345/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 29.06.2002
345
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 1. októbra 1998 bol v Štrasburgu prijatý Protokol pozmeňujúci Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prijatím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii svojím uznesením č. 1 028 z 19. septembra 2000.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prijatí uvedeného protokolu 15. októbra 2000.
Listina o prijatí protokolu Slovenskou republikou bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy 31. októbra 2000.
Protokol nadobudol platnosť 1. marca 2002 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.
PROTOKOL
pozmeňujúci Európsky dohovor o cezhraničnej televízii
Členské štáty Rady Európy a ostatné zmluvné strany Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (ďalej len „dohovor"), ktorý bol otvorený na podpis v Štrasburgu 5. mája 1989,
vítajúc skutočnosť, že rozšírenie členstva Rady Európy od roku 1989 viedlo k rozvoju a realizácii právneho rámca daného dohovorom na celoeurópskej úrovni,
majúc na zreteli technologický a hospodársky rozvoj v oblasti televízneho vysielania, ako aj nástup nových komunikačných služieb v Európe od prijatia dohovoru v roku 1989,
berúc na vedomie, že tento rozvoj vyvoláva potrebu zmeniť ustanovenia dohovoru,
majúc na pamäti v tomto ohľade, že Európske spoločenstvo prijalo smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 97/36/EC z 19. júna 1997 pozmeňujúcu smernicu Rady č. 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulačných opatrení alebo administratívnych postupov členských štátov vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania,
majúc na zreteli naliehavú potrebu pozmeniť niektoré ustanovenia dohovoru, aby bolo možné rozvíjať dôsledný prístup k cezhraničnej televízii spájajúci dohovor a smernicu, ako sa zdôrazňuje v Deklarácii o médiách v demokratickej spoločnosti prijatej ministrami štátov zúčastnených na 4. európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha 7. - 8. decembra 1994) a v politickej Deklarácii 5. európskej konferencie ministrov (Solún 11. - 12. decembra 1997),
želajúc si ďalej rozvíjať princípy včlenené do odporúčaní Rady Európy, ktoré sa prijali v rámci Rady Európy po prijatí dohovoru a týkajú sa vypracovania stratégií boja proti fajčeniu, alkoholu a drogovej závislosti v spolupráci s tvorcami verejnej mienky a médiami, ďalej práva na krátke spravodajstvo o významných podujatiach, pričom získané výhradné práva na ich televízne vysielanie majú cezhraničný kontext, ako aj zobrazovania násilia v elektronických médiách,
dohodli sa takto:
Článok 1
V článku 8 v odseku 1 a v článku 16 ods. 2 v písmene a) vo francúzskom texte sa slovo „juridiction" nahrádza slovom „compétence".
Článok 2
V článku 15 sa v odsekoch 3 a 4 v anglickom texte slovo „advertisements" nahrádza slovom „advertising".
Článok 3
V článku 2 písmeno c) znie:
„c)
„vysielateľ" je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá redakčne zodpovedá za skladbu televíznych programových služieb určených na príjem širokou verejnosťou, pričom ich prenáša sama alebo ich úplné a nezmenené necháva prenášať treťou stranou,“.
Článok 4
V článku 2 písmeno f) znie:
„f)
„reklama" je každé verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo podobnú protihodnotu alebo na propagáciu vlastných aktivít vysielateľa, pričom zámerom oznámenia je podporiť predaj, nákup alebo prenájom výrobkov či služieb, prezentovať zámer alebo myšlienku alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný zadávateľom reklamy alebo vysielateľom,“.
Článok 5
Článok 2 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
„telenákup" je vysielanie priamej ponuky pre verejnosť s cieľom dodávať za odplatu výrobky alebo služby vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov,“.
Článok 6
V článku 2 sa písmeno g) označuje ako písmeno h).
Článok 7
Článok 5 vrátane nadpisu znie:
„Článok 5
Povinnosti zmluvných vysielacích strán
1.
Každá zmluvná vysielacia strana zabezpečí, aby všetky programové služby vysielané vysielateľom podliehajúcim jej právnemu poriadku boli v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
2.
Na účely tohto dohovoru vysielateľom podliehajúcim právnemu poriadku zmluvnej strany je
- vysielateľ, ktorý má sídlo v príslušnej zmluvnej strane podľa odseku 3,
- vysielateľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 4.
3.
Na účely tohto dohovoru sa za sídlo vysielateľa bude považovať zmluvná strana, ktorá sa ďalej označuje ako „vysielacia strana", v týchto prípadoch:
a)
ak má vysielateľ svoj riadiaci orgán v danej zmluvnej strane, v ktorej prijíma aj rozhodnutia o skladbe programu,
b)
ak má vysielateľ svoj riadiaci orgán v jednej zmluvnej strane, ale rozhodnutia o skladbe programu sa prijímajú v inej zmluvnej strane, za jeho sídlo sa bude považovať tá zmluvná strana, v ktorej je do televíznej vysielacej činnosti zapojená podstatná časť pracovníkov; ak je do televíznej vysielacej činnosti zapojená podstatná časť pracovníkov v oboch týchto zmluvných stranách, za sídlo vysielateľa sa považuje tá zmluvná strana, kde má vysielateľ riadiaci orgán; ak ani v jednej z uvedených zmluvných strán nie je do televíznej vysielacej činnosti zapojená podstatná časť pracovníkov, za sídlo vysielateľa sa považuje tá zmluvná strana, v ktorej po prvý raz začal vysielať v súlade s právnym poriadkom tejto zmluvnej strany, a to za predpokladu, že s hospodárstvom tejto zmluvnej strany udržiava stabilné a efektívne spojenie,
c)
ak má vysielateľ svoj riadiaci orgán v zmluvnej strane, ale rozhodnutia o skladbe programu sa prijímajú v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo, naopak, za sídlo vysielateľa sa považuje táto strana, a to za predpokladu, že v tejto zmluvnej strane je do televíznej vysielacej činnosti zapojená podstatná časť pracovníkov,
d)
ak v zmysle kritérií článku 2 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 97/36/EC z 19. júna 1997 pozmeňujúcej Smernicu Rady č. 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulačných opatrení alebo administratívnych postupov členských štátov vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania má vysielateľ sídlo v niektorom členskom štáte Európskeho spoločenstva, bude sa tento štát považovať za sídlo vysielateľa aj na účely tohto dohovoru.
4.
Vysielateľ, na ktorého sa nedajú uplatniť ustanovenia odseku 3, sa považuje za podliehajúceho právnemu poriadku zmluvnej strany, nazývajúcou sa zmluvná vysielacia strana, v prípadoch, ak:
a)
využíva kmitočet pridelený touto zmluvnou stranou,
b)
nevyužíva kmitočet pridelený zmluvnou stranou, ale využíva družicovú kapacitu, ktorá tejto zmluvnej strane patrí,
c)
nevyužíva ani kmitočet pridelený zmluvnou stranou, ani družicovú kapacitu patriacu zmluvnej strane, ale využíva vzostupný signál k družici z telekomunikačného zariadenia umiestneného na území tejto zmluvnej strany.
5.
Ak sa zmluvná vysielacia strana nedá určiť ani podľa odseku 4, Stály výbor sa bude zaoberať týmto problémom podľa článku 21 ods. 1 písm. a) tohto dohovoru, aby predmetnú zmluvnú stranu určil.
6.
Tento dohovor sa nevzťahuje na televízne vysielanie určené výhradne na príjem v štátoch, ktoré nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, a na televízne vysielanie, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné verejnosti v jednej alebo vo viacerých zmluvných stranách.“.
Článok 8
Článok 8 vrátane nadpisu znie:
„Článok 8
Právo na odpoveď
1.
Každá zmluvná vysielacia strana zabezpečí, aby každá fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto trvalého bydliska mala možnosť uplatniť právo na odpoveď alebo domáhať sa iného primeraného opravného prostriedku, či už zákonného, alebo správneho, vo vzťahu k programom vysielaným vysielateľom podliehajúcim právnemu poriadku tejto zmluvnej strany podľa článku 5. Osobitne zabezpečí, aby časové lehoty a iné úpravy na uplatnenie práva na odpoveď umožnili účinný výkon tohto práva. Účinný výkon tohto práva alebo iných primeraných zákonných alebo správnych opravných prostriedkov musí sa zabezpečiť tak z hľadiska časovej lehoty, ako i spôsobov uplatnenia.
2.
S týmto cieľom sa v pravidelných intervaloch a vhodnými prostriedkami v programovom výstupe označuje názov programovej služby alebo vysielateľa zodpovedného za túto programovú službu.“.
Článok 9
Článok 9 vrátane nadpisu znie:
„Článok 9
Prístup verejnosti k informáciám
Každá zmluvná strana preskúma a, ak je to potrebné, prijme také zákonné opatrenie, akým je zavedenie práva na krátke spravodajstvo o podujatiach, ktoré sú predmetom širokého záujmu verejnosti, aby verejnosti nebolo upreté právo na informácie v dôsledku toho, že si vysielateľ podliehajúci právnemu poriadku zmluvnej strany uplatní výhradné práva na vysielanie alebo retransmisiu z tohto podujatia podľa článku 3.“.
Článok 10
Za článok 9 sa vkladá nový článok 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Článok 9a
Prístup k podujatiam významným pre verejnosť
1.
Každá zmluvná strana si ponecháva právo prijať opatrenia, ktorými zabezpečí, že vysielatelia podliehajúci jej právnemu poriadku nebudú na základe výhradných práv vysielať prenosy z podujatí, považované dotyčnou zmluvnou stranou za významné pre verejnosť, takým spôsobom, ktorý by podstatnú časť verejnosti v tejto zmluvnej strane zbavil možnosti sledovať takéto podujatia v priamom prenose alebo zo záznamu vo voľne dostupnom vysielaní. Ak zmluvná strana toto právo využije, môže zostaviť zoznam podujatí, ktoré považuje za významné pre verejnosť.
2.
Zmluvné strany vhodnými prostriedkami a pri rešpektovaní právnych záruk vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj pri rešpektovaní ústavy štátu, ak je to potrebné, zabezpečia, aby si vysielateľ podliehajúci právomoci týchto strán neuplatňoval výhradné práva zakúpené ním po termíne nadobudnutia účinnosti tohto protokolu takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti inej zmluvnej strany bude zbavená možnosti sledovať podujatia, ktoré boli určené touto druhou zmluvnou stranou na priamy prenos v celom rozsahu alebo čiastočne, alebo tam, kde je to potrebné alebo vhodné z objektívnych dôvodov verejného záujmu, zo záznamu v celom rozsahu alebo čiastočne vo voľne dostupnej televízii, ako určí táto druhá zmluvná strana podľa odseku 1, pri rešpektovaní týchto požiadaviek:
a)
zmluvná strana, ktorá realizuje opatrenia v súlade s odsekom 1, vypracuje zoznam domácich alebo zahraničných podujatí, ktoré táto zmluvná strana považuje za významné pre verejnosť,
b)
zmluvná strana toto uskutoční jasným a transparentným spôsobom a v náležitom, splniteľnom časovom predstihu,
c)
zmluvná strana určí, či tieto podujatia budú dostupné úplným alebo čiastočným priamym prenosom alebo, kde je to potrebné alebo vhodné z objektívnych dôvodov verejného záujmu, úplne alebo čiastočne zo záznamu,
d)
opatrenia prijaté zmluvnou stranou, ktorá vypracúva zoznam podujatí, musia byť vyvážené a podrobné, aby iné zmluvné strany mohli prijať opatrenia uvedené v tomto odseku,
e)
zmluvná strana, ktorá vypracúva zoznam podujatí, ho spolu so sprievodnými opatreniami predloží Stálemu výboru v lehote, ktorú určí Stály výbor,
f)
opatrenia prijaté zmluvnou stranou, ktorá vypracúva zoznam podujatí, musia zodpovedať smerniciam Stáleho výboru uvedeným v odseku 3, pričom je potrebné pozitívne stanovisko Stáleho výboru k týmto opatreniam. Opatrenia prijaté podľa tohto odseku sa môžu vzťahovať len na tie podujatia, ktoré Stály výbor každoročne uverejní vo svojom súpise podujatí z jednotlivých zoznamov uvedenom v odseku 3, a na tie výhradné práva, ktoré boli zakúpené po nadobudnutí platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu.
3.
Stály výbor bude raz do roka
a)
uverejňovať súhrnný súpis zaradených podujatí a sprievodných opatrení oznámených zmluvnými stranami v súlade s odsekom 2 písm. e),
b)
vypracúvať smernice, ktoré musia byť prijaté trojštvrtinovou väčšinou členov, ako dodatok k požiadavkám vymenovaným v odseku 2 písm. a) až e), aby sa zabránilo rozdielom medzi uplatňovaním tohto článku a príslušných ustanovení Európskeho spoločenstva.“.
Článok 11
V článku 10 odsek 1 znie:
„1.
Každá zmluvná vysielacia strana zabezpečí tam, kde je to uskutočniteľné a vhodnými prostriedkami, aby vysielateľ podliehajúci jej právnemu poriadku vymedzil pre európske diela väčšinový podiel svojho vysielacieho času, do ktorého sa však nezahŕňa čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, súťažno-zábavným programom, reklame, teletextovým službám a telenákupu. Vzhľadom na zodpovednosť vysielateľa voči svojim divákom v oblasti informácií, vzdelávania, kultúry a zábavy sa má tento podiel dosiahnuť postupne, na základe vhodných kritérií.“.
Článok 12
V článku 10 odsek 4 znie:
„4.
Zmluvné strany zabezpečia, aby vysielateľ podliehajúci ich právnemu poriadku nevysielal kinematografické diela inak, ako je dohodnuté s vlastníkmi autorských práv.“.
Článok 13
Za článok 10 sa vkladá nový článok 10a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Článok 10a
Mediálny pluralizmus
V duchu spolupráce a vzájomnej pomoci, na ktorých je tento dohovor založený, zmluvné strany vytvoria právne podmienky, aby programové služby vysielané vysielateľom alebo programové služby prevzaté inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami podliehajúcimi právnemu poriadku týchto zmluvných strán v súlade s článkom 3 neohrozovali mediálny pluralizmus.“.
Článok 14
Nadpis kapitoly III znie:
„KAPITOLA III
REKLAMA A TELENÁKUP“.
Článok 15
Článok 11 znie:
„1.
Reklama a telenákup musia byť slušné a čestné.
2.
Reklama a telenákup nesmú byť zavádzajúce a poškodzovať záujmy spotrebiteľov.
3.
Reklama a telenákup určené deťom alebo s účasťou detí sa musia vyhnúť všetkému, čo by mohlo poškodiť ich záujmy a musia mať na zreteli ich osobitnú vnímavosť.
4.
Telenákup nesmie vyzývať maloletých a mladistvých na objednávku, na kúpu alebo prenájom výrobkov a služieb.
5.
Zadávateľ reklamy nesmie vyvíjať nijaký redakčný nátlak na obsah programov.“.
Článok 16
Článok 12 vrátane nadpisu znie:
„Článok 12
Časový rozsah
1.
Podiel telenákupných spotov, reklamných spotov a iných foriem reklamy okrem telenákupných okien v zmysle odseku 3 nesmie presiahnuť 20 % denného vysielacieho času. Vysielanie reklamných spotov nesmie presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.
2.
Podiel reklamných a telenákupných spotov v rámci pevnej hodiny nesmie presiahnuť 20 %.
3.
Telenákupné okná vysielané v rámci programových služieb, ktoré nie sú výhradne zamerané na telenákup, musia bez prerušenia trvať minimálne 15 minút. Takých telenákupných okien možno odvysielať v priebehu dňa maximálne osem. Ich celkový časový rozsah nesmie v priebehu jedného dňa presiahnuť 3 hodiny. Musia byť jasne označené optickými a zvukovými prostriedkami.
4.
Na účely tohto článku sa pod reklamu nezahŕňajú
- oznámenia vysielateľa v súvislosti s jeho vlastnými programami a dodatočnými produktmi priamo odvodenými z týchto programov,
- oznámenia vo verejnom záujme a charitatívne výzvy vysielané bez odplaty.“.
Článok 17
Článok 13 vrátane nadpisu znie:
„Článok 13
Forma a spôsob uvádzania
1.
Reklama a telenákup musia byť rozoznateľné a ako také zreteľne oddelené od iných častí programovej služby optickými a/alebo zvukovými prostriedkami. V zásade sa reklamné a telenákupné spoty vysielajú v blokoch.
2.
Reklama a telenákup nesmú narábať s technikami využívajúcimi podprahové vnímanie.
3.
Skrytá reklama a telenákup nie sú prípustné, osobitne predvádzanie výrobkov alebo predstavovanie služieb v programoch, ak sa tým sledujú reklamné ciele.
4.
V reklame a telenákupe nesmú ani v obraze, ani vo zvuku účinkovať osoby, ktoré pravidelne uvádzajú spravodajské a publicistické programy.“.
Článok 18
Článok 14 vrátane nadpisu znie:
„Článok 14
Zaraďovanie reklamy a telenákupu
1.
Reklama a telenákup sa zaraďujú medzi jednotlivé programy. Za podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 5 tohto článku možno reklamné a telenákupné spoty zaraďovať aj v priebehu programov tak, aby nenarúšali ich celistvosť a hodnotu a aby neboli poškodené práva vlastníkov práv.
2.
V programoch zložených zo samostatných častí alebo v športových programoch a pri prenosoch podujatí a vystúpení s podobnou štruktúrou, ktorých súčasťou sú prestávky, možno reklamné alebo telenákupné spoty zaraďovať len medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.
3.
Vysielanie audiovizuálnych diel, ako sú hrané celovečerné filmy a televízne filmy (okrem sérií, seriálov, zábavných a dokumentárnych relácií), ktorých plánovaná dĺžka presahuje 45 minút, možno prerušiť raz v priebehu každého časového úseku s plnou dĺžkou 45 minút. Ak plánovaná dĺžka týchto diel presahuje dva alebo viacero úplných 45-minútových úsekov najmenej o 20 minút, je povolené ďalšie prerušenie.
4.
Ak programy, ktoré nepatria pod odsek 2, prerušujú reklamné alebo telenákupné spoty, medzi jednotlivými reklamnými a telenákupnými vstupmi do programu musí uplynúť najmenej 20 minút.
5.
Reklama a telenákup sa nesmú vkladať do vysielania bohoslužieb. Spravodajské a publicistické programy, dokumentárne, náboženské a detské programy trvajúce kratšie než 30 minút sa nesmú prerušovať reklamou alebo telenákupom. Pri plánovanej dĺžke nad 30 minút platia ustanovenia predchádzajúcich odsekov.“.
Článok 19
Nadpis článku 15 a odsek 1 a odsek 2 písm. a) znejú:
„Článok 15
Reklama a telenákup niektorých výrobkov
1.
Reklama a telenákup tabakových výrobkov sa zakazujú.
2.
Reklama a telenákup alkoholických nápojov všetkých druhov musia spĺňať tieto pravidlá:
a)
osobitne sa nesmú adresovať maloletým a mladistvým, pričom nijaká osoba v súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov nesmie vyzerať ako maloletá alebo mladistvá,“.
Článok 20
V článku 15 ods. 2 písmená b) až e) vo francúzskom texte znejú:
„b)
nesmú spájať požívanie alkoholu s fyzickým výkonom alebo riadením automobilu,
c)
nesmú vnucovať myšlienku, že alkoholické nápoje majú liečebné vlastnosti, povzbudzujúci či utišujúci účinok, alebo že môžu vyriešiť osobné problémy,
d)
nesmú podporovať nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo vytvárať negatívny obraz o abstinencii či striedmosti,
e)
nesmú neprimerane zdôrazňovať obsah alkoholu v nápojoch.“.
Článok 21
Článok 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„5.
Telenákup zameraný na lieky a liečebné postupy sa zakazuje.“.
Článok 22
Článok 16 vrátane nadpisu znie:
„Článok 16
Reklama a telenákup zamerané na konkrétnu zmluvnú stranu
1.
S cieľom zabrániť porušovaniu hospodárskej súťaže a ohrozeniu televízneho trhu zmluvnej strany reklama a telenákup, ktoré sú špecificky a s určitou pravidelnosťou zamerané na divákov konkrétnej zmluvnej strany, ktorá nie je vysielacou stranou, nesmú obchádzať pravidlá televíznej reklamy a telenákupu tejto zmluvnej strany.
2.
Ustanovenia odseku 1 neplatia, ak
a)
uvedené pravidlá pôsobia diskriminačne vo vzťahu reklamy a telenákupu vysielanými vysielateľmi podliehajúcimi právnemu poriadku jednej zmluvnej strany a reklamy a telenákupu, vysielanými vysielateľmi podliehajúcimi právnemu poriadku inej zmluvnej strany,
b)
dotknuté zmluvné strany uzavreli v tejto oblasti dvojstranné alebo viacstranné dohody.“.
Článok 23
V článku 18 odsek 1 znie:
„1.
Programy nesmú sponzorovať fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb, na ktoré sa podľa článku 15 vzťahuje zákaz reklamy a telenákupu.“.
Článok 24
Článok 18 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„2.
Spoločnosti, ktorých činnosť zahŕňa okrem iného výrobu alebo predaj liekov a liečebných postupov, môžu sponzorovať programy propagovaním názvu, obchodnej značky, imidžu alebo vlastných činností okrem akejkoľvek zmienky o liekoch alebo špecifických liečebných postupoch, ktoré sú v zmluvnej vysielacej strane dostupné iba na lekársky predpis.“.
Článok 25
V článku 18 sa odsek 2 označuje ako odsek 3.
Článok 26
Za kapitolu IV sa vkladá nová kapitola IVa, ktorá vrátane nadpisu znie:
„KAPITOLA IVa
PROGRAMOVÉ SLUŽBY URČENÉ VÝHRADNE NA PROPAGÁCIU VLASTNÝCH AKTIVÍT ALEBO TELENÁKUP
Článok 18a
Programové služby určené výhradne na propagáciu vlastných aktivít
1.
Ustanovenia tohto dohovoru sa s príslušnými potrebnými zmenami vzťahujú na programové služby určené výhradne na propagáciu vlastných aktivít.
2.
Tieto služby môžu používať iné formy reklamy za podmienok ustanovených v článku 12 ods. 1 a 2.
Článok 18b
Programové služby určené výhradne na telenákup
1.
Ustanovenia tohto dohovoru sa s príslušnými potrebnými zmenami vzťahujú na programové služby určené výhradne na telenákup.
2.
Reklama je v týchto službách prípustná za podmienok ustanovených v článku 12 ods. 1; v článku 12 ods. 2 sa neuplatňuje.“.
Článok 27
V článku 20 sa v odseku 4 vypúšťa posledná veta a odsek 7 znie:
„7.
Podľa ustanovení článku 9a ods. 3 písm. b) a článku 23 ods. 3 sa rozhodnutia Stáleho výboru prijímajú trojštvrtinovou väčšinou prítomných členov.“.
Článok 28
Článok 21 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa písmenom f), ktoré znie:
„f)
predkladať stanoviská k porušovaniu práv podľa článku 24a ods. 2 písm. c).“.
Článok 21 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„2.
Okrem uvedeného v odseku 1 Stály výbor
a)
vypracúva smernice podľa článku 9a ods. 3 písm. b) s cieľom zamedziť odlišnostiam medzi uplatňovaním ustanovení tohto dohovoru, týkajúcich sa prístupu verejnosti k spoločensky významným podujatiam, a zodpovedajúcich ustanovení Európskeho spoločenstva,
b)
predkladá stanovisko k opatreniam zmluvných strán, ktoré vypracovali zoznam domácich alebo zahraničných podujatí považovaných týmito zmluvnými stranami za spoločensky významné v súlade s článkom 9a ods. 2,
c)
raz do roka uverejňuje súhrnný súpis podujatí z jednotlivých zoznamov a príslušných opatrení oznámených zmluvnými stranami v súlade s článkom 9a ods. 2 písm. e).“.
Článok 29
Článok 23 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„5. Výbor ministrov môže však po konzultácii so Stálym výborom rozhodnúť, že príslušná zmena nadobudne platnosť po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď bola predložená na prijatie, ak nijaká zmluvná strana neoznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy námietku proti nadobudnutiu platnosti tejto zmeny. Ak sa taká námietka oznámi, zmena nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po dni, ku ktorému zmluvná strana dohovoru, ktorá námietku oznámila, uloží vyhlásenie o prijatí zmeny u generálneho tajomníka Rady Európy.
6.
Ak Výbor ministrov zmenu schválil, ale ešte nenadobudla platnosť podľa odseku 4 alebo odseku 5, nemôže nijaký štát alebo Európske spoločenstvo vyjadriť svoj súhlas byť viazaný dohovorom bez súčasného prijatia zmeny."
Článok 30
Za článok 24 sa vkladá nový článok 24a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Článok 24a
Údajné zneužitie práv poskytovaných týmto dohovorom
1.
Ak sa programová služba vysielateľa úplne alebo prevažne zameriava na územie inej zmluvnej strany, ako je strana, ktorej právnemu poriadku vysielateľ podlieha („strana príjmu"), a ak vysielateľova voľba sídla má za cieľ obísť zákony platné pre oblasti dohovoru, ktoré by sa naňho vzťahovali, keby podliehal právnemu poriadku tejto inej zmluvnej strany, ide o zneužitie práv.
2.
Ak niektorá zmluvná strana nastolí otázku uvedeného zneužitia, uplatňuje sa tento postup:
a)
dotknuté zmluvné strany sa budú usilovať o riešenie zmierom,
b)
ak sa im to nepodarí do troch mesiacov, zmluvná strana príjmu predloží problém Stálemu výboru,
c)
po vypočutí názorov dotknutých zmluvných strán Stály výbor do šiestich mesiacov od dátumu, keď bol o probléme informovaný, vydá stanovisko, či došlo k zneužitiu práv, o ktorom bude informovať dotknuté zmluvné strany.
3.
Ak Stály výbor dospeje k záveru, že sa zneužili práva, zmluvná strana, ktorej právnemu poriadku vysielateľ podlieha, prijme náležité opatrenia na odstránenie tohto zneužitia a bude o nich informovať Stály výbor.
4.
Ak zmluvná strana, ktorej právnemu poriadku vysielateľ podlieha, neprijme do šiestich mesiacov náležité opatrenia podľa odseku 3, pristúpi sa k rozhodcovskému konaniu medzi dotknutými zmluvnými stranami, ako je stanovené v článku 26 ods. 2, ako aj v Prílohe k dohovoru.
5.
Zmluvná strana príjmu nepodnikne nijaké opatrenia proti predmetnej programovej službe, kým sa rozhodcovské konanie neskončí.
6.
Všetky opatrenia navrhované alebo prijaté podľa tohto článku musia byť v súlade s článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.
Článok 31
Článok 28 vrátane nadpisu znie:
„Článok 28
Vzťahy medzi dohovorom a domácim právnym poriadkom zmluvných strán
Dohovor nebráni zmluvným stranám, aby vo vzťahu k programovým službám vysielaným vysielateľom podliehajúcim ich právnemu poriadku prijali prísnejšie alebo podrobnejšie pravidlá podľa článku 5 než tie, ktoré stanovuje dohovor.“.
Článok 32
V článku 32 odsek 1 znie:
„1.
Pri podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, pri prijatí, schválení alebo pristúpení môže každý štát vyhlásiť, že si vyhradzuje právo obmedziť na svojom území retransmisiu programových služieb obsahujúcich reklamu na alkoholické nápoje podľa podmienok ustanovených v článku 15 ods. 2 tohto dohovoru, a to výhradne v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho domácej legislatíve. Iná výhrada nie je prípustná.“.
Článok 33
V článku 20 ods. 2, v článku 23 ods. 2, v článku 27 ods. 1, v článku 29 ods. 1 a 4, v článku 34 a v záverečnej formulácii sa slová „Európske hospodárske spoločenstvo" nahrádzajú v príslušnom gramatickom tvare výrazom „Európske spoločenstvo".
Článok 34
Tento protokol sa predloží zmluvným stranám dohovoru na prijatie. Nijaká výhrada nie je prípustná.
Článok 35
1.
Tento protokol nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď posledná zo zmluvných strán dohovoru uloží u generálneho tajomníka Rady Európy svoju listinu o prijatí.
2.
Tento protokol však nadobudne platnosť po uplynutí dvojročného obdobia odo dňa jeho predloženia na prijatie, ak niektorá zo zmluvných strán dohovoru neoznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že má proti nadobudnutiu platnosti námietku. Právo vzniesť námietku je vyhradené tým štátom Európskeho spoločenstva, ktoré vyjadrili svoj súhlas byť viazané dohovorom ešte pred uplynutím trojmesačného obdobia od predloženia tohto protokolu na prijatie.
3.
Ak dôjde k oznámeniu námietky, protokol nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď zmluvná strana dohovoru, ktorá oznámila námietku, uložila svoju listinu o prijatí u generálneho tajomníka Rady Európy.
4.
Zmluvná strana dohovoru môže kedykoľvek oznámiť, že protokol bude predbežne vykonávať.
Článok 36
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, ostatným zmluvným stranám dohovoru a Európskemu spoločenstvu
a)
uloženie každej listiny o prijatí,
b)
každé vyhlásenie o predbežnom vykonávaní tohto protokolu podľa článku 35 ods. 4,
c)
každý dátum nadobudnutia platnosti tohto protokolu podľa článku 35 ods. 1 až 3,
d)
každý iný akt, oznámenie alebo informáciu týkajúcu sa tohto protokolu.
Dané v Štrasburgu 9. septembra 1998 v angličtine a francúzštine a predložené na prijatie 1. októbra 1998. Oba texty majú rovnakú platnosť a v jedinom vyhotovení sa ukladajú do archívu Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy pošle overenú kópiu každému členskému štátu Rady Európy, ostatným zmluvným stranám dohovoru a Európskemu spoločenstvu.
