Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2006

Znenie účinné: od 01.01.2006 do 30.04.2006 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
01.01.2006-30.04.2006
Najbližšia zmena: 30.12.2024
Porovnanie zmien počas roka:
483/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006 do 30.04.2006
483
ZÁKON
z 5. októbra 2001
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1
Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
§2
(1)
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá
a)
prijíma vklady a
b)
poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
(2)
Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
a)
tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (ďalej len „platobný styk a zúčtovanie"),
b)
poskytovanie investičných služieb1a) pre klientov a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c)
obchodovanie na vlastný účet
1.
s finančnými nástrojmi peňažného trhu v slovenských korunách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti,
2.
s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v slovenských korunách a v cudzej mene,
3.
s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí,
d)
správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
e)
finančný lízing,
f)
poskytovanie záruk,2) otváranie a potvrdzovanie akreditívov,3)
g)
vydávanie a správu platobných prostriedkov,4)
h)
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania,
i)
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb,
j)
finančné sprostredkovanie,
k)
uloženie vecí,
l)
prenájom bezpečnostných schránok,
m)
poskytovanie bankových informácií,
n)
hypotekárne obchody podľa § 67 ods. 1,
o)
funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,5)
p)
spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.
(3)
Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
(4)
Ak na výkon niektorých činností uvedených v odseku 2 je potrebné aj osobitné povolenie podľa osobitného predpisu,6) konanie o žiadosti o udelenie bankového povolenia na vykonávanie takejto činnosti sa spojí s konaním o žiadosti o udelenie osobitného povolenia podľa osobitného predpisu;6) to neplatí pre zahraničnú banku, na ktorú sa vzťahujú § 11 až 20.
(5)
Činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len „bankové činnosti“) môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8.
(6)
Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(7)
Zahraničná banka je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(8)
Pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky,7) ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa odseku 1;
všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu pobočku zahraničnej banky.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú s výnimkou uvedenou v odseku 10 vykonávať iné podnikateľské činnosti ako bankové činnosti.
(10)
Iné ako bankové činnosti môžu banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného, len ak súvisia s jej prevádzkou. Na také činnosti je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska. Takéto činnosti sa nezapisujú do obchodného registra.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobného styku podľa osobitného zákona.8)
(12)
Na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Platobný styk a zúčtovanie v Slovenskej republike vykonávajú medzi sebou banky a pobočky zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.9)
§3
(1)
Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak.5) Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.11)
(3)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.12)
(4)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vydávať bankové platobné karty.
§4
(1)
Slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“, jeho preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorej bolo udelené bankové povolenie. Ak by malo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky; banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak z obchodného mena je zrejmé, že osoba, v ktorej mene sa slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“ používa, sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 2 ods. 1.
§5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu,
b)
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu,
c)
pobočkou banky jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa § 2 ods. 1,
d)
investovaním do cenných papierov na vlastný účet nadobudnutie cenných papierov na účely vykonávania dlhodobého vplyvu na činnosť obchodnej spoločnosti a získania majetkových alebo iných výhod, najmenej však na jeden rok, alebo nákup dlhopisov13) a ich držanie do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia,
e)
finančnými nástrojmi peňažného trhu medzibankové depozitá, cenné papiere splatné do jedného roka, termínové obchody do jedného roka s cennými papiermi splatnými do jedného roka a cennými papiermi splatnými nad jeden rok, iné deriváty13a) a ich výnosy peňažné prostriedky v cudzej mene a zlato,
f)
finančnými nástrojmi kapitálového trhu akcie, dočasné listy, podielové listy a iné cenné papiere prijaté na trh13b) burzy cenných papierov s dobou splatnosti nad jeden rok a ich výnosy,
g)
finančným lízingom prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi,
h)
klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod,
i)
obchodom vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi,
j)
bankovou informáciou informácia týkajúca sa klienta banky, ktorú má banka o ňom a získala ju pri výkone alebo v súvislosti s výkonom bankových činností a ktorá sa poskytuje na základe súhlasu klienta,
k)
finančným sprostredkovaním sprostredkovanie bankových služieb alebo iných finančných služieb vrátane poistenia alebo zaistenia alebo sprostredkovanie operácií spojených s finančnými aktívami,
l)
verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými osobami; na účely tohto zákona sa za verejnú výzvu nepovažuje oznámenie, ponuka alebo odporúčanie vykonané výlučne formou osobného kontaktu a určené celkovo najviac desiatim osobám,
m)
bankovou platobnou kartou platobný prostriedok, ktorým sa vykonávajú bezhotovostné a hotovostné platobné operácie prostredníctvom technických zariadení na ťarchu alebo v prospech účtu zriadeného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ku ktorému bola banková platobná karta vydaná,
n)
osobou právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.

DRUHÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O BANKOVOM DOHĽADE

§6
(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Predmetom bankového dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(3)
Bankový dohľad na konsolidovanom základe (§ 44 až 49) nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon bankového dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitného predpisu.6)
(4)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15b)
(5)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, subkonsolidovaného celku alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom bankového dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(7)
Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú bankový dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom bankového dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(8)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(9)
Orgán bankového dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu iného štátu, ak tento zákon neustanovuje inak; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán bankového dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu bankového dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(10)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi bankového dohľadu tohto štátu.
(11)
Centrálny depozitár cenných papierov16) a člen centrálneho depozitára cenných papierov16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu bankového dohľadu.
(12)
Pri výkone bankového dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a bankového dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi bankového dohľadu nad bankami a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní bankového dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18)
(13)
Informácie poskytnuté podľa odseku 10 možno použiť len na účely výkonu bankového dohľadu, dozoru, auditu a platobného styku určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 10 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 10 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(14)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s bankovým dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(15)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b alebo ods. 2 alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,5) inštitúcia elektronických peňazí,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu na majetku podľa osobitného predpisu,5) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)

TRETIA ČASŤ | BANKOVÉ POVOLENIE

§7
(1)
O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c)
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d)
návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov22) a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f)
návrh stanov banky,
g)
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,
i)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu bankového dohľadu,
j)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,
k)
sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,
l)
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu.
(4)
Banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške,
b)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2 a 4 je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Žiadateľ, ktorého akcionárom s kvalifikovanou účasťou je zahraničná banka, predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo, k zriadeniu banky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu bankového dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v primeranosti vlastných zdrojov a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky plniť svoje záväzky.
(8)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s príslušnými orgánmi dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1, ak sa má udeliť bankové povolenie podľa odseku 1 žiadateľovi,
a)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
b)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
c)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu,
d)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
e)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
f)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú poisťovňu alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti banky, ktorá má vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,21) a žiadosti banky, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(10)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b) a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne a bezpečné vykonávanie bankových činností v záujme stability bankového sektora.
(11)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv“).
(12)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba vykonáva kontrolu.
(13)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(14)
Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov22) priamo podriadených štatutárnemu orgánu banky alebo vedúcemu pobočky, alebo zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky (ďalej len „vedúci zamestnanec") a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo skúsenosti v inej finančnej oblasti. Za odborne spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo iné obdobné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.
(15)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov24) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo vo funkcii vedúceho zahraničnej pobočky v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takéhoto povolenia,
c)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
d)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,
e)
nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 50 ods. 2,
f)
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov24a) v oblasti finančného sektora,
g)
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.
(16)
Osobu uvedenú v odseku 15 písm. b), c) a d) môže Národná banka Slovenska uznať za dôveryhodnú, ak z celej povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo § 8 ods. 2 písm. c) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a spôsobiť následky uvedené v odseku 15 písm. b), c) a d).
(17)
Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, nad ktorou je vykonávaná kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.
(18)
Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu.
(19)
Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
b)
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť kedykoľvek v dvoch predchádzajúcich rokoch,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a) (ďalej len „rozhodujúci vplyv“), v ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.
§7a
(1)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s orgánom
a)
bankového dohľadu členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c),
b)
dohľadu členského štátu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo obchodníkmi s cennými papiermi a v ktorom má zahraničná poisťovňa alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. d) až f).
(2)
Národná banka Slovenska prerokuje s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa odseku 1 najmä spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Ak by sa udelením bankového povolenia banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou udelenia bankového povolenia je aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(4)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 3 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosti v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 3 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
§8
(1)
O udelení bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá zahraničná banka Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou bankou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky,
b)
dôveryhodnosť zahraničnej banky a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu podnikania jej pobočky,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou bankou na riadenie jej pobočky,
d)
obchodný plán zahraničnej banky vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti jej pobočky, podložený reálnymi ekonomickými výpočtami,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná banka,
f)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e) nebránia výkonu bankového dohľadu,
g)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,
h)
zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby trhu.
(4)
Pobočka zahraničnej banky je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností pobočky zahraničnej banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému pobočky zahraničnej banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
b)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon povolených bankových činností môže pobočka zahraničnej banky začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2, 4 a 9 je pobočka zahraničnej banky povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Zahraničná banka predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, k zriadeniu jej pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu bankového dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách primeranosti vlastných zdrojov a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky a jej pobočky plniť svoje záväzky.
(8)
Pobočka zahraničnej banky v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka zahraničnej banky“.
(9)
V bankovom povolení podľa odseku 1 môže byť povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov iba vtedy, ak zahraničná banka, ktorá o bankové povolenie podľa odseku 1 žiada, má povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov v štáte, v ktorom má sídlo, a ak právny poriadok tohto štátu zaručuje rovnaké práva pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov emitovaných v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu6) vrátane rovnakého postavenia v konkurznom konaní ako pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov v štáte, v ktorom má sídlo, najmenej však v rozsahu práv zabezpečených dlžníkom z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a majiteľom hypotekárnych záložných listov právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti podľa odseku 1 pre pobočku, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody, a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(11)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o bankové povolenie podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej banky nezodpovedá forme akciovej spoločnosti.
§9
(1)
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(2)
Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
(3)
V bankovom povolení možno obmedziť rozsah alebo spôsob výkonu niektorých bankových činností. Na žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky možno bankové povolenie rozšíriť o ďalšie bankové činnosti rozhodnutím; to isté platí o rozšírení obmedzeného rozsahu alebo spôsobu vykonávania bankových činností.
(4)
Banka je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 7, vopred; na zmeny členov a zvolenie nových členov jej štatutárneho orgánu, zmeny členov a zvolenie nových členov jej dozornej rady, na zmenu vedúcich zamestnancov,22) na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je toto zvolenie alebo zmena neplatná. Podmienkou24b) pre platnosť a účinnosť zmeny stanov banky alebo nových stanov banky (ďalej len „zmena stanov") je udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska. Banka je najneskôr v tretí pracovný deň po prijatí rozhodnutia o zmene stanov povinná doručiť Národnej banke Slovenska písomnú žiadosť o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska na príslušnú zmenu stanov s priloženým znením tejto zmeny stanov a s úplným znením stanov pred ich zmenou a po ich zmene. Ak Národná banka Slovenska neudelí súhlas na zmenu stanov, je táto zmena neplatná. Ak však Národná banka Slovenska nerozhodne o žiadosti do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti, súhlas na príslušnú zmenu stanov sa považuje za udelený.
(5)
Zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 8, vopred; na zmenu vedúceho pobočky zahraničnej banky, na zmenu vedúcich zamestnancov,22) na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla pobočky zahraničnej banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je táto zmena neplatná.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť, a sú povinné uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
§10
Bankové povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§11
(1)
Zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
Zahraničná banka podľa odseku 1 je ďalej oprávnená na vykonávanie bankových činností podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) aj bez založenia pobočky, a to na základe písomného oznámenia orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu o predpokladaných bankových činnostiach doručeného Národnej banke Slovenska pred prvým uskutočnením bankového obchodu.
(3)
Rovnaké činnosti, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môže na území Slovenskej republiky vykonávať i zahraničná finančná inštitúcia so sídlom na území členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo dcérskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých zahraničných bánk podľa odseku 1, ktorých stanovy alebo spoločenská zmluva umožňujú vykonávanie týchto činností za týchto podmienok:
a)
zahraničná banka alebo zahraničné banky majú oprávnenie na výkon bankových činností na území členského štátu, ktorého právnym poriadkom sa zahraničná finančná inštitúcia riadi,
b)
zahraničná finančná inštitúcia skutočne vykonáva bankové činnosti na území toho istého členského štátu,
c)
zahraničná banka alebo zahraničné banky vlastnia najmenej 90 % hlasovacích práv zahraničnej finančnej inštitúcie,
d)
zahraničná banka alebo zahraničné banky zabezpečia obozretné riadenie zahraničnej finančnej inštitúcie a zabezpečia neodvolateľné spoločné a nerozdielne ručenie za záväzky, ktoré zahraničná finančná inštitúcia na seba prevzala; so spôsobom ručenia musí orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu súhlasiť a
e)
zahraničná finančná inštitúcia podlieha konsolidovanému bankovému dohľadu nad konsolidovaným celkom zahraničnej banky alebo zahraničných bánk.
(4)
Skutočnosti uvedené v odseku 3 preukazuje zahraničná finančná inštitúcia Národnej banke Slovenska písomným potvrdením orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu. Na túto zahraničnú finančnú inštitúciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 až 18 a § 20.
(5)
Zahraničná banka, ktorá nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, alebo zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, nemôže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti bez bankového povolenia.
(6)
Bankové činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. n) a o) môže zahraničná banka podľa odseku 1 vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa § 8 ods. 1.
(7)
Na zahraničnú banku podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods. 7 prvá veta a ods. 8, § 7 ods. 8, § 8 ods. 1 až 8, § 9 ods. 5, § 22, § 28 ods. 1 písm. d) v prípade predaja pobočky zahraničnej banky alebo jej časti a § 64.
§12
(1)
Národná banka Slovenska sa do dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu o tom, že nemá dôvod pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej situácii zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 a 2, pripraví na dohľad nad pobočkou tejto zahraničnej banky, a ak je to potrebné, oznámi jej v tejto lehote podmienky, za akých sa plánované činnosti môžu alebo musia vo verejnom záujme vykonávať na území Slovenskej republiky, a rovnako jej oznámi ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sa na jej činnosť budú vzťahovať.
(2)
Po doručení vyjadrenia podľa odseku 1 alebo po márnom uplynutí dvoch mesiacov môže zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 a 2 vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky.
§13
(1)
Banka, ktorá chce založiť svoju pobočku na území členského štátu, písomne požiada Národnú banku Slovenska o udelenie súhlasu na založenie pobočky na území členského štátu. Banka v žiadosti uvedie
a)
členský štát, na ktorého území chce založiť pobočku,
b)
sídlo pobočky v členskom štáte,
c)
mená a priezviská osôb zodpovedných za riadenie pobočky,
d)
obchodný plán obsahujúci najmä výpočet predpokladaných činností a navrhovanú stratégiu činnosti jej pobočky podloženú realistickými ekonomickými výpočtami a
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Ak Národná banka Slovenska nemá dôvody pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej situácii banky vo vzťahu k povoleným bankovým činnostiam, oznámi svoje rozhodnutie o udelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu bankového dohľadu členského štátu a banke; zároveň orgánu bankového dohľadu členského štátu oznámi aj údaje o výške vlastných zdrojov financovania banky na výpočet primeranosti vlastných zdrojov financovania, údaje o primeranosti vlastných zdrojov financovania a podrobnosti o ochrane vkladov v Slovenskej republike.
(3)
Ak sú pochybnosti o skutočnostiach uvedených v odseku 2, Národná banka Slovenska oznámi svoje rozhodnutie o neudelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu a banke.
(4)
Zmeny v údajoch uvedených v odsekoch 1 a 2 banka písomne oznámi najmenej 30 dní pred uskutočnením pripravovaných zmien Národnej banke Slovenska a orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu.
(5)
Ak banka chce na území členského štátu vykonávať bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez založenia pobočky, písomne oznámi predpokladané bankové činnosti pred prvým uskutočnením bankového obchodu Národnej banke Slovenska, ktorá toto oznámenie do jedného mesiaca zašle orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu.
(6)
Ak finančná inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo dcérskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých bánk, vykonáva bankové činnosti v členskom štáte a nespĺňa obdobné podmienky uvedené v § 11 ods. 3 písm. a) až e), Národná banka Slovenska bezodkladne oznámi tieto skutočnosti orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu.
§14
(1)
Dohľad nad pobočkou banky založenej na území členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska. Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ak sa nedohodnú inak. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom v rámci jeho menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(2)
Ak orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka banky pri výkone bankových činností na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu.
(3)
Ak pobočka banky pri výkone bankových činností na území členského štátu poruší právne predpisy členského štátu, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté orgánom bankového dohľadu príslušného členského štátu.
§15
Pri výkone bankového dohľadu podľa § 14 v oblasti sledovania rizík vzniknutých z pôsobenia na finančnom trhu na území príslušného členského štátu môže príslušný členský štát od pobočky banky požadovať rovnaké informácie ako od bánk so sídlom na jeho území. Príslušný členský štát môže od banky, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej bankových činnostiach na svojom území na štatistické účely. Banka je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§16
Dohľad nad pobočkou zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 na území Slovenskej republiky vykonáva orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu. Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva Národná banka Slovenska v spolupráci s orgánom bankového dohľadu príslušného členského štátu, ak sa nedohodnú inak. Táto pobočka tiež podlieha opatreniam Národnej banky Slovenska prijatým v rámci jej menovej politiky; ak Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou. Opatrenia Národnej banky Slovenska nesmú byť diskriminačné a obmedzujúce.
§17
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky poruší právne predpisy, bezodkladne požiada túto zahraničnú banku o ukončenie protiprávneho stavu.
(2)
Ak zahraničná banka podľa odseku 1 nevykoná potrebné opatrenia, Národná banka Slovenska upozorní na túto skutočnosť orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na ukončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácie o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 pobočka zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo zahraničná banka podľa odseku 1 naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní orgánu bankového dohľadu príslušného členského štátu prijať opatrenia potrebné na ukončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie a ukončenie činnosti pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. Pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka sú povinné prijaté opatrenia vykonať.
(4)
Ak vec neznesie odklad, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenie na ochranu klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takýchto opatrení informuje Národná banka Slovenska Európsku komisiu (ďalej len „komisia“) a orgány bankového dohľadu príslušného členského štátu. Národná banka Slovenska zruší alebo zmení prijaté opatrenia na základe rozhodnutia komisie.
§18
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená na štatistické účely vyžadovať, aby zahraničná banka podľa § 11 ods. 1, ktorá vykonáva bankové činnosti prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky na území Slovenskej republiky, podávala pravidelnú správu o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
(2)
Na účely bankového dohľadu podľa § 16 je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať, aby pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 predkladala výkazy, hlásenia a iné správy podľa § 42 ods. 2 a 3.
§19
(1)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán bankového dohľadu členského štátu, v ktorom má banka zriadenú pobočku, o odobratí bankového povolenia banke.
(2)
Národná banka Slovenska informuje komisiu o počte a charaktere prípadov, keď odmietla postúpiť orgánu bankového dohľadu členského štátu informáciu o založení pobočky banky na území členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi komisii vydanie alebo odobratie bankového povolenia banke na zriadenie jej pobočky mimo územia členského štátu alebo vydanie alebo odobratie bankového povolenia zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu na zriadenie jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi komisii, že banka je alebo sa má stať dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá sa riadi právnym poriadkom krajiny, ktorá nie je členským štátom. Zároveň oznámi štruktúru konsolidovaného celku, do ktorého táto banka patrí alebo bude patriť.
(5)
Národná banka Slovenska oznámi komisii problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní banky alebo pobočky banky v krajine, ktorá nie je členským štátom, alebo pri vykonávaní ich činnosti.
§20
Zahraničné banky so sídlom v členskom štáte môžu slobodne zabezpečiť reklamu bankovým činnostiam poskytovaným v Slovenskej republike v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

ŠTVRTÁ ČASŤ | ZASTÚPENIE BANKY ALEBO ZAHRANIČNEJ BANKY

§21
(1)
Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každého svojho zastúpenia v zahraničí. V oznámení o zriadení zastúpenia uvedie
a)
označenie sídla zastúpenia,
b)
meno a priezvisko vedúceho zastúpenia a adresu jeho trvalého pobytu.
(2)
Zastúpením banky sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka banky, ktorá propaguje činnosť banky v zahraničí alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce v zahraničí.
(3)
Zastúpenie banky nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať.
§22
(1)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, môže zriadiť na území Slovenskej republiky svoje zastúpenie na základe registrácie. O registrácii rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti o registráciu.
(2)
Zastúpením zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti (ďalej len „zahraničné zastúpenie“), sa na účely tohto zákona rozumie jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou. Zahraničné zastúpenie v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „zastúpenie“.
(3)
Zahraničné zastúpenie nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať. Nezapisuje sa do obchodného registra.
(4)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu umiestnenia zahraničného zastúpenia, zmenu vedúceho a zatvorenie zahraničného zastúpenia. Pri zmene vedúceho zahraničného zastúpenia je povinná predložiť všetky doklady, ktoré predkladá zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia pri žiadosti o registráciu zastúpenia.
(5)
Vedúci zahraničného zastúpenia môže robiť za zahraničnú banku alebo obdobnú zahraničnú finančnú inštitúciu iba pracovnoprávne úkony vo vzťahu k ostatným zamestnancom zahraničného zastúpenia.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia náležitosti žiadosti o registráciu zahraničného zastúpenia vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(7)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní od registrácie písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky má vedené účty.
(8)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu, ktorá nastala oproti skutočnostiam tvoriacim podklad na jeho registráciu.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok určených v rozhodnutí o registrácii a ustanovených v zákonoch alebo v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Zahraničné zastúpenie je povinné Národnej banke Slovenska pri vykonávaní tejto kontroly poskytnúť ňou požadovanú súčinnosť.
(10)
Ak zahraničné zastúpenie nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí o registrácii alebo poruší zákony alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o zrušení registrácie.
(11)
Registrácia zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti, o zatvorení zahraničného zastúpenia alebo dňom zrušenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti.

PIATA ČASŤ | ORGANIZÁCIA A RIADENIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY

§23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a umožnili zdravý rozvoj a prosperitu banky. Banka je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky,22) útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia významných rizík, ktorým je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov (§ 34),
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
primeraný informačný systém vnútri i navonok,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútrobankových predpisov a postupov v banke a skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a dodržiavania zásad obozretného podnikania banky, skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37 ods. 4.
(3)
Rizikami sa na účely tohto zákona rozumejú najmä úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity, kreditné riziko, operačné riziko a ďalšie riziká ktoré môžu spôsobiť stratu pre banku alebo pobočku zahraničnej banky.
(4)
Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie predchádzanie možným vlastným stratám z rizík ich včasnou identifikáciou, sledovaním, meraním, minimalizáciou a kontrolou.
(5)
Kópiu platného znenia stanov banka bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.
(6)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý sa vydáva na žiadosť. Náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas vrátane dokladov prikladaných k žiadosti ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(7)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o systéme a postupoch vnútornej kontroly, o systéme riadenia rizík a zásadách obozretného podnikania podľa odseku 2.
§24
(1)
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia mať najmenej troch členov.
(2)
Členovia štatutárneho orgánu banky zodpovedajú za vypracovanie návrhu a za vykonávanie schválenej organizácie a systému riadenia banky v súlade s § 23 ods. 1.
(3)
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činností a zabezpečovať bezpečnosť a zdravie banky. Bezpečnosťou a zdravím banky sa na účely tohto zákona rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje primeranosť vlastných zdrojov, likviditu a obozretné podnikanie banky a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných veriteľov alebo bankový systém.
(4)
Členovia dozornej rady banky sú povinní poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky.
(5)
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci zamestnanci banky22) sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky s cieľom dosahovať zvýšenie hodnoty akcií banky alebo trvalý zisk banky. Tým nie je dotknutá povinnosť podľa odsekov 3 a 4.
§25
(1)
Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je podnikateľom26a). Zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky. Zákazy a obmedzenia ustanovené podľa tohto odseku pre členov štatutárneho orgánu banky a pre zamestnancov banky sa nevzťahujú na ich členstvo v štatutárnom orgáne ani v dozornej rade burzy cenných papierov,26b) centrálneho depozitára cenných papierov16) alebo právnickej osoby, nad ktorou má táto banka kontrolu v súlade s § 29 ods. 1.
(2)
Člen dozornej rady banky nemôže byť členom štatutárneho orgánu ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo štatutárneho orgánu inej banky a zároveň nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky; to neplatí, ak týmto klientom banky je iná banka alebo zahraničná banka, ktorá má kontrolu nad tou istou bankou. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom tej istej banky iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami.
(3)
Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného.
(4)
Vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky vymenúva a odvoláva štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky mzdové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu.
(5)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky je povinný bezodkladne informovať dozornú radu banky a Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(6)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu nemôže byť členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady tej istej banky ani členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby.
(7)
Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie právnická osoba, ktorá ako hlavnú činnosť vykonáva správu majetku, služby spracovania dát alebo inú podobnú činnosť, ktorá pomáha pri zabezpečovaní hlavnej činnosti jednej alebo viacerých bánk alebo pobočiek zahraničných bánk.
§26
(1)
Ustanoveniami § 24 a 25 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.1)
(2)
Ustanovenia § 23 až 25 sa obdobne vzťahujú aj na pobočku zahraničnej banky, na vedúceho pobočky zahraničnej banky a na zamestnancov pobočky zahraničnej banky.

ŠIESTA ČASŤ | POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY

§27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a zdravie banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti,
d)
tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Nakladaním s vkladom sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe a tiež akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu; zvyšovanie vkladu sa nepovažuje za nakladanie s vkladom.
(3)
Vynaloženie odbornej starostlivosti je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
a)
pri jednotlivých predajoch, nákupoch a ostatných obchodoch porovnáva ponuky cien, prípadne doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,
b)
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
c)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
d)
vypracuje obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií.
(4)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.
(5)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ňu, najmä také zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené jej pohľadávky.
(6)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s odsekmi 7 a 8.
(7)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných aktov riadenia.
(8)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných aktov riadenia.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 7 a 8 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(10)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke podľa odseku 7.
§28
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje
a)
na nadobudnutie alebo na prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
b)
na zlúčenie, splynutie alebo na rozdelenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou alebo na vrátenie bankového povolenia, ako aj na zníženie základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
na zrušenie banky z iného dôvodu ako podľa písmena b) alebo na zmenu jej právnej formy; v tom prípade je banka povinná vrátiť bankové povolenie dňom uvedeným v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,
d)
na predaj podniku banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti,28)
e)
na to, aby sa banka stala dcérskou spoločnosťou inej materskej spoločnosti,
f)
na použitie akcií vydaných bankou ako predmetu zabezpečenia záväzkov vlastníka týchto akcií alebo inej osoby s výnimkou, ak predmetom zabezpečenia sú akcie v rozsahu celkovo nižšom ako 5 % podielu na základnom imaní banky v jednej alebo v niektorých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť primerane splnené podmienky uvedené v § 7 ods. 2 a 4; na vydanie súhlasu musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod a dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou ani predaj banky alebo jej časti28) nemôže byť na ujmu veriteľov banky; to obdobne platí aj na predaj pobočky zahraničnej banky alebo jej časti.28)
(3)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.29)
(4)
Podľa predchádzajúceho súhlasu udeleného podľa odseku 1 možno postupovať najviac jeden rok, ak z rozhodnutia o jeho udelení nevyplýva kratšia lehota.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
(6)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré nadobúdajú podiel na banke. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) a c) podáva banka, a ak ide o zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podáva spoločne banka alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo jej časť. Žiadosť podľa odseku 1 písm. e) podáva banka, ktorá sa má stať dcérskou spoločnosťou. Žiadosť podľa odseku 1 písm. f) podáva vlastník akcií, ktorý ich chce použiť ako predmet zabezpečenia záväzkov.
(7)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(8)
Každý je povinný poskytnúť na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v ňou určenej lehote ňou požadované informácie na účel zisťovania, či nedošlo ku konaniu, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone hlasovacích práv.
(9)
Osoba, ktorá sa chce vzdať svojho podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v takom rozsahu, že jej podiel klesne pod 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 %, je povinná tento zámer alebo skutočnosť, že banka prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(10)
Banka je povinná bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 9.
(11)
Banka je povinná bezodkladne na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali hlasovacie práva; banka je povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o svojich akcionároch.
(12)
Konaním v zhode sa na účely tohto zákona rozumie
a)
konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, uskutočnené medzi
1.
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi30) alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami,
2.
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná,
3.
ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou,
4.
blízkymi osobami,30)
b)
konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele,
(13)
Ovládajúcou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.
(14)
Ovládanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 13.
(15)
Ak by sa získaním podielu podľa odseku 1 písm. a) banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je podmienkou udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(16)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 15 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosť v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 15 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
(17)
Ak nadobúdateľ podielu na základnom imaní banky podľa odseku 1 písm. a) je zahraničná banka, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením udeleným v inom členskom štáte, alebo materská spoločnosť takýchto osôb, alebo osoba ovládajúca takéto osoby a v dôsledku toho banka prejde pod kontrolu nadobúdateľa, prerokuje Národná banka Slovenska s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1 spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v § 7a ods. 1 písm. b).
§29
(1)
Banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona, finančnou inštitúciou, poisťovňou,30a) zaisťovňou,30a) prevádzkovateľom platobného systému podľa osobitného predpisu,30b) nadáciou30c) alebo podnikom pomocných bankových služieb.
(2)
Banka nemôže pri nadobúdaní podielov na základnom imaní právnickej osoby, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, prekročiť
a)
v jednej právnickej osobe 15 % vlastných zdrojov financovania banky (ďalej len „vlastné zdroje“) a
b)
v súhrne voči všetkým právnickým osobám 60 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka môže prekročiť nadobudnutie podielov na základnom imaní podľa odseku 2, len ak primerane zvýši svoje vlastné zdroje do troch mesiacov od prekročenia podielu podľa odseku 2. Na takýto postup sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Zákazy podľa odseku 2 neplatia v prípade nadobúdania akcií na účel obchodovania s nimi. Akcie na tento účel nesmie mať banka vo svojom majetku dlhšie ako jeden rok od ich nadobudnutia.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný.
(6)
Každé nadobudnutie účasti podľa odseku 2 je banka povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(7)
Banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým svojím majetkom.
§30
(1)
Banka je povinná udržiavať primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8 %.
(2)
Banka je povinná zabezpečiť udržiavanie primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 1 konsolidovaným celkom alebo subkonsolidovaným celkom, ktorý ovláda podľa § 44 ods. 5 písm. l).
(3)
Primeranosťou vlastných zdrojov sa na účely tohto zákona rozumie pomer vlastných zdrojov k aktívam a iným pozíciám upraveným podľa stupňa rizík v nich obsiahnutých (ďalej len „rizikovo vážené aktíva"). Banka je povinná vykonávať výpočty vlastných zdrojov banky a výpočet rizikovo vážených aktív podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku 5. Banka je povinná vykonávať aj výpočty rizík podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku 5 alebo podľa vlastných modelov na výpočty rizík. Pobočka zahraničnej banky je povinná vykonávať výpočty rizík a rizikovo vážených aktív rovnako ako banka. Vlastné modely na výpočty rizík musia vychádzať z podmienok závislých od objektívnych skutočností a na ich použitie alebo zmenu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska udelený na základe písomnej žiadosti banky alebo zahraničnej banky.
(4)
Vlastné zdroje banky nesmú klesnúť pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a).
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely požiadaviek na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk ustanoví:
a)
čo sa rozumie aktívami, pozíciami, rezervami a rizikami,
b)
čo tvorí vlastné zdroje banky a vlastné zdroje konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku,
c)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a vlastných zdrojov konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku,
d)
spôsob a metódy výpočtu rizikovo vážených aktív banky a rizikovo vážených aktív konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, ako aj lehoty, počas ktorých sa uplatňujú jednotlivé metódy výpočtu,
e)
spôsob úpravy aktív a iných pozícií a koeficienty na ich úpravu v bankách a v pobočkách zahraničných bánk a v konsolidovaných celkoch a subkonsolidovaných celkoch,
f)
spôsob, postup a organizáciu riadenia rizík, požiadavky, ktoré musia spĺňať vlastné modely na výpočet rizík v banke, v pobočke zahraničnej banky a v konsolidovanom celku a subkonsolidovanom celku, ako aj spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastných modelov na výpočet rizík,
g)
náležitosti žiadosti o súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané k žiadosti.
§31
(1)
Banka je povinná zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti
a)
neprekročila 20 % vlastných zdrojov voči
1.
materskej spoločnosti,
2.
dcérskej spoločnosti,
3.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti, alebo
4.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
b)
neprekročila 25 % vlastných zdrojov voči
1.
inej osobe,
2.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
3.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 9.
(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 a 2 konsolidovaným celkom alebo subkonsolidovaným celkom, ktorý ovláda podľa § 44 ods. 5 písm. l).
(4)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky alebo rozväzovacej podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1,
b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1,
c)
rozdiel aktív a pasív zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1.
(5)
Majetkovou angažovanosťou konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť podľa odseku 4 s výnimkou majetkovej angažovanosti medzi členmi konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku.
(6)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov.
(7)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina takých osôb predstavujúcich spoločné riziko,
a)
v ktorej jedna osoba má kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
v ktorej vzájomné hospodárske vzťahy sú takej povahy, že je zo všetkých okolností zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas.
(8)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom členského štátu.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa odsekov 1 až 3, podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa odsekov 4 a 5, podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb a určia sa štáty a centrálne banky podľa odseku 1 písm. b).
§32
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť,
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
b)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účel riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme obmedzenia vzniku neprimerane vysokých obchodných rizík dodržiavať pravidlá obozretného podnikania tak, aby neprekročili ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k vlastným zdrojom, prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
a)
iným štátom,
b)
zemepisným oblastiam,
c)
hospodárskym odvetviam,
d)
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,
e)
osobám s osobitným vzťahom k banke s výnimkou osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických osôb, ktoré kontroluje banka.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nesprávneho výkonu bankových činností a nedostatočného riadenia banky dodržiavať pravidlá bezpečnej prevádzky; na ten účel sú povinné
a)
dodržiavať ustanovenú organizáciu, riadenie a postupy výkonu bankových činností a iných činností, ktoré môžu ovplyvniť výkon bankových činností v banke,
b)
dodržiavať ustanovené požiadavky na informačnú sústavu a tok informácií v banke,
c)
upraviť ustanovené činnosti v banke vnútornými predpismi.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví ukazovatele likvidity, podrobnosti o likvidite podľa odseku 1 a spôsob jej zisťovania, podrobnosti o pravidlách obozretného podnikania a pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 3, podrobnosti o pravidlách bezpečnej prevádzky podľa odseku 4 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk.
§33
(1)
Banky sú povinné vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročili percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k vlastným zdrojom,
b)
celkových devízových pozícií k vlastným zdrojom a
c)
otvorených celkových devízových pozícií k vlastným zdrojom.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
devízovou pozíciou v cudzej mene hodnota rozdielu aktív a pasív v rovnakej cudzej mene, prepočítaných na slovenské koruny podľa platného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska,31) rôzna od nuly; menšencom je hodnota aktív a menšiteľom je hodnota pasív,
b)
celkovou devízovou pozíciou
1.
súčet dlhých a krátkych devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách alebo
2.
väčší súčet zo súčtu dlhých devízových pozícií a súčtu krátkych devízových pozícií,
c)
dlhou devízovou pozíciou kladná hodnota devízovej pozície,
d)
krátkou devízovou pozíciou absolútna hodnota devízovej pozície so zápornou hodnotou,
e)
otvorenou celkovou devízovou pozíciou absolútna hodnota rozdielu dlhých devízových pozícií a krátkych devízových pozícií.
(3)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví percentuálne pomery podľa odseku 1, ako aj to, čo sa rozumie aktívami a pasívami v rovnakej cudzej mene, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií, celkových devízových pozícií a otvorených celkových devízových pozícií.
§34
(1)
Ak nejde o verejne prístupné informácie, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie pri uskutočňovaní investičných obchodov
a)
využívať informácie získané v súvislosti so svojimi úverovými obchodmi a naopak,
b)
na vlastný účet využívať informácie získané v súvislosti so svojimi investičnými obchodmi vykonávanými na účet klienta a naopak.
(2)
Na účely odseku 1 sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najmä urobiť vo svojom organizačnom, riadiacom a kontrolnom systéme opatrenia zabezpečujúce oddelenie úverových obchodov a investičných obchodov.
(3)
Úverovými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk.
(4)
Investičnými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa
a)
investovania do cenných papierov,
b)
obchodovania s cennými papiermi,
c)
obchodovania s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodenými od cenných papierov,
d)
účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovania súvisiacich služieb,
e)
správy cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
(5)
Investičné obchody na účet klienta môžu banka a pobočka zahraničnej banky uskutočňovať len za podmienok výhodných pre klienta, najmä za cenu výhodnú pre klienta, pri vynaložení odbornej starostlivosti, ak z príkazu klienta nevyplýva niečo iné; ustanovenie § 27 ods. 7 tým nie je dotknuté.
(6)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie oddelenú evidenciu o investičných obchodoch uskutočňovaných na účet klienta a na vlastný účet.
§35
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto oznámenia.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky,22) ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,
b)
členovia dozornej rady banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci22) takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky22) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke,
j)
člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k)
počas nútenej správy správca banky, zástupca správcu a pribraný odborný poradca,
l)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu,
m)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej banky,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej banky,
j)
vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu.
§36
(1)
Suma úverov nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, poskytnutých bankou jej zamestnancovi alebo inej osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a), b), c), d) a f), nemôže prekročiť celkový hrubý príjem tejto osoby za bezprostredne predchádzajúcich 24 mesiacov. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom za zvýhodnených podmienok nemôže prekročiť 20 % vlastných zdrojov banky.
(2)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z úveru na akékoľvek
a)
nadobudnutie ňou vydaných akcií,
b)
nadobudnutie akcií vydaných osobou, ktorá má kvalifikovanú účasť na banke,
c)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré majú kontrolu nad osobami alebo ktoré sú pod kontrolou osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť na banke,
d)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou banky,
e)
splatenie iného úveru poskytnutého na akékoľvek nadobudnutie akcií podľa písmen a) až d) alebo na zabezpečenie záväzkov z takéhoto úveru.
(3)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie nadobudnúť od osoby s osobitným vzťahom k nej pohľadávku, pri ktorej sa oprávnene predpokladá, že nebude uspokojená riadne a včas, a ani od takejto osoby prevziať záväzok.
(4)
Akýkoľvek právny úkon podľa odsekov 2 a 3 je neplatný.
(5)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z poskytnutého úveru zamestnancovi alebo osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah, v prípade, ak banka neplní povinnosť podľa § 30 ods. 1 alebo ak osoba s osobitným vzťahom k banke neplní povinnosť podľa § 35 ods. 3.
§37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zrozumiteľne informovať vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodoch a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného predpisu;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(3)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté.
(4)
Banka je povinná uverejňovať
a)
štvrťročne informácie o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené podľa tohto zákona, informácie o svojich finančných ukazovateľoch, informácie o vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2 a informácie o veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke, a to do 30 dní po uplynutí príslušného štvrťroka,
b)
polročne informácie o finančných ukazovateľoch a o štruktúre konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, ktorých je súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia týchto celkov podľa § 44, a to do 70 dní po uplynutí prvého polroka a do 30 dní po zostavení ročnej konsolidovanej účtovnej závierky.
(5)
Pobočka zahraničnej banky je povinná štvrťročne uverejňovať informácie o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené podľa tohto zákona, a informácie o finančných ukazovateľoch, a to do 30 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.
(6)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 4 a 5 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.
(7)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 6, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení.
(8)
Banka a zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 6, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví spôsob uverejňovania výročnej správy podľa odsekov 3 a 7.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví rozsah a spôsob uverejňovania informácií podľa odsekov 4 a 5, spôsob uverejňovania opravy podľa odseku 6, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti.
§38
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom alebo právnickým osobám a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom alebo právnickým osobám v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(2)
Národná banka Slovenska36) o údajoch podľa odseku 1 vedie register úverov a záruk (ďalej len „register“); tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska môže aj bez súhlasu klienta využívať údaje z registra pri výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitného zákona8) a aj bez súhlasu klienta poskytuje údaje z registra banke a pobočke zahraničnej banky.
(4)
Údaje poskytnuté podľa odsekov 1 a 3 zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva a z registra ich nemožno poskytovať iným osobám ako bankám, pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob oznamovania údajov podľa odseku 1, rozsah a spôsob poskytovania údajov podľa odseku 3 a spôsob technického zabezpečenia ochrany oznamovaných a poskytovaných zdrojov.
§38a
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať analýzu rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné priestory, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť
a)
zabezpečovacím systémom a poplachovým systémom a napojiť ich na stredisko registrovania poplachov Policajného zboru, na poplachový systém prevádzkovaný súkromnou bezpečnostnou službou, obecnou políciou alebo vlastnou ochranou alebo zabezpečiť tieto priestory fyzickou ochranou,
b)
kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby,
c)
ďalšími bezpečnostnými opatreniami, ktoré sú potrebné na základe analýzy rizík podľa odseku 1.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú ďalej povinné
a)
prerokovať s útvarom Policajného zboru analýzu rizík podľa odseku 1 a bezpečnostné opatrenia podľa odseku 2,
b)
Policajnému zboru na jeho požiadanie poskytovať záznamy a údaje získané zariadeniami podľa odseku 2 písm. b) na účely plnenia úloh Policajného zboru.
(4)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví obsah a rozsah analýzy rizík podľa odseku 1, čo sa rozumie pod bezpečnostnými opatreniami podľa odseku 2, a požiadavky na tieto bezpečnostné opatrenia.

SIEDMA ČASŤ | OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA

§39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú
a)
pozície v jednotlivých finančných nástrojoch, ktoré banka drží na
1.
obchodovanie na vlastný účet s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach alebo
2.
účel zabezpečenia svojich obchodov na vlastný účet s finančnými nástrojmi zaznamenanými v obchodnej knihe,
b)
pozície v jednotlivých finančných nástrojoch pri poskytovaní investičných služieb pre klienta,
c)
pozície z nevyrovnaných obchodov s finančnými nástrojmi podľa písmena a) a z požičiavania a vypožičiavania cenných papierov, ktoré sú finančnými nástrojmi podľa písmena a), a zo zabezpečovacích prevodov práv k cenným papierom, ktoré sú finančnými nástrojmi podľa písmena a),
d)
poplatky, odplaty (provízie), úroky, dividendy a zložené zábezpeky (margins) priamo spojené s finančnými nástrojmi podľa písmen a) až c).
Pozície sa musia v obchodnej knihe denne oceňovať trhovými cenami daného dňa; ak sa v daný deň príslušný finančný nástroj na trhu neobchodoval, môže byť ocenený inou vhodnou cenou.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odseku 1.
(3)
Finančným nástrojom na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie investičný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda finančný záväzok alebo kapitálový nástroj.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.38)
(6)
Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene a evidované v obchodných knihách banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné denne prepočítavať na slovenské koruny kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska31) platným k tomuto dňu.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavuje okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(8)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a 3, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(9)
Banka alebo finančná inštitúcia, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku podliehajúceho bankovému dohľadu na konsolidovanom základe, vykonáva konsolidáciu39) spoločne s inou bankou alebo finančnou inštitúciou, ktorú ovláda spolu s inou osobou, a to metódou podielovej konsolidácie.
(10)
Banka ovládajúca konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok podľa § 44 ods. 2 a finančná inštitúcia kontrolujúca konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok podľa § 44 ods. 3 zostavujú priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku za ňou kontrolovaný konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v účtovníctve zatrieďovať majetok a záväzky39) podľa rizík alebo predpokladaných strát s nimi spojených a tvoriť k nim rezervy alebo upravovať ich ocenenie.
(12)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o zatrieďovaní majetku a záväzkov a podrobnosti o úprave ocenenia majetku a záväzkov podľa rizík a predpokladaných strát a podrobnosti o tvorbe a rušení rezerv.
(13)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o obchodnej knihe podľa odseku 1 a jej vedení, najmä čo sa rozumie pozíciami v obchodnej knihe, podrobnosti o finančných nástrojoch, čo sa rozumie trhovými cenami, v ktorých prípadoch sa použijú iné ceny ako trhové a čo sa nimi rozumie.
§40
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) alebo audítorskou spoločnosťou40a) (ďalej len „audítor") zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
c)
vypracovanie rozšírenej správy41) podľa osnovy, ktorú ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada banky, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný; to platí aj o audítorovi, ktorý vykonáva audítorské služby pre banku alebo pobočku zahraničnej banky v mene a na účet iného audítora. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra tohto kalendárneho roka audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou banky.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h), j) a k) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska.
§41
(1)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výročnú správu34) do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska informáciu o zámere zaviesť nový druh obchodov spolu s hodnotením tohto obchodu útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu podľa § 23 ods. 2.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky predkladá do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska správu o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky zistených útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu a schválený plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.
§42
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu a doklady o uskutočnených obchodoch najmenej päť rokov od ukončenia obchodu.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska účtovnú závierku44) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,44) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 91. Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§43
Ustanoveniami tejto časti zákona nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.39)

ÔSMA ČASŤ | DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE

§44
(1)
Bankovým dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie sledovanie a regulácia rizík konsolidovaných celkov a subkonsolidovaných celkov, ktorých súčasťou sú banky, na účel obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená z dôvodu svojej účasti v konsolidovanom celku alebo subkonsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe nad bankovým konsolidovaným celkom a nad bankovým subkonsolidovaným celkom.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe podľa tohto zákona nad finančným konsolidovaným celkom, ak osoba ovládajúca konsolidovaný celok je finančnou holdingovou inštitúciou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu, a nad finančným subkonsolidovaným celkom, ak osoba ovládajúca subkonsolidovaný celok je finančná holdingová inštitúcia, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe nad zmiešaným konsolidovaným celkom a nad zmiešaným subkonsolidovaným celkom v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí a holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 47 ods. 5.
(5)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
konsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby a ktorá nie je ovládaná žiadnou inou osobou,
b)
bankovým konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný bankou, ktorého členmi sú ňou ovládané osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných bankových služieb,
c)
finančným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou inštitúciou,
d)
zmiešaným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou,
e)
subkonsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby a ktorá je ovládaná inou osobou, ktorú sama neovláda,
f)
bankovým subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný bankou, ktorého členmi sú ňou ovládané osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných bankových služieb, pričom banka ovládajúca tento subkonsolidovaný celok je ovládaná inou osobou, ktorú sama neovláda,
g)
finančným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou inštitúciou,
h)
zmiešaným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou,
i)
finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
j)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová inštitúcia, banka, inštitúcia elektronických peňazí alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
k)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a ktorá spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
l)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvoma alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 7 ods. 19, alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 7 ods. 19, pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch týchto osôb,
m)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
n)
regulovanou osobou banka, inštitúcia elektronických peňazí, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.
§45
(1)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových inštitúcií podľa § 44 ods. 3.
(2)
Zoznam podľa odseku 1 zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov a komisii.
§46
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1 % z celkových aktív osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok,
c)
ktorej zaradenie do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku nie je účelné z hľadiska zabezpečenia úloh bankového dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z bankového dohľadu na konsolidovanom základe konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý je súčasťou iného konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska alebo príslušný orgán dohľadu iného štátu na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi nezahrnutie osoby podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku tejto osobe; táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(4)
Ak banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka alebo zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, alebo finančná holdingová inštitúcia so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preverí, či táto banka alebo inštitúcia elektronických peňazí podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona.
(5)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 4 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej povolenie bolo udelené v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(6)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 4 zistí, že nad bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie túto banku alebo inštitúciu elektronických peňazí do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku podliehajúceho dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona.
§47
(1)
Finančná holdingová inštitúcia podľa § 44 ods. 3 je povinná zabezpečovať, aby konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý ovláda, dodržiaval požiadavky podľa § 30 a 31.
(2)
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok alebo banky určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; banka ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok a finančná holdingová inštitúcia sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska za konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(3)
Audítor osoby, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok.
(4)
Osoba ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb zahrnutých do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(5)
Odseky 2 a 3 sa rovnako vzťahujú na osobu, ktorá ovláda zmiešaný konsolidovaný celok alebo zmiešaný subkonsolidovaný celok, na osobu, ktorá je zahrnutá do zmiešaného konsolidovaného celku alebo zmiešaného subkonsolidovaného celku, a na audítora takých osôb.
§48
(1)
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste iný príslušný orgán dohľadu nad osobami, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dohľadu je povinný požadovaný dohľad na mieste vykonať.
(3)
Banka ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách zahrnutých do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť banky ovládajúcej konsolidovaný celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§49
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, ktorý ovláda zahraničná banka alebo finančná inštitúcia, ktorá má sídlo na území iného štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií. Ak taká dohoda nie je uzavretá, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil bankové povolenie banke alebo zahraničnej banke s najvyššími celkovými aktívami; ak je výška celkových aktív rovnaká, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie ako prvý.
(2)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu vykoná bankový dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon bankového dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu členského štátu v konsolidovaných celkoch alebo subkonsolidovaných celkoch; podrobnosti o výkone tohto bankového dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odseku 1. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odseku 1 a jej obsah.

DEVIATA ČASŤ | DOPLŇUJÚCI DOHĽAD NAD FINANČNÝMI KONGLOMERÁTMI

§49a
Doplňujúcim dohľadom nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad") je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú banky, inštitúcie elektronických peňazí, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne alebo správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je banka alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§49b
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 44 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l) tretieho bodu,
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z osôb v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny je sústredená vo finančnom sektore podľa § 49e ods. 1,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4 alebo
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna právnická osoba alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok podľa osobitného predpisu;45a) tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l).
§49c
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí a finančný konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v členskom štáte a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami vo finančnom konglomeráte je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor; ak je súčasťou finančného sektora aj zahraničná banka alebo zahraničná inštitúcia elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte, na základe dohody Národnej banky Slovenska s príslušným orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej osoby so sídlom v členskom štáte, a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené povolenie v Slovenskej republike a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak, ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami v tomto sektore je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku 1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§49d
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 49e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 49c ods. 1, alebo banke, alebo inštitúcii elektronických peňazí s najvyššími celkovými aktívami, ak najdôležitejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska informuje o tom príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a komisiu.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Európskej komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík podľa § 49h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 49i.
§49e
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 na meranie najmenšieho a najvýznamnejšieho finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 mld. EUR, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 49g až 49j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
b)
jeden z podielov vypočítaných podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora nepresiahne 5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska oznámi aj príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov uvedených v odsekoch 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu, a nebrať do úvahy dosiahnutie hodnôt podielov uvedených v odsekoch 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov alebo podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska účelu doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 mld. EUR, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 mld. EUR.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom údajov o celkových aktívach osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, použijú sa tieto namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálnou výškou vlastných zdrojov bánk na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie taká výška vlastných zdrojov, pri ktorej primeranosť vlastných zdrojov dosiahne hodnotu podľa § 30 ods. 1, pričom hodnota rizikovo vážených aktív sa nemení.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako banka, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných predpisov,45b) ktoré sa vzťahujú na výpočet primeranosti vlastných zdrojov, výšky vlastných zdrojov a solventnosti príslušnej regulovanej osoby.
§49f
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l) tretieho bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak sa v tomto štáte vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 49g až 49j sa vzťahujú na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materská spoločnosť je regulovanou osobou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, a v tomto štáte sa nevykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 49g až 49j z dôvodu, že dohľad nad finančnými konglomerátmi uplatňovaný štátom, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska môže určiť, že banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej banke alebo inštitúcii elektronických peňazí vnútroskupinové operácie, ktoré by mohli mať vplyv na dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či sa nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, ak sa tak dohodla s úradom, orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace finančný konglomerát, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastnej iniciatívy. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Európskej komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 a vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 oznámi komisii.
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 49b písm. a) prvom bode bodoch 1c a 1d a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§49g
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí podľa § 49f ods. 1 je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu sa dodržala dostatočná výška vlastných zdrojov a aby sa na úrovni finančného konglomerátu prijali pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte je nula alebo kladné číslo.
(2)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov podľa jednej z metód ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 9 sa použije.
(4)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za osoby uvedené v § 49b písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúcemu dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami vo finančnom konglomeráte; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa § 49e ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu ustanoví,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu, a spôsob ich výpočtu vrátane vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte, a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§49h
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie každá činnosť osôb finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť alebo bezpečnosť a zdravie regulovaných osôb vo finančnom konglomeráte; taká koncentrácia môže byť v úverom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, kreditnom riziku, operačnom riziku a inom riziku alebo kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, vzťahuje sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako § 31. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.45b)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, vzťahujú sa na koncentráciu rizík bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane § 31 až 33.
(5)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia na účely zisťovania koncentrácie rizík podrobnosti o
a)
výpočte majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a podrobnosti o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu,
b)
výpočte majetkovej angažovanosti bankového sektora a podrobnosti o majetkovej angažovanosti bankového sektora,
c)
výpočte majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a podrobnosti o majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncentrácii rizík finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu.
§49i
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace finančný konglomerát priamo alebo nepriamo využívajú iné osoby tej istej skupiny alebo fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktoré ovládajú, na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 49g ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa § 35.
(5)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, na vnútroskupinové obchody bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa vzťahuje § 44 ods. 4.
§49j
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania a dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje banky a inštitúcie elektronických peňazí,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
hodnotenie postupov na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
hodnotenie postupov účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík.
§49k
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a aj poskytovanie informácií dôležitých na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách rizík a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému vnútornej kontroly podľa § 49j,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za akejkoľvek situácie v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 49d, § 49e, § 49f ods. 3 a 5, § 49g, § 49l ods. 2 a § 51a.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 49g ods. 2.
§49l
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, aj vtedy, ak doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami vo finančnom konglomeráte a dohľadu nad finančnými konglomerátmi, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácií rizík a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách vo finančnom konglomeráte, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 28 ods. 1 písm. a) a b) a § 9 ods. 4, ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch banky a inštitúcie elektronických peňazí ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám vo finančnom konglomeráte, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná rokovať podľa odseku 4, ak toto rokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 49k a aby jej postúpil tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone dohľadu nad finančnými konglomerátmi.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§49m
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§49n
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 49g až 49j.
§49o
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 49c sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 49g ods. 2, § 49h ods. 1 a § 49i ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

DESIATA ČASŤ | OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY

§50
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky,22) zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky,22) správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej inštitúcie podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi22) možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová inštitúcia podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
d)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
f)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 8 %.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorej primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 8 %, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami,22) vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
§51
(1)
Národná banka Slovenska môže právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 47 ods. 1.
(2)
Na pokuty podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 7 až 9 a ods. 10 prvej vety.
§51a
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inej osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 49g až 49j.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 50 ods. 3 alebo
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 6 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankciu podľa § 50 aj na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 6 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska uložila sankciu osobe podľa § 6 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúceho doplňujúcemu dohľadu vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členského štátu, a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu členského štátu.
§52
(1)
Osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a), alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia banky. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa banky je na ujmu riadneho a obozretného podnikania banky alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať v prípadoch ustanovených v § 28 ods. 12.
(2)
Banka je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať v súlade s osobitným predpisom49) príkaz na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta zaknihovaných cenných papierov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz banky na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi podľa osobitného predpisu49) pre všetky zaknihované akcie, ktoré banka vydala. Výpis sa nemôže vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je banka povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska na tomto výpise bezodkladne písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho banke najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia banky. Ak Národná banka Slovenska na tomto výpise písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, je tým začaté konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 takto označenej osobe; predbežné opatrenie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a banke najneskôr v deň konania valného zhromaždenia.
(4)
Predbežným opatrením podľa odseku 3 je banka viazaná.
(5)
Za doručenie podľa odseku 3 sa považuje aj doručenie predbežného opatrenia zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Banka nemôže na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani účasť osoby neuvedenej vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bezodkladne zruší.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia banky za neplatné z dôvodu rozporu so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami banky do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.
§53
(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
f)
zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov vkladateľov vyplývajúcich zo systému ochrany vkladov podľa osobitného predpisu,32) ak sa vklady stanú nedostupnými,32) a v nevyhnutnom prípade vedenie banky k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie.
(2)
Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia nakladania vkladateľov s ich vkladmi a pozastavenia platobného styku a zúčtovania v banke v nútenej správe.
(3)
Národná banka Slovenka je povinná zaviesť nútenú správu, ak primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 4 %.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie a akcionári banky neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti banky.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 97 ods. 1.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky, ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky sa rovnako vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán bankového dohľadu členského štátu o zavedení nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu. Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu.
§54
(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo zahraničným orgánom bankového dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5, zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,22) ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má neobmedzené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom. Ak je správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca správcu, nepriberajú sa odborní poradcovia a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Odborný poradca musí byť osoba odborne spôsobilá. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu.
§55
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky a vedúcich zamestnancov banky22) a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu; súčasne sa pozastavujú práva akcionárov banky v rozsahu podľa § 52 ods. 1 okrem práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom podľa odseku 2. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu nevzťahuje osobitný predpis.1)
(2)
Správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie banky, riadiť jeho priebeh a má právo predkladať na ňom návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie likvidity banky, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky banky alebo organizačnej jednotky banky ako časti podniku banky alebo predaja podniku banky za primeranú cenu, uzavrieť pobočku alebo inú organizačnú jednotku banky alebo ukončiť ich činnosť; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 28 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ozdravenia banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v banke.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v banke, môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže správca podať návrh na vyrovnanie.51)
(7)
Správca môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podať návrh na vyhlásenie konkurzu,52) ak je banka v predlžení.43)
(8)
Správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie bankového povolenia, ak zistí skutočnosti uvedené v § 63.
§56
(1)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoje funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Správca a ním poverený zástupca správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom banky vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.30)
(3)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;8) povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
§57
(1)
Národná banka Slovenska uzatvorí so správcom zmluvu o výkone činnosti správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzatvorí so zástupcom správcu zmluvu o výkone činnosti zástupcu správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribratie odborných poradcov podľa § 54 ods. 10 správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny správcu a zástupcu správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien správcu, zástupcov správcu a odborných poradcov uhrádza banka, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§58
(1)
Členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,22) vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu sú povinní na požiadanie správcu spolupracovať so správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Správca je oprávnený vedúcim zamestnancom,22) vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu okamžite zrušiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.27)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom štatutárneho orgánu a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch banky vyplývajúca zo zmluvy medzi bankou a členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi banky.
§59
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorými sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, spravujú sa právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,37a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Počas šiestich mesiacov od zavedenia nútenej správy nemožno postupovať pohľadávky voči banke a započítavať vzájomné pohľadávky medzi bankou, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávok aj počas zavedenia reorganizačného opatrenia.
(3)
Správca môže odporovať právnemu úkonu,53) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť banku alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť banke známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel banky ukrátiť veriteľa banky.
(4)
Správca môže odporovať aj právnemu úkonu,53) ktorým bola banka ukrátená a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy medzi bankou a osobou s osobitným vzťahom k banke.
(5)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán vo vzťahu k aktívam patriacim banke alebo zahraničnej banke, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v banke kupujúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke kupujúcej aktívum nemá vplyv na nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy v banke predávajúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(8)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5, 6 a 7 nie sú prekážkou pre podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov banky v nútenej správe alebo veriteľov zahraničnej banky, v ktorej je zavedené zahraničné reorganizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo banke odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
§60
(1)
Zavedenie nútenej správy, údaje o správcovi a jeho zástupcovi, skončenie nútenej správy a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra.1) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu.
(3)
Správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva orgán bankového dohľadu členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reorganizačné opatrenie.
§61
(1)
Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity. Úver, ktorým sa banke poskytuje taká finančná pomoc, musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami slúžiacimi na zabezpečenie záväzkov a pri poskytovaní takej finančnej pomoci nemožno zvýhodňovať ani nezvýhodňovať žiadnu banku v porovnaní s inými bankami.
(2)
Nárok na vrátenie finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky s výnimkou tých ostatných záväzkov, ktoré majú prednostné poradie pri uspokojovaní nárokov podľa osobitných predpisov.55)
§62
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na banku,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy alebo
d)
odobratím alebo zánikom bankového povolenia.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky musia spĺňať podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e).
§63
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať bankové povolenie, ak
a)
vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a),
b)
primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 2 %,
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne do 12 mesiacov od právoplatnosti bankového povolenia vykonávať činnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) alebo počas šiestich mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky získala bankové povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie bankového povolenia,
e)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je schopná počas najmenej 30 dní plniť svoje splatné záväzky alebo bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady podľa osobitného predpisu,32)
f)
ide o pobočku zahraničnej banky a táto zahraničná banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať bankové povolenie pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak
a)
banka dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 % ročne v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
b)
banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,56)
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní povinnosti podľa osobitného predpisu,57)
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v bankovom povolení,
e)
banka neplní podmienky podľa § 7 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej banky neplní podmienky podľa § 8 ods. 2,
f)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zmenila sídlo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
§64
(1)
Bankové povolenie zaniká
a)
banke dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
b)
banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky podľa osobitného predpisu,58)
c)
pobočke zahraničnej banky dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej banky alebo dňom zrušenia zahraničnej banky z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
d)
banke alebo pobočke zahraničnej banky dňom vrátenia bankového povolenia; bankové povolenie možno vrátiť len písomne a s predchádzajúcim súhlasom podľa § 28 ods. 1 písm. b),
e)
vtedy, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepodala návrh na zápis do obchodného registra podľa § 9 ods. 6,
f)
dňom predaja podniku banky alebo pobočky zahraničnej banky,28)
g)
pobočke zahraničnej banky dňom ukončenia jej činnosti zahraničnou bankou,
h)
banke alebo pobočke zahraničnej banky na tie bankové činnosti, na ktoré jej zaniklo osobitné povolenie podľa § 2 ods. 4.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), d), e) a g) do 30 dní od ich vzniku.
§65
(1)
Po okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia Národná banka Slovenska bezodkladne zruší právnickej osobe, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie, výkon platobného styku a jeho zúčtovania vykonávaného podľa § 2 ods. 13.
(2)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia nemôže právnická osoba podľa odseku 1 prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov; platobný styk na vyrovnanie existujúcich pohľadávok a záväzkov vykonáva takáto právnická osoba prostredníctvom účtu zriadeného v inej banke.
(3)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje.
(4)
Rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zašle právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie podľa odseku 2, na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.59)
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zahraničnej banke na vykonanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky oznámi Národná banka Slovenska orgánu bankového dohľadu v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí bankového povolenia právnickej osobe, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj orgánu bankového dohľadu v štáte, v ktorom má právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, svoju pobočku.
(6)
Odobratie bankového povolenia sa zapisuje do obchodného registra.1) Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(7)
Bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.60)
(8)
Národná banka Slovenska zastaví konanie o odobratí bankového povolenia na základe vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.58)

JEDENÁSTA ČASŤ | LIKVIDÁCIA BANKY

§66
(1)
Ak sa zrušuje banka s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri podaní tohto návrhu sa nepoužije osobitný predpis.54)
(2)
Likvidátorom nemôže byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k banke, ktorá je alebo bola v posledných piatich rokoch audítorom banky alebo sa akýmkoľvek spôsobom na audite v banke podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti banky.
(3)
Národná banka Slovenska určí likvidátorovi odmenu s prihliadnutím na rozsah jeho činnosti a tiež určí splatnosť tejto odmeny.
(4)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,8) a to aj po skončení likvidácie; ustanovenia § 91 až 93a tým nie sú dotknuté.
(5)
Likvidátor je povinný predkladať Národnej banke Slovenska bezodkladne účtovné výkazy a doklady spracovávané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom1) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účel posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.
(6)
Likvidátor je povinný vymáhať vydanie plnenia z neplatných právnych úkonov alebo odporovateľných právnych úkonov, ktorými bola ukrátená banka alebo jej veritelia. Likvidátor vykonáva aj ostatné činnosti nevyhnutné na účely likvidácie tejto právnickej osoby. Tieto činnosti môže vykonávať len so súhlasom Národnej banky Slovenska. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú ustanovenia § 94 až 114 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.83)
(7)
Likvidátor zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, v Úradnom vestníku Európskej únie a najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom má táto právnická osoba umiestnenú pobočku, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu.
(8)
Na likvidáciu pobočky zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, sa obdobne vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 7.
(9)
Na likvidáciu právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, vrátane jej pobočky umiestnenej na území iného členského štátu, na likvidáciu pobočky zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, ako aj na postup likvidátora sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 54 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 5 až 8.

DVANÁSTA ČASŤ | HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO

§67
(1)
Hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov,61)
b)
poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.62)
(2)
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(3)
V prípade vykonávania hypotekárnych obchodov v cudzej mene kurzové riziko znáša banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody (ďalej len „hypotekárna banka“). Hypotekárna banka je povinná prijať opatrenia na predchádzanie vzniku kurzového rizika z krytia hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pohľadávkami z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
§68
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a)
nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c)
údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.
§69
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu62) a ktorý poskytujú banky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených stavieb63) a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel.
§70
Hypotekárna banka môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup
a)
hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,
b)
komunálnych obligácií62) vydaných inou hypotekárnou bankou,
c)
pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
d)
štátnych dlhopisov,64)
e)
štátnych pokladničných poukážok.
§71
Vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa spravujú osobitným predpisom.13) Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie hypotekárnych obchodov ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
§72
(1)
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti podľa § 74 a ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 73.
(2)
Poskytovať hypotekárne úvery a komunálne úvery nad rámec podľa odseku 1 možno len za podmienky, že celková hodnota pohľadávok hypotekárnej banky, ktoré presahujú tento rámec, nepresiahne 10 % celkovej sumy poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.
(3)
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vrátane záložných práv k nehnuteľnostiam podľa § 74 nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
§73
(1)
Hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi. Pri nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti v súlade s § 74 ods. 2, hypotekárna banka vždy zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie slúži toto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.
(2)
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
§74
(1)
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu65) na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného veriteľa má hypotekárna banka.
(2)
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá iné záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti s výnimkou záložného práva alebo obmedzenia prevodu nehnuteľností zriadených podľa osobitného predpisu,66) záložného práva zriadeného v prospech tej istej hypotekárnej banky na zabezpečenie iného ňou poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, záložného práva zriadeného v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania a záložného práva zriadeného na zabezpečenie splnenia pohľadávok vyplývajúcich z prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru za regulovanú cenu podľa osobitného predpisu.66b) Pre záložné právo, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané na prvom mieste v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených v prvej vete a ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, nesmie hypotekárna banka až do zániku tohto záložného práva dohodnúť podľa osobitného predpisu66b) ani umožniť zapísať v katastri nehnuteľností žiadne iné miesto v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv.
(3)
Nehnuteľnosť sa nepovažuje za zaťaženú záložným právom alebo zaťaženú obmedzením prevodu nehnuteľnosti vtedy, ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená iným záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorým sa pohľadávka splatí, a ak záložné právo k nehnuteľnosti alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne. Nehnuteľnosť sa na účely tohto zákona nepovažuje za zaťaženú záložným právom ani vtedy, ak si hypotekárna banka najmenej na obdobie od prvého dňa poskytnutia čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru až do zániku záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov, dohodne pre toto záložné právo podľa osobitného predpisu66a) a zabezpečí zápisom v katastri nehnuteľností prvé miesto v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených v odseku 2 prvej vete.
(4)
Záložné právo k nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.65)
(5)
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť predať exekúciou podľa osobitného predpisu67) na základe dohody vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi hypotekárnou bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník, ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného predpisu.67) Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
§75
(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
(3)
Súčasťou informácií, ktoré je hypotekárna banka povinná sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch podľa § 37 ods. 1, musia byť aj všeobecné podmienky hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa odseku 1 a percentuálna výška príspevku podľa § 84 ods. 1 určeného na jednotlivé kalendárne roky. Na požiadanie klienta je hypotekárna banka povinná poskytnúť mu ďalšie doplňujúce informácie.
(4)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a)
identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
c)
presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e)
podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f)
ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,
g)
podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta.
(5)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a klientom.
(6)
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere.
§76
(1)
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, záložných práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.
(2)
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(3)
Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska a ministerstvo, ustanoví náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték podľa odseku 2 a náležitosti a formu informácie podľa odseku 3.
§77
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.
§78
(1)
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom.13) Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
(2)
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.
(3)
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska.
(4)
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin.
§79
(1)
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu a rozhodnutiami vydanými pri bankovom dohľade alebo dohľade podľa osobitného predpisu13) nad činnosťou hypotekárneho správcu.
(2)
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka Slovenska.
§80
(1)
Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Hypotekárny správca je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o tom, že ich krytie je zabezpečené podľa osobitného predpisu68) a že je vykonaný záznam v registri hypoték.
(3)
Hypotekárny správca kontroluje, či hypotekárna banka v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery vrátane ich zabezpečenia záložným právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra hypoték.
(4)
Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.
§81
(1)
Hypotekárny správca v prípade zistenia nedostatkov podľa § 80 je povinný bezodkladne písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska.
(2)
Hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej banky.
(3)
Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.
(4)
Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.
(5)
Hypotekárna banka uzatvorí s hypotekárnym správcom zmluvu o výkone činnosti hypotekárneho správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti hypotekárnej banky a hypotekárneho správcu. Hypotekárna banka uzatvorí so zástupcom hypotekárneho správcu zmluvu o výkone činnosti zástupcu hypotekárneho správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti hypotekárnej banky a zástupcu hypotekárneho správcu.
§82
(1)
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 80 ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.
(3)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov69) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej podľa § 80 ods. 1, postupuje podľa osobitného predpisu.70)
§83
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.
§84
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až d), ktorým je fyzická osoba (ďalej len „poberateľ hypotekárneho úveru“), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny príspevok“).
(2)
Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne roky zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a.
(3)
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(4)
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa na účely tohto zákona rozumejú bytové budovy podľa osobitného predpisu.71)
(5)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok, sa spravidla dohodnú v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok.
§85
(1)
Nárok na štátny príspevok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky si uplatňuje poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.
(2)
Štátny príspevok sa poskytuje poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne počas určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 84 ods. 4.
(3)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok zo všetkých zmlúv na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv s uplatňovaným nárokom na štátny príspevok. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Nárok na štátny príspevok zaniká
a)
počas obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania poberateľa hypotekárneho úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, alebo
b)
ak poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby alebo
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru.
(5)
Ak poberateľom hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok na štátny príspevok prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.
(6)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru poruší podmienky uvedené v odseku 4 písm. b) treťom bode, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok poskytovaný počas celej určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy.
§86
(1)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uhrádza hypotekárnej banke štátny príspevok mesačne.
(2)
Požiadavku na štátny príspevok za príslušný mesiac uplatňuje hypotekárna banka na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.
(3)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poukazuje peňažné prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola predložená žiadosť hypotekárnej banky o poskytnutie štátneho príspevku na osobitný účet hypotekárnej banky zriadený na tento účel v Národnej banke Slovenska. Z tohto účtu hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.
(4)
Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku za príslušný rok vykoná hypotekárna banka v lehote určenej ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
(5)
Hypotekárna banka zodpovedá za
a)
včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,
b)
správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,
c)
vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku.
§87
(1)
Centrálnu evidenciu zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, vykonáva ministerstvo alebo ním určená právnická osoba.
(2)
Hypotekárne banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo ním určenej osobe informáciu o novouzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch na účely uvedené v odseku 1. Táto informácia musí obsahovať
a)
rodné číslo poberateľa hypotekárneho úveru,
b)
číslo zmluvy o hypotekárnom úvere,
c)
vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku,
d)
výšku hypotekárneho úveru v slovenských korunách,
e)
výšku mesačnej splátky,
f)
termín splatnosti hypotekárneho úveru,
g)
výšku úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o hypotekárnom úvere,
h)
účel poskytnutia hypotekárneho úveru,
i)
výšku štátneho príspevku v slovenskej mene,
j)
presné označenie nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru.
(3)
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku vykonáva ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Na výkon tohto štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.72)
(4)
Zamestnanci a členovia orgánov osoby určenej podľa odseku 1 a ministerstva podľa odseku 3 sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa odsekov 1 až 3. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zrušení poverenia pre túto osobu na vykonávanie činnosti podľa odseku 1 alebo po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v orgánoch tejto osoby; ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
(5)
Ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti hypotekárnej banky spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho príspevku, uloží hypotekárnej banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške neoprávnene použitého štátneho príspevku.
(6)
Ministerstvo môže popri opatrení podľa odseku 5 uložiť hypotekárnej banke v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu aj pokutu až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitej sumy štátneho príspevku k hypotekárnemu úveru. Pri nesplnení opatrenia podľa odseku 5 možno pokutu uložiť aj opakovane, najviac však v celkovej sume, ktorá nepresiahne sumu podľa prvej vety. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na konanie podľa odsekov 5 a 6 sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.72a)
(8)
Ministerstvo mesačne poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky informáciu o celkovom nároku na štátny príspevok za jednotlivé hypotekárne banky v príslušnom kalendárnom mesiaci pre potreby poukázania peňažných prostriedkov podľa § 86 ods. 3; túto informáciu ministerstvo poskytne najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Ministerstvo poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na účely plnenia jeho úloh pri poskytovaní štátneho príspevku aj súhrnné údaje o účeloch poskytnutých hypotekárnych úverov uvedené v informácii hypotekárnej banky podľa § 76 ods. 3, a to do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia tejto informácie ministerstvu.
§88
Na účely hypotekárnych obchodov a štátneho príspevku sa ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu,13) ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, rovnako použijú aj na byty a nebytové priestory.

TRINÁSTA ČASŤ | BANKOVÉ TAJOMSTVO

§89
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.
(2)
Na účely odseku 1 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého klienta.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou najmenej 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, banku, pobočku zahraničnej banky, burzu cenných papierov, komoditnú burzu, centrálneho depozitára cenných papierov, obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, sprostredkovateľa investičných služieb, poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne, správcovskú spoločnosť ani pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, ak v záväznom písomnom vyhlásení predloženom podľa tohto odseku uvedú, že obchody vykonávajú výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov podľa osobitného zákona6) a že na vykonávanie obchodov používajú výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov, ktoré majú zverené a spravujú pre svojich klientov podľa osobitného zákona.6) Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa tohto odseku sa nevzťahuje ani na zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, zahraničnú inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte a zahraničnú finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(4)
Banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie totožnosti pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov ani pri nakladaní s vkladom okrem jeho zriadenia, ak sa nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon74) neustanovuje inak.
(5)
Ustanovením odsekov 1 a 3 nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.74)
§90
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa,75) ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len v súlade s osobitným predpisom.76)
§91
(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.
(2)
Na účely bankového tajomstva a spoločného registra bankových informácií podľa § 92a sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje aj osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, osoba, ktorá prestala byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, a tiež osoba, o ktorej banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa tohto zákona údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 6 alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať osobám povereným výkonom bankového dohľadu vrátane prizvaných osôb15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka aj svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu a osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu alebo colného orgánu vo veciach daňového konania alebo colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu81) vrátane výkonu rozhodnutia alebo vymáhacieho konania,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,67) alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu,82a)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
služby kriminálnej polície a služby finančnej polície Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,84)
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom konania podľa osobitného predpisu,58)
j)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
k)
Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu,86a)
l)
Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
m)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného zákona86b) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona86c) od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky.
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm. b) a g). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e) musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. i) musí obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení do funkcie správcu alebo predbežného správcu. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia podľa osobitných predpisov.50)
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na vykonávanie platobného styku prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu74) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne poskytovať ministerstvu v lehotách ním určených zoznam klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zavedené podľa osobitného predpisu;86d) poskytnutý zoznam musí obsahovať aj čísla účtov a výšku zostatku na účtoch týchto klientov.
§92
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá preukáže, že
a)
v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a
b)
na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je aj bez súhlasu dotknutého klienta oprávnená informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch poskytnúť znalcovi na vykonanie finančného ocenenia záväzku klienta,87) súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi alebo ktorému prihlasuje svoje právo proti klientovi do exekúcie vedenej proti klientovi, a dražobníkovi, s ktorým má v súvislosti s neplneným záväzkom klienta uzavretú zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa osobitného predpisu.87a) Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve alebo ak vznikol iný spor medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientom, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o príslušnom spore advokátovi alebo komerčnému právnikovi, ktorému udelila písomné plnomocenstvo na svoje zastupovanie proti príslušnému klientovi na účel ochrany alebo domáhania sa neuspokojených alebo sporných práv banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky môžu pritom poskytnúť len informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch alebo o svojich sporných vzťahoch s klientom, na ktoré sa vzťahuje udelené plnomocenstvo; informácie a doklady o jednotlivých iných svojich vzťahoch s klientom môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(4)
Osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie, údaje a správy o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si môžu poskytnúť osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 navzájom len na ten istý účel alebo na konanie, na ktoré boli poskytnuté; inak ich môžu poskytnúť len so súhlasom banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s podmienkami podľa odsekov 1 až 3 a § 91 ods. 3 až 7.
(5)
Ak sa pohľadávka banky alebo pobočky zahraničnej banky z poskytnutého úveru alebo z poskytnutej záruky zatriedi podľa § 39 ods. 11 a 12 medzi také zatriedené pohľadávky z dôvodu omeškania klienta, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je oprávnená aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť ostatným bankám a pobočkám zahraničnej banky údaje o tom, že tento klient označený najviac v rozsahu údajov podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 porušil svoje povinnosti a je v omeškaní so splnením pohľadávky, ako aj údaje o príslušnej pohľadávke a jej zatriedení. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky sú po predchádzajúcom upozornení klienta oprávnené aj bez jeho súhlasu informovať ostatné banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v takom informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; o tejto náprave bezodkladne informuje ostatné banky a pobočky zahraničnej banky. Takto poskytnuté informácie sú predmetom bankového tajomstva.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a)
viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, a klientov, ktorí sa dopustili konania posúdeného bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa osobitného predpisu74) ako neobvyklá obchodná operácia,
b)
poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám zahraničných bánk s výnimkou informácií, ktoré boli posúdené ako neobvyklá obchodná operácia; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných bánk predmetom bankového tajomstva.
(7)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska môžu poskytnúť v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 %. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí zmluvy, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí takej zmluvy. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní alebo po vypracovaní podkladov. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.
(9)
Za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky.
(10)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, ktorý kontroluje iná banka, zahraničná banka alebo finančná inštitúcia, nad ktorou je v štáte jej sídla vykonávaný dohľad na konsolidovanom základe, má právo aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, osobe kontrolujúcej tento celok, a to v rozsahu nevyhnutnom na zostavenie výkazov a hlásení na konsolidovanom základe, najviac však v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a), a s podmienkou, že osoba kontrolujúca tento celok zabezpečí ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako poskytujúca banka. Takto poskytnuté informácie zostávajú predmetom bankového tajomstva a môžu sa použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté.
§92a
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť spoločný register bankových informácií (ďalej len „spoločný bankový register"), prostredníctvom ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom37) navzájom si so súhlasom klienta bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.
(2)
Prevádzkovanie spoločného bankového registra vrátane spracúvania údajov v spoločnom bankovom registri môžu banky a pobočky zahraničných bánk za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom37) zveriť ako prevádzkovateľovi87b) len spoločnému podniku pomocných bankových služieb, na ktorého základnom imaní môžu mať majetkový podiel iba banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska. Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb je povinný spoločný bankový register a informácie v spoločnom bankovom registri uchovávať, primerane zálohovať, utajovať a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb a spoločný bankový register podliehajú bankovému dohľadu. Spoločný podnik pomocných bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby 87b) spracúvaním údajov v spoločnom bankovom registri za podmienok ustanovených osobitným zákonom;37) ak sa spracúvanie údajov vykonáva spôsobom, na ktorý sa vyžaduje súhlas Úradu na ochranu osobných údajov podľa osobitného zákona,37) spoločný podnik pomocných bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby 87b) takýmto spracúvaním údajov len na základe súhlasu Úradu na ochranu osobných údajov.
(3)
Informácie poskytnuté do spoločného bankového registra alebo zo spoločného bankového registra zostávajú predmetom bankového tajomstva. Informácie zo spoločného bankového registra a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním spoločného bankového registra možno poskytovať len bankám, pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska. Voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách.
(4)
Informácie o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu uchovávať v spoločnom bankovom registri päť rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri. Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá do spoločného bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 preukázateľne oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.
(5)
Klient banky alebo pobočky zahraničnej banky je za podmienok ustanovených osobitným zákonom37) oprávnený oboznámiť sa s informáciami, ktoré sú o tomto klientovi a o jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri.
§93
(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom bankového dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobný styk a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu8) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním platobného styku a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)
§93a
(1)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom obchode banke a pobočke zahraničnej banky na jej žiadosť
a)
poskytnúť:
1.
ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, osobné údaje88a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, a ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, poskytnúť aj adresu miesta podnikania, predmet podnikania, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta výkonu činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná,88b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, alebo ktoré sú dohodnuté s bankou a pobočkou zahraničnej banky,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje88a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti, a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich a dokladujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená pri každom obchode požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje v rozsahu podľa odseku 1 a opakovane ich pri každom obchode získavať spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. b). Klient a zástupca klienta sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti banky a pobočky zahraničnej banky.
(3)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom, na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky, na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami a na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov88c) je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať88e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a; pritom je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla88f) a ďalšie údaje a doklady v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) sprístupniť a poskytovať88g) na spracúvanie iným osobám určeným zákonom len za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom88h) a Národnej banke Slovenska na účely vedenia registra bankových úverov a záruk a vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1 a § 92a a ktoré sú evidované v registri bankových úverov a záruk, je Národná banka Slovenska oprávnená spracúvať a zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely podľa odseku 3.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnená poskytovať informácie chránené bankovým tajomstvom, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených bankovým tajomstvom.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, môže banka a pobočka zahraničnej banky sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone88i) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovaného priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje najneskôr v lehote 30 pracovných dní po dni vyhotovenia tohto záznamu.88ia)
§93b
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.88k)
(2)
Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.88l)
(3)
Ustanovenia § 93a sa rovnako použijú pre stály rozhodcovský súd zriadený podľa osobitného zákona,88k) a to na poskytovanie, získavanie, sprístupňovanie a spracúvanie údajov na účely konania a rozhodovania tohto stáleho rozhodcovského súdu o sporoch medzi klientmi a ich bankami a pobočkami zahraničných bánk a tiež na účel zdokumentovania činnosti tohto stáleho rozhodcovského súdu. Tento stály rozhodcovský súd však sprístupňuje a poskytuje88g) údaje, na ktoré sa vzťahuje § 93a ods. 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, len Národnej banke Slovenska na účely vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov a len účastníkom rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom v rozsahu potrebnom na účely rozhodcovského konania.88m)

ŠTRNÁSTA ČASŤ | KONANIE PRED NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA

§94
(1)
Na konanie a rozhodovanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom sa vzťahuje osobitný zákon,89) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Národná banka Slovenska rozhodne v prvom stupni o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 30 ods. 3 do deviatich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 9 ods. 4 rozhodne do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti.

PÄTNÁSTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§114a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
§115
Ochranu vkladov uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk vrátane úrokov a iných majetkových výhod z nich upravuje osobitný predpis.32)
§116
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§117
(1)
Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, dovŕšia proces reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu, ktorý sa začal a uskutočňoval podľa doterajších predpisov.
(2)
Banke uvedenej v odseku 1 je vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo oprávnené poskytnúť osobitné záruky na účely reštrukturalizácie jej úverového portfólia.
(3)
Ak záväzky banky uvedenej v odseku 1, za ktoré bola poskytnutá osobitná záruka podľa odseku 2, prevezme iná právnická osoba, a to aj právnická osoba, ktorá nie je bankou, poskytnutá osobitná záruka prechádza spoločne s prevzatými záväzkami a trvá aj pre preberajúcu právnickú osobu.
(4)
Ak banka uvedená v odseku 1 v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpi pohľadávky z úverov na inú právnickú osobu, a to aj na právnickú osobu, ktorá nie je bankou, na túto právnickú osobu sa vzťahuje povinnosť podľa § 38 ods. 1. Banka uvedená v odseku 1 môže v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpiť pohľadávku na inú právnickú osobu aj vtedy, keď nie je splnená doba omeškania alebo iné obmedzenie ustanovené v § 92 ods. 7.
§118
(1)
Ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992, banka má právo na úhradu tejto majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3.
(2)
Banka je povinná oznámiť ministerstvu predpokladanú výšku majetkovej ujmy v termínoch určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.
(3)
Ministerstvo uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť podľa odseku 2 v skutočne preukázanej výške, najviac však do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná preukázať ministerstvu do piatich kalendárnych dní po uplynutí kalendárneho mesiaca a ministerstvo poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak sa nedohodnú na iných lehotách.
§119
(1)
Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, pokutu alebo opatrenie na nápravu, aké umožňuje tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neukončili, platia ustanovenia tohto zákona. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia s tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak doterajšie predpisy ustanovili na vykonanie týchto úkonov dlhšie lehoty ako tento zákon, platia lehoty podľa doterajších predpisov.
(3)
Banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
(4)
Osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov najviac na obdobie dvoch rokov od účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska ustanoviť aj pre hypotekárnu banku, ktorá má udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorá písomne požiada o ustanovenie takýchto osobitných podmienok financovania.
§120
(1)
Povolenie pôsobiť ako banka udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považuje sa za bankové povolenie udelené podľa tohto zákona. Ak sú v tomto povolení uvedené činnosti, ktoré nepatria medzi bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2, v rozsahu týchto činností zaniká bankové povolenie na ich vykonávanie odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považujú sa až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za vykonávacie právne predpisy vydané podľa tohto zákona.
§121
(1)
Právna forma banky založenej ako štátny peňažný ústav podľa doterajších predpisov sa premieňa na akciovú spoločnosť podľa osobitného zákona1) rozhodnutím zakladateľa premieňaného štátneho peňažného ústavu o jeho premene; to neplatí pre štátny peňažný ústav, ktorého celý majetok a podnik sa do uplynutia lehoty podľa odseku 2 vyporiada postupom podľa osobitného predpisu.92) Rozhodnutie o premene štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť musí obsahovať najmä
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky ako štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
b)
obchodné meno a sídlo banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
c)
predmet podnikania (činnosti) banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; tento predmet podnikania (činnosti) možno vymedziť najviac v rozsahu bankových činností, na ktoré má premieňaný štátny peňažný ústav v čase premeny udelené povolenie pôsobiť ako banka,
d)
výšku základného imania banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; toto základné imanie sa určí v rovnakej výške, ako je výška vkladu do základného imania štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
e)
počet, druh, menovitú hodnotu, podobu a formu akcií, na ktoré je v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 rozvrhnuté základné imanie banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
f)
stanovy banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy, ktoré tvoria prílohu k rozhodnutiu o premene právnej formy; okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) musia tieto stanovy obsahovať aj náležitosti ustanovené týmto zákonom,
g)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov štatutárneho orgánu banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy s uvedením spôsobu, akým konajú v jej mene,
h)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov dozornej rady banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy.
(2)
Zakladateľ štátneho peňažného ústavu vyhotoví rozhodnutie podľa odseku1 bez výzvy na upísanie akcií najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na zápis premeny právnej formy štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť podáva zakladateľ premieňaného štátneho peňažného ústavu; prílohu k tomuto návrhu tvorí rozhodnutie podľa odseku1, ktoré nahrádza zakladateľskú listinu a rozhodnutia zakladateľov pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií a ktoré na účely zápisu do obchodného registra je listinou o skutočnostiach, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra o premene právnej formy banky ako štátneho peňažného ústavu na banku ako akciovú spoločnosť. Táto premena právnej formy a jej účinky nastávajú dňom zápisu príslušnej premeny do obchodného registra, pričom všetky údaje o premene sa do obchodného registra zapíšu k tomu istému dňu; od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do tejto premeny sa na právne pomery banky založenej ako štátny peňažný ústav vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 sa vklad do základného imania premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu stáva vkladom štátu do základného imania premenenej banky ako akciovej spoločnosti, štát nadobúda akcie, na ktoré je rozvrhnuté základné imanie premenenej banky ako akciovej spoločnosti, pričom všetky práva akcionára spojené s akciami, ktoré patria štátu, vykonáva ministerstvo.
(4)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu povolenie pôsobiť ako banka, ktoré bolo v čase premeny udelené premieňanej banke ako štátnemu peňažnému ústavu; na tento prechod sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 9 ods. 1; toto povolenie pôsobiť ako banka sa považuje za bankové povolenie podľa tohto zákona v súlade s ustanovením § 120 ods. 1.
(5)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 zdrojmi financovania premenenej banky ako akciovej spoločnosti sú
a)
vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondmi a hospodárskym výsledkom príslušného roka,
b)
cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami,
c)
zverené zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu.
(6)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 bez likvidácie prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu majetok, pohľadávky, záväzky a ostatné obchodné imanie premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu. Zabezpečenie pohľadávok a záväzkov premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu zostáva zachované vrátane ručenia štátu za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, a to aj za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia prijatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; všetky práva a povinnosti z tohto zabezpečenia v celom rozsahu prechádzajú na premenenú banku ako akciovú spoločnosť dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2.
(7)
Ministerstvo je pred premenou a aj po premene právnej formy podľa odsekov 1 a 2 oprávnené kontrolovať súlad činnosti banky podľa odseku 1 so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, so stanovami tejto banky a s rozhodnutiami prijatými v rámci vykonávania pôsobnosti valného zhromaždenia tejto banky. Na poskytovanie informácií zamestnancom ministerstva povereným výkonom kontroly sa nepoužije postup podľa § 91, a to v rozsahu predmetu kontroly uvedeného v písomnom poverení ministerstva na výkon kontroly; rovnopis tohto písomného poverenia sa musí odovzdať banke podľa odseku 1. Zamestnanci ministerstva poverení výkonom kontroly sú povinní zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti; porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly na konanie podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.93) Inak sa pri takejto kontrole postupuje primerane podľa osobitného predpisu.72)
§122
Banky a pobočky zahraničnej banky sú povinné bezodplatne zabezpečiť premenu peňažných prostriedkov v cudzích menách členských krajín Európskej únie na menu euro, a to peňažných prostriedkov uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk k 31. decembru 2001 v tých cudzích menách, ktoré v roku 2002 zaniknú a budú nahradené menou euro.
§122a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003
Právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených pred 1. júlom 2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov.
§122b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné k 1. januáru 2004 a ktoré je udelené na vykonávanie platobného styku a zúčtovania, sa od 1. januára 2004 považuje za bankové povolenie na uskutočňovanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov, a to v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom povolení, a za podmienok uložených týmto bankovým povolením alebo inými rozhodnutiami Národnej banky Slovenska vykonateľnými k 1. januáru 2004.
(2)
Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. januára 2004 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak tento zákon neustanovuje inak; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Ak tento zákon neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vrátane členov svojich orgánov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a. Každá banka je tiež povinná najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť uplynutím 31. decembra 2004. Zmenou zmluvy o hypotekárnom úvere s poskytovaným štátnym príspevkom, ktorého percentuálna výška sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru, nemožno odo dňa účinnosti tohto zákona zvýšiť výšku tohto hypotekárneho úveru. Ak v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ani v inom písomnom doklade podľa zmluvy o hypotekárnom úvere doručenom hypotekárnej banke pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola presne označená nehnuteľnosť, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver, alebo ak pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola uzavretá medzi hypotekárnou bankou a klientom záložná zmluva s presným označením nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru, hypotekárna banka a klient sú povinní obe tieto podmienky splniť najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, inak zaniká nárok na štátny príspevok.
(3)
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 a výkon nútenej správy začatej a neukončenej pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných k 31.decembru 2003. Ostatné konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa tohto zákona.
(4)
Stredisko cenných papierov, ktoré dočasne vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,94) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účely výkonu bankového dohľadu.
(5)
Národná banka Slovenska môže najdlhšie na obdobie do 31. decembra 2006 ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov aj pre hypotekárnu banku, ktorá o to požiadala a ktorá má k 1. januáru 2004 udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Ak hypotekárna banka predloží k 1. januáru 2004 takúto písomnú žiadosť Národnej banke Slovenska, tak do dňa právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti je hypotekárna banka oprávnená zabezpečovať financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa predpisov platných k 31. decembru 2003.
§122c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
Doplňujúci dohľad sa začne vykonávať po zohľadnení finančnej situácie a výsledku hospodárenia finančných konglomerátov v priebehu roka 2005.
§122d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006 sa procesne dokončia podľa tohto zákona a osobitného zákona.89) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
(2)
Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. januárom 2006 sa dokončí podľa tohto zákona a osobitných zákonov.89) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
§123
Zrušuje sa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 170/1998 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 215/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 149/2001 Z. z.

Čl. V

Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb., zákona č. 113/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 228/1992 Zb. sa dopĺňa takto:
Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie:
§56a Medzinárodné sankcie
(1)
Ak Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov prijme rozhodnutie o medzinárodných sankciách, ktoré spočívajú v príkazoch, zákazoch alebo v iných obmedzeniach ustanovených na účel zachovania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, tieto sankcie sa v Slovenskej republike vyhlásia nariadením vlády Slovenskej republiky. Medzinárodné sankcie môžu spočívať napríklad v obmedzení alebo v zákaze
a)
prevodov peňažných prostriedkov z účtov vedených a na účty vedené v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk pre subjekty, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to prevodov vykonávaných na území Slovenskej republiky alebo iných prevodov vykonávaných občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
úročenia peňažných prostriedkov na účtoch uvedených v písmene a),
c)
akéhokoľvek iného poskytovania peňažných prostriedkov a finančných alebo ekonomických zdrojov subjektom, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to poskytovania z územia Slovenskej republiky alebo iného poskytovania vykonávaného občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
d)
akejkoľvek inej činnosti, ktorá by podporovala alebo mohla podporovať činnosti podľa písmen a) až c).
(2)
Každý je povinný dodržiavať medzinárodné sankcie vyhlásené podľa odseku 1.
(3)
Za porušenie povinnosti dodržiavať sankcie vyhlásené podľa odseku 1 možno fyzickej osobe alebo právnickej osobe uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 Sk. Ak sa takýmto porušením povinnosti ohrozia osobitne dôležité zahraničnopolitické záujmy alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, možno uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.11) Na konanie o uložení pokuty je príslušné Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“.

Čl. VI

Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002 s výnimkou ustanovení článku V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, a s výnimkou čl. I § 2 ods. 8 časti vety za bodkočiarkou, § 11 až 20, § 45 ods. 2 a § 49 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 603/2003 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 126, 26. 05. 2000) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/28/ES z 18. septembra 2000 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 275, 27. 10. 2000) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 035, 11. 02. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Úradný vestník Európskej únie L 35, 11. 02. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 (Úradný vestník Európskej únie L 145, 30. 04. 2004) v znení smernice Komisie 2004/69/ES z 27. apríla 2004 (Úradný vestník Európskej únie L 125, 28. 04. 2004).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o zakladaní, podnikaní a o kontrole podnikania inštitúcií zaoberajúcich sa elektronickými peniazmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 275, 27. 10. 2000).
3.
Smernica Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných firiem a úverových inštitúcií (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 141, 11. 06. 1993) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/31/ES z 22. júna 1998 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 204, 21. 07. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES z 22. júna 1998 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 270, 7. 10. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Úradný vestník Európskej únie L 035, 11. 02. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 (Úradný vestník Európskej únie L 145, 30. 04. 2004).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 125, 5. 05. 2001).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Úradný vestník Európskej únie L 035, 11. 02. 2003).
1)
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
2)
§ 313 až 322 Obchodného zákonníka.
3)
§ 682 až 691 Obchodného zákonníka.
4)
§ 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
5)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z., zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
§ 21 ods. 3 a 4 a § 28 ods. 3 Obchodného zákonníka.
8)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
10)
§ 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z., zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
13)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
13a)
§ 5 písm. f) až i) a § 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z.
13b)
§ 25 až 32 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.
14)
Občiansky súdny poriadok.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
§ 67 až 71 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
15a)
§ 37 a 37a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
15b)
Zákon č. 96/2002 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.
17)
§ 27 a 28 zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
18)
Napríklad § 40 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
19)
§ 21 ods. 2 písm. d) a § 21a až 21c zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
20)
§ 25 až 49 zákona č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
21)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 242/1999 Z. z.
22)
§ 9 ods. 3 a § 42 ods. 2 Zákonníka práce.
23)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z.
24)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
24a)
§ 8 písm.b) zákona č. 566/2001 Z. z.§ 6 ods. 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z.
§ 3 písm. a) zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24b)
§ 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
25)
§ 173 a 174 Obchodného zákonníka.
26)
Napríklad § 497 až 507 a § 708 až 719 Obchodného zákonníka, § 778 až 787 Občianskeho zákonníka.
26a)
§ 2 ods. 2 a § 23 Obchodného zákonníka.
26b)
§ 2 zákona č. 429/2002 Z. z.
27)
Zákonník práce.
28)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka.
29)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
30)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
30a)
§ 4 ods. 1 a § 11 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30b)
§ 31 ods. 5 písm. b) a § 61 zákona č. 510/2002 Z. z.
30c)
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
31)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33)
§ 6 ods. 1, § 13 a § 23 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.
§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.
34)
§ 21 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
35)
§ 20 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
36)
§ 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
37a)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z.
38)
§ 2 ods. 4 písm. a) a b) a § 24 až 29 zákona č. 431/2002 Z. z.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 644/2002 Z. z.).
39)
Zákon č. 431/2002 Z. z. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2002 č. 21 832/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 738/2002 Z. z.).
40)
Zákon č. 466/2002 Z. z.
41)
§ 2 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 466/2002 Z. z.
42)
§ 19 zákona č. 466/2002 Z. z.
43)
§ 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
44)
§ 6 ods. 4 a 5 a § 22 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
45)
§ 36 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
45a)
§ 43 ods. 6 zákona č. 95/2002 Z. z.
45b)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 594/2003 Z. z.
46)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 431/2002 Z. z.Zákon č. 510/2002 Z. z.Zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47)
§ 178 ods. 1 a 2 a § 187 písm. e) Obchodného zákonníka.
48)
§ 178 ods. 3 a 4 a § 187 písm. e) Obchodného zákonníka.
49)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49a)
§13, 14 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 2 ods. 5, § 6 ods. 2 a § 8 zákona č. 466/2002 Z. z.
49b)
Napríklad § 9 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
50)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.
51)
§ 46 až 66 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
52)
§ 4 až 33 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
53)
§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka.
54)
§ 31 ods. 4 Obchodného zákonníka.
55)
Napríklad § 28, § 31 až 33, § 60 a 66j zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 251 až 338 Občianskeho súdneho poriadku.
56)
§ 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
57)
§ 6, 7 a § 12 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
58)
Zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
59)
§ 7 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády č. 50/1998 Z. z.
60)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka.
61)
§ 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z.
64)
§ 18 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
66)
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
§ 17 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 36/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení neskorších predpisov.
66a)
§ 151k ods. 3 Občianskeho zákonníka.
66b)
§ 16 až 18b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
68)
§ 16 ods. 4 a 5 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
71)
§ 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
72a)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
73)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
74)
Zákon č. 367/2000 Z. z.
75)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
76)
§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
77)
§ 3 ods. 3 a § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
78)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
79)
Občiansky súdny poriadok.
80)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
81)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.Zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.
82)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z.
82a)
§ 16b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 341/2005 Z. z.
83)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
84)
§ 2 ods. 1 písm. b) a c) a § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad § 5 a 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 5 a § 10 ods. 8 zákona č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť.
86)
Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (oznámenie č. 462/1991 Zb.), Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.), Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.), Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.), Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.).
86a)
§ 17 písm. b), § 18 a 19 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
86b)
§ 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
86c)
§ 6 až 13 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
86d)
Zákon č. 460/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 707/2002 Z. z., ktorým sa vyhlasujú medzinárodné sankcie zabezpečujúce medzinárodný mier a bezpečnosť v znení neskorších predpisov.
87)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z.
87a)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
87b)
§ 4 ods. 3, § 5, § 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z.
88)
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
88a)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z.
88b)
Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z., zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
88d)
§ 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.
88e)
§ 4 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.
88f)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
88g)
§ 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.
88h)
Napríklad § 12 ods. 1 a 2 a § 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88i)
§ 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z.
88ia)
§ 10 ods. 7 a § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.
88j)
§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
88k)
§ 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.Zákon č. 244/2002 Z. z.
88l)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88m)
Zákon č. 244/2002 Z. z.
89)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
89a)
§ 34b ods. 1 písm. a) až c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 602/2003 Z. z.
92)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
93)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 116/2000 Z. z.
94)
§ 163 ods. 1 a 6 a § 163a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.