Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a ostatnými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúceho sa na štatút ich ozbrojených síl 2001

1. Parížsky protokol označuje Protokol o štatúte Medzinárodného vojenského veliteľstva zriadeného podľa Severoatlantickej zmluvy, ktorý bol podpísaný v Paríži 28. augusta 1952,

a) zmluva, kdekoľvek uvedený v Parížskom protokole znamená Zmluvu o právnom postavení síl NATO upravenú prostredníctvom Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a ostatnými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, ktorá bola podpísaná v Bruseli 19. júna 1995,

b) ozbrojené sily a civilná zložka, kdekoľvek uvedený v Parížskom protokole má význam definovaný v článku 3 Parížskeho protokolu a zahŕňa aj osoby, ktoré sú pridelené alebo asociované k vojenskému veliteľstvu NATO z iných štátov, ktoré sú stranami zúčastňujúcimi sa v Partnerstve za mier,

c) závislá osoba, kdekoľvek uvedený v Parížskom protokole znamená manželku/manžela príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktoré sú definované v písmene b) tohto článku, alebo dieťa takého príslušníka závislé od neho alebo od jeho podpory.

2. PfP SOFA, kdekoľvek uvedený v tomto protokole znamená Zmluvu medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a ostatnými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcu sa na štatút ich ozbrojených síl, ktorá bola podpísaná v Bruseli 19. júna 1995.

3. NATO znamená Organizáciu Severoatlantickej zmluvy.

4. Vojenské veliteľstvá NATO znamená spojenecké veliteľstvá a ostatné medzinárodné vojenské veliteľstvá alebo organizácie, ktoré sú upravené v článkoch 1 a 14 Parížskeho protokolu.

Rešpektujúc práva štátov, ktoré sú členmi NATO alebo účastníkmi v Partnerstve za mier, ale nie sú zmluvnými stranami tohto protokolu, zmluvné strany tohto protokolu musia aplikovať ustanovenia, ktoré sú identické s ustanoveniami Parížskeho protokolu, okrem tých, ktoré sú pozmenené v tomto protokole a týkajú sa činnosti vojenských veliteľstiev NATO a ich vojenských a civilných zamestnancov mimo územia zmluvnej strany tohto protokolu.

1. Okrem priestoru, na ktorý sa vzťahuje Parížsky protokol, tento protokol sa vzťahuje na územia všetkých jeho zmluvných strán, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 PfP SOFA.

2. Na účely tohto protokolu sa odkazy v Parížskom protokole na oblasť Severoatlantickej zmluvy budú považovať za zahŕňajúce územia aj územia podľa odseku 1 tohto článku.

Na účely vykonávania ustanovení tohto protokolu v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa partnerských štátov ustanovenia Parížskeho protokolu o riešení sporov, ktoré určujú, aby strany postúpili svoje spory Severoatlantickej rade, budú sa vysvetľovať tak, že od príslušných strán sa vyžaduje, aby spor navzájom prerokovali bez použitia právneho prostriedku inej vonkajšej jurisdikcie.

1. Tento protokol je otvorený na podpis pre každého signatára PfP SOFA.

2. Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa uložia u vlády Spojených štátov amerických, ktorá všetkým signatárskym štátom oznámi každé také uloženie.

3. Len čo dva alebo viac signatárskych štátov uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení, protokol nadobudne platnosť vo vzťahu k týmto štátom. Pre každý ďalší signatársky štát nadobudne protokol platnosť dňom uloženia jeho listiny.

Každá zmluvná strana môže protokol vypovedať písomnou výpoveďou adresovanou vláde Spojených štátov amerických, ktorá všetkým signatárskym štátom oznámi také vypovedanie. Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok od jeho prijatia vládou Spojených štátov amerických. Po uplynutí jednoročnej lehoty sa platnosť protokolu skončí vo vzťahu k tej zmluvnej strane, ktorá tento protokol vypovedala, s výnimkou doriešenia nevyrovnaných nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím platnosti výpovede, pre ostatné zmluvné strany však zostáva v platnosti.

Na dôkaz uvedeného podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

Podpísané v Bruseli ....... 1999 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom originálnom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve vlády Spojených štátov amerických. Vláda Spojených štátov amerických zašle overené kópie protokolu všetkým signatárskym štátom.

V tomto protokole pojem

a) zmluva znamená zmluvu podpísanú v Londýne 19. júna 1951 štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy týkajúcej sa štatútu ich ozbrojených síl,

b) najvyššie veliteľstvá znamená Najvyššie veliteľstvo spojeneckých síl v Európe, Veliteľstvo najvyššieho spojeneckého veliteľa Atlantiku a každé ekvivalentné medzinárodné vojenské veliteľstvo zriadené podľa Severoatlantickej zmluvy,

c) spojenecké veliteľstvá znamená ktorékoľvek najvyššie veliteľstvo a ktorékoľvek medzinárodné vojenské veliteľstvo zriadené podľa Severoatlantickej zmluvy, ktoré je bezprostredne podriadené niektorému najvyššiemu veliteľstvu,

d) Severoatlantická rada znamená radu vytvorenú podľa článku IX Severoatlantickej zmluvy alebo ktorýkoľvek jej pomocný orgán, ktorý je oprávnený konať v jej mene.

S ohľadom na nasledujúce ustanovenia tohto protokolu zmluva sa vzťahuje na spojenecké veliteľstvá na území každej zmluvnej strany tohto protokolu v oblasti Severoatlantickej zmluvy, na vojenský a civilný personál daných veliteľstiev, ak sa zdržiava na takom území v súvislosti s výkonom svojich oficiálnych povinností, a na závislé osoby, ktoré sú definované v článku 3 ods. 1 písm. a), b) a c) tohto protokolu, ak je tento personál prítomný v danom teritóriu v súvislosti s oficiálnymi povinnosťami, a v prípade závislých osôb v súvislosti s povinnosťami manželov alebo rodičov.

1. Na účely aplikovania zmluvy na niektoré spojenecké veliteľstvo výrazy „ozbrojené sily“, „civilná zložka“ a „závislá osoba“ majú tento význam:

a) ozbrojené sily znamená personál, ktorý je pridelený na spojenecké veliteľstvo patriaci k pozemným, námorným alebo leteckým ozbrojeným silám ktorejkoľvek zmluvnej strany Severoatlantickej zmluvy,

b) civilná zložka znamená civilných zamestnancov, pričom také osoby nie sú osobami bez štátnej príslušnosti ani občanmi štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Severoatlantickej zmluvy, ani štátnymi príslušníkmi, ani osobami s trvalým pobytom v prijímajúcom štáte, ale sú (i) pridelení na spojenecké veliteľstvo a zamestnaní ozbrojenými silami zmluvnej strany Severoatlantickej zmluvy, alebo (ii) patria do takých kategórií civilných zamestnancov spojeneckého veliteľstva, o ktorých rozhodne Severoatlantická rada,

c) závislá osoba znamená manželku/manžela príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek, ako sú definovaní v písmenách a) a b) tohto odseku, alebo dieťa takej osoby závislé od nej alebo od jej podpory.

2. Spojenecké veliteľstvo sa bude považovať za ozbrojenú silu na účely článku 2 ods. 2, článku 5 ods. 10, článku 7 ods. 2, 3, 4, 7 a 8, článku 9 a článku 13 zmluvy.

Práva a povinnosti, ktoré zmluva dáva alebo ukladá vysielajúcemu štátu alebo jeho orgánom týkajúce sa jeho ozbrojených síl alebo civilných zložiek, alebo závislých osôb, ak ide o spojenecké veliteľstvo a jeho personál vrátane závislých osôb, na ktoré sa vzťahuje zmluva podľa článku 2 tohto protokolu, zveria sa príslušnému najvyššiemu veliteľstvu a jeho zodpovedným orgánom s výnimkou, že

a) právo vojenských orgánov vysielajúceho štátu vykonávať trestnú a disciplinárnu jurisdikciu vyplývajúce z článku 7 zmluvy sa zverí vojenským orgánom štátu, ak také jestvujú, ktorých súdnej právomoci príslušná osoba podlieha,

b) povinnosti uložené vysielajúcemu štátu alebo jeho orgánom na základe článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 4, článku 7 ods. 5 písm. a) a ods. 6 písm. a), článku 8 ods. 9 a 10 a článku 13 zmluvy budú uložené tak spojeneckému veliteľstvu, ako aj každému štátu, ktorého ozbrojených síl alebo ktoréhokoľvek príslušníka, zamestnanca alebo závislej osoby sa uvedené povinnosti týkajú,

c) vysielajúcim štátom na účely článku 3 ods. 2 písm. a) a ods. 5 a na účely článku 14 zmluvy bude vysielajúcim štátom v prípade príslušníkov ozbrojených síl a od nich závislých osôb ten štát, ku ktorého ozbrojenej službe daná osoba patrí, alebo ak ide o civilných zamestnancov a ich závislých osôb, ten štát, ak taký existuje, pre ktorého ozbrojené sily daná osoba pracuje,

d) povinnosti uložené vysielajúcemu štátu podľa článku 8 ods. 6 a 7 zmluvy budú platiť pre štát, ktorého občanom je príslušník ozbrojených síl, ktorého konanie alebo nedbanlivosť zapríčinila vznik nároku na náhradu škody, alebo ak ide o civilného zamestnanca, tieto povinnosti sa prevedú na štát, v ktorého ozbrojených silách je zamestnaný, alebo ak neexistuje taký štát, prevedú sa na spojenecké veliteľstvo, ktorého je osoba príslušníkom. Tak štátu, ak nejaký existuje, ktorému sú uložené povinnosti podľa tohto odseku, ako aj príslušnému spojeneckému veliteľstvu budú patriť práva vysielajúceho štátu týkajúce sa vymenovania rozhodcu podľa ustanovenia článku 8 ods. 8.

Každý príslušník spojeneckého veliteľstva musí mať osobnú identifikačnú kartu vydanú týmto veliteľstvom, ktorá obsahuje meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, hodnosť alebo funkciu, číslo (ak je pridelené), fotografiu a dobu platnosti karty. Touto kartou sa musí príslušník na požiadanie preukázať.

1. Povinnosť vzdať sa nárokov na náhradu škody podľa článku 8 zmluvy sa vzťahuje na spojenecké veliteľstvo a na každú príslušnú zmluvnú stranu tohto protokolu, ktorej sa táto povinnosť týka.

2. Na účely článku 8 ods. 1 a 2 zmluvy sa

a) majetok vo vlastníctve spojeneckého veliteľstva alebo zmluvnej strany tohto protokolu používaný spojeneckým veliteľstvom považuje za majetok vo vlastníctve zmluvnej strany používaný jej ozbrojenými silami,

b) škoda spôsobená príslušníkom ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ako sú definovaní v článku 3 ods. 1 tohto protokolu, alebo ktorýmkoľvek iným zamestnancom spojeneckého veliteľstva považuje za škodu spôsobenú príslušníkom alebo zamestnancom ozbrojených síl zmluvnej strany,

c) výraz „vo vlastníctve zmluvnej strany“ v článku 8 ods. 3 zmluvy sa vzťahuje na spojenecké veliteľstvo.

3. Nároky podľa článku 8 ods. 5 zmluvy zahŕňajú aj nároky (s výnimkou zmluvných nárokov a nárokov, na ktoré sa vzťahuje článok 8 ods. 6 a 7) vznikajúce v dôsledku konania alebo v dôsledku zanedbania povinností ktoréhokoľvek zamestnanca spojeneckého veliteľstva, alebo spôsobené akýmkoľvek iným konaním, opomenutím, či udalosťou, za ktorú je spojenecké veliteľstvo právne zodpovedné a pri ktorej sa spôsobila na území prijímajúceho štátu škoda tretej strane, ktorá nie je zmluvnou stranou tohto protokolu.

1. Oslobodenie od dane zo mzdy a zo služobných príplatkov príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky podľa článku 10 zmluvy sa vzťahuje, pokiaľ ide o personál spojeneckého veliteľstva, ako je definované v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) (i) tohto protokolu, aj na mzdy a príplatky, ktoré vypláca ozbrojená sila, ku ktorej patrí, alebo ktorá ho zamestnáva. Žiaden člen personálu však nebude oslobodený od zdanenia uloženého štátom, ktorého je štátnym občanom.

2. Zamestnanci spojeneckého veliteľstva patriaci do kategórií určených Severoatlantickou radou sú oslobodení od dane zo mzdy a zo služobných príplatkov, ktoré im vypláca spojenecké veliteľstvo ako svojim zamestnancom. Každá zmluvná strana tohto protokolu však môže uzavrieť so spojeneckým veliteľstvom dohodu, podľa ktorej zamestná a pridelí spojeneckému veliteľstvu všetkých svojich štátnych občanov (okrem tých, ak si to daná strana želá, ktorí nemajú trvalé bydlisko na jej území), ktorí majú pracovať v štábe spojeneckého veliteľstva, a týmto osobám bude vyplácať mzdy a služobné príplatky zo svojich vlastných fondov na základe stupnice, ktorú určí. Takto vyplácané mzdy a služobné príplatky môže zmluvná strana zdaňovať, ale budú oslobodené od zdanenia všetkými ostatnými zmluvnými stranami. Ak niektorá zmluvná strana tohto protokolu uzatvorí takú dohodu a jej platnosť sa neskôr zmení alebo skončí, zmluvné strany tohto protokolu nebudú ďalej viazané ustanovením prvej vety tohto odseku, ktoré sa týka oslobodenia od dane zo mzdy a zo služobných príplatkov vyplácaných ich štátnym občanom.

1. S cieľom uľahčiť zriaďovanie, výstavbu, údržbu a prevádzku spojeneckých veliteľstiev také veliteľstvá budú prakticky v uskutočniteľnom rozsahu oslobodené od ciel a daní, ktoré ovplyvňujú ich náklady, v záujme spoločnej obrany a na ich oficiálny a výlučný prospech. Každá zmluvná strana tohto protokolu začne rokovať s každým spojeneckým veliteľstvom na svojom území s cieľom uzatvoriť dohodu, ktorá zabezpečí vykonanie tohto ustanovenia.

2. Spojeneckému veliteľstvu sa priznávajú rovnaké práva ako ozbrojeným silám podľa ustanovenia článku 11 zmluvy za takých istých podmienok.

3. Ustanovenia článku 11 ods. 5 a 6 zmluvy sa nevzťahujú na štátnych občanov prijímajúcich štátov, ak nejde o príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú štátnymi príslušníkmi inej zmluvnej strany tohto protokolu, ako je prijímajúci štát.

4. Výraz „clá a dane“ uvedený v tomto článku nezahŕňa poplatky za poskytnuté služby.

Ak Severoatlantická rada nerozhodne inak,

a) s akýmkoľvek majetkom spojeneckého veliteľstva (v rámci jeho kapitálového rozpočtu) získaným z medzinárodných prostriedkov, ktorý už spojenecké veliteľstvo nepotrebuje, sa naloží na základe dohôd schválených Severoatlantickou radou a výnos sa rozdelí medzi zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy, alebo sa pripíše na ich účet v pomere, v akom sa podieľali na kapitálových výdavkoch daného veliteľstva. Prijímajúci štát má prednostné právo na akýkoľvek nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na jeho území za predpokladu, že táto ponuka nie je menej výhodná ako ponuka ktorejkoľvek tretej strany,

b) akékoľvek pozemky, budovy alebo pevne zabudované zariadenia, ktoré prijímajúci štát poskytne spojeneckému veliteľstvu na účely užívania bezplatne (s výnimkou nominálneho poplatku) a ktoré už toto veliteľstvo nebude ďalej potrebovať, vrátia sa prijímajúcemu štátu a akékoľvek zvýšenie alebo zníženie hodnoty tohto majetku vyplývajúce z jeho využívania veliteľstvom určí Severoatlantická rada (berúc do úvahy príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu) a rozdelí sa medzi zmluvné strany, prípadne sa poukáže na ich účet v pomere, v akom sa podieľali na nákladoch veliteľstva.

Každé najvyššie veliteľstvo má právnu subjektivitu, je oprávnené uzatvárať zmluvy, nadobúdať majetok a nakladať s ním. Prijímajúci štát však môže podmieniť vykonávanie tohto oprávnenia uzatvorením osobitných dohôd s najvyšším veliteľstvom alebo s ľubovoľným podriadeným spojeneckým veliteľstvom oprávneným konať v mene najvyššieho veliteľstva.

1. S ohľadom na ustanovenia článku 8 zmluvy najvyššie veliteľstvo sa môže zúčastniť na súdnom konaní ako navrhovateľ alebo odporca. Avšak prijímajúci štát a najvyššie veliteľstvo alebo ktorékoľvek spojenecké veliteľstvo ním splnomocnené sa môžu dohodnúť, že prijímajúci štát bude konať v mene najvyššieho veliteľstva v akomkoľvek konaní pred súdmi prijímajúceho štátu, v ktorom je toto veliteľstvo stranou súdneho sporu.

2. Proti spojeneckému veliteľstvu sa nesmie prijať žiadne opatrenie na exekúciu alebo opatrenie smerujúce k zhabaniu alebo zaisteniu majetku, alebo finančných prostriedkov s výnimkou dôvodov uvedených v článku 7 ods. 6 písm. a) a v článku 13 zmluvy.

1. Vzhľadom na to, aby spojenecké veliteľstvo mohlo disponovať svojím medzinárodným rozpočtom, je oprávnené vlastniť peňažné prostriedky a disponovať účtami v ľubovoľnej mene.

2. Na žiadosť spojeneckého veliteľstva zmluvné strany tohto protokolu umožnia prevod finančných prostriedkov tohto veliteľstva z jednej krajiny do druhej a výmenu finančných prostriedkov spojeneckého veliteľstva za akúkoľvek menu, ak je to nevyhnutné na splnenie požiadaviek ktoréhokoľvek spojeneckého veliteľstva.

Archívy a iné oficiálne dokumenty spojeneckého veliteľstva uchovávané v jeho budovách alebo držané ktorýmkoľvek oprávneným členom veliteľstva sú nedotknuteľné, ak sa veliteľstvo tejto imunity nevzdá. Veliteľstvo musí na požiadanie prijímajúceho štátu v prítomnosti jeho predstaviteľa overiť povahu ktorýchkoľvek dokumentov, aby sa potvrdilo, že sa na ne vzťahuje imunita podľa tohto článku.

1. Celý tento protokol alebo jeho časť, ako aj zmluva sa môžu na základe rozhodnutia Severoatlantickej rady vzťahovať na ľubovoľné medzinárodné vojenské veliteľstvo alebo organizáciu [nezahrnuté do definícií uvedených v článku 1 písm. b) a c) tohto protokolu], ktoré sa zriadili podľa Severoatlantickej zmluvy.

2. Keď vznikne Európske obranné spoločenstvo, tento protokol sa môže vzťahovať na personál európskych obranných síl pridelených ktorémukoľvek spojeneckému veliteľstvu a na osoby od neho závislé, a to odo dňa a spôsobom, ktorý určí Severoatlantická rada.

Všetky spory medzi zmluvnými stranami tohto protokolu alebo medzi ktorýmikoľvek zmluvnými stranami a ktorýmkoľvek spojeneckým veliteľstvom týkajúce sa interpretácie alebo vykonávania tohto protokolu budú sa riešiť rokovaniami medzi zmluvnými stranami sporu bez akejkoľvek vonkajšej jurisdikcie. Spory, ktoré sa nepodarí vyriešiť priamym rokovaním, postúpia sa Severoatlantickej rade, ak tento protokol alebo zmluva nestanovuje inak.

1. Články 15 a 17 až 20 zmluvy platia v súvislosti s týmto protokolom rovnako, ako keby boli jeho súčasťou, ale protokol možno revidovať, pozastaviť jeho platnosť, ratifikovať, možno k nemu pristúpiť, vypovedať ho alebo doplniť v súlade s týmito ustanoveniami nezávisle od zmluvy.

2. Tento protokol možno doplniť na základe dvojstrannej dohody medzi prijímajúcim štátom a najvyšším veliteľstvom. Orgány prijímajúceho štátu a najvyššie veliteľstvo sa môžu dohodnúť, že na základe administratívneho rozhodnutia sa budú akékoľvek ustanovenia tohto protokolu alebo zmluvy vykonávať ešte pred jeho ratifikáciou.