473/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 31.08.2002
473
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 20. decembra 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov
Vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 a § 5 ods. 4 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1995 Z. z. a zákona č. 459/2000 Z. z. nariaďuje:
Čl. I
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Emisný limit určený pre nový zdroj znečisťovania, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platí aj pre každé miesto vypúšťania odpadových plynov z častí, technologických celkov alebo zariadení jestvujúceho zdroja znečisťovania (ďalej len „časť zdroja“), ak orgán ochrany ovzdušia v prípade modernizácie1a) alebo dobudovania zdroja vydá súhlas1b) na zmenu jestvujúceho zdroja znečisťovania po 1. januári 2001 a odvádzané odpadové plyny z týchto častí zdroja nie sú napojené na spoločné čistiace zariadenie s inými časťami zdroja. V prípade, ak 70 % a viac odpadových plynov napojených na čistiace zariadenie pochádza z častí zdroja povolených orgánom ochrany ovzdušia po 1. januári 2001, platia pre odpadové plyny z čistiaceho zariadenia emisné limity pre nové zdroje znečisťovania. Ak sú pre zdroj znečisťovania v prílohe č. 4 osobitne určené emisné limity platné pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001, potom za uvedených podmienok platia tieto limity aj pre časti zdroja povoľované po 31. decembri 2001.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b znejú:
„1a)
§ 6 ods. 5 zákona 309/1991 Zb.
1b) § 11 ods. 1 písm. a), g) a k) a § 11a ods. 8 zákona č. 309/1991 Zb.“.
2.
§ 5 až 8 vrátane nadpisu sa vypúšťajú.
3.
V § 9 ods. 4 písmeno c) znie:
„c)
doba výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého uvedená v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 1.5.3.3 a 1.6.3.3,“.
4.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie:
§9a
(1)
Emisné limity uvedené v prílohe č. 4 v V. časti v bodoch 4.2 a 5.3. sa považujú za dodržané, ak
a)
žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.1 alebo 5.3 a 97 % denných priemerov v roku neprekročí emisný limit CO ako denný priemer podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 prvej odrážky,
b)
žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca A alebo 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca B,
c)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, dioxínov a furánov počas odberovej periódy (odberového času) neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodov 4.2.3, 4.2.4 a 5.3,
d)
budú dodržané hodnoty krátkodobej koncentrácie CO podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 druhej odrážky a bodu 5.3.
(2)
Polhodinové priemery a 10-minútové priemery sa posudzujú počas skutočnej prevádzky mimo nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, po zohľadnení hodnôt rozsahu spoľahlivosti podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 9. Denné priemery sa posudzujú na základe týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môže nezapočítať maximálne päť polhodinových priemerov v niektorom dni. Z hodnôt použitých pre ročné hodnotenie môže byť z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčených najviac desať denných priemerov.
(4)
Podmienky dodržania emisných limitov podľa odsekov 1 až 3 platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,5a) na ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania5b) po 31. decembri 2001; pre ostatné spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia od 1. januára 2007.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a a 5b znejú:
„5a)
§ 4 písm. g) až i) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona č. 459/2000 Z. z.
5b)
§ 11a zákona č. 309/1991 Zb.“.
5.
V § 13 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
6.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
§13a
(1)
Zmeny v kategorizácii zdrojov znečisťovania upravené prílohou č. 2 platia od 1. januára 2001. Ak sa v pochybnostiach preukážu dôvody na zmenu kategorizácie zdroja znečisťovania po uvedenom termíne, o tejto zmene rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia.6) Platnosť zmeny kategorizácie zdroja znečisťovania určí vždy k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá.
(2)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1, zmien príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti, alebo rozšírením zoznamu znečisťujúcich látok v prílohe č. 1 uplatňujú v mieste vypúšťania limity, ktoré sa do vykonania uvedených zmien neuplatňovali, alebo sa uplatňujú prísnejšie emisné limity, platia tieto limity od 1. januára 2005, pre zariadenia na spaľovanie palív od 1. januára 2010, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.
(3)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 zaradí stredný zdroj znečisťovania alebo malý zdroj znečisťovania medzi veľké zdroje znečisťovania, ich prevádzkovatelia vypracujú a predložia súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení7) príslušnému orgánu ochrany ovzdušia8) do 31. decembra 2001; v prípadoch, ak o tejto zmene kategorizácie rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia, prevádzkovatelia predložia súbory do konca prvého roka platnosti kategorizácie.
(4)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 alebo zmeny príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti preradí zdroj znečisťovania alebo zariadenie medzi zdroje znečisťovania alebo zariadenia, pre ktoré nie je určený emisný limit, a z nich vypúšťané znečisťujúce látky sú zaradené do triedy B,9) zaradenie do triedy B sa zruší 1. januára 2001; ak sa v pochybnostiach o takejto zmene kategorizácie rozhodne po uvedenom termíne, zaradenie do triedy B sa zruší dňom platnosti zmeny kategorizácie.
(5)
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania pre nové zdroje znečisťovania ustanovené v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 3.1 a 4.5 a v V. časti bode 6.2 platia pre nové zdroje povolené do 31. decembra 2000 od 1. januára 2005.
(6)
Na jestvujúce zdroje znečisťovania sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o nových zdrojoch znečisťovania s výnimkou prílohy č. 7 od 1. januára 2005, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 9 znejú:
„6)
§ 5 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z.
7)
§ 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb.
§ 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia.
§ 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia.
8)
§ 5 zákona č. 134/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
9)
§ 20 ods. 5 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona č. 393/1998 Z. z.“.
7.
V prílohe č. 1 v časti A bode I sa za slová „Základné znečisťujúce látky“ pripájajú slová „a vybrané znečisťujúce látky“ a na konci textu sa pripájajú slová „dibenzodioxíny“ a „dibenzofurány uvedené v prílohe č. 4 v V. časti bode 8 “.
8.
V prílohe č. 1 v časti A bode II 4. skupine 3. podskupine sa za slovo „alkylalkoholy“ vkladajú slová „cyklické alkoholy“, za slová „olefíny s výnimkou 1,3-butadiénu (karcinogén)“ sa vkladá slovo „cykloolefíny“ a na konci sa pripája slovo „cykloparafíny“.
9.
Príloha č. 2 znie:
„Príloha č. 2
k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
1. PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL
1.1 Veľké zdroje znečisťovania
1.1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším (elektrárne, teplárne, výhrevne).
1.1.2 Triedenie a úprava uhlia, briketárne.
1.1.3 Výroba koksu.
1.1.4 Výroba energetických plynov (generátorový plyn, svietiplyn) a syntéznych plynov.
1.1.5 Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším.
1.2 Stredné zdroje znečisťovania
1.2.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW.
1.2.2 Stacionárne piestové spaľovacie motory s tepelným príkonom 0,3 MW a väčším (mimo núdzových a havarijných agregátov).
1.2.3 Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom do 50 MW.
2. PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV
2.1 Veľké zdroje znečisťovania
2.1.1 Úprava železných a mangánových rúd a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave.
2.1.2 Výroba surového železa, vysoké pece.
2.1.3 Výroba ocele (napr. konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece).
2.1.4 Výroba liatiny a liatinových výrobkov.
2.1.5 Úprava rúd neželezných kovov.
2.1.6 Výroba ľahkých kovov a ich zliatin (napr. horčík, hliník, berýlium).
2.1.7 Výroba ostatných neželezných kovov a ich zliatin.
2.1.8 Výroba ferozliatin.
2.2 Stredné zdroje znečisťovania
2.2.1 Hutnícka druhovýroba (napr. valcovne, kováčovne, drôtovne, kaliarne a iné prevádzky tepelného spracovania).
2.2.2 Ostatné špeciálne hutnícke výroby.
2.2.3 Spracovanie vrátane pretavovania kovov s nízkou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. zinok, kadmium, cín, antimón, olovo, ortuť, bizmut).
2.2.4 Spracovanie vrátane pretavovania kovov so strednou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. mangán, meď, hliník, kobalt, nikel).
2.2.5 Spracovanie vrátane pretavovania kovov s vysokou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. titán, chróm, niób, molybdén, wolfrám).
2.2.6 Spracovanie vrátane pretavovania ušľachtilých kovov a ich zliatin (napr. zlato, striebro, platina, paládium, irídium).
2.2.7 Spracovanie vrátane pretavovania ostatných neželezných kovov a ich zliatin (napr. kremík, selén, germánium, sodík, vápnik, draslík, rubídium, cézium, báryum).
2.2.8 Povrchové úpravy kovov (napr. morenie, galvanické pokovovanie, fosfatizácia, smaltovanie, otrieskávanie, termické čistenie a súvisiace operácie).
3. VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
3.1 Veľké zdroje znečisťovania
3.1.1 Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest.
3.1.2 Výroba cementu.
3.1.3 Výroba vápna.
3.1.4 Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu.
3.1.5 Výroba skla a sklárskych výrobkov a sklených vláken.
3.1.6 Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov.
3.1.7 Výroba minerálnych vláken s organickými spájadlami.
3.2 Stredné zdroje znečisťovania
3.2.1 Výroba a spracovanie organokremičitých materiálov.
3.2.2 Kameňolomy a spracovanie kameňa.
3.2.3 Ťažba, úprava a spracovanie silikátových surovín.
3.2.4 Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov.
3.2.5 Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov.
3.2.6 Tehliarska výroba.
3.2.7 Výroba žiaruvzdorných materiálov (šamotárne).
3.2.8 Úprava materiálov na výrobu keramiky a pre kaolínky.
3.2.9 Výroba keramiky, porcelánu a liateho čadiča.
3.2.10 Ťažba a spracovanie kremeliny.
3.2.11 Brúsenie skla a výroba bižutérie.
3.2.12 Výroba glazúr, frít a silikátových brúsnych materiálov.
3.2.13 Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovaným výkonom väčším ako 10 m3.h-1.
4. CHEMICKÝ PRIEMYSEL
4.1 Veľké zdroje znečisťovania
4.1.1 Ťažba ropy a zemného plynu naftového a súvisiaca doprava a skladovanie.
4.1.2 Rafinéria ropy.
4.1.3 Petrochemické spracovanie ropy.
4.1.4 Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania 1 000 m3 a väčším alebo s ročným obratom 10 000 m3 a väčším.
4.1.5 Výroba syntetických alkoholov, ketónov, aldehydov, éterov, organických kyselín a ich solí.
4.1.6 Výroba organických farbiarskych polotovarov a organických rozpúšťadlových náterových látok.
4.1.7 Výroba priemyselných výbušnín.
4.1.8 Výroba liečiv a farmaceutických surovín.
4.1.9 Výroba organických halogénovaných zlúčenín.
4.1.10 Výroba polymérov s výnimkou syntetického kaučuku.
4.1.11 Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby.
4.1.12 Výroba a spracovanie viskózy.
4.1.13 Výroba prípravkov na ochranu rastlín.
4.1.14 Výroba gumárenských pomocných prípravkov.
4.1.15 Výroba a spracovanie chlóru, fluóru a brómu.
4.1.16 Výroba kyseliny chlorovodíkovej.
4.1.17 Výroba síry (Clausov proces).
4.1.18 Výroba a spracovanie kyseliny sírovej.
4.1.19 Výroba amoniaku a močoviny.
4.1.20 Výroba kyseliny dusičnej a jej solí.
4.1.21 Výroba kyseliny fosforečnej a jej solí.
4.1.22 Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov.
4.1.23 Výroba priemyselných hnojív.
4.1.24 Výroba kyanovodíka, kyanidov, rodanovodíka a rodanidov.
4.1.25 Výroba sódy a chloridu amónneho.
4.1.26 Výroba karbidu vápnika a ostatné elektrochemické výroby.
4.1.27 Výroba syntetického kaučuku.
4.1.28 Výroba kyseliny akrylovej a jej derivátov.
4.1.29 Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov (napr. drevené uhlie, sadze, vypaľovanie uhlíkatých materiálov).
4.2 Stredné zdroje znečisťovania
4.2.1 Výroba a spracovanie gumy.
4.2.2 Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky.
4.2.3 Výroba a spracovanie tukov a olejov rastlinného a živočíšneho pôvodu.
4.2.4 Výroba gleja a lepidiel.
4.2.5 Výroba a zušľachťovanie papiera.
4.2.6 Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín.
4.2.7 Priemyselné spracovanie plastov.
4.2.8 Výroba, regenerácia a zneškodňovanie akumulátorov a monočlánkov.
4.2.9 Čerpacie stanice pohonných hmôt (bez obmedzenia kapacity).
4.2.10 Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania do 1 000 m3 alebo s ročným obratom do 10 000 m3.
4.2.11 Ostatné organické a anorganické chemické výroby.
5. NAKLADANIE S ODPADMI
5.1 Veľké zdroje znečisťovania
5.1.1 Spaľovne odpadov (bez obmedzenia kapacity).
5.1.2 Veterinárne asanačné zariadenia (bez obmedzenia kapacity).
5.2 Stredné zdroje znečisťovania
5.2.1 Čistiarne odpadových vôd (čistiarne komunálnych odpadových vôd s kapacitou 2 000 ekvivalentných obyvateľov a viac a centrálne čistiarne priemyselných podnikov).
5.2.2 Kompostárne s kapacitou 0,75 t a vyššou spracovaného odpadu za hodinu.
5.2.3 Krematóriá.
6. OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA
6.1 Veľké zdroje znečisťovania
6.1.1 Veľkochov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu 500 ks hovädzieho dobytka a viac, 5 000 ks ošípaných a viac a 50 000 ks hydiny a viac.
6.1.2 Priemyselná výroba a spracovanie kože.
6.1.3 Lakovne s projektovanou spotrebou 10 t a viac náterových materiálov ročne.
6.1.4 Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 2 000 t a vyššej živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).
6.1.5 Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú menovite uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve vyššom ako 10-násobok hodnoty hmotnostného toku podľa prílohy č. 3 tohto nariadenia, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.
6.2 Stredné zdroje znečisťovania
6.2.1 Priemyselné spracovanie dreva (projektované na kapacitu 20 m3 a vyššiu spracovaného dreva za deň (napr. píly, výroba nábytku, výroba preglejok, výroba drevovláknitých a drevotrieskových dosák a iných aglomerovaných materiálov).
6.2.2 Výroba plsti.
6.2.3 Polygrafia (potlačovanie plošných a pásových materiálov).
6.2.4 Lakovne s projektovanou spotrebou náterových látok od 1 t do 10 t ročne.
6.2.5 Priemyselné odmasťovanie kovov a elektrosúčiastok organickými rozpúšťadlami.
6.2.6 Čistenie textílií organickými rozpúšťadlami (bez obmedzenia kapacity).
6.2.7 Chov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu od 100 ks do 499 ks hovädzieho dobytka, od 500 ks do 4 999 ks ošípaných, od 5 000 ks do 49 999 ks hydiny, 2 000 ks a viac oviec, 300 ks a viac koní a 1 500 ks a viac kožušinových zvierat.
6.2.8 Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 25 t do 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 200 t do 2 000 t živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).
6.2.9 Cukrovary.
6.2.10 Konzervárne a liehovary.
6.2.11 Potravinárske mlyny (s projektovanou kapacitou 5 t a vyššou za hodinu).
6.2.12 Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovanou kapacitou 1 t a vyššou za hodinu.
6.2.13 Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovanou kapacitou 1 t produktu za hodinu a vyššou.
6.2.14 Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve väčšom, ako je hodnota hmotnostného toku, do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 I. časti, II. časti bodov 1, 2, 3 alebo 0,2-násobku hmotnostného toku do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 II. časti bodu 4, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom od 0,3 do 50 MW. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.
Ak sa zdroje znečisťovania, druhom technológie zodpovedajúce niektorej v tejto prílohe vymenovanej kategórii zdrojov znečisťovania, pre ktorú nie je určená výrobná kapacita, vyskytujú vo forme malovýroby, sú v tomto prípade kategorizované ako malé zdroje znečisťovania. Toto platí len v prípade, ak sa preukáže, že hmotnostné toky jednotlivých znečisťujúcich látok produkované pri menovitom výkone sú nižšie ako spodná hranica hmotnostných tokov uvedených pre stredné zdroje znečisťovania v bode 6.2.14. Táto zásada sa vzťahuje na jestvujúce zdroje znečisťovania od 1. januára 1997 a na nové zdroje znečisťovania od ich uvedenia do prevádzky; v prípade rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia podľa § 3 ods. 3 zákona o ovzduší vždy od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá. V tomto prípade sa uplatňujú hmotnostné toky určené pre nové zdroje znečisťovania uvedené v prílohe č. 3.“.
10.
V prílohe č. 3 v II. časti bod 1.1 znie:
„1.1 Emisné limity pre 1. podskupinu karcinogénnych látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 g.h-1 nesmie suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 0,1 mg.m-3.“.
11.
V prílohe č. 4 I. časti body 1 až 4 vrátane nadpisu znejú:
„1.
TECHNOLOGICKÉ CELKY OBSAHUJÚCE STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV (TEPLÁRNE, ELEKTRÁRNE, VÝHREVNE A ZARIADENIA NA PROCESNÉ SPAĽOVANIE) SO SÚHRNNÝM TEPELNÝM PRÍKONOM 0,3 MW A VÄČŠÍM
1.1 Zariadenie pre nové zdroje znečisťovania
Za zariadenie pre nové zdroje znečisťovania sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú alebo môžu vypúšťať odpadové plyny cez spoločný odvod spalín. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.
1.2 Zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009
Za zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009 sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú odpadové plyny cez spoločný odvod spalín a ktorých jednotlivé tepelné príkony sú nižšie ako 62 MW alebo jednotlivé kotly a zariadenia na procesné spaľovanie s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.
Od 1. januára 2010 platí pre jestvujúce zdroje znečisťovania bod 1.1.
1.3 Zariadenie pre procesné spaľovanie
Pod zariadením pre procesné spaľovanie sa rozumejú iné technologické zariadenia spaľujúce palivá, ako sú elektrárne, teplárne a výhrevne, pri ktorých je množstvo a zloženie emisií závislé len od množstva a zloženia paliva, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou.
1.4 Palivá
V zariadeniach na spaľovanie palív sa môžu spaľovať len fosílne palivá a palivá z nich vyrobené (hnedé a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia), biomasa, odpadové oleje (do 31. decembra 2006), ak neobsahujú chlór v množstve väčšom ako 0,5 % hmot. a PCB a PCT v množstve väčšom ako 10 mg.kg-1, zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, bioplyn, prípadne priemyselné plyny osobitne uvedené v bodoch 1.7.2.3, 1.7. 3a a 1.7. 3b.
Biomasa je každá rastlinná hmota alebo časť rastlinnej hmoty, ktorá môže byť využitá na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v bode 1.2 písm. b) v bodoch 1 až 5 V. časti tejto prílohy.
1.5 Emisné limity pre spaľovanie tuhých palív
1.5.1 Podmienky určenia emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.5 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch vo výške 6 % obj. Odchylne od tohto určenia sa pri spaľovaní dreva a inej hmoty rastlinného pôvodu koncentrácie prepočítavajú na obsah kyslíka v spalinách vo výške 11 % obj.
1.5.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.5.2.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m-3.
d)
Odchylne od určenia v písmene c) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
e)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
1.5.2.2 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2010 pre všetky zariadenia uvedených príkonov jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania.
1.5.2.3 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 62 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky neurčuje a neplatia ani všeobecne platné emisné limity.
d)
Odchylne od určenia v písmene b) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.5.3 Emisný limit pre oxidy síry (okrem spaľovania biomasy)
1.5.3.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu
EL = 2400 - 4 x MTP,
kde EL je emisný limit [mg.m-3],
MTP je menovitý tepelný príkon [MW].
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, pre zariadenia s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu
ES = 85 - 0,15 x MTP,
kde ES je emisný stupeň [%].
Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 175 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1700 mg.m-3.
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť hodnotu emisného limitu pod písmenom c), pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 167 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 60 %. Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 167 MW a vyšším až do 175 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu pre emisný stupeň pod písmenom b). Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
d)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
e)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) až d) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3 alebo emisný stupeň nesmie byť vyšší ako 15 %.
1.5.3.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 375 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia spalín, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším až do 375 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 60 %. V takom prípade koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 62 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
d)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku oxidu siričitého vyššom ako 20 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
e)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) až d) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3 alebo emisný stupeň nesmie byť vyšší ako 15 %.
1.5.3.3 Podmienky dodržania emisného limitu
Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzenie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.
1.5.4 Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 62 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 550 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 62 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 650 mg.m-3.
c)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri spaľovaní tuhých palív vo výtavných kotloch nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m-3.
d)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri zariadeniach pre fluidné spaľovanie s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
1.5.5 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
1.5.5.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku väčšom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m-3.
1.5.5.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom všetkých typov s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre oxid uhoľnatý neurčuje.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom s pohadzovačom s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m-3.
c)
V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b), s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku 5 kg.h-1 a väčšom nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m-3.
d)
V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmene b), s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW, nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
1.5.6 Emisný limit pre organické látky
1.5.6.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu
a)
pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 1 MW vrátane 100 mg.m-3,
b)
pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom viac ako 1 MW 50 mg.m-3.
1.5.6.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
1.5.7 Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií (napr. technika spaľovania, voľba kvality palív).
1.6 Emisné limity pre spaľovanie kvapalných palív
1.6.1 Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.
1.6.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
c)
Ak sa emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky uvedené v písmenách a) a b) dosahujú bez odlučovania, všeobecne platné emisné limity pre druhú skupinu znečisťujúcich látok (príloha č. 3 II. časť bod 2) sa neuplatňujú.
1.6.3 Emisný limit pre oxidy síry
1.6.3.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 300 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu
EL = 3 650 - 6,5 x MTP,
kde EL je emisný limit [mg.m-3],
MTP je menovitý tepelný príkon [MW].
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 300 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.3.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 350 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 350 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.3.3 Podmienky dodržania emisného limitu
Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.
1.6.3.4 Všeobecné podmienky prevádzkovania - obmedzenie obsahu síry v palive
V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmot. Toto obmedzenie neplatí pri spaľovaní vlastných technologických olejov, pritom však koncentrácia oxidov síry v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.4 Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 450 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
1.6.5 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 175 mg.m-3.
1.6.6 Emisné limity pri spaľovaní odpadových olejov
1.6.6.1 Emisné limity pre zariadenia, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania ako pre spoluspaľovanie odpadov podľa V. časti.
1.6.6.2 Emisné limity pre ostatné zariadenia ako v bode 1.6.6.1 s platnosťou do 31. decembra 2006
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity pre základné znečisťujúce látky podľa bodov 1.6.1 až 1.6.5 okrem bodu 1.6.2 písmena c), ktorý sa pri spaľovaní odpadových olejov neuplatňuje. Ďalšie podmienky spaľovania odpadových olejov určí orgán ochrany ovzdušia.
Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 1.6.6.1.
1.7 Emisné limity pre spaľovanie plynných palív
1.7.1 Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity v bode 1.7 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.
1.7.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.7.2.1 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky platný do 31. decembra 2004
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
1.7.2.2 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 5 mg.m-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2005 pre všetky zariadenia uvedené v bode 1.7.2.1.
1.7.2.3 Emisný limit pre spaľovanie plynov z výroby ocele
Odchylne od ustanovení 1.7.2.1 a 1.7.2.2 pri spaľovaní plynov z výroby ocele nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
1.7.3 Emisný limit pre oxidy síry
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť
a)
pri spaľovaní priemyselných plynov z rafinérií hodnotu 100 mg.m-3,
b)
pri spaľovaní nízkovýhrevných priemyselných plynov (napr. vysokopecný plyn, koksárenský plyn, kalový plyn) a ich zmesí hodnotu 800 mg.m-3,
c)
pri spaľovaní skvapalneného plynu hodnotu 5 mg.m-3,
d)
pri spaľovaní ostatných plynov hodnotu 35 mg.m-3.
1.7.4 Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 200 mg.m-3.
b)
Odchylne od ustanovenia v písmene a) pri spaľovaní skvapalnených uhľovodíkových plynov nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 300 mg.m-3.
1.7.5 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.8 Spaľovanie viacerých druhov palív
1.8.1 Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení postupne
Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva.
1.8.2 Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení
1.8.2.1 Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom spaľovacom zariadení sa emisný limit určí ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov používaných palív podľa vzťahu
ELmix,Oref=(20,95-Oref)/Qcelk.[Qi.ELi/(20,95-Or,i) +...+Qn.ELn/(20,95-Or,n)],
kde Qi je tepelný príkon v i-tom palive,
Qcelk je celkový tepelný príkon,
ELi je emisný limit pre dané palivo a ref. kyslík,
ELmix,Oref je celkový emisný limit,
Oref je referenčný kyslík pre prevládajúce palivo podľa príkonu v obj. %,
Or,i je referenčný kyslík pre i-te palivo v obj. %,
b)
ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa tohto paliva.
1.8.2.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení je emisný limit určený tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone je najväčší; za zariadenie sa v tomto prípade považuje každý jednotlivý kotol.
1.8.3 Súčasné spaľovanie viacerých druhov palív v rôznych typoch stacionárnych zariadení na spaľovanie palív
Ak sú v rámci jedného zdroja znečisťovania spaliny z viacerých zariadení alebo skupín zariadení odvádzané spoločným odvodom spalín a pre jednotlivé zariadenia alebo skupiny sú týmto nariadením určené rôzne emisné limity, môže sa na účely preukázania podmienok dodržania emisných limitov (§ 9) použiť vzťah uvedený v bode 1.8.2.1 písm. a).
2.
PLYNOVÉ TURBÍNY
2.1 Podmienky určenia emisného limitu
Emisné limity uvedené v bodoch 2.3 až 2.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka 15 %.
2.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Prevádzka plynovej turbíny sa musí viesť tak, aby tvorba tuhých znečisťujúcich látok (sadzí) nebola
a)
pri objeme spalín 60 000 m3.h-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) pri nábehu vyššia ako tretí stupeň podľa Bacharachovej stupnice a pri trvalej prevádzke vyššia ako druhý stupeň podľa Bacharachovej stupnice,
b)
pri objeme spalín do 60 000 m3.h-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) pri všetkých stavoch prevádzky vyššia ako štvrtý stupeň podľa Bacharachovej stupnice.
2.3 Emisný limit pre oxid siričitý
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 600 mg.m-3.
2.3.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
2.4 Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka v spalinách vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri objeme spalín 60 000 m3.h-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) 300 mg.m-3,
b)
pri objeme spalín do 60 000 m3.h-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) 350 mg.m-3,
c)
emisné limity podľa písmen a) a b) platia pre jednotlivé plynové turbíny s mechanickou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu ŋ/30, kde ŋ je skutočná účinnosť v %.
2.5 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách pri trvalej prevádzke nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
2.6 Integrácia kotla s plynovou turbínou
2.6.1 Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla s príkonom väčším ako 30 % príkonu plynovej turbíny sa počíta emisný limit ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa vzťahu uvedeného v bode 1.8.2.1 písm. a).
2.6.2. Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny.
3.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO NA INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU
STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
3.1. Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hmot. alebo pevné palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.
3.2 Emisné limity
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy platia také emisné limity pre znečisťujúce látky, ktorých emisia závisí len od paliva a spôsobu spaľovania, aké platia pre ostatné zariadenia na spaľovanie palív podľa druhu spaľovaného paliva pri referenčnom obsahu kyslíka 17 %.
4.
STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY – NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA
4.1 Podmienky určenia emisného limitu
Emisné limity platia pri štandardných podmienkach 101,32 kPa, teplote 0 oC a pri obsahu kyslíka 5 % obj. Emisné limity neplatia pre agregáty používané výlučne na núdzovú prevádzku.
4.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách zo vznetových spaľovacích motorov pri spaľovaní kvapalných palív nesmie prekročiť hodnotu 130 mg.m-3.
4.3 Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri vznetových motoroch s menovitým tepelným príkonom
0,3 MW a vyšším do 3 MW 4 000 mg.m-3,
3 MW a vyšším 2 000 mg.m-3,
b)
pri ostatných motoroch
štvortaktných 500 mg.m-3,
dvojtaktných 800 mg.m-3.
4.4 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 650 mg.m-3.
4.5 Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive
V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hm.“.
12.
V prílohe č. 4 v I. časti sa vypúšťa bod 5 a doterajší bod 6 sa označuje ako bod 5.
13.
V prílohe č. 4 v II. časti sa bod 2 dopĺňa bodom 2.3, ktorý vrátane nadpisu znie:
„2.3 Ohrievače vetra
2.3.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
2.3.2 Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
b)
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 6 000 mg.m-3.
2.3.3 Podmienky platnosti emisného limitu
Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 7 % obj.“.
14.
V prílohe č. 4 v II. časti sa bod 3.1 dopĺňa bodom 3.1.2.3, ktorý znie:
„3.1.2.3 Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.“.
15.
V prílohe č. 4 v II. časti sa bod 3.2 dopĺňa bodom 3.2.3.3, ktorý znie:
„3.2.3.3 Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.“.
16.
V prílohe č. 4 v II. časti sa bod 5.3 dopĺňa bodom 5.3.3, ktorý znie:
„5.3.3 Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.“.
17.
V prílohe č. 4 v III. časti sa vypúšťa bod 3.3 a doterajší bod 3.4 sa označuje ako bod 3.3.
18.
V prílohe č. 4 v III. časti bod 4.4.2 znie:
„4.4.2 Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri rotačných peciach 1 800 mg.m-3,
b)
pri ostatných peciach 1 500 mg.m-3.“.
19.
V prílohe č. 4 v III. časti v bode 5.5 sa slová „zlúčeniny fluóru“ nahrádzajú slovami „plynné zlúčeniny fluóru“.
20.
V prílohe č. 4 v III. časti v bode 5.6 sa slová „zlúčeniny chlóru“ nahrádzajú slovami „plynné zlúčeniny chlóru“.
21.
V prílohe č. 4 v IV. časti bod 7.1 vrátane nadpisu znie:
„7.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností a primeranosti nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu.“.
22.
V prílohe č. 4 v IV. časti v bode 9.1.4 sa na konci pripája táto veta:
„Poľný horák musí byť skonštruovaný a nastavený tak, aby bolo zabezpečené bezdymové spaľovanie.“.
23.
V prílohe č. 4 v IV. časti sa vypúšťa bod 9.3.1.
Doterajšie body 9.3.2 a 9.3.3 sa označujú ako body 9.3.1 a 9.3.2.
24.
V prílohe č. 4 v IV. časti bod 10.1.1 znie:
„10.1.1 Vymedzenie platnosti podmienok prevádzkovania
Všeobecné podmienky prevádzkovania uvedené v bode 10.1.3 platia pre čerpacie stanice s projektovaným ročným obratom čerpania benzínu 1 000 m3 a viac.“.
25.
V prílohe č. 4 V. časť vrátane nadpisu znie:
„V. SPAĽOVANIE A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
1.
ROZSAH PLATNOSTI
1.1 Ustanovenia V. časti tejto prílohy platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.5a)
1.2 Ustanovenia V. časti tejto prílohy neplatia pre
a)
experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie spaľovacích procesov, ak nespaľujú viac ako 50 t/r odpadu,
b)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa nakladá len s týmito odpadmi:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
drevný odpad s výnimkou takých odpadov, ktoré obsahujú halogénované organické látky a ťažké kovy a upravený drevný odpad zo stavieb a demolácií,
5.
korkový odpad,
6.
plynné odpady vypúšťané do ovzdušia,
7.
rádioaktívny odpad,
8.
odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri ťažbe a spracovaní kameňa,
9.
mŕtve telá zvierat a ďalší poľnohospodársky odpad, ako fekálie a iné prírodné látky používané v poľnohospodárstve, ktoré nie sú nebezpečné,
10.
odpadové vody okrem kvapalných odpadov,
11.
výbušniny vyradené z dozoru (evidencie),
12.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
1.3 Ustanovenia V. časti bodov 2.2.3 a 3.3 písm. e) tejto prílohy určené pre nebezpečné odpady neplatia pre tieto nebezpečné odpady:
a)
horľavé kvapalné odpady vrátane odpadových olejov definovaných v osobitnom predpise,1) ak spĺňajú tieto kritériá:
aa) celkový obsah polychlórovaných aromatických uhľovodíkov, napríklad polychlórovaných bifenylov (PCB) alebo pentachlórfenol (PCP) nie sú vyššie ako 50 ppm,
ab) nie sú nebezpečné, pretože neobsahujú ďalšie zložky uvedené v bode 10 v takom množstve alebo v takej koncentrácii, ktoré by spôsobili pri ich spaľovaní
- ohrozenie kvality vody, ovzdušia a pôdy, rastlín a živočíchov,
- ohrozenie životného prostredia, napríklad hlukom alebo zápachom,
- nepriaznivé ovplyvňovanie krajiny alebo miest zvláštneho záujmu,2)
ac) ich výhrevnosť je minimálne 30 MJ/kg,
b)
akékoľvek kvapalné odpady, pri ktorých spaľovaní nevznikajú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja podľa osobitného predpisu.3)
2.
VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
2.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne komunálnych odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
2.1.1 Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť zásobník odpadov vyhotovený tak, aby v ňom bolo možné trvalo udržiavať podtlak a aby bol odsávaný vzduch privádzaný do ohniska. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa vzduch zo zásobníka odpadov odvádzať do výduchu určeného orgánom ochrany ovzdušia.
2.1.2 Všetky zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov musia v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu zabezpečiť dodržanie teploty najmenej 850 oC po dobu najmenej dvoch sekúnd, a to pri obsahu kyslíka v spalinách najmenej 6 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, individuálne určia podmienky spaľovania príslušné orgány ochrany ovzdušia.
2.1.3 Zariadenie na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť vyhotovené tak, aby sa zabezpečilo dostatočné zdržanie spaľovaného odpadu v spaľovacom priestore na dokonalé vyhorenie.
2.1.4 Odpad možno pridávať do ohniska postupne vtedy a v takom množstve, aby sa vždy dodržali podmienky podľa bodu 2.1.2.
2.1.5 Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne komunálnych odpadov podľa bodu 2.3.
2.2 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
2.2.1 Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musí byť zásobník tuhého odpadu vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvale udržiavať podtlak a aby sa odsávaný vzduch privádzal do ohniska. Pri kvapalných odpadoch vzdušnina odsávaná z miesta odčerpávania a odvzdušnenia nádrží musí byť zavedená do spaľovacieho priestoru. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa odsávaný vzduch rozptyľovať vo výške určenej orgánom ochrany ovzdušia.
2.2.2 Všetky zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musia byť vybavené dodatočným spaľovaním. V spaľovacom priestore sa za posledným prívodom vzduchu musí udržiavať taká teplota, ktorá zabezpečuje termickú a oxidačnú deštrukciu všetkých odchádzajúcich nebezpečných látok a ktorá bude najmenej 900 oC po dobu najmenej dvoch sekúnd a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov najmenej 3 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, osobitné podmienky spaľovania určia orgány ochrany ovzdušia.
2.2.3 Ak sa spaľuje zvláštny a nebezpečný odpad obsahujúci vysokostabilné organické látky, napríklad typu polychlórovaných bifenylov (PCB), musí sa v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu udržiavať teplota najmenej 1100 oC počas zotrvania spalín v tomto priestore najmenej dve sekundy a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov 3 % obj.
2.2.4 Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov podľa bodu 2.3.
2.3 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
2.3.1 Pri prevádzkovaní spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa musia vykonať všetky preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke a príjme a medziskladovaní odpadov zabránilo zaťaženiu životného prostredia, a ak to nie je možné, v maximálnej miere obmedzilo najmä znečistenie ovzdušia, obťažovanie zápachom, ako aj priame ohrozenie zdravia ľudí.
2.3.2 Spaľovne odpadov musia byť prevádzkované s takou účinnosťou spaľovania, aby obsah celkového organicky viazaného uhlíka (TOC) vo zvyškovej škváre a popolčeku bol nižší ako 3 %, alebo spaľovacie straty boli nižšie ako 5 % suchej váhy spaľovaných odpadov. Ak sa táto hodnota nezabezpečí, musí sa odpad pred spálením vhodne upraviť.
2.3.3 Všetky spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 oC počas min. dvoch sekúnd pri obsahu kyslíka najmenej 6 %; teplota sa musí merať v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom reprezentatívnom mieste v súlade s povolením orgánu ochrany ovzdušia. Ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrené ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1100 oC.
2.3.4 Každá spaľovacia linka spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným horákom. Tieto horáky musia byť automaticky uvedené do prevádzky, ak teplota spalín po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu klesne pod 850 oC, resp. 1 100 oC. Prídavné horáky musia byť v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota v žiadnom intervale spaľovania neklesla pod 850 oC, resp. 1 100 oC po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad.
Počas nábehu a odstavovania, keď teplota spalín nedosahuje 850 oC, resp. 1 100 oC, môžu sa prídavné horáky prevádzkovať len s kvapalnými palivami, pri ktorých nebudú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja3) s obsahom síry max. 0,2 % objemu, skvapalnenými plynmi alebo zemným plynom.
2.3.5 Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín pri spaľovaní odpadov po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 oC počas najmenej dvoch sekúnd. Ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1 100 oC.
2.3.6 Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť vybavené automatickým systémom, ktorý zabezpečí odstavenie prísunu odpadu
a)
pri nábehu, keď sa ešte nedosiahla teplota 850 oC, resp. 1 100 oC alebo teplota určená orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
b)
pri každom poklese teploty pod 850 oC, resp. 1 100 oC alebo pod teplotu určenú orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
c)
v každom prípade, keď kontinuálne meranie zabudované podľa podmienok osobitného predpisu4) ukáže, že v dôsledku poruchy zariadení na čistenie odpadových plynov boli prekročené emisné limity.
2.3.7 Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.3. Odlišné prevádzkové podmienky však nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu zvyškov zo spaľovania alebo vyšší obsah organického uhlíka vo zvyškoch, ako je uvedené v bode 2.3.2.
2.3.8 Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.5, za podmienok, že emisné limity pre organický uhlík a CO v odpadových plynoch nebudú prekročené.
V priemysle výroby celulózy a papiera je podmienkou udelenia takého povolenia, že pri spaľovaní vlastných odpadov v kotle na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu nebude prekročený emisný limit pre plynné organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík podľa bodu 4.2.
2.3.9 Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby emisie vypúšťané do ovzdušia nespôsobili významné znečistenie prízemného ovzdušia; osobitne je potrebné odpadové plyny kontrolovane (riadene) vypúšťať cez komín za podmienok dodržania kvality ovzdušia podľa prílohy č. 6. Výška komína sa musí voliť tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného prostredia v súlade s prílohou č. 7.
2.3.10 Teplo vznikajúce pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti využité.
2.3.11 Infekčný nemocničný odpad sa podáva do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy.
3.
PODMIENKY PLATNOSTI EMISNÝCH LIMITOV
3.1 Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
3.1.1 Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách pre zariadenia s kapacitou 1 tony a menšou za hodinu 17 % obj. a pre zariadenia s kapacitou vyššou ako 1 tona za hodinu 11 % obj.
3.1.2 Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.2 Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
3.2.1 Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách 11 % obj.
3.2.2 Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.3 Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
Podmienky platnosti emisných limitov sú:
a)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 11 %, suchý plyn,
b)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 3 %, suchý plyn, ak sa spaľujú výlučne odpadové oleje podľa osobitného predpisu,1)
c)
ak sa odpad spaľuje alebo spoluspaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže orgán ochrany ovzdušia určiť iný obsah referenčného kyslíka, ktorý zodpovedá týmto podmienkam,
d)
pri spoluspaľovaní odpadov sa emisné limity vzťahujú na celkový obsah kyslíka určeného podľa bodu 5.3.1,
e)
ak sa v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľujú nebezpečné odpady a na týchto zariadeniach je zabudované a prevádzkované zariadenie na čistenie spalín, výsledky merania emisných hodnôt sa prepočítajú na referenčný kyslík len v tom prípade, ak je skutočná koncentrácia kyslíka meraná v rovnakom intervale (perióde), ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, vyššia ako hodnota určeného referenčného kyslíka.
4.
EMISNÉ LIMITY PRE SPAĽOVNE ODPADOV
4.1 Emisné limity pre spaľovne odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
4.1.1 Emisné limity pre spaľovne komunálnych odpadov
| Znečisťujúca látka - kapacita | 1 t.h-1 a menej | 1 až 3 t.h-1 vrátane | Viac ako 3 t.h-1 |
| Emisný limit [mg.m-3] | |||
| Tuhé znečisťujúce látky spolu | 50 | 30 | 20 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 20 | 20 |
| Ťažké kovy | * |   |   |
| Pb, Cu, Mn | spolu 5 | spolu 5 | |
| As, Ni, Cr, Co | spolu 1 | spolu 1 | |
| Hg, Tl, Cd | spolu 0,2 | spolu 0,2 | |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 30 | 30 | 15 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | * | 2 | 1 |
| Oxid uhoľnatý (CO) | 100 | 100 | 100 |
| Oxidy síry (SO2) | * | 300 | 100 |
| Oxidy dusíka ako NO2 | * | 400 | 400 |
* Platia všeobecne platné emisné limity podľa prílohy č. 3.
Poznámky:
1.
Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m-1.
2.
Referenčný kyslík pre zariadenia s kapacitou 1 t.h-1 a menej je 17 %.
3.
Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí emisný limit pre oxidy dusíka aj po 31. decembri 2006.
4.1.2 Emisné limity pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov
| Znečisťujúca látka - kapacita | 3 t.h-1 a menej | viac ako 3 t.h-1 |
| Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Tuhé znečisťujúce látky spolu | 30 | 20 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 20 |
| Ťažké kovy |   |   |
| Pb, Cu, Mn | spolu 5 | spolu 5 |
| As, Ni, Cr, Co | spolu 1 | spolu 1 |
| Cd, Hg, Tl | spolu 0,2 | spolu 0,2 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 30 | 15 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 2 | 1 |
| Oxid uhoľnatý (CO) | 100 | 100 |
| Oxidy síry (SO2) | 300 | 100 |
| Oxidy dusíka ako NO2 | 500 | 500 |
Poznámky:
1.
Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m-1.
2.
Ak nemožno dosiahnuť uvedený emisný limit pre SO2 bez odsírenia (napr. pri spaľovaní zvláštnych odpadov s vysokým obsahom síry), emisný stupeň oxidov síry nesmie prekročiť hodnotu 10 %.
3.
Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí po 31. decembri 2006 emisný limit pre oxidy dusíka 400 mg.m-3.
4.1.3 Platnosť emisných limitov od 1. januára 2007
Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 4.2 okrem emisných limitov pre oxidy dusíka pre spaľovne odpadov s menovitou kapacitou menej ako 6 t.h-1.
4.2 Emisné limity pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
4.2.1 Emisné limity určené ako denné priemery
| Znečisťujúca látka | Emisný limit [mg.m-3] |
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 10 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 10 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 1 |
| Oxid siričitý (SO2) | 50 |
| Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý | 200* |
* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.
4.2.2 Emisné limity určené ako polhodinové priemery
| Znečisťujúca látka | (100 %) A | (97 %) B |
| Emisný limit [mg.m-3] | ||
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 30 | 10 |
| Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík | 20 | 10 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 60 | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 4 | 2 |
| Oxid siričitý (SO2) | 200 | 50 |
| Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý | 400* | 200* |
4.2.3
* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2 a § 9.
Podmienky dodržania emisného limitu:
A - žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
B - 97 % polhodinových priemerov v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
4.2.3 Emisné limity pre ťažké kovy
| Znečisťujúce látky | Emisný limit [mg.m-3] |
| Tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako tálium (Tl) | Spolu 0,05 |
| Kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kadmium (Cd) | |
| Ortuť a j ej zlúčeniny vyjadrené ako ortuť (Hg) | 0,05 |
| Antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako antimón (Sb) | Spolu 0,5 |
| Arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako arzén (As) | |
| Olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako olovo (Pb) | |
| Chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako chróm (Cr) | |
| Kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kobalt (Co) | |
| Meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako meď (Cu) | |
| Mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako mangán (Mn) | |
| Nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako nikel (Ni) | |
| Vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako vanád (V) |
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty merania pri trvaní odberu vzorky min. 30 min. a max. 8 hodín.
Priemerné hodnoty platia aj pre plynné formy emisií ťažkých kovov a ich zlúčenín.
4.2.4 Emisné limity pre dioxíny a furány
| Dioxíny a furány | 0,1 ng.m-3 |
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty pri trvaní odberu vzorky min. 6 hodín a max. 8 hodín. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú koncentráciu dioxínov a furánov prepočítaných na toxický ekvivalent podľa bodu č. 8.
4.2.5 Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pre oxid uhoľnatý platia tieto limitné koncentrácie v odpadových plynoch s výnimkou nábehových a odstavných fáz:
- 50 mg.m-3 ako denný priemer,
- 150 mg.m-3 pri 95 % všetkých meraní ako 10-minútový priemer alebo 100 mg.m-3 pri všetkých meraniach ako polhodinový priemer počas 24 hodín.
Orgán ochrany ovzdušia môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka iné emisné hodnoty CO, nie však vyššie ako 100 mg.m-3 ako hodinový priemer.
5.
EMISNÉ LIMITY PRE ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
5.1 Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platné do 31. decembra 2006
Pri spaľovaní odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia pre vybrané znečisťujúce látky pre danú technológiu alebo zariadenie emisné limity, ktoré sú určené v prílohe č. 4.
Pre znečisťujúce látky, ktoré sa v spalinách vyskytujú len v dôsledku spaľovania odpadov, platia emisné limity pre spaľovne odpadov podľa druhu a množstva odpadov (vrátane referenčného kyslíka).
Pre znečisťujúce látky, ktoré sú vnášané súčasne palivom alebo surovinou a spaľovaným odpadom alebo vznikajú pri danom technologickom procese aj bez spaľovania odpadu, platia emisné limity pre spaľovne odpadov (vrátane referenčného kyslíka), ak podiel vznikajúcej znečisťujúcej látky vnášanej odpadom alebo pri spaľovaní odpadu z celkového hmotnostného toku danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami je vyšší ako 30 %. Hmotnostný tok danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami sa zistí ako rozdiel hmotnostného toku pri spaľovaní odpadu a bez spaľovania odpadu. Ak je hmotnostný podiel 30 % a menší, platia všeobecne platné emisné limity (bez prepočtu na referenčný kyslík), ak v prílohe č. 4 nie je pre danú technológiu a znečisťujúcu látku určené inak.
Pre ostatné znečisťujúce látky platia všeobecne platné emisné limity. Emisné limity platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach. Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách alebo zariadeniach platia pre referenčný obsah kyslíka, ktorý je určený v prílohe č. 4. Prírastok hmotnostného toku jednotlivých znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami (okrem tuhých znečisťujúcich látok, NOx, SO2 a CO) zistený ako rozdiel hmotnostných tokov pri spaľovaní a bez spaľovania odpadov nesmie byť vyšší ako 1,2-násobok hmotnostného toku znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami z technologicky a výkonovo zodpovedajúcej spaľovne odpadov (hmotnostné toky zodpovedajúce príslušným koncentračným limitom pre spaľovne).
Pre rotačné cementárske pece možno považovať za palivo aj odpadové ropné oleje, ak neobsahujú chlór vo väčšom množstve ako 0,5 % a PCB a PCT vo väčšom množstve ako 50 mg.kg-1.
Podmienky spaľovania odpadov z hľadiska ochrany ovzdušia v iných zariadeniach, ako sú spaľovne, určí orgán ochrany ovzdušia. Všeobecné podmienky prevádzkovania (body 2.1 a 2.2) sa uplatňujú primerane v závislosti od charakteru, množstva a času spaľovania.
5.2 Platnosť emisných limitov pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov od 1. januára 2007
Od 1. januára 2007 platia emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov podľa bodu 5.3.
5.3 Emisné limity pre nové zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
5.3.1 Všeobecné podmienky určenia emisných limitov pri spoluspaľovaní odpadov
Ak nie je v uvedených tabuľkách pre jednotlivé technológie uvedený celkový emisný limit „C“, použije sa pre výpočet emisného limitu pre danú znečisťujúcu látku zmesný vzťah.
Emisný limit pre každú príslušnú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch zo zariadení, v ktorých sa spoluspaľujú odpady, sa vypočíta podľa tohto vzťahu:
C = (Vodpad x Codpad + Vproces x Cproces) / (Vodpad + Vproces)
Vodpad: Objem spalín výlučne zo spaľovania odpadov určený podľa odpadu s najnižšou výhrevnosťou uvedenou v povolení a vztiahnutý na podmienky tohto nariadenia.
Pokiaľ je uvoľnené teplo zo spaľovania odpadu menšie ako 10 % z celkového uvoľneného tepla, vypočíta sa hodnota Vodpad z takého predpokladaného množstva odpadu, ktorého spálením by sa uvoľnilo 10 % z celkového uvoľneného tepla.
Codpad: Emisné limity pre relevantné znečisťujúce látky a CO platné pre spaľovne odpadov podľa bodu 4.2.
Vproces: Objem odpadových plynov zo zariadenia využívaného (príslušného) procesu vrátane spaľovania povolených a v procese bežne používaných palív (s vylúčením odpadov) pri zohľadnení referenčného kyslíka určeného pre daný proces, resp. zariadenie. V prípade, že pre daný proces alebo zariadenie nie je určený referenčný kyslík, treba vziať za základ skutočný obsah kyslíka v odpadových plynoch bez zriedenia prívodom vzduchu, ktorý pre proces nie je potrebný. Ostatné podmienky určenia emisných limitov (tlak, teplota, suchý plyn) sú určené v bodoch 5.3.2 až 5.3.4.
Cproces: Emisné limity pre vybrané technologické procesy, uvedené v bode 5.3.3, alebo emisné limity pre iné technologické procesy spaľovaní štandardných povolených palív (bez odpadov). Ak takéto emisné limity nie sú určené právnym predpisom, použijú sa emisné limity určené v povolení. Ak v povolení nie sú určené emisné limity, použijú sa skutočné emisné koncentrácie.
C: Celková hodnota emisného limitu a referenčného kyslíka určeného pre vybrané technológie alebo vypočítaného podľa uvedeného vzťahu, ktorá nahradí určené emisné limity.
Ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov získa viac ako 40 % energie zo spaľovania nebezpečných odpadov alebo ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľuje neupravený miešaný komunálny odpad, platia emisné limity ako pre spaľovne odpadov podľa bodu 4.2 a ustanovenia na určenie emisného limitu pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa neuplatňujú.
5.3.2 Osobitné podmienky pre cementárske rotačné pece
Denné priemery pri kontinuálnom meraní: periódy odberu vzoriek a ostatné požiadavky merania sa uplatňujú podľa ustanovení tohto nariadenia a osobitného predpisu.4) Všetky hodnoty sú v mg.m-3, pre dioxíny v ng.m-3. Priemerné polhodinové koncentrácie sú potrebné len na výpočet denného priemeru.
Výsledky merania musia byť prepočítané na tieto štandardné podmienky: teplota 273 K, tlak 101,32 kPa pri obsahu kyslíka 10 % v suchom plyne.
5.3.2.1 C – celkové emisné limity
| Znečisťujúca látka | C [mg.m-3] |
| Celkové tuhé znečisťujúce látky | 30 |
| Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl | 10 |
| Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF | 1 |
| NOx ako NO2 | 800 |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
| Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni, V | 0,5 |
| Dioxíny a furány | 0,1 ng.m-3 |
Do 1. januára 2008 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť výnimku pre NOx pre cementárske pece pracujúce mokrým spôsobom, ktoré spaľujú menej ako 3 t.h-1 odpadu, ak v povolení určená koncentrácia NOx nebude vyššia ako 1 200 mg.m-3.
Do 1. januára 2008 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť výnimku pre tuhé znečisťujúce látky pre cementárske pece, ktoré spaľujú menej ako 3 t.h-1 odpadu, ak v povolení určená koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok nebude vyššia ako 50 mg.m-3.
5.3.2.2 C – celkové emisné limity pre SO2 a celkový organický uhlík
| Znečisťujúca látka | C [mg.m-3] |
| SO2 | 50 |
| Celkový organický uhlík (TOC) | 10 |
Orgán ochrany ovzdušia môže povoliť výnimku, keď SO2 a TOC nepochádzajú zo spaľovania odpadov.
5.3.2.3 Emisné limity pre CO
Emisné limity pre CO môže určiť orgán ochrany ovzdušia.
5.3.3 Osobitné podmienky na spoluspaľovanie odpadov v zariadeniach na spaľovanie palív
Emisné limity platia ako denné priemery pri štandardných podmienkach: teplota 273 K, tlak 101,32 kPa, suchý plyn. Polhodinové priemery sú potrebné len na výpočet denných priemerov. Emisné limity sú členené podľa tepelného príkonu v MW.
5.3.3.1 Cproces pre tuhé palivá v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 %
| Znečisťujúca látka | < 50 MW | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300 MW |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 |   | 850 | 850 až 200 | 200 |
| Všeobecne |   |   | lineárne znižovanie od 100 do 300 MW |   |
| Domáce palivo |   | alebo účinnosť odsírenia ≥ 90 % | alebo účinnosť odsírenia ≥ 92 % | alebo účinnosť odsírenia ≥ 95 % |
| NOx vyjadrené o NO2 |   | 400 | 300 | 200 |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
Do 1. januára 2007 neplatí emisný limit pre NOx pre zariadenia, v ktorých sa spoluspaľujú výlučne nebezpečné odpady.
Do 1. januára 2008 môže povoliť orgán ochrany ovzdušia výnimku pre NOx a SO2 pre jestvujúce zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s príkonom 100 až 300 MW, ak v povolení určená koncentrácia Cproces pre NOx nebude vyššia ako 350 mg.m-3 a pre SO2 nebude vyššia od 850 mg.m-3 do 400 mg.m-3 v lineárnej závislosti od príkonu 100 až 300 MW.
5.3.3.2 Cproces pre biomasu v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 %
| Znečisťujúca látka | < 50 MW | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300 MW |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 |   | 200 | 200 | 200 |
| NOx vyjadrené o NO2 |   | 350 | 300 | 300 |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
Do 1. januára 2008 môže povoliť orgán ochrany ovzdušia výnimku pre NOx pre jestvujúce zariadenia na spaľovanie tuhých palív na princípe fluidného spaľovania s príkonom 100 až 300 MW, ak koncentrácia Cproces pre NOx určená v povolení nebude vyššia ako 350 mg.m-3.
5.3.3.3 Cproces pre kvapalné palivá v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 3 %
| Znečisťujúca látka | 50 - 100 MW | 100 - 300 MW | > 300MW | |
| [mg.m-3] | ||||
| SO2 |   | 850 | 850 až 200 lineárne znižovanie od 100 do 300 MW | 200 |
| NOx vyjadrené o NO2 |   | 400 | 300 | 200 |
| Tuhé znečisťujúce látky | 50 | 50 | 30 | 30 |
Do 1. januára 2007 neplatí emisný limit pre NOx pre zariadenia, v ktorých sa spoluspaľujú výlučne nebezpečné odpady.
5.3.3.4 C – celkový emisný limit pre ťažké kovy, dioxíny a furány
C v mg.m-3 pri obsahu kyslíka 6 %. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30 minút a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C [mg. m-3] |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
| Sb + As + Pb + Cr + Co + Cu + Mn + Ni + V | 0,5 |
C v ng.m-3 pri obsahu kyslíka 6 %. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní min. 6 hodín a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C [ng.m-3] |
| Dioxíny a furány | 0,1 |
5.3.4 Osobitné podmienky pre ostatné neuvedené technologické procesy
C – celkové emisné limity pre dioxíny, furány a ťažké kovy
C v ng.m-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky v trvaní min. 6 hodín a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C [ng.m-3] |
| Dioxíny a furány | 0,1 |
C v mg.m-3. Všetky priemerné hodnoty počas odberu vzorky min. 30 minút a max. 8 hodín.
| Znečisťujúca látka | C [mg.m-3] |
| Cd + Tl | 0,05 |
| Hg | 0,05 |
6.
Zvyšky
Zvyškami sa rozumejú všetky kvapalné a tuhé látky (vrátane roštového popola a škváry, kotlového a filtračného popolčeka, tuhých reakčných produktov z čistenia spalín, kalov z čistenia odpadových vôd, použitých katalyzátorov a aktívneho uhlia), ktoré vznikajú pri spaľovaní, čistení spalín, čistení odpadových vôd alebo pri iných procesoch v rámci spaľovania odpadu.
Pri prevádzke spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov treba predchádzať tvorbe zvyškov alebo ich tvorbu podľa množstva a škodlivosti obmedziť na minimum. Zvyšky sa musia podľa možnosti zhodnotiť (recyklovať) priamo v zariadení na spaľovanie odpadov alebo mimo neho pri dodržaní osobitných predpisov.5) Suché zvyšky vo forme prachu, napríklad kotlový popolček a vysušené zvyšky z čistenia spalín, sa musia dopravovať a medziskladovať tak, aby sa zamedzilo ich rozprašovaniu do prostredia, napríklad v uzavretých kontajneroch.
Pri zneškodňovaní alebo zužitkovaní zvyškov zo spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov sa postupuje podľa osobitných predpisov.5)
7.
Mimoriadne prevádzkové stavy
Prevádzkovateľ musí v prípade poruchy prevádzku v čo najkratšom čase obmedziť alebo odstaviť, kým sa prevádzka neuvedie do riadneho prevádzkového stavu.
Ak sa prekročí emisný limit, nemôžu sa odpady v spaľovni alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov bez prerušenia ďalej spaľovať alebo spaľovacie linky ďalej neprerušene prevádzkovať viac ako 4 hodiny; celkový čas takého stavu počas roka nesmie prekročiť 60 hodín.
Priemerná polhodinová koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v emisiách nesmie v žiadnom prípade prekročiť hodnotu 150 mg.m-3; emisný limit CO a organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík do ovzdušia sa nesmie prekročiť. Všetky ostatné prevádzkové podmienky a požiadavky podľa bodu 2 a požiadavky týkajúce sa emisií CO sa musia dodržať.
8.
Ekvivalentné faktory pre dibenzodioxíny a dibenzofurány
Na určenie kumulatívnej hodnoty emisie dioxínov a furánov je potrebné hmotnostné koncentrácie jednotlivých uvedených dioxínov a furánov pred ich sčítaním vynásobiť týmito faktormi:
| Názov | Toxický ekvivalent |
| 2,3,7,8 tetrachlódibenzodioxín (TCDD) | 1 |
| 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzodioxín (PeCDD) | 0,5 |
| 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) | 0,1 |
| 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzodioxín (HpCDD) | 0,01 |
| oktachlórdibenzodioxín (OCDD) | 0,001 |
| 2,3,7,8 tetrachlórdibenzofurán (TCDF) | 0,1 |
| 2,3,4,7,8 pentachlórdibenzofurán (PeCDF) | 0,5 |
| 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzofurán (PeCDF) | 0,05 |
| 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 2,3,4,6,7,8 hexachlórdibenzofurán (HxCDF) | 0,1 |
| 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzofurán (HpCDF) | 0,01 |
| 1,2,3,4,7,8,9 heptachlórdibenzofurán (HpCDF) | 0,01 |
| oktachlórdibenzofurán (OCDF) | 0,001 |
9.
Interval spoľahlivosti merania emisných hodnôt
Na úrovni hodnoty emisného limitu určeného ako denný priemer nesmú hodnoty 95 % intervalov spoľahlivosti merania jednotlivej emisnej hodnoty prekročiť uvedené percentuálne podiely hodnôt určeného emisného limitu:
oxid uhoľnatý – 10 %,
oxid siričitý – 20 %,
oxidy dusíka – 20 %,
tuhé znečisťujúce látky – 30 %,
chlorovodík – 40 %,
fluorovodík – 40 %,
celkový organický uhlík – 30 %.
10.
Zložky odpadov, ktoré ich robia nebezpečnými
1.
berýlium; zlúčeniny berýlia,
2.
zlúčeniny vanádu,
3.
zlúčeniny 6-mocného chrómu,
4.
zlúčeniny kobaltu,
5.
zlúčeniny niklu,
6.
zlúčeniny medi,
7.
zlúčenina zinku,
8.
arzén; zlúčeniny arzénu,
9.
selén; zlúčeniny selénu,
10.
zlúčenina striebra,
11.
kadmium; zlúčeniny kadmia,
12.
zlúčeniny cínu,
13.
antimón; zlúčeniny antimónu,
14.
telúr; zlúčeniny telúru,
15.
zlúčeniny bária; okrem síranu barnatého,
16.
ortuť; zlúčeniny ortuti,
17.
tálium; zlúčeniny tália,
18.
olovo; zlúčeniny olova,
19.
anorganické sírany (sulfidy),
20.
anorganické zlúčeniny fluóru; vrátane fluoridu vápenatého,
21.
anorganické kyanidy,
22.
alkalické kovy a kovy alkalických zemín: lítium, sodík, draslík, vápnik, horčík nie v chemicky viazanej forme,
23.
kyslé roztoky alebo kyseliny v tuhej forme,
24.
zásadité roztoky alebo zásady v pevnej forme,
25.
azbest (prach a vlákna),
26.
fosfor: zlúčeniny fosforu vrátane minerálnych fosfátov,
27.
karbonyly kovov,
28.
peroxidy,
29.
chlorečnany,
30.
perchloridy,
31.
azidy,
32.
PCB a/alebo PCT,
33.
liečivá a veterinárne prípravky,
34.
biocidy a prostriedky na ochranu rastlín (napr. pesticídy),
35.
infekčné látky,
36.
kreozoty,
37.
izokyanáty, tiokyanáty,
38.
organické kyanidy (napr. nitily),
39.
fenol; zlúčenina fenolu,
40.
halogénované rozpúšťadlá,
41.
organické rozpúšťadlá okrem halogénovaných,
42.
chlórované organické zlúčeniny okrem inertných polymerizovaných materiálov a iných zlúčenín uvedených v tomto bode,
43.
aromatické zlúčeniny; polycyklické a heterocyklické organické zlúčeniny,
44.
alifatické amíny,
45.
aromatické amíny,
46.
étery,
47.
látky explozívneho charakteru,
48.
organické zlúčeniny síry,
49.
všetky kongenéry polychlórovaných dibenzo-furánov,
50.
všetky kongenéry polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov,
51.
uhľovodíky a ich zlúčeniny obsahujúce kyslík, dusík alebo síru.“.
Poznámky k odkazom 1 až 5 znejú:
„1)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov.
2)
§ 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových, varovných a regulačných systémov.
3)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 144/2000 Z. z. o požiadavkách na kvalitu palív, o vedení prevádzkovej evidencie a o druhu, rozsahu a spôsobe poskytovania údajov orgánu ochrany ovzdušia.
4)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 474/2000 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok, o spôsobe a podmienkach zisťovania, sledovania a preukazovania údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania a o požiadavkách na technické prostriedky na monitorovanie emisií a imisií.
5)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.“.
26.
V prílohe č. 4 v VI. časti v názve bodu 1.1 sa vypúšťa slovo „Mechanické“.
27.
V prílohe č. 4 v VI. časti bode 2.2.2.1 sa na konci pripája táto veta:
„Pri práškovom lakovaní nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 15 mg.m-3.“.
28.
V prílohe č. 4 VI. časť sa dopĺňa bodom 2.2.5, ktorý znie:
„2.2.5 Pri použití bezrozpúšťadlových (práškovacích) alebo nízkorozpúšťadlových lakovacích systémov limity organických látok a podmienky prevádzkovania sa určia s prihliadnutím na hmotnostný tok emitovaných prchavých organických látok.“.
29.
V prílohe č. 4 v VI. časti bod 6.2 vrátane nadpisu znie:
„6.2 Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie druhu paliva pre nové zdroje znečisťovania
V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hmot. a tuhé palivá s merným obsahom síry najviac 0,5 g S.MJ1.“.
30.
V prílohe č. 7 bod 2 znie:
„2.
Výška komína (výduchu) musí byť najmenej 5 m nad terénom. Prevýšenie komína nad hrebeňom strechy budovy musí byť v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom do 50 kW najmenej 0,5 m, v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom od 50 kW do 1 MW najmenej 1 m a v zariadeniach na spaľovanie palív s tepelným príkonom 1 MW a viac najmenej 3 m. Pri malých, stredných a veľkých technologických zdrojoch je potrebné voliť prevýšenie výduchu nad hrebeňom strechy primerane prevýšeniam komínov určených pre zariadenia na spaľovanie palív v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok. Pri sklone strechy menej ako 20o alebo pri plochej streche je potrebné prevýšenie komína určiť primerane najvyššej úrovni strechy, pričom je potrebné voliť rovnaké prevýšenie, aké je určené pre šikmú strechu podľa tepelného príkonu zariadení na spaľovanie palív alebo veľkosti zdroja znečisťovania, zvýšené o 0,5 m. Uvedené neplatí pre zariadenia na spaľovanie plynných palív s tepelným príkonom do 35 kW, ktoré za osobitných podmienok zverejnených vo vestníku ministerstva môžu mať vyústenie na vonkajšiu stenu budovy.
Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, treba z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu prevýšenie komína osobitne posudzovať vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti od komína. Osobitne je potrebné posudzovať aj prípady, keď nejde o komíny alebo výduchy na odvod spalín alebo iných odpadových plynov, ale o iné technické riešenie zodpovedajúce stavu techniky odvádzania znečisťujúcich látok.“.
Čl. II
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
Mikuláš Dzurinda v. r.
