Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2003

185/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2003 do 31.12.2003
185
ZÁKON
z 11. apríla 2002
o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

ÚVODNÉ USTANOVENIE
§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje ďalšiu pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") a podrobnosti o spôsobe ustanovenia jej členov, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy.
SÚDNA RADA
§2 Sídlo súdnej rady
Sídlom súdnej rady je Bratislava.
§3 Zloženie súdnej rady
(1)
Súdna rada má 18 členov. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia.
(2)
Členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada"), prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident") a vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3)
Vysokoškolské právnické vzdelanie člena súdnej rady sa na účely tohto zákona preukazuje
a)
diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona1) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike,
b)
dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike, alebo
c)
dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.
(4)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola za takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.1a) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace.1b)
(5)
Funkcia člena súdnej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, prokurátora, príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníka Slovenskej informačnej služby.
§4 Ďalšia pôsobnosť súdnej rady
(1)
Do ďalšej pôsobnosti súdnej rady2) podľa tohto zákona patrí
a)
prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov,
b)
schvaľovať štatút súdnej rady a rokovací poriadok súdnej rady,
c)
schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady"),
d)
voliť podpredsedu súdnej rady,
e)
koordinovať činnosť sudcovských rád zriadených podľa osobitného predpisu,3)
f)
zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
g)
zaujímať stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády,
(2)
Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky ďalej
a)
schvaľuje zásady výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie,
b)
schvaľuje zásady hodnotenia sudcov,
c)
schvaľuje zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu, podpredsedu okresného súdu a podpredsedu krajského súdu,
d)
schvaľuje zásady sudcovskej etiky,
e)
schvaľuje zásady povoľovania práce v domácom prostredí,
f)
určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov.
(3)
Ďalšiu pôsobnosť súdnej rady ustanovuje osobitný zákon.4)
(4)
Sudcovské rady3) poskytujú súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti. Sudcovské rady poskytnú na požiadanie súdnej rade dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na rozhodovanie. Ak člen súdnej rady požiada sudcovskú radu o účasť na jej zasadnutí, sudcovská rada je povinná žiadosti vyhovieť.
§5 Podpredseda súdnej rady
(1)
Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu súdnej rady. Návrh kandidáta na podpredsedu súdnej rady môže podať každý člen súdnej rady.
(2)
Ak predseda súdnej rady4a) nie je vymenovaný a počas neprítomnosti predsedu súdnej rady vykonáva povinnosti predsedu súdnej rady podpredseda súdnej rady.
(3)
Počas neprítomnosti predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady vykonáva ich povinnosti prítomný vekovo najstarší člen súdnej rady.
(4)
Súdna rada na návrh najmenej troch členov súdnej rady môže podpredsedu súdnej rady odvolať.
Zasadnutie súdnej rady
§6
(1)
Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady.
(2)
Program súdnej rady navrhuje predseda súdnej rady. Každý člen súdnej rady je oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia súdnej rady. Ak najmenej traja členovia súdnej rady navrhnú zmenu alebo doplnenie programu, predseda súdnej rady zaradí tento návrh do programu zasadnutia súdnej rady.
(3)
Program zasadnutia súdnej rady schvaľuje súdna rada.
(4)
Predseda súdnej rady zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace, alebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov súdnej rady.
(5)
Ak predseda súdnej rady nezvolá do 15 dní zasadnutie súdnej rady, za ktorého zvolanie sa vyslovila tretina členov súdnej rady, začne sa zasadnutie súdnej rady v sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj bez jej zvolania v tridsiaty deň po doručení žiadosti o 13. hodine.
(6)
Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7)
Člen súdnej rady, ktorý je kandidátom vo voľbe, nemá právo hlasovať na tejto voľbe, ak sa o zvolenie do tej istej funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát, ktorý nie je členom súdnej rady.
(8)
Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí, ak súdna rada rozhoduje o návrhu na
a)
vymenovanie sudcu,
b)
vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
c)
vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
d)
vymenovanie a odvolanie podpredsedu súdnej rady,
e)
voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne,
f)
voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov.
(9)
Predseda súdnej rady je povinný jedno vyhotovenie uznesenia súdnej rady o návrhu súdnej rady na vymenovanie sudcu, odvolanie sudcu, pridelení sudcu alebo preložení sudcu zaslať ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky do troch dní odo dňa, keď súdna rada o veci rozhodla.
(10)
Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na voľne prístupnej internetovej stránke. Na internetovej stránke sa uverejní termín zasadnutia súdnej rady do 24 hodín od jeho zvolania zároveň s návrhom programu zasadnutia súdnej rady. Na internetovej stránke sa ďalej uverejní prijaté uznesenie súdnej rady, zápisnica z hlasovania a zápisnica zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania a zápisnica zo zasadnutia súdnej rady sa uverejní zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady.
§7
(1)
Zasadnutie súdnej rady je neverejné, ak tento zákon neustanovuje inak alebo súdna rada nerozhodne inak.
(2)
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky môže byť prítomný na zasadnutí súdnej rady so súhlasom súdnej rady; ak ide o prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a), e) až g) a ods. 2, súhlas súdnej rady nie je potrebný.
(3)
Na zasadnutí súdnej rady sa môžu zúčastniť so súhlasom súdnej rady aj iné osoby.
§8
(1)
Funkcia člena súdnej rady nie je spojená s nárokom na odmenu.
(2)
Člen súdnej rady má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou v súdnej rade podľa osobitného predpisu.5)
§9 Kancelária súdnej rady
(1)
Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdnej rady vykonáva kancelária súdnej rady.
(2)
Vedúceho kancelárie súdnej rady vymenúva a odvoláva predseda súdnej rady.
(3)
Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie súdnej rady ustanovuje organizačný poriadok kancelárie súdnej rady.
(4)
Kancelária súdnej rady hospodári s finančnými prostriedkami vyčlenenými na jej činnosť v rozpočte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
SPÔSOB USTANOVOVANIA ČLENOV SÚDNEJ RADY
Voľba členov súdnej rady sudcami
Volebné právo
§10
(1)
Voľba členov súdnej rady sudcami sa koná na základe ich všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(2)
Právo voliť členov súdnej rady majú všetci sudcovia, ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu.
(3)
Prekážkou vo výkone práva voliť podľa odseku 2 je obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí podľa osobitného predpisu.6)
(4)
Zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje hlavná volebná komisia.
§11
(1)
Za člena súdnej rady môže byť zvolený každý sudca, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu.
(2)
Návrh kandidáta na člena súdnej rady (ďalej len „návrh kandidáta") môže podať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo najmenej desať sudcov (ďalej len „navrhovateľ").
§12 Volebné orgány
(1)
Na voľby členov súdnej rady sa zriaďujú:
a)
hlavná volebná komisia,
b)
volebné komisie v obvodoch sudcovských rád3) (ďalej len „volebná komisia").
(2)
Kandidát na člena súdnej rady nemôže byť členom hlavnej volebnej komisie alebo volebnej komisie.
(3)
Členmi hlavnej volebnej komisie sú zástupcovia sudcovských rád, a to vždy jeden z volených členov3) za každú sudcovskú radu. Sudcovská rada zvolí svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii najneskôr do 15 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Predsedu hlavnej volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou, určí sa žrebom.
(4)
Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb.
(5)
Volebná komisia je päťčlenná a jej členov volí zhromaždenie sudcov3) z obvodu príslušnej sudcovskej rady bezprostredne pred začatím volieb. Predsedu volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou, určí sa žrebom.
(6)
Hlavná volebná komisia a volebná komisia sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť jej rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.
Navrhovanie kandidátov
§13
(1)
Návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady. Predseda súdnej rady do 30 dní pred dňom konania volieb odovzdá všetky doručené návrhy kandidátov predsedovi hlavnej volebnej komisie.
(2)
Ak návrh kandidáta podáva sudcovská rada, k návrhu kandidáta pripojí výpis uznesenia zo svojho zasadnutia, z ktorého musí byť zrejmé, že návrh bol schválený ustanoveným spôsobom. Ak návrh kandidáta podáva záujmová stavovská organizácia sudcov, k návrhu kandidáta priloží doklad o registrácii a výpis uznesenia zo zasadnutia príslušného orgánu. Ak návrh kandidáta podáva najmenej desať sudcov, k návrhu kandidáta sa pripojí zoznam, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a podpis sudcov, ktorí návrh predkladajú.
(3)
Návrh kandidáta obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, rodné číslo, deň ustanovenia do funkcie sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý je kandidátom na člena. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie zamerané najmä na údaje o odbornej praxi navrhovaného kandidáta.
(4)
K návrhu kandidáta sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.
(5)
V prílohe k návrhu kandidáta navrhovateľ určí svojho splnomocnenca a jeho náhradníka a uvedie ich meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. Úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach je navrhovateľ viazaný. Nastúpenie náhradníka na miesto splnomocnenca navrhovateľ oznámi hlavnej volebnej komisii.
§14
(1)
Predložené návrhy kandidátov preskúma hlavná volebná komisia najneskôr do 15 dní pred dňom konania volieb. Ak hlavná volebná komisia zistí, že predložený návrh kandidáta nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona, bezodkladne na to upozorní splnomocnenca navrhovateľa s určením lehoty, v akej má návrh kandidáta doplniť alebo opraviť. Na návrh kandidáta, ktorý nebol v určenej lehote doplnený alebo opravený, sa neprihliada. Podanie návrhu kandidáta hlavná volebná komisia potvrdí splnomocnencovi navrhovateľa.
(2)
Hlavná volebná komisia po preskúmaní návrhov kandidátov zostaví listinu kandidátov, v ktorej uvedie podľa abecedného poradia priezvisko a meno kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, s uvedením ich miesta výkonu funkcie sudcu a dňa ich posledného ustanovenia do funkcie sudcu. Takto zostavenú listinu kandidátov podpíše predseda hlavnej volebnej komisie a ďalší jej dvaja vekom najstarší členovia.
(3)
Predseda hlavnej volebnej komisie zabezpečí zverejnenie listiny kandidátov na všetkých súdoch najneskôr desať dní pred dňom konania voľby.
§15 Vzatie návrhu kandidáta späť a vzdanie sa kandidatúry
(1)
Navrhovateľ môže do piatich dní pred začatím volieb písomne vziať svoj návrh kandidáta späť.
(2)
Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry písomne vzdať.
(3)
Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry sa doručí predsedovi hlavnej volebnej komisie, ktorý vhodným spôsobom zabezpečí jeho zverejnenie.
§16 Hlasovacie lístky
(1)
Hlavná volebná komisia najneskôr do troch dní pred dňom konania volieb zabezpečí vyhotovenie a rozoslanie hlasovacích lístkov v počte potrebnom na riadny priebeh volieb.
(2)
Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom poradí navrhnutí kandidáti z listiny kandidátov (§ 14) vrátane ich prideleného poradového čísla; vylúčia sa kandidáti, u ktorých došlo k späťvzatiu návrhu kandidáta (§ 15 ods. 1) alebo ktorí sa vzdali kandidatúry (§ 15 ods. 2).
(3)
Hlasovacie lístky hlavná volebná komisia opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom predsedu hlavnej volebnej komisie.
(4)
Hlavná volebná komisia prostredníctvom svojich členov z obvodov príslušných sudcovských rád zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov predsedom príslušných volebných komisií.
(5)
Sudca dostane hlasovací lístok v deň a na mieste konania volieb.
§17 Deň, čas a miesto konania volieb
(1)
Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení vo voľbách. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena súdnej rady alebo najneskôr 75 dní po uprázdnení funkcie člena súdnej rady.
(2)
Voľby sa konajú na zhromaždení sudcov3) na účely voľby člena súdnej rady v ten istý deň a v tom istom čase v obvodoch všetkých sudcovských rád.
(3)
Predseda príslušnej sudcovskej rady určí miesto konania volieb sudcov jej obvodu najneskôr 15 dní pred dňom konania volieb podľa odseku 1.
§18 Hlasovanie
(1)
Vydanie hlasovacích lístkov sudcom, priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia (§ 12). Prevzatie hlasovacieho lístka sudca potvrdí vlastnoručným podpisom.
(2)
Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdáva svoj hlas, v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do volebnej schránky. Sudca je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov, koľko členov súdnej rady je potrebné zvoliť (§ 17 ods. 1).
§19 Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania
(1)
V miestnosti, kde volebná komisia spočítava hlasy, majú právo byť prítomní len členovia volebnej komisie a hlavnej volebnej komisie.
(2)
Po skončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť neprevzaté volebné lístky a otvoriť volebnú schránku.
(3)
Volebná komisia vyberie hlasovacie lístky a porovná ich počet s potvrdením o prevzatí hlasovacích lístkov, následne vylúči neplatné hlasovacie lístky a zráta počet hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom.
(4)
Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom tlačive (§ 16), ktorý obsahuje väčší počet zakrúžkovaných kandidátov (§ 17 ods. 1) alebo na ktorom sudca neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta.
(5)
V prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia.
§20 Zápisnica o priebehu a výsledkoch hlasovania
(1)
Volebná komisia vyhotoví v dvoch vyhotoveniach zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania, ktorú podpíšu všetci členovia volebnej komisie. Ak niektorý z členov volebnej komisie zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania nepodpíše, uvedú sa v nej dôvody, pre ktoré ju nepodpísal.
(2)
V zápisnici o priebehu a výsledkoch hlasovania sa uvedie
a)
celkový počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí majú právo voliť (§ 10 ods. 2 a 3),
b)
počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,
c)
počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
d)
počet platných hlasovacích lístkov,
e)
počet neplatných hlasovacích lístkov,
f)
počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
(3)
Volebná komisia odovzdá zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania spolu s volebnou dokumentáciou zástupcovi hlavnej volebnej komisie a jedno vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania odovzdá predsedovi príslušnej sudcovskej rady. Ten zabezpečí bezodkladné zverejnenie výsledkov hlasovania v obvode sudcovskej rady vhodným spôsobom.
§21 Zistenie výsledkov volieb
(1)
Hlavná volebná komisia po prevzatí zápisníc o priebehu a výsledkoch hlasovania od všetkých volebných komisií zráta počet všetkých sudcov zapísaných v zoznamoch a počet vydaných hlasovacích lístkov.
(2)
Hlavná volebná komisia zráta počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov vo všetkých obvodoch sudcovských rád a zostaví poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov.
(3)
Pri rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov získa skoršie poradie kandidát s dlhším časom výkonu funkcie sudcu.
§22 Zápisnica o výsledku volieb
(1)
V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie
a)
celkový počet sudcov, ktorí majú právo voliť (§ 10 ods. 2 a 3),
b)
počet sudcov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,
c)
počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
d)
počet platných hlasovacích lístkov,
e)
počet neplatných hlasovacích lístkov,
f)
počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
(2)
V zápisnici o výsledku volieb sa ďalej uvedie aj meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý bol zvolený za člena súdnej rady. V prípade vyhlásenia volieb na obsadenie miest viacerých členov súdnej rady sa uvedie i poradie kandidátov (§ 21 ods. 2 a 3).
(3)
Zápisnicu o výsledku volieb podpisujú všetci členovia hlavnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov hlavnej volebnej komisie zápisnicu o výsledku volieb nepodpíše, uvedú sa v nej dôvody, pre ktoré ju nepodpísal.
(4)
Po podpise zápisnice o výsledku volieb predseda hlavnej volebnej komisie zverejní výsledky volieb.
§23
(1)
Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia. Za členov súdnej rady sú zvolení kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov (§ 21).
(2)
Hlavná volebná komisia vydá zvolenému členovi súdnej rady osvedčenie o jeho zvolení za člena súdnej rady. V osvedčení sa uvedie meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorého zvolili sudcovia za člena súdnej rady.
(3)
Predseda hlavnej volebnej komisie bezodkladne oznámi údaje podľa odseku 2 predsedovi súdnej rady, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky.
USTANOVOVANIE ĎALŠÍCH ČLENOV SÚDNEJ RADY
§24 Voľba členov súdnej rady národnou radou
(1)
Národná rada volí členov súdnej rady podľa osobitného predpisu.7)
(2)
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady zvoleného národnou radou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady zvoleného národnou radou. Tieto údaje predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi aj prezidentovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky.
§25 Vymenovanie členov súdnej rady prezidentom a vládou
(1)
Prezident oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného prezidentom po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného prezidentom.
(2)
Predseda vlády Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného vládou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného vládou.
Zánik funkcie člena súdnej rady
§26
(1)
Funkcia člena súdnej rady zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena súdnej rady,
b)
vzdaním sa funkcie člena súdnej rady,
c)
odvolaním člena súdnej rady,
d)
smrťou člena súdnej rady,
e)
zánikom funkcie sudcu, ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia,
f)
zánikom funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g)
ak člena súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného.
(2)
Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady.
§27
(1)
Na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami sa primerane použijú ustanovenia § 10 až 23, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť.
(3)
Odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami je platné, ak sa za jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov (§ 10 ods. 2).
VOĽBA A ODVOLANIE PREDSEDU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A PODPREDSEDU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A USTANOVENIE DO ĎALŠÍCH FUNKCIÍ V PÔSOBNOSTI SÚDNEJ RADY
Postup pri vymenovaní do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
§27a
(1)
Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu") alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho súdu") predkladá súdna rada prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb; voľby sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady.
(2)
Kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu môže súdnej rade navrhnúť člen súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ").
(3)
Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Predseda súdnej rady oznámi všetkým navrhovateľom vyhlásenie volieb s výzvou na predloženie kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení volieb.
(4)
Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.
(5)
Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa doručuje predsedovi súdnej rady; na návrhy doručené predsedovi súdnej rady po uplynutí lehoty podľa odseku 3 a na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada.
(6)
Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie zoznamu kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu členom súdnej rady najneskôr 15 dní predo dňom konania volieb.
(7)
Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu možno do začatia volieb vziať písomne späť. Kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa môže do začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné doručením predsedovi súdnej rady.
§27b
(1)
Kandidáti na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa konajú voľby predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie pozvánky kandidátom na zasadnutie súdnej rady najneskôr sedem dní predo dňom konania volieb.
(2)
Súdna rada vytvorí pre všetkých kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu rovnaké podmienky na prezentáciu svojej osoby a svojej predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.
§27c
(1)
O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie najmä
a)
celkový počet členov súdnej rady, ktorí mali právo voliť,
b)
počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov,
c)
poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady.
(2)
Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu vykonala.
(3)
Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov.
(4)
Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska vo voľbe, v prípade podľa odseku 3 v opakovanej voľbe, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, uskutočnia sa nové voľby.
(5)
Súdna rada predloží prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu bez zbytočného odkladu po zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa uskutočnili voľby kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.
§27d Nová voľba
(1)
Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vykonajú sa nové voľby na ďalšom zasadnutí súdnej rady.
(2)
Súdna rada ihneď po bezvýslednej opakovanej voľbe určí deň a čas konania novej voľby.
(3)
Na novej voľbe bezprostredne nasledujúcej po bezvýslednej opakovanej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo.
(4)
Pri novej voľbe sa postupuje podľa § 27a až 27c.
§27e Ďalšia voľba
(1)
Ak ani v novej voľbe nezíska žiadny kandidát predpísaný počet hlasov, súdna rada určí do 45 dní ďalšie voľby.
(2)
V ďalšej voľbe sa o zvolenie môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí sa o zvolenie uchádzali v prvej voľbe (§ 27a ods. 2). Z ďalšej voľby sú vylúčení kandidáti, ktorí sa uchádzali o zvolenie v bezprostredne predchádzajúcej voľbe.
§27f Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu
(1)
Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu podá súdna rada prezidentovi z dôvodov uvedených v čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky.
(2)
O tomto návrhu súdna rada rozhodne do 15 dní od zistenia dôvodu.
§27g Ďalšie personálne návrhy v pôsobnosti súdnej rady
(1)
Návrh na voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, môže súdnej rade podať
a)
člen súdnej rady,
b)
minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
c)
stavovská organizácia sudcov,
d)
iná stavovská právnická organizácia.8)
(2)
Za kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, možno navrhnúť občana, ktorý
a)
získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný9) alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,10)
b)
je bezúhonný, preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,
c)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,11)
e)
zložil odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku alebo skúšku komerčného právnika a aspoň päť rokov vykonával právnickú prax.
(3)
Návrh na kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, sa podáva súdnej rade. Návrh obsahuje
a)
meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum narodenia, profesionálny životopis kandidáta preukazujúci splnenie podmienok podľa odseku 2, dátum a podpis navrhovateľa,
b)
doklad o tom, že kandidát zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika a že aspoň päť rokov vykonával právnickú prax,
c)
písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou,
d)
v prípade návrhu podľa odseku 1 písm. c) a d) aj doklad o prerokovaní návrhu v príslušných orgánoch.
Na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada.
(4)
Pri voľbe kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, sa primerane použijú ustanovenia § 6 ods. 7, § 27a ods. 3 a § 27b až 27e.
(5)
Pri návrhoch podľa odsekov 1 a 2 môže súdna rada kandidátov vypočuť, a to pred svojím rozhodnutím. Návrh je schválený, ak zaň v tajnom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady. Na opakované a nové hlasovanie o návrhoch sa primerane použijú ustanovenia § 27c ods. 3 a § 27d.
§27h Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou
(1)
Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, najmä sú povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na jej rozhodovanie.
(2)
V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie súdnej rady, súdna rada je najmä oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu a robiť si z nich odpisy, výpisy a kópie.
(3)
Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi je súdna rada oprávnená požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením.
(4)
Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone oprávnení súdnej rady podľa odsekov 1 a 2.
§27i
Člen súdnej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie súdnej rady a na prípravu materiálov na rokovanie súdnej rady.
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§28
(1)
Členov prvej súdnej rady zvolených národnou radou oznámi predseda Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi súdnej rady do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)
Členov prvej súdnej rady vymenovaných prezidentom oznámi prezident predsedovi súdnej rady.
(3)
Členov prvej súdnej rady vymenovaných vládou oznámi predseda vlády Slovenskej republiky predsedovi súdnej rady do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(4)
Deň volieb členov prvej súdnej rady volených sudcami vyhlási predseda súdnej rady tak, aby sa voľba uskutočnila do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Členov prvej súdnej rady zvolených sudcami oznámi hlavná volebná komisia bezodkladne predsedovi súdnej rady po vyhotovení zápisnice o výsledku volieb.
(5)
Prvé zasadnutie súdnej rady podľa tohto zákona zvolá predseda súdnej rady do 30 dní od ustanovenia všetkých jej členov.
§29
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2003.
Člen súdnej rady zvolený do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nemusí preukazovať bezúhonnosť podľa tohto zákona.

Čl. II

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa za slovo „prísediacich" vkladá slovo „sudcov".
2.
V § 2 odsek 3 znie:
„(3)
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.“.
3.
V druhej časti prvej hlave nadpis prvého dielu znie: „Predpoklady na vymenovanie sudcu a vymenovanie sudcu".
4.
Nadpis pod § 5 znie: „Predpoklady na vymenovanie sudcu".
5.
V § 5 ods. 1 v úvodnej vete sa slovo „zvolený" nahrádza slovom „vymenovaný".
6.
V § 5 ods. 1 písm. a) sa slovo „zvolenia" nahrádza slovom „vymenovania".
7.
V § 5 ods. 1 písm. g) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.".
8.
V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Za sudcu nemožno vymenovať občana, ktorý už vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c).“.
Doterajšie odseky 2, 3 a 4 sa označujú ako odseky 3, 4 a 5.
9.
V § 5 ods. 3 sa slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada")".
10.
V § 5 ods. 4 sa slovo „voľbu" nahrádza slovom „vymenovanie".
11.
V § 5 odsek 5 znie:
„(5)
Bezúhonný na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čo preukázal výpisom z registra trestov5) nie starším ako tri mesiace.“.
12.
Nadpis nad § 6 vrátane § 6 a 7 znejú:
„Vymenovanie sudcu a funkčné obdobie sudcu
§ 6
Sudcu vymenúva prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident") na návrh súdnej rady; vymenúva ho bez časového obmedzenia.
§ 7
Súdna rada podá prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu, len ak ide o osobu, ktorá spĺňa predpoklady podľa § 5 ods. 1 a 3 a ktorá súhlasí so svojím vymenovaním za sudcu a s pridelením na vopred určený súd.“.
13.
§ 8 a 9 sa vypúšťajú.
14.
V § 10 odsek 1 znie:
„(1)
Sudca po svojom vymenovaní skladá Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub do rúk prezidenta a potvrdzuje ho svojím podpisom.“.
15.
V § 10 sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 3.
16.
V § 11 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd s jeho predchádzajúcim súhlasom súdna rada na návrh ministra.
(2)
Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") možno prideliť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.“.
17.
V § 11 ods. 4 sa slovo „voľby" nahrádza slovom „vymenovania".
18.
§ 12 až 14 vrátane nadpisov znejú:
„§ 12
Dočasné pridelenie sudcu
(1)
Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
(2)
Sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na súd vyššieho stupňa aj na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie. Počas dočasného pridelenia na vyšší súd môže vykonávať funkciu sudcu len na tomto súde.
(3)
O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada.
(4)
Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov.
§ 13
Stáž sudcu
(1)
Sudca, ak s tým súhlasí, môže na využitie svojich skúseností vykonávať stáž
a)
na ústrednom orgáne štátnej správy súdov alebo na inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,
b)
ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky,
c)
v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a na Úrade vlády Slovenskej republiky.
(2)
Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž na ústrednom orgáne štátnej správy súdov aj na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie.
(3)
Sudca počas stáže podľa odseku 1 písm. a) a c) a odseku 2 nemôže vykonávať funkciu sudcu. Stáž podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za výkon funkcie sudcu.
(4)
Stáž sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov okrem prípadu uvedeného v odseku 1 písm. a).
(5)
O stáži sudcu rozhoduje minister.
(6)
Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.
§ 14
Preloženie sudcu na iný súd
(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2)
Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
„6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.
19.
V § 17 sa vypúšťajú písmená j) a k). Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno j).
20.
V § 18 odseky 1 až 3 znejú:
„(1)
Prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b)
ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c)
na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada").
(2)
Prezident na návrh súdnej rady môže sudcu odvolať, ak
a)
mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b)
dosiahol vek 65 rokov.
(3)
Ak sú dôvody na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 1 alebo 2, súdna rada musí predložiť prezidentovi návrh na odvolanie sudcu.“.
21.
V § 18 sa vypúšťa odsek 4. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
22.
§ 19 vrátane nadpisu znie:
„§ 19
Vzdanie sa funkcie sudcu
Sudca sa môže funkcie sudcu vzdať písomným oznámením prezidentovi. Funkcia sudcu v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi.“.
23.
V § 22 ods. 1 sa slová „národnej rady" nahrádzajú slovom „prezidenta".
24.
V § 22 ods. 2 sa slová „národná rada" nahrádzajú slovami „súdna rada".
25.
V § 22 ods. 3 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada".
26.
§ 23 vrátane nadpisu znie:
„§ 23
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu
(1)
Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade.
(2)
V prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade.
(3)
Sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii.“.
27.
V § 24 ods. 1 sa slová „prezidentom Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „prezidentom, členom vlády, poslancom národnej rady".
28.
V § 24 odsek 4 znie:
„(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi na základe jeho žiadosti s uvedením dátumu, od ktorého požiada o výplatu starobného dôchodku, a aj sudcovi, ktorý sa stal poberateľom invalidného dôchodku. Minister výkon funkcie sudcovi preruší, ak sa sudca nevzdal výkonu funkcie alebo ak mu z iného dôvodu funkcia nezanikla.“.
29.
V § 25 ods. 1 sa slovo „Voľbou" nahrádza slovom „Vymenovaním".
30.
V § 25 ods. 4 druhá veta znie: „Osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca alebo jeho pozostalý poberateľom príplatku k dôchodku.".
31.
§ 26 vrátane nadpisu znie:
„§ 26
Sudcovské rady
Sudcovské rady zriadené podľa osobitného predpisu10) vystupujú aj na ochranu práv a oprávnených záujmov sudcov. Ak sa príslušná sudcovská rada nevyjadrí alebo ak nerozhodne vo veciach, ktoré sú jej dané na vyjadrenie alebo rozhodnutie podľa tohto zákona, do 30 dní, postupuje sa ďalej bez jej vyjadrenia alebo rozhodnutia. Vyjadrenie príslušnej sudcovskej rady je však potrebné vyžiadať, ak ide o ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie (§ 15).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:
„10)
§ 58 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.“.
32.
V § 27 odsek 1 znie:
„(1)
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a)
vždy po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu,
b)
vždy v súvislosti s výberovým konaním,
c)
na návrh oprávnenej osoby (§ 120 ods. 2) v súvislosti s disciplinárnym konaním,
d)
ak sudca požiada o hodnotenie.“.
33.
V § 27 sa vypúšťa odsek 5. Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 5 a 6.
34.
V § 29 ods. 1 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: „vždy po vyhlásení výberového konania".
35.
V § 29 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
36.
Za § 29 sa vkladá deviaty diel, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Deviaty diel
Rozsah imunity a podmienky trestného stíhania sudcov a prísediacich
§29a
(1)
Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
(2)
Prísediaceho možno pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie trestne stíhať alebo vziať do väzby len so súhlasom súdnej rady.“.
37.
V § 30 ods. 2 písm. f) sa slovo „pravidlá" nahrádza slovom „zásady".
38.
V § 30 ods. 5 sa na konci druhej vety vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou".
39.
V § 32 odseky 2 až 4 znejú:
„(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku, a ak o to požiada predseda príslušnej sudcovskej rady alebo predseda súdnej rady, aj cenu jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,11a)
b)
každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000 Sk, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou.
(3)
Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie:
„11a)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.“.
40.
V § 32 ods. 5 sa slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdnej rady".
41.
V § 32 sa vypúšťa odsek 6. Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.
42.
V § 33 sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada" a slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" sa nahrádzajú slovami „súdnej rady".
43.
V § 35 ods. 2 sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada".
44.
V § 41 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „O žiadosti sudcu je predseda súdu povinný rozhodnúť do 60 dní od jej podania. Ak predseda súdu žiadosti sudcu nevyhovie, musí svoje rozhodnutie odôvodniť.".
45.
§ 45 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Sudca má nárok na dovolenku na zotavenie za obdobie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu iba v prípade, ak sa toto obdobie bude posudzovať ako výkon funkcie sudcu [§ 62 písm. j)].“.
46.
V § 47 ods. 1 sa slová „správa súdu je však povinná" nahrádzajú slovami „predseda súdu je však povinný".
47.
V § 52 ods. 1 sa vypúšťa slovo „základnej".
48.
V § 54 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zvolená na štyri roky,".
49.
§ 61 vrátane nadpisu znie:
§61 Upovedomenie o pracovnom voľne a dĺžke jeho trvania
(1)
Ak je sudcovi vopred známy dôvod pracovného voľna, je povinný včas o ňom a o predpokladanom trvaní pracovného voľna upovedomiť predsedu súdu. Inak je sudca povinný o dôvode pracovného voľna predsedu súdu upovedomiť bez zbytočného odkladu.
(2)
Dôvod pracovného voľna a jeho trvanie je sudca povinný predsedovi súdu preukázať.“.
50.
V § 82 ods. 3 sa slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdnej rady".
51.
V § 95 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „bezhotovostne na bankové účty poberateľov alebo na vkladné knižky, ktoré si poberatelia zriaďujú na vlastné náklady".
52.
V § 101 ods. 1 sa za slovo „príplatku" vkladajú slová „podľa § 93 a 94".
53.
V § 116 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za disciplinárne previnenie sa považuje nepreukázanie požadovaných výsledkov podľa zásad hodnotenia sudcov schválených podľa osobitného predpisu28a) na základe hodnotenia práce sudcu a úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 28a znie:
„28a)
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
54.
V § 117 ods. 4 a 6 sa slová „národná rada" nahrádzajú slovom „prezident".
55.
V § 118 ods. 1 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieťahov.".
56.
V § 119 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
57.
V § 119 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.".
58.
V § 119 ods. 3 sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada" a slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdnej rady".
59.
V § 119 ods. 5 sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada".
60.
V § 119 odsek 6 znie:
„(6)
Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený sudca krajského súdu, ďalší člen je zvolený sudca okresného súdu a senátu predsedá podľa odseku 5 zvolený sudca najvyššieho súdu. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný a za jeho členov môžu byť zvolení len sudcovia najvyššieho súdu.“.
61.
V § 119 ods. 8 sa slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdnej rady".
62.
V § 120 ods. 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:
„b)
verejný ochranca práv,
c)
súdna rada,“.
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená d) a e).
63.
V § 121 ods. 3 sa slová „Rada sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdna rada".
64.
§ 136 sa vypúšťa.
65.
V § 138 ods. 3 sa slová „národná rada" nahrádzajú slovom „prezident".
66.
V § 151 ods. 6 sa slová „Rady sudcov Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „súdnej rady".
67.
Za § 151 sa vkladá § 151a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§151a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 16. apríla 2002
(1)
Do prijatia zásad súdnou radou podľa osobitného zákona35) sa zásady prijaté Radou sudcov Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov považujú za zásady prijaté súdnou radou.
(2)
Sudcu zvoleného na štyri roky podľa doterajších predpisov po uplynutí jeho volebného obdobia prezident na návrh súdnej rady vymenuje za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov. Za výkon funkcie sudcu sa na účely tohto zákona považuje aj čas od uplynutia štvorročného volebného obdobia sudcu zvoleného na štyri roky do jeho vymenovania prezidentom za sudcu bez časového obmedzenia.
(3)
Sudca zvolený podľa doterajších predpisov za sudcu bez časového obmedzenia sa považuje za sudcu vymenovaného prezidentom.
(4)
Sudca zvolený podľa odseku 2 alebo 3 môže uplatniť do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona výhradu k sľubu sudcu. Výhrada má za následok zánik funkcie sudcu.
(5)
Sudca disciplinárneho súdu zvolený podľa doterajších predpisov zostáva vo funkcii až do uplynutia lehoty, na ktorú bol zvolený.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
„35)
Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. III

Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 písmeno d) znie:
„d)
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanovuje zákon.“.
2.
V § 7 odsek 2 znie:
„(2)
Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte.“.
3.
V § 9 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu".
4.
V § 9 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.".
5.
V § 12 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu".
6.
V § 12 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.".
7.
V § 13 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Krajský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitných zákonov,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie; krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení zákona č. 73/1998 Z. z., zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.“.
8.
V § 15 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu".
9.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.".
10.
V § 17 odsek 1 znie:
„(1)
Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Sudca môže byť členom len jedného kolégia. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.“.
11.
V § 18 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií".
12.
V § 18 ods. 3 druhej vete sa slovo „a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a členovia súdnej rady".
13.
§ 20 znie:
„§ 20
(1)
Vojenské súdy rozhodujú o trestných veciach osôb, o ktorých to ustanovuje zákon,2) a o ďalších veciach podľa osobitného zákona.3)
(2)
Vyšší vojenský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a občianskym zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany") v súvislosti s ich pracovnou činnosťou, alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo.4)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2 až 4 znejú:
„2)
§ 14 a 15 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
3)
§ 26 ods. 4 zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.“.
14.
V § 21 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného zákona".
15.
V § 21 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.".
16.
V § 23 odsek 2 znie:
„(2)
Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.“.
17.
Za § 25 sa vkladajú § 26 a 27, ktoré vrátane nadpisu nad § 26 znejú:
„Činnosť súdov
§ 26
(1)
Činnosť súdov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce na kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(3)
Rozvrh práce obsahuje
a)
určenie sudcov, samosudcov a senátov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov, prípadne prísediacich sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu zodpovedá za riadny chod senátu,
c)
obsadenie a rozdelenie funkcií ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu,
d)
určenie spôsobu zastupovania sudcov, samosudcov, predsedov senátov a členov senátov tak, aby v prípade ich neprítomnosti bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými predpismi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci,
e)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa zmení personálne obsadenie súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného predpisu uvedení v rozvrhu práce; zmena v rozvrhu práce z dôvodu výrazného zaťaženia len niektorých sudcov v priebehu kalendárneho roka sa nemôže týkať vecí, v ktorých sa už začalo konanie pred súdom,
f)
spôsob prideľovania vecí sudcom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov,
g)
rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom.
(4)
Nemožnosťou využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa odseku 3 písm. f) sa na účely tohto zákona rozumie ich porucha znemožňujúca prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní.
(5)
Nemožnosťou prideľovania vecí náhodným výberom podľa odseku 3 písm. g) sa na účely tohto zákona rozumie potreba prideliť vec na rozhodnutie bez zbytočného odkladu, a to v prípadoch ustanovenia obhajcu, príkazu na zatknutie, rozhodnutia o väzbe, príkazu na domovú prehliadku, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na vyšetrenie duševného stavu a súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov.
§ 27
(1)
Rozvrh práce zostavuje predseda súdu po predchádzajúcom prerokovaní so sudcami tohto súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho zaradenia sudcov a ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu musí byť návrh s nimi prerokovaný vopred.
(2)
Pri tvorbe rozvrhu práce sa musí rešpektovať zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov.
(3)
Rozvrh práce vydáva predseda súdu s uvedením výsledku prerokovania v sudcovskej rade.
(4)
Evidencia rozdeľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie vecí zákonnému sudcovi.
(5)
Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.“.
18.
Nadpis tretej hlavy znie:
„VYMENÚVANIE SUDCOV A VOĽBA PRÍSEDIACICH SUDCOV“.
19.
V tretej hlave nadpis druhého oddielu znie:
„Vymenúvanie sudcov“.
20.
Nadpis pod § 39 znie:
„Vymenúvanie súdnych funkcionárov“.
21.
V § 39 odsek 1 znie:
„(1)
Predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu vymenúva zo sudcov tohto súdu prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.“.
22.
V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „zvolil alebo".
23.
V § 50 ods. 2 v prvej vete sa vypúšťajú slová „a predseda kolégia najvyššieho súdu" a v druhej vete sa slová „ods. 1 a 2" nahrádzajú slovami „ods. 1" a slovo „zvolenie" sa nahrádza slovom „vymenovanie".
24.
§ 50 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolať predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b)
ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c)
na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky,
e)
ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti alebo
f)
ak dosiahol vek 65 rokov.“.
25.
§ 55 sa vypúšťa.
26.
V § 58 ods. 8 písm. e) sa slovo „voľbu" nahrádza slovom „vymenovanie".
27.
§ 58a sa vypúšťa.
28.
V § 58b ods. 1 sa vypúšťajú slová „a Rady sudcov Slovenskej republiky", slová „a člena Rady sudcov Slovenskej republiky", slová „a členovia Rady sudcov Slovenskej republiky" a slová „alebo v Rade sudcov Slovenskej republiky".

Čl. IV

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z. a zákona č. 143/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 8 písmeno c) znie:
„c)
sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,3a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
„3a)
§ 13 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.“.
2.
V § 30 odsek 3 znie:
„(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. III v sedemnástom bode v § 26 ods. 2, odseku 3 písm. f) a odseku 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2002, a ustanovenia uvedeného v čl. III v dvadsiatom siedmom bode, ktoré nadobúda účinnosť dňom ustanovenia všetkých členov súdnej rady.
Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
1b)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 58 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4a)
Čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
5)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
6)
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
7)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8)
§ 33 zákona Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii.
§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 129/1991Zb. o komerčných právnikoch.
§ 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
9)
§ 106 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.