Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2005

Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).

Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak^3a); rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.

Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru.

Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku 1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).

Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí

Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].

Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).

Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23.

Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.

Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.

Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.

Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu člena akademického senátu verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda akademického senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy rektor.

Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká

Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až f), zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo.

Akademický senát verejnej vysokej školy

Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c) až e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.

Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy; vo veciach uvedených v § 102 ods. 2 písm. e) až h) a j) zodpovedá aj ministrovi.

Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky⁴) (ďalej len "prezident republiky"). Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister [§ 102 ods. 3 písm. a)]. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Predseda akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy.

Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora verejnej vysokej školy osoba poverená ministrom na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 102 ods. 3 písm. b)].

Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.

Rektor predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy.

Rektor predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. g)].

Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu prorektora verejnej vysokej školy najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné.

Rektor určuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú súčasťou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)].

Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.

Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.

Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.

Vedecká rada verejnej vysokej školy

Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.

Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.

Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.

Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.

Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním. Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. c)].

Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený priamo rektorovi.

Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:

Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä

Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na Ministerstve školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") (§ 103).

Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti si verejná vysoká škola zostavuje rozpočet pozostávajúci z výnosov a nákladov (ďalej len „rozpočet verejnej vysokej školy") na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.

Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendárneho roka vyúčtovanie svojho hospodárenia a zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom ministerstva a predloží ich ministerstvu v termíne určenom ministerstvom.

Výnosmi verejnej vysokej školy sú

Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.

Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti a rozvoja.

Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto finančné fondy:

Finančné fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného celkového hospodárskeho výsledku verejnej vysokej školy (ďalej len „zisk verejnej vysokej školy“), z darov, z dedičstva a z výnosov z nich, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Celkový hospodársky výsledok verejnej vysokej školy je súčet jej hospodárskeho výsledku v hlavnej činnosti a hospodárskeho výsledku v podnikateľskej činnosti (§ 18) po zdanení.

Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Rezervný fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Verejná vysoká škola môže na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov použiť iba prostriedky rezervného fondu. Ak verejná vysoká škola nevykazuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka a neuhradenú stratu z minulých rokov, môže prostriedky rezervného fondu použiť prostredníctvom svojho rozpočtu [§ 16 ods. 3 písm. g)] a na doplnenie ostatných finančných fondov verejnej vysokej školy.

Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z odpisov hmotného a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu⁷) a z výnosov z predaja hmotného a nehmotného majetku. Fond reprodukcie sa používa podľa § 17 ods. 3.

Štipendijný fond sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z časti výnosov zo školného (§ 92 ods. 15) a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 7) určenú na sociálne štipendiá (§ 96). Štipendijný fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.

Fond na podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím možno použiť na finančné zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby.

Podrobnosti tvorby a použitia finančných fondov verejnej vysokej školy podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Majetok verejnej vysokej školy tvorí súhrn majetkových hodnôt, nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, pohľadávok a iných práv a iných hodnôt vyjadriteľných v peniazoch.

Verejná vysoká škola využíva majetok, ktorý vlastní, na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok ustanovených v § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16 ods. 7 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.

O nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy rozhoduje rektor; v prípadoch uvedených v § 41 ods. 1 písm. a) až d) rozhoduje rektor po predchádzajúcom súhlase správnej rady verejnej vysokej školy a akademického senátu verejnej vysokej školy. Pri nakladaní s majetkom, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, rozhoduje rektor po vyjadrení akademického senátu fakulty.

Verejná vysoká škola je povinná udržiavať svoj majetok v riadnom stave a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo odcudzeniu. Verejná vysoká škola je povinná nakladať so svojím majetkom efektívne, účelne a s maximálnou hospodárnosťou.

Verejná vysoká škola môže svoj majetok, najmä ten, ktorý neslúži na plnenie jej úloh, prenajímať a zriadiť naň záložné právo a majetok, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie jej úloh, predať v súlade s týmto zákonom a za primeranú cenu; primeranou cenou je trhová cena, za akú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva alebo prenajíma taká alebo porovnateľná nehnuteľná vec, najmenej však cena zistená podľa cenových predpisov.⁸)

Cenu dohodnutú v zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku verejnej vysokej školy je nadobúdateľ povinný zaplatiť najneskôr pri podpísaní zmluvy.

Verejná vysoká škola môže svoj nehnuteľný majetok prenechať do nájmu nájomnou zmluvou.⁹) Verejná vysoká škola nemôže svoj nehnuteľný majetok prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.¹⁰)

Verejná vysoká škola môže písomnou zmluvou darovať hnuteľné veci, ak ich jednotlivá zostatková hodnota nepresahuje zostatkovú účtovnú hodnotu 20 000 Sk, alebo uzavrieť zmluvu o výpožičke¹⁰) so zariadením sociálnych služieb,¹¹) zdravotníckym zariadením,¹²) s neziskovou organizáciou,¹³) so školou alebo s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom, ak darované alebo vypožičané hnuteľné veci budú slúžiť na účely súvisiace s hlavným predmetom činnosti obdarovaného alebo vypožičiavateľa.

Nájomca alebo vypožičiavateľ môže majetok verejnej vysokej školy užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou⁹) alebo zmluvou o výpožičke.¹⁰) Verejná vysoká škola je povinná v nájomnej zmluve a v zmluve o výpožičke dohodnúť, že nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok verejnej vysokej školy do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci. Nájomca ani vypožičiavateľ nemôže zriadiť na majetok verejnej vysokej školy záložné právo ani inak tento majetok zaťažiť.

Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,¹⁴) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 200 000 Sk, možno vložiť len so súhlasom správnej rady.

Verejná vysoká škola nesmie uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.

Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky (§ 101 ods. 3).

Verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby si dlžník splnil všetky povinnosti včas a riadne, aby sa pohľadávka včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby sa rozhodnutia týchto orgánov včas vykonali. Ak je dlžník v omeškaní s plnením svojich záväzkov, verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania včas a riadne uplatnili a vymáhali. Verejná vysoká škola môže z dôvodu účelnosti odplatne previesť vlastníctvo pohľadávky; ak je cena pohľadávky pri jej prevode menej ako 90 % hodnoty pohľadávky, podlieha tento prevod súhlasu správnej rady.

Na písomné požiadanie dlžníka z dôvodu jeho platobnej neschopnosti môže verejná vysoká škola uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak

Pri nedodržaní dohody o splátkach alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok sa stáva celá dlžná suma splatnou. Pri povolení splátok alebo odkladu splátok sa úroky z omeškania neúčtujú.

Verejná vysoká škola môže odpísať pohľadávku z vlastného podnetu, len ak je pohľadávka nevymožiteľná; nevymožiteľnú pohľadávku, ktorá je u jedného dlžníka vyššia ako 200 000 Sk, možno odpísať len so súhlasom správnej rady.

Za nevymožiteľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno previesť podľa odseku 14 a ktorej

Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.¹⁵) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.

Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.

Verejná vysoká škola vedie vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou činnosťou. Verejná vysoká škola vedie príjmy a výdavky spojené s podnikateľskou činnosťou na samostatnom bežnom účte alebo na samostatných bežných účtoch. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti nie sú súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).

Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.¹⁶)

Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch podľa osobitných predpisov.¹⁷)

Ročná účtovná závierka verejnej vysokej školy musí byť overená audítorom¹⁸) najmenej raz za tri roky.

Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo. Na výkon tejto kontroly sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.¹⁹)

Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.

Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom²⁰) záruku poskytnúť.

Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi rektor.

Verejná vysoká škola je povinná

Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä

Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä

Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:

Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.²¹)

Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.

Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.

Správna rada verejnej vysokej školy má štrnásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Ak ide o členov správnej rady navrhnutých rektorom, návrh na ich odvolanie môže podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.

Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem členov navrhnutých akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého zamestnaneckou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je štvorročné, funkčné obdobie člena navrhnutého študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy je dvojročné.

Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister.

Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.

Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola

Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k

Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až d) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.

Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje.

Činnosť členov správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom záujme.²⁷) Týmto osobám poskytuje verejná vysoká škola náhrady podľa osobitného predpisu.²⁸)

Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút [§ 102 ods. 1 písm. b)].

Akreditačná komisia sa skladá z predsedu, podpredsedu a ďalších členov (ďalej len „člen komisie"), ktorých vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1); vymenúva ich z významných osobností z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní. Členmi Akreditačnej komisie sú aj zahraniční odborníci.

Akreditačná komisia má 21 členov.

Najviac jedna tretina členov Akreditačnej komisie je z nevysokoškolských ustanovizní.

Vláda vymenúva členov Akreditačnej komisie na šesť rokov; možno ich vymenovať najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Pri prvom vymenovaní členov Akreditačnej komisie podľa tohto zákona sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Predseda Akreditačnej komisie je vymenovaný na šesť rokov.

Funkcia člena Akreditačnej komisie je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana a prodekana.

Členstvo v Akreditačnej komisii zaniká

Vláda môže člena Akreditačnej komisie odvolať na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl, ak člen

Ak členstvo niektorého člena Akreditačnej komisie zanikne pred uplynutím jeho funkčného obdobia a vláda v tomto čase vymenuje na jeho miesto nového člena, funkčné obdobie člena Akreditačnej komisie sa skončí dňom, ktorým by uplynulo funkčné obdobie pôvodne vymenovaného člena Akreditačnej komisie.

Akreditačná komisia môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny.

Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda Akreditačnej komisie po schválení v Akreditačnej komisii; predsedu pracovnej skupiny vymenúva z členov tejto komisie. Členovia pracovnej skupiny musia spĺňať kritérium vysokej odbornej úrovne a autority. Členmi pracovnej skupiny môžu byť i zahraniční odborníci.

Spôsob rokovania Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín upraví štatút Akreditačnej komisie, ktorý schvaľuje vláda.

Činnosť Akreditačnej komisie materiálne a finančne zabezpečuje ministerstvo.

Činnosť členov Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín je úkonom vo všeobecnom záujme.²⁷) Zamestnávateľ im na návrh ministra poskytne odmenu a cestovné náhrady sa im poskytujú podľa osobitného predpisu.²⁸) Finančné prostriedky na odmenu uhradí zamestnávateľovi ministerstvo.

Akreditačná komisia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia môže o svojich zisteniach informovať verejnosť.

Akreditačná komisia sa vyjadruje

Akreditačná komisia uskutočňuje aj komplexné akreditácie činností vysokých škôl (§ 84). V rámci komplexnej akreditácie Akreditačná komisia hodnotí aj úroveň výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy a vyjadruje sa o jej začlenení podľa § 2 ods. 13 a 16.

Akreditačná komisia je oprávnená pri plnení svojich úloh podľa odsekov 2 a 3 a podľa § 83 ods. 11 požadovať od ústredných orgánov štátnej správy, od vysokých škôl a od právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,³) uchádzajúcich sa o akreditáciu podľa § 86 informácie, podklady a súčinnosť, ktoré sú nevyhnutné na jej činnosť.

Akreditačná komisia sa vyjadruje ku skutočnostiam podľa odseku 2 okrem vyjadrenia v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy podľa § 84 najneskôr do 150 dní od prijatia úplných podkladov.

Spôsob výberu členov Akreditačnej komisie, postup pri výkone pôsobnosti Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín podľa tohto paragrafu, ako aj spôsob podávania a podrobnejší obsah žiadostí a podkladov na činnosť Akreditačnej komisie podľa tohto paragrafu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16 a pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy schvaľuje na návrh Akreditačnej komisie po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ministerstvo.

Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 8 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul.

Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, profil absolventa, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.

Akreditácia habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v tomto študijnom odbore. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. c) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v požadovanom študijnom odbore.

Vysoká škola môže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, v ktorom má akreditovaný študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, alebo študijný program tretieho stupňa. Ak sa tento študijný program uskutočňuje na fakulte, habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov sa uskutočňuje na fakulte.

Podkladom na vyjadrenie Akreditačnej komisie podľa odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pracovnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadrenie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj prílohu vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktoré sa predkladá ministerstvu.

Ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, ministerstvo priznáva práva podľa odseku 1 najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia.

Ak vysoká škola v čase akreditácie spĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spĺňania neutvára dostatočné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 s časovým obmedzením, spravidla na dva roky. Zároveň požiada vysokú školu, aby prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté opatrenia zaručujú udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie zruší časové obmedzenie priznaných práv. Ak sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naďalej spĺňa kritériá, ministerstvo predĺži priznané práva s časovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spĺňať kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú správu, postupuje sa podľa odseku 9.

Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky odstránila a spĺňa požadované kritériá, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie obnoví platnosť priznaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opačnom prípade práva odníme. Ministerstvo práva odníme aj v prípade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú správu. Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo žiadosť o priznanie práv zamietne.

Ak vysokej škole bolo odňaté právo alebo zamietnutá žiadosť o priznanie práva podľa odseku 9, môže vysoká škola požiadať o akreditáciu študijného programu v rovnakom študijnom odbore najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte, platí obmedzenie o najmenej jednoročnom odstupe pre žiadosť o akreditáciu len pre študijné programy uskutočňované na tejto fakulte.

Akreditačná komisia je oprávnená požadovať od vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií informácie týkajúce sa uskutočňovania akreditovaných činností aj kedykoľvek počas platnosti akreditácie. Ak zistí, že vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia prestala spĺňať kritériá na priznanie zodpovedajúceho práva, môže iniciovať akreditáciu príslušnej činnosti.

Pre študijné programy v oblasti teológie je podmienkou akreditácie aj súhlas príslušnej cirkevnej vrchnosti.

Komplexná akreditácia činností vysokej školy v nadväznosti na jej dlhodobý zámer je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje, a vyjadrí sa k žiadostiam vysokej školy o akreditáciu všetkých študijných programov a o akreditáciu všetkých habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesorov, v ktorých chce vysoká škola mať priznané zodpovedajúce práva.

Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa uskutočňuje v šesťročných intervaloch podľa vopred zverejneného plánu komplexných akreditácií vypracovaného Akreditačnou komisiou. Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa začína dňom určeným pre jednotlivé vysoké školy na predloženie podkladov podľa odseku 3. Termíny na predkladanie podkladov sú súčasťou plánu komplexných akreditácií a musia byť známe aspoň jeden rok vopred. V období medzi dvoma komplexnými akreditáciami činností vysokej školy možno podľa potreby uskutočňovať akreditácie jednotlivých činností vysokej školy podľa § 83.

Na účely komplexnej akreditácie činností predloží vysoká škola v termíne podľa plánu komplexných akreditácií (odsek 2) najmä tieto podklady:

Výsledkom komplexnej akreditácie činností vysokej školy je

Akreditačná komisia vypracuje hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. a), vyjadrenia podľa odseku 4 písm. b) a c) a hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. d) do desiatich mesiacov od začiatku komplexnej akreditácie činností podľa odseku 2. Ministerstvo rozhodne o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní práv podľa odseku 4 písm. b) a c) do 60 dní od doručenia vyjadrenia Akreditačnej komisie. Ministerstvo poskytne vysokej škole hodnotiacu správu Akreditačnej komisie a výsledky svojho rozhodnutia týkajúce sa priznania práv, čím sa komplexná akreditácia vysokej školy skončí.

Ak vysoká škola nepodala v rámci podkladov na účely komplexnej akreditácie činností podľa odseku 3 písm. b) alebo c) žiadosť o akreditáciu niektorej z činností, v ktorej mala doteraz priznané zodpovedajúce právo, ministerstvo jej toto právo odníme s účinnosťou ku dňu skončenia komplexnej akreditácie činností vysokej školy.

Počas komplexnej akreditácie činností vysoká škola nemôže predkladať žiadosti o akreditáciu jednotlivých činností podľa § 82 ods. 2 písm. a) a c) okrem žiadostí o akreditáciu nových študijných programov a žiadostí o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, v ktorých vysoká škola doteraz o akreditáciu nežiadala. Ak vysoká škola mala priznané právo s časovým obmedzením, ktorého platnosť sa skončí v období počas komplexnej akreditácie činností vysokej školy, predlžuje sa priznané právo automaticky až do jej skončenia.

Pri hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie činností Akreditačná komisia prihliada aj na kritériá používané pri periodickom hodnotení podľa osobitného predpisu.^42a)

Ak neuniverzitná verejná vysoká škola spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, môže požiadať ministerstvo o zaradenie medzi univerzitné vysoké školy. Na základe tejto žiadosti môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) predložiť vláde zodpovedajúci návrh zákona.

Ak univerzitná verejná vysoká škola nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 89 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, ministerstvo vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky neodstránila, môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) predložiť vláde návrh zákona na zaradenie verejnej vysokej školy medzi neuniverzitné vysoké školy.

Ak univerzitná verejná vysoká škola spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 16, môže požiadať ministerstvo o zaradenie medzi výskumné univerzity. Na základe tejto žiadosti môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) zaradiť vysokú školu medzi výskumné univerzity.

Ak univerzitná verejná vysoká škola, ktorá je výskumnou univerzitou, nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. d) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 16, môže ju ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107) vyradiť spomedzi výskumných univerzít.

Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa vzťahujú primerane aj na štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy.

Nevysokoškolská inštitúcia, ktorá je právnickou osobou vykonávajúcou výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,³) môže požiadať o akreditáciu pre príslušný študijný odbor, v rámci ktorej sa posúdi jej spôsobilosť podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu v tomto odbore podľa § 54.

Ministerstvo môže na základe žiadosti podľa odseku 1 po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. b) priznať nevysokoškolskej inštitúcii právo podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54.

Pri posudzovaní spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54 sa postupuje podľa § 83 ods. 2.

Ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov.

Ak sa vysokej škole odníme právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na príslušný študijný program prijímať nových študentov a je povinná zabezpečiť pre existujúcich študentov študujúcich podľa tohto študijného programu možnosť pokračovať v štúdiu podľa iného akreditovaného študijného programu rovnakého stupňa v študijnom odbore, ktorý je totožný s pôvodným alebo ktorý je čo najbližší pôvodnému. Ak to nie je možné, vysoká škola je povinná v spolupráci s ministerstvom hľadať také možnosti na iných vysokých školách.

Vysoká škola môže akreditovaný študijný program zrušiť, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu podľa rovnakého alebo podobného akreditovaného študijného programu na tej istej alebo inej vysokej škole.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú obdobne aj na pozastavenie alebo odňatie práva externej vzdelávacej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia podľa § 54.

Ak sa vysokej škole pozastaví právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, nesmie prijímať nové žiadosti o začatie habilitačného konania a konania na vymenúvanie za profesorov v tomto študijnom odbore.

Ak sa vysokej škole odníme právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, všetky neskončené konania sa zastavujú.

Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú

Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpočtu súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva (§ 91).

Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.²⁰) Na pokrytie výdavkov potrebných na svoju činnosť verejná vysoká škola využíva aj ďalšie zdroje (§ 16).

Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.

Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ministerstvom a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä

Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13, kvalita a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z priamej podpory na rozvoj vedy a techniky⁴⁴) a z účelových prostriedkov na riešenie úloh výskumu a vývoja.⁴⁵) Spôsob určenia celkového objemu priamej podpory na rozvoj vedy a techniky pre všetky vysoké školy a spôsob prideľovania účelových prostriedkov na riešenie úloh výskumu a vývoja sú upravené osobitným predpisom.⁴⁶) Pri určovaní dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť je rozhodujúca výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 84 ods. 4 písm. d) a začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.

Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.

Dotácia na sociálnu podporu študentov vychádza z nárokov študentov podľa § 96 a pri nenárokových položkách sociálnej podpory z možností štátneho rozpočtu. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má vysoká škola právny nárok.

Určenie dotácií jednotlivým verejným vysokým školám podľa odsekov 4, 6 a 7 a dotácie na priamu podporu na rozvoj vedy a techniky podľa odseku 5 sa uskutočňuje na základe metodiky, ktorú vypracúva a každoročne aktualizuje po predchádzajúcom vyjadrení reprezentácie vysokých škôl ministerstvo.

Ministerstvo vo svojom publikačnom prostriedku zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.

Zostatok dotácií na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a na rozvoj vysokej školy nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcom kalendárnom roku, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok.

Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.

Štátne vysoké školy (§ 42) sú financované podľa osobitných predpisov.²⁰)

Na štátnych vysokých školách sa neplatí školné, ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 92 ods. 4).

Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.

Ministerstvo môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť ako neúčelovú priamu podporu⁴⁴) a na rozvoj vysokej školy. Súkromná vysoká škola môže dostať účelové prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja; spôsob ich prideľovania je upravený osobitným predpisom.⁴⁶)

Ministerstvo poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má súkromná vysoká škola právny nárok.

Na poskytovanie dotácií podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenia § 89 ods. 3 až 11 vzťahujú rovnako.

Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.

Študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 (§ 2 ods. 5), ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia [§ 51 ods. 4 písm. h)] ustanovenú pre študijný program, školné neplatia.

Ak študent študuje študijný program prvého stupňa, študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3 dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia [§ 51 ods. 4 písm. h)], bez vážneho dôvodu, ktorým môžu byť, napríklad, zdravotné dôvody, je povinný uhradiť vysokej škole za každý ďalší rok štúdia ročné školné určené vysokou školou. Ročné školné nesmie presahovať päťnásobok základu. Pre študijné programy uskutočňované na fakulte určuje ročné školné vysoká škola na návrh fakulty. Za dobu štúdia na účely tohto odseku sa považuje celková doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium zodpovedajúceho stupňa študijného programu na niektorej z verejných vysokých škôl v Slovenskej republike. U študentov študijného programu prvého stupňa sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3. U študentov študijného programu druhého stupňa sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 presahujúca 3 roky. U študentov študijného programu podľa § 53 ods. 3 sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu prvého stupňa alebo druhého stupňa. Doba štúdia sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na celé akademické roky smerom nahor. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na študentov štátnych škôl.

Študenti dennej formy štúdia doktorandských študijných programov školné neplatia.

Pre cudzincov určí školné za študijné programy všetkých stupňov a poplatky spojené so štúdiom vysoká škola; na ich určenie sa nevzťahujú odseky 1 až 5 a odseky 7 až 10. U študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv sa školné a poplatky spojené so štúdiom riadia ustanoveniami týchto zmlúv. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.

Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.

Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.

Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odsekov 1 až 13 na nasledujúci akademický rok.

Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.

Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.

Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy.

Najmenej 40 % príjmov zo školného, okrem príjmov podľa odseku 6, je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť príjmov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.⁴⁷)

Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.

Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.

Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.

Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:

Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom.⁴⁸)

Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.

Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72).

Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.

Sociálne štipendium možno priznať len študentom prvého štúdia v každom zo stupňov uvedených v odseku 1, a to najviac na obdobie nepresahujúce štandardnú dĺžku štúdia.

Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.⁴⁹)

Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, jeho výšku pre jednotlivé formy štúdia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu.

Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených v odseku 1 určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.

Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené so stravovaním.

Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. Kňazský seminár je zariadením, ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom teologických študijných programov bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy.

Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami.

Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).

Zásady poskytovania ubytovania a stravovania študentov vysokých škôl a podmienky a formu príspevku zo štátneho rozpočtu na ubytovanie a stravovanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).

Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný výkon.

Študentom sa poskytujú pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu podľa osobitných predpisov.⁴⁸)

Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžičiek študentom s dotovaným úrokom a odloženým splácaním.

Vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i) a § 48 ods. 1 písm. f)].

Účelom študentských pôžičiek je prispievať na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojovanie sociálnych potrieb.

Vysoké školy môžu od akademického roka 2005/2006 prijímať študentov len na štúdium študijných programov podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať štátne skúšky. V akademickom roku 2003/2004 a v akademickom roku 2004/2005 môžu vysoké školy a externé vzdelávacie inštitúcie prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov, ak majú v nich právo konať dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.

Ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v ktorom nemá priznané právo konať štátne skúšky, požiada do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyhovie, je vysoká škola povinná ponúknuť do začiatku akademického roku 2003/2004 študentom príslušného študijného odboru možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom odbore, ktorý je čo najbližší pôvodnému a v ktorom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje rovnako aj na študentov doktorandského štúdia.

Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.

Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.

Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch doktorského štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2012, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.

Práva konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.

Od 1. januára 2005 zaniká právo vysokých škôl a fakúlt uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa doterajších predpisov. Habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov, ktoré začali pred týmto dňom, sa ukončia v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. decembra 2005. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu skončené, sa zastavujú.

§ 83 ods. 11 sa vzťahuje aj na práva uvedené v odsekoch 3 až 6.

Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské doktorské vzdelávanie v študijnom odbore stomatológia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu^34a) tak, aby bolo možné prijímať študentov na toto štúdium podľa doterajšieho študijného programu len do akademického roka 2003/2004.

Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské magisterské vzdelávanie v študijnom odbore farmácia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu^34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Vysoké školy, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore pôrodná asistencia, prispôsobia vzdelávanie osobitnému predpisu^34a) tak, aby bolo možné získať vzdelanie podľa doterajšieho študijného programu len do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol podľa doterajších predpisov priznaný titul „bakalár" sú oprávnení používať akademický titul „bakalár" podľa § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa § 52 ods. 1.

Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1.

Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola podľa predchádzajúcich predpisov⁵¹) udelená vedecká hodnosť „kandidát vied" alebo ktorým bol podľa doterajších predpisov⁵¹) priznaný akademicko-vedecký titul „doktor" a vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor" podľa § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpirantúry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantúre podľa neskorších predpisov⁵²) alebo ktorým bol priznaný podľa doterajších predpisov akademicko-umelecký titul „doktor" a umelecko-akademická hodnosť „artis doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor umenia" podľa § 54 ods. 15. Vzdelanie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa podľa § 54 ods. 1.

Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa predchádzajúcich predpisov zostávajú nedotknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied" (v skratke „CSc.") a „doktor vied" (v skratke „DrSc.") zostávajú nedotknuté.

Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými školami vysoké školy uvedené v prílohe č. 1, štátnymi vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vysoké školy uvedené v prílohe č. 2 a súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená v prílohe č. 3. Všetky vysoké školy uvedené v prílohách č. 1 až 3 okrem Vysokej školy manažmentu v Trenčíne sa stávajú univerzitnými vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou.

Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do 1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona.

Platnosť vymenovania alebo voľby akademických funkcionárov a akademických orgánov a ich funkčné obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté.

Funkčné obdobia rektorov a dekanov ustanovených podľa doterajších predpisov sa na účely tohto zákona započítavajú ako funkčné obdobia v príslušnej akademickej funkcii.

Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe č. 1, prechádzajú na príslušnú vysokú školu.

Študenti študujúci na vysokých školách uvedených v prílohách č. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi podľa tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykonať ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.

Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vysokých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom týchto vysokých škôl, ich fakúlt a súčastí.

V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole, môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funkcie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu výberové konanie.

V období do nadobudnutia účinnosti nového štatútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach podľa § 23 ods. 1 písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:

Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola spravovať majetok štátu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis.⁵³)

Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu.

Vymenovanie členov, predsedu a podpredsedu Akreditačnej komisie podľa § 81 sa uskutoční do 31. mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie členovia Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov. Jednu tretinu členov Akreditačnej komisie navrhne minister z členov Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov.

Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexných akreditácií vysokých škôl podľa § 84 ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné akreditácie činností vysokých škôl podľa § 84 v nadväznosti na termíny na predkladanie podkladov podľa § 84 ods. 2 začne Akreditačná komisia uskutočňovať po 1. januári 2004.

Ustanovenia § 92 sa vzťahujú na študentov, ktorí boli na štúdium prijatí po 1. apríli 2002.

Platnosť ustanovenia osobitného predpisu⁵⁴) o vedení účtu osobitného financovania vysokej školy sa predlžuje až do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zostatok na účte osobitného financovania ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v roku 2002.

Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na občanov členských štátov Európskej únie tento zákon vzťahovať rovnako ako na občanov Slovenskej republiky.

Platnosť ustanovenia § 74 ods. 3 končí nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zrušujú sa: