Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o agrochemickom skúšaní pôd a zisťovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov 2001

Znenie účinné: od 01.02.2001 do 31.07.2005 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:

Predpis bol zrušený predpisom 338/2005 Z. z.

21/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2001 do 31.07.2005
21
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 15. decembra 2000
o agrochemickom skúšaní pôd a zisťovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") podľa § 17 písm. c) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách ustanovuje:
§1
Táto vyhláška upravuje podrobnosti pri odbere pôdnych vzoriek a spôsob a rozsah vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov.
§2
(1)
Podnikatelia v pôdohospodárstve1) obhospodarujúci poľnohospodársku pôdu alebo osoby poverené na odbery pôdnych vzoriek Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ďalej len „kontrolný ústav") si na odber pôdnych vzoriek z pozemkov podnikov zaradených do ročného plánu agrochemického skúšania zabezpečia dokumentačné materiály pozostávajúce zo záznamu o odbere pôdnych vzoriek, z protokolu o výsledkoch agrochemického skúšania pôd a z mapových podkladov na evidenciu odberových miest.
(2)
Pôdne vzorky poľnohospodárskych pôd sa odoberajú v jarnom období do 31. mája a v období po zbere plodín do 30. novembra kalendárneho roka.
(3)
Vzorka pôdy sa zásadne odoberá sondovacou tyčou, najmenej 30 vpichmi, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche pozemku alebo po jeho časti s rovnakou plodinou a s jednotným hnojením.
(4)
Plocha na odber jednej pôdnej vzorky predstavuje v priemere výmeru
a)
na ornej pôde v zemiakárskej a horskej výrobnej oblasti 8 ha a na ornej pôde v repnej a kukuričnej výrobnej oblasti 10 ha; pôdne vzorky sa odoberajú z ornicovej vrstvy, najviac do hĺbky 30 cm,
b)
na trvalých trávnych porastoch je hustota odberov pôdnych vzoriek rovnaká ako na ornej pôde; odber pôdnych vzoriek sa vykonáva do hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa odhadzuje priamo zo sondovacej tyče,
c)
vo vinohradoch 2 ha; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom vrchných 20 cm sa do objemu vzorky nezahŕňa,
d)
v intenzívnych ovocných sadoch 3 ha; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm,
e)
v chmeľniciach 3 ha; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm, pričom vrchná 10 cm vrstva pôdy sa odhadzuje priamo zo sondovacej tyče.
(5)
Podnikateľ v pôdohospodárstve alebo osoba poverená odberom pôdnych vzoriek odovzdá odobraté pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek a protokol uvedené v prílohe č. 1 a výsledky agrochemického skúšania pôd uvedené v prílohe č. 2 na miesto určené kontrolným ústavom najneskôr jeden mesiac po skončení odberov.
§3
(1)
V pôdnych vzorkách sa zisťuje
a)
pôdna reakcia,
b)
obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka.
(2)
V pôdnych vzorkách z pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa zisťuje aj obsah stopových prvkov, medi, zinku, mangánu, bóru, molybdénu alebo aj železa.
(3)
V pôdnych vzorkách z pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravinového reťazca určuje kontrolný ústav rozsah rizikových prvkov a rizikových látok.
(4)
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd zahŕňa
a)
vyhodnotenie výsledkov chemických rozborov jednotlivých odskúšaných pozemkov vrátane priemerných hodnôt týchto výsledkov,
b)
agronomické zhodnotenie parametrov jednotlivých odskúšaných pozemkov a sumárne štatistické prehľady za celý odskúšaný pôdny fond obhospodarovaný príslušným podnikateľom,
c)
zhodnotenie vývoja agrochemických vlastností odskúšaných poľnohospodárskych pôd priebežne a po skončení celého cyklu agrochemického skúšania pôd podľa administratívneho usporiadania štátu a za celú Slovenskú republiku,
d)
zisťovanie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pôd vrátane vedenia zoznamu kontaminovaných pozemkov.
§4
(1)
Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek uvedených v prílohe č. 2 vyhodnotí kontrolný ústav podľa určených kritérií, štatisticky ich spracuje a odovzdá príslušnému podnikateľovi v poľnohospodárstve tak, aby výsledky z jarných odberov dostal do obdobia jesenného hnojenia a naopak. Kritériá hodnotenia výsledkov chemických rozborov pôd sú uvedené v prílohe č. 4.
§5
(1)
Odber pôdnych vzoriek v lesných porastoch2) pozostáva na každom odbernom mieste
a)
z odberu pokryvného humusu na ploche 30 x 30 cm, ktorý sa vykoná až po hranicu minerálnej pôdy (organická vrstva),
b)
z odberu minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm, z hĺbky od 10 cm do 20 cm a z hĺbky od 20 cm do 40 cm.
(2)
Na odber pôdnych vzoriek v lesných škôlkach a v lesných porastoch určených na produkciu semena zo semenných sadov sa ustanovuje
a)
plocha na odber jednej vzorky najviac 0,5 ha,
b)
pôdnu vzorku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených po ploche, vzdialených od seba približne 25 m,
c)
odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú,
d)
hustota a rozmiestnenie odberu má zohľadňovať homogenitu plochy (najmä z hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy).
§6
(1)
Chemickým rozborom pôdnych vzoriek sa zisťuje
a)
v organických horizontoch hmotnostné množstvo organickej vrstvy, pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík, prípadne ďalšie prvky, ak to vyžadujú miestne podmienky,
b)
v minerálnych horizontoch pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík, prístupné živiny a prípadne ďalšie prvky, ak to vyžadujú miestne podmienky.
(2)
Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v prílohe č. 5.
(3)
Po chemických rozboroch sa vyhotovuje protokol o výsledkoch analýz pôdnych vzoriek, ktorý obsahuje
a)
číslo a dátum protokolu,
b)
názov a sídlo laboratória,
c)
meno a adresu zákazníka,
d)
opis a presné označenie vzoriek,
e)
charakteristiky a stav skúšobných vzoriek,
f)
dátum odberu vzoriek,
g)
identifikáciu vzoriek,
h)
miesto odberu vzoriek,
i)
údaje o prostredí počas odberu, ak môžu ovplyvňovať výsledok skúšok (poveternostné podmienky),
j)
odkaz na metódu odberu vzoriek,
k)
dátum prevzatia vzoriek do laboratória a dátum vykonania skúšky,
l)
výsledok skúšky vrátane jednotiek,
m)
opis použitej skúšobnej metódy,
n)
priezvisko, meno, titul a podpis osoby zodpovednej za správnosť a technickú stránku protokolu.
§7
(1)
Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov vyhodnocuje Lesnícky výskumný ústav.
(2)
Chemickým rozborom sa hodnotia
a)
základné fyzikálno-chemické vlastnosti,
b)
stav zásob živín,
c)
kontaminácia rizikovými prvkami a látkami.
(3)
Vyhodnotenie výsledkov spolu s protokolom o výsledku skúšok uchováva Lesnícky výskumný ústav ako podklad na súhrnné hodnotenie pôdnych vlastností lesného pôdneho fondu.
§8
(1)
V lesných škôlkach a porastoch určených na produkciu semena sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky.
(2)
Vyhodnotenie pôdnych vlastností slúži ako podklad na návrh ozdravných opatrení počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu.
§9
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2001.
Pavel Koncoš v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 21/2001 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 21/2001 Z. z.
Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd
1.
Základné pôdne parametre
a)
Stanovenie pH
Medzi vyluhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v roztoku a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov vodíka sa meria v pôdnej suspenzii sklenenou iónovou selektívnou elektródou.
b)
Stanovenie obsahu uhličitanov
Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného oxidu uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke.
c)
Stanovenie podielu vodíka (H+) v sorpčnom komplexe
pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom uvoľnených hydroxoniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek lineárna a zmena pH suspenzie pri pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako množstvo uvoľnených hydroxoniových iónov zo sorpčného komplexu pôdy.
d)
Stanovenie obsahu prijateľných živín podľa Mehlicha III
Pôda sa extrahuje kyslým roztokom, ktorý obsahuje fluorid amónny na zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku je prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika. Kyslá reakcia vyluhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a kyseliny dusičnej. Vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny. Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie po odstránení rušivých vplyvov prídavkom lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje metódou plameňovej fotometrie a koncentrácia fosforu sa stanovuje spektrofotometricky po reakcii s molybdénanom v kyslom prostredí ako molybdénová modrá. Stanoviť horčík, draslík a vápnik možno aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo všetkých prípadoch sa využíva metóda kalibračnej krivky.
2.
Stanovenie stopových prvkov
a)
Stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a Norvella
Pôda sa extrahuje roztokom: 0,1 mol.l-1 trietanolamínu, 0,01 mol.l-1 chloridu vápenatého a 0,005 mol.l-1 DTPA (kyselina dietyléntriaminopentaoktová), pH upravené na hodnotu 7,3. Extrakcia prebieha za prísne definovaných podmienok v pomere pôda: extrakčný roztok 1 : 2 (w/v). Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie, prípadne metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky.
b)
Stanovenie bóru
Vzorka pôdy sa extrahuje definovaným spôsobom vodou počas varu. V extrakte sa stanoví bór spektrofotometricky metódou kalibračnej krivky po reakcii s azometínom H, keď vzniká oranžovo-žltý komplex pri pH 4 - 5. Sfarbené organické látky sa odstránia oxidáciou manganistanom. Vplyv rušiacich iónov sa odstraňuje prídavkom kyseliny askorbovej. Bór možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky.
c)
Stanovenie molybdénu
V pôdnom extrakte sa molybdén stanovuje atómovou absorpčnou spektrofotometriou s elektrotermickou atomizáciou po extrakcii komplexu molybdénu s 8-hydroxychinolínom do chloroformu pri pH 1,6 - 5,6. Pri extrakcii dochádza súčasne k odstráneniu najzávažnejších rušivých prvkov a k zakoncentrovaniu molybdénu. Koncentrácia molybdénu sa stanovuje metódou kalibračnej krivky.
3.
Stanovenie cudzorodých látok
a)
Stanovenie rizikových prvkov
Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej (3+1, v+v) počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov sa v extrakte stanovia najvhodnejšou metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Možno využiť aj atómovú absorpčnú spektrofotometriu s atomizáciou v plameni alebo elektrotermickou, prípadne hydridovou metódou.
b)
Stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toluén, zmes hexán + acetón). Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detektorom alebo plynovou chromatografiou s hmotnostným detektorom.
c)
Stanovenie obsahu extrahovateľného, organicky viazaného chlóru (EOCl)
V extrakte sa stanoví obsah EOCl po rozklade pri vysokej teplote mikrocoulometrickou titráciou.
d)
Stanovenie obsahu adsorbovateľného, organicky viazaného chlóru (AOCl)
Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po termickom rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou.
e)
Stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB), perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a dibenzofuránov (PCDF)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (hexán + acetón). Extrakt sa po prečistení na stĺpci modifikovaného silikagélu analyzuje metódou plynovej chromatografie hmotnostným detektorom.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 21/2001 Z. z.
Agrochemické skúšanie pôd
Kritériá na hodnotenie pôdnej reakcie
Hodnota pH Pôdna reakcia
do 4,5 extrémne kyslá
4,6 - 5,0 silne kyslá
5,1 - 5,5 kyslá
5,6 - 6,5 slabo kyslá
6,6 - 7,2 neutrálna
7,3 - 7,7 alkalická
nad 7,7 silne alkalická

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Orná pôda
Obsah Fosfor (mg. kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 60 do 50 do 40
vyhovujúci 61 - 95 51 - 85 41 - 70
dobrý 96 - 145 86 - 125 71 - 100
vysoký 146 - 200 126 - 165 101 - 135
veľmi vysoký nad 200 nad 165 nad 135
Obsah Draslík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 90 do 130 do 170
vyhovujúci 91 - 150 131 - 200 171 - 260
dobrý 151 - 230 201 - 300 261 - 370
vysoký 231 - 350 301 - 400 371 - 500
veľmi vysoký nad 350 nad 400 nad 500
Obsah Horčík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 80 do 110 do 145
vyhovujúci 81 - 135 111 - 175 146 - 220
dobrý 136 - 200 176 - 255 221 - 340
vysoký 201 - 300 256 - 340 341 - 470
veľmi vysoký nad 300 nad 340 nad 470
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Ovocné sady a vinice
Obsah Fosfor (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 85 do 70 do 60
vyhovujúci 86 - 130 71 - 110 61 - 130
dobrý 131 - 180 111-150 91 - 130
vysoký 181 - 240 151 - 200 131 - 170
veľmi vysoký nad 240 nad 200 nad 170
Obsah Draslík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 105 do 130 do 170
vyhovujúci 106 - 210 131 - 260 171 - 340
dobrý 211 - 320 261 - 400 341 - 510
vysoký 321 - 430 401 - 540 511 - 680
veľmi vysoký nad 430 nad 540 nad 680
Obsah Horčík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 80 do 150 do 250
vyhovujúci 81 - 135 151 - 220 251 - 350
dobrý 136 - 200 221 - 330 351 - 450
vysoký 201 - 300 331 - 440 451 - 550
veľmi vysoký nad 300 nad 440 nad 550

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Chmeľnice
Obsah Fosfor (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 160 do 135 do 110
vyhovujúci 161 - 240 136 - 195 111 - 160
dobrý 241 - 300 196 - 250 161 - 210
vysoký 301 - 375 251 - 310 211 - 260
veľmi vysoký nad 375 nad 310 nad 260
Obsah Draslík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 200 do 250 do 300
vyhovujúci 201 - 300 251 - 380 301 - 420
dobrý 301 - 400 381 - 490 421 - 540
vysoký 401 - 550 491 - 620 541 - 670
veľmi vysoký nad 550 nad 620 nad 670
Obsah Horčík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 150 do 200 do 250
vyhovujúci 151 - 200 201 - 280 251 - 320
dobrý 201 - 300 281 - 360 321 - 400
vysoký 301 - 400 361 - 495 401 - 530
veľmi vysoký nad 400 nad 495 nad 530

Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Trvalé trávne porasty
Obsah Fosfor (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 35 do 30 do 25
vyhovujúci 36 - 75 31 - 65 26 - 50
dobrý 76 - 120 66 - 100 51 - 85
vysoký 121 - 150 101 - 125 86 - 105
veľmi vysoký nad 150 nad 125 nad 105
Obsah Draslík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 80 do 100 do 130
vyhovujúci 81 - 120 101 - 150 131 - 190
dobrý 121 - 180 151 - 210 191 - 270
vysoký 181 - 270 211 - 290 271 - 370
veľmi vysoký nad 270 nad 290 nad 370
Obsah Horčík (mg.kg-1)
Pôda
ľahká stredná ťažká
nízky do 65 do 90 do 110
vyhovujúci 66 - 100 91 - 130 111 - 165
dobrý 101 - 155 131 - 175 166 - 230
vysoký 156 - 230 176 - 255 231 - 320
veľmi vysoký nad 230 nad 255 nad 320

Príloha č. 5 k vyhláške č. 21/2001 Z. z.
Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov
1.
Pôdna reakcia a formy kyslosti pôdy
Hodnota aktívnej pôdnej reakcie je daná vzájomným pomerom iónov vodíka a hydroxylových iónov v pôdnom roztoku. Stanovuje sa potenciometricky vo vodnej suspenzii.
Výmenná pôdna reakcia, ktorá charakterizuje potenciálnu kyslosť, sa stanoví vo výluhu 1M roztoku KCl potenciometricky.
2.
Oxidovateľný uhlík
Organický uhlík v pôde sa stanovuje Ťurinovou metódou v modifikácii Nikitina so spektrofotometrickým stanovením vzniknutého Cr3+, prípadne titračným stanovením nespotrebovanej kyseliny chrómovej.
Variantne možno stanovenie realizovať na vhodných jednoúčelových automatických analyzátoroch na stanovenie uhlíka, v ktorých sa spravidla deteguje oxid uhličitý uvoľnený spálením vzorky infračervenou spektroskopiou.
3.
Celkový dusík
Celkový dusík sa stanovuje Kjeldahlovou metódou alebo dusík možno stanoviť na jednoúčelových automatických analyzátoroch s teplotne vodivostnou detekciou.
4.
Stanovenie prístupných foriem živín
Obsahy prijateľných živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch. Najčastejšie používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II, Mehlicha III, Bergera-Truoga, Barona a Lindsaya-Norvella.
Extrakčný roztok MEHLICH II
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, mangán a zinok.
Extrakčný roztok MEHLICH III
Tento vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, meď, mangán, zinok a železo.
Extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga)
V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú koreláciu s príjmom týchto prvkov rastlinami.
Extrakcia prístupných mikroelementov podľa Barona
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje železo, zinok, mangán, meď, možno stanoviť aj vápnik a horčík, prípadne ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel.
Extrakcia podľa Lindsaya a Norvella
Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu a železa, môže sa použiť aj na stanovenie olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne alkalická reakcia extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzujú rozpúšťanie karbonátov, takže sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov, ktoré sú pre rastliny neprístupné.
5.
Stanovenie živín, prípadne cudzorodých látok v extrakte lúčavky kráľovskej za horúca (uzančné celkové obsahy)
Postup je určený pre vzorky minerálnych a organických pôd. V mineralizátore možno stanoviť uzančné celkové obsahy Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, As, Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi, prípadne ďalšie; postup nie je určený na stanovenie C, N a halogénov.
Upravená vzorka sa rozkladá zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej (3+1, obj.) za varu.
6.
Stanovenie celkových obsahov vybraných prvkov
Rozklad vzoriek sa podľa požadovaných stanovení robí tromi základnými postupmi, a to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s mikrovlnným ohrevom.
V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne zvolenými validovanými analytickými postupmi. Kritériom na voľbu je vhodnosť použitia metodiky pre stanovený element a jeho detekčný limit.
Odporúčanými metodikami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrometria, atómová absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou.
Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po predchádzajúcej mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo stanoviť na jednoúčelovom automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou detekciou.
7.
Ďalšie stanovenia
V odôvodnených prípadoch (riziká kontaminácie) sa stanovujú organické cudzorodé (najmä polycyklické aromatické uhľovodíky - PAH, polychlórované bifenyly - PCB a organochlórované zlúčeniny) po predchádzajúcej extrakcii organickým rozpúšťadlom vhodnou analytickou technikou.
V odôvodnených prípadoch (silne kyslé pôdy s predpokladanou nízkou tlmivosťou) sa stanovuje katiónová výmenná kapacita a výmenná acidita medzinárodnou metodikou monitoringu vo výluhu chloridu bárnatého, prípadne chloridu draselného.
1)
§ 9 ods. 1 zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách.
2)
STN 48 1000 Odber a príprava vzoriek lesných pôd pri zisťovaní zdravotného stavu lesa.