Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2013

338/2000 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2013 do 31.12.2013

338

ZÁKON

z 22. septembra 2000

o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona

(1)

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

(2)

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

§2 Vymedzenie niektorých pojmov

Podľa tohto zákona sa rozumie

vnútrozemskou plavbou prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou,

vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len „vodná cesta“) vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,

prístaviskom miesto, ktoré slúži na vykonávanie činnosti súvisiacej s obsluhou a prevádzkou plavidiel,

prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch,

plavidlom loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie,

malým plavidlom plavidlo s dĺžkou trupu do 20 m, ktoré je určené na prepravu najviac 12 cestujúcich a plavidlo, ktoré je určené len na športové a oddychové účely bez ohľadu na spôsob jeho pohonu s dĺžkou trupu od 2,5 m do 24 m¹) s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie alebo vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, prievozných lodí a plávajúcich strojov,

prievoznou loďou plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu,

plávajúcim strojom plavidlo vybavené mechanickým zariadením, určené na práce na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica, ekologický zberač,

plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót,

vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť,

prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.

DRUHÁ ČASŤ | VODNÉ CESTY A PRÍSTAVY

§3 Vodné cesty a ich správa

(1)

Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku^1a) (ďalej len „správca vodného toku“).

(2)

Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Štátnej plavebnej správy.

(3)

Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy.

(4)

Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

§4 Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

(1)

Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.

(2)

Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.

(3)

Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.

(4)

Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).

(5)

Štátna plavebná správa uloží plavebné opatrenie podľa odseku 4 minimálne 5 kalendárnych dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme a zároveň ho zverejní na svojej internetovej stránke a na vývesnej tabuli Štátnej plavebnej správy; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v anglickom jazyku alebo nemeckom jazyku, prípadne aj v inom jazyku. Plavebné opatrenie podľa § 39 písm. n) a plavebné opatrenie o okamžitom zastavení plavby podľa § 39 písm. o) zverejní Štátna plavebná správa na svojom webovom sídle a na vývesnej tabuli Štátnej plavebnej správy; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v inom jazyku.

(6)

Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.

(7)

Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.

(8)

Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska^1b) Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť plavebnými znakmi a zabezpečiť ich údržbu.

§5 Prevádzka a používanie prístavov

(1)

Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

(2)

Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.

(3)

Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).

(4)

Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.

(5)

Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Štátnej plavebnej správy, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.

(6)

Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.

(7)

Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené

plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, plavidlá Štátnej plavebnej správy a plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty, plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,

plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,

záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,

plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.

(8)

V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla.

(9)

Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy.

(10)

Vo verejnom prístave nemožno

bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,

akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,

používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí mimo vyhradených miest vymedzených plavebným opatrením,

kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,

odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,

loviť ryby mimo vyhradených miest.

(11)

Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

(12)

Úhrada za používanie verejného prístavu sa neplatí v prípade nariadenia okamžitého zastavenia plavby podľa § 39 písm. o). Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.

(13)

Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.

(14)

Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.

(15)

Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

§5c Preprava nebezpečného tovaru

(1)

Preprava nebezpečného tovaru po vodných cestách sa vykonáva v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Na prepravu nebezpečného tovaru medzi Slovenskou republikou a tretím štátom sa vzťahuje Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3)

Ak dôjde pri preprave nebezpečného tovaru k plavebnej nehode alebo mimoriadnej udalosti na plavidle alebo na vodnej ceste napriek dodržaniu platných bezpečnostných opatrení a je potrebné prijať nové opatrenia, ministerstvo oznámi Európskej komisii opatrenia, ktoré navrhuje prijať.

§6 Založenie spoločnosti a prioritný investičný majetok

(1)

Upravujú sa podmienky, spôsob založenia a právne pomery spoločnosti zo štátneho podniku Slovenská plavba dunajská, š. p. (ďalej len „štátny podnik") a časti rozpočtovej organizácie Štátna plavebná správa. Zakladateľom spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Založenie, vznik, postavenie a právne pomery spoločnosti upravuje osobitný predpis,³) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Spoločnosť sa zakladá na účely

zabezpečenia prípravy a realizácie výstavby verejných prístavov vrátane spracovania krátkodobých a dlhodobých koncepcií ich rozvoja,

zabezpečenia prevádzky, evidencie, údržby a opravy objektov a zariadení v územných obvodoch verejných prístavov,

prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov a ďalších činností, ktoré bezprostredne súvisia s nakladaním majetku v územných obvodoch verejných prístavov,

vyberania úhrad za používanie verejných prístavov,

vytvárania podmienok na rozvoj kombinovanej dopravy vrátane manipulácie s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy.^3a)

(3)

Prioritným investičným majetkom sú pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov schválenými ministerstvom.

(4)

Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Ak je prioritný investičný majetok vo vlastníctve štátu, nevzťahuje sa na tento majetok osobitný predpis.^3b) Na prioritný investičný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky. Prioritný investičný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty a predmetom likvidácie podľa osobitných predpisov.^3c)

(5)

Prioritný investičný majetok môže spoločnosť dať do nájmu nájomnou zmluvou,^3d) doba nájmu nesmie byť dlhšia ako 30 rokov. Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva.

(6)

Na prioritnom investičnom majetku možno zriadiť a prevádzkovať dočasné stavby slúžiace užívateľom verejných prístavov len na základe záväzného stanoviska ministerstva. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku.

(7)

Špecifikáciu prioritného investičného majetku s údajmi podľa osobitného zákona^3e) vykoná ministerstvo rozhodnutím pred založením spoločnosti. Ministerstvo po vzniku spoločnosti zabezpečí zápis prioritného investičného majetku v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.^3f)

(8)

Ministerstvo o prioritnom investičnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločnosti; spoločnosť je povinná tieto údaje ministerstvu poskytnúť.

(9)

Ministerstvo môže rozhodnutím zmeniť špecifikáciu prioritného investičného majetku. Ministerstvo v súlade s touto zmenou upraví evidenciu prioritného investičného majetku podľa odseku 8 a zabezpečí zodpovedajúci zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.^3e)

(10)

Na založenie spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku spoločnosti z majetku, ktorý má v správe Štátna plavebná správa a podnik^3g) štátneho podniku, ktorý ku dňu vzniku spoločnosti zanikne bez likvidácie. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona^3h) sa nevyžaduje.

(11)

Predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Štátnej plavebnej správy vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona.³ⁱ) Ustanovenia osobitného zákona^3j) o predaji podniku sa nepoužijú.

(12)

Na nakladanie s prioritným investičným majetkom spoločnosti, ktorý využíva koncesionár na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby uzavretej podľa osobitného zákona^3ja) (ďalej len „koncesná zmluva“), sa vzťahuje tento zákon.

(13)

Spoločnosť môže prenechať koncesionárovi právo na užívanie prioritného investičného majetku spoločnosti počas koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve (ďalej len „koncesný majetok“), v rozsahu a za podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve a v súlade s týmto zákonom, ak osobitný zákon^3ja) neustanoví inak.

(14)

Spoločnosť nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb.

(15)

Spoločnosť je oprávnená uzatvoriť koncesnú zmluvu len s predchádzajúcim súhlasom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo prevyšuje sumu 4 845 000 eur.

(16)

Obsahom práva koncesionára podľa odseku 13 môže byť

vstup na koncesný nehnuteľný majetok spoločnosti,

zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve spoločnosti, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane spoločnosť najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,

prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve spoločnosti,

rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava koncesného majetku,

využívanie koncesného majetku na poskytovanie služieb alebo na iné komerčné využitie,

prenechanie koncesného majetku do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na koncesný majetok v prospech tretej osoby,

nakladanie s koncesným majetkom, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,

nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti.

(17)

Koncesionár pri využívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhradiť náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať spoločnosť o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.

(18)

Koncesionár nesmie na koncesný majetok zriadiť záložné právo, nesmie ho použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani ho nesmie previesť do vlastníctva iných osôb.

(19)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže uzavrieť nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci^3jb) nie sú týmto dotknuté.

§6a Určenie hodnoty nepeňažného vkladu

(1)

Hodnota nepeňažného vkladu do spoločnosti sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu^3k) ako všeobecná hodnota vkladaného majetku vypracovaného ku dňu založenia spoločnosti.

(2)

Hodnota nepeňažného vkladu určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom vzniku spoločnosti.

§6b Prechod vlastníctva, práv a povinností

(1)

K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu dňom vzniku spoločnosti.

(2)

Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami do šiestich mesiacov odo dňa vzniku spoločnosti. Ustanovenia osobitného zákona^3l) o vklade spoločníka sa nepoužijú.

(3)

Dňom vzniku spoločnosti prechádzajú záväzky a pohľadávky štátneho podniku vrátane neznámych na spoločnosť.

(4)

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov štátneho podniku prechádzajú zo štátneho podniku na spoločnosť dňom jej vzniku. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Štátnej plavebnej správy prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku.

(5)

Na prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti sa vzťahuje osobitný predpis,^3m) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Pri rozhodovaní o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu v rozsahu minimálne 67 %.

§6c Predmet podnikania

(1)

Spoločnosť môže počas 12 mesiacov odo dňa jej vzniku podnikať v rozsahu činností, ktoré vykonáva štátny podnik. Oprávnenie na podnikanie sa k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra neprikladá. Po uplynutí 12 mesiacov môže spoločnosť vykonávať tieto činnosti len na základe oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov.³ⁿ)

(2)

Spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.³ⁿ) Spoločnosť môže podnikať v rozsahu činnosti určenej jej zakladateľom.

§6d Základné imanie a rezervný fond

(1)

Základné imanie spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenia osobitného zákona^3o) o základnom imaní sa nepoužijú.

(2)

Rezervný fond spoločnosti pri jej vzniku sa tvorí minimálne vo výške 1 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti.

(3)

Akcie spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera.

§6e Zrušenie a likvidácia

(1)

Na zrušenie a likvidáciu spoločnosti sa použijú ustanovenia osobitného zákona,^3p) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dňom zrušenia spoločnosti s likvidáciou prioritný investičný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a ministerstvo prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Odmenu likvidátora a znalca za tieto úkony hradí ministerstvo. Ministerstvo spravuje tento majetok podľa osobitných predpisov^3r) alebo ho môže použiť na založenie spoločnosti podľa tohto zákona.

§6f Spoločný podnik

(1)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, spoločnosť môže so súhlasom vlády použiť koncesný majetok ako vklad pri založení právnickej osoby, ktorú na účel realizácie koncesie^3ja) zakladá spoločne s koncesionárom, ako vklad do základného imania právnickej osoby založenej koncesionárom na základe koncesnej zmluvy (ďalej len „spoločný podnik“) alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku.

(2)

Koncesný majetok je nehnuteľný majetok spoločnosti, ktorý spoločnosť vložila do spoločného podniku (ďalej len „prioritný majetok“). Na prioritný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, nesmie sa previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností^3s) sa vykoná poznámkou na návrh spoločnosti. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností je spoločnosť povinná dať návrh na výmaz vecného bremena.

(3)

Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva.

(4)

Spoločnosť vedie o prioritnom majetku osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje spoločnosti.

(5)

Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva spoločnosti za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Spoločnosť je povinná prevziať tento majetok. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva spoločnosti do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku hradí spoločnosť. Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby koncesného majetku prechádza na spoločnosť vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; spoločnosť pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet.

(6)

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva spoločnosti za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a spoločnosť prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva spoločnosti do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, hradí spoločnosť.

TRETIA ČASŤ | VODNÁ DOPRAVA

§7 Vodná doprava

(1)

Vodnou dopravou je preprava tovaru a osôb plavidlami na vodných cestách na účely podnikania aj vtedy, ak toto podnikanie nie je vykonávané pravidelne.

(2)

Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.

(3)

Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.⁴) Osobná lodná doprava môže byť pravidelná alebo nepravidelná.

(4)

Vodná doprava uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona sa s výnimkou § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.

(5)

Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže podnikateľ⁵) na základe licencie, ktorú udeľuje ministerstvo (ďalej len „dopravca“). Na vykonávanie verejnej vodnej dopravy malými plavidlami sa vzťahuje § 31.

(6)

Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná.

§7a Príslušnosť k plavbe na Rýne

(1)

Žiadosť o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne obsahuje

identifikačné údaje o žiadateľovi, a to

ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, obchodné meno a miesto podnikania,

ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

odôvodnenie žiadosti a podpis žiadateľa alebo štatutárneho orgánu žiadateľa.

(2)

K žiadosti o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne sa prikladá

kópia platného občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu vydaného príslušným orgánom cudzieho štátu,

výpis z obchodného, živnostenského registra alebo obdobného registra nie starší ako tri mesiace,

pri akciovej spoločnosti aj výpis zo zoznamu akcionárov, ak ide o listinné cenné papiere alebo výpis z účtu majiteľa cenných papierov, ak ide o zaknihované cenné papiere alebo obdobný výpis a kópia stanov akciovej spoločnosti alebo kópia obdobnej listiny,

kópia lodného osvedčenia plavidla, na ktoré má byť osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne vydané, a

výpis z registra plavidiel alebo obdobný výpis.

(3)

Platnosť osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je dva roky.

(4)

Vzor osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je uvedený v prílohe č. 3.

§8 Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný

vykonávať verejnú vodnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len „prepravný poriadok“),

vhodným spôsobom zverejniť začatie a skončenie vykonávania verejnej vodnej dopravy, prepravné podmienky a druh poskytovaných služieb,

zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie plavidiel potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu a kotvenie plavidiel a na starostlivosť o posádky plavidiel, o cestujúcich a o tovar,

vytvárať podmienky na prepravu nákladových jednotiek kombinovanej dopravy,

poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla a činnosťou posádky plavidla cestujúcim, odosielateľom, príjemcom a tretím osobám (§ 27).

§9 Osobitné povinnosti dopravcu

(1)

Dopravca je povinný

vykonávať prepravu cestujúcich a tovaru s odbornou starostlivosťou a dbať o bezpečnosť a poriadok vo svojich zariadeniach a na plavidle,

vytvárať podmienky na prepravu detí, telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb, príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat.⁶)

(2)

Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.

(3)

Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z meteorologických, hydrologických, technických alebo iných príčin, je povinný náležite informovať cestujúceho o odložení, zrušení alebo predčasnom skončení plavby a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov, ktoré tým vznikli cestujúcemu, vrátane vrátenia cestovného.

(4)

Ak v prípadoch podľa odseku 3 dopravca zabezpečí náhradnú dopravu iným dopravným prostriedkom ako plavidlom, má cestujúci nárok na vrátenie rozdielu cestovného.

§10 Povinnosti cestujúceho

Cestujúci je povinný

správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a riadnu prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval zariadenia plavidla slúžiace cestujúcim, neznečisťoval plavidlo, životné prostredie a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a členov posádky plavidla,

poslúchnuť pokyny a príkazy členov posádky plavidla alebo dispečera dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla,

nastupovať na plavidlo a vystupovať z plavidla, len keď plavidlo stojí a určený člen posádky plavidla dá na výstup pokyn; vystupovať z plavidla mimo prístavu možno v odôvodnených prípadoch len na pokyn člena posádky plavidla, ktorý sa postará o bezpečnosť cestujúceho,

zaplatiť cestovné,

zachovávať opatrnosť, starať sa o vlastnú bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť prevádzku plavidla a bezpečnosť osôb a tovaru,

dodržiavať dopravcom určené prepravné podmienky a zdržiavať sa len v priestoroch vyhradených pre cestujúcich.

§11 Prepravný poriadok

(1)

Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä

podrobnosti zmluvy o preprave osôb a batožiny a zmluvy o preprave tovaru,⁷)

rozsah prepravnej povinnosti,

požiadavky na odosielateľov tovaru.

(2)

Dopravca, ktorý vykonáva osobnú a nákladnú verejnú vodnú dopravu, vydá prepravný poriadok osobitne pre každú z nich.

(3)

Prepravný poriadok sa vyhotovuje podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh verejnej vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§12 Licencia

(1)

Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) udeľuje ministerstvo

právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní (§ 13) a aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý (§ 14),

fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu,⁸) ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca,

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak predmetom činnosti žiadateľa je preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20).

(2)

Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená.

§13 Bezúhonnosť

(1)

Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.

(2)

Bezúhonnosť doloží

právnická osoba výpisom z registra trestov členov štatutárneho orgánu nie starším ako tri mesiace,

fyzická osoba výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a výpisom z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, nie starším ako tri mesiace.

§14 Odborná spôsobilosť dopravcu

(1)

Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo.

(2)

Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.

(3)

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Štátnej plavebnej správy, uznanej klasifikačnej spoločnosti, právnickej osoby poverenej ministerstvom podľa § 22 ods. 11, výskumu a vysokých škôl.

(4)

Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje doklad o

bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace,

dosiahnutom vzdelaní,

odbornej praxi.

(5)

Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

(6)

Skúšobná komisia môže navrhnúť ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vyskúšania uchádzačovi, ktorý má

vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie v odbore vodnej dopravy a

najmenej päť rokov praxe vo vodnej doprave.

(7)

Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.

(8)

Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§15 Žiadosť o udelenie licencie

(1)

Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať

obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

výpis z obchodného registra nie starší ako dva mesiace,

osvedčenie o odbornej spôsobilosti aspoň jedného z členov štatutárneho orgánu.

(2)

Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať

meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia žiadateľa,

meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,

obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

osvedčenie o jej odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený.

(3)

Žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby o udelenie licencie musí ďalej obsahovať údaje

o vodnej ceste, na ktorej sa má vykonávať verejná vodná doprava,

vzťahujúce sa na druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,

o druhu plavidiel.

(4)

Ministerstvo rozhodne o udelení licencie do 40 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.

§16 Náležitosti licencie

(1)

Licencia udelená právnickej osobe obsahuje

obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

identifikačné číslo, ak bolo pridelené.

(2)

Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje

meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá bude vykonávať verejnú vodnú dopravu, ako aj zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,

obchodné meno,

identifikačné číslo, ak bolo pridelené.

(3)

Licencia udelená právnickej osobe alebo fyzickej osobe okrem údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 obsahuje

označenie vodnej cesty, na ktorej je dopravca oprávnený vykonávať verejnú vodnú dopravu,

druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,

dátum začatia vykonávania verejnej vodnej dopravy na vodnej ceste,

dobu, na ktorú sa licencia udeľuje.

§17 Zmena licencie

(1)

Ministerstvo rozhodne o zmene licencie, ak sa zmenili údaje uvedené v žiadosti o udelenie licencie.

(2)

Držiteľ licencie je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 dní od vzniku týchto zmien.

§18 Odňatie licencie

(1)

Ministerstvo môže licenciu odňať, ak jej držiteľ

porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,

požiadal o odňatie licencie.

(2)

Dôvodom odňatia licencie je aj strata finančnej spôsobilosti dopravcu.

§19 Zánik licencie

Licencia stráca platnosť

uplynutím doby, na ktorú bola udelená,

dňom zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,

uplynutím 30 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,

dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí licencie,

§20 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná tuzemskými dopravcami

(1)

Tuzemskí dopravcovia sú oprávnení vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, ak sú odborne spôsobilí (§ 14) a finančne spôsobilí.

(2)

Finančne spôsobilý je dopravca, ktorý má dostatočné čisté obchodné imanie⁹) na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie. Za dostatočné čisté obchodné imanie sa považuje, ak rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu 5 000 eur na každé plavidlo používané v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

(3)

Finančná spôsobilosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

(4)

Podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti je účtovná závierka¹⁰) dopravcu za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie overená audítorom.¹¹)

(5)

Finančnú spôsobilosť overuje ministerstvo z podkladov uvedených v odseku 4.

§21 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami

(1)

Zahraničný dopravca¹²) môže vykonávať verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.

(2)

Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.

(3)

Licenciu zahraničných dopravcov vydanú orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.

(4)

Žiadosť o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom obsahuje

identifikačné údaje o žiadateľovi, a to

ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, obchodné meno a miesto podnikania,

ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom,

odôvodnenie žiadosti a podpis žiadateľa alebo štatutárneho orgánu žiadateľa.

(5)

K žiadosti o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom sa prikladá

výpis z obchodného, živnostenského registra alebo obdobného registra nie starší ako tri mesiace,

kópia licencie alebo obdobného dokladu, ktorý preukazuje, že dopravca je oprávnený vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, a

kópia osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne alebo kópia potvrdenia vydaného členským štátom, v ktorom je plavidlo registrované, alebo v ktorom má vlastník plavidla sídlo alebo miesto podnikania a potvrdzujúceho podmienky ustanovené v osobitnom predpise.^12e)

§21a Porucha trhu vo vodnej doprave

(1)

Porucha trhu vo vodnej doprave nastane, ak

vývoj ponuky kapacity plavidiel prevyšuje vývoj dopytu kapacity plavidiel nepretržite najmenej počas 12 mesiacov alebo nepriepustnosť vodných ciest obmedzuje intenzita vodnej dopravy nepretržite najmenej počas 6 mesiacov a

významnému počtu dopravcov hrozí úpadok podľa osobitného predpisu.^12a)

(2)

Ak nastane porucha trhu vo vodnej doprave, ministerstvo požiada Európsku komisiu o prijatie opatrení na zabránenie zvyšovania prepravnej kapacity plavidiel.

(3)

Žiadosť obsahuje informácie potrebné na zhodnotenie ekonomickej situácie vo vodnej doprave, hlavne priemerné náklady a ceny pre rôzne druhy dopráv, sadzby za využitie lodného priestoru a odhad dopytu kapacity plavidiel.

(4)

Dopravca je povinný ministerstvu písomne oznámiť každoročne do 30 dní odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov priemerné náklady a ceny vo vodnej doprave, sadzby za využitie lodného priestoru plavidiel a informácie o celkových hospodárskych výsledkoch za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré dosiahol prevádzkou plavidiel s výnimkou plavidiel uvedených v osobitnom predpise^12b) a plavidiel s nosnosťou nižšou ako 450 ton. Ministerstvo informuje Európsku komisiu o výnimke vzťahujúcej sa na plavidlá s nosnosťou nižšou ako 450 ton do 30. júna 2007.

§21b Účty vnútrozemskej vodnej dopravy

(1)

Ak nosnosť plavidiel zapísaných v registri plavidiel podľa § 24 dosiahne viac ako 100 000 ton, ministerstvo zriaďuje a spravuje osobitné bežné účty vnútrozemskej vodnej dopravy (ďalej len „účty“) podľa osobitného predpisu^12c) v Štátnej pokladnici vedené v eurách.

(2)

Na tvorbu a použitie účtov sa vzťahuje osobitný predpis.^12c)

(3)

O použití peňažných prostriedkov z účtov rozhoduje ministerstvo podľa podmienok ustanovených v rozhodnutí Európskej komisie, ak Európska komisia rozhodne v rámci prijatých opatrení podľa § 21a ods. 2 o čerpaní peňažných prostriedkov z účtov. Rozhodnutie ministerstva sa uverejňuje vo Vestníku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

(4)

Ministerstvo raz ročne informuje o zostatku na účtoch Európsku komisiu.

(5)

Peňažné prostriedky z účtov sa môžu prideliť dopravcom len na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať

identifikačné údaje vlastníka plavidla,

identifikačné údaje plavidla, a to názov, typ, evidenčné označenie, miesto registrácie, domovský prístav a registračné číslo,

výšku požadovanej šrotovacej prémie.^12d)

(6)

K žiadosti sa priloží

platné lodné osvedčenie,

doklad o tom, že plavidlo vykonalo v priebehu 24 mesiacov pred podaním žiadosti najmenej 10 plavieb na účel prepravy nákladu na vzdialenosť viac ako 50 km pri nákladovej kapacite aspoň 70 %.

(7)

Ak má ministerstvo pochybnosti o technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla, vyzve žiadateľa na predloženie zápisu z overenia prevádzkovej spôsobilosti plavidla vydaný Štátnou plavebnou správou v lehote do 10 dní.

§21c Poskytovanie dotácií vo vodnej doprave

(1)

Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“) dopravcovi poskytnúť dotáciu na zvyšovanie ekologickej znášanlivosti plavidiel,^12da) zvyšovanie ekologickej bezpečnosti plavidiel,^12da) prestavby plavidiel na prepravu tovaru na účel zvýšenia ich multimodality na podklade projektov na dotácie (ďalej len „projekt“), ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.^3jb)

(2)

Na žiadosť podnikateľa v kombinovanej doprave s využitím vodnej dopravy možno poskytnúť dotáciu, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu^3jb) aj na

financovanie projektu alebo časti projektu na prevádzkovanie liniek v systéme nesprevádzanej a sprevádzanej kombinovanej dopravy alebo multimodálnych dopravných reťazcov nahrádzajúcich alebo čiastočne nahrádzajúcich cestnú nákladnú dopravu,

obstaranie špeciálnych dopravných a manipulačných prostriedkov na vykonávanie obsluhy plavidiel kombinovanej dopravy v prístavoch v rámci projektov.

(3)

Žiadosť obsahuje najmä

obchodné meno, miesto podnikania alebo sídlo, identifikačné číslo žiadateľa, údaje o štatutárnom orgáne,

účel, na ktorý sa dotácia žiada,

požadovaná výška dotácie a doba, počas ktorej sa bude dotácia čerpať,

podrobný rozpočet predpokladaných príjmov a výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu alebo časti projektu a údaje o požiadavke žiadateľa na finančné prostriedky uplatnenej u iného subjektu na projekt alebo časť projektu a o stave riešenia tejto jeho požiadavky.

(4)

K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce účel, na ktorý sa žiada dotácia, doklady podľa osobitného predpisu,^12db) doklad o zabezpečení spolufinancovania podľa odseku 5 a čestné vyhlásenie žiadateľa, že nie je v likvidácii. Žiadosť sa predkladá ministerstvu do 31. januára príslušného rozpočtového roka.

(5)

Dotáciu možno poskytnúť najviac do výšky

25 % nákladov potrebných na uskutočnenie projektu tomu, kto preukáže, že je dopravcom so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike a že má na financovanie projektu zabezpečených 75 % nákladov z vlastných alebo z iných zdrojov, ak ide o dotáciu podľa odseku 1,

30 % nákladov potrebných na uskutočnenie projektu tomu, kto preukáže, že je podnikateľom v kombinovanej doprave s využitím vodnej dopravy so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike a že má na financovanie projektu zabezpečených 70 % nákladov z vlastných alebo z iných zdrojov, ak ide o dotáciu podľa odseku 2 písm. a),

15 % nákladov potrebných na uskutočnenie projektu tomu, kto preukáže, že je podnikateľom v kombinovanej doprave s využitím vodnej dopravy so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike a že má na financovanie projektu zabezpečených 85 % nákladov z vlastných alebo z iných zdrojov, ak ide o dotáciu podľa odseku 2 písm. b); túto dotáciu možno poskytnúť len podnikateľovi v kombinovanej doprave, ktorý má licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy.

(6)

Na poskytnutie dotácie a použitie prostriedkov dotácie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje osobitný predpis.^12dc) Maximálna výška dotácie je limitovaná celkovou sumou dotácie schválenej na tento účel v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu možno poskytnúť aj na viacero projektov posudzovaných samostatne.

(7)

Po schválení žiadosti o dotáciu ministerstvo dotáciu poskytne na základe zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom dotácie.

(8)

Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje najmä

identifikačné údaje v rozsahu

ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu,

ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a údaje o štatutárnom orgáne v rozsahu podľa prvého bodu,

názov banky alebo pobočky zahraničnej banky a číslo účtu prijímateľa dotácie,

výšku poskytovanej dotácie,

názov projektu alebo časti projektu a účel, na ktorý sa dotácia poskytuje,

podmienky, spôsob a termín poskytnutia dotácie,

termín a podmienky použitia dotácie,

termín a spôsob zúčtovania dotácie,

termíny priebežnej kontroly použitia dotácie,

termín poukázania výnosov z poskytnutých prostriedkov štátneho rozpočtu a číslo účtu, na ktorý sa poukazujú,

termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo účtu, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,

sankcie za porušenie zmluvných podmienok.^12dd)

ŠTVRTÁ ČASŤ | PLAVIDLÁ

Technická spôsobilosť a prevádzková spôsobilosť plavidiel

§22

(1)

Na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré

svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“),

sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len „technická spôsobilosť“).

(2)

Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Štátna plavebná správa vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.

(3)

Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, overí Štátna plavebná správa vykonaním prehliadky plavidla; na účely vydania lodného osvedčenia, predĺženia platnosti lodného osvedčenia alebo vykonania zmien a doplnkov v lodnom osvedčení môže Štátna plavebná správa uznať doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo tretieho štátu, ktorý preukazuje, že plavidlo spĺňa požiadavky na technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(4)

Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, overí stála odborná komisia na základe výsledkov technickej prehliadky plavidla a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

(5)

Prehliadku prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, vykonáva stála odborná komisia.

(6)

Stála odborná komisia je zložená z predsedu a z ďalších najmenej troch členov; členmi stálej odbornej komisie sú odborníci z oblasti projektovania a stavby plavidiel a konštrukcie lodných motorov, z oblasti prevádzky vnútrozemskej plavby s odbornou spôsobilosťou na funkciu lodného kapitána I. triedy a zamestnanci Štátnej plavebnej správy.

(7)

Predsedom stálej odbornej komisie je riaditeľ Štátnej plavebnej správy.

(8)

Ďalších členov stálej odbornej komisie vymenúva a odvoláva predseda stálej odbornej komisie. Členovia stálej odbornej komisie, ktorí nie sú zamestnancami Štátnej plavebnej správy, sú povinní predložiť pri vymenovaní písomné vyhlásenie o tom, že svoje povinnosti vyplývajúce z členstva budú plniť nestranne a nezávisle.

(9)

Stála odborná komisia môže spolupracovať s ďalšími oprávnenými expertmi.

(10)

Sľub členov stálej odbornej komisie, spôsob rozhodovania a činnosť stálej odbornej komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.

(11)

Vykonávaním technickej prehliadky plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, poverí ministerstvo právnickú osobu, ak

požiada o poverenie vykonávať technické prehliadky plavidiel písomnou žiadosťou,

nie je organizačne, personálne alebo finančne prepojená s výrobcom, dovozcom alebo predajcom plavidiel alebo s prevádzkovateľom vodnej dopravy,

má vnútornú organizačnú štruktúru a systém riadenia kvality na vykonávanie technických prehliadok odsúhlasený akreditujúcou^12f) osobou podľa technických noriem,

preukáže, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený, má vysokoškolské vzdelanie technického smeru a najmenej 5 rokov praxe v oblasti vnútrozemskej plavby,

preukáže bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,

preukáže právo užívania k vybaveniu potrebnému na vykonávanie technických prehliadok plavidiel,

(12)

Ministerstvo odoberie poverenie právnickej osobe, ak prestane spĺňať požiadavky podľa odseku 11 alebo sama požiada o odobratie poverenia.

(13)

Prevádzka zahraničného plavidla (§ 28 ods. 7) sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(14)

Štátna plavebná správa je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená dočasne zastaviť alebo obmedziť prevádzku plavidla. Štátna plavebná správa zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidla, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.

(15)

Nebezpečné tovary možno dopravovať vodnou cestou plavidlami spĺňajúcimi podmienky Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(16)

Na pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vodných cestách Slovenskej republiky sa vzťahujú Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách schválené Rezolúciou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 24/1985 (ECE/TRANS/SC.3/115). Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách uverejní ministerstvo v štátnom jazyku vo Vestníku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a na webovom sídle ministerstva.

(17)

Podrobnosti o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a súčasne nepodliehajú povinnej klasifikácii, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§22a

(1)

Pred uplynutím platnosti lodného osvedčenia sa plavidlo na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla opätovne podrobí technickej prehliadke a prehliadke prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

(2)

Doba platnosti lodného osvedčenia sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla a vyznačí sa v lodnom osvedčení; ak pôvodné lodné osvedčenie vydal príslušný orgán iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zároveň sa informuje aj tento orgán.

(3)

Ak sa pôvodné lodné osvedčenie nahradí novým lodným osvedčením, pôvodné lodné osvedčenie sa vráti príslušnému orgánu členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý lodné osvedčenie vydal.

(4)

Ak je plavidlo dostatočne technicky a prevádzkovo spôsobilé, možno výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti prevádzkovateľa plavidla a bez vykonania technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla rozhodnúť o predĺžení platnosti lodného osvedčenia na dobu najviac šiestich mesiacov; takéto predĺženie sa vyznačí v lodnom osvedčení.

§23 Povinnosti prevádzkovateľa plavidla

(1)

Za riadny stav plavidla a technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť svojej prevádzky, plynulosť a bezpečnosť plavebnej prevádzky na vodnej ceste a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.

(2)

Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Prílohou k žiadosti je kópia lodného osvedčenia a súhlas správcu vodného toku.^12g) Účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste je prevádzkovateľ plavidla a správca vodného toku; účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave je aj spoločnosť podľa § 6. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia.

(3)

Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný preukázať sa aj povolením typu takého zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.¹³)

(4)

Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z registra plavidiel podľa § 24 ods. 8

odstrániť alebo

umiestniť ho na vyhradené miesto určené Štátnou plavebnou správou,

prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.

(5)

Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.

(6)

Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, podmienky prevádzky plavidiel vo verejných prístavoch podľa § 39 písm. h) a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.

§24 Register plavidiel a evidencie vedené Štátnou plavebnou správou

(1)

Register plavidiel, ktorý vedie Štátna plavebná správa je neverejný a nahliadnuť do neho a žiadať z neho výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. Do registra plavidiel sa zapisujú tieto údaje:

vlastník plavidla alebo spoluvlastníci, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,

osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,

evidenčné označenie plavidla,

druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,

technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla,

dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel,

záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom,

plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny.

(2)

Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla.

(3)

Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m².

(4)

Do registra plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a nie sú registrované v cudzích štátoch.

(5)

Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú

doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k plavidlu,

doklad preukazujúci adresu sídla alebo trvalého pobytu,

výpis z obchodného registra alebo zriaďovacia listina, ak ide o právnickú osobu,

výpis zo živnostenského registra, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, a ak ide o fyzickú osobu, kópiu dokladu totožnosti,

doklad o výmaze z registra pôvodného zápisu alebo obdobný doklad preukazujúci, že plavidlo nie je registrované mimo územia Slovenskej republiky,

zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie je jeho vlastníkom,

rozhodnutie colného úradu o uvedení plavidla do colného režimu voľný obeh, ak bolo plavidlo dovezené zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie,

certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu,^13a) ak ide o malé plavidlo,

osvedčenie o schválení technickej dokumentácie vydané Štátnou plavebnou správou, ak ide o individuálnu stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu; ak ide o plavidlo, ktoré nebolo Štátnou plavebnou správou typovo schválené, certifikát orgánu, ktorý stavbu malého plavidla povolil a typovo schválil,

certifikát podľa písmena h), ak nejde o stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu.

(6)

Prevádzkovateľ plavidla je povinný oznámiť Štátnej plavebnej správe akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

(7)

Štátna plavebná správa zmenu v registri plavidiel nevykoná, ak je

proti pôvodnému vlastníkovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,^13b)

vedené iné majetkovoprávne konanie alebo dedičské konanie týkajúce sa plavidla.

(8)

Výmaz plavidla z registra plavidiel vykoná Štátna plavebná správa len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, ak Štátna plavebná správa rozhodla o jeho trvalom vyradení z prevádzky. Pred výmazom plavidla z registra plavidiel je prevádzkovateľ plavidla povinný odovzdať Štátnej plavebnej správe všetky lodné listiny vzťahujúce sa k plavidlu.

(9)

Na účely registrácie plavidla môže za prevádzkovateľa plavidla konať iná osoba len na základe písomného splnomocnenia s úradne overeným podpisom splnomocniteľa alebo na základe úradného rozhodnutia.

(10)

Evidencie podľa § 39 písm. k) bodov 3, 4, 6 a 7 vedené Štátnou plavebnou správou sú neverejné. Nahliadnuť do nich a žiadať z nich výpis alebo odpis môže ten, kto preukáže právny záujem. Do evidencií podľa § 39 písm. k) bodov 4 a 6 a evidencií lodných listín podľa § 39 písm. j) bodov 1 a 4 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko alebo názov a adresa trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo vlastníka plavidla alebo prevádzkovateľa plavidla. Do evidencie podľa § 39 písm. k) bodu 7 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa trvalého pobytu plavebného inšpektora. Do evidencie podľa § 39 písm. j) bodov 2 a 3 sa zapisujú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť a číslo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu žiadateľa o preukaz odbornej spôsobilosti.

(11)

Evidencia požičovní plavidiel vedená Štátnou plavebnou správou je verejne prístupná. Štátna plavebná správa osobné údaje z tejto evidencie sprístupní žiadateľovi v rozsahu meno a priezvisko alebo názov, miesto podnikania alebo sídlo prevádzkovateľa požičovne, dátum zriadenia alebo zrušenia požičovne, miesto prevádzky požičovne na účely informovania verejnosti o prevádzkovaných požičovniach plavidiel na vodných cestách.

(12)

Evidencia poverení na vykonávanie kvalifikačného kurzu vedená Štátnou plavebnou správou je verejne prístupná. Štátna plavebná správa osobné údaje z tejto evidencie sprístupní žiadateľovi v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby a identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené.

§25 Používanie vlajok a štandardy prezidenta

(1)

Loď vnútrozemskej plavby, prievozná loď a plávajúci stroj musia počas plavby niesť štátnu vlajku Slovenskej republiky.¹⁴)

(2)

Štátna vlajka Slovenskej republiky sa vztyčuje vždy rozvinutá na vlajkový stožiar umiestnený na korme plavidla. Štátna vlajka Slovenskej republiky môže byť vztýčená len v čase od východu do západu slnka.

(3)

V prípade vyhlásenia štátneho smútku sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde.

(4)

Pri úmrtí člena posádky plavidla alebo cestujúceho na plavidle sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde, najviac však počas troch za sebou nasledujúcich dní.

(5)

Ak zomrel člen posádky plavidla na pevnine a plavidlo sa nachádza v prístave, kde k úmrtiu došlo, patrí zosnulému rovnaká pocta štátnou vlajkou Slovenskej republiky ako pri úmrtí na plavidle.

(6)

Na plavidle, na ktorom sa nachádza prezident Slovenskej republiky, musí byť vztýčená aj štandarda prezidenta Slovenskej republiky.

(7)

Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa vztyčuje na vrchol predného stožiara a musí byť vztýčená po celý čas prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky na plavidle.

(8)

Plavidlá, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky a ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú vlajku štátu svojej registrácie, ktorá je umiestnená na korme plavidla.

(9)

Plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky s výnimkou malých plavidiel, ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú štátnu vlajku Slovenskej republiky na čele plavidla alebo na čele zostavy plavidiel tak, aby štátna vlajka Slovenskej republiky bola viditeľná zo všetkých strán.

(10)

Ak je spolu so štátnou vlajkou Slovenskej republiky na jednom stožiari vztýčená aj iná vlajka alebo zástava, táto zástava nesmie byť svojimi rozmermi väčšia ako štátna vlajka Slovenskej republiky.

(11)

Ak sú na plavidle použité vlajky slúžiace na vlajkovú výzdobu alebo na medzinárodný vlajkový signálny kód, tieto vlajky nemôžu byť umiestnené vedľa štátnej vlajky alebo umiestnené spôsobom, ktorý by znemožnil viditeľnosť alebo rozpoznateľnosť štátnej vlajky.

§26 Ciachovanie plavidla

(1)

Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti od jeho ponoru, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.

(2)

Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m³.

(3)

Ciachovanie plavidla vykonáva Štátna plavebná správa v prípade novovyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,¹⁵) na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží

ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,

údaje o počte členov posádky plavidla a počte cestujúcich,

zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,

výkres plavidla (generálny plán),

žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Štátna plavebná správa, a poskytne súčinnosť pracovníkom Štátnej plavebnej správy podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 11).

(4)

Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.

(5)

Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu

po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 11,

do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,

ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.

(6)

Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§27 Poistenie zodpovednosti

(1)

Plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel, možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám.

(2)

Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po celú dobu prevádzky plavidla.

§28 Lodné listiny

(1)

Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami.

(2)

Na plavidle, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny:

lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo doplnkové lodné osvedčenie; na plavidlách bez posádky môže byť lodné osvedčenie nahradené identifikačnou tabuľkou,

ciachový preukaz,

zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu, aj zoznam cestujúcich,

lodný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,

strojný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,

denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na plavidlách s vlastným pohonom, na plávajúcich strojoch a na plávajúcich zariadeniach so zabudovanými nádržami na odpadové vody.

(3)

Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle,

ak má rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,

podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia, revízna správa elektrického zariadenia, revízna správa plynových zariadení a revízna správa hasiacich zariadení,

doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,

v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené,

povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.

(4)

Na malom plavidle musia byť

lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla a

doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,

povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.

(5)

Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁶)

(6)

Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť Štátnej plavebnej správe lodné listiny a doklady podľa odsekov 2 až 4.

(7)

Lodné listiny zahraničných plavidiel vydané orgánmi cudzích štátov na prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách. Za zahraničné plavidlo sa nepovažuje plavidlo, ktorému bolo vydané lodné osvedčenie alebo obdobný doklad v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(8)

Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Lodné osvedčenie a doplnkové lodné osvedčenie sa vydávajú na dobu určitú. Doba platnosti lodného osvedčenia nového plavidla je najviac päť rokov, ak ide o osobnú loď, alebo desať rokov, ak ide o ostatné plavidlá. Doba platnosti lodného osvedčenia plavidla, ktoré je už v prevádzke, sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla; v tom prípade doba platnosti nesmie prekročiť doby platnosti podľa štvrtej vety.

(9)

Dočasné lodné osvedčenie je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu určitú.

(10)

Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.

(11)

Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Štátna plavebná správa na dobu určitú, najviac na desať rokov.

(12)

Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.

(13)

Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje o plavbe a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.

(14)

Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných látok a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojového a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojovom zariadení plavidla.

(15)

Za zápis údajov do lodných listín uvedených v odsekoch 12 až 14 zodpovedá vodca plavidla.

§29 Člen posádky plavidla

(1)

Člen posádky plavidla je fyzická osoba vykonávajúca práce súvisiace s prevádzkou plavidla, ktorá musí byť zdravotne spôsobilá, bezúhonná, musí mať požadované vzdelanie a vek^16a) a služobnú lodnícku knižku.

(2)

Za bezúhonného sa na účely získania spôsobilosti člena posádky plavidla považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(3)

Člen posádky plavidla musí byť odborne spôsobilý podľa § 30 ods. 1.

(4)

Člen posádky plavidla, ktorý nevykonával činnosť člena lodnej posádky po dobu dlhšiu ako desať rokov, je povinný zúčastniť sa preskúšania odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou Štátnej plavebnej správy a preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 50 rokov a potom každých päť rokov preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 65 rokov a potom každoročne preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace.

(5)

Minimálny počet členov posádky plavidla určuje osobitne pre každý druh plavidla Štátna plavebná správa a zapisuje ho do lodného osvedčenia. Minimálnym počtom členov posádky plavidla sa rozumie taký počet členov posádky plavidla, ktorý je potrebný na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok.

(6)

Ďalším členom posádky plavidla nad rámec určený minimálnym počtom členov posádky plavidla môže byť aj ďalšia osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá a poučená prevádzkovateľom plavidla.

§30 Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla

(1)

Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov.

(2)

Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Štátnou plavebnou správou je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred skúšobnou komisiou Štátnej plavebnej správy.

(3)

Náklady spojené s vykonaním štátnej skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.

(4)

Odbornú spôsobilosť musí preukázať okrem člena posádky plavidla aj vedúci plavby na plavebnej komore. Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať

lodný kapitán,

vodca prievoznej lode,

vodca plávajúceho stroja,

kormidelník,

kormidelník nákladného člna,

lodný strojník,

lodník.

(5)

Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať na základe podmienok ich vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.¹⁷) Zoznam kapitánskych osvedčení je uvedený v prílohe č. 2.

(6)

Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie na obsluhu radaru, osvedčenie na obsluhu plynových zariadení a podobne.

(7)

Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§31 Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel

(1)

Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré podliehajú registrácii, môže vykonávať len fyzická osoba – vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo podnikateľ.^17a)

(2)

Na vodcu malého plavidla sa primerane vzťahujú § 29 ods. 1 a § 30 ods. 1 až 3 a 5.

(3)

Žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla musí pred štátnou skúškou absolvovať kvalifikačný kurz, ktorý pozostáva z teoretickej výučby a praktickej výučby. Náklady spojené s absolvovaním kvalifikačného kurzu uhradí žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla.

(4)

Štátna plavebná správa poverí vykonávaním kvalifikačného kurzu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ak

požiada o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu,

má požadovanú technickú základňu podľa odsekov 9 až 11.

(5)

K žiadosti o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu sa prikladá

kópia platného občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu vydaného príslušným orgánom cudzieho štátu,

učebná osnova kvalifikačného kurzu, ktorá musí byť v súlade s obsahom a rozsahom štátnej skúšky,

zoznam školiteľov s uvedením ich odbornej kvalifikácie a kategórie malého plavidla,^16a) na ktoré má školiteľ odbornú spôsobilosť vodcu,

návrh odbornej literatúry na prípravu žiadateľov,

doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme priestoru, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz,

zoznam výcvikových plavidiel, kópie ich lodných osvedčení, doklady o poistení zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou výcvikových plavidiel a doklad o vlastníctve, spoluvlastníctve alebo nájme výcvikových plavidiel.

(6)

Štátna plavebná správa odoberie osobe poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu, ak osoba

požiada o odobratie poverenia,

prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 4 a 5,

poruší závažne alebo opakovane povinnosti pri vykonávaní kvalifikačného kurzu alebo vykoná kvalifikačný kurz v rozpore s týmto zákonom alebo súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo

neumožní alebo odoprie výkon štátneho odborného dozoru nad priebehom kvalifikačného kurzu.

(7)

Odobratie poverenia podľa odseku 6 nevylučuje možnosť uloženia pokuty.

(8)

Ak Štátna plavebná správa odobrala osobe poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu podľa odseku 6 písm. b) až d), osoba môže opätovne požiadať o vydanie poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu.

(9)

Technickú základňu tvorí priestor, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz a technické a technologické zariadenie určené na uskutočňovanie kvalifikačného kurzu.

(10)

Priestor, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz, tvorí učebňa a jej príslušenstvo.

(11)

Technickým a technologickým zariadením určeným na uskutočňovanie kvalifikačného kurzu sú výcvikové plavidlo a učebné pomôcky.

(12)

V jednom termíne sa na kvalifikačnom kurze môže zúčastniť najviac 15 osôb. Kvalifikačný kurz sa vykonáva v rozsahu najmenej 36 vyučovacích hodín.

(13)

Školiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá má ukončené úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a odbornú spôsobilosť vodcu malého plavidla najmenej kategórie A^16a) a kategórie^16a) potrebnej na vykonávanie kvalifikačného kurzu.

(14)

Osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu je povinná

vykonávať kvalifikačné kurzy v súlade s vydaným poverením na vykonávanie kvalifikačného kurzu,

vykonávať kvalifikačné kurzy na malom plavidle, ktoré musí byť počas praktickej výučby kvalifikačného kurzu a štátnej skúšky označené čitateľným a nezmazateľným odnímateľným nápisom „VÝCVIKOVÉ PLAVIDLO“ o výške najmenej 10 cm, umiestneným na dobre viditeľnom mieste na malom plavidle,

vykonávať kvalifikačné kurzy v súlade so schválenými učebnými osnovami kvalifikačného kurzu,

vykonávať kvalifikačné kurzy so schválenými školiteľmi,

zabezpečiť odbornú literatúru na prípravu uchádzačov,

oznámiť termíny konania kvalifikačných kurzov Štátnej plavebnej správe každoročne do 30. novembra príslušného kalendárneho roka na prvý polrok nasledujúceho roka a každoročne do 31. mája príslušného kalendárneho roka na druhý polrok; zmenu alebo zrušenie už určeného termínu oznámi Štátnej plavebnej správe najneskôr 14 dní pred jeho konaním,

poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou výcvikového plavidla,

vydať po ukončení kvalifikačného kurzu účastníkovi kvalifikačného kurzu potvrdenie o absolvovaní kvalifikačného kurzu,

viesť dokumentáciu kvalifikačného kurzu, ktorá obsahuje najmä identifikačné údaje o účastníkoch a školiteľoch kvalifikačného kurzu, rozvrh hodín kvalifikačného kurzu a evidenciu absolvovaných hodín účastníkov kvalifikačného kurzu,

oznámiť Štátnej plavebnej správe akékoľvek zmeny údajov uvedených v žiadosti o poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu, a to najneskôr do 15 dní odo dňa, keď tieto zmeny nastali,

zabezpečiť výcvikové plavidlo s pohonnými látkami kategórie^16a) podľa odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, z ktorej bude absolvent vykonávať štátnu skúšku pre absolventov kvalifikačného kurzu v deň, čase a mieste konania praktickej štátnej skúšky a účasť školiteľa kvalifikačného kurzu,

prihlásiť absolventa kvalifikačného kurzu na štátnu skúšku.

(15)

Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§31a Zdravotná spôsobilosť člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla

(1)

Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť na výkon práce súvisiacej s prevádzkou plavidla.

(2)

Zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená

použitím zdravotníckej pomôcky,

pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,

inými obmedzeniami podľa výsledkov lekárskej prehliadky.

(3)

Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou. Lekárska prehliadka zahŕňa najmä vyšetrenie zrakovej a sluchovej ostrosti, farebného videnia, pohyblivosti horných a dolných končatín, neurologického, psychiatrického a kardiovaskulárneho stavu. Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).

(4)

Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo (ďalej len „posudzujúci lekár“), ktorý má s posudzovanou osobou uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.^17b)

(5)

Posudzujúci lekár je povinný

prihliadať pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti aj na predchádzajúce zápisy v zdravotnej dokumentácii^17c) posudzovanej osoby,

poslať posudzovanú osobu na odborné vyšetrenie pri pochybnostiach o jej zdravotnej spôsobilosti,

zaznamenať výsledky odborného vyšetrenia podľa písmena b) do zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby a

uviesť výsledok lekárskej prehliadky v lekárskom posudku.

(6)

Vyjadrenie o zdravotnej spôsobilosti v lekárskom posudku posudzujúci lekár uvedie slovami „zdravotne spôsobilý“, „zdravotne nespôsobilý“ alebo „zdravotne spôsobilý len za určitých podmienok“, pričom podmienky musia byť uvedené v lekárskom posudku.

(7)

Minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§31b Služobná lodnícka knižka

(1)

Služobná lodnícka knižka je doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť člena posádky plavidla, jeho odborná spôsobilosť, funkčné zaradenie na plavidle, zdravotná spôsobilosť a vykonaná plavebná prax na plavidle. Vydáva ju Štátna plavebná správa na základe žiadosti člena posádky plavidla, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(2)

Žiadosť o vydanie služobnej lodníckej knižky obsahuje

meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia člena posádky plavidla,

adresu trvalého pobytu člena posádky plavidla,

štátnu príslušnosť člena posádky plavidla,

číslo cestovného dokladu alebo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu člena posádky plavidla,

dosiahnutú odbornú spôsobilosť a číslo preukazu odbornej spôsobilosti,

číslo predchádzajúcej služobnej lodníckej knižky.

(3)

Žiadosť o vydanie služobnej lodníckej knižky môže podať aj ďalší člen posádky plavidla, ktorý vykonáva na plavidle funkciu pomocného lodníka; žiadosť obsahuje údaje podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).

(4)

K žiadosti podľa odsekov 2 a 3 sa prikladá farebná fotografia žiadateľa s rozmermi 3 x 3,5 cm.

(5)

Do služobnej lodníckej knižky Štátna plavebná správa na základe predložených dokladov zapisuje a potvrdzuje úradným podpisom a odtlačkom pečiatky tieto údaje:

meno a priezvisko člena posádky plavidla,

adresu trvalého pobytu člena posádky plavidla,

štátnu príslušnosť člena posádky plavidla,

číslo cestovného dokladu alebo občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu člena posádky plavidla,

dosiahnutú odbornú spôsobilosť člena posádky plavidla,

dátum vydania služobnej lodníckej knižky,

číslo služobnej lodníckej knižky,

číslo predchádzajúcej služobnej lodníckej knižky.

(6)

Zdravotnú spôsobilosť člena posádky plavidla potvrdí do služobnej lodníckej knižky posudzujúci lekár.

(7)

Na základe žiadosti člena posádky plavidla, ktorý pláva v rýnskej plavebnej oblasti, môže príslušný orgán pre rýnsku plavebnú oblasť zapísať do služobnej lodníckej knižky údaj o dosiahnutej odbornej spôsobilosti podľa požiadaviek ustanovených v Revidovanom dohovore pre plavbu na Rýne.

(8)

Pri nalodení a vylodení člena posádky plavidla vodca plavidla zapisuje a podpisom potvrdzuje tomuto členovi posádky plavidla do služobnej lodníckej knižky tieto údaje:

názov, registračné číslo, typ a dĺžku plavidla,

štát, v ktorom je plavidlo zapísané v registri plavidiel,

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu vlastníka plavidla a vodcu plavidla,

funkčné zaradenie člena posádky plavidla na plavidle,

dátum nalodenia a dátum vylodenia,

preplávané úseky vodných ciest.

(9)

Člen posádky plavidla musí požiadať o potvrdenie pravdivosti zapísaných záznamov podľa odseku 8 písm. f) najmenej raz ročne Štátnu plavebnú správu, príslušný orgán iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

(10)

Služobnú lodnícku knižku vydanú príslušnými orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.

PIATA ČASŤ | KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL A VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA

§32 Klasifikácia plavidiel

(1)

Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby, rekonštrukcie a pri zmene určenia plavidla.

(2)

Klasifikáciu plavidiel vykonáva uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom podľa § 22 ods. 11. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel, vykonáva odborný technický dozor nad stavbou plavidiel a vydáva klasifikačný preukaz plavidla.

(3)

V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené do klasifikačnej triedy podľa druhu plavidla, konštrukčného vyhotovenia, technicko-prevádzkových vlastností a plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je plavidlo stavané.

(4)

Povinnej klasifikácii podliehajú

plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré nie sú malými plavidlami,

plavidlá bez vlastného strojového pohonu, ktoré nie sú malými plavidlami, s výtlakom väčším ako 100 m³,

prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia s vyhradenými technickými zariadeniami, ktoré nie sú malými plavidlami, plavidlá prepravujúce nebezpečný náklad a podobne,

plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy.

(5)

Uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom schvaľuje aj typy kontajnerov a výmenných nadstavieb a dozerá na ich výrobu.

§33 Vyhradené technické zariadenia

(1)

Vyhradené technické zariadenia sú tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a s vyššou mierou ohrozenia¹⁸) na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia na zabezpečovanie vodnej dopravy.

(2)

Odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení môžu vykonávať právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.¹⁹)

ŠIESTA ČASŤ | PLAVEBNÁ NEHODA

§34 Plavebná nehoda

(1)

Plavebná nehoda je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.

(2)

Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Štátnu plavebnú správu, Hasičský a záchranný zbor, Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.

(3)

Účastníkom plavebnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na plavebnej nehode.

(4)

Účastník plavebnej nehody je povinný Štátnej plavebnej správe bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. Ak v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty a jej súčastí, zariadení prístavu alebo k znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, je povinný nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a Slovenskej inšpekcii životného prostredia.^19a) Pri vzniku úrazu je potrebné plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom inšpekcie práce a pri vzniku požiaru aj Hasičskému a záchrannému zboru. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a zrejme nepresahuje hodnotu 10 000 eur.

(5)

Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je účastník plavebnej nehody povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Ohlásenie takejto plavebnej nehody príslušnému útvaru Policajného zboru sa vzťahuje aj na Štátnu plavebnú správu, ak plavebnú nehodu zistila pri výkone štátneho odborného dozoru.

(6)

Účastník plavebnej nehody je povinný

zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred plavebnou nehodou požil alkohol alebo inú návykovú látku,

poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,

urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného plavebnou nehodou,

ak je to možné, zotrvať na mieste plavebnej nehody až do príchodu plavebných inšpektorov alebo príslušníkov Policajného zboru alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení plavebnej nehody,

zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia plavebnej nehody, najmä premiestnenia plavidiel,

urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť plavebnej prevádzky na mieste plavebnej nehody,

umožniť obnovenie plavebnej prevádzky,

preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka plavebnej nehody,

bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom plavebnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená plavebnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečiť prostredníctvom Štátnej plavebnej správy alebo prostredníctvom Policajného zboru.

(7)

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie plavebnej prevádzky, účastník plavebnej nehody môže premiestniť plavidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie plavidiel po plavebnej nehode na nákrese, popísať situáciu a uviesť viditeľné stopy.

(8)

Štátna plavebná správa sprístupní na účely vyšetrovania plavebnej nehody a vymáhania náhrady škody, ktorá vznikla plavebnou nehodou, osobné údaje o účastníkovi plavebnej nehody inému účastníkovi plavebnej nehody alebo osobe podľa odseku 6 písm. i) alebo poisťovni, s ktorou má prevádzkovateľ plavidla uzatvorenú zmluvu o poistení plavidla, na ich žiadosť, a to v rozsahu

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu účastníka plavebnej nehody,

údaje o plavidlách zúčastnených na plavebnej nehode,

časové, lokačné a doplňujúce údaje o plavebnej nehode,

správu o výsledku vyšetrovania plavebnej nehody,

údaje o priebehu právoplatne neukončeného správneho konania vedeného vo veci,

údaje o získaných dôkazoch a právoplatné rozhodnutia vo veci.

(9)

Odborné vyšetrenie plavebnej nehody vykonáva Štátna plavebná správa. Účastník plavebnej nehody je povinný poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Štátna plavebná správa spolupracuje pri vyšetrovaní plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, prevádzkovateľom vodnej cesty, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.

(10)

Účastník plavebnej nehody je povinný bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 9 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, s priebehom a následkami plavebnej nehody.

(11)

Po skončení vyšetrovania plavebnej nehody vydá Štátna plavebná správa správu o výsledkoch vyšetrovania plavebnej nehody, ktorej súčasťou sú opatrenia na predchádzanie plavebným nehodám.

(12)

Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidla povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu.

§35 Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl

Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl,^2b) Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 34 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa § 34 použije primerane s tým, že odborné prešetrenie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Štátnej plavebnej správy a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.

§36 Spoločná havária

(1)

Ak vzniknú na plavidle, prepravnom alebo tovare škody tým, že sa úmyselne a účelovo vykonajú mimoriadne opatrenia potrebné na záchranu majetkových hodnôt pozostávajúcich z plavidla, prepravného a tovaru, takto vzniknutú škodu znáša prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru pomerne podľa hodnoty plavidla, prepravného a tovaru.

(2)

Určenie výšky náhrad a rozdelenie príspevkov (dispaš) jednotlivým účastníkom škôd podľa odseku 1 vykoná fyzická osoba (dispašér) v sídle prevádzkovateľa plavidla. Dispašér zostaví veriteľskú a dlžnícku podstatu s prepočtom konkrétnych podielov pripadajúcich jednotlivým účastníkom škôd.

SIEDMA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR A SANKCIE

§37 Orgány štátnej správy

(1)

Orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy sú:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy,

Štátna plavebná správa, ktorá je podriadená ministerstvu.

(2)

Štátna plavebná správa je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.

(3)

Štátnu plavebnú správu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ Štátnej plavebnej správy, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

§38 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,

zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,

zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti prepravy nebezpečných tovarov,

na základe informácií poskytnutých dopravcom podľa § 21a ods. 4

kontroluje vývoj ponuky kapacity plavidiel určených na prepravu tovarov vo vodnej doprave, zapísaných v registri plavidiel,

vyhodnocuje intenzitu vodnej dopravy vo vzťahu ku kapacite plavidiel, priepustnosti vodných ciest a ich stavu,

sleduje, či vývoj ponuky kapacity plavidiel a intenzity vodnej dopravy nevedie k vážnemu narušeniu finančnej spôsobilosti dopravcov,

ukladá sankcie podľa tohto zákona,

predkladá Európskej komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania,

dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,

udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,

poveruje právnické osoby vykonávaním technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 11) a odoberá poverenia právnickým osobám na vykonávanie technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 12),

udeľuje a odníma osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),

udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy,

vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu,

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Štátna plavebná správa,

sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie^21b) z hľadiska záujmov vnútrozemskej plavby.

§38a Agentúra rozvoja vodnej dopravy

(1)

Zriaďuje sa Agentúra rozvoja vodnej dopravy (ďalej len „agentúra“). Agentúra je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.

(2)

Agentúru riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ agentúry, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Agentúra je zapojená na rozpočet Slovenskej republiky prostredníctvom kapitoly ministerstva.

(3)

Agentúra

zabezpečuje

rozvoj a modernizáciu vodných ciest v súlade so schválenou dopravnou politikou,

prípravu a realizáciu výstavby a rekonštrukcií súčastí vodných ciest a ďalších stavieb potrebných na prevádzku vodnej dopravy na vodných cestách, na ich správu a údržbu a obstaranie ďalšieho majetku potrebného na správu a údržbu vodných ciest,

podklady na spracovanie koncepcií v oblasti sledovaných vodných ciest a výhľadovo sledovaných vodných ciest po vzájomnej dohode so správcom vodného toku,

propagáciu vodnej dopravy,

spracováva podklady, návrhy a zdôvodnenia na získanie a účelné rozdelenie finančných prostriedkov na investície do vodných ciest,

koordinuje a zabezpečuje opravy, rekonštrukcie a modernizácie súčastí vodnej cesty,

realizuje pilotné projekty rozvoja intermodálnych dopravných osí,

podieľa sa na vývoji a implementácii nových technológií a prevádzkových systémov pre vodné cesty,

vykonáva vo vzájomnej súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy činnosti podľa písmen a) až e).

(4)

Agentúra je povinná pred začatím výstavby súčastí vodných ciest a ďalších stavieb potrebných na prevádzku vodnej dopravy na vodných cestách dohodnúť zmluvne budúceho správcu. Dňom vydania kolaudačného rozhodnutia prechádza bezodplatne správa stavby na príslušného správcu.

§39 Štátna plavebná správa

Štátna plavebná správa

vykonáva štátny odborný dozor nad

správou a údržbou vodných ciest a prístavov,

prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,

odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr,

spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu;²²) v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením,

dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,

vykonávaním a priebehom kvalifikačného kurzu podľa § 31,

rozhoduje o

odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,

zriadení a zrušení požičovní plavidiel,

povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,

dáva súhlas na

výkon činností na vodnej ceste (§ 4); podmienky na udelenie tohto súhlasu uverejňuje na svojej úradnej tabuli a internetovej stránke,

zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,

individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,

výstavbu vodných ciest a prístavov,

schvaľuje

technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,

učebné osnovy kvalifikačných kurzov a školiteľov,

vydáva typové osvedčenie malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,

vydáva záväzné stanoviská

v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty,

v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad,²³) ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu,

určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku,

povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,

vydáva a odníma

lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia,

preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),

preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),

ciachové preukazy,

služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel,

poverenie na vykonávanie kvalifikačného kurzu,

vedie na účely plnenia jej úloh podľa tohto zákona

evidenciu vodných ciest,

evidenciu plavidiel,

evidenciu lodných listín, dokladov a poverení podľa písmena j),

evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach,

evidenciu požičovní plavidiel,

evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení,

evidenciu plavebných inšpektorov,

ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona,

vykonáva

odborné vyšetrovanie plavebných nehôd,

ciachovanie plavidiel,

dohľad podľa osobitného predpisu^23a) nad malým plavidlom.

ukladá plavebné opatrenia, ktorými

určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,

zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky,

nariaďuje zastavenie plavby.

nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade

povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov,

ľadochodov alebo

bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,

je povinná vystrojiť a označiť zamestnancov Štátnej plavebnej správy, ktorí sú vymenovaní do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto,

vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti

prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb,

nepretržite zabezpečuje

2a.

prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste, informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej situácii,

2b.

prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla na štátnu hranicu,

zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty,

zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská,

plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.

Riečne informačné služby

§39a

(1)

Riečne informačné služby sú bezodplatné, interoperabilné a harmonizované informačné služby, ktorých aplikácia je zameraná na podporu riadenia plavby a dopravy v rámci vnútrozemskej plavby vrátane spojení s ostatnými druhmi dopravy; riečne informačné služby zahŕňajú služby, ako sú informácie o vodnej ceste, informácie o momentálnej plavebnej situácii, strategické informácie o plavebnej situácii, riadenie plavby, pomoc pri plavebnej nehode, informácie pre riadenie dopravy, štatistiky a colné služby, ako aj poplatky za užívanie vodných ciest a prístavné poplatky.

(2)

Riečne informačné služby sa vzťahujú na vodné cesty klasifikačnej triedy IV a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy v Slovenskej republike, ktoré sú prepojené vodnou cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy s vodnou cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy iného členského štátu Európskej únie vrátane prístavov na týchto vodných cestách.

(3)

Informácie o vodnej ceste sú geografické, hydrologické a administratívne informácie o vodnej ceste; informácie o vodnej ceste sú jednosmerné informácie, a to z brehu na loď alebo z brehu do kancelárie užívateľa riečnych informačných služieb.

(4)

Informácie o momentálnej plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú bezprostredné navigačné rozhodnutia v skutočnej plavebnej situácii a v blízkom geografickom okolí.

(5)

Strategické informácie o plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú strednodobé a dlhodobé rozhodnutia užívateľov riečnych informačných služieb.

(6)

Aplikácia riečnych informačných služieb je poskytovanie riečnych informačných služieb prostredníctvom na to určených systémov.

(7)

Centrum riečnych informačných služieb je miesto, z ktorého prevádzkový personál riadi riečne informačné služby.

(8)

Užívatelia riečnych informačných služieb sú rôzne skupiny užívateľov vrátane vodcov plavidiel, prevádzkového personálu riečnych informačných služieb, prevádzkovateľov plavebných komôr, plavebných správ, prevádzkovateľov prístavov, personálu v kalamitných centrách pohotovostných služieb, manažérov nautického servisu, lodných zasielateľov a sprostredkovateľov prepravy nákladu.

(9)

Interoperabilita riečnych informačných služieb je zjednotenie riečnych informačných služieb, obsahov údajov, formátov a frekvencií výmeny údajov takým spôsobom, že užívatelia riečnych informačných služieb majú prístup k rovnakým službám a informáciám na európskej úrovni.

§39b

(1)

Na účely plavby a plánovania cesty na vodných cestách Štátna plavebná správa poskytuje užívateľom riečnych informačných služieb najmä tieto informácie:

os vodnej cesty s určením kilometrovníka,

obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného bodu plavidla nad hladinou,

prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr,

lokalizáciu prístavov,

referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa na plavbu.

(2)

Štátnej plavebnej správe poskytuje informácie

podľa odseku 1 písm. a) až d) správca vodného toku,

podľa odseku 1 písm. e) a ďalšie informácie týkajúce sa klimatických podmienok na vodných cestách Slovenský hydrometeorologický ústav,

o polohe plavidla, náklade na plavidle, mimoriadnych udalostiach na plavidle a na vodnej ceste vodca plavidla.

(3)

Vodca plavidla, ktoré nie je malým plavidlom, podáva Štátnej plavebnej správe hlásenia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich.

(4)

Za správne a včasné poskytovanie informácií podľa odseku 2 zodpovedá ten, kto ich poskytuje.

(5)

Informácie podľa odsekov 1 a 2 a hlásenia z lode podľa odseku 3 sa poskytujú v elektronickej forme.

(6)

Plavebné opatrenia vrátane informácií o vodnom stave a hlásení o ľadochodoch na vodných cestách sa poskytujú ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná správa obsahuje informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky; tieto správy sa poskytujú v elektronickej forme.

§39c Typové schválenie, ochrana osobných údajov a používanie automatického identifikačného systému

(1)

Typové schválenie zariadení riečnych informačných služieb udelené iným členským štátom Európskej únie platí na území Slovenskej republiky.

(2)

Na zhromažďovanie, spracovávanie, používanie a uchovávanie osobných údajov potrebných na prevádzku riečnych informačných služieb sa vzťahujú osobitné predpisy.^24b)

(3)

Na používanie automatického identifikačného systému sa vzťahujú osobitné predpisy.^24c)

Výkon štátneho odborného dozoru

§39d

(1)

Štátny odborný dozor zahŕňa okrem úloh podľa § 39 písm. a) aj zisťovanie, ako prevádzkovateľ plavidla, posádka plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle a osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu a školiteľ dodržiavajú tento zákon, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodnutia vydané na jeho základe a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Úlohy štátnej plavebnej správy na úseku štátneho odborného dozoru vykonáva Štátna plavebná správa určenými zamestnancami Štátnej plavebnej správy (ďalej len „plavebný inšpektor“).

(3)

Plavebných inšpektorov vymenúva a odvoláva riaditeľ Štátnej plavebnej správy.

(4)

Plavebný inšpektor sa pri výkone štátneho odborného dozoru preukazuje preukazom plavebného inšpektora.

(5)

Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí

závažné alebo opakované porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, môže členovi posádky plavidla zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti alebo vodcovi malého plavidla preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla vydané Štátnou plavebnou správou alebo príslušným orgánom cudzieho štátu,

závady alebo nedostatky na plavidle, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla, bezpečnosť prepravy nebezpečných tovarov alebo bezpečnosť prepravy na vodnej ceste, môže zadržať lodné osvedčenie vydané Štátnou plavebnou správou alebo príslušným orgánom cudzieho štátu,

že plavidlo nemá platné lodné osvedčenie alebo nespĺňa požiadavky uvedené v lodnom osvedčení, ale taká neplatnosť alebo nesplnenie požiadaviek nepredstavuje nebezpečenstvo zjavné pre osoby na plavidle, pre životné prostredie alebo plavbu, zadrží Štátnou plavebnou správou alebo príslušným orgánom cudzieho štátu vydané lodné osvedčenie a prevádzkovateľovi plavidla uloží v primeranej lehote vykonať opatrenia nevyhnutné na nápravu,

že plavidlo nemá na palube lodné osvedčenie alebo zjavne ohrozuje bezpečnosť osôb na plavidle, životné prostredie alebo plavbu, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu; v tom prípade môže Štátna plavebná správa umožniť plavidlu bezpečne pokračovať na miesto, kde sa plavidlo skontroluje alebo opraví, ak je to vhodné pri skončení jeho prepravných činností,

že školiteľ je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo koná amorálne, môže zakázať pokračovať vo výučbe.

(6)

Ak prevádzkovateľ plavidla preukáže splnenie opatrení uložených podľa odseku 5 písm. c), Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla predĺži platnosť lodného osvedčenia alebo vydá nové lodné osvedčenie.

(7)

O zadržaní preukazov a lodných osvedčení podľa odseku 5 písm. a) až c), ktoré boli vydané iným členským štátom Európskej únie alebo iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo o zákaze pokračovať v plavbe vydanom podľa odseku 5 písm. d) plavidlu, ktorého lodné osvedčenie vydal iný členský štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore, informuje Štátna plavebná správa príslušný orgán tohto členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore do siedmich dní od zistenia tejto skutočnosti alebo uloženia zákazu.

(8)

Plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru ďalej môže zadržať lodné listiny a doklady vydané podľa § 39 písm. j) alebo obdobné doklady vydané príslušným orgánom cudzieho štátu aj vtedy, ak je dôvodné podozrenie z ich falšovania alebo pozmeňovania. O zadržaní je plavebný inšpektor povinný vydať potvrdenie a odovzdať zadržané lodné listiny alebo doklady Štátnej plavebnej správe; Štátna plavebná správa bezodkladne postúpi vec orgánom činným v trestnom konaní.

(9)

Preukazy o odbornej spôsobilosti vydané Štátnou plavebnou správou a zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie vydané Štátnou plavebnou správou a zadržané podľa odseku 5 písm. b) postúpi plavebný inšpektor Štátnej plavebnej správe na ďalšie konanie. Preukazy o odbornej spôsobilosti vydané príslušným orgánom cudzieho štátu a zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie vydané príslušným orgánom cudzieho štátu a zadržané podľa odseku 5 písm. b) zasiela Štátna plavebná správa príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorý preukaz o odbornej spôsobilosti alebo lodné osvedčenie vydal. Ak plavebný inšpektor zistí pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 39 písm. a) šiesteho bodu porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, postúpi vec Štátnej plavebnej správe na ďalšie konanie.

(10)

Podrobnosti o vystrojení a označení zamestnancov podľa § 39 písm. p) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§39e

(1)

Plavebný inšpektor je na účely výkonu štátneho odborného dozoru oprávnený

vstupovať na plavidlá a výcvikové plavidlá počas plavby alebo počas ich státia, do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu a do priestoru, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz a zúčastňovať sa priamo na kvalifikačnom kurze; inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia za účasti plavebného inšpektora majú právo vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu len na účely kontroly ochrany vôd,^24a)

kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutí vydaných na jeho základe a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

vykonávať potrebné zisťovania,

požadovať potrebné vyjadrenia, údaje a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto zákona,

požadovať od vodcu plavidla alebo členov lodnej posádky predloženie lodných listín podľa § 28, preukazu o odbornej spôsobilosti a preukazu totožnosti,

nazerať do príslušných lodných listín a listín súvisiacich s plavbou a zadržať tieto listiny na účely vyhotovenia fotokópií,

nazerať do dokumentácie kvalifikačného kurzu, robiť si z nej výpisy, odpisy a zadržať túto dokumentáciu na účely vyhotovenia jej fotokópie,

vyzvať vodcu plavidla, člena posádky plavidla alebo školiteľa, aby sa podrobil dychovej skúške; ak bola dychová skúška pozitívna, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť plavidlo,

zadržať plavidlo alebo iné veci na účely získania dôkazu,

používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie protiprávnych konaní,^24d)

vyžadovať potrebnú súčinnosť,

vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha priestupok alebo iný správny delikt,

zisťovať totožnosť osoby podozrivej zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohto zákona, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného zboru na účely zistenia jej totožnosti,

požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,

požiadať každého o pomoc v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti,

na účely zabránenia ohrozenia bezpečnosti vo vnútrozemskej plavbe uložiť iným osobám pokyny na vykonanie potrebných opatrení na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak sú schopné ich vykonať svojimi silami a prostriedkami a nevystavia tým vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život, prípadne zdravie alebo život iných osôb,

ukladať pokuty za priestupky v blokovom konaní.

(2)

Posádka plavidla, osoby nachádzajúce sa na plavidle alebo v prístavoch osoba poverená vykonávaním kvalifikačného kurzu a ďalšie osoby sú povinné

preukázať plavebnému inšpektorovi svoju totožnosť,

poskytnúť potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho odborného dozoru a umožniť vykonanie štátneho odborného dozoru,

vytvoriť vhodné podmienky na výkon štátneho odborného dozoru,

strpieť zadržanie plavidla a iných vecí potrebných na získanie dôkazov,

umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie protiprávnych konaní,^24d)

vykonať opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov,

zdržať sa konania, ktoré zakázal alebo obmedzil plavebný inšpektor,

umožniť plavebným inšpektorom vstup na plavidlo, výcvikové plavidlo, do priestoru, v ktorom sa uskutočňuje kvalifikačný kurz do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu,

umožniť nahliadnuť do plavebnej dokumentácie a dokumentácie kvalifikačného kurzu, poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia,

vykonať pokyny uložené plavebným inšpektorom na účely zabránenia ohrozenia bezpečnosti vo vnútrozemskej plavbe, ak tým neohrozia svoj život alebo zdravie, prípadne život alebo zdravie iných osôb; škody alebo náklady, ktoré takým osobám v súvislosti s plnením pokynu plavebného inšpektora vznikli, znáša ten, kto hroziace nebezpečenstvo spôsobil.

§40 Priestupky

(1)

Priestupku na úseku vnútrozemskej plavby sa dopustí ten, kto

úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje, premiestni alebo umiestni signálne znaky upravujúce plavbu na vodných cestách, informačné zariadenie pre cestujúcich, vyvesený cestovný poriadok alebo neoprávnene používa také zariadenie,

poruší pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky,

úmyselne poškodí stavbu na vodnej ceste alebo iné zariadenie, ktoré je súčasťou tejto stavby,

ako iná osoba nachádzajúca sa na plavidle nesplní príkaz vodcu plavidla na zaistenie bezpečnosti plavby a zachovania poriadku na plavidle alebo poruší povinnosti cestujúceho,

poruší povinnosti týkajúce sa používania vlajok a štandardy prezidenta (§ 25),

nerešpektuje alebo poruší povinnosť uloženú v plavebnom opatrení Štátnej plavebnej správy,

nerešpektuje alebo porušuje pokyny plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru alebo pokyny na zabezpečenie bezpečnosti plavebnej prevádzky,

poruší povinnosti vodcu plavidla (§ 28 ods. 15, § 34) alebo člena posádky plavidla (§ 29 ods. 1 až 3, § 30 ods. 4 a 6),

vedie plavidlo bez preukazu o odbornej spôsobilosti,

ako vodca plavidla alebo člen posádky plavidla sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo, ak bola dychová skúška pozitívna, podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou v súvislosti s riadením plavebnej premávky,

poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom pri vykonávaní činností na vodnej ceste,

vykonáva osobitnú prepravu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo pri tejto preprave poruší podmienky určené Štátnou plavebnou správou,

nedodržiava Štátnou plavebnou správou nariadené zastavenie plavby alebo vykonáva plavbu s plavidlom na vodnej ceste, kde je plavba takého plavidla zakázaná,

preruší plavebnú dráhu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo spôsobí plavebnú nehodu,

vedie výcvikové plavidlo mimo praktickej výučby kvalifikačného kurzu,

ako školiteľ vykonáva kvalifikačný kurz pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo koná amorálne,

ako účastník plavebnej nehody poruší povinnosti ustanovené v § 34.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 165 eur.

(3)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. f) až q) možno uložiť pokutu do 330 eur a zákaz činnosti do jedného roka.

(4)

V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odseku 1 pokutu do 165 eur.

(5)

Priestupky podľa odseku 1 prejednáva Štátna plavebná správa.

(6)

Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.²⁴)

§40a Správne delikty

(1)

Ministerstvo uloží pokutu od 165 eur do 1 670 eur dopravcovi, ak poruší oznamovaciu povinnosť podľa § 21a ods. 4.

(2)

Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je cudzincom, uložiť na území Slovenskej republiky zákaz činnosti, na ktorú je odborne spôsobilý, rozhodnutím v správnom konaní na dobu jedného roka, ak porušil povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo ak tieto povinnosti hrubo a opakovane porušuje.

(3)

Štátna plavebná správa uloží pokutu od 330 eur do 6 635 eur

prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti ustanovené v tomto zákone (§ 22 a 23, § 24 ods. 8 a § 26 až 28),

dopravcovi, ak vykonával verejnú vodnú dopravu bez licencie (§ 7 ods. 5) alebo ak porušil povinnosti dopravcu stanovené v tomto zákone alebo povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd o vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná,

prevádzkovateľovi verejného prístavu alebo užívateľovi verejného prístavu, ak porušil povinnosti pri prevádzke a používaní prístavov (§ 5),

správcovi vodného toku, ak porušil povinnosti týkajúce sa udržiavania a zlepšovania podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách alebo ak neuposlúchol pokyn Štátnej plavebnej správy týkajúci sa vytýčenia plavebnej dráhy, vyznačenia plavebných prekážok na vodných cestách alebo ich odstránenia (§ 3 ods. 2),

bezpečnostnému poradcovi, ktorý porušil povinnosti bezpečnostného poradcu ustanovené týmto zákonom,

osobe vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru, ak neurčila bezpečnostného poradcu,

prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia, ktoré stojí na vodnej ceste alebo v prístave bez rozhodnutia Štátnej plavebnej správy o povolení státia,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak nedodržiava podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch určené Štátnou plavebnou správou,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak prevádzkuje požičovňu plavidiel bez rozhodnutia o jej zriadení alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave,

prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti týkajúce sa zápisu a zmeny údajov v registri plavidiel,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá svojou činnosťou, porušením tohto zákona alebo pravidiel bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách, plavebného opatrenia alebo pokynu Štátnej plavebnej správy ohrozila bezpečnosť alebo plynulosť plavebnej prevádzky,

osobe poverenej vykonávaním kvalifikačného kurzu, ktorá porušila povinnosti pri vykonávaní kvalifikačného kurzu alebo vykonáva kvalifikačný kurz v rozpore s týmto zákonom alebo súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi,

osobe, ktorá vykonáva kvalifikačný kurz bez poverenia na vykonávanie kvalifikačného kurzu vydaného Štátnou plavebnou správou.

(4)

Štátna plavebná správa uloží pokutu od 165 eur do 1 660 eur

správcovi vodného toku, vodcovi plavidla alebo Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, ak neposkytne Štátnej plavebnej správe informácie podľa § 39b ods. 2,

vodcovi plavidla, ak nepodá Štátnej plavebnej správe hlásenie z lode podľa § 39b ods. 3.

(5)

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť konania, na jeho následky, na dobu jeho trvania a na rozsah spôsobenej škody.

(6)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Štátna plavebná správa dozvedela o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba porušila povinnosti podľa odsekov 2, 3 a 4, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

(7)

Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

(8)

Štátna plavebná správa môže rozhodnutím odňať

členovi posádky plavidla alebo vodcovi malého plavidla ňou vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti zadržaný podľa § 39d ods. 5 písm. a) na určitý čas, najviac tri roky, a v prípade straty zdravotnej spôsobilosti natrvalo; vrátenie odňatého preukazu je podmienené preskúšaním jeho držiteľa,

lodné osvedčenie zadržané podľa § 39d ods. 5 písm. b) na čas potrebný na odstránenie zistených závad alebo nedostatkov; v prípade úplnej straty spôsobilosti plavidla na plavbu natrvalo.

(9)

Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí preukazu o odbornej spôsobilosti alebo lodného osvedčenia nemá odkladný účinok.

ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§41 Vzťah k správnemu konaniu

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁵) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Všeobecné predpisy o správnom konaní ²⁵) sa nevzťahujú na vydávanie záväzných stanovísk, vykonávanie výmazu plavidla z registra a na § 3 ods. 2, § 4 ods. 4 a 7, § 5 ods. 9, § 6 až 6e, § 22 ods. 14, § 24 ods. 2, § 39 písm. b), d), e) až i), k), n), o).

§42 Výnimky z ustanovení zákona

Na plavidlá ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany, Hasičského a záchranného zboru a colných orgánov sa nevzťahujú ustanovenia § 22 až 24, § 26 až 33, § 36 až 40.

§43 Prechodné ustanovenie

Živnostenské oprávnenia na prevádzku malých plavidiel v oblasti vnútrozemskej plavby vydané podľa osobitných predpisov²⁶) na činnosti, ktoré prestávajú byť živnosťou, ostávajú v platnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§43a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2009

(1)

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu vydané podľa § 5a ods. 5 zostávajú v platnosti do doby skončenia ich platnosti.

(2)

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu vydané v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru, ktorou je Slovenská republika viazaná, zostávajú v platnosti do doby skončenia ich platnosti, najdlhšie však do 30. júna 2016.

§43b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2010

Služobné lodnícke knižky vydané do 31. decembra 2010 zostávajú v platnosti, najdlhšie do 31.decembra 2012.

§44 Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.,

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 11/1976 Zb. o evidencii vnútrozemských plavidiel,

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 137/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 94/1976 Zb.,

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 128/1976 Zb. o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,

vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1964 Zb. o prístavnom poriadku pre československé prístavy,

vyhláška Ministerstva dopravy č. 66/1964 Zb. o prekladovom a skladovom poriadku pre prístavy určené pre verejnú potrebu,

vyhláška Ministerstva dopravy č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 31/1982 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 23/1984 Zb.,

vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 344/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok plavebnej bezpečnosti na vnútrozemských vodných cestách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 15 000/1975-25, ktorou sa určujú technické zariadenia na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia priamemu zabezpečovaniu prevádzky vodnej dopravy, určuje sa spôsob výkonu dozoru nad týmito určenými technickými zariadeniami (registrovaná v čiastke 27/1975 Zb.),

10.

úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 26 357/1975 o odbornej spôsobilosti členov posádok vnútrozemských plavidiel (registrovaná v čiastke 39/1975 Zb.),

11.

úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 22 690/1983-025 o vybavení rekreačných plavidiel plávajúcich v režime medzinárodnej plavby lodnými dokumentami (registrovaná v čiastke 20/1984 Zb.),

12.

úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 9737/1984-025 o prepravách vojenských kontejnerových zásielok (registrovaná v čiastke 22/1984 Zb.),

13.

úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 21 376/76-025, ktorou sa vydáva Poriadok pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby (registrovaná v čiastke 26/1976 Zb.),

14.

vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 93/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyberaní úhrady za používanie verejných prístavov plavidlami a určenie jej výšky v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 150/2005 Z. z.,

15.

výnos č. 1740/M-2001 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 15. októbra 2001, ktorým sa vydávajú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky (oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 417/2001 Z. z.).

Čl. II

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z. a zákona č. 268/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 2 písmeno f) znie:

„f)

vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,¹⁸)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie:

„Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

V prílohe č. 2 v SKUPINE 214 – Ostatné sa za slová „Vodná záchranárska služba“ dopĺňajú v prvom stĺpci slová: „Prevádzka malých plavidiel“, v druhom stĺpci slová: „Osvedčenie“ a v treťom stĺpci slová: „§ 31 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

V prílohe č. 3 sa v SKUPINE 314 – Ostatné vypúšťa živnosť „Vnútrozemská plavba“ vrátane textu v stĺpcoch 2 až 5.

Čl. IV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 193/2007 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 21, 29. 1. 1976) v znení smernice Rady 78/1016/EHS z 23. novembra 1978 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 349, 13. 12. 1978).

Smernica Rady 87/540/EHS z 9. novembra 1987 o prístupe k povolaniu dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách pre toto povolanie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 322, 12. 11. 1987).

Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).

Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o harmonizácii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 2; Ú. v. ES L 235, 17. 9. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).

Smernica Rady 96/75/ES z 19. novembra 1996 o systémoch prenájmu a cenotvorby vo vnútroštátnej a medzinárodnej vnútrozemskej vodnej doprave v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2; Ú. v. ES L 304, 27. 11. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na obsah síry v lodných palivách (Ú. v. EÚ L 191, 22. 7. 2005).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30. 09. 2005).

Smernica Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006), smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 166, 27. 6. 2008), smernice Rady 2008/87/ES z 22. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 255, 23. 9. 2008) a smernice Rady 2008/126/ES z 19. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 32, 31. 1. 2009).

10.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Európskej komisie 2009/240/ES zo 4. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009) a smernice Komisie 2010/61/EÚ z 2. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010).

11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).

12.

Smernica Komisie 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru druhýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 332, 4. 12. 2002).

Príloha č. 2 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 179/2008 Z. z.

ZOZNAM KAPITÁNSKYCH OSVEDČENÍ

Skupina A:

Kapitánske osvedčenia pre vodné cesty námorného charakteru

Rumunsko

brevet de căpitan fluvial categoria A (kapitánske osvedčenie A) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04. 07. 2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6. VIII. 2001).

Belgické kráľovstvo

„Brevet de conduite A (arreté royal no ... du ...)“/„Vaarbevet A (Koninklijk Besluit nr....van...)“.

Spolková republika Nemecko

„Schifferspatent“ s dodatočnou platnosťou pre „Seeschiffahrtsstraßen“ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).

Francúzska republika

Certificat général de capacité de catégorie „A“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),

„Certificats spéciaux de capacité“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).

Holandské kráľovstvo

„Groot Vaarbewijs II“ (Binnebschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).

Fínska republika

LaivurinkirjaSkepparbrev,

Kuljettajankirja IFörarbrev I.

Švédske kráľovstvo

Bevis om behörighet som skeppare B,

Bevis om behörighet som skeppare A,

Bevis om behörighet som styrman B,

Bevis om behörighet som styrman A,

Bevis om behörighet som sjökapten.

Maďarská republika

Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),

Hajóvezetői „A“ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).

Poľská republika

Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategórii A (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odborných kvalifikáciách a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).

Skupina B:

Kapitánske osvedčenia pre ostatné vodné cesty Spoločenstva s výnimkou Rýna, Leku a Waalu

Bulharská republika

Свидетелство за право, способност „Капитан вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti kapitána vnútrozemskej plavby)

Свидетелство за правоспособност „Щурман вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti hliadkujúceho dôstojníka vnútrozemskej plavby) (Наредба № 6 от 25. 7. 2003 г. на министъра на транспорта и съобщенията за компе- тентност на морските лица в Република България, обн. ДВ, бр.83 от 2003 г. V súlade s nariadením ministra dopravy a komunikácií o spôsobilosti námorníkov v Bulharskej republike č. 6 z 25. júla 2003, DV č. 83/2003).

Rumunsko

brevet de căpitan fluvial categoria B (kapitánske osvedčenie B) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04.07.2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6.VIII.2001).

Belgické kráľovstvo

„Brevet de conduite B (arreté royal no …du…)“/„Vaarbrevet B (Koninklijk Besluit nr.…van…)“.

Spolková republika Nemecko

“Schifferpatent„ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).

Francúzska republika

Certificat général de capacité de catégorie „A“, bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),

„Certificats spéciaux de capacité“ bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).

Holandské kráľovstvo

„Groot Vaarbewijs I“ (Binnenschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).

Rakúska republika

Kapitänspatent A,

Schiffsführerpatent A.

Fínska republika

LaivurinkirjaSkepparbrev,

Kuljettajankirja IFörarbrev I.

Švédske kráľovstvo

Bevis om behörighet som skeppare B,

Bevis om behörighet som skeppare A,

Bevis om behörighet som styrman B,

Bevis om behörighet som styrman A,

Bevis om behörighet som sjökapten.

Česká republika

Průkaz způsobilosti kapitána a průkaz způsobilosti kormidelníka (zákon z 25. mája 1995 o vnútrozemskej plavbe (114/1995 Sb.) a vyhláška Ministerstva dopravy zo 14. septembra 1995 o spôsobilosti osôb viesť a prevádzkovať plavidlá (224/1995 Sb.)).

Estónska republika

Siseveelaeva laevajuhi diplom.

Litovská republika

Vidaus vandenu transporto specialisto laipsnio diplomas (podľa nariadenia č. 161 z 15. mája 2001 ministra dopravy a telekomunikácií o pravidlách vydávania diplomov a osvedčení o odbornej spôsobilosti odborníkov vnútrozemskej vodnej dopravy).

Maďarská republika

Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),

Hajóvezetoi ,A’ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).

Poľská republika

Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategorii B (osvedčenie lodníka kategórie B) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odbornej kvalifikácii a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).

Slovenská republika

Lodný kapitán I. triedy,

Lodný kapitán II. triedy,

(Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov (podľa § 30 ods. 7 a § 31 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov)).

Príloha č. 3 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov

Vzor

Osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne

Prevziať prílohu "Príloha č. 3 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov" vo formáte PDF

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 180/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely.

1a)

§ 48 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

1b)

§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

§ 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

2a)

Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (oznámenie č. 243/1996 Z. z.).

2b)

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

2c)

Príloha A časť 1 kapitola 1.1 bod 1.1.3.6. Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (oznámenie č. 243/1996 Z. z.).

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

3a)

§ 2 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 260/2001 Z. z.

3b)

§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

3c)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68 Obchodného zákonníka.

3d)

§ 663 až 723 Občianskeho zákonníka.

3e)

§ 42 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z.

3f)

§ 4 ods. 1, § 5 ods. 3 a § 38 až 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3g)

§ 5 Obchodného zákonníka.

3h)

§ 13a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení zákona č. 277/2007 Z. z.

3i)

§ 5, § 59 ods. 4 a § 487 Obchodného zákonníka.

3j)

§ 477 ods. 3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka.

3ja)

§ 15 a § 66 až 71 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3jb)

Napríklad zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).

3k)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

3l)

§ 59 ods. 2 tretia veta, § 60 a § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka.

3m)

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

3n)

Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

3o)

§ 58 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3p)

§ 68 až 75a a § 218 až 220a Obchodného zákonníka.

3r)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3s)

§ 38 a 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z.

§ 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

§ 762 Občianskeho zákonníka.

§ 760 a 765 Občianskeho zákonníka.§ 610 Obchodného zákonníka.

§ 7 ods. 2 a § 11 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

§ 6 ods. 3 Obchodného zákonníka.

10)

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

11)

§ 39 Obchodného zákonníka.

12)

§ 21 ods. 2 Obchodného zákonníka.

12a)

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12b)

Čl. 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 90, 2. 4. 1999).

12c)

Nariadenie Rady (ES) č. 718/1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 90, 2. 4. 1999).
Nariadenie Komisie (ES) č. 805/1999 zo 16. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú niektoré opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.4; Ú. v. ES L 102, 17. 4. 1999) v platnom znení.

12d)

Čl. 4 nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4.).

12da)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2009 Z. z. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 416/2009 Z. z.

12db)

§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 383/2008 Z. z.

12dc)

Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12dd)

§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12e)

Čl. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 001;Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991).

12f)

§ 22 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

12g)

§ 37 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

13)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

13a)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 417/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 86/2006 Z. z.

13b)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14)

§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

15)

Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby dojednanom 15. februára 1966 v Ženeve (registrované v čiastke 5/1976 Zb).

16)

Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

16a)

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov.

17)

Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 359/2002 Z. z. o podpísaní Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o vnútrozemskej plavbe, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 274/2000 Z. z. o potvrdení stavu zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po sukcesii Ruskej federácie do zmlúv bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík.

17a)

Príloha č. 2 Skupina 214 – Ostatné zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

17b)

§ 12 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17c)

§ 2 ods. 6 a § 21 zákona č. 576/2004 Z. z.

18)

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

19)

§ 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19a)

§ 37 ods. 2 a § 58 ods. 4 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).

20)

§ 89 ods. 13 Trestného zákona.

21b)

§ 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

22)

§ 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.

23)

§ 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

23a)

§ 30 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008).

24)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

24a)

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

24b)

Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

24c)

Regionálna dohoda o rádiotelefónnej službe na vnútrozemských vodných cestách (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 7/2006 Z. z.), nariadenie Komisie (ES) č. 415/2007 z 13. marca 2007 týkajúce sa technických špecifikácií lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy, na ktoré odkazuje článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 105, 23. 4. 2007).

24d)

Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z. Trestný poriadok.

25)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

26)

Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek	Ing. Peter Horniaček
Ing. Zdenka Kováčová

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona

§2 Vymedzenie niektorých pojmov

DRUHÁ ČASŤ | VODNÉ CESTY A PRÍSTAVY

§3 Vodné cesty a ich správa

§4 Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

§5 Prevádzka a používanie prístavov

§5c Preprava nebezpečného tovaru

§6 Založenie spoločnosti a prioritný investičný majetok

§6a Určenie hodnoty nepeňažného vkladu

§6b Prechod vlastníctva, práv a povinností

§6c Predmet podnikania

§6d Základné imanie a rezervný fond

§6e Zrušenie a likvidácia

§6f Spoločný podnik

TRETIA ČASŤ | VODNÁ DOPRAVA

§7 Vodná doprava

§7a Príslušnosť k plavbe na Rýne

§8 Všeobecné povinnosti dopravcu

§9 Osobitné povinnosti dopravcu

§10 Povinnosti cestujúceho

§11 Prepravný poriadok

§12 Licencia

§13 Bezúhonnosť

§14 Odborná spôsobilosť dopravcu

§15 Žiadosť o udelenie licencie

§16 Náležitosti licencie

§17 Zmena licencie

§18 Odňatie licencie

§19 Zánik licencie

§20 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná tuzemskými dopravcami

§21 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami

§21a Porucha trhu vo vodnej doprave

§21b Účty vnútrozemskej vodnej dopravy

§21c Poskytovanie dotácií vo vodnej doprave

ŠTVRTÁ ČASŤ | PLAVIDLÁ

§22

§22a

§23 Povinnosti prevádzkovateľa plavidla

§24 Register plavidiel a evidencie vedené Štátnou plavebnou správou

§25 Používanie vlajok a štandardy prezidenta

§26 Ciachovanie plavidla

§27 Poistenie zodpovednosti

§28 Lodné listiny

§29 Člen posádky plavidla

§30 Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla

§31 Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel

§31a Zdravotná spôsobilosť člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla

§31b Služobná lodnícka knižka

PIATA ČASŤ | KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL A VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA

§32 Klasifikácia plavidiel

§33 Vyhradené technické zariadenia

ŠIESTA ČASŤ | PLAVEBNÁ NEHODA

§34 Plavebná nehoda

§35 Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl

§36 Spoločná havária

SIEDMA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR A SANKCIE

§37 Orgány štátnej správy

§38 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

§38a Agentúra rozvoja vodnej dopravy

§39 Štátna plavebná správa

§39a

§39b

§39c Typové schválenie, ochrana osobných údajov a používanie automatického identifikačného systému

§39d

§39e

§40 Priestupky

§40a Správne delikty

ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§41 Vzťah k správnemu konaniu

§42 Výnimky z ustanovení zákona

§43 Prechodné ustanovenie

§43a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2009

§43b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2010

§44 Zrušovacie ustanovenie

Čl. II

Čl. IV

Autori

Poslanie