Predpis bol zrušený predpisom 126/2006 Z. z.
45/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2002 do 31.05.2006
45
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
zo 16. januára 2002
o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi
Vláda Slovenskej republiky podľa § 13s ods. 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z. nariaďuje:
§1 Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie ustanovuje minimálne požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikom ich vystavenia chemickým faktorom pri práci a na predchádzanie tomuto riziku; vzťahuje sa na všetky pracovné činnosti súvisiace s chemickými faktormi, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť vystavení chemickým faktorom pri práci.
(2)
Na účely tohto nariadenia
a)
chemický faktor je akýkoľvek chemický prvok alebo chemická zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi, vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,
b)
nebezpečný chemický faktor je
1.
akýkoľvek chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečný chemický prípravok podľa osobitného predpisu1) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor klasifikovaný podľa osobitného predpisu,1) okrem faktorov, ktoré spĺňajú iba kritériá klasifikácie ako nebezpečné pre životné prostredie,
2.
akýkoľvek chemický faktor, ktorý nespĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečný chemický prípravok podľa osobitného predpisu,1) ale ktorý môže pre svoje fyzikálno-chemické, chemické alebo toxikologické vlastnosti a spôsob použitia alebo výskytu na pracovisku predstavovať riziko pre zdravie zamestnancov, vrátane chemického faktora, pre ktorý sa v § 2 ustanovuje najvyššia prípustná hodnota,
c)
pracovná činnosť súvisiaca s chemickými faktormi je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa používajú alebo sa majú používať chemické faktory alebo pri ktorej vznikajú chemické faktory pri akomkoľvek postupe, vrátane výroby, manipulácie, skladovania, prepravy alebo úpravy a zneškodňovania chemických faktorov,
d)
zdravotný dohľad je hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho vystaveniu chemickým faktorom pri práci, ktorého súčasťou je výkon cielených preventívnych lekárskych prehliadok.
§2 Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a biologické medzné hodnoty
(1)
Najvyššia prípustná hodnota vystavenia zamestnancov chemickým faktorom pri práci je limitná hodnota časovo-váženého priemeru koncentrácie plynov, pár alebo aerosólov vo vzduchu dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k referenčnému času.
(2)
Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom pri práci sú uvedené v prílohe č. 1.
(3)
Biologická medzná hodnota je limitná hodnota koncentrácie relevantného chemického faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli.
(4)
Biologické medzné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2.
§3 Vybrané chemické faktory
(1)
Vybrané chemické faktory a účely ich použitia, ktoré nie sú na pracovisku povolené,2) sú uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Žiadosť o výnimku3) musí obsahovať
a)
odôvodnenie žiadosti,
b)
údaj o množstve chemických faktorov, ktoré sa ročne použije,
c)
opis navrhovaných pracovných činností, pracovných postupov, pracovných procesov a chemických reakcií,
d)
predpokladaný počet zamestnancov vystavených vybraným chemickým faktorom,
e)
návrh opatrení na ochranu zdravia zamestnancov vystavených vybraným chemickým faktorom,
f)
prijaté technické a organizačné opatrenia na predchádzanie vystaveniu zamestnancov vybraným chemickým faktorom.
§4 Náležitosti posudku o riziku
(1)
Posudok o riziku4) musí obsahovať
a)
identifikáciu nebezpečenstva s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických, toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska ochrany zdravia,
b)
opis údajov vo vzťahu dávky k účinkom na človeka podľa cesty vstupu do organizmu, intenzity, trvania a frekvencie vystavenia zamestnanca chemickým faktorom, vychádzajúcich z vedecky podložených údajov,
c)
údaje o predvídateľnom a nepredvídateľnom vystavení zamestnancov chemickým faktorom podľa druhu pracovnej činnosti a profesie a o hodnotách vystavenia,
d)
porovnanie vystavenia zamestnancov chemickým faktorom vo vzťahu k hodnotám uvedeným v § 2,
e)
kvalitatívnu a kvantitatívnu charakteristiku rizika pre zamestnancov s prihliadnutím na osobitné skupiny zamestnancov5) vrátane uvedenia pracovných činností, ktoré predstavujú zvýšené riziko pre zamestnancov,
f)
plán riadenia rizika s uvedením konkrétnych preventívnych a ochranných opatrení a vyhodnotenie už vykonaných opatrení.
(2)
Súčasťou posudku o riziku musí byť aj metóda merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré je známa. Posudok o riziku môže obsahovať aj vyhlásenie, že povaha a rozsah rizika nevyžadujú jeho ďalšie alebo podrobnejšie posudzovanie.
§5 Všeobecné zásady prevencie rizika
(1)
Zamestnávateľ vylúči riziko pre zamestnancov vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov alebo ho zníži na najnižšiu možnú mieru
a)
vhodným usporiadaním pracoviska a organizáciou práce na pracovisku,
b)
používaním vhodných pracovných prostriedkov6) pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,
c)
znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení nebezpečným chemickým faktorom pri práci na najnižšiu možnú mieru,
d)
obmedzením dĺžky a intenzity vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom pri práci,
e)
primeranými hygienickými opatreniami,7)
f)
znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,
g)
vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho také chemické faktory na pracovisku.
(2)
Zamestnávateľ oboznámi zamestnancov s prevádzkovým poriadkom (§ 11), ktorý umiestni na pracovisku na dostupnom a viditeľnom mieste.
§6 Špecifické ochranné a preventívne opatrenia
(1)
Zamestnávateľ vylúči riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov ich nahradením takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zamestnancov.
(2)
Ak povaha pracovnej činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1, zamestnávateľ na základe výsledkov posúdenia rizika zabezpečí zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru
a)
zabezpečením vhodných pracovných postupov, systémov riadenia a používaním primeraných pracovných prostriedkov6) a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov,
b)
kolektívnymi ochrannými opatreniami pri zdroji rizika a primeranými organizačnými opatreniami,
c)
individuálnymi ochrannými opatreniami vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak opatrenia podľa písmen a) a b) nie sú dostatočne účinné.
(3)
Ochranné opatrenia podľa odseku 2 zamestnávateľ doplní zdravotným dohľadom.8)
(4)
Na základe celkového posúdenia všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) zamestnávateľ bezodkladne zabezpečí technické a organizačné opatrenia na zamedzenie vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku.
(5)
Ak povaha práce neumožňuje postup podľa odseku 4, zamestnávateľ
a)
vylúči na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo zmesi faktorov vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky,
b)
zabezpečí technické a organizačné opatrenia na obmedzenie škodlivých účinkov na zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobených vznietením horľavých látok alebo na obmedzenie škodlivých fyzikálnych účinkov vyvolaných chemicky nestálymi faktormi alebo zmesami látok.
(6)
Zariadenia a ochranné systémy na pracovisku s nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.9)
(7)
Zamestnávateľ vykoná opatrenia na zabezpečenie kontroly pracoviska, pracovných prostriedkov a osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo zabezpečí pracovné prostriedky bez nebezpečenstva výbuchu.
(8)
Zamestnávateľ zabezpečí označenie pracovných prostriedkov, prepravných obalov a rozvodov s obsahom nebezpečných chemických faktorov v súlade s osobitným predpisom10) tak, aby bol jednoznačne identifikovateľný ich obsah.
§7 Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov
(1)
Miestnosť, v ktorej sa skladujú jedovaté látky a prípravky11) alebo veľmi jedovaté látky a prípravky,12) musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať
a)
humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,13)
b)
omamné látky, psychotropné látky a prípravky,14)
c)
potraviny,15)
d)
krmivá,16)
e)
výbušné látky a prípravky,17)
f)
horľavé látky.18)
(2)
Veľmi jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až h), len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi jedovatých látok a prípravkov. S jedovatými látkami a prípravkami sa môžu veľmi jedovaté látky a prípravky skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak takýto spôsob skladovania schválil príslušný orgán na ochranu zdravia.19)
(3)
Jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až h), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.
(4)
Jedovaté látky a prípravky a veľmi jedovaté látky a prípravky umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a prípravkov na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.
(5)
Veľmi jedovaté látky a prípravky možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi jedovatými látkami a prípravkami. Nepoužité veľmi jedovaté látky a prípravky sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu alebo inak spoľahlivo zabezpečiť. Množstvo veľmi jedovatých látok a prípravkov sa musí evidovať.
§8 Požiadavky na odbornú spôsobilosť
Odbornú spôsobilosť na riadenie prác s jedovatými látkami a prípravkami11) a s veľmi jedovatými látkami a prípravkami12) má ten, kto ukončil
a)
vysokoškolské štúdium v študijnom odbore lekárstvo, veterinárne lekárstvo, farmácia alebo chémia,
b)
vysokoškolské štúdium v inom študijnom odbore, ako je uvedené v písmene a), a absolvoval postgraduálne štúdium v špecializácii priemyselná toxikológia, a ak ide o iného zdravotníckeho pracovníka, ak získal špecializáciu v špecializačnom odbore vyšetrovacie metódy v klinickej biochémii, vyšetrovacie metódy v patológii a súdnom lekárstve, vyšetrovacie metódy v hygiene, vyšetrovacie metódy v hygiene výživy, vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii, vyšetrovacie metódy v hygiene životného prostredia a zabezpečovanie kvality liekov,
c)
vysokoškolské štúdium v inom študijnom odbore, ako je uvedené v písmene a), alebo štúdium na strednej škole a získal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na základe úspešne vykonanej skúšky pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti zriadenou štátnym krajským hygienikom20) alebo
d)
štúdium na odbornom učilišti, má prax najmenej jeden rok a získal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na základe úspešne vykonanej skúšky pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti zriadenou štátnym krajským hygienikom.20)
§9 Náležitosti záznamov
(1)
Záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov obsahujú
a)
druh, množstvo a spôsob použitia chemických faktorov,
b)
charakter a trvanie práce,
c)
klasifikáciu chemického faktora,1)
d)
údaje o mimoriadnych vystaveniach zamestnancov chemickým faktorom.
(2)
Záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov obsahujú
a)
výsledky meraní v pracovnom ovzduší a použité metódy merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré sú známe, vrátane metódy odberu vzoriek a ich analýzy,
b)
výsledky meraní v biologickom materiáli zamestnancov a použité metódy merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré sú známe biologické expozičné testy, vrátane metódy odberu vzoriek a ich analýzy.
§10 Informovanie orgánu na ochranu zdravia
Zamestnávateľ poskytne orgánu na ochranu zdravia na požiadanie všetky dostupné údaje vzťahujúce sa na vystavenie zamestnancov chemickým faktorom, a to najmä
a)
výsledky zisťovania nebezpečných chemických faktorov a výsledky posúdenia rizika,
b)
výsledky merania vystavenia zamestnancov chemickým faktorom vrátane ich porovnania s ustanovenými najvyššími prípustnými hodnotami,
c)
plán riadenia rizika,
d)
údaje o vykonaných a plánovaných preventívnych a ochranných opatreniach,
e)
údaje o odbornej spôsobilosti zamestnancov,
f)
spôsob zabezpečenia zdravotného dohľadu a prehľad chorôb z povolania.
§11 Náležitosti prevádzkového poriadku
Prevádzkový poriadok obsahuje podľa druhu vykonávanej činnosti a výsledkov posúdenia rizika najmä
a)
pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti s nebezpečnými chemickými faktormi a spôsob ich zneškodňovania vrátane obalov po použití,
b)
preventívne a ochranné opatrenia pre jednotlivé činnosti s nebezpečnými chemickými faktormi vrátane prostriedkov a zariadení určených na ich zneškodňovanie,
c)
pokyny na prvú pomoc,
d)
spôsob skladovania nebezpečných chemických faktorov, a to najmä s ohľadom na možnosť vzniku iných nebezpečných faktorov alebo inej mimoriadnej situácie,
e)
spôsob informovania a oboznamovania zamestnancov o nebezpečných chemických faktoroch vyskytujúcich sa na pracovisku, rizikách vyplývajúcich z týchto faktorov pre zamestnancov a o preventívnych a ochranných opatreniach.
§12 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 232/1990 Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 83/1992 Zb. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1993 Z. z.,
2.
úprava Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 20. júla 1974 č. Z-6316/1974-B/3-07 o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami benzénu (registrovaná v čiastke 5/1975 Zb.),
3.
úprava Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 5. marca 1984 č. 1466/83-B/3-06 o postupe pri schvaľovaní chemických látok a prípravkov z hľadiska ochrany zdravia (registrovaná v čiastke 10/1985 Zb.),
4.
§ 17, 18 a prílohy č. 2 a 3 k úprave Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. februára 1978 č. Z-1629/1978-B/3-06 o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie (registrovanej v čiastke 20/1978 Zb.) v znení úpravy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 29. novembra 1984 č. Z-9021/84-B/2-06 (registrovanej v čiastke 24/1985 Zb.).
§13 Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. februára 2002.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY VYSTAVENIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM PRI PRÁCI
1. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia plynom, parám, aerosólom s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší (NPHV)
| Por. číslo | Chemická látka | EINECS | CAS | NPHV | Upozornenie | |||
| priemerná | hraničná | |||||||
| ml.m-3 (ppm) | mg.m-3 | kategória | mg.m-3 | |||||
| 1. | acetaldehyd (etanal) | 200-836-8 | 75-07-0 | 50 | 91 | VI. | - | |
| 2. | acetanhydrid (anhydrid kyseliny octovej) | 203-564-8 | 108-24-7 | 5 | 21 | I. | - | |
| 3. | acetón (propanón) | 200-662-2 | 67-64-1 | 500 | 1210 | I. | - | |
| 4. | acetonitril (etánnitril) | 200-835-2 | 75-05-8 | 40 | 68 | II., 1 | - | |
| 5. | akroleín (propenál) | 203-453-4 | 107-02-8 | 0,1 | 0,23 | I. | - | |
| 6. | aldtin | 206-215-8 | 309-00-2 | - | 0,25 | VI. | - | K |
| 7. | alylalkohol (prop-2-én-1-ol) | 203-470-7 | 107-18-6 | 2 | 4,8 | - | 12,1 | K |
| 8. | 2-aminopyridín | 207-988-4 | 504-29-0 | 0,5 | 2 | - | - | |
| 9. | amoniak | 231-635-3 | 7664-41-7 | 20 | 14 | I. | 36 | |
| 10. | amylalkohol (pentanoly okrem terc-pentanolu) | 250-378-8 | 30899-19-5 | 100 | 370 | II., 1 | - | |
| 11. | anilín | 200-539-3 | 62-53-3 | 2 | 7,7 | VI. | - | K |
| 12. | antimón a jeho zlúčeniny (ako celkový prach) | 231-146-5 | 7440-36-0 | - | 0,5 | III. | - | |
| 13. | ANTU (naftalén-1-yltiomočovlna) | 201-706-3 | 86-88-4 | - | 0,3 | VI. | - | |
| 14. | báryum - zlúčeniny rozpustné | 231-149-1 | 7440-39-3 | - | 0,5 | II., 1 | - | |
| 15. | benzén-1,4-diol (hydrochinón) | 204-617-8 | 123-31-9 | - | 2 | VI. | - | |
| 16. | 1,4-benzochinón (chinón, p-benzochinón) | 203-405-2 | 106-51-4 | 0,1 | 0,4 | I. | - | S |
| 17. | bifenyl | 202-163-5 | 92-52-4 | 0,16 | 1 | - | - | |
| 18. | bróm | 231-778-1 | 7726-95-6 | 0,1 | 0,7 | I. | - | |
| 19. | 2-bróm-2-chlór-1,1,1-trifluóretán (halotan) | 205-796-5 | 151-67-7 | 5 | 41 | II., 1 | - | |
| 20. | brómetán (etylbromid) | 200-825-8 | 74-96-4 | - | 890 | VI. | - | K |
| 21. | brómchlórmetán | 200-826-3 | 74-97-5 | 200 | 1100 | II., 1 | - | |
| 22. | bromovodík | 233-113-0 | 10035-10-6 | - | - | I. | 6,7 | |
| 23. | butanón (etylmetylketón) | 201-159-0 | 78-93-3 | 200 | 600 | I. | 900 | |
| 24. | butántiol | 203-705-3 | 109-79-5 | 0,5 | 1,9 | V. | - | |
| 25. | 2-butoxyetanol (butylglykol) | 203-905-0 | 111-76-2 | 20 | 98 | - | 246 | K |
| 26. | 2-butoxyetylacetát (butylglykolacetát) | 203-933-3 | 112-07-2 | 20 | 133 | - | 333 | K |
| 27. | butylacetáty | 100 | 500 | I. | - | |||
| 1-butylacetát | 204-658-1 | 123-86-4 | 100 | 480 | I. | - | ||
| 2-butylacetát | 203-300-1 | 105-46-4 | ||||||
| izo-butylacetát | 203-745-1 | 110-19-0 | 100 | 480 | I. | - | ||
| terc-butylacetát | 208-760-7 | 540-88-5 | 20 | 96 | - | - | ||
| 28. | butylakrylát | 205-480-7 | 141-32-3 | 2 | 11 | - | 53 | S |
| 29. | butylalkoholy (butanoly) | 100 | 310 | II., 1 | - | |||
| 1-butanol | 200-751-6 | 71-36-3 | 100 | 310 | - | - | ||
| 2-butanol | 201-158-5 | 78-92-2 | ||||||
| izo-butanol | 201-148-0 | 78-83-1 | 100 | 310 | - | - | ||
| terc-butanol | 200-889-7 | 75-65-0 | 20 | 62 | - | - | ||
| 30. | butyldiglykol 2-(2-butoxyetoxy)etanol | 203-961-6 | 112-34-5 | - | 100 | I. | - | |
| 31. | 4-terc-butyltoluén (p-terc-butyltoluén) | 202-675-9 | 98-51-1 | 10 | 60 | I. | - | |
| 32. | cín - zlúčeniny anorganické | 231-141-8 | 7440-31-5 | - | 2 | II., 1 | - | |
| 33. | cín - zlúčeniny organické | 7440-31-5 | - | 0,1 | II., 1 | - | K | |
| 34. | cyklohexán | 203-806-2 | 110-82-7 | 200 | 700 | II., 1 | - | |
| 35. | cyklohexanol | 203-630-6 | 108-93-0 | 50 | 210 | II., 1 | - | K |
| 36. | cyklohexanón | 203-631-1 | 108-94-1 | 10 | 40,8 | - | 81,6 | K |
| 37. | cyklohexén | 203-807-8 | 110-83-8 | 300 | 1000 | II., 1 | - | |
| 38. | cyklohexylamín (cyklohexánamín) | 203-629-0 | 108-91-8 | 10 | 41 | V. | - | |
| 39. | DDT (1,1,1-trichlór-2,2-bis (4-chlorfenyl) etán), (dikofán, klofenotán) | 200-024-3 | 50-29-3 | - | 1 | IV. | - | K |
| 40. | diamid kyseliny diazéndikarboxylovej | 204-650-8 | 123-77-3 | - | 1 | - | - | |
| 41. | dibenzoyldioxidán (dibenzoylperoxid) | 202-327-6 | 94-36-0 | - | 5 | I. | - | |
| 42. | diborán | 19287-45-7 | 0,1 | 0,1 | I. | - | ||
| 43. | dibrómdifluórmetán | 200-885-5 | 75-61-6 | 100 | 870 | II., 1 | - | |
| 44. | dibutylftalát | 201-557-4 | 84-74-2 | - | 3 | - | - | |
| 45. | dieldrin (1a alfa, 2 beta, 2a alfa, 3 beta, 6 beta, 6a alfa, 7 beta, 7a alfa)-3, 4, 5, 6, 9, 9-hexachlór-2, 7: 3, 6-dimetano-la, 2, 2a, 3, 6, 6a, 7, 7a-oktahydro-nafto [2,3-b] oxirén | 200-484-5 | 60-57-1 | - | 0,25 | VI. | - | K |
| 46. | dietylamín | 203-716-3 | 109-89-7 | 10 | 30 | V. | - | |
| 47. | 2-dietylaminoetanol | 202-845-2 | 100-37-8 | 5 | 24 | I. | - | K |
| 48. | dietylénglykol (2,2'-oxydietanol) | 203-872-2 | 111-46-6 | 10 | 44 | II., 2 | - | |
| 49. | dietylénglykol-dimetyléter bis (2-metoxyetyl)éter | 203-924-4 | 111-96-6 | 5 | 28 | II., 1 | - | K |
| 50. | dietyléter | 200-467-2 | 60-29-7 | 100 | 308 | - | 616 | |
| 51. | di-(2-etylhexyl)ftalát | 204-211-0 | 117-81-7 | - | 10 | III. | - | |
| 52. | difenyléter | 202-981-2 | 101-84-8 | 1 | 7,1 | - | - | |
| 53. | dihydrogén selenid | 231-978-9 | 7783-07-5 | 0,02 | 0,07 | - | 0,17 | |
| 54. | 1,2-dichlórbenzén (o-dichlórbenzén) | 202-425-9 | 95-50-1 | 20 | 122 | - | 306 | K |
| 55. | 1,4-dichlórbenzén (p-dichlórbenzén) | 203-400-5 | 106-46-7 | 20 | 122 | - | 306 | |
| 56. | dichlórdifluórmetán | 200-893-9 | 75-71-8 | 1000 | 5000 | IV. | - | K |
| 57. | 1,1-dichlóretán | 200-863-5 | 75-34-3 | 100 | 412 | II., 1 | - | K |
| 58. | 1,1-dichlóretén (dichlóretylén) | 200-864-0 | 75-35-4 | 2 | 8 | II., 1 | - | |
| 59. | 1,2-dichlóretylén (1,2-dichlóretén) | 208-750-2 | 540-59-0 | 200 | 800 | II., 1 | - | |
| 60. | dichlófluórmetán | 200-869-8 | 75-43-4 | 10 | 43 | II., 1 | - | |
| 61. | dichlórmetán (metylénchlorid) | 200-838-9 | 75-09-2 | 100 | 350 | VI. | - | |
| 62. | 1,2-dichlór-1,1,-tetrafluóretán | 200-937-7 | 76-14-2 | 1000 | 7100 | IV. | - | |
| 63. | dichlórvos (2,2-dichlórvinyl dimetylfosfát) | 200-547-7 | 62-73-7 | 0,11 | 1 | III. | - | K |
| 64. | N, N-dimetylacetamid | 204-826-4 | 127-19-5 | 10 | 36 | - | 72 | K |
| 65. | dimetylamín | 204-697-4 | 124-40-3 | 2 | 3,8 | - | 9,4 | |
| 66. | N, N-dimetylanilín | 204-493-5 | 121-69-7 | 5 | 25 | VI. | - | K |
| 67. | 1,3-dimetylbutylacetát | 203-621-7 | 108-84-9 | 50 | 300 | I. | - | |
| 68. | dimetyléter | 204-065-8 | 115-10-6 | 1000 | 1920 | IV. | - | |
| 69. | N, N-dimetylformamid | 200-679-5 | 68-12-2 | 10 | 30 | II., 1 | - | K |
| 70. | dinitrobenzén (všetky izoméry) | 246-673-6 | 25154-54-5 | 0,15 | 1 | - | - | K |
| 71. | 1,4-dioxán | 204-661-8 | 123-91-1 | 20 | 73 | VI. | - | K |
| 72. | endrin (1a alfa, 2 beta, 2a beta, 3 alfa, 6 alfa, 6a beta, 7 beta, 7a alfa)-3,4,5,6,9,9-hexachlór-2,7: 3,6-dimetano-la, 2, 2a, 3, 6, 6a, 7, 7a-oktahydro-nafto [2,3-b] oxirén | 200-775-7 | 72-20-8 | - | 0,1 | III. | - | K |
| 73. | etántiol (etylmerkaptán) | 200-837-3 | 75-08-1 | 0,5 | 1,3 | V. | - | |
| 74. | bis(2-chlóretyl)éter | 203-870-1 | 111-44-4 | 10 | 59 | II., 2 | - | K |
| 75. | 2-etoxyetanol (etylglykol) | 203-804-1 | 110-80-5 | 5 | 19 | II., 1 | - | K |
| 76. | 2-etoxyetylacetát (etylglykolacetát) | 203-839-2 | 111-15-9 | 5 | 27 | II., 1 | K | |
| 77. | etylacetát (octan etylový) | 205-500-4 | 141-78-6 | 400 | 1500 | I. | - | |
| 78. | etylakrylát | 205-438-8 | 140-88-5 | 5 | 21 | I. | - | K |
| 79. | etylalkohol (etanol) | 200-578-6 | 64-17-5 | 500 | 960 | II., 1 | - | |
| 80. | etylamín (etánamín) | 200-834-7 | 75-04-7 | 5 | 9,4 | V. | - | |
| 81. | etylbenzén | 202-849-4 | 100-41-4 | 100 | 442 | - | 884 | K |
| 82. | etyléndiamín (etán-1,2-diamín) | 203-468-6 | 107-15-3 | 10 | 25 | II., 1 | - | |
| 83. | etylénglykol (etán-1,2-diol) | 203-473-3 | 107-21-1 | 20 | 52 | - | 104 | K |
| 84. | etylén dinitrát (nitroglykol, dinitrát etylénglykolu) | 211-063-0 | 628-96-6 | 0,05 | 0,32 | II., 1 | - | K |
| 85. | etylénchlórhydrín (2-chlóretanol) | 203-459-7 | 107-07-3 | 1 | 3,3 | II., 2 | - | K |
| 86. | etylformiát (mravčan etylový) | 203-721-0 | 109-94-4 | 100 | 310 | I. | - | K |
| 87. | fenol | 203-632-7 | 108-95-2 | 2 | 7,8 | I. | - | K |
| 88. | o-fenyléndiamín (benzén-1,2-diamín) | 202-430-6 | 95-54-5 | - | 0,1 | VI. | - | K, S |
| 89. | 2-fenylpropén | 202-705-0 | 98-83-9 | 50 | 246 | - | 492 | |
| 90. | fluór | 231-954-8 | 7782-41-4 | 1,0 | 1,58 | - | 3,16 | |
| 91. | fluorid sírový | 219-854-2 | 2551-62-4 | 1000 | 6100 | IV. | - | |
| 92. | fluoridy | - | 2,5 | II., 2 | - | |||
| 93. | fluoridy a fluorovodík pri súčasnom pôsobení | - | 2,5 | I. | - | |||
| 94. | fluorovodík (kyselina fluorovodíková) | 231-634-8 | 7664-39-3 | 1,8 | 1,5 | - | 2,5 | |
| 95. | formaldehyd (metanál) | 200-001-8 | 50-00-0 | 0,3 | 0,37 | VI. | - | K, S |
| 96. | fosfor - prach (biely, žltý) | 231-768-7 | 7723-14-0 | - | 0,1 | I. | - | |
| 97. | fosforovodík (fosfin) | 232-260-8 | 7803-51-2 | 0,1 | 0,14 | I. | - | |
| 98. | fosgén (chlorid karbonylu, dichlorid-oxid uhličitý) | 200-870-3 | 75-44-5 | 0,02 | 0,08 | - | 0,4 | |
| 99. | ftalanhydrid (anhydrid kyseliny ftalovej) | 201-607-5 | 85-44-9 | - | 1 | I. | - | S |
| 100. | furfural (furán-2-karbaldehyd) | 202-627-7 | 98-01-1 | 2 | 7,9 | VI. | - | K |
| 101. | furfurylalkohol (furán-2-ylmetanol) | 202-626-1 | 98-00-0 | 10 | 41 | - | - | K |
| 102. | gáfor (bornán-2-ón) | 200-945-0 | 76-22-2 | 2 | 13 | - | - | |
| 103. | glutarál (pentándiál) | 203-856-5 | 111-30-8 | 0,1 | 0,42 | I. | - | S |
| 104. | nitroglycerín (propán-1,2,3-triyl trinitrát, trinitrát glycerolu) | 200-240-8 | 55-63-0 | 0,05 | 0,47 | II., 1 | - | K |
| 105. | grafit | 231-955-3 | 7782-42-5 | - | 1,5 | - | - | |
| 231-153-3 | 7440-44-0 | |||||||
| 106. | heptán | 205-563-8 | 142-82-5 | 500 | 2085 | I. | - | |
| 107. | heptachlór (1,4,5,6,7,8,8-hepta-chlór-4,7-metano-3a, 4,7,7a-tetrahydro-1H-indén) | 200-962-3 | 76-44-8 | - | 0,5 | VI. | - | K |
| 108. | heptán-2-ón (metylpentylketón) | 203-767-1 | 110-43-0 | 50 | 238 | - | 475 | K |
| 109. | heptán-3-ón (etylbutylketón) | 203-388-1 | 106-35-4 | 20 | 95 | - | - | |
| 110. | hexachlór-1,3-butadién | 201-765-5 | 87-68-3 | 0,02 | 0,21 | - | - | K |
| 111. | hexachlóretán | 200-666-4 | 67-72-1 | 1 | 9,8 | - | - | |
| 112. | 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán (rozličné izoméry) | 206-270-8 | 319-84-6 | - | 0,5 | - | - | K |
| 206-271-3 | 319-85-7 | |||||||
| 113. | hexametylén-1,6-diizokyanát (1,6-diizokyanato-hexán) | 212-485-8 | 822-06-0 | 0,005 | 0,035 | I. | - | S |
| 114. | hexán (n-hexán) | 203-777-6 | 110-54-3 | 50 | 180 | II., 1 | - | K |
| 115. | hliník - kovový (hliník práškový) | 231-072-3 | 7429-90-5 | - | 1,5 | II., 2 | - | |
| - oxid hlinitý dym | 215-691-6 | 1344-28-1 | ||||||
| - oxid hlinitý | 215-691-6 | 1344-28-1 | ||||||
| - hydroxid hlinitý | 244-492-7 | 21645-51-2 | ||||||
| 116. | hydrid lítny | 231-484-3 | 7580-67-8 | - | 0,025 | - | - | |
| 117. | hydroxid sodný | 215-185-5 | 1310-73-2 | - | 2 | I. | - | |
| 118. | hydroxid vápenatý | 215-137-3 | 1305-62-0 | - | 5 | - | - | |
| 119. | chlór | 231-959-5 | 7782-50-5 | 0,5 | 1,5 | I. | - | |
| 120. | chlóracetaldehyd | 203-472-8 | 107-20-0 | 1 | 3,0 | VI. | - | |
| 121. | chlórbenzén | 203-628-5 | 108-90-7 | 10 | 47 | - | 94 | |
| 122. | 2-chlórbuta-1,3-dién (chloroprén) | 204-818-0 | 126-99-8 | 5,0 | 18 | II., 1 | - | K |
| 123. | chlorid fosforečný | 233-060-3 | 10026-13-8 | 1 | I. | - | ||
| 124. | chloroform (trichlórmetán) | 200-663-8 | 67-66-3 | 2 | 10 | VI. | - | |
| 125. | 3-chlórpropén (alylchlorid) | 203-457-6 | 107-05-1 | 1 | 3,0 | I. | - | |
| 126. | chlorovodík | 231-595-7 | 7647-01-0 | 5 | 8,0 | - | 15 | |
| 127. | 2-chlór-1,1,2-triflúoretyl diflúormetyléter | 237-553-4 | 13838-16-9 | 20 | 150 | II., 1 | - | |
| 128. | chróm (III) chromát | - | 0,1 | - | - | S | ||
| 129. | izokyanáty | - | 0,02 | - | - | |||
| 130. | izopropylbenzén (kumén) | 202-704-5 | 98-82-9 | 20 | 100 | - | 250 | K |
| 131. | jód | 231-442-4 | 7553-56-2 | 0,1 | 1,1 | I. | - | |
| 132. | jódmetán (metyljodid) | 200-819-5 | 74-88-4 | 0,3 | 2 | VI. | - | |
| 133. | kaprolaktám (prach, pary) (azepán-2-ón, epsilon-kaprolaktám, hexáno-6-laktám) | 203-313-2 | 105-60-2 | - | 10 | - | 40 | |
| 134. | karbid kremíka (voľné vlákna) | 206-991-8 | 409-21-2 | - | 1,5 | - | - | |
| 135. | výroba kaučuku, gumy | |||||||
| - výpary | - | 0,6 | - | - | ||||
| - prach z výroby | - | 6 | - | - | ||||
| 136. | ketén | 207-336-9 | 463-51-4 | 0,5 | 0,9 | I. | - | |
| 137. | kobalt kov, oxid a sulfid | 231-158-0 | 7440-48-4 | |||||
| - výroba katalyzátorov, magnetu | - | 0,5 | VI. | - | ||||
| - ostatné | - | 0,1 | VI. | - | ||||
| 138. | krezoly (metylfenol) | 215-293-2 | 1319-77-3 | 5 | 22 | I. | - | K |
| o-krezol | 95-48-7 | |||||||
| m-krezol | 108-39-4 | |||||||
| p-krezol | 106-44-5 | |||||||
| 139. | kyánamid (karbamonitril) | 206-992-3 | 420-04-2 | - | 2 | - | - | |
| 140. | kyanidy | - | 5 | II., 1 | - | K | ||
| 141. | kyanovodík (kyselina kyanovodíková) | 200-821-6 | 74-90-8 | 10 | 11 | II., 1 | - | K |
| 142. | kyselina mravčia (kyselina metánová) | 200-579-1 | 64-18-6 | 5 | 9,0 | I. | - | |
| 143. | kyselina octová (kyselina etánová) | 200-580-7 | 64-19-7 | 10 | 25 | I. | - | |
| 144. | kyselina trihydrogénfosforečná | 231-633-2 | 7664-38-2 | - | 1 | - | 2 | |
| 145. | kyselina pikrová (2,4,6-trinitrofenol) | 201-865-9 | 88-89-1 | - | 0,1 | I. | - | K, S |
| 146. | kyselina propánová (kyselina propiónová) | 201-176-3 | 79-09-4 | 10 | 31 | - | 62 | |
| 147. | kyselina sírová | 231-639-5 | 7664-93-9 | - | 0,1 | I. | - | |
| 148. | kyselina šťaveľová (kyselina etándiová) | 205-634-3 | 144-62-7 | - | 1 | - | - | |
| 149. | lindán (1 alfa, 2 alfa, 3 beta, 4 alfa, 5 alfa, 6 beta)-1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán) | 200-401-2 | 58-89-9 | - | 0,1 | III. | - | K |
| 150. | maleínanhydrid (anhydrid kyseliny maleínovej) | 203-571-6 | 108-31-6 | 0,1 | 0,4 | I. | - | S |
| 151. | mangán a jeho anorganické zlúčeniny | 231-105-1 | 7439-96-5 | - | 0,5 | III. | - | |
| 152. | meď, prach | 231-159-6 | 7440-50-8 | - | 1 | II., 1 | - | |
| 153. | meď, dymy | 231-159-6 | 7440-50-8 | - | 0,1 | II., 1 | - | |
| 154. | 2-metoxyetanol (metylglykol) | 203-713-7 | 109-86-4 | 5 | 16 | II., 1 | - | K |
| 155. | 2-metoxyetylacetát (metylglykolacetát) | 203-772-9 | 110-49-6 | 5 | 25 | II., 1 | - | K |
| 156. | 2-metoxymetyl-etoxy propanol | 252-104-2 | 34590-94-8 | 50 | 308 | - | - | K |
| 157. | 1-metoxypropán-2-ol (propylénglykolmonometyléter) | 203-539-1 | 107-98-2 | 100 | 375 | - | 568 | K |
| 158. | 2-metoxypropán-1-ol | 216-455-5 | 1589-47-5 | 20 | 75 | II., 1 | - | K |
| 159. | 2-metoxypropán-2-ylacetát | 203-603-9 | 108-65-6 | 50 | 275 | - | 550 | K |
| 160. | 2-metoxypropylacetát | 274-724-2 | 70657-70-4 | 20 | 110 | II., 1 | - | K |
| 161. | metylacetát (octan metylový) | 201-185-2 | 79-20-9 | 200 | 610 | I. | - | |
| 162. | metylalkohol (metanol) | 200-659-6 | 67-56-1 | 200 | 260 | II., 1 | - | K |
| 163. | metylacetylén (metyletín) | 200-828-4 | 74-99-7 | 1000 | 1650 | IV. | - | |
| 164. | metylakrylát | 202-500-6 | 96-33-3 | 5 | 18 | I. | - | S |
| 165. | metylamín (metánamín, metylazán) | 200-820-0 | 74-89-5 | 10 | 13 | V. | - | |
| 166. | N-metylanilín | 202-870-9 | 100-61-8 | 0,5 | 2,2 | II., 1 | - | K |
| 167. | 1-metylbutylacetát (pentán-2-ylacetát) | 210-946-8 | 626-38-0 | 50 | 270 | - | 540 | |
| 168. | 3-metylbutylacetát (izopentylacetát) | 204-662-3 | 123-92-2 | 50 | 270 | - | 540 | |
| 169. | metylcyklohexán | 203-624-3 | 108-87-2 | 200 | 810 | II., 1 | - | |
| 170. | metylcyklohexanol (izoméry) | 247-152-6 | 25639-42-3 | 50 | 235 | II., 1 | - | |
| 171. | 2-metyl-4,6-dinitrofenol (DNOC) | 208-601-1 | 534-52-1 | - | 0,2 | II., 1 | - | K |
| 172. | 5-metylhexán-2-on (metylizoamylketón) | 203-737-8 | 110-12-3 | 20 | 95 | - | - | |
| 173. | 1,1'-metylénbis(4-izokyanatobenzén)4,4'-metyléndifenylizokyanát | 202-966-0 | 101-68-8 | 0,005 | 0,05 | I. | - | K |
| 174. | metylchlorid (chlórmetán) | 200-817-4 | 74-87-3 | 50 | 100 | VI. | - | K |
| 175. | 5-metyl-3-heptanón | 208-793-7 | 541-85-5 | 10 | 53 | - | 107 | |
| 176. | metyllzokyanát (izokyanatometán) | 210-866-3 | 624-83-9 | 0,01 | 0,024 | I. | - | S |
| 177. | metylmetakrylát (metyl 2-etylpropenoát) | 201-297-1 | 80-62-6 | 50 | 210 | I. | - | S |
| 178. | 4-metylpentán-2-ón (izobutylmetylketón) | 203-550-1 | 108-10-1 | 20 | 83 | - | 208 | K |
| 179. | metylstyrén (vinyltoluén) | 246-562-2 | 25013-15-4 | 100 | 490 | V. | - | |
| 180. | mevinfos (metyl 3-(dimetoxyfosfonyloxy-but-2-enoát) | 232-095-1 | 7786-34-7 | 0,01 | 0,093 | - | - | K |
| 181. | molybdén - zlúčeniny rozpustné | 231-107-2 | 7439-98-7 | - | 5 | III. | - | |
| 182. | molybdén - zlúčeniny nerozpustné | 231-107-2 | 7439-98-7 | - | 15 | III. | - | |
| 183. | monochlórdifluórmetán (chlórdifluórmetán) | 200-871-9 | 75-45-6 | 1000 | 3600 | IV. | - | |
| 184. | morfolín | 203-815-1 | 110-91-8 | 10 | 36 | I. | - | |
| 185. | naftalén | 202-049-5 | 91-20-3 | 10 | 50 | - | - | |
| 186. | nikel a jeho zlúčeniny vo vode nerozpustné | 231-111-4 | 7440-02-0 | - | 0,5 | VI. | - | S |
| 187. | nikotín (N)-3-(1-metylpyrolidín-2-yl) pyridín | 200-193-3 | 54-11-5 | - | 0,5 | II., 1 | - | K |
| 188. | nitril kyseliny etánovej (etánnitril, acetonitril) | 200-835-2 | 75-05-8 | 40 | 70 | - | - | |
| 189. | nitrobenzén | 202-716-0 | 98-95-3 | 1 | 5 | VI. | - | K |
| 190. | nitrotoluén (všetky izoméry) | 202-728-6 | 99-08-1 | 5 | 28 | II., 1 | - | K |
| 191. | nitrotoluén (4-nitrotoluén) | 202-808-0 | 99-99-0 | 5 | 28 | II., 1 | - | K |
| 192. | oleje minerálne | |||||||
| - nerafinované | 5 | 1 | VI | - | ||||
| - rafinované | - | 5 | - | - | ||||
| 193. | olovo | 231-100-4 | 7439-92-1 | - | 0,15 | VI. | - | |
| 194. | ortuť | 231-106-7 | 7439-97-6 | - | 0,1 | III. | - | S |
| 195. | ortuť - zlúčeniny organické | - | 0,01 | III. | - | K, S | ||
| 196. | oxid antimonitý | 215-175-0 | 1309-64-4 | - | 0,5 | VI. | - | |
| 197. | oxid dusičitý | 233-272-6 | 10102-44-0 | 5 | 9,5 | I. | - | |
| 198. | oxid dusnatý | 233-271-0 | 10102-43-9 | 25 | 30 | - | - | |
| 199. | oxid dusný | 233-032-0 | 10024-97-2 | 100 | 180 | II., 1 | - | |
| 200. | oxid fosforečný | 215-236-1 | 1314-56-3 | - | 1 | I. | - | |
| 201. | oxid chloričitý (chlórdioxid) | 233-162-8 | 10049-04-4 | 0,1 | 0,28 | I. | - | |
| 202. | oxid osmičelý | 244-058-7 | 20816-12-0 | 0,0002 | 0,0021 | I. | - | |
| 203. | oxid sírový | 231-197-3 | 7446-11-9 | - | 1 | - | - | |
| 204. | oxid siričitý | 231-195-2 | 7446-09-5 | 0,5 | 1,3 | I. | - | |
| 205. | oxid uhličitý | 204-696-9 | 124-38-9 | 5000 | 9000 | IV. | - | |
| 206. | oxid uhoľnatý | 211-128-3 | 630-08-0 | 30 | 35 | II., 1 | - | |
| 207. | oxid vanadičný | 215-239-8 | 1314-62-1 | - | 0,05 | VI. | - | |
| 208. | oxid zinočnatý (dymy) | 215-222-5 | 1314-13-2 | - | 1 | III. | - | |
| 209. | ozón | 233-069-2 | 10028-15-6 | 0,1 | 0,2 | I. | - | |
| 210. | paraquatdichlorid | 217-615-7 | 1910-42-5 | - | 0,1 | I. | - | K |
| 211. | paratión (O,O-dietyl-O-4-nitrofenyl tiofosfát) | 200-271-7 | 56-38-2 | - | 0,1 | - | - | K |
| 212. | pentaboran | 243-194-4 | 19624-22-7 | 0,005 | 0,013 | II., 1 | - | |
| 213. | pentakarbonyl železa | 236-670-8 | 13463-40-6 | 0,1 | 0,81 | II., 1 | - | |
| 214. | pentylacetát | 211-047-3 | 628-63-7 | 50 | 270 | - | 540 | |
| 215. | pentylacetát terciálny | 625-16-1 | 50 | 270 | - | 540 | ||
| 3-pentylacetát | 620-11-1 | 50 | 270 | - | 540 | |||
| 216. | peroxid vodíka | 231-765-0 | 7722-84-1 | 1 | 1,4 | I. | - | |
| 217. | piperazín | 203-808-3 | 110-85-0 | - | 0,1 | - | 0,3 | |
| 218. | platina - kovová | 231-116-1 | 7440-06-4 | - | 1 | - | - | |
| 219. | platina - zlúčeniny | - | 0,002 | - | - | |||
| 220. | polyetylénglykol (macrogol- (INN)) | 25322-68-3 | - | 1000 | IV. | - | ||
| 221. | propán-2-amín (izopropylamín) | 200-860-9 | 75-31-0 | 5 | 12 | II., 1 | - | |
| 222. | propán-2-ol (izopropylalkohol) | 200-661-7 | 67-63-0 | 200 | 500 | II., 1 | - | |
| 223. | propylacetát (octan propylový) | 203-686-1 | 109-60-4 | 100 | 420 | I. | - | |
| 224. | pyretrum | 232-319-8 | 8003-34-7 | - | 5 | III. | - | S |
| 225. | pyridín | 203-809-9 | 110-86-1 | 5 | 15 | II., 1 | - | |
| 226. | rezorcinol (benzén-1,3-diol) | 203-585-2 | 108-46-3 | 10 | 45 | - | - | |
| 227. | selén | 231-957-4 | 7782-49-2 | - | 0,05 | II., 1 | - | |
| 228. | síran vápenatý | 231-900-3 | 7778-18-9 | - | 6 | - | - | |
| 229. | sulfid kademnatý | 215-147-8 | 1306-23-6 | - | 32 | - | - | |
| 230. | sírouhlík (sulfid uhličitý) | 200-843-6 | 75-15-0 | 5 | 16 | II., 1 | - | K |
| 231. | sírovodík (sufán) | 231-977-3 | 7783-06-4 | 10 | 14 | V. | - | |
| 232. | sódium azid (azid sodný) | 247-852-1 | 26628-22-8 | - | 0,1 | - | 0,3 | K |
| 233. | striebro | 231-131-3 | 7440-22-4 | - | 0,1 | III. | - | |
| 234. | styrén | 202-851-5 | 100-42-5 | 20 | 86 | II., 1 | - | |
| 235. | sulfid fosforečný | 215-242-4 | 1314-80-3 | - | 1 | - | - | |
| 236. | sulfotep (O,O,O,O-tetraetyl difosforotioát) | 222-995-2 | 3689-24-5 | - | 0,1 | III. | - | K |
| 237. | tálium - rozpustné zlúčeniny | 231-138-1 | 7440-28-0 | - | 0,1 | III. | - | |
| 238. | telúr a jeho zlúčeniny | 13494-80-9 | - | 0,1 | II., 1 | - | ||
| 239. | terpentín (terpentínový olej) | 232-350-7 | 8006-64-2 | 100 | 560 | I. | - | S |
| 240. | tetraetylolovo | 78-00-2 | - | 0,05 | II., 1 | - | K | |
| 241. | tetrahydrofurán | 203-726-8 | 109-99-9 | 50 | 150 | - | 300 | K |
| 242. | 1,1,1,2-tetrachlór-2,2-difluóretán | 200-934-0 | 76-11-9 | 1000 | 8500 | IV. | - | |
| 243. | 1,1,2,2-tetrachlór-1,2-difluóretán | 200-935-6 | 76-12-0 | 200 | 1700 | II., 2 | - | |
| 244. | 1,1,2,2-tetrachlóretán | 201-197-8 | 79-34-5 | 1 | 7 | - | - | K |
| 245. | tetrachlóretén (perchlóretylén, tetrachlóretylén) | 204-825-9 | 127-18-4 | 50 | 345 | VI. | - | |
| 246. | tetrachlórmetán (chlorid uhličitý) | 200-262-8 | 56-23-5 | 0,5 | 3,2 | VI. | - | K |
| 247. | tetrakarbonyl niklu | 236-669-2 | 13463-39-3 | 0,05 | 0,12 | VI. | - | K |
| 248. | tetrametylolovo | 200-897-0 | 75-74-1 | - | 0,05 | II., 1 | - | K |
| 249. | tetranitrometán | 208-094-7 | 509-14-8 | - | 10 | - | - | |
| 250. | toluén | 203-625-9 | 108-88-3 | 50 | 190 | II., 2 | - | |
| 251. | toluén-2,4-diizokyanát (4-metyl-m-fenyléndiizokyanát, 2,4-diizokyanato-1-metylbenzén) | 209-544-5 | 584-84-9 | 0,01 | 0,07 | VI. | - | S |
| 252. | toluén-2,6-diizokyanát (1,3-diizokyanato-2-metylbenzén, 2-metyl-m-fenyléndiizokyanát) | 202-039-0 | 91-08-7 | 0,01 | 0,07 | VI. | - | s |
| 253. | trietylamín | 204-469-4 | 121-44-8 | 2 | 8,4 | - | 12,6 | K |
| 254. | 1,2,4-trichlórbenzén | 204-428-0 | 120-82-1 | 2 | 15,1 | - | 37,8 | K |
| 255. | trifluórbróm-metán (halon-1301) | 200-887-6 | 75-63-8 | 1000 | 6100 | IV. | - | |
| 256. | 1,1,1-trichlóretán (metylchloroform) | 200-756-3 | 71-55-6 | 100 | 550 | - | 1100 | |
| 257. | 1,1,2-trichlóretán | 201-166-9 | 79-00-5 | 10 | 55 | II., 2 | - | K |
| 258. | trichlóretylén (trichlóretén) | 201-167-4 | 79-01-6 | 100 | 550 | VI. | - | |
| 259. | trichlórfluormetán | 200-892-3 | 75-69-4 | 1000 | 5700 | IV. | - | |
| 260. | trichlorid-oxid fosforečný (chlorid fosforylu) | 233-046-7 | 10025-87-3 | 0,2 | 1,3 | II., 1 | - | |
| 261. | triglycidyl-izokyanuarát | - | 0,1 | - | - | |||
| 262. | trimellitan hydrid (1,2-anhydrid kyseliny 1,2,4-benzén-trikarboxylovej, anhydrid kyseliny trimelitovej) | 209-008-0 | 552-30-7 | - | 0,04 | I. | - | |
| 263. | 1,2,3-trimetylbenzén | 208-394-8 | 526-73-8 | 20 | 100 | II., 1 | - | |
| 264. | 1,2,4-trimetylbenzén | 202-436-9 | 95-63-6 | 20 | 100 | II., 1 | - | |
| 265. | 1,3,5-trimetylbenzén (mezitylén) | 203-604-4 | 108-67-8 | 20 | 100 | II., 1 | - | |
| 266. | 2,4,6-trinitrotoluén TNT (izoméry v technických zmesiach) | 204-289-6 | 118-96-7 | 0,011 | 0,1 | II., 1 | - | K |
| 267. | vinylacetát (octan vinylový) | 203-545-4 | 108-05-4 | 10 | 36 | VI. | - | |
| 268. | vinylidénchlorid (1,1-dichlóretén, dichlóretylén) | 200-864-0 | 75-35-4 | 2 | 8 | II., 1 | - | |
| 269. | xylén | 215-535-7 | 1330-20-7 | 50 | 221 | - | 442 | K |
| o-xylén | 202-422-2 | 95-47-6 | 50 | 221 | - | 442 | K | |
| m-xylén | 203-576-3 | 108-38-3 | 50 | 221 | - | 442 | K | |
| p-xylén | 203-396-5 | 106-42-3 | 50 | 221 | - | 442 | K | |
Poznámky a vysvetlivky:
1. Najvyššie prípustné hodnoty sú stanovené priemernou hodnotou a hraničnou hodnotou.
Najvyššia prípustná hodnota priemerná sa nesmie prekročiť v celozmenovom priemere. Celozmenovým priemerom sa rozumie časovo-vážený priemer hodnôt koncentrácií nameraných počas referenčného časového intervalu v dýchacej zóne zamestnanca. Najvyššie prípustné hodnoty priemerné sa vzťahujú na osemhodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň.
Najvyššia prípustná hodnota hraničná sa nesmie prekročiť vôbec. Hodnoty vystavenia sa určujú pri niektorých látkach uvedením kategórie I - VI alebo koncentráciou látky v pracovnom ovzduší.
2. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia plynom, parám a pevným aerosólom sú stanovené nezávisle od teploty a tlaku vzduchu v ml na m3 (ppm - pars per million) a závisle od týchto premenných v mg na m3 pri teplote 20 oC a tlaku 101,3 kPa. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pevným aerosólom sú uvedené v mg na m3.
24,1 = molekulový objem vyjadrený v litroch pri teplote 20 oC a 101,3 kPa.
3. EINECS číslo: číslo priradené chemickej látke, ktorá sa nachádza v Európskom zozname existujúcich komerčných chemických látok.
4. CAS číslo: medzinárodne stanovené číslo priradené danému chemickému faktoru na účely presnej identifikácie chemickej látky za predpokladu, že údaje boli publikované v odbornej literatúre.
5. NPHV hraničné:
| Kategórie hraničných NPHV | Krátkodobé vystavenie | Frekvencia za zmenu | |
| hodnota | trvanie | ||
| I. Miestne dráždivé faktory alebo faktory senzibilizujúce dýchacie cesty | 2 x NPHV | 15 min okamžitá hodnota | 4 v odstupe 1 hodiny |
| II. Faktory so systémovými účinkami Začiatok účinku ≤ 2 hod. II., 1: polčas vylúčenia z organizmu < 2 hod. | 2 x NPHV | 30 min. priemerná hodnota | 4 |
| II., 2: polčas vylúčenia z organizmu = 2 - 8 hod. do konca pracovnej zmeny | 5 x NPHV | 30 min. priemerná hodnota | 2 |
| III. Faktory so systémovými účinkami Začiatok účinku > 2 hod. Polčas > dĺžka zmeny | 10 x NPHV | 30 min. | 1 |
| Výrazná kumulácia faktora v organizme | priemerná hodnota | ||
| IV. Faktory, ktoré majú veľmi slabé účinky NPHV > 500 ml.m-3 | 2 x NPHV | 60 min. okamžitá hodnota | 3 |
| V. Faktory spôsobujúce intenzívny zápach | 2 x NPHV | 10 min. okamžitá hodnota | 4 |
| VI. Faktory zaradené do kategórie 3 - možný karcinogén | 5 x NPHV | 15 min. priemerná hodnota | 5 |
6. K - znamená, že faktor môže byť ľahko absorbovaný kožou.
Niektoré faktory, ktoré ľahko prenikajú kožou, môžu spôsobovať až smrteľné otravy, často bez varovných príznakov (napr. anilín, nitrobenzén, nitroglykol, fenoly a pod.). Pri látkach s významným prienikom cez kožu, či už v podobe kvapalín alebo pár, je osobitne dôležité zabrániť kožnému kontaktu.
7. S - znamená, že faktor môže spôsobiť senzibilizáciu.
Senzibilizujúce účinky majú faktory, ktoré spôsobujú vyšší výskyt precitlivelosti alergického typu. Pri práci s nimi je potrebná osobitná opatrnosť. Dodržiavanie najvyšších prípustných hodnôt vystavenia nezabezpečí, že nevzniknú u vnímavých osôb alergické reakcie.
2. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pevným aerosólom bez toxického účinku
Tabuľka č. 1
Pevné aerosóly s prevažne fibrogénnym účinkom1)
| Faktor | NPHVr - pre respirabilnú frakciu3) (mg.m-3) | NPHVc - pre celkovú koncentráciu2) (mg.m-3) | |
| Fr = 100 %4) | |||
| 1. kremeň5) | 0,1 (THS)13) | - | |
| 2. kristobalit5) | 0,1 | - | |
| 3. tridymit5) | 0,1 | - | |
| 4. gama-oxid hlinitý5) | 0,1Fr ≤ 5 % | Fr > 5 %4) | - |
| 5. dinas | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 6. grafit | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 7. čierne uhlie | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 8. koks | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 9. sľuda | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 10. mastenec | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 11. talok | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 12. ostatné kremičitany (s výnimkou azbestu) | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 13. šamot | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
| 14. zlievarenské pevné aerosóly | 2,0 | 10 : Fr | 10,0 |
Tabuľka č. 2
Pevné aerosóly s možným fibrogénnym účinkom
Tabuľka č. 3
Pevné aerosóly s prevažne nešpecifickým účinkom
| Faktor | NPHVc (mg.m-3) |
| 1. hnedé uhlie a lignit7) | 10,0 |
| 2. vápenec, mramor7) | 10,0 |
| 3. baryt7) | 10,0 |
| 4. siderit7) | 10,0 |
| 5. pevné aerosóly z umelého brusiva7) (karborundum, elektrit) | 10,0 |
| 6. hliník a jeho oxidy (s výnimkou gama Al2O3) | 6,0 |
| 7. ferrozliatiny8) (okrem ferrosilicia) | 10,0 |
| 8. oxidy železa | 10,0 |
| 9. čadič tavený | 10,0 |
| 10. pôdne pevné aerosóly | 10,0 |
| 11. vysokopecná troska8) | 10,0 |
| 12. oceliarska troska8) | 10,0 |
| 13. popolček8) | 10,0 |
| 14. škvara8) | 10,0 |
| 15. magnezit | 10,0 |
| 16. dolomit | 10,0 |
| 17. kovové dentálne zliatiny | 10,0 |
| 18. ostatný pevný aerosól | 10,0 |
Tabuľka č. 4
Pevné aerosóly s prevažne dráždivým účinkom
| Faktor | NPHVc (mg.m-3)9) | |
| 1. | Minerálny pevný aerosól | |
| oxid vápenatý | 2,0 | |
| oxid horečnatý | 4,0 | |
| uhličitany alkálií | 8,0 | |
| hydroxidy alkálií | 0,5 | |
| cement | 10,0 | |
| 2. | Textilný pevný aerosól | |
| bavlna | 2,0 | |
| ľan | 2,0 | |
| konope | 2,0 | |
| hodváb | 2,0 | |
| syntetické vlákna textilné | 4,0 | |
| sisal | 6,0 | |
| juta | 6,0 | |
| kapok | 6,0 | |
| 3. | Živočíšny pevný aerosól | |
| perie | 4,0 | |
| vlna | 6,0 | |
| srsť | 6,0 | |
| ostatný živočíšny pevný aerosól | 6,0 | |
| 4. | Rastlinný pevný aerosól | |
| múka | 4,0 | |
| cukor | 6,0 | |
| tabak | 4,0 | |
| čaj | 4,0 | |
| káva zelená | 2,0 | |
| korenie | 2,0 | |
| pevný aerosól obilný | 6,0 | |
| pevný aerosól z dreva | ||
| a) exotické dreviny | 1,0 | |
| b) ostatné dreviny | 5,0 | |
| c) buk, dub (karcinogén kategórie 1) | 1,0 (TSH)13) | |
| ostatný rastlinný pevný aerosól | 6,0 | |
| 5. | Iný pevný aerosól s dráždivým účinkom | |
| brúsny pevný aerosól | ||
| a) fenolformaldehydových živíc | 6,0 | |
| b) PVC | 5,0 | |
| c) pneumatík | 3,0 | |
| d) sklolaminátov | 8,0 | |
| e) polymetakrylátových živíc | 8,0 | |
Tabuľka č. 5
Minerálne vláknité pevné aerosóly
Vysvetlivky a poznámky:
1) Za fibrogénny sa považuje pevný aerosól, ktorý obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva.
2) NPHV pre pevné aerosóly sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota vystavenia celkovej koncentrácii pevného aerosólu (NPHVc) alebo jeho respirabilnej frakcii (NPHVr). Meranie sa vykonáva v dýchacej zóne vo vzdialenosti 30 cm od úst prístrojmi a metodikami schválenými príslušným orgánom na ochranu zdravia. Ako vyhovujúce možno hodnotiť pracovisko len v prípade, ak sú dodržané obidve hodnoty NPHV pre daný pevný aerosól.
3) Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu ≤ 5 μm odobraného vo vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca stanoveným spôsobom, ktoré vzhľadom na ich priemer môžu prenikať až do pľúcnych alveolov.
4) Fr je obsah fibrogénnej zložky v % v respirabilnej frakcii.
5) Pri faktoroch v položke 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.
6) Do tejto skupiny sa zaraďuje pevný aerosól bez fibrogénneho a dráždivého účinku.
7) V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta NPHVr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca:
pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3.
pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3.
8) Ak sa vyskytujú v pracovnom ovzduší viaceré faktory, ktorých účinky sa vzájomne zosilňujú, NPHV sa stanoví výpočtom z NPHV jednotlivých faktorov.
9) NPHV pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov v prachu.
10) Obidve hodnoty sú rovnocenné.
11) Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim podmienkam:
hrúbka vlákna < 3 μm,
dĺžka vlákna ≥ 5 μm,
pomer (dĺžka : hrúbka) 3 : 1.
hrúbka vlákna < 3 μm,
dĺžka vlákna ≥ 5 μm,
pomer (dĺžka : hrúbka) 3 : 1.
12) Pre azbest sa ustanovujú technické smerné hodnoty (TSH), ktoré upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom.
13) Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú TSH. Definíciu TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
BIOLOGICKÉ MEDZNÉ HODNOTY
1. Biologická medzná hodnota sa stanovuje ako
a) záväzná biologická medzná hodnota, ktorá sa nesmie prekročiť vôbec,
b) indikatívna biologická medzná hodnota, ktorej prekročenie upozorňuje na pravdepodobnosť zvýšeného vystavenia zamestnancov chemickému faktoru a na potrebu prijať preventívne a ochranné opatrenia.
2. Záväzná biologická medzná hodnota
2.1. Záväzná biologická medzná hodnota sa stanovuje pre olovo a jeho iónové zlúčeniny.
Biologické monitorovanie zahŕňa stanovenie biologického expozičného testu na olovo, ktorým je stanovené olovo v krvi (PbB) za použitia atómovej absorpčnej spektrometrie alebo metódy, ktorá má ekvivalentné výsledky.
Záväzná biologická limitná hodnota je 700 µg Pb . l-1 krvi.
2.2. Zamestnávateľ zabezpečí vykonanie biologického expozičného testu na olovo v prípade, že vystavenie zamestnancov koncentráciám olova vo vzduchu je väčšie ako 0,075 mg/m3, vypočítané ako časovo-vážený priemer v priebehu 40 hodín v týždni. V prípade zistenia, že hladina olova v krvi je väčšia ako 400 µg Pb.l-1 krvi nameraná u jednotlivých pracovníkov, zabezpečí vykonanie cielenej preventívnej lekárskej prehliadky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.1)
2.3. Zamestnávateľ zabezpečí stratégiu biologického monitorovania v podniku tak, aby bola v súlade s týmto nariadením vlády. Táto stratégia musí obsahovať aj postupy na vykonanie ďalších biologických expozičných testov na olovo, napríklad kyselina delta-aminolevulová v moči, dehydratáza kyseliny aminolevulovej a zinkprotoporfyrín v moči.
3. Indikatívne biologické medzné hodnoty
| Faktor v pracovnom ovzdušíCAS | Zisťovaný faktor Biologický expozičný test | Prípustná hodnota BMH | Vyšetrovaný materiál | Čas odberu vzorky |
| Acetón (67-64-1) | acetón | 80 mg . 1-1 | M | b |
| Anilín (62-53-3) | anilín (neviazaný) | 1 mg . 1-1 | M | b, c |
| anilín (uvolnený z väzby na hemoglobín) | 100 µg . 1-1 | K | b, c | |
| p-aminofenol | 40 mg . 1-1 | M | b | |
| p-terc - Butylfenol (ptBF) (98-54-4) | ptBF | 2 mg . 1-1 | M | b |
| Dichlórmetán (75-09-2) | CO-Hb | 5 % | K | b |
| dichlórmetán | 1 mg . 1-1 | K | b | |
| N,N-Dimetylformamid (68-12-2) | N-metylformamid | 15 mg . 1-1 | M | b |
| Etylbenzén (100-41-4) | etylbenzén | 1,5 mg . 1-1 | K | b |
| kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová | 2000 mg . g-1 kreatinínu | M | b | |
| kyselina mandľová | 1500 mg . g-1 kreatinínu | M | b | |
| 2-Etoxyetanol (110-80-5) | kyselina etoxyoctová | 50 mg . 1-1 | M | c, b |
| 2-Etoxyetylacetát (111-15-9) | kyselina etoxyoctová | 50 mg . 1-1 | M | c,b |
| Fenol (108-95-2) | fenol | 300 mg . 1-1 | M | b |
| Fluorovodík a anorganické zlúčeniny fluóru (fluoridy) | fluorid | 7,0 mg . g-1 kreatinínu | M | b |
| 4,0 mg . g-1 kreatinínu | M | d | ||
| Fural | pyroslizan celkový | 130 mg . 1-1 | M | b |
| Halotan (151-67-7) | kyselina trifluóroctová | 2,5 mg . 1-1 | K | b, c |
| n-Hexán (110-54-3) | 2,5-hexándión a | 5 mg . 1-1 | M | b |
| 4,5-dihydroxy-2-hexanón | ||||
| 2-Hexanón | 2,5-hexándión a | 5 mg . 1-1 | M | b |
| (metylbutylketón) | 4,5-dihydroxy-2-hexanón | |||
| Hliník (7429-90-5) | hliník | 200 µg . 1-1 | M | b |
| Chlórbenzén (108-90-7) | celkový 4-chlórkatechol | 35 mg . g-1 kreatinínu | M | d |
| celkový 4-chlórkatechol | 175 mg . g-1 kreatinínu | M | b | |
| Inhibítory cholínesterázy a acetylcholínesterázy | aktivita cholínesterázy a acetylcholínesterázy | pokles aktivity na 70 % hodnoty pred začiatkom vystavenia | E | b, c |
| Kadmium (7440-43-9) | kadmium | 15 µg . 1-1 | M | b |
| kadmium | 15 µg . 1-1 | K | b | |
| Lindan (γ-1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán (58-89-9) | lindan | 25 µg . 1-1 | P/S | b |
| Metanol (67-56-1) | metanol | 30 mg . 1-1 | M | c, b |
| Metyletylketón | metyletylketón | 5 mg . 1-1 | K | b |
| 4-metyl-2-pentanón | 4-metyl-2-pentanón | 3,5 mg . 1-1 | M | b |
| (metylizobutylketón) (108-10-1) | ||||
| Nikel (7440-02-0) | nikel | 0,03 mg . 1-1 | K | b |
| Nitrobenzén (98-95-3) | anilín (uvolnený z väzby na Hb) | 100 µg . 1-1 | K | c |
| Olovo (7439-92-1) | olovo | 400 µg . 1-1 | K | a |
| 300 µg . 1-1 (ženy < 45 r.) | ||||
| δ-aminolevulová kyselina | 15 mg . 1-1 | M | a | |
| 6 mg . 1-1 (ženy < 45 r.) | ||||
| koproporfirín | 0,30 mg . 1-1 | M | a | |
| Ortuť (7439-97-6) | ortuť | 25 µg . 1-1 | K | a |
| Anorganické zlúčeniny ortuti | ortuť | 100 µg . 1-1 | M | a |
| Ortuť, organické zlúčeniny ortuti | ortuť | 100 µg . 1-1 | K | a |
| Oxid uhoľnatý (630-08-0) | CO-Hb | 5 % | K | b |
| Oxid vanadičný (1314-62-1) | vanád | 70 µg . g-1 kreatinínu | M | c, b |
| Paratión (56-38-2) | p-nitrofenol acetylcholinesteráza | 500 µg . 1-1 | M | c |
| pokles aktivity na 70 % hodnoty pred začiatkom vystavenia | E | c | ||
| Pentachlórfenol | pentachlórfenol | 2 mg . 1-1 | M | b |
| Polychlórované bifenyly | polychlórované bifenyly | 0,05 mg . 1-1 | K | b, c |
| 2-Propanol (67-63-0) | acetón | 50 mg . 1-1 | K | b |
| acetón | 50 mg . 1-1 | M | b | |
| Sírouhlík (75-15-0) | 2-tio-tiazolidín-4-karboxylová kyselina | 4 mg . g-1 kreatinínu | M | b |
| Styrén (100-42-5) | kyselina mandľová a kyselina fenylglyoxylová | 600 mg . g-1 kreatinínu | M | c, b |
| kyselina mandľová | 400 mg . g-1 kreatinínu | M | c, b | |
| Tetrahydrofurán (109-99-9) | tetrahydrofurán | 8 mg . 1-1 | M | b |
| Tetrachlóretén (perchlóretylén) (127-18-4) | tetrachlóretén | 1 mg . 1-1 | K | d |
| tetrachlóretén | 9,5 ml . m-3 | Al | d | |
| Tetrachlórmetán (56-23-5) | tetrachlórmetán | 70 µg . 1-1 | K | b, c |
| Toluén (108-88-3) | toluén | 1 mg . 1-1 | K | b |
| o -krezol | 3 mg . 1-1 | M | c, b | |
| kyselina hippurová | 1600 mg . g-1 kreatinínu | M | b | |
| 1,1,1-trichlóretán (metylchloroform) (71-55-6) | 1,1,1-trichlóretán | 550 µg . 1-1 | K | c, d |
| Trichlóretén (trichlóretylén)(79-01-6) | trichlóretanol | 5 mg . 1-1 | K | b, c |
| trichlóretanol | 200 mg . 1-1 | M | b, c | |
| kyselina trichlóroctová | 100 mg . 1-1 | M | b, c | |
| Xylén (všetky izoméry)(1330-20-7) | xylén | 1,5 mg . 1-1 | K | b |
| kyselina metylhippurová | 2000 mg . 1-1 | M | b |
Vysvetlivky a poznámky:
1. Vyšetrovaný materiál:
M - moč,
Al - vzduch z pľúcnych mechúrikov,
K - krv,
E - červené krvinky,
P/S - krvná plazma/sérum.
2. Čas odberu vzorky:
a) žiadne obmedzenie,
b) koniec vystavenia alebo pracovnej zmeny,
c) pri dlhodobom vystavení: po viacerých pracovných zmenách,
d) pred nasledujúcou pracovnou zmenou.
3. Biologický expozičný test - analýza biologického materiálu na prítomnosť chemického faktora, jeho metabolitov alebo indikátorov účinku na účely posúdenia úrovne vystavenia zamestnancov pri pracovnej činnosti.
4. Metódy používané pri biologických expozičných testoch musia byť diagnosticky špecifické a dostatočne citlivé, prijateľné pre zamestnancov a uskutočniteľné pre lekárov. Čas odberov vyšetrovaných materiálov musí brať do úvahy podmienky vystavenia pri práci a vlastnosti chemického faktora.
5. Biologické medzné hodnoty vychádzajú z predpokladu, že zamestnanci sú profesionálne vystavení najviac 8 hodín denne a 40 hodín týždenne a sledovaný chemický faktor preniká do organizmu dýchacím systémom a/alebo zažívacím systémom a kožou.
6. Biologické medzné hodnoty sa zisťujú v krvi a/alebo v moči.
4. Expozičné ekvivalenty pre niektoré chemické faktory
Kobalt
CAS 7440-48-4
| Koncentrácia kobaltu v ovzduší | Čas odberu vzoriek* | |
| biologický expozičný test | ||
| mg . m-3 | celková krv kobalt µg . 1-1 | moč kobalt µg . 1-1 |
| 0,05 | 2,5 | 30,0 |
| 0,10 | 5,0 | 60,0 |
| 0,50 | 25,0 | 300,0 |
* bez časového ohraničenia
Pentachlórfenol
CAS 87-86-5
| Koncentrácia pentachlórfenolu v ovzduší | Čas odberu vzoriek* | |
| mg . m-3 | moč pentachlórfenolµg . 1-1 | S/P pentachlórfenolµg . 1-1 |
| 0,001 | 6 | 17 |
| 0,05 | 300 | 1000 |
| 0,10 | 600 | 1700 |
* bez časového ohraničenia
Etylén
CAS 74-85-1
| Koncentrácia etylénu v ovzduší | Čas odberu vzorky** |
| ml . m-3 | červené krvinky |
| hydroxyetylvalín µg . 1-1 krvi | |
| 25 | 45 |
| 50 | 90 |
| 100 | 180 |
** koniec vystavenia, resp. koniec pracovnej zmeny
Vysvetlivky a poznámky:
1. Expozičný ekvivalent - vzťah medzi koncentráciou faktora v pracovnom ovzduší a koncentráciou faktora alebo jeho metabolitov v biologickom materiáli. Na základe expozičného ekvivalentu sa hodnotí zaťaženie organizmu pri výlučnom inhalačnom vystavení danej koncentrácii faktora.
2. Vyšetrovaný materiál:
- krvná plazma/sérum (S/P).
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
VYBRANÉ CHEMICKÉ FAKTORY A ÚČELY ICH POUŽITIA, KTORÉ NIE SÚ POVOLENÉ
| Opis faktorov (CAS) | Účel, na ktorý nie sú uvedené faktory povolené | |
| 1. | 2-naftylamín (91-59-8); | Výroba a používanie na akékoľvek účely vrátane výrobných procesov, v ktorých tieto faktory vznikajú |
| benzidín (92-87-5); | ||
| 4-aminobifenyl (92-67-1); | ||
| 4-nitrobifenyl (92-93-3) | ||
| ich soli a všetky prípravky obsahujúce tieto látky v celkovej koncentrácii rovnajúcej sa alebo väčšej ako 0,1 % hmotnosti | ||
| 2. | Piesok alebo prípravky obsahujúce voľný oxid kremičitý | Používanie na povrchovú úpravu predmetov v akejkoľvek aparatúre pomocou piesku pod tlakom |
| 3. | Sírouhlík (75-15-0) | Používanie v procese vulkanizácie za studená pri impregnácii gumeného oblečenia |
| 4. | Prach alebo prášok ohňovzdorného materiálu obsahujúceho viac ako 80 % SiO2 iného ako prírodného piesku | Používanie na striekanie foriem na výrobu kremičitých tehál alebo iných výrobkov zložených z ohňovzdorného materiálu a obsahujúcich viac ako 80 % oxidu kremičitého |
| 5. | Kyanovodík (74-90-8) | Používanie pri plynovaní na ničenie epidemiologicky závažných a obťažujúcich článkonožcov, hlodavcov a ďalších živočíchov (dezinsekcia a deratizácia) s výnimkou týchto prípadov: |
| a) uvoľňovanie z inertného materiálu, v ktorom je absorbovaný kyanovodík, | ||
| b) uvoľňovanie z tzv. plynového prášku, čo je chemická zlúčenina, ktorá reaguje s atmosférickou vlhkosťou a vytvára kyanovodík, alebo | ||
| c) používanie z valca cez vhodné potrubie s aplikátorom v otvorenom priestore na iné účely, ako je ničenie škodlivého hmyzu alebo živočíchov plynovaním | ||
1)
Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
2)
§ 13s ods. 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
3)
§ 13s ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
4)
§ 13s ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
5)
§ 8a ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
7)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
8)
§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona č. 251/1997 Z. z.§ 8a ods. 1 písm. o) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
9)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu.
10)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
11)
§ 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 163/2001 Z. z.
12)
§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 163/2001 Z. z.
13)
§ 2 ods. 6 až 8 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
14)
§ 2 ods. 1 až 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.
15)
§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
16)
§ 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z. z. o krmivách.
17)
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 163/2001 Z. z.§ 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
19)
§ 27 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
20)
§ 21 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
1)
Za fibrogénny sa považuje pevný aerosól, ktorý obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva.
2)
NPHV pre pevné aerosóly sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota vystavenia celkovej koncentrácii pevného aerosólu (NPHVc) alebo jeho respirabilnej frakcii (NPHVr). Meranie sa vykonáva v dýchacej zóne vo vzdialenosti 30 cm od úst prístrojmi a metodikami schválenými príslušným orgánom na ochranu zdravia. Ako vyhovujúce možno hodnotiť pracovisko len v prípade, ak sú dodržané obidve hodnoty NPHV pre daný pevný aerosól.
3)
Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu ≤ 5 μm odobraného vo vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca stanoveným spôsobom, ktoré vzhľadom na ich priemer môžu prenikať až do pľúcnych alveolov.
4)
Fr je obsah fibrogénnej zložky v % v respirabilnej frakcii.
5)
Pri faktoroch v položke 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.
6)
Do tejto skupiny sa zaraďuje pevný aerosól bez fibrogénneho a dráždivého účinku.
7)
V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta NPHVr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca: pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3.
pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3. 8)
Ak sa vyskytujú v pracovnom ovzduší viaceré faktory, ktorých účinky sa vzájomne zosilňujú, NPHV sa stanoví výpočtom z NPHV jednotlivých faktorov.
9)
NPHV pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov v prachu.
10)
Obidve hodnoty sú rovnocenné.
11)
Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim podmienkam: hrúbka vlákna < 3 μm, dĺžka vlákna ≥ 5 μm, pomer (dĺžka : hrúbka) 3 : 1.
12)
Pre azbest sa ustanovujú technické smerné hodnoty (TSH), ktoré upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom.
13)
Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú TSH. Definíciu TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.
