Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2002

Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov štátnych príspevkových organizácií, štátnych rozpočtových organizácií, rozpočtov verejných vysokých škôl,¹) rozpočtu obcí a vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií (ďalej len „rozpočet územných samospráv"), rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, rozpočtu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „verejný rozpočet"), realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.

Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") sa rozumie štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,²) verejná vysoká škola, štátny fond,³) Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,⁴) Národný úrad práce, Slovenský pozemkový fond, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku;⁵) klientom pre realizáciu prostriedkov z Európskych spoločenstiev je aj právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra, a to pre programy financované z prostriedkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „implementačná agentúra"); klientom pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom⁶) je ministerstvo; klientom pre prostriedky poskytované transferom zo štátneho rozpočtu pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas; klientom pre realizáciu rozpočtu nákladov spojených s jeho činnosťou a pre použitie jeho majetku v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky⁷) (ďalej len „vláda") je Fond národného majetku Slovenskej republiky. Klientom je vnútorná organizačná jednotka, ktorou je výkonný orgán podľa osobitného predpisu.⁸) Ďalšie vnútorné organizačné jednotky⁹) nie sú klientom.

Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok z verejného rozpočtu, napríklad uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb, objednávka alebo rozhodnutie o transfere z verejného rozpočtu.

Centrálnym registrom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu") sa rozumie centrálny zoznam majetku štátu v správe správcov podľa osobitného predpisu¹⁰) a v správe štátnych podnikov (ďalej len „správca majetku štátu"); súčasťou centrálneho registra majetku štátu je aj centrálny zoznam správcov majetku štátu.

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia¹¹) zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu verejného rozpočtu.

Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.

Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.

Riaditeľa Štátnej pokladnice (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky.

Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹²)

Ustanovenia § 4 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice rozhodne riaditeľ.

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.

Agentúra je obchodník s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.²⁸)

Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ.

Riaditeľa agentúry (ďalej len „riaditeľ") vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister").

Za riaditeľa možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá je bezúhonná.

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii v oblasti finančníctva.

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Funkcia riaditeľa je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Ak riaditeľ v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

Riaditeľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹²)

Ustanovenia § 15 ods. 5 a 7 sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne riaditeľ.

Agentúra

Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku 1 písm. a) a b).

Každý správca majetku štátu je povinný predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku štátu ku dňu účinnosti tohto zákona najneskôr do 90 dní odo dňa účinnosti zákona. Spôsob a rozsah predloženia informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Každý správca majetku štátu, ktorý nadobudne majetok štátu do správy po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, je povinný najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia majetku štátu do správy predložiť Štátnej pokladnici informácie o skutočnom stave majetku.

Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra 2003 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou podľa osobitného predpisu.³⁰)

Klient, ktorým je Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce a zdravotné poisťovne, môže mať otvorené súbežne účty aj v ich príslušných bankách, ale najdlhšie do 31. decembra 2003.

V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa, ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,³¹) a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.

Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platieb uhrádzaných na základe faktúry podľa § 6 ods. 3 sa neuplatňuje na platby vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platby klienta podľa § 8 zákona od 1. januára 2004. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta upravené v § 8.

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1993 Z. z. o Štátnej pokladnici.