sa ochrany lesov Spoločenstva proti atmosférickému znečisteniu.
2. Konkrétne požiadavky na umiestňovanie
Požiadavky, ktoré sa musia splniť čo možno najlepšie:
2.1 Prúd vzduchu okolo vstupného otvoru vzorkovacej sondy by nemal byť obmedzovaný (mal by byť voľný v uhle aspoň 270o) žiadnou prekážkou ovplyvňujúcou prúd vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia; musí byť teda minimálne v takej vzdialenosti od budov, balkónov, stromov alebo iných prekážok, aby táto vzdialenosť bola dvojnásobkom výšky tejto prekážky presahujúcej sondu.
2.2 Všeobecne by mal byť vstupný otvor vzorkovacej sondy umiestnený vo výške medzi 1,5 metra (zóna dýchania) a 4 metrami nad zemou. Vyššie umiestnenia sú možné za určitých okolností v mestských staniciach a zalesnených oblastiach.
2.3 Vstupný otvor vzorkovacej sondy má byť umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a dymové kanály spaľovacích zariadení, a viac ako desať metrov od najbližšej cesty so vzdialenosťou rastúcou ako funkcia dopravnej intenzity.
2.4 Výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia by mal byť umiestnený tak, aby sa zabránilo recirkulácii vypúšťaného vzduchu spätným nasávaním vstupným otvorom vzorkovacieho zariadenia.
Do úvahy možno vziať tieto faktory:
1. interferujúce zdroje,
2. zabezpečenie proti vonkajším zásahom,
3. prístupnosť,
4. dostupnosť zdroja elektrickej energie a telefónneho spojenia,
5. viditeľnosť miesta vo vzťahu k jeho okoliu,
6. bezpečnosť verejnosti a obsluhy,
7. možnosť umiestnenia rôznych odberových bodov pre rozličné znečisťujúce látky,
8. plánovacie požiadavky.
3. Dokumentácia a revidovanie výberu umiestňovania
Postup pri výbere umiestňovania sa musí úplne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Lokality sa musia revidovať v pravidelných intervaloch a vybavovať novou dokumentáciou, aby sa zabezpečilo, že výberové kritériá sú splnené počas celého obdobia.
Toto si vyžaduje vhodné preverovanie a interpretáciu monitorovaných údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich namerané koncentrácie ozónu na príslušnom mieste.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
KRITÉRIÁ NA URČENIE MINIMÁLNEHO POČTU VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
I. Kritériá na určenie minimálnych počtov vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií oxidu siričitého (SO2), oxidu dusičitého (NO2) a oxidov dusíka (Nox), tuhých častíc, olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v ovzduší
1. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania na účely posúdenia dodržiavania limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí a hraničných prahov na varovanie v zónach a aglomeráciách, kde sú stále merania jediným zdrojom informácií.
Plošné zdroje
| Populácia aglomerácie alebo zóny (v tisícoch) | Ak koncentrácie prekročia hornú medzu na posudzovanie | Ak sú maximálne koncentrácie medzi hornou a dolnou medzou na posudzovanie | Pre SO2 a NO2 v aglomeráciách, kde sú maximálne koncentrácie pod dolnou medzou na posudzovanie |
| 0 - 250 | 1 | 1 | neuplatňuje sa |
| 250 - 499 | 2 | 1 | 1 |
| 500 - 749 | 2 | 1 | 1 |
| 750 - 999 | 3 | 1 | 1 |
| 1 000 - 1 499 | 4 | 2 | 1 |
| 1 500 - 1 999 | 5 | 2 | 1 |
| 2 000 - 2 749 | 6 | 3 | 2 |
| 2 750 - 3 749 | 7 | 3 | 2 |
| 3 750 - 4 749 | 8 | 4 | 2 |
| 4 750 - 5 999 | 9 | 4 | 2 |
| 6 000 | 10 | 5 | 3 |
| Pre NO2 a tuhé častice: treba mať aspoň jednu stanicu merajúcu mestské pozadie a jednu stanicu merajúcu vplyv dopravy |
Bodové zdroje
Na hodnotenie znečistenia v okolí bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest na merania vypočíta tak, že sa bude brať do úvahy hustota emisií, pravdepodobné distribučné modely znečistenia ovzdušia a potenciálne vystavenie obyvateľstva znečisťujúcim látkam.
1a. Kritériá na určenie minimálnych počtov vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií arzénu (As), kadmia (Cd), niklu (Ni) a benzo(a)pyrénu (BaP) v ovzduší.
Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania na účely posúdenia dodržiavania cieľových hodnôt na ochranu zdravia ľudí, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií.
Plošné zdroje
| Populácia aglomerácie alebo zóny (v tisícoch) | Ak koncentrácie prekročia hornú medzu na hodnotenie | Ak sú maximálne koncentrácie medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie | ||
| As, Cd, Ni | BaP | As, Cd, Ni | BaP | |
| 0 -749 | 1 | 1 | 1 | 1 |
| 750 - 1 999 | 2 | 2 | 1 | 1 |
| 2 000 - 3 749 | 2 | 3 | 1 | 1 |
| 3 750 - 4 749 | 3 | 4 | 2 | 2 |
| 4 750 - 5 999 | 4 | 5 | 2 | 2 |
| 6 000 a viac | 5 | 5 | 2 | 2 |
Z minimálneho počtu vzorkovacích miest aspoň jedno miesto musí byť na pozaďovej monitorovacej stanici v mestskej oblasti a pri monitorovaní benzo(a)pyrénu aj na dopravnej monitorovacej stanici, ak sa nezvýši celkový počet vzorkovacích miest.
Bodové zdroje
Na hodnotenie znečistenia v okolí bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest stáleho merania určí tak, že sa berie do úvahy hustota emisií, pravdepodobné distribučné modely znečistenia ovzdušia a potenciálne vystavenie obyvateľstva znečisťujúcim látkam.
Vzorkovacie miesta sa umiestňujú tak, aby sa mohlo monitorovať uplatňovanie najlepších dostupných techník.
2. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania na účely hodnotenia dodržiavania limitných hodnôt na ochranu ekosystémov alebo vegetácie v zónach iných, ako sú aglomerácie.
| Ak najvyššie koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, 1 stanica na každých 20 000 km2 | Ak najvyššie koncentrácie sú medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, 1 stanica na každých 40 000 km2 |
II. Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest na stále merania koncentrácií ozónu
1. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále kontinuálne merania na hodnotenie kvality ovzdušia z hľadiska súladu s cieľovými hodnotami, dlhodobými cieľmi a informačnými a výstražnými hranicami, keď kontinuálne meranie je jediným zdrojom informácií.
| Počet obyvateľstva v tisícoch | Aglomerácie (mestské a predmestské)1) | Ostatné zóny (predmestské a vidiecke)1) | Regionálne pozadie |
| < 250 | 1 | 1 stanica na 50 000 km2) | |
| < 500 | 1 | 2 | ako priemerná hustota |
| < 1 000 | 2 | 2 | pre všetky zóny krajiny2) |
| < 1 500 | 3 | 3 | |
| < 2 000 | 3 | 4 | |
| < 2 750 | 4 | 5 | |
| < 3 750 | 5 | 6 | |
| > 3 750 | 1 ďalšia stanica na každé 2 milióny obyvateľov | 1 ďalšia stanica na každé 2 milióny obyvateľov |
1) Najmenej jedna stanica v predmestských oblastiach, kde je pravdepodobné, že sa vyskytne najvyššia expozícia.
2) Na členitý terén sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2.
Poznámky:
2. Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a aglomeráciách dosahujúce dlhodobé ciele.
Počet vzorkovacích miest ozónu musí byť v kombinácii s inými spôsobmi doplnkového hodnotenia, takými, ako je napr. modelovanie kvality ovzdušia a spoločné umiestnenie merania aj oxidu dusičitého, dostatočný na vyhodnotenie trendov znečistenia ovzdušia ozónom a na kontrolu súladu s dlhodobými cieľmi. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a ostatných zónach sa môže znížiť na tretinu počtu uvedeného v prvom bode. Tam, kde sú informácie zo stálych monitorovacích staníc jediným zdrojom informácií, musí sa udržať v chode najmenej jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach, kde je aj doplnkové hodnotenie a kde výsledkom tohto hodnotenia je také zníženie počtu staníc, že v zóne by nezostala žiadna ozónová stanica, musí sa zabezpečiť koordinácia s počtom staníc v susediacich zónach adekvátne hodnoteniu ozónových koncentrácií z hľadiska dlhodobých cieľov. Na území Slovenska musí byť minimálne jedna regionálna stanica.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 704/2002 Z. z.
CIELE V KVALITE ÚDAJOV A CIELE SPRACOVANIA VÝSLEDKOV HODNOTENIA KVALITY OVZDUŠIA
I. Ciele v kvalite údajov
1. Na zabezpečenie kvality údajov sa vyžaduje dosiahnutie týchto cieľov:
a) presnosť meracích metód,
b) minimálny počet údajov
c) minimálne časové pokrytie.
Ako príručka pre programy zabezpečenia kvality sú určené tieto ciele v kvalite údajov na požadovanú presnosť a správnosť metód hodnotenia, minimálne pokrytie času a zberu údajov merania:
| Oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka | Tuhé častice a olovo | Benzén | Oxid uhoľnatý | Ozón | Benzo(a)pyrén | Arzén, Kadmium, Nikel | Polycyklické aromatické uhľovodíky iné ako benzo(a)pyrén, celková plynná ortuť | Celková depozícia | |
| Kontinuálne meranie, resp. stále merania (pre benzén a oxid uhoľnatý) | |||||||||
| Neistota výsledku jednotlivých meraní | 15 % | 25 % | 25 % | 15 % | 15 % | 50 % | 40 % | 50 % | 70 % |
| Minimálny počet údajov | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % v priebehu leta | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % |
| 75 % v priebehu zimy | |||||||||
| Minimálne časové pokrytie | 35 % mestské pozaďové stanice a dopravné stanice (rozložené v priebehu roka tak, aby reprezentovali rozličné klimatické a dopravné podmienky) 90 % | 33 % | 50 % | ||||||
| Orientačné (indikatívne) meranie | |||||||||
| Neistota jednotlivých meraní | 25 % | 50 % | 30 % | 25 % | 30 % | 50 % | 40 % | 50 % | 70 % |
| Minimálny počet údajov | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % | 90 % |
| Minimálne časové pokrytie | 14 %*) | 14 %*) | 14 %*) | 14 %*) | > 10 % v priebehu letného obdobia | 14 % | 14 % | 14 % | 14 % |
| Modelovanie Neistota | |||||||||
| hodinové priemery**) | 50 % - 60 % | - | - | - | 50 % | - | - | - | - |
| 8-hodinové denné maximum | - | - | - | - | 50 % | - | - | - | - |
| 8-hodinové priemery | - | - | - | 50 % | - | - | - | - | - |
| denné priemery | 50 % | - | - | - | - | - | - | - | - |
| ročné priemery | 30 % | 50 % | 50 % | - | - | 60 % | 60 % | 60 % | 60 % |
| Objektívne odhadovanie | |||||||||
| neistota | 75 % | 100 % | 100 % | 75 % | 75 % | 100 % | 100 % | 100 % | 100 % |
2. Neistota merania (ako 95 % interval spoľahlivosti) sa zhodnotí podľa technickej normy alebo príručky. Napríklad podľa Príručky na vyjadrovanie neistôt pri meraniach, Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ISO 1993, revidované vydanie 1995, STN ISO 5725-1 Presnosť (správnosť a zhodnosť) metód a výsledkov merania, 1. časť: Všeobecné zásady a definície (01 0251), CR 14377 Ochrana ovzdušia, Vonkajšie ovzdušie. Návod na odhad neistoty pre referenčné metódy merania vonkajšieho ovzdušia.
Percentá neistoty uvedené v tabuľke sa týkajú jednotlivých meraní spriemerovaných za príslušné obdobie, ktoré sú určené pre jednotlivé limitné a cieľové hodnoty, resp. dlhodobé ciele, pre 95 % interval spoľahlivosti. Neistotu kontinuálnych stálych meraní treba interpretovať tak, že sa použije (uplatní) v pásme príslušnej limitnej hodnoty prípadne cieľovej hodnoty. Stále a indikatívne merania sa musia rovnomerne rozložiť na celý rok, aby sa predišlo skresleniu výsledkov.
3. Neistota modelovania a objektívneho odhadovania je definovaná ako maximálna odchýlka od nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za obdobie výpočtu danej limitnej hodnoty bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalosti.
4. Časové pokrytie je definované ako percento času uvažovaného na určenie limitnej hodnoty, v ktorého priebehu sa meria koncentrácia znečisťujúcej látky.
5. Zhromažďovanie údajov je definované ako pomer času merania, v ktorého priebehu prístroj poskytuje platné údaje k času, pre ktorý sa vypočítava štatistický parameter alebo agregovaná hodnota.
6. Požiadavky na minimálne zhromaždenie údajov a pokrytie času nezahŕňajú straty údajov v dôsledku pravidelnej kalibrácie alebo bežnej údržby prístrojov.
7. Dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek sa vyžaduje na meranie benzo(a)pyrénu a ďalších polycyklických aromatických uhľovodíkov. Z dôvodu úspory nákladov možno jednotlivé vzorky odobraté v období do jedného mesiaca spájať a analyzovať ako zloženú vzorku, ak sa metódou zabezpečí, že vzorky budú počas tohto obdobia stabilné. Vzhľadom na to, že je náročné analyticky rozlíšiť tri rovnorodé zlúčeniny benzo(b)fluorantén, benzo(j)fluorantén, benzo(k)fluorantén, možno ich vykazovať ako súčet.
8. Na meranie koncentrácií arzénu, kadmia a niklu sa odporúča dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek. Odber vzoriek sa rozloží rovnomerne na dni v týždni a počas roka.
9. Na meranie rýchlosti depozície sa odporúčajú mesačné alebo týždenné odbery vzoriek počas celého roka.
10. Ak sa preukáže, že rozdiel medzi mokrou depozíciou a celkovou depozíciou je do 10 %, možno robiť len odber mokrej depozície.
11. Rýchlosti depozície sa všeobecne uvádzajú v µg/m2 za deň.
12. Menšie minimálne časové pokrytie, ako je uvedené v tabuľke, ale nie menšie ako 14 % pre stále merania a 6 % pre indikatívne merania, sa môže uplatňovať za predpokladu, že bude splnená 95 % rozšírená neistota ročného priemeru, vypočítaná z cieľov v kvalite údajov podľa tabuľky 1 STN ISO 11222:2004 – Stanovenie neistoty časového priemeru pri meraniach na zisťovanie kvality ovzdušia.
II. Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia
1. Pre zóny a aglomerácie, v ktorých sa namiesto meraní využívajú iné zdroje údajov, sa na účely hodnotenia kvality ovzdušia musia používať tieto doplnkové informácie:
- opis uskutočnených hodnotiacich aktivít,
- použité špecifické metódy s odkazmi na opis týchto metód,
- zdroje údajov a informácií,
- opis výsledkov vrátane neistôt, a najmä rozsah každej oblasti alebo dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, v ktorej koncentrácie prekračujú limitnú hodnotu alebo hodnoty, resp. cieľové hodnoty alebo dlhodobé ciele, alebo prípadne limitné hodnoty zväčšené o aplikovateľnú medzu tolerancie, a každú oblasť, v ktorej koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie alebo dolnú medzu na hodnotenie,
- populácia, ktorá je potenciálne exponovaná koncentráciám prekračujúcim limitné hodnoty, cieľové hodnoty alebo dlhodobé ciele, ktorých cieľom je ochrana ľudského zdravia,
2. Ak je to možné, vytvoria sa mapy ukazujúce distribúciu koncentrácie v každej zóne a aglomerácii.
III. Štandardizácia
Pre oxid siričitý, oxidy dusíka, benzén, oxid uhoľnatý a ozón musí byť objem prepočítaný na teplotu 293 K a tlak 101,3 kPa. Pre látky, ktoré sa majú analyzovať vo frakcii PM10, sa objem vzorky vzťahuje na vonkajšie podmienky.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 705/2002 Z. z. v znení vyhlášky č. 351/2007 Z. z.
REFERENČNÉ METÓDY MERANIA A ANALÝZY ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A KALIBRÁCIE PRÍSTROJOV
I. Oxid siričitý
Referenčná metóda merania oxidu siričitého pri
1. diskontinuálnych meraniach je spektrofotometrická tetrachlórortutnatanová a pararosanilínová metóda podľa STN ISO 6767 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého. Tetrachlórortutnatanová (TCM) a pararosanilínová metóda (83 5715),
2. kontinuálnych meraniach je metóda ultrafialovej fluorescencie podľa STN EN 14212 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fluorescenčná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého.
II. Oxid dusičitý a oxidy dusíka
Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je chemiluminiscenčná metóda podľa STN EN 14211 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná chemiluminiscenčná metóda merania koncentrácie oxidu dusičitého a oxidu dusnatého.
III. Arzén, kadmium, nikel a olovo
Referenčná metóda odberu vzoriek arzénu, kadmia, niklu a olova je metóda odberu vzoriek tuhých častíc PM10 podľa časti IV.
Referenčná metóda analytického stanovenia obsahu arzénu, kadmia, niklu a olova vo frakcii PM10 na filtroch je metóda atómovej absorpčnej spektrometrie alebo hmotnostnej spektrometrie s indukčne viazanou plazmou podľa STN EN 14902 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na stanovenie olova, kadmia, arzénu a niklu vo frakcii PM10 suspendovaných častíc.
IV. Tuhé častice PM10
Referenčná metóda odberu vzoriek a merania častíc PM10 je metóda odberu frakcie PM10 častíc na filtri a následného gravimetrického zistenia hmotnosti podľa STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Určenie frakcie PM10 poletujúcich častíc. Referenčná metóda a skúšobné postupy v teréne na dôkaz referenčnej rovnocennosti meracích metód (83 5614).
V. Častice PM2,5
Referenčná metóda odberu vzoriek a merania častíc PM2,5 je metóda odberu frakcie PM2,5 tuhých častíc na filtri a gravimetrického stanovenia hmotnosti podľa STN EN 14907 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná gravimetrická metóda merania na zisťovanie hmotnostnej frakcie PM2,5 suspendovaných častíc.
VI. Ozón
Referenčná metóda merania ozónu je ultrafialová fotometrická metóda a referenčná metóda kalibrácie je kalibrácia referenčným ultrafialovým fotometrom podľa STN EN 14625 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná ultrafialová fotometrická metóda merania koncentrácie ozónu.
VII. Benzén
Referenčná metóda odberu vzoriek a analýzy benzénu je metóda založená na odbere vzorky do tuhého sorbentu a následnom stanovení plynovou chromatografiou podľa STN EN 14662 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná metóda na meranie koncentrácií benzénu časť 1 až 5.
VIII. Oxid uhoľnatý
Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je nedisperzná infračervená spektrometrická metóda podľa STN EN 14626 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Štandardná, nedisperzná, infračervená spektroskopická metóda merania koncentrácie oxidu uhoľnatého.
IX. Polycyklické aromatické uhľovodíky
Referenčná metóda odberu vzoriek arzénu, kadmia, niklu a olova je metóda odberu vzoriek častíc PM10 podľa časti IV.
Referenčná metóda merania polycyklických aromatických uhľovodíkov je
1. plynová chromatografia s hmotnostnou detekciou podľa STN ISO 12884 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie celkových polycyklických aromatických uhľovodíkov (prítomných v plynnej fáze a sorbovaných na časticiach). Odber na filtre plnené sorbentom a analýza plynovochromatografickou/hmotnostnospektrometrickou metódou),
2. kvapalinová chromatografia podľa STN ISO 16362 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov vo forme častíc vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou.
X. Ortuť
Referenčná metóda merania koncentrácií celkovej plynnej ortuti vo vonkajšom ovzduší je automatizovaná metóda založená na atómovej absorpčnej spektrometrii alebo atómovej fluorescenčnej spektrometrii.
XI. Depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov
Referenčná metóda odberu vzoriek deponovaného arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov je založená na expozícii cylindrickej nádoby pre depozíciu so štandardizovanými rozmermi.
XII. Iné metódy merania
Na zistenie koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší meraním možno použiť aj iné metódy okrem tých, ktoré sú uvedené v častiach I až XI, ak poskytujú zhodné výsledky meraní ako uvedené referenčné metódy a sú uvedené v informácii o zozname metód a metodík oprávnených meraní alebo ich rovnocennosť je preukázaná spôsobom podľa vykonávacieho predpisu vydaného na základe § 41 ods. 1 písm. n) zákona o ovzduší.
XIII. Požiadavky na meranie s použitím referenčných metodík
1. Ako referenčná metodika sa používa najnovšie vydanie technických noriem a dokumentov uvedených v častiach I až XI.
2. Ak sú uvedené v častiach I až XI viaceré referenčné metodiky, pri meraniach, ktorých výsledky slúžia na preukázanie rovnocennosti metodík podľa časti XII, a pri iných obdobných porovnávacích meraniach sa uprednostňujú metodiky Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN).
Príloha č. 7 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
POŽIADAVKY NA MERANIE PREKURZOROV OZÓNU
I. Požiadavky
Hlavnou požiadavkou týchto meraní je analyzovať trendy vo výskyte prekurzorov ozónu, kontrolovať účinnosť stratégií znižovania emisií, kontrolovať konzistentnosť emisných bilancií a pomôcť priradovať emisné zdroje ku koncentráciám znečisťujúcich látok.
Ďalšou požiadavkou je podporovať porozumenie procesom tvorby ozónu a rozptyľovaniu prekurzorov a aplikovanie (uplatňovanie) fotochemických modelov.
II. Prekurzory
Meranie prekurzorov ozónu musí zahŕňať minimálne oxidy dusíka a príslušné prchavé organické zlúčeniny (VOC). Zoznam prchavých organických zlúčenín, ktoré sa odporúčajú merať:
| Metán | 1-Butén | Izoprén | Etylbenzén |
| Etán | trans-2-Butén | n-Hexán | m+p-Xylén |
| Etylén | cis-2-Butén | i-Hexén | o-Xylén |
| Acetylén | 1.3-Butadién | n-Heptán | 1.2.4-Trimetylbenzén |
| Propán | n-Pentán | n-Oktán | 1.2.3-Trimetylbenzén |
| Propén | i-Pentán | i-Oktán | 1.3.5-Trimetylbenzén |
| n-Bután | 1-Pentén | Benzén | Formaldehyd |
| i-Bután | 2-Pentén | Toluén | Celkové nemetánové uhľovodíky |
III. Referenčné metódy
Pre oxidy dusíka sa použije metóda uvedená v bode II prílohy č. 6.
Možno použiť každú ďalšiu metódu, ktorá môže dávať rovnaké výsledky ako uvedená metóda.
IV. Umiestňovanie vzorkovacích miest
Meranie treba robiť najmä v mestských a predmestských oblastiach na monitorovacom mieste určenom v súlade s požiadavkami tejto vyhlášky, ktoré vyhovuje uvedeným cieľom monitorovania.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
ZOZNAM AGLOMERÁCIÍ A ZÓN
I. Zoznam aglomerácií a zón pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, olovo, častice PM10, častice PM2,5, benzén a oxid uhoľnatý
A. Aglomerácie
| Aglomerácia | Vymedzenie územia |
| Bratislava | územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
| Košice | územie mesta Košíc |
B. Zóny
| Zóna | Vymedzenie územia |
| Bratislavský kraj | územie kraja okrem územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
| Trnavský kraj | územie kraja |
| Nitriansky kraj | územie kraja |
| Trenčiansky kraj | územie kraja |
| Banskobystrický kraj | územie kraja |
| Žilinský kraj | územie kraja |
| Košický kraj | územie kraja okrem územia mesta Košíc |
| Prešovský kraj | územie kraja |
II. Zoznam aglomerácií a zón pre arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, ortuť a ozón
A. Aglomerácie
| Aglomerácia | Vymedzenie územia |
| Bratislava | územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
B. Zóny
| Zóna | Vymedzenie územia |
| Slovensko | územie Slovenskej republiky okrem územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy |
Príloha č. 9 k vyhláške č. 705/2001 Z. z.
PODROBNOSTI O INFORMÁCIÁCH A ÚDAJOCH, KTORÉ MAJÚ BYŤ OBSIAHNUTÉ V PROGRAMOCH NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA
1. Lokalizácia okrajov znečistenia
1.1 Oblasť.
1.2 Mesto (mapa).
1.3 Meracia stanica (mapa, geografické koordináty).
2. Všeobecné informácie
2.1 Druh zóny (mesto, priemyselná alebo vidiecka oblasť).
2.2 Odhad znečistenej oblasti (km2) a populácie vystavenej znečisteniu.
2.3 Užitočné klimatické údaje.
2.4 Zodpovedajúce údaje o topografii.
2.5 Uspokojujúce informácie o druhu cieľov vyžadujúcich ochranu v zóne.
3. Zodpovedné orgány štátnej správy
3.1 Mená a adresy osôb zodpovedných za prípravu programov na zlepšenie kvality ovzdušia.
4. Povaha a zhodnotenie znečistenia
4.1 Koncentrácie namerané v predchádzajúcich rokoch (pred implemetovaním opatrení na zlepšenie.
4.2 Koncentrácie namerané od začiatku projektu.
4.3 Metodika použitá na zhodnotenie.
5. Pôvod znečistenia
5.1 Zoznam hlavných zdrojov emisií zodpovedných za znečistenie (mapa).
5.2 Celkové množstvo emisií z týchto zdrojov (tony/rok).
5.3 Informácia o znečistení prichádzajúcom z iných oblastí.
6. Analýza situácie
6.1 Podrobnosti o tých faktoroch, ktoré sú zodpovedné za znečistenie (prenos zahŕňajúci cezhraničný prenos, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok).
6.2 Podrobnosti možných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.
7. Podrobnosti o tých opatreniach alebo projektoch na zlepšenie, ktoré boli prijaté z hľadiska zníženia znečistenia do 29. novembra 1996:
7.1 Miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia.
7.2 Pozorované účinky týchto opatrení.
8. Podrobnosti o tých opatreniach alebo projektoch na zlepšenie, ktoré boli prijaté z hľadiska zníženia znečistenia po 29. novembri 1996:
8.1 Zoznam a opis všetkých opatrení daných v projekte.
8.2 Časový rozvrh realizácie.
8.3 Odhadnutie plánovaného a očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia, potrebného na dosiahnutie týchto cieľov.
9. Podrobnosti výhľadovo plánovaných opatrení alebo projektov.
10. Zoznam publikácií, dokumentov alebo prác, ktoré sa použili na doplnenie informácií uvedených v bodoch 1 až 9.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
INFORMAČNÉ HRANIČNÉ PRAHY, VÝSTRAŽNÉ HRANIČNÉ PRAHY A LIMITNÉ HODNOTY NA VAROVANIE NA ÚČELY VYHLÁSENIA SIGNÁLOV „UPOZORNENIE“, „REGULÁCIA“ A „VAROVANIE“
A. Signál „Upozornenie“ nasleduje v prípade oxidu siričitého a oxidu dusičitého po prekročení limitnej hodnoty na varovanie vyjadrenej ako trojhodinový kĺzavý priemer koncentrácie
| oxidu siričitého | 400 μg/m3 alebo |
| oxidu dusičitého | 250 μg/m3. |
B. Signál „Regulácia“ nasleduje po prekročení nasledujúceho výstražného hraničného prahu, vyjadreného ako trojhodinový kĺzavý priemer
| oxidu siričitého | 500 μg/m3 alebo |
| oxidu dusičitého | 400 μg/m3. |
C. Hraničné prahy musia byť prekročené na miestach reprezentatívnych pre kvalitu ovzdušia v oblasti s rozlohou aspoň 100 km2 alebo pre celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho, čo je menšie.
D. Signál „Upozornenie“ nasleduje v prípade ozónu po prekročení informačného hraničného prahu 180 µg/m3, vyjadreného ako jednohodinový priemer, a signál „Varovanie“ nasleduje v tomto prípade po prekročení výstražného hraničného prahu 240 µg/m3, vyjadreného tiež ako jednohodinový priemer.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
ZÁVÄZNÉ TEXTY VYHLÁSENIA A ODVOLÁVANIA SIGNÁLOV „UPOZORNENIE“, „REGULÁCIA“ A „VAROVANIE“
1. Text vyhlásenia signálu „Upozornenie“:
„Upozorňujeme, že v najbližších hodinách môže nastať smogová situácia, a preto možnosť vyhlásenia regulácie. Platnosť signálu sa začína o ..... hodine dňa ..... do odvolania.“
Text odvolania signálu „Upozornenie“:
„Zrušuje sa signál ,Upozornenie` na možnosť výskytu smogovej situácie. Platnosť signálu sa končí o ..... hodine dňa .....“
2. Text vyhlásenia signálu „Regulácia“:
„Nastala smogová situácia. Vyhlasuje sa signál ,Regulácia`. Platnosť signálu sa začína od..... hodiny dňa .....“
Text odvolania signálu „Regulácia“:
„Zrušuje sa signál ,Regulácia`. Platnosť signálu sa končí o ..... hodine dňa .....“
3. Text vyhlásenia signálu „Varovanie“:
„Nastala ozónová smogová situácia. Vyhlasuje sa signál ,Varovanie`. Platnosť signálu sa začína o ..... hodine dňa .....“
Text odvolania signálu „Varovanie“:
„Zrušuje sa signál ,Varovanie`. Platnosť signálu sa končí o ..... hodine dňa .......“
Príloha č. 12 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
INFORMÁCIE A ÚDAJE, KTORÉ SA MUSIA SPRÍSTUPNIŤ VEREJNOSTI PRI PREKROČENÍ HRANIČNÝCH PRAHOV
I. Informácie a údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti pri prekročení výstražných hraničných prahov oxidu siričitého a oxidu dusičitého
Údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti, sú najmä:
1. Dátum, hodina a miesto výskytu a dôvody výskytu, ak sú známe.
2. Všetky predpovede
2.1 zmien koncentrácií (zlepšenie, stabilizácia, zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien,
2.2 dotknutej geografickej oblasti,
2.3 trvania výskytu.
3. Skupina (typ) potenciálne citlivého obyvateľstva na daný výskyt.
4. Preventívne opatrenia, ktoré má dotknutá citlivá skupina obyvateľstva vykonať.
II. Informácie a údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti, ak sa prekročí alebo sa predpovedá prekročenie informačného alebo výstražného hraničného prahu ozónu
Informácie a údaje dostatočného rozsahu, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti hneď, ako je to len možné, musia obsahovať:
1. Informácie o zistenom výskyte
1.1 Miesto alebo oblasť výskytu.
1.2 Druh hraničného prahu, ktorý bol prekročený (informačný alebo výstražný).
1.3 Doba začiatku a trvanie prekročenia.
1.4 Najvyššia jednohodinová a osemhodinová priemerná koncentrácia.
2. Predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň/dni
2.1 Geografická oblasť očakávaných prekročení informačného a/alebo výstražného hraničného prahu.
2.2 Očakávaná zmena v znečistení (zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie).
3. Informácie o dotknutej skupine populácie, možných zdravotných účinkoch a odporúčanom správaní
3.1 Informácie o rizikových skupinách obyvateľstva.
3.2 Opis pravdepodobných symptómov.
3.4 Odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by mala dotknutá skupina obyvateľstva vykonať.
3.5 Informácia, kde sa získajú ďalšie informácie.
4. Informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia alebo expozície
4.1 Určenie hlavných zdrojov v rámci sektorov.
4.2 Odporúčania opatrení na zníženie emisií z hlavných zdrojov.
Príloha č. 13 k vyhláške č. 705/2002 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 2004/107/ES, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26. 1. 2005).
1)
STN ISO 6767 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého. Tetrachlórortutnatanová (TCM) a pararosanilínová metóda (83 5715).
2)
ISO/DIS 10498 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Meranie oxidu siričitého. Ultrafialová fluorescenčná metóda.prEN 14212 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Metóda merania koncentrácie oxidu siričitého ultrafialovou fluorescenciou.
3)
STN ISO 7996 Ochrana ovzdušia. Stanovenie hmotnostnej koncentrácie oxidov dusíka. Chemiluminiscenčná metóda (83 5714).prEN 14211 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Metóda merania koncentrácie oxidu dusičitého a oxidu dusnatého chemiluminiscenciou.
4)
STN ISO 9855 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Stanovenie olova v tuhých časticiach aerosólov zachytených na filtroch. Metóda atómovej absorpčnej spektrometrie (83 5613).CEN/TC 264 N 543 Ochrana ovzdušia. Referenčná metóda stanovenia Pb, Cd, As a Ni vo vonkajšom ovzduší.
5)
STN EN 12341 Ochrana ovzdušia. Určenie frakcie PM10 poletujúcich častíc. Referenčná metóda a skúšobné postupy v teréne na dôkaz referenčnej rovnocennosti meracích metód (83 4602).
6)
CEN TC/264 WG 15 Referenčná gravimetrická metóda stanovenia hmotnostnej frakcie PM2,5 poletujúcich častíc.EMEP príručka na vzorkovanie a chemické analýzy, vydanie – máj 2002. Návod na stanovenie PM2,5. Skratka EMEP je skratka Programu spolupráce pri monitorovaní a vyhodnocovaní diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe v rámci Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.
7)
STN ISO 13964 Ochrana ovzdušia. Stanovenie ozónu vo vonkajšom ovzduší. Ultrafialová fotometrická metóda (83 5733).CEN TC/264 N 448 Metóda merania koncentrácie ozónu vo vonkajšom ovzduší ultrafialovou fotometriou.VDI 2468, 6. časť: Meranie plynných imisií. Meranie koncentrácie ozónu. Priama ultrafialová fotometrická metóda – základná metóda. Skratka VDI znamená Združenie nemeckých inžinierov.
8)
Napríklad EPA TO-17 Stanovenie prchavých organických látok vo vonkajšom ovzduší s použitím aktívneho vzorkovania do sorpčnej náplne. US EPA TO-14A Stanovenie prchavých organických látok vo vonkajšom ovzduší s použitím špecificky pripraveného kanistra a následnou analýzou plynovou chromatografiou. Skratka EPA znamená Agentúra pre životné prostredie Spojených štátov amerických.CEN TC/264 N 513 až 515 Stanovenie benzénu vo vonkajšom ovzduší metódou plynovej chromatografie s plameňovo ionizačným detektorom.
9)
ISO 4224 Ochrana ovzdušia. Vonkajšie ovzdušie. Meranie oxidu uholnatého. Metóda nedisperznej infračervenej spektrometrie.CEN TC/264 N 149 Metóda merania oxidu uholnatého vo vonkajšom ovzduší s použitím nedisperznej infračervenej metódy.
