380/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 25.09.2001
380
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. mája 1993 bol v Haagu uzavretý Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Dohovor bol prijatý v mene Slovenskej republiky v Haagu 1. júna 1999.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1304 z 21. marca 2001 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 15. mája 2001. Ratifikačná listina bola uložená 6. júna 2001 na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Dohovor nadobudol platnosť 1. mája 1995 na základe článku 46 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. októbra 2001 na základe článku 46 ods. 2.
Za ústredný orgán podľa článku 6 dohovoru a za orgán príslušný vydávať osvedčenia podľa článku 23 dohovoru bolo v Slovenskej republike určené Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 1304 z 21. marca 2001 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 15. mája 2001. Ratifikačná listina bola uložená 6. júna 2001 na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Dohovor nadobudol platnosť 1. mája 1995 na základe článku 46 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. októbra 2001 na základe článku 46 ods. 2.
Za ústredný orgán podľa článku 6 dohovoru a za orgán príslušný vydávať osvedčenia podľa článku 23 dohovoru bolo v Slovenskej republike určené Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.
DOHOVOR o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach
Signatárske štáty tohto dohovoru,
uznávajúc, že pre harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa je potrebné, aby vyrastalo v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,
pripomínajúc, že každý štát by mal predovšetkým prijať primerané opatrenia, ktoré umožnia dieťaťu zostať v opatere jeho pôvodnej rodiny,
uznávajúc, že medzištátne osvojenie môže poskytnúť výhodu stálej rodiny dieťaťu, pre ktoré sa nedá nájsť vhodná rodina v štáte jeho pôvodu,
presvedčené o potrebe prijať opatrenia na zaručenie toho, aby sa medzištátne osvojenia konali v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv a na zabránenie únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi,
želajúc si na ten účel vypracovať spoločné ustanovenia, berúc do úvahy zásady prijaté v medzinárodných zmluvných dokumentoch, najmä v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a v Deklarácii Organizácie Spojených národov o sociálnych a právnych zásadách týkajúcich sa ochrany a blaha detí, s osobitným zreteľom na pestúnsku starostlivosť a osvojenie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni (Rezolúcia Valného zhromaždenia 41/85 z 3. decembra 1986),
dohodli sa takto:
I. KAPITOLA
PREDMET DOHOVORU
Článok 1
Cieľom tohto dohovoru je
a)
vytvoriť záruky, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv priznaných medzinárodným právom,
b)
zaviesť systém spolupráce medzi zmluvnými štátmi, ktorý zabezpečí, že tieto záruky sa budú dodržiavať, a tým zabrániť únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi,
c)
zabezpečiť v zmluvných štátoch uznanie osvojení, ktoré sa uskutočnili na základe dohovoru.
Článok 2
1.
Dohovor sa uplatní, ak dieťa s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte („štát pôvodu“) bolo alebo má byť premiestnené do iného zmluvného štátu („prijímajúci štát“), a to buď po jeho osvojení v štáte pôvodu manželmi alebo jednou osobou s obvyklým pobytom v prijímajúcom štáte, alebo na účely takého osvojenia v prijímajúcom štáte alebo v štáte pôvodu.
2.
Dohovor upravuje iba osvojenia, ktoré vytvárajú trvalý zväzok rodiča a dieťaťa.
Článok 3
Dohovor sa neuplatní, ak súhlasy uvedené v článku 17 písm. c) neboli udelené predtým, ako dieťa dovŕšilo vek 18 rokov.
II. KAPITOLA
PODMIENKY MEDZIŠTÁTNYCH OSVOJENÍ
Článok 4
Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány štátu pôvodu
a)
určili, že dieťa je osvojiteľné,
b)
dospeli po dôkladnom zvážení možností umiestnenia dieťaťa v štáte pôvodu k záveru, že medzištátne osvojenie je v najlepšom záujme dieťaťa,
c)
presvedčili sa, že
1.
osobám, inštitúciám a orgánom, ktorých súhlas sa na osvojenie vyžaduje, sa poskytlo potrebné poradenstvo a že boli riadne informované o dôsledkoch svojho súhlasu, najmä či osvojenie spôsobí zánik právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho pôvodnou rodinou, alebo nie,
2.
tieto osoby, inštitúcie a úrady dali svoj súhlas dobrovoľne, v zákonom požadovanej forme a bol vyhotovený písomne,
3.
súhlasy sa nezískali za platbu alebo protihodnotu iného druhu a neboli odvolané a
4.
súhlas matky, ak sa vyžaduje, sa udelil až po narodení dieťaťa, a
d)
presvedčili sa, že vzhľadom na vek a stupeň vyspelosti dieťaťa
1.
dieťaťu sa poskytlo poradenstvo a riadne bolo informované o účinkoch osvojenia a o dôsledkoch svojho súhlasu s osvojením, ak sa taký súhlas vyžaduje,
2.
želania a názory dieťaťa boli zohľadnené,
3.
súhlas dieťaťa s osvojením, ak sa vyžaduje, bol udelený dobrovoľne, v zákonom požadovanej forme a vyhotovený písomne,
4.
tento súhlas nebol získaný za platbu alebo protihodnotu iného druhu.
Článok 5
Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány prijímajúceho štátu
a)
dospeli k záveru, že perspektívni osvojitelia sú spôsobilí a vhodní na osvojenie,
b)
presvedčili sa, že perspektívnym osvojiteľom sa poskytlo potrebné poradenstvo, a
c)
dospeli k záveru, že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo zdržiavať na jeho území.
III. KAPITOLA
ÚSTREDNÉ ORGÁNY A AKREDITOVANÉ INŠTITÚCIE
Článok 6
1.
Zmluvný štát určí ústredný orgán, ktorý bude vykonávať úlohy uložené takýmto orgánom podľa dohovoru.
2.
Federálne štáty, štáty s viacerými právnymi systémami alebo štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viac ústredných orgánov a vymedziť územný alebo personálny rozsah ich činností. Ak štát určil viac ústredných orgánov, určí ústredný orgán, ktorému sa budú zasielať písomnosti na účely ich postúpenia príslušnému ústrednému orgánu v tomto štáte.
Článok 7
1.
Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na účely ochrany detí a dosiahnutia ostatných cieľov dohovoru.
2.
Ústredné orgány prijímajú priamo všetky vhodné opatrenia, aby
a)
poskytli informácie o právnom poriadku svojich štátov týkajúcom sa osvojenia a iné všeobecné informácie, ako sú štatistické údaje a štandardné tlačivá,
b)
priebežne sa navzájom informovali o uplatňovaní dohovoru, a ak je to možné, odstraňovali prekážky pri jeho vykonávaní.
Článok 8
Ústredné orgány prijímajú buď priamo, alebo prostredníctvom verejných orgánov všetky vhodné opatrenia na predchádzanie nezákonnému finančnému alebo inému obohateniu v súvislosti s osvojením a na zabránenie všetkým postupom, ktoré sú v rozpore s cieľmi dohovoru.
Článok 9
Ústredné orgány prijímajú buď priamo, alebo prostredníctvom verejných orgánov, alebo iných inštitúcií riadne akreditovaných v ich štáte všetky vhodné opatrenia, najmä na účely
a)
zhromažďovania, uchovávania a výmeny informácií o situácii dieťaťa a perspektívnych osvojiteľov v rozsahu potrebnom na ukončenie osvojenia,
b)
uľahčenia, sledovania a urýchlenia konania smerujúceho k dosiahnutiu osvojenia,
c)
podpory adopčného poradenstva a postadopčných služieb vo svojich štátoch,
d)
vzájomného poskytovania všeobecných hodnotiacich správ o skúsenostiach s medzištátnymi osvojeniami,
e)
poskytovania odpovede na opodstatnené žiadosti iných ústredných orgánov alebo verejných orgánov o informácie súvisiace s konkrétnym prípadom osvojenia v rozsahu povolenom právnym poriadkom ich štátov.
Článok 10
Akreditácia sa udelí a ponechá iba tým inštitúciám, ktoré preukážu svoju spôsobilosť riadne vykonávať úlohy im zverené.
Článok 11
Akreditovaná inštitúcia
a)
sleduje výlučne neziskové ciele v súlade s podmienkami a v rozsahu, ktoré určili príslušné orgány štátu akreditácie,
b)
je riadená a obsadzovaná osobami kvalifikovanými na prácu v oblasti medzištátnych osvojení z hľadiska svojich morálnych vlastností a vzdelania alebo skúseností, a
c)
je vo veciach svojho zloženia, činnosti a finančnej situácie pod dohľadom príslušných orgánov tohto štátu.
Článok 12
Inštitúcia akreditovaná v jednom zmluvnom štáte môže pôsobiť v inom zmluvnom štáte, iba ak ju na to oprávnia príslušné orgány obidvoch štátov.
Článok 13
Označenie ústredných orgánov a vo vhodných prípadoch rozsah ich činnosti, ako aj názvy a adresy akreditovaných inštitúcií oznámi každý zmluvný štát Stálemu byru Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
IV. KAPITOLA
PROCESNÉ POŽIADAVKY PRI MEDZIŠTÁTNOM OSVOJENÍ
Článok 14
Osoby s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte, ktoré si želajú osvojiť dieťa s obvyklým pobytom v inom zmluvnom štáte, obrátia sa so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho obvyklého pobytu.
Článok 15
1.
Ak ústredný orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadatelia sú na osvojenie spôsobilí a vhodní, vypracuje správu obsahujúcu informácie o ich totožnosti, spôsobilosti a vhodnosti na osvojenie, o pôvode, rodinných pomeroch a zdravotnom stave, o ich sociálnom prostredí, motivácii na osvojenie, o schopnosti zvládnuť medzištátne osvojenie, ako aj o charakteristických vlastnostiach detí, o ktoré by boli schopní sa starať.
2.
Ústredný orgán zašle túto správu ústrednému orgánu štátu pôvodu.
Článok 16
1. Ak ústredný orgán štátu pôvodu dospeje k záveru, že dieťa je osvojiteľné,
a)
vypracuje správu obsahujúcu informácie o jeho totožnosti, osvojiteľnosti, pôvode, sociálnom prostredí, rodinných pomeroch, zdravotnom stave vrátane zdravotného stavu rodiny dieťaťa a o akýchkoľvek zvláštnych potrebách dieťaťa,
b)
riadne zváži doterajšiu výchovu dieťaťa a jeho etnické, náboženské a kultúrne zázemie,
c)
presvedčí sa, že súhlasy sa získali v súlade s článkom 4,
d)
rozhodne, najmä na základe správ týkajúcich sa dieťaťa a jeho perspektívnych osvojiteľov, či plánované umiestnenie je v najlepšom záujme dieťaťa.
2.
Ústredný orgán zašle ústrednému orgánu prijímajúceho štátu svoju správu o dieťati a dôkaz, že vyžadované súhlasy boli získané, a dôvody svojho rozhodnutia o umiestnení, pričom dbá o to, aby neodhalil totožnosť matky a otca, ak sa v štáte pôvodu ich totožnosť nesmie odhaliť.
Článok 17
Rozhodnutie o tom, že dieťa sa odovzdá perspektívnym osvojiteľom, možno v štáte pôvodu prijať, iba ak
a)
ústredný orgán tohto štátu sa presvedčil, že perspektívni osvojitelia súhlasia,
b)
ústredný orgán prijímajúceho štátu také rozhodnutie schválil, ak také schválenie vyžaduje právny poriadok tohto štátu alebo ústredný orgán štátu pôvodu,
c)
ústredné orgány oboch štátov odsúhlasili, že osvojenie sa môže uskutočniť, a
d)
dospelo sa k záveru podľa článku 5, že perspektívni osvojitelia sú na osvojenie spôsobilí a vhodní a že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo sa na jeho území zdržiavať.
Článok 18
Ústredné orgány oboch štátov prijmú všetky potrebné kroky, aby pre dieťa získali povolenie na vycestovanie zo štátu pôvodu a na jeho vstup do prijímajúceho štátu s možnosťou trvalo sa tam zdržiavať.
Článok 19
1.
Premiestnenie dieťaťa do prijímajúceho štátu sa môže uskutočniť, iba ak boli splnené požiadavky článku 17.
2.
Ústredné orgány oboch štátov zabezpečia, aby sa toto premiestnenie uskutočnilo za bezpečných a primeraných okolností, a ak je to možné, v sprievode osvojiteľov alebo perspektívnych osvojiteľov.
3.
Ak sa premiestnenie dieťaťa neuskutoční, správy podľa článkov 15 a 16 sa zašlú späť orgánom, ktoré ich poskytli.
Článok 20
Ústredné orgány sa priebežne informujú o procese osvojenia a o opatreniach prijatých na jeho ukončenie, ako aj o priebehu umiestnenia, ak sa vyžaduje skúšobná lehota.
Článok 21
1. Ak sa má osvojenie uskutočniť po premiestnení dieťaťa do prijímajúceho štátu a ústredný orgán tohto štátu sa domnieva, že ďalšie trvanie umiestnenia dieťaťa u perspektívnych osvojiteľov nie je v najlepšom záujme dieťaťa, tento ústredný orgán prijme opatrenia potrebné na ochranu dieťaťa, najmä zabezpečí,
a)
aby dieťa bolo odňaté perspektívnym osvojiteľom a postará sa o jeho dočasnú starostlivosť,
b)
po konzultácii s ústredným orgánom štátu pôvodu bez odkladu nové umiestnenie dieťaťa s perspektívou osvojenia, alebo ak to nie je vhodné, zabezpečí náhradnú dlhodobú starostlivosť; osvojenie sa neuskutoční, kým ústredný orgán štátu pôvodu nebol riadne informovaný o nových perspektívnych osvojiteľoch,
c)
v krajnom prípade návrat dieťaťa, ak to jeho záujem vyžaduje.
2.
V závislosti najmä od veku a stupňa vyspelosti dieťaťa je nutné konzultovať s dieťaťom, a ak je to vhodné, musí sa získať aj jeho súhlas s opatreniami vykonávanými podľa tohto článku.
Článok 22
1.
Úlohy ústredného orgánu podľa tejto kapitoly môžu vykonávať verejné orgány alebo inštitúcie akreditované podľa III. kapitoly v rozsahu povolenom právnym poriadkom ich štátu.
2.
Každý zmluvný štát môže zaslať depozitárovi dohovoru vyhlásenie o tom, že úlohy ústredného orgánu podľa článkov 15 až 21 môžu v jeho štáte vykonávať v rozsahu povolenom právnym poriadkom a pod dohľadom príslušných orgánov toho štátu aj inštitúcie alebo osoby, ktoré
a)
spĺňajú požiadavky bezúhonnosti, odbornosti, skúsenosti a zodpovednosti vyžadované týmto štátom, a
b)
sú kvalifikované z hľadiska svojich morálnych vlastností a vzdelania alebo skúseností na to, aby pracovali v oblasti medzištátnych osvojení.
3.
Zmluvný štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa odseku 2, priebežne informuje Stále byro Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného o názvoch/menách a adresách týchto inštitúcií a osôb.
4.
Každý zmluvný štát môže zaslať depozitárovi dohovoru vyhlásenie o tom, že osvojenie detí s obvyklým pobytom na jeho území sa môže uskutočniť, len ak úlohy ústredných orgánov sa vykonávajú v súlade s odsekom 1.
5.
Bez ohľadu na prípadné vyhlásenie urobené podľa odseku 2 sa správy podľa článkov 15 a 16 v každom prípade vyhotovia pod dohľadom ústredného orgánu alebo iných orgánov alebo inštitúcií uvedených v odseku 1.
V. KAPITOLA
UZNANIE A ÚČINKY OSVOJENIA
Článok 23
1.
Osvojenie osvedčené príslušným orgánom štátu osvojenia ako osvojenie, ktoré sa uskutočnilo podľa dohovoru, uznáva sa v ostatných zmluvných štátoch bez ďalšieho konania. V osvedčení sa uvedie, kedy a kto vyjadril súhlas v zmysle článku 17 písm. c).
2.
Každý zmluvný štát oznámi pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení depozitárovi dohovoru označenie a úlohy orgánu alebo orgánov, ktoré sú v tomto štáte oprávnené vydať osvedčenie. Oznámi depozitárovi aj každú zmenu určenia týchto orgánov.
Článok 24
Uznanie osvojenia možno odmietnuť v zmluvnom štáte, iba ak osvojenie je v zrejmom rozpore s jeho verejným poriadkom, pričom sa musí zvážiť najlepší záujem dieťaťa.
Článok 25
Zmluvný štát môže depozitárovi dohovoru zaslať vyhlásenie o tom, že nebude uznávať podľa tohto dohovoru osvojenia, ktoré sa uskutočnili na základe dohody uzavretej podľa článku 39 ods. 2.
Článok 26
1. Uznanie osvojenia znamená uznanie
a)
právneho zväzku rodiča a dieťaťa medzi dieťaťom a jeho osvojiteľmi,
b)
rodičovských práv a povinností osvojiteľov voči dieťaťu,
c)
ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho matkou a otcom, ak osvojenie má tento účinok v zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie uskutočnilo.
2.
V prípade osvojenia, ktoré má účinok ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu rodiča a dieťaťa, má dieťa v prijímajúcom štáte a v každom inom zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie uznalo, práva rovnocenné tým, ktoré vyplývajú z osvojenia majúceho taký účinok v príslušnom štáte.
3.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nevylučujú použitie akéhokoľvek ustanovenia priaznivejšieho pre dieťa platného v zmluvnom štáte, v ktorom sa má osvojenie uznať.
Článok 27
1. Ak osvojenie, ktoré sa uskutočnilo v štáte pôvodu, nemá účinok ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu rodiča a dieťaťa, môže sa v prijímajúcom štáte, v ktorom sa osvojenie na základe dohovoru uznáva, transformovať na osvojenie, ktoré taký účinok má, ak
a)
právny poriadok prijímajúceho štátu to dovoľuje a
b)
súhlasy uvedené v článku 4 písm. c) a d) sa udelili alebo sa udelia na účel takého osvojenia.
2.
Článok 23 sa použije aj na rozhodnutie o transformácii osvojenia.
VI. KAPITOLA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Dohovor nemá vplyv na zákony štátu pôvodu, ktoré vyžadujú, aby osvojenie dieťaťa s obvyklým pobytom v tomto štáte sa uskutočnilo v tomto štáte alebo ktoré zakazujú umiestnenie dieťaťa v prijímajúcom štáte alebo jeho premiestnenie do tohto štátu pred osvojením.
Článok 29
Medzi perspektívnymi osvojiteľmi a rodičmi dieťaťa alebo inou osobou, ktorá sa stará o dieťa, nesmie sa uskutočniť žiadny kontakt, kým sa nesplnia požiadavky článku 4 písm. a) až c) a článku 5 písm. a) okrem prípadu, ak sa osvojenie uskutočňuje v rámci rodiny alebo ak je kontakt v súlade s podmienkami určenými príslušným orgánom štátu pôvodu.
Článok 30
1.
Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, že informácie, ktoré majú o pôvode dieťaťa, najmä informácie týkajúce sa identity jeho rodičov a ich zdravotnej dokumentácie, sa uchovajú.
2.
Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, aby dieťa alebo jeho zástupca mali za primeraného usmernenia prístup k týmto informáciám v rozsahu, v akom to povoľuje právny poriadok tohto štátu.
Článok 31
Bez ohľadu na ustanovenie článku 30 osobné údaje získané alebo zaslané podľa dohovoru, najmä údaje uvedené v článkoch 15 a 16, smú sa použiť iba na účely, na aké sa získali alebo zaslali.
Článok 32
1.
Nikto nesmie získavať neprimeraný finančný ani iný prospech z činnosti súvisiacej s medzištátnym osvojením.
2.
Môžu sa požadovať a platiť iba trovy a náklady vrátane primeraného honoráru osôb zapojených do osvojenia.
3.
Riaditelia, referenti a zamestnanci inštitúcií zapojených do osvojenia nesmú poberať pracovné odmeny, ktoré sú neprimerane vysoké v pomere k poskytovaným službám.
Článok 33
Príslušný orgán, ktorý zistí, že niektoré z ustanovení dohovoru sa nedodržalo alebo existuje vážne riziko, že sa nedodrží, informuje o tom okamžite ústredný orgán svojho štátu. Tento ústredný orgán má povinnosť zabezpečiť, že sa prijmú primerané opatrenia.
Článok 34
Ak o to požiada príslušný orgán štátu, ktorému je písomnosť určená, musí sa mu predložiť overený preklad s osvedčením, že preklad sa zhoduje s originálom. Ak sa neurčí inak, náklady takého prekladu hradia perspektívni osvojitelia.
Článok 35
Príslušné orgány zmluvných štátov budú v procese osvojenia konať bez zbytočného odkladu.
Článok 36
Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach osvojenia dva alebo viac právnych poriadkov, ktoré sa používajú v rôznych územných celkoch, každý odkaz na
a)
obvyklý pobyt v tomto štáte je potrebné považovať za odkaz na obvyklý pobyt v územnom celku tohto štátu,
b)
právny poriadok tohto štátu je potrebné považovať za odkaz na právny poriadok platný v územnom celku tohto štátu,
c)
príslušné orgány alebo verejné orgány tohto štátu je potrebné považovať za orgány oprávnené konať v príslušnom územnom celku,
d)
akreditované inštitúcie tohto štátu je potrebné považovať za odkaz na inštitúcie akreditované v príslušnom územnom celku.
Článok 37
Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach osvojenia dva alebo viac právnych poriadkov, ktoré sa používajú vo vzťahu k rôznym kategóriám osôb, každý odkaz na právny poriadok tohto štátu sa považuje za odkaz na právny systém určený vnútroštátnym právnym poriadkom tohto štátu.
Článok 38
Štát, v ktorom jednotlivé územné celky majú svoje vlastné právne predpisy vo veci osvojenia, nie je povinný uplatniť dohovor, ak štát s jednotným právnym poriadkom by nebol povinný ho uplatniť.
Článok 39
1.
Tento dohovor nemá vplyv na platnosť medzinárodných zmlúv, ktorých zmluvnými stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa otázok upravených týmto dohovorom, pokiaľ zmluvné strany tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak.
Článok 40
Výhrady k dohovoru nie sú možné.
Článok 41
Dohovor sa uplatní v každom prípade, keď sa žiadosť podľa článku 14 doručila po tom, ako dohovor nadobudol platnosť v prijímajúcom štáte a v štáte pôvodu.
Článok 42
Generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného zvolá v pravidelných intervaloch Zvláštnu komisiu na účely vyhodnotenia praktického vykonávania dohovoru.
VII. KAPITOLA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 43
1.
Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej sedemnásteho zasadnutia, a štátom, ktoré sa na tomto zasadnutí zúčastnili.
2.
Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u ministra zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitára dohovoru.
Článok 44
1.
Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť po tom, ako dohovor nadobudol platnosť podľa článku 46 ods. 1.
2.
Listina o prístupe bude uložená u depozitára.
3.
Prístup sa stane účinným iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré nevznesú námietku proti jeho prístupu do šiestich mesiacov po doručení oznámenia podľa článku 48 písm. b). Štát môže takú námietku vzniesť aj v čase, keď ratifikuje, prijíma alebo schvaľuje dohovor po prístupe. Taká námietka sa oznámi depozitárovi.
Článok 45
1.
Ak má štát dva alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom používajú rôzne právne poriadky, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo len na jeden, alebo na niekoľko z nich a také svoje vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.
2.
Každé také vyhlásenie sa oznámi depozitárovi a musí výslovne označiť územné celky, na ktoré sa dohovor uplatní.
3.
Ak štát neurobí vyhlásenie podľa tohto článku, dohovor sa uplatní na všetky územné celky tohto štátu.
Článok 46
1.
Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení podľa článku 43.
2.
Potom dohovor nadobudne platnosť pre
a)
každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli, alebo k nemu pristúpi, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe,
b)
územné celky, na ktoré bol dohovor rozšírený v súlade s článkom 45, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa vyhlásenia podľa uvedeného článku.
Článok 47
1.
Každý zmluvný štát môže dohovor vypovedať písomným oznámením depozitárovi.
2.
Výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov po doručení oznámenia depozitárovi. Ak je v oznámení na nadobudnutie platnosti výpovede určená dlhšia lehota, výpoveď nadobudne platnosť uplynutím tejto lehoty odo dňa doručenia oznámenia depozitárovi.
Článok 48
Depozitár oznámi členským štátom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ostatným štátom, ktoré sa zúčastnili na sedemnástom zasadnutí, a štátom, ktoré pristúpili v súlade s článkom 44,
a)
podpisy, ratifikácie, prijatia a schválenia uvedené v článku 43,
b)
prístupy a námietky k prístupom uvedené v článku 44,
c)
dátum nadobudnutia platnosti dohovoru v súlade s článkom 46,
e)
dohody podľa článku 39,
f)
výpovede podľa článku 47.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.
Dané v Haagu 29. mája 1993 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overená kópia sa odovzdá diplomatickou cestou každému členskému štátu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase sedemnásteho zasadnutia a každému štátu, ktorý sa na tomto zasadnutí zúčastnil.
Dané v Haagu 29. mája 1993 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overená kópia sa odovzdá diplomatickou cestou každému členskému štátu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase sedemnásteho zasadnutia a každému štátu, ktorý sa na tomto zasadnutí zúčastnil.
