Predpis bol zrušený predpisom 408/2003 Z. z.
474/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 14.10.2003
474
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 15. decembra 2000
o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok, o spôsobe a podmienkach zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a o požiadavkách na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 17 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z. ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje
a)
zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok,
b)
spôsob a podmienky zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania,
c)
požiadavky na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií látok znečisťujúcich ovzdušie a dobu ich zabezpečenia.
§2 Zisťovanie množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky
(1)
Celkové množstvo emisií znečisťujúcej látky vyskytujúcej sa v odpadových plynoch vypustené zo zdroja znečisťovania do ovzdušia (ďalej len „množstvo znečisťujúcej látky“) sa zisťuje, ak
a)
je znečisťujúca látka uvedená v zozname znečisťujúcich látok1) a sú pre ňu určené emisné limity,
b)
podlieha poplatkovej povinnosti1) alebo
c)
sú pre znečisťujúcu látku určené podmienky ochrany ovzdušia.2)
(2)
Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje
a)
kontinuálnym monitorovaním s použitím technických prostriedkov na monitorovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie3) (ďalej len „emisný monitorovací systém“),
b)
výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým oprávneným meraním,
c)
kvalifikovaným rozborom,
d)
kombináciou spôsobov podľa písmen a) až c).
(3)
Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje ako súčet množstiev tejto látky, ktoré sú vypustené do ovzdušia počas výrobno-prevádzkových režimov a ostatných nevýrobných stavov, pri ktorých bola technológia skutočne prevádzkovaná alebo ktoré za obdobie zisťovania množstva znečisťujúcej látky skutočne nastali, napr. počas
a)
b)
vybraných prevádzkových stavov5) a ďalších nevyhnutných stavov, počas ktorých sa technicko-prevádzkové parametre zosúlaďujú s dokumentáciou alebo sa vykonávajú iné činnosti súvisiace s prevádzkou, obnovou alebo s opravami technicko-prevádzkových zariadení,
c)
nebezpečných stavov zdroja znečisťovania ohrozujúcich kvalitu ovzdušia,6) počas ktorých technicko-prevádzkové parametre technológie nie sú v súlade s dokumentáciou a ktoré možno spôsobom ustanoveným v dokumentácii bezodkladne zosúladiť bez nevyhnutnosti mimoriadnych technicko-prevádzkových alebo technicko-organizačných opatrení,
d)
havarijných stavov zdroja znečisťovania (havárií),7) ktoré nastali, ak sa bezodkladne neodstránili nebezpečné stavy podľa písmena c),
e)
vážnych a bezprostredných ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia8) vymedzených v súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia,9) ktoré nastali porušením právnych predpisov v prípade stavu podľa písmena d) a v dôsledku iných mimoriadnych udalostí nezavinených prevádzkovateľom zdroja znečisťovania, ktoré vyžadujú, aby verejnosť bola informovaná o možnosti ohrozenia.8)
§3 Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním
(1)
Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kontinuálnym monitorovaním, ak sa ním zisťujú údaje o dodržaní určených emisných limitov (ďalej len „emisné hodnoty“).
(2)
Počas prevádzky emisného monitorovacieho systému v súlade s dokumentáciou sa iné spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky z príslušného miesta vypúšťania neuplatňujú.
§4 Individuálne emisné faktory
(1)
Individuálne emisné faktory sa zisťujú jednorazovým oprávneným meraním, ak sa ním zisťujú emisné hodnoty, a v prípadoch podľa odseku 8.
(2)
Individuálne emisné faktory sa postupom podľa odseku 1 nezisťujú, ak ide o
a)
kotol alebo plynovú turbínu na spaľovanie palív (ďalej len „aparát“), ktorého menovitý tepelný príkon je menší ako 50 MW,
b)
spaľovňu odpadov, ktorej menovitá kapacita je 1 t spaľovaného odpadu za hodinu a menej; pre zariadenie na spoluspaľovanie odpadov platí táto podmienka vtedy, ak súčasne platí podmienka podľa písmena c),
c)
aparát, technologický celok, časť alebo zariadenie zdroja znečisťovania ovzdušia (ďalej len „časť zdroja znečisťovania“), ktorú nemožno podľa platnej dokumentácie prevádzkovať viac ako 2 400 hodín za rok,
d)
iný zdroj znečisťovania okrem zdroja znečisťovania obsahujúceho zariadenie na spaľovanie palív, spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov (ďalej len „technologický zdroj znečisťovania“), ak je v meracom mieste hmotnostný tok znečisťujúcej látky nižší ako päťnásobok limitného hmotnostného toku; pre organické znečisťujúce látky, ktoré sú v odpadových plynoch vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík, je limitný hmotnostný tok 1 kg za hodinu, pre oxid uhoľnatý 5 kg za hodinu a pre ostatné znečisťujúce látky sa rovná hmotnostnému toku pre nové zdroje znečisťovania.10)
(3)
Individuálne emisné faktory sa vyjadrujú ako hmotnosť emisií znečisťujúcej látky pripadajúcej na
a)
jednotku spotrebovanej suroviny,
b)
jednotku spáleného paliva,
c)
jednotku produkcie alebo množstva výrobku,
d)
jednotku času ustálenej prevádzky,
e)
várku (šaržu),
f)
iný parameter podľa vlastnosti konkrétnej technológie, na ktorý sa vzťahuje hmotnosť vypustenej znečisťujúcej látky,
(ďalej len „vzťahová veličina“).
(4)
Individuálny emisný faktor sa pre znečisťujúcu látku zisťuje ako podiel hmotnosti emisií znečisťujúcej látky vypustenej do ovzdušia a časovo zodpovedajúcej sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny.
(5)
Ak hodnota emisného faktora zistená pri podmienkach jednorazového oprávneného merania emisných hodnôt nie je z hľadiska výpočtu ročného množstva znečisťujúcej látky reprezentatívna, uplatní sa na výpočet množstva znečisťujúcej látky kvalifikovaným rozborom podľa § 5 ods. 2 písm. e) alebo prevádzkovateľ zdroja znečisťovania môže podľa odseku 8 zistiť reprezentatívny individuálny emisný faktor.
(6)
V prípade pochybnosti o pomere medzi hodnotou emisného faktora znečisťujúcej látky pri podmienkach merania emisných hodnôt a pri reprezentatívnom výrobno-prevádzkovom režime ustálenej prevádzky sa pomerový koeficient podľa § 5 ods. 2 písm. e) zistí overovacím jednorazovým oprávneným meraním; pomerový koeficient je platný do zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti.
(7)
Individuálny emisný faktor je na účel výpočtu množstva znečisťujúcej látky platný v roku, v ktorom bol zistený, a v nasledujúcich rokoch až do určeného roku vykonania opakovaného jednorazového oprávneného merania emisnej hodnoty, ak nedošlo k zmene technológie daného zdroja znečisťovania alebo jeho časti.
(8)
Množstvo znečisťujúcej látky s použitím individuálneho emisného faktora zisteného jednorazovým oprávneným meraním môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania zisťovať aj vtedy, keď to nie je ustanovené; podmienkou použitia individuálneho emisného faktora je jeho reprezentatívnosť pre daný výrobno-prevádzkový režim. Individuálny emisný faktor je platný do zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti, najviac však šesť rokov.
§5 Zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kvalifikovaným rozborom
(1)
Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom,
a)
ak vypustené množstvo znečisťujúcej látky možno vypočítať podľa jednoznačnej emisnej závislosti alebo vypočítané množstvo vypustenej znečisťujúcej látky je najvyššie možné,
b)
ak sa nezisťuje kontinuálnym monitorovaním alebo ak prevádzka emisného monitorovacieho systému nie je v súlade s platnou dokumentáciou,
c)
ak sa nezisťuje výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým oprávneným meraním,
d)
pri iných stavoch, ako je ustálená prevádzka, ktoré za obdobie zisťovania množstva znečisťujúcej látky skutočne nastali,
e)
ak sa porušením povinností11) množstvo znečisťujúcej látky nezistí kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým oprávneným meraním,
f)
v prechodnom období do zistenia množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým oprávneným meraním.
(2)
Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje postupmi kvalifikovaného rozboru v tomto poradí:
a)
výpočet s použitím jednoznačnej emisnej závislosti,
b)
výpočet z údajov jestvujúceho emisného monitorovacieho systému do času preukázania jeho zhody s touto vyhláškou,
c)
výpočet s použitím individuálneho emisného faktora pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania zisteného inou ako oprávnenou osobou do času jeho zistenia oprávnenou osobou,
d)
výpočet s použitím posledného individuálneho emisného faktora zisteného oprávnenou osobou, ak sa porušením povinností platný individuálny emisný faktor nezistí opakovaným jednorazovým oprávneným meraním v určenej lehote, pokiaľ nedošlo k zmene technológie daného zdroja znečisťovania alebo jeho časti,
e)
výpočet podľa individuálnych emisných faktorov a pomerových koeficientov zistených jednorazovým oprávneným meraním alebo technickým rozborom pre rôzne prevádzkové stavy konkrétnej technológie,
f)
hmotnostno-bilančný výpočet podľa funkčnej emisnej závislosti a iných meraných a prevádzkovo evidovaných technicko-prevádzkových parametrov konkrétnej technológie ako emisnej hodnoty,
g)
výpočet s použitím všeobecných emisných závislostí, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku,
h)
výpočet s použitím všeobecných emisných faktorov, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku; uvedený postup sa uplatňuje vrátane nábehov, zmeny výkonu a odstavení podľa zverejnených podmienok,
i)
metódy porovnávania a analýzy podobnosti funkčnej emisnej závislosti obdobných technológií zdrojov znečisťovania a procesov,
j)
výpočet podľa iných publikovaných emisných závislostí a faktorov ako podľa písmen g) a h),
k)
interpolácia meraných hodnôt počas prerušení merania alebo použitie náhradných hodnôt, ak je meraná hodnota mimo meracieho rozsahu emisného monitorovacieho systému alebo merané hodnoty signálov sú neplatné,
l)
iný vhodný postup, ktorý vyplýva z vlastností technológie konkrétneho zdroja znečisťovania alebo jeho časti.
(3)
Jednoznačná emisná závislosť podľa odseku 1 písm. a) je, ak
a)
sa v technológii nepoužívajú odlučovacie zariadenia alebo sa znečisťujúca látka v konkrétnom odlučovacom zariadení neodlučuje (emisný stupeň je vyšší ako 90 %),
b)
ju možno vyjadriť funkčným vzťahom medzi množstvom vypustenej znečisťujúcej látky a vybranými technicko-prevádzkovými parametrami,
c)
funkčný vzťah podľa písmena b) nezávisí od režimu prevádzkovania,
d)
hodnoty vybraných technicko-prevádzkových parametrov podľa písmena b) sa zisťujú spôsobom podľa platnej dokumentácie.
§6 Zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov
(1)
Údaje o dodržaní určených emisných limitov sa zisťujú ako emisné hodnoty12) pre
a)
znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené emisné limity,13)
b)
tmavosť dymu.14)
(2)
Emisné hodnoty sa zisťujú
a)
technickým výpočtom,
b)
jednorazovým oprávneným meraním,
c)
kontinuálnym monitorovaním,
d)
kombináciou spôsobov podľa písmen a) až c).
(3)
Emisné hodnoty sa nezisťujú pre znečisťujúce látky, pri ktorých je zrejmé alebo preukázané, že sa v technologickom plyne nemôžu vyskytovať na úrovni vyššej ako 10 % z hodnoty príslušného emisného limitu, a v prípadoch ustanovených v § 13 ods. 13.
(4)
Ak vznikne pochybnosť, možnosť výskytu znečisťujúcej látky sa preukazuje
a)
overovacím jednorazovým oprávneným meraním alebo
b)
technickým výpočtom doloženým súhlasným stanoviskom Slovenskej inšpekcie životného prostredia15) (ďalej len „inšpekcia“).
(5)
Kontinuálne monitorovania a jednorazové oprávnené merania sa vykonávajú metódami a podľa metodík, ktoré:
a)
sa vzťahujú na určený limit znečisťovania,
b)
poskytujú reprezentatívne výsledky meraní,
c)
sú uvedené v zozname metód a metodík oprávnených meraní16)
a sú vydané ako
1.
slovenské technické normy,17) ktorými sa preberajú európske normy, alebo
2.
slovenské technické normy, ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo ako slovenské technické normy, ak v porovnaní s európskymi normami poskytujú údaje rovnocennej vedeckej kvality, alebo
3.
iné technické špecifikácie,18) ak slovenské technické normy podľa bodov 1 a 2 nie sú vydané.
(6)
Miestom zisťovania emisných hodnôt je také miesto zdroja znečisťovania alebo jeho časti, v ktorom platí emisný limit19) a v ktorom možno v súlade s odsekom 5 zistiť správnu hodnotu meranej veličiny (ďalej len „meracie miesto“).
(7)
Na preukázanie dodržania určených emisných limitov sa k žiadosti o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia,20) k oznámeniu alebo k informácii21) priložia tieto doklady:
a)
správa z úplnej funkčnej skúšky monitorovacieho systému; v ďalších rokoch protokol z celoročného vyhodnotenia kontinuálneho monitorovania, protokoly, v ktorých je vyhodnotené nedodržanie emisného limitu, a údaje uschované na informačnom nosiči,
b)
správa z jednorazového oprávneného merania,
c)
úplný opis technického výpočtu a podklady o splnení podmienok jednoznačnej emisnej závislosti alebo výpočtu najvyššej možnej emisnej hodnoty a súhlasné stanovisko inšpekcie; podklady a súhlasné stanovisko inšpekcie sa prikladajú k prvému preukázaniu dodržania určených emisných limitov a k preukázaniu dodržania určených emisných limitov po zmene zdroja znečisťovania alebo po zmene jeho časti, ktoré sú predmetom súhlasu,
d)
stručné zhodnotenie stavu technológie v rokoch, v ktorých sa nevykonáva opakované jednorazové oprávnené meranie, osobitne s poukazom na skutočnosti, ktoré môžu viesť k zmene emisných hodnôt zistených v poslednom oprávnenom meraní,
e)
úplný výpočet vypustených množstiev znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania pri všetkých stavoch ustálenej prevádzky, sumárne hodnoty vzťahovej veličiny pre jednotlivé prevádzkové stavy ustálenej prevádzky, ročnú sumárnu hodnotu vzťahovej veličiny a ďalšie potrebné podklady v závislosti od spôsobu zisťovania množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky v prípadoch, ak je emisná hodnota vyjadrená ako emisný faktor,
f)
ďalšie údaje podľa dokumentácie alebo určené ako podmienky orgánom ochrany ovzdušia.
§7 Technický výpočet emisnej hodnoty
(1)
Emisná hodnota sa môže podľa súhlasu22) zistiť technickým výpočtom, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že vlastnosti technológie umožňujú výpočet
a)
správnej hodnoty emisnej veličiny,
b)
najvyššej možnej hodnoty emisnej veličiny,
c)
správnej alebo najvyššej možnej hodnoty emisnej veličiny z výsledkov oprávneného merania vhodnej veličiny, ak technické podmienky zdroja znečisťovania alebo jeho časti neumožňujú zistenie správnej emisnej hodnoty jej priamym meraním.
(2)
Technický výpočet správnej hodnoty emisnej veličiny podľa odseku 1 písm. a) je
a)
technicko-inžiniersky výpočet hodnoty, ktorou je vyjadrený emisný limit podľa jednoznačnej emisnej závislosti, a výpočet jej presnosti,
b)
hmotnostno-bilančný výpočet emisnej hodnoty vyjadrenej ako emisný faktor z hodnôt vstupov a výstupov znečisťujúcej látky a hodnôt vzťahovej veličiny zisťovaných a prevádzkovo evidovaných podľa platnej dokumentácie.
(3)
Technický výpočet najvyššej možnej emisnej hodnoty podľa odseku 1 písm. b) je technicko-inžiniersky výpočet emisnej hodnoty z najvyššie možného množstva znečisťujúcej látky, ktoré môže podľa súčasného stavu poznania prírodných a iných technických zákonitostí v príslušnej technológii alebo procese vzniknúť alebo sa uvoľniť; s vplyvmi odlučovania alebo iného znižovania množstva znečisťujúcej látky sa neuvažuje.
(4)
V prípade pochybnosti sa platnosť technického výpočtu emisnej hodnoty zistí overovacím jednorazovým oprávneným meraním, ak to umožňuje súčasný stav techniky merania.
§8 Jednorazové oprávnené meranie emisnej hodnoty
(1)
Emisná hodnota sa zisťuje jednorazovým oprávneným meraním, ak
a)
sa nezisťuje technickým výpočtom,
b)
sa nezisťuje kontinuálnym monitorovaním,
c)
to umožňuje súčasný stav techniky jednorazového oprávneného merania.
(2)
Jednorazové oprávnené meranie sa vykonáva pri takom výrobno-prevádzkovom režime, pri ktorom
a)
je určený emisný limit,23)
b)
sa zistí, či meraný zdroj znečisťovania alebo jeho časť sú technicky spôsobilé dodržiavať určený emisný limit pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky podľa platnej dokumentácie.
(3)
Ak výrobno-prevádzkové režimy podľa odseku 2 sú pre jednotlivé znečisťujúce látky rôzne alebo nie sú podľa platnej dokumentácie jednoznačne vymedzené, jednorazové oprávnené meranie sa vykonáva pri obvyklých hodnotách technicko-prevádzkových parametrov takého režimu ustálenej prevádzky, pri ktorom sú predpokladané emisné hodnoty najvyššie; ak emisné hodnoty pre jednotlivé znečisťujúce látky závisia od kapacity, oprávnené meranie sa vykonáva pri najmenej 0,9-násobku menovitej kapacity meranej časti zdroja znečisťovania. Tieto podmienky sa na kontrolné meranie inšpekcie nevzťahujú; dodržiavanie emisných limitov pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky a všetkých hodnotách technicko-prevádzkových parametrov, ktoré sú v dokumentácii dovolené, tým nie je dotknuté.
(4)
Jednorazové oprávnené merania emisných hodnôt vykonávajú oprávnené osoby24) podľa
a)
ustanovení odsekov 2 a 3 a podmienok výkonu oprávnených meraní,24)
b)
metód a metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky oprávneného merania s prihliadnutím na účelnosť nákladov, ak to súčasný stav techniky a požiadavky na presnosť merania emisných hodnôt umožňujú,
c)
platnej dokumentácie a vlastnosti meranej technológie,
d)
osobitných podmienok orgánu ochrany ovzdušia, ak budú určené podľa odsekov 5 až 9.
(5)
Osobitné podmienky alebo osobitné lehoty vykonania jednorazového oprávneného merania, alebo osobitné podmienky preukázania dodržania emisného limitu sú podľa súhlasu22) možné, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že
a)
nemožno dodržať podmienky jednorazového oprávneného merania podľa odsekov 2 a 3 ani pri vyčerpaní dostupných technických a technicko-organizačných možností na ich zabezpečenie,
b)
nemožno zistiť emisné hodnoty pri súčasnej prevádzke všetkých častí zdroja znečisťovania, na ktoré je určený spoločný emisný limit,
c)
nemožno vzhľadom na vlastnosti technológie alebo na podmienky oprávneného merania zistiť správne emisné hodnoty počas uvádzania zdroja znečisťovania alebo jeho časti do prevádzky,
d)
nemožno vykonať oprávnené meranie alebo dodržať presnosť emisnej hodnoty podľa metódy a metodiky zodpovedajúcej súčasnému stavu techniky jednorazového oprávneného merania danej znečisťujúcej látky,
e)
možno dodržanie emisných limitov bez pochybností preukázať technicko-ekonomicky výhodnejším spôsobom zistenia emisnej hodnoty, pričom navrhnutý spôsob a podmienky zistenia emisnej hodnoty alebo menšia presnosť výsledku oprávneného merania v žiadnom prípade neovplyvnia správnosť posúdenia dodržania emisného limitu,
f)
časť zdroja znečisťovania nie je v roku určeného vykonania oprávneného jednorazového merania prevádzkovaná viac ako 360 hodín.
(6)
Ak sa zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sú odpadové plyny odvádzané samostatnými potrubiami, emisné hodnoty sa môžu zistiť pri zníženom počte jednotlivých oprávnených meraní alebo pri zníženom čase trvania jednotlivých oprávnených meraní, alebo pre vybraný počet častí; pri voľbe počtu a času trvania jednotlivých oprávnených meraní a počtu meraných častí sa prihliada na to, aby každá časť bola premeraná pri prvom alebo pri opakovanom jednorazovom oprávnenom meraní. Dodržiavanie určených emisných limitov pri všetkých častiach zdroja znečisťovania tým nie je dotknuté.
(7)
Ak sa zdroj znečisťovania skladá z viacerých častí, z ktorých sú odpadové plyny odvádzané spoločným potrubím, emisné hodnoty sa v závislosti od konkrétnych podmienok môžu zistiť
a)
pri súčasnej prevádzke jednotlivých častí, pre ktoré sú určené rôzne emisné limity; podmienky dodržania emisných limitov sa vyhodnotia ako vážený priemer určených emisných limitov; ak konkrétne podmienky výpočet váženého priemeru neumožňujú, môže sa po zohľadnení riedenia25) vyhodnotiť dodržanie najnižšej hodnoty určeného emisného limitu,
b)
samostatne pre jednotlivé časti, pre ktoré je určený spoločný emisný limit; podmienky dodržania spoločného emisného limitu sa vyhodnotia jednotlivo,
c)
kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).
(8)
Ak sú odpadové plyny z jednej časti zdroja znečisťovania odvádzané viacerými potrubiami, počet a čas trvania jednotlivých oprávnených meraní sa môže podľa odseku 6 primerane znížiť alebo sa emisné hodnoty môžu zistiť a podmienky dodržania emisných limitov vyhodnotiť spôsobmi podľa odseku 7.
(9)
Dodržanie určeného emisného limitu sa môže zistiť ako spoločná emisná hodnota pre znečisťujúce látky, ktoré možno podľa súčasného stavu techniky oprávneného merania analyticky stanoviť technicko-ekonomicky výhodnejším spôsobom spoločne, ako napr. plynné organické znečisťujúce látky vyjadrené ako celkový organický uhlík, organické látky obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako sulfán; emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky sa vyhodnotia ako dodržané, ak je dodržaný najnižší emisný limit po prepočítaní spoločnej emisnej hodnoty na znečisťujúcu látku s najvyšším prepočtovým stechiometrickým koeficientom.
(10)
Emisné hodnoty sa zisťujú prvým jednorazovým oprávneným meraním alebo technickým výpočtom
a)
pri uvádzaní zdrojov znečisťovania alebo ich častí do prevádzky,
b)
pri uvádzaní zdrojov znečisťovania alebo ich častí, pre ktoré sa preukazuje dodržanie určených emisných limitov, do prevádzky po ich zmene,26)
c)
v prípadoch podľa odseku 5 písm. c) počas skúšobnej prevádzky po zvládnutí (zábehu) danej technológie, najneskôr však do jedného roka od určenia osobitnej podmienky preukázania dodržania emisných limitov.
(11)
(12)
Emisné hodnoty sa opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak to nie je v odôvodnených prípadoch podľa odseku 17 určené inak, nezisťujú v meracích miestach zdrojov znečisťovania alebo ich častí, z ktorých sa znečisťujúca látka môže podľa platnej dokumentácie odvádzať do ovzdušia 360 hodín a menej za rok.
(13)
Pri technologických zdrojoch znečisťovania sa emisné hodnoty znečisťujúcej látky zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami v jednotlivých meracích miestach, ak podľa odsekov 16 a 17 nie je určené inak, najmenej raz za
a)
tri kalendárne roky, ak sa hmotnostný tok znečisťujúcej látky v meracom mieste rovná 0,5-násobku limitného hmotnostného toku alebo je vyšší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného toku,
b)
šesť kalendárnych rokov, ak je hmotnostný tok znečisťujúcej látky v meracom mieste nižší ako 0,5-násobok limitného hmotnostného toku.
(14)
Hmotnostný tok znečisťujúcej látky sa posudzuje podľa najvyššej hodnoty z hodnôt uvedených v dokumentácii alebo zistených jednorazovým oprávneným meraním podľa odsekov 2 a 3; najvyššia hodnota sa uplatňuje až do zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti. Ak sa dodržanie emisného limitu pre skupinu znečisťujúcich látok preukazuje ako spoločná emisná hodnota, hmotnostný tok sa posudzuje po prepočte na znečisťujúcu látku s najvyšším prepočtovým stechiometrickým koeficientom.
(15)
Emisné hodnoty znečisťujúcej látky sa v meracích miestach podľa odseku 12 zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami najmenej raz za lehotu podľa odseku 13 a § 13 a 14, ak bola znečisťujúca látka v predchádzajúcich rokoch pred posledným rokom určenej lehoty odvádzaná do ovzdušia priemerne viac ako 360 hodín za rok; ak zdroj znečisťovania alebo jeho príslušná časť nie je v roku, v ktorom má byť vykonané opakované jednorazové oprávnené meranie, prevádzkovaná, oprávnené meranie sa vykoná v prvom roku skutočnej prevádzky.
(16)
Lehotu opakovaných jednorazových oprávnených meraní podľa odseku 13 písm. a) možno podľa súhlasu22) predĺžiť najviac na raz za šesť rokov, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie a prvým jednorazovým oprávneným meraním preukáže, že najvyššie emisné hodnoty znečisťujúcej látky neprekračujú 50 % z hodnoty určeného emisného limitu a sú predpoklady jeho trvalého dodržania najmä vzhľadom na
a)
vlastnosti daného technologického procesu, zariadenia alebo aparátu,
b)
látkové zloženie a fyzikálno-chemické vlastnosti palív a surovín,
c)
technológiu a zariadenia na znižovanie emisií v na to určenom technologickom zariadení alebo ich riešenie vlastným výrobno-technologickým procesom,
d)
vlastnosti a systém riadenia technologického procesu a procesu na znižovanie emisií a systém vedenia prevádzkovej evidencie,
e)
kontinuálne monitorovanie, spracovanie, zaznamenávanie, vyhodnocovanie dodržiavania a úschovu výsledkov meraní vybraných technicko-prevádzkových parametrov,
f)
systém udržiavania a obnovy výrobno-technologických zariadení a zariadení na znižovanie emisií,
g)
systém environmentálneho manažérstva.
(17)
Pri meracích miestach podľa odseku 12 možno určiť lehoty opakovaných jednorazových oprávnených meraní, možno skrátiť lehoty opakovaných jednoraz, akových oprávnených meraní určených v odseku 13 a § 13 ods. 11, najviac však na raz za kalendárny rok, možno zmeniť predĺženú lehotu určenú podľa odseku 16 a § 14 ods. 7 alebo zrušiť vydaný súhlas,22) alebo možno určiť vykonanie mimoriadneho jednorazového oprávneného merania
a)
sa to navrhuje v záverečnej správe o posúdení vplyvu stavby na životné prostredie alebo odôvodňuje vzhľadom na umiestnenie zdroja znečisťovania, alebo na návrh inšpekcie,
b)
sa predpoklady trvalého dodržiavania emisného limitu podľa odseku 16, § 9 ods. 3 písm. b) a § 14 ods. 7 nedodržia alebo sú o ich splnení odôvodnené pochybnosti,
c)
sú odôvodnené pochybnosti o dodržaní emisných limitov, zistí sa neplatnosť technického výpočtu emisnej hodnoty alebo sa zistia nové skutočnosti o možnosti výskytu ďalších znečisťujúcich látok, alebo sú opakované sťažnosti na znečisťovanie životného prostredia zo zdroja znečisťovania.
§9 Kontinuálne monitorovanie emisií
(1)
Emisná hodnota a množstvo znečisťujúcej látky sa zisťujú kontinuálnym monitorovaním, ak je to pre technologické zdroje znečisťovania ustanovené v odseku 2 a pre vybrané zdroje znečisťovania a vybrané znečisťujúce látky ustanovené v § 13 a 14 a súčasne
a)
možno podľa dokumentácie prevádzkovať zdroj znečisťovania alebo jeho časť 1 000 hodín a viac v kalendárnom roku,
b)
to umožňuje pre konkrétnu znečisťujúcu látku a konkrétny odpadový plyn súčasný stav techniky kontinuálneho monitorovania emisií,
c)
nie je vydaný súhlas na nahradenie kontinuálneho monitorovania jednorazovým oprávneným meraním,
d)
nie je vydaný súhlas na zisťovanie emisnej hodnoty technickým výpočtom.
(2)
Emisná hodnota a množstvo znečisťujúcej látky sa kontinuálnym monitorovaním podľa odseku 1 zisťujú v meracom mieste technologického zdroja znečisťovania alebo jeho časti, v ktorom je hmotnostný tok znečisťujúcej látky vyšší ako desaťnásobok limitného hmotnostného toku, ak sú emisie znečisťujúcej látky z danej časti zdroja znečisťovania znižované v technologickom zariadení na to určenom alebo môžu byť ovplyvňované riadením výrobno-technologického procesu.
(3)
Kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty a množstva znečisťujúcej látky sa môže podľa súhlasu22) nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že
a)
zisťovanie správnych emisných hodnôt neumožňuje súčasný stav techniky kontinuálneho monitorovania a priame kontinuálne monitorovanie nemožno nahradiť nepriamym kontinuálnym monitorovaním,
b)
emisné hodnoty znečisťujúcej látky podľa odseku 4 sú nižšie ako hodnoty určených emisných limitov a sú splnené predpoklady trvalého dodržania emisného limitu podľa § 8 ods. 16 písm. a) až g).
(4)
Pri zariadeniach na spaľovanie palív a pri spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov sa v prípade podľa odseku 3 písm. b) môže kontinuálne monitorovanie nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami len pre vybrané znečisťujúce látky podľa § 13 ods. 4 a § 14 ods. 3 a pri technologických zdrojoch znečisťovania len pri znečisťujúcich látkach, pre ktoré nie sú určené emisné limity pre vybrané technológie.14)
(5)
Pri nahradení kontinuálneho monitorovania jednorazovým oprávneným meraním sa možnosť predĺženia lehôt opakovaných jednorazových oprávnených meraní podľa § 8 ods. 16 neuplatňuje.
(6)
S emisnými hodnotami sa súčasne kontinuálne priamo alebo nepriamo monitorujú hodnoty objemového prietoku, objemovej koncentrácie kyslíka, tlaku, teploty a vlhkosti, ak je to na účel vyjadrenia emisnej hodnoty alebo zistenia vypusteného množstva znečisťujúcej látky potrebné; kontinuálne monitorovanie vlhkosti nie je potrebné, ak sa odoberaná vzorka plynu pred meraním suší alebo je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky kontinuálneho monitorovania vyjadrená na suchý stav.
(7)
Priame kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty a množstva znečisťujúcej látky pri technologických zdrojoch znečisťovania, objemového prietoku alebo vlhkosti pri všetkých zdrojoch znečisťovania sa podľa súhlasu22) môže nahradiť nepriamym kontinuálnym monitorovaním, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že je jednoznačná závislosť hodnôt kontinuálne monitorovanej veličiny od hodnôt iných kontinuálne monitorovaných vybraných technicko-prevádzkových parametrov a je dodržaná presnosť merania podľa metódy a metodiky merania kontinuálne monitorovanej veličiny zodpovedajúcej súčasnému stavu techniky.
(8)
Čas prevádzkovania, hmotnostný tok a znižovanie emisií podľa odsekov 1 a 2 sa pri vydávaní súhlasu20) posudzujú podľa projektovej dokumentácie; hmotnostný tok sa posudzuje pri menovitej kapacite. Po nainštalovaní emisného monitorovacieho systému sa podmienky určené na čas prevádzkovania a hmotnostný tok podľa odsekov 1 a 2 ďalej neuplatňujú a monitorovací systém sa prevádzkuje aj pri kratšom čase prevádzky a menšom hmotnostnom toku.
(9)
Ak sú splnené podmienky na zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním podľa odsekov 1 a 2 a ak podľa odsekov 3 a 11 nie je ustanovené inak, emisný monitorovací systém sa nainštaluje a kontinuálne monitorovanie sa vykonáva od uvedenia zdroja znečisťovania alebo jeho časti do prevádzky alebo od ich uvedenia do prevádzky po zmene.
(10)
Emisný monitorovací systém sa pri zdroji alebo jeho časti uvedenej do prevádzky nainštaluje v lehote určenej orgánom ochrany ovzdušia, najneskôr však do troch rokov od roku zistenia splnenia podmienok inštalovania kontinuálneho monitorovania podľa odsekov 1 a 2; podmienka podľa odseku 1 písm. a) je splnená, ak čas prevádzkovania zdroja znečisťovania alebo jeho časti prekročí 1 000 hodín za rok v dvoch z troch po sebe nasledujúcich rokov. Podmienky podľa odsekov 1 a 2 sa po nainštalovaní monitorovacieho systému ďalej neuplatňujú.
(11)
Splnenie podmienok nepriameho monitorovania podľa odseku 7 sa preukazuje prvou úplnou funkčnou skúškou a podmienok nahradenia kontinuálneho monitorovania podľa odseku 3 písm. b) prvým jednorazovým oprávneným meraním pri uvádzaní zdroja znečisťovania alebo emisného monitorovacieho systému do prevádzky, alebo ich uvádzania do prevádzky po zmene. V prípadoch osobitnej náročnosti podľa súhlasu22) najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania alebo jeho časti, alebo emisného monitorovacieho systému do prevádzky, alebo od ich uvedenia do prevádzky po zmene.
(12)
Zisťovať emisné hodnoty a množstvo znečisťujúcej látky emisným kontinuálnym monitorovaním môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania, aj keď to nie je v odsekoch 1 a 2 ustanovené; podmienkou použitia výsledkov takého emisného monitorovania na účely konaní vo veciach ochrany ovzdušia je preukázanie splnenia požiadaviek podľa § 11 a 12 a vydanie súhlasu.
§10 Kontinuálne monitorovanie imisií
(1)
Kontinuálne monitorovanie hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený imisný limit27) (ďalej len „imisná hodnota“), a súvisiacich meteorologických údajov inštalujú a prevádzkujú prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú uvedené v zozname vydanom osobitným predpisom,28) ak je podmienka kontinuálneho monitorovania určená v súhlase.20) Podkladom na určenie podmienky kontinuálneho monitorovania je stanovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu (ďalej len „ústav“) a štátneho okresného hygienika.29)
(2)
Pri určovaní podmienky kontinuálneho monitorovania imisných hodnôt podľa odseku 1, monitorovaných znečisťujúcich látok, počtu a rozmiestnenia monitorovaných miest sa prihliada najmä na
a)
záverečné stanovisko ministerstva v prípade nových zdrojov znečisťovania,30)
b)
umiestnenie zdroja znečisťovania v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia,31)
c)
uplatnenie imisného monitorovacieho systému ako súčasti smogového varovného a regulačného systému,32)
d)
imisno-rozptylové podmienky,
e)
počet obyvateľov ovplyvnených imisiami pochádzajúcimi zo zdroja znečisťovania,
f)
množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja znečisťovania a na mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia,32)
g)
možnosti stavu techniky merania imisií a primeranosť nákladov na inštaláciu a prevádzku imisného monitorovacieho systému,
h)
územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov znečisťovania podľa odseku 1,
i)
vyhodnotenie výsledkov časovo obmedzeného imisného oprávneného merania podľa odseku 3, ak bolo určené.
(3)
Na účely overenia potreby kontinuálneho monitorovania imisií podľa odseku 1 a vhodnosti umiestnenia alebo počtu monitorovaných miest sa môže v súhlase20) určiť časovo obmedzené imisné oprávnené meranie
a)
znečistenia ovzdušia pred uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky a po ňom,
b)
imisného pôsobenia jestvujúceho zdroja znečisťovania ovzdušia.
(4)
Podkladom na určenie podmienky časovo obmedzeného imisného oprávneného merania je stanovisko ústavu; vyhodnotenie merania predloží prevádzkovateľ zdroja znečisťovania orgánu ochrany ovzdušia do troch mesiacov od jeho skončenia.
(5)
Hodnoty veličín kontinuálne monitorované imisným monitorovacím systémom sa spracúvajú, zaznamenávajú, dokumentujú a uschovávajú v súlade so súčasným stavom techniky, požiadavkami podľa § 11 a 12 podľa významu, s dokumentáciou a podmienkami určenými v súhlase. Podkladom na určenie podmienok je stanovisko ústavu.
(6)
Prevádzkovateľ zdroja znečisťovania môže zisťovať imisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním, aj keď mu podmienka podľa odseku 1 nebola určená; podmienkou použitia výsledkov takého imisného monitorovania na účely konaní vo veciach ochrany ovzdušia je preukázanie splnenia požiadaviek na technické prostriedky a na inštaláciu podľa § 11 a 12 a vydanie súhlasu.
(7)
Prostriedky na kontinuálne monitorovanie imisií sa pri nových vybraných zdrojoch znečisťovania podľa odseku 1 nainštalujú
a)
súčasne s uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky, ak nie je v súhlase20) určené inak, najneskôr však do troch rokov od uvedenia tohto zdroja do prevádzky,
b)
v prípade časovo obmedzeného imisného oprávneného merania podľa odseku 3 najneskôr do troch rokov od určenia podmienky kontinuálneho monitorovania.
§11 Pracovné charakteristiky, platnosť, spracovanie, zaznamenávanie, tlač a úschova výsledkov kontinuálneho monitorovania
(1)
Emisné a imisné monitorovacie systémy sa inštalujú tak, aby pri ich inštalácii a počas ich prevádzky spĺňali podľa svojho významu
a)
požiadavky podľa odsekov 2 až 6,
b)
podmienky zisťovania, platnosti a spracúvania výsledkov kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt podľa prílohy č. 1,
c)
požiadavky podľa osobitných predpisov,33)
d)
pracovné charakteristiky podľa stavu techniky kontinuálneho monitorovania platného v čase ich inštalovania,
e)
podmienky podľa súhlasu orgánu ochrany ovzdušia; podmienky pre emisný monitorovací systém určí orgán ochrany ovzdušia po vyžiadaní stanoviska inšpekcie a pre imisný monitorovací systém po vyžiadaní stanoviska ústavu.
(2)
Ak nie je ustanovené inak,33) obdobie prevádzky monitorovacieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia musí byť pri
a)
emisnom monitorovacom systéme najmenej 95 % z času prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať určené emisné limity, a súčasne za kalendárny rok nesmie byť neplatných alebo z dôvodu udržiavania monitorovacieho systému nevyhodnotených viac ako desať denných emisných hodnôt,
b)
imisnom monitorovacom systéme najmenej 90 % z kalendárneho roka alebo z času jestvovania zdroja znečisťovania, ak je tento čas kratší ako rok.
(3)
Technické vyhodnocovacie prostriedky monitorovacieho systému musia umožňovať elektronický prenos údajov v reálnom čase ako súčasť národného emisného informačného systému alebo imisnej monitorovacej siete a smogového varovného a regulačného systému podľa podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia.
(4)
Monitorovací systém, jeho technické prepočítavacie a vyhodnocovacie prostriedky v závislosti od svojho účelu musia
a)
byť chránené proti neoprávneným zmenám konštánt, prepočítavacích faktorov, reálneho času a ďalších údajov v súlade so stavom techniky kontinuálneho monitorovania v čase inštalovania monitorovacieho systému,
b)
zabezpečiť zaznamenanie a úplné identifikovanie každej zmeny údajov podľa písmena a), použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín vrátane identifikovania osoby vykonávajúcej akúkoľvek zmenu konfigurácie monitorovacieho systému,
c)
umožniť kedykoľvek vyvolanie údajov podľa písmena b) a údajov protokolov z kontinuálneho monitorovania z pamäti monitorovacieho systému a ich vytlačenie,
d)
trvalo umožňovať oprávneným osobám34) vyvolanie údajov podľa písmena c) z pamäti monitorovacieho systému (diaľkovo a miestne),
e)
umožňovať spracovanie a zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia,35)
f)
mať pri monitorovaní emisných hodnôt hornú hranicu meracieho rozsahu rovnajúcu sa najmenej 2,5-násobku hodnoty emisného limitu; ak súčasný stav techniky kontinuálneho monitorovania umožňuje viacrozsahové meranie a automatizovanú zmenu rozsahu, musí uvedenú požiadavku spĺňať aspoň jeden merací rozsah,
g)
zabezpečiť bezpotenciálový (jednosmerný) prenos stavových signálov o činnosti prevádzky zdroja znečisťovania a spätných výstupných signálov monitorovacieho systému, ak sa používajú v sústave riadenia technológie,
h)
zabezpečiť signalizáciu, zaznamenanie svojich poruchových stavov a výpadku zdroja elektrického napájania; v prípade výpadku napájania zabezpečiť uloženie všetkých informácií za čas najmenej 72 hodín,
i)
vyhovovať prostrediu, v ktorom sú nainštalované.
(5)
Výsledky kontinuálneho monitorovania sa zaznamenávajú vo forme tlačených protokolov z kontinuálneho monitorovania; náležitosti protokolov z emisného kontinuálneho monitorovania sú uvedené v prílohe č. 2. Protokoly sa tlačia v štátnom jazyku a uschovávajú najmenej štyri roky.
(6)
Ak sa výsledky kontinuálneho monitorovania zaznamenávajú a uschovávajú na digitálnom informačnom nosiči, ktorý umožňuje len jednorazový záznam údajov, v tlačenej forme sa uschovávajú len ročné protokoly a protokoly, v ktorých je vyhodnotené nedodržanie emisného limitu.
§12 Zistenie pracovných charakteristík monitorovacích systémov
(1)
Pracovné charakteristiky monitorovacích systémov sa zisťujú prvou úplnou funkčnou skúškou (ďalej len „úplná skúška“) a kontrolujú sa opakovanými čiastkovými funkčnými skúškami (ďalej len „čiastková skúška“).
(2)
Skúšky podľa odseku 1 vykonávajú oprávnené osoby24) podľa
a)
odsekov 5 až 7, § 9 až 11 a podmienok výkonu oprávnených meraní,
b)
metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky kontinuálneho monitorovania emisií a imisií pre inštalovaný monitorovací systém,
c)
platnej dokumentácie monitorovacieho systému a podmienok orgánu ochrany ovzdušia, ak sú určené.
(3)
Úplná skúška monitorovacieho systému sa vykonáva pri
a)
uvádzaní zdroja znečisťovania alebo jeho časti, alebo monitorovacieho systému do prevádzky alebo po ich zmene,
b)
zmene princípu merania monitorovacieho systému,
c)
zmene princípu úpravy vzorky plynu,
d)
úplnej obnove inštalovaného monitorovacieho systému,
e)
zistení nedodržania pracovných charakteristík monitorovacieho systému, ktoré sú určené ako normatívne požiadavky,
f)
zásadnej zmene látkového zloženia meraného plynu v dôsledku zmeny zdroja znečisťovania alebo jeho časti.
(4)
Ak sa žiadosťou preukáže osobitná náročnosť skúšania monitorovacieho systému alebo potreby jeho úprav, úplnú skúšku podľa odseku 3 možno vykonať podľa súhlasu22) počas skúšobnej prevádzky monitorovacieho systému po jeho zvládnutí (zábehu), najneskôr však do jedného roka od vydania súhlasu.
(5)
Pri úplnej skúške monitorovacieho systému sa
a)
zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,
b)
vykonáva kalibrácia monitorovacieho systému,
c)
kontroluje správnosť najmenej jedného bodu kalibračnej funkcie porovnaním s priemernou hodnotou z najmenej troch výsledkov jednotlivých meraní vykonaných referenčnou metodikou podľa § 6 ods. 5,
(6)
Pri prvej úplnej skúške emisného monitorovacieho systému sa okrem údajov podľa odseku 5 súčasne zisťujú aj údaje a vyhodnotí sa dodržanie emisných limitov monitorovaných znečisťujúcich látok.
(7)
Pri čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa
a)
zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,
b)
posudzuje zhoda s platnou dokumentáciou monitorovacieho systému a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia.
(8)
Čiastkové skúšky monitorovacieho systému sa vykonávajú najmenej raz za kalendárny rok, ak v dokumentácii alebo orgánom ochrany ovzdušia nie je určená kratšia lehota. Najmenej každé tri roky sa vykoná kalibrácia a kontrola aspoň jedného bodu kalibračnej funkcie referenčnou metodikou podľa § 6 ods. 5. Správa o čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa predkladá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia v lehote do 1 mesiaca od skončenia skúšky.
§13 Teplárne, elektrárne, výhrevne a zariadenia na procesné spaľovanie
(1)
Pri spaľovaní tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených sa pri zariadení36) jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a)
oxid uhoľnatý,
b)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c)
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,
d)
tuhé znečisťujúce látky.
(2)
Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) sa pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a)
oxid uhoľnatý,
b)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c)
plynné organické znečisťujúce látky vyjadrené ako celkový organický uhlík,
d)
tuhé znečisťujúce látky.
(3)
Ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, pri spaľovaní kvapalných palív, priemyselných a iných nízkovýhrevných plynov sa pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a)
oxid uhoľnatý,
b)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c)
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,
d)
tuhé znečisťujúce látky.
(4)
Kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt znečisťujúcich látok podľa odseku 3 písm. c) a d) možno nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak sa dodržanie emisného limitu znečisťujúcej látky dosahuje bez jej odlučovania zo spalín a sú predpoklady jeho dodržania podľa § 8 ods. 16 písm. a) a b) a d) až g).
(5)
Pri spaľovaní ostatných plynných palív okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 3, sa pri zariadení jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a)
oxid uhoľnatý,
b)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.
(6)
Pri plynovej turbíne s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a)
oxid uhoľnatý,
b)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.
(7)
Ak sa pri zariadení s menovitým tepelným príkonom podľa odsekov 1 a 3 používa odsírenie spalín, zisťovaním emisných hodnôt pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý sa rozumie kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý.
(8)
Kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý sa vykonáva, ak je odsírenie riešené ako
a)
samostatná časť technológie kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého na výstupe z odsírovacieho zariadenia a na vstupe do odsírovacieho zariadenia,
b)
súčasť zariadenia na spaľovanie palív kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostného toku oxidu siričitého na výstupe zo spaľovacieho zariadenia a hmotnostného toku síry vyjadrenej ako oxid siričitý na vstupe do spaľovacieho zariadenia.
(9)
Pri výpočte emisného stupňa podľa odseku 8 písm. a) sa prihliada na
a)
prepočítanie hmotnostných koncentrácií oxidu siričitého na rovnaké stavové a referenčné podmienky,
b)
záchyt síry v popolčeku, ak je v prepočítaní na oxid siričitý vyšší ako 5 %,
c)
časové oneskorenie prúdenia plynu medzi meracími miestami, ak je to nevyhnutné.
(10)
Ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže, že aj pri zohľadnení možnosti skrátenia času zisťovania strednej polhodinovej hodnoty podľa prílohy č. 1 bodu 5 je výhodné iné meracie miesto, ako je uvedené v § 6 ods. 6, údaje o dodržaní emisných limitov sa môžu podľa súhlasu22) zisťovať formou
a)
váženého priemeru emisných hodnôt v spalinovode viacerých aparátov,
b)
váženého priemeru emisných limitov37) v spoločnom odvode spalín do ovzdušia,
c)
kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b).
(11)
Emisné hodnoty sa zisťujú opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak nie je v odsekoch 1 až 6 a 13 ustanovené inak, najmenej raz za
a)
tri roky pri zariadení s menovitým tepelným príkonom
1.
od 15 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynné palivá,
2.
od 5 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhé palivá,
b)
šesť rokov pri zariadení s menovitým tepelným príkonom od 0,3 MW
1.
do 15 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry 0,2 % a nižším a plynné palivá,
2.
do 5 MW, ktoré spaľuje kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 0,2 % a tuhé palivá.
(12)
Pri integrovanom zariadení na spaľovanie palív (kotol – plynová turbína) a pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení platí lehota opakovaných jednorazových oprávnených meraní podľa odseku 11, ktorá je určená celkovým menovitým tepelným príkonom integrovaných aparátov a druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone zariadenia je najväčší. V prípade rovnakého podielu tepelných príkonov platí kratšia lehota.
(13)
Pri spaľovaní zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a kvapalných palív s obsahom síry 0,2 % a nižším sa nezisťujú emisné hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý; dodržiavanie určených emisných limitov, možnosti technického výpočtu emisnej hodnoty pri iných palivách a iných znečisťujúcich látkach a ustanovenie § 8 ods. 17 nie sú tým dotknuté.
§14 Spaľovňa odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov
(1)
Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov,38) ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú emisné hodnoty pre
a)
tuhé znečisťujúce látky,
b)
oxid uhoľnatý,
c)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
d)
organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík,
e)
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý alebo emisný stupeň oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý,
f)
plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík,
g)
plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík.
(2)
Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje
a)
objemová koncentrácia kyslíka, tlak a teplota v mieste merania emisných hodnôt,
b)
teplota spalín na vnútornej stene spaľovacieho priestoru za posledným prívodom vzduchu,38)
c)
vlhkosť spalín v mieste merania emisných hodnôt, ak sa odoberaná vzorka spalín pred meraním nesuší alebo nie je iným spôsobom podľa súčasného stavu techniky kontinuálneho monitorovania vyjadrená na suchý stav.
(3)
Kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt znečisťujúcich látok podľa odseku 1 písm. e) až g) možno nahradiť opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami, ak najvyššie emisné hodnoty neprekračujú hodnotu emisného limitu vzhľadom na látkové zloženie odpadov, charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie odpadov a predpoklady podľa § 8 ods. 16.
(4)
Pri zariadení na spoluspaľovanie odpadov platia podmienky kontinuálneho monitorovania uvedené v odsekoch 1 až 3 a súčasne podmienky určené pre konkrétne zariadenie, v ktorom sa odpady spaľujú spolu s inými palivami a surovinami.
(5)
Ak to pri zariadení na spoluspaľovanie odpadov nainštalovaný monitorovací systém umožňuje, emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 a 2 sa kontinuálne monitorujú aj vtedy, ak sa v príslušných zariadeniach odpady nespaľujú.
(6)
Zisťovanie emisných hodnôt ťažkých kovov, dioxínov a vybraných plynných znečisťujúcich látok podľa odseku 3 sa opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami vykonáva pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov najmenej raz za tri mesiace počas prvého roka prevádzky a najmenej raz za šesť mesiacov v ďalších rokoch prevádzky, ak nie je podľa odseku 7 určené inak.
(7)
Opakované jednorazové oprávnené merania ťažkých kovov možno podľa súhlasu22) povoliť namiesto dva razy za rok raz za dva roky a dioxínov a znečisťujúcich látok podľa odseku 3 namiesto dva razy za rok raz za rok, ak sa žiadosťou doloženou súhlasným stanoviskom inšpekcie a jednorazovými oprávnenými meraniami počas prvého roka prevádzky preukáže, že najvyššie emisné hodnoty znečisťujúcej látky neprekračujú 50 % z hodnoty určeného emisného limitu, a ak sú predpoklady jeho trvalého dodržania vzhľadom na látkové zloženie odpadov, charakter a technológiu ich vzniku, prepracovanie a triedenie odpadov a sú ďalšie predpoklady podľa § 8 ods. 16 písm. a) až g).
(8)
Zdržný čas, minimálna teplota a obsah kyslíka v spalinách za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu38) sa zisťujú kvalifikovaným spôsobom v lehotách a za podmienok podľa § 8 ods. 10, a to pri najmenej priaznivých podmienkach, ktoré sa očakávajú z hľadiska druhu a množstva spaľovaného odpadu. V odôvodnených prípadoch podľa § 8 ods. 17 sa zdržný čas, minimálna teplota a obsah kyslíka v spalinách zisťujú opakovane.
(9)
Pri spaľovni odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré podľa súhlasu môžu spaľovať menej ako 50 t odpadu za rok, sa zisťovanie emisných hodnôt opakovanými jednorazovými oprávnenými meraniami vykonáva a parametre podľa odseku 8 sa zisťujú, len ak je to podľa § 8 ods. 17 určené.
§15 Zisťovanie, sledovanie údajov a preukazovanie dodržania všeobecných podmienok prevádzkovania
(1)
Všeobecné podmienky prevádzkovania13) sa zisťujú, sledujú a ich dodržanie sa preukazuje, ak sú vyjadrené číselnou hodnotou a príslušnou fyzikálno-chemickou jednotkou.
(2)
Podmienky zisťovania, sledovania a preukazovania dodržania všeobecných podmienok prevádzkovania, ktoré sa vzťahujú na zloženie technologických a odpadových plynov, napr. účinnosť odlučovania, sú zhodné s podmienkami zisťovania, sledovania a preukazovania dodržania emisných limitov jednorazovým oprávneným meraním.
(3)
Ak lehota a spôsob preukazovania dodržania, podmienky a metodika zisťovania všeobecnej podmienky prevádzkovania, ktoré majú charakter kvalitatívneho znaku paliva, napr. obsah síry alebo inej číselne vyjadrenej veličiny, ako je vratný pomer pár, nie sú ustanovené osobitnými predpismi39) alebo v súhlase orgánu ochrany ovzdušia, alebo v platnej dokumentácii,
a)
hodnota všeobecnej podmienky prevádzkovania sa zisťuje spôsobom, ktorý zodpovedá súčasnému stavu techniky merania príslušnej veličiny,
b)
hodnotu všeobecnej podmienky prevádzkovania zisťuje osoba, ktorá je na danú činnosť akreditovaná alebo je na to uznaná za autorizovanú osobu výrobcom daného zariadenia,
c)
dodržanie všeobecnej podmienky prevádzkovania sa preukazuje správou z príslušného merania pri uvádzaní zdroja znečisťovania alebo jeho časti do prevádzky alebo pri ich uvádzaní do prevádzky po zmene a opakovane najmenej raz za tri roky; správa z príslušného merania sa prikladá k údajom o dodržaní určených emisných limitov.
§16 Prechodné ustanovenia
(1)
Ak nie je niektorá znečisťujúca látka zaradená do triedy B40) alebo ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania, pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt a množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním, sa monitorovací systém nainštaluje alebo sa jestvujúci monitorovací systém zosúladí s podmienkami podľa § 9, 11 a 12 a podmienky nahradenia podľa § 9 ods. 3 sa preukážu najneskôr do
a)
31. decembra 2003 pri
1.
spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou vyššou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a vyššou ako 0,5 t zvláštneho odpadu a nebezpečného odpadu za hodinu; nemocničný odpad sa na tento účel nepovažuje za zvláštny odpad a nebezpečný odpad, ak z hľadiska spaľovania a odlučovania nebezpečných zložiek38) nie je ich podiel v odpade významný (§ 6 ods. 3),
2.
zariadeniach na spaľovanie tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených a kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 1 % s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším,
b)
31. decembra 2005 pri
1.
zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry 1 % a nižším, dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším,
2.
zariadeniach na spaľovanie priemyselných a iných nízkovýhrevných plynov s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším,
3.
zariadeniach na spaľovanie ostatných plynných palív, ako sú uvedené v bode 2, s menovitým tepelným príkonom 172 MW a vyšším,
4.
plynových turbínach s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším,
5.
ostatných veľkých technologických zdrojoch znečisťovania,
c)
31. decembra 2006 pri spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou rovnou alebo nižšou, ako je uvedená v písmene a) prvom bode,
d)
31. decembra 2007 pri
1.
zariadeniach na spaľovanie ostatných plynných palív, ako sú uvedené v písmene b) druhom bode s menovitým tepelným príkonom od 100 MW do 172 MW,
2.
stredných technologických zdrojoch znečisťovania.
(2)
Pri nových spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a nižšou ako 0,5 t zvláštneho odpadu a nebezpečného odpadu za hodinu, uvedených do prevádzky do 31. decembra 2006 sa emisné hodnoty a množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok musia zisťovať kontinuálnym monitorovaním od 1. januára 2007.
(3)
Ak sa pri jestvujúcom zdroji znečisťovania alebo jeho časti vykoná zmena, ktorou sa dosiahnu určené limity znečisťovania pred lehotami podľa odseku 1, monitorovací systém sa nainštaluje v rámci zmeny.26)
(4)
Lehoty podľa odseku 1 sa neuplatňujú, ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania v ustanovenej lehote podá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia žiadosť o neinštalovanie emisného monitorovacieho systému, ku ktorej priloží správu z jednorazového oprávneného merania vykonaného v roku podania žiadosti, aktualizované údaje41) a čestne vyhlásenie o tom, že jestvujúca stavba alebo časť jestvujúceho zdroja znečisťovania sa najneskôr do dvoch rokov od roku podania žiadosti odstráni42) alebo zmodernizuje.43) Ak sa zdroj znečisťovania alebo jeho časť prevádzkuje aj po lehote plánovaného odstránenia alebo sa nezmodernizuje, monitorovací systém sa musí nainštalovať najneskôr do roka od lehoty plánovaného odstránenia alebo modernizácie. Lehoty opakovaných jednorazových oprávnených meraní znečisťujúcich látok zaradených do triedy A44) sú do času odstránenia alebo modernizácie zdroja, alebo nainštalovania monitorovacieho systému raz za kalendárny rok.
(5)
Pri emisných monitorovacích systémoch, na ktoré je vydaný súhlas na inštaláciu do 31. decembra 2001, sa do 31. decembra 2006
a)
uplatňuje lehota opakovanej čiastkovej skúšky podľa § 12 ods. 8 najmenej raz za tri kalendárne roky,
b)
neuplatňuje podmienka najviac desiatich neplatných alebo nevyhodnotených denných emisných hodnôt podľa § 11 ods. 2 písm. a).
(6)
Ak nie je v odsekoch 9 až 11 ustanovené inak, pri jestvujúcich technologických a energetických zdrojoch znečisťovania, pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt a množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok technickým výpočtom alebo prvým jednorazovým oprávneným meraním, sa emisné hodnoty a individuálne emisné faktory zistia najneskôr do
a)
31. decembra 2001 pri veľkých zdrojoch znečisťovania,
b)
31. decembra 2003 pri stredných zdrojoch znečisťovania.
(7)
Pri jestvujúcich spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, ak nie je v odsekoch 9 až 11 ustanovené inak, sa emisné hodnoty a individuálne emisné faktory zistia prvým jednorazovým oprávneným meraním najneskôr do
a)
31. decembra 2002 pri ostatných znečisťujúcich látkach ako dioxínoch a furánoch,
b)
31. decembra 2006 pri dioxínoch a furánoch; táto lehota sa uplatňuje aj na nové zdroje znečisťovania, na ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 1. januára 2002.
(8)
Lehoty prvého jednorazového oprávneného merania podľa odsekov 6 a 7 platia aj pre jestvujúce zdroje znečisťovania, pri ktorých sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt a množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním; uvedené sa neuplatňuje, ak v lehotách podľa odsekov 6 a 7 je vydaný súhlas na nainštalovanie príslušného monitorovacieho systému alebo je podaná žiadosť o nevykonanie oprávneného merania podľa odseku 11. Lehoty opakovaných jednorazových oprávnených meraní začínajú plynúť od prvého oprávneného merania.
(9)
Pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania, ich častiach a záložných systémoch vrátane záložných palív, ktoré nie sú prevádzkované vôbec alebo viac ako 360 hodín za rok, sa emisné hodnoty zistia prvým jednorazovým oprávneným meraním pri prvom uvedení časti zdroja znečisťovania do prevádzky alebo pri použití záložného paliva.
(10)
Prvé jednorazové oprávnené meranie emisnej hodnoty znečisťujúcej látky zaradenej do triedy B45) možno podľa súhlasu22) nahradiť zistením jej hodnoty technickým výpočtom aj v iných prípadoch ako podľa § 7, ak sa žiadosťou doloženou kvalifikovaným technickým rozborom a súhlasným stanoviskom inšpekcie preukáže nemožnosť dodržania určeného emisného limitu.
(11)
Lehoty prvých jednorazových oprávnených meraní podľa odsekov 6 až 8 sa neuplatňujú, ak je aspoň jedna znečisťujúca látka v meracom mieste zaradená do triedy B45) a prevádzkovateľ zdroja znečisťovania v lehote vykonania prvého jednorazového oprávneného merania podá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia žiadosť o jeho nevykonanie. K žiadosti priloží aktualizované údaje41) a čestné vyhlásenie o tom, že jestvujúca stavba alebo časť jestvujúceho zdroja znečisťovania sa najneskôr do dvoch rokov od roku podania žiadosti odstráni42) alebo zmodernizuje.43) Ak sa zdroj znečisťovania alebo jeho časť prevádzkuje aj po lehote plánovaného odstránenia alebo sa nezmodernizuje, prvé jednorazové oprávnené meranie sa musí vykonať najneskôr do 30 dní od lehoty plánovaného odstránenia alebo modernizácie.
(12)
Množstvo znečisťujúcich látok sa kvalifikovaným rozborom zisťuje pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky; ak platí podmienka zisťovania množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým oprávneným meraním, množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom do jeho zistenia ustanoveným spôsobom.
(13)
Prevádzkovatelia jestvujúcich zdrojov znečisťovania, ktorých výrobná a iná obdobná kapacita posudzovaná podľa dokumentácie je taká istá, aká je uvedená v zozname vydanom osobitným predpisom,28) alebo vyššia, na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia46) predložia žiadosť o súhlas na inštaláciu alebo na vydanie rozhodnutia o neinštalovaní imisného monitorovacieho systému; k žiadosti pripoja odôvodnenie obsahujúce zhodnotenie predpokladov na inštalovanie alebo neinštalovanie imisného monitorovacieho systému podľa § 10 ods. 2.
(14)
Ak je určená podmienka zisťovania imisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania podľa odseku 13, imisný monitorovací systém sa nainštaluje najneskôr do troch rokov od určenia podmienky trvalého kontinuálneho monitorovania.
(15)
Pri imisných monitorovacích systémoch, na ktoré je vydaný súhlas na inštaláciu do 31. decembra 2001, obdobie prevádzky imisného monitorovacieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia musí byť dlhšie ako 85 % z kalendárneho roka; podmienka 90 % podľa § 11 ods. 2 písm. b) sa pri týchto systémoch uplatňuje od 1. januára 2004.
(16)
Pri zdrojoch znečisťovania, pri ktorých je určená všeobecná podmienka prevádzkovania, ktorej hodnota sa zisťuje a preukazuje meraním, sa hodnota všeobecnej podmienky prevádzkovania zistí a preukáže
a)
b)
pri ostatných jestvujúcich zdrojoch znečisťovania okrem uvedených v písmene a) najneskôr v lehote platnosti všeobecnej podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania,13)
c)
pri nových zdrojoch znečisťovania uvedených do prevádzky do 31. decembra 2002 najneskôr do 31. decembra 2004.
§17 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 41/1997 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodržaní určených limitov znečisťovania.
§18 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 474/2000 Z. z.
PODMIENKY ZISŤOVANIA, PLATNOSTI A SPRACÚVANIA VÝSLEDKOV KONTINUÁLNEHO MONITOROVANIA EMISNÝCH HODNÔT
1. Kontinuálne monitorované emisné hodnoty vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň sa zisťujú a spracúvajú ako jednotlivé stredné hodnoty a ako priemerné denné hodnoty (ďalej len „denná hodnota“). Ak je emisný limit vyjadrený ako emisný faktor, spracúvajú a zaznamenávajú sa len denné hodnoty.
2. Jednotlivé stredné hodnoty sa zisťujú ako priemerné hodnoty meranej veličiny za časový interval podľa podmienok dodržania emisného limitu určených nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, alebo za iný povolený časový interval (body 4 a 5). Jednotlivé stredné hodnoty sa zisťujú počas ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania, začínajúc a končiac časom prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať emisné limity.
3. Pri začatí a skončení času merania jednotlivej strednej hodnoty sa ako prvá hodnota v kalendárnom dni spracúva hodnota začínajúca sa polnocou (od 0.00 h) alebo začínajúca sa prvým vyhodnocovaným časovým intervalom, počas ktorého je čas prevádzky zdroja, v ktorom platí povinnosť dodržiavať emisné limity, dve tretiny a viac z času zisťovania jednotlivej strednej hodnoty (bod 6); obdobne sa spracúva aj posledná hodnota v kalendárnom dni.
4. Iný ako určený časový interval zisťovania jednotlivej strednej hodnoty je podľa súhlasu možný v prípadoch, ak súčasný stav techniky kontinuálneho merania emisií neumožňuje zistiť presnú hodnotu meranej veličiny za určený časový interval.
5. Určený časový interval zisťovania jednotlivej strednej hodnoty sa pri technologických a energetických zdrojoch znečisťovania môže skrátiť najviac na polovicu pri meraní emisných hodnôt
a) na dvoch blízkych meracích miestach jedného zdroja znečisťovania alebo jeho časti,
b) plynov s obdobným a primerane stabilným zložením,
c) ak to umožňuje súčasný stav techniky kontinuálneho monitorovania,
d) ak sa systémom kontinuálneho odberu vzoriek plynu a striedavého merania zabezpečí zistenie reprezentatívnej hodnoty meranej veličiny za celý určený časový interval.
6. Jednotlivé stredné hodnoty sú platné, ak
a) sú zistené ako priemerné hodnoty za dve tretiny a viac časového intervalu zisťovania strednej hodnoty pri analógovom spôsobe spracovania signálu monitorovacieho systému a obdobnom spôsobe merania,
b) sa vypočítajú ako aritmetický priemer z najmenej dvoch tretín čiastkových platných údajov pri intervalovom (diskrétnom) spôsobe spracovania meraného signálu a čas medzi intervalmi spracovania signálu je najviac tri minúty a v prípade 10-minútového intervalu najviac jedna minúta, ak v osobitných prípadoch podľa stavu techniky nie je nevyhnutný iný interval,
c) prepočty na štandardné stavové a referenčné podmienky alebo výpočty hmotnostného toku sa vykonajú na základe časovo zodpovedajúcich stredných hodnôt paralelne meraných hodnôt stavových a referenčných veličín a objemového prietoku odpadového plynu, ak sa v odôvodnených prípadoch nepostupuje podľa písmena d),
d) sa prepočty podľa písmena c) vykonali s použitím náhradných hodnôt príslušných veličín v súlade s dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia a oprávnenosť ich použitia prevádzkovateľ zdroja znečisťovania odôvodnil,
e) prevádzka, pracovné charakteristiky monitorovacieho systému a prepočty sú v súlade s dokumentáciou a podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia,
f) žiadna z hodnôt 95 % intervalov spoľahlivosti jednotlivého meraného výsledku nie je vyššia ako požiadavka ustanovená nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší; uvedené platí pre nepriame monitorovanie emisných hodnôt znečisťujúcich látok a objemového prietoku odpadového plynu primerane, pričom, ak je to možné, hodnota 95 % intervalu spoľahlivosti merania objemového prietoku by nemala byť vyššia ako 30 % z obvyklej hodnoty.
7. Jednotlivé stredné hodnoty pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý, zistené iba z hodnoty pre oxid dusnatý sú po prepočítaní na oxid dusičitý a po dopočítaní podielu oxidu dusičitého platné, ak podiel oxidu dusičitého k celkovému množstvu oxidov dusíka vyjadrených ako oxid dusičitý (ďalej len „podiel oxidu dusičitého“) je v režimoch ustálenej prevádzky dovolených dokumentáciou súčasne
a) 20 % a menej,
b) dostatočne konštantný.
8. Bod 7 platí aj na kontinuálne monitorovanie alebo na iný spôsob zisťovania tepelných príkonov na účely výpočtu váženého priemeru emisných limitov aparátov alebo ich skupín.
9. Denné hodnoty hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a emisného stupňa sa zisťujú ako aritmetický priemer jednotlivých stredných hodnôt. Denné hodnoty emisného faktora sa zisťujú ako stredné hodnoty za čas ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania za konkrétny deň.
10. Denné hodnoty sú na účely posudzovania dodržania emisného limitu platné, ak sú zistené z platných jednotlivých stredných hodnôt podľa bodu 6 a počet platných jednotlivých stredných hodnôt zodpovedá najmenej 50 % z času prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého v príslušnom dni platí povinnosť dodržiavať emisný limit, pričom však z dôvodu napr. poruchy, kontroly a údržby monitorovacieho systému nesmie byť neplatných alebo z dôvodu udržiavania monitorovacieho systému nevyhodnotených viac ako päť jednotlivých stredných emisných hodnôt.
11. Ak sú nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší pre vybranú technológiu a vybranú znečisťujúcu látku, ustanovené iné podmienky platnosti jednotlivej strednej hodnoty, dennej hodnoty alebo presnosti merania, ustanovenia bodov 6 a 10 sa neuplatňujú.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 474/2000 Z. z.
NÁLEŽITOSTI PROTOKOLOV Z KONTINUÁLNEHO MONITOROVANIA EMISNÝCH HODNÔT
1. Protokoly tlačené a uschovávané za deň podľa podmienok vyhodnocovania dodržania emisného limitu určených nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia obsahujú
a) jednotlivé stredné hodnoty v postupnom poradí, počnúc prvou vyhodnocovanou hodnotou s časovým a vecným označením hodnoty
1. rovnej a nižšej, ako je hodnota emisného limitu zväčšená o koeficient intervalu spoľahlivosti (iba časové označenie),
2. vyššej ako horné vymedzenie podľa bodu 1 a nižšej alebo rovnej určenému násobku hodnoty emisného limitu, ktorý (násobok) je zväčšený o koeficient intervalu spoľahlivosti; ak je ako podmienka dodržania emisného limitu určených viacej násobkov, jednotlivé stredné hodnoty sa rozčlenia a označia podľa určených podmienok,
3. vyššej ako horné vymedzenie podľa bodu 2 alebo podľa bodu 1, ak podmienky dodržania emisného limitu podľa bodu 2 nie sú určené,
4. pri ktorej prepočte sa použili náhradné hodnoty stavových a referenčných veličín,
5. určenej kvalifikovaným rozborom podľa § 5 ods. 3 písm. k) a uvedenej v dokumentácii monitorovacieho systému (neplatná hodnota podľa prílohy č. 1 bodu 6),
b) označenie časových intervalov zisťovania jednotlivých stredných hodnôt podľa § 2 ods. 3 písm. b) až e), podľa stavov monitorovacieho systému, podľa poplatkových režimov podľa zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a celkový čas prevádzky,
c) jednotlivé priemerné hodnoty kapacity v postupnom poradí, počnúc prvou vyhodnocovanou jednotlivou strednou hodnotou v členení podľa druhov palív alebo produktov,
d) priemernú dennú hodnotu a jej označenie, ak je vyššia ako hodnota emisného limitu alebo je neplatná (príloha č. 1 bod 10),
e) údaje o technicko-prevádzkových parametroch, tepelných príkonoch a ostatných konštantách použitých pri výpočtoch a vyhodnocovaní dodržania modifikovaného váženého priemeru určených emisných limitov, ak sa zisťujú,
f) odôvodnenie použitia náhradných hodnôt stavových a referenčných veličín a jednotlivej strednej hodnoty stanovenej kvalifikovaným rozborom,
g) identifikačné údaje a kódy osôb oprávnených meniť konštanty a parametre monitorovacieho systému v členení podľa vykonaných zmien,
h) označenie protokolu, identifikačné údaje prevádzkovateľa zdroja znečisťovania, zdroja znečisťovania ovzdušia, časti zdroja znečisťovania, zariadenia a meracieho miesta,
i) označenie monitorovaných znečisťujúcich látok, emisné limity a modifikované vážené priemery emisných limitov, ktoré časovo zodpovedajú jednotlivým stredným hodnotám, ak sa zisťujú,
j) hodnoty prepočítavacích koeficienov, koeficientov intervalov spoľahlivosti, koeficientov tolerančných intervalov a ich zmien vrátane času ich nastavenia,
k) počet jednotlivých stredných hodnôt, ktorých hodnota neprekročila hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných jednotlivých stredných hodnôt, ak je taká podmienka dodržania emisného limitu určená,
l) počet jednotlivých stredných hodnôt, ktorých hodnota prekročila hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu a ich podiel z celkového počtu platných jednotlivých stredných hodnôt, ak je taká podmienka dodržania emisného limitu určená,
m) počet platných a neplatných jednotlivých stredných hodnôt a podiel neplatných hodnôt z celkového času prevádzky zdroja znečisťovania, počas ktorého platí povinnosť dodržiavať určený emisný limit [§ 11 ods. 2 písm. a)],
n) priemerné hodnoty stavových a referenčných veličín, objemového prietoku a kapacity,
o) množstvo vypustenej znečisťujúcej látky v členení podľa poplatkových režimov a údaje potrebné na jeho výpočet, najmä vážená priemerná koncentrácia znečisťujúcej látky, objem vypustených odpadových plynov, množstvo spáleného paliva podľa druhu, množstvo výrobku, množstvo inej vzťahovej veličiny,
p) údaje potrebné na vedenie prevádzkovej evidencie podľa vyhlášky o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia, ak sú zisťované kontinuálnym monitorovaním,
q) ďalšie údaje podľa dokumentácie a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia.
2. Protokoly tlačené a uschovávané za kalendárny mesiac podľa podmienok vyhodnocovania dodržania emisného limitu určených nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia obsahujú
a) denné hodnoty, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, v postupnom poradí s časovým a vecným označením dennej hodnoty
1. s hodnotou rovnou a nižšou, ako je hodnota emisného limitu (iba časové označenie),
2. s hodnotou vyššou ako hodnota emisného limitu,
3. pri ktorej výpočte sa použil nedostatočný počet platných jednotlivých stredných hodnôt (príloha č. 1 bod 10),
b) celkový čas prevádzky a ďalšie časy podľa § 2 ods. 3 písm. b) až e) v členení po dňoch a celkove za mesiac,
c) priemernú emisnú hodnotu a jej označenie v prípade, že sa nedodržala podmienka emisného limitu, ktorá sa vyhodnocuje za mesiac,
d) počet platných a neplatných denných hodnôt,
e) počet denných hodnôt, ktorých hodnota neprekročila hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných denných hodnôt, ak je taká podmienka dodržania emisného limitu určená,
f) počet denných hodnôt, ktorých hodnota prekročila hodnotu emisného limitu alebo určeného násobku hodnoty emisného limitu, a ich podiel z celkového počtu platných denných hodnôt, ak je taká podmienka dodržania emisného limitu určená,
g) údaje podľa prvého bodu písm. h) až q) za kalendárny mesiac.
3. Protokoly tlačené a uschované za rok podľa podmienok dodržania emisného limitu určených nariadením vlády, ktorým sa vykonáva zákon o ovzduší, a podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia obsahujú
a) priemerné emisné hodnoty za mesiac, počnúc prvým mesiacom kalendárneho roka, a ich označenie v prípade, že sa nedodržala podmienka emisného limitu, ktorá sa vyhodnocuje za mesiac,
b) priemernú emisnú hodnotu za rok a jej označenie v prípade, že sa nedodržala podmienka emisného limitu, ktorá sa vyhodnocuje za rok,
c) celkový čas ustálenej prevádzky a ďalšie časy podľa § 2 ods. 3 písm. b) až e) v členení po mesiacoch a celkove za rok,
d) údaje podľa prvého bodu písm. f) až q) za kalendárny rok,
e) údaje podľa druhého bodu písm. d) až f) za kalendárny rok.
1)
Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
Príloha č. 1 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Príloha č. 1 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
2)
§ 11 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
3)
§ 7 ods. 1 písm. i) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
4)
§ 2 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
5)
6)
§ 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
7)
§ 7 ods. 1 písm. f) a § 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
8)
§ 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
9)
§ 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
10)
Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
11)
§ 4 ods. 2 zákona č. 401/1998 Z. z.
12)
§ 9 a 9a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
13)
Prílohy č. 3 a 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
14)
Príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
15)
§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
16)
§ 2 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z. o podmienkach na udeľovanie oprávnenia na vykonávanie meraní emisií a imisií a o zásadách výkonu tejto činnosti.
17)
§ 5 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18)
§ 2 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z.
19)
§ 4 a príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
20)
§ 11 ods. 1 a § 11a ods. 8, 11 a 12 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
21)
§ 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z., zákona č. 393/1998 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
§ 4 zákona č. 401/1998 Z. z.
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z., zákona č. 393/1998 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
§ 4 zákona č. 401/1998 Z. z.
22)
23)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
24)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 299/1995 Z. z. v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 155/2000 Z. z.
25)
Príloha č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
26)
§ 11 ods. 1 písm. a), g) a k) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z., zákona č. 393/1998 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
27)
Príloha č. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
28)
Príloha č. 1 časť A a príloha č. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z. z.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 103/1995 Z. z.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 103/1995 Z. z.
30)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
31)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/1996 Z. z. o parametroch, za ktorých možno vyhlásiť klimatické podmienky za priaznivé na liečenie a o spôsobe ich vyhlasovania.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/1996 Z. z. o parametroch, za ktorých možno vyhlásiť klimatické podmienky za priaznivé na liečenie a o spôsobe ich vyhlasovania.
32)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 103/1995 Z. z.
33)
Napríklad vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
34)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb.
35)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
36)
Príloha č. 4 časť I bod 1.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
37)
§ 9 ods. 3 a príloha č. 4 časť I bod 1.8.2.1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
38)
Príloha č. 4 časť V nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z.
39)
Napríklad prílohy č. 3 a 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 473/2000 Z. z., vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 144/2000 Z. z. o požiadavkách na kvalitu palív, o vedení prevádzkovej evidencie a o druhu, rozsahu a spôsobe poskytovania údajov orgánu ochrany ovzdušia.
40)
§ 20a ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 393/1998 Z. z.
41)
§ 20 ods. 4 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 393/1998 Z. z.
42)
Napríklad § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
43)
§ 6 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
44)
§ 20 ods. 3 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 393/1998 Z. z.
45)
46)
§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z.
