283/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.07.2005 do 31.08.2007
283
ZÁKON
zo 16. mája 2002
o cestovných náhradách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení
(ďalej len „náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce
k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „dočasné pridelenie"), pri
vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného
vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru") a pri výkone práce v zahraničí
a)
zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,1)
b)
členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c)
fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
ak je to dohodnuté,
d)
osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
(2)
Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,
a)
o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b)
ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej
osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c)
ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu naúlohy základe písomnej zmluvy úlohy
a nie sú k právnickej osobe
alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, 1a) ak je to
dohodnuté.
(3)
Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas
nalodenia.2)
(4)
Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak je mu preukázane poskytnutá
inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona,
alebo je mu poskytnutá na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi
náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky
podľa tohto zákona.
(5)
Zamestnancovi patrí náhrada za podmienok a podľa sadzieb uvedených v rozhodnutí Európskej
komisie, ak je mu táto poskytnutá zamestnávateľom v Slovenskej republike z finančných
prostriedkov Európskej únie na základe programov schválených Európskou komisiou alebo
na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§2 Vymedzenie pojmov
(1)
Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon
práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu
práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je
aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane
výkonu činností do skončenia tejto cesty.
(2)
Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí
vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
(3)
Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom.
Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté
v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,
možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.3) Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta
pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste
z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.
(4)
Rodina zamestnanca podľa tohto zákona je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti,
deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia,
opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti4) so zamestnancom, ak majú trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky.
(5)
Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu,5) právnická osoba podľa § 1 ods. 2, fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c) a zamestnávateľ podľa § 17.
(6)
Zamestnanec podľa tohto zákona je osoba podľa § 1 ods. 1 a 2.
DRUHÁ ČASŤ | POSKYTOVANIE NÁHRAD
Náhrady pri pracovnej ceste
§3
(1)
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu,
miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty;
môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať
na oprávnené záujmy zamestnanca.
(2)
Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej
povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty podľa odseku 1 jedným rozhodnutím
a)
pre viacerých zamestnancov,
b)
na viacero pracovných ciest zamestnanca.
§4
(1)
Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta
trvalého pobytu3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny
rodinyna území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac
ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej
zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo
v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá
táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie
však za jeden mesiac.
(2)
Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ
uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
§5 Stravné
(1)
Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok
ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania
pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený
na časové pásma
a)
5 až 12 hodín,
b)
nad 12 hodín až 18 hodín,
c)
nad 18 hodín.
(2)
Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"); opatrenie
sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)
(3)
Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní
zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy
stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
(4)
Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,
vykoná počas
a)
kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom
celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi
stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b)
dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej
ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume
ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, patrí zamestnancovi
stravné v sume ustanovenej pre toto časové pásmo.
(5)
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,
možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o vykonanípráci prácevykonávanej mimo pracovného pomeru
dohodnúť odchylne od tohto
zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie
sumy stravného, najviac
však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa
zaokrúhli na desiatky
halierovcelé koruny nahor.
(6)
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie
v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej
ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné
úmerneurčené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti, a to najmenej o 2025 % a najviac o 40 % z ustanovenej sumy stravného za
každé bezplatne poskytnuté jedloraňajky, ktoréo
40 má% charakterza raňajok,bezplatne obedaposkytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej
sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo večere.z najvyššej dohodnutej sumy stravného
Mierupodľa odseku 5; miera krátenia stravného zamestnávateľ dohodnevyjadrená v kolektívnejmenovitej zmluvehodnote sa zaokrúhli
na celé koruny nahor.
(7)
Ak je pri pracovnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ
poskytuje zamestnancovi stravné určené podľa odsekov 1, 2, 5 alebo určí6 voznížené o
a)
b)
25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného
určeného podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky
nie je vyčíslená.
§6 Náhrady pri dočasnom pridelení a pri vzniku pracovného pomeru
(1)
Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia7) náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste, ak je dočasne pridelený
mimo obce miesta jeho pravidelného pracoviska alebo pobytu;3) tieto náhrady nepatria zamestnancovi, ak je dočasne pridelený agentúrou dočasného
zamestnávania podľa osobitného predpisu7a) na výkon práce na území Slovenskej republiky.
(2)
(3)
Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné podľa odsekov 1 a 2 a ktorý je v tom
čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca
výhodnejšia.
(4)
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi
aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.
§7 Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
(1)
Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije
cestné cestné
motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu
základná základná
náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada") a náhrada za spotrebované
pohonné látky.
(2)
Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové
vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási
uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši
o 15 %.
(3)
Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ
so zamestnancom.
(4)
Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok
platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok (ďalej len „spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového
vozidla takto:
a)
ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa
príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto
normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej
technickej normy zvýši o 40 %,
b)
ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej
technickej normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije
spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného
motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c)
ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc
ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo
kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených
od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d)
ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej
normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového
vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.
(5)
Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob
výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ
so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných
v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze
cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES,
pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.
(6)
Ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe neobsahuje, na
výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla
rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.
(7)
Výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky
sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(8)
Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie
cestného cestného
motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej
verejnej verejnej
dopravy.
§8 Úprava súm náhrad
(1)
Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 upravuje ministerstvo opatrením na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky (ďalej len „štatistický úrad") o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov
v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou
motorových vozidiel. Úprava súm sa vykoná, ak rozdiel indexu cien v príslušnom kalendárnom
mesiaci akumulatívneho indexu cien vza
príslušný kalendárnomkalendárny mesiacimesiac a hodnoty základne je najmenej 10 %; sumy náhrad sa upravia
o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac
sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota
základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy
opatrením opatrením
podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 upravená suma náhrad, tvoríje hodnotu100 aspoň 10 bodov%. Upravené sumy náhrad podľa prvej
vety patria zamestnancovi
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom
boli zverejnené.
(2)
Sumy stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny do 50 halierov nadol a od 50 halierov
vrátane nahor. Sumy základných náhrad za používanie
cestných motorových vozidiel sa
zaokrúhľujú na desiatky halierov nadolnahor.
§9 Iné náhrady a vyššie náhrady
Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou, alebo príspevkovou organizáciou9) príspevkovouokrem organizácioupríspevkovej organizácie,9) verejnoprávnouktorej inštitúciouobjem zriadenouvýdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ,
ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho
územného celku odmeňovaní podľa zákonaosobitného predpisu,10 obcou11) alebo samosprávnym krajom,12) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným
pridelením, so vznikom pracovného pomeru a s výkonom práce v zahraničí a vyššie náhrady,
ako ustanovuje tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť
v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť
vo vnútornom predpise.
TRETIA ČASŤ | NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH CESTÁCH
§10
Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a
vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
§11 Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov
za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi
nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.
§11a Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí
alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za
povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo
Úradom verejného zdravotníctva.
§12 Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne
dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej trvaléhopobytu3) alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi
náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako
pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú
cestu.
§13 Stravné
(1)
Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej
pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v inejcudzej ako slovenskej
mene. Stravné
v inej ako slovenskejcudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty
mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom
čas trvania zahraničnej
pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený
na časové pásma
a)
do 6 hodín vrátane,
b)
nad 6 hodín až 12 hodín,
c)
nad 12 hodín.
(2)
Základné sadzby stravného v inej ako slovenskejcudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií") vždy
pre nasledujúci
kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného
kalendárneho roka;
v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v inej ako
slovenskejcudzej mene upraví ministerstvo
financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích
zariadeniach v jednotlivých
krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie
sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.6)
(3)
Základné sadzby stravného v inej ako slovenskejcudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé
krajiny ustanoví
ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného
podľa podkladov
zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo
verejných stravovacích
zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických
údajov Medzinárodného
menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných
finančných štatistických údajov.
(4)
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni
a)
do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby
stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
b)
nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby
stravného, ak nie je ďalej ustanovené inak,
c)
nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného, ak nie
je ďalej ustanovené inak.
(5)
Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene
a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom
dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo
viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca
výhodnejšie.
(6)
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,
možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie
stravného v inej ako slovenskejcudzej mene,
ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku
4, najviac však o 25 %, pre člena posádky plavidla vnútrozemskej plavby najviac o
50 %.
(7)
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné
stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec
na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne,
zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté
raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru
z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej
sumy stravného podľa odseku 6.
(8)
Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané
poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v inej ako slovenskejcudzej mene
určené podľa
odsekov 1 až 57, znížené o
a)
preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b)
§14 Vreckové
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade
preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v inej ako slovenskejcudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného
podľa § 13 ods. 4 a 5.
§15 Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné
látky v inej ako slovenskejcudzej mene za kilometre prejazdené v zahraničí nad 350 km, ak
sa s prihliadnutím
na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ
písomne nedohodne
so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.
§16 Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene a v inej ako slovenskejcudzej mene
(1)
Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území
Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených
v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť
§ 5 ods. 3.
(2)
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky,
je na vznik nároku na náhrady poskytované v inej ako slovenskejcudzej mene rozhodujúci čas
prechodu slovenskej
štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku
alebo príchod a odchod
lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná
colná kontrola a pasová
kontrola.
(3)
(4)
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a
končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí
a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik
nároku na náhrady poskytované v inej ako slovenskejcudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia odsekov
odsekov 2 a 3.
§17 Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov
(1)
V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela
so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného
ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných
výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.
(2)
Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú
cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za
poistenie liečebných nákladov v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné
očkovanie a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu
rodiny uhrádza
vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.
(3)
Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v inejcudzej ako slovenskej
mene podľa
§ 13 ods. 4 a 5.
(4)
Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny
deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území
Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40
% ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá
celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky
trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny
nahor.
ŠTVRTÁ ČASŤ | NÁHRADY PRI VÝKONE PRÁCE V ZAHRANIČÍ
§18
Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný
predpis
§19
(1)
Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný
predpis,13) ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov
(ďalej len „dočasné vyslanie") za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí ďalej náhrada
a)
výdavkov spojených s pobytom manžela,
b)
výdavkov spojených s pobytom detí,
c)
výdavkov spojených s prepravou vecí,
d)
výdavkov spojených s doplnením šatníka,
e)
výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca,
f)
liečebných výdavkov,
g)
výdavkov spojených s evakuáciou,
h)
výdavkov za prepravu telesných pozostatkov.
(2)
Zamestnancovi podľa odseku 1 sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú
plnenia
a)
zdravotné poistenie,
b)
byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.
(3)
Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť
a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej
ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca,
možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných
cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších
výdavkov, ktoré im vznikli.
(4)
Zamestnancovi podľa odseku 1 nepatrí stravné a vreckové za pracovné cesty v trvaní
do šiestich hodín vrátane v krajine jeho dočasného vyslania.
(5)
Zamestnancovi podľa odseku 1, ktorý je vedúci diplomatickej misie14) na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d´affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných
cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho
protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca
zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.
(6)
Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona.
(7)
Ak manžel zamestnanca podľa odseku 1 je počas toho istého času dočasne vyslaný na
to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie podľa odseku 2 písm. b) a náhrady
a plnenia poskytované na dieťa podľa odseku 1 písm. b), c), e) až h) a odseku 2 písm.
a) patria za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.
§20 Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela
(1)
Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta výkonudočasného práce v zahraničívyslania, patrí náhrada
náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 20 % z časti platu poskytnutej
zamestnancovi v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskejcudzej mene vypočítanej podľa osobitných
osobitných predpisov.1314a)
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého
sa manžel zdržiava v krajine miestadočasného výkonu práce v zahraničívyslania. Náhrada sa poskytne
aj za obdobie,
keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.
(3)
Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky
príjem zo závislej činnosti,14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c) okrem príjmov z pracovnéhoprenájmu pomeru
alebonehnuteľností a z obdobnéhoprenájmu pracovnéhohnuteľných vzťahu.vecí, Zamestnancoviktoré sa prenajímajú
ako príslušenstvo nehnuteľnosti; zamestnancovi náhrada ďalej nepatrí, ak manžel vykonáva
vykonávauvedené alebo prevádzkuječinnosti v zahraničí. inúObmedzenie zárobkovúsa nevzťahuje na publicistickú činnosť a
literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých
detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
(4)
Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer alebo obdobný pracovnoprávny
vzťah na kratší pracovný
čas, náhrada podľa odseku 1 sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času. Ak ide o uzavretie
časudohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.
§21 Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa,
ktoré ho nasleduje do miesta výkonudočasného práce v zahraničívyslania mesačne vo výške 10 % z časti platu
platu poskytnutej zamestnancovi v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskejcudzej mene
vypočítanej podľa
osobitných predpisov.1314a)
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého
sa dieťa zdržiava v krajine miestadočasného výkonu prácevyslania zamestnanca.
§22 Náhrada výdavkov spojených s prepravou vecí
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s prepravou osobných vecí zamestnanca,
manžela a detí zo Slovenskej republiky do miesta výkonudočasného práce v zahraničívyslania a späť do Slovenskej
Slovenskej republiky, a to najviac do hmotnostného limitu 1 000 kg. Pri preprave osobných vecí
vecí liftvanom je hmotnostný limit 1 400 kg.
(2)
Zamestnávateľ určí hmotnostný limit prepravovaných vecí, spôsob prepravy a môže určiť
aj ďalšie podrobnosti prepravy. V
prípade, že dopravca určí úhradu za prepravu v objemových
jednotkách, považuje sa
1 m3 za 200 kg.
(3)
Zamestnancovi na základe písomnej žiadosti a so súhlasom zamestnávateľa patrí okrem
náhrady výdavkov spojených s prepravou osobných vecí aj náhrada výdavkov spojených
s prepravou štandardného vybavenia bytu. Hmotnostný limit pre prepravu osobných vecí
a štandardného vybavenia bytu určí zamestnávateľ v závislosti od veľkosti primeraného
bytu, najviac však do 8 000 kg alebo 40 m3.
(4)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za zhotovenie primeraného prepravného
obalu, preukázaných výdavkov za správne poplatky spojené s prepravou a za poistenie
prepravovaného majetku najviac do 300 000 Sk celkovej hodnoty prepravovaného majetku
v prípade prepravy osobných vecí a najviac do 700 000 Sk celkovej hodnoty prepravovaného
majetku v prípade prepravy osobných vecí spolu so štandardným vybavením bytu.
§23 Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka
Zamestnancovi patrí pri prvom dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených
výdavkov spojených
s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v slovenskej
mene v sume
dvojnásobku jeho tarifnéhofunkčného platu priznaného na výkondočasné práce v zahraničívyslanie, určeného
pred rozdelením
platu na časť platu v slovenskej mene a na časť platu v inej ako slovenskejcudzej mene.
§24 Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné,
zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov, ak
nemá možnosť zabezpečiť pre dieťa vhodné bezplatné základné vzdelanie15) alebo vhodné bezplatné stredoškolské vzdelanie15) v mieste výkonudočasného práce v zahraničívyslania. Možnosť zabezpečenia vhodného bezplatného základného
vzdelania alebo vhodného bezplatného stredoškolského vzdelania posúdi zamestnávateľ
na základe písomnej žiadosti doplnenej o vyjadrenie príslušného zastupiteľského úradu.
Účelnosť vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice,
prípadne iných porovnateľných výdavkov posúdi zamestnávateľ.
(2)
Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania,
napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu,
stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.
(3)
Ak je súčasťou základného vzdelania v zahraničí prípravný ročník do základnej školy,
môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených
výdavkov aj na jeho absolvovanie.
§25 Náhrada liečebných výdavkov
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú
starostlivosť poskytnutú v zahraničí jemu, manželovi a deťom. Náhrada je určená rozdielom
medzi preukázanými výdavkami vynaloženými na nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť
a sumou, ktorú zdravotná poisťovňa uhradila podľa osobitných predpisov.16) Podľa tohto zákona sa nepovažujú za výdavky za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú
starostlivosť výdavky súvisiace s pôrodom po 36. týždni tehotenstva.
(2)
Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí za výdavky spojené so zdravotnou
starostlivosťou poskytnutou v období čerpania riadnej dovolenky zamestnanca okrem
čerpania dovolenky v krajine miestadočasného výkonu práce v zahraničívyslania.
(3)
Ak zamestnankyňa neodcestuje porodiť do Slovenskej republiky, patrí jej náhrada preukázaných
výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých výdavkov na cestu do Slovenskej
republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi v prípade, že jeho manželka
neodcestuje porodiť do Slovenskej republiky.
(4)
(5)
Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu
starostlivosť17) počas trvania tehotenstva, najdlhšie do skončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto
náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú
manželku.
(6)
Ak predpokladaná suma liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť
presahuje 50 000 Sk, možno zamestnancovi poskytnúť preddavok na jej úhradu; § 36 ods. 1 sa v tomto prípade nepoužije. V prípade,
že zdravotná poisťovňa neposúdila poskytnutú
zdravotnú starostlivosť ako nevyhnutnú
a neodkladnú, je zamestnanec povinný poskytnutý
preddavok vrátiť do šiestich mesiacov
odo dňa, keď sa dozvedel o rozhodnutí zdravotnej
poisťovne.
§25a
Zamestnancovi nepatrí náhrada liečebných výdavkov podľa § 25, ak zamestnanec, manžel a deti zamestnanca sú počas dočasného vyslania zdravotne
poistení v cudzine;19) zamestnanca, manžela a deti zamestnanca počas dočasného vyslania zdravotne poistí
zamestnávateľ. Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení vo výške podľa osobitného
predpisu.19a) Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca
do miesta dočasného vyslania vo výške 4 % z minimálnej mzdy.19b) Podrobnosti spoluúčasti zamestnanca na zdravotnom poistení za seba a za manžela,
ktorý ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
§26 Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích
výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak
zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.
(2)
Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu výdavkov podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho
manželovi a deťom.
§27 Náhrada výdavkov za prepravu telesných pozostatkov
Zamestnancovi patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu telesných
pozostatkov na územie Slovenskej republiky v prípade smrti manžela alebo dieťaťa.
Pozostalým patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu telesných pozostatkov
na územie Slovenskej republiky v prípade smrti zamestnanca, ak k smrti nedošlo pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
§28 Náhrada iných výdavkov
(1)
Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do
Slovenskej republiky a späť na účely dovolenky, lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu
choroby choroby
alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).
(2)
Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty podľa
odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3)
Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne
obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom
vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou
alebo Úradom verejného zdravotníctva.
(4)
Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa
z miesta výkonudočasného prácevyslania zamestnanca v zahraničí do Slovenskej republiky bezprostredne
po skončení
štúdia na strednej škole.15)
(45)
(56)
Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom,
najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.
§29
(1)
(2)
Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 24 až 28, 31 a § 3133a poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno
náhradu poskytnúť aj v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene. PriPrepočet určeníslovenskej
meny výškyna náhradycudziu menu a naopak sa vykoná kurzom podľa osobitného predpisu.19c)
(3)
Zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta
dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi
písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie pracovných
ciest ustanovené v § 36 ods. 3 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov
pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(4)
Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných
dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca;
lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 4 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení
a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.
(5)
Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta
výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady
potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené
v inej§ mene36 akoods. 3 sa v mene,tomto prípade nepoužijú.
(6)
Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
podľa odseku 5 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na
vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v ktorej§ boli36 výdavkyods. uhradené,4 sa použije kurz dohodnutej
meny k mene, v ktorejtomto boliprípade výdavky uhradené, vyhlásený podľa kurzového lístka Národnej
banky Slovenska platného v deň poskytnutia náhradynepoužijú.
§30 Poskytnutie bytu so štandardným vybavením alebo primeraného ubytovania
(1)
Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi byt so štandardným vybavením alebo dočasne
primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti.
(2)
Rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bola zamestnancovi poskytnutá náhrada výdavkov
spojených s prepravou štandardného vybavenia bytu (§ 22 ods. 3), štandardné vybavenie bytu od zamestnávateľa mu nepatrí.
(3)
Zamestnancovi môže byť poskytnuté nadštandardné vybavenie bytu za úhradu.
§31 Náhrada časti výdavkov za služby spojené s užívaním bytu
Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných
oblastiach,19) môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu,
vykurovanie,
chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.
§32
Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení podľa § 20 až 28 a § 31 môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných
vecí.
§32a
(1)
Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí, ak
predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov
a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov
na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok
z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa § 19 až 32.
(2)
Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela v
sume dvojnásobku až triapolnásobku minimálnej mzdy19b) v prepočte na cudziu menu, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v sume minimálnej
mzdy až dvojnásobku minimálnej mzdy19b) v prepočte na cudziu menu a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume
trojnásobku až päťnásobku minimálnej mzdy;19b) suma náhrad sa dohodne v pracovnej zmluve. Prepočet slovenskej meny na cudziu menu
sa vykoná kurzom podľa osobitného predpisu.19c)
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas
výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi
patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
§32b
Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný
predpis,13) ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky
alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia § 19 až 32a nevzťahujú.
§33
Na zamestnanca, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej vyslaní
rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo s ktorej vyslaním vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky, sa nevzťahujenevzťahujú ustanovenia štvrt᧠časť19 zákonaaž 32 okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí (§ 1819 ods. 3 a 4) a náhrad liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť
poskytnutú zamestnancovi v zahraničí (§ 25).
§33a
(1)
Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí,19d) sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32a okrem poskytovania náhrad výdavkov podľa § 19 ods. 3 a 4, § 22 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 a § 27.
(2)
Zamestnancovi podľa odseku 1 ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie
nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí podľa § 11; náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.
(3)
Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu
a)
preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich
nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
b)
výdavkov spojených s evakuáciou, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom podľa § 26 ods. 2,
c)
preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu
účasti na pohrebe člena rodiny podľa § 28 ods. 1 a 2.
PIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§34
Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ
vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi
alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila,
je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy
je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho
oprávnené záujmy.
§35
(1)
Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu
zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky
pracovnej cesty (§ 3).
§36
(1)
Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, je
zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do sumy predpokladaných náhrad poskytnúť.
Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej
povahy povolania, poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím
a)
pre viacerých zamestnancov,
b)
na viacero pracovných ciest zamestnanca.
(2)
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste
preddavok v inej ako slovenskejcudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času
trvania a podmienok
zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v inej ako slovenskejcudzej mene
alebo jeho časť môže zamestnávateľ
po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného
šeku, zapožičaním medzinárodnej
bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom
na účet zamestnanca vedený
v banke alebo pobočke zahraničnej banky v inejcudzej ako slovenskej
mene.20)
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné
v inej cudzej mene, ako je mena ustanovená opatrením ministerstva financií pre príslušnú
krajinu. Výška preddavku na stravné sa určí prepočtom hodnoty stravného v slovenskej
mene na dohodnutú cudziu menu podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska20a) platného v deň určenia sumy preddavku.
(3)
Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty
predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty
a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá
zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť
dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty
a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni
skončenia pracovnej cesty.
(4)
Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných
dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.
Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej
povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty,
najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.
(5)
Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste
vyšší, ako
sú nároky zamestnanca, vracia zamestnanec zamestnávateľovi v inej ako slovenskejcudzej mene,
ktorúv ktorej mu zamestnávateľ poskytol, alebopreddavok; po dohode so zamestnancomzamestnávateľom môže zamestnanec
vrátiť túto sumu alebo jej časť v inej cudzej mene, na ktorú zamestnanec túto menu
v zahraničí zamenil, alebo v slovenskej mene.
(6)
Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste
nižší, ako
sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v inejcudzej akomene,
v slovenskej
menektorej alebomu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ
túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene.
(7)
§37
Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho
zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon
práce.
§37a
Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor podľa osobitného
predpisu.21)
ŠIESTA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§38
(1)
Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (§ 5 ods. 2) vychádzať zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona
a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom
stravovaní.
(2)
Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (§ 7 ods. 2) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti
tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom
a prevádzkou motorových vozidiel.
(3)
Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného
v inej ako slovenskejcudzej mene podľa § 13 ods. 2 a 3 tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.6)
§38a
(1)
Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada preukázaných zvýšených
výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová
náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa
§ 23 pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.
(2)
Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa § 13 ods. 6 pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.
§39
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996 Z. z.,
2.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2002 Z. z.
§40
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem § 21, ktorý nadobúda účinnosť 1.
januára 2003.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
1a)
Napríklad § 536 až 576, § 642 až 651 Obchodného zákonníka, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 631
až 656 Občianskeho zákonníka, § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
2)
Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
3)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z.
§ 3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákonník práce.
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
6)
§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
8)
9)
§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
13)
Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
14)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
14a)
Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 369/2004 Z. z.Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
14b)
§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 177/2004 Z. z.
15)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
17)
Príloha č. 4 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky č. 54/2000 Z. z.
19)
§ 3 a 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19a)
§ 12 písm. a) a § 13 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 718/2004 Z. z.
19b)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
19c)
§ 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
19d)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.
20)
20a)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
21)
§ 13c zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
530/2004 Z. z.
§ 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 530/2004 Z. z.
§ 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 530/2004 Z. z.