446/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2017 do 30.04.2018
446
ZÁKON
z 3. októbra 2001
o majetku vyšších územných celkov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
Tento zákon upravuje majetok vyššieho územného celku, ktorým je samosprávny kraj, nakladanie s ním a majetkové postavenie vyššieho územného celku a ustanovuje, ktoré veci z majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku.
§2 Majetok vyššieho územného celku
(1)
Majetok vyššieho územného celku tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného celku podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva prechodom z majetku štátu na základe tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo vlastnou činnosťou.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
nakladanie s cennými papiermi, ktoré upravujú osobitné predpisy,1) s výnimkou podľa § 9a ods. 11,
b)
nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú osobitné predpisy,1a)
c)
nakladanie s majetkom vyššieho územného celku, ktoré upravujú osobitné predpisy.1aa)
DRUHÁ ČASŤ | PRECHOD MAJETKU ŠTÁTU DO VLASTNÍCTVA VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
§3
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe
a)
právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov,1b)
b)
zriaďovateľov stredísk praktického vyučovania a stredísk odbornej praxe bez právnej subjektivity v užívaní týchto stredísk, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu2) na vyšší územný celok,
c)
zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu3) na vyšší územný celok.
(2)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný celok dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok použijú ustanovenia § 4 a 5 primerane.
§3a
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe
a)
právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov,1b)
b)
zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitného predpisu,3)
c)
zriaďovateľov zdravotníckych zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto zdravotníckych zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitného zákona,3a)
d)
zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitného zákona.2)
(2)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu podľa odseku 1 písm. a) veci vrátane rozostavaných stavieb.
(3)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe zriaďovateľov právnických osôb uvedených v odseku 1 písm. a), ktoré slúžili na plnenie úloh týchto právnických osôb a ktoré zriaďovateľ nepreviedol do správy týchto právnických osôb.
(4)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj
a)
rozostavané stavby, ktorých správcom je v deň prechodu majetku štátu na vyšší územný celok zriaďovateľ uvedený v odseku 1 písm. b) až d), ak užívateľmi týchto stavieb po ich dokončení mali byť zariadenia uvedené v odseku 1 písm. b) až d),
b)
dokončené stavby, ktoré v deň prechodu majetku štátu na vyšší územný celok ešte neboli odovzdané do užívania, sú v správe zriaďovateľov uvedených v odseku 1 písm. b) až d) a ich užívateľmi by mali byť zariadenia uvedené v odseku 1 písm. b) až d).
§3b
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pozemky pod stavbami3b) vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a 3a a osobitného predpisu,3c) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
(2)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do jeho vlastníctva dohodou podľa osobitného predpisu,3d) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením tvorí neoddeliteľný celok so stavbou alebo rozostavanou stavbou.
(3)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prejdú dohodou uzavretou medzi obvodným úradom v sídle kraja a vyšším územným celkom z majetku štátu pozemky v dočasnej správe podľa osobitného predpisu3e) pod stavbami vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 a 3a a osobitného predpisu,3c) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
§4
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu
a)
pohľadávky a iné majetkové práva v správe právnických osôb uvedených
1.
2.
v § 3 ods. 1 písm. b) a c) súvisiace s činnosťou stredísk praktického vyučovania, stredísk odbornej praxe a zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity,
b)
záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku vyššieho územného celku podľa § 3 ods. 1, a to do výšky nadobudnutého majetku.
(2)
Do vlastníctva vyššieho územného celku neprechádzajú
a)
záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona,
§4a
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu
a)
pohľadávky a iné majetkové práva v správe právnických osôb uvedených
1.
2.
v § 3a ods. 1 písm. b) až d) súvisiace s činnosťou zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity, zdravotníckych zariadení bez právnej subjektivity a škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity,
3.
v § 3a ods. 3 a 4 súvisiace s majetkom štátu, ktorý prechádza na vyšší územný celok,
b)
záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku vyššieho územného celku podľa § 3a, a to do hodnoty nadobudnutého majetku a majetkových práv.
(2)
Do vlastníctva vyššieho územného celku neprechádzajú
a)
záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku Slovenskej republiky, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3a, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona,
§4b
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú s majetkom štátu podľa § 3b aj súvisiace majetkové práva a do hodnoty nadobudnutého majetku a majetkových práv aj súvisiace záväzky.
§5
(1)
Majetok štátu podľa § 3 ods. 1 prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza. Majetok štátu podľa § 3 ods. 2 prejde do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(2)
Odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku štátu mal tento majetok štátu v správe, ktorý podľa tohto zákona prechádza na vyšší územný celok, spíše písomný protokol s príslušným vyšším územným celkom o odovzdaní takéhoto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu podľa tohto zákona a podľa osobitného zákona. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve podľa osobitného zákona,5) súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona6) a prípadné vyčíslenie nákladov na nevyhnutné opravy tejto nehnuteľnosti. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok štátu prechádzajúci podľa tohto zákona na vyšší územný celok a štatutárny orgán vyššieho územného celku.
(3)
Vyšší územný celok je povinný do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia majetku štátu podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných predpisov.7)
§5a
(1)
Majetok štátu podľa § 3a prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza.
(2)
Odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku štátu mal v správe majetok štátu, ktorý podľa tohto zákona prechádza na vyšší územný celok, spíše s vyšším územným celkom písomný protokol o odovzdaní takéhoto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve a oceneného podľa osobitného zákona5) a výšku oprávok tohto majetku, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona.6) Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok štátu prechádzajúci podľa tohto zákona na vyšší územný celok, a štatutárny orgán vyššieho územného celku.
(3)
Vyšší územný celok je povinný do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia majetku štátu podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných predpisov.7)
§5b
(1)
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe krajského úradu v nájme neziskovej organizácie slúžiace na zabezpečenie sociálnych služieb, ktorých poskytovanie prevzala nezisková organizácia od 1. januára 2002 od štátnej rozpočtovej organizácie, ako aj pohľadávky, iné majetkové práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom.
(2)
Majetok podľa odseku 1 prechádza 1. júlom 2006 do vlastníctva vyššieho územného celku, na ktorého území sa nachádza.
(3)
Vyšší územný celok je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol podľa odseku 1, najmenej desať rokov odo dňa prechodu do vlastníctva vyššieho územného celku.
(4)
Krajský úrad, ktorý do dňa prechodu majetku štátu mal v správe majetok štátu, ktorý podľa odseku 1 prechádza na vyšší územný celok, spíše s vyšším územným celkom písomný protokol o odovzdaní takého majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve a oceneného podľa osobitného zákona5) a výšku oprávok tohto majetku, ako aj súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona.6) Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok štátu prechádzajúci podľa odseku 1 na vyšší územný celok, a štatutárny orgán vyššieho územného celku.
(5)
Vyšší územný celok je povinný do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia majetku štátu podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných predpisov.7)
(6)
Na majetok, ktorý prešiel do vlastníctva vyššieho územného celku podľa odseku 1, sa vzťahuje ustanovenie § 8 ods. 4.
§5c
(1)
Pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami podľa § 3b ods. 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku, ktorý je vlastníkom stavby alebo rozostavanej stavby.
(2)
Správca majetku štátu, ktorý mal do dňa prechodu majetku podľa § 3b ods. 1 a 2 tento majetok v správe, spíše s vyšším územným celkom písomný protokol o odovzdaní takého majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu podľa tohto zákona. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok a údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona.6) Protokol podpisuje štatutárny orgán vyššieho územného celku a štatutárny orgán správcu majetku štátu, ktorý mal v správe majetok štátu prechádzajúci podľa tohto zákona na vyšší územný celok.
(3)
Prílohou dohody podľa § 3b ods. 3 je písomný protokol o odovzdaní majetku. Protokol podpisuje štatutárny orgán vyššieho územného celku a štatutárny orgán obvodného úradu v sídle kraja, ktorý mal v dočasnej správe majetok štátu, ktorého vlastníctvo prechádza dohodou na vyšší územný celok.
TRETIA ČASŤ | MAJETKOVÉ POSTAVENIE VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
§6
(1)
Vyšší územný celok hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku (ďalej len „správca“), ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.8)
(2)
Správa majetku vyššieho územného celku je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku vyššieho územného celku, ktorú mu vyšší územný celok zveril do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca je oprávnený a povinný majetok vyššieho územného celku držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
(3)
Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.
(4)
Vyšší územný celok môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.9)
(5)
(6)
Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
§6a
(1)
Správa majetku vyššieho územného celku vzniká
a)
zverením majetku vyššieho územného celku do správy správcu,
b)
prevodom správy majetku vyššieho územného celku,
c)
nadobudnutím majetku do vlastníctva vyššieho územného celku vlastnou činnosťou správcu.
(2)
Majetok vyššieho územného celku zverený do správy určí vyšší územný celok pri zriadení správcu v zriaďovacej listine.13) Vyšší územný celok môže za podmienok určených v zásadách hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku správcovi zveriť do správy ďalší majetok vyššieho územného celku alebo odňať správu majetku vyššieho územného celku.
(3)
Prevod správy majetku vyššieho územného celku medzi správcami sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise14) aj určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu a dohodnutú cenu, ak je prevod odplatný. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa vyžaduje súhlas vyššieho územného celku, ak to určia zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
(4)
Správcovia si môžu zmluvou o zámene správy vzájomne vymeniť majetok vyššieho územného celku vo svojej správe. Ustanovenie odseku 3 sa použije aj na zmluvu o zámene správy.
Hospodárenie s majetkom vyššieho územného celku
§7
(1)
Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a tvorby životného prostredia.
(2)
Vyšší územný celok a správca sú povinní majetok vyššieho územného celku zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä sú povinní tento majetok
a)
udržiavať a užívať,
b)
chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
c)
viesť v účtovníctve podľa osobitného predpisu.5)
(3)
Vyšší územný celok môže upustiť od vymáhania majetkových práv vyššieho územného celku len vtedy, ak dôvody pre trvalé alebo dočasné upustenie určí v zásadách hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku.
§8
(1)
Vyšší územný celok je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol podľa § 3 ods. 1 a § 3a tohto zákona a ktorý ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok slúži na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace,10) na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa skončí na základe rozhodnutia zastupiteľstva vyššieho územného celku (ďalej len „zastupiteľstvo")
a)
o zmene účelového určenia majetku uvedeného v odseku 1,
b)
o vklade majetku uvedeného v odseku 1 do obchodnej spoločnosti alebo o jeho použití na založenie inej právnickej osoby,
c)
o prebytočnosti nehnuteľnej veci uvedenej v odseku 1,
d)
o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti hnuteľnej veci uvedenej v odseku 1, ak jej zostatková cena je vyššia ako 35 000 eur; pri nižšej zostatkovej cene o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti takejto hnuteľnej veci rozhoduje zamestnanec určený zásadami prijatými podľa § 9 ods. 2.
(3)
Ak prejde do vlastníctva vyššieho územného celku majetok podľa § 3 ods. 2, môže účelové určenie majetku ustanoviť osobitný predpis.
§9
(1)
Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku podľa tohto zákona a v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku schválenými zastupiteľstvom.
(2)
Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku upravia najmä
a)
práva a povinnosti správcov,
b)
podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku správcom,
c)
postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do užívania iným osobám,
d)
úkony správcov neuvedené v odseku 3, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,
e)
určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie zastupiteľstvom,
f)
spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených vyšším územným celkom alebo v ktorých má vyšší územný celok postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv,19aa) s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.
(3)
Zastupiteľstvo schvaľuje
a)
spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku; to neplatí, ak je vyšší územný celok povinný previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,1aa)
b)
podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže,
c)
prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku, ak sa realizujú priamym predajom,
d)
prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách podľa odseku 2,
e)
nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách podľa odseku 2,
f)
vklady majetku vyššieho územného celku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,
g)
koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu19ab) (ďalej len „koncesná zmluva“), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
§9a
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku vyššieho územného celku sa musia vykonať
a)
na základe obchodnej verejnej súťaže,19a)
b)
dobrovoľnou dražbou19b) (ďalej len „dražba“) alebo
c)
priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.19c)
(2)
Vyšší územný celok zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na svojej internetovej stránke a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.
(3)
Podmienky obchodnej verejnej súťaže vyšší územný celok uverejní minimálne na 15 dní pred uzávierkou na podávanie návrhov do obchodnej verejnej súťaže.
(4)
Na prevod majetku vyššieho územného celku dražbou sa vzťahuje osobitný zákon.19b)
(5)
Vyšší územný celok zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Vyšší územný celok nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu19c) presiahne 40 000 eur. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku19c) vyššieho územného celku pri priamom predaji nesmie byť v deň schválenia prevodu zastupiteľstvom vyššieho územného celku staršie ako šesť mesiacov.
(6)
Vyšší územný celok nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tomto vyššom územnom celku
a)
predsedom vyššieho územného celku,
b)
poslancom zastupiteľstva,
c)
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej vyšším územným celkom,
d)
riaditeľom úradu vyššieho územného celku,
e)
zamestnancom vyššieho územného celku,
f)
hlavným kontrolórom vyššieho územného celku,
g)
blízkou osobou19d) osôb uvedených v písmenách a) až f).
(7)
Vyšší územný celok nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 6; to neplatí, ak ide o právnickú osobu, ktorej zakladateľom je vyšší územný celok alebo v ktorej má vyšší územný celok obchodný podiel.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku vyššieho územného celku, a to
a)
b)
pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou,
c)
podielu majetku vyššieho územného celku, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo,19f)
d)
hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,
e)
pri prevodoch majetku vyššieho územného celku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých zastupiteľstvo vyššieho územného celku rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je vyšší územný celok povinný zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu zastupiteľstvom vyššieho územného celku na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby,
(9)
Ak tento alebo osobitný predpis19g) neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je vyšší územný celok povinný primerane použiť aj pri prenechávaní majetku vyššieho územného celku do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, okrem
a)
hnuteľnej veci vo vlastníctve vyššieho územného celku, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,
b)
nájmu majetku vyššieho územného celku, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,
c)
pri nájmoch majetku vyššieho územného celku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých zastupiteľstvo vyššieho územného celku rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je vyšší územný celok povinný zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu zastupiteľstvom vyššieho územného celku na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby,
(10)
Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci nie sú týmto zákonom dotknuté.
(11)
Pri nakladaní s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, musí vyšší územný celok postupovať podľa odsekov 1 až 7, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis.1)
(12)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy,19ga) ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,19gb) môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.19gc)
§9b
(1)
Fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na území vyššieho územného celku, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva k majetku, ktorý bol vyšším územným celkom prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku vyššieho územného celku nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže,19a) dražbou19b) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu,19c) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
(2)
Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku vyššieho územného celku na nadobúdateľa.
§9c
(1)
Koncesný majetok je majetok vyššieho územného celku, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného zákona.19ab)
(2)
Vyšší územný celok nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb.
(3)
Obsahom užívania koncesného majetku podľa odseku 1 môže byť
a)
vstup na nehnuteľný majetok vyššieho územného celku,
b)
zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane vyšší územný celok najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,
c)
prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku,
d)
rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku vyššieho územného celku,
e)
poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie,
f)
prenechanie majetku vyššieho územného celku do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na majetok vyššieho územného celku v prospech tretej osoby,
g)
nakladanie s majetkom vyššieho územného celku, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,
h)
nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve vyššieho územného celku za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.19h)
(4)
Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať vyšší územný celok o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.
(5)
Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb, ak tento zákon neustanovuje inak.
§9d
(1)
Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť zmluvné vecné bremeno v prospech tretej osoby. Nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena môže koncesionár uzatvoriť s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Pri prenechaní koncesného majetku do nájmu sa ustanovenie § 9a ods. 9 nepoužije. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci19i) nie sú týmto dotknuté.
(2)
Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár je po predchádzajúcom písomnom súhlase vyššieho územného celku oprávnený koncesný majetok, ktorý pre úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu, predať osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín alebo zabezpečiť likvidáciu podľa osobitného predpisu.19j)
(3)
Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, vyšší územný celok môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia pohľadávky vyššieho územného celku, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy. Dohodu o odklade platenia možno uzatvoriť najviac na obdobie jedného roka od splatnosti pohľadávky vyššieho územného celku. Úroky z omeškania sa za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatňujú a nevymáhajú. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci19i) nie sú týmto dotknuté. Ak koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, vyšší územný celok uplatní voči koncesionárovi pohľadávku vyššieho územného celku vrátane úrokov z omeškania za celé obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia.
§9e
(1)
Spoločný podnik je právnická osoba, ktorú na účel realizácie koncesie19ab) založil vyšší územný celok spoločne s koncesionárom. Spoločný podnik je aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok vyššieho územného celku.
(2)
Vyšší územný celok môže vložiť majetok vyššieho územného celku ako vklad pri založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve.
(3)
Prioritný majetok je nehnuteľný majetok vyššieho územného celku, ktorý vyšší územný celok vložil do spoločného podniku. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností19k) sa vykoná poznámkou na návrh vyššieho územného celku. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností je vyšší územný celok povinný dať návrh na výmaz vecného bremena.
(4)
Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva; táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu.
(5)
Vyšší územný celok vedie o prioritnom majetku osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje vyššiemu územnému celku.
(6)
Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku prechádza na vyšší územný celok vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; vyšší územný celok pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet. Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku právoplatnosťou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva vyššieho územného celku do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhrádza vyšší územný celok.
(7)
Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a vyšší územný celok prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva vyššieho územného celku do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhrádza vyšší územný celok.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§10
Vyšší územný celok sa pri nadobúdaní majetku a nakladaní s ním riadi osobitnými predpismi,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
§11
Spory, ktoré vzniknú pri prechode vlastníckeho práva, majetkových práv a záväzkov štátu na vyššie územné celky, rozhodujú súdy.
§12
(1)
Veci uvedené v § 3 ods. 1 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku dňom nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok; tento deň je dňom prechodu majetku štátu na vyšší územný celok.
(2)
Veci uvedené v § 3 ods. 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode alebo dňom ustanoveným v osobitnom predpise.
§12a
(1)
Veci uvedené v § 3a prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku dňom nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok; tento deň je dňom prechodu majetku štátu na vyšší územný celok.
(2)
Ak je odovzdávajúcim subjektom okresný úrad, spíše písomný protokol podľa § 5a ods. 2 krajský úrad a protokol podpíše štatutárny orgán krajského úradu.
(3)
Povinnosť podľa § 8 ods. 1 a obmedzenia podľa § 8 ods. 4 sa vzťahujú na majetok, ktorý slúži na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, do 31. decembra 2004.
§12b
Veci uvedené v § 3b ods. 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku 1. júla 2009. Veci uvedené v § 3b ods. 3 prejdú do vlastníctva vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode.
§13
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
1b)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3b)
§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
3c)
§ 24b zákona č. 135/1961 Zb. v znení zákona č. 524/2003 Z. z.
3d)
§ 18d ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení zákona č. 161/2003 Z. z.
3e)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
6)
§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
7)
§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.
8)
§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 584/2005 Z. z.
9)
Napríklad § 56 Obchodného zákonníka, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
12)
§ 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
13)
§ 21 ods. 9 písm. g) zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 584/2005 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
16)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
17)
§ 151a až 151m Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
18)
§ 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
19)
Napríklad zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
19a)
§ 281 až 288 Obchodného zákonníka.
19aa)
Napríklad § 66a Obchodného zákonníka, § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19ab)
Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19b)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
19c)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
19f)
Napríklad § 140 Občianskeho zákonníka.
19g)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov.
19ga)
§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19gb)
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19h)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
19i)
Napríklad zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).
19j)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19k)
§ 38 a 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
Napríklad Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
