385/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 08.09.2020
385
ZÁKON
z 5. októbra 2000
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
Tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len „prísediaci“).
Postavenie sudcu a prísediaceho
§2
(1)
Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.
(2)
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
(3)
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.
(4)
Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.
§3
(1)
Sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť len sudca.
(2)
Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.
§4
(1)
Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti.
(2)
Štát zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením.
DRUHÁ ČASŤ | SUDCOVIA
PRVÁ HLAVA
POSTAVENIE SUDCU
Prvý diel
Predpoklady na vymenovanie sudcu a vymenovanie sudcu
§5 Predpoklady na vymenovanie sudcu
(1)
Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)
d)
je bezúhonný,
e)
spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“),
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
zložil odbornú justičnú skúšku,
h)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak,
i)
súhlasí s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd alebo s pridelením pre obvod krajského súdu ako hosťujúci sudca; súhlas musí mať písomnú formu.
(2)
Za sudcu nemožno vymenovať občana, ktorý už vykonával funkciu sudcu a bol z nej odvolaný z dôvodu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c) alebo občana, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu notárskeho úradu alebo disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora.4a)
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 15 rokov je činný v právnickom povolaní. Justičnú skúšku možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie sudcu sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné.
(4)
Predpoklady na vymenovanie sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až f) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.
(5)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.4b) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.5) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.5aa) Údaje podľa tretej vety oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(6)
Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.
Vymenovanie sudcu a funkčné obdobie sudcu
§6
Sudcu vymenúva prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident") na návrh súdnej rady; vymenúva ho bez časového obmedzenia.
§7
Súdna rada podá prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu, len ak ide o osobu, ktorá spĺňa predpoklady podľa § 5 ods. 1 a 3.
§10
(1)
Sudca po svojom vymenovaní skladá Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub do rúk prezidenta a potvrdzuje ho svojím podpisom.
(2)
Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok zánik funkcie.
(3)
Dňom zloženia sľubu sa sudca ujíma funkcie.
Druhý diel
Pridelenie, dočasné pridelenie a preloženie sudcu
§11 Pridelenie sudcu
(1)
Sudcu prideľuje na výkon funkcie na okresný súd alebo na výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu súdna rada z kandidátov na funkciu sudcu na základe výsledkov hromadného výberového konania. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) súdna rada na základe výsledkov výberového konania, ktoré jej oznamuje predseda výberovej komisie.
(2)
Na najvyšší súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov.
(3)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o pridelenie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch.
(4)
Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd a pridelenie sudcu pre obvod krajského súdu ako hosťujúceho sudcu sa uskutoční dňom vymenovania. Pridelenie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od jeho pridelenia.
§11a Hosťujúci sudca
(1)
Hosťujúci sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na určenom okresnom súde v obvode krajského súdu a ktorý udelil súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu.
(2)
Hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde, ktorý písomne určuje predseda krajského súdu podľa odseku 1 po prerokovaní s ministrom, z dôvodu
a)
zastupovania zákonného sudcu počas
1.
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
2.
šesť týždňov presahujúcej práceneschopnosti,
3.
dočasného pridelenia,
4.
stáže,
5.
prerušenia výkonu funkcie podľa § 24 ods. 1 až 3,
6.
dočasného pozastavenia výkonu funkcie alebo
7.
poverenia plnením úloh v orgáne Európskej únie,
b)
dočasnej preťaženosti okresného súdu, a to len v prípade, ak nie je pre hosťujúceho sudcu určený výkon funkcie podľa písmena a).
(3)
Výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na okresnom súde podľa odseku 2 písm. a) sa skončí dňom, keď zastupovaný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu. Výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na okresnom súde podľa odseku 2 písm. b) sa skončí dňom určenia výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu podľa odseku 2 písm. a).
(4)
Po štyroch rokoch výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu môže byť hosťujúci sudca na svoju žiadosť preložený na voľné miesto sudcu na okresnom súde alebo na základe výsledkov výberového konania na krajskom súde. Do lehoty podľa prvej vety sa nezapočítava čas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, stáže sudcu, poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie alebo orgáne vytvorenom spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie“), prerušenia výkonu funkcie sudcu a dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
(5)
Hosťujúci sudca je počas výkonu funkcie členom pléna toho súdu, na ktorom vykonáva funkciu.
(6)
Zoznam hosťujúcich sudcov vedie súdna rada a zverejňuje ho na svojom webovom sídle.
§12 Dočasné pridelenie sudcu
(1)
Ak nemožno riadny chod súdnictva zabezpečiť pridelením sudcu alebo preložením sudcu, sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd; na okresný súd možno sudcu dočasne prideliť, ak riadny chod súdnictva nemožno zabezpečiť ani hosťujúcim sudcom. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu.
(2)
O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje Súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(3)
Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špecializovaný trestný súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.
(4)
Počas dočasného pridelenia je sudca členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený; nemá však právo byť volený do orgánov sudcovskej samosprávy tohto súdu, pričom jeho volené funkcie na súde, z ktorého bol dočasne pridelený, nezanikajú.
§12a Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu
(1)
Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného zákona.5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený. Na takéto dočasné pridelenie sa nevzťahuje § 12 ods. 3.
(2)
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí zánikom funkcie predsedu súdu.
§13 Stáže sudcu
(1)
Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž
a)
v Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),
b)
na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
c)
v inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,5c) alebo
d)
ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
(2)
Sudca počas stáže podľa odseku 1 nemôže vykonávať funkciu sudcu. Stáž sudcu podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie sudcu.
(3)
O stáži sudcu podľa odseku 1 písm. b) a c) rozhoduje minister po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí. V ostatných prípadoch o stáži sudcu rozhoduje súdna rada po vyjadrení ministra a po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(4)
Stáž sudcu trvá najviac dva roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1, možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.
(5)
Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.
§13a Poverenie sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie
(1)
Sudcu možno s jeho súhlasom poveriť plnením úloh v orgáne Európskej únie, ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu sudca. Poverenie sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas trvania poverenia sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu.
(2)
O poverení sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie rozhoduje minister.
§13b Vysielanie sudcu na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky
(1)
Sudcu možno s jeho súhlasom vyslať ako civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.6a) Vyslanie sudcu podľa prvej vety sa považuje za výkon funkcie sudcu. Počas vyslania podľa prvej vety sudca nevykonáva rozhodovaciu činnosť na území Slovenskej republiky; inak mu patria všetky oprávnenia sudcu.
(2)
O vyslaní a ukončení vyslania sudcu podľa odseku 1 rozhoduje minister.
§14 Preloženie sudcu na iný súd
(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom, na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Preložiť sudcu možno iba na voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona5a) a ak ide o preloženie sudcu na súd toho istého stupňa, sudcu možno preložiť len na voľné miesto určené po podaní žiadosti sudcu o preloženie na iný súd. Preloženie sudcu oznámi súdna rada ministrovi do troch dní od preloženia sudcu na iný súd.
(2)
Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej sedem rokov, ak ide o preloženie na krajský súd do správneho kolégia a najmenej desať rokov v ostatných prípadoch. Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.
(4)
Na súd nižšieho stupňa súdna rada sudcu preloží na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(5)
Sudcu možno preložiť na jeho žiadosť až po piatich rokoch odo dňa jeho vymenovania do funkcie sudcu; z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno sudcu preložiť na jeho žiadosť aj pred uplynutím tejto lehoty.
Tretí diel
Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a odvolanie z nej
§15 Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie
(1)
Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného kolégia.
(2)
Predsedu grémia volia sudcovia príslušného grémia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať členovia grémia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému grémiu.
(3)
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia. Návrh môžu podať členovia kolégia alebo predseda súdu, ktorý svoj návrh predloží príslušnému kolégiu. Ak voľba predsedu kolégia nie je úspešná, opakuje sa každých 30 dní, a to až do zvolenia predsedu kolégia.
(4)
Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.
(5)
Predseda kolégia, predseda grémia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.
§16 Odvolanie a uvoľnenie z vyššej sudcovskej funkcie a jej zánik
(1)
Predsedu senátu možno z funkcie odvolať na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov grémia okresného súdu rozhoduje o odvolaní predsedu grémia grémium tajným hlasovaním.
(3)
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.
(4)
Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie predsedu senátu okrem predsedu senátu okresného súdu alebo predsedu kolégia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(5)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol vymenovaný podľa § 15 ods. 2, právo vykonávať túto funkciu zaniká.
(6)
Funkcia predsedu senátu zaniká preložením predsedu senátu na súd vyššieho stupňa.
Štvrtý diel
Zánik funkcie sudcu
§17 Dôvody zániku funkcie sudcu
Funkcia sudcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie (§ 18),
b)
vzdaním sa funkcie (§ 19),
c)
pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony (§ 20 ods. 1),
d)
stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
e)
zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),
f)
neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu (§ 23 ods. 1),
g)
nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou (§ 10 ods. 2),
h)
vypovedaním sľubu (§ 151 ods. 4),
i)
smrťou.
§18 Odvolanie z funkcie sudcu
(1)
Prezident na návrh súdnej rady sudcu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,
b)
ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c)
na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
d)
ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada").
(2)
Prezident na návrh súdnej rady môže sudcu odvolať, ak
a)
mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b)
dosiahol vek 65 rokov.
(3)
Ak sú dôvody na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 1 alebo 2, súdna rada musí predložiť prezidentovi návrh na odvolanie sudcu. Ak sú dôvody na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 2 písm. a), predseda súdu oznámi túto skutočnosť súdnej rade. Ak sú dôvody na odvolanie z funkcie sudcu podľa odseku 2 písm. b), minister oznámi túto skutočnosť súdnej rade.
(4)
Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká.
§19 Vzdanie sa funkcie sudcu
Sudca sa môže funkcie sudcu vzdať písomným oznámením prezidentovi. Funkcia sudcu v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi. Za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu podľa osobitného predpisu.6b) V prípade podľa predchádzajúcej vety je Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán podľa osobitného predpisu6c) povinná doručiť prezidentovi kópiu vyhlásenia sudcu, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady alebo vo voľbách do európskeho parlamentu podľa osobitného predpisu6b) do piatich dní odo dňa, keď jej bola doručená kandidátna listina, ktorej prílohou podľa osobitného predpisu6b) je takéto vyhlásenie sudcu; vyhlásenie môže prezidentovi doručiť aj dotknutý sudca bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán podľa tejto vety; doručenie vyhlásenia sudcu prezidentovi Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán alebo dotknutým sudcom podľa tejto vety sa považuje za doručenie vzdania sa funkcie sudcu prezidentovi pre účely prvej vety.
§20 Iné dôvody zániku funkcie
(1)
Funkcia sudcu zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, a smrťou sudcu.
(2)
Funkcia sudcu zaniká aj dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky.
§21 Nároky súvisiace so skončením výkonu funkcie sudcu
(1)
Ak bol sudca odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo sa z týchto dôvodov vzdal funkcie sudcu, patrí mu za päť mesiacov od skončenia výkonu funkcie plat vo výške posledného základného platu. To neplatí, ak sudcovi patrí odchodné podľa odseku 2.
(2)
Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu funkcie sudcu o 20 % základného platu sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov výkonu funkcie sudcu o 50 % základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.
(3)
Odchodné sa vypláca najneskôr v deň splatnosti posledného platu sudcu. Odchodné sa kráti o sumu, ktorá zodpovedá nároku pri skoršom skončení výkonu funkcie sudcu, ak bolo odchodné vyplatené.
(4)
Ak sudca zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, pozostalý manžel má nárok na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má nárok na vyplatenie 10 % z výšky odchodného, na ktorý by mal sudca nárok ku dňu úmrtia. Ak by výška odchodného pre pozostalého manžela a deti prevyšovala 100 % odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého manžela, nárok na vyplatenie 50 % odchodného prechádza na pozostalé deti sudcu. Ak sudca zomrie pri výkone funkcie sudcu alebo v súvislosti s ňou, odchodné sa vyplatí v plnej výške. Na nároky pozostalých sa toto ustanovenie vzťahuje, hoci sudca o dôchodok nepožiada.
(5)
Odchodné sudcovi nepatrí, ak bol odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 1 alebo ak bolo disciplinárne konanie zastavené z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu.
Piaty diel
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu
§22
(1)
Sudcovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny senát na návrh
a)
ministra, ak je proti sudcovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin,
b)
toho, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu.
(3)
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia a odvolací disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od doručenia odvolania; odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného sudcu alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný sudca môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(5)
Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 1 0 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.
(6)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu. Sudca je povinný o týchto okolnostiach neodkladne informovať súdnu radu.
(7)
Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa odseku 6, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 6; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.
§22a
(1)
Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady, ministra alebo predsedu najvyššieho súdu. Sudca má právo vyjadriť sa k návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu na zasadnutí súdnej rady, na ktoré ho predseda súdnej rady pozve.
(3)
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 musí súdna rada rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
(4)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 trvá, až kým nepominú dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, najviac šesť mesiacov. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 môže súdna rada predĺžiť na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra najviac o šesť mesiacov. Celková doba dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
(5)
Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 a rozhodnutie o predĺžení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu môže súdna rada zrušiť na návrh toho, kto dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo jeho predĺženie navrhol, na návrh dotknutého sudcu alebo aj bez návrhu. Sudca môže svoj návrh na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu podľa predchádzajúcej vety podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa prijatia uznesenia súdnej rady o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(6)
Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa odseku 1, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 80 % základného platu. Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa sudca nesmie zdržiavať na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu.
(7)
Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 zanikne uplynutím lehoty podľa odseku 4, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa odseku 5, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený; to neplatí, ak došlo k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu podľa § 22 a konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa § 22 bolo úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu podľa § 22, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.
§22b
(1)
(2)
Ak má sudca dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z viacerých dôvodov, rozdiel, o ktorý bol funkčný plat sudcu skrátený, možno sudcovi vyplatiť, až keď odpadnú všetky dôvody dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
Šiesty diel
Nezlučiteľnosť a prerušenie výkonu funkcie sudcu
§23 Nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu
(1)
Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci vrátane funkcie predsedu súdnej rady, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a okrem členstva v súdnej rade.
(2)
V prípade pochybností súdna rada rozhodne o povinnosti skončiť túto funkciu alebo činnosť okrem členstva v súdnej rade.
(3)
Sudca môže vykonávať funkciu v stavovskej organizácii sudcov a v odborovej organizácii.
§24 Prerušenie výkonu funkcie sudcu
(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal
a)
prezidentom, členom vlády, predsedom alebo vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy, štátnym tajomníkom,
b)
sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
c)
predsedom súdnej rady alebo
d)
generálnym prokurátorom alebo špeciálnym prokurátorom.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
(6)
Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona5a) stať voľným miestom sudcu.
(7)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca ministerstvu aspoň 60 dní pred začatím výkonu funkcie. Ak bol sudcovi prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie prezidenta, poslanca národnej rady, člena vlády, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, predsedu alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka po dobu jedného roka od skončenia prerušenia výkonu funkcie sudcu sa nemôže uchádzať o funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu.
(8)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením výkonu funkcie sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený alebo dočasne pridelený súdnou radou, ak je na príslušnom súde dočasne voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu.5a) Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.
(9)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa dňom zvolenia za člena hodnotiacej komisie ujíma funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou.
Siedmy diel
Vzťah sudcu a štátu
§25 Právne vzťahy sudcu
(1)
Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.9)
(2)
Výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Osobný úrad sudcu vedie písomnosti týkajúce sa sudcu a výkonu jeho funkcie v osobnom spise sudcu. Sudca má právo byť oboznámený s obsahom osobného spisu a s tým, ak je jeho osobný spis predložený alebo odstúpený inému súdu alebo ústrednému orgánu štátnej správy súdov a s dôvodmi takého postupu. Osobný úrad sudcu poskytne sudcovi odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(4)
Osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a. Osobný úrad hosťujúceho sudcu je krajský súd. Osobný úrad sudcu je ministerstvo, ak sudca prerušil výkon funkcie sudcu alebo ak je sudca poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pozostalý po sudcovi poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých.
(5)
Sudcovi vystaví jeho osobný úrad preukaz sudcu dňom nástupu do výkonu funkcie. Sudca, ktorému bol výkon funkcie prerušený alebo ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, je povinný preukaz sudcu odovzdať osobnému úradu.
§26 Sudcovské rady
Sudcovské rady zriadené podľa osobitného predpisu10) vystupujú aj na ochranu práv a oprávnených záujmov sudcov. Ak sa príslušná sudcovská rada nevyjadrí alebo ak nerozhodne vo veciach, ktoré sú jej dané na vyjadrenie alebo rozhodnutie podľa tohto zákona, do 30 dní, postupuje sa ďalej bez jej vyjadrenia alebo rozhodnutia. Vyjadrenie príslušnej sudcovskej rady je však potrebné vyžiadať, ak ide o ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie (§ 15).
Ôsmy diel
Hodnotenie sudcu a výberové konanie
§27 Ročný štatistický výkaz sudcu
(1)
Predseda súdu každoročne k 31. marcu vyhotovuje ročný štatistický výkaz sudcu (ďalej len „výkaz“) za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Výkaz obsahuje tieto údaje:
a)
označenie súdu,
b)
titul, meno a priezvisko sudcu,
c)
počet a zloženie nevybavených vecí pridelených sudcovi k prvému a poslednému dňu kalendárneho roka,
d)
počet vecí pridelených sudcovi v priebehu kalendárneho roka,
e)
počet a zloženie rozhodnutých vecí v priebehu kalendárneho roka,
f)
počet vybavených vecí v priebehu kalendárneho roka,
g)
počet verejne prejednaných vecí v priebehu kalendárneho roka,
h)
počet odpracovaných dní, počet určených pojednávacích dní vrátane počtu využitých pojednávacích dní v priebehu kalendárneho roka,
i)
počet rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd s uvedením počtu vecí, v ktorých došlo k prieťahom v konaní pred pridelením veci hodnotenému sudcovi,
j)
údaj o priemernej výkonnosti podľa písmen c) až g) v rovnakej súdnej agende na príslušnom súde a celoslovenský priemer výkonnosti podľa písmen c) až g) v tejto agende,
k)
dôvod, pre ktorý sa sudca podieľa na výkone súdnictva v zníženom rozsahu,
l)
údaj o spôsobe rozhodnutia vecí pridelených sudcovi odvolacím alebo dovolacím senátom,
m)
údaj o účasti sudcu na vzdelávacích aktivitách podľa tohto zákona,
n)
údaje o výkonnosti sudcu podľa odseku 3,
o)
dátum vyhotovenia výkazu,
p)
titul, meno a priezvisko predsedu súdu,
q)
podpis predsedu súdu.
(3)
Predseda súdu ďalej vo výkaze uvedie porovnanie údajov podľa odseku 2 písm. c) až g) s údajmi podľa odseku 2 písm. j) spolu s odôvodnením. Ak je výsledkom porovnania nižšia výkonnosť sudcu ako priemer podľa odseku 2 písm. j), je predseda súdu povinný uviesť vo výkaze aj informáciu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov10a) alebo o dôvodoch neprijatia týchto opatrení.
(4)
Ak ide o senát, za vec pridelenú sudcovi sa považuje vec, ktorá je sudcovi pridelená ako spravodajcovi.
(5)
Vzor výkazu zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.
(6)
Písomné vyhotovenie výkazu je súčasťou osobného spisu sudcu. Predseda súdu zabezpečí zverejnenie výkazu sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka.
Hodnotenie sudcu
§27a
(1)
Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje
a)
po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu; hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu,
b)
v súvislosti s výberovým konaním; to neplatí, ak ide o postup na súd vyššieho stupňa, keď postačuje predložiť výberovej komisii hodnotenie nie staršie ako jeden rok,
c)
na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 2); hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu, alebo obdobie výkonu funkcie sudcu, ak sudca vykonáva funkciu kratšie ako päť rokov,
d)
ak sudca požiada o hodnotenie,
e)
po jednom roku, ak bolo bezprostredne predchádzajúce hodnotenie sudcu so záverom „nevyhovujúci“.
(2)
Na účely zabezpečenia hodnotenia sudcu podľa odseku 1 písm. b) ten, kto vyhlasuje výberové konanie, bezodkladne oznámi osobe, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu, že sudca, ktorý má byť v súvislosti s výberovým konaním hodnotený, sa prihlásil do výberového konania.
(3)
Prvé hodnotenie sudcu podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu.
§27b
(1)
Hodnotenie sudcov v obvode krajského súdu vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia zložená zo sudcov. Za člena hodnotiacej komisie podľa prvej vety môže byť zvolený aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4.
(2)
Členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva súdna rada. Pre obvod krajského súdu zvolí troch členov zo sudcov iného obvodu krajského súdu. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie je päť rokov. Návrh na voľbu člena hodnotiacej komisie môže súdnej rade podať člen súdnej rady, minister, stavovská organizácia sudcov, kolégiá predsedov sudcovských rád a sudcovské rady.
(3)
Sudca zvolený za člena hodnotiacej komisie nevykonáva funkciu sudcu. Členstvo v hodnotiacej komisii sa považuje za výkon funkcie sudcu. Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na člena hodnotiacej komisie.
(4)
Hodnotenie sudcu najvyššieho súdu vykonáva predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom. Predsedu kolégia hodnotí iný člen kolégia určený kolégiom.
§27c
Pri hodnotení sudcu sa vychádza
a)
z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho konania v hodnotenom období, pričom sa prihliada na právnu a skutkovú zložitosť vecí pridelených sudcovi,
b)
zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,
c)
z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu a ak je hodnoteným sudcom hosťujúci sudca, z vyjadrení predsedov súdov, na ktorých hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu; vyjadrenie predsedu súdu, na ktorom hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu, je povinný tento predseda súdu bezodkladne po skončení výkonu funkcie sudcu na tomto súde vyhotoviť a doručiť osobnému úradu hosťujúceho sudcu,
d)
z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b) a zo stanoviska predsedu senátu,
e)
zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov podľa § 27,
f)
zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a ak je hodnoteným sudcom hosťujúci sudca, zo stanovísk sudcovských rád súdov, na ktorých hosťujúci sudca vykonával funkciu sudcu; stanovisko sudcovskej rady súdu, na ktorom hosťujúci sudca v hodnotenom období vykonával funkciu sudcu, je povinná táto sudcovská rada bezodkladne po skončení výkonu funkcie sudcu na tomto súde vyhotoviť a doručiť osobnému úradu hosťujúceho sudcu.
§27d
(1)
Prieskum podľa § 27c písm. a) vykonáva hodnotiaca komisia. Pri prieskume súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku vnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo na ktorom vykonával funkciu sudcu ako hosťujúci sudca. Ak správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, hodnotiaca komisia sa zameriava najmä na
a)
dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
b)
včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,
c)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.
(2)
Pri prieskume súdnych spisov hodnoteného sudcu hodnotiaca komisia vychádza z najmenej 10 a najviac 15 súdnych spisov, ale aspoň dvoch súdnych spisov za každý hodnotený rok, a z piatich súdnych spisov, ktoré vyberie hodnotený sudca; nesmie ísť o súdne spisy vo veciach s rovnakým predmetom konania a súčasne väčšina súdnych spisov sa musí týkať vecí, v ktorých bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Prieskum súdnych spisov sa môže týkať len právoplatne skončených vecí; to neplatí, ak ide o reštančné veci.
(3)
Na základe vykonaného prieskumu pridelí hodnotiaca komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov.
(4)
Činnosti podľa odsekov 1 až 3 na najvyššom súde vykonáva trojčlenná komisia určená sudcovskou radou zo sudcov tohto súdu; na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu predsedovi príslušného kolégia.
(5)
Na základe stanovísk odvolacích senátov alebo dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi ten, kto vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.
§27e
(1)
Výsledkom hodnotenia sudcu je výrok
a)
„výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 86 až 100,
b)
„dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 60 až 85,
c)
„nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d je 59 a menej.
(2)
Výrok podľa odseku 1 musí byť odôvodnený.
(3)
Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu vypracuje písomné hodnotenie sudcu do 15 dní od predloženia písomných správ podľa § 27d a oboznámi sudcu s hodnotením najneskôr do 15 dní od vypracovania písomného hodnotenia sudcu.
(4)
Sudca je oprávnený žiadať doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.
(5)
Ak ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu námietkam sudcu úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť hodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné. Hodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.
§27f
(1)
Ak ide o hodnotenie sudcu v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu, pri hodnotení sudcu sa vychádza zo skutočností podľa § 27c písm. b), c) a f); ustanovenia § 27d ods. 5 a 6 sa nepoužijú.
(2)
Výrok podľa § 27e ods. 1 vychádza zo skutočností zistených podľa odseku 1.
(3)
Ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa § 27c písm. c) zabezpečuje predseda grémia alebo predseda kolégia, ktorého je predseda alebo podpredseda súdu členom.
§27g
Sudca sa vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu pri postupe na súd vyššieho stupňa zúčastňuje len prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a ústnej časti výberového konania, ak je výsledkom bezprostredne predchádzajúceho hodnotenia sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. a) výrok „výborný“; to neplatí, ak je výrok hodnotenia sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. b) „dobrý“ alebo „nevyhovujúci“.
§27h
Ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu v plnom znení na webovom sídle ministerstva najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené vrátane stanoviska sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5.
Výberové konanie
§28
(1)
Každé voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu určené ministrom podľa osobitného predpisu5a) sa obsadzuje na základe výberového konania; voľné miesto sudcu možno obsadiť preložením sudcu na súd toho istého stupňa podľa § 14 ods. 1 a voľné miesto sudcu na okresnom súde možno obsadiť aj preložením hosťujúceho sudcu podľa § 11a ods. 4. Evidenciu žiadostí sudcov o preloženie na súd toho istého stupňa vedie súdna rada, ktorá o každej prijatej žiadosti bezodkladne informuje ministerstvo.
(2)
Výberové konanie na funkciu sudcu na okresnom súde sa vykonáva ako hromadné výberové konanie pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov a pre vopred neurčený počet voľných miest hosťujúcich sudcov. Počet miest kandidátov na funkciu sudcu obsadzovaných hromadným výberovým konaním určuje pre obvod každého krajského súdu minister po prerokovaní so súdnou radou, a to na základe predpokladaného počtu voľných miest sudcov a predpokladaného počtu voľných miest hosťujúcich sudcov v príslušnom kalendárnom roku.
(3)
Výberové konanie na funkciu sudcu na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a na najvyššom súde sa vykonáva pre vopred určený počet voľných miest sudcov.
(4)
Výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača.
(5)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie a psychologického posúdenia. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je orgán administratívne a organizačne zabezpečujúci výberové konanie povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu a kapacitné možnosti.
(6)
Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.7)
§28a
(1)
Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda súdnej rady aspoň raz ročne v jarnom období alebo jesennom období s územnou pôsobnosťou pre obvod každého krajského súdu tak, aby sa hromadné výberové konania uskutočnili v tom istom termíne. Výberové konanie podľa § 28 ods. 3 vyhlasuje predseda súdu, na ktorom sa obsadzuje voľné miesto sudcu, a to do 60 dní odo dňa určenia voľného miesta sudcu, inak zaniká určenie voľného miesta sudcu; to neplatí, ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje preložením.
(2)
Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle súdnej rady a ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie s odkazom na podrobnosti uvedené vo vyhlásení výberového konania zverejnenom na webovom sídle súdnej rady a ministerstva najmenej 60 dní pred jeho konaním.
(3)
Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje
a)
predseda príslušného krajského súdu, ak ide o hromadné výberové konanie, alebo
b)
predseda príslušného súdu, ak ide o výberové konanie podľa § 28 ods. 3.
§28b
(1)
Výberového konania sa okrem sudcu môže zúčastniť ten, kto najneskôr v prvý deň výberového konania dosiahol vek 30 rokov a spĺňa predpoklady na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. b) až d), f), g) a ods. 2.
(2)
Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,7a) ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
(3)
Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť ministerstvu odôvodené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia si vyžiada vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Predseda súdu podľa § 28a ods. 3 na webovom sídle ministerstva zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
§28c
(1)
Výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, vypracovania súdnych rozhodnutí, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti. Písomný test, prípadová štúdia, súdne spisy na účely vypracovania súdneho rozhodnutia a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania losujú výberovou komisiou z na to určených databáz, ktoré vytvára a spravuje Justičná akadémia Slovenskej republiky. Psychologické posúdenie sa vykonáva aplikáciou psychodiagnostických metód určených ministerstvom.
(2)
Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
(3)
Po skončení výberového konania predseda výberovej komisie zabezpečí vyhotovenie zoznamu uchádzačov podľa poradia úspešnosti. V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom. V hromadnom výberovom konaní sa počet úspešných uchádzačov určuje podľa počtu obsadzovaných miest kandidátov na funkciu sudcu pre obvod príslušného krajského súdu. Úspešní uchádzači v hromadnom výberovom konaní sa stávajú kandidátmi na funkciu sudcu pre obvod príslušného krajského súdu. Kandidátom na funkciu sudcu je aj uchádzač o funkciu sudcu, ktorý nie je sudcom a ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí, ak ide o výberové konanie podľa § 28 ods. 3.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania, zvukového záznamu podľa odseku 2 a zoznamu podľa odseku 3 na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.
§28d
(1)
Na základe výsledkov hromadného výberového konania vytvára ministerstvo databázu kandidátov na funkciu sudcu, a to osobitne pre obvod každého krajského súdu.
(2)
Voľné miesto sudcu na okresnom súde v obvode krajského súdu a voľné miesto hosťujúceho sudcu možno obsadiť len z databázy kandidátov na funkciu sudcu vytvorenej pre obvod tohto krajského súdu. Ak postupom podľa predchádzajúcej vety nemožno voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu obsadiť z dôvodu, že do databázy nie je zaradený žiaden kandidát na funkciu sudcu, možno voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu obsadiť aj z kandidátov na funkciu sudcu vytvorenej pre obvod iného krajského súdu; ustanovenie odseku 3 sa použije primerane.
(3)
V databázach podľa odseku 1 sa kandidáti na funkciu sudcu zoradia podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní. Databázy podľa odseku 1 sa na základe výsledkov ďalšieho hromadného výberového konania dopĺňajú podľa poradia úspešnosti o kandidátov na funkciu sudcu z ďalšieho hromadného výberového konania ich zaradením do databázy za kandidátov na funkciu sudcu zaradených do databázy skôr. Voľné miesta sudcov a voľné miesta hosťujúcich sudcov sa obsadzujú z kandidátov na funkciu sudcu podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, ktoré je v databáze podľa odseku 1 uvedené ako prvé v poradí.
(4)
Kandidát na funkciu sudcu je povinný absolvovať prípravné vzdelávanie zamerané na osvojenie si praktických zručností potrebných na výkon funkcie sudcu a oznámiť ministerstvu absolvovanie prípravného vzdelávania.
(5)
Databázy podľa odseku 1 sú zverejnené na webovom sídle ministerstva. Okrem titulu, mena a priezviska kandidátov na funkciu sudcu sa v nich uvádza aj údaj o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti a o absolvovaní prípravného vzdelávania.
§28e
Výberové konanie na obsadenie voľného miesta predsedu senátu súdu vyššieho stupňa sa vyhlasuje pre sudcov príslušného súdu a pozostáva z ústnej časti. Počet členov a zloženie výberovej komisie pre výberové konanie podľa prvej vety ustanovia zásady na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie.
§28f
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami, podrobnosti o písomnom teste, prípadovej štúdii, vypracovaní súdnych rozhodnutí, preklade z cudzieho jazyka, psychologickom posúdení a o ústnej časti výberového konania, podrobnosti o vytváraní databáz podľa § 28c ods. 1, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania.
§29
(1)
Výberové konanie podľa § 28 ods. 1 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania
a)
vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie tak, aby jeden člen bol vymenovaný z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada a príslušné kolégium súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje,
b)
vymenuje predseda súdnej rady, ak ide o hromadné výberové konanie z databázy kandidátov na členov výberovej komisie, tak, aby dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdnej rady príslušné kolégium predsedov sudcovských rád.
(2)
Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň 16 kandidátov a minister vymenúva aspoň 16 kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.
(3)
Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 28 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou, kolégiom súdu a kolégiom predsedov sudcovských rád.
(4)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(5)
Spolu s vymenovaním členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu alebo predseda súdnej rady aj náhradníkov členov výberovej komisie, a to z príslušných databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Ak v príslušnej databáze nie je dostatočný počet kandidátov na členov výberovej komisie pre ustanovenie náhradníkov, určí náhradníka na žiadosť predsedu súdu alebo predsedu súdnej rady ten, kto volí alebo vymenúva kandidátov na člena výberovej komisie. Na žiadosť predsedu súdu alebo predsedu súdnej rady určí náhradníkov aj sudcovská rada, príslušné kolégium súdu a kolégium predsedov sudcovských rád.
Deviaty diel
Rozsah imunity a podmienky trestného stíhania sudcov a prísediacich
§29a
(1)
Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
(2)
Prísediaceho možno pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie vziať do väzby len so súhlasom súdnej rady.
DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POVINNOSTI SUDCU A ZÁKLADNÉ PRÁVA SUDCU
§30 Základné povinnosti sudcu
(1)
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie podľa osobitného predpisu11) sa vzťahujú primerane aj na sudcu.
(2)
V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
a)
presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b)
odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c)
nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d)
vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov,
e)
dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f)
spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu,
g)
dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
(3)
Sudca nesmie od strán alebo od účastníkov konania alebo od ich právnych zástupcov okrem prípadov ustanovených v zákonoch o konaní pred súdmi1) jednostranne prijímať alebo poskytovať im informácie alebo rokovať s nimi o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv.
(4)
Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
(5)
Sudca je povinný plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia práce v domácom prostredí. Rovnako je povinný vykonávať nariadenú pohotovosť a výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce, ako aj funkciu sudcu disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu, ak bol do tejto funkcie zvolený súdnou radou.
(6)
Sudca je povinný využívať určené pojednávacie dni a tak zabezpečovať riadne a včasné vybavovanie pridelených vecí.
(7)
Sudca je povinný prehlbovať si svoje odborné vedomosti a využívať ponúknuté možnosti na vzdelávanie. Sudca je povinný prispievať svojimi skúsenosťami a schopnosťami pri odbornej príprave, funkčne mladších sudcov, justičných čakateľov a ďalších zamestnancov súdov, ak tomu nebráni plnenie jeho povinností pri výkone súdnictva.
(8)
Sudca nemá právo štrajkovať a nesmie konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom znemožňoval činnosť súdnictva.
(9)
Sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach. Za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.
(10)
Sudca je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie sudcu, o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachováva; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.11aaa) Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť sudcu tejto povinnosti aj predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, predseda národnej rady. Tejto povinnosti zachovávať mlčanlivosť nemôže byť zbavený vo veciach hlasovania; to neplatí, ak ide o disciplinárne konanie podľa tohto zákona a zbavenie mlčanlivosti je potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e). Sudcu však nemožno nútiť, aby vypovedal ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie sudcu. Sudca je aj po zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť povinný dbať na oprávnené záujmy účastníkov konania.
(11)
Sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené.
(12)
Sudca je povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;11aa) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa sudca posudzuje ako zamestnanec.
§31 Písomné vyhlásenie sudcu
(1)
Sudca je povinný podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal funkcie sudcu, a počas jej výkonu vždy do 31. marca každého kalendárneho roka súdnej rade písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,
a)
či spĺňa podmienky podľa § 23,
b)
aké funkčné alebo iné požitky mu plynú z činností a funkcií podľa § 23,
c)
zoznam jemu blízkych osôb,7a) ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov alebo ministerstva vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie.
(2)
Súčasťou údajov o funkciách a činnostiach podľa odseku 1 sú aj tieto ďalšie údaje:
a)
ak ide o funkcie a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky alebo v tomto zákone za nezlučiteľné s funkciou sudcu, údaj o tom, kedy a ako sa ich vykonávanie skončilo alebo sa skončí,
b)
názov a sídlo právnickej osoby a meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, pre ktorú sudca činnosť alebo funkciu vykonáva,
c)
vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií a činností, v ktorých bude ten, kto vyhlásenie podáva, pokračovať aj po ujatí sa výkonu funkcie sudcu.
(3)
Sudca je povinný oznámiť
a)
každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podľa odsekov 1 a 2 uviedol vo svojom vyhlásení,
b)
každú funkciu alebo činnosť, ktorú začal alebo bude vykonávať po ustanovení do funkcie sudcu.
(4)
Oznámenie podľa odseku 3 treba podať do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť vznikla.
§32 Majetkové priznanie
(1)
Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)
b)
každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e)
príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností,
f)
záväzkových vzťahoch sudcu, ak ich hodnota presahuje 6 600 eur.
(3)
Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje súdnej rade elektronicky aj v písomnej podobe, pričom súdna rada zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.14)
(7)
Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona,14a) a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.
§33 Konanie vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu
(1)
(2)
Súdna rada preskúma úplnosť písomného vyhlásenia a majetkového priznania a v prípade potreby vyzve sudcu, aby ich do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 32 ods. 5 zistia u sudcu majetkové prírastky, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov [§ 31 ods. 2 písm. c)], sudca je povinný na základe výzvy predsedu súdnej rady preukázať ich pôvod. Súdna rada môže tiež vyzvať sudcu, aby predložil potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo doklad preukazujúci príjmy sudcu alebo nadobudnutie majetku a jeho hodnotu. Na splnenie týchto povinností určí predseda súdnej rady sudcovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní.
(4)
Ak sudca nesplní niektorú z povinností uvedených v odsekoch 1 až 3, súdna rada môže podať ministrovi podnet na začatie disciplinárneho konania. Rovnako môže súdna rada postupovať, ak nepovažuje splnenie preukaznej povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku sudcu alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.
§34 Základné práva sudcu
(1)
Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti. Sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady.
(2)
Každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod súdu, do ktorého je pridelený na výkon svojej funkcie, a prostredníctvom nej sa podieľať na správe súdnictva.
(3)
Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce14b) tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná sudcovská rada.
(4)
Sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Pri zachovaní povinnosti mlčanlivosti má sudca právo publikovať odborné právne problémy vzťahujúce sa na právoplatne rozhodnutú vec.
(5)
Sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich; ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie sudcov podľa osobitného predpisu15) nie je tým dotknuté.
(6)
Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
(7)
Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.
(8)
Práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú sudcovi Špecializovaného trestného súdu obligatórne. Sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú v prípade, ak o to sudca najvyššieho súdu požiada. V takýchto prípadoch bezpečnosť osôb a obydlia zaisťuje bezplatne Policajný zbor, ak o to požiada ministra vnútra Slovenskej republiky predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda najvyššieho súdu.
(9)
Sudca nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný za to, že podá na iného sudcu sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
TRETIA HLAVA
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE SUDCU
§35 Vzdelávanie sudcu
(1)
Sudca má právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu svojej funkcie, na bezplatné poskytovanie právnych predpisov, odbornej literatúry a informácií nevyhnutných na riadny výkon funkcie sudcu.
(2)
Vzdelávanie sudcov zabezpečujú tuzemské a zahraničné vzdelávacie inštitúcie. Vzdelávanie sudcov sa vykonáva aj odbornými študijnými pobytmi v tuzemských a zahraničných súdnych inštitúciách, ktoré môžu trvať najviac jeden rok; počas ich trvania sudca nesmie rozhodovať o veciach patriacich do vecnej pôsobnosti súdov.
(3)
Sudcovia, ktorí sa podieľajú na organizácii vzdelávania a na lektorskej činnosti pre sudcov a zamestnancov správy súdov, majú právo na odmenu za túto činnosť, ak ju vykonávajú nad rámec svojich povinností v rozhodovacej činnosti.
§36 Prehlbovanie kvalifikácie
(1)
Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie systematické odborné vzdelávanie sudcov s cieľom priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné na výkon funkcie sudcu v príslušnom odbore alebo na výkon lektorskej činnosti; prehlbovanie kvalifikácie sudcu sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2.
(2)
Na prehlbovanie kvalifikácie patrí sudcovi študijné voľno v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí sudcovi funkčný plat.
§37 Zvyšovanie kvalifikácie
(1)
Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon funkcie sudcu na súde vyššieho stupňa, na výkon osobitnej špecializácie alebo na výkon riadiacej funkcie v správe súdov. Zvyšovanie kvalifikácie sudcu sa zabezpečuje aj podľa § 35 ods. 2.
(2)
Zvyšovaním kvalifikácie sa ďalej rozumie ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na výkon funkcie sudcu, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium na vysokých školách alebo na iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3)
Na žiadosť sudcu môže predseda súdu so súhlasom príslušnej sudcovskej rady a v prípade zvyšovania kvalifikácie v zahraničí aj so súhlasom ministra vydať rozhodnutie o súhlase so zvýšením kvalifikácie sudcu, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami na výkon funkcie. Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje
a)
určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
b)
podmienky zvyšovania kvalifikácie,
c)
funkčné miesto alebo dôvod, pre ktorý sa zvýšenie kvalifikácie požaduje,
d)
čas platnosti vydaného súhlasu.
(4)
Sudcovi patrí študijné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o oblasti a dĺžke trvania štúdia
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva dni na prípravu a na vykonanie každej skúšky,
c)
desať dní na prípravu a na vykonanie záverečnej skúšky,
d)
desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(5)
Počas študijného voľna podľa odseku 4 patrí sudcovi funkčný plat.
§38 Náklady kvalifikácie
(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie a so zvyšovaním kvalifikácie sudcu uhrádza správa súdov.
(2)
Sudca je povinný nahradiť úplne alebo čiastočne náklady zvyšovania kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí podľa § 37 ods. 3; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo ak sa sudca vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov alebo z vážnych osobných dôvodov. O povinnosti a výške náhrady rozhodne príslušný predseda súdu. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
ŠTVRTÁ HLAVA
PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE SUDCU
Prvý diel
Týždenný pracovný čas a denná pracovná doba
§39
(1)
Týždenný pracovný čas sudcu je najviac 40 hodín.
(2)
V rámci rozvrhu práce si sudca určuje svoju dennú pracovnú dobu po dohode s predsedom súdu v závislosti od množstva a naliehavosti vecí pridelených na rozhodnutie, s primeraným zreteľom aj na pracovný čas zamestnancov súdu.
§40 Pohotovosť a výkon funkcie nadčas
(1)
Sudca je povinný v záujme zabezpečenia plnenia úloh súdu podľa osobitných predpisov1) vykonávať nariadenú pohotovosť a počas pohotovosti aj výkon funkcie nadčas v súlade s rozvrhom práce. Sudcovi patrí za výkon funkcie nadčas náhradné voľno.
(2)
Nariadená pohotovosť sa vykonáva v čase určenom rozvrhom práce. Nariadená pohotovosť sa začína po skončení dennej pracovnej doby a skončí sa pred začiatkom dennej pracovnej doby v nasledujúcom pracovnom dni alebo pred začiatkom pracovnej doby v pracovnom dni, ktorý nasleduje po dni pracovného pokoja. Ak to vyžadujú okolnosti, začiatok a koniec pohotovosti možno určiť odchylne.
(3)
Sudcovi nemožno určiť pohotovosť bez jeho súhlasu častejšie ako raz za štyri týždne. Pohotovosť môže trvať najviac sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
§41 Miesto výkonu funkcie
(1)
Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, sudca vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu. Sudcovi, ktorý nie je disciplinárne stíhaný, môže predseda súdu na základe jeho žiadosti povoliť v odôvodnených prípadoch, aby plnil svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí, a to v rozsahu určenom zásadami prijatými súdnou radou po dohode s ministrom. Ak predseda súdu žiadosti sudcu nevyhovie, musí zamietnutie žiadosti odôvodniť.
(2)
Predseda súdu môže vykonávať kontrolu plnenia funkčných povinností sudcu v domácom prostredí. Predseda súdu zruší povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu v prípade
a)
nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností, alebo
b)
právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia.
(3)
Pri posudzovaní žiadosti podľa odseku 1 a zrušení povolenia podľa odseku 2 písm. a) si predseda súdu môže vyžiadať stanovisko sudcovskej rady, ako aj stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií alebo grémií.
Druhý diel
Pracovná cesta v súvislosti s výkonom funkcie sudcu a náhrada výdavkov
§42
(1)
Pracovnou cestou v súvislosti s výkonom funkcie sudcu (ďalej len „cesta“) sa rozumie čas od nástupu sudcu na cestu do iného miesta, než je sídlo súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudcu, vrátane času výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v mieste cieľa cesty, až do návratu sudcu z tejto cesty.
(2)
Zahraničnou cestou sa rozumie čas od nástupu na cestu zo Slovenskej republiky do zahraničia, čas výkonu činnosti, ktorá je účelom cesty sudcu v zahraničí, a cesta späť do Slovenskej republiky.
(3)
Sudcu vysiela na cestu, ak nie je ustanovené inak, predseda súdu na čas nevyhnutnej potreby. Predseda súdu určí miesto nástupu a miesto cieľa cesty, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia cesty.
(4)
Ak ide o cestu, ktorú vyžadujú procesné úkony vo veci, ktorá je sudcovi pridelená na rozhodnutie, sudca oznámi jej vykonanie predsedovi súdu v primeranej lehote pred jej uskutočnením; sudca v oznámení o ceste uvedie skutočnosti podľa odseku 3. Predseda súdu pridelí sudcovi na túto cestu služobné motorové vozidlo s vodičom. Predseda súdu môže zmeniť podmienky vykonania takej cesty, ak sú zjavne neprimerané povahe úkonu, ktorého vykonanie sudca oznámil, alebo ak už je služobné motorové vozidlo pridelené na inú cestu; rozhodnutím o zmene je sudca viazaný.
(5)
Na cestu mimo sídla súdu, ktorá bude trvať viac ako tri pracovné dni, môže predseda súdu vyslať sudcu len s jeho súhlasom. To sa vzťahuje aj na vyslanie v záujme prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie. Vyslanie môže sudca odmietnuť vždy, ak by v dôsledku cesty bolo zmarené vykonanie už nariadených procesných úkonov.
(6)
Sudca má právo použiť vnútroštátne dopravné prostriedky prvej triedy. Ak sudca požiada o vykonanie cesty v tuzemsku vlastným motorovým vozidlom s výnimkou služobného motorového vozidla súdu, predseda súdu jeho žiadosti vyhovie, ak tomu nebránia vážne dôvody a ak je vozidlo poistené.
(7)
Osobitné podmienky pre sudcov na výkon funkcie podľa § 53 až 55 nie sú týmto dotknuté.
§43 Náhrada výdavkov súvisiacich s cestou
(1)
(2)
Ak sudca vykoná cestu, ktorá súvisí s výkonom funkcie v rámci sídla súdu, považuje sa za cestu s nárokom na náhradu preukázaných výdavkov. Ak sa bydlisko sudcu nachádza v mieste sídla súdu, cesta z miesta bydliska do sídla súdu a späť sa nepovažuje za cestu s nárokom na náhradu preukázaných výdavkov.
§43a Náhrada výdavkov hosťujúceho sudcu
Hosťujúci sudca má nárok na náhradu zvýšených výdavkov za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§44 Náhrada výdavkov pri preložení, dočasnom pridelení a stáži
Sudca dočasne pridelený podľa § 12 a sudca vykonávajúci stáž podľa § 13 má nárok na náhradu zvýšených výdavkov za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Rovnaký nárok má sudca preložený na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, najviac však počas jedného kalendárneho roka od preloženia. U sudcu preloženého na najvyšší súd môže predseda najvyššieho súdu v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
Tretí diel
Dovolenka na zotavenie
§45
(1)
Základná výmera dovolenky sudcu je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Sudca má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával funkciu sudcu celý kalendárny rok. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý kalendárny rok, patrí mu za každý kalendárny mesiac trvania výkonu funkcie sudcu 1/12 dovolenky. Ak sudca začne vykonávať funkciu najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí sudcovi 1/12 dovolenky za tento kalendárny mesiac. Za kalendárny mesiac, v ktorom funkcia sudcu zanikla, patrí sudcovi 1/12 dovolenky, ak výkon funkcie trval dlhšie ako 15 dní.
(3)
Sudcovi nevzniká nárok na dovolenku na zotavenie počas čerpania rodičovskej dovolenky. Sudcovi nevzniká nárok na dovolenku ani počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
§46
(1)
Sudca časť svojej dovolenky čerpá v období súdnych prázdnin, a to v rozsahu najmenej dvoch týždňov, ak sa s predsedom súdu nedohodne inak.
(2)
Čerpanie dovolenky určuje predseda súdu po prerokovaní so sudcom tak, aby mal sudca možnosť vyčerpať si spravidla zvyšok dovolenky vcelku, ak o to požiada, a do konca kalendárneho roka. Inak čas čerpania dovolenky je predseda súdu povinný oznámiť sudcovi aspoň jeden mesiac vopred. Sudca môže v záujme naliehavého výkonu súdnictva určený nástup dovolenky odmietnuť alebo dovolenku zrušiť.
(3)
Sudcovi patrí náhrada preukázaných výdavkov, ak mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že musel so súhlasom predsedu súdu zmeniť nástup dovolenky alebo prerušiť jej čerpanie v záujme naliehavého výkonu súdnictva.
(4)
Sudcovi nesmie byť určené čerpanie dovolenky na čas, keď sa pripravuje na prejednanie a rozhodnutie osobitne naliehavej alebo závažnej a časovo náročnej veci a počas jej prejednávania.
§47
(1)
Ak si sudca nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu naliehavého záujmu zabezpečiť výkon súdnictva, má právo na jej poskytnutie tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka; predseda súdu je však povinný umožniť čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky, ak má na ne sudca nárok.
(2)
Sudca má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ak ju nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roka z dôvodu naliehavého záujmu na zabezpečení výkonu súdnictva alebo ak mu nástup na dovolenku nebol určený.
(3)
Sudca je povinný vrátiť funkčný plat alebo jeho pomernú časť za dovolenku, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§48
Sudcovi patrí počas dovolenky funkčný plat. Za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť mu patrí náhrada vo výške posledného určeného funkčného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.
§49
Základná výmera dovolenky sa predlžuje o týždeň sudcovi, ktorý aspoň dva týždne základnej dovolenky využil na kúpeľnú liečbu na základe odporúčania lekára.
Štvrtý diel
Zdravotná starostlivosť
§50
(1)
Sudca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 45 rokov a vykonáva funkciu sudcu najmenej 10 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa, počnúc týmto rokom a v každom ďalšom kalendárnom roku, ak nie je ustanovené inak. Sudca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 50 rokov a vykonáva funkciu sudcu najmenej 15 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov, počnúc týmto rokom a v každom ďalšom kalendárnom roku, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Preventívna rehabilitácia sudcovi nepatrí, ak mu bola v kalendárnom roku poskytnutá kúpeľná liečba.
(3)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom alebo v rehabilitačných zariadeniach podľa výberu sudcu s celodenným pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho odpočinku a liečebno-preventívnych opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie duševného zdravia sudcov.
(4)
Sudca má nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s poskytovaním preventívnej rehabilitácie a nákladov na pobyt; pri preventívnej rehabilitácii v rehabilitačnom zariadení podľa výberu sudcu má sudca nárok na náhradu nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom.
(5)
Podmienky preventívnej rehabilitácie zabezpečuje správa súdov.
§51
Osobný úrad sudcu zabezpečí, ak o to sudca požiada, vybavenie záležitostí súvisiacich s uzavretím zmluvy o zdravotnom poistení a komplexných zdravotných prehliadok raz za dva roky.
Piaty diel
Ďalšie podmienky na výkon funkcie sudcu
§52
(1)
Sudca má právo na poskytovanie odbornej literatúry a na zabezpečenie riadnych pracovných podmienok tak, aby pri svojej práci mohol využívať činnosť zamestnancov súdu a vhodné technické vybavenie, osobitné kancelárske pomôcky a prostriedky informatiky z dôvodu účinného rozhodovania bez neodôvodnených prieťahov v pridelených veciach. V súvislosti so zabezpečením dôstojnosti súdneho konania má právo aj na bezplatné poskytnutie sudcovského talára.
(2)
Sudcovi patrí mesačná paušálna náhrada nákladov spojených s výkonom funkcie17) vo výške 1/12 z 50 % základného platu sudcu.
PIATA HLAVA
OSOBITNÉ PODMIENKY SUDKÝŇ NA VÝKON FUNKCIE
§53
(1)
Sudkyni starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo tehotnej sudkyni môžu byť prideľované osobitne závažné trestné veci týkajúce sa trestných činov proti životu a zdraviu a proti ľudskej dôstojnosti len s jej súhlasom.
(2)
Ak podľa lekárskeho posudku výkon funkcie sudcu ohrozuje tehotenstvo sudkyne a predseda súdu nemá možnosť primeranej úľavy z výkonu funkcie zmenou rozvrhu práce, táto sudkyňa sa zaradí až do nástupu na rodičovskú dovolenku mimo aktívneho výkonu funkcie sudcu. Rovnako sa postupuje, ak po skončení rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku funkciu sudcu. Počas tohto obdobia jej patrí základný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo aktívneho výkonu funkcie.
§54
(1)
Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie vykonávať pohotovosť. Do pohotovosti a výkonu funkcie nadčas možno zaradiť osamelú sudkyňu, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.
(2)
Tehotná sudkyňa a sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na cestu mimo obvodu obce sídla súdu, kde vykonáva funkciu sudcu, alebo trvalého pobytu. Sudkyňa, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok, môže byť v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo osem rokov, vyslaná na takú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre osamelú sudkyňu, ktorá sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak vykonanie cesty vyžaduje včasné a zákonné rozhodnutie veci, ktorá je sudkyni pridelená v súlade s rozvrhom práce. Sudkyni v takom prípade patrí primeraná náhrada výdavkov spojených s osobitnou starostlivosťou o dieťa počas cesty. Ak by vykonanie cesty ohrozilo tehotenstvo sudkyne alebo ak ide o sudkyňu, ktorá svoje dieťa dojčí, aj v tomto prípade má právo vykonanie cesty odmietnuť.
(4)
Ak požiada sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná sudkyňa o kratší týždenný pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, predseda súdu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým bol ohrozený výkon súdnictva.
(5)
Ak sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako osem rokov alebo tehotná sudkyňa požiada o povolenie práce v domácom prostredí podľa § 41, predseda súdu jej vyhovie, ak doterajším výkonom funkcie preukázala, že poskytnutie takej úľavy nebude na úkor výkonu funkcie.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa za podmienok v nich uvedených primerane vzťahujú aj na osamelých sudcov.
(7)
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené ženy, slobodní, ovdovení alebo rozvedení muži, ďalej ženy a muži osamelí z iných vážnych dôvodov.
§55
(1)
Sudkyni, ktorá dojčí svoje dieťa, patria okrem prestávky pri dennom výkone funkcie sudcu osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Sudkyni, ktorá vykonáva funkciu sudcu po celý určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za pracovný deň.
(3)
Ak vykonáva sudkyňa funkciu sudcu v kratšom týždennom pracovnom čase, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Tieto prestávky sa započítavajú do dennej pracovnej doby.
§56
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 34 týždňov; osamelej sudkyni patrí rodičovská dovolenka počas 37 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka počas 43 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne sudkyni alebo sudcovi, ktorý o to písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, až do siedmich rokov veku dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
(3)
(4)
Na rodičovskú dovolenku nastupuje sudkyňa spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(5)
Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej rodičovskú starostlivosť dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(6)
Rodičovská dovolenka sudkyne v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§57
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a sudkyňa zatiaľ nastúpi na výkon funkcie, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; rodičovská dovolenka sa sudkyni opäť poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia do svojej starostlivosti a prestala preto vykonávať funkciu sudcu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa.
(2)
Sudkyni rodičovská dovolenka nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí, ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa, pretože si to vyžaduje jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča, na základe vyjadrenia príslušného ošetrujúceho (odborného) lekára.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí sudkyni rodičovská dovolenka počas 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je sudkyňa na rodičovskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
ŠIESTA HLAVA
PREKÁŽKY VÝKONU FUNKCIE SUDCU
§58 Platené voľno
(1)
Sudcovi patrí platené voľno, ak nie je ustanovené inak, z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie sudcu v zdravotníckom zariadení; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, najviac však na sedem pracovných dní v kalendárnom roku,
b)
narodenie dieťaťa manželke sudcu; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie rodinného príslušníka sudcu na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo pri úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a to len jednej zo sprevádzajúcich osôb, i keď sú obe sudcami; pracovné voľno sa poskytne najviac na sedem pracovných dní v kalendárnom roku,
d)
sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa sudcom do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť, a to obdobne len jednej zo sprevádzajúcich osôb; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 pracovných dní v kalendárnom roku,
e)
účasť darcu pri odbere krvi a pri aferéze a účasť darcu pri odbere tkanív; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
f)
úmrtie rodinného príslušníka; pracovné voľno sa poskytne na
1.
tri dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa,
2.
jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca sudcu, rodiča a súrodenca jeho manžela a na ďalší deň, ak sudca obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča sudcu alebo jeho vnuka alebo prarodiča jeho manžela alebo vnuka jeho manžela a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb týchto osôb,
g)
vlastná svadba a svadba dieťaťa sudcu; pracovné voľno sa poskytne na dva dni na vlastnú svadbu, jeden deň na svadbu dieťaťa,
h)
presťahovanie sudcu v súvislosti so zmenou miesta výkonu funkcie; pracovné voľno sa poskytne v rozsahu troch pracovných dní,
i)
znemožnenie dopravy sudcu do miesta výkonu funkcie; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden pracovný deň,
j)
na iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
k)
účasť na pohrebe spolupracovníka; pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Na účely tohto zákona rodinným príslušníkom je manžel, vlastné deti, deti zverené sudcovi alebo jeho manželke do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič a súrodenec sudcu, manžel súrodenca sudcu, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič a vnuk sudcu.
(3)
Sudcovi patrí platené pracovné voľno z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä
a)
pri poskytovaní prvej pomoci,
b)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
c)
pri opatreniam proti prenosným chorobám,
d)
pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(4)
Sudcom, ktorí sú členmi a predstaviteľmi stavovskej organizácie sudcov, patrí v súvislosti s jej činnosťou platené voľno. Rozsah a podmienky poskytovania plateného voľna určí zmluva uzatvorená medzi ministrom a touto organizáciou.
(5)
Počas voľna podľa odsekov 1, 3 a 4 patrí sudcovi funkčný plat.
§59 Neplatené voľno
Sudcovi na základe jeho písomnej žiadosti možno poskytnúť neplatené voľno z vážnych osobných dôvodov, ktoré však nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie sudcu. Neplatené voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. O žiadosti rozhodne predseda súdu.
§60 Ospravedlnená neprítomnosť sudcu v mieste výkonu funkcie
(1)
Počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz, počas rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 15 rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby sudcu, neprítomnosť sudcu vo výkone funkcie je ospravedlnená. Peňažné plnenia (dávky) počas tohto obdobia upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Predseda súdu môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného sudcu.
§61 Upovedomenie o pracovnom voľne a dĺžke jeho trvania
(1)
Ak je sudcovi vopred známy dôvod pracovného voľna, je povinný včas o ňom a o predpokladanom trvaní pracovného voľna upovedomiť predsedu súdu. Inak je sudca povinný o dôvode pracovného voľna predsedu súdu upovedomiť bez zbytočného odkladu.
(2)
Dôvod pracovného voľna a jeho trvanie je sudca povinný predsedovi súdu preukázať.
§62 Výkon funkcie sudcu
Ako výkon funkcie sudcu sa okrem výkonu činností vyplývajúcich z osobitných predpisov1) zabezpečujúcich výkon súdnictva, ak tento zákon neustanovuje inak, posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby, výkonu civilnej služby namiesto vojenského cvičenia,
d)
prehlbovania kvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie,
e)
prestávky na dojčenie,
f)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas a za výkon funkcie vo sviatok,
g)
ak sudca nevykonáva funkciu, pretože je sviatok,
h)
neprítomnosti sudcu v mieste výkonu funkcie z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo pre úraz,
2.
karantény,
3.
rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a v súvislosti so starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a v súvislosti so starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, do siedmich rokov veku dieťaťa,
4.
ošetrovanie chorého člena rodiny,
5.
starostlivosti o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo dennej pracovnej doby výkonu funkcie sudcu,
i)
dočasného pridelenia podľa § 12,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie (§ 22 alebo § 22a), ak je sudcovi doplatený plat podľa § 22 ods. 9 alebo § 22a ods. 7,
k)
stáže sudcu podľa § 13,
l)
poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie podľa § 13a,
m)
prerušenia výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 1 písm. b) až d) a odseku 3.
SIEDMA HLAVA
PLATOVÉ POMERY SUDCOV
§65 Plat sudcu
(1)
Sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
základný plat sudcu,
b)
príplatok
1.
funkčný,
2.
za výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu,
3.
počas dočasného pridelenia,
4.
za vedenie justičného čakateľa,
5.
za pohotovosť,
6.
osobitný,
c)
plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
d)
ďalší plat,
e)
vyrovnanie platu,
f)
odmena.
(2)
Sudcovi patria náhrady nákladov a iné hmotné výhody, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Ak je sudca poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, patrí mu od prvého dňa poverenia popri plate sudcu podľa odseku 1 aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18a) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18a) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 3 a platom sudcu pred týmto navýšením.
(4)
Ak je sudca vyslaný na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky,6a) patrí mu od prvého dňa vyslania popri plate sudcu aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom predpise.18b) Ministerstvo vypláca sudcovi výdavky uvedené v osobitnom predpise18b) a osobnému úradu sudcu uhrádza rozdiel medzi platom sudcu navýšeným podľa § 88 ods. 4 a platom sudcu pred týmto navýšením.
(5)
Za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.
Základný plat sudcu, platové skupiny a platové stupne
§66
(1)
Základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.
(2)
Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.
(3)
Sudcovia okresných súdov a hosťujúci sudcovia sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II.
(4)
Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa.
§67
(1)
Priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu19) sa rozumie plat v I. platovej skupine a v 3. platovom stupni.
(2)
Základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových stupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa osobitného predpisu takto:
| I | II | |
| 1. do ukončenia 3. roku praxe | 90 % | 95 % |
| 2. od začiatku 4. roku praxe | 95 % | 100 % |
| 3. od začiatku 8. roku praxe | 100 % | 105 % |
| 4. od začiatku 12. roku praxe | 105 % | 110 % |
| 5. od začiatku 16. roku praxe | 110 % | 115 % |
| 6. od začiatku 20. roku praxe | 115 % | 120 % |
| 7. od začiatku 24. roku praxe | 120 % | 125 % |
§68 Funkčný príplatok za riadiacu činnosť
(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 8 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 10 %,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov vo výške 5 %, s počtom nad desať sudcov vo výške 8 %,
c)
predsedovi krajského súdu a predsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 15 %,
d)
podpredsedovi krajského súdu a podpredsedovi Špecializovaného trestného súdu vo výške 10 %.
(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený, je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(3)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu a podpredsedovi súdu, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(4)
Funkčný príplatok podľa odseku 2 patrí podpredsedovi zastupujúcemu predsedu súdu alebo sudcovi poverenému zastupovaním predsedu súdu len v prípade, ak predseda súdu nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
(5)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu, ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov.
(6)
Funkčné príplatky predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)
§69 Funkčný príplatok za funkciu
(1)
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí mesačne z priemerného platu sudcu podľa § 67 ods. 1
a)
predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu vo výške 5 %,
b)
sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, vo výške 3 %,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu vo výške 25 %,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu vo výške 20 %,
e)
predsedovi kolégia krajského súdu vo výške 8 % a predsedovi grémia vo výške 5 %.
(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.
(4)
Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom.
(5)
Funkčný príplatok za výkon funkcie podľa odseku 1 písm. c) a e) patrí aj predsedovi senátu krajského súdu alebo predsedovi senátu najvyššieho súdu, ktorý je poverený predsedom krajského súdu alebo predsedom najvyššieho súdu, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa osobitného predpisu.19aa)
§69a Funkčný príplatok za výkon funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu
(1)
Funkčný príplatok za výkon funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu patrí sudcovi, ktorý je
a)
členom disciplinárneho senátu, v sume 44,26 eura mesačne,
b)
predsedom disciplinárneho senátu, v sume 66,39 eura mesačne.
(2)
Funkčný príplatok podľa odseku 1 nepatrí tomu členovi disciplinárneho senátu a predsedovi disciplinárneho senátu, ktorý je náhradníkom disciplinárneho senátu.
§70 Súbeh funkčných príplatkov
V prípade súbehu funkčných príplatkov podľa § 68 a § 69 ods. 1 patrí sudcovi funkčný príplatok, ktorý je pre neho výhodnejší.
§71 Funkčný plat
(1)
Základný plat sudcov najvyššieho súdu a ostatných sudcov a funkčný príplatok podľa tohto zákona tvoria funkčný plat sudcu.
(2)
Funkčný plat, jeho výšku a zloženie, oznámi správa súdu sudcovi písomne.
§71a Príplatok za výkon funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu
Hosťujúcemu sudcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde, patrí príplatok za výkon funkcie vo výške 5 % zo základného platu mesačne.
§72 Plat a príplatok počas dočasného pridelenia
(1)
Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2.
(2)
Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd.
§72a Príplatok za vedenie justičného čakateľa
Sudcovi, ktorý vykonáva činnosť školiteľa justičného čakateľa, patrí osobitný príplatok vo výške 100 eur mesačne.
§74 Príplatok za pohotovosť
(1)
Za každú hodinu pohotovosti sudcu nariadenú podľa § 40 v súlade s rozvrhom práce patrí sudcovi príplatok za pohotovosť v sume
a)
50 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú na súde, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
b)
15 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.
(2)
Príplatok za pohotovosť nepatrí sudcovi za čas, v ktorom došlo počas trvania pohotovosti k výkonu funkcie sudcu; tento výkon je výkonom funkcie nadčas.
§75 Osobitný príplatok
Sudcovi, ktorý bol poverený výkonom činnosti podľa § 27d ods. 1, možno priznať osobitný príplatok, ktorého výška nepresiahne 165,97 eura. O jeho priznaní a výške rozhodne predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.
§76 Plat za výkon funkcie sudcu nadčas
Ak sa sudcovi za výkon funkcie nadčas podľa § 40 neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu výkonu funkcie nadčas 1/165 funkčného platu zvýšená o 20 %, a ak vykonáva funkciu v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, zvýšená o 50 %.
§77 Ďalší plat
(1)
Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 95 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá; to neplatí, ak sudca zomrel po splnení podmienky podľa písmena a),
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie,
d)
nedošlo v jeho prípade k prerozdeleniu jemu pridelených vecí z dôvodu dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti.19a)
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní až k 30. júnu alebo k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za mesiac december.
(3)
Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22 alebo § 22a, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9 alebo § 22a ods. 7; ďalší plat sa v tomto prípade doplatí spolu s doplatkom rozdielu platu,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.
§78 Vyrovnanie platu
Ak bol sudca na svoju žiadosť uvoľnený alebo odvolaný z vyššej sudcovskej funkcie, v ktorej mu patril funkčný príplatok, počas troch mesiacov mu patrí vyrovnanie platu vo výške rozdielu medzi doterajším a novým funkčným platom. To neplatí, ak bol sudca odvolaný z funkcie na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
§78a Odmena
(1)
Sudcovi možno priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu
a)
za vykonanie úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z § 30, najmä za zastupovanie dočasne neprítomného zákonného sudcu, za výkon funkcie člena oddelenia vnútornej revízie, člena výberovej komisie, člena skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky, za činnosť v orgánoch sudcovskej samosprávy, za činnosť sudcu vykonávajúceho stáž, za prednášateľskú činnosť týkajúcu sa vzdelávania sudcov a súdnych úradníkov a za publikačnú činnosť týkajúcu sa výkonu funkcie sudcu,
b)
pri dosiahnutí veku 50 rokov.
(2)
Kritériá na priznávanie odmien prijme sudcovská rada vždy na začiatku rozpočtového obdobia a zverejní ich.
(3)
O priznaní odmeny rozhodne predseda súdu na návrh sudcovskej rady alebo aj bez takéhoto návrhu po predchádzajúcom prerokovaní v sudcovskej rade. Nevyhovenie návrhu na priznanie odmeny predseda súdu v sudcovskej rade odôvodní.
(4)
O priznaní odmeny predsedovi okresného súdu rozhodne predseda príslušného krajského súdu a o priznaní odmeny predsedovi krajského súdu rozhodne minister. O priznaní odmeny predsedovi najvyššieho súdu rozhoduje súdna rada na návrh podpredsedu najvyššieho súdu.
(5)
Odmenu možno priznať v mesiaci november a vyplatiť vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november; to neplatí pre odmeny vyplácané z rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Priznanie a vyplatenie odmeny nesmie ohroziť financovanie zákonom priznaných platových náležitostí v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly.
§81 Náhrady nákladov a hmotné výhody
(1)
Predseda najvyššieho súdu má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla najvyššieho súdu.
Paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.
Paušálne náhrady a náhrady pri zahraničných cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.
(2)
Podpredseda najvyššieho súdu má právo na bezplatné používanie služobného motorového vozidla a poskytnutie a používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3)
Sudcovi sa počas nariadenej pohotovosti pridelí mobilný telefón.
§82 Započítateľná prax
(1)
Do času praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa (ďalej len „započítateľná prax“) sa započítava čas
a)
prípravnej služby justičného čakateľa,
b)
výkonu funkcie sudcu podľa § 62,
c)
inej právnickej praxe preukázanej sudcom po získaní vysokoškolského právnického vzdelania vo funkcii alebo v povolaní, pre ktoré je toto vzdelanie predpísané.
(2)
Do času započítateľnej praxe podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej výkonu alebo výkonu civilnej služby v rozsahu najviac 12 mesiacov,
b)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky ustanovenej osobitným predpisom v čase jej čerpania, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa ťažko zdravotne postihnuté ustanovenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
c)
počas ktorého sudca nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,21)
d)
prerušenia výkonu funkcie pre niektorý z dôvodov podľa § 24 ods. 1 písm. b) až d) a odseku 3,
e)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22 alebo § 22a, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9 alebo § 22a ods. 7.
(3)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže minister so súhlasom súdnej rady rozhodnúť o započítaní iného času po získaní vysokoškolského vzdelania do započítateľnej praxe.
§83 Priznanie základného platu a príplatku
(1)
Sudcovi okresného súdu patrí základný plat odo dňa zloženia sľubu. Sudcovi krajského súdu patrí základný plat odo dňa, v ktorom bol na krajský súd preložený.
(2)
Základný plat sudcu zaradeného do vyššieho platového stupňa patrí sudcovi od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť na priznanie tohto platu; ak je týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3)
Funkčný príplatok a príplatok podľa § 72 patria sudcovi odo dňa, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť na priznanie týchto príplatkov.
§84 Zníženie funkčného platu
Znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu.
§86 Krátenie funkčného platu
(1)
Ak sa sudcovi poskytne neplatené voľno, kráti sa mu funkčný plat primerane počtu dní, počas ktorých nevykonával funkciu.
(2)
Sudcovi s kratším pracovným časom patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto pracovnému času.
Splatnosť a vyplácanie platu
§87
(1)
Platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len „plat“), ak nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.
(2)
Ak je plat splatný v čase čerpania dovolenky sudcu, musí mu byť vyplatený na základe písomnej žiadosti pred nastúpením dovolenky. To platí aj pri nástupe na mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(3)
Osobný úrad sudcu vyplatí sudcovi jeho splatný plat v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za príslušný kalendárny mesiac.
§88
(1)
Plat sa vypláca v eurách.
(2)
Plat sa vypláca počas pracovnej doby stanovenej v rozvrhu práce na príslušnom súde, ak osobitný zákon neustanoví inak. Na písomnú žiadosť je osobný úrad sudcu povinný plat, prípadne iné plnenia v prospech sudcu poukázať na sudcom určený účet v banke v Slovenskej republike alebo mu ho zaslať poštou. Sudca môže na prevzatie platu splnomocniť inú osobu.
(3)
Plat sudcovi poverenému plnením úloh v orgáne Európskej únie vyplatí osobný úrad sudcu v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,21a) sa sudcovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa sudcovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(4)
Plat sudcovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky vyplatí osobný úrad sudcu v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 50 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,21a) sa sudcovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa sudcovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
§89
Ak to ustanovuje osobitný predpis, sudca je povinný určiť účet, na ktorý sa mu má poukazovať plat; inak sa mu bude plat poukazovať poštou. Náklady takej výplaty platu nesmie znášať sudca.
§90
(1)
Osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na jeho žiadosť je osobný úrad povinný umožniť mu nazrieť do podkladov, na ktorých základe sa plat vypočítal.
(2)
V platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu.
§91 Zrážky z platu
(1)
Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomného súhlasu sudcu o zrážkach z platu. Inak môže osobný úrad sudcu z platu zraziť len
a)
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a poistné na zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť sudca, prípadne príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ak je sudca jeho platiteľom,
b)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti,
c)
preddavok na plat, ktorý je sudca povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto platu,
d)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa osobitného predpisu,22)
e)
plat za dovolenku, na ktorú sudca stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad podľa osobitného predpisu,
g)
sumy pripadajúce štátu na základe disciplinárneho opatrenia, peňažného trestu alebo náhrady uložené na základe vykonateľného rozhodnutia príslušných orgánov.
(2)
Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný predpis.
ÔSMA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE SUDCU
§93 Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu20) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským.
(2)
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému sudcovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť sudcu na výkon jeho funkcie vznikla pre úraz pri výkone funkcie alebo pre chorobu z povolania.
§94 Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak sudcovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške 55 % funkčného platu.
§95 Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých
(1)
Sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu20a) a
a)
súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo
b)
súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu
1.
odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2,
2.
vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19.
(2)
Príplatok k dôchodku pozostalých patrí
a)
manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti,
b)
manželovi k vdoveckému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti,
c)
nezaopatrenému dieťaťu k sirotskému dôchodku po zomretom rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol sudcom, vo výške 30 % z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mal zomretý sudca nárok ku dňu svojej smrti.
(3)
Na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(4)
Výška mesačného príplatku za výkon funkcie sudcu je za každý celý rok výkonu funkcie sudcu 0,8 % z priemerného platu sudcu.19) Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie sudcu.
(5)
Príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie.
(6)
Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa zvýšia, ak sa zvýši priemerný plat sudcu. Zvýšený príplatok patrí oprávneným osobám odo dňa, od ktorého sa zvýši priemerný plat sudcu.
(7)
O príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých rozhodne ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.
(8)
Na účely určenia príplatkov podľa odsekov 1 a 2 sa za dôchodok podľa osobitného predpisu20a) považuje aj výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ako aj výsluhové dôchodky pozostalých osôb podľa osobitného predpisu.23a) Výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok spolu s príplatkom za výkon funkcie sudcu súdu nesmie presiahnuť výšku dôchodku sudcu spolu s príplatkom za výkon funkcie sudcu, ktorý vykonával funkciu sudcu rovnaký počet rokov.
Konanie o príplatku k náhrade príjmu, o príplatku k nemocenskému, o príplatku k materskému a o príplatku za výkon funkcie sudcu
§96
Úhrn príplatku k náhrade príjmu a náhrady príjmu, úhrn príplatku k nemocenskému a nemocenského a úhrn príplatku k materskému a materského nesmú presiahnuť výšku funkčného platu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ak je sudca platiteľ poistného na poistenie v nezamestnanosti.
§97
O príplatku podľa § 93 a 94 (ďalej len „príplatok“) rozhoduje osobný úrad sudcu.
§98
(1)
Nárok na príplatok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti sudcu, prípadne pozostalého po sudcovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.
(3)
Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo že sa vypláca v nižšej sume, aká sudcovi patrí, alebo že sa mu neprávom odoprel alebo že sa mu priznal od neskoršieho dátumu, od ktorého mu patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie sudcovi patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.
(4)
Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.
(5)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, aká sudcovi patrí, príplatok sa zníži. Sudca alebo pozostalý po sudcovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(6)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví alebo sa príplatok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(7)
Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.
(8)
Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.
§99
(1)
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Príplatok za výkon funkcie sudcu vypláca ministerstvo vopred v pravidelných mesačných lehotách ním určených, najneskôr však 15. deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca.
(3)
Výška príplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov smerom nahor.
(4)
Príplatok uvedený v odseku 2 sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o trvalom zdržiavaní sa sudcu alebo pozostalého po sudcovi v cudzine.
(5)
Poberateľom príplatku k dôchodku pozostalých po sudcovi je pozostalý alebo jeho zákonný zástupca.
§100
(1)
Právo na príplatok zaniká dňom smrti sudcu alebo pozostalého po sudcovi, ak má právo na príplatok.
(2)
Ak sudca zomrel po uplatnení nároku na príplatok, do ďalšieho konania o príplatok vstupujú a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti sudcu postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili so sudcom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.13) Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomretom sudcovi.
(3)
Ak sa príplatok priznal pred smrťou sudcu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti sudcu členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.
(4)
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
§101
(1)
Proti rozhodnutiu osobného úradu sudcu o príplatku podľa § 93 a 94 možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne ministerstvo.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o nároku na príplatok podľa § 95 ods. 5 možno podať rozklad, o ktorom rozhodne minister.
(3)
Sudca a osoby uvedené v § 100 ods. 2 môžu podať na súd návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veciach príplatku do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia.
§102
(1)
(2)
Sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
DEVIATA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY
§103 Predchádzanie škodám
Správa súdov je povinná bez zbytočného odkladu zabezpečiť odstránenie okolností ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok osôb, ktoré sudca v súvislosti s konaním pred súdom oznámi správe súdov.
§104 Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
Za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát. Ak štát uhradí náhradu škody na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka rozhodovacej činnosti sudcu a ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd, a to aj v dôsledku konania alebo nekonania sudcu, a zavinenie sudcu bolo právoplatne zistené v disciplinárnom konaní, požaduje od sudcu regresnú náhradu alebo jej časť za podmienok ustanovených týmto zákonom.
§105 Požadovanie náhrady škody a určovanie jej výšky
(1)
Správa súdu je povinná vymáhať od sudcu náhradu škody, za ktorú zodpovedá.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého sudcu sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
(3)
O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje predseda súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom, rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške predseda krajského súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhodne ministerstvo.
Zodpovednosť štátu
§106
(1)
Za škodu, ktorá vznikla sudcovi pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá sudcovi a jeho rodinným príslušníkom vznikla pre výkon funkcie sudcu.
(2)
Za štát koná príslušná správa súdu.
§107
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak sudca utrpel škodu
a)
počas súdneho pojednávania alebo iného verejného úkonu,
b)
pri výsluchu účastníka konania mimo súdneho pojednávania v priestoroch súdu alebo na inom mieste, kde uskutočnil úkon,
c)
pri rozhodovaní o väzbe,
d)
pri odvracaní nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie alebo škody hroziacej na majetku, ak tento stav sám nevyvolal,
e)
pre výkon funkcie sudcu.
§108 Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré správa súdu neprevzala do osobitnej úschovy, má sudca právo na náhradu len do sumy 497,91 eura. Ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný sudca alebo zamestnanec súdu, alebo ak správa súdu prevzala tieto veci do osobitnej úschovy, uhradí správa súdu škodu bez obmedzenia.
§109 Náhrada škody pri úrazoch a chorobách z povolania
Sudca má právo na náhradu škody, ak pri výkone funkcie sudcu alebo v priamej súvislosti s ňou dôjde k jeho poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „úraz“). To platí aj vtedy, ak došlo k ublíženiu na zdraví pre výkon funkcie sudcu.
§110 Náhrada za stratu na plate
(1)
Náhrada za stratu na plate počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie je rozdiel medzi posledným funkčným platom sudcu pred vznikom škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania a výškou nemocenského a príplatku k nemocenskému.
(2)
Náhrada škody podľa odseku 1 patrí aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie z dôvodu toho istého úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza z funkčného platu sudcu pred vznikom tejto ďalšej škody.
(3)
Náhrada za stratu na plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sa pri uznaní invalidity poskytne sudcovi v takej výške, aby spolu s jeho invalidným dôchodkom a príplatkom za výkon funkcie sudcu dosiahol naposledy určený funkčný plat. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(4)
Ak je sudca neschopný na výkon funkcie napriek úľavám a skrátenému úväzku, patrí mu náhrada podľa odseku 1, aj keď je zárobkovo činný.
(5)
Náhrada za stratu na plate podľa odsekov 1 a 2 patrí najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sudca dovŕšil vek 65 rokov.
§111 Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
Ak sudca utrpel úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, patrí mu náhrada za bolesť najmenej v dvojnásobnej výške.
§112 Jednorazové mimoriadne odškodnenie
Sudcovi, ktorý v dôsledku úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, stratil schopnosť vykonávať funkciu sudcu, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy.
§113 Odškodnenie pozostalých a rodinných príslušníkov
(1)
Ak sudca, ktorý z dôvodu úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie sudcu, zomrel, patrí jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalému manželovi a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie prizná aj rodičom zomretého sudcu vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy.
(2)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom zomretého sudcu.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do 829,85 eura, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ktoré boli na zomretého odkázané výživou.
(4)
Nároky upravené v § 109 až 112 patria aj manželovi, manželke alebo deťom sudcu, ak utrpeli škodu pre výkon funkcie sudcu.
§114 Konanie vo veciach náhrady škody
(1)
O náhrade škody podľa tohto zákona rozhoduje v prvom stupni predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu alebo na ktorom pred svojou smrťou svoju funkciu vykonával, ak nie je ustanovené inak. K spôsobu a rozsahu náhrady škody sa vyjadrí sudcovská rada.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu predsedu okresného súdu rozhoduje predseda príslušného krajského súdu, o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného trestného súdu rozhoduje ministerstvo. Proti rozhodnutiu predsedu najvyššieho súdu je možný rozklad.
(3)
Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní (rozklade) má právo podať sudca žalobu o preskúmanie rozhodnutia do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Ak ide o náhradu škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania, rozhoduje v prvom stupni vždy predseda krajského súdu, predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda najvyššieho súdu.
TRETIA ČASŤ | DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI
§115 Rozsah disciplinárnej zodpovednosti sudcu
Sudca je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
§115a
(1)
Na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.
(2)
Nedbanlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie také konanie sudcu, kedy vedel alebo vedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
§116 Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu,
b)
správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov,
c)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“,
d)
nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1 alebo nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
e)
prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu, omamnej alebo psychotropnej látky, ak nejde o disciplinárne previnenie podľa odseku 3 písm. a); ak sa sudca na výzvu predsedu súdu alebo predsedu príslušného súdu vyššieho stupňa odmietne podrobiť dychovej skúške na určenie objemového percenta alkoholu v krvi alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, má to rovnaké právne následky, ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok,
f)
nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1.
(2)
Závažným disciplinárnym previnením je
a)
vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato,
b)
konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c) a d), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená,
c)
opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v lehote ustanovenej podľa § 33 ods. 1, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32 alebo opakovaná nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj svojich majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
d)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní,
e)
svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
f)
zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
g)
opakované nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31 ods. 1 v ustanovenej lehote alebo opakované uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení podľa § 31 ods. 1,
h)
opakované nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak ide o hodnotenie sudcu vykonané podľa § 27a ods. 1 písm. e),
i)
porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.
(3)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je
a)
výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
c)
nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
d)
konanie uvedené v odseku 2 písm. a), c) a i), ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou sudcu,
e)
porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí,
f)
nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu s výrokom „nevyhovujúci“, ak predchádzajúce dve hodnotenia sudcu boli s výrokom „nevyhovujúci“.
§117 Disciplinárne opatrenie
(1)
Za disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
napomenutie,
b)
zníženie funkčného platu až o 30 % na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov,
c)
vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov.
(2)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 1 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. d) disciplinárny senát uloží aj disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. c).
(3)
Za závažné disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa,
b)
zníženie funkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka,
c)
vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Odvolanie z funkcie sudcu, okrem závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c), nemožno uložiť spolu s iným opatrením podľa odseku 3. Za závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c) disciplinárny senát uloží aj disciplinárne opatrenie podľa odseku 3 písm. d).
(5)
Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.
(6)
Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
(7)
Nedostatky v práci menšieho významu alebo poklesky v správaní menšieho významu môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť, ak je to postačujúce, aj tým, že sudcu písomne napomenie.
(8)
Dotknutý sudca sa môže v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvie o udelení napomenutia, obrátiť na príslušný disciplinárny senát s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné.
§118 Zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu
(1)
Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty uvedenej v § 120 ods. 4.
(2)
Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a)
podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania za disciplinárne previnenie, o ktorého premlčanie ide, a po ňom nasledujúcimi úkonmi diciplinárneho súdu smerujúcimi k ukončeniu disciplinárneho konania alebo
b)
ak sa v premlčacej lehote sudca dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3)
Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.
DRUHÁ HLAVA
DISCIPLINÁRNY SENÁT
§119
(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát. Disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.
(2)
Disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca. Odvolací disciplinárny senát je päťčlenný a jeho predseda a dvaja členovia musia byť sudcovia a dvaja členovia iné osoby ako sudcovia.
(3)
Zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vybraný do disciplinárneho senátu podľa tohto zákona. Na predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu sa vzťahuje ustanovenie § 30 ods. 10; predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu zbavuje mlčanlivosti predseda súdnej rady.
(4)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje kancelária súdnej rady.
(5)
Súdna rada dohliada na dodržiavanie zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod disciplinárnych senátov,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov v oblasti organizácie a efektivity práce disciplinárnych senátov, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky spisov disciplinárnych senátov a manipulácie s nimi,
d)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
e)
sleduje rozhodovaciu činnosť disciplinárnych senátov z hľadiska plynulosti disciplinárneho konania, osobitne sleduje plynulosť disciplinárneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd.
(6)
Ak súdna rada zistí, že došlo k porušeniu zásad dôstojnosti disciplinárneho konania a plynulosti disciplinárneho konania, je povinná prerokovať zistené nedostatky s dotknutým predsedom disciplinárneho senátu alebo členom disciplinárneho senátu a podľa potreby uložiť opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Predsedovia disciplinárnych senátov a členovia disciplinárnych senátov v rozsahu svojich povinností sú povinní postupovať v súlade s opatreniami súdnej rady uloženými podľa prvej vety.
§119a
(1)
Súdna rada volí na obdobie troch rokov 10 predsedov disciplinárnych senátov a 30 členov disciplinárnych senátov, ktorí sa na účely vytvárania disciplinárnych senátov zaraďujú do troch databáz:
a)
databázy predsedov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami,
b)
databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých ministrom, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1,
c)
databázy, ktorá má 15 členov senátov zvolených z kandidátov navrhnutých národnou radou, z ktorých je osem sudcov podľa § 119b ods. 1.
(2)
Sudcovské rady, minister a národná rada navrhujú súdnej rade kandidátov na základe žiadosti súdnej rady. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov súdna rada určí
a)
počet členov disciplinárnych senátov alebo predsedov disciplinárnych senátov, ktorých bude voliť na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov,
b)
databázu, do ktorej sa má voliť,
c)
či je potrebné zvoliť sudcu alebo inú osobu ako sudcu a
d)
lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Sudcovské rady, minister a národná rada predložia súdnej rade kandidátov na členov disciplinárnych senátov alebo kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov, ktorých bude súdna rada voliť. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi, súdna rada si od toho, koho návrh bol doručený neskôr, bez zbytočného odkladu vyžiada nový návrh na kandidáta.
(4)
Ak nebol zvolený potrebný počet predsedov disciplinárneho senátu alebo členov disciplinárneho senátu v jednotlivých databázach, vyhlási predseda súdnej rady bezodkladne v potrebnom rozsahu doplňujúce voľby.
(5)
Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejňovanie databáz podľa odseku 1 na webovom sídle súdnej rady a bezodkladné zverejňovanie všetkých zmien v týchto databázach.
§119b
(1)
Za predsedu disciplinárneho senátu a za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolený len sudca vrátane sudcu, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa § 24 ods. 4,
a)
ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov,
b)
proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie, alebo trestné stíhanie,
c)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
d)
ktorý nie je členom súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu.
(2)
Za člena disciplinárneho senátu môže byť zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá
a)
spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a) až d) a f),
b)
vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov,
c)
nie je členom súdnej rady.
(3)
Sudca môže byť zvolený za predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a iná osoba ako sudca za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za člena disciplinárneho senátu, vykonáva funkciu člena disciplinárneho senátu za odmenu, pričom má nárok aj na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie člena disciplinárneho senátu podľa osobitného predpisu;16) podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§119c Počet a zloženie disciplinárnych senátov
(1)
Zloženie disciplinárnych senátov prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov určuje súdna rada každoročne rozvrhom práce disciplinárnych senátov. Predsedovia disciplinárnych senátov a členovia disciplinárnych senátov nezaradení rozvrhom práce do žiadneho disciplinárneho senátu sú náhradníkmi disciplinárnych senátov.
(2)
Súdna rada vytvára aspoň štyri disciplinárne senáty prvého stupňa a ich zloženie určuje tak, aby
a)
predseda disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a),
b)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. b),
c)
jeden člen disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. c).
(3)
Súdna rada vytvára aspoň dva odvolacie disciplinárne senáty a ich zloženie určuje tak, aby
a)
predseda odvolacieho disciplinárneho senátu bol vybratý z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a),
b)
dvaja členovia odvolacieho disciplinárneho senátu boli vybratí z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. b),
c)
dvaja členovia odvolacieho disciplinárneho senátu boli vybratí z databázy podľa § 119a ods. 1 písm. c).
§119d Prideľovanie vecí disciplinárnym senátom
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, návrh na začatie disciplinárneho konania, návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak tento návrh nie je podaný spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým disciplinárnym senátom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(2)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o zahladení disciplinárneho postihu sa prideľuje náhodným výberom predsedovi disciplinárneho senátu.
(3)
Pridelenie vecí podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva pri ich zaevidovaní v podateľni kancelárie disciplinárnych senátov. Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch disciplinárnych senátov, a podľa odseku 2 vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch predsedov disciplinárnych senátov.
(4)
Ak bude vec prvostupňovému disciplinárnemu senátu vrátená na ďalšie konanie, bude pridelená tomu prvostupňovému disciplinárnemu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená.
(5)
Každé ďalšie odvolanie podané v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu odvolaciemu senátu, ktorému bolo pridelené prvé odvolanie podané v tomto disciplinárnom konaní; to platí rovnako aj pre konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.
(6)
Každá ďalšia námietka zaujatosti podaná v disciplinárnom konaní v tej istej disciplinárnej veci sa prideľuje tomu disciplinárnemu senátu, ktorému bola pridelená prvá námietka zaujatosti v tomto disciplinárnom konaní; to platí rovnako aj pre konanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.
(7)
Z rozhodovania v odvolacom disciplinárnom senáte je vylúčený predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní prvostupňového disciplinárneho senátu, a naopak.
§119da Rozvrh práce disciplinárnych senátov
(1)
Rozvrh práce disciplinárnych senátov obsahuje
a)
zloženie disciplinárnych senátov s uvedením predsedu disciplinárneho senátu a ďalších členov disciplinárneho senátu,
b)
určenie spôsobu zastupovania disciplinárnych senátov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s týmto zákonom konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a v prípade náhlej prekážky brániacej im vykonať jednotlivé úkony,
c)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a ak sa zmení personálne obsadenie disciplinárneho senátu,
d)
spôsob prideľovania vecí disciplinárnym senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní.
(2)
Predseda súdnej rady je povinný návrh rozvrhu práce disciplinárnych senátov, predtým než ho predloží súdnej rade podľa odseku 3, prerokovať s predsedami disciplinárnych senátov a členmi disciplinárnych senátov.
(3)
Rozvrh práce disciplinárnych senátov a jeho zmeny schvaľuje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady. Predseda súdnej rady predkladá návrh rozvrhu práce disciplinárnych senátov na nasledujúci kalendárny rok súdnej rade najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami vznesenými podľa odseku 2; ak ho predseda súdnej rady nepredloží v tejto lehote, urobí tak podpredseda súdnej rady alebo ktoríkoľvek traja členovia súdnej rady.
(4)
Ak súdna rada neschváli rozvrh práce včas, organizácia práce disciplinárnych senátov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu disciplinárneho konania riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(5)
Kancelária súdnej rady je povinná bezodkladne po jeho schválení zverejniť na webovom sídle súdnej rady schválený rozvrh práce disciplinárnych senátov; rovnako je povinná zverejňovať aj jeho zmeny a jeho úplné znenie po každej vykonanej zmene.
§119e Zánik funkcie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu
(1)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zanikne
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
zánikom funkcie sudcu,
c)
ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu,
d)
zvolením sudcu za člena súdnej rady,
e)
právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o uložení disciplinárneho opatrenia,
f)
ak člen disciplinárneho senátu alebo predseda disciplinárneho senátu, ktorý je sudcom, prestane spĺňať podmienky podľa § 119b ods. 1,
g)
ak člen disciplinárneho senátu, ktorý nie je sudcom, prestane spĺňať podmienky podľa § 119b ods. 2 alebo
h)
vzdaním sa funkcie člena disciplinárneho senátu alebo predsedu disciplinárneho senátu.
(2)
Ak v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím funkčného obdobia predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov bol prednesený na ústnom pojednávaní návrh na začatie disciplinárneho konania, disciplinárne konanie dokončí tento senát v rovnakom zložení, aj keď funkčné obdobie predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého z jeho členov už uplynulo.
(3)
Ak zanikne funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a ak odsek 2 neustanovuje inak, na uvoľnené miesto nastupuje náhradník, ak ho niet, postupuje sa podľa § 119a ods. 4.
TRETIA HLAVA
DISCIPLINÁRNE KONANIE
§120 Začatie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
minister,
b)
predseda súdnej rady,
c)
verejný ochranca práv,
d)
predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na určenom okresnom súde v jeho obvode,
e)
predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na príslušnom súde, a to aj po skončení výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na tomto súde,
f)
sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu a hosťujúcemu sudcovi vykonávajúcemu funkciu sudcu na príslušnom súde, a to aj po skončení výkonu funkcie sudcu ako hosťujúceho sudcu na tomto súde.
(3)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až f), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi; k tomuto oznámeniu priloží kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania. Oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e) je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministrovi, že písomne napomenul sudcu podľa § 117 ods. 7; k tomuto oznámeniu priloží kópiu písomného napomenutia podľa § 117 ods. 7.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom senáte do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do troch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, najneskôr do piatich rokov odo dňa spáchania tohto disciplinárneho previnenia.
(5)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas.
(6)
Opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.
(7)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Ten, kto vzal návrh na začatie disciplinárneho konania späť, nemôže už v takomto prípade podať nový návrh. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania musí byť vecne odôvodnené.
(8)
Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e), oprávnený orgán podľa odseku 2 otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu; po nazretí sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a orgán oprávnený na jej otvorenie potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.
§121 Rozhodovanie o námietke zaujatosti
(1)
Ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu alebo jeho členov, môže ten, koho sa konanie týka, namietať ich zaujatosť.
(2)
O zaujatosti rozhodne iný disciplinárny senát rovnakého stupňa.
§122 Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania a o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu
O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárneho senátu sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, doručením návrhu na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk v lehote 10 dní od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania a v prípade rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa toto rozhodnutie doručí súčasne s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Zároveň ho poučí o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
§123 Predbežné šetrenie
Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných skutočností, predseda disciplinárneho senátu alebo ním poverený člen disciplinárneho senátu vykoná potrebné šetrenie. Môže zistiť stanovisko sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie dôkazu.
§124 Zastavenie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
je sudca disciplinárne stíhaný za priestupok alebo za konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov; disciplinárny senát postúpi vec v takom prípade orgánu príslušnému na prejednanie takej veci,
c)
bol sudca odvolaný z funkcie, ak sa vzdal funkcie alebo ak jeho funkcia zanikla podľa § 19,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní.
(2)
Ak nastane niektorý z dôvodov zastavenia konania podľa odseku 1 písm. a) po začatí ústneho pojednávania, disciplinárny senát alebo odvolací disciplinárny senát vyzve sudcu, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa v lehote troch dní vyjadril, či súhlasí so zastavením konania. Ak sudca v uvedenej lehote vyhlási, že trvá na prejednaní veci, disciplinárny senát pokračuje v konaní. Ak sa sudca nevyjadrí alebo ak sa vyjadrí, že súhlasí so zastavením konania, disciplinárny senát postupuje podľa ods. 1 písm. a).
§125 Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak sa disciplinárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(2)
Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti sudcovi vedie trestné konanie.
(3)
Prerušenie disciplinárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Ak nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní alebo na konanie v osobitných prípadoch, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(4)
Disciplinárny senát preruší disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie, že sudca proti ktorému je vedené disciplinárne konanie, má prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24; počas prerušenia disciplinárneho konania premlčacie lehoty podľa § 118 neplynú. V disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak sa sudca znova ujme funkcie sudcu.
§126 Nariadenie ústneho pojednávania
(1)
Po vykonaní predbežného šetrenia alebo ak nie je také šetrenie potrebné, určí predseda disciplinárneho senátu termín ústneho pojednávania, upovedomí o ňom orgán, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania, sudcu, proti ktorému návrh smeruje, a ak má sudca obhajcu, aj jeho obhajcu. Obhajcovi sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, sa doručí návrh na začatie disciplinárneho konania spolu s poučením o ich právach.
(2)
Ak treba vypočuť svedkov, predvolá ich predseda disciplinárneho senátu na ústne pojednávanie.
(3)
Termín ústneho pojednávania sa určí tak, aby sudca a jeho obhajca mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu obhajoby. Rovnakú lehotu na prípravu treba poskytnúť orgánu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania.
(4)
O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí aj predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, činný, ak nebol upovedomený už ako navrhovateľ.
(5)
Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a orgán, ktorý návrh na začatie disciplinárneho konania podal, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Disciplinárny senát rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(6)
Ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. e), predseda disciplinárneho senátu otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu; v takom prípade s ňou oboznámi ostatných členov disciplinárneho senátu a túto zápisnicu možno na ústnom pojednávaní použiť ako listinný dôkaz. Po nazretí alebo vykonaní dôkazu podľa predchádzajúcej vety sa táto zápisnica opäť zalepí do obálky a predseda disciplinárneho senátu potvrdí taký úkon svojím podpisom na obálke.
§127 Ústne pojednávanie
(1)
Ústne pojednávanie sa koná zásadne v prítomnosti sudcu, proti ktorému návrh smeruje. V jeho neprítomnosti možno vec prejednať iba vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa odmietne dostaviť pred disciplinárny senát alebo ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví, alebo ak sa práva účasti na ústnom pojednávaní výslovne vzdá. Ak si sudca zvolí obhajcu, má obhajca právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní.
(2)
Na začiatku ústneho pojednávania prednesie navrhovateľ návrh na začatie disciplinárneho konania a odôvodní ho. Ak navrhovateľ nie je prítomný, prednesie návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu; obdobne sa postupuje, ak vec disciplinárnemu senátu oznámil príslušný orgán.
(3)
Ak sa vykonalo predbežné šetrenie, predseda disciplinárneho senátu alebo ním určený člen disciplinárneho senátu oboznámi disciplinárny senát a účastníkov konania s jeho výsledkami.
(4)
Predseda disciplinárneho senátu vypočuje sudcu, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, a vykoná ďalšie potrebné dôkazy. Sudca má právo odoprieť výpoveď. Osoby, ktoré boli povolané ako svedkovia, prípadne znalci, sú povinné sa na ústne pojednávanie dostaviť a pred disciplinárnym senátom vypovedať.
(5)
Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, jeho obhajca a ten, kto návrh podal, majú právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom a znalcom otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania.
(6)
Po skončení dokazovania sa môže k veci vyjadriť ten, kto návrh podal, obhajca a sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie. Sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, patrí vždy posledné slovo.
(7)
Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné; to neplatí pre tú časť ústneho pojednávania, v ktorej sa uplatňuje postup podľa § 126 ods. 6.
§128 Zápisnica o ústnom pojednávaní a o porade
O ústnom pojednávaní pred disciplinárnym senátom a o porade disciplinárneho senátu sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárneho senátu a zapisovateľ, zápisnicu o porade predseda disciplinárneho senátu, členovia disciplinárneho senátu a zapisovateľ.
§129 Rozhodnutie disciplinárneho senátu
(1)
Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
(2)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona.
(3)
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sa sudca disciplinárneho previnenia nedopustil alebo že mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, sudcu oslobodí.
(4)
Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím.
(5)
Disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie, ak vyjde najavo niektorý z dôvodov zastavenia uvedených v § 124 ods. 1 pri ústnom pojednávaní.
(6)
Ak bolo disciplinárne konanie zastavené z dôvodov uvedených v § 124 ods. 1 písm. a) a disciplinárny senát pokračoval v konaní preto, že sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, trval na prejednaní veci, disciplinárny senát, ak nezistí žiadny dôvod na oslobodenie sudcu, vysloví vinu, disciplinárne opatrenie však neuloží.
(7)
Predseda disciplinárneho senátu rozhodnutie vyhlási na ústnom pojednávaní a vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Ak rozhodnutie disciplinárneho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, rozhodnutie obsahuje aj názor odlišný od názoru väčšiny aj s jeho stručným odôvodnením. Pri zverejňovaní rozhodnutí disciplinárneho senátu sa postupuje podľa osobitného predpisu.28c)
§130 Doručenie rozhodnutia
Rozhodnutie disciplinárneho senátu sa doručí sudcovi, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, do vlastných rúk. Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie disciplinárneho konania, a ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, aj predsedovi súdu, na ktorom je sudca činný a ministrovi.
§131 Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a o zrušení pozastavenia výkonu funkcie sudcu možno podať odvolanie do piatich dní od doručenia rozhodnutia. O tomto odvolaní je disciplinárny senát povinný bezodkladne rozhodnúť a svoje rozhodnutie sudcovi doručiť do vlastných rúk v lehote do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie treba podať na disciplinárnom senáte. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie,
b)
predseda príslušného súdu, ktorý podal návrh na začatie disciplinárneho konania alebo ktorému vec postúpil orgán činný v trestnom konaní,
c)
aj orgán, ktorý návrh podal.
(3)
O odvolaní rozhoduje odvolací disciplinárny senát.
(4)
Ak odvolací disciplinárny senát odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a rozhodne spravidla sám vo veci alebo vec vráti na nové prejednanie a rozhodnutie.
§132 Obnova disciplinárneho konania
(1)
V lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu môže sudca podať návrh na obnovu disciplinárneho konania.
(2)
Iný mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný.
§133 Výkon rozhodnutia
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná osobný úrad sudcu.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného predpisu.29)
Zahladenie disciplinárneho postihu
§134
(1)
K zahladeniu disciplinárneho postihu za disciplinárne previnenie alebo za iné porušenie zákona dochádza po uplynutí jedného roka od vykonania disciplinárneho opatrenia, a ak sa upustilo od uloženia disciplinárneho opatrenia od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(2)
K zahladeniu disciplinárneho postihu za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, dochádza po uplynutí troch rokov od vykonania disciplinárneho opatrenia.
(3)
Ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, na žiadosť sudcu mu predseda disciplinárneho senátu bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.
§135
Na sudcu, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. c) a § 117 ods. 3 písm. d), sa po uplynutí štyroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho opatrenia hľadí, akoby nebol za disciplinárne previnenie stíhaný.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIE DISCIPLINÁRNEHO SENÁTU V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§138
(1)
Ak bol sudca právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, disciplinárny senát rozhodne, či ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Ak rozhodne, že ide o taký čin, môže mu uložiť disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, inak konanie zastaví.
(2)
Konanie sa začína na návrh orgánu uvedeného v § 120 ods. 2.
(3)
O odvolaní z funkcie sudcu rozhodne prezident.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PRÍSEDIACI
§139 Predpoklady na voľbu prísediaceho
(1)
Za prísediaceho môže byť zvolený občan, ktorý
a)
v deň zvolenia dosiahol vek najmenej 30 rokov,
b)
je spôsobilý na právne úkony a zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prísediaceho,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude riadne vykonávať,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
súhlasí so svojou voľbou k určitému súdu.
(2)
Predpoklady na voľbu prísediaceho uvedené v odseku 1 písm. b) až e) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí prísediaci súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie prísediaceho.
Voľba prísediacich
§140
(1)
Prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu. Prísediacich navrhujú starostovia obcí a primátori miest. Ku kandidátom navrhovaným na voľbu si obecné zastupiteľstvo vyžiada vyjadrenie predsedu príslušného súdu.
(2)
Obecné zastupiteľstvo a zhromaždenie vydá zvolenému prísediacemu osvedčenie o zvolení.
§141
(1)
Prísediaci sú volení na obdobie štyroch rokov. Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.
(2)
Dňom zloženia sľubu sa prísediaci ujíma funkcie.
§142 Sľub
(1)
Po svojom zvolení alebo ustanovení do funkcie skladajú prísediaci sľub podľa § 10 ods. 1. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok stratu funkcie.
(2)
Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol prísediaci zvolený znova.
(3)
Sľub skladá prísediaci do rúk predsedu príslušného súdu a potvrdzuje ho svojím podpisom.
§143 Odvolanie z funkcie prísediaceho
(1)
Na návrh predsedu príslušného súdu odvolá prísediaceho z funkcie obecné zastupiteľstvo, ktoré ho zvolilo, ak
a)
závažným spôsobom porušil povinnosti prísediaceho,
b)
prestal spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom na výkon funkcie prísediaceho.
(2)
Pred rozhodnutím o odvolaní si obecné zastupiteľstvo vyžiada vyjadrenie prísediaceho.
(3)
Dňom, keď bolo prísediacemu doručené rozhodnutie o odvolaní, jeho funkcia zaniká.
§144 Vzdanie sa funkcie prísediaceho
Prísediaci sa môže vzdať svojej funkcie. Funkcia prísediaceho zaniká uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi súdu.
§145 Zánik funkcie prísediaceho
Funkcia prísediaceho zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol prísediaci odsúdený za úmyselný trestný čin, pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho alebo ak tak ustanoví zákon.
§146 Podmienky výkonu funkcie
(1)
Prísediacim, ktorí sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, patrí počas výkonu funkcie prísediaceho alebo plnenia iných povinností spojených s touto funkciou náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
(2)
Prísediacim, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, patrí počas výkonu funkcie prísediaceho alebo plnenia iných povinností spojených s touto funkciou náhrada.
(3)
Náhradu mzdy podľa odseku 1 a náhradu podľa odseku 2 je povinný poskytovať štát prostredníctvom správy príslušného súdu. Prísediaci majú tiež nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú výkonom funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto funkciou.
(4)
Prísediacim patrí okrem náhrady podľa odsekov 1 až 3 za každý deň pojednávania paušálna náhrada za výkon ich funkcie.
(5)
Náhrady za výkon funkcie prísediaceho ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Za výkon funkcie prísediaceho sa považuje aj jeho účasť na odbornom vzdelávaní prísediacich.
(7)
Prísediaci môže vykonávať funkciu najviac 12 pracovných dní v kalendárnom roku, ak vyšší počet dní na výkon funkcie nevyžaduje charakter veci, na ktorej prejednanie bol rozvrhom práce pridelený.
§147 Základné práva a povinnosti prísediacich
(1)
Prísediaci má v súvislosti s výkonom funkcie právo na poskytnutie potrebnej literatúry a právnych predpisov nevyhnutných na riadny výkon funkcie a na bezplatné poskytnutie sudcovského talára. Ustanovenia tohto zákona o ochrane sudcov sa primerane vzťahujú aj na ochranu prísediacich.
(2)
Prísediaci sú povinní vykonávať svoje povinnosti svedomito a pri výkone funkcie aj v občianskom živote zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť funkcie prísediaceho alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
(3)
Prísediaci sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie, ak neboli tejto povinnosti zbavení podľa tohto zákona alebo osobou, v ktorej záujme túto povinnosť zachovávajú; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.11aaa) Z vážnych dôvodov je oprávnený zbaviť prísediaceho povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj predseda súdu, na ktorom prísediaci pôsobí.
(4)
Prísediaci, ktorý bol najmenej desať dní vopred upovedomený o svojej povinnosti zúčastniť sa na zasadaní senátu a svoju neúčasť včas bez vážnych dôvodov neospravedlnil, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla štátu náhradou trov v dôsledku zmarenia pojednávania neúčasťou prísediaceho. Na konanie o náhrade škody platí primerane ustanovenie § 114 tohto zákona.
PIATA ČASŤ | OSOBITNÉ USTANOVENIA O JUSTIČNÝCH ČAKATEĽOCH
§148
§149
(1)
Do funkcie justičného čakateľa možno prijať len toho, kto
a)
b)
vykonával právnickú prax aspoň tri roky a
c)
úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu justičného čakateľa.
(2)
Do funkcie justičného čakateľa nemožno prijať toho,
a)
kto už zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku alebo notársku skúšku,
b)
kto bol odvolaný z funkcie justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry pre nezloženie opravnej odbornej justičnej skúšky,
c)
komu skončil štátnozamestnanecký pomer na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby z dôvodov podľa § 149m alebo komu z týchto dôvodov uplynulo jeho dočasné preloženie, alebo
d)
kto ako vyšší súdny úradník neprospel pri ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške.
§149a
(1)
Výberovým konaním na funkciu justičného čakateľa sa overujú schopnosti, odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača o funkciu justičného čakateľa a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie sudcu, na výkon ktorej sa justičný čakateľ pripravuje; ustanovenia § 28 ods. 5 a 6 platia rovnako.
(2)
Výberové konanie na funkciu justičného čakateľa vyhlasuje predseda súdnej rady pre obvod krajského súdu aspoň raz ročne v jarnom období alebo jesennom období; ustanovenie § 28a ods. 2 platí rovnako.
(3)
Výberové konanie na funkciu justičného čakateľa administratívne a organizačne zabezpečuje predseda príslušného krajského súdu.
§149b
(1)
Výberového konania na funkciu justičného čakateľa sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa predpoklady podľa § 149 ods. 1 písm. a) b) a ods. 2 a podá žiadosť o zaradenie do výberového konania na funkciu justičného čakateľa spolu s požadovanými prílohami v určenej lehote.
(2)
Uchádzač o funkciu justičného čakateľa je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania na funkciu justičného čakateľa predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania na funkciu justičného čakateľa podľa odseku 3.
(3)
Predseda krajského súdu je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania na funkciu justičného čakateľa, profesijných životopisov uchádzačov o funkciu justičného čakateľa a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania na funkciu justičného čakateľa. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť ministerstvu odôvodené výhrady voči uchádzačom o funkciu justičného čakateľa; ministerstvo ich predloží výberovej komisii. Výberová komisia si vyžiada vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.
(4)
Predseda súdnej rady na webovom sídle súdnej rady zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania na funkciu justičného čakateľa a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
§149c
(1)
Výberové konanie na funkciu justičného čakateľa pozostáva z písomného testu, prekladu z cudzieho jazyka a z ústnej časti. Písomný test a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania na funkciu justičného čakateľa losujú výberovou komisiou z databáz na to určených, ktoré vytvára a spravuje Justičná akadémia Slovenskej republiky.
(2)
Ústna časť výberového konania na funkciu justičného čakateľa sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
(3)
Po skončení výberového konania na funkciu justičného čakateľa predseda výberovej komisie zabezpečí vyhotovenie zoznamu uchádzačov o funkciu justičného čakateľa podľa poradia úspešnosti. V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom. Počet úspešných uchádzačov o funkciu justičného čakateľa sa určuje podľa počtu obsadzovaných miest justičných čakateľov pre obvod príslušného krajského súdu.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na funkciu justičného čakateľa, zvukového záznamu podľa odseku 2 a zoznamu podľa odseku 3 na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania na funkciu justičného čakateľa.
§149d
(1)
Výberové konanie na funkciu justičného čakateľa uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie po vyhlásení výberového konania na funkciu justičného čakateľa vymenuje predseda súdnej rady z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej podľa § 29 ods. 2 tak, aby dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých súdnou radou a dvaja členovia boli vymenovaní z kandidátov navrhnutých ministrom; piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdnej rady príslušné kolégium predsedov sudcovských rád.
(2)
Ustanovenia § 29 ods. 4 a 5 sa na výberovú komisiu podľa odseku 1 použijú rovnako.
§149e
Pri prevzatí služobnej zmluvy skladá justičný čakateľ do rúk predsedu krajského súdu sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy. Budem sa svedomite pripravovať na výkon sudcovskej funkcie a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“.
§149f
(1)
Príprava justičného čakateľa sa skladá z odbornej prípravy a vykonania odbornej justičnej skúšky.
(2)
Obsahovú náplň odbornej prípravy justičného čakateľa schvaľuje súdna rada po dohode s ministrom.
(3)
Odbornú prípravu vykonáva justičný čakateľ na okresných súdoch v obvode krajského súdu a na krajskom súde, a to v občianskoprávnej agende, obchodnoprávnej agende, trestnoprávnej agende a v agende správneho súdnictva.
(4)
Počas odbornej prípravy justičný čakateľ najmä pripravuje rozhodnutia pre sudcu, zúčastňuje sa na pojednávaniach, vypracúva právne rozbory pre sudcu a je povinný zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít. Počas odbornej prípravy sa justičný čakateľ podieľa na výkone súdnictva tým, že pod vedením zákonného sudcu vykonáva úkony na pojednávaní okrem otvorenia pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
§149g
(1)
Odborná príprava justičného čakateľa je trojročná a nemožno ju skrátiť.
(2)
Ako výkon funkcie justičného čakateľa sa na účely odseku 1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
nevykonávania funkcie justičného čakateľa vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny,
j)
účasti na vzdelávacích aktivitách.
(3)
Do dĺžky odbornej prípravy podľa odseku 1 nemožno započítať čas
a)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
b)
služobného voľna bez náhrady platu, ktoré presahuje dva týždne v kalendárnom roku.
(4)
Po skončení odbornej prípravy, najneskôr do šiestich mesiacov od jej skončenia, je justičný čakateľ povinný vykonať odbornú justičnú skúšku.
§149h
Predseda súdu, na ktorom justičný čakateľ vykonáva odbornú prípravu, prideľuje justičnému čakateľovi školiteľa v príslušnej súdnej agende spomedzi sudcov tohto súdu. Za školiteľa môže byť pridelený len sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu aspoň päť rokov.
§149i
(1)
Služobné hodnotenie justičného čakateľa vykonáva predseda krajského súdu na základe podkladov školiteľov, z výkazu praxe justičného čakateľa, vlastných poznatkov o činnosti justičného čakateľa a na základe priebežných pohovorov s justičným čakateľom.
(2)
Služobným hodnotením justičného čakateľa sa hodnotí plnenie účelu odbornej prípravy z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplatňovaných súdmi a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu odbornej prípravy.
(3)
Ustanovenia osobitného predpisu30) o vykonaní služobného hodnotenia komisiou pre služobné hodnotenie sa v prípade justičného čakateľa nepoužijú. Námietky justičného čakateľa proti služobnému hodnoteniu vybavuje predseda krajského súdu.
§149j
(1)
Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje predseda krajského súdu záverečné hodnotenie justičného čakateľa.
(2)
Záverečné hodnotenie justičného čakateľa sa vypracúva na základe podkladov školiteľov a predsedov súdov podľa 149f ods. 3, ktorých o podklady požiadal predseda krajského súdu, a služobných hodnotení podľa § 149i.
(3)
K záverečnému hodnoteniu sa písomne vyjadrí justičný čakateľ.
§149k
(1)
Priebeh odbornej prípravy justičného čakateľa sa vyznačuje vo výkaze praxe, ktorý justičnému čakateľovi vydá predseda krajského súdu po zložení sľubu.
(2)
Školiteľ vedie výkaz praxe justičného čakateľa, v ktorom vykonáva záznamy o činnosti justičného čakateľa.
(3)
Výkaz praxe justičného čakateľa je justičný čakateľ povinný predložiť predsedovi krajského súdu na jeho výzvu.
§149l
Po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky sa justičný čakateľ podieľa na výkone súdnictva v rozsahu ako vyšší súdny úradník.
§149m
Dočasná štátna služba justičného čakateľa trvá najneskôr
a)
do dňa neúspešného vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky,
b)
do uplynutia dvoch rokov odo dňa úspešného vykonania odbornej justičnej skúšky a jeho nezaradenia do databázy kandidátov na funkciu sudcu, alebo
c)
do dňa jeho vyradenia z databázy kandidátov na funkciu sudcu podľa osobitného predpisu.31)
§149n
Štátnozamestnanecký pomer justičného čakateľa sa skončí na základe zákona dňom, ktorý predchádza dňu vymenovania justičného čakateľa do funkcie sudcu.
§149o
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
náležitosti vyhlásenia výberového konania na funkciu justičného čakateľa,
b)
zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o funkciu justičného čakateľa predložiť,
c)
spôsob vykonania výberového konania na funkciu justičného čakateľa,
d)
podrobnosti o písomnom teste, preklade z cudzieho jazyka a o ústnej časti výberového konania na funkciu justičného čakateľa,
e)
spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania na funkciu justičného čakateľa,
f)
náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania na funkciu justičného čakateľa,
g)
odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami,
h)
podrobnosti o postupe pri služobnom hodnotení justičného čakateľa, oblastiach služobného hodnotenia justičného čakateľa vrátane počtu bodov, ktoré možno dosiahnuť za hodnotenú oblasť, výsledkoch služobného hodnotenia a o administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia,
i)
náležitosti výkazu praxe justičného čakateľa.
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§150 Spoločné ustanovenia
(1)
Na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu sa primerane použije prvá časť Trestného zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pri posudzovaní.
§151 Prechodné ustanovenia
(1)
Sudcovia a prísediaci ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za sudcov a prísediacich ustanovených podľa tohto zákona.
(2)
Predsedovia senátov ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov senátov podľa tohto zákona.
(3)
Predsedovia kolégií sa zvolia podľa tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zvolením predsedov kolégií sa skončí funkcia predsedov kolégií, ktorí boli do funkcie ustanovení podľa doterajších predpisov.
(4)
Zloženie sudcovského sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za sľub podľa tohto zákona, ak ho sudca do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nevypovie.
(5)
Za čas výkonu funkcie sudcu sa na účely ustanovené v § 21 ods. 2, § 50 ods. 1, § 95 ods. 4 považuje aj čas výkonu funkcie arbitra a štátneho notára, čas výkonu funkcie v správe súdov a čas výkonu funkcie prokurátora, ako aj čas vykonávania inej právnickej činnosti, ak sa oprávnený stal sudcom do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Rovnako sa započítava aj čas, v ktorom sudca nemohol vykonávať funkcie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.20)
(6)
Minister môže so súhlasom súdnej rady na odstránenie tvrdosti zákona započítať do času výkonu funkcie sudcu aj inú právnu prax.
(7)
Kde sa v tomto zákone používa pojem
a)
rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská dovolenka,
b)
ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia materská dovolenka.
(8)
Odborná skúška, ktorá bola predpokladom na výkon funkcie podľa doterajších predpisov a bola vykonaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považuje za skúšku podľa tohto zákona. Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) sa nevzťahuje na justičného čakateľa, ktorý vykonal odbornú justičnú skúšku do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(9)
Funkčným platom sa do 1. januára 2003 na účely § 22 ods. 5, § 24 ods. 8, § 36 ods. 2, § 37 ods. 5, § 47 ods. 3, § 48, § 58 ods. 5, § 63 ods. 4, § 64, § 84, § 86 ods. 1 a 2, § 93 ods. 1, § 94, § 96, § 105 ods. 2, § 110 a § 117 ods. 1 písm. b) rozumie plat určený podľa doterajších predpisov.
(10)
Disciplinárne konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a disciplinárne previnenia a priestupky spáchané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia a posudzujú podľa tohto zákona.
(11)
Sudcovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
(12)
Za právnické vzdelanie podľa § 5 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§151a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 16. apríla 2002
(1)
Do prijatia zásad súdnou radou podľa osobitného zákona35) sa zásady prijaté Radou sudcov Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov považujú za zásady prijaté súdnou radou.
(2)
Sudcu zvoleného na štyri roky podľa doterajších predpisov po uplynutí jeho volebného obdobia prezident na návrh súdnej rady vymenuje za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov. Za výkon funkcie sudcu sa na účely tohto zákona považuje aj čas od uplynutia štvorročného volebného obdobia sudcu zvoleného na štyri roky do jeho vymenovania prezidentom za sudcu bez časového obmedzenia.
(3)
Sudca zvolený podľa doterajších predpisov za sudcu bez časového obmedzenia sa považuje za sudcu vymenovaného prezidentom.
(4)
Sudca zvolený podľa odseku 2 alebo 3 môže uplatniť do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona výhradu k sľubu sudcu. Výhrada má za následok zánik funkcie sudcu.
(5)
Sudca disciplinárneho senátu zvolený podľa doterajších predpisov zostáva vo funkcii až do uplynutia lehoty, na ktorú bol zvolený.
§151b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2003
(1)
Sudca zvolený do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nemusí preukazovať bezúhonnosť podľa tohto zákona.
(2)
Ak voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona možno obsadiť justičným čakateľom, ktorý sa stal justičným čakateľom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ustanovenie § 28 ods. 1 sa nepoužije. Ak voľné miesto možno obsadiť viacerými justičnými čakateľmi, ktorí sa stali justičnými čakateľmi pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, predseda súdu, na ktorom je zriadená sudcovská rada, vyhlasuje výberové konanie iba pre týchto justičných čakateľov.
(3)
Sudcovia disciplinárnych senátov ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov zostávajú vo funkciách až do ustanovenia sudcov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Súdna rada požiada sudcovské rady, ministra a národnú radu o predloženie kandidátov za sudcov disciplinárneho senátu podľa § 119 ods. 3 do 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehota na predloženie kandidátov na sudcov disciplinárneho senátu je 30 dní. Súdna rada zvolí členov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(5)
Disciplinárne previnenia a priestupky spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
(6)
Disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.
(7)
Disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia v prvom stupni doterajšie disciplinárne senáty prvého stupňa. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa podanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona rozhodne doterajší odvolací disciplinárny senát. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa podanom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodne odvolací disciplinárny senát podľa tohto zákona.
(8)
Sudcovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
§151c
(1)
Do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde výberové konanie na Špeciálny súd na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu uskutoční výberová komisia, ktorej členov vymenuje zo sudcov minister spravodlivosti po predchádzajúcom súhlase súdnej rady. Na výberové konanie na Špeciálny súd sa použijú ustanovenia § 28 a 29 primerane. Výberové konanie vyhlási minister spravodlivosti do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia.
(2)
Termín výberového konania podľa odseku 1 sa určí tak, aby výberová komisia pri rozhodovaní mala k dispozícii aj vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu o tom, či sa môže uchádzač o funkciu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Výberová komisia uskutoční výberové konanie na Špeciálny súd na funkciu predsedu senátu a funkciu sudcu aj vtedy, ak výberová komisia nemá vo vzťahu ku všetkým uchádzačom o funkciu na Špeciálnom súde vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu o tom, či sa môže uchádzač oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné a od vyhlásenia výberového konania uplynula lehota aspoň 7 mesiacov; výberového konania sa môže zúčastniť iba ten uchádzač, ktorý spĺňa zákonné podmienky na pridelenie alebo preloženie na Špeciálny súd.
(3)
O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu rozhoduje senát najvyššieho súdu určený rozvrhom práce; jeho členom môže byť iba sudca, ktorý spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 3. Do ustanovenia senátu, ktorý bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, rozhodne o opravnom prostriedku ktorýkoľvek senát najvyššieho súdu určený rozvrhom práce; funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 týmto sudcom nepatrí.
(4)
Ak podľa osobitného zákona36) vykonáva Krajský súd v Banskej Bystrici právomoc Špeciálneho súdu, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 patrí aj sudcovi Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhoduje vo veciach v právomoci Špeciálneho súdu.
§151d Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2004
(1)
Sudcovi patrí v roku 2004 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2004
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 180 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie alebo sa nevedie proti nemu disciplinárne konanie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november 2004. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní sudca až k 31. decembru 2004, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december 2004.
(3)
Za výkon funkcie sudcu sa na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) považuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d)
dočasného pridelenia a poverenia sudcu plnením úloh v orgáne Európskej únie,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.
§151e Prechodné ustanovenie účinné od 1. novembra 2004
(1)
Výkon funkcie sudcu, ktorý bol poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, po 1. máji 2004 a pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za výkon funkcie sudcu aj v období od 1. mája 2004 do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)
Plat a náhrady výdavkov sudcu, ktorý bol poverený plnením úloh v orgáne Európskej únie, vyplatené podľa doterajších predpisov do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za určené a vyplatené v súlade s týmto zákonom a odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa upravia na úroveň podľa tohto zákona.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
§151f
(1)
Výška príplatku za výkon funkcie sudcu je v roku 2005 1 % z priemerného platu sudcu. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie. Príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie.
(2)
Výška príplatku za výkon funkcie sudcu je v roku 2006 0,9 % z priemerného platu sudcu. Ak výkon funkcie sudcu netrval celý rok, patrí sudcovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie sudcu za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie. Príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie.
(3)
Výška príplatku k dôchodku pozostalých sa v roku 2005 určí podľa odseku 1 a § 95 ods. 2.
(4)
Výška príplatku k dôchodku pozostalých sa v roku 2006 určí podľa odseku 2 a § 95 ods. 2.
§151g
(1)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo sudcovi do 1. januára 2005 a ktoré k tomuto dňu trvá, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie sudcu.
(2)
Právo na príplatok k vdovskému, vdoveckému alebo sirotskému dôchodku, ktoré vzniklo pozostalým po sudcovi do 1. januára 2005 a ktoré k tomuto dňu trvá, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k dôchodku pozostalých.
(3)
Sudca, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu do 1. januára 2005 a jeho nárok ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvá, má od účinnosti tohto zákona nárok na výplatu príplatku za výkon funkcie sudcu vo výške určenej podľa tohto zákona; na účely určenia výšky príplatku sa do času výkonu funkcie sudcu započíta celá prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov.
(4)
Pozostalí po sudcovi alebo sudkyni, ktorým vznikol nárok na výplatu príplatkov k vdovskému dôchodku, k vdoveckému dôchodku alebo k sirotskému dôchodku do 1. januára 2005 a ich nárok ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvá, majú od účinnosti tohto zákona nárok na príplatok k dôchodku pozostalých vo výške určenej podľa tohto zákona; na účely určenia výšky príplatku pozostalých osôb sa do času výkonu funkcie sudcu započíta celá prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku alebo sirotskému dôchodku podľa doterajších predpisov.
(5)
Prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu odchodu sudcu na starobný dôchodok alebo z dôvodu priznania invalidného dôchodku podľa doterajších predpisov sa považuje za prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 tohto zákona.
§151h Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2005
(1)
Sudcovi patrí v roku 2005 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2005
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 180 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november 2005. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní sudca až k 31. decembru 2005, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december 2005.
(3)
Za výkon funkcie sudcu sa na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) považuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d)
dočasného pridelenia,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.
§151i Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2006
(1)
Sudcovi patrí v roku 2006 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac november, ak v roku 2006
a)
vykonával funkciu sudcu aspoň 180 pracovných dní,
b)
osobitný vzťah sudcu k štátu trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac november 2006. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní sudca až k 31. decembru 2006, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december 2006.
(3)
Za výkon funkcie sudcu sa na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) považuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného pracovného voľna,
c)
neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie,
d)
dočasného pridelenia,
e)
prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
§151j
(1)
Ak sa proti sudcovi viedlo disciplinárne konanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 a z toho dôvodu mu nevznikol nárok na ďalší plat, má nárok na jeho doplatenie, a to v rozsahu, ktorý by mu bol inak patril v príslušnom kalendárnom polroku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. To neplatí, ak mu bolo v disciplinárnom konaní právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.
(2)
Plat podľa odseku 1 je splatný v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po účinnosti tohto zákona.
§151k
(1)
Sudcovia disciplinárnych senátov a predsedovia senátov disciplinárnych senátov zvolení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 sa považujú za ustanovených do funkcie sudcov disciplinárnych senátov a predsedov senátov disciplinárnych senátov podľa tohto zákona.
(2)
Predsedovia kolégií zvolení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 sa považujú za ustanovených podľa tohto zákona do konca svojho funkčného obdobia.
(3)
Predsedovia grémií okresných súdov zvolení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 sa považujú za ustanovených podľa tohto zákona do konca svojho funkčného obdobia, ak predseda krajského súdu rozhodne podľa osobitného predpisu37) o pokračovaní fungovania grémia na tomto okresnom súde; ak však predseda krajského súdu zriadi spoločné grémium pre viacero okresných súdov, funkcie predsedov grémií zvolených podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 na dotknutých okresných súdoch zanikajú.
§151l
(1)
Stáž sudcu podľa § 13 vykonávaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 sa skončí najneskôr 31. decembra 2012.
(2)
Povolenia na plnenie funkčných povinností v domácom prostredí vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 strácajú platnosť najneskôr 31. marca 2009.
§151m
Minister môže na žiadosť justičného čakateľa započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa
a)
najviac v rozsahu dvoch rokov činnosť vyššieho súdneho úradníka, ktorú začal vykonávať najneskôr do 31. decembra 2008, ak justičný čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu,
b)
výkon funkcie sudcu, ak justičný čakateľ vykonával funkciu sudcu; to neplatí, ak funkcia sudcu zanikla podľa § 18 ods. 1.
§151n Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, prísediacemu vojenského obvodového súdu zaniká funkcia prísediaceho k 1. aprílu 2009. Prísediaci vojenského obvodového súdu pokračuje vo výkone svojej funkcie na okresnom súde ustanovenom osobitným predpisom,38) ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim; v tomto prípade funkcia prísediaceho zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, v ktorej je prísediacim.
(2)
Sľub justičného čakateľa zložený do rúk predsedu Vyššieho vojenského súdu pred 1. aprílom 2009 sa považuje za sľub zložený do rúk predsedu krajského súdu podľa tohto zákona a tento justičný čakateľ bude k 1. aprílu 2009 vymenovaný do štátnej služby podľa osobitného predpisu.39) Prípravná prax, ktorú justičný čakateľ vykonával pred 1. aprílom 2009 na bývalom vojenskom súde, sa započítava do prípravnej praxe podľa tohto zákona.
§151o Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Sudkyni, ktorá nastúpila na rodičovskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a sudcovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 56 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2011
§151p
Ak bol sudca dočasne pridelený podľa predpisov účinných do 1. mája 2011 na výkon funkcie sudcu na súd vyššieho stupňa, toto dočasné pridelenie sudcu sa skončí k 1. máju 2011.
§151q
Predsedovia grémií a predsedovia kolégií ustanovení do funkcie pred 1. májom 2011 zostávajú v tejto funkcii aj po 1. máji 2011; ich funkcia zanikne 1. novembra 2011, ak k jej zániku nedôjde skôr.
§151r
Prví kandidáti na členov výberových komisií podľa § 29 sa zvolia alebo vymenujú najneskôr do 31. júla 2011; ak nie sú najneskôr do 31. júla 2011 zvolení, vymenuje ich minister.
§151s
V disciplinárnom konaní začatom na návrh súdnej rady, ktoré nie je právoplatne skončené k 30. aprílu 2011, sa stáva účastníkom tohto konania namiesto súdnej rady od 1. mája 2011 minister.
§151t
Ak o návrhu na zrušenie rozhodnutia ministra alebo súdnej rady o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu vydaného pred 1. májom 2011 nebolo rozhodnuté podľa predpisov účinných do 30. apríla 2011, rozhodne o ňom v prebiehajúcom disciplinárnom konaní disciplinárny senát, ktorý rozhodne aj o návrhu na zrušenie takého rozhodnutia, podanom po 30. apríli 2011; disciplinárny senát rozhodne o návrhu do 31. mája 2011 a svoje rozhodnutie doručí sudcovi podľa § 131 ods. 1.
§151u
(1)
Justičný čakateľ, ktorý vykonáva k 30. aprílu 2011 štátnu službu od 1. mája 2011 je vyšším súdnym úradníkom toho súdu, na ktorom k 30. aprílu 2011 vykonáva prípravnú prax alebo na ktorom sa ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu po skončení prípravnej praxe; to neplatí, ak požiada najneskôr do 15. mája 2011 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2)
Ak justičný čakateľ požiada podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, tento sa skončí k 31. máju 2011; justičný čakateľ má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012
§151v
(1)
Predsedovia disciplinárnych senátov ustanovení do tejto funkcie pred 1. januárom 2012 sa od 1. januára 2012 považujú za predsedov disciplinárnych senátov zvolených podľa § 119a ods. 1 a od 1. januára 2012 sa zaraďujú do databázy podľa § 119a ods. 1 písm. a); ich funkčné obdobie sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011.
(2)
Členovia disciplinárnych senátov zvolení pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých ministrom sa od 1. januára 2012 považujú za členov disciplinárnych senátov zvolených podľa § 119a ods. 1 a od 1. januára 2012 sa zaraďujú do databázy podľa § 119a ods. 1 písm. b); ich funkčné obdobie sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011.
(3)
Členovia disciplinárnych senátov zvolení pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých národnou radou sa od 1. januára 2012 považujú za členov disciplinárnych senátov zvolených podľa § 119a ods. 1 a od 1. januára 2012 sa zaraďujú do databázy podľa § 119a ods. 1 písm. c); ich funkčné obdobie sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011.
(4)
Členovia disciplinárnych senátov zvolení ako sudcovia disciplinárneho súdu a určení k 31. decembru 2011 rozvrhom práce disciplinárneho súdu ako náhradníci sa od 1. januára 2012 považujú za členov disciplinárnych senátov ustanovených podľa predpisov účinných od 1. januára 2012 a od 1 januára 2012 sa zaraďujú do databázy
a)
podľa § 119a ods. 1 písm. a), ak bol člen disciplinárneho senátu zvolený pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami,
b)
podľa § 119a ods. 1 písm. b), ak bol člen disciplinárneho senátu zvolený pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých ministrom,
c)
podľa § 119a ods. 1 písm. c), ak bol člen disciplinárneho senátu zvolený pred 1. januárom 2012 z kandidátov navrhnutých národnou radou.
(5)
Funkčné obdobie členov disciplinárnych senátov podľa odseku 4 sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011.
(6)
Disciplinárne konanie začaté pred 1. januárom 2012 dokončí disciplinárny senát v zložení podľa stavu k 31. decembru 2011; pri zmene v personálnom obsadení disciplinárneho senátu sa disciplinárny senát doplní podľa predpisov účinných od 1. januára 2012.
§151w
(1)
Prvýkrát vyhotoví predseda súdu výkaz podľa § 27 k 31. marcu 2012, a to za obdobie roku 2011, a zabezpečí jeho zverejnenie podľa § 27 ods. 5 najneskôr do 30. apríla 2012.
(2)
Prvé hodnotenie sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. a) sa podľa predpisov účinných od 1. januára 2012 vykoná
a)
k 31. decembru 2013, ak ide o sudcu, ktorý k 1. januáru 2012 vykonáva funkciu sudcu 25 a viac rokov; hodnoteným obdobím je obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013,
b)
k 31. decembru 2014, ak ide o sudcu, ktorý k 1. januáru 2012 vykonáva funkciu sudcu od 15 do 25 rokov; hodnoteným obdobím je obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2014,
c)
k 31. decembru 2015, ak ide o sudcu, ktorý k 1. januáru 2012 vykonáva funkciu sudcu od 5 do 15 rokov; hodnoteným obdobím je obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2015,
d)
k 31. decembru 2016, ak ide o sudcu, ktorý k 31. decembru 2016 vykonáva funkciu sudcu aspoň päť rokov a ktorý nebol k 31. decembru 2016 hodnotený.
(3)
Ak v čase od 1. januára 2012 do 31. decembra 2016 sudca požiada podľa § 27a ods. 1 písm. d) o hodnotenie, hodnoteným obdobím je obdobie piatich rokov, ktoré predchádzajú hodnoteniu sudcu.
(4)
Hodnotenie sudcu podľa § 27a ods. 1 písm. c) možno po 1. januári 2012 vykonať len za obdobie, ktoré začína plynúť od 1. januára 2012.
§151x Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013
(1)
Na účely určenia základného platu sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2013 sa za základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa tohto zákona v roku 2012.
(2)
V roku 2013 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
§151y Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
(1)
Na účely určenia základného platu sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2014 sa za základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný plat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa tohto zákona v roku 2012.
(2)
V roku 2014 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
§151z Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2014
(1)
Povolenia plniť funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí vydané podľa predpisov účinných do 31. augusta 2014 sa od 1. septembra 2014 zrušujú.
(2)
Ak odsek 3 neustanovuje inak, disciplinárne konanie začaté pred 1. septembrom 2014 dokončí disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných k 31. augustu 2014.
(3)
Ak disciplinárny senát podľa odseku 1 nerozhodne o disciplinárnom previnení sudcu do 30. novembra 2014, disciplinárne konanie dokončí disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných od 1. septembra 2014, určený náhodným výberom podľa § 119d ods. 1 a 3.
(4)
Návrh prvého rozvrhu práce disciplinárnych senátov predloží súdnej rade predseda súdnej rady do 30. septembra 2014. Prvý rozvrh práce disciplinárnych senátov súdna rada schváli do 31. októbra 2014.
(5)
Ak predseda súdnej rady nepredloží súdnej rade návrh prvého rozvrhu práce v lehote podľa odseku 4, predloží ho súdnej rade bezodkladne podpredseda súdnej rady alebo ktoríkoľvek traja členovia súdnej rady.
§151za Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2017
(1)
Výberové konanie vyhlásené podľa predpisov účinných do 30. júna 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2017.
(2)
Prvé hromadné výberové konania vyhlási predseda súdnej rady do 30. septembra 2017 tak, aby sa uskutočnili do 30. novembra 2017. Ak predseda súdnej rady nie je zvolený, prvé hromadné výberové konania vyhlási v termínoch podľa predchádzajúcej vety podpredseda súdnej rady; ak podpredseda súdnej rady nie je zvolený, prvé hromadné výberové konania vyhlási v termínoch podľa predchádzajúcej vety vekovo najstarší člen súdnej rady.
(3)
Súdna rada zvolí prvých členov hodnotiacich komisií do 31. októbra 2017.
(4)
Databáza kandidátov na členov výberovej komisie vytvorená národnou radou podľa predpisov účinných do 30. júna 2017 sa k 1. júlu 2017 zrušuje; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(5)
Databáza kandidátov na členov výberovej komisie vytvorená súdnou radou a ministrom podľa predpisov účinných do 30. júna 2017 sa považuje za databázu vytvorenú podľa predpisov účinných od 1. júla 2017. Súdna rada zvolí a minister vymenuje potrebný počet kandidátov na členov výberovej komisie (§ 29 ods. 2) do 31. októbra 2017.
(6)
Prípravné vzdelávanie absolvované podľa predpisov účinných do 30. júna 2017 sa považuje za prípravné vzdelávanie absolvované podľa predpisov účinných od 1. júla 2017.
(7)
Ak bolo disciplinárne previnenie alebo konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov, spáchané pred 1. júlom 2017, lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania sa posúdia podľa predpisov účinných do 30. júna 2017.
§151zb Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018
Predseda súdu je povinný doručiť ministerstvu hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 v rozsahu podľa § 27h do 31. januára 2018 a ministerstvo je povinné zverejniť hodnotenie sudcu v rozsahu a spôsobom podľa § 27h do 28. februára 2018.
§151zc Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018
Kandidáti na funkciu sudcu zaradení do databázy kandidátov na funkciu sudcu k 14. novembru 2018 sú na účely § 28d ods. 3 v znení účinnom od 15. novembra 2018 kandidátmi na funkciu sudcu z jedného hromadného výberového konania.
§151zd Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2019
Stáž sudcu podľa § 13 ods. 1 v znení účinnom do 14. októbra 2019 sa skončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. októbra 2019.
§151ze Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2020
Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
§152 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z.,
2.
§ 4 ods. 3 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,
3.
§ 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 až 14, § 16 až 20 zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z.,
4.
§ 28, § 30 až 33, § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov).
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001 okrem čl. I § 35 ods. 1, § 44, § 50 ods. 4, § 52 a 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a čl. I § 152 tretieho bodu a § 77, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003, § 65 až 76, § 78 až 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až 84, § 86 až 91, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2003, a § 85, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
2)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
4b)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
4c)
Čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z.
§ 69a a 69b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.
§ 69a a 69b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.
4e)
Čl. 141a ods. 5 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z.
5)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
5a)
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5aa)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5b)
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5c)
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
6a)
Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6b)
§ 50 ods. 4 písm. a) a § 80 ods. 4 písm. d) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6c)
§ 13 a nasl. zákona č. 180/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
10)
§ 45 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
10a)
§ 42 ods. 3 a § 53 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
Čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
11a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
11aa)
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11aaa)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.
14a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
14b)
§ 50 a 51 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
15)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
17)
§ 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
18)
§ 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
18a)
Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
18b)
§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 503/2011 Z. z.
19)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
19aa)
20)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
21)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
21a)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
22)
Napríklad zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
23a)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28a)
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28b)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
28c)
§ 82a zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.
29)
§ 29 až 203 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
§ 27fa ods. 6 zákona č. 185/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
§ 64 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
38)
§ 18g zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
39)
§ 26 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
