524/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2002 do 30.04.2004
524
ZÁKON
z 9. novembra 2001,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 371/1997 Z. z., zákona č. 60/1999 Z. z., zákona č. 153/1999 Z. z., zákona č. 342/1999 Z. z. a zákona č. 246/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa slová „v tuzemsku“ nahrádzajú slovami „s miestom plnenia v tuzemsku (§ 6)“.
2.
V § 2 ods. 1 sa vypúšťa slovo „najmä“.
3.
V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
4.
V § 2 ods. 2 sa v úvodnej vete slová „Zdaniteľné plnenie“ nahrádzajú slovami „Zdaniteľným plnením“.
5.
V § 2 ods. 2 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „činnosť súvisiaca s podnikaním je činnosť vykonávaná príležitostne podnikateľom2) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, z ktorej podnikateľ dosahuje príjem alebo ktorou sa inak dá príjem dosiahnuť,“.
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„2a)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.“.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.“.
7.
V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo „uskutočňované“ vkladajú slová „platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“)“ a slová „pri speňažovaní majetku v konkurze“ sa nahrádzajú slovami „speňažovanie majetku platiteľa v konkurznom konaní“.
8.
V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d)
plnenie Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) uskutočňované pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi v rozsahu podľa osobitného predpisu,2b)
e)
plnenie Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve uskutočňované pri nákupe a predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a službách spracovania, skladovania a dopravy spojených s nákupom a predajom poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v rozsahu podľa osobitného predpisu.2c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2b a 2c znejú:
„2b)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
2c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 2 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „dane (ďalej len „platiteľ“)“.
10.
V § 2 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d)
vydanie (emisia) cenného papiera emitentom,
e)
postúpenie pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
11.
V § 2 ods. 5 písmeno d) znie:
„d)
službou každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, dodaním stavby, prevodom a prechodom nehnuteľnosti; za službu sa považuje aj prevod práva, postúpenie práva alebo poskytnutie práva využiť vec a taktiež zdržanie sa konania za odplatu alebo strpenie konania alebo stavu za odplatu,“.
12.
V § 2 ods. 5 písmeno h) znie:
„h)
odpočtom dane daň na vstupe, ktorú je platiteľ oprávnený odpočítať od celkovej dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie, upravená v ustanovených prípadoch podľa § 4, 12, 20, 21, 46c a 48,“.
13.
V § 2 ods. 5 písm. ch) sa za číslo „21“ vkladá čiarka a slová „38b“.
14.
V § 2 ods. 5 písm. i) sa za číslo „21“ vkladá čiarka a slová „38b“.
15.
V § 2 ods. 5 písm. k) sa za slová „do kategórie M1“ vkladajú slová „alebo do tejto kategórie patrilo pred prestavbou vozidla povolenou podľa osobitného predpisu5b) a po prestavbe bude naďalej spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie M1“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:
„5b)
§ 104 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.“.
16.
V § 3 odsek 1 znie:
„(1)
Osobou, ktorá je povinná platiť daň platiteľovi, je fyzická osoba alebo právnická osoba, od ktorej platiteľ požaduje odplatu za zdaniteľné plnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa má prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu,6) ak tento zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
„6)
§ 159 až 376 zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.“.
17.
V § 3 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.“.
18.
V § 4 ods. 2 sa v prvej vete za slová „inej obdobnej zmluvy“ vkladajú slová „(ďalej len „zmluva o združení“)“.
19.
V § 4 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Osoby podliehajúce dani, ktoré žiadajú o registráciu podľa tohto odseku, sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení.“.
20.
V § 4 odsek 3 znie:
„(3)
Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla majetok podľa osobitného predpisu,8) a to odo dňa nadobudnutia majetku. Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla podnik alebo jeho časť od platiteľa podľa osobitného predpisu,8a) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom je aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Skutočnosť, na základe ktorej sa právnická osoba alebo fyzická osoba stala platiteľom, je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.“.
21.
V § 5 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „vrátane odplaty v naturáliách“.
22.
V § 5 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
bezodplatne poskytnuté propagačné a reklamné predmety platiteľa, ktorých hodnota nepresiahne 300 Sk za jeden kus a sú označené jeho obchodným menom alebo jeho obvyklým obchodným označením,“.
23.
V § 6 odsek 3 znie:
„(3)
Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služby je miesto, kde
a)
má právnická osoba poskytujúca službu svoje sídlo alebo kde má umiestnenú organizačnú zložku, a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen b) až f) a odseku 4; ak ide o fyzickú osobu, miesto, kde má trvalý pobyt, prípadne miesto, kde sa obvykle zdržiava, alebo miesto, kde má oprávnenie podnikať, a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen b) až f) a odseku 4,
b)
sa stavba [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosť nachádza pri poskytovaní služby vzťahujúcej sa na túto vec vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru,
c)
sa výlučne alebo z väčšej časti vykoná inštalácia, montáž, oprava, údržba, obnovenie alebo úprava hnuteľného hmotného majetku,
d)
sa skutočne vykoná nakladanie alebo vykladanie prepravovaného tovaru a obvyklá manipulácia s ním, napríklad triedenie, balenie, delenie, čistenie, nové označovanie, odoberanie vzoriek, prehliadanie,
e)
sa preprava začína uskutočňovať pri poskytovaní prepravných služieb, ak tento zákon neustanovuje inak,
f)
sa skutočne poskytujú kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie a zábavné služby vrátane ich sprostredkovania.“.
24.
§ 6 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných alebo poisťovacích službách, pri prevode alebo postúpení práv k patentom, licenciám, ochranným známkam a podobným priemyselným právam, pri prenájme hnuteľného hmotného majetku s výnimkou prenájmu dopravných prostriedkov, ak sú tieto služby poskytnuté zákazníkovi pre jeho podnik založený v zahraničí, je miestom zdaniteľného plnenia miesto, kde má zákazník založený podnik, pre ktorý sa služby poskytujú.
(5)
Určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa odseku 4 sa vzťahuje aj na sprostredkovanie služieb uvedených v odseku 4, ako aj na záväzky zdržania sa vykonávania služieb uvedených v odseku 4.“.
25.
V § 7 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Základom dane je každá odplata12) za zdaniteľné plnenie, ktorá je alebo má byť platená príjemcom plnenia alebo inou osobou, a to úplne alebo čiastočne v peniazoch alebo v naturáliách (ďalej len „cena“), znížená o daň na výstupe prislúchajúcu k zdaniteľnému plneniu. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady (výdavky) platiteľa, ako napríklad províziu, náklady na balenie, náklady na dopravu a náklady poistenia účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje úhradu. Ak sa poskytuje k cene plnenia dotácia alebo príspevok, platiteľ, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, zvýši základ dane o poskytovanú dotáciu alebo príspevok.
(2)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú náklady (výdavky) platené v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje (ďalej len „prechodné položky“).“.
26.
V § 7 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
27.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a sa vypúšťa.
28.
V § 8 odsek 4 znie:
„(4)
Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode práva,26a) ak dlžník nesplní svoj záväzok, je základom dane suma zabezpečeného záväzku, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.“.
29.
V § 8 sa vypúšťajú odseky 5 až 7. Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 5 a 6.
30.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) až k), ktoré znejú:
„i)
osoby blízke20) platiteľovi,
j)
osoby, ktoré žijú s platiteľom v domácnosti najmenej počas jedného roka a
1.
starajú sa o domácnosť alebo
2.
sú odkázané výživou na platiteľa,
k)
príbuzní platiteľa v pobočnom rade do štvrtého stupňa.21)“.
31.
V § 13 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
pri odkúpení peňažnej pohľadávky [§ 29 ods. 1 písm. r)] dňom dosiahnutia výnosu, pričom sa za výnos považuje príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj prijatie dohodnutej odplaty kupujúcim za odkúpenie peňažnej pohľadávky,“.
32.
V § 13 ods. 1 písmeno g) znie:
„g)
pri prevode cenného papiera dňom zmeny majiteľa cenného papiera,“.
33.
V § 13 ods. 5 v prvej vete sa čiarka za slovom „tovaru“ nahrádza slovom „alebo“ a vypúšťajú sa slová „alebo prevodu a využitia práv“.
34.
§ 13 sa dopĺňa odsekmi 6 až 8, ktoré znejú:
„(6)
Ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby28a) službu poskytnutú inou osobou podliehajúcou dani, platí, že tento platiteľ obstaranú službu prijal a sám poskytol a že súčasťou tejto služby je aj jeho služba obstarania, ktorej prislúcha sadzba dane podľa obstaranej služby alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby službu oslobodenú od dane podľa § 26. Pri obstaraní služby oslobodenej od dane podľa § 26 platiteľ konajúci vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby uplatňuje daň len k službe obstarania, pri ktorej je základom dane suma prevyšujúca cenu obstaranej služby. Služba obstarania podlieha základnej sadzbe dane.
(8)
Ak platiteľ prijal službu vo svojom mene a na svoj účet od osoby podliehajúcej dani a ďalej za túto službu alebo jej časť požaduje odplatu od inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, platí, že túto službu prijal a sám poskytol. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu za službu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, ak má platiteľ prijatú službu zahrnúť do základu dane podľa § 7 ods. 1.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28a znie:
„28a)
Napríklad § 577 až 590 a § 601 až 609 Obchodného zákonníka.“.
35.
V § 14 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
36.
V § 15 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije na zdaniteľné plnenia podľa § 13 ods. 6.“.
37.
V § 19 ods. 4 sa v úvodnej vete za slovo „obsahovať“ vkladajú slová „poradové číslo pôvodného daňového dokladu, ďalej“.
38.
V § 20 odsek 5 znie:
„(5)
Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri
a)
kúpe, prenájme alebo pôžičke osobného automobilu s výnimkou prenájmu osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, kedy má platiteľ nárok na odpočet dane len z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky,
b)
kúpe tovaru tvoriaceho príslušenstvo osobného automobilu vrátane montáže,
c)
kúpe tovaru a služieb na účel pohostenia,
d)
kúpe vratných fliaš s výnimkou kúpy vratných fliaš, ktoré platiteľ vyváža do zahraničia (§ 37),
e)
zdaniteľných plneniach, ktoré sú prechodnými položkami (§ 7 ods. 2),
f)
prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú oslobodené od dane okrem prenájmu nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorú platiteľ zdaňuje (§ 35 ods. 4).“.
39.
V § 20 odseky 10 a 11 znejú:
„(10)
Ak platiteľ predá vratné fľaše, pri kúpe ktorých nemal nárok na odpočet dane, daň sa neuplatňuje.
(11)
Platiteľ má nárok na odpočet dane pri uskutočňovaní zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí s vylúčením zdaniteľných plnení uskutočnených organizačnou zložkou platiteľa umiestnenou v zahraničí. Platiteľ má nárok na odpočet dane za podmienok a v rozsahu, v akom by mal nárok na odpočet dane, keby sa zdaniteľné plnenia uskutočnili v tuzemsku.“.
40.
§ 20 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Platiteľ, ktorý uplatňoval odpočet dane z prirážky pri prenájme osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci [odsek 5 písm. a)], je povinný odviesť daň vo výške uplatneného odpočtu dane, ak sa zmluvný vzťah neskončil kúpou osobného automobilu týmto platiteľom. Platiteľ odvedie daň v zdaňovacom období, v ktorom skončil zmluvný vzťah.“.
41.
V § 21 ods. 1 sa slová „celkovej dani na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenej koeficientom“ nahrádzajú slovami „celkovému odpočtu dane za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenému koeficientom“.
42.
V § 21 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „ods. 1 písm. b)“ a na konci vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak platiteľ nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) alebo obchodníkom s cennými papiermi.“.
43.
V § 21 ods. 2 písmeno c) znie:
„c)
výnos z obchodovania na vlastný účet pri termínovaných obchodoch a opciách, ak platiteľ nie je bankou alebo obchodníkom s cennými papiermi,“.
44.
§ 24 vrátane nadpisu znie:
§24 Vedenie záznamov na daňové účely
(1)
Platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích období. Tieto záznamy vedie v členení podľa jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia od dane.
(2)
Platiteľ, ktorý nie je založený alebo zriadený za účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho podnikania.
(3)
Štátny fond trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a Správa rezerv vedú osobitne záznamy podľa odseku 1 v rozsahu podľa § 2 ods. 2 písm. d) a e).“.
45.
V § 26 písmeno c) znie:
„c)
finančné služby,“.
46.
§ 29 vrátane nadpisu znie:
§29 Finančné služby
(1)
Finančné služby oslobodené od dane sú
a)
poskytnutie úveru alebo pôžičky, sprostredkovanie stavebného sporenia,
b)
činnosti týkajúce sa vkladov prijímaných bankou a vedenie účtov bankou,
c)
platobný styk a zúčtovanie vykonávané bankou,
d)
vydanie a správa platobných kariet, cestovných šekov alebo iných platobných prostriedkov,
e)
dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke,
f)
prevod cenných papierov nadobudnutých na vlastný účet,
g)
obchodovanie s cennými papiermi na účet klienta podľa osobitného predpisu,36)
h)
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov,
i)
obchodovanie s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na účet klienta,
j)
poskytnutie záruky bankou,
k)
otvorenie akreditívu podľa osobitného predpisu,37)
l)
obstaranie inkasa podľa osobitného predpisu,38)
m)
zmenárenská činnosť,
n)
správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,38a)
o)
dodanie zlata39) národnej banke,
p)
prevod obchodného podielu,
r)
odkúpenie peňažnej pohľadávky (číselný kód 74.84.12 klasifikácie produkcie24)).
(2)
Cenou za zdaniteľné plnenie je pri
a)
zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. h) vykonávaných na vlastný účet dosiahnutý výnos z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období,
b)
zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. m) dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období,
c)
zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. r) príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj dohodnutá odplata za odkúpenie peňažnej pohľadávky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 36 a 38a znejú:
„36)
§ 8 ods. 1, § 28 až 33 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z.
38a)
Zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z. z.“.
47.
V § 34 sa za slová „podobných hier“ vkladajú slová „osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie“.
48.
V § 35 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a s výnimkou prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, ak sa pri tejto zmluve prenájom zdaňoval“.
49.
V § 37 ods. 3 sa v prvej vete na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktorý je predávajúci vo vzťahu k organizačnej zložke tuzemskej osoby umiestnenej v zahraničí“.
50.
§ 38 vrátane nadpisu znie:
§38 Vývoz služieb
(1)
Vývoz služieb je oslobodený od dane.
(2)
Na účely tohto zákona je vývozom služieb poskytnutie služieb právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá podniká v zahraničí a nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo organizačnú zložku, ak ide
a)
o služby cestovných kancelárií a cestovných dopravcov, turistické služby inde neklasifikované (číselný kód 63.3 klasifikácie produkcie), o služby prieskumu trhu a verejnej mienky (číselný kód 74.13 klasifikácie produkcie), o služby spojené s usporadúvaním výstav, trhov a kongresov (číselný kód 74.84.15 klasifikácie produkcie),
b)
o spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku,50)
c)
o služby spojené s pristávaním lietadiel alebo lodí zahraničných leteckých alebo plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let alebo plavbu vrátane dodávok pohonných látok a mazív a ďalej o služby podľa osobitného predpisu50a) spojené s letom,
d)
o telekomunikačné služby, ktoré sú poskytované osobe oprávnenej uskutočňovať telekomunikačné služby.
(3)
Platiteľ, ktorý vyváža služby podľa odseku 2, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní odpočtu dane platiteľ postupuje podľa § 20 až 23.
(4)
Dokladom, ktorým platiteľ preukazuje vývoz služieb, je písomná zmluva o poskytnutí služby, prípadne doklad o platbe za službu.“.
51.
Za § 38 sa vkladajú § 38a až 38f, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Vrátenie dane zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru
§38a
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a ktorá v cestovnom styku vyváža tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine kúpený v Slovenskej republike (ďalej len „kupujúci“), môže požiadať o vrátenie dane viažucej sa na cenu vyvezeného tovaru kúpeného u platiteľa uvedeného v § 38b.
(2)
Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie, s výnimkou pohonných látok, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov a potravín.
(3)
Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak
a)
cena vyvezeného tovaru kúpeného u jedného platiteľa v jednom dni je vyššia ako 5 000 Sk,
b)
má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom a
c)
vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do 30 dní odo dňa nákupu tovaru a vývoz tovaru je potvrdený pohraničným colným úradom na tlačive, ktoré je zložené z výtlačkov A a B a ktoré vydá ministerstvo (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“).
(4)
Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal.
(5)
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi, ktorý tovar predal, nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
§38b
(1)
Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie kupujúceho vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:
a)
svoje obchodné meno a daňové identifikačné číslo,
b)
dátum predaja tovaru,
c)
druh a množstvo predaného tovaru,
d)
predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane.
(2)
Platiteľ po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 38a ods. 3 až 5) vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane (výtlačok A), v ktorom je potvrdený vývoz tovaru pohraničným colným úradom.
(3)
Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň vrátil. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii platiteľ uvádza poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.
(4)
Výtlačok A tlačiva na vrátenie dane uschováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.
(5)
Tlačivá na vrátenie dane poskytuje platiteľovi daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.
§38c
Pohraničný colný úrad pri predložení tlačiva na vrátenie dane overí zhodu údajov o vyvážanom tovare uvedených v tlačive na vrátenie dane s údajmi na doklade o kúpe tovaru a či sa tovar skutočne vyváža. Vývoz tovaru pohraničný colný úrad po overení potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom na obidvoch výtlačkoch tlačiva na vrátenie dane, uvedie dátum vývozu tovaru a ponechá si výtlačok B. Pohraničný colný úrad zároveň potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky doklad o kúpe tovaru.
Vrátenie dane zahraničným podnikateľom
§38d
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je v zahraničí platiteľom dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby (ďalej len „zahraničná osoba“), má nárok na vrátenie dane, ktorú platiteľ registrovaný podľa tohto zákona uplatnil pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, a nárok na vrátenie dane zaplatenej pri dovoze tovaru, ak deklarantom je zahraničná osoba, za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a v § 38e a 38f.
(2)
Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak
a)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Slovenskej republiky sídlo ani organizačnú zložku a nemala oprávnenie podnikať v Slovenskej republike,
b)
tovar alebo služby kúpila v tuzemsku alebo tovar doviezla za účelom svojich podnikateľských aktivít, ktoré uskutočňuje v zahraničí, a ak tento zákon odpočet dane pri týchto tovaroch a službách umožňuje,
c)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nepredala tovar ani neposkytla službu v Slovenskej republike s výnimkou služieb medzinárodnej prepravy a služieb s ňou priamo spojených.
(3)
Zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane pri
a)
pohonných látkach s výnimkou motorovej nafty pre nákladné vozidlá,
b)
alkoholických nápojoch, tabaku a tabakových výrobkoch,
c)
ubytovaní a stravovaní,
d)
zábavných, športových a rekreačných službách,
e)
osobnej preprave,
f)
prenájme osobných automobilov, motocyklov, osobných lodí a lietadiel,
g)
prenájme nehnuteľnosti,
h)
plneniach na základe zmlúv o sprostredkovaní alebo iných obdobných zmlúv,
i)
službách, ktoré sú oslobodené od dane.
§38e
(1)
Zahraničná osoba uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive vydanom ministerstvom. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru je za kalendárny rok viac ako 5 000 Sk. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň za zdaniteľné plnenia uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená, inak nárok na vrátenie dane zaniká. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať pred skončením kalendárneho roka za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom žiadosť sa musí vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka a suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru za toto obdobie musí byť najmenej 15 000 Sk. Ak zahraničná osoba podala v kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže po skončení kalendárneho roka podať žiadosť o vrátenie dane neuplatnenej v žiadosti o vrátenie dane podanej v kalendárnom roku.
(2)
Zahraničná osoba k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť
a)
originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe vyhotoveného platiteľom, v ktorom je uvedená suma dane v slovenských korunách, s potvrdením platby dane a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný dokument a doklad preukazujúci platbu dane,
b)
súpis faktúr, iných dokladov o kúpe a dovozných dokumentov na tlačive vydanom ministerstvom,
c)
potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má založený podnik, osvedčujúce, že zahraničná osoba je v zahraničí platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; tlačivo potvrdenia vydá ministerstvo.
(3)
Zahraničná osoba musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že
a)
tovar alebo služby, pri ktorých žiada o vrátenie dane, slúžia na jej podnikateľské aktivity v zahraničí,
b)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nepredala tovar ani neposkytla službu v Slovenskej republike s výnimkou služieb medzinárodnej prepravy a služieb s ňou priamo spojených,
c)
informácie uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,
d)
sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.
(4)
Zahraničná osoba, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie dane, má na tento účel postavenie daňového subjektu.
(5)
Tlačivá podľa odsekov 1 a 2 poskytuje daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.
§38f
(1)
Daňový úrad opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry, iné doklady o kúpe a dovozné dokumenty priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 30 dní ich vráti zahraničnej osobe a o žiadosti o vrátenie dane rozhodne do šiestich mesiacov od podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny rok, rozhodne daňový úrad o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov od konca kalendárneho roka.
(2)
Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v slovenských korunách na účet vedený v banke v Slovenskej republike alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v zahraničnej banke;50b) daň môže vrátiť aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby.
(3)
Ak daňový úrad dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % neoprávnene vrátenej dane. Ak zahraničná osoba nevráti neoprávnene vrátenú daň, daňový úrad má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane. Daňový úrad môže odmietnuť vrátenie dane, ak štát, v ktorom má zahraničná osoba založený podnik, neposkytuje vrátenie dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby slovenským osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50b znie:
„50b)
§ 2 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
52.
V § 39 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Oslobodené od dane sú aj služby iných dopravných agentúr (číselný kód 63.4 klasifikácie produkcie) priamo spojené s medzinárodnou prepravou.“.
53.
§ 39 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Dodanie a prenájom civilného lietadla na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom50a) sú oslobodené od dane; platiteľ, ktorý uskutočňuje takéto zdaniteľné plnenie, má nárok na odpočet dane.“.
54.
V § 40 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení.“.
55.
V § 42 odsek 1 znie:
„(1)
Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie.51) Správnosť a úplnosť údajov v daňovom priznaní osvedčuje platiteľ alebo osoba, ktorá je oprávnená konať za platiteľa, svojím podpisom. Platiteľ je povinný podať daňové priznanie aj v prípade, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo nárok na odpočet dane.“.
56.
V § 43 sa nadpis „Zrušenie registrácie platiteľa“ umiestňuje nad označenie § 43.
57.
V § 43 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a do desiatich dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii“.
58.
V § 43 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Pri odvode dane z majetku (odsek 5), pri ktorom platiteľ krátil odpočet dane koeficientom podľa § 21 ods. 1 a 2, sa vypočítaná daň upraví týmto koeficientom. Pri odvode dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase odvodu dane.“.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.
59.
V § 43 odsek 8 znie:
„(8)
Daňový úrad zruší registráciu platiteľa ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľa.“.
60.
Za § 43 sa vkladá § 43a, ktorý znie:
§43a
(1)
Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu56aa) po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa (ďalej len „osoba pokračujúca v živnosti“), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby vyznačil v osvedčení o registrácii zomrelého platiteľa meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii s vyznačením dodatku je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.
(2)
V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti v daňových dokladoch (§ 15) vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza aj svoje meno, priezvisko a trvalý pobyt. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je osoba pokračujúca v živnosti povinná odviesť daň z majetku podľa § 43 ods. 5, pričom pri odvode dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Povinnosť odviesť daň sa nevzťahuje na majetok vydaný dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti. Ak tento dedič nie je platiteľom, požiada o registráciu za platiteľa do desiatich dní odo dňa vydania majetku. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.
(3)
Ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa, nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom daňové priznanie podľa osobitného predpisu.56ab) V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, je právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom povinný odviesť daň podľa § 43 ods. 5.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 56aa a 56ab znejú:
„56aa)
§ 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 279/2001 Z. z.
56ab)
§ 38 ods. 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.“.
61.
§ 44 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak platiteľ nepodá daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a daňový úrad určí daň podľa osobitného predpisu,56ac) určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z určenej sumy dane.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 56ac znie:
„56ac)
§ 42 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.“.
62.
Za § 46a sa vkladajú § 46b a 46c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§46b Osobitná úprava uplatňovania dane pre združenie
(1)
Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, sú povinní bez zbytočného odkladu poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie. Poverená osoba je povinná písomné poverenie predložiť miestne príslušnému daňovému úradu; súčasne s poverením je povinná predložiť menný zoznam účastníkov združenia, ich sídlo (trvalý pobyt), miestne príslušný daňový úrad jednotlivých účastníkov združenia a písomnú zmluvu o združení, na základe ktorej vykonávajú spoločne zdaniteľné plnenia.
(2)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odseku 1, je poverená osoba povinná tieto zmeny oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15 dní odo dňa, keď vznikli.
(3)
Poverená osoba podľa odseku 1 vo svojom mene vyhotovuje doklady podľa tohto zákona za združenie, vedie záznamy podľa § 24 osobitne za združenie, vo svojom daňovom priznaní uvádza aj údaje za príslušné zdaňovacie obdobie týkajúce sa združenia.
(4)
Platitelia v združení, ktorí nie sú poverenou osobou podľa odseku 1, nesmú vo svojom mene vyhotovovať doklady podľa tohto zákona za zdaniteľné plnenia združenia.
(5)
Odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (§ 20) pre združenie smie uplatniť len poverená osoba podľa odseku 1, a to len ak daňový doklad znie na jej meno.
(6)
Pre platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac.
(7)
Za vyrubenú daň a uložené sankcie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.
§46c Osobitná úprava uplatňovania dane cestovnými kanceláriami
(1)
Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a vo svojom mene obstaráva služby cestovného ruchu pre zákazníkov, uplatňuje daň pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkom takto:
a)
k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od iných platiteľov daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje a súčasne nemá nárok na odpočet dane pri týchto službách,
b)
k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od osôb podliehajúcich dani, ktoré nie sú platiteľom, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje,
c)
k cenám obstaraných služieb cestovného ruchu, ktoré nie sú zdaniteľným plnením v tuzemsku, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje.
(2)
Službami cestovného ruchu podľa odseku 1 sú najmä osobná doprava cestujúcich, ubytovanie, stravovanie, služby sprievodcu.
(3)
Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb, ktoré sú zahrnuté v predajnej cene požadovanej od zákazníka. Tento rozdiel predstavuje vlastný výkon cestovnej kancelárie, ktorý podlieha sadzbe dane 10 % a považuje sa za cenu s daňou. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3. Ustanovenie § 38 ods. 2 písm. a) tým nie je dotknuté.
(4)
Ak platiteľ sám poskytuje niektorú zo služieb cestovného ruchu (odsek 2), uplatňuje k cene tejto služby daň na výstupe, pričom základom dane je cena, ktorá neobsahuje daň; cenu tejto služby vrátane dane vylúči zo základu dane určeného podľa odseku 3.
(5)
Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom poskytnutia poslednej služby alebo dňom zaplatenia celkovej predajnej ceny, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.
(6)
Ak je platiteľ podľa odseku 1 povinný vypočítať pomernú časť odpočtu dane podľa § 21, pri výpočte koeficientu nezahrnie do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.
(7)
Platiteľ, ktorý predáva služby cestovného ruchu inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň na výstupe len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu.
(8)
Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.“.
63.
V § 48 odsek 4 znie:
„(4)
Daňovým dokladom pri dovoze tovaru je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné rozhodnutie colného orgánu o vymeraní colného dlhu, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2.“.
64.
V § 48 sa odsek 5 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
tovaru, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a pri vývoze ktorého sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 37; uvedené vylúčenie z oslobodenia od dane sa nevzťahuje na spätný dovoz vratných obalov a spätný dovoz tovaru, ktorý odberateľ odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo nevyhovoval podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol vyvezený.“.
65.
V § 48 odsek 7 znie:
„(7)
Na odpočet dane pri dovoze tovaru sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 až 23, pričom platiteľ má nárok na odpočet dane, ak daň vyrubená pri dovoze tovaru bola zaplatená colnému orgánu a platiteľ má daňový doklad podľa odseku 4. Platiteľ uplatňuje odpočet dane v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom sa naplnili všetky podmienky na odpočet dane.“.
66.
§ 48 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Dovoz civilného lietadla určeného na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom50a) je oslobodený od dane.“.
67.
V § 50 ods. 1 sa slová „Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“)“ nahrádzajú slovami „Správu rezerv“.
68.
Za § 50 sa vkladá § 50a, ktorý znie:
§50a
Ustanovenia osobitného predpisu67a) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
„67a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.
69.
Za § 55b sa vkladá § 55c, ktorý vrátane nadpisu znie:
§55c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2002
(1)
Ak platiteľ predá vratné fľaše po 31. decembri 2001, pri ktorých uplatnil odpočet dane, je povinný uplatniť pri ich predaji daň na výstupe.
(2)
Vrátenie dane podľa § 38a sa vzťahuje na vyvezený tovar, ktorý bol kúpený po 31. decembri 2001.
(3)
Vrátenie dane podľa § 38d sa vzťahuje na kúpu tovaru a služieb a dovoz tovaru po 31. decembri 2001.
(4)
Osoby v združení, ktoré sa stali platiteľmi do 31. decembra 2001, sú povinné splniť povinnosti podľa § 46b ods. 1 do 31. januára 2002.
(5)
Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, môže použiť postup podľa zákona v znení platnom do 31. decembra 2001, najdlhšie však do 30. júna 2002.
(6)
Platiteľ, ktorý neuplatnil nárok na odpočet zaplatenej dane pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo do 31. decembra 2001, má nárok na odpočet zaplatenej dane pri splnení podmienok podľa § 48 ods. 7 zákona účinného od 1. januára 2002.“.
70.
V prílohe č. 1 sa za položku „151490 – Ostatné“ vkladá položka „15159059 – Tuhé, ostatné; tekuté – len surový tekvicový olej na ľudskú výživu“, za položku „66020000 – Palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky – len pre nevidiace a čiastočne vidiace osoby“ sa vkladá položka „69139091 – Kameninové výrobky – len ľudovoumelecké výrobky ručne vyrábané“ a položka „69139093 – Hlinený tovar alebo jemný hrnčiarsky tovar – len ľudovoumelecké výrobky ručne vyrábané“ a za položku „9103 – Hodiny s hodinovým strojčekom s výnimkou tých, čo sa zaraďujú do čísla 9104 – len v úprave pre nevidiacich“ sa vkladá položka „94012000 – Sedadlá používané v motorových vozidlách – len detské sedačky do automobilov“.
71.
V prílohe č. 1 v položke „21069098 – Ostatné – len nealkoholické nápoje v prášku“ sa slová „v prášku“ nahrádzajú slovami „a šľahačka“.
Čl. II
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 371/1997 Z. z., zákonom č. 60/1999 Z. z., zákonom č. 153/1999 Z. z., zákonom č. 342/1999 Z. z., zákonom č. 246/2000 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
