Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2009

312/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 17.07.2009 do 31.10.2009

312

ZÁKON

z 2. júla 2001

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

profesionality,

politickej neutrality,

efektivity,

pružnosti,

nestrannosti,

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,¹) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

riadenie,

rozhodovanie,

kontrolu,

odbornú prípravu rozhodnutí,

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.²)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby sa spravuje osobitnými predpismi.³)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, verejného ochrancu práv, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,^3a)

prokurátorov,

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.

§3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) a občan iného členského štátu Európskej únie má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^3b) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3)

Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania pri vstupe do štátnej služby, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^3b)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie.

(5)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom^3b) alebo sa môže obrátiť na príslušný orgán podľa § 126. V konaní pred príslušným orgánom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

DRUHÁ ČASŤ | ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER

PRVÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

prípravnej štátnej službe (§ 19),

stálej štátnej službe (§ 24),

nominovanej štátnej službe (§ 24a) a

dočasnej štátnej službe (§ 25).

§5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,¹) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády”); odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov¹) alebo podľa tohto zákona do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

prezident,

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady"),

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

(6)

Na predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je vedúcim služobného úradu, sa vzťahujú aj ustanovenia § 54 a 56, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(7)

Na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady”) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 16 až 18, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3.

(8)

Na inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon.

§7 Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad”),

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

súd,

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra”), krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,

Kancelária verejného ochrancu práv,

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady").

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

iný orgán štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

útvar Železničnej polície,

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

(5)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonávajú vo vzťahu k štátnym zamestnancom

v služobných úradoch uvedených v odseku 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady,

na prokuratúre generálna prokuratúra,

na súde Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti”).

v služobných úradoch neuvedených v písmenách a) až c) služobné úrady podľa osobitného predpisu.^3d)

§8 Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády”); pôsobnosť úradu vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je úrad vlády.

(4)

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 7 a 8, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

§9 Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.^4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak a nadriadený colník, ktorých právne postavenie určujú osobitné predpisy.^4c) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky, colnom úrade alebo colnom kriminálnom úrade, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.^4ca)

(3)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.²)

(5)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6)

Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.

§10 Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, a ďalším zamestnancom podľa osobitného predpisu.^4d) Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor”). Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu"). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c) a d) je jeho štatutárny orgán.

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;⁵) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.^5a)

(8)

Služobný úrad po odvolaní vedúceho úradu postupuje podľa

§ 40 ods. 2 písm. b), ak ide o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe,

§ 33, ak ide o štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe a štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 6.

§11 Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva najvyšší služobný úrad a služobný úrad v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

DRUHÁ HLAVA

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§14 Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana alebo občana iného členského štátu Európskej únie, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač"), ak spĺňa tieto predpoklady:

dosiahol vek 18 rokov,

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

je bezúhonný,

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

ovláda štátny jazyk,

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad,

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c),

je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,^5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov⁶) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

vzdelanie,

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,⁷) ak tento zákon neustanovuje inak,

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

vyššie odborné vzdelanie,

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa") alebo

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").

(5)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.⁸)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom.

(8)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.⁹)

(10)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo predpoklad štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

(12)

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce”).

§15 Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania.^3b)

(3)

Výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

názov služobného úradu vrátane obce, v ktorej je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu"),

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

odbor štátnej služby,

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

požadované odborné znalosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti,

zoznam požadovaných dokladov,

dátum a miesto podania žiadosti.

(4)

Vedúci najvyššieho služobného úradu môže písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta, vykonaním výberového konania.

(5)

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov výberového konania je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest.

(6)

Najvyšší služobný úrad alebo poverený služobný úrad písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(7)

Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

(8)

Ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahujú na súdy. Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob kreovania a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré je uchádzač povinný predložiť, a ďalšie predpoklady na výkon štátnej služby s ohľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe.

§15a Hromadné výberové konanie

(1)

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže najvyšší služobný úrad vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest.

(2)

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

§16 Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto je voľné.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Funkcia	Platová trieda
referent	1.
samostatný referent	2.
odborný referent	3.
hlavný referent	4.
radca	5.
samostatný radca	6.
odborný radca	7.
hlavný radca	8.
štátny radca	9.
hlavný štátny radca	10.
generálny štátny radca	11.

§17 Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

funkciu štátneho zamestnanca,

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

druh štátnej služby,

odbor štátnej služby,

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)

Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis činností štátnozamestnaneckého miesta.

§18 Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§19 Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Prípravná štátna služba trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do prípravnej štátnej služby sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(3)

Prípravná štátna služba zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(4)

Po uplynutí prípravnej štátnej služby sa štátny zamestnanec vymenuje do stálej štátnej služby podľa § 24.

Kvalifikačná skúška

§23 Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,¹⁰) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§24 Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nominovaná štátna služba

§24a

Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

§24b

Štátny zamestnanec, ktorý požiada o vykonanie nominačnej skúšky, musí spĺňať tieto podmienky:

najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,

vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),

v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3” alebo „4”, ak tento zákon neustanovuje inak.

§24c

(1)

Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania anglického, francúzskeho alebo nemeckého jazyka.

(2)

Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa sa učiť a ďalej sa vzdelávať.

(3)

Úlohy spojené s vykonávaním nominačnej skúšky plní úrad vlády. Deň konania nominačnej skúšky určí vedúci úradu úradu vlády. Úrad vlády písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)

Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí vedúci úradu úradu vlády. Nominačná komisia má päť členov.

(5)

Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu. Nominačná komisia porovná poradie uchádzačov s limitom určeným v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok a určí úspešných uchádzačov, ktorí budú vymenovaní do nominovanej štátnej služby.

(6)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(7)

Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá úrad vlády.

(8)

V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, plní úlohy spojené s vykonávaním nominačnej skúšky generálna prokuratúra; obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky určí služobný predpis, ktorý vydá generálna prokuratúra.

§25 Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, štátny zamestnanec na zastupovanie štátneho zamestnanca, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade

dočasnej pracovnej neschopnosti,

materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,

výkonu alternatívnej služby, mimoriadnej služby,

neplateného služobného voľna,

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34,

dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny podľa § 35a,

dočasného preloženia alebo

ak ide o voľné štátnozamestnanecké miesto, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.

(4)

Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

§26 Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,³) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,³) ak takýto uchádzač

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu³) na tomto mieste,

spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h),

zložil sľub.

(5)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu³) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru

§27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

dočasné preloženie,

trvalé preloženie,

vymenovanie za predstaveného,

zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,

odvolanie predstaveného,

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,

zaradenie štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta,

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu,

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie").

§28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie alebo dočasné preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 53 ods. 1 písm. c), d), f), g), p), r), s), u) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§29 Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).

(2)

Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(3)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)

Po uplynutí času, na ktorý bol štátny zamestnanec dočasne preložený podľa odsekov 1 a 3, sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(5)

Štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby

v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

(6)

Štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

§30 Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Miesto predstaveného možno obsadiť trvalým preložením iného predstaveného alebo vymenovaním na základe výberového konania.

(2)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku^10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 7 ods. 1 písm. d), ktorý je na čele tohto orgánu, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub; to neplatí u uchádzača, ktorý je v nominovanej štátnej službe.

(3)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú aj na vymenovanie predstavených v orgánoch miestnej štátnej správy podľa § 7 ods. 1 písm. c) alebo v iných orgánoch štátnej správy podľa § 7 ods. 1 písm. d), ktorí sú do funkcie vymenovaní podľa osobitného predpisu;^10c) to neplatí, ak štátneho zamestnanca do politickej funkcie vymenúva a odvoláva vláda podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.^3a)

(6)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(7)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne.

(8)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného, ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť mesiacov v kalendárnom roku.

§31 Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného, ak

sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,

uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí,

bol odvolaný ministrom podľa osobitného predpisu,^10c)

bol dočasne vyslaný alebo

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.

(2)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo predstaveného v politickej funkcii predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v jeho riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia o odvolaní do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako 60 dní.

(4)

Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní podľa

odseku 1 písm. a), c), e) a g) a odseku 2 podľa § 40 ods. 2 písm. b),

odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby

§32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§33

(1)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,¹¹) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedeného dôvodu môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.

§34 Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 potvrdením príslušnej inštitúcie.

(4)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

(5)

Odo dňa, keď štátny zamestnanec pôsobí so súhlasom služobného úradu v medzinárodnej organizácii a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie, služobný úrad môže zaradiť štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby spravidla na päť rokov. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

§35 Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje podľa § 29.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§35a Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)

O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)

Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.

(5)

Po skončení dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§36 Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)

Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)].

§37 Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹²)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹²)

§38 Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na jednorazovú náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na jednorazovú náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

§39 Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),

v skúšobnej lehote (§ 42) alebo

uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

§40 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie,

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

(2)

V stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c),

nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu,

štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo

štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

§41 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§42 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od doručenia žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v žiadosti štátneho zamestnanca, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia štátnemu zamestnancovi.

§43 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

neúspešného vykonania alebo nevykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej služobným úradom,

uplynutia dočasnej štátnej služby,

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska

plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“) a služobnej disciplíny.

(3)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe a v nominovanej štátnej službe okrem vedúceho úradu. Prípravná štátna služba a dočasná štátna služba podľa § 25 ods. 2 písm. c) ôsmeho bodu, ak výkon štátnej služby trvá nepretržite, sa na účely služobného hodnotenia započítava do hodnoteného obdobia štátneho zamestnanca podľa prvej vety.

(4)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „4",

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „3",

„vykazuje štandardné výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „2",

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „1",

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „0".

(5)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.

(6)

Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. a) až c) poskytuje služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu, za čas vykonávania štátnej služby v jeho služobnom úrade podklady na služobné hodnotenie príslušnému služobnému úradu na základe žiadosti príslušného služobného úradu.

(7)

Kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

§49 Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.

§50 Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci úradu úradu vlády. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^13a)

§51 Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§52 Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode, na plat podľa osobitného predpisu,¹⁴)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§53 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vykonania služobného hodnotenia (§ 48),

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

prehlbovať si kvalifikáciu,

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

štátom,

obcou,

vyšším územným celkom,

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis^14a) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby¹⁰) štátneho zamestnanca,

používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby,

zvýhodňovať blízke osoby¹⁰) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

prijímať štátne vyznamenania iných krajín bez súhlasu služobného úradu,

vedome šíriť a sprostredkovávať nepravdivé alebo pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce skutočnosti, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo predstavených alebo ostatných štátnych zamestnancov.

(3)

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

(4)

Etický kódex vydá ministerstvo práce služobným predpisom.

§54 Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

nehnuteľnom majetku,

hnuteľných veciach,

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 16 596,96 eura. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁵)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§67

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

(3)

Služobný čas štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A, a štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor v kontrolovaných pásmach pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je 33 a 1/2 hodiny týždenne.

(4)

Štátny zamestnanec, ktorý nepravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke alebo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke, môže mať rozvrhnutý služobný čas nerovnomerne.

§68

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§69

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.

§70

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu.

§71

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

§73

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

čerpania dovolenky,

plateného služobného voľna,

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,²⁰)

prehlbovania kvalifikácie,

zvyšovania kvalifikácie,

prestávky na dojčenie,

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

karantény,

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,

zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat štátneho zamestnanca,

poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca,

čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§74

Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§75

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.¹²) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, a ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu.

(2)

Na účely stravovania sa za denný služobný čas považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny.

§76

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

PIATA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§77

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

(2)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

(3)

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

(4)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje päť služobných dní v kalendárnom roku alebo predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Ak štátny zamestnanec so služobným úradom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie neuzatvorí, nemožno mu v tomto prípade uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Služobný úrad pri uzatvorení dohody postupuje primerane podľa odsekov 8, 9, 13 a 14.

(5)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(6)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

(7)

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(8)

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

druh kvalifikácie a formu štúdia,^20aa)

študijný odbor, druh študijného programu,^20ab) študijný plán a označenie školy,

dobu, po ktorú je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas určenej doby.

(9)

Celková doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 8 písm. c) nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov podľa odseku 8 písm. d).

(10)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 6 prvej vety štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu⁸)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(11)

Ak v študijnom programe^20ac) je ako jedna z podmienok absolvovanie

štátnej skúšky,^20ac) ktorá pozostáva z viacerých súčastí, služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu podľa odseku 10 písm. c) spolu na všetky súčasti jednej štátnej skúšky, alebo

štátnych skúšok,^20ac) z ktorých každá pozostáva z viacerých súčastí, služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu podľa odseku 10 písm. c) na každú zo štátnych skúšok samostatne.

(12)

Za čas služobného voľna podľa odseku 9 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

(13)

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 8 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. a).

(14)

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca požadovať náhradu škody podľa § 115 a 116.

(15)

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa odseku 6 druhej vety postupuje primerane podľa odsekov 7 až 14.

ŠIESTA HLAVA

ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§78 Plat štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je

tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),

príplatok za riadenie,

príplatok za zastupovanie,

osobný príplatok,

osobitný príplatok,

príplatok za štátnu službu v noci,

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby,

príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

príplatok za zmennosť,

plat za štátnu službu nadčas,

odmena,

plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania jeho štátnej služby.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je

súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až k),

plat podľa § 159 ods. 3.

osobný plat podľa odseku 4,

plat podľa odseku 5.

plat podľa § 159b.

(3)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti bolo určené podľa § 55 ods. 1, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí vláda na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Služobný úrad na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom.

(5)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.^20a)

§79 Platová trieda

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

§82 Tarifný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3 a podľa § 159b ods. 2. Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol tarifný plat určený podľa § 159b ods. 1, patrí aj suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 alebo podľa § 105 v závislosti od platovej triedy podľa § 79. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

(3)

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (§ 48) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

4 sa zvýši o 3 %,

3 sa zvýši o 2 %,

2 sa zvýši o 1 %,

1 a 0 zostáva bez zmeny.

(4)

Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify podľa odseku 3 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf. Suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za každý rok odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.

(5)

Platová tarifa podľa odseku 2 vedúceho úradu v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto mu určuje plat. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Pri zvýšení platovej tarify sa primerane postupuje podľa odseku 4 a podľa § 103 ods. 4.

(6)

Zvýšenie platovej tarify podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§83 Príplatok za riadenie

(1)

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§87 Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§88 Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.

§89 Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len “platová kompenzácia„) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu^20b) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

chemické faktory,

karcinogénne a mutagénne faktory,

biologické faktory,

prach,

fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

(3)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

tretej kategórie v rámci rozpätia 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy,

štvrtej kategórie v rámci rozpätia 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify 1. platovej triedy.

(4)

Ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

(5)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie v rámci rozpätia 1 % až 10,0 % z platovej tarify 1. platovej triedy.

(6)

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

§91 Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§92 Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5 % až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

(1)

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.

(2)

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98 ak tento zákon neustanovuje inak.

§98 Plat pri dočasnom vyslaní a poskytovanie návratného preddavku pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat je súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Plat podľa § 78 ods. 1 písm. f), g), h), l), m) a n) a náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu podľa § 78 ods. 3 sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68 a § 77 ods. 3, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Ak štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, patrí mu zahraničný funkčný plat, len ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v mieste vykonávania štátnej služby v cudzine. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)

Funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(6)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.¹²)

(7)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov v súvislosti s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do stanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

(8)

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] v krajine, ktorá nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat, plat podľa § 78 ods. 1 písm. f), g), h), l), m) a n), náhradu za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu podľa § 78 ods. 3 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov^20c) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,^20d) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene.

§99 Platový koeficient

(1)

Platový koeficient príslušnej krajiny na kalendárny rok sa určí ako súčin

pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni^20e) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,

pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušnej krajiny dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

(2)

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3)

Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4)

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(5)

Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 4 vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Spoločné ustanovenia o odmeňovaní štátnych zamestnancov

§100

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas. Krátený funkčný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§100a

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis, ktorý vydá úrad vlády. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. e), tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.

(4)

Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej funkcii.

(6)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, kancelária národnej rady, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária súdnej rady a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify deviatej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(9)

Paušálna nezdanená náhrada podľa odsekov 6 až 8 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§106a Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí, ktoré sa stali v cudzine, v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 3,6 násobku až 7,2 násobku jeho posledne priznaného zahraničného funkčného platu.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume trojnásobku posledne priznaného funkčného platu prepočítaného na zahraničný funkčný plat. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu.

(3)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v eurách.

(4)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný úrad.

(5)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.

SIEDMA HLAVA

(1)

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú zodpovedá štátny zamestnanec služobnému úradu.

(2)

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí podľa § 115 vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí podľa § 115 vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí podľa § 115 úrad vlády, a ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, sumu náhrady škody určí ten, kto ho vymenoval.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci úradu spolu s podriadeným štátnym zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

(4)

Ustanovenia odseku 2 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je súd.

§117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,²⁶) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DEVIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§118

(1)

Služobný úrad je povinný

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

služobných predpisov,

opatrení na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

umožniť na základe žiadosti príslušného odborového orgánu účasť jedného člena odborovej organizácie ako prísediaceho s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(4)

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

(5)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

(6)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

§119

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

§119a

(1)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby

skrátenie služobného času,

predĺženie základnej výmery dovolenky,

zvýšenie výmery odchodného podľa § 105a,

zvýšenie náhrady pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2,

zvýšenie platových taríf (§ 105).

(2)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť aj priaznivejšie podmienky pre štátnych zamestnancov vyplývajúce z osobitných predpisov.^26a)

DESIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§120 Premlčanie práva a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§121 Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

Prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru

§122 Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§123 Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§124 Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

JEDENÁSTA HLAVA

KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§125 Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁷) ak tento zákon neustanovuje inak.

§126 Príslušnosť na konanie v prvom stupni

Orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

§127 Účastníci konania

(1)

Účastníkmi konania sú štátny zamestnanec a služobný úrad.

(2)

Za služobný úrad koná predstavený určený služobným predpisom.

Odvolacie konanie

§137

(1)

Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody a bezdôvodného obohatenia.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej komisii.

§138

(1)

Odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

(2)

Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na okresnom súde je predseda krajského súdu, na krajskom súde je vedúci úradu ministerstva spravodlivosti, na prokuratúre je generálny prokurátor, na najvyššom kontrolnom úrade je predseda najvyššieho kontrolného úradu a vo Vojenskom spravodajstve je minister obrany Slovenskej republiky. Odvolací orgán podľa prvej vety rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§139 Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť účastník konania alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.³⁰)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa § 153 ods. 1 do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie.

(3)

Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia § 15. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi poradie troch najúspešnejších uchádzačov.

(4)

Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov podľa odseku 3.

(5)

Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 154 ods. 8 a 9. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer sa uplynutím tejto lehoty skončí. V takom prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

§154

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.

(3)

Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.

(5)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa do 31. marca 2004 môže stať členom komisie podľa tohto zákona ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.

(6)

Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(7)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004 podľa § 27, 28 a 29 tohto zákona.

(8)

Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca 2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa odseku 2. Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje § 154 odsek 2, tretia veta. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah vzdelávania a obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.

(9)

Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa skončí, ak nevykonal úspešne kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8, dňom vykonania kvalifikačnej skúšky.

(10)

Služobný úrad môže do 31. marca 2004 určiť školiteľa podľa § 19 ods. 5 aj zo štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe.

§154a

Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1 odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa § 154 ods. 2, dočasná štátna služba podľa § 154 sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.

§154b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu^32aa) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobných úradoch uvedených v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Na dočasnú štátnu službu podľa odseku 1 platí § 154 ods. 2 rovnako.

§155

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa § 19.

(2)

Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších predpisov,²) spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.

§155a

Na zamestnanca krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý vykonáva činnosti, ktoré prejdú na samosprávny kraj alebo obec, sa vzťahuje osobitný predpis.^32a)

§155b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu^32aa) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobnom úrade uvedenom v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.

§156

(1)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3, stáva sa štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.

§156a

Zamestnanec uvedený v § 154b a 155b, ktorý bol k 31. decembru 2003 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona môže plniť do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, najdlhšie do 31. decembra 2004.

§157

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§161a

Zamestnancovi uvedenému v § 154b a 155b, ktorý nepožiada do 31. januára 2004 o prijatie do dočasnej štátnej služby alebo do prípravnej štátnej služby, sa pracovný pomer skončí týmto dňom. Pri takomto skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§162

Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.

§163

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta. V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

(2)

Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

(3)

Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;³⁴) v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov.

§164

Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v rokoch 2002 a 2003 štátnemu zamestnancovi nepatrí.

§165

U štátneho zamestnanca, ktorý bol do prípravnej štátnej služby vymenovaný do 31. mája 2006, a trvanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru nepresahuje tri mesiace, sa postupuje podľa § 19.

(3)

Disciplinárne konanie vo veci služobného previnenia a závažného služobného previnenia a konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia o uložení týchto opatrení súdom, ktoré bolo začaté pred 1. júnom 2006, sa dokončia podľa predpisov platných do 31. mája 2006.

(4)

Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. júnom 2006, sa nevykoná. Rozhodnutie o uloženom disciplinárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu štátneho zamestnanca. V žiadnych informáciách, dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa štátneho zamestnanca nemožno uvádzať, že sa mu uložilo disciplinárne opatrenie.

(5)

Systemizácia schválená v zákone o štátnom rozpočte na rok 2006 sa uplatňuje do 31. decembra 2006.

§165f

(1)

Rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31. mája 2006, sa považujú za dohody o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah dohody o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

(2)

Na štátneho zamestnanca, ktorý po 1. júni 2006 spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania určený na funkciu, do ktorej bol vymenovaný a nepokračuje v štúdiu podľa § 159a, sa nevzťahuje § 77 ods. 8, 12 a 13 a § 159a ods. 4.

§165g

(1)

U štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2006 vykonával v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c) a d) funkciu vedúceho úradu a nebol súčasne štatutárnym orgánom v tomto služobnom úrade, sa postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b).

(2)

U štátneho zamestnanca, ktorý bol do 31. decembra 2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu v služobnom úrade podľa osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu v tomto služobnom úrade, sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2006.

§165h

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, za hodnotené obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 vykoná predstavený najneskôr do 31. januára 2007. Zvýšenie platovej tarify podľa § 82 ods. 3 na základe tohto služobného hodnotenia patrí štátnemu zamestnancovi od 1. septembra 2006.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, za hodnotené obdobie od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 vykoná predstavený podľa § 48. Zvýšenie platovej tarify podľa § 82 ods. 3 na základe tohto služobného hodnotenia patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov, najneskôr od 1. septembra 2007; to neplatí, ak hodnotené obdobie vykonávania štátnej služby je kratšie ako šesť mesiacov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. sa mení takto:

V § 18 odsek 1 znie:

„(1) Slovenský národný archív je zariadením ministerstva vnútra, ktoré plní úlohy štátnej správy na úseku archívnictva.“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky sa mení takto:

V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a ďalších vedúcich zamestnancov kancelárie, o ktorých to ustanovuje organizačný poriadok kancelárie“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148 a čl. II štvrtého bodu a piateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z.

CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov, pod odborným dozorom, s bežnou psychickou záťažou, prípadne vykonávanie štátnej služby vyžadujúce zvýšenú fyzickú záťaž, so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: samostatný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: odborný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku štátnej správy so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný referent

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: radca

Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí vrátane účasti na kontrole.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: samostatný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: odborný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí a na úseku výkonu súdnictva. Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí s celospoločenským dosahom a na úseku výkonu súdnictva. Kontrolná a inšpekčná činnosť, ako aj prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí a na úseku výkonu súdnictva. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu, obvodu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Koncepčné, systémové alebo metodické činnosti vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí. Koordinovanie častí zložitých systémov na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou; plnenie uvedených činností môže byť spojené aj s čerpaním prostriedkov Európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť a tvorba legislatívnych opatrení na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou alebo na úrovni viacerých krajov. Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.

10.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: hlavný štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Tvorba strategických zámerov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených medzinárodnými organizáciami na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy; plnenie uvedených činností môže byť spojené aj s čerpaním prostriedkov Európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Tvorba zákonov na ministerstve alebo v ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy alebo v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo v inom orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

11.

PLATOVÁ TRIEDA

Funkcia: generálny štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách na ministerstve alebo v ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy alebo v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Tvorba pozičných dokumentov Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách v inom orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Koordinovanie medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva a ostatného ústredného orgánu štátnej správy; plnenie uvedených činností môže byť spojené aj s čerpaním prostriedkov Európskych spoločenstiev. Tvorba zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti.

Príloha č. 2 k zákonu č. 312/2001 Z. z.

ZVÝŠENÉ PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(Sk mesačne)

Platová trieda	Zvýšená platová tarifa
1.	8 600
2.	9 290
3.	10 070
4.	10 960
5.	13 090
6.	13 900
7.	15 740
8.	16 880
9.	19 240
10.	21 940
11.	25 010

Príloha č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z.

PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE

Stupeň riadenia		Percentuálny podiel
1.	vedúci úradu, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky,	47 – 90
2.	vedúci úradu neuvedeného v bode 1 a predstavený v politickej funkcii služobného úradu neuvedeného v bode 1, zástupca vedúceho úradu uvedeného v bode 1, predstavený v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, a zástupca vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo	17 – 75
3.	predstavený, ktorý riadi viac útvarov alebo predstavený, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom vedúceho úradu uvedeného v bode 2	8 – 55
4.	predstavený, ktorý riadi podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátnych zamestnancov, štátnych zamestnancov a iných zamestnancov alebo iných zamestnancov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom predstaveného uvedeného v bode 3	5,5 – 40

Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z., zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.

Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 153 /2001 Z. z.

Napríklad zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

3a)

§ 13 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.

3b)

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

3d)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

4b)

§ 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 181/1999 Z. z.

4c)

§ 7 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 4 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.

4ca)

Napríklad § 4 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.

4d)

§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.

Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 143 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5a)

Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5c)

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z.

Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.

Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 70/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z.

§ 8 ods. 2 a 3 a § 59 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 19 a 43 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

9a)

Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10)

§ 116 Občianskeho zákonníka.

10b)

Zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

10c)

Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

11)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

12)

Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

13)

Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

13a)

Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

14)

Napríklad § 143 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení zákona č. 86/2000 Z. z.

14a)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

15)

§ 143a Občianskeho zákonníka.

16)

§ 115 Občianskeho zákonníka.

17)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

19)

§ 6 a 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

19a)

§ 3 ods. 1 písm. a) a § 12 až 18 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
§ 13 až 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19b)

§ 7 ods. 7, § 10 ods. 3 a 14 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 16 ods. 2, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

19c)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

19d)

Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20)

§ 26 zákona č. 351/1997 Z. z.

20a)

§ 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

20aa)

§ 60 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20ab)

§ 52 a 53 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20ac)

§ 63 ods. 1 a § 68 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20b)

§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20c)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

20d)

Článok 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

20e)

Nariadenie Rady č. 259/68 z 29. februára 1968 upravujúce Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Služobný poriadok úradníkov) (Ú. v. ES L 56, 4. 3. 1968) v platnom znení.

21)

§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

22)

Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25a)

§ 182 až 185 Zákonníka práce.

26)

Občiansky zákonník.

26a)

Napríklad § 8 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

29)

Občiansky súdny poriadok.

30)

§ 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku.

32a)

Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z.

32aa)

Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32b)

§ 5 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

33)

Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

34)

§ 41a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Zdenka Kováčová	Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek
Ing. Peter Horniaček