131/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2008 do 30.04.2008
131
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§1
(1)
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.
(2)
Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.
(3)
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
(4)
Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
a)
výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou,
b)
výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti,
c)
výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d)
rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e)
poskytovaním ďalšieho vzdelávania,1)
f)
prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov základných škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl, spoluprácou pri výchove mimoriadne nadaných žiakov základných škôl a stredných škôl,
g)
prispievaním k prevencii a liečbe ochorení,
h)
zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti,
i)
vytváraním teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre potreby štátnych orgánov obce a vyššieho územného celku,
j)
spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
k)
rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.
§2
(1)
Vysoké školy sú právnické osoby.
(2)
Vysoké školy sú
a)
b)
zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty").
(3)
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania sa podieľajú aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy podľa § 35 a v študijných programoch podľa § 54 aj inštitúcie, ktoré nie sú vysokými školami (ďalej len „nevysokoškolské inštitúcie”) a ktoré získali akreditáciu podľa § 86. Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.1)
(5)
Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov (§ 51). Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch. Študijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku (§ 53 ods. 3). Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program.
(6)
Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa.
(7)
Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy.
(8)
Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.
(9)
Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické obrady.
(10)
Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru vysokej školy podľa § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia. Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na šesť rokov.
(11)
Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.3)
(12)
Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
(13)
Vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) začlenené medzi
a)
univerzitné vysoké školy alebo
b)
odborné vysoké školy.
(14)
Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch stupňov a vykonáva najmä základný výskum. Študijné programy uskutočňuje v nadväznosti na svoje činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo „univerzita", prípadne z neho odvodené tvary slov môže mať vo svojom názve len univerzitná vysoká škola.
(15)
Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého stupňa a vykonáva najmä aplikovaný výskum. Názov odbornej vysokej školy obsahuje slová „odborná vysoká škola".
(16)
Vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, poskytuje vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa, druhého stupňa a v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 a vykonáva najmä základný výskum. Názov vysokej školy, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné spojenie „vysoká škola".
(17)
Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi.
§2a
(1)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") uloží právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky a nie je vysokou školou (§ 2 ods. 2) alebo nie je nevysokoškolskou inštitúciou (§ 2 ods. 4), pokutu v rozsahu od 500 000 Sk do 15 000 000 Sk.
(2)
Pokuta podľa odseku 1 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(3)
Pokutu možno uložiť aj opakovane. Vo výške pokuty sa zohľadní závažnosť, trvanie a následky vykonávania činností podľa odseku 1.
(4)
Právnická osoba uvedená v odseku 1 je povinná do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty ukončiť činnosti, na ktoré podľa tohto zákona má výhradné právo vysoká škola alebo nevysokoškolská inštitúcia.
(5)
Ministerstvo môže uložiť pokutu podľa odseku 1 do jedného roka odo dňa, keď zistilo porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do piatich rokov odo dňa jeho porušenia.
(6)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§3 Akademická obec vysokej školy
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora.
§4 Akademické slobody a akademické práva
(1)
Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a)
sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b)
sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c)
právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,
d)
právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e)
právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f)
právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
(2)
Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
(3)
Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(4)
Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.
DRUHÁ ČASŤ | VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§5 Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
(2)
O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).
(3)
Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak3a); rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.
(4)
Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru.
(5)
Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku 1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).
§6 Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1)
Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a)
vnútorná organizácia,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c)
utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d)
organizácia štúdia,
e)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,
h)
udeľovanie vedecko-pedagogického titulu „docent" a „profesor" (§ 76),
i)
spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými,
j)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k)
hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l)
určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len „školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2)
Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].
(3)
Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4)
Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23.
§7 Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát verejnej vysokej školy,
b)
rektor,
c)
vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy").
§8 Akademický senát verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.
(3)
Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda akademického senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy rektor.
(6)
Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií podľa odseku 3,
c)
skončením pracovného pomeru s verejnou vysokou školou členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy a prerušením alebo skončením štúdia členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
d)
vzdaním sa funkcie člena,
e)
odvolaním člena z funkcie príslušnou časťou akademickej obce verejnej vysokej školy; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. f)],
f)
smrťou člena,
g)
zrušením alebo zlúčením súčastí verejnej vysokej školy, ktorej akademická obec člena zvolila.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až f), zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo.
(8)
Verejná vysoká škola upraví vnútorným predpisom [§ 15 ods. 1 písm. f)] dodatočné zvolenie členov akademického senátu verejnej vysokej školy, ak v priebehu funkčného obdobia akademického senátu vznikne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia akademického senátu zostáva viac ako šesť mesiacov. Funkčné obdobie členov akademického senátu zvolených dodatočne za novozriadenú fakultu trvá do konca príslušného funkčného obdobia akademického senátu.
§9 Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy
a)
schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
b)
schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a i) až l), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. f) a g) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1,
c)
volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; návrh predkladá ministrovi do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Ak po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vysoká škola nemá rektora, navrhuje ministrovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora,
d)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
e)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy,
f)
schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie kolektívne vyjednávať,
g)
vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi,
h)
schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi dvoch členov správnej rady podľa § 40 ods. 2,
i)
schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov akademického senátu verejnej vysokej školy,
j)
schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2 ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,
k)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú rektorom,
l)
pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,
m)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
n)
vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
o)
vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa § 41 ods. 7,
p)
volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
q)
- jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4),
r)
raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke verejnej vysokej školy,
s)
plní iné úlohy podľa tohto zákona.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§10 Rektor
(1)
Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky4) (ďalej len "prezident republiky"). Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister [§ 102 ods. 3 písm. a)]. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy.
(4)
Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora verejnej vysokej školy osoba poverená ministrom na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 102 ods. 3 písm. b)].
(5)
Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.
(6)
Rektor predkladá správnej rade verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy po jeho schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy.
(7)
Rektor udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady podľa § 12 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 30 ods. 1 písm. f) vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“.
(8)
Rektor predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. g)].
(9)
Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty.
(10)
Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(11)
Rektor určuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú súčasťou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)].
§11 Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1)
Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.
(3)
Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.
§12 Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1)
Vedecká rada verejnej vysokej školy
a)
prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b)
pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c)
schvaľuje návrh študijných programov, ak ich prerokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej rady fakulty; na rokovanie vedeckej rady verejnej vysokej školy o návrhu študijných programov sú prizývaní zástupcovia študentov určení študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole [§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
schvaľuje kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu docent“) a kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu profesor“),
f)
prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku v študijných odboroch, v ktorých študijné programy uskutočňuje vysoká škola,
g)
prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v študijnom odbore, v ktorom študijné programy uskutočňuje fakulta, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty. Ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade fakulty,
h)
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
i)
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkcií profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
j)
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
k)
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum" (v skratke „DrSc."),5)
l)
udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa" (v skratke „Dr.h.c."),
m)
navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul „profesor emeritus" podľa § 78 profesorom starším ako 65 rokov,
n)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy.
(2)
Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
§13 Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1)
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
§14 Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1)
Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním. Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. c)].
(2)
Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený priamo rektorovi.
§15 Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút verejnej vysokej školy,
b)
študijný poriadok verejnej vysokej školy,
c)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov,
d)
pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
e)
organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
f)
zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
g)
rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
i)
štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
j)
disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
k)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,
l)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval,
b)
základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest,
c)
ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy,
d)
spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie,
e)
základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou,
f)
rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
g)
rámcové podmienky štúdia cudzincov,
h)
rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92),
i)
rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou,
j)
podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov,
k)
pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov,
l)
základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach,
m)
vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
n)
pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
(3)
Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
§16 Rozpočet verejnej vysokej školy
(1)
Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti si verejná vysoká škola zostavuje rozpočet pozostávajúci z výnosov a nákladov (ďalej len „rozpočet verejnej vysokej školy") na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
(2)
Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendárneho roka vyúčtovanie svojho hospodárenia a zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom ministerstva a predloží ich ministerstvu v termíne určenom ministerstvom.
(3)
Výnosmi verejnej vysokej školy sú
a)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 89 (ďalej len „dotácia"),
b)
školné podľa § 92 ods. 4 až 9 a § 113a ods. 10,
c)
poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 10 až 14 (ďalej len „poplatky spojené so štúdiom"),
d)
výnosy z ďalšieho vzdelávania,1)
e)
výnosy z majetku verejnej vysokej školy,
f)
výnosy z duševného vlastníctva,
g)
výnosy z vlastných finančných fondov,
h)
iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(4)
Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.
(5)
Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti a rozvoja.
(6)
Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy používať ako zdroj financovania aj úvery od bánk5a) na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov.
(7)
Verejná vysoká škola môže prijať úver, len ak
a)
celková suma dlhu verejnej vysokej školy neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89 a
b)
suma ročných splátok úverov vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
(8)
Celkovou sumou dlhu verejnej vysokej školy sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín úverov ku koncu rozpočtového roka.
(9)
Na splátky úverov vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa § 89.
§16a Finančné fondy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto finančné fondy:
a)
rezervný fond,
b)
fond reprodukcie,
c)
štipendijný fond,
d)
fond na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím,
e)
fondy podľa osobitných predpisov.6)
(2)
Finančné fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného celkového hospodárskeho výsledku verejnej vysokej školy (ďalej len „zisk verejnej vysokej školy“), z darov, z dedičstva a z výnosov z nich, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Celkový hospodársky výsledok verejnej vysokej školy je súčet jej hospodárskeho výsledku v hlavnej činnosti a hospodárskeho výsledku v podnikateľskej činnosti (§ 18) po zdanení.
(3)
Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Rezervný fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Verejná vysoká škola môže na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov použiť iba prostriedky rezervného fondu. Ak verejná vysoká škola nevykazuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka a neuhradenú stratu z minulých rokov, môže prostriedky rezervného fondu použiť prostredníctvom svojho rozpočtu [§ 16 ods. 3 písm. g)] a na doplnenie ostatných finančných fondov verejnej vysokej školy.
(4)
Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára
a)
z odpisov dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa odpisového plánu7) okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
b)
zo zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku pri jeho fyzickej likvidácii okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
c)
zo zostatkovej ceny predaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
d)
z rozdielu výnosov z predaja dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a zo súčtu zostatkovej ceny a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom v prípade predaja za cenu vyššiu, ako je súčet zostatkovej ceny predaného majetku a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom, a
e)
z prostriedkov od iných subjektov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku.
(5)
Fond reprodukcie sa používa na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia podľa § 17 ods. 3, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a na splátky úverov použitých na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku alebo jeho technického zhodnotenia.
(6)
Štipendijný fond sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z časti výnosov zo školného (§ 92 ods. 18) a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 8) určenú na sociálne štipendiá a motivačné štipendiá (§ 96). Štipendijný fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.
(7)
Fond na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím možno použiť na finančné zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby.
(8)
Ak sa finančné prostriedky fondu vedú na samostatnom účte podľa osobitných predpisov,9) stav fondu sa zvyšuje o kreditné úroky a kurzové zisky a znižuje sa o výdavky súvisiace s vedením účtu a kurzové straty.
(9)
Rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. k)] a správnou radou verejnej vysokej školy, a to najneskôr do konca bežného kalendárneho roka.
§17 Majetok verejnej vysokej školy
(1)
Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje osobitný predpis,10) ak tento zákon neustanovuje inak. Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy podľa osobitného predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).
(2)
Majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, využíva na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok podľa § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).
(3)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16a ods. 1 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.
(4)
Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,8) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 200 000 Sk, možno vložiť len so súhlasom správnej rady.
(5)
Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky (§ 101 ods. 3).
(6)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
§18 Podnikateľská činnosť
(1)
Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.
(3)
Verejná vysoká škola vedie vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou činnosťou. Verejná vysoká škola vedie príjmy a výdavky spojené s podnikateľskou činnosťou na samostatnom bežnom účte alebo na samostatných bežných účtoch. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti nie sú súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).
§19 Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.16)
(2)
Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch podľa osobitných predpisov.9)
(3)
Ročná účtovná závierka verejnej vysokej školy musí byť overená audítorom18) najmenej raz za tri roky.
(4)
Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo. Na výkon tejto kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.19)
(5)
Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.
(6)
Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnúť.
(7)
Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi rektor.
§20 Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je povinná
a)
udržiavať a zverejniť formou, ktorú určí ministerstvo, zoznam študijných programov, v ktorých poskytuje vysokoškolské vzdelávanie (§ 2 ods. 5), vrátane ich stupňa, formy výučby, štandardnej dĺžky štúdia, študijného odboru, do ktorého patria, a aktuálnej informácie o ich akreditácii (ďalej len „zoznam študijných programov vysokej školy"); vysoká škola zaradí nový študijný program do zoznamu študijných programov vysokej školy po priznaní práva udeľovať absolventom tohto študijného programu akademický titul podľa § 83 ods. 1,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo; verejná vysoká škola je zároveň povinná každoročne predkladať ministerstvu návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok,20a)
c)
vypracovať, prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo,
d)
bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,
e)
vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia o možnostiach štúdia"); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,
f)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
g)
pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti jeho čerpania a splácania a písomne informovať aj o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere.
(2)
Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b)
výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c)
zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3)
Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b)
výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c)
analýzu výnosov a nákladov s vyčlenením výnosov a nákladov z podnikateľskej činnosti,
d)
vývoj a konečný stav fondov,
e)
stav a pohyb majetku,
f)
analýzu finančných tokov,
g)
rekapituláciu zúčtovania so štátnym rozpočtom,
h)
návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
i)
ďalšie údaje, ktoré určí správna rada verejnej vysokej školy.
DRUHÁ HLAVA
SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§21 Členenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a)
fakulty,
b)
iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,
c)
účelové zariadenia.
(2)
Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.21)
(3)
Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.
Prvý oddiel
Fakulta
§22 Fakulta
(1)
Fakulta
a)
prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
b)
rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden študijný program alebo viac študijných programov v tomto odbore alebo odboroch,
c)
vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.
(3)
Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy.
(4)
Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie. Obdobne sa ustanovuje názov a sídlo fakulty.
(5)
Novozriadená fakulta je povinná ustanoviť svoje orgány akademickej samosprávy (§ 24) do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia. Do ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnosť osoby poverené rektorom.
§23 Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
(1)
Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6):
a)
určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6),
b)
vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)],
c)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72),
d)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
e)
vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)],
f)
spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy.
(2)
Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí
a)
vnútorná organizácia fakulty,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],
c)
organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,
d)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e)
určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
g)
uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
h)
nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).
§24 Orgány akademickej samosprávy fakulty
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
a)
akademický senát fakulty,
b)
dekan,
c)
vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty"),
d)
disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia fakulty").
§25 Akademická obec fakulty
(1)
Akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).
(2)
Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).
§26 Akademický senát fakulty
(1)
Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
(2)
Akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty.
(3)
Funkcia člena akademického senátu fakulty je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu fakulty je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu fakulty sú verejné. Dekan alebo v jeho zastúpení prodekan alebo tajomník fakulty a rektor majú právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu, kedykoľvek o to požiadajú. Na žiadosť dekana alebo rektora je predseda akademického senátu fakulty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní, zvolať zasadnutie akademického senátu fakulty. Ak tak predseda akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy dekan.
(6)
Členstvo v akademickom senáte fakulty zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií uvedených v odseku 3,
c)
skončením pracovného pomeru s verejnou vysokou školou členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty a prerušením alebo skončením štúdia členov študentskej časti akademického senátu fakulty,
d)
vzdaním sa funkcie člena,
e)
odvolaním člena z funkcie akademickou obcou; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis fakulty [§ 33 ods. 2 písm. c)],
f)
smrťou člena.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu fakulty členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až f), zvolí zodpovedajúca časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu fakulty, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo predčasne zaniklo.
§27 Pôsobnosť akademického senátu fakulty
(1)
Akademický senát fakulty
a)
schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),
b)
volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana,
c)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov,
d)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady fakulty,
e)
schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami fakulty,
f)
schvaľuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ďalšej tvorivej činnosti fakulty (ďalej len „dlhodobý zámer fakulty") vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy, predložený dekanom po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty a jeho aktualizáciu,
g)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení fakulty predloženú dekanom,
h)
pred schválením vo vedeckej rade verejnej vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta, predložený dekanom,
i)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium študijných programov uskutočňovaných fakultou predložené dekanom [§ 15 ods. 2 písm. f)],
j)
vyjadruje sa o návrhu dekana na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie pracovísk fakulty,
k)
volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
l)
raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke fakulty,
m)
vyjadruje sa k návrhom rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 písm. a) až c) týkajúcich sa prevodu majetku alebo zriadenia vecného bremena, alebo predkupného práva na majetok, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty pred ich predložením na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy.
(2)
Akademický senát fakulty sa v otázkach uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a k) uznáša tajným hlasovaním a v ostatných otázkach uvedených v odseku 1 rozhoduje tajným hlasovaním, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§28 Dekan
(1)
Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom. Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan
a)
závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
b)
hrubo alebo opakovane porušil vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo
c)
vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(4)
Ak akademický senát fakulty verejnej vysokej školy opakovane nesúhlasí s návrhom rektora na odvolanie dekana, môže rektor odvolať dekana so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy, ak bola naplnená najmenej jedna z podmienok podľa odseku 3.
(5)
Predseda akademického senátu fakulty môže na tejto fakulte kandidovať na funkciu dekana najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu akademického senátu fakulty.
(6)
Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu funkcie dekana vykonáva do vymenovania nového dekana funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh akademického senátu fakulty.
(7)
Dekan predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie návrh rozpočtu fakulty.
(8)
Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom fakulty dekan. Funkčné obdobie prodekanov je štvorročné. Na tej istej fakulte verejnej vysokej školy môže tá istá osoba vykonávať funkciu prodekana fakulty verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9)
Dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].
§29 Vedecká rada fakulty
(1)
Členov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvoláva so súhlasom akademického senátu fakulty dekan. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady fakulty sú významní odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou.
(3)
Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
§30 Pôsobnosť vedeckej rady fakulty
(1)
Vedecká rada fakulty
a)
prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy,
b)
hodnotí najmenej raz za rok úroveň fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c)
schvaľuje návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta; na rokovanie vedeckej rady fakulty o návrhu študijných programov sa prizývajú zástupcovia študentov určení študentskou časťou akademického senátu fakulty,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
f)
prerokúva návrhy na udelenie titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku,
g)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy na vymenovanie profesorov,
h)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov na fakulte,
i)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie funkcií profesorov na fakulte,
j)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy dekana na obsadenie funkcií hosťujúcich profesorov (§ 79),
k)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady fakulty rokovací poriadok vedeckej rady fakulty.
(2)
Vedecká rada fakulty rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady fakulty.
§31 Disciplinárna komisia fakulty
(1)
Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie fakulty sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty.
§32 Vedúci zamestnanci fakulty
(1)
Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty určí pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. d)], ak sa ním fakulta riadi.
(2)
Tajomník fakulty zabezpečuje hospodársky a administratívny chod fakulty. Je podriadený priamo dekanovi.
§33 Vnútorné predpisy fakulty
(1)
Vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.
(2)
Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút fakulty,
b)
organizačný poriadok fakulty,
c)
zásady volieb do akademického senátu fakulty,
d)
rokovací poriadok akademického senátu fakulty,
e)
rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
f)
ďalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
(3)
Fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy:
a)
študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)],
b)
pracovný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. d)],
c)
štipendijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť štipendijný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i)],
d)
disciplinárny poriadok fakulty pre študentov, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. j)],
e)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. k)].
(4)
Na obsah štatútu fakulty sa vzťahuje primerane § 15 ods. 2.
(5)
Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu akademickým senátom verejnej vysokej školy. Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok nadobúdajú platnosť dňom schválenia v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Ostatné vnútorné predpisy okrem rokovacieho poriadku vedeckej rady fakulty [odsek 2 písm. e)] nadobúdajú platnosť ich schválením v akademickom senáte fakulty. Rokovací poriadok vedeckej rady fakulty nadobúda platnosť jeho schválením vo vedeckej rade fakulty [§ 30 ods. 1 písm. k)].
§34 Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy
(1)
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej, bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy a konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a akademickému senátu fakulty po vyjadrení sa príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(2)
Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy sa ustanovenia § 4 až 6, 8 až 10, § 21 ods. 3, § 23, 25 až 28, 30, § 40 ods. 2 a 4, § 58 ods. 9, § 66, 67, 70 až 72, § 75 ods. 4 až 6, 8 až 10 a § 102 ods. 3 písm. b) a c) vzťahujú primerane.
Druhý oddiel
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§35 Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy je
a)
súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty,
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo
c)
samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
(2)
Špecializovaným výučbovým zariadením podľa odseku 1 môže byť najmä
a)
zdravotnícke zariadenie,22)
b)
cvičná škola a cvičné školské zariadenie,
c)
vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský podnik,
d)
kňazský seminár.
(3)
Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie, v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa osobitného predpisu,22a) ak slúži na účel praktickej výučby.
§37 Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
Praktická výučba v učiteľských študijných programoch sa uskutočňuje najmä v cvičných školách a v cvičných školských zariadeniach.
(2)
Cvičná škola alebo cvičné školské zariadenie je inštitúcia, s ktorou verejná vysoká škola uzatvára zmluvu o spolupráci.
(3)
Cvičnou školou alebo cvičným školským zariadením môže byť materská škola, základná škola, stredná škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, školské zariadenie a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení určenej ministerstvom;23) cvičnou školou môže byť aj stredná zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Pedagogickú prax študentov vysokej školy v cvičnej škole vedie cvičný učiteľ cvičnej školy alebo cvičného zariadenia.
§38 Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské podniky
(1)
Vysokoškolský podnik zriaďuje verejná vysoká škola ako svoju súčasť alebo ako samostatnú právnickú osobu.
(2)
Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je súčasťou verejnej vysokej školy, je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor.
(3)
Vysokoškolský poľnohospodársky alebo vysokoškolský lesnícky podnik je špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutočňuje praktická výučba študentov študijných programov v oblasti poľnohospodárstva, veterinárskeho lekárstva a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na tieto študijné programy sa v ňom vykonáva výskumná alebo vývojová činnosť.
(4)
Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný majetok štátu na základe udelenia výnimky zo správy lesného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva").
§39 Kňazský seminár
(1)
Kňazský seminár je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej fakulty, v ktorom sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie a výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi.
(2)
Kňazský seminár môže byť aj samostatná právnická osoba, s ktorou má vysoká škola uzatvorenú zmluvu. V tom prípade sa v kňazskom seminári uskutočňuje len výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi; vysokoškolské vzdelávanie uskutočňuje vysoká škola alebo bohoslovecká fakulta.
Tretí oddiel
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská
§39a
(1)
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská (ďalej len „špecializované pracovisko") slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techniky a umenia do hospodárskej praxe a spoločenskej praxe, ktorého cieľom je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou. Špecializované pracovisko je
a)
súčasťou verejnej vysokej školy alebo
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne s inými právnickými osobami.
(2)
Špecializovaným pracoviskom môže byť najmä
a)
výskumné centrum verejnej vysokej školy,
b)
inkubátor verejnej vysokej školy,
c)
technologické centrum verejnej vysokej školy alebo
d)
umelecké centrum verejnej vysokej školy.
(3)
Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy, ktoré vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.
(4)
Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do troch rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok na fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, kedy sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.
(5)
Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum") je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií, výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch.
(6)
Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok na racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných zdrojov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§40 Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého zamestnaneckou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je štvorročné, funkčné obdobie člena navrhnutého študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je dvojročné.
(4)
Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister.
(5)
Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.
§41 Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
a)
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok,
b)
nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,
c)
zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy,
d)
založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb (§ 19 ods. 5),
e)
uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru (§ 16 ods. 6); správna rada súhlas neudelí, ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej ohrozí zabezpečenie hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k
a)
dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ďalším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy,
b)
výročnej správe o činnosti.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)].
(4)
Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje rozpočet verejnej vysokej školy.
(5)
Správna rada verejnej vysokej školy na návrh predsedu správnej rady verejnej vysokej školy určuje plat rektora verejnej vysokej školy v súlade s osobitným predpisom.2) Kvestor verejnej vysokej školy písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady výšku a zloženie funkčného platu.
(6)
Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.
(7)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje. Najmenej raz ročne doručuje ministrovi a zverejňuje na internetovej stránke verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach správnej rady k činnosti verejnej vysokej školy a súpis jej rozhodnutí.
TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§42 Štátne vysoké školy
(1)
Štátne vysoké školy sú:
a)
vojenské vysoké školy,
b)
policajné vysoké školy,
c)
zdravotnícke vysoké školy.
(2)
Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje inak.
§43 Vojenské vysoké školy
(1)
Na vojenských vysokých školách študujú študenti, ktorí vykonávajú vojenskú službu.
(2)
Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Vojenské vysoké školy vedú register študentov.
(4)
Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany")
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky28a) (ďalej len „náčelník generálneho štábu") a akademického senátu vojenskej vysokej školy,
b)
po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora vojenskej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu vojenskej vysokej školy a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy vojenskej vysokej školy,
c)
predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
d)
vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
e)
určuje služobný plat rektorovi vojenskej vysokej školy,
f)
poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
g)
oznámi ministrovi do 30 dní od vyjadrenia Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva vojenskej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva vojenskej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).
(5)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany")
a)
schvaľuje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl [§ 15 ods. 1 písm. a) až c)],
b)
predkladá ministerstvu školstva návrhy na zmeny sústavy študijných odborov obrany a vojenstva, a to aj na návrh vojenskej vysokej školy (§ 50 ods. 4),
c)
vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských vysokých škôl predkladaných Akreditačnej komisii,
d)
určuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách,
e)
určuje počty prijímaných študentov na vojenské vysoké školy; návrh počtov predkladá náčelník generálneho štábu,
f)
určuje počet a štruktúru zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
g)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske, špecializované a informačné pracoviská vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
h)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany vojenským vysokým školám,
i)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,
j)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
k)
vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,
l)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
m)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané na vojenských vysokých školách v zahraničí,
n)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
o)
združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,
p)
plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
q)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane zahraničných vysokých škôl (§ 49a) a vysokých škôl zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát"),
r)
s)
rozhoduje o uhrádzaní školného študentov vojenských vysokých škôl v externej forme štúdia.
(6)
Informačným pracoviskom podľa odseku 5 písm. h) je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis.21)
(7)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.
(8)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.
(9)
(10)
(11)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú štátnu službu profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)
(12)
Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových zariadení.
(13)
Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia na vojenskej vysokej škole.
(14)
Praktická výučba podľa študijných programov a vzdelávacie činnosti a výcvikové činnosti podľa vojenského programu vojenských vysokých škôl sa uskutočňujú najmä vo výrobných a výskumných organizáciách, v Národnej akadémii obrany maršala Andreja Hadika29b) a vo výcvikových školách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách, útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské vysoké školy uzatvorené zmluvy (§ 35 ods. 1).
(15)
Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g) až i), n) a o), § 10 ods. 2, 5, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22 až 41, § 54 ods. 18, § 92 ods. 4 druhá veta, § 102 ods. 3, § 103.
(16)
Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2 ods. 15, § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. b), f), l) a m), § 10 ods. 1, 4, 6 a 10, § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 50 ods. 4, § 52 ods. 2, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 73, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2, § 104 a 107.
§44 Policajné vysoké školy
(1)
Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere, prispieva ministerstvo na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra").
(2)
Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Policajné vysoké školy vedú osobitne register študentov - príslušníkov Policajného zboru, osobitne register iných študentov v služobnom pomere30) a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registra študentov v služobnom pomere sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností.
(4)
Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra") má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy (§ 10 ods. 2),
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],
c)
rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy a Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
d)
vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,
f)
vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
g)
určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,
h)
poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu policajnej vysokej školy,
i)
poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,
j)
oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva policajnej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva policajnej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).
(5)
Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,
b)
plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k policajným vysokým školám,
c)
predkladá ministerstvu návrhy policajných vysokých škôl na zmeny sústavy študijných odborov týkajúce sa študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb (§ 50 ods. 4),
d)
určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,
e)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
f)
schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,
g)
schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
h)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
i)
prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,
j)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,
k)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,
l)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
m)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,
n)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
o)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,
p)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,
q)
združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.
(6)
Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.
(7)
Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
(8)
Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
(9)
Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.
(10)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)
(11)
Na policajné vysoké školy a ich fakulty
a)
sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g) až i) a o), § 10 ods. 5, 6, 9 a 11, § 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2, 3 a 6, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, 105 a 112,
b)
sa vzťahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. f), l) a m), § 10 ods. 2, 4 a 10, § 18 až 20, § 23 ods. 1 písm. a) a e), ods. 2 písm. b) a h), § 39a, § 50 ods. 4, § 55, 57, 58, 66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3, § 104 a 107.
§45 Zdravotnícke vysoké školy
(1)
Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov.33)
(2)
Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)
(3)
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,
d)
poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov zdravotníckej vysokej školy po vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy,
e)
oznamuje ministrovi do 30 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie udelenie súhlasu na priznanie práva zdravotníckej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1) a na priznanie práva zdravotníckej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3).
(4)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,
b)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva zdravotníctva zdravotníckym vysokým školám,
c)
predkladá ministerstvu návrhy zdravotníckych vysokých škôl na zmeny v sústave študijných odborov (§ 50 ods. 4) v oblasti zdravotníctva,
d)
plní úlohu ministerstva podľa § 102 ods. 2 písm. h) vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
e)
zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt,
f)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,
g)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
h)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
i)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.
(5)
Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(6)
Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.
(7)
Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) až i), § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 sa na ne vzťahujú primerane.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY A ZAHRANIČNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§47 Súkromné vysoké školy
(1)
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas"). Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.
(2)
Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3)
Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu podáva právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, na ministerstvo.
(4)
Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu obsahuje
a)
názov, sídlo a začlenenie podľa § 2 ods. 13 vysokej školy,
b)
právnu formu právnickej osoby a štatutárny orgán,
c)
dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy,
d)
návrhy študijných programov,
e)
návrh štatútu, študijného poriadku, zásad výberového konania na obsadzovanie miest učiteľov a ďalších vnútorných predpisov určujúcich, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti,
f)
spôsob finančného zabezpečenia činností vysokej školy,
g)
personálne, priestorové, materiálne, technické a informačné zabezpečenie činnosti vysokej školy,
h)
doklady o vedeckej a pedagogickej kvalifikácii učiteľov a výskumných alebo umeleckých pracovníkov, ktorí budú pôsobiť na tejto vysokej škole.
(5)
Právnická osoba je povinná k žiadosti doložiť doklady preukazujúce náležitosti podľa odseku 4. Podrobnosti o obsahu žiadosti a dokladoch upravuje osobitný predpis.33b)
(6)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 3 a 4 odstrániteľné, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ich v primeranej lehote odstránil, a konanie preruší.
(7)
Ministerstvo konanie zastaví, ak
a)
žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti alebo nedoplnil požadované doklady,
b)
žiadateľ v lehote určenej ministerstvom neodstránil rozpor návrhu vnútorných predpisov s týmto zákonom alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
c)
žiadateľ vzal žiadosť späť alebo
d)
žiadateľ pred skončením konania zanikol.
(8)
Ministerstvo bezodkladne oznámi Akreditačnej komisii rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti, ku ktorej si vyžiadalo jej stanovisko a toto mu nebolo doručené.
(9)
Vláda rozhodne o žiadosti do deviatich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie.
(10)
Vláda štátny súhlas neudelí, ak Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému z predložených študijných programov.
(11)
Právnická osoba môže podať žiadosť o udelenie štátneho súhlasu najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva o zastavení konania alebo po rozhodnutí vlády o neudelení štátneho súhlasu.
(12)
Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo rozhodne o priznaní práv vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.
(13)
Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
(14)
Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať.
(15)
Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.
(16)
Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu.
(17)
(18)
Zmenu názvu a začlenenia (§ 2 ods. 13) súkromnej vysokej školy schvaľuje na návrh ministerstva vláda [§ 102 ods. 1 písm. e)].
(19)
Ministerstvo predkladá vláde návrh na zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy na základe jej žiadosti alebo na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie [§ 84 ods. 4 písm. e)], podľa ktorého súkromná vysoká škola nespĺňa kritériá na súčasné začlenenie. Vláda súkromnú vysokú školu začlení medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, len ak spĺňa kritériá na takéto začlenenie.
(20)
Súkromná vysoká škola môže požiadať ministerstvo, aby pred predložením návrhu na zmenu jej začlenenia jej bolo umožnené v ročnej lehote odstrániť zistené nedostatky, na základe ktorých sa zmena začlenenia navrhuje. Ak sa Akreditačná komisia po uplynutí tejto lehoty vyjadrí, že súkromná vysoká škola podmienky jej súčasného začlenenia spĺňa, ministerstvo zmenu začlenenia súkromnej vysokej školy vláde nenavrhne.
(21)
Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.
§47a
(1)
Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada súkromnej vysokej školy. Pôsobnosť správnej rady súkromnej vysokej školy je určená štatútom súkromnej vysokej školy.
(2)
Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát súkromnej vysokej školy,
b)
rektor súkromnej vysokej školy,
c)
vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada súkromnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.
(3)
Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia druhej hlavy prvej časti tohto zákona.
§47b
(1)
Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.
(2)
Akademický senát súkromnej vysokej školy
a)
vyjadruje sa k návrhom na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla fakulty súkromnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
b)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. b), i), j) a k) predložených rektorom súkromnej vysokej školy a schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 48 ods. 1 písm. f) a g),
c)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 písm. a), c) až e) a k návrhu vnútorných predpisov fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a),
d)
navrhuje kandidátov na rektora správnej rade súkromnej vysokej školy a navrhuje odvolanie rektora z funkcie správnej rade súkromnej vysokej školy. Správna rada súkromnej vysokej školy do 15 dní návrh kandidáta na rektora potvrdí a predloží ho ministrovi alebo návrh kandidáta zamietne,
e)
vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
f)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
g)
schvaľuje návrh rozpočtu súkromnej vysokej školy, ktorý predložil štatutárny orgán súkromnej vysokej školy,
h)
schvaľuje dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy [§ 49 ods. 1 písm. c)] predložený štatutárnym orgánom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizácii,
i)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení, ak ju predkladá ministerstvu,
j)
pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,
k)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
l)
vyjadruje sa k návrhu štatutárneho orgánu na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí súkromnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
m)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
n)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4); tohto zástupcu volí len jeho študentská časť,
o)
raz za rok podáva akademickej obci súkromnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke súkromnej vysokej školy,
p)
plní iné úlohy podľa tohto zákona a štatútu súkromnej vysokej školy.
(3)
Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d) a f) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 2, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§47c
(1)
Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy, vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej školy.
(2)
Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.
(3)
Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 7, 8, 9 a 10.
(4)
Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba poverená správnou radou súkromnej vysokej školy na návrh akademického senátu súkromnej vysokej školy.
(5)
Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.
(6)
Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.
§47d
Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13.
§48 Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút súkromnej vysokej školy,
b)
študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
c)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,
d)
pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
e)
organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,
f)
zásady volieb do akademického senátu súkromnej vysokej školy,
g)
rokovací poriadok akademického senátu súkromnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
i)
štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,
j)
disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre študentov,
k)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej vysokej školy,
l)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.
(3)
Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
§49 Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola je povinná
a)
udržovať a zverejňovať zoznam študijných programov vysokej školy formou, ktorú určí ministerstvo [§ 20 ods. 1 písm. a)],
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí minister,
c)
prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí minister,
d)
bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,
e)
oznámiť ministerstvu, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,33c)
f)
oznámiť ministerstvu zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola,
g)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
h)
písomne poskytovať ministerstvu do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
§49a Pôsobenie zahraničných vysokých škôl
(1)
Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie").
(2)
Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží
a)
doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie v členskom štáte jej sídla ako štátom uznanej vysokej školy,34)
b)
údaje o jej štatutárnych orgánoch,
c)
doklady preukazujúce personálne, priestorové a materiálne zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania, ktoré chce poskytovať na území Slovenskej republiky,
d)
informácie o štúdiu, ktoré chce poskytovať, najmä o jeho obsahu, uplatniteľnosti absolventov, organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule, rozsahu štúdia, právach a povinnostiach študentov, priebehu štúdia.
(3)
Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto dokladov do štátneho jazyka.
(4)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.
(5)
Ministerstvo pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla. Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo konanie o žiadosti preruší.
(6)
Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych povolaniach, ministerstvo požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(7)
Ministerstvo oprávnenie neudelí, ak
a)
zistí, že skutočnosti uvedené zahraničnou vysokou školou v žiadosti sú nepravdivé alebo neúplné,
b)
doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia v Slovenskej republike by neboli rovnocenné s dokladmi o vzdelaní získanými absolvovaním príslušného štúdia v členskom štáte sídla zahraničnej vysokej školy,
c)
absolventi štúdia v Slovenskej republike by nemali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní, ak ho nevydáva zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla vysokej školy, alebo
d)
pôsobenie zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky by bolo podľa informácie príslušného orgánu členského štátu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
e)
má štúdium pripravovať na výkon zdravotníckeho povolania a podľa stanoviska ministerstva zdravotníctva by jeho absolventi nespĺňali podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu.35)
(8)
Ministerstvo rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od jej doručenia.
(9)
Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.
(10)
Ministerstvo preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.
(11)
Ak ministerstvo zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením, vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo vydá rozhodnutie o odňatí oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.
(12)
Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 74 ods. 3, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem § 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.
(13)
Ministerstvo na svojej internetovej stránke zverejňuje informácie o udelení oprávnenia podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.
(14)
(15)
Oprávnenie udelené ministerstvom nie je prenosné na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.
§49b Povinnosti zahraničných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej republike
(1)
Zahraničná vysoká škola je povinná
a)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky (ďalej len „výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy") v termíne a formou, ktorú určí ministerstvo,
b)
vypracovať a predložiť ministerstvu dlhodobý zámer pôsobenia na území Slovenskej republiky v termíne určenom ministerstvom,
c)
bezplatne poskytovať ministerstvu a Akreditačnej komisii na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,
d)
písomne poskytovať ministerstvu do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch, výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej republike,
e)
poskytovať a aktualizovať údaje do centrálneho registra študentov o študentoch študujúcich na území Slovenskej republiky (§ 73),
f)
poskytovať a aktualizovať údaje do registra zamestnancov o zamestnancoch pôsobiacich na území Slovenskej republiky (§ 80aa),
g)
oznámiť ministerstvu zrušenie zahraničnej vysokej školy a
h)
informovať ministerstvo o skončení poskytovania vysokoškolského vzdelávania na základe oprávnenia.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky určí ministerstvo.
(4)
Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
(5)
Na pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 84 ods. 4 písm. a) a d) a primerane ustanovenia § 84 ods. 1 až 3.
PIATA ČASŤ | ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§50 Študijný odbor
(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov"). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.
(4)
Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len „návrh na zmenu sústavy študijných odborov") sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.
(5)
Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje, a štandardnú dĺžku študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia,
c)
obsah študijného odboru,
d)
zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru,
e)
príklady podobných študijných odborov v zahraničí,
f)
vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi.
(6)
Ministerstvo je povinné do 15 dní od doručenia návrhu podľa odseku 4 zverejniť informáciu o jeho podaní na internetovej stránke ministerstva najmenej na 30 dní. Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie. Pri študijných odboroch z oblasti teológie sa pri ich zaradení alebo zmene vyžaduje aj súhlas kompetentnej cirkevnej vrchnosti. Ministerstvo predložené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní.
§51 Študijný program a študijný plán
(1)
Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5).
(2)
Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len „jednotka študijného programu") a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).
(3)
Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je jej súčasťou abstrakt v štátnom jazyku.
(4)
Študijný program bližšie určujú:
a)
názov študijného programu,
b)
študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,
c)
stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
d)
forma štúdia,
e)
profil absolventa,
f)
charakteristika jednotiek študijného programu, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,
g)
pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
h)
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,
i)
požadované schopnosti a predpoklady uchádzača o štúdium študijného programu,
j)
rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované jednotky študijného programu,
k)
počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
l)
ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
m)
osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 5, 6 a 8 alebo § 54 ods. 16,
n)
udeľovaný akademický titul,
o)
pri spoločných študijných programoch (§ 54a) spolupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré študijné povinnosti plní študent na ktorej vysokej škole.
(5)
Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.
(6)
Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.
(7)
Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký", „umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.
(8)
Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).
(9)
Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.
(10)
Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta, sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.
§52 Bakalársky študijný program
(1)
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(2)
Odborné vysoké školy poskytujú najmä bakalárske študijné programy, ktoré sa zameriavajú na využitie súčasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnutie ich použitia vrátane praktických schopností a zručností potrebných na výkon povolania.
(3)
Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium") je bakalárska práca.
(5)
Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár" (v skratke „Bc.").
(6)
Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.
§53 Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.
(3)
V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
(5)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke „MVDr.“)
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").
(8)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),
b)
vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),
c)
v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),
d)
v právnických študijných programoch „doktor práv" (v skratke „JUDr."),
e)
v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),
f)
v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(9)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
§54 Doktorandský študijný program
(1)
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme najviac päť rokov.
(3)
Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).
(4)
Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].
(5)
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
(6)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.
(7)
Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
(8)
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).
(9)
Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.
(10)
Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand"), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.
(11)
Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.
(12)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.
(13)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.
(14)
Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.
(15)
Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae doctor", v skratke „PhD."; skratka „PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia" („artis doctor", v skratke „ArtD."; skratka „ArtD." sa uvádza za menom).
(16)
Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie" (v skratke „ThLic."). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(17)
Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.
(18)
Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, nárok na štipendium
a)
do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 9. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa osobitného predpisu2) a
b)
po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 10. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa osobitného predpisu.2)
(19)
Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.
(20)
Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.
§54a Spoločné študijné programy
(1)
Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov. Študenti prijatí na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len „spoločný študijný program") absolvujú na jednotlivých vysokých školách porovnateľnú časť štúdia. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu, rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia.
(2)
Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie, podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.
ŠIESTA ČASŤ | ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§55 Základné ustanovenia
(1)
Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4)
Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5)
Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6)
Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].
(7)
Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. Na štúdium v jednom akademickom roku môže vysoká škola prijať na externú formu štúdia najviac taký počet uchádzačov o štúdium, aký prijme v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia; v počte uchádzačov o štúdium prijatých na externú formu štúdia sa nezohľadňujú uchádzači o štúdium, ktorí v čase podania prihlášky na štúdium vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu2) alebo sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.36) Toto obmedzenie sa nevzťahuje na odborné vysoké školy.
(8)
Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium, o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
§56 Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2)
Základnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 a 2 je absolvovanie študijného programu prvého stupňa.
(3)
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa § 53 ods. 3.
§57 Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10.
(2)
Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.37)
(3)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.
(4)
Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so zdravotným postihnutím sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie.
(5)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
(6)
Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch, ktorý sa uskutočňuje externou formou štúdia, je ukončené stredoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore.
(7)
Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení.
§58 Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.
(2)
Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.
(3)
V prihláške uvedie uchádzač údaje
a)
podľa § 73 ods. 2,
b)
o predchádzajúcom zamestnaní, prípadne o súčasnom zamestnaní; uchádzač o štúdium v externej forme, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu2) alebo je v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov,36) k prihláške doloží aj potvrdenie zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru v čase podania prihlášky na štúdium,
c)
o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a o výsledkoch v záujmovej činnosti súvisiacej so študijným programom, na ktorý sa uchádzač hlási.
(4)
Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.
(5)
K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu40) uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 4 a 6.
(6)
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.
(7)
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(8)
Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
(9)
Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
(10)
Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.
(11)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
§58a Akademická mobilita
(1)
Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra, aj študenta inej vysokej školy vrátane zahraničnej vysokej školy a vysokej školy z tretieho štátu bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(2)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(3)
Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.
(4)
Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej vysokej škole. Študent, ktorý je občanom tretieho štátu, je povinný k prihláške doložiť doklady preukazujúce priebeh jeho štúdia na vysielajúcej vysokej škole.
(5)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa § 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.
(6)
Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré jednotky študijného programu v príslušnej časti akademického roka a ostatné jednotky študijného programu v príslušnom akademickom roku absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.
§59 Zápis na štúdium
(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie.
§60 Formy a metódy štúdia
(1)
Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2)
Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach (§ 51 ods. 2). Ak ide o študijné programy prvého a druhého stupňa a študijné programy podľa § 53 ods. 3, vyžaduje sa vyučovanie s priamym kontaktom vysokoškolského učiteľa a študenta v rozsahu najmenej 18 hodín týždenne v časti akademického roka, v ktorej prebieha výučba; uvedené sa nevzťahuje na čas vykonávania odbornej praxe alebo stáže súvisiacej so štúdiom.
(3)
Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie.
(4)
Študijný program v oboch formách štúdia podľa odsekov 2 a 3 sa môže uskutočňovať
a)
prezenčnou metódou,
b)
dištančnou metódou alebo
c)
kombinovanou metódou.
(5)
Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6)
Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
§61 Akademický rok a jeho organizácia
(1)
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
(2)
Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.
(3)
Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.
§62 Kreditový systém
(1)
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
(2)
Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.
(3)
Vysoká škola určí celkový počet kreditov, ktorý je potrebný na riadne skončenie štúdia, v jeho jednotlivých stupňoch.
(4)
Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§63 Štátne skúšky, rigorózne skúšky
(1)
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2)
Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 8).
(3)
Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou [§ 12 ods. 1 písm. d)]; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta (§ 75 ods. 8) s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.
(4)
Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta.
(5)
Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy podľa § 83 ods. 1 uskutočňované na fakulte dekan a pre študijné programy podľa § 83 ods. 1, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.
(6)
Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.
§64 Prerušenie štúdia
(1)
Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.
(2)
Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.
(3)
Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.
§65 Riadne skončenie štúdia
(1)
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(2)
Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.
(3)
Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
§66 Iné skončenie štúdia
(1)
Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
a)
zanechaním štúdia,
b)
neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,
c)
vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,
d)
vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),
e)
zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
f)
smrťou študenta.
(2)
Dňom skončenia štúdia je
a)
podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,
b)
podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,
c)
podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
d)
podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.
(3)
Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, vysoká škola písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.
(4)
Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepožiada o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.
§67 Doklady o štúdiu
(1)
Doklady o štúdiu sú:
a)
preukaz študenta,
b)
výkaz o štúdiu (index),
c)
výpis výsledkov štúdia,
d)
záznamník klinickej praxe.
(2)
Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. i). Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom. Ministerstvo záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.
(3)
Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä jednotky študijného programu (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.
(4)
Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.
(5)
Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v anglickom jazyku. Doklad patrí
a)
osobe, ktorá skončila štúdium študijného programu podľa § 66 ods. 1,
b)
študentovi na základe jeho žiadosti,
c)
absolventovi štúdia študijného programu na základe jeho žiadosti.
(6)
Záznamník klinickej praxe je doklad na evidenciu práce študenta študijného programu v zdravotníckom študijnom odbore, ktorú vykonal pod dohľadom počas klinickej praxe, ktorá tvorí povinnú súčasť štúdia. Do záznamníka klinickej praxe sa v chronologickom poradí zapisuje priebeh praxe. Každý záznam potvrdí určený vysokoškolský učiteľ. Vysoká škola môže v prípade pochybností požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia súladu priebehu praxe vykazovanej v záznamníku klinickej praxe s dokumentáciou vedenou zdravotníckym zariadením.
(7)
Študentovi spoločného študijného programu (§ 54a) vydáva doklady o štúdiu spravidla jedna zo spolupracujúcich vysokých škôl.
§68 Doklady o absolvovaní štúdia
(1)
Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:
a)
vysokoškolský diplom,
b)
vysvedčenie o štátnej skúške,
c)
dodatok k diplomu.
(2)
Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.
(3)
Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.
(4)
Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.
(5)
Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola absolventovi doklady o štúdiu podľa odseku 1 aj v anglickom jazyku.
(6)
Doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.
(7)
Na diplom absolventov spoločných študijných programov (§ 54a ods. 1) sa ustanovenia odseku 2 vzťahujú primerane. Absolventom spoločných študijných programov vysoká škola nemusí vydať doklady o absolvovaní štúdia, ak na základe dohody spolupracujúcich vysokých škôl vydá tieto alebo obdobné doklady spolupracujúca vysoká škola (§ 54a ods. 1).
SIEDMA ČASŤ | ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
§69 Základné ustanovenia
(1)
Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
(2)
Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.
§70 Práva študenta
(1)
Študent má právo najmä
a)
študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,
b)
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],
c)
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
d)
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
e)
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f)
zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
g)
zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h)
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
i)
slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu,
j)
na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi,
k)
ak sa na neho vzťahuje povinnosť uhradiť školné podľa § 92 ods. 5, rozhodnúť sa, v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne, ak má na bezplatné vysokoškolské štúdium nárok,
l)
za podmienok určených študijným poriadkom zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru alebo kombinácie študijných odborov.
(2)
Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.39)
§71 Povinnosti študenta
(1)
Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.
(2)
Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
(3)
Študent je ďalej povinný najmä
a)
chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,
b)
uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,
c)
oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,
d)
osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami,
e)
písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, rozhodnutie podľa § 70 ods. 1 písm. k) do 30. septembra príslušného akademického roka.
§72 Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.
(2)
Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
pokarhanie,
b)
podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,
c)
vylúčenie zo štúdia.
(3)
Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.
(5)
Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.
(6)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.
§73 Register študentov vysokých škôl a centrálny register študentov vysokých škôl
(1)
Vysoká škola vedie register študentov vysokej školy. Ministerstvo vedie centrálny register študentov vysokých škôl (ďalej len „centrálny register študentov"). Centrálny register študentov vznikne z registrov študentov vysokých škôl zlúčením registrov študentov vysokých škôl okrem registrov študentov vojenských vysokých škôl. Register študentov vysokej školy a centrálny register študentov slúžia na evidenciu študentov a na štatistické účely a rozpočtové účely. Vysoká škola môže využívať údaje z registra študentov aj v elektronických preukazoch študentov podľa § 67. Na účely súvisiace s poskytovaním vzdelávania a s ním súvisiacich služieb vysokej školy študentovi môže vysoká škola využívať údaje z registra študentov vysokej školy v plnom rozsahu a údaje z centrálneho registra študentov týkajúce sa jej študentov. Ministerstvo vnútra môže využívať údaje o študentoch policajných vysokých škôl. Ministerstvo zdravotníctva môže využívať údaje o študentoch zdravotníckych vysokých škôl.
(2)
Do registra študentov vysokej školy sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, miesto pobytu v Slovenskej republike, národnosť, štátne občianstvo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu u cudzincov. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.
(3)
V registri študentov vysokých škôl a v centrálnom registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané údaje o
a)
zápise na štúdium,
b)
predchádzajúcom vzdelaní,
c)
študijnom programe,
d)
zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. j)],
e)
pridelení ubytovania v študentskom domove,
f)
poskytovaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1) a motivačného štipendia (§ 96 ods. 8),
g)
absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
h)
prerušení štúdia,
i)
skončení štúdia,
j)
vysokoškolskom diplome [§ 68 ods. 1 písm. a)],
k)
štúdiu na inej vysokej škole,
l)
štúdiu spoločného študijného programu (§ 54a) na spolupracujúcej vysokej škole v príslušnom akademickom roku,
m)
poskytovaní štipendia z vlastných zdrojov vysokej školy (§ 97),
n)
povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách; ak ide o študentov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl (§ 92).
(4)
Údaje v registri študentov vysokej školy môžu spracovávať38a) len osobitne poverení zamestnanci príslušnej vysokej školy; údaje podľa ods. 3 písm. a), c) až h) sa zaznamenajú do registra študentov príslušnej vysokej školy do troch dní po rozhodujúcej udalosti. Údaje v centrálnom registri študentov môžu spracovávať len osobitne poverení zamestnanci ministerstva alebo v rozsahu prípustnom podľa odseku 1 osobitne poverení zamestnanci vysokej školy.
(5)
Vysoké školy môžu poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými majú uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu študenta, tieto údaje o študentovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,
d)
formu štúdia,
e)
informáciu o prerušení alebo skončení štúdia.
(6)
Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(7)
Na uchovávanie údajov z registra študentov vysokej školy a centrálneho registra študentov sa vzťahuje osobitný predpis.40a)
ÔSMA ČASŤ | ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL
§74 Zamestnanci vysokých škôl
(1)
Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
(2)
Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 35 ods. 2 písm. a) poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Týždenný pracovný čas zamestnancov uvedených v odsekoch 1 a 2, ktorí vykonávajú prácu na ustanovený týždenný pracovný čas podľa osobitného predpisu41) vrátane práce nadčas, je najviac 58 hodín, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov.
§75 Vysokoškolskí učitelia
(1)
Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor.
(2)
Vysokoškolskí učitelia univerzitných vysokých škôl (§ 2 ods. 14 a § 111 ods. 1) okrem lektorov (odseky 4, 5, 8 a 9) sa aktívne zúčastňujú na výskumných, vývojových, liečebno-preventívnych alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel, alebo umeleckých výkonov. U vysokoškolských učiteľov odborných vysokých škôl pôsobiacich vo funkciách docent, odborný asistent a asistent možno nahradiť aktívnu účasť na výskumných, vývojových alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel sledovaním aktuálneho stavu vedy, techniky a umenia, ktoré zabezpečí, že vzdelávacia činnosť sa bude realizovať na úrovni najnovších poznatkov.
(3)
Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly „profesor" a „docent" (§ 76 ods. 2).
(4)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(5)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(6)
Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul "docent" v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore.
(7)
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „profesor" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „docent" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii mimoriadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul „profesor", stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.
(8)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá akademický titul PhD. alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.
(9)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie akademického titulu PhD. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(10)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(11)
Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.
§76 Vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly „docent“ a „profesor“
(1)
Vysoká škola, ktorá má priznané zodpovedajúce práva v danom študijnom odbore, umožňuje získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (v skratke „doc.“; skratka „doc.“ sa uvádza pred akademickým titulom) alebo „profesor“ (v skratke „prof.“; skratka „prof.“ sa uvádza pred akademickým titulom) odborníkovi, ktorý vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole (ďalej len „uchádzač“) a spĺňa určené kritériá na získanie titulu docent.
(2)
Vedecko-pedagogický titul „docent", umelecko-pedagogický titul „docent", vedecko-pedagogický titul „profesor" a umelecko-pedagogický titul „profesor" sa udeľujú len v študijných odboroch, ktoré možno študovať v druhom stupni alebo v treťom stupni vysokoškolského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia podľa § 53 ods. 3.
(3)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu „docent" je
a)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),
b)
vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania.
(4)
Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent" je vypracovanie habilitačnej práce a úspešné absolvovanie habilitačného konania.
(5)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.
(6)
Vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“ v študijnom odbore udelí vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej škole,
b)
svojimi vedeckými prácami vytvoril v danom študijnom odbore ucelené vedecké dielo alebo svojimi umeleckými dielami a umeleckými výkonmi vytvoril v danom študijnom odbore ucelené umelecké dielo,
c)
je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou osobnosťou v odborných kruhoch alebo uznávanou umeleckou osobnosťou v umeleckých kruhoch.
(7)
Návrh na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ schváli vysoká škola uchádzačovi, ktorý spĺňa okrem podmienky uvedenej v odseku 5 aj tieto podmienky:
a)
vedecky a pedagogicky alebo umelecky a pedagogicky pôsobí v danom študijnom odbore na vysokej škole,
b)
ovplyvnil vývin daného študijného odboru vytvorením vedeckej školy alebo umeleckej školy alebo originálnej všeobecne uznávanej skupiny, ktorá nadväzuje na jeho publikované vedecké práce, objavy, vynálezy alebo umeleckú tvorbu,
c)
je v danom študijnom odbore uznávanou vedeckou alebo umeleckou osobnosťou, jeho vedecké práce alebo umelecké diela alebo umelecké výkony dosiahli aj medzinárodné uznanie.
(8)
Splnenie podmienok podľa odsekov 6 a 7 posudzuje vedecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká rada fakulty na základe kritérií na získanie titulu docent a kritérií na získanie titulu profesor.
(9)
Vysoká škola môže požadovať od uchádzača o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ alebo „profesor“ poplatok na úhradu nákladov spojených s habilitačným konaním alebo vymenúvacím konaním. To neplatí pre uchádzača, ktorý je na tejto vysokej škole v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis vysokej školy. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov na toto konanie. Poplatok je príjmom vysokej školy.
(10)
Bližšie podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov „docent“ a „profesor“ ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§77 Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1)
Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.
(2)
Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul „profesor" ani „docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
(3)
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.
(4)
Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul „docent" alebo „profesor", a ak ide o funkciu profesora, vedecko-pedagogický titul „profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 65 rokov.
(5)
Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.2)
(6)
Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.42) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 65 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.
(7)
Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.
(8)
Rektor alebo dekan môže najviac na jeden rok prijať zamestnanca do pracovného pomeru na kratší pracovný čas na miesto vysokoškolského učiteľa bez výberového konania.
§78 Profesor emeritus
Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor (§ 75 ods. 7) a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus" (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.
§79 Hosťujúci profesor
Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.
§80 Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci
(1)
Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.
(2)
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.
§80a Ochrana osobných údajov zamestnancov
(1)
Ak vysoká škola využíva na evidenciu dochádzky, kontrolu prístupu do objektov, zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ďalšie účely súvisiace s jej činnosťou elektronický informačný systém, má právo na tento účel uchovávať a spracúvať osobné údaje zamestnancov a využívať ich na uvedené účely aj v elektronických preukazoch zamestnancov. Na uchovávanie a spracúvanie osobných údajov zamestnancov sa vzťahuje osobitný zákon.40)
(2)
Vysoká škola môže poskytovať iným právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými má uzavretú dohodu o poskytovaní služieb vyžadujúcich použitie preukazu zamestnanca, tieto údaje o zamestnancovi:
a)
meno a priezvisko vrátane titulov,
b)
dátum narodenia,
c)
názov vysokej školy a názov jej súčasti, na ktorej je zamestnanec zaradený,
d)
dátum skončenia pracovného pomeru s vysokou školou.
§80b Register zamestnancov vysokých škôl
(1)
Ministerstvo vedie register zamestnancov vysokých škôl (ďalej len „register zamestnancov"), v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl (§ 74 ods. 1). Vysoké školy sú povinné poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom.
(2)
Register zamestnancov slúži na evidenciu zamestnancov vysokých škôl, štatistické účely, rozpočtové účely, kontrolné účely a potreby Akreditačnej komisie pri plnení úloh podľa § 82 ods. 2 a 3. Ministerstvo využíva údaje z registra zamestnancov v plnom rozsahu. Vysoká škola využíva údaje z registra zamestnancov týkajúce sa jej zamestnancov a vzťahujúce sa na obdobie trvania ich pracovného pomeru na tejto vysokej škole. Ministerstvo obrany môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch vojenských vysokých škôl, ministerstvo vnútra môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch policajných vysokých škôl a ministerstvo zdravotníctva môže v plnom rozsahu využívať údaje o zamestnancoch zdravotníckych vysokých škôl.
(3)
Do registra zamestnancov sa zaznamenáva meno, priezvisko, tituly, rodné číslo, dátum narodenia u cudzincov, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu, miesto pobytu v Slovenskej republike u cudzincov, pohlavie, štátne občianstvo, údaje o pracovnom pomere, najmä jeho vznik a skončenie, týždenný pracovný čas, kategória zamestnanca podľa § 74 ods. 1, súčasť vysokej školy, na ktorej je zamestnanec zaradený (§ 21 ods. 1), v prípade vysokoškolských učiteľov funkcia, v ktorej pôsobí, a údaje o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 4 a 5.
(4)
Vysoká škola, ktorá má elektronický informačný systém podľa § 80a, ak je to technicky možné, môže v plnom rozsahu poskytovať údaje do registra zamestnancov z tohto elektronického informačného systému.
(5)
Údaje v registri zamestnancov môžu spracúvať38a) len poverení zamestnanci vysokej školy, ministerstva, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva.
(6)
Na uchovávanie údajov z registra zamestnancov sa vzťahuje osobitný predpis.40a)
DEVIATA ČASŤ | AKREDITÁCIA
PRVÁ HLAVA
AKREDITAČNÁ KOMISIA
§81 Zloženie a činnosť Akreditačnej komisie
(1)
Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút [§ 102 ods. 1 písm. b)].
(2)
Akreditačná komisia sa skladá z predsedu, podpredsedu a ďalších členov (ďalej len „člen komisie"), ktorých vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1); vymenúva ich z významných osobností z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní. Členmi Akreditačnej komisie sú aj zahraniční odborníci.
(3)
Akreditačná komisia má 21 členov.
(4)
Najviac jedna tretina členov Akreditačnej komisie je z nevysokoškolských ustanovizní.
(5)
Vláda vymenúva členov Akreditačnej komisie na šesť rokov; možno ich vymenovať najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Pri prvom vymenovaní členov Akreditačnej komisie podľa tohto zákona sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Predseda Akreditačnej komisie je vymenovaný na šesť rokov.
(6)
Funkcia člena Akreditačnej komisie je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana a prodekana.
(7)
Členstvo v Akreditačnej komisii zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia jej člena,
b)
vzdaním sa členstva na základe písomnej žiadosti,
c)
ak člen začne vykonávať niektorú z uvedených funkcií podľa odseku 6,
d)
odvolaním člena,
e)
smrťou člena.
(8)
Vláda môže člena Akreditačnej komisie odvolať na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl, ak člen
a)
si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z členstva; dôvod posúdi komisia a odvolanie navrhne predseda Akreditačnej komisie ministrovi,
b)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(9)
Ak členstvo niektorého člena Akreditačnej komisie zanikne pred uplynutím jeho funkčného obdobia a vláda v tomto čase vymenuje na jeho miesto nového člena, funkčné obdobie člena Akreditačnej komisie sa skončí dňom, ktorým by uplynulo funkčné obdobie pôvodne vymenovaného člena Akreditačnej komisie.
(10)
Akreditačná komisia môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny.
(11)
Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda Akreditačnej komisie po schválení v Akreditačnej komisii; predsedu pracovnej skupiny vymenúva z členov tejto komisie. Členovia pracovnej skupiny musia spĺňať kritérium vysokej odbornej úrovne a autority. Členmi pracovnej skupiny môžu byť i zahraniční odborníci.
(12)
Spôsob rokovania Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín upraví štatút Akreditačnej komisie, ktorý schvaľuje vláda.
(13)
Činnosť Akreditačnej komisie materiálne a finančne zabezpečuje ministerstvo.
§82 Pôsobnosť Akreditačnej komisie
(1)
Akreditačná komisia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia môže o svojich zisteniach informovať verejnosť.
(2)
Akreditačná komisia sa vyjadruje
a)
o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul,
b)
o spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu (§ 86),
c)
o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov,
d)
o návrhoch na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy, fakulty verejnej vysokej školy alebo fakulty štátnej vysokej školy,
e)
o návrhu na udelenie štátneho súhlasu právnickej osobe, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola,
f)
o návrhu na zmenu v sústave študijných odborov,
g)
o ďalších návrhoch týkajúcich sa vysokého školstva, ktoré jej predloží minister.
(3)
Akreditačná komisia uskutočňuje aj komplexné akreditácie činností vysokých škôl (§ 84). V rámci komplexnej akreditácie Akreditačná komisia hodnotí aj úroveň výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy a vyjadruje sa o jej začlenení podľa § 2 ods. 13.
(4)
Akreditačná komisia je oprávnená pri plnení svojich úloh podľa odsekov 2 a 3 a podľa § 83 ods. 11 požadovať od ústredných orgánov štátnej správy, od vysokých škôl a od právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,3) uchádzajúcich sa o akreditáciu podľa § 86 informácie, podklady a súčinnosť, ktoré sú nevyhnutné na jej činnosť.
(5)
Akreditačná komisia sa vyjadruje ku skutočnostiam podľa odseku 2 okrem vyjadrenia v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy podľa § 84 najneskôr do 150 dní od prijatia úplných podkladov. Akreditačná komisia svoje vyjadrenia zverejňuje na svojej internetovej stránke najmenej tri roky od ich prijatia. Akreditačná komisia svoje vyjadrenie odôvodní.
(6)
Spôsob výberu členov Akreditačnej komisie, postup pri výkone pôsobnosti Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín podľa tohto paragrafu, ako aj spôsob podávania a podrobnejší obsah žiadostí a podkladov na činnosť Akreditačnej komisie podľa tohto paragrafu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(7)
Kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy (§ 2 ods. 13) a pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy navrhuje a po vyjadrení Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl schvaľuje ministerstvo.
(8)
Právnická osoba, ktorej sa vyjadrenie podľa § 82 ods. 2 týka, má právo zaslať ministerstvu pripomienky k vyjadreniu Akreditačnej komisie do ôsmich dní od jeho zverejnenia na internetovej stránke Akreditačnej komisie. Ministerstvo predložené písomné pripomienky vyhodnotí a zverejní.
DRUHÁ HLAVA
PRIZNÁVANIE PRÁV A KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA ČINNOSTÍ VYSOKEJ ŠKOLY
§83 Akreditácia jednotlivých činností vysokej školy a priznávanie práv
(1)
Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 8 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul.
(2)
Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, profil absolventa, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.
(3)
Akreditácia habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v tomto študijnom odbore. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. c) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v požadovanom študijnom odbore.
(4)
Vysoká škola môže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, v ktorom má akreditovaný študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, alebo študijný program tretieho stupňa. Ak sa tento študijný program uskutočňuje na fakulte, habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov sa uskutočňuje na fakulte.
(5)
Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa § 82 ods. 2 písm. c) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí vedecký alebo umelecký profil vysokej školy, a to aj z hľadiska medzinárodného významu dosiahnutých výsledkov, kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor podľa § 12 ods. 1 písm. e) a § 30 ods. 1 písm. e) a ich dodržiavanie a personálne zabezpečenie vrátane zloženia vedeckej rady vysokej školy a vedeckej rady fakulty, ak sa habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov uskutočňuje na fakulte.
(6)
Podkladom na vyjadrenie Akreditačnej komisie podľa odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pracovnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadrenie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj prílohu vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktoré sa predkladá ministerstvu.
(7)
Ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, ministerstvo priznáva práva podľa odseku 1 najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia.
(8)
Ak vysoká škola v čase akreditácie spĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spĺňania neutvára dostatočné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 s časovým obmedzením, spravidla na dva roky. Zároveň požiada vysokú školu, aby prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté opatrenia zaručujú udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie zruší časové obmedzenie priznaných práv. Ak sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naďalej spĺňa kritériá, ministerstvo predĺži priznané práva s časovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spĺňať kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú správu, postupuje sa podľa odseku 9.
(9)
Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky odstránila a spĺňa požadované kritériá, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie obnoví platnosť priznaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opačnom prípade práva odníme. Ministerstvo práva odníme aj v prípade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú správu. Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo žiadosť o priznanie práv zamietne.
(10)
Ak vysokej škole bolo odňaté právo alebo zamietnutá žiadosť o priznanie práva podľa odseku 9, môže vysoká škola požiadať o akreditáciu študijného programu v rovnakom študijnom odbore najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte, platí obmedzenie o najmenej jednoročnom odstupe pre žiadosť o akreditáciu len pre študijné programy uskutočňované na tejto fakulte.
(11)
Akreditačná komisia je oprávnená požadovať od vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií informácie týkajúce sa uskutočňovania akreditovaných činností aj kedykoľvek počas platnosti akreditácie. Ak zistí, že vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia prestala spĺňať kritériá na priznanie zodpovedajúceho práva, môže iniciovať akreditáciu príslušnej činnosti.
(12)
Pre študijné programy v oblasti teológie je podmienkou akreditácie aj súhlas príslušnej cirkevnej vrchnosti.
(13)
Akreditačná komisia na začiatku akreditácie študijného programu v oblasti zdravotníctva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko, či absolventi študijného programu budú spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného zákona.35)
§84 Komplexná akreditácia činností vysokej školy
(1)
Komplexná akreditácia činností vysokej školy v nadväznosti na jej dlhodobý zámer je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje, a vyjadrí sa k žiadostiam vysokej školy o akreditáciu všetkých študijných programov a o akreditáciu všetkých habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesorov, v ktorých chce vysoká škola mať priznané zodpovedajúce práva.
(2)
Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa uskutočňuje v šesťročných intervaloch podľa vopred zverejneného plánu komplexných akreditácií vypracovaného Akreditačnou komisiou. Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa začína dňom určeným pre jednotlivé vysoké školy na predloženie podkladov podľa odseku 3. Termíny na predkladanie podkladov sú súčasťou plánu komplexných akreditácií a musia byť známe aspoň jeden rok vopred. V období medzi dvoma komplexnými akreditáciami činností vysokej školy možno podľa potreby uskutočňovať akreditácie jednotlivých činností vysokej školy podľa § 83. Minister môže nariadiť vykonanie komplexnej akreditácie niektorej z vysokých škôl aj mimo plánu komplexných akreditácií so začiatkom jeden rok po doručení takejto žiadosti Akreditačnej komisii. Akreditačná komisia oznámi vysokej škole nový termín začatia komplexnej akreditácie do troch týždňov od doručenia požiadavky ministra o jej vykonanie.
(3)
Na účely komplexnej akreditácie činností predloží vysoká škola v termíne podľa plánu komplexných akreditácií (odsek 2) najmä tieto podklady:
a)
hodnotenie vlastnej činnosti; jeho súčasťou sú aj výsledky pravidelných študentských ankiet podľa § 70 ods. 1 písm. h),
b)
žiadosti o akreditáciu všetkých študijných programov, v ktorých chce mať priznané právo udeľovať akademický titul, vrátane príslušných podkladov týkajúcich sa študijných programov,
c)
žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov vo všetkých študijných odboroch, v ktorých chce mať priznané právo tieto konania uskutočňovať, vrátane príslušných podkladov,
d)
podklady na hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti,
e)
podklady na vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13.
(4)
Výsledkom komplexnej akreditácie činností vysokej školy je
a)
hodnotenie plnenia poslania a úloh vysokej školy na základe analýzy jej činnosti vypracované Akreditačnou komisiou; hodnotenie obsahuje i odporúčania Akreditačnej komisie na zlepšenie práce vysokej školy,
b)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijné programy, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministerstva o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,
c)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministerstva o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,
d)
hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
e)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13.
(5)
Akreditačná komisia vypracuje hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. a), vyjadrenia podľa odseku 4 písm. b) a c) a hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. d) do desiatich mesiacov od začiatku komplexnej akreditácie činností podľa odseku 2. Ministerstvo rozhodne o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní práv podľa odseku 4 písm. b) a c) do 60 dní od doručenia vyjadrenia Akreditačnej komisie. Ministerstvo poskytne vysokej škole hodnotiacu správu Akreditačnej komisie a výsledky svojho rozhodnutia týkajúce sa priznania práv, čím sa komplexná akreditácia vysokej školy skončí.
(6)
Ak vysoká škola nepodala v rámci podkladov na účely komplexnej akreditácie činností podľa odseku 3 písm. b) alebo c) žiadosť o akreditáciu niektorej z činností, v ktorej mala doteraz priznané zodpovedajúce právo, ministerstvo jej toto právo odníme s účinnosťou ku dňu skončenia komplexnej akreditácie činností vysokej školy.
(7)
Počas komplexnej akreditácie činností vysoká škola nemôže predkladať žiadosti o akreditáciu jednotlivých činností podľa § 82 ods. 2 písm. a) a c) okrem žiadostí o akreditáciu nových študijných programov a žiadostí o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, v ktorých vysoká škola doteraz o akreditáciu nežiadala. Ak vysoká škola mala priznané právo s časovým obmedzením, ktorého platnosť sa skončí v období počas komplexnej akreditácie činností vysokej školy, predlžuje sa priznané právo automaticky až do jej skončenia.
§85 Preradenie vysokej školy
(1)
Ak verejná vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy, spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, môže požiadať ministerstvo o začlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Na základe tejto žiadosti ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým sa verejná vysoká škola začlení medzi univerzitné vysoké školy.
(2)
Ak univerzitná verejná vysoká škola nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, ministerstvo vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka od doručenia výzvy podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení kontrolou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky neodstránila, ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým prestane byť univerzitná vysoká škola začlenená medzi univerzitné vysoké školy.
(3)
Ak verejná vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi odborné vysoké školy, spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 15, ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým sa verejná vysoká škola začlení medzi odborné vysoké školy.
(4)
Ak odborná verejná vysoká škola nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 15, ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým prestane byť vysoká škola začlenená medzi odborné vysoké školy.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa vzťahujú primerane aj na štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy.
§86 Žiadosť nevysokoškolskej inštitúcie o akreditáciu a priznávanie práv podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu pre príslušný študijný odbor
(1)
Nevysokoškolská inštitúcia, ktorá je právnickou osobou vykonávajúcou výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,3) môže požiadať o akreditáciu pre príslušný študijný odbor, v rámci ktorej sa posúdi jej spôsobilosť podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu v tomto odbore podľa § 54.
(2)
Ministerstvo môže na základe žiadosti podľa odseku 1 po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. b) priznať nevysokoškolskej inštitúcii právo podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54.
(3)
Pri posudzovaní spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54 sa postupuje podľa § 83 ods. 2.
§87 Činnosť vysokej školy počas pozastavenia alebo po odňatí priznaných práv
(1)
Ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov.
(2)
Ak sa vysokej škole odníme právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na príslušný študijný program prijímať nových študentov a je povinná zabezpečiť pre existujúcich študentov študujúcich podľa tohto študijného programu možnosť pokračovať v štúdiu podľa iného akreditovaného študijného programu rovnakého stupňa v študijnom odbore, ktorý je totožný s pôvodným alebo ktorý je čo najbližší pôvodnému. Ak to nie je možné, vysoká škola je povinná v spolupráci s ministerstvom hľadať také možnosti na iných vysokých školách.
(3)
Vysoká škola môže akreditovaný študijný program zrušiť, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu podľa rovnakého alebo podobného akreditovaného študijného programu na tej istej alebo inej vysokej škole.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú obdobne aj na pozastavenie alebo odňatie práva externej vzdelávacej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia podľa § 54.
(5)
Ak sa vysokej škole pozastaví právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, nesmie prijímať nové žiadosti o začatie habilitačného konania a konania na vymenúvanie za profesorov v tomto študijnom odbore.
(6)
Ak sa vysokej škole odníme právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, všetky neskončené konania sa zastavujú.
DESIATA ČASŤ | FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
§88 Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vysokých škôl
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú
a)
verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev,
b)
vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany,
c)
policajným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra,
d)
zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpočtu súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva (§ 91).
§89 Financovanie verejných vysokých škôl
(1)
(2)
Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.
(3)
Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ministerstvom a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä
a)
účel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia,
b)
objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých častí,
c)
čas a spôsob poskytnutia dotácií,
d)
dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.
(4)
Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V počte študentov a absolventov sa nezohľadňujú študenti uhrádzajúci školné. Do výšky ročného školného sa započítava aj výška peňažných darov prijatých vysokou školou od študentov alebo tretích osôb v súvislosti s poskytovaním, organizovaním alebo zabezpečovaním vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky.
(5)
Ministerstvo určí podľa počtu študentov, kvality, ekonomickej náročnosti uskutočňovaných študijných programov a uplatniteľnosti absolventov v praxi limity súm finančných prostriedkov pre jednotlivé verejné vysoké školy, počnúc prvým rokom štúdia na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme, ktoré určí vláda nariadením. Verejná vysoká škola v rámci určeného limitu a v jeho plnej výške určí v termíne do 31. októbra príslušného kalendárneho roka, ktoré študijné programy bude zabezpečovať bezplatne (ďalej len „bezplatný študijný program v externej forme“) a predpokladaný počet študentov, ktorí sa zapíšu na štúdium od príslušného akademického roka, tak, že zohľadní ekonomickú náročnosť uskutočňovaných študijných programov podľa odseku 4. V ďalších rokoch štúdia budú študenti zapísaní na bezplatných študijných programoch v externej forme zohľadnení v počte študentov podľa odseku 4. Pokiaľ vysoká škola prijíma na štúdium nad možnosti štátu alebo právnických osôb, s ktorými vysoká škola uzatvorila zmluvu, prijímanie ďalších študentov môže spoplatniť s oznámením pred začatím akademického roka. Právnické osoby môžu uzatvárať zmluvy s vysokými školami na študijné programy v externej forme štúdia na predpokladaný počet študentov a študijné programy. Fyzické osoby a právnické osoby môžu uzatvárať so študentmi zmluvy o úhrade nákladov spojených so štúdiom súčasne so zmluvami o budúcom pracovnom pomere.
(6)
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja44) a účelovej formy podpory výskumu a vývoja poskytnutej na základe súťaže podľa osobitného predpisu.45) Pri poskytovaní inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja sa zohľadňuje výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita verejnej vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy podľa § 84 ods. 4 písm. d), riešenie výskumných a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva, a začlenenie verejnej vysokej školy podľa § 2 ods. 13.
(7)
Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
(8)
(9)
Určenie dotácií jednotlivým verejným vysokým školám podľa odsekov 4, 6 a 7 a dotácie na priamu podporu na rozvoj vedy a techniky podľa odseku 5 sa uskutočňuje na základe metodiky, ktorú vypracúva a každoročne aktualizuje po predchádzajúcom vyjadrení reprezentácie vysokých škôl ministerstvo.
(10)
Ministerstvo vo svojom publikačnom prostriedku zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.
(11)
Zostatok dotácií na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a na rozvoj vysokej školy nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcich kalendárnych rokoch, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok.
(12)
Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.
§90 Financovanie štátnych vysokých škôl
§91 Financovanie súkromných vysokých škôl
(1)
Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Ministerstvo môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a na rozvoj vysokej školy. Súkromná vysoká škola môže dostať účelové prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja; spôsob ich prideľovania je upravený osobitným predpisom.46)
(3)
Ministerstvo poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má súkromná vysoká škola právny nárok.
(4)
Na poskytovanie dotácií podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenia § 89 ods. 3 až 12 vzťahujú rovnako.
DRUHÁ HLAVA
ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM
§92 Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
(1)
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Základ sa zaokrúhľuje na celé stovky nadol.
(2)
Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.
(3)
Verejná vysoká škola určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné; ak ide o študijné programy zabezpečované fakultou, verejná vysoká škola určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu podľa odseku 1. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného určenú na základe ekonomickej náročnosti uskutočňovaných študijných programov, začlenenia vysokej školy podľa § 2 ods. 13, kvality a ďalších hľadísk súvisiacich so zabezpečením výučby v súlade s metodikou podľa § 89 ods. 9. Sumu maximálneho ročného školného na príslušný akademický rok vydá ministerstvo opatrením.
(4)
Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia, ktorý neprekročil štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatí. Verejná vysoká škola nemôže požadovať školné od študentov, ktorých prijala na bezplatné študijné programy v externej forme (§ 89 ods. 5).
(5)
Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení (§ 69 ods. 1), je povinný uhradiť verejnej vysokej škole pomernú časť z ročného školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do konca príslušného akademického roka po jeho opätovnom zapísaní.
(6)
Študent, ktorý študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania; ak bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu v príslušnom akademickom roku, sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(7)
V celkovej dobe štúdia podľa odseku 6 sa nezohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal školné.
(8)
Na účely odsekov 1 až 7 a odsekov 9 až 20 sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za študijné programy prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 za štúdium v študijnom programe druhého stupňa tak, že štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 sa považuje za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky primerane.
(9)
Od cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu alebo nemajú trvalý pobyt v členskom štáte, môže verejná vysoká škola požadovať školné v osobitnej výške aj počas štandardnej dĺžky štúdia. Ak ide o študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv, školné a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami týchto zmlúv.
(10)
Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.
(11)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.
(12)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.
(13)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 67), za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia (§ 68), ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia a za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu [§ 106 ods. 2 písm. a)]. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi okrem poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len „regulované povolanie“), ktorý je 3 000 Sk.
(14)
Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odsekov 1 až 13 na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 4 na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok.
(15)
Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.
(16)
Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
(17)
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy.
(18)
Najmenej 20 % príjmov zo školného podľa odsekov 5 a 6 je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť príjmov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh verejnej vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
(19)
Na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.47)
(20)
Povinnosť uhradiť školné a poplatky spojené so štúdiom môže na seba prevziať iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(21)
Odseky 1 až 20 sa vzťahujú rovnako na štátne vysoké školy.
§93 Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
(1)
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní je 3 000 Sk.
(2)
Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.
TRETIA HLAVA
SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
§94 Systém sociálnej podpory študentov
(1)
Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
(2)
Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
(3)
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:
a)
stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,
b)
finančná podpora a organizačná podpora športových činností a kultúrnych činností.
(4)
Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom.48)
(5)
Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.
(6)
Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72).
§95 Štipendiá
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá
a)
z prostriedkov poskytnutých na tento účel zo štátneho rozpočtu,
b)
z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného fondu [§ 16 ods. 7 písm. c)].
§96 Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
(2)
Na sociálne štipendium nemá nárok študent,
a)
ktorý študuje študijný program prvého stupňa, ak už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b)
ktorý už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
c)
ktorému bolo poskytované sociálne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania; na účely tohto odseku sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 považujú za štúdium v študijnom programe prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia za štúdium v študijnom programe druhého stupňa, pričom štvrtý rok štúdia v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 je na účely tohto odseku považovaný za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky štúdia primerane; doba, počas ktorej študent poberal v príslušnom roku štúdia sociálne štipendium, sa zaokrúhľuje na celé roky smerom nahor,
d)
ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia alebo
e)
ktorý študuje externou formou štúdia.
(3)
Študentovi so zdravotným postihnutím sa môže priznať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia, ak je toto prekročenie spôsobené jeho zdravotným postihnutím.
(4)
Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.49)
(5)
Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, jeho výšku a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
O nároku na priznanie sociálneho štipendia rozhoduje rektor vysokej školy, ktorej je študent študentom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpečuje príslušný študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy. V prípade, že študent nesplní podmienky na priznanie sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipendium neprizná.
(7)
Vysoká škola poskytuje sociálne štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študent v žiadosti o priznanie sociálneho štipendia.
(8)
Vysoká škola priznáva študentom z prostriedkov štátneho rozpočtu motivačné štipendium.
(9)
Motivačné štipendium je možné priznať za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
(10)
Vysoká škola rozhodne o priznaní motivačného štipendia. V rozhodnutí uvedie výšku motivačného štipendia a odôvodnenie priznania.
(11)
Vysoká škola upraví postup priznávania a poskytovania motivačného štipendia v štipendijnom poriadku vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i)] alebo v štipendijnom poriadku fakulty [§ 33 ods. 5 písm. c)], ak o jeho priznávaní rozhoduje fakulta.
§97 Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy
(1)
Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom a absolventom, u ktorých od riadneho skončenia štúdia neuplynulo viac ako 90 dní, štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu.
(2)
Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených v odseku 1 určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.
§98 Zabezpečenie možností stravovania a ubytovania
(1)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené so stravovaním.
(2)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. Kňazský seminár je zariadením, ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom teologických študijných programov bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy.
(3)
Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami.
(4)
Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 8).
§99 Podpora športových činností a kultúrnych činností
Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
§100 Podpora študentov so zdravotným postihnutím
Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim podmienkam štúdia patrí umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných prípadoch predĺženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie podmienok súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím.
§101 Študentské pôžičky
(1)
Študentom sa poskytujú pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu podľa osobitných predpisov.48)
(2)
Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžičiek študentom s dotovaným úrokom a odloženým splácaním.
(3)
Vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i) a § 48 ods. 1 písm. f)].
(4)
Účelom študentských pôžičiek je prispievať na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojovanie sociálnych potrieb.
JEDENÁSTA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA
§102 Pôsobnosť vlády a ministerstva
(1)
Vláda
a)
vymenúva a odvoláva na návrh ministra predsedu, podpredsedu a ďalších členov Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 2 a 8),
b)
schvaľuje na návrh ministerstva štatút Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 12),
c)
d)
prerokúva najmä materiály ministerstva uvedené v odseku 2 písm. b), c) a informáciu ministerstva o podmienkach rozvoja vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania [odsek 2 písm. a)],
e)
schvaľuje na návrh ministerstva zmenu názvu súkromnej vysokej školy, jej začlenenie medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy.
(2)
Ministerstvo
a)
utvára podmienky na rozvoj vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania; zodpovedá za aktualizáciu a rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva,
b)
vypracúva, každoročne aktualizuje a zverejňuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl (ďalej len „dlhodobý zámer ministerstva"); dlhodobý zámer ministerstva sa vypracúva na päť až desať rokov,
c)
každoročne vypracúva a zverejňuje výročnú správu o stave vysokého školstva; určuje termín a formu predkladania výročnej správy o činnosti a výročnej správy o hospodárení vysokej školy,
d)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery verejných vysokých škôl a dlhodobé zámery súkromných vysokých škôl a ich aktualizáciu; určuje termín a formu predkladania týchto dlhodobých zámerov,
e)
vypracúva a aktualizuje metodiku na určovanie dotácií zo štátneho rozpočtu20) z kapitoly ministerstva vysokým školám a na jej základe určuje tieto dotácie po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
f)
rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) v odôvodnených prípadoch o obmedzení medziročného nárastu počtu študentov v dennej forme štúdia, na ktorých poskytne jednotlivým vysokým školám finančné prostriedky; obmedzenie vyjadrené v percentách zo všetkých študentov denného štúdia príslušnej vysokej školy nesmie byť nižšie ako 5 %,
g)
registruje vybrané vnútorné predpisy vysokých škôl (§ 15 ods. 3, § 48 ods. 4),
h)
predkladá vláde návrhy na zmeny začlenenia vysokých škôl podľa § 85 ods. 1 až 4,
i)
kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva,49a)
j)
kontroluje hospodárenie verejných vysokých škôl podľa § 19 ods. 4; kontroluje hospodárenie súkromných vysokých škôl s prostriedkami štátneho rozpočtu (§ 91 ods. 2 a 3),
k)
navrhuje vláde udelenie štátneho súhlasu podľa § 47 ods. 1, zmenu názvu a začlenenia podľa § 2 ods. 13 súkromnej vysokej školy,
l)
spravuje sústavu študijných odborov podľa § 50 a zverejňuje ju spolu s opismi študijných odborov vysokoškolského vzdelávania na svojej internetovej stránke,
m)
združuje a využíva informácie z registra študentov jednotlivých vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi40) a vedie register zamestnancov,
n)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní (§ 108),
p)
uznáva doklady o vzdelaní vydané zahraničnými vysokými školami alebo inými na to oprávnenými orgánmi podľa § 106,
q)
materiálne a finančne zabezpečuje činnosť Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl,
r)
osobitným predpisom upravuje podmienky finančného a hmotného zabezpečenia cudzincov študujúcich v Slovenskej republike a slovenských občanov počas štúdia v zahraničí,
s)
osobitným predpisom upravuje podrobnosti o doplňujúcom pedagogickom štúdiu na získanie pedagogickej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu činnosť na školách a v školských zariadeniach,
t)
udeľuje oprávnenie na pôsobenie zahraničných vysokých škôl podľa § 49b,
u)
na žiadosť vysokej školy vydáva stanovisko k žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou alebo vysokou školou z tretieho štátu na akademické účely,
v)
vydáva opatrením zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky členený na verejné vysoké školy, štátne vysoké školy, súkromné vysoké školy a vysoké školy pôsobiace na základe oprávnenia podľa § 49a; pri univerzitných vysokých školách sa uvádza, že ide o univerzitnú vysokú školu; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.49b)
(3)
Minister
a)
predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov [§ 10 ods. 8 a § 47b ods. 2 písm. d)], vymenovanie rektorov a na odvolanie rektorov (§ 10 ods. 2),
b)
poveruje do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora osobu navrhnutú akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)],
c)
po vzniku verejnej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora verejnej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy (§ 5 ods. 5) a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a jej fakúlt,
d)
predkladá vláde návrhy na vymenovanie a odvolanie členov Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 2) po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
e)
rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1), o priznaní práva vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3) a o priznaní práva nevysokoškolskej inštitúcii podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia (§ 86 ods. 2); ak rozhodne inak, ako bol návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní; pri štátnych vysokých školách so súhlasom príslušného ministra,
f)
predkladá orgánom reprezentácie vysokých škôl (§ 107) návrhy a opatrenia podľa § 107 ods. 2.
§103 Registrácia vnútorných predpisov
(1)
Žiadosť o registráciu vnútorného predpisu podáva na ministerstvo rektor alebo iný štatutárny orgán vysokej školy.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 prikladá vysoká škola dve vyhotovenia vnútorného predpisu, ktoré zasiela aj elektronicky ministerstvu, a listiny preukazujúce schválenie návrhu vnútorného predpisu predloženého na registráciu príslušnými orgánmi vysokej školy. Toto ustanovenie sa na novozriadené vysoké školy vzťahuje primerane.
(3)
Ministerstvo rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do 60 dní odo dňa jej predloženia.
(4)
Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii podľa ministerstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne. Zamietnutie s odôvodnením a určením primeranej lehoty na odstránenie nedostatkov, pre ktoré bola žiadosť o registráciu zamietnutá, oznámi vysokej škole.
(5)
Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii má formálne nedostatky, ministerstvo ho vráti vysokej škole na dopracovanie a opätovné predloženie.
(6)
Vysoká škola môže do 15 dní od doručenia zamietnutia žiadosti podľa odseku 1 požiadať ministra o preskúmanie dôvodov jej zamietnutia. Minister po preskúmaní postupu ministerstva požiadavku vysokej školy zamietne alebo predloží žiadosť podľa odseku 1 na nové konanie. Ak ani po opätovnom predložení nebudú nedostatky odstránené, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne.
(7)
Vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii nadobúda platnosť odo dňa registrácie. Vnútorný predpis vysokej školy je účinný odo dňa doručenia rozhodnutia vysokej škole o jeho zaregistrovaní ministerstvom. Spolu s rozhodnutím o registrácii sa doručuje aj jedno vyhotovenie vnútorného predpisu vysokej školy s odtlačkom pečiatky ministerstva na rube poslednej strany vnútorného predpisu, s menom a podpisom zamestnanca ministerstva, ktorý vnútorný predpis vysokej školy zaregistroval.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa vzťahujú aj na zmeny vnútorných predpisov vysokej školy podliehajúcich registrácii.
§104 Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy
(1)
Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.
(2)
Minister môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom najmenej dvoch z nich obmedziť pôsobnosť orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, poprípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte túto pôsobnosť odňať, ak verejná vysoká škola alebo jej fakulta
a)
neustanovila niektorý zo svojich orgánov akademickej samosprávy,
b)
má pozastavené alebo odňaté práva udeľovať akademický titul pre všetky študijné programy,
c)
vykazuje vo svojom hospodárení nedostatky ohrozujúce plnenie jej úloh,
d)
jej orgány akademickej samosprávy konajú v rozpore s týmto zákonom.
(3)
Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva je jej zdôvodnenie.
(4)
Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.
(5)
Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.
(6)
Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo prijaté opatrenie bezodkladne zruší.
§105 Pôsobnosť vlády a ministerstva vo vzťahu k súkromným vysokým školám
(1)
Vláda na návrh ministerstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47 ods. 1), schvaľuje zmenu jej názvu a jej začlenenie (§ 2 ods. 13).
(2)
Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.
(3)
Vláda môže na návrh ministerstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom.
(4)
Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie.
(5)
Vláda na návrh ministerstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.
(6)
Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Ministerstvo zároveň rozhodne o odňatí akreditácie študijných programov.
(7)
Je povinnosťou ministerstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo primeranú lehotu.
§106 Uznávanie dokladov o vzdelaní na akademické účely
(1)
Na účely tohto zákona je uznávaním dokladov o vzdelaní na akademické účely uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou, vysokou školou z tretieho štátu alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu na účely splnenia základných podmienok na prijatie na vysokoškolské štúdium podľa § 56 ods. 2 a 3.
(2)
O uznaní dokladov o vzdelaní rozhoduje
a)
vysoká škola v Slovenskej republike uskutočňujúca študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené na predloženom doklade o vzdelaní; ak sa obsah absolvovaného štúdia zhoduje iba čiastočne, môže vysoká škola žiadateľovi o uznanie predpísať vykonanie doplňujúcich skúšok, prípadne aj dopracovanie a obhajobu bakalárskej, diplomovej alebo dizertačnej práce; vysoká škola rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní podľa odseku 1 automaticky, ak je medzi príslušným štátom a Slovenskou republikou uzatvorená medzinárodná dohoda o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní a doklady podľa odseku 1 sú jej súčasťou,
b)
ministerstvo, ak v Slovenskej republike nie je vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené v predloženom doklade.
(3)
Žiadateľ, ktorému bol uznaný doklad o vzdelaní na akademické účely podľa odseku 2, je oprávnený používať na území Slovenskej republiky akademický titul a jeho skratku tak, ako mu boli priznané podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, z ktorého doklad pochádza, a to v jazyku tohto štátu. Ak by akademický titul alebo jeho skratka boli zameniteľné s titulmi udeľovanými podľa tohto zákona, na ktoré sa vyžaduje splnenie iných podmienok na získanie odbornej spôsobilosti, ako bolo v štáte, z ktorého doklad o vzdelaní pochádza, ministerstvo rozhodne o používaní primeraného akademického titulu.
(4)
Podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní podľa tohto paragrafu ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(5)
Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov uvedených v odseku 1 musí byť osvedčená orgánom štátu príslušným na jeho osvedčenie alebo notárstvom v príslušnom štáte s odtlačkom pečiatky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v tomto štáte, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§106a Uznávanie odborných kvalifikácií
Na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii na účely výkonu povolania sa vzťahuje osobitný predpis.34)
DVANÁSTA ČASŤ | REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL
§107 Reprezentácia vysokých škôl
(1)
Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:
a)
Rada vysokých škôl,
b)
Študentská rada vysokých škôl,
c)
Slovenská rektorská konferencia.
(2)
Minister predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone (§ 81 ods. 2 a 8, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3). Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.
(3)
Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.
(4)
Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy. Študentskú radu vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí:
a)
jeden zástupca zvolený študentskou časťou akademického senátu vysokej školy,
b)
ďalší zástupcovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy zvolení študentskou časťou akademickej obce vysokej školy, a to z každých i započatých 2000 zapísaných študentov jeden zvolený zástupca.
(5)
Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky. Ak súkromná vysoká škola nemá zavedenú funkciu rektora, reprezentuje ju v Slovenskej rektorskej konferencii jej štatutárny zástupca.
(6)
Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.
(7)
Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.28) Ministerstvo finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.
TRINÁSTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
§108
Všeobecný predpis o správnom konaní50) sa nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely (§ 106).
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§109 Transformácia študijných odborov
(1)
Vysoké školy môžu od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.
(2)
Ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v ktorom nemá priznané právo konať štátne skúšky, požiada do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyhovie, je vysoká škola povinná ponúknuť do začiatku akademického roku 2003/2004 študentom príslušného študijného odboru možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom odbore, ktorý je čo najbližší pôvodnému a v ktorom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje rovnako aj na študentov doktorandského štúdia.
(3)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(4)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(5)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch doktorského štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2012, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(6)
Práva konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(7)
Od 1. januára 2005 zaniká právo vysokých škôl a fakúlt uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa doterajších predpisov. Habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov, ktoré začali pred týmto dňom, sa ukončia v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. decembra 2005. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu skončené, sa zastavujú.
(8)
§ 83 ods. 11 sa vzťahuje aj na práva uvedené v odsekoch 3 až 6.
§109a
(1)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské doktorské vzdelávanie v študijnom odbore stomatológia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné prijímať študentov na toto štúdium podľa doterajšieho študijného programu len do akademického roka 2003/2004.
(2)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské magisterské vzdelávanie v študijnom odbore farmácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(3)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo a v študijnom odbore ošetrovateľstvo-rehabilitácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aby bolo možné získať vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore ošetrovateľstvo len oddelene od získania vysokoškolského vzdelania v akomkoľvek inom študijnom odbore.
(4)
Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore pôrodná asistencia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
(5)
Povinnosť prispôsobiť študijné programy podľa odsekov 1 až 4 sa vzťahuje na všetky formy štúdia s tým, že inú ako dennú formu štúdia určeného na prípravu študentov na výkon zdravotníckeho povolania možno uskutočňovať len po priznaní práva uskutočňovať príslušný študijný program ministerstvom (§ 83 ods. 1). Ministerstvo môže priznať právo len po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva zdravotníctva.
§110 Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
(1)
Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol podľa doterajších predpisov priznaný titul „bakalár" sú oprávnení používať akademický titul „bakalár" podľa § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa § 52 ods. 1.
(2)
Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1.
(3)
Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola podľa predchádzajúcich predpisov51) udelená vedecká hodnosť „kandidát vied" alebo ktorým bol podľa doterajších predpisov51) priznaný akademicko-vedecký titul „doktor" a vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor" podľa § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpirantúry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantúre podľa neskorších predpisov52) alebo ktorým bol priznaný podľa doterajších predpisov akademicko-umelecký titul „doktor" a umelecko-akademická hodnosť „artis doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor umenia" podľa § 54 ods. 15. Vzdelanie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa podľa § 54 ods. 1.
(4)
Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa predchádzajúcich predpisov zostávajú nedotknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied" (v skratke „CSc.") a „doktor vied" (v skratke „DrSc.") zostávajú nedotknuté.
(5)
Akademické tituly „magister" (v skratke „Mgr."), „magister umenia" (v skratke „Mgr. art."), „inžinier" (v skratke „Ing."), „inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch."), „doktor všeobecného lekárstva" (v skratke „MUDr.") a „doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke „MVDr.") sú oprávnení používať absolventi vysokých škôl, ktorí skončili štúdium podľa doterajších predpisov a nebol im priznaný akademický titul. Ustanovenie sa nevzťahuje na absolventov Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda a Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
§111 Transformácia existujúcich vysokých škôl
(1)
Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými školami vysoké školy uvedené v prílohe č. 1, štátnymi vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vysoké školy uvedené v prílohe č. 2 a súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená v prílohe č. 3. Všetky vysoké školy uvedené v prílohách č. 1 až 3 okrem Vysokej školy manažmentu v Trenčíne sa stávajú univerzitnými vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou.
(2)
Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do 1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona.
(3)
Platnosť vymenovania alebo voľby akademických funkcionárov a akademických orgánov a ich funkčné obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté.
(4)
Funkčné obdobia rektorov a dekanov ustanovených podľa doterajších predpisov sa na účely tohto zákona započítavajú ako funkčné obdobia v príslušnej akademickej funkcii.
(5)
Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe č. 1, prechádzajú na príslušnú vysokú školu.
(6)
Študenti študujúci na vysokých školách uvedených v prílohách č. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi podľa tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykonať ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.
(7)
Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vysokých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom týchto vysokých škôl, ich fakúlt a súčastí.
(8)
V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole, môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funkcie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu výberové konanie.
(9)
V období do nadobudnutia účinnosti nového štatútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach podľa § 23 ods. 1 písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:
a)
uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002; rozšíriť tento rozsah možno len so súhlasom rektora,
b)
vykonávať podnikateľskú činnosť (§ 18); v tomto období môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti novú zmluvu len do celkového objemu jedného milióna Sk; zmluvu presahujúcu objem jedného milióna Sk môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti len so súhlasom rektora,
c)
spolupracovať s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí; dohody o spolupráci so zahraničnými subjektami uzavreté v tomto období dáva fakulta na vedomie rektorovi,
d)
určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium,
e)
určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002.
§112 Prechod majetku
(1)
Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola spravovať majetok štátu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis.53)
(2)
Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu.
§113 Ostatné prechodné ustanovenia
(1)
Vymenovanie členov, predsedu a podpredsedu Akreditačnej komisie podľa § 81 sa uskutoční do 31. mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie členovia Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov. Jednu tretinu členov Akreditačnej komisie navrhne minister z členov Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov.
(2)
Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexných akreditácií vysokých škôl podľa § 84 ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné akreditácie činností vysokých škôl podľa § 84 v nadväznosti na termíny na predkladanie podkladov podľa § 84 ods. 2 začne Akreditačná komisia uskutočňovať po 1. januári 2004.
(3)
Platnosť ustanovenia osobitného predpisu54) o vedení účtu osobitného financovania vysokej školy sa predlžuje až do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zostatok na účte osobitného financovania ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v roku 2002.
(4)
Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na občanov členských štátov Európskej únie tento zákon vzťahovať rovnako ako na občanov Slovenskej republiky.
§113a Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy zosúladia svoje vnútorné predpisy s týmto zákonom a predložia vnútorné predpisy podliehajúce registrácii ministerstvom do 31. marca 2008.
(2)
Súkromné vysoké školy ustanovia orgány akademickej samosprávy podľa § 47a do 31. augusta 2008. Do ustanovenia orgánov akademickej samosprávy súkromná vysoká škola postupuje v súlade s registrovaným znením vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Konanie o udelení štátneho súhlasu podľa § 47, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2007, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(4)
Akreditačná komisia požiada o stanovisko ministerstvo zdravotníctva podľa § 83 ods. 13 pred vyjadrením podľa § 82 ods. 2 písm. a) aj k žiadostiam, ktoré jej boli doručené pred 1. septembrom 2007 a ku ktorým sa zatiaľ nevyjadrila.
(5)
Vysoké školy zosúladia poskytovanie študijných programov v dennej forme štúdia s § 60 ods. 2 najneskôr do vykonania ich najbližšej komplexnej akreditácie, ktorá sa uskutoční po 1. septembri 2008.
(6)
Pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, sa zosúladia s § 74 ods. 3 do 31. decembra 2007. Pracovnoprávne vzťahy uzatvorené na funkciu hosťujúceho docenta pred 1. septembrom 2007 zostávajú v platnosti, najdlhšie do doby skončenia ich platnosti.
(7)
Ak občan študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobe štúdia na účely odsekov 10 až 13 a § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v niektorom zo študijných programov len časť akademického roka, na účely odsekov 10 až 13 a § 92 sa táto doba zaokrúhľuje na celý akademický rok.
(8)
Na účely tohto zákona sa bakalársky druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov považuje za štúdium študijného programu prvého stupňa, magisterský druh štúdia, inžiniersky druh štúdia a doktorský druh štúdia podľa predchádzajúcich predpisov za štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3. Ak študent pokračoval v inžinierskom druhu štúdia alebo v magisterskom druhu štúdia po predchádzajúcom absolvovaní bakalárskeho štúdia podľa predchádzajúcich predpisov, považuje sa toto jeho nadväzujúce štúdium za štúdium študijného programu druhého stupňa. Ustanovená dĺžka štúdia podľa predchádzajúcich predpisov sa považuje za štandardnú dĺžku štúdia podľa tohto zákona.
(9)
Ustanovenia § 92 ods. 3 až 8 sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007, ak v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania neboli prijatí a nezapísali sa na štúdium aj po tomto termíne.
(10)
Študent podľa odseku 9 je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa. Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne. Ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch prvého stupňa. Doba štúdia v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 presahujúca tri roky sa zohľadňuje v celkovej dobe štúdia v študijných programoch druhého stupňa. Ak ide o študentov študijných programov podľa § 53 ods. 3, v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj doba, počas ktorej boli zapísaní na štúdium študijných programov prvého stupňa a študijných programov druhého stupňa.
(11)
Ak povinnosť uhradiť školné vznikne študentovi podľa odseku 9 počas akademického roka, uhradí adekvátnu časť určeného školného podľa počtu mesiacov zostávajúcich do skončenia príslušného akademického roka.
(12)
Ustanovenia odseku 10 sa nevzťahujú na študentov doktorandských študijných programov v dennej forme štúdia, ktorým nevzniká povinnosť uhradiť školné ani v prípade prekročenia štandardnej dĺžky štúdia.
(13)
O žiadostiach štátnych vysokých škôl podľa § 83, ktoré boli Akreditačnej komisii doručené pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne príslušné ministerstvo alebo minister podľa doterajších predpisov.
(14)
Ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva doručia ministerstvu do 31. decembra 2007 ich potvrdené kópie rozhodnutí o akreditácii jednotlivých činností štátnych vysokých škôl, ktoré vydali podľa doterajších predpisov.
(15)
Začlenenie vysokých škôl podľa tohto zákona sa vykoná na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy na jej začlenenie podľa § 84 do 1. septembra 2009. Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexnej akreditácie činností vysokej školy (§ 84 ods. 3) na jej začlenenie podľa tohto zákona do 31. decembra 2007.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§113b
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§114 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z., zákona č. 284/1997 Z. z. a zákona č. 317/1999 Z. z.
2.
Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky č. 282/1990 Zb. o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru.
3.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 349/1990 Zb. o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 Zb. o akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/1994 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/1995 Z. z.
5.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium.
9.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5836/1982 - 31 o študentských domovoch vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
10.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5463/1982 - 31 o zriaďovaní, zrušovaní a prevádzke študentských jedální a bufetov vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
§114a
Zrušujú sa:
1.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 505/2004 Z. z.
2.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 453/2005 Z. z. o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia.
3.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 358/2006 Z. z., ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití fondov verejnej vysokej školy.
Čl. II
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 ods. 4 písmená c) a d) znejú:
„c)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa") alebo
d)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").“.
2.
V prílohe č. 1 v 5. platovej triede a v 6. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
3.
V prílohe č. 1 v 7. až 9. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. III bodov 5 a 7, čl. IV bodu 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. III bod 6 stráca platnosť 31. decembra 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Prešovská univerzita v Prešove
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Trnavská univerzita v Trnave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Žilinská univerzita v Žiline
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Ekonomická univerzita v Bratislave
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Technická univerzita vo Zvolene
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Katolícka univerzita v Ružomberku
Univerzita J. Selyeho
Príloha č. 2 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Príloha č. 3 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM SÚKROMNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne
Príloha č. 4 k zákonu č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 363/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23. 12. 2004).
1)
Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 39 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 39 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 7 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 2 zákona č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákon č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 302/1990 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 302/1990 Zb.
5a)
§ 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 28 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
9)
§ 2 ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 581/2004 Z. z.
16)
Zákon č. 431/2002 Z. z.
18)
Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
19)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
20)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20a)
§ 8 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
20b)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
21)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
22)
§ 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23)
§ 6 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
24)
§ 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.
25)
§ 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
28)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
28a)
§ 7 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
29)
§ 17 až 19 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
29a)
Zákon č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
29aa)
§ 70 a 75 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
30)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
32)
Zákon č. 73/1998 v znení neskorších predpisov.
33)
§ 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 351/2005 Z. z.
33b)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii.
33c)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34)
Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
34a)
Napríklad § 54 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
35)
Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
36)
Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
36a)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
38a)
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
39)
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
40)
Zákon č. 428/2002 Z. z.
40a)
Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 311/2001 Z. z.
43)
§ 18 ods. 7 zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.
47)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
48)
Napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z.
49)
Zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.
49a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
49b)
§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
51)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 53/1964 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky č. 302/1990 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky č. 302/1990 Zb.
52)
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
54)
§ 15 zákona č. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2001.
