338/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2009 do 31.12.2009
338
ZÁKON
z 22. septembra 2000
o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
(2)
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.
§2 Vymedzenie niektorých pojmov
Podľa tohto zákona sa rozumie
a)
vnútrozemskou plavbou prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou,
b)
vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len „vodná cesta“) vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,
c)
prístaviskom miesto, ktoré slúži na vykonávanie činnosti súvisiacej s obsluhou a prevádzkou plavidiel,
d)
prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch,
e)
plavidlom loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie,
f)
malým plavidlom plavidlo s dĺžkou trupu do 20 m, ktoré je určené na prepravu najviac 12 cestujúcich a plavidlo, ktoré je určené len na športové a oddychové účely bez ohľadu na spôsob jeho pohonu s dĺžkou trupu od 2,5 m do 24 m1) s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie alebo vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, prievozných lodí a plávajúcich strojov,
g)
prievoznou loďou plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu,
h)
plávajúcim strojom plavidlo vybavené mechanickým zariadením, určené na práce na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica, ekologický zberač,
i)
plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót,
j)
vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť,
k)
prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.
DRUHÁ ČASŤ | VODNÉ CESTY A PRÍSTAVY
§3 Vodné cesty a ich správa
(1)
Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodného toku.1a) Prevádzkovateľom vodnej cesty na inej vodnej ploche je správca inej vodnej plochy.
(2)
Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Štátnej plavebnej správy.
(3)
Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy.
(4)
Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
§4 Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste
(1)
Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.
(2)
Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.
(3)
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.
(4)
Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).
(5)
Štátna plavebná správa uloží plavebné opatrenie podľa odseku 4 minimálne 10 pracovných dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme a zároveň ho zverejní na svojej internetovej stránke a na vývesnej tabuli Štátnej plavebnej správy; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v anglickom jazyku alebo nemeckom jazyku, prípadne aj v inom jazyku. Ustanovenia prvej vety sa nevzťahujú na prípady uvedené v § 39 písm. o).
(6)
Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.
(7)
Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.
(8)
Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska1b) Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť plavebnými znakmi a zabezpečiť ich údržbu.
§5 Prevádzka a používanie prístavov
(1)
Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.
(2)
Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.
(3)
Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).
(4)
Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.
(5)
Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Štátnej plavebnej správy, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.
(6)
Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.
(7)
Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené
a)
plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, plavidlá Štátnej plavebnej správy a plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty, plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,
b)
plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,
c)
záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,
d)
plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.
(8)
V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla.
(9)
Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy.
(10)
Vo verejnom prístave nemožno
a)
bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,
b)
akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,
c)
používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí mimo vyhradených miest vymedzených plavebným opatrením,
d)
kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,
e)
odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,
f)
loviť ryby mimo vyhradených miest.
(11)
Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
(12)
Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.
(13)
Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.
(14)
Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.
(15)
Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.
§5a Bezpečnostný poradca na prepravu nebezpečného tovaru
(1)
Osoba, ktorá vykonáva prepravu, nakládku alebo vykládku nebezpečného tovaru2a) vo vodnej doprave (ďalej len „osoba vykonávajúca prepravu nebezpečného tovaru"), je povinná určiť bezpečnostného poradcu na prepravu nebezpečného tovaru (ďalej len „bezpečnostný poradca").
(2)
Bezpečnostného poradcu nie je povinná určiť
a)
osoba vykonávajúca prepravu nebezpečného tovaru plavidlami ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily"),2b)
b)
osoba vykonávajúca prepravu nebezpečného tovaru, ktorého množstvo v prepravnej jednotke je menšie, ako je množstvo nebezpečného tovaru ustanovené v osobitnom predpise,2c)
c)
osoba, ktorej predmetom činnosti nie je preprava, nakládka alebo vykládka nebezpečného tovaru, ale vykonáva vnútroštátnu prepravu nebezpečného tovaru príležitostne a táto preprava predstavuje malé nebezpečenstvo alebo riziko znečistenia.
(3)
Na požiadanie Štátnej plavebnej správy je osoba vykonávajúca prepravu nebezpečného tovaru povinná oznámiť identifikačné údaje bezpečnostného poradcu.
(4)
Bezpečnostným poradcom je fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu (ďalej len „osvedčenie").
(5)
Podmienkou na vydanie osvedčenia Štátnou plavebnou správou je absolvovanie školenia a následné úspešné vykonanie skúšky. Osvedčenie vydané iným členským štátom Európskej únie platí na území Slovenskej republiky.
(6)
Osvedčenie má platnosť päť rokov. Doba platnosti osvedčenia sa predĺži o ďalších päť rokov, ak počas posledného roku platnosti osvedčenia držiteľ osvedčenia absolvoval opakovacie školenie alebo zložil skúšku.
(7)
Ministerstvo poverí vykonávaním školení a skúšok žiadateľov o vydanie osvedčenia (ďalej len „poverenie") fyzickú osobu, ktorá má miesto podnikania na území Slovenskej republiky, alebo právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „poverená osoba"), ktorá nepodniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, ak predloží
a)
výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo obdobného registra nie starší ako tri mesiace,
b)
skúšobný poriadok,
c)
zoznam skúšobných otázok,
d)
zoznam lektorov a doklady o ich kvalifikácii a praxi v oblasti prepravy, nakládky a vykládky nebezpečného tovaru.
(8)
Ak ministerstvo zistí, že poverená osoba nemá miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo podniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru odníme jej poverenie.
(9)
Štátna plavebná správa vytvorí na základe zoznamov skúšobných otázok katalóg otázok, ktorý predkladá raz za dva roky ministerstvu. Ministerstvo zasiela katalóg otázok Európskej komisii.
(10)
Skúška podľa odseku 5 sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Skúšobnú komisiu zriaďuje a predsedu a ostatných členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva poverená osoba. Skúšobná komisia je trojčlenná vrátane predsedu. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie musia mať odborné znalosti v oblasti prepravy, nakládky a vykládky nebezpečného tovaru. Najmenej jeden člen skúšobnej komisie musí byť zamestnancom Štátnej plavebnej správy.
(11)
Žiadateľ o vydanie osvedčenia podáva Štátnej plavebnej správe žiadosť, ktorá obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia žiadateľa. K žiadosti priloží doklad o úspešnom ukončení úplného stredného odborného vzdelania alebo úplného stredného vzdelania, potvrdenie o absolvovaní školenia a protokol o vykonaní skúšky. Potvrdenie o absolvovaní školenia a protokol o vykonaní skúšky vydáva poverená osoba.
(12)
Náležitosti žiadosti o absolvovanie školenia, žiadosti o vykonanie skúšky a o obsahu, rozsahu a priebehu školení, o činnosti skúšobných komisií, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a vzor osvedčenia podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§5b Povinnosti bezpečnostného poradcu
Bezpečnostný poradca je povinný
a)
sledovať dodržiavanie pravidiel, ktorými sa riadi preprava nebezpečného tovaru,
b)
poskytovať rady pri preprave nebezpečného tovaru osobe vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru,
c)
vypracovať výročnú správu o preprave nebezpečného tovaru pre osobu vykonávajúcu prepravu nebezpečného tovaru, ktorá sa uchováva päť rokov a na požiadanie je dostupná orgánom verejnej moci,
d)
vypracovať správu o nehode, ktorá sa týka osoby, majetku alebo životného prostredia alebo poškodenia majetku alebo životného prostredia, ku ktorým došlo počas prepravy, nakládky alebo vykládky nebezpečného tovaru pre osobu vykonávajúcu prepravu nebezpečného tovaru,
e)
sledovať postupy pri dodržiavaní pravidiel týkajúcich sa identifikácie prepravovaného nebezpečného tovaru,
f)
sledovať postupy osoby vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru pri nákupe dopravných prostriedkov s ohľadom na osobitné požiadavky, ktoré musia spĺňať,
g)
sledovať postupy pri kontrole zariadenia používaného pri preprave, nakládke a vykládke nebezpečného tovaru,
h)
sledovať zabezpečenie odbornej prípravy zamestnancov osoby vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru a uchovávanie záznamov o tejto príprave,
i)
sledovať vykonávanie vhodných núdzových postupov v prípade nehody alebo poruchy, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prepravy, nakládky alebo vykládky nebezpečného tovaru,
j)
sledovať vyšetrovanie a vypracovanie správy o závažných nehodách, poruchách alebo porušeniach predpisov, ktoré boli zaznamenané počas prepravy, nakládky alebo vykládky nebezpečného tovaru,
k)
sledovať vykonávanie vhodných opatrení zabraňujúcich opakovaniu nehôd, porúch alebo závažných porušení predpisov,
l)
sledovať dodržiavanie právnych predpisov a osobitných požiadaviek týkajúcich sa prepravy nebezpečného tovaru pri výbere a využívaní subdodávateľov alebo tretích strán,
m)
sledovať, či osoba vykonávajúca prepravu, nakládku alebo vykládku nebezpečného tovaru má k dispozícii prevádzkové postupy a pokyny na prepravu, nakládku a vykládku nebezpečného tovaru,
n)
sledovať zavedenie opatrení na zvýšenie vedomia o riziku vyplývajúceho z prepravy, nakládky a vykládky nebezpečného tovaru,
o)
sledovať vykonávanie overovacích postupov na zabezpečenie toho, aby sprievodné doklady a bezpečnostná výbava, ktoré sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, boli počas prepravy nebezpečného tovaru k dispozícii v dopravnom prostriedku,
p)
sledovať vykonávanie overovacích postupov na zabezpečenie súladu s pravidlami, ktorými sa riadia nakládka a vykládka.
§5c Preprava nebezpečného tovaru
(1)
Preprava nebezpečného tovaru po vodných cestách sa vykonáva v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Na prepravu nebezpečného tovaru medzi Slovenskou republikou a tretím štátom sa vzťahuje Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Ak dôjde pri preprave nebezpečného tovaru k plavebnej nehode alebo mimoriadnej udalosti na plavidle alebo na vodnej ceste napriek dodržaniu platných bezpečnostných opatrení a je potrebné prijať nové opatrenia, ministerstvo oznámi Európskej komisii opatrenia, ktoré navrhuje prijať.
§6 Založenie spoločnosti a prioritný investičný majetok
(1)
Upravujú sa podmienky, spôsob založenia a právne pomery spoločnosti zo štátneho podniku Slovenská plavba dunajská, š. p. (ďalej len „štátny podnik") a časti rozpočtovej organizácie Štátna plavebná správa. Zakladateľom spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Založenie, vznik, postavenie a právne pomery spoločnosti upravuje osobitný predpis,3) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Spoločnosť sa zakladá na účely
a)
zabezpečenia prípravy a realizácie výstavby verejných prístavov vrátane spracovania krátkodobých a dlhodobých koncepcií ich rozvoja,
b)
zabezpečenia prevádzky, evidencie, údržby a opravy objektov a zariadení v územných obvodoch verejných prístavov,
c)
prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov a ďalších činností, ktoré bezprostredne súvisia s nakladaním majetku v územných obvodoch verejných prístavov,
d)
vyberania úhrad za používanie verejných prístavov,
e)
vytvárania podmienok na rozvoj kombinovanej dopravy vrátane manipulácie s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy.3a)
(3)
Prioritným investičným majetkom sú pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov schválenými ministerstvom.
(4)
Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Ak je prioritný investičný majetok vo vlastníctve štátu, nevzťahuje sa na tento majetok osobitný predpis.3b) Na prioritný investičný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky. Prioritný investičný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty a predmetom likvidácie podľa osobitných predpisov.3c)
(5)
Prioritný investičný majetok môže spoločnosť dať do nájmu nájomnou zmluvou,3d) doba nájmu nesmie byť dlhšia ako 30 rokov. Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva.
(6)
Na prioritnom investičnom majetku možno zriadiť a prevádzkovať dočasné stavby slúžiace užívateľom verejných prístavov len na základe záväzného stanoviska ministerstva. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku.
(7)
(8)
Ministerstvo o prioritnom investičnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločnosti; spoločnosť je povinná tieto údaje ministerstvu poskytnúť.
(9)
Ministerstvo môže rozhodnutím zmeniť špecifikáciu prioritného investičného majetku. Ministerstvo v súlade s touto zmenou upraví evidenciu prioritného investičného majetku podľa odseku 8 a zabezpečí zodpovedajúci zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.3e)
(10)
Na založenie spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku spoločnosti z majetku, ktorý má v správe Štátna plavebná správa a podnik3g) štátneho podniku, ktorý ku dňu vzniku spoločnosti zanikne bez likvidácie. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona3h) sa nevyžaduje.
(11)
Predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Štátnej plavebnej správy vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona.3i) Ustanovenia osobitného zákona3j) o predaji podniku sa nepoužijú.
§6a Určenie hodnoty nepeňažného vkladu
(1)
Hodnota nepeňažného vkladu do spoločnosti sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu3k) ako všeobecná hodnota vkladaného majetku vypracovaného ku dňu založenia spoločnosti.
(2)
Hodnota nepeňažného vkladu určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom vzniku spoločnosti.
§6b Prechod vlastníctva, práv a povinností
(1)
K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu dňom vzniku spoločnosti.
(2)
Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami do šiestich mesiacov odo dňa vzniku spoločnosti. Ustanovenia osobitného zákona3l) o vklade spoločníka sa nepoužijú.
(3)
Dňom vzniku spoločnosti prechádzajú záväzky a pohľadávky štátneho podniku vrátane neznámych na spoločnosť.
(4)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov štátneho podniku prechádzajú zo štátneho podniku na spoločnosť dňom jej vzniku. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Štátnej plavebnej správy prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku.
(5)
Na prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti sa vzťahuje osobitný predpis,3m) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Pri rozhodovaní o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu v rozsahu minimálne 67 %.
§6c Predmet podnikania
(1)
Spoločnosť môže počas 12 mesiacov odo dňa jej vzniku podnikať v rozsahu činností, ktoré vykonáva štátny podnik. Oprávnenie na podnikanie sa k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra neprikladá. Po uplynutí 12 mesiacov môže spoločnosť vykonávať tieto činnosti len na základe oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov.3n)
(2)
Spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.3n) Spoločnosť môže podnikať v rozsahu činnosti určenej jej zakladateľom.
§6d Základné imanie a rezervný fond
(1)
Základné imanie spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenia osobitného zákona3o) o základnom imaní sa nepoužijú.
(2)
Rezervný fond spoločnosti pri jej vzniku sa tvorí minimálne vo výške 1 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti.
(3)
Akcie spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera.
§6e Zrušenie a likvidácia
(1)
Na zrušenie a likvidáciu spoločnosti sa použijú ustanovenia osobitného zákona,3p) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Dňom zrušenia spoločnosti s likvidáciou prioritný investičný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a ministerstvo prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Odmenu likvidátora a znalca za tieto úkony hradí ministerstvo. Ministerstvo spravuje tento majetok podľa osobitných predpisov3r) alebo ho môže použiť na založenie spoločnosti podľa tohto zákona.
TRETIA ČASŤ | VODNÁ DOPRAVA
§7 Vodná doprava
(1)
Vodnou dopravou je preprava tovaru a osôb plavidlami na vodných cestách na účely podnikania aj vtedy, ak toto podnikanie nie je vykonávané pravidelne.
(2)
Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.
(3)
Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.4) Osobná lodná doprava môže byť pravidelná alebo nepravidelná.
(4)
Vodná doprava uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona sa s výnimkou § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.
(5)
(6)
Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná.
§7a Príslušnosť k plavbe na Rýne
(1)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne obsahuje
a)
identifikačné údaje o žiadateľovi, a to
1.
ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, obchodné meno a miesto podnikania,
2.
ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b)
odôvodnenie žiadosti a podpis žiadateľa alebo štatutárneho orgánu žiadateľa.
(2)
K žiadosti o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne sa prikladá
a)
kópia platného občianskeho preukazu alebo obdobného dokladu vydaného príslušným orgánom cudzieho štátu,
b)
výpis z obchodného, živnostenského registra alebo obdobného registra nie starší ako tri mesiace,
c)
pri akciovej spoločnosti aj výpis zo zoznamu akcionárov, ak ide o listinné cenné papiere alebo výpis z účtu majiteľa cenných papierov, ak ide o zaknihované cenné papiere alebo obdobný výpis a kópia stanov akciovej spoločnosti alebo kópia obdobnej listiny,
d)
kópia lodného osvedčenia plavidla, na ktoré má byť osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne vydané, a
e)
výpis z registra plavidiel alebo obdobný výpis.
(3)
Platnosť osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je dva roky.
(4)
Vzor osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je uvedený v prílohe č. 3.
§8 Všeobecné povinnosti dopravcu
Dopravca je povinný
a)
vykonávať verejnú vodnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len „prepravný poriadok“),
b)
vhodným spôsobom zverejniť začatie a skončenie vykonávania verejnej vodnej dopravy, prepravné podmienky a druh poskytovaných služieb,
c)
zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie plavidiel potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu a kotvenie plavidiel a na starostlivosť o posádky plavidiel, o cestujúcich a o tovar,
d)
vytvárať podmienky na prepravu nákladových jednotiek kombinovanej dopravy,
e)
poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla a činnosťou posádky plavidla cestujúcim, odosielateľom, príjemcom a tretím osobám (§ 27).
§9 Osobitné povinnosti dopravcu
(1)
Dopravca je povinný
a)
vykonávať prepravu cestujúcich a tovaru s odbornou starostlivosťou a dbať o bezpečnosť a poriadok vo svojich zariadeniach a na plavidle,
b)
vytvárať podmienky na prepravu detí, telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb, príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat.6)
(2)
Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.
(3)
Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z meteorologických, hydrologických, technických alebo iných príčin, je povinný náležite informovať cestujúceho o odložení, zrušení alebo predčasnom skončení plavby a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov, ktoré tým vznikli cestujúcemu, vrátane vrátenia cestovného.
(4)
Ak v prípadoch podľa odseku 3 dopravca zabezpečí náhradnú dopravu iným dopravným prostriedkom ako plavidlom, má cestujúci nárok na vrátenie rozdielu cestovného.
§10 Povinnosti cestujúceho
Cestujúci je povinný
a)
správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a riadnu prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval zariadenia plavidla slúžiace cestujúcim, neznečisťoval plavidlo, životné prostredie a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a členov posádky plavidla,
b)
poslúchnuť pokyny a príkazy členov posádky plavidla alebo dispečera dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla,
c)
nastupovať na plavidlo a vystupovať z plavidla, len keď plavidlo stojí a určený člen posádky plavidla dá na výstup pokyn; vystupovať z plavidla mimo prístavu možno v odôvodnených prípadoch len na pokyn člena posádky plavidla, ktorý sa postará o bezpečnosť cestujúceho,
d)
zaplatiť cestovné,
e)
zachovávať opatrnosť, starať sa o vlastnú bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť prevádzku plavidla a bezpečnosť osôb a tovaru,
f)
dodržiavať dopravcom určené prepravné podmienky a zdržiavať sa len v priestoroch vyhradených pre cestujúcich.
§11 Prepravný poriadok
(1)
Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä
a)
podrobnosti zmluvy o preprave osôb a batožiny a zmluvy o preprave tovaru,7)
b)
rozsah prepravnej povinnosti,
c)
požiadavky na odosielateľov tovaru.
(2)
Dopravca, ktorý vykonáva osobnú a nákladnú verejnú vodnú dopravu, vydá prepravný poriadok osobitne pre každú z nich.
(3)
Prepravný poriadok sa vyhotovuje podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh verejnej vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§12 Licencia
(1)
Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) udeľuje ministerstvo
a)
b)
fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu,8) ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca,
c)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak predmetom činnosti žiadateľa je preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20).
(2)
Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená.
§13 Bezúhonnosť
(1)
Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.
(2)
Bezúhonnosť doloží
a)
právnická osoba výpisom z registra trestov členov štatutárneho orgánu nie starším ako tri mesiace,
b)
fyzická osoba výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a výpisom z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, nie starším ako tri mesiace.
§14 Odborná spôsobilosť dopravcu
(1)
Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo.
(2)
Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.
(3)
Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Štátnej plavebnej správy, uznanej klasifikačnej spoločnosti, právnickej osoby poverenej ministerstvom podľa § 22 ods. 11, výskumu a vysokých škôl.
(4)
Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje doklad o
a)
bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace,
b)
dosiahnutom vzdelaní,
c)
odbornej praxi.
(5)
Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(6)
Skúšobná komisia môže navrhnúť ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vyskúšania uchádzačovi, ktorý má
a)
vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie v odbore vodnej dopravy a
b)
najmenej päť rokov praxe vo vodnej doprave.
(7)
Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§15 Žiadosť o udelenie licencie
(1)
Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
c)
výpis z obchodného registra nie starší ako dva mesiace,
d)
osvedčenie o odbornej spôsobilosti aspoň jedného z členov štatutárneho orgánu.
(2)
Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia žiadateľa,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
c)
obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
d)
osvedčenie o jej odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený.
(3)
Žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby o udelenie licencie musí ďalej obsahovať údaje
a)
o vodnej ceste, na ktorej sa má vykonávať verejná vodná doprava,
b)
vzťahujúce sa na druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,
c)
o druhu plavidiel.
(4)
Ministerstvo rozhodne o udelení licencie do 40 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.
§16 Náležitosti licencie
(1)
Licencia udelená právnickej osobe obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené.
(2)
Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje
a)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá bude vykonávať verejnú vodnú dopravu, ako aj zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
b)
obchodné meno,
c)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené.
(3)
Licencia udelená právnickej osobe alebo fyzickej osobe okrem údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 obsahuje
a)
označenie vodnej cesty, na ktorej je dopravca oprávnený vykonávať verejnú vodnú dopravu,
b)
druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,
c)
dátum začatia vykonávania verejnej vodnej dopravy na vodnej ceste,
d)
dobu, na ktorú sa licencia udeľuje.
§17 Zmena licencie
(1)
Ministerstvo rozhodne o zmene licencie, ak sa zmenili údaje uvedené v žiadosti o udelenie licencie.
(2)
Držiteľ licencie je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 dní od vzniku týchto zmien.
§18 Odňatie licencie
(1)
Ministerstvo môže licenciu odňať, ak jej držiteľ
a)
porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
požiadal o odňatie licencie.
(2)
Dôvodom odňatia licencie je aj strata finančnej spôsobilosti dopravcu.
§19 Zánik licencie
Licencia stráca platnosť
a)
uplynutím doby, na ktorú bola udelená,
b)
dňom zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,
c)
uplynutím 30 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,
d)
dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí licencie,
§20 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná tuzemskými dopravcami
(1)
Tuzemskí dopravcovia sú oprávnení vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, ak sú odborne spôsobilí (§ 14) a finančne spôsobilí.
(2)
Finančne spôsobilý je dopravca, ktorý má dostatočné čisté obchodné imanie9) na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie. Za dostatočné čisté obchodné imanie sa považuje, ak rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu 5 000 eur na každé plavidlo používané v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.
(3)
Finančná spôsobilosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.
(4)
(5)
Finančnú spôsobilosť overuje ministerstvo z podkladov uvedených v odseku 4.
§21 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami
(1)
Zahraničný dopravca12) môže vykonávať verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.
(2)
Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.
(3)
Licenciu zahraničných dopravcov vydanú orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.
(4)
Žiadosť o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom obsahuje
a)
identifikačné údaje o žiadateľovi, a to
1.
ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, obchodné meno a miesto podnikania,
2.
ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom,
b)
odôvodnenie žiadosti a podpis žiadateľa alebo štatutárneho orgánu žiadateľa.
(5)
K žiadosti o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom sa prikladá
a)
výpis z obchodného, živnostenského registra alebo obdobného registra nie starší ako tri mesiace,
b)
kópia licencie alebo obdobného dokladu, ktorý preukazuje, že dopravca je oprávnený vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, a
c)
kópia osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne alebo kópia potvrdenia vydaného členským štátom, v ktorom je plavidlo registrované, alebo v ktorom má vlastník plavidla sídlo alebo miesto podnikania a potvrdzujúceho podmienky ustanovené v osobitnom predpise.12e)
§21a Porucha trhu vo vodnej doprave
(1)
Porucha trhu vo vodnej doprave nastane, ak
a)
vývoj ponuky kapacity plavidiel prevyšuje vývoj dopytu kapacity plavidiel nepretržite najmenej počas 12 mesiacov alebo nepriepustnosť vodných ciest obmedzuje intenzita vodnej dopravy nepretržite najmenej počas 6 mesiacov a
b)
významnému počtu dopravcov hrozí úpadok podľa osobitného predpisu.12a)
(2)
Ak nastane porucha trhu vo vodnej doprave, ministerstvo požiada Európsku komisiu o prijatie opatrení na zabránenie zvyšovania prepravnej kapacity plavidiel.
(3)
Žiadosť obsahuje informácie potrebné na zhodnotenie ekonomickej situácie vo vodnej doprave, hlavne priemerné náklady a ceny pre rôzne druhy dopráv, sadzby za využitie lodného priestoru a odhad dopytu kapacity plavidiel.
(4)
Dopravca je povinný ministerstvu písomne oznámiť každoročne do 30 dní odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov priemerné náklady a ceny vo vodnej doprave, sadzby za využitie lodného priestoru plavidiel a informácie o celkových hospodárskych výsledkoch za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré dosiahol prevádzkou plavidiel s výnimkou plavidiel uvedených v osobitnom predpise12b) a plavidiel s nosnosťou nižšou ako 450 ton. Ministerstvo informuje Európsku komisiu o výnimke vzťahujúcej sa na plavidlá s nosnosťou nižšou ako 450 ton do 30. júna 2007.
§21b Účty vnútrozemskej vodnej dopravy
(1)
(2)
Na tvorbu a použitie účtov sa vzťahuje osobitný predpis.12c)
(3)
O použití peňažných prostriedkov z účtov rozhoduje ministerstvo podľa podmienok ustanovených v rozhodnutí Európskej komisie, ak Európska komisia rozhodne v rámci prijatých opatrení podľa § 21a ods. 2 o čerpaní peňažných prostriedkov z účtov. Rozhodnutie ministerstva sa uverejňuje vo Vestníku ministerstva.
(4)
Ministerstvo raz ročne informuje o zostatku na účtoch Európsku komisiu.
(5)
Peňažné prostriedky z účtov sa môžu prideliť dopravcom len na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať
a)
identifikačné údaje vlastníka plavidla,
b)
identifikačné údaje plavidla, a to názov, typ, evidenčné označenie, miesto registrácie, domovský prístav a registračné číslo,
c)
výšku požadovanej šrotovacej prémie.12d)
(6)
K žiadosti sa priloží
a)
platné lodné osvedčenie,
b)
doklad o tom, že plavidlo vykonalo v priebehu 24 mesiacov pred podaním žiadosti najmenej 10 plavieb na účel prepravy nákladu na vzdialenosť viac ako 50 km pri nákladovej kapacite aspoň 70 %.
(7)
Ak má ministerstvo pochybnosti o technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla, vyzve žiadateľa na predloženie zápisu z overenia prevádzkovej spôsobilosti plavidla vydaný Štátnou plavebnou správou v lehote do 10 dní.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PLAVIDLÁ
Technická spôsobilosť a prevádzková spôsobilosť plavidiel
§22
(1)
Na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré
a)
svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“),
b)
sú postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii, sú klasifikované podľa § 32 (ďalej len „technická spôsobilosť“).
(2)
Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Štátna plavebná správa vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.
(3)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii, overí Štátna plavebná správa vykonaním prehliadky plavidla; na účely vydania lodného osvedčenia, predĺženia platnosti lodného osvedčenia alebo vykonania zmien a doplnkov v lodnom osvedčení môže Štátna plavebná správa uznať doklad nie starší ako tri mesiace vydaný príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo tretieho štátu, ktorý preukazuje, že plavidlo spĺňa požiadavky na technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(4)
Technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, overí stála odborná komisia na základe výsledkov technickej prehliadky plavidla a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla.
(5)
Prehliadku prevádzkovej spôsobilosti plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, vykonáva stála odborná komisia.
(6)
Stála odborná komisia je zložená z predsedu a z ďalších najmenej troch členov; členmi stálej odbornej komisie sú odborníci z oblasti projektovania a stavby plavidiel a konštrukcie lodných motorov, z oblasti prevádzky vnútrozemskej plavby s odbornou spôsobilosťou na funkciu lodného kapitána I. triedy a zamestnanci Štátnej plavebnej správy.
(7)
Predsedom stálej odbornej komisie je riaditeľ Štátnej plavebnej správy.
(8)
Ďalších členov stálej odbornej komisie vymenúva a odvoláva predseda stálej odbornej komisie. Členovia stálej odbornej komisie, ktorí nie sú zamestnancami Štátnej plavebnej správy, sú povinní predložiť pri vymenovaní písomné vyhlásenie o tom, že svoje povinnosti vyplývajúce z členstva budú plniť nestranne a nezávisle.
(9)
Stála odborná komisia môže spolupracovať s ďalšími oprávnenými expertmi.
(10)
Sľub členov stálej odbornej komisie, spôsob rozhodovania a činnosť stálej odbornej komisie upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo.
(11)
Vykonávaním technickej prehliadky plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne podlieha povinnej klasifikácii, poverí ministerstvo právnickú osobu, ak
a)
požiada o poverenie vykonávať technické prehliadky plavidiel písomnou žiadosťou,
b)
nie je organizačne, personálne alebo finančne prepojená s výrobcom, dovozcom alebo predajcom plavidiel alebo s prevádzkovateľom vodnej dopravy,
c)
má vnútornú organizačnú štruktúru a systém riadenia kvality na vykonávanie technických prehliadok odsúhlasený akreditujúcou12f) osobou podľa technických noriem,
d)
preukáže, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený, má vysokoškolské vzdelanie technického smeru a najmenej 5 rokov praxe v oblasti vnútrozemskej plavby,
e)
preukáže bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo zodpovedným zástupcom, ak je ustanovený; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,
f)
preukáže právo užívania k vybaveniu potrebnému na vykonávanie technických prehliadok plavidiel,
(12)
Ministerstvo odoberie poverenie právnickej osobe, ak prestane spĺňať požiadavky podľa odseku 11 alebo sama požiada o odobratie poverenia.
(13)
Prevádzka zahraničného plavidla (§ 28 ods. 7) sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(14)
Štátna plavebná správa je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená dočasne zastaviť alebo obmedziť prevádzku plavidla. Štátna plavebná správa zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidla, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.
(15)
Nebezpečné tovary možno dopravovať vodnou cestou plavidlami spĺňajúcimi podmienky Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(16)
Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(17)
Podrobnosti o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, ktoré podliehajú registrácii a súčasne nepodliehajú povinnej klasifikácii, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§22a
(1)
Pred uplynutím platnosti lodného osvedčenia sa plavidlo na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla opätovne podrobí technickej prehliadke a prehliadke prevádzkovej spôsobilosti plavidla.
(2)
Doba platnosti lodného osvedčenia sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla a vyznačí sa v lodnom osvedčení; ak pôvodné lodné osvedčenie vydal príslušný orgán iného členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zároveň sa informuje aj tento orgán.
(3)
Ak sa pôvodné lodné osvedčenie nahradí novým lodným osvedčením, pôvodné lodné osvedčenie sa vráti príslušnému orgánu členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý lodné osvedčenie vydal.
(4)
Ak je plavidlo dostatočne technicky a prevádzkovo spôsobilé, možno výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti prevádzkovateľa plavidla a bez vykonania technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla rozhodnúť o predĺžení platnosti lodného osvedčenia na dobu najviac šiestich mesiacov; takéto predĺženie sa vyznačí v lodnom osvedčení.
§23 Povinnosti prevádzkovateľa plavidla
(1)
Za riadny stav plavidla a technickú spôsobilosť a prevádzkovú spôsobilosť plavidla zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť svojej prevádzky, plynulosť a bezpečnosť plavebnej prevádzky na vodnej ceste a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.
(2)
Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia.
(3)
Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný preukázať sa aj povolením typu takého zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.13)
(4)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z registra plavidiel podľa § 24 ods. 8
a)
odstrániť alebo
b)
umiestniť ho na vyhradené miesto určené Štátnou plavebnou správou,
prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, prístavný poriadok pre verejné prístavy a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.
§24 Register plavidiel
(1)
Register plavidiel je verejne prístupný zoznam obsahujúci súbor údajov o plavidlách, ktorý vedie Štátna plavebná správa. Do registra plavidiel sa o plavidle zapisujú tieto údaje:
a)
vlastník plavidla alebo spoluvlastníci,
b)
osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla,
c)
evidenčné označenie plavidla,
d)
druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,
e)
technické údaje o plavidle, rok a miesto stavby plavidla,
f)
dátum zápisu alebo výmazu plavidla z registra plavidiel,
g)
záložné právo a pohľadávky na plavidlo zabezpečené záložným právom,
h)
plomby o zmene práva k plavidlu na základe doručenia verejnej listiny.
(2)
Na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa zapíše plavidlo do registra plavidiel a pridelí mu evidenčné označenie; za označenie plavidla evidenčným označením zodpovedá prevádzkovateľ plavidla.
(3)
Do registra plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1 000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2.
(4)
Do registra plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a nie sú registrované v cudzích štátoch.
(5)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú
a)
doklad preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k plavidlu,
b)
doklad preukazujúci adresu sídla alebo trvalého pobytu,
c)
výpis z obchodného registra alebo zriaďovacia listina, ak ide o právnickú osobu,
d)
výpis zo živnostenského registra, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, a ak ide o fyzickú osobu, kópiu dokladu totožnosti,
e)
doklad o výmaze z registra pôvodného zápisu alebo obdobný doklad preukazujúci, že plavidlo nie je registrované mimo územia Slovenskej republiky,
f)
zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie je jeho vlastníkom,
g)
rozhodnutie colného úradu o uvedení plavidla do colného režimu voľný obeh, ak bolo plavidlo dovezené zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie,
h)
certifikát vydaný notifikovanou osobou a vyhlásenie o zhode vydané výrobcom pre malé plavidlá podľa osobitného predpisu,13a) ak ide o malé plavidlo,
i)
osvedčenie o schválení technickej dokumentácie vydané Štátnou plavebnou správou, ak ide o individuálnu stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu; ak ide o plavidlo, ktoré nebolo Štátnou plavebnou správou typovo schválené, certifikát orgánu, ktorý stavbu malého plavidla povolil a typovo schválil,
j)
certifikát podľa písmena h), ak nejde o stavbu malého plavidla pre vlastnú potrebu.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný oznámiť Štátnej plavebnej správe akékoľvek zmeny údajov zapisovaných do registra a doložiť o tom doklady, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.
(7)
Štátna plavebná správa zmenu v registri plavidiel nevykoná, ak je
a)
proti pôvodnému vlastníkovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,13b)
b)
vedené iné majetkovoprávne konanie alebo dedičské konanie týkajúce sa plavidla.
(8)
Výmaz plavidla z registra plavidiel vykoná Štátna plavebná správa len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, ak Štátna plavebná správa rozhodla o jeho trvalom vyradení z prevádzky. Pred výmazom plavidla z registra plavidiel je prevádzkovateľ plavidla povinný odovzdať Štátnej plavebnej správe všetky lodné listiny vzťahujúce sa k plavidlu.
(9)
Na účely registrácie plavidla môže za prevádzkovateľa plavidla konať iná osoba len na základe písomného splnomocnenia s úradne overeným podpisom splnomocniteľa alebo na základe úradného rozhodnutia.
§25 Používanie vlajok a štandardy prezidenta
(1)
Plavidlá, ktoré podliehajú zápisu do registra plavidiel, musia používať štátnu vlajku Slovenskej republiky.14)
(2)
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa vztyčuje vždy rozvinutá na vlajkový stožiar umiestnený na korme plavidla. Štátna vlajka Slovenskej republiky môže byť vztýčená len v čase od východu do západu slnka.
(3)
V prípade vyhlásenia štátneho smútku sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde.
(4)
Pri úmrtí člena posádky plavidla alebo cestujúceho na plavidle sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde, najviac však počas troch za sebou nasledujúcich dní.
(5)
Ak zomrel člen posádky plavidla na pevnine a plavidlo sa nachádza v prístave, kde k úmrtiu došlo, patrí zosnulému rovnaká pocta štátnou vlajkou Slovenskej republiky ako pri úmrtí na plavidle.
(6)
Na plavidle, na ktorom sa nachádza prezident Slovenskej republiky, musí byť vztýčená aj štandarda prezidenta Slovenskej republiky.
(7)
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa vztyčuje na vrchol predného stožiara a musí byť vztýčená po celý čas prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky na plavidle.
(8)
Plavidlá, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky a ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú vlajku štátu svojej registrácie, ktorá je umiestnená na korme plavidla.
(9)
Plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky s výnimkou malých plavidiel, ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú štátnu vlajku Slovenskej republiky na čele plavidla alebo na čele zostavy plavidiel tak, aby štátna vlajka Slovenskej republiky bola viditeľná zo všetkých strán.
(10)
Ak je spolu so štátnou vlajkou Slovenskej republiky na jednom stožiari vztýčená aj iná vlajka alebo zástava, táto zástava nesmie byť svojimi rozmermi väčšia ako štátna vlajka Slovenskej republiky.
(11)
Ak sú na plavidle použité vlajky slúžiace na vlajkovú výzdobu alebo na medzinárodný vlajkový signálny kód, tieto vlajky nemôžu byť umiestnené vedľa štátnej vlajky alebo umiestnené spôsobom, ktorý by znemožnil viditeľnosť alebo rozpoznateľnosť štátnej vlajky.
§26 Ciachovanie plavidla
(1)
Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti od jeho ponoru, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.
(2)
Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m3.
(3)
Ciachovanie plavidla vykonáva Štátna plavebná správa v prípade novovyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,15) na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží
a)
ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,
b)
údaje o počte členov posádky plavidla a počte cestujúcich,
c)
zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,
d)
výkres plavidla (generálny plán),
žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Štátna plavebná správa, a poskytne súčinnosť pracovníkom Štátnej plavebnej správy podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 11).
(4)
Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.
(5)
Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu
a)
po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 11,
b)
do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,
c)
ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.
(6)
Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§27 Poistenie zodpovednosti
(1)
Plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel, možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám.
(2)
Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po celú dobu prevádzky plavidla.
§28 Lodné listiny
(1)
Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami.
(2)
Na plavidle, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny:
a)
lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo doplnkové lodné osvedčenie; na plavidlách bez posádky môže byť lodné osvedčenie nahradené identifikačnou tabuľkou,
b)
ciachový preukaz,
c)
zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu, aj zoznam cestujúcich,
d)
lodný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
e)
strojný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
f)
denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na plavidlách s vlastným pohonom, na plávajúcich strojoch a na plávajúcich zariadeniach so zabudovanými nádržami na odpadové vody.
(3)
Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle,
a)
ak má rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,
b)
podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia, revízna správa elektrického zariadenia, revízna správa plynových zariadení a revízna správa hasiacich zariadení,
c)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
d)
v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené,
e)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(4)
Na malom plavidle musia byť
a)
lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla a
b)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
c)
povolenie na státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave, ak je plávajúcim zariadením.
(5)
Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť Štátnej plavebnej správe lodné listiny podľa odsekov 2 až 4.
(7)
Lodné listiny zahraničných plavidiel vydané orgánmi cudzích štátov na prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách. Za zahraničné plavidlo sa nepovažuje plavidlo, ktorému bolo vydané lodné osvedčenie alebo obdobný doklad v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(8)
Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Lodné osvedčenie a doplnkové lodné osvedčenie sa vydávajú na dobu určitú. Doba platnosti lodného osvedčenia nového plavidla je najviac päť rokov, ak ide o osobnú loď, alebo desať rokov, ak ide o ostatné plavidlá. Doba platnosti lodného osvedčenia plavidla, ktoré je už v prevádzke, sa určí na základe overených výsledkov technickej prehliadky a prehliadky prevádzkovej spôsobilosti plavidla; v tom prípade doba platnosti nesmie prekročiť doby platnosti podľa štvrtej vety.
(9)
Dočasné lodné osvedčenie je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu určitú.
(10)
Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.
(11)
Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Štátna plavebná správa na dobu určitú, najviac na desať rokov.
(12)
Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.
(13)
Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje o plavbe a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.
(14)
Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných látok a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojového a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojovom zariadení plavidla.
(15)
Za zápis údajov do lodných listín uvedených v odsekoch 12 až 14 zodpovedá vodca plavidla.
§29 Člen posádky plavidla
(1)
Člen posádky plavidla je fyzická osoba vykonávajúca práce súvisiace s prevádzkou plavidla, ktorá musí byť zdravotne spôsobilá, bezúhonná, musí mať požadované vzdelanie a vek16a) a služobnú lodnícku knižku.
(2)
Za bezúhonného sa na účely získania spôsobilosti člena posádky plavidla považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(3)
Člen posádky plavidla musí byť odborne spôsobilý podľa § 30 ods. 1.
(4)
Člen posádky plavidla, ktorý nevykonával činnosť člena lodnej posádky po dobu dlhšiu ako desať rokov, je povinný zúčastniť sa preskúšania odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou Štátnej plavebnej správy a preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 65 rokov a potom každoročne preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace.
(5)
Minimálny počet členov posádky plavidla určuje osobitne pre každý druh plavidla Štátna plavebná správa a zapisuje ho do lodného osvedčenia. Minimálnym počtom členov posádky plavidla sa rozumie taký počet členov posádky plavidla, ktorý je potrebný na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok.
(6)
Ďalším členom posádky plavidla nad rámec určený minimálnym počtom členov posádky plavidla môže byť aj ďalšia osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá a poučená prevádzkovateľom plavidla.
§30 Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla
(1)
Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Štátnou plavebnou správou je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred skúšobnou komisiou Štátnej plavebnej správy.
(3)
Náklady spojené s absolvovaním teoretickej výučby a praktickej výučby a s vykonaním skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.
(4)
Odbornú spôsobilosť musí preukázať okrem člena posádky plavidla aj vedúci plavby na plavebnej komore. Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať
a)
lodný kapitán,
b)
vodca prievoznej lode,
c)
vodca plávajúceho stroja,
d)
kormidelník,
e)
kormidelník nákladného člna,
f)
lodný strojník,
g)
lodník.
(5)
Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať na základe podmienok ich vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.17) Zoznam kapitánskych osvedčení je uvedený v prílohe č. 2.
(6)
Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie na obsluhu radaru, osvedčenie na obsluhu plynových zariadení a podobne.
(7)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§31 Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel
(1)
Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré podliehajú registrácii, môže vykonávať len fyzická osoba – vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo podnikateľ.17a)
(2)
(3)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§31a Zdravotná spôsobilosť člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla
(1)
Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť na výkon práce súvisiacej s prevádzkou plavidla.
(2)
Zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená
a)
použitím zdravotníckej pomôcky,
b)
pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,
c)
inými obmedzeniami podľa výsledkov lekárskej prehliadky.
(3)
Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou. Lekárska prehliadka zahŕňa najmä vyšetrenie zrakovej a sluchovej ostrosti, farebného videnia, pohyblivosti horných a dolných končatín, neurologického, psychiatrického a kardiovaskulárneho stavu. Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).
(4)
Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo (ďalej len „posudzujúci lekár“), ktorý má s posudzovanou osobou uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.17b)
(5)
Posudzujúci lekár je povinný
a)
prihliadať pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti aj na predchádzajúce zápisy v zdravotnej dokumentácii17c) posudzovanej osoby,
b)
poslať posudzovanú osobu na odborné vyšetrenie pri pochybnostiach o jej zdravotnej spôsobilosti,
c)
zaznamenať výsledky odborného vyšetrenia podľa písmena b) do zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby a
d)
uviesť výsledok lekárskej prehliadky v lekárskom posudku.
(6)
Vyjadrenie o zdravotnej spôsobilosti v lekárskom posudku posudzujúci lekár uvedie slovami „zdravotne spôsobilý“, „zdravotne nespôsobilý“ alebo „zdravotne spôsobilý len za určitých podmienok“, pričom podmienky musia byť uvedené v lekárskom posudku.
(7)
Minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
PIATA ČASŤ | KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL A VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA
§32 Klasifikácia plavidiel
(1)
Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby, rekonštrukcie a pri zmene určenia plavidla.
(2)
Klasifikáciu plavidiel vykonáva uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom podľa § 22 ods. 11. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel, vykonáva odborný technický dozor nad stavbou plavidiel a vydáva klasifikačný preukaz plavidla.
(3)
V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené do klasifikačnej triedy podľa druhu plavidla, konštrukčného vyhotovenia, technicko-prevádzkových vlastností a plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je plavidlo stavané.
(4)
Povinnej klasifikácii podliehajú
a)
plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré nie sú malými plavidlami,
b)
plavidlá bez vlastného strojového pohonu, ktoré nie sú malými plavidlami, s výtlakom väčším ako 100 m3,
c)
prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia s vyhradenými technickými zariadeniami, ktoré nie sú malými plavidlami, plavidlá prepravujúce nebezpečný náklad a podobne,
d)
plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy.
(5)
Uznaná klasifikačná spoločnosť alebo právnická osoba poverená ministerstvom schvaľuje aj typy kontajnerov a výmenných nadstavieb a dozerá na ich výrobu.
§33 Vyhradené technické zariadenia
(1)
Vyhradené technické zariadenia sú tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a s vyššou mierou ohrozenia18) na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia na zabezpečovanie vodnej dopravy.
(2)
Odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení môžu vykonávať právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.19)
ŠIESTA ČASŤ | PLAVEBNÁ NEHODA
§34 Plavebná nehoda
(1)
Plavebná nehoda je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.
(2)
Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Štátnu plavebnú správu, Zbor požiarnej ochrany, Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.
(3)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi sú povinné Štátnej plavebnej správe bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. V prípade, že v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty, zariadení prístavu alebo k znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, sú povinné nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a Slovenskej inšpekcii životného prostredia19a). Pri vzniku úrazu treba plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom inšpekcie práce a pri vzniku požiaru aj príslušnému orgánu územnej samosprávy. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a nepresahuje hodnotu 50 000 Sk.
(4)
Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,20) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je vodca plavidla povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Ohlásenie takejto plavebnej nehody príslušnému útvaru Policajného zboru sa vzťahuje aj na Štátnu plavebnú správu, ak plavebnú nehodu zistila pri výkone štátneho odborného dozoru.
(5)
Odborné vyšetrenie plavebnej nehody vykonáva Štátna plavebná správa. Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle sú povinné poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Štátna plavebná správa spolupracuje pri vyšetrovaní plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.
(6)
Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi sú povinné bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 5 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, s priebehom a následkami plavebnej nehody.
(7)
Po skončení vyšetrovania plavebnej nehody vydá Štátna plavebná správa správu o výsledkoch vyšetrovania plavebnej nehody, ktorej súčasťou sú opatrenia na predchádzanie plavebným nehodám.
(8)
Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidla povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu.
§35 Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl
Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl,2b) Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 34 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa § 34 použije primerane s tým, že odborné prešetrenie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Štátnej plavebnej správy a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.
§36 Spoločná havária
(1)
Ak vzniknú na plavidle, prepravnom alebo tovare škody tým, že sa úmyselne a účelovo vykonajú mimoriadne opatrenia potrebné na záchranu majetkových hodnôt pozostávajúcich z plavidla, prepravného a tovaru, takto vzniknutú škodu znáša prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru pomerne podľa hodnoty plavidla, prepravného a tovaru.
(2)
Určenie výšky náhrad a rozdelenie príspevkov (dispaš) jednotlivým účastníkom škôd podľa odseku 1 vykoná fyzická osoba (dispašér) v sídle prevádzkovateľa plavidla. Dispašér zostaví veriteľskú a dlžnícku podstatu s prepočtom konkrétnych podielov pripadajúcich jednotlivým účastníkom škôd.
SIEDMA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR A SANKCIE
§37 Orgány štátnej správy
(1)
Orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy sú:
a)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy,
b)
Štátna plavebná správa, ktorá je podriadená ministerstvu.
(2)
Štátna plavebná správa je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.
(3)
Štátnu plavebnú správu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ Štátnej plavebnej správy, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
§38 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a)
určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,
b)
zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,
c)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti prepravy nebezpečných tovarov,
d)
na základe informácií poskytnutých dopravcom podľa § 21a ods. 4
1.
kontroluje vývoj ponuky kapacity plavidiel určených na prepravu tovarov vo vodnej doprave, zapísaných v registri plavidiel,
2.
vyhodnocuje intenzitu vodnej dopravy vo vzťahu ku kapacite plavidiel, priepustnosti vodných ciest a ich stavu,
3.
sleduje, či vývoj ponuky kapacity plavidiel a intenzity vodnej dopravy nevedie k vážnemu narušeniu finančnej spôsobilosti dopravcov,
e)
ukladá sankcie podľa tohto zákona,
f)
predkladá Európskej komisii žiadosť o uznanie klasifikačnej spoločnosti a zasiela všetky informácie a dokumenty potrebné na splnenie kritérií uznania,
g)
dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,
h)
udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,
i)
poveruje právnické osoby vykonávaním technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 11) a odoberá poverenia právnickým osobám na vykonávanie technickej prehliadky plavidla (§ 22 ods. 12),
j)
udeľuje a odníma osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne a povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),
k)
udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy,
l)
vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu,
m)
vydáva a odníma poverenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa § 5a ods. 7 a 8,
n)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Štátna plavebná správa,
o)
sa vyjadruje pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie21b) z hľadiska záujmov vnútrozemskej plavby.
§39 Štátna plavebná správa
Štátna plavebná správa
a)
vykonáva štátny odborný dozor nad
1.
správou a údržbou vodných ciest a prístavov,
2.
prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
3.
odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr,
4.
spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu;22) v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením,
5.
dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,
b)
vydáva osvedčenie podľa § 5a ods. 5,
c)
rozhoduje o
1.
odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,
2.
zriadení a zrušení požičovní plavidiel,
3.
povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,
d)
dáva súhlas na
1.
výkon činností na vodnej ceste (§ 4),
2.
zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,
3.
individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
4.
výstavbu vodných ciest a prístavov,
e)
schvaľuje technickú a typovú dokumentáciu na individuálnu stavbu a rekonštrukciu malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
f)
vydáva typové osvedčenie malého plavidla, ktoré podlieha registrácii a súčasne nepodlieha povinnej klasifikácii,
g)
vydáva záväzné stanoviská
1.
v územnoplánovacích činnostiach, ak ide o umiestnenie prístavov a stavieb, ktoré sú súčasťou vodnej cesty alebo ju križujú, a o vymedzenie ochranného pásma vodnej cesty,
2.
v konaniach, v ktorých je príslušným stavebný úrad,23) ak ide o stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo sú súčasťou vodnej cesty alebo prístavu,
h)
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku,
i)
povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,
j)
vydáva a odníma
1.
lodné osvedčenia, osobitné povolenia na prevádzku plavidiel, dočasné lodné osvedčenia a doplnkové lodné osvedčenia,
2.
preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),
3.
preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),
4.
ciachové preukazy,
5.
služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel,
k)
vedie
1.
evidenciu vodných ciest,
2.
evidenciu plavidiel,
3.
evidenciu lodných listín a dokladov podľa písmena j) so súhlasom dotknutej osoby,21a)
4.
register vydaných lodných osvedčení, dočasných lodných osvedčení a doplnkových lodných osvedčení,
5.
evidenciu zápisníc z overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla alebo kópií vydaných lodných osvedčení spolu so záznamami o zrušených a vymenených lodných osvedčeniach,
6.
evidenciu požičovní plavidiel,
7.
evidenciu o povoľovaní státia plávajúcich zariadení,
8.
evidenciu plavebných inšpektorov,
l)
ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa tohto zákona,
m)
vykonáva
1.
odborné vyšetrovanie plavebných nehôd,
2.
ciachovanie plavidiel,
n)
ukladá plavebné opatrenia, ktorými
1.
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
2.
zaisťuje bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky,
3.
nariaďuje zastavenie plavby.
o)
nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade
1.
povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov,
2.
ľadochodov alebo
3.
bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,
p)
je povinná vystrojiť a označiť zamestnancov Štátnej plavebnej správy, ktorí sú vymenovaní do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto.
t)
vykonáva správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plní funkciu centra riečnych informačných služieb; pri výkone tejto pôsobnosti
1.
prideľuje a odníma užívateľské práva užívateľom riečnych informačných služieb,
2.
nepretržite zabezpečuje
2a.
prijímanie, spracovávanie, uchovávanie a poskytovanie informácií o vodnej ceste, informácií o momentálnej plavebnej situácii a strategických informácií o plavebnej situácii,
2b.
prijímanie a spracovávanie elektronických hlásení z lodí a pri cezhraničnej vnútrozemskej doprave ich odovzdávanie príslušným orgánom susedného štátu pred príchodom plavidla na štátnu hranicu,
3.
zabezpečuje ochranu informácií v systéme riečnych informačných služieb pred zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k týmto informáciám, ich zmeny alebo straty,
4.
zriaďuje na zabezpečenie prevádzky riečnych informačných služieb regionálne centrá riečnych informačných služieb ako svoje stále pracoviská,
u)
plavidlám zapísaným v registri plavidiel prideľuje jednotné európske identifikačné číslo plavidla.
Riečne informačné služby
§39a
(1)
Riečne informačné služby sú bezodplatné, interoperabilné a harmonizované informačné služby, ktorých aplikácia je zameraná na podporu riadenia plavby a dopravy v rámci vnútrozemskej plavby vrátane spojení s ostatnými druhmi dopravy; riečne informačné služby zahŕňajú služby, ako sú informácie o vodnej ceste, informácie o momentálnej plavebnej situácii, strategické informácie o plavebnej situácii, riadenie plavby, pomoc pri plavebnej nehode, informácie pre riadenie dopravy, štatistiky a colné služby, ako aj poplatky za užívanie vodných ciest a prístavné poplatky.
(2)
Riečne informačné služby sa vzťahujú na vodné cesty klasifikačnej triedy IV a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy v Slovenskej republike, ktoré sú prepojené vodnou cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy s vodnou cestou klasifikačnej triedy IV alebo vodnou cestou vyššej klasifikačnej triedy iného členského štátu Európskej únie vrátane prístavov na týchto vodných cestách.
(3)
Informácie o vodnej ceste sú geografické, hydrologické a administratívne informácie o vodnej ceste; informácie o vodnej ceste sú jednosmerné informácie, a to z brehu na loď alebo z brehu do kancelárie užívateľa riečnych informačných služieb.
(4)
Informácie o momentálnej plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú bezprostredné navigačné rozhodnutia v skutočnej plavebnej situácii a v blízkom geografickom okolí.
(5)
Strategické informácie o plavebnej situácii sú informácie, ktoré ovplyvňujú strednodobé a dlhodobé rozhodnutia užívateľov riečnych informačných služieb.
(6)
Aplikácia riečnych informačných služieb je poskytovanie riečnych informačných služieb prostredníctvom na to určených systémov.
(7)
Centrum riečnych informačných služieb je miesto, z ktorého prevádzkový personál riadi riečne informačné služby.
(8)
Užívatelia riečnych informačných služieb sú rôzne skupiny užívateľov vrátane vodcov plavidiel, prevádzkového personálu riečnych informačných služieb, prevádzkovateľov plavebných komôr, plavebných správ, prevádzkovateľov prístavov, personálu v kalamitných centrách pohotovostných služieb, manažérov nautického servisu, lodných zasielateľov a sprostredkovateľov prepravy nákladu.
(9)
Interoperabilita riečnych informačných služieb je zjednotenie riečnych informačných služieb, obsahov údajov, formátov a frekvencií výmeny údajov takým spôsobom, že užívatelia riečnych informačných služieb majú prístup k rovnakým službám a informáciám na európskej úrovni.
§39b
(1)
Na účely plavby a plánovania cesty na vodných cestách Štátna plavebná správa poskytuje užívateľom riečnych informačných služieb najmä tieto informácie:
a)
os vodnej cesty s určením kilometrovníka,
b)
obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a najvyššieho pevného bodu plavidla nad hladinou,
c)
prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr,
d)
lokalizáciu prístavov,
e)
referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa na plavbu.
(2)
Štátnej plavebnej správe poskytuje informácie
a)
podľa odseku 1 písm. a) až d) správca vodného toku,
b)
podľa odseku 1 písm. e) a ďalšie informácie týkajúce sa klimatických podmienok na vodných cestách Slovenský hydrometeorologický ústav,
c)
o polohe plavidla, náklade na plavidle, mimoriadnych udalostiach na plavidle a na vodnej ceste vodca plavidla.
(3)
Vodca plavidla, ktoré nie je malým plavidlom, podáva Štátnej plavebnej správe hlásenia z lode, ktoré obsahujú údaje o plavidle v zostave, náklade, posádke a cestujúcich.
(4)
Za správne a včasné poskytovanie informácií podľa odseku 2 zodpovedá ten, kto ich poskytuje.
(5)
Informácie podľa odsekov 1 a 2 a hlásenia z lode podľa odseku 3 sa poskytujú v elektronickej forme.
(6)
Plavebné opatrenia vrátane informácií o vodnom stave a hlásení o ľadochodoch na vodných cestách sa poskytujú ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú načítať. Štandardná správa obsahuje informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť plavebnej prevádzky; tieto správy sa poskytujú v elektronickej forme.
§39c Typové schválenie, ochrana osobných údajov a používanie automatického identifikačného systému
(1)
Typové schválenie zariadení riečnych informačných služieb udelené iným členským štátom Európskej únie platí na území Slovenskej republiky.
(2)
Na zhromažďovanie, spracovávanie, používanie a uchovávanie osobných údajov potrebných na prevádzku riečnych informačných služieb sa vzťahujú osobitné predpisy.24b)
(3)
Na používanie automatického identifikačného systému sa vzťahujú osobitné predpisy.24c)
Výkon štátneho odborného dozoru
§39d
(1)
Štátny odborný dozor zahŕňa okrem úloh podľa § 39 písm. a) aj zisťovanie, ako prevádzkovateľ plavidla, posádka plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle dodržiavajú tento zákon, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodnutia vydané na jeho základe a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Úlohy štátnej plavebnej správy na úseku štátneho odborného dozoru vykonáva Štátna plavebná správa určenými zamestnancami Štátnej plavebnej správy (ďalej len „plavebný inšpektor“).
(3)
Plavebných inšpektorov vymenúva a odvoláva riaditeľ Štátnej plavebnej správy.
(4)
Plavebný inšpektor sa pri výkone štátneho odborného dozoru preukazuje preukazom plavebného inšpektora.
(5)
Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí
a)
závažné alebo opakované porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, môže členovi posádky plavidla zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti alebo vodcovi malého plavidla preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla,
b)
závady alebo nedostatky na plavidle, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla, bezpečnosť prepravy nebezpečných tovarov alebo bezpečnosť prepravy na vodnej ceste, môže zadržať lodné osvedčenie vydané Štátnou plavebnou správou,
c)
že plavidlo nemá platné lodné osvedčenie alebo nespĺňa požiadavky uvedené v lodnom osvedčení, ale taká neplatnosť alebo nesplnenie požiadaviek nepredstavuje nebezpečenstvo zjavné pre osoby na plavidle, pre životné prostredie alebo plavbu, zadrží Štátnou plavebnou správou vydané lodné osvedčenie a prevádzkovateľovi plavidla uloží v primeranej lehote vykonať opatrenia nevyhnutné na nápravu,
d)
že plavidlo nemá na palube lodné osvedčenie alebo zjavne ohrozuje bezpečnosť osôb na plavidle, životné prostredie alebo plavbu, môže zakázať plavidlu pokračovať v plavbe, kým nebudú prijaté uložené opatrenia nevyhnutné na nápravu; v tom prípade môže Štátna plavebná správa umožniť plavidlu bezpečne pokračovať na miesto, kde sa plavidlo skontroluje alebo opraví, ak je to vhodné pri skončení jeho prepravných činností.
(6)
Ak prevádzkovateľ plavidla preukáže splnenie opatrení uložených podľa odseku 5 písm. c), Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla predĺži platnosť lodného osvedčenia alebo vydá nové lodné osvedčenie.
(7)
O zadržaní lodného osvedčenia podľa odseku 5 písm. c), ktoré bolo vydané iným členským štátom Európskej únie alebo iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo o zákaze pokračovať v plavbe vydanom podľa odseku 5 písm. d) plavidlu, ktorého lodné osvedčenie vydal iný členský štát Európskej únie alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore, informuje Štátna plavebná správa príslušný orgán tohto členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore do siedmich dní od zistenia tejto skutočnosti alebo uloženia zákazu.
(8)
Plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru ďalej môže zadržať lodné listiny a doklady vydané podľa § 39 písm. j) aj vtedy, ak je dôvodné podozrenie z ich falšovania alebo pozmeňovania. O zadržaní je plavebný inšpektor povinný vydať potvrdenie a odovzdať zadržané lodné listiny alebo doklady Štátnej plavebnej správe; Štátna plavebná správa bezodkladne postúpi vec orgánom činným v trestnom konaní.
(9)
Preukazy o odbornej spôsobilosti zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie zadržané podľa odseku 5 písm. b) postúpi plavebný inšpektor Štátnej plavebnej správe na ďalšie konanie.
(10)
Podrobnosti o vystrojení a označení zamestnancov podľa § 39 písm. p) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§39e
(1)
Plavebný inšpektor je na účely výkonu štátneho odborného dozoru oprávnený
a)
vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu; inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia za účasti plavebného inšpektora majú právo vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu len na účely kontroly ochrany vôd,24a)
b)
kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutí vydaných na jeho základe a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
vykonávať potrebné zisťovania,
d)
požadovať potrebné vyjadrenia, údaje a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto zákona,
e)
požadovať od vodcu plavidla alebo členov lodnej posádky predloženie lodných listín podľa § 28, preukazu o odbornej spôsobilosti a preukazu totožnosti,
f)
nazerať do príslušných lodných listín a listín súvisiacich s plavbou a zadržať tieto listiny na účely vyhotovenia fotokópií,
g)
odoberať potrebné vzorky,
h)
zadržať plavidlo alebo iné veci na účely získania dôkazu,
i)
používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie protiprávnych konaní,24d)
j)
vyžadovať potrebnú súčinnosť,
k)
vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha priestupok alebo iný správny delikt,
l)
zisťovať totožnosť osoby podozrivej zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohto zákona, a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného zboru na účely zistenia jej totožnosti,
m)
požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
n)
požiadať každého o pomoc v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc požiadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti,
o)
na účely zabránenia ohrozenia bezpečnosti vo vnútrozemskej plavbe uložiť iným osobám pokyny na vykonanie potrebných opatrení na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak sú schopné ich vykonať svojimi silami a prostriedkami a nevystavia tým vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život, prípadne zdravie alebo život iných osôb,
p)
ukladať pokuty za priestupky v blokovom konaní.
(2)
Posádka plavidla, osoby nachádzajúce sa na plavidle alebo v prístavoch a ďalšie osoby sú povinné
a)
preukázať plavebnému inšpektorovi svoju totožnosť,
b)
poskytnúť potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho odborného dozoru a umožniť vykonanie štátneho odborného dozoru,
c)
vytvoriť vhodné podmienky na výkon štátneho odborného dozoru,
d)
strpieť zadržanie plavidla a iných vecí potrebných na získanie dôkazov,
e)
umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zdokumentovanie protiprávnych konaní,24d)
f)
vykonať opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov,
g)
zdržať sa konania, ktoré zakázal alebo obmedzil plavebný inšpektor,
h)
umožniť plavebným inšpektorom vstup na plavidlo, do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu,
i)
umožniť nahliadnuť do plavebnej dokumentácie, poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia,
j)
vykonať pokyny uložené plavebným inšpektorom na účely zabránenia ohrozenia bezpečnosti vo vnútrozemskej plavbe, ak tým neohrozia svoj život alebo zdravie, prípadne život alebo zdravie iných osôb; škody alebo náklady, ktoré takým osobám v súvislosti s plnením pokynu plavebného inšpektora vznikli, znáša ten, kto hroziace nebezpečenstvo spôsobil.
§40 Priestupky
(1)
Priestupku na úseku vnútrozemskej plavby sa dopustí ten, kto
a)
úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje, premiestni alebo umiestni signálne znaky upravujúce plavbu na vodných cestách, informačné zariadenie pre cestujúcich, vyvesený cestovný poriadok alebo neoprávnene používa také zariadenie,
b)
poruší všeobecne záväzný právny predpis24e) o bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách,
c)
úmyselne poškodí stavbu na vodnej ceste alebo iné zariadenie, ktoré je súčasťou tejto stavby,
d)
ako iná osoba nachádzajúca sa na plavidle nesplní príkaz vodcu plavidla na zaistenie bezpečnosti plavby a zachovania poriadku na plavidle alebo poruší povinnosti cestujúceho,
e)
poruší povinnosti týkajúce sa používania vlajok a štandardy prezidenta (§ 25),
f)
nerešpektuje alebo poruší povinnosť uloženú v plavebnom opatrení Štátnej plavebnej správy,
g)
nerešpektuje alebo porušuje pokyny plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru alebo pokyny na zabezpečenie bezpečnosti plavebnej prevádzky,
h)
poruší povinnosti vodcu plavidla (§ 28 ods. 15, § 34 ods. 3 až 6) alebo člena posádky plavidla (§ 29 ods. 1 až 3, § 30 ods. 4 a 6),
i)
vedie plavidlo bez preukazu o odbornej spôsobilosti,
j)
ako vodca plavidla alebo člen posádky plavidla sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo, ak bola dychová skúška pozitívna, podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou v súvislosti s riadením plavebnej premávky,
k)
poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom pri vykonávaní činností na vodnej ceste,
l)
vykonáva osobitnú prepravu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo pri tejto preprave poruší podmienky určené Štátnou plavebnou správou,
m)
nedodržiava Štátnou plavebnou správou nariadené zastavenie plavby alebo vykonáva plavbu s plavidlom na vodnej ceste, kde je plavba takého plavidla zakázaná,
n)
preruší plavebnú dráhu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy alebo spôsobí plavebnú nehodu.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 165 eur.
(3)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. f) až n) možno uložiť pokutu do 330 eur a zákaz činnosti do jedného roka.
(4)
V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odseku 1 pokutu do 165 eur.
(5)
Priestupky podľa odseku 1 prejednáva Štátna plavebná správa.
(6)
Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.24)
§40a Správne delikty
(1)
Ministerstvo uloží pokutu od 165 eur do 1 670 eur dopravcovi, ak poruší oznamovaciu povinnosť podľa § 21a ods. 4.
(2)
Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je cudzincom, uložiť na území Slovenskej republiky zákaz činnosti, na ktorú je odborne spôsobilý, rozhodnutím v správnom konaní na dobu jedného roka, ak porušil povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo ak tieto povinnosti hrubo a opakovane porušuje.
(3)
Štátna plavebná správa uloží pokutu od 330 eur do 6 635 eur
a)
prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti ustanovené v tomto zákone (§ 22 a 23, § 26 až 28),
b)
dopravcovi, ak vykonával verejnú vodnú dopravu bez licencie (§ 7 ods. 5) alebo ak porušil povinnosti dopravcu stanovené v tomto zákone alebo povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd o vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
prevádzkovateľovi verejného prístavu alebo užívateľovi verejného prístavu, ak porušil povinnosti pri prevádzke a používaní prístavov (§ 5),
d)
správcovi vodného toku, ak porušil povinnosti týkajúce sa udržiavania a zlepšovania podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách alebo ak neuposlúchol pokyn Štátnej plavebnej správy týkajúci sa vytýčenia plavebnej dráhy, vyznačenia plavebných prekážok na vodných cestách alebo ich odstránenia (§ 3 ods. 2),
e)
bezpečnostnému poradcovi, ktorý porušil povinnosti bezpečnostného poradcu ustanovené týmto zákonom,
f)
osobe vykonávajúcej prepravu nebezpečného tovaru, ak neurčila bezpečnostného poradcu,
g)
prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia, ktoré stojí na vodnej ceste alebo v prístave bez rozhodnutia Štátnej plavebnej správy o povolení státia,
h)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak nedodržiava podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch určené Štátnou plavebnou správou,
i)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak prevádzkuje požičovňu plavidiel bez rozhodnutia o jej zriadení alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí alebo nedodržiava podmienky stanovené v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave,
j)
prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosti týkajúce sa zápisu a zmeny údajov v registri plavidiel,
k)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá svojou činnosťou, porušením tohto zákona alebo pravidiel bezpečnosti prevádzky plavidla na vodných cestách, plavebného opatrenia alebo pokynu Štátnej plavebnej správy ohrozila bezpečnosť alebo plynulosť plavebnej prevádzky.
(4)
Štátna plavebná správa uloží pokutu od 165 eur do 1 660 eur
a)
správcovi vodného toku, vodcovi plavidla alebo Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, ak neposkytne Štátnej plavebnej správe informácie podľa § 39b ods. 2,
b)
vodcovi plavidla, ak nepodá Štátnej plavebnej správe hlásenie z lode podľa § 39b ods. 3.
(5)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť konania, na jeho následky, na dobu jeho trvania a na rozsah spôsobenej škody.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Štátna plavebná správa dozvedela o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba porušila povinnosti podľa odsekov 2, 3 a 4, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
(7)
Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Štátna plavebná správa môže rozhodnutím odňať
a)
členovi posádky plavidla alebo vodcovi malého plavidla ňou vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti zadržaný podľa § 39d ods. 5 písm. a) na určitý čas, najviac tri roky, a v prípade straty zdravotnej spôsobilosti natrvalo; vrátenie odňatého preukazu je podmienené preskúšaním jeho držiteľa,
b)
lodné osvedčenie zadržané podľa § 39d ods. 5 písm. b) na čas potrebný na odstránenie zistených závad alebo nedostatkov; v prípade úplnej straty spôsobilosti plavidla na plavbu natrvalo.
(9)
Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí preukazu o odbornej spôsobilosti alebo lodného osvedčenia nemá odkladný účinok.
ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§41 Vzťah k správnemu konaniu
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,25) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní25) sa nevzťahujú na vydávanie záväzných stanovísk, na § 6 až 6e, § 22 ods. 4 a14 a na § 39 písm. b), e) až i), k), n), o).
§42 Výnimky z ustanovení zákona
Na plavidlá ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany, Hasičského a záchranného zboru a colných orgánov sa nevzťahujú ustanovenia § 22 až 24, § 26 až 33, § 36 až 40.
§43 Prechodné ustanovenie
Živnostenské oprávnenia na prevádzku malých plavidiel v oblasti vnútrozemskej plavby vydané podľa osobitných predpisov26) na činnosti, ktoré prestávajú byť živnosťou, ostávajú v platnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§43a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2009
(1)
Osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu vydané podľa § 5a ods. 5 zostávajú v platnosti do doby skončenia ich platnosti.
(2)
Osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu vydané v súlade s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru, ktorou je Slovenská republika viazaná, zostávajú v platnosti do doby skončenia ich platnosti, najdlhšie však do 30. júna 2016.
§44 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.,
2.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 11/1976 Zb. o evidencii vnútrozemských plavidiel,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 137/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 94/1976 Zb.,
4.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 128/1976 Zb. o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,
5.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1964 Zb. o prístavnom poriadku pre československé prístavy,
6.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 66/1964 Zb. o prekladovom a skladovom poriadku pre prístavy určené pre verejnú potrebu,
7.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 31/1982 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 23/1984 Zb.,
8.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 344/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok plavebnej bezpečnosti na vnútrozemských vodných cestách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
9.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 15 000/1975-25, ktorou sa určujú technické zariadenia na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia priamemu zabezpečovaniu prevádzky vodnej dopravy, určuje sa spôsob výkonu dozoru nad týmito určenými technickými zariadeniami (registrovaná v čiastke 27/1975 Zb.),
10.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 26 357/1975 o odbornej spôsobilosti členov posádok vnútrozemských plavidiel (registrovaná v čiastke 39/1975 Zb.),
11.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 22 690/1983-025 o vybavení rekreačných plavidiel plávajúcich v režime medzinárodnej plavby lodnými dokumentami (registrovaná v čiastke 20/1984 Zb.),
12.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 9737/1984-025 o prepravách vojenských kontejnerových zásielok (registrovaná v čiastke 22/1984 Zb.),
13.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 21 376/76-025, ktorou sa vydáva Poriadok pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby (registrovaná v čiastke 26/1976 Zb.),
14.
vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 93/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyberaní úhrady za používanie verejných prístavov plavidlami a určenie jej výšky v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 150/2005 Z. z.,
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z. a zákona č. 268/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 ods. 2 písmeno f) znie:
„f)
vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,18)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie:
„Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V prílohe č. 2 v SKUPINE 214 – Ostatné sa za slová „Vodná záchranárska služba“ dopĺňajú v prvom stĺpci slová: „Prevádzka malých plavidiel“, v druhom stĺpci slová: „Osvedčenie“ a v treťom stĺpci slová: „§ 31 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
3.
V prílohe č. 3 sa v SKUPINE 314 – Ostatné vypúšťa živnosť „Vnútrozemská plavba“ vrátane textu v stĺpcoch 2 až 5.
Čl. IV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 193/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 76/135/EHS z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 21, 29. 1. 1976) v znení smernice Rady 78/1016/EHS z 23. novembra 1978 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 1; Ú. v. ES L 349, 13. 12. 1978).
2.
Smernica Rady 87/540/EHS z 9. novembra 1987 o prístupe k povolaniu dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách pre toto povolanie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 322, 12. 11. 1987).
3.
Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
4.
Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o harmonizácii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 2; Ú. v. ES L 235, 17. 9. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
5.
Smernica Rady 96/75/ES z 19. novembra 1996 o systémoch prenájmu a cenotvorby vo vnútroštátnej a medzinárodnej vnútrozemskej vodnej doprave v Spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 2; Ú. v. ES L 304, 27. 11. 1996) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na obsah síry v lodných palivách (Ú. v. EÚ L 191, 22. 7. 2005).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30. 09. 2005).
8.
Smernica Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/137/ES z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 389, 30. 12. 2006), smernice Rady 2008/59/ES z 12. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 166, 27. 6. 2008), smernice Rady 2008/87/ES z 22. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 255, 23. 9. 2008) a smernice Rady 2008/126/ES z 19. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 32, 31. 1. 2009).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Európskej komisie 2009/240/ES zo 4. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).
Príloha č. 2 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 179/2008 Z. z.
ZOZNAM KAPITÁNSKYCH OSVEDČENÍ
Skupina A:
Kapitánske osvedčenia pre vodné cesty námorného charakteru
Rumunsko
brevet de căpitan fluvial categoria A (kapitánske osvedčenie A) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04. 07. 2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6. VIII. 2001).
Belgické kráľovstvo
„Brevet de conduite A (arreté royal no ... du ...)“/„Vaarbevet A (Koninklijk Besluit nr....van...)“.
Spolková republika Nemecko
„Schifferspatent“ s dodatočnou platnosťou pre „Seeschiffahrtsstraßen“ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).
Francúzska republika
Certificat général de capacité de catégorie „A“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).
Holandské kráľovstvo
„Groot Vaarbewijs II“ (Binnebschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
Fínska republika
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Švédske kráľovstvo
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Maďarská republika
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetői „A“ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).
Poľská republika
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategórii A (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odborných kvalifikáciách a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Skupina B:
Kapitánske osvedčenia pre ostatné vodné cesty Spoločenstva s výnimkou Rýna, Leku a Waalu
Bulharská republika
Свидетелство за право, способност „Капитан вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti kapitána vnútrozemskej plavby)
Свидетелство за правоспособност „Щурман вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti hliadkujúceho dôstojníka vnútrozemskej plavby) (Наредба № 6 от 25. 7. 2003 г. на министъра на транспорта и съобщенията за компе- тентност на морските лица в Република България, обн. ДВ, бр.83 от 2003 г. V súlade s nariadením ministra dopravy a komunikácií o spôsobilosti námorníkov v Bulharskej republike č. 6 z 25. júla 2003, DV č. 83/2003).
Rumunsko
brevet de căpitan fluvial categoria B (kapitánske osvedčenie B) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04.07.2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6.VIII.2001).
Belgické kráľovstvo
„Brevet de conduite B (arreté royal no …du…)“/„Vaarbrevet B (Koninklijk Besluit nr.…van…)“.
Spolková republika Nemecko
“Schifferpatent„ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).
Francúzska republika
Certificat général de capacité de catégorie „A“, bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).
Holandské kráľovstvo
„Groot Vaarbewijs I“ (Binnenschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
Rakúska republika
Kapitänspatent A,
Schiffsführerpatent A.
Fínska republika
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Švédske kráľovstvo
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Česká republika
Průkaz způsobilosti kapitána a průkaz způsobilosti kormidelníka (zákon z 25. mája 1995 o vnútrozemskej plavbe (114/1995 Sb.) a vyhláška Ministerstva dopravy zo 14. septembra 1995 o spôsobilosti osôb viesť a prevádzkovať plavidlá (224/1995 Sb.)).
Estónska republika
Siseveelaeva laevajuhi diplom.
Litovská republika
Vidaus vandenu transporto specialisto laipsnio diplomas (podľa nariadenia č. 161 z 15. mája 2001 ministra dopravy a telekomunikácií o pravidlách vydávania diplomov a osvedčení o odbornej spôsobilosti odborníkov vnútrozemskej vodnej dopravy).
Maďarská republika
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetoi ,A’ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).
Poľská republika
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategorii B (osvedčenie lodníka kategórie B) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odbornej kvalifikácii a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Slovenská republika
Lodný kapitán I. triedy,
Lodný kapitán II. triedy,
(Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov (podľa § 30 ods. 7 a § 31 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov)).
Príloha č. 3 k zákonu č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov
Vzor
Osvedčenie o príslušnosti k plavbe na Rýne
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 180/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely.
1a)
§ 32 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
1b)
§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
2)
§ 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
2a)
Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (oznámenie č. 243/1996 Z. z.).
2b)
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2c)
Príloha A časť 1 kapitola 1.1 bod 1.1.3.6. Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (oznámenie č. 243/1996 Z. z.).
3)
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 2 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 260/2001 Z. z.
3b)
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
3c)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68 Obchodného zákonníka.
3e)
§ 42 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
3f)
§ 4 ods. 1, § 5 ods. 3 a § 38 až 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3h)
§ 13a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení zákona č. 277/2007 Z. z.
3i)
3k)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
3m)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
3n)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
3r)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z.
8)
§ 7 ods. 2 a § 11 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.
10)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
12a)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12b)
Čl. 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 90, 2. 4. 1999).
12c)
Nariadenie Rady (ES) č. 718/1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4; Ú. v. ES L 90, 2. 4. 1999).
Nariadenie Komisie (ES) č. 805/1999 zo 16. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú niektoré opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.4; Ú. v. ES L 102, 17. 4. 1999) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 805/1999 zo 16. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú niektoré opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.4; Ú. v. ES L 102, 17. 4. 1999) v platnom znení.
12d)
Čl. 4 nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 4.).
12e)
Čl. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3921/91 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 001;Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991).
12f)
§ 22 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
13)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
13a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 417/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 86/2006 Z. z.
13b)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.
15)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby dojednanom 15. februára 1966 v Ženeve (registrované v čiastke 5/1976 Zb).
16)
Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
16a)
Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 359/2002 Z. z. o podpísaní Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o vnútrozemskej plavbe, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 274/2000 Z. z. o potvrdení stavu zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po sukcesii Ruskej federácie do zmlúv bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík.
17a)
Príloha č. 2 Skupina 214 – Ostatné zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 12 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18)
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.
19)
§ 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19a)
§ 37 ods. 2 a § 58 ods. 4 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).
21a)
§ 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
21b)
§ 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
24a)
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
24b)
Napríklad zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
24c)
Regionálna dohoda o rádiotelefónnej službe na vnútrozemských vodných cestách (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 7/2006 Z. z.), nariadenie Komisie (ES) č. 415/2007 z 13. marca 2007 týkajúce sa technických špecifikácií lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy, na ktoré odkazuje článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 105, 23. 4. 2007).
24d)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z. Trestný poriadok.
24e)
Výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 15. októbra 2001 č. 1740/M-2001, ktorým sa vydávajú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky (oznámenie č. 417/2001 Z. z.).
25)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
26)
Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
