262/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 23.05.2002
262
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. novembra 2000 bol vo Varšave podpísaný Doplnkový protokol č. 9 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s doplkovým protokolom svojím uznesením č. 1 249 z 31. januára 2001 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 12. februára 2001.
Doplnkový protokol sa predbežne vykonal od 1. januára 2001 podľa článku 3 ods. 3 a platnosť nadobudol 20. decembra 2001 podľa článku 3 ods. 1.
DOPLNKOVÝ PROTOKOL č. 9
K STREDOEURÓPSKEJ DOHODE O VOĽNOM OBCHODE
Predstavitelia Bulharskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rumunska, Slovenskej republiky a Slovinskej republiky,
majúc na zreteli Záznam o porozumení zo zasadnutia Spoločného výboru CEFTA, ktoré sa konalo 11. októbra 2000 vo Varšave,
uznávajúc, že tento doplnkový protokol a konkrétna úprava pravidiel pôvodu tovaru zabezpečí správne uplatňovanie systému paneurópskej kumulácie a zároveň podporí prehĺbenie vzájomne výhodných obchodných vzťahov medzi stranami a prispeje k procesu integrácie v Európe,
sa dohodli takto:
Článok 1
Ustanovenia uvedené v prílohe k tomuto doplnkovému protokolu nahradia príslušné ustanovenia Protokolu 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Článok 2
Tento doplnkový protokol tvorí neoddeliteľnú súčasť Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.
Článok 3
1.
Tento doplnkový protokol nadobúda platnosť tridsiaty deň od dátumu, keď depozitár obdrží posledné oznámenie strán Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o ukončení nevyhnutných postupov na tento účel.
2.
Depozitár oznámi všetkým stranám ukončenie nevyhnutných postupov na nadobudnutie platnosti tohto doplnkového protokolu.
3.
Ak tento doplnkový protokol nenadobudne platnosť k 1. januáru 2001, bude sa od tohto dátumu predbežne vykonávať. V prípade, že niektorá zmluvná strana nebude schopná ho vykonávať od 1. januára 2001, potom táto strana bude čo najskôr informovať o danej skutočnosti ostatné strany, a to najneskôr do 21. decembra 2000. Vo vzťahu k uvedenej strane sa tento doplnkový protokol bude vykonávať desiatym dňom od dátumu prijatia oznámenia ostatnými stranami o ukončení vnútroštátnych nevyhnutných postupov na vykonávanie tohto doplnkového protokolu.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to poverení splnomocnenci podpísali tento doplnkový protokol.
Dané vo Varšave 15. novembra 2000 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom jazyku, ktoré sa uloží v depozitári vlády Poľskej republiky. Depozitár doručí overené kópie všetkým stranám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.
Za Bulharskú republiku: Alexander Jordanov v. r.
Za Českú republiku: Jiří Maceška v. r.
Za Maďarskú republiku: Iván Bába v. r.
Za Poľskú republiku: Bernard Blaszczyk v. r.
Za Rumunsko: Mihai Berinde v. r.
Za Slovenskú republiku: Ľubomír Harach v. r.
Za Slovinskú republiku: Marjan Senjur v. r.
Za Českú republiku: Jiří Maceška v. r.
Za Maďarskú republiku: Iván Bába v. r.
Za Poľskú republiku: Bernard Blaszczyk v. r.
Za Rumunsko: Mihai Berinde v. r.
Za Slovenskú republiku: Ľubomír Harach v. r.
Za Slovinskú republiku: Marjan Senjur v. r.
PRÍLOHA
K DOPLNKOVÉMU PROTOKOLU č. 9
Protokol 7 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, sa mení takto:
1. Článok 1 písmeno i) znie:
„i) „pridanou hodnotou" sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov pôvodných v ostatných krajinách, uvedených v článku 4, alebo ak colná hodnota nie je známa, alebo sa nedá zistiť, znížená o prvú cenu preukázateľne zaplatenú za materiály zmluvnej strane.“.
2. Článok 7 vrátane nadpisu znie:
„Článok 7
Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie
1.
S výnimkou ustanovenia odseku 2 sa nasledujúce operácie považujú za nedostatočné na priznanie štatútu pôvodu výrobkov bez ohľadu na splnenie alebo nesplnenie požiadaviek uvedených v článku 6:
a)
operácie, ktoré zabezpečujú zachovanie dobrého stavu výrobkov počas prepravy a skladovania,
b)
delenie a zostavovanie zásielok,
c)
pranie, čistenie; odstraňovanie prachu, oxidu, oleja, farby alebo iných nánosov,
d)
žehlenie alebo mangľovanie textilu,
e)
operácie jednoduchého natierania a leštenia,
f)
lúpanie, čiastočné alebo úplné bielenie, leštenie a glazúrovanie obilnín a ryže,
g)
operácie farbenia cukru alebo formovania do kociek,
h)
šúpanie, vylupovanie kôstok a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny,
i)
brúsenie, jednoduché mletie alebo jednoduché rezanie,
j)
osievanie, preosievanie, triedenie, klasifikovanie, združovanie (vrátane tvorby súprav predmetov),
k)
jednoduché uloženie do fliaš, plechoviek, baniek, demižónov, vriec, debien, škatúľ, upevnenie na karty alebo dosky a všetky iné jednoduché baliace operácie,
l)
pripájanie alebo odtlačenie značiek, štítkov, loga a iných rozlišovacích označení na výrobky alebo ich obaly,
m)
jednoduché miešanie výrobkov aj odlišného druhu,
n)
jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok alebo rozloženie výrobku na časti,
o)
kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až n),
p)
porážka zvierat.
2.
Všetky operácie uskutočnené na danom výrobku v zmluvnej strane sa posudzujú spoločne pri rozhodovaní, či sa opracovanie, alebo spracovanie uskutočnené na ňom považuje za nedostatočné v zmysle odseku 1.“.
3. V článku 15 ods. 6 sa posledná veta nahrádza textom:“.
„Ustanovenia tohto odseku sa budú vykonávať do 31. decembra 2001.“.
4. Za článok 20 sa vkladá článok 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:“.
„Článok 20a
Účtovné delenie
1.
Ak z oddeleného skladovania zásob pôvodných a nepôvodných materiálov, ktoré sú rovnaké a vzájomne zameniteľné, vzniknú značné náklady alebo materiálové problémy, môžu colné orgány na základe písomnej žiadosti príslušnej osoby povoliť používať metódu takzvaného “účtovného delenia„ na spravovanie takých zásob.
2.
Táto metóda musí zabezpečiť, že v určitom referenčnom období množstvo získaných výrobkov, ktoré možno považovať za “pôvodné„, bude rovnaké ako to, ktoré by sa získalo pri fyzickom delení zásob.
3.
Colné orgány môžu podmieniť udelenie tohto povolenia akýmikoľvek požiadavkami, ktoré považujú za účelné.
4.
Táto metóda sa zaznamenáva a uplatňuje na základe všeobecných účtovníckych princípov uplatňovaných v krajine, kde sa výrobok vyrobil.
5.
Držiteľ tohto povolenia môže požiadať o dôkaz o pôvode, prípadne, ak je to možné, vystaviť takýto dôkaz na množstvo výrobkov, ktoré možno považovať za pôvodné. Na požiadanie colných orgánov držiteľ poskytne prehľad, ako boli množstvá spravované.
6.
Colné orgány budú monitorovať používanie povolenia a môžu ho kedykoľvek odobrať, ak držiteľ toto oprávnenie akokoľvek nesprávne použije alebo neplní akékoľvek iné podmienky uvedené v tomto protokole.“.
5. V článku 22 ods. 1 sa v prvej vete za slovo „vývozca“ vkladá text:“.
„ďalej označeného „schválený vývozca".
6. Článok 30 vrátane nadpisu znie:“.
„Článok 30
Sumy vyjadrené v eurách
1. Na vykonávanie ustanovení článku 21 ods. 1 písm. b) a článku 26 ods. 3, v prípadoch, ak sa výrobky fakturujú v inej mene ako v eurách, sumy v národných menách krajín uvedených v článku 4, ktoré zodpovedajú sumám vyjadreným v eurách, ročne určí každá z príslušných krajín.
2. Na zásielku sa uplatnia ustanovenia článku 21 ods.1 písm. b) alebo článku 26 ods. 3 s poukazom na menu, v ktorej je vystavená faktúra podľa sumy určenej príslušnou krajinou.
3. Sumy vyjadrené v ktorejkoľvek národnej mene sú ekvivalentom tejto národnej meny voči euru podľa platného kurzu v prvý pracovný deň mesiaca októbra a použijú sa od 1. januára nasledujúceho roku. Zmluvné strany budú oboznámené s príslušnými sumami.
4. Krajina môže zaokrúhliť nahor alebo nadol sumy v národnej mene, ktoré sú výsledkom prepočtu súm vyjadrených v eurách. Zaokrúhlená suma sa od sumy, ktorá je výsledkom prepočtu, nesmie odlišovať o viac ako 5 %. Krajina môže ponechať nezmenené sumy ekvivalentov v národnej mene k sumám vyjadreným v eurách, ak v čase ročnej úpravy podľa odseku 3 prepočítané sumy v národnej mene pred zaokrúhlením nahor nie sú vyššie o viac ako 15 %. Sumy ekvivalentov v národnej mene možno ponechať nezmenené, ak by výsledkom prepočtu bolo zníženie hodnoty ekvivalentu.
5. Sumy vyjadrené v eurách preskúma Spoločný výbor, ak o to požiada zmluvná strana. V prípade zmien po tomto preskúmaní Spoločný výbor posúdi potrebu zachovať rovnocenné účinky týchto limitov. Na tento účel môže rozhodnúť aj o úprave súm vyjadrených v eurách.".
7. Príloha II znie:
a) pravidlo pre položky HS 5309 až 5311 znie:
| „5309 až 5311 | Tkaniny z iných rastlinných textilných vlákien; tkaniny z papierových priadzí: | ||
| - Obsahujúce gumové nite | Výroba z jednoduchých priadzí1) | ||
| - Ostatné | Výroba z1): | ||
| - kokosových vlákien, | |||
| - jutových vlákien, | |||
| - prírodných vlákien, | |||
| - strižových syntetických alebo umelých vlákien nemykaných, nečesaných ani inak neupravených na spriadanie, | |||
| - chemických materiálov alebo textilnej vlákniny, | |||
| alebo | |||
| - papiera, | |||
| alebo potlač s najmenej dvoma prípravnými alebo konečnými operáciami (ako je pranie, bielenie, mercerizácia, tepelné fixovanie, počesávanie, kalandrovanie, postupy na získanie odolnosti proti zrážaniu, stála úprava, dekatovanie, impregnácia, sceľovanie a klkovanie), kde hodnota nepotlačenej tkaniny nepresahuje 47,5 % ceny výrobku zo závodu.“. |
1) K osobitným podmienkam vzťahujúcim sa na výrobky zo zmesi textilných materiálov pozri úvodnú poznámku 5.
b) pravidlo pre položku HS 5602 znie:
| „5602 | Plsť, tiež impregnovaná, vrstvená, povlečená alebo laminovaná: | ||
| - Vpichovaná plsť | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien, | |||
| - chemických materiálov alebo textilnej vlákniny. | |||
| Možno však použiť: | |||
| - polypropylénový hodváb s číslom 5402, | |||
| - polypropylénové vlákna s číslom 5503 alebo 5506 | |||
| alebo | |||
| - polypropylénový káblik s číslom 5501, | |||
| ktorého označenie vo všetkých prípadoch pre jednotlivý hodváb alebo vlákno je menšie ako 9 decitexov za predpokladu, že ich hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu. | |||
| - Ostatné | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien, | |||
| - striže z chemických vlákien vyrobených z kazeínu alebo z | |||
| - chemických materiálov, alebo textilnej vlákniny.“. |
1) Osobitné podmienky vzťahujúce sa na výrobky zo zmesi textilných materiálov pozri v úvodnej poznámke 5.
c) pravidlo pre kapitolu HS 57 znie:
| „kapitola 57 | Koberce a iné textilné podlahové krytiny z: | ||
| - vpichovanej plsti | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien alebo | |||
| - chemických materiálov, alebo textilnej vlákniny. | |||
| Možno však použiť: | |||
| - polypropylénový hodváb s číslom 5402 | |||
| alebo | |||
| - polypropylénové vlákna s číslom 5503 alebo 5506, alebo | |||
| - polypropylénový káblik s číslom 5501, | |||
| ktorého označenie vo všetkých prípadoch pre jednotlivé druhy hodvábu alebo vlákna je menšie ako 9 decitexov za predpokladu, že ich hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu; | |||
| jutovú tkaninu možno použiť ako podklad. | |||
| - inej plsti | Výroba z1): | ||
| - prírodných vlákien nemykaných alebo nečesaných, alebo inak nespracovaných na spriadanie | |||
| alebo | |||
| - chemických materiálov, alebo z textilnej vlákniny. | |||
| - ostatných textilných materiálov | Výroba z1): | ||
| - kokosovej alebo jutovej priadze, | |||
| - syntetickej alebo umelej priadze, | |||
| - prírodných vlákien | |||
| alebo z | |||
| - chemických strižových vlákien nemykaných, nečesaných alebo inak nespracovaných na spriadanie; | |||
| jutovú tkaninu možno použiť ako podklad.“. |
1) Osobitné podmienky vzťahujúce sa na výrobky zo zmesi textilných materiálov pozri v úvodnej poznámke 5.
