Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 2003

Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.

Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje právnické vzdelanie

Za prokurátorskú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za prokurátorskú skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.

Generálny prokurátor môže výnimočne odpustiť vykonanie prokurátorskej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva, ak je najmenej 20 rokov činný v právnickom povolaní.

Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,⁷) ktorý nie je starší ako tri mesiace.

Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku 2 musí prokurátor spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.

Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je

Prokurátor vojenskej prokuratúry počas vyčlenenia na plnenie úloh vojenskej prokuratúry je v služobnom pomere prokurátora. Tým nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka podľa osobitného zákona.⁸)

Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v § 6 ods. 2 a podmienky uvedené v odseku 1 musí prokurátor vojenskej prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.

Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na prokurátora, vzťahujú sa aj na prokurátora vojenskej prokuratúry, ak tento zákon neustanovuje inak.

Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje

Prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:

Zloženie sľubu prokurátor potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

Právo vykonávať funkciu prokurátora vzniká dňom zloženia sľubu.

Ak prokurátor odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.

Výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.

Výberové konanie sa vyhlasuje najneskôr desať dní pred jeho uskutočnením.

Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátora, jeho národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie a zo štyroch členov. Predsedom výberovej komisie a členom tejto komisie môže byť len prokurátor. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov. Predsedu výberovej komisie volia členovia komisie spomedzi seba.

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží predseda výberovej komisie na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.

Ak do výberového konania na obsadenie funkcie vedúceho prokurátora sa neprihlási v ustanovenej lehote žiaden prokurátor alebo ak žiaden z prihlásených prokurátorov nepreukáže vo výberovom konaní schopnosti potrebné na výkon funkcie vedúceho prokurátora, generálny prokurátor môže po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora aj bez výberového konania.

Vedúci prokurátor môže byť z funkcie odvolaný právoplatným rozhodnutím disciplinárnej komisie [§ 189 ods. 1 písm. d)] alebo rozhodnutím generálneho prokurátora po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.

Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie disciplinárnej komisie alebo generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora, ak v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň odvolania.

Vedúci prokurátor môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora. Generálny prokurátor vedúceho prokurátora z funkcie uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď vedúci prokurátor požiadal o uvoľnenie z funkcie.

Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora zanikne dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení z funkcie vedúceho prokurátora, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň.

Prokurátor je povinný

Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry a nesmie vykonávať politickú činnosť.

Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.

Pri vymenovaní do funkcie prokurátora a potom vždy k 31. marcu kalendárneho roka je prokurátor povinný podať generálnej prokuratúre písomné osvedčenie o tom, že

Súčasťou osvedčenia podľa odseku 1 je aj vyhlásenie prokurátora o tom,

Ak prokurátor nemôže osvedčiť niektorú zo skutočností, ktorá podlieha osvedčeniu, spôsobom uvedeným v odseku 1 pre rozpor so skutočným stavom, uvedie to spolu s údajmi o skutočnom stave v osvedčení. Generálnej prokuratúre je povinný oznámiť každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podliehajú osvedčeniu, najneskôr do troch dní od vzniku takej zmeny. Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie, pre ktorej výkon sa prerušuje výkon funkcie prokurátora, je povinný tiež uviesť, na aké funkčné obdobie je do takej funkcie zvolený alebo ustanovený.

Ak má generálna prokuratúra pochybnosti o úplnosti alebo správnosti osvedčenia podľa odsekov 1 a 2, generálny prokurátor môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil toto osvedčenie v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.

Prokurátor je povinný deklarovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

Majetkové priznanie musí obsahovať menovite údaje o

Prokurátor je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti,¹⁸) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku.¹⁹) Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, prokurátor deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie prokurátora, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti,¹⁸) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Majetkové priznanie odovzdáva prokurátor generálnemu prokurátorovi. Na jeho výzvu je povinný v primeranej lehote, najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora, preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje prokurátor čestným vyhlásením o zdroji ich príjmu, ktoré doloží, ak ho o to generálny prokurátor požiada, výpisom z účtu v banke, dokladom banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.

Ak má generálny prokurátor pochybnosti o úplnosti alebo správnosti majetkového priznania alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil majetkové priznanie alebo preukázanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.

Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť ochranu majetkových priznaní podávaných podľa tohto zákona pred ich zneužitím.

Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť prokurátorov podávať majetkové priznania podľa osobitného zákona²⁰) a povinnosť generálneho prokurátora deklarovať svoje majetkové pomery.²¹)

Čerpanie dovolenky určuje vedúci prokurátor s prihliadnutím na úlohy prokuratúry a na oprávnené záujmy prokurátora tak, aby prokurátor mal možnosť vyčerpať si dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vedúci prokurátor prerokuje s prokurátorom čas čerpania dovolenky.

Ak sa čerpanie dovolenky určuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť dovolenky najmenej tri týždne; to neplatí, ak vedúci prokurátor rozhodne na žiadosť prokurátora inak.

Ak prokurátor požiada vedúceho prokurátora o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na nastúpenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, vedúci prokurátor je povinný jeho žiadosti vyhovieť.

Ak z dôležitých dôvodov prokurátor nemôže dovolenku vyčerpať v príslušnom kalendárnom roku, vedúci prokurátor je povinný určiť mu čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vedúci prokurátor je však povinný určiť prokurátorovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v tom kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol na ne nárok (minimálna doba dovolenky).

Určenú dobu čerpania dovolenky je vedúci prokurátor povinný oznámiť prokurátorovi aspoň jeden mesiac vopred. Túto dobu možno výnimočne skrátiť, ak je to v záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh prokuratúry.

Vedúci prokurátor môže určiť prokurátorovi čerpanie dovolenky, aj keď dovtedy nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že prokurátor tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do zániku služobného pomeru.

Vedúci prokurátor nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď prokurátor

Počas ostatných prekážok na výkon funkcie na strane prokurátora môže vedúci prokurátor určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť prokurátora.

Služobný úrad je povinný nahradiť prokurátorovi výdavky, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, lebo mu vedúci prokurátor zmenil určené čerpanie dovolenky alebo ho z dovolenky odvolal.

Ak bol prokurátor dočasne pridelený alebo preložený na inú prokuratúru, čerpanie jeho dovolenky určuje vedúci prokurátor tej prokuratúry, na ktorú bol dočasne pridelený alebo preložený.

Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu vo výške jeho naposledy určeného denného funkčného platu.

Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo za jej časť patrí prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu dovolenky alebo jej časť z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.

Náhradu platu za nevyčerpanú časť dovolenky, ktorá presahuje minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4), možno prokurátorovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka

Ak si prokurátor nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej časť z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, patrí mu náhrada vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu, ktorá zodpovedá času nevyčerpanej dovolenky.

Prokurátor je povinný vrátiť vyplatenú náhradu platu za dovolenku alebo za jej časť, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

Ak bol prokurátor dočasne pridelený podľa § 9 ods. 4, poskytne mu za čas dočasného pridelenia dovolenku na zotavenie v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom ten orgán, na ktorý bol prokurátor dočasne pridelený; tento orgán mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred dočasným pridelením.

Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

Do dovolenky sa nezapočítava deň, na ktorý pripadne sviatok; to neplatí, ak sviatok pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku v týždni.

Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku čas

Ak obdobia uvedené v odseku 1 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely dovolenky len raz.

Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa považuje aj skončenie doterajšieho služobného pomeru prokurátora a naň bezprostredne nadväzujúci služobný pomer prokurátora.

Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky nepovažuje čas, po ktorý je prerušený výkon funkcie prokurátora.

Prokurátorovi patrí základný plat podľa tohto zákona odo dňa vymenovania do funkcie prokurátora na konkrétnu prokuratúru (§ 8), prípadne odo dňa jeho preloženia na inú prokuratúru (§ 10).

Základný plat vo vyššom platovom stupni patrí prokurátorovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahol určenú dĺžku započítateľnej praxe; ak týmto dňom je prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.

Funkčný príplatok patrí prokurátorovi odo dňa vymenovania do funkcie vedúceho prokurátora.

Funkčný príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa patrí prokurátorovi odo dňa výkonu funkcie na prokuratúre vyššieho stupňa.

Znížiť základný plat možno prokurátorovi len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o znížení základného platu prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. c)].

Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno bez náhrady platu, kráti sa mu funkčný plat o tento plat za dni, počas ktorých nevykonával svoju funkciu.

Náhradou platu vo výške funkčného platu sa rozumie funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu prokurátora v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá je rozhodujúca na priznanie náhrady funkčného platu.

Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Prokurátor má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.

Ak je plat splatný v čase čerpania dovolenky, na základe písomnej žiadosti prokurátora mu musí byť vyplatený pred nastúpením na dovolenku. To platí aj pri nástupe na povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu a pri zahraničnej služobnej ceste.

Pri zániku služobného pomeru vyplatí služobný úrad prokurátorovi splatný plat v posledný deň jeho služobného pomeru.

Plat vypláca služobný úrad

Na základe písomnej žiadosti prokurátora služobný úrad poukáže plat prokurátora na ním označený účet v banke v Slovenskej republike alebo mu ho zašle poštou na jeho náklady na ním uvedenú adresu. Prokurátor môže na prevzatie platu písomne splnomocniť aj inú osobu.

Ak prokurátor nepožiada o poukázanie platu na účet v banke v Slovenskej republike alebo o jeho zaslanie poštou na ním uvedenú adresu, ani na jeho prevzatie nesplnomocní inú osobu a v deň výplaty platu svoj plat neprevezme, ani neurčí niektorý iný deň na jeho výplatu, služobný úrad plat zašle prokurátorovi na jeho nebezpečenstvo a náklady poštou na poslednú adresu uvedenú v osobnom spise prokurátora najneskôr na tretí deň od jeho splatnosti.

Pri výplate platu je služobný úrad povinný vydať prokurátorovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na základe žiadosti prokurátora umožní mu nazretie do podkladov, na ktorých základe sa plat určil.

Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomnej dohody s prokurátorom o zrážkach z platu. Inak služobný úrad zrazí alebo môže zraziť z platu len

Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný zákon.⁴⁵)

Na výplatu platu prokurátora vojenskej prokuratúry a na vykonávanie zrážok z jeho platu sa vzťahuje osobitný zákon.⁴⁶)

Základný plat prokurátora na účely § 125 je základný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v čase, keď mu vznikol nárok na odchodné.

Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.

O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.

Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.

Právoplatné rozhodnutie o odchodnom a právoplatné rozhodnutie o úmrtnom je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.¹³)

Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného platu prokurátora.

Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné, v deň nasledujúci po smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď sa služobný úrad dozvedel o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.

Ustanovenia § 125 až 128 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry; výsluhové zabezpečenie prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.⁴⁸)

Výška príplatku k dôchodku prokurátora je 3,75 % zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov. Ak výkon funkcie netrval celý rok, prokurátorovi patrí príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.

Základom na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora je výška dôchodku priznaného prokurátorovi.

Výška príplatku k vdovskému dôchodku a k vdoveckému dôchodku je 60 % zo sumy, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor.

Výška príplatku k sirotskému dôchodku je 30 % zo sumy, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor.

Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku nesmie presiahnuť výšku príplatku k dôchodku prokurátora, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor. Ak úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotskému dôchodku presahuje výšku príplatku k dôchodku prokurátora, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor, príplatok k vdovskému dôchodku alebo príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotskému dôchodku sa pomerne skrátia.

Príplatok k dôchodku vypláca oprávneným osobám generálna prokuratúra mesačne vo výške určenej podľa odsekov 1 až 5.

Priznaný príplatok k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodkov. Zvýšený príplatok patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

Právo na príplatok k dôchodku prokurátora zaniká dňom smrti prokurátora. Ak právo na príplatok vzniklo pred smrťou prokurátora a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený, právo na vyplatenie splatných súm prechádza postupne priamo na manžela zomrelého prokurátora, jeho deti a rodičov, ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Podmienka spolužitia v domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomrelom prokurátorovi.

Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 1, nie je predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.

Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti,

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.

Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť služobnému úradu písomne; odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti služobnému úradu.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká

Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku dohody o hmotnej zodpovednosti.

Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný úrad, ak ich prevzatie písomne potvrdil.

Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom, prípadne sčasti, ak

Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za škodu len vtedy, ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú.

Prokurátor nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu.

Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať od prokurátora náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého prokurátora presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky.

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor a iný zamestnanec prokuratúry, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.

Prokurátor, ktorý zodpovedá za schodok (§ 151) alebo za stratu zverených predmetov (§ 154), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán (§ 184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak bola škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody takto znížená len súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej jednej tretine skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora, najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému funkčnému platu.

Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.

Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.

Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom prerokuje príslušný orgán (§ 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu prokurátor zodpovedá.

Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný úrad a prokurátor uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.

Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody, za ktorú prokurátor zodpovedá.

Disciplinárne opatrenia uvedené v § 189 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Popri sebe nemožno uložiť disciplinárne opatrenia uvedené v

Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v

Pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, na okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.

Nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu, alebo konanie uvedené v § 187 písm. b) môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj písomným napomenutím prokurátora. Prokurátor, ktorému bolo doručené napomenutie, môže podať disciplinárnej komisii do 15 dní od doručenia napomenutia návrh, aby rozhodla, že napomenutie je neplatné. Na konanie o určenie neplatnosti napomenutia sa primerane vzťahujú ustanovenia o disciplinárnom konaní.

Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.

Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov, ktorí musia byť prokurátormi. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov.

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.

Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.

Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.

Člen disciplinárnej komisie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Člen disciplinárnej komisie je vylúčený aj z prejednávania a rozhodovania veci v odvolacej disciplinárnej komisii a naopak.

Len čo sa člen disciplinárnej komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bez zbytočného odkladu generálnemu prokurátorovi. V konaní môže urobiť len tie úkony, ktoré neznesú odklad.

Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré je člen disciplinárnej komisie vylúčený. Tieto skutočnosti je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť generálnemu prokurátorovi.

O tom, či je člen disciplinárnej komisie vylúčený, rozhodne generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor rozhodne, že člen disciplinárnej komisie je vylúčený, určí namiesto vylúčeného člena disciplinárnej komisie v poradí prvého z počtu náhradníkov.

Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak

V disciplinárnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), sa pokračuje, ak prokurátor, proti ktorému sa viedlo disciplinárne konanie, vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia o zastavení disciplinárneho konania, že na prejednaní veci trvá; prokurátor musí byť o tom poučený.

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo obhajovať sa sám alebo zvoliť si obhajcu. Obhajcom prokurátora v disciplinárnom konaní môže byť len prokurátor alebo advokát. Na ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok alebo znalec.

Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu sa disciplinárne konanie začína len vtedy, ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom konaní.⁵⁹)

Disciplinárne konanie je začaté dňom doručenia

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať

Navrhovateľ môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení prokurátora alebo o konaní uvedenom v § 187 písm. b), najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).

Návrh na začatie disciplinárneho konania môže navrhovateľ vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu. V takom prípade nový návrh už nemožno podať.

Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak uplynul jeden rok

Disciplinárne konanie za priestupok

Súhlas s disciplinárnym konaním v prípadoch podľa odseku 2 môže poškodený, jeho zástupca alebo opatrovník výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu. Súhlas výslovne vzatý späť už nemožno znovu udeliť.

O začatí disciplinárneho konania upovedomí prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, predseda disciplinárnej komisie doručením oznámenia o začatí disciplinárneho konania a návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci. V oznámení o začatí disciplinárneho konania ho súčasne poučí o práve zvoliť si obhajcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.

Oznámenie o začatí disciplinárneho konania sa doručuje prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, do vlastných rúk.

O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárnej komisie tiež

Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárnej komisie alebo ním poverený člen disciplinárnej komisie vykoná potrebné úkony. Môže najmä zistiť stanovisko prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.

Disciplinárna komisia bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak

Ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa prokurátorovi kladú za vinu, nasvedčujú tomu, že spáchal trestný čin, oznámi to orgánu činnému v trestnom konaní; disciplinárne konanie môže v takom prípade prerušiť.

Disciplinárna komisia môže prerušiť disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti prokurátorovi vedie trestné konanie.

Prerušenie disciplinárneho konania môže trvať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní, disciplinárna komisia disciplinárne konanie zastaví.

Ak je disciplinárne konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.

Po vykonaní predbežných úkonov, alebo ak nie sú také úkony potrebné, predseda disciplinárnej komisie určí termín ústneho pojednávania a upovedomí o ňom

O nariadení ústneho pojednávania sa musia osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) upovedomiť najneskôr päť dní pred ústnym pojednávaním.

Ústne pojednávanie sa koná verejne za stálej prítomnosti všetkých členov disciplinárnej komisie, zapisovateľa a navrhovateľa.

Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. V neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, možno ústne pojednávanie vykonať len vtedy, ak prokurátor bol o termíne ústneho pojednávania riadne a včas upovedomený, ale

Ak si prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, zvolil obhajcu, tento má právo zastupovať prokurátora na ústnom pojednávaní.

Ústne pojednávanie vedie predseda disciplinárnej komisie.

Predseda disciplinárnej komisie otvorí ústne pojednávanie oznámením veci, ktorá sa bude prejednávať; potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.

Ak sa niektorá z predvolaných alebo upovedomených osôb nedostavila na ústne pojednávanie, disciplinárna komisia rozhodne, či ústne pojednávanie možno napriek tomu vykonať, alebo či ho treba odročiť.

Po vykonaní úkonov uvedených v odsekoch 2 a 3 vyzve predseda disciplinárnej komisie navrhovateľa, aby predniesol návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodnil ho. Ak disciplinárne konanie začalo na základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci, obsah rozhodnutia prečíta predseda disciplinárnej komisie, prípadne ním poverený člen disciplinárnej komisie.

Po prednesení návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo obsahu rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci sa predseda disciplinárnej komisie opýta poškodeného, prípadne jeho zástupcu alebo opatrovníka, či navrhuje, aby sa prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b) a v akom rozsahu. Ak sa poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, nedostaví na ústne pojednávanie a ak je jeho návrh už obsiahnutý v spise, predseda disciplinárnej komisie prečíta tento návrh zo spisu. Právo na náhradu škody musí poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník, uplatniť pred začatím dokazovania. Predseda disciplinárnej komisie poučí poškodeného o jeho práve, ak sa tak už nestalo v upovedomení o ústnom pojednávaní.

Ak sa v disciplinárnom konaní vykonali predbežné úkony, predseda disciplinárnej komisie alebo ním určený člen disciplinárnej komisie oboznámi disciplinárnu komisiu a účastníkov konania s jeho výsledkami.

Predseda disciplinárnej komisie vypočuje prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Prokurátor má právo odoprieť výpoveď. Osoba, ktorá bola predvolaná ako svedok alebo znalec, je povinná dostaviť sa na ústne pojednávanie a vypovedať pred disciplinárnou komisiou. Právo svedka odoprieť výpoveď upravuje osobitný zákon.⁶⁴)

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca a navrhovateľ majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rovnaké práva patria aj poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi.

Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť navrhovateľ, prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, jeho obhajca, poškodený, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník. Prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, vždy patrí posledné slovo.

Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem členov disciplinárnej komisie a zapisovateľa nikto iný prítomný. Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov.

Pri hlasovaní o tom, či prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je vinný, musí hlasovať každý člen disciplinárnej komisie. Pri hlasovaní o disciplinárnom opatrení sa však môže hlasovania zdržať ten člen disciplinárnej komisie, ktorý hlasoval za oslobodenie prokurátora; jeho hlas sa pripočíta k hlasu pre prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, najpriaznivejšiemu.

O ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárnej komisie a zapisovateľ, zápisnicu o porade podpisuje predseda disciplinárnej komisie, jej členovia a zapisovateľ.

Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona, prípadne aj povinnosť nahradiť škodu, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený. Disciplinárna komisia však môže poškodeného odkázať na uplatnenie nároku na náhradu škodu pred iným príslušným orgánom, a to aj vtedy, ak prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, nárok poškodeného na náhradu škody uzná čo i len sčasti.

Disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ak dospeje k záveru, že

Ak disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má prokurátor nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárna komisia rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak nárok na náhradu trov je sporný a treba vykonať ďalšie šetrenie, rozhodne o nároku prokurátora na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže na uplatnenie nároku na náhradu škody pred iným príslušným orgánom.

Predseda disciplinárnej komisie vyhlási rozhodnutie na ústnom pojednávaní vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak

Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí

Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) do vlastných rúk.

Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov.

Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať orgánom samosprávy prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú povinní poskytnúť im potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych orgánov žiada vyjadrenie alebo stanovisko.

Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je

Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov.

Rada prokurátorov a prokurátorské rady samostatne zabezpečujú týmto zákonom vymedzený okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých reprezentujú.

Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori generálnej prokuratúry.

Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori krajskej prokuratúry a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.

Zhromaždenia prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry tvoria prokurátori vyššej vojenskej prokuratúry a vojenských obvodných prokuratúr.

Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria zhromaždenie prokurátorov.

Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia tajným hlasovaním spomedzi seba.

Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je trojročné.

Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.

Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade písomne vzdať.

Členstvo v prokurátorskej rade zaniká

Prokurátorská rada sa vyjadruje k

Prokurátorská rada ďalej

Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád.

Predsedu rady prokurátorov volia členovia rady prokurátorov spomedzi seba tajným hlasovaním. Rada prokurátorov môže predsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať na návrh najmenej piatich členov rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu je tajné.

Predseda rady prokurátorov sa môže funkcie predsedu rady prokurátorov písomne vzdať.

Rada prokurátorov

Rada prokurátorov ďalej

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry vzniká vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

Právnické vzdelanie preukazuje uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry

Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,⁷) ktorý nie je starší ako tri mesiace.

Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v odseku 2 musí právny čakateľ prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Právnym čakateľom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je

Právny čakateľ vojenskej prokuratúry počas vyčlenenia na plnenie úloh prokuratúry je v služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry. Tým nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka podľa osobitného zákona.⁸)

Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v § 231 ods. 2 a podmienky uvedené v odseku 1 musí právny čakateľ vojenskej prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry.

Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na právneho čakateľa prokuratúry sa vzťahujú aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor.

Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry obsahuje

Právny čakateľ prokuratúry skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:

Zloženie sľubu právny čakateľ prokuratúry potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

Oprávnenie vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry vzniká dňom zloženia sľubu.

Ak právny čakateľ prokuratúry odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.

Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor najmenej 14 dní pred jeho začatím s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie a štyroch členov. Predsedom výberovej komisie a členom tejto komisie môže byť len prokurátor. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov. Predsedu komisie volia členovia komisie spomedzi seba.

Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v § 231, a ak ide o právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, aj podmienky uvedené v § 232, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej 14 dní pred jeho začatím. Uchádzača, ktorý podmienky nespĺňa, generálny prokurátor o tejto skutočnosti vyrozumie.

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie úspešných uchádzačov, ktoré predloží generálnemu prokurátorovi na rozhodnutie. Výsledok výberového konania oznámi generálny prokurátor uchádzačom do desiatich dní od skončenia výberového konania.

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vymenovaním právneho čakateľa prokuratúry do funkcie prokurátora.

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká aj

Právneho čakateľa prokuratúry môže z funkcie odvolať iba generálny prokurátor.

Generálny prokurátor odvolá právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, ak

Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolať, ak nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo podľa orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú právnu čakateľku prokuratúry.

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká odvolaním dňom, keď bolo právnemu čakateľovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie; rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť právnemu čakateľovi prokuratúry do vlastných rúk.

Odvolaním právneho čakateľa vojenskej prokuratúry z funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.¹²)

Právny čakateľ prokuratúry sa môže svojej funkcie písomne vzdať aj bez uvedenia dôvodov.

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.

Vzdaním sa funkcie právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.¹²)

Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o zbavení výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry v neskoršom konaní sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Ak služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zanikol odvolaním z funkcie, právny čakateľ prokuratúry sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona¹³) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi a právnemu čakateľovi prokuratúry sa doplatí plat, ak

Služobný úrad vydá právnemu čakateľovi prokuratúry v deň zániku služobného pomeru potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry, jeho trvaní, záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne o iných skutočnostiach, ak o to právny čakateľ prokuratúry požiada.