131/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.03.2022 do 31.03.2022
131
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§1
(1)
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.
(2)
Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.
(3)
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
(4)
Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
a)
výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou,
b)
výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti,
c)
výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d)
rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e)
poskytovaním ďalšieho vzdelávania a organizovaním vzdelávania a organizovaním atestácií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,1)
f)
prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov základných škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl, spoluprácou pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných škôl a stredných škôl,
g)
prispievaním k prevencii a liečbe ochorení,
h)
zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti,
i)
vytváraním teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre potreby štátnych orgánov, obce a vyššieho územného celku,
j)
spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
k)
rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.
§2
(1)
Vysoké školy sú právnické osoby.
(2)
Vysoké školy sú
a)
verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
c)
súkromné vysoké školy podľa § 47 a
d)
zahraničné vysoké školy podľa § 49a so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“).
(3)
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania sa podieľajú aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy podľa § 35 a v doktorandských študijných programoch podľa § 54 aj externá vzdelávacia inštitúcia. Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.1)
(5)
Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov; rozsah oprávnenia na ich vytváranie, úpravu a uskutočňovanie je uvedený v registri študijných odborov.
(6)
Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa.
(7)
Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy.
(8)
Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.
(9)
Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické obrady.
(10)
Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru vysokej školy podľa § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia. Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na šesť rokov.
(11)
Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.3)
(12)
Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
(13)
Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi.
(14)
Ak vysoká škola s inou vysokou školou založí zakladateľskou zmluvou záujmové združenie právnických osôb3aa) na účel spoločného postupu pri tvorbe študijných programov, vytvárania spoločných študijných programov, spoločného postupu v prijímacom konaní, spoločného uskutočňovania výskumnej, vývojovej alebo inej tvorivej činnosti alebo spoločného zabezpečovania možností stravovania a ubytovania pre študentov, toto záujmové združenie právnických osôb používa v názve označenie „konzorcium vysokých škôl“. Konzorcium vysokých škôl nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra konzorcií vysokých škôl, ktorý je súčasťou registra vysokých škôl. Ustanovenia § 20i ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa pri zápise nepoužijú.
§2a
(1)
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) uloží pokutu
a)
od 16 600 eur do 500 000 eur právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky a nie je vysokou školou alebo nie je externou vzdelávacou inštitúciou,
b)
od 5 000 eur do 20 000 eur vysokej škole, ktorá
1.
príjme alebo zapíše uchádzača o štúdium na neakreditovaný študijný program alebo
2.
nezastaví po nariadení zrušenia študijného programu výučbu predmetov v tomto študijnom programe.
(2)
Pokuta podľa odseku 1 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(3)
Pokutu možno uložiť aj opakovane. Vo výške pokuty sa zohľadní závažnosť, trvanie a následky vykonávania činností podľa odseku 1.
(4)
Právnická osoba uvedená v odseku 1 je povinná do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty ukončiť činnosti, na ktoré podľa tohto zákona má výhradné právo vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia.
(5)
Ministerstvo školstva môže uložiť pokutu podľa odseku 1 do jedného roka odo dňa, keď zistilo porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do piatich rokov odo dňa jeho porušenia.
(6)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§3 Akademická obec vysokej školy
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.
§4 Akademické slobody a akademické práva
(1)
Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a)
sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b)
sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c)
právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,
d)
právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e)
právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f)
právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
(2)
Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
(3)
Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(4)
Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.
DRUHÁ ČASŤ | VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§5 Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
(2)
O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).
(3)
Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak;3a) rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.
(4)
Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru. Ak boli zrušené všetky študijné programy vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrh zákona, ktorým má byť verejná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(5)
Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku 1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).
§6 Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1)
Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a)
vnútorná organizácia,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c)
utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d)
organizácia štúdia,
e)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,
h)
udeľovanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" a „profesor" (§ 76),
i)
spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými,
j)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k)
hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l)
určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len „školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2)
Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].
(3)
Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4)
Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23.
§7 Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát verejnej vysokej školy,
b)
rektor,
c)
vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy").
§8 Akademický senát verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.
(3)
Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda akademického senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy rektor.
(6)
Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií podľa odseku 3,
c)
skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce vysokej školy alebo skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce príslušnej fakulty, ak ide o člena zvoleného ako zástupcu fakulty,
d)
prerušením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
e)
skončením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy, ak nepožiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej školy podľa odseku 8,
f)
nezapísaním sa na štúdium najneskôr v posledný deň určený na zápis prijatých uchádzačov o štúdium v príslušnom akademickom roku, ak ide o člena s pozastaveným členstvom; ak ide o člena s pozastaveným členstvom, ktorý bol zvolený za súčasť verejnej vysokej školy, nezapísaním sa na štúdium na tejto súčasti verejnej vysokej školy,
g)
uplynutím šiestich mesiacov odo dňa pozastavenia členstva; to neplatí, ak k obnoveniu členstva došlo v tejto lehote,
h)
vzdaním sa funkcie člena,
i)
odvolaním člena z funkcie príslušnou časťou akademickej obce verejnej vysokej školy; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. g),
j)
smrťou člena,
k)
zrušením alebo zlúčením súčastí verejnej vysokej školy, ktorej akademická obec člena zvolila.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až j), zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo alebo, ak to upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy, nastupuje na jeho miesto zvolený náhradník.
(8)
Člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorý nie je študentom doktorandského študijného programu, môže pred riadnym skončením štúdia písomne požiadať verejnú vysokú školu o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Členstvo sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni riadneho skončenia jeho štúdia. Členstvo sa obnoví dňom, keď sa opäť stane členom študentskej časti akademickej obce verejnej vysokej školy alebo členom akademickej obce súčasti verejnej vysokej školy, za ktorú bol zvolený. Vnútorný predpis verejnej vysokej školy ustanoví, či na čas pozastaveného členstva sa stáva členom akademického senátu verejnej vysokej školy zvolený náhradník a spôsob jeho voľby, alebo či sa člen, ktorý má pozastavené členstvo, považuje za neprítomného na rokovaní akademického senátu verejnej vysokej školy.
(9)
Verejná vysoká škola upraví vnútorným predpisom podľa § 15 ods. 1 písm. g) dodatočné zvolenie členov akademického senátu verejnej vysokej školy, ak v priebehu funkčného obdobia členov akademického senátu vznikne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia členov akademického senátu zostáva viac ako šesť mesiacov. Funkčné obdobie členov akademického senátu zvolených dodatočne za novozriadenú fakultu trvá do konca príslušného funkčného obdobia členov akademického senátu.
§9 Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy
a)
schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a), c) až f) a j) až l) a ak tak ustanovuje štatút verejnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 15 ods. 1 písm. m), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. g) a h) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1,
c)
volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie,
d)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
e)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy,
f)
schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie kolektívne vyjednávať,
g)
vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi školstva,
h)
schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi školstva dvoch členov správnej rady podľa § 40 ods. 2,
i)
schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov akademického senátu verejnej vysokej školy,
j)
schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2 ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,
k)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú rektorom,
l)
vyjadruje sa na návrh rektora k vnútornému predpisu podľa § 15 ods. 1 písm. b) pred jeho predložením vedeckej rade verejnej vysokej školy,
m)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
n)
vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
o)
vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa § 41 ods. 7,
p)
volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
q)
- jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4),
r)
raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle verejnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
s)
vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
t)
plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
(3)
Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), i), k) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa odseku 1 písm. s)
a)
podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútom príslušnej fakulty,
b)
podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa § 28 ods. 3,
c)
podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.
§10 Rektor
(1)
Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky4) (ďalej len "prezident republiky"). Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva [§ 102 ods. 3 písm. a)], ktorému ho predkladá akademický senát verejnej vysokej školy do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak rektor požiada o uvoľnenie z funkcie.
(3)
Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora po skončení funkcie predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy.
(4)
Funkčné obdobie rektora je štvorročné.
(5)
Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.
(6)
Rektor predkladá správnej rade verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy.
(7)
Rektor udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady verejnej vysokej školy podľa § 12 ods. 1 písm. f) alebo na základe rozhodnutia vedeckej rady fakulty podľa § 30 ods. 1 písm. f) vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“. Ak o návrhu na udelenie príslušného titulu rozhoduje vedecká rada fakulty a rektor má dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu docent“) alebo v priebehu habilitačného konania došlo k procesným pochybeniam, môže rektor vrátiť návrh vedeckej rade fakulty na nové konanie s uvedením dôvodov, ktoré ho k takému postupu viedli.
(8)
Rektor predkladá ministrovi školstva návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade verejnej vysokej školy. Ak návrh pred rokovaním vedeckej rady verejnej vysokej školy prerokúva vedecká rada fakulty a rektor má dôvodné pochybnosti, že vedecká rada fakulty v konkrétnom prípade nedodržala kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu profesor“) alebo v priebehu konania na vymenovanie profesora (ďalej len „inauguračné konanie“) došlo k procesným pochybeniam, môže rektor pred rokovaním vedeckej rady verejnej vysokej školy vrátiť návrh vedeckej rade fakulty na nové konanie s uvedením dôvodov, ktoré ho k takému postupu viedli.
(9)
Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty.
(10)
Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné.
(11)
Rektor určuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú súčasťou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)].
(12)
Ak verejná vysoká škola nemá rektora, predseda akademického senátu verejnej vysokej školy poverí do vymenovania nového rektora, najviac na šesť mesiacov, výkonom funkcie rektora osobu, s ktorej poverením súhlasí nadpolovičná väčšina členov akademického senátu verejnej vysokej školy a túto skutočnosť oznámi bezodkladne ministrovi školstva. Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže do vymenovania nového rektora so súhlasom nadpolovičnej väčšiny členov akademického senátu verejnej vysokej školy poverenie podľa prvej vety zrušiť a poveriť výkonom funkcie rektora inú osobu a túto skutočnosť oznámi bezodkladne ministrovi školstva. Ak sa poverená osoba poverenia vzdá, postupuje sa podľa prvej vety.
§11 Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1)
Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.
(3)
Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.
§12 Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1)
Vedecká rada verejnej vysokej školy
a)
prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh rektora vnútorný predpis podľa § 15 ods. 1 písm. b) po jeho prerokovaní akademickým senátom verejnej vysokej školy,
c)
pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole [§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
schvaľuje kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f)
prerokúva návrhy na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku v odbore habilitačného konania a inauguračného konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania uviedla študijný odbor, v ktorom neuskutočňuje študijné programy fakulta,
g)
prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v odbore habilitačného konania a inauguračného konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania uviedla študijný odbor, v ktorom uskutočňuje študijné programy fakulta, koná tak na návrh vedeckej rady fakulty, a ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade fakulty,
h)
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
i)
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkcií profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
j)
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
k)
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum" (v skratke „DrSc."),5)
l)
udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa" (v skratke „Dr.h.c."),
m)
navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul „profesor emeritus",
n)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
o)
plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
§13 Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1)
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
§14 Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1)
Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním. Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. d).
(2)
Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený priamo rektorovi.
§15 Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút verejnej vysokej školy,
b)
vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania5aa) (ďalej len „vnútorný systém“), ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými vnútornými predpismi,
c)
študijný poriadok verejnej vysokej školy,
d)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov,
e)
pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
f)
organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
g)
zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy,
i)
rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
j)
štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
k)
disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
l)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,
m)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval,
b)
základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest,
c)
ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy vrátane podmienok, za ktorých je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty, najmä ak akademický senát fakulty koná v rozpore so zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty, ak akademický senát fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty, alebo ak zloženie akademického senátu fakulty nie je možné z objektívnych dôvodov zosúladiť so zákonom alebo s vnútornými predpismi fakulty,
d)
spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie,
e)
základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou,
f)
rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
g)
rámcové podmienky štúdia cudzincov,
h)
rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92),
i)
rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou,
j)
podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov,
k)
pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov,
l)
základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach,
m)
vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
n)
pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
(3)
Štatút verejnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
§16 Rozpočet verejnej vysokej školy
(1)
Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti si verejná vysoká škola zostavuje rozpočet pozostávajúci z výnosov a nákladov (ďalej len „rozpočet verejnej vysokej školy") na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
(2)
Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendárneho roka vyúčtovanie svojho hospodárenia a zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom ministerstva školstva a predloží ich ministerstvu školstva v termíne určenom ministerstvom školstva.
(3)
Výnosmi verejnej vysokej školy sú
a)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 89 (ďalej len „dotácia"),
b)
c)
poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 12 až 15 (ďalej len „poplatky spojené so štúdiom"),
d)
výnosy z ďalšieho vzdelávania,1)
e)
výnosy z majetku verejnej vysokej školy,
f)
výnosy z duševného vlastníctva,
g)
výnosy z vlastných finančných fondov,
h)
výnosy z darov,
i)
iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(4)
Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.
(5)
Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti a rozvoja.
(6)
Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy používať ako zdroj financovania aj úvery od bánk5a) na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov.
(7)
Verejná vysoká škola môže prijať úver, len ak
a)
celková suma dlhu verejnej vysokej školy neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89 a
b)
suma ročných splátok úverov vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
(8)
Celkovou sumou dlhu verejnej vysokej školy sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín úverov ku koncu rozpočtového roka.
(9)
Na splátky úverov vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
§16a Finančné fondy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto finančné fondy:
a)
rezervný fond,
b)
fond reprodukcie,
c)
štipendijný fond,
d)
fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
e)
fondy podľa osobitných predpisov.6)
(2)
Finančné fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného celkového hospodárskeho výsledku verejnej vysokej školy (ďalej len „zisk verejnej vysokej školy“), z darov, z dedičstva a z výnosov z nich, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Celkový hospodársky výsledok verejnej vysokej školy je súčet jej hospodárskeho výsledku v hlavnej činnosti a hospodárskeho výsledku v podnikateľskej činnosti (§ 18) po zdanení.
(3)
Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Rezervný fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Verejná vysoká škola môže na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov použiť iba prostriedky rezervného fondu. Ak verejná vysoká škola nevykazuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka a neuhradenú stratu z minulých rokov, môže prostriedky rezervného fondu použiť prostredníctvom svojho rozpočtu [§ 16 ods. 3 písm. g)] a na doplnenie ostatných finančných fondov verejnej vysokej školy.
(4)
Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára
a)
z odpisov dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa odpisového plánu7) okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
b)
zo zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku pri jeho fyzickej likvidácii okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
c)
zo zostatkovej ceny predaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
d)
z rozdielu výnosov z predaja dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a zo súčtu zostatkovej ceny a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom v prípade predaja za cenu vyššiu, ako je súčet zostatkovej ceny predaného majetku a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom, a
e)
z prostriedkov od iných subjektov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku.
(5)
Fond reprodukcie sa používa na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia podľa § 17 ods. 3, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a na splátky úverov použitých na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku alebo jeho technického zhodnotenia.
(6)
Štipendijný fond sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z časti výnosov zo školného podľa § 92 ods. 20 a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 7) určenú na sociálne štipendiá, motivačné štipendiá a tehotenské štipendiá. Štipendijný fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.
(7)
Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára aj z časti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov podľa § 89 ods. 4 určenej metodikou podľa § 89 ods. 8. Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami možno použiť na finančné zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so špecifickými potrebami vzhľadom na ich špecifické potreby.
(8)
Ak sa finančné prostriedky fondu vedú na samostatnom účte podľa osobitných predpisov,9) stav fondu sa zvyšuje o kreditné úroky a kurzové zisky a znižuje sa o výdavky súvisiace s vedením účtu a kurzové straty.
(9)
Rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. k)] a správnou radou verejnej vysokej školy, a to najneskôr do konca bežného kalendárneho roka.
§17 Majetok verejnej vysokej školy
(1)
Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje osobitný predpis,10) ak tento zákon neustanovuje inak. Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy podľa osobitného predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).
(2)
Majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, využíva na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok podľa § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).
(3)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16a ods. 1 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.
(4)
Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,8) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 6 638,50 eura, možno vložiť len so súhlasom správnej rady.
(5)
Verejná vysoká škola je oprávnená dohodnúť v nájomnej zmluve11) nižšie nájomné ako nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť, alebo uzavrieť zmluvu o výpožičke,12) ak svoj majetok prenecháva do nájmu alebo výpožičky právnickej osobe, ktorá je podnikateľom, na účely výskumu a vývoja vykonávanom v inkubátore verejnej vysokej školy, a to najviac na tri roky. Prenechanie majetku do nájmu alebo výpožičky za týchto podmienok nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.13)
(6)
Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky (§ 101 ods. 3).
(7)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(8)
Verejná vysoká škola môže so súhlasom správnej rady verejnej vysokej školy poskytnúť konzorciu vysokých škôl, ktorého je členom, príspevok hradený z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých v rámci dotácií podľa § 89 na činnosť,
a)
ktorej vykonávanie verejná vysoká škola uhrádza z dotácie podľa § 89 ods. 4 až 7 a
b)
ktorú má príslušné konzorcium vysokých škôl zapísanú v registri konzorcií vysokých škôl.
§18 Podnikateľská činnosť
(1)
Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.
(3)
Verejná vysoká škola vedie vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou činnosťou. Verejná vysoká škola vedie príjmy a výdavky spojené s podnikateľskou činnosťou na samostatnom bežnom účte alebo na samostatných bežných účtoch. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti nie sú súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).
§19 Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.16)
(2)
Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch podľa osobitných predpisov.9)
(3)
Ročná účtovná závierka verejnej vysokej školy musí byť overená audítorom18) najmenej raz za tri roky.
(4)
Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo školstva. Na výkon tejto kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.19)
(5)
Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.
(6)
Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnúť.
(7)
Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi školstva rektor.
§20 Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať tieto údaje,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva; verejná vysoká škola je zároveň povinná každoročne predkladať ministerstvu školstva návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d)
vypracovať, prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,20a)
f)
vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia o možnostiach štúdia"); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva,
g)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
h)
pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu školstva a Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti jeho čerpania a splácania a písomne informovať aj o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere,
i)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov verejnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt,
j)
pre webové sídla a mobilné aplikácie vo svojej správe dodržiavať štandardy pre prístupnosť a funkčnosť webových sídiel a mobilných aplikácií, ako aj minimálne požiadavky na obsah webových sídiel vydané podľa osobitného predpisu.20c)
(2)
Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b)
výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c)
zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3)
Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b)
výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c)
analýzu výnosov a nákladov s vyčlenením výnosov a nákladov z podnikateľskej činnosti,
d)
vývoj a konečný stav fondov,
e)
stav a pohyb majetku,
f)
analýzu finančných tokov,
g)
rekapituláciu zúčtovania so štátnym rozpočtom,
h)
návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
i)
ďalšie údaje, ktoré určí správna rada verejnej vysokej školy.
DRUHÁ HLAVA
SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§21 Členenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a)
fakulty,
b)
iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,
c)
účelové zariadenia.
(2)
Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.21)
(3)
Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.
Prvý oddiel
Fakulta
§22 Fakulta
(1)
Fakulta
a)
prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
b)
uskutočňuje študijný program alebo viac študijných programov vo vymedzenom študijnom odbore alebo vo vymedzených študijných odboroch,
c)
vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.
(3)
Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy.
(4)
Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Obdobne sa ustanovuje názov a sídlo fakulty.
(5)
Novozriadená fakulta je povinná ustanoviť svoje orgány akademickej samosprávy (§ 24) do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia. Do ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnosť osoby poverené rektorom.
§23 Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
(1)
Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6):
a)
určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. h)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6),
b)
vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte,
c)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72),
d)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
e)
vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)],
f)
spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy.
(2)
Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí
a)
vnútorná organizácia fakulty,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],
c)
organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,
d)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e)
určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
g)
uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
h)
nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).
§24 Orgány akademickej samosprávy fakulty
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
a)
akademický senát fakulty,
b)
dekan,
c)
vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty"),
d)
disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia fakulty").
§25 Akademická obec fakulty
(1)
Akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).
(2)
Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).
§26 Akademický senát fakulty
(1)
Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
(2)
Akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty.
(3)
Funkcia člena akademického senátu fakulty je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu fakulty je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu fakulty sú verejné. Dekan alebo v jeho zastúpení prodekan alebo tajomník fakulty a rektor majú právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu, kedykoľvek o to požiadajú. Na žiadosť dekana alebo rektora je predseda akademického senátu fakulty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní, zvolať zasadnutie akademického senátu fakulty. Ak tak predseda akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy dekan.
(6)
Členstvo v akademickom senáte fakulty zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií uvedených v odseku 3,
c)
skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty,
d)
prerušením štúdia člena študentskej časti akademického senátu fakulty,
e)
skončením štúdia člena študentskej časti akademického senátu fakulty, ak nepožiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte fakulty podľa odseku 8,
f)
nezapísaním sa na štúdium na fakulte, za ktorú bol zvolený, najneskôr v posledný deň určený na zápis prijatých uchádzačov o štúdium v príslušnom akademickom roku, ak ide o člena s pozastaveným členstvom,
g)
uplynutím šiestich mesiacov odo dňa pozastavenia členstva; to neplatí, ak k obnoveniu členstva došlo v tejto lehote,
h)
vzdaním sa funkcie člena,
i)
odvolaním člena z funkcie akademickou obcou; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis fakulty [§ 33 ods. 2 písm. c)],
j)
smrťou člena.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu fakulty členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až j), zvolí zodpovedajúca časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu fakulty, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo predčasne zaniklo, alebo, ak to upravuje vnútorný predpis fakulty, nastupuje na jeho miesto zvolený náhradník.
(8)
Člen študentskej časti akademického senátu fakulty, ktorý nie je študentom doktorandského študijného programu, môže pred riadnym skončením štúdia písomne požiadať o pozastavenie členstva v akademickom senáte fakulty. Členstvo sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni riadneho skončenia jeho štúdia. Členstvo sa obnoví dňom, keď sa opäť stane členom študentskej časti akademickej obce príslušnej fakulty, ak z iných dôvodov dovtedy nezaniklo. Vnútorný predpis fakulty ustanoví, či sa na čas pozastaveného členstva stáva členom akademického senátu fakulty zvolený náhradník a spôsob jeho voľby, alebo či sa člen, ktorý má pozastavené členstvo, považuje za neprítomného na rokovaní akademického senátu fakulty.
§27 Pôsobnosť akademického senátu fakulty
(1)
Akademický senát fakulty
a)
schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a g) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),
b)
volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana, najviac na šesť mesiacov,
c)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov,
d)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady fakulty,
e)
schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami fakulty,
f)
schvaľuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ďalšej tvorivej činnosti fakulty (ďalej len „dlhodobý zámer fakulty") vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy, predložený dekanom po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty a jeho aktualizáciu,
g)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení fakulty predloženú dekanom,
h)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium študijných programov uskutočňovaných fakultou predložené dekanom [§ 15 ods. 2 písm. f)],
i)
vyjadruje sa o návrhu dekana na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie pracovísk fakulty,
j)
vyjadruje sa na návrh dekana k vnútorným predpisom podľa § 33 ods. 2 písm. f) pred ich predložením vedeckej rade fakulty,
k)
volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
l)
raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle vysokej školy najmenej na štyri roky,
m)
vyjadruje sa k návrhom rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 písm. a) až c) týkajúcich sa prevodu majetku alebo zriadenia vecného bremena, alebo predkupného práva na majetok, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty pred ich predložením na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy,
n)
plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(2)
Akademický senát fakulty sa v otázkach uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a k) uznáša tajným hlasovaním a v ostatných otázkach uvedených v odseku 1 rozhoduje tajným hlasovaním, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§28 Dekan
(1)
Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom. Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak dekan požiada o uvoľnenie z funkcie.
(3)
Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan
a)
závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
b)
hrubo alebo opakovane porušil zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo
c)
vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(4)
Ak akademický senát fakulty verejnej vysokej školy opakovane nesúhlasí s návrhom rektora na odvolanie dekana alebo sa k návrhu nevyjadrí do 30 dní odo dňa, keď o to rektor požiadal, môže rektor odvolať dekana so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy, ak bola naplnená najmenej jedna z podmienok podľa odseku 3; štatút vysokej školy môže upraviť dlhšiu lehotu, ak rektor požiada akademický senát fakulty o vyjadrenie od 15. júna do 15. augusta.
(5)
Predseda akademického senátu fakulty môže na tejto fakulte kandidovať na funkciu dekana po skončení funkcie predsedu akademického senátu fakulty.
(6)
Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu funkcie dekana vykonáva do vymenovania nového dekana funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh akademického senátu fakulty.
(7)
Dekan predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie návrh rozpočtu fakulty.
(8)
Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom fakulty dekan. Funkčné obdobie prodekanov je štvorročné.
(9)
Dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].
§29 Vedecká rada fakulty
(1)
Členov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvoláva so súhlasom akademického senátu fakulty dekan. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady fakulty sú významní odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou.
(3)
Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
§30 Pôsobnosť vedeckej rady fakulty
(1)
Vedecká rada fakulty
a)
prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy podľa § 33 ods. 2 písm. f) po prerokovaní akademickým senátom fakulty,
c)
hodnotí najmenej raz za rok úroveň fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f)
prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku,
g)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy na vymenovanie profesorov,
h)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte,
i)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte,
j)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy dekana na obsadenie funkcií hosťujúcich profesorov (§ 79),
k)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady fakulty rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
l)
plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(2)
Vedecká rada fakulty rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady fakulty.
§31 Disciplinárna komisia fakulty
(1)
Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie fakulty sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty.
§32 Vedúci zamestnanci fakulty
(1)
Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty určí pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo pracovný poriadok verejnej vysokej školy, ak sa ním fakulta riadi.
(2)
Tajomník fakulty zabezpečuje hospodársky a administratívny chod fakulty. Je podriadený priamo dekanovi.
§33 Vnútorné predpisy fakulty
(1)
Vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.
(2)
Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút fakulty,
b)
organizačný poriadok fakulty,
c)
zásady volieb do akademického senátu fakulty,
d)
rokovací poriadok akademického senátu fakulty,
e)
rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
f)
predpisy, ktoré upravujú vnútorný systém vysokej školy v podmienkach fakulty, ak to vyžaduje vnútorný systém vysokej školy,
g)
ďalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
(3)
Fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy:
a)
študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy,
b)
pracovný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
c)
štipendijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
d)
disciplinárny poriadok fakulty pre študentov, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy,
e)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
(4)
Na obsah štatútu fakulty sa vzťahuje primerane § 15 ods. 2.
(5)
Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu akademickým senátom verejnej vysokej školy. Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok nadobúdajú platnosť dňom schválenia v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Ostatné vnútorné predpisy okrem rokovacieho poriadku vedeckej rady fakulty [odsek 2 písm. e)] nadobúdajú platnosť ich schválením v akademickom senáte fakulty. Rokovací poriadok vedeckej rady fakulty nadobúda platnosť jeho schválením vo vedeckej rade fakulty.
§34 Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy
(1)
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej a vnútorné predpisy konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu vysokej školy s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti. Vnútorné predpisy súčasti verejnej vysokej školy bohosloveckej, vnútorné predpisy súčasti konfesijnej verejnej vysokej školy a vnútorné predpisy bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu fakulty alebo príslušnému orgánu inej súčasti vysokej školy s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti.
(2)
Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy sa ustanovenia § 4 až 6, 8 až 10, § 16, 17 a 19, § 21 ods. 3, § 23, 25 až 28, 30, § 40 ods. 2 a 4, § 58 ods. 9, § 66, 67, 70 až 72, § 75 ods. 2 až 4 a ods. 6 až 8 a § 102 ods. 3 písm. c) vzťahujú primerane v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti.
Druhý oddiel
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§35 Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy je
a)
súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty,
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo
c)
samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
(2)
Špecializovaným výučbovým zariadením podľa odseku 1 môže byť najmä
a)
zdravotnícke zariadenie,22)
b)
cvičná škola a cvičné školské zariadenie,
c)
vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský podnik,
d)
kňazský seminár.
(3)
Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa osobitného predpisu,22a) ak slúži na účel praktickej výučby.
§37 Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
Praktická výučba v učiteľských študijných programoch sa uskutočňuje najmä v cvičných školách a v cvičných školských zariadeniach.
(2)
Cvičná škola alebo cvičné školské zariadenie je inštitúcia, s ktorou verejná vysoká škola uzatvára zmluvu o spolupráci.
(3)
Cvičnou školou alebo cvičným školským zariadením môže byť materská škola, základná škola, stredná škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, školské zariadenie a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení určenej ministerstvom školstva;23) cvičnou školou môže byť aj stredná zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“). Pedagogickú prax študentov vysokej školy v cvičnej škole vedie cvičný učiteľ cvičnej školy alebo cvičného zariadenia.
§38 Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské podniky
(1)
Vysokoškolský podnik zriaďuje verejná vysoká škola ako svoju súčasť alebo ako samostatnú právnickú osobu.
(2)
Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je súčasťou verejnej vysokej školy, je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor.
(3)
Vysokoškolský poľnohospodársky alebo vysokoškolský lesnícky podnik je špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutočňuje praktická výučba študentov študijných programov v oblasti poľnohospodárstva, veterinárskeho lekárstva a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na tieto študijné programy sa v ňom vykonáva výskumná alebo vývojová činnosť.
(4)
Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný majetok štátu na základe udelenia výnimky zo správy lesného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
§39 Kňazský seminár
(1)
Kňazský seminár je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej fakulty, v ktorom sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie a výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi.
(2)
Kňazský seminár môže byť aj samostatná právnická osoba, s ktorou má vysoká škola uzatvorenú zmluvu. V tom prípade sa v kňazskom seminári uskutočňuje len výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi; vysokoškolské vzdelávanie uskutočňuje vysoká škola alebo bohoslovecká fakulta.
Tretí oddiel
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská
§39a
(1)
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská (ďalej len „špecializované pracovisko") slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techniky a umenia do hospodárskej praxe a spoločenskej praxe, ktorého cieľom je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou. Špecializované pracovisko je
a)
súčasťou verejnej vysokej školy alebo
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne s inými právnickými osobami.
(2)
Špecializovaným pracoviskom môže byť najmä
a)
výskumné centrum verejnej vysokej školy,
b)
inkubátor verejnej vysokej školy,
c)
technologické centrum verejnej vysokej školy alebo
d)
umelecké centrum verejnej vysokej školy.
(3)
Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy, ktoré vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.
(4)
Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do troch rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok na fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, kedy sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.
(5)
Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum") je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií, výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch.
(6)
Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok na racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných prostriedkov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§40 Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister školstva. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister školstva po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi školstva ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister školstva tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého zamestnaneckou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je štvorročné, funkčné obdobie člena navrhnutého študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je dvojročné.
(4)
Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister školstva. Ak správna rada nemá predsedu, vykonáva jeho funkciu do zvolenia nového predsedu podpredseda, ak nemá ani podpredsedu, poverí minister školstva niektorého člena správnej rady výkonom funkcie predsedu správnej rady do zvolenia nového predsedu správnej rady.
(5)
Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.
§41 Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
a)
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok,
b)
nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,
c)
zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy,
d)
založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb (§ 19 ods. 5),
e)
uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru (§ 16 ods. 6); správna rada súhlas neudelí, ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej ohrozí zabezpečenie hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k
a)
dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ďalším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister školstva, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy,
b)
výročnej správe o činnosti.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)].
(4)
Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.
(5)
Správna rada verejnej vysokej školy na návrh predsedu správnej rady verejnej vysokej školy určuje plat rektora verejnej vysokej školy v súlade s osobitným predpisom.2) Kvestor verejnej vysokej školy písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady výšku a zloženie funkčného platu.
(6)
Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.
(7)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje. Najmenej raz ročne vypracúva a zverejňuje na webovom sídle verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach správnej rady k činnosti verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí.
TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§42 Štátne vysoké školy
(1)
Štátne vysoké školy sú:
a)
vojenské vysoké školy,
b)
policajné vysoké školy,
c)
zdravotnícke vysoké školy.
(2)
Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.
§43 Vojenské vysoké školy
(1)
Vojenské vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sa nepripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov29a) (ďalej len „štátna služba profesionálnych vojakov“), nie sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov30) alebo nie sú študentmi vojenských vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky; na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním týchto študentov prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).
(2)
Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Názov vojenskej vysokej školy obsahuje slovo „vojenská“ alebo slovné spojenie „ozbrojené sily“ v príslušnom tvare.
(4)
Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí sa pripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.28aa)
(5)
Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany")
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
b)
po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora vojenskej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu vojenskej vysokej školy a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy vojenskej vysokej školy,
c)
predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
d)
predkladá prezidentovi republiky návrh rektora vojenskej vysokej školy na odvolanie profesora podľa § 108f ods. 4,
e)
vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
f)
poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy.
(6)
Ministerstvo obrany
a)
schvaľuje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl podľa § 15 ods. 1 písm. a) až d),
b)
vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských vysokých škôl predkladaných agentúre,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách,
d)
určuje počty prijímaných študentov na vojenské vysoké školy; návrh počtov študentov, ktorí budú pripravovaní na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, predkladá náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,28a)
e)
určuje počet a štruktúru profesionálnych vojakov vykonávajúcich štátnu službu vo vojenských vysokých školách a zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, výcvikové, hospodárske, špecializované a informačné pracoviská vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
g)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany vojenským vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
j)
vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,
k)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
l)
plní úlohy ministerstva školstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané na vojenských vysokých školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
m)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
n)
združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,
o)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
p)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl prijať na časť štúdia podľa § 58a aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
q)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o vojenských vysokých školách.
(7)
Ak boli zrušené všetky študijné programy vojenskej vysokej školy, ministerstvo obrany predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť vojenská vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(8)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.
(9)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.
(10)
(11)
(12)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)
(13)
Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.
(14)
Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.
(15)
Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy, alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.
(16)
Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 102 ods. 3, § 103.
(17)
Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 72, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 104.
§44 Policajné vysoké školy
(1)
Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra").
(2)
Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra") má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],
c)
predkladá prezidentovi republiky návrh rektora policajnej vysokej školy na odvolanie profesora podľa § 108f ods. 4,
d)
rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
f)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
g)
vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
h)
určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,
i)
poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
j)
poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty.
(4)
Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,
b)
určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
d)
schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,
e)
schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
g)
prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,
j)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
k)
plní úlohy ministerstva školstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,
l)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
m)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,
n)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,
o)
združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,
p)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o policajných vysokých školách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy policajnej vysokej školy, ministerstvo vnútra predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť policajná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.
(7)
Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
(8)
Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
(9)
Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.
(10)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)
(11)
Na policajné vysoké školy a ich fakulty
a)
sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g) až i) a o), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2, 3 a 6, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, 105 a 112,
b)
sa vzťahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. f), l) a m), § 10 ods. 10, § 18, 20, § 23 ods. 1 písm. a) a e), ods. 2 písm. b) a h), § 39a, § 55, 57, 58, 66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3 a § 104.
§45 Zdravotnícke vysoké školy
(1)
Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé zdravotnícke povolania.33)
(2)
Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)
(3)
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy; ak sa akademický senát zdravotníckej vysokej školy nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti ministra zdravotníctva o vyjadrenie, má sa za to, že vyjadrenie dal,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
predkladá prezidentovi republiky návrh rektora zdravotníckej vysokej školy na odvolanie profesora podľa § 108f ods. 4,
d)
určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,
e)
poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora osobu, ktorá vykonáva funkciu rektora do vymenovania nového rektora.
(4)
Ministerstvo zdravotníctva má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,
b)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva zdravotníctva zdravotníckym vysokým školám,
c)
zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt a mení ich názvy alebo dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie takého pracoviska alebo zmenu jeho názvu,
d)
dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie a zrušenie jej súčastí a na zmenu ich názvov,
e)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,
f)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
g)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
h)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu,
i)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o zdravotníckych vysokých školách,
j)
schvaľuje počty prijímaných uchádzačov o štúdium na zdravotníckych vysokých školách a ich fakultách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy zdravotníckej vysokej školy, ministerstvo zdravotníctva predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť zdravotnícka vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(7)
Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.
(8)
Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n), o) a s), § 10 ods. 2, 5, 6, 9, 11 a 12, § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 16a, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 až 101 sa na ne vzťahujú primerane.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY A ZAHRANIČNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§47 Súkromné vysoké školy
(1)
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas") podľa osobitného predpisu.20a)
(2)
Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3)
Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
(4)
Vláda môže na návrh ministerstva školstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať. Ak boli zrušené všetky študijné programy súkromnej vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na odňatie štátneho súhlasu, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(5)
Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.
(6)
Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu školstva.
(7)
(8)
Zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda na návrh ministerstva školstva. Ministerstvo školstva predloží vláde návrh do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti súkromnej vysokej školy o zmenu názvu.
(9)
Názov súkromnej vysokej školy môže obsahovať slovo „univerzita“ alebo z neho odvodené tvary slov, ak súkromná vysoká škola má oprávnenie vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy tretieho stupňa najmenej v piatich študijných odboroch a má ku dňu podania žiadosti o zmenu názvu zapísaných na štúdium najmenej 2 000 študentov. Ak súkromná vysoká škola spĺňa podmienky podľa prvej vety, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na súhlas so zmenou názvu, inak predloží vláde návrh na nesúhlas so zmenou názvu.
(10)
Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.
§47a
(1)
Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.
(2)
Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát súkromnej vysokej školy,
b)
rektor súkromnej vysokej školy,
c)
vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada súkromnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.
(3)
Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.
§47b
(1)
Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.
(2)
Akademický senát súkromnej vysokej školy
a)
vyjadruje sa k návrhom na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla fakulty súkromnej vysokej školy,
b)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. b), c), j), k) a l) predložených rektorom súkromnej vysokej školy a schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 48 ods. 1 písm. g) a h),
c)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 písm. a), d) až f) a k návrhu vnútorných predpisov fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a),
d)
navrhuje kandidáta na rektora správnej rade súkromnej vysokej školy a navrhuje odvolanie rektora z funkcie správnej rade súkromnej vysokej školy. Správna rada súkromnej vysokej školy do 15 dní návrh kandidáta na rektora potvrdí a predloží ho ministrovi školstva alebo návrh kandidáta zamietne,
e)
vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
f)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
g)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu súkromnej vysokej školy, ktorý predložil štatutárny orgán súkromnej vysokej školy,
h)
schvaľuje dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy [§ 49 ods. 1 písm. c)] predložený štatutárnym orgánom po prerokovaní vo vedeckej rade súkromnej vysokej školy a jeho aktualizácii,
i)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení,
j)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
k)
vyjadruje sa k návrhu vnútorného systému súkromnej vysokej školy na návrh rektora súkromnej vysokej školy pred jeho predložením vedeckej rade súkromnej vysokej školy,
l)
vyjadruje sa k návrhu štatutárneho orgánu na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí súkromnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
m)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
n)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4); tohto zástupcu volí len jeho študentská časť,
o)
raz za rok podáva akademickej obci súkromnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na webovom sídle súkromnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
p)
za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom súkromnej vysokej školy vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty,
q)
plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§47c
(1)
Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy. Rektora súkromnej vysokej školy vymenúva a odvoláva na návrh správnej rady súkromnej vysokej školy prezident republiky. Návrh správnej rady súkromnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva na základe návrhu správnej rady súkromnej vysokej školy; správna rada súkromnej vysokej školy návrh predloží do 15 dní od prijatia rozhodnutia, ktorým návrh kandidáta na rektora potvrdila.
(2)
Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.
(3)
Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7 až 10.
(4)
Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.
(5)
Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.
(6)
Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.
§47d
Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.
§48 Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút súkromnej vysokej školy,
b)
vnútorný systém súkromnej vysokej školy, ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými vnútornými predpismi,
c)
študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
d)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,
e)
pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
f)
organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,
g)
zásady volieb do akademického senátu súkromnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok akademického senátu súkromnej vysokej školy,
i)
rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
j)
štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,
k)
disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre študentov,
l)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej vysokej školy,
m)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.
(3)
Štatút súkromnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
§49 Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d)
prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať agentúre a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,20a)
f)
oznámiť ministerstvu školstva, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,33c)
g)
oznámiť ministerstvu školstva zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola,
h)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
i)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok,
j)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
§49a Pôsobenie zahraničných vysokých škôl
(1)
Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo školstva o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie").
(2)
Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží
a)
doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie v členskom štáte jej sídla ako štátom uznanej vysokej školy,
b)
údaje o jej štatutárnych orgánoch,
c)
doklady preukazujúce personálne, priestorové a materiálne zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania, ktoré chce poskytovať na území Slovenskej republiky,
d)
informácie o štúdiu, ktoré chce poskytovať, najmä o jeho obsahu, uplatniteľnosti absolventov, organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule, rozsahu štúdia, právach a povinnostiach študentov, priebehu štúdia.
(3)
Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.
(4)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo školstva vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.
(5)
Ministerstvo školstva pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo školstva preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo školstva konanie o žiadosti preruší.
(6)
Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo školstva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(7)
Ministerstvo školstva oprávnenie neudelí, ak
a)
zistí, že skutočnosti uvedené zahraničnou vysokou školou v žiadosti sú nepravdivé alebo neúplné,
b)
doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia v Slovenskej republike by neboli rovnocenné s dokladmi o vzdelaní získanými absolvovaním príslušného štúdia v členskom štáte sídla zahraničnej vysokej školy,
c)
absolventi štúdia v Slovenskej republike by nemali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní, ak ho nevydáva zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla vysokej školy, alebo
d)
pôsobenie zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky by bolo podľa informácie príslušného orgánu členského štátu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
e)
má štúdium pripravovať na výkon zdravotníckeho povolania a podľa stanoviska ministerstva zdravotníctva by jeho absolventi nespĺňali podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(8)
Ministerstvo školstva rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.
(9)
Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.
(10)
Ministerstvo školstva preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.
(11)
Ak ministerstvo školstva zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.
(12)
Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 4, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.
(13)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.
(14)
Oprávnenie udelené ministerstvom školstva nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.
§49b Povinnosti zahraničných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej republike
(1)
Zahraničná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registra študijných programov o študijných programoch uskutočňovaných na území Slovenskej republiky a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu o činnosti zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky (ďalej len „výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy") v termíne a formou, ktorú určí ministerstvo školstva,
c)
vypracovať a predložiť ministerstvu školstva dlhodobý zámer pôsobenia na území Slovenskej republiky v termíne určenom ministerstvom školstva,
d)
bezplatne poskytovať ministerstvu školstva na jeho žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na jeho činnosť podľa tohto zákona,
e)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej republike,
f)
poskytovať a aktualizovať údaje do centrálneho registra študentov o študentoch študujúcich na území Slovenskej republiky (§ 73),
g)
poskytovať a aktualizovať údaje do registra zamestnancov o zamestnancoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky,
h)
oznámiť ministerstvu školstva zrušenie zahraničnej vysokej školy a
i)
informovať ministerstvo školstva o skončení poskytovania vysokoškolského vzdelávania na základe oprávnenia.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo školstva.
(4)
Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
PIATA ČASŤ | ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§50 Študijný odbor
(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo školstva vydáva sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov“) všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra a ministerstvom zdravotníctva. Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy.
(4)
Opis študijného odboru obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru v štátnom jazyku a v anglickom jazyku,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých je možné získať vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore,
c)
údaj, že v príslušnom študijnom odbore
1.
je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa do jedného celku,
2.
nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných programoch druhého stupňa, alebo
3.
nie je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa do jedného celku,
d)
udaj, či v príslušnom študijnom odbore je možné uskutočňovať interdisciplinárne štúdiá,
e)
vymedzenie obsahu študijného odboru podľa odseku 2,
f)
vymedzenie akademického titulu udeľovaného po absolvovaní rigoróznej skúšky a po obhajobe rigoróznej práce, ak ide o študijný odbor, v ktorom rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce možno vykonať,
g)
údaj, či sa v príslušnom študijnom odbore vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatnenia absolventov študijného programu v praxi; ak sa stanovisko vyžaduje, uvádza sa aj názov právnickej osoby, ktorá ho vydáva,
h)
údaj, či sa študijným odborom nahrádza iný študijný odbor,
i)
kód stupňa vzdelania podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania.
(5)
Ak sa študijný odbor zo sústavy študijných odborov vypustí alebo ak sa vypustí stupeň, v ktorom je možné získať vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore, oprávnenia vysokej školy vzťahujúce sa na vypustený študijný odbor alebo stupeň sa stávajú oprávneniami študijného odboru, ktorým sa nahrádza príslušný študijný odbor, a ministerstvo školstva túto skutočnosť vyznačí v registri študijných programov a v registri študijných odborov. Vysokoškolské vzdelanie získané v študijnom odbore, ktorý bol vypustený, sa považuje za rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním získaným v študijnom odbore, ktorým bol príslušný študijný odbor nahradený.
§51 Študijný program a študijný plán
(1)
Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.
(2)
Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.
(3)
Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. Podmienkou pripustenia k obhajobe záverečnej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) študenta so zverejnením a sprístupnením záverečnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Študijný program bližšie určujú:
a)
názov študijného programu,
b)
študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,
c)
stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
d)
forma štúdia,
e)
profil absolventa,
f)
charakteristika predmetov, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,
g)
pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
h)
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,
i)
požadované schopnosti a predpoklady uchádzača o štúdium študijného programu,
j)
rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované predmety,
k)
počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
l)
ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
m)
osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 6, 7 a 9 alebo § 54 ods. 16,
n)
udeľovaný akademický titul,
o)
pri spoločných študijných programoch (§ 54a) spolupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré študijné povinnosti plní študent na ktorej vysokej škole,
p)
jazyk alebo jazyky, v ktorých sa študijný program uskutočňuje, ktorými sa rozumejú jazyk alebo jazyky, v ktorých sú vyučované predmety študijného programu.
(5)
Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.
(6)
Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.
(7)
Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký", „umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.
(8)
Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť predmetov a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy alebo so študijným poriadkom fakulty študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).
(9)
Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.
(10)
Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.
§51a
(1)
Ak ide o študijný program uskutočňovaný v študijnom odbore, v ktorom sa vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatniteľnosti absolventov študijného programu v praxi, vysoká škola môže začať jeho uskutočňovanie alebo vykonávať jeho úpravu len s predchádzajúcim písomným súhlasným stanoviskom príslušnej právnickej osoby; kritériá používané pri vydávaní tohto stanoviska schvaľuje príslušná právnická osoba.
(2)
Vysoká škola môže zrušiť akreditovaný študijný program, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom programe uskutočňovanom v rovnakom študijnom odbore na príslušnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole.
(3)
Ak vysoká škola zruší všetky študijné programy v niektorom študijnom odbore a stupni, dňom zrušenia posledného z nich vysoká škola
a)
stráca právo vytvárať študijné programy v tomto študijnom odbore a stupni a
b)
nesmie vytvárať študijné programy uskutočňované v kombinácii študijných odborov, z ktorých jeden má byť príslušný študijný odbor.
§52 Bakalársky študijný program
(1)
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa.
(2)
Absolventi bakalárskeho študijného programu získajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(3)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre bakalársky študijný program
a)
v dennej forme štúdia je tri akademické roky alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre bakalársky študijný program v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
tri akademické roky je 180 kreditov,
2.
štyri akademické roky je 240 kreditov,
b)
v externej forme štúdia je štyri akademické roky alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre bakalársky študijný program v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
2.
päť akademických rokov je 240 kreditov.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium") je bakalárska práca.
(5)
Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár" (v skratke „Bc.").
(6)
Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.
§52a Interdisciplinárne štúdiá
(1)
Bakalársky študijný program je uskutočňovaný ako interdisciplinárne štúdiá, ak sa uskutočňuje vo viac ako dvoch študijných odboroch, a študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa získava vysokoškolské vzdelanie, sa určí podľa absolvovaných predmetov.
(2)
Pravidlá študijného programu vyžadujú, aby si študent počas druhého roka štúdia zvolil jeden študijný odbor alebo dva študijné odbory, v ktorých chce riadne skončiť štúdium.
(3)
Vysokoškolské vzdelanie je možné získať len v tom študijnom odbore, v ktorom má vysoká škola právo uskutočňovať študijné programy prvého stupňa.
(4)
Na diplome sa uvádza študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých boli splnené podmienky na získanie vysokoškolského vzdelania.
§53 Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.
(2)
Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(3)
Vysoká škola môže vytvoriť študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň, len ak to umožňuje opis študijného odboru. V študijnom odbore, v ktorom nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných programoch druhého stupňa, môže vysoká škola vytvárať len študijné programy spájajúce prvý stupeň a druhý stupeň. Absolvent študijného programu spájajúceho prvý stupeň a druhý stupeň získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre študijný program
a)
druhého stupňa v dennej forme štúdia je jeden, dva alebo tri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
jeden akademický rok je 60 kreditov,
2.
dva akademické roky je 120 kreditov,
3.
tri akademické roky je 180 kreditov,
b)
druhého stupňa v externej forme štúdia je dva, tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
dva akademické roky je 60 kreditov,
2.
tri akademické roky je 120 kreditov,
3.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
c)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia je päť alebo šesť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
päť akademických rokov je 300 kreditov,
2.
šesť akademických rokov je 360 kreditov,
d)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia je sedem alebo osem akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
sedem akademických rokov je 300 kreditov,
2.
osem akademických rokov je 360 kreditov.
(5)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“)
(8)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").
(9)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister" alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Podmienkou pripustenia k obhajobe rigoróznej práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) absolventa študijného programu so zverejnením a sprístupnením rigoróznej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
„doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),
b)
„doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),
c)
„doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),
d)
„doktor práv" (v skratke „JUDr."),
e)
„doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),
f)
„doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(10)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
(11)
Rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce je oprávnená uskutočňovať len vysoká škola, ktorá má v príslušnom študijnom odbore akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje akademický titul „magister“.
§53a Učiteľský kombinačný študijný program a prekladateľský kombinačný študijný program
(1)
Učiteľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore, ktorý má v názve slovo „učiteľstvo“, alebo v kombinácii takých študijných odborov a vzťahuje sa na dva vyučovacie predmety.
(2)
Prekladateľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo a vzťahuje sa na dva jazyky.
(3)
Súbor predmetov a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na jeden vyučovací predmet alebo na jeden jazyk, sa označuje ako aprobácia.
(4)
Akreditovaným študijným programom sa stáva vytvorená kombinácia z aprobácií vrátane predmetov
a)
pedagogicko-psychologického základu, sociálno-vedného základu a didaktiky vyučovacích predmetov, ak ide o učiteľský kombinačný študijný program,
b)
translatologického základu, ak ide o prekladateľský kombinačný študijný program.
(5)
Vysoká škola o každej aprobácii zapisuje do registra študijných programov rovnaké údaje, ako o študijnom programe.
§54 Doktorandský študijný program
(1)
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program
a)
v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
tri akademické roky je 180 kreditov,
2.
štyri akademické roky je 240 kreditov,
b)
v externej forme štúdia je štyri alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
2.
päť akademických rokov je 240 kreditov.
(3)
Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).
(4)
Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané externou vzdelávacou inštitúciou môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov.
(5)
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
(6)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.
(7)
Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
(8)
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).
(9)
Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.
(10)
Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand"), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.
(11)
Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.
(12)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.
(13)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.
(14)
Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.
(15)
Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae doctor", v skratke „PhD."; skratka „PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia" („artis doctor", v skratke „ArtD."; skratka „ArtD." sa uvádza za menom).
(16)
Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie" (v skratke „ThLic."); o jeho udelení vydá vysoká škola osvedčenie. Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom).
(17)
Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.
(18)
Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, nárok na štipendium
a)
do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 6. platovej triedy a prvého platového stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov podľa osobitného predpisu2) a
b)
po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 7. platovej triedy a prvého platového stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov podľa osobitného predpisu.2)
(19)
Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.
(20)
Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.
(21)
Vysoká škola je oprávnená v oznámení o čase a mieste konania obhajoby dizertačnej práce zverejniť
a)
meno a priezvisko autora dizertačnej práce,
b)
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly alebo vedecké hodnosti autora dizertačnej práce,
c)
názov dizertačnej práce,
d)
názov študijného programu, na ktorého štúdium je autor dizertačnej práce zapísaný,
e)
názov študijného odboru, v ktorom sa uskutočňuje študijný program podľa písmena d),
f)
dátum, čas a miesto konania obhajoby dizertačnej práce.
(22)
Externou vzdelávacou inštitúciou je právnická osoba, ktorej ministerstvo školstva vydalo osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj35ab) a s ktorou vysoká škola uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je podieľanie sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu.
§54a Spoločné študijné programy
(1)
Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len „spoločný študijný program") absolvujú na jednotlivých vysokých školách jednotlivé časti štúdia podľa § 61 ods. 2. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.
(2)
Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.
§54b Register študijných odborov a register študijných programov
(1)
Register študijných odborov a register študijných programov sú verejné informačné systémy verejnej správy, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva. V registri študijných odborov a registri študijných programov sa zaznamenávajú údaje o akreditovaných činnostiach vysokých škôl a ak ide o zahraničné vysoké školy, údaje o rozsahu oprávnenia na pôsobenie na území Slovenskej republiky.
(2)
Register študijných odborov slúži najmä na štatistické účely, rozpočtové účely, vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy, a evidenciu akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania a ich platnosti.
(3)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných odborov údaje o jednotlivých študijných odboroch.
(4)
Agentúra zapisuje do registra študijných odborov
a)
údaje o akreditáciách habilitačného konania a inauguračného konania, obsahové vymedzenie odboru habilitačného konania a inauguračného konania zo žiadosti o udelenie príslušnej akreditácie; ak má viac vysokých škôl udelenú akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania v rovnakom odbore habilitačného konania a inauguračného konania, uvádza sa obsahové vymedzenie tohto odboru z každej žiadosti o udelenie akreditácie a
b)
vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy a obmedzenia týchto oprávnení.
(5)
Register študijných programov slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely, evidenciu akreditovaných študijných programov a ich aktuálneho stavu a monitorovanie podmienok, za ktorých sa uskutočňujú akreditované študijné programy.
(6)
V registri študijných programov sa zaznamenajú aj údaje o vyučujúcich jednotlivých predmetov študijných programov formou odkazu na údaje v registri zamestnancov; to sa nevzťahuje na vyučujúcich, ktorí sú zamestnancami špecializovaných výučbových zariadení, vedú záverečné práce študentov alebo na členov skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok. Údaje v rozsahu meno a priezvisko a akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul a vedecká hodnosť sa zverejňujú bez obmedzenia.
(7)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných programov údaje o študijných programoch zahraničnej vysokej školy podľa § 49a ods. 9, na ktoré má zahraničná vysoká škola udelené oprávnenie.
(8)
Agentúra zapisuje do registra študijných programov údaje o rozhodnutiach o akreditáciách študijných programov.
(9)
Vysoká škola zapisuje do registra študijných programov údaje o vytvorených študijných programoch, ich úpravách, predmetoch a o ich zrušení. Zápisom do registra študijných programov v súlade s rozsahom oprávnení vysokej školy podľa odseku 2 sa študijný program stáva akreditovaným študijným programom.
(10)
Ministerstvo školstva určuje podmienky a spôsob automatizovaného prenosu údajov z
a)
informačného systému vysokej školy do registra študijných programov a naopak,
b)
informačného systému agentúry do registra študijných programov a naopak a
c)
informačného systému agentúry do registra študijných odborov a naopak.
(11)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra študijných odborov a registra študijných programov, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a ich aktualizáciu.
ŠIESTA ČASŤ | ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§55 Základné ustanovenia
(1)
Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4)
Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5)
Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6)
Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v registri študijných programov, ak osobitný predpis35b) neustanovuje inak.
(7)
Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.
(8)
Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
(9)
Vysoká škola je povinná uložiť dokumentáciu prijímacieho konania, dokumentáciu o zápise na štúdium a zápisoch do ďalšej časti štúdia, výpis výsledkov štúdia, kópie dokladov o absolvovaní štúdia a dokumentáciu rozhodovania o akademických právach a povinnostiach študenta najmenej na 25 rokov odo dňa skončenia štúdia.
§56 Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2)
Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom súčet počtu získaných kreditov za predchádzajúce vysokoškolské štúdium, ktorým bolo získané vysokoškolské vzdelanie, a počtu kreditov potrebných na riadne skončenie študijného programu druhého stupňa, na ktorý sa uchádzač hlási, musí byť najmenej 300 kreditov.
(3)
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
§57 Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.
(2)
Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.37)
(3)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.
(4)
Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so špecifickými potrebami sa na jeho žiadosť na základe vyhodnotenia jeho špecifických potrieb [§ 100 ods. 9 písm. b)] určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické potreby.
(5)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
(6)
Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore.
§58 Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.
(2)
Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.
(3)
V prihláške uvedie uchádzač údaje
a)
podľa § 73 ods. 3,
b)
o predchádzajúcom zamestnaní, prípadne o súčasnom zamestnaní,
c)
o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a o výsledkoch v záujmovej činnosti súvisiacej so študijným programom, na ktorý sa uchádzač hlási.
(4)
Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.
(5)
K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu40) uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 7 a § 73a ods. 14. Vysoká škola je oprávnená využívať údaje z prihlášky na štúdium o prijatom uchádzačovi o štúdium, ktorý oznámil vysokej škole, že sa zapíše na štúdium podľa odseku 9, v nevyhnutnom rozsahu na účel zápisu údajov do registra študentov a na účel vydania preukazu študenta.
(6)
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.
(7)
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(8)
Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
(9)
Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
(10)
Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.
(11)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
§58a Akademická mobilita
(1)
Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej republiky bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(2)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(3)
Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.
(4)
Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole.
(5)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa § 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.
(6)
Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré predmety v príslušnej časti akademického roka a ostatné predmety v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.
§59 Zápis na štúdium
(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie. Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie základných podmienok na prijatie.
(4)
Vysoká škola môže na základe písomnej žiadosti povoliť za podmienok určených v jej študijnom poriadku zápis študentovi
a)
inej verejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy alebo súkromnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore,
b)
uznanej vysokej školy38aa) zriadenej podľa právnych predpisov iného štátu, ktorý bol prijatý na štúdium v príslušnom stupni v obdobnej oblasti poznania.
(5)
Vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do 30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom vysokej školy.
(6)
Dňom zápisu podľa odseku 4 sa študent stáva študentom vysokej školy, na ktorú sa zapísal, a jeho predchádzajúce štúdium sa považuje za zanechané dňom, ktorý predchádza dňu zápisu. Vysoká škola, ktorá umožnila študentovi zápis, oznámi vysokej škole, na ktorej študent zanechal štúdium, do troch pracovných dní od uskutočnenia zápisu, ktorému študentovi a v akom študijnom programe umožnila zápis a dátum zápisu.
§60 Formy a metódy štúdia
(1)
Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2)
Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(3)
Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(4)
Vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať
a)
prezenčnou metódou,
b)
dištančnou metódou alebo
c)
kombinovanou metódou.
(5)
Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6)
Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(7)
Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
§61 Akademický rok a jeho organizácia
(1)
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
(2)
Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.
(3)
Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.
§62 Kreditový systém
(1)
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním predmetov v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
(2)
Kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania.
(3)
Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v dennej forme štúdia je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v externej forme štúdia je vyjadrená počtom najviac 48 kreditov, v závislosti od štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a počtu kreditov potrebných na jeho riadne skončenie.
(4)
Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§62a Osobitné požiadavky na záverečnú prácu, rigoróznu prácu a habilitačnú prácu
(1)
Záverečná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami alebo osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvo tretej osoby.
(2)
Ak je pre priebeh obhajoby nevyhnutné oboznámiť vedúceho záverečnej práce, školiteľa, oponenta alebo skúšobnú komisiu s údajmi, ktorých zverejnenie je v záverečnej práci vylúčené najmä preto, že ide o obchodné tajomstvo tretej osoby, utajovanú skutočnosť alebo osobný údaj, môže študent pri dodržaní podmienok podľa osobitných predpisov tieto údaje uviesť v osobitnej neverejnej dokumentácii, ktorá nie je súčasťou záverečnej práce a ktorá je určená výlučne vedúcemu záverečnej práce, školiteľovi, oponentovi a skúšobnej komisii.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa obdobne vzťahujú na rigoróznu prácu.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa obdobne vzťahuje na habilitačnú prácu. Ustanovenie odseku 2 sa na habilitačnú prácu vzťahuje primerane.
§63 Štátne skúšky, rigorózne skúšky a sprístupňovanie záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác verejnosti
(1)
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2)
Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 9).
(3)
Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.
(4)
Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta.
(5)
Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre magisterské študijné programy uskutočňované na fakulte dekan a pre magisterské študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.
(6)
Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.
(7)
Ministerstvo školstva spravuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác. Pred pripustením osoby k obhajobe záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vysoká škola zašle túto prácu v elektronickej forme do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác a na základe informácie z centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác overí mieru originality zaslanej práce. Ak je predmetom záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce vytvorenie umeleckého diela v inej ako literárnej forme alebo podanie umeleckého výkonu, do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác sa namiesto tejto práce alebo jej časti zasiela písomná informácia o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone, ktorého miera originality sa neoveruje; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zverejnenia záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce alebo jej sprístupňovania verejnosti sa v takomto prípade primerane vzťahujú na písomnú informáciu o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone. Zaslaná práca sa v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác uchováva spolu s menom a priezviskom autora a názvom vysokej školy, ktorá záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu zaslala, po dobu 70 rokov odo dňa registrácie. Spolu so záverečnou prácou, rigoróznou prácou alebo habilitačnou prácou sa zasielajú v elektronickej forme aj príslušné posudky oponentov, školiteľov, vedúcich záverečných prác alebo rigoróznych prác, recenzentov alebo iných osôb a tieto posudky sa uchovávajú v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác spolu s príslušnou prácou po dobu jej uchovávania; na sprístupnenie týchto posudkov verejnosti alebo iné ich uverejnenie sa vyžaduje licenčná zmluva s nositeľom autorských práv k tomuto posudku.
(8)
Centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, spracúva právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).
(9)
Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu,38b) a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa obhajoby príslušnej práce. Vysoká škola bezodkladne po obhajobe príslušnej práce doručí prevádzkovateľovi registra úplnú informáciu o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy a o dni obhajoby; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva školstva ju ministerstvu školstva riadne a včas doručiť. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje súhlas35aa) autora udelený podľa osobitného predpisu38c) ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu, a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení príslušnou vysokou školou; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitného predpisu38d) súvisiace s následným použitím diela.
(10)
Záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená podľa odseku 9 sa zverejňuje spolu s informáciou o správe práv38e) a je sprístupnená verejnosti s použitím takých technologických opatrení,38f) ktoré zabránia verejnosti prácu trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť, pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení. Autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa obhajoby príslušnej práce, počas ktorej nie je účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej zmluvy, najviac však o ďalších 24 mesiacov.
(11)
Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa nevzťahujú na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ak bola pred zaslaním do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác vydaná v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodická publikácia; ak bola takto vydaná len časť práce, ustanovenia odsekov 9 a 10 sa uplatnia primerane na nevydanú časť práce. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením názvu periodickej publikácie, jej vydavateľa, príslušného medzinárodného štandardného čísla seriálu (ISSN) a identifikácie konkrétneho čísla seriálu, v rámci ktorého došlo k vydaniu práce, alebo ak ide o neperiodickú publikáciu, s uvedením vydavateľa neperiodickej publikácie, roku jej vydania, nákladu vydania a príslušného medzinárodného štandardného čísla knihy (ISBN).
(12)
Na žiadosť autora je prevádzkovateľ registra povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zastaviť verejné sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ktorá bola vydaná v rámci periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie po jej sprístupnení verejnosti, v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác; ak bola takto vydaná len časť práce, zastaví prevádzkovateľ registra verejné sprístupňovanie len tejto časti. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením autora s uvedením údajov podľa odseku 11. Na žiadosť ministerstva školstva alebo autora je prevádzkovateľ registra povinný bezodkladne zastaviť sprístupňovanie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, prípadne jej časti verejnosti, a to dočasne, ak existuje odôvodnené podozrenie, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, alebo natrvalo, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že takáto práca bola zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a; ak je záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená v rozpore s podmienkami podľa § 62a, zodpovednosť za škodu spôsobenú sprístupnením takejto práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác nesie výlučne autor, pričom Slovenská republika, ministerstvo školstva, prevádzkovateľ registra ani príslušná vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takým zverejnením alebo sprístupnením verejnosti.
(13)
Podrobnosti o procese doručovania údajov, informácií, licenčných zmlúv a iných dokumentov vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií, licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých možno nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom školstva ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku 7, vzory súhlasov podľa § 51 ods. 3, § 53 ods. 9 a § 76 ods. 3 a 4, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.
§64 Prerušenie štúdia
(1)
Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.
(2)
Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.
(3)
Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.
§65 Riadne skončenie štúdia
(1)
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(2)
Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.
(3)
Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
§66 Iné skončenie štúdia
(1)
Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
a)
zanechaním štúdia,
b)
neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,
c)
vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,
d)
vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),
e)
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti podľa § 108f ods. 1 v rámci štúdia nižšieho stupňa, ak je príslušné vzdelanie podmienkou na prijatie na prebiehajúce štúdium študijného programu vyššieho stupňa,
f)
vzdaním sa akademického titulu udeľovaného po absolvovaní študijného programu nižšieho stupňa, ak je príslušné vzdelanie podmienkou na prijatie na prebiehajúce štúdium študijného programu vyššieho stupňa,
g)
zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
h)
smrťou študenta.
(2)
Dňom skončenia štúdia je
a)
podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,
b)
podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,
c)
podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
d)
podľa odseku 1 písm. g) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu,
e)
podľa odseku 1 písm. e) deň, keď rozhodnutie o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti nadobudlo právoplatnosť,
f)
podľa odseku 1 písm. f) deň doručenia písomného oznámenia podľa § 108h.
(3)
Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.
(4)
Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.
§67 Doklady o štúdiu
(1)
Doklady o štúdiu sú:
a)
preukaz študenta,
b)
výkaz o štúdiu (index),
c)
výpis výsledkov štúdia,
d)
záznamník klinickej praxe.
(2)
Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. j); na preukaze študenta je vyobrazená aj podobizeň jeho držiteľa. Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.
(3)
Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä predmety (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.
(4)
Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.
(5)
Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo školstva; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v anglickom jazyku. Doklad patrí
a)
osobe, ktorá skončila štúdium študijného programu podľa § 66 ods. 1,
b)
študentovi na základe jeho žiadosti,
c)
absolventovi štúdia študijného programu na základe jeho žiadosti.
(6)
Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu práce študenta študijného programu v zdravotníckom študijnom odbore, ktorú vykonal pod dohľadom počas klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súčasť štúdia. Do záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí určený vysokoškolský učiteľ. Vysoká škola môže v prípade pochybností požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vykazovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou vedenou zdravotníckym zariadením.
(7)
Študentovi spoločného študijného programu (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.
§68 Doklady o absolvovaní štúdia
(1)
Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:
a)
vysokoškolský diplom,
b)
vysvedčenie o štátnej skúške,
c)
dodatok k diplomu.
(2)
Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto narodenia absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade. Vysoká škola je oprávnená v rámci tohto akademického obradu verejne vyhlásiť údaje o absolventovi v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto narodenia, názov fakulty, na ktorej sa uskutočňoval absolvovaný študijný program, názov absolvovaného študijného programu, názov študijného odboru, v ktorom získal vysokoškolské vzdelanie, a udelený akademický titul.
(3)
Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.
(4)
Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.
(5)
Vysoká škola vydá študentovi po riadnom skončení štúdia na základe jeho žiadosti vysokoškolský diplom v štátnom jazyku a v jazyku požadovanom študentom, ak vysoká škola takéto vydanie diplomu zabezpečuje. Vysoká škola zabezpečuje vydávanie vysokoškolského diplomu najmenej v kombinácii štátneho jazyka s anglickým jazykom. Ak je vysokoškolský diplom vydaný v dvoch jazykoch, v týchto jazykoch sa vydáva aj dodatok k diplomu, a to buď ako jeden doklad v dvoch jazykoch, alebo ako dva doklady v jednotlivých jazykoch.
(6)
Vysoká škola môže vydať študentovi alebo absolventovi po absolvovaní ucelenej časti štúdia, ktorou sa získava čiastočná kvalifikácia alebo úplná kvalifikácia, osobitný doklad o jej získaní.
(7)
Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.
(8)
Doklady o absolvovaní štúdia sa vydávajú do 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem prípadov, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov.
(9)
Na doklady o absolvovaní štúdia absolventov spoločných študijných programov sa ustanovenia odseku 2 vzťahujú primerane. Absolventom spoločných študijných programov podľa dohody spolupracujúcich vysokých škôl
a)
vydajú spolupracujúce vysoké školy spoločné doklady o absolvovaní štúdia,
b)
vydá každá zo spolupracujúcich vysokých škôl samostatné doklady o absolvovaní štúdia alebo
c)
vydá doklady o absolvovaní štúdia za všetky spolupracujúce vysoké školy len jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.
(10)
Ak sa na vydaní dokladov o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 podieľa vysoká škola so sídlom v Slovenskej republike, uvedie sa aj študijný odbor podľa sústavy študijných odborov, v ktorom absolvent získal vysokoškolské vzdelanie a stupeň dosiahnutého vzdelania podľa tohto zákona.
(11)
Ak sa spoločný študijný program uskutočňuje v kombinácií dvoch študijných odborov a niektorá zo spolupracujúcich vysokých škôl nie je oprávnená na poskytovanie vysokoškolského vzdelania príslušného stupňa v oboch študijných odboroch, spolupracujúce vysoké školy vydajú absolventovi spoločné doklady o absolvovaní štúdia podľa odseku 9 písm. a).
(12)
Vysoká škola vydá na žiadosť fyzickej osoby, u ktorej došlo k zmene mena alebo k zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia, náhradný doklad o absolvovaní štúdia so zmeneným menom, priezviskom a rodným priezviskom, ak ho vysoká škola na doklade o absolvovaní štúdia uvádza, najneskôr do 30 dní od podania žiadosti; tento náhradný doklad sa okrem pôvodných osobných údajov vydáva v rovnakej podobe, v akej príslušná vysoká škola vydáva odpis z dokladu o absolvovaní štúdia.
(13)
Žiadosť podľa odseku 12 obsahuje
a)
meno a priezvisko žiadateľa,
b)
dátum a miesto narodenia žiadateľa,
c)
miesto trvalého pobytu žiadateľa,
d)
meno, priezvisko a rodné priezvisko žiadateľa pred zmenou pohlavia,
e)
rodné číslo žiadateľa pred zmenou pohlavia,
f)
výpis z matriky alebo potvrdenie o vykonaní zápisu v matrike o zmene mena alebo o zmene priezviska,38g) alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska z dôvodu zmeny pohlavia.
SIEDMA ČASŤ | ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
§69 Základné ustanovenia
(1)
Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
(2)
Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší.
(3)
Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.
§70 Práva študenta
(1)
Študent má právo najmä
a)
študovať študijný program, na ktorý bol prijatý; ak vysoká škola vykonala v študijnom programe úpravy, študent v štúdiu tohto študijného programu pokračuje podľa predmetov a pravidiel po úprave, ak pravidlá študijného programu neurčujú inak,
b)
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],
c)
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
d)
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
e)
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f)
zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
g)
zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h)
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
i)
slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
j)
na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,
k)
ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,
l)
za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru.
(2)
Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.39)
§71 Povinnosti študenta
(1)
Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.
(2)
Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
(3)
Študent je ďalej povinný najmä
a)
chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,
b)
uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,
c)
oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,
d)
osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami,
e)
písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, rozhodnutie podľa § 70 ods. 1 písm. k) do 30. septembra príslušného akademického roka.
§72 Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.
(2)
Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
pokarhanie,
b)
podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,
c)
vylúčenie zo štúdia.
(3)
Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok. Premlčacia doba neplynie počas konania o disciplinárnom priestupku ani počas prerušenia štúdia.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.
(5)
Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.
(6)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.
§73 Register študentov
(1)
Vysoká škola vedie register študentov. Register študentov je neverejný informačný systém vysokej školy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je vysoká škola.
(2)
Register študentov slúži na evidenciu študentov, na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj na účely prideľovania ubytovania, v elektronických preukazoch študentov a na účely overovania právneho postavenia študenta aj v iných informačných systémoch vysokej školy. Vysoká škola eviduje v registri študentov aj údaje o študentoch inej vysokej školy, ktorým poskytla ubytovanie v študentskom domove podľa § 98 v rozsahu podľa odseku 3 a odseku 4 písm. e).
(3)
Do registra študentov sa zaznamenáva meno, priezvisko, rodné priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, podobizeň a štátne občianstvo študenta; do registra študentov sa zaznamenáva aj telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, ak ich študent poskytne. U cudzinca sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.
(4)
V registri študentov sa okrem údajov podľa odseku 3 zaznamenávajú o jednotlivých študentoch aj údaje o
a)
zápise na štúdium,
b)
predchádzajúcom vzdelaní,
c)
študijnom programe,
d)
zápise do ďalšej časti štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. j),
e)
pridelení ubytovania,
f)
g)
absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
h)
prerušení štúdia,
i)
skončení štúdia,
j)
vysokoškolskom diplome,
k)
štúdiu na inej vysokej škole,
l)
štúdiu spoločného študijného programu na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku,
m)
povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách,
n)
počte kreditov, ktoré študent získal za doterajšie štúdium študijného programu, v ktorom je zapísaný,
o)
školiteľovi, v rozsahu meno, priezvisko, ak ide o študenta doktorandského štúdia a ak ide o zamestnanca vysokej školy, odkaz na register zamestnancov,
p)
špecifickej potrebe podľa § 100,
q)
jazyku, v ktorom študent študuje príslušný študijný program.
(5)
Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d)
formu štúdia,
e)
informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia.
(6)
Ak je to potrebné v súvislosti s plnením študijných povinností študenta alebo v súvislosti s jeho členstvom v orgáne vysokej školy alebo v orgáne fakulty, vysoká škola je oprávnená členom akademickej obce vysokej školy sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť údaje študenta v rozsahu
a)
meno a priezvisko,
b)
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti,
c)
rok štúdia,
d)
názov študijného programu, na ktorého štúdium je študent zapísaný,
e)
názov fakulty, ak sa príslušný študijný program uskutočňuje na fakulte.
(7)
(8)
Vysoká škola zaznamená údaje v registri študentov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť alebo v ktorom sa o zmene údajov dozvedela.
(9)
Na uchovávanie údajov z registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.
(10)
Na účely súvisiace s poskytovaním knižnično-informačných služieb podľa osobitného predpisu21) je vysoká škola oprávnená v informačnom systéme akademickej knižnice využívať údaje z registra študentov v rozsahu meno, priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a názov fakulty, ak je študent zapísaný na štúdium študijného programu, ktorý zabezpečuje fakulta. Na účely podľa prvej vety je vysoká škola v informačnom systéme akademickej knižnice oprávnená spracúvať aj číslo občianskeho preukazu študenta alebo číslo preukazu študenta; tieto údaje možno v informačnom systéme akademickej knižnice spracúvať po dobu registrácie príjemcu knižnično-informačných služieb akademickej knižnice.
(11)
Na účely prezentácie absolventov vysokej školy a možnosti overenia riadneho skončenia ich štúdia je vysoká škola oprávnená prostredníctvom svojho webového sídla sprístupniť alebo zverejniť údaje o svojich absolventoch v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti, názov študijného programu, ak ide o absolventa, ktorý riadne skončil štúdium študijného programu, názov študijného odboru a rok absolvovania štúdia.
§73a Centrálny register študentov
(1)
Centrálny register študentov je neverejný informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
(2)
Centrálny register študentov slúži na centrálnu evidenciu študentov a absolvovaného štúdia na vysokých školách, štatistické účely a rozpočtové účely.
(3)
Centrálny register študentov je zdrojom platných údajov o študentoch pre potreby vysokých škôl, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy alebo právnických osôb podľa osobitného predpisu.40b) Ministerstvo školstva na základe dohody s príslušným orgánom poskytne osobné údaje formou automatizovaného prístupu k údajom v centrálnom registri študentov, ak informácia o štúdiu na vysokej škole je rozhodujúca pre ich rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu40c) a sú oprávnení na spracúvanie osobných údajov o študentovi.
(4)
Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra študentov na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu40ca) aj bez dohody podľa odseku 3 prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu40cb) v rozsahu podľa § 73 ods. 5.
(5)
Vysoká škola poskytuje údaje z registra študentov do centrálneho registra študentov raz mesačne v rozsahu podľa § 73 ods. 3 a 4 okrem študentov vojenskej vysokej školy, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov; podobizeň študenta a jeho telefónne číslo sa do centrálneho registra študentov neposkytuje. V centrálnom registri študentov sa spracúvajú aj údaje o rodinnom stave študenta.
(6)
Štruktúru, formát a spôsob poskytovania údajov z registra študentov do centrálneho registra študentov a z centrálneho registra študentov do registra študentov určí ministerstvo školstva.
(7)
Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov a študentov, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove; ak ide o študentov inej vysokej školy, ktorým poskytuje ubytovanie v študentskom domove, údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu podľa § 73 ods. 4 písm. a), d), e), h), i) a p).
(8)
Ministerstvo obrany môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch vojenských vysokých škôl, ktorí nevykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov, v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(9)
Ministerstvo vnútra môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch policajných vysokých škôl v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(10)
Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov o študentoch zdravotníckych študijných odborov v plnom rozsahu najmä na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia podľa osobitných predpisov40c) a na účely podľa tohto zákona.
(11)
Ministerstvo školstva môže využívať údaje z centrálneho registra študentov v plnom rozsahu na účely podľa tohto zákona a Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže využívať tieto údaje v plnom rozsahu na účely zostavenia, vyhodnocovania a prognózovania rozpočtu verejnej správy.
(12)
Ministerstvo školstva na základe dohody poskytuje Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia tvorby analýz a prognóz vývoja na trhu práce.40cc)
(13)
Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni údaje z centrálneho registra študentov v rozsahu
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
rodné číslo a ak ide o cudzinca, ktorému nebolo pridelené rodné číslo ministerstvom vnútra, dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d)
názov študijného programu,
e)
forma štúdia,
f)
informácia o začiatku, prerušení alebo skončení štúdia.
(14)
Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva školstva alebo v rozsahu podľa odsekov 8 až 10 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, alebo osobitne poverení zamestnanci príslušného ministerstva, ktorí sú povinní pri práci s centrálnym registrom študentov dodržiavať právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(15)
Na uchovávanie údajov z centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa § 73 ods. 3 je možné v centrálnom registri študentov spracúvať 50 rokov od skončenia štúdia dotknutej osoby.
(16)
Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene údajov v centrálnom registri študentov spracúvať podľa tohto zákona aj údaje vedené v centrálnom registri študentov pred touto zmenou po dobu podľa odseku 15.
(17)
Ministerstvo školstva získava údaje z registra fyzických osôb40d) v rozsahu podľa odseku 4 a poskytuje ich vysokej škole na účely integrácie informačných systémov. Ak sa zistí rozpor medzi údajmi v centrálnom registri študentov a údajmi v registri fyzických osôb, ministerstvo školstva zabezpečí opravu údajov v centrálnom registri študentov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety ministerstvo vnútra poskytne ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto údajom a automatizované porovnanie s údajmi v centrálnom registri študentov.
(18)
Ministerstvo školstva je oprávnené spracúvať v centrálnom registri študentov referenčné údaje z informačného systému služieb zamestnanosti.
ÔSMA ČASŤ | ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL
§74 Zamestnanci vysokých škôl
(1)
Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
(2)
Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Ak na skončenie pracovného pomeru zamestnanca vysokej školy bezprostredne nadväzuje vznik nového pracovného pomeru k tej istej vysokej škole, na účely tohto zákona ide o jeden pracovný pomer.
(4)
Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom čase.40e)
(5)
Na účely spracovania a vyhodnotenia anonymného dotazníka podľa § 70 ods. 1 písm. h) je vysoká škola oprávnená spracúvať údaje o vysokoškolskom učiteľovi, anonymizované názory študentov na pedagogickú činnosť vysokoškolského učiteľa a reakcie vysokoškolského učiteľa na názory študentov uvedené v dotazníku. Údaje podľa prvej vety je vysoká škola oprávnená sprístupniť študentom príslušnej vysokej školy na účely transparentnosti vyhodnocovania dotazníkov a motivácie študentov k ich vyplneniu. Údaje o vysokoškolskom učiteľovi na účely podľa prvej vety sa spracúvajú v rozsahu
a)
meno a priezvisko,
b)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
c)
súčasť vysokej školy alebo súčasť fakulty, na ktorej je zaradený, a
d)
predmety, na ktorých zabezpečovaní sa podieľa.
§75 Vysokoškolskí učitelia
(1)
Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.
(2)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(3)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta prispieva v spolupráci s profesorom vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania vo vymedzenej oblasti vzdelávania a vo vymedzenej oblasti vedy, techniky alebo umenia. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(4)
Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie profesora je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu profesor príslušnej vysokej školy v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.41) Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie docenta je splnenie kritérií vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií na získanie titulu docent v štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie podľa osobitného predpisu.41)
(5)
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy; ak taký titul nemá, je mimoriadnym profesorom. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor", stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.
(6)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.
(7)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(8)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(9)
Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.
§76 Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly „docent“ a „profesor“
(1)
Vysoká škola, ktorá má udelenú akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (v skratke „doc.“; skratka „doc.“ sa uvádza pred akademickým titulom) alebo „profesor“ (v skratke „prof.“; skratka „prof.“ sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole (ďalej len „uchádzač“) a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent alebo profesor.
(2)
Vedecko-pedagogický titul „docent“, umelecko-pedagogický titul „docent“, vedecko-pedagogický titul „profesor“ a umelecko-pedagogický titul „profesor“ sa udeľujú len v odboroch habilitačného konania a inauguračného konania.
(3)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" je
a)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),
b)
vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania; podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent" je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania. Podmienkou úspešného absolvovania habilitačného konania je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, aj súhlas35aa) uchádzača so zverejnením a sprístupnením habilitačnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(5)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.
(6)
Vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ v odbore habilitačného konania a inauguračného konania udelí vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania na vysokej škole,
b)
svojimi vedeckými prácami vytvoril v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania ucelené vedecké dielo alebo svojimi umeleckými dielami a umeleckými výkonmi vytvoril v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania ucelené umelecké dielo,
c)
je v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania uznávanou vedeckou osobnosťou v odborných kruhoch alebo uznávanou umeleckou osobnosťou v umeleckých kruhoch.
(7)
Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ schváli vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania na vysokej škole,
b)
ovplyvnil vývin príslušného odboru habilitačného konania a inauguračného konania vytvorením vedeckej školy alebo umeleckej školy alebo originálnej všeobecne uznávanej skupiny, ktorá nadväzuje na jeho publikované vedecké práce, objavy, vynálezy alebo umeleckú tvorbu,
c)
je v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania uznávanou vedeckou alebo umeleckou osobnosťou, jeho vedecké práce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiahli aj medzinárodné uznanie.
(8)
Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor schválených podľa § 12 ods. 1 písm. e).
(9)
Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.
(10)
Vysoká škola zverejňuje v lehotách ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 11 na dobu piatich rokov odo dňa skončenia habilitačného konania alebo inauguračného konania na webovom sídle určenom ministerstvom školstva
a)
údaje z profesijného životopisu uchádzača habilitačného konania alebo uchádzača inauguračného konania v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné priezvisko,
2.
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly, vedecké hodnosti,
3.
rok narodenia,
4.
údaje o vysokoškolskom vzdelaní, ďalšom akademickom raste a absolvovanom ďalšom vzdelávaní,
5.
údaje o priebehu zamestnaní a priebehu pedagogickej činnosti,
6.
údaje o odbornom alebo o umeleckom zameraní,
7.
údaje o publikačnej činnosti,
8.
ohlasy na vedeckú alebo umeleckú prácu,
9.
počet doktorandov, ktorým je alebo bol školiteľom s určením, koľkí z nich štúdium ku dňu vyhotovenia životopisu riadne skončili,
b)
názov odboru habilitačného konania a inauguračného konania, v ktorom sa konanie uskutočňuje,
c)
tému habilitačnej práce alebo inauguračnej prednášky,
d)
údaje o oponentoch, najmä ich meno a priezvisko, akademický titul a vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul,
e)
oponentské posudky,
f)
zloženie vedeckej rady, ktorá prerokovala návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo návrh na vymenovanie profesora, a to v rozsahu meno a priezvisko člena vedeckej rady, jeho akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti; ak člen vedeckej rady vysokej školy nie je členom akademickej obce tejto vysokej školy alebo ak člen vedeckej rady fakulty nie je členom akademickej obce vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou, uvádza sa aj názov zamestnávateľa tohto člena,
g)
rozhodnutie vedeckej rady po skončení habilitačného konania alebo inauguračného konania,
h)
ďalšie údaje o priebehu habilitačného konania alebo inauguračného konania.
(11)
Podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“, štruktúre a obsahu profesijného životopisu, o ďalších údajoch zverejňovaných o priebehu habilitačných konaní alebo inauguračného konania, o spôsobe a forme ich zverejňovania a lehoty ich zverejňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§77 Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1)
Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. d). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom školstva a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte. Požiadavky na obsadenie miesta vysokoškolského učiteľa v oblasti pedagogickej činnosti a v oblasti tvorivej činnosti vysoká škola uvedie v oznámení o vypísaní výberového konania, v rámci ktorého overuje aj ich splnenie.
(2)
Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor" ani „docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov. Funkciu docenta a funkciu profesora možno bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ obsadiť na dobu určitú spolu najdlhšie na tri roky, v ktorej sa zohľadňujú pracovné pomery na všetkých verejných vysokých školách, štátnych vysokých školách a súkromných vysokých školách; súbežné pracovné pomery sa zohľadňujú každý samostatne. Pracovná zmluva na obsadenie funkcie docenta alebo funkcie profesora uzatvorená s osobou bez vedecko-pedagogického titulu alebo bez umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ po uplynutí doby podľa druhej vety je od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej uplynutí neplatná.
(3)
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.
(4)
Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent" alebo „profesor", a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.
(5)
Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.2)
(6)
Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.42) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.
(7)
Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 70 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.
(8)
Bez výberového konania na miesto vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan najviac na jeden rok
a)
prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas alebo
b)
uzatvoriť dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
§78 Profesor emeritus
Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 70 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus" (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.
§79 Hosťujúci profesor
Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.
§80 Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci
(1)
Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.
(2)
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.
§80a Ochrana osobných údajov zamestnancov
(1)
Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ďalšie účely súvisiace s jej činnosťou elektronický informačný systém, má právo na tento účel uchovávať a spracúvať osobné údaje zamestnancov a využívať ich na uvedené účely aj v elektronických preukazoch zamestnancov. Na uchovávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov sa vzťahuje osobitný zákon.40)
(2)
Vysoká škola môže poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými má uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu zamestnanca, tieto údaje o zamestnancovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a názov jej súčasti, na ktorej je zamestnanec zaradený,
d)
dátum skončenia pracovného pomeru s vysokou školou.
(3)
Na informačné účely a na účely prezentácie vedúcich zamestnancov je vysoká škola oprávnená sprístupniť alebo zverejniť podobizne rektora, prorektorov, dekanov, prodekanov, vedúcich zamestnancov vysokej školy a vedúcich zamestnancov fakulty.
§80b Register zamestnancov vysokých škôl
(1)
Ministerstvo školstva spravuje register zamestnancov vysokých škôl (ďalej len „register zamestnancov"), v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vysoké školy sú povinné poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom školstva.
(2)
Register zamestnancov slúži na evidenciu zamestnancov vysokých škôl, štatistické účely, rozpočtové účely, kontrolné účely a potreby agentúry pri plnení jej úloh. Ministerstvo školstva využíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov týkajúce sa jej zamestnancov a vzťahujúce sa na obdobie trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, ministerstvo vnútra môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch policajných vysokých škôl a ministerstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl. Ministerstvo školstva poskytne právnickej osobe podľa osobitného predpisu40b) na základe dohody osobné údaje formou automatizovaného prístupu k údajom v registri zamestnancov, ak informácia z tohto registra je rozhodujúca pre jej rozhodovaciu činnosť podľa osobitného predpisu.40b)
(3)
Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, pohlavie, štátne občianstvo, údaje o pracovnom pomere, najmä jeho vznik a skončenie, týždenný pracovný čas alebo týždenný rozsah pracovnej činnosti, ak ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kategória zamestnanca podľa § 74 ods. 1, súčasť vysokej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21 ods. 1), v prípade vysokoškolských učiteľov funkcia, v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3. U cudzincov sa zaznamenáva aj miesto pobytu v Slovenskej republike; rodné číslo sa zaznamenáva, ak mu bolo pridelené ministerstvom vnútra.
(4)
Vysoká škola, ktorá má elektronický informačný systém podľa § 80a, ak je to technicky možné, môže v plnom rozsahu poskytovať údaje do registra zamestnancov z tohto elektronického informačného systému.
(5)
Údaje v registri zamestnancov môžu spracúvať38a) len osobitne poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva.
(6)
Údaje v registri zamestnancov v rozsahu meno, priezvisko, tituly, údaje o pracovnom pomere alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa odseku 3 a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu.38b)
(7)
Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov sa vzťahuje osobitný predpis.40a) Osobné údaje podľa odseku 3 je možné v registri zamestnancov spracovávať najdlhšie do desiatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu dotknutej osoby.
(8)
Ak nastala zmena údajov v registri zamestnancov, ministerstvo školstva je oprávnené spracovávať v registri zamestnancov údaje aj pred touto zmenou po dobu podľa odseku 7.
(9)
Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie údajov zaznamenaných do registra zamestnancov podľa odseku 3 s údajmi vedenými v registri fyzických osôb,40d) a ak ide o rozpor medzi údajmi v registri zamestnancov a údajmi v registri fyzických osôb, zabezpečí opravu údajov v registri zamestnancov podľa údajov v registri fyzických osôb. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva údaje z registra fyzických osôb spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto údajom a automatizované porovnanie s údajmi v registri zamestnancov. Podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.
DESIATA ČASŤ | FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
§88 Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vysokých škôl
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú
a)
verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev,
b)
vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany,
c)
policajným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra,
d)
zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpočtu súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva (§ 91).
§88a Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy
(1)
Vysoká škola sa môže na základe výzvy vyhlásenej ministerstvom školstva podrobiť periodickému hodnoteniu výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v jednotlivých oblastiach výskumu raz za šesť rokov spravidla na účely identifikácie medzinárodne porovnateľnej činnosti výskumných tímov a jednotlivcov, na účely udelenia oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“ a na účely posúdenia kvality úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pri štandardoch pre študijný program a štandardoch pre habilitačné konanie a inauguračné konanie.
(2)
Vo výzve podľa odseku 1 ministerstvo školstva vymedzí podklady, ktoré má vysoká škola ministerstvu školstva podať, lehotu na ich podanie a zoznam oblastí výskumu, v ktorých sa vykoná periodické hodnotenie.
(3)
Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl sa uskutočňuje na základe kritérií a metodiky na ich vyhodnotenie, ktoré vydáva ministerstvo školstva po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl.
(4)
V periodickom hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl sa hodnotí činnosť výskumných tímov alebo činnosť jednotlivcov navrhnutých ministerstvu školstva vysokou školou spomedzi vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov, ktorí uskutočňujú výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť na medzinárodnej úrovni, podieľajú sa na uskutočňovaní študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa a spĺňajú ďalšie podmienky určené vo výzve podľa odseku 1.
(5)
Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl zabezpečuje ministerstvo školstva prostredníctvom výskumnej hodnotiteľskej komisie na základe posúdenia úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v jednotlivých oblastiach výskumu výskumnými hodnotiteľmi. Výskumná hodnotiteľská komisia je odborným poradným orgánom ministerstva školstva, ktoré vydáva jej štatút; jej členmi sú spravidla zahraniční odborníci.
(6)
Počas uskutočňovania periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti má vysoká škola právo podávať ministerstvu školstva vyjadrenia k návrhom a zisteniam výskumnej hodnotiteľskej komisie. Výskumná hodnotiteľská komisia vyjadrenie vysokej školy podľa prvej vety vyhodnotí.
(7)
Výsledkom periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy je vyjadrenie výskumnej hodnotiteľskej komisie ku každej oblasti výskumu, pre ktorú vysoká škola navrhla výskumný tím alebo jednotlivca, a návrh na udelenie oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“ s platnosťou na šesť rokov alebo návrh na jeho neudelenie. Ministerstvo školstva písomne oznamuje vyjadrenie výskumnej hodnotiteľskej komisie a návrh podľa prvej vety vysokej škole a agentúre a zverejní ho na svojom webovom sídle; toto vyjadrenie nie je možné namietať. Oprávnenie na používanie označenia „výskumná univerzita“ udeľuje minister školstva.
§89 Financovanie verejných vysokých škôl
(1)
(2)
Ministerstvo školstva poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.
(3)
Ministerstvo školstva poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ministerstvom školstva a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä
a)
účel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia,
b)
objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých častí,
c)
čas a spôsob poskytnutia dotácií,
d)
dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.
(4)
Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V počte študentov a absolventov sa nezohľadňujú študenti uhrádzajúci školné. Do výšky ročného školného sa započítava aj výška peňažných darov prijatých vysokou školou od študentov alebo tretích osôb v súvislosti s poskytovaním, organizovaním alebo zabezpečovaním vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky.
(5)
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja44) a účelovej formy podpory výskumu a vývoja poskytnutej na základe súťaže podľa osobitného predpisu.45) Pri poskytovaní inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja sa zohľadňuje výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita verejnej vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy podľa § 88a a riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva.
(6)
Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu školstva projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva školstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
(7)
(8)
Určenie dotácií jednotlivým verejným vysokým školám podľa odsekov 4 až 7 sa uskutočňuje na základe metodiky, ktorú vypracúva a každoročne aktualizuje po predchádzajúcom vyjadrení reprezentácie vysokých škôl ministerstvo školstva.
(9)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.
(10)
Zostatok dotácií podľa odseku 2 nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcich kalendárnych rokoch, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii, ak nie je v zmluve o dotácii uvedené inak. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok.
(11)
Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.
§90 Financovanie štátnych vysokých škôl
§91 Financovanie súkromných vysokých škôl
(1)
Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Ministerstvo školstva môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov a na rozvoj vysokej školy. Ministerstvo školstva môže formou dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť poskytnúť súkromnej vysokej škole finančné prostriedky na riešenie výskumných projektov a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva.
(3)
(4)
Na poskytovanie dotácií podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenia § 89 ods. 3 až 11 vzťahujú rovnako.
DRUHÁ HLAVA
ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM
§92 Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
(1)
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom školstva verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Základ sa zaokrúhľuje na celých päť eur nadol.
(2)
Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.
(3)
Rektor verejnej vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť súčin sumy maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo školstva opatrením, a koeficientu, ktorý je vyjadrený ako podiel počtu kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia príslušného študijného programu, a súčinu štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a čísla 60. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov (§ 89 ods. 4). Obmedzenie výšky školného sa nevzťahuje na školné podľa odseku 8.
(4)
Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne povinnosť uhradiť ročné školné podľa odseku 5, 6 alebo odseku 8. Študent verejnej vysokej školy v externej forme štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štúdia.
(5)
Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení (§ 69 ods. 1), je povinný uhradiť verejnej vysokej škole pomernú časť z ročného školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do konca príslušného akademického roka po jeho opätovnom zapísaní.
(6)
Študent, ktorý študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia; ak študijný program študuje dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, z dôvodu účasti na akademickej mobilite v rámci výmenného programu pri dodržaní podmienok tohto výmenného programu alebo ak mu v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu bolo poskytované sociálne štipendium, povinnosť uhradiť školné nevzniká v najbližšom roku štúdia, ktorý nasleduje po prekročení štandardnej dĺžky štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania; ak bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu v príslušnom akademickom roku, sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(7)
V celkovej dobe štúdia podľa odseku 6 sa nezohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal školné.
(8)
Študent študijného programu v dennej forme štúdia je povinný v každom akademickom roku uhrádzať ročné školné, ak sa študijný program podľa § 51 ods. 4 písm. p) uskutočňuje výlučne v inom ako štátnom jazyku. Povinnosť uhradiť školné vznikne, len ak niektorá verejná vysoká škola v akademickom roku, v ktorom začal študovať tento študijný program, prijímala na štúdium v tom istom študijnom odbore a stupni v študijnom programe, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku; to neplatí, ak ide o študenta, ktorý nie je občanom členského štátu, ani nemá trvalý pobyt v členskom štáte.
(9)
Povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 8 nevznikne, ak
a)
študijný program v dennej forme štúdia sa uskutočňuje aj v jazyku národnostnej menšiny45a) a
b)
súčasťou poslania verejnej vysokej školy podľa § 2 ods. 10 alebo jej fakulty podľa § 27 ods. 1 písm. f), na ktorej sa študijný program uskutočňuje, je v čase prijatia študenta na štúdium výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine.
(10)
Na účely tohto paragrafu sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za študijné programy prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 za štúdium v študijnom programe druhého stupňa tak, že štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 sa považuje za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky primerane.
(11)
Ak ide o študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami týchto zmlúv. Študent, ktorému bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitného predpisu,45b) sa na účely tohto paragrafu považuje za občana Slovenskej republiky.
(12)
Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.
(13)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.
(14)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.
(15)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 67), za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia (§ 68), ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi.
(16)
Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto paragrafu na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 4 na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok.
(17)
Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.
(18)
Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
(19)
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy.
(20)
Najmenej 20 % výnosov zo školného podľa odsekov 5 a 6 je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť výnosov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh verejnej vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
(21)
Na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.47)
(22)
Povinnosť uhradiť školné a poplatky spojené so štúdiom môže na seba prevziať iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(23)
Tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy.
§93 Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
(1)
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.
TRETIA HLAVA
SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
§94 Systém sociálnej podpory študentov
(1)
Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
(2)
Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
(3)
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:
a)
stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,
b)
finančná podpora a organizačná podpora športových činností, kultúrnych činností a iných záujmových činností študentov.
(4)
Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom.48)
(5)
Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.
(6)
Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72).
§95 Štipendiá poskytované vysokou školou
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá
a)
z prostriedkov poskytnutých na tento účel zo štátneho rozpočtu,
b)
z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného fondu [§ 16 ods. 7 písm. c)].
§96 Sociálne štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
(2)
Na sociálne štipendium nemá nárok študent,
a)
ktorý študuje študijný program prvého stupňa, ak už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b)
ktorý už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
c)
ktorému bolo poskytované sociálne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania; na účely tohto odseku sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za štúdium v študijnom programe prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia za štúdium v študijnom programe druhého stupňa, pričom štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 je na účely tohto odseku považovaný za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky štúdia primerane; doba, počas ktorej študent poberal v príslušnom roku štúdia sociálne štipendium, sa zaokrúhľuje na celé roky smerom nahor,
d)
ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia alebo
e)
ktorý študuje externou formou štúdia.
(3)
Študentovi so špecifickými potrebami sa môže priznať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia, ak je toto prekročenie spôsobené jeho zdravotným postihnutím.
(4)
Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.49)
(5)
Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, jeho výšku a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(6)
O nároku na priznanie sociálneho štipendia rozhoduje rektor vysokej školy, ktorej je študent študentom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpečuje príslušný študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy. V prípade, že študent nesplní podmienky na priznanie sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipendium neprizná.
(7)
Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na sociálne štipendium, ochrany a domáhania sa práv študenta a vysokej školy sú vysoká škola, ministerstvo školstva a príslušné ministerstvo, ak ide o štátnu vysokú školu, oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní sociálneho štipendia. Vysoká škola, ministerstvo školstva a príslušné ministerstvo, ak ide o štátnu vysokú školu, sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
(8)
Vysoká škola poskytuje sociálne štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študent v žiadosti o priznanie sociálneho štipendia.
§96a Motivačné štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Vysoká škola priznáva študentom z prostriedkov štátneho rozpočtu motivačné štipendium
a)
v študijných odboroch určovaných v metodike podľa § 89 ods. 8 na základe analýz a prognóz vývoja trhu práce,49ab) so zohľadnením študijných výsledkov z predchádzajúceho štúdia; ak ide o študenta študijného programu prvého stupňa, v prvom roku štúdia sa zohľadnia študijné výsledky z posledného roku štúdia na strednej škole,
b)
za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
(2)
Vysoká škola rozhodne o priznaní motivačného štipendia. V rozhodnutí uvedie výšku motivačného štipendia a odôvodnenie priznania.
(3)
Štipendium podľa odseku 1 písm. a) sa priznáva najviac päťdesiatim percentám študentov určeného študijného odboru príslušnej vysokej školy. Štipendium podľa odseku 1 písm. b) sa priznáva najviac desiatim percentám študentov príslušnej vysokej školy.
(4)
Vysoká škola upraví postup priznávania a poskytovania motivačného štipendia v štipendijnom poriadku vysokej školy alebo v štipendijnom poriadku fakulty, ak o jeho priznávaní rozhoduje fakulta.
§96b Tehotenské štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Tehotnej študentke, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského,49abaa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom študentky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa. Na tehotenské štipendium má študentka právny nárok.
(2)
Za študentku sa na účely tehotenského štipendia považuje aj osoba, ktorej bolo štúdium prerušené z dôvodu tehotenstva.
(3)
Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.
(4)
Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti študentky, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, a potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že jej nevznikol nárok na výplatu tehotenského.
(5)
O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje rektor vysokej školy alebo ak to ustanoví štatút vysokej školy, rozhoduje dekan fakulty.
(6)
Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť.
(7)
Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.
(8)
Vysoká škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študentka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.
(9)
Nárok na tehotenské štipendium zaniká
a)
vznikom nároku na výplatu rodičovského príspevku po narodení dieťaťa na dieťa, na ktoré študentka poberá tehotenské štipendium,
b)
vznikom nároku na výplatu tehotenského,
c)
skončením tehotenstva alebo
d)
skončením štúdia.
(10)
Študentka oznámi vysokej škole skutočnosť podľa odseku 9 písm. a), b) alebo písm. c) do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy nastala.
(11)
Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené tehotenské, je povinná vrátiť vysokej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie.
(12)
Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania sa práv študentky a vysokej školy je vysoká škola oprávnená spracúvať osobné údaje študentky v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Vysoká škola je na tieto účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
§97 Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy
(1)
Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom a absolventom, u ktorých od riadneho skončenia štúdia neuplynulo viac ako 90 dní, štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu.
(2)
Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených v odseku 1 určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.
§97a Podnikové štipendiá
(1)
Vysoká škola môže uzatvoriť s podnikateľom49aba) zmluvu o štipendijnom programe na poskytovanie podnikových štipendií.
(2)
Účelom podnikového štipendia je podpora štúdia vo vybraných študijných programoch alebo motivácia k voľbe určitej témy záverečnej práce. Na podnikové štipendium nemá študent právny nárok.
(3)
Zmluva o štipendijnom programe na poskytovanie podnikových štipendií obsahuje najmä
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
podmienky poskytovania podnikového štipendia,
c)
pravidlá na určovanie výšky podnikového štipendia,
d)
kritériá výberu študentov, ak podmienky na poskytovanie podnikového štipendia spĺňa viac študentov, ako je počet študentov, ktorým možno podnikové štipendium poskytnúť,
e)
lehotu na podávanie žiadostí o poskytnutie podnikového štipendia,
f)
termíny poskytovania podnikového štipendia,
g)
objem finančných prostriedkov na podnikové štipendiá, ktoré sa podnikateľ zaviaže poskytnúť v jednom akademickom roku, alebo termíny a spôsob jeho oznámenia, ak sa má štipendijný program uskutočňovať viac rokov,
h)
dôvody, pre ktoré podnikateľ môže predčasne ukončiť poskytovanie podnikového štipendia študentovi,
i)
termíny a spôsob oznámenia údajov o poskytnutých podnikových štipendiách vysokej škole.
(4)
V podmienkach štipendijného programu možno vylúčiť priznanie podnikového štipendia, ak študentovi bolo priznané podnikové štipendium z iného štipendijného programu uskutočňovaného tou istou vysokou školou.
(5)
Pri poskytnutí podnikového štipendia sa podnikateľ a študent môžu dohodnúť, že podmienkou poskytovania podnikového štipendia bude aj záväzok študenta, že s podnikateľom uzatvorí pracovnoprávny vzťah na dohodnutú dobu určitú s mzdou alebo s odmenou, akú podnikateľ v súlade so svojimi mzdovými podmienkami poskytuje iným zamestnancom, ktorí vykonávajú u podnikateľa rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce.
(6)
Priemerná mesačná výška podnikového štipendia poskytnutá študentovi v jednom akademickom roku nesmie presiahnuť štvornásobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
(7)
Podnikové štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti študenta.
(8)
Splnenie podmienok poskytovania podnikového štipendia vyhodnocujú spoločne vysoká škola a podnikateľ. Poskytnutie podnikového štipendia vysoká škola písomne oznámi študentovi vrátane podmienok jeho poskytovania.
(9)
Vysoká škola neručí za záväzky podnikateľa pri vyplácaní podnikového štipendia. Nedodržanie záväzkov podnikateľa voči študentovi môže byť dôvodom na skončenie štipendijného programu. Skončením štipendijného programu nezanikajú záväzky podnikateľa voči príslušnému študentovi.
(10)
Vysoká škola je oprávnená poskytovať podnikateľovi a podnikateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje študenta, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na priznanie podnikového štipendia a overenie trvania podmienok na jeho poskytovanie, najmä údaje o priebehu jeho štúdia, študijnom pláne a váženom študijnom priemere.
(11)
Vysoká škola údaje o poskytnutých podnikových štipendiách, ktoré jej oznámi podnikateľ, zapisuje do registra študentov vysokej školy.
§98 Zabezpečenie možností stravovania a ubytovania
(1)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené so stravovaním.
(2)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. Kňazský seminár je zariadením, ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom teologických študijných programov bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy.
(3)
Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami.
(4)
Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
§99 Podpora športových činností, kultúrnych činností a iných záujmových činností
Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7). Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje aj iné záujmové činnosti študentov, najmä aktivity študentských organizácií a študentských spolkov, ktoré pôsobia pri vysokej škole a ich činnosť je v záujme študentov.
§100 Podpora študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami
(1)
Vysoká škola vytvára všeobecne prístupné akademické prostredie aj vytváraním zodpovedajúcich podmienok štúdia pre študentov so špecifickými potrebami bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
(2)
Za študenta so špecifickými potrebami sa považuje študent
a)
so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím,
b)
s chronickým ochorením,
c)
so zdravotným oslabením,
d)
s psychickým ochorením,
e)
s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
f)
s poruchami učenia.
(3)
Študent predkladá na účely vyhodnocovania jeho špecifických potrieb a rozsahu podporných služieb najmä
a)
lekárske vysvedčenie nie staršie ako tri mesiace, ktorým je najmä lekársky nález, správa o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie, alebo
b)
vyjadrenie psychológa, logopéda, školského psychológa, školského logopéda alebo špeciálneho pedagóga.49aa)
(4)
Študent podľa odseku 2, ktorý súhlasí s vyhodnotením svojich špecifických potrieb, má podľa rozsahu a druhu špecifickej potreby nárok na podporné služby, najmä na
a)
zabezpečenie možnosti využívať špecifické vzdelávacie prostriedky,
b)
individuálne vzdelávacie prístupy, najmä individuálnu výučbu vybraných predmetov pre študentov so zmyslovým postihnutím,
c)
osobitné podmienky na vykonávanie študijných povinností bez znižovania požiadaviek na študijný výkon,
d)
individuálny prístup vysokoškolských učiteľov,
e)
odpustenie školného v odôvodniteľných prípadoch, ak ide o štúdium dlhšie, ako je štandardná dĺžka príslušného študijného programu.
(5)
Podrobnosti o minimálnych nárokoch študenta podľa odseku 2 na podporné služby podľa druhu špecifickej potreby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(6)
Špecifické potreby študenta podľa odseku 2, ktorému sú poskytované podporné služby, môžu byť prehodnocované, a to aj na žiadosť študenta.
(7)
Na vysokých školách pôsobia
a)
špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
b)
koordinátori pre študentov so špecifickými potrebami (ďalej len „koordinátor“). Koordinátorom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak je koordinátorom fyzická osoba, výkonom činnosti ho poveruje rektor; ak na vysokej škole pôsobí aj koordinátor pre fakultu, výkonom činnosti ho poveruje dekan. Ak je koordinátorom fyzická osoba, ide spravidla o vysokoškolského učiteľa. Ak je koordinátorom právnická osoba, zmluvu o výkone činnosti s ním uzatvára rektor. Právnická osoba môže zabezpečovať činnosť koordinátora aj pre viac vysokých škôl. Činnosť koordinátora je zabezpečovaná z prostriedkov fondu na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím.
(8)
Špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami plnia úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier a sú zriadené na
a)
Univerzite Komenského v Bratislave,
b)
Technickej univerzite v Košiciach.
(9)
Koordinátor najmä
a)
aktívne sa podieľa na identifikovaní uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami,
b)
vyhodnocuje špecifické potreby uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami, rozsah zodpovedajúcich podporných služieb a podieľa sa na ich zabezpečovaní,
c)
zabezpečuje spoluprácu s pracoviskami a účelovými zariadeniami vysokej školy alebo fakulty a so zamestnancami vysokej školy, najmä im poskytuje informácie a poradenstvo v súvislosti so špecifickými potrebami študentov,
d)
vykonáva poradenstvo pre študentov podľa odseku 2 pri zabezpečovaní podporných služieb a tieto služby pre nich koordinuje,
e)
každoročne podáva návrh na použitie finančných prostriedkov na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami, najmä na zabezpečenie materiálno-technických pomôcok a vybavenia; koordinátor fakulty predkladá návrh koordinátorovi vysokej školy,
f)
každoročne predkladá vysokej škole správu o podmienkach využívania podporných služieb za vysokú školu; koordinátor fakulty spolupracuje s koordinátorom vysokej školy pri príprave správy.
(10)
Podrobnosti o pôsobnosti koordinátora ustanovuje vnútorný predpis vysokej školy.
(11)
Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje vysoké školy pri poskytovaní podpory podľa tohto paragrafu.
§101 Študentské pôžičky
(1)
Študentom sa poskytujú pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania podľa osobitných predpisov.48)
(2)
Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžičiek študentom s dotovaným úrokom a odloženým splácaním.
(3)
Vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy.
(4)
Účelom študentských pôžičiek je prispievať na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojovanie sociálnych potrieb.
JEDENÁSTA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA
§102 Pôsobnosť vlády a ministerstva školstva
(1)
Vláda
a)
b)
prerokúva najmä materiály ministerstva školstva uvedené v odseku 2 písm. b), c) a informáciu ministerstva školstva o podmienkach rozvoja vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania [odsek 2 písm. a)],
c)
schvaľuje na návrh ministerstva školstva zmenu názvu súkromnej vysokej školy.
(2)
Ministerstvo školstva
a)
utvára podmienky na rozvoj vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania; zodpovedá za aktualizáciu a rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva,
b)
vypracúva, každoročne aktualizuje a zverejňuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl (ďalej len „dlhodobý zámer ministerstva školstva"); dlhodobý zámer ministerstva školstva sa vypracúva na päť až desať rokov,
c)
každoročne vypracúva a zverejňuje výročnú správu o stave vysokého školstva; určuje termín a formu predkladania výročnej správy o činnosti a výročnej správy o hospodárení vysokej školy,
d)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery verejných vysokých škôl a dlhodobé zámery súkromných vysokých škôl a ich aktualizáciu; určuje termín a formu predkladania týchto dlhodobých zámerov,
e)
vypracúva a aktualizuje metodiku na určovanie dotácií zo štátneho rozpočtu20) z kapitoly ministerstva školstva vysokým školám a na jej základe určuje tieto dotácie po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
f)
rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl o obmedzení medziročného nárastu počtu novoprijatých študentov v dennej forme štúdia v príslušnom študijnom odbore, ktorých zohľadní pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov na nasledujúci kalendárny rok; percentuálne vyjadrené obmedzenie sa vzťahuje na každú verejnú vysokú školu uskutočňujúcu študijné programy v príslušnom študijnom odbore a ministerstvo školstva toto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle najneskôr 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje,
g)
registruje štatút verejnej vysokej školy a štatút súkromnej vysokej školy,
h)
kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva,49a)
i)
kontroluje hospodárenie verejných vysokých škôl podľa § 19 ods. 4; kontroluje hospodárenie súkromných vysokých škôl s prostriedkami štátneho rozpočtu (§ 91 ods. 2 a 3),
j)
navrhuje vláde udelenie alebo neudelenie štátneho súhlasu podľa § 47 ods. 1 a zmenu názvu súkromnej vysokej školy,
k)
spravuje register vysokých škôl, register študijných odborov, register študijných programov, centrálny register študentov, register zamestnancov, centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, centrálny register evidencie publikačnej činnosti a centrálny register evidencie umeleckej činnosti zhromažďuje a využíva údaje z týchto registrov,
l)
aktualizuje údaje v spravovaných registroch, metodicky usmerňuje osoby zodpovedné za ich aktualizáciu a sprístupňuje tieto údaje podľa osobitných predpisov,49b)
m)
poskytuje údaje o všetkých cudzincoch uvedené v § 73 ods. 3 štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, na základe jeho písomnej žiadosti,
n)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
p)
materiálne a finančne zabezpečuje činnosť orgánov reprezentácie vysokých škôl,
q)
poskytuje vysokým školám uskutočňujúcim učiteľské študijné programy na základe ich objednávky za náklady s tým spojené učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené podľa osobitného predpisu49ba) vrátane ich prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem ich prepisov,
r)
udeľuje oprávnenie na pôsobenie zahraničných vysokých škôl podľa § 49b,
s)
na žiadosť vysokej školy vydáva stanovisko k žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou alebo vysokou školou z tretieho štátu na akademické účely,
t)
poskytuje dotácie podľa § 106,
u)
oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitného predpisu49c) na účely vykonania ročného zúčtovania poistného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou údaje o študentoch v rozsahu rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, údaj, či ide o zahraničného študenta, forma štúdia, stupeň štúdia, štandardná dĺžka štúdia, dátum začiatku štúdia, dátum ukončenia štúdia, dátum začiatku prerušenia štúdia, dátum ukončenia prerušenia štúdia, dôvod prerušenia štúdia, ukončené predchádzajúce vysokoškolské štúdium,
v)
zverejňuje na svojom webovom sídle žiadosti o udelenie štátneho súhlasu; osobné údaje sa zverejňujú v rozsahu meno, priezvisko, rok narodenia, akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly a vedecké hodnosti.
(3)
Minister školstva
a)
predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a na odvolanie rektorov, ak návrh podala verejná vysoká škola alebo súkromná vysoká škola,
b)
predkladá na základe návrhu rektora verejnej vysokej školy alebo rektora súkromnej vysokej školy prezidentovi republiky návrh na odvolanie profesora podľa § 108f ods. 4,
c)
po vzniku verejnej vysokej školy poveruje osobu, ktorá do vymenovania rektora verejnej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy (§ 5 ods. 5) a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a jej fakúlt,
d)
predkladá orgánom reprezentácie vysokých škôl (§ 107) návrhy a opatrenia podľa § 107 ods. 2.
§102a Register vysokých škôl
(1)
Register vysokých škôl je verejným informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
(2)
Register vysokých škôl slúži na zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o vysokej škole a jej súčastiach, samosprávnych orgánoch vysokej školy, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, samosprávnych orgánoch fakúlt, osobách poverených výkonom funkcie rektora, prorektoroch, vedúcich zamestnancoch vysokej školy, prodekanoch, vedúcich zamestnancoch súčastí vysokej školy a štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy, na rozpočtové účely, na účely štatistického zisťovania a na potreby činnosti agentúry.
(3)
O fyzických osobách podľa odseku 2 sa v registri vysokých škôl spracúvajú údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, funkcia, začiatok a koniec funkčného obdobia.
(4)
Ak ide o člena akademického senátu, uvádza sa aj súčasť vysokej školy a časť akademickej obce, ktorú zastupuje.
(5)
Ak ide o člena vedeckej rady vysokej školy alebo vedeckej rady fakulty, uvádza sa aj oblasť odbornej pôsobnosti člena a či ide o člena akademickej obce vysokej školy.
(6)
Ak ide o člena správnej rady verejnej vysokej školy, uvádza sa aj informácia, či člena správnej rady navrhol rektor, akademický senát alebo minister školstva.
(7)
Z údajov podľa odseku 3 register vysokých škôl zverejňuje bez obmedzenia údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, informácie o zastávanej funkcii a o funkčnom období. Dátum narodenia a adresa trvalého pobytu sú sprístupnené len povereným zamestnancom ministerstva školstva. Údaje podľa odsekov 4 až 6 sa sprístupňujú bez obmedzenia.
(8)
Do registra vysokých škôl zapisuje
a)
ministerstvo školstva názov a sídlo vysokej školy, údaje o rektorovi verejnej vysokej školy, rektorovi súkromnej vysokej školy, osobe poverenej podľa § 5 ods. 5, členoch správnej rady verejnej vysokej školy, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a právnu formu žiadateľa o udelenie štátneho súhlasu, ktorému bol štátny súhlas udelený, a meno a priezvisko jeho štatutárneho orgánu a údaje o zahraničnej vysokej škole uvedené v oprávnení podľa § 49a,
b)
príslušné ministerstvo údaje podľa odseku 2 a písmena a) týkajúce sa štátnych vysokých škôl a ich orgánov, ktoré sú v rozhodovacej pôsobnosti príslušného ministra,
c)
príslušná vysoká škola ostatné údaje.
(9)
Za zápis údajov do registra vysokých škôl a za ich aktualizáciu zodpovedá právnická osoba, ktorá údaj do registra vysokých škôl zapisuje.
(10)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra vysokých škôl, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a aktualizáciu.
§102b Register konzorcií vysokých škôl
(1)
Register konzorcií vysokých škôl je súčasťou registra vysokých škôl. Register konzorcií vysokých škôl slúži na zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o konzorciách vysokých škôl.
(2)
Do registra konzorcií vysokých škôl sa zapisuje
a)
názov a sídlo konzorcia vysokých škôl,
b)
predmet činnosti konzorcia vysokých škôl,
c)
orgány, prostredníctvom ktorých konzorcium vysokých škôl koná, a osoby, ktoré vykonávajú ich pôsobnosť,
d)
názov a sídlo zakladateľov konzorcia vysokých škôl.
(3)
O fyzických osobách sa v registri konzorcií vysokých škôl spracúvajú údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, funkcia, začiatok a koniec funkčného obdobia a názov vysokej školy, ktorú zastupuje.
(4)
Z údajov podľa odseku 3 sa zverejňujú bez obmedzenia údaje v rozsahu meno a priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, informácie o zastávanej funkcii a o funkčnom období; dátum narodenia a adresa trvalého pobytu sú sprístupnené len povereným zamestnancom ministerstva školstva.
(5)
K návrhu na zápis do registra konzorcií vysokých škôl sa prikladá zakladateľská zmluva spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi.
(6)
Údaje do registra konzorcií vysokých škôl zapisuje ministerstvo školstva.
(7)
Za aktualizáciu údajov v registri konzorcií vysokých škôl zodpovedá príslušné konzorcium vysokých škôl; aktualizáciu vykoná ministerstvo školstva na návrh konzorcia vysokých škôl, ktorého prílohou sú doklady preukazujúce zmenu príslušných údajov.
§103 Registrácia štatútu
(1)
Žiadosť o registráciu štatútu podáva na ministerstvo školstva rektor alebo iný štatutárny orgán vysokej školy. O tejto žiadosti ministerstvo školstva rozhodne do 60 dní odo dňa jej doručenia.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 prikladá vysoká škola dve listinné vyhotovenia štatútu, ktoré zasiela aj elektronicky ministerstvu školstva, a listiny preukazujúce schválenie návrhu štatútu predloženého na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzťahuje primerane.
(3)
Ak štatút podľa ministerstva školstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.
(4)
Ak má štatút formálne nedostatky, ministerstvo školstva ho vráti vysokej škole na dopracovanie a konanie preruší.
(5)
Vysoká škola môže do 15 dní od doručenia zamietnutia žiadosti podľa odseku 1 požiadať ministra školstva o preskúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister školstva po preskúmaní postupu ministerstva školstva požiadavku vysokej školy zamietne alebo predloží žiadosť podľa odseku 1 na nové konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú nedostatky odstránené, ministerstvo školstva žiadosť o registráciu zamietne.
(6)
Štatút nadobúda platnosť odo dňa registrácie a je účinný najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho registrácii. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa vysokej škole doručuje aj jedno vyhotovenie štatútu vysokej školy s odtlačkom pečiatky ministerstva školstva na rube poslednej strany štatútu, s menom a podpisom zamestnanca ministerstva školstva, ktorý štatút vysokej školy zaregistroval.
(7)
Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na zmeny štatútu a primerane sa vzťahujú aj na registráciu ďalších vnútorných predpisov policajnej vysokej školy podľa § 44 ods. 4 písm. a).
§104 Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy
(1)
Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.
(2)
Minister školstva môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom najmenej dvoch z nich obmedziť pôsobnosť orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, poprípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte túto pôsobnosť odňať, ak verejná vysoká škola alebo jej fakulta
a)
neustanovila niektorý zo svojich orgánov akademickej samosprávy,
b)
má pozastavené alebo odňaté práva udeľovať akademický titul pre všetky študijné programy,
c)
vykazuje vo svojom hospodárení nedostatky ohrozujúce plnenie jej úloh,
d)
jej orgány akademickej samosprávy konajú v rozpore s týmto zákonom.
(3)
Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva školstva je jej zdôvodnenie.
(4)
Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo školstva poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.
(5)
Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra školstva najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.
(6)
Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo školstva prijaté opatrenie bezodkladne zruší.
§105 Pôsobnosť vlády a ministerstva školstva vo vzťahu k súkromným vysokým školám
(1)
Vláda na návrh ministerstva školstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy a schvaľuje zmenu jej názvu.
(2)
Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo školstva súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.
(3)
Vláda môže na návrh ministerstva školstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom. Súhlas orgánov reprezentácie vysokých škôl sa nevyžaduje, ak ide o návrh podľa § 47 ods. 4.
(4)
Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva školstva o vyjadrenie.
(5)
Vláda na návrh ministerstva školstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.
(6)
Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Zároveň sa zrušujú všetky študijné programy súkromnej vysokej školy a akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania. Ministerstvo školstva v registri študijných programov vyznačí zrušenie študijných programov, v registri študijných odborov vyznačí zrušenie oprávnenia vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy a zrušenie akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania.
(7)
Je povinnosťou ministerstva školstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo školstva primeranú lehotu.
§106 Poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
a)
prevádzky a ďalšieho rozširovania infraštruktúry, ktorú používajú vysoké školy pri napĺňaní svojho poslania,
b)
prevádzky a ďalšieho rozširovania infraštruktúry národnej akademickej dátovej siete pre vedu a vzdelávanie, ktorú používajú vysoké školy a výskumné organizácie štátneho sektora a verejného sektora pri plnení ich hlavných úloh,
c)
vzdelávacích projektov zameraných na študentov a zamestnancov vysokých škôl,
d)
projektov, ktorých cieľom je zlepšenie spolupráce vysokých škôl a praxe alebo zlepšenie uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl na trhu práce alebo
e)
akademickej mobility.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 nemožno poskytnúť ani použiť na
a)
úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov,
b)
refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch,
c)
úhradu výdavkov, ktoré nie sú v súlade s účelom vymedzeným v zmluve o poskytnutí dotácie.
§106a Výzva na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
Ministerstvo školstva zverejní na svojom webovom sídle výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie dotácie podľa § 106 (ďalej len „výzva“).
(2)
Výzva obsahuje najmä
a)
oblasti aktivít, v rámci ktorých možno podávať žiadosti o poskytnutie dotácie podľa § 106 (ďalej len „žiadosť o dotáciu“),
b)
dátum ukončenia podávania žiadostí o dotáciu, ktorý je najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy,
c)
výšku finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie,
d)
výberové kritériá a poradie ich dôležitosti,
e)
okruh oprávnených žiadateľov,
f)
výšku finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu,
g)
najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie podľa § 106 pre jedného žiadateľa,
h)
časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí o dotáciu a
i)
formulár žiadosti o dotáciu v elektronickej podobe a návrh zmluvy o poskytnutí dotácie podľa § 106.
(3)
Žiadosť o dotáciu obsahuje okrem identifikácie žiadateľa aj
a)
vymedzenie a odôvodnenie konkrétnych aktivít, na ktoré sa dotácia podľa § 106 požaduje, vrátane označenia oblasti podľa odseku 2 písm. a) a časový harmonogram ich uskutočnenia,
b)
rozpočet príjmov a výdavkov súvisiaci s finančným zabezpečením činností, na ktoré žiadateľ žiada o poskytnutie dotácie podľa § 106, z toho osobitne rozpis na mzdové náklady a ostatné osobné náklady,
c)
výšku požadovanej dotácie podľa § 106,
d)
údaje podľa osobitného predpisu49d) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo k stavbe alebo doklad preukazujúci nájomný vzťah k pozemku alebo k stavbe, ak je predmetom žiadosti o dotáciu dotácia na uskutočnenie stavby alebo dotácia na zmenu stavby,
e)
ciele, ktoré plánuje žiadateľ dosiahnuť, a merateľné ukazovatele s cieľovými hodnotami, podľa ktorých je možné posúdiť úspešnosť naplnenia cieľov,
f)
informáciu o ďalších výzvach, grantových schémach a dotačných schémach, v ktorých sa žiadateľ uchádza alebo uchádzal o získanie dotácie podľa § 106 alebo o získanie dotácie z verejných prostriedkov,
g)
súhlas žiadateľa so zverejnením poskytnutých údajov,
h)
ďalšie údaje podľa výzvy.
(4)
Prílohami k žiadosti o dotáciu sú okrem náležitostí podľa osobitného predpisu49e) aj
a)
popis hlavného predmetu činnosti žiadateľa a informácie o najvýznamnejších dosiahnutých výsledkoch za tri kalendárne roky predchádzajúce kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o dotáciu,
b)
čestné vyhlásenie žiadateľa, že všetky ním poskytnuté údaje sú úplné a pravdivé,
c)
potvrdenie o zabezpečení spolufinancovania zo zdrojov žiadateľa, ak je spolufinancovanie požadované, a
d)
potvrdenie vysokých škôl podľa odseku 7 o podpore poskytnutia dotácie podľa § 106, ak je ich podpora požadovaná.
(5)
Ak žiadateľ doručí dve a viac žiadostí o dotáciu na základe jednej výzvy, jeho žiadosti o dotáciu ministerstvo školstva zamietne.
(6)
Ak ministerstvo školstva zistí formálne nedostatky v žiadosti o dotáciu alebo v jej prílohách, informuje o tom žiadateľa. Žiadateľ do desiatich pracovných dní od odoslania informácie o zistení formálnych nedostatkov v jeho žiadosti o dotáciu vykoná nápravu, inak ministerstvo školstva žiadosť o dotáciu zamietne.
(7)
Ministerstvo školstva môže podmieniť poskytnutie dotácie podľa § 106 žiadateľovi získaním súhlasného vyjadrenia vysokých škôl s podanou žiadosťou o dotáciu. Ak sa na poskytnutie dotácie podľa § 106 vyžaduje súhlasné vyjadrenie vysokých škôl, ministerstvo školstva vo výzve oznámi ich počet alebo aj ich názvy.
(8)
Ministerstvo školstva môže zrušiť vyhlásenú výzvu. O zrušení výzvy ministerstvo školstva písomne informuje žiadateľov.
§106b Postup pri poskytovaní dotácie zo štátneho rozpočtu na iné činnosti súvisiace s vysokým školstvom
(1)
Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo školstva.
(2)
Komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jeden člen je navrhnutý orgánom reprezentácie vysokých škôl. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť
a)
žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi,
b)
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,
c)
v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi.
(3)
Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí o dotáciu nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve.
(4)
Na žiadosti o dotáciu vyhodnocované len na základe kritérií, pri ktorých možno priradiť bodové hodnotenie len jedným spôsobom na základe objektívne overiteľných údajov, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.
(5)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje
a)
zoznam žiadateľov, ktorým poskytlo dotáciu podľa § 106, a jej výšku,
b)
zoznam žiadateľov, ktorým neposkytlo dotáciu podľa § 106, s uvedením dôvodu jej neposkytnutia,
c)
vyhodnotenie výsledkov dosiahnutých už poskytnutými dotáciami, ak nimi ministerstvo školstva disponuje,
d)
informáciu o tom, kedy ministerstvo školstva rozhodlo o poskytnutí dotácie alebo neposkytnutí dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená na vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu, a zdôvodnenie tohto rozhodnutia,
e)
zloženie komisie zriadenej na vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu.
(6)
(7)
Na poskytnutie dotácie podľa § 106 nie je právny nárok.
(8)
Ministerstvo školstva oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o dotáciu písomne. V rozhodnutí o neposkytnutí dotácie podľa § 106 ministerstvo školstva uvedie aj odôvodnenie.
(9)
Dotácia podľa § 106 sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a žiadateľom, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje zmluvných strán,
b)
bankové spojenie a číslo bankového účtu žiadateľa,
c)
výšku schválenej dotácie podľa § 106,
d)
účel, na ktorý sa dotácia podľa § 106 poskytuje,
e)
podmienky a termín použitia dotácie podľa § 106, najmä požiadavku na spolufinancovanie, ciele a merateľné ukazovatele,
f)
termín zúčtovania dotácie podľa § 106,
g)
termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo bankového účtu ministerstva školstva, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
h)
termín poukázania výnosov a číslo účtu ministerstva školstva v Štátnej pokladnici, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
i)
podmienky poskytnutia dotácie podľa § 106, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov,
j)
spôsob kontroly použitia poskytnutej dotácie podľa § 106,
k)
výšku a spôsob preukazovania použitia finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak sa na uskutočnenie účelu dotácie podľa § 106 spolufinancovanie vyžaduje,
l)
dôvod a spôsob odstúpenia od zmluvy,
m)
vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára,
n)
ďalšie údaje, ak to vyplýva z právnych predpisov alebo ak sa tak zmluvné strany dohodnú.
(10)
Príjemca dotácie podľa § 106 je povinný v lehote troch mesiacov od skončenia čerpania dotácie podľa § 106 doručiť ministerstvu školstva správu, ktorá preukáže účel použitia poskytnutej dotácie podľa § 106 a súlad jej použitia so schválenou žiadosťou o dotáciu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.49f)
DVANÁSTA ČASŤ | REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL
§107 Reprezentácia vysokých škôl
(1)
Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:
a)
Rada vysokých škôl,
b)
Študentská rada vysokých škôl,
c)
Slovenská rektorská konferencia.
(2)
Minister školstva predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone (§ 88a ods. 3, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3). Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.
(3)
Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.
(4)
Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy. Študentskú radu vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí:
a)
jeden zástupca zvolený študentskou časťou akademického senátu vysokej školy,
b)
ďalší zástupcovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy zvolení študentskou časťou akademickej obce vysokej školy, a to z každých i započatých 2000 zapísaných študentov jeden zvolený zástupca.
(5)
Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky.
(6)
Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.
(7)
Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.28) Ministerstvo školstva finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.
TRINÁSTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
§108
(1)
Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) okrem
a)
rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a,
b)
rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a,
c)
rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96,
d)
rozhodovania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti podľa § 108f ods. 1,
e)
rozhodovania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti podľa § 108f ods. 2,
f)
rozhodovania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ podľa § 108f ods. 3,
g)
rozhodovania o podaní návrhu na odvolanie profesora podľa § 108f ods. 4.
(2)
(3)
(4)
Verejné vysoké školy sú oprávnené používať štátny znak spôsobom ustanoveným osobitným predpisom50b) rovnako ako štátne vysoké školy.
(5)
Verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy
a)
sú oprávnené používať na dokladoch o absolvovaní štúdia štátny znak a okrúhlu pečiatku so štátnym znakom a
b)
používajú na rozhodnutiach vydávaných podľa všeobecného predpisu o správnom konaní okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.
(6)
Na účely zabezpečovania úloh vysokej školy, najmä rozhodovania v prijímacom konaní, rozhodovania vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, vydávania dokladov o štúdiu a vydávania dokladov o absolvovaní štúdia je vysoká škola oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
(7)
Vysoká škola je na účely prideľovania ubytovania študentovi so špecifickými potrebami oprávnená spracúvať aj údaje o osobnom asistentovi študenta so špecifickými potrebami v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, pohlavie, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty; tieto údaje poskytuje vysokej škole študent alebo jeho osobný asistent.
(8)
Vysoká škola je oprávnená zo vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely. Vysoká škola môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos prednášky alebo verejnej časti štátnej skúšky alebo verejný prenos verejnej časti rigoróznej skúšky, verejnej časti obhajoby rigoróznej práce, obhajoby habilitačnej práce, habilitačnej prednášky a inauguračnej prednášky.
(9)
Verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Verejná časť obhajoby habilitačnej práce, habilitačná prednáška a inauguračná prednáška sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný audiovizuálny priamy prenos.
(10)
Zasadnutie akademického senátu vysokej školy, akademického senátu fakulty a správnej rady verejnej vysokej školy sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Zasadnutie kolektívneho orgánu vysokej školy alebo fakulty možno uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie bez fyzickej prítomnosti vrátane tajného hlasovania, ak to technické podmienky umožňujú.
(11)
Na účely prezentácie vysokej školy alebo fakulty je vysoká škola a fakulta oprávnená v časopise, ktorý vydáva, publikovať články, rozhovory, prezentačné fotografie a údaje dotknutých zamestnancov a študentov v rozsahu meno, priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť, názov študijného programu, na štúdium ktorého je študent zapísaný, názov fakulty, ktorá tento študijný program uskutočňuje, a názov študijného odboru, v ktorom sa tento študijný program uskutočňuje, názov pracoviska zamestnanca, jeho pracovné zaradenie alebo funkciu.
(12)
Na účely ochrany bezpečnosti osôb a majetku je vysoká škola oprávnená pri riadení prístupu do svojich objektov a miestností spracúvať meno a priezvisko študenta, údaj o tom, či ide o študenta príslušnej vysokej školy a fakulty, číslo preukazu študenta, čas príchodu a čas odchodu; tieto údaje možno na účel podľa prvej vety spracúvať najviac po dobu šiestich mesiacov.
(13)
Na účely prevádzkovania registrov, ktorých správcom je ministerstvo školstva, môže prevádzkovateľ príslušného registra využívať príslušné údaje z registra zamestnancov a centrálneho registra študentov.
§108a Centrálny register evidencie publikačnej činnosti
(1)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo školstva. V centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti sa zaznamenávajú údaje o výstupoch publikačnej činnosti zamestnancov a študentov študijného programu tretieho stupňa verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl a publikované ohlasy na tieto výstupy publikačnej činnosti.
(2)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely a prezentáciu výskumnej, vývojovej a odbornej aktivity vysokej školy.
(3)
V centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti sa zaznamenávajú údaje, ktoré jednoznačne identifikujú autorov, výstupy publikačnej činnosti zaradené v kategóriách evidencie a ohlasy na tieto výstupy publikačnej činnosti. Meno, priezvisko a rodné priezvisko autora sa zverejňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup.38b) O autorovi, ktorý je zamestnancom príslušnej vysokej školy alebo študentom príslušnej vysokej školy, sa na účel jednoznačnej identifikácie autora a na účel overenia správnosti zaznamenania výstupu publikačnej činnosti okrem mena, priezviska a rodného priezviska spracúvajú aj
a)
rok narodenia,
b)
pseudonym,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
d)
súčasť vysokej školy, na ktorej je autor zaradený; ak ide o zamestnanca, ktorý je zaradený na fakulte, aj súčasť fakulty,
e)
týždenný pracovný čas, ak ide o zamestnanca,
f)
dátum vzniku pracovného pomeru a dátum skončenia pracovného pomeru, ak ide o zamestnanca,
g)
forma štúdia, ak ide o študenta,
h)
identifikačné číslo v knižnično-informačnom systéme vysokej školy,
i)
identifikačné číslo v medzinárodných knižnično-informačných databázach,
j)
identifikačné číslo z registra zamestnancov a z centrálneho registra študentov.
(4)
Vysoká škola zodpovedá za zaznamenávanie údajov do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti, za ich ročnú aktualizáciu a správnosť.
(5)
Vysoká škola zaznamenáva údaje do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Vysoká škola k zaznamenávaným údajom o druhoch výstupov publikačnej činnosti vymedzených v metodike podľa odseku 8 pripája aj výstup publikačnej činnosti v elektronickej podobe; ak ho vysoká škola nepripojí v lehote podľa prvej vety, príslušný záznam nebude overený podľa § 108c ods. 1 a vysoká škola túto skutočnosť vyznačí v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti.
(6)
Údaje v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a správnosť zaradenia výstupu publikačnej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa odseku 8, do kategórie evidencie sú overované prevádzkovateľom tohto registra a odborným hodnotiteľským orgánom prevádzkovateľa, ktorého členov vymenúva a odvoláva prevádzkovateľ tohto registra.
(7)
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register publikačnej činnosti, spracúva a overuje právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti.
(8)
Na účely evidencie a kategorizácie výstupov publikačnej činnosti ministerstvo školstva vedie a každoročne na návrh prevádzkovateľa centrálneho registra publikačnej činnosti aktualizuje
a)
zoznam zahraničných vydavateľstiev vedeckej literatúry, ktoré uskutočňujú recenzné konanie, a
b)
metodiku evidencie publikačnej činnosti.
(9)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o kategóriách evidencie publikačnej činnosti a ohlasov publikačnej činnosti, o dokumentácii predkladanej autorom výstupu publikačnej činnosti vysokej škole k jeho zaradeniu do príslušnej kategórie, o povinných údajoch, ktoré sa zapisujú do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania, lehote na zápis, aktualizáciu, overenie a hodnotenie.
§108b Centrálny register evidencie umeleckej činnosti
(1)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je ministerstvo školstva. V centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti sa zaznamenávajú údaje o zverejnených umeleckých dielach a umeleckých výkonoch a publikované ohlasy na umelecké diela a umelecké výkony
a)
zamestnancov verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl, ktorí zabezpečujú výučbu predmetu, ktorý obsahuje umeleckú činnosť, a
b)
študentov verejných vysokých škôl, štátnych vysokých škôl a súkromných vysokých škôl zapísaných na študijný program tretieho stupňa, ktorý obsahuje umeleckú činnosť.
(2)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti slúži najmä na zabezpečenie štatistického zisťovania, rozpočtové účely a prezentáciu umeleckej aktivity vysokej školy.
(3)
V centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti sa zaznamenávajú údaje, ktoré jednoznačne identifikujú autorov, vytvorené umelecké diela a umelecké výstupy zaradené v kategóriách evidencie a ohlasy na tieto umelecké diela a umelecké výstupy. Meno, priezvisko a rodné priezvisko autora sa zverejňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup.38b) O autorovi, ktorý je zamestnancom príslušnej vysokej školy alebo študentom príslušnej vysokej školy, sa na účel jednoznačnej identifikácie autora a na účel overenia správnosti zaznamenania umeleckého diela a umeleckého výstupu okrem mena, priezviska a rodného priezviska spracúvajú aj
a)
rok narodenia,
b)
pseudonym,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť,
d)
súčasť vysokej školy, na ktorej je autor zaradený; ak ide o zamestnanca, ktorý je zaradený na fakulte, aj súčasť fakulty,
e)
týždenný pracovný čas, ak ide o zamestnanca,
f)
dátum vzniku pracovného pomeru a dátum skončenia pracovného pomeru, ak ide o zamestnanca,
g)
forma štúdia, ak ide o študenta,
h)
zameranie umeleckej činnosti,
i)
názov študijného programu, v ktorom autor zabezpečuje výučbu, ak ide o zamestnanca vysokej školy, alebo na štúdium ktorého je autor zapísaný, ak ide o študenta,
j)
identifikačné číslo z registra zamestnancov a identifikačné číslo z centrálneho registra študentov.
(4)
Vysoká škola zodpovedá za zaznamenávanie údajov do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti, za ich ročnú aktualizáciu a správnosť.
(5)
Vysoká škola zaznamenáva údaje do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Vysoká škola k zaznamenávaným údajom o druhoch výstupov umeleckej činnosti vymedzených v metodike podľa odseku 8 pripája aj dokumentáciu o príslušných umeleckých dielach a umeleckých výkonoch v elektronickej podobe; ak ju vysoká škola nepripojí v lehote podľa prvej vety, prevádzkovateľ centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti príslušný výstup umeleckej činnosti z centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti vyradí.
(6)
Údaje v centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti a správnosť zaradenia výstupu umeleckej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa odseku 8, do kategórie evidencie sú overované prevádzkovateľom tohto registra a odborným hodnotiteľským orgánom prevádzkovateľa, ktorého členov vymenúva a odvoláva prevádzkovateľ tohto registra.
(7)
Centrálny register evidencie umeleckej činnosti prevádzkuje a údaje, ktoré obsahuje centrálny register umeleckej činnosti, spracúva a overuje právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti.
(8)
Na účely evidencie a kategorizácie výstupov umeleckej činnosti ministerstvo školstva vedie a každoročne na návrh prevádzkovateľa centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti aktualizuje
a)
zoznam podujatí a inštitúcií za každú umeleckú oblasť, ktoré sa na tieto účely považujú za renomované, a
b)
metodiku evidencie umeleckej činnosti.
(9)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o kategóriách evidencie umeleckej činnosti, kategóriách ohlasov umeleckej činnosti, o dokumentácii predkladanej autorom výstupu umeleckej činnosti vysokej škole k jeho zaradeniu do príslušnej kategórie, o povinných údajoch, ktoré sa zapisujú do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania, lehote na zápis, aktualizáciu, overenie a hodnotenie.
§108c
(1)
Prevádzkovateľ príslušného registra overuje z formálneho hľadiska a obsahového hľadiska správnosť kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa § 108a ods. 8, alebo kategórie evidencie výstupu umeleckej činnosti, ktorého druh je vymedzený v metodike podľa § 108b ods. 8, zaznamenaného do príslušného registra vysokou školou; správnosť kategórie evidencie z obsahového hľadiska overuje prostredníctvom hodnotiteľského orgánu.
(2)
Ak výstup publikačnej činnosti alebo výstup umeleckej činnosti nie je zaradený v správnej kategórii evidencie z formálneho hľadiska, prevádzkovateľ príslušného registra vykoná zmenu kategórie evidencie; vykonanie takej zmeny nie je možné namietať. O zmene kategórie evidencie prevádzkovateľ príslušného registra informuje vysokú školu a zmenu zdôvodní.
(3)
Ak výstup publikačnej činnosti alebo výstup umeleckej činnosti nie je na základe vyjadrenia hodnotiteľského orgánu zaradený v správnej kategórii evidencie z obsahového hľadiska, prevádzkovateľ príslušného registra navrhne vysokej škole zmenu kategórie evidencie. V odôvodnení návrhu na zmenu kategórie evidencie prevádzkovateľ uvedie najmä, aké skutočnosti boli podkladom pre návrh na zmenu kategórie evidencie. Návrh na zmenu kategórie evidencie oznamuje prevádzkovateľ príslušného registra vysokej škole.
(4)
Vysoká škola má právo prostredníctvom svojej akademickej knižnice podať prevádzkovateľovi príslušného registra námietky k návrhu na zmenu kategórie evidencie podľa odseku 3 do 20 pracovných dní odo dňa jeho doručenia; tieto námietky prevádzkovateľ príslušného registra postúpi na vyjadrenie hodnotiteľskému orgánu. Hodnotiteľský orgán sa k námietke podľa prvej vety vyjadrí do 60 pracovných dní od jej doručenia; ak sa hodnotiteľský orgán v tejto lehote nevyjadrí, zaradenie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti zostáva v kategórii evidencie navrhnutej a zaznamenanej vysokou školou do príslušného registra. Ak hodnotiteľský orgán vyhovie námietkam vysokej školy, odôvodnenie vyjadrenia nie je potrebné, inak v odôvodnení uvedie najmä, aké skutočnosti boli podkladom pre vyjadrenie a ako sa vysporiadal s námietkami.
(5)
Proti vyjadreniu hodnotiteľského orgánu k námietkam podľa odseku 4 nie je možné podať opravný prostriedok.
(6)
Prevádzkovateľ príslušného registra vykoná zmenu kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti v príslušnom registri, ak
a)
vysoká škola nedoručí prevádzkovateľovi príslušného registra námietky k návrhu na zmenu kategórie evidencie výstupu publikačnej činnosti alebo výstupu umeleckej činnosti v lehote podľa odseku 4 alebo
b)
hodnotiteľský orgán nevyhovie námietkam vysokej školy podľa odseku 4.
§108d
(1)
Na účely hodnotenia výskumných projektov a umeleckých projektov v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva, na administratívne účely a štatistické účely súvisiace s týmto hodnotením a na účely súvisiace s poskytovaním dotácie podľa § 89 ods. 5 a § 91 ods. 2 ministerstvo školstva spracúva o osobách uvedených v príslušnom projekte, osobách, ktoré posudzujú výskumné projekty a umelecké projekty, a osobách administrujúcich výskumné projekty a umelecké projekty najmä
a)
meno,
b)
priezvisko,
c)
rodné priezvisko,
d)
akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul, vedeckú hodnosť a rok ich udelenia,
e)
pohlavie,
f)
dátum narodenia,
g)
názov odboru vedy a techniky a jeho číselný kód,50c) v ktorom uskutočňuje výskum a vývoj,
h)
telefónne číslo a adresu elektronickej pošty,
i)
názov a adresu pracoviska,
j)
pracovné zaradenie alebo funkciu.
(2)
Na účely súvisiace s hodnotením výskumných projektov a umeleckých projektov v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva môže ministerstvo školstva využívať údaje z registra zamestnancov, centrálneho registra študentov, centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti a centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti v plnom rozsahu.
(3)
Údaje podľa odseku 1 písm. a), b), c), d), g), i) a j) sa sprístupňujú bez obmedzenia spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu.38b)
§108e Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
(1)
Funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej školy, členov akademického senátu fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy, členov vedeckej rady fakulty alebo členov správnej rady verejnej vysokej školy, ktoré uplynie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“), sa skončí uplynutím posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po skončení krízovej situácie, ak technické podmienky neumožňujú zvoliť alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu. Ak počas tohto obdobia bude zvolený alebo vymenovaný nový člen príslušného orgánu, funkčné obdobie doterajšieho člena príslušného orgánu uplynie dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený alebo vymenovaný.
(2)
V čase krízovej situácie možno vzdelávacie činnosti uskutočňované prezenčnou metódou uskutočňovať dištančnou metódou.
(3)
V čase krízovej situácie, najmä ak sa v súlade s osobitným predpisom50d) zmení organizácia školského roka alebo sa zruší časť skúšky alebo forma skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, môže vysoká škola zmeniť informácie uvedené v § 57 ods. 5 a zverejniť ich aj v inej lehote, ako je ustanovená v § 57 ods. 5. Zmenu informácií možno vykonať aj opakovane. Na zmenu informácií sa nevyžaduje schválenie akademickým senátom vysokej školy alebo akademickým senátom fakulty. Ak ide o zmenu termínu, vysoká škola ju zverejní najneskôr 14 dní pred týmto termínom.
(4)
Ak z dôvodu krízovej situácie nemohol študent riadne skončiť štúdium v lehote podľa § 65 ods. 2, rektor môže na odôvodnenú žiadosť študenta mimoriadne predĺžiť štúdium nad rozsah ustanovený v § 65 ods. 2 a určiť študentovi lehotu, o ktorú sa štúdium predĺži.
(5)
V čase krízovej situácie možno vykonať štátnu skúšku, rigoróznu skúšku, obhajobu rigoróznej práce, obhajobu habilitačnej práce, habilitačnú prednášku a inauguračnú prednášku prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie bez fyzickej prítomnosti.
(6)
V čase krízovej situácie sa verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich zvukový záznam dostupný verejnosti na vypočutie v priestoroch vysokej školy počas troch mesiacov od skončenia krízovej situácie.
(7)
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa uzatvorený na dobu určitú, ktorého dohodnutá doba uplynie v čase krízovej situácie, možno bez výberového konania predĺžiť do uplynutia posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po skončení krízovej situácie.
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§109 Transformácia študijných odborov
(1)
Vysoké školy môžu od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.
(2)
Ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v ktorom nemá priznané právo konať štátne skúšky, požiada do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyhovie, je vysoká škola povinná ponúknuť do začiatku akademického roku 2003/2004 študentom príslušného študijného odboru možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom odbore, ktorý je čo najbližší pôvodnému a v ktorom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje rovnako aj na študentov doktorandského štúdia.
(3)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(4)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(5)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch doktorského štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2012, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(6)
Práva konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(7)
Od 1. januára 2005 zaniká právo vysokých škôl a fakúlt uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa doterajších predpisov. Habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov, ktoré začali pred týmto dňom, sa ukončia v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. decembra 2005. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu skončené, sa zastavujú.
(8)
§ 83 ods. 11 sa vzťahuje aj na práva uvedené v odsekoch 3 až 6.
§109a
(1)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské doktorské vzdelávanie v študijnom odbore stomatológia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné prijímať študentov na toto štúdium podľa doterajšieho študijného programu len do akademického roka 2003/2004.
(2)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské magisterské vzdelávanie v študijnom odbore farmácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(3)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo a v študijnom odbore ošetrovateľstvo-rehabilitácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aby bolo možné získať vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo len oddelene od získania vysokoškolského vzdelania v akomkoľvek inom študijnom odbore.
(4)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore pôrodná asistencia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(5)
Povinnosť prispôsobiť študijné programy podľa odsekov 1 až 4 sa vzťahuje na všetky formy štúdia s tým, že inú ako dennú formu štúdia určeného na prípravu študentov na výkon zdravotníckeho povolania možno uskutočňovať len po priznaní práva uskutočňovať príslušný študijný program ministerstvom (§ 83 ods. 1). Ministerstvo môže priznať právo len po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva zdravotníctva.
§110 Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
(1)
Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol podľa doterajších predpisov priznaný titul „bakalár" sú oprávnení používať akademický titul „bakalár" podľa § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa § 52 ods. 1.
(2)
Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1.
(3)
Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola podľa predchádzajúcich predpisov51) udelená vedecká hodnosť „kandidát vied" alebo ktorým bol podľa doterajších predpisov51) priznaný akademicko-vedecký titul „doktor" a vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor" podľa § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpirantúry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantúre podľa neskorších predpisov52) alebo ktorým bol priznaný podľa doterajších predpisov akademicko-umelecký titul „doktor" a umelecko-akademická hodnosť „artis doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor umenia" podľa § 54 ods. 15. Vzdelanie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa podľa § 54 ods. 1.
(4)
Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa predchádzajúcich predpisov zostávajú nedotknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied" (v skratke „CSc.") a „doktor vied" (v skratke „DrSc.") zostávajú nedotknuté.
(5)
Akademické tituly „magister" (v skratke „Mgr."), „magister umenia" (v skratke „Mgr. art."), „inžinier" (v skratke „Ing."), „inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch."), „doktor všeobecného lekárstva" (v skratke „MUDr.") a „doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke „MVDr.") sú oprávnení používať absolventi vysokých škôl, ktorí skončili štúdium podľa doterajších predpisov a nebol im priznaný akademický titul. Ustanovenie sa nevzťahuje na absolventov Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
§111 Transformácia existujúcich vysokých škôl
(1)
Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými školami vysoké školy uvedené v prílohe č. 1, štátnymi vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vysoké školy uvedené v prílohe č. 2 a súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená v prílohe č. 3. Všetky vysoké školy uvedené v prílohách č. 1 až 3 okrem Vysokej školy manažmentu v Trenčíne sa stávajú univerzitnými vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou.
(2)
Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do 1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona.
(3)
Platnosť vymenovania alebo voľby akademických funkcionárov a akademických orgánov a ich funkčné obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté.
(4)
Funkčné obdobia rektorov a dekanov ustanovených podľa doterajších predpisov sa na účely tohto zákona započítavajú ako funkčné obdobia v príslušnej akademickej funkcii.
(5)
Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe č. 1, prechádzajú na príslušnú vysokú školu.
(6)
Študenti študujúci na vysokých školách uvedených v prílohách č. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi podľa tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykonať ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.
(7)
Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vysokých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom týchto vysokých škôl, ich fakúlt a súčastí.
(8)
V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole, môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funkcie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu výberové konanie.
(9)
V období do nadobudnutia účinnosti nového štatútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach podľa § 23 ods. 1 písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:
a)
uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002; rozšíriť tento rozsah možno len so súhlasom rektora,
b)
vykonávať podnikateľskú činnosť (§ 18); v tomto období môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti novú zmluvu len do celkového objemu 33 194,00 eur; zmluvu presahujúcu objem 33 194,00 eur môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti len so súhlasom rektora,
c)
spolupracovať s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí; dohody o spolupráci so zahraničnými subjektami uzavreté v tomto období dáva fakulta na vedomie rektorovi,
d)
určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium,
e)
určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002.
§112 Prechod majetku
(1)
Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola spravovať majetok štátu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis.53)
(2)
Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu.
§113 Ostatné prechodné ustanovenia
(1)
Vymenovanie členov, predsedu a podpredsedu Akreditačnej komisie podľa § 81 sa uskutoční do 31. mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie členovia Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov. Jednu tretinu členov Akreditačnej komisie navrhne minister z členov Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov.
(2)
Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexných akreditácií vysokých škôl podľa § 84 ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné akreditácie činností vysokých škôl podľa § 84 v nadväznosti na termíny na predkladanie podkladov podľa § 84 ods. 2 začne Akreditačná komisia uskutočňovať po 1. januári 2004.
(3)
Platnosť ustanovenia osobitného predpisu54) o vedení účtu osobitného financovania vysokej školy sa predlžuje až do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zostatok na účte osobitného financovania ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v roku 2002.
(4)
Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na občanov členských štátov Európskej únie tento zákon vzťahovať rovnako ako na občanov Slovenskej republiky.
§113a Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy zosúladia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a predložia vnútorné predpisy podliehajúce registrácii ministerstvom do 31. marca 2008.
(2)
Súkromné vysoké školy ustanovia orgány akademickej samosprávy podľa § 47a do 31. augusta 2008. Do ustanovenia orgánov akademickej samosprávy súkromná vysoká škola postupuje v súlade s registrovaným znením vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Konanie o udelení štátneho súhlasu podľa § 47, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2007, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(4)
Akreditačná komisia požiada o stanovisko ministerstvo zdravotníctva podľa § 83 ods. 13 pred vyjadrením podľa § 82 ods. 2 písm. a) aj k žiadostiam, ktoré jej boli doručené pred 1. septembrom 2007 a ku ktorým sa zatiaľ nevyjadrila.
(5)
Vysoké školy zosúladia poskytovanie študijných programov v dennej forme štúdia s § 60 ods. 2 najneskôr do vykonania ich najbližšej komplexnej akreditácie, ktorá sa uskutoční po 1. septembri 2008.
(6)
Pracovnoprávne vzťahy uzatvorené na funkciu hosťujúceho docenta pred 1. septembrom 2007 zostávajú v platnosti, najdlhšie do doby skončenia ich platnosti.
(7)
Ak občan študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobe štúdia na účely odsekov 10 až 13 a § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v niektorom zo študijných programov len časť akademického roka, na účely odsekov 10 až 13 a § 92 sa táto doba zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(8)
Na účely tohto zákona sa bakalársky druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov považuje za štúdium študijného programu prvého stupňa, magisterský druh štúdia, inžiniersky druh štúdia a doktorský druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov za štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3. Ak študent pokračoval v inžinierskom druhu štúdia alebo v magisterskom druhu štúdia po predchádzajúcom absolvovaní bakalárskeho štúdia podľa predchádzajúcich predpisov, považuje sa toto jeho nadväzujúce štúdium za štúdium študijného programu druhého stupňa. Ustanovená dĺžka štúdia podľa predchádzajúcich predpisov sa považuje za štandardnú dĺžku štúdia podľa tohto zákona.
(9)
Ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne.
(10)
Študent podľa odseku 9 je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa. Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne. Ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch prvého stupňa. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 presahujúca tri roky sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch druhého stupňa. Ak ide o študentov študijných programov podľa § 53 ods. 3, v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj doba, počas ktorej boli zapísaní na štúdium študijných programov prvého stupňa a študijných programov druhého stupňa.
(11)
Ak povinnosť uhradiť školné vznikne študentovi podľa odseku 9 počas akademického roka, uhradí adekvátnu časť určeného školného podľa počtu mesiacov zostávajúcich do skončenia príslušného akademického roka.
(12)
Ustanovenia odseku 10 sa nevzťahujú na študentov doktorandských študijných programov v dennej forme štúdia, ktorým nevzniká povinnosť uhradiť školné ani v prípade prekročenia štandardnej dĺžky štúdia.
(13)
O žiadostiach štátnych vysokých škôl podľa § 83, ktoré boli Akreditačnej komisii doručené pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne príslušné ministerstvo alebo minister podľa doterajších predpisov.
(14)
Ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva doručia ministerstvu do 31. decembra 2007 ich potvrdené kópie rozhodnutí o akreditácii jednotlivých činností štátnych vysokých škôl, ktoré vydali podľa doterajších predpisov.
(15)
Začlenenie vysokých škôl podľa tohto zákona sa vykoná na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy na jej začlenenie podľa § 84 do 1. septembra 2009. Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexnej akreditácie činností vysokej školy (§ 84 ods. 3) na jej začlenenie podľa tohto zákona do 31. decembra 2007.
§113aa
Požiadavka jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe podľa § 57 ods. 7 sa nevzťahuje na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch v externej forme štúdia pred 1. septembrom 2008, a na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo v dennej forme štúdia pred 1. septembrom 2008.
§113ab Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2010
(1)
Vysoké školy doručia Akreditačnej komisii hodnotiacu správu podľa § 87a ods. 2 najneskôr do 31. augusta 2012.
(2)
Majetok štátu v správe ministerstva uvedený v prílohe č. 5 časti A prechádza od 1. januára 2010 do majetku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
(3)
Majetok štátu v správe Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice uvedený v prílohe č. 5 časti B prechádza od 1. januára 2010 do majetku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
§113ac Prechodné ustanovenie účinné od 1. októbra 2010
Vysoké školy zosúladia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a do 30. novembra 2010 predložia vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona na registráciu ministerstvom.
§113aca Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. mája 2011
Študent verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, ktorý bol prijatý na bezplatný študijný program v externej forme štúdia podľa doterajších predpisov, dokončí toto štúdium bezplatne; to neplatí, ak mu počas štúdia vznikne povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5 alebo ods. 6.
§113ad Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. septembra 2011
Na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá má byť uchovávaná v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác podľa právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2011, a na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá bola zaslaná do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác pred 1. septembrom 2011, sa vzťahuje právna úprava účinná do 1. septembra 2011.
§113ae Prechodné ustanovenie účinné od 1. apríla 2012
Právnické osoby, ktorým bol udelený štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola, zosúladia svoj názov s názvom, pod ktorým sú oprávnené pôsobiť ako súkromná vysoká škola, do 31. augusta 2012.
§113af Prechodné ustanovenie k právnym úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Podmienky na riadne skončenie štúdia pre študentov prijatých na štúdium akreditovaných študijných programov podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012 vrátane charakteristiky predmetov a štandardnej dĺžky štúdia zostávajú zachované.
(2)
Prijímacie konanie na štúdium, ktoré sa má začať od začiatku akademického roka 2013/2014, sa dokončí podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(3)
Vysoká škola môže od akademického roka začínajúceho po skončení najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy prijímať študentov na štúdium študijných programov v externej forme štúdia len na študijné programy so štandardnou dĺžkou štúdia podľa predpisu účinného od 1. januára 2013; náležitosti podľa § 57 ods. 5 zverejní vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, aj ak ide o bakalársky študijný program v externej forme štúdia alebo študijný program podľa § 53 ods. 3 v externej forme štúdia.
(4)
Na účely § 56 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa za každý akademický rok štúdia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, ktoré nebolo uskutočňované v kreditovom systéme, alebo štúdia absolvovaného v zahraničí rovnocenného so štúdiom v dennej forme štúdia zohľadňuje 60 kreditov.
(5)
Výška ročného školného na študijné programy na akademický rok 2013/2014 sa určí podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(6)
Povinnosť uhradiť ročné školné na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách podľa predpisu účinného od 1. januára 2013 vzniká najskôr od 1. septembra 2013. Študent, ktorého štúdium začalo skôr ako v akademickom roku 2014/2015 a je zapísaný na štúdium študijného programu, ktorý sa uskutočňuje výlučne v inom ako štátnom jazyku, sa na účely § 92 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2013 považuje za zapísaného na štúdium študijného programu, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku.
(7)
Konania o žiadostiach o registráciu vnútorných predpisov začaté pred 1. januárom 2013 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(8)
Akreditačná komisia upraví plán komplexných akreditácií vypracovaný pred 1. januárom 2013, ak kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy a kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy nie sú známe aspoň jeden rok pred termínmi podľa tohto plánu.
(9)
Vysoká škola v rámci najbližšej komplexnej akreditácie jej činností nepredkladá žiadosť podľa § 83 ods. 1 vzťahujúcu sa na študijný program v externej forme štúdia, ktorý bol akreditovaný na základe žiadosti podľa § 83 ods. 1 podanej do 31. decembra 2012. Zodpovedajúce právo vzťahujúce sa na taký študijný program sa pozastaví k 1. septembru nasledujúcemu po skončení tejto komplexnej akreditácie činností vysokej školy; také právo ostáva v platnosti do dňa jeho odňatia alebo zrušenia študijného programu.
(10)
Ak vysoká škola mala študijný program akreditovaný na základe žiadosti podľa § 83 ods. 1 podanej do 31. decembra 2012 s časovým obmedzením, ktorého platnosť sa skončí pred začatím najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznané právo sa pozastaví ku dňu uplynutia časového obmedzenia.
(11)
Pozastavenie zodpovedajúceho práva podľa odsekov 9 a 10 ministerstvo len vyznačí v registri študijných programov a vysoká škola nie je k takému študijnému programu povinná prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a podať správu o ich výsledku.
(12)
Vysoká škola je povinná študijný program podľa odsekov 9 a 10 zrušiť po skončení komplexnej akreditácie jej činností najneskôr do času zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia takého študijného programu predĺženej o jeden akademický rok okrem prípadov, ak zodpovedajúce právo nebolo odňaté skôr; táto lehota začína plynúť 1. septembra kalendárneho roku, v ktorom skončí komplexná akreditácia jej činností.
(13)
Ustanovenia odsekov 9 až 12 sa nevzťahujú na doktorandské študijné programy, ak sú uskutočňované v súlade s predpisom účinným od 1. januára 2013.
(14)
Doktorandský druh štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za štúdium študijného programu tretieho stupňa podľa predpisu účinného od 1. januára 2013.
(15)
Ustanovenia § 53 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa nevzťahujú na absolventov Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.“.
(16)
Vysoké školy zosúladia do 31. augusta 2013 svoje vnútorné predpisy s predpisom účinným od 1. januára 2013.
§113ag Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Majetok štátu v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach uvedený v prílohe č. 5 časti C prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
§113ah Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2018
(1)
Začlenenie vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy, začlenenie vysokých škôl medzi odborné vysoké školy a začlenenie vysokých škôl, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy alebo medzi odborné vysoké školy podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018, sa zrušuje; názvy vysokých škôl, ktoré vyjadrujú ich začlenenie k 31. októbru 2018, zostávajú zachované.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia študijných programov zapísaných v registri študijných programov k 31. októbru 2018 zostáva zachovaná.
(3)
Do nadobudnutia účinnosti štandardov pre habilitačné konanie a inauguračné konanie je kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkcie
a)
docenta vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“,
b)
profesora vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profesor“.
(4)
Konania podľa § 83 ods. 18 v znení účinnom do 31. októbra 2018 začaté a právoplatne neukončené do 31. októbra 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018.
(5)
Ministerstvo školstva do 30. apríla 2019 zverejní najmenej na 30 dní na svojom webovom sídle návrh dočasných kritérií na udelenie oprávnenia na používanie označenia „výskumná univerzita“; dočasné kritériá zohľadnia hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy v rámci poslednej komplexnej akreditácie činností vysokej školy uskutočnenej podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018. Po vyhodnotení doručených pripomienok schváli dočasné kritériá minister školstva a ministerstvo školstva ich zverejní na svojom webovom sídle do 31. júla 2019. Minister školstva do 31. októbra 2019 udelí vysokým školám, ktoré splnili tieto dočasné kritériá, oprávnenie na používanie označenia „výskumná univerzita“ s platnosťou do zverejnenia prvého vyhodnotenia periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 88a.
(6)
Na účely podľa § 89 sa do zverejnenia prvého vyhodnotenia periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 88a zohľadňuje hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy v rámci poslednej komplexnej akreditácie činností vysokej školy uskutočnenej podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018.
(7)
Vysoká škola zasiela údaje do centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti za rok 2018 do 31. marca 2019 podľa predpisov účinných do 31. októbra 2018. Posúdenie výstupov publikačnej činnosti s rokom vydania 2018 a výstupov umeleckej činnosti za rok 2018 sa vykoná podľa predpisov účinných od 1. novembra 2018.
§113ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2019
(1)
Ak ide o webové sídlo verejnej vysokej školy, ktoré bolo uverejnené pred 1. májom 2019, štandardy pre prístupnosť, funkčnosť a minimálne požiadavky na obsah webových sídiel podľa osobitného predpisu20c) je verejná vysoká škola povinná dodržiavať najneskôr od 23. septembra 2020.
(2)
Verejná vysoká škola je povinná dodržiavať štandardy pre prístupnosť mobilných aplikácií podľa osobitného predpisu20c) najneskôr od 23. júna 2021.
§113aj Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
(1)
Ak funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej školy, členov akademického senátu fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy, členov vedeckej rady fakulty alebo členov správnej rady verejnej vysokej školy uplynulo od 12. marca 2020 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a technické podmienky neumožňujú zvoliť alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu, pôsobnosti člena príslušného orgánu môžu počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 vykonávať aj tie osoby, ktorých funkčné obdobie uplynulo. Ak počas tohto obdobia bude zvolený alebo vymenovaný nový člen príslušného orgánu, výkon pôsobnosti člena príslušného orgánu sa skončí dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený alebo vymenovaný.
(2)
Ak funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej školy, členov akademického senátu fakulty, členov vedeckej rady vysokej školy, členov vedeckej rady fakulty alebo členov správnej rady verejnej vysokej školy uplynie odo dňa účinnosti tohto zákona a technické podmienky neumožňujú zvoliť alebo vymenovať nových členov príslušného orgánu, funkčné obdobie členov príslušného orgánu sa skončí uplynutím posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po skončení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Ak počas tohto obdobia bude zvolený alebo vymenovaný nový člen príslušného orgánu, funkčné obdobie doterajšieho člena príslušného orgánu uplynie dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový člen príslušného orgánu zvolený alebo vymenovaný.
§113ak Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Konanie o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti nemožno začať voči osobe, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa pred 1. januárom 2021.
(2)
Konanie o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti nemožno začať voči osobe, ktorej bol príslušný akademický titul udelený pred 1. januárom 2021.
(3)
Konanie o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ nemožno začať voči osobe, ktorej bol taký titul udelený pred 1. januárom 2021.
(4)
Konanie o podanie návrhu na odvolanie profesora nemožno začať voči osobe, ktorá bola vymenovaná za profesora pred 1. januárom 2021.
§113al Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
Tehotná študentka, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania tehotenského štipendia za študentku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§113b
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§114 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z., zákona č. 284/1997 Z. z. a zákona č. 317/1999 Z. z.
2.
Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky č. 282/1990 Zb. o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru.
3.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 349/1990 Zb. o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 Zb. o akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/1994 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/1995 Z. z.
5.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium.
9.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5836/1982 - 31 o študentských domovoch vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
10.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5463/1982 - 31 o zriaďovaní, zrušovaní a prevádzke študentských jedální a bufetov vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
§114a Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 581/2007 Z. z. o doplňujúcom pedagogickom štúdiu.
§ 114a
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 505/2004 Z. z.
2.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 453/2005 Z. z. o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia.
3.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 358/2006 Z. z., ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití fondov verejnej vysokej školy.
§114b
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 357/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí.
2.
Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení opatrenia č. 356/2008 Z. z., opatrenia č. 328/2009 Z. z., opatrenia č. 590/2009 Z. z. a opatrenia č. 378/2010 Z. z.
§114c Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 238/2005 Z. z. o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní.
§114d Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2018
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 253/2012 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 427/2013 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 53/2018 Z. z.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. III bodov 5 a 7, čl. IV bodu 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. III bod 6 stráca platnosť 31. decembra 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Prešovská univerzita v Prešove
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Trnavská univerzita v Trnave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Žilinská univerzita v Žiline
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Ekonomická univerzita v Bratislave
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Technická univerzita vo Zvolene
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Katolícka univerzita v Ružomberku
Univerzita J. Selyeho
Príloha č. 2 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Príloha č. 3 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM SÚKROMNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne
Príloha č. 4 k zákonu č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 363/2007 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2. 12. 2016).
Príloha č. 5 k zákonu č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 496/2009 Z. z.
A.
ZOZNAM MAJETKU ŠTÁTU V SPRÁVE MINISTERSTVA, KTORÝ PRECHÁDZA OD 1. JANUÁRA 2010 DO MAJETKU SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE
1.
budova v katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto, so súpisným číslom stavby 2741 na parcele č. 10348/1, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva školstva Slovenskej republiky (spoluvlastnícky podiel 1/1), zapísaná na LV č. 5010,
2.
pozemky v katastrálnom území Bratislava – Staré Mesto, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva školstva Slovenskej republiky (spoluvlastnícky podiel 1/1)
a)
parcela č. 7987 s výmerou 564 m2, záhrada,
b)
parcela č. 7989 s výmerou 508 m2, dom a dvor,
c)
parcela č. 7990 s výmerou 753 m2, dom dvor čp. V – 774, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 9435, k. ú. Bratislava,
d)
parcela č. 10348/1 s výmerou 923 m2, zastavané plochy a nádvoria,
e)
parcela č. 10348/2 s výmerou 1 083 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 5010.
B.
ZOZNAM MAJETKU ŠTÁTU V SPRÁVE FAKULTNEJ NEMOCNICE L. PASTEURA KOŠICE, KTORÝ PRECHÁDZA OD 1. JANUÁRA 2010 DO MAJETKU UNIVERZITY PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH
1.
budova v katastrálnom území Terasa, okres Košice II, obec Košice-Západ, so súpisným číslom 2262, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice, druh stavby: teoretické ústavy, postavená na parcele č. 3/11, zapísaná na LV č. 5913 (spoluvlastnícky podiel 1/1),
2.
pozemok v katastrálnom území Terasa, okres Košice II, obec Košice-Západ, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice, zapísaný na LV č. 5913 (spoluvlastnícky podiel 1/1), parcela č. 3/11, s výmerou 6 627 m2.
C.
ZOZNAM MAJETKU ŠTÁTU V SPRÁVE ŠTÁTNEHO VETERINÁRNEHO A POTRAVINOVÉHO ÚSTAVU V KOŠICIACH, KTORÝ PRECHÁDZA OD 1. JANUÁRA 2014 DO MAJETKU UNIVERZITY VETERINÁRSKEHO LEKÁRSTVA A FARMÁCIE V KOŠICIACH
pozemok v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice-Sever, v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach zapísaný na liste vlastníctva č. 12146 (spoluvlastnícky podiel 1/1), parcela č. 5580/3 s výmerou 11 396 m2, ostatné plochy.
1)
Napríklad § 39 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 7 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 2 zákona č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákon č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 302/1990 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 302/1990 Zb.
5a)
§ 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5aa)
§ 3 ods. 2 a 3 zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 28 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
9)
§ 2 ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.
13)
Napríklad zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008).
16)
Zákon č. 431/2002 Z. z.
18)
Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
20)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20a)
20b)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
20c)
§ 24 ods. 1 písm. b) a § 31 písm. k) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
22)
§ 7 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
§ 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
25)
§ 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
28)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
28a)
§ 7 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
28aa)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 33 až 35 zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29)
§ 22 až 26 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29a)
Zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29aa)
30)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 73/1998 v znení neskorších predpisov.
33)
§ 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 351/2005 Z. z.
33c)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34a)
Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
35)
Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
35ab)
35b)
§ 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 345/2021 Z. z.
36a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
37)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
38a)
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
38c)
38g)
§ 8a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
40)
Zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40a)
Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
40b)
Napríklad zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania.
40c)
Napríklad § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 4 ods. 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 3 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
40ca)
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
40cb)
§ 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
40cc)
§ 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 81/2017 Z. z.
40d)
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 311/2001 Z. z.
43)
§ 18 ods. 7 zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.
45a)
§ 1 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 204/2011 Z. z.
45b)
§ 7 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
48)
Zákon č. 396/2012 Z. z.
49)
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
49a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
49aa)
49ab)
§ 12 písm. aa) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 223/2011 Z. z.
49aba)
49abaa)
49b)
§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
49ba)
§ 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49c)
§ 29b ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49d)
§ 60 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
49e)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49f)
Napríklad zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
50a)
Čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).
50b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
50c)
§ 6 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 40/2011 Z. z.
50d)
50e)
Napríklad zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
50f)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
51)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 53/1964 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky č. 302/1990 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky č. 302/1990 Zb.
52)
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
54)
§ 15 zákona č. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2001.
