338/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2004 do 31.10.2005
338
ZÁKON
z 22. septembra 2000
o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
(2)
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe.
§2 Vymedzenie niektorých pojmov
Podľa tohto zákona sa rozumie
a)
vnútrozemskou plavbou prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou,
b)
vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len „vodná cesta“) vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,
c)
prístaviskom miesto, ktoré slúži na vykonávanie činnosti súvisiacej s obsluhou a prevádzkou plavidiel,
d)
prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch,
e)
plavidlom loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie,
f)
malým plavidlom plavidlo s dĺžkou trupu do 20 m, ktoré je určené na prepravu najviac 12 cestujúcich a plavidlo, ktoré je určené len na športové a oddychové účely bez ohľadu na spôsob jeho pohonu s dĺžkou trupu od 2,5 m do 24 m1) s výnimkou plavidiel postavených alebo určených na tlačenie alebo vlečenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami, prievozných lodí a plávajúcich strojov,
g)
prievoznou loďou plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu,
h)
plávajúcim strojom plavidlo vybavené mechanickým zariadením, určené na práce na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica, ekologický zberač,
i)
plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, ubytovací čln,
j)
vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť,
k)
prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.
DRUHÁ ČASŤ | VODNÉ CESTY A PRÍSTAVY
§3 Vodné cesty a ich správa
(1)
Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodného toku.1a) Prevádzkovateľom vodnej cesty na inej vodnej ploche je správca inej vodnej plochy.
(2)
Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy a za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách na základe pokynov Štátnej plavebnej správy.
(3)
Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
§4 Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste
(1)
Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.
(2)
Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.
(3)
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.
(4)
Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).
(5)
Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.
(6)
Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.
(7)
Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len so súhlasom Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť plavebnými znakmi a zabezpečiť ich údržbu.
§5 Prevádzka a používanie prístavov
(1)
Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.
(2)
Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.
(3)
Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).
(4)
Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy.
(5)
Pozemky v území verejných prístavov môžu byť len vo vlastníctve štátu. Dočasnú stavbu možno zriadiť na základe nájomnej zmluvy k pozemku2) len so súhlasom ministerstva. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku.
(6)
Začatie alebo zastavenie prevádzky verejného prístavu zverejní jeho prevádzkovateľ v publikačnom prostriedku, ktorý vydáva ministerstvo.
(7)
Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Štátnej plavebnej správy, správcu verejného prístavu a správcu vodného toku.
(8)
Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.
(9)
Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené
a)
plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, plavidlá Štátnej plavebnej správy a plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty, plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,
b)
plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,
c)
záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,
d)
plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.
(10)
V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu na náklady prevádzkovateľa plavidla.
(11)
Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy.
(12)
Vo verejnom prístave nemožno
a)
bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,
b)
akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,
c)
používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí mimo vyhradených miest vymedzených plavebným opatrením,
d)
kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,
e)
odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,
f)
loviť ryby mimo vyhradených miest.
(13)
Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
(14)
Užívanie verejných prístavov podlieha úhrade.
(15)
Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.
(16)
Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.
(17)
Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.
(18)
Podrobnosti o vyberaní úhrady za používanie verejných prístavov plavidlami a určenie jej výšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§6 Správa verejného prístavu
(1)
Správcom verejného prístavu je právnická osoba zriadená ministerstvom, ktorá
a)
spravuje majetok Slovenskej republiky v území verejných prístavov,
b)
buduje, spravuje a udržiava infraštruktúru verejných prístavov a
c)
zabezpečuje rovnosť podmienok pre užívateľov verejných prístavov.
(2)
Správca verejného prístavu v záujme dodržiavania podmienok bezpečnosti práce, plynulej a hospodárnej prevádzky je oprávnený vydávať pokyny pre užívateľov tohto prístavu.
(3)
Správca verejného prístavu je počas jeho výstavby a prevádzky povinný plniť požiadavky protipovodňovej ochrany, ktoré určí prevádzkovateľ vodnej cesty.
(4)
Správca verejného prístavu je povinný zabezpečiť vyznačenie vodnej časti verejného prístavu plavebnými znakmi podľa projektu schváleného Štátnou plavebnou správou. Vytvára podmienky na manipuláciu s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy,3) ktorými sú kontajnery, výmenné nadstavby a iné prepravné jednotky.
(5)
Správca verejného prístavu môže v prístave zriadiť vrakovisko plavidiel len so súhlasom Štátnej plavebnej správy a splnením podmienok určených orgánom štátnej vodnej správy a orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na neverejný prístav.
TRETIA ČASŤ | VODNÁ DOPRAVA
§7 Vodná doprava
(1)
Vodnou dopravou je preprava tovaru a osôb plavidlami na vodných cestách na účely podnikania aj vtedy, ak toto podnikanie nie je vykonávané pravidelne.
(2)
Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.
(3)
Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.4) Osobná lodná doprava môže byť pravidelná alebo nepravidelná.
(4)
Vodná doprava uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona sa s výnimkou § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.
(5)
(6)
Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná.
§8 Všeobecné povinnosti dopravcu
Dopravca je povinný
a)
vykonávať verejnú vodnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len „prepravný poriadok“),
b)
vhodným spôsobom zverejniť začatie a skončenie vykonávania verejnej vodnej dopravy, prepravné podmienky a druh poskytovaných služieb,
c)
zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie plavidiel potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu a kotvenie plavidiel a na starostlivosť o posádky plavidiel, o cestujúcich a o tovar,
d)
vytvárať podmienky na prepravu nákladových jednotiek kombinovanej dopravy,
e)
poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla a činnosťou posádky plavidla cestujúcim, odosielateľom, príjemcom a tretím osobám (§ 27).
§9 Osobitné povinnosti dopravcu
(1)
Dopravca je povinný
a)
vykonávať prepravu cestujúcich a tovaru s odbornou starostlivosťou a dbať o bezpečnosť a poriadok vo svojich zariadeniach a na plavidle,
b)
vytvárať podmienky na prepravu detí, telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb, príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat.6)
(2)
Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.
(3)
Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z meteorologických, hydrologických, technických alebo iných príčin, je povinný náležite informovať cestujúceho o odložení, zrušení alebo predčasnom skončení plavby a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov, ktoré tým vznikli cestujúcemu, vrátane vrátenia cestovného.
(4)
Ak v prípadoch podľa odseku 3 dopravca zabezpečí náhradnú dopravu iným dopravným prostriedkom ako plavidlom, má cestujúci nárok na vrátenie rozdielu cestovného.
§10 Povinnosti cestujúceho
Cestujúci je povinný
a)
správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a riadnu prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval zariadenia plavidla slúžiace cestujúcim, neznečisťoval plavidlo, životné prostredie a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a členov posádky plavidla,
b)
poslúchnuť pokyny a príkazy členov posádky plavidla alebo dispečera dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla,
c)
nastupovať na plavidlo a vystupovať z plavidla, len keď plavidlo stojí a určený člen posádky plavidla dá na výstup pokyn; vystupovať z plavidla mimo prístavu možno v odôvodnených prípadoch len na pokyn člena posádky plavidla, ktorý sa postará o bezpečnosť cestujúceho,
d)
zaplatiť cestovné,
e)
zachovávať opatrnosť, starať sa o vlastnú bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť prevádzku plavidla a bezpečnosť osôb a tovaru,
f)
dodržiavať dopravcom určené prepravné podmienky a zdržiavať sa len v priestoroch vyhradených pre cestujúcich.
§11 Prepravný poriadok
(1)
Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä
a)
podrobnosti zmluvy o preprave osôb a batožiny a zmluvy o preprave tovaru,7)
b)
rozsah prepravnej povinnosti,
c)
požiadavky na odosielateľov tovaru.
(2)
Dopravca, ktorý vykonáva osobnú a nákladnú verejnú vodnú dopravu, vydá prepravný poriadok osobitne pre každú z nich.
(3)
Prepravný poriadok sa vyhotovuje podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh verejnej vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§12 Licencia
(1)
Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) udeľuje ministerstvo
a)
b)
fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu,8) ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca,
c)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak predmetom činnosti žiadateľa je preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20).
(2)
Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená.
§13 Bezúhonnosť
(1)
Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.
(2)
Bezúhonnosť doloží
a)
právnická osoba výpisom z registra trestov členov štatutárneho orgánu nie starším ako tri mesiace,
b)
fyzická osoba výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a výpisom z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, nie starším ako tri mesiace.
§14 Odborná spôsobilosť dopravcu
(1)
Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo.
(2)
Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.
(3)
Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Štátnej plavebnej správy, klasifikačnej organizácie, výskumu a vysokých škôl.
(4)
Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje doklad o
a)
bezúhonnosti nie starší ako tri mesiace,
b)
dosiahnutom vzdelaní,
c)
odbornej praxi.
(5)
Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.
(6)
Skúšobná komisia môže navrhnúť ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vyskúšania uchádzačovi, ktorý má
a)
vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie v odbore vodnej dopravy a
b)
najmenej päť rokov praxe vo vodnej doprave.
(7)
Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§15 Žiadosť o udelenie licencie
(1)
Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
c)
výpis z obchodného registra nie starší ako dva mesiace,
d)
osvedčenie o odbornej spôsobilosti aspoň jedného z členov štatutárneho orgánu.
(2)
Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia žiadateľa,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
c)
obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
d)
osvedčenie o jej odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený.
(3)
Žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby o udelenie licencie musí ďalej obsahovať údaje
a)
o vodnej ceste, na ktorej sa má vykonávať verejná vodná doprava,
b)
vzťahujúce sa na druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,
c)
o druhu plavidiel.
(4)
Ministerstvo rozhodne o udelení licencie do 40 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.
§16 Náležitosti licencie
(1)
Licencia udelená právnickej osobe obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené.
(2)
Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje
a)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá bude vykonávať verejnú vodnú dopravu, ako aj zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
b)
obchodné meno,
c)
identifikačné číslo, ak bolo pridelené.
(3)
Licencia udelená právnickej osobe alebo fyzickej osobe okrem údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 obsahuje
a)
označenie vodnej cesty, na ktorej je dopravca oprávnený vykonávať verejnú vodnú dopravu,
b)
druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,
c)
dátum začatia vykonávania verejnej vodnej dopravy na vodnej ceste,
d)
dobu, na ktorú sa licencia udeľuje.
§17 Zmena licencie
(1)
Ministerstvo rozhodne o zmene licencie, ak sa zmenili údaje uvedené v žiadosti o udelenie licencie.
(2)
Držiteľ licencie je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 dní od vzniku týchto zmien.
§18 Odňatie licencie
(1)
Ministerstvo môže licenciu odňať, ak jej držiteľ
a)
porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
požiadal o odňatie licencie.
(2)
Dôvodom odňatia licencie je aj strata finančnej spôsobilosti dopravcu.
§19 Zánik licencie
Licencia stráca platnosť
a)
uplynutím doby, na ktorú bola udelená,
b)
dňom zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,
c)
uplynutím 30 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,
d)
dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí licencie,
§20 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná tuzemskými dopravcami
(1)
Tuzemskí dopravcovia sú oprávnení vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, ak sú odborne spôsobilí (§ 14) a finančne spôsobilí.
(2)
Finančne spôsobilý je dopravca, ktorý má dostatočné čisté obchodné imanie9) na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie. Za dostatočné čisté obchodné imanie sa považuje, ak rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu 5 000 eur na každé plavidlo používané v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.
(3)
Finančná spôsobilosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.
(4)
(5)
Finančnú spôsobilosť overuje ministerstvo z podkladov uvedených v odseku 4.
§21 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami
(1)
Zahraničný dopravca12) môže vykonávať verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.
(2)
Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.
(3)
Licenciu zahraničných dopravcov vydanú orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PLAVIDLÁ
§22 Spôsobilosť plavidiel
(1)
Plavidlá musia svojimi vlastnosťami vyhovovať pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste.
(2)
Plavidlá musia byť postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí [§ 32 ods. 2 a § 38 písm. c)] a v prípade, že podliehajú klasifikácii (§ 32), musia byť klasifikované právnickou osobou12a) (ďalej len „klasifikačná organizácia").
(3)
Prehliadky plavidiel vykonáva Štátna plavebná správa na účel overenia ich spôsobilosti na prevádzku plavidiel pri vydaní lodného osvedčenia (§ 28 ods. 8), predĺženia jeho platnosti alebo pri vydaní osobitného povolenia na prevádzku plavidla.
(4)
Prevádzka plavidla registrovaného v zahraničí sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv alebo so súhlasom a za podmienok určených Štátnou plavebnou správou.
(5)
Štátna plavebná správa je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená vyhlásiť jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie. O dočasnom zastavení alebo obmedzení tejto prevádzky Štátna plavebná správa včas upovedomí užívateľov vodných ciest a prístavov. Štátna plavebná správa zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidiel, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.
(6)
Nebezpečné tovary možno dopravovať vodnou cestou plavidlami spĺňajúcimi podmienky medzinárodnej dohody o preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách, ktorou je Slovenská republika viazaná, a pod dozorom Štátnej plavebnej správy.
(7)
Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§23 Povinnosti prevádzkovateľa plavidla
(1)
Za riadny stav plavidla a spôsobilosť plavidla na prevádzku zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť prevádzky plavidla a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.
(2)
Pred uvedením plavidla do prevádzky alebo pri zmene jeho určenia je prevádzkovateľ plavidla povinný preukázať sa dokladom o klasifikácii plavidla (§ 32 ods. 3) a požiadať Štátnu plavebnú správu o vykonanie prehliadky plavidla na vydanie lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na prevádzku plavidla. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na dovezené plavidlo postavené alebo zrekonštruované v cudzine; okrem toho je prevádzkovateľ plavidla povinný preukázať, že plavidlo bolo prepustené do príslušného colného režimu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plavidlá, ktoré nie sú registrované (§ 24 ods. 3).
(3)
Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný preukázať sa aj povolením typu takého zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.13)
(4)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z registra plavidiel podľa § 24 ods. 5
a)
odstrániť alebo
b)
umiestniť ho na vyhradené miesto určené Štátnou plavebnou správou,
prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.
(6)
Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, prístavný poriadok pre verejné prístavy a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.
§24 Register plavidiel
(1)
Register plavidiel je verejne prístupný zoznam plavidiel, ktorý vedie Štátna plavebná správa. Do evidencie plavidiel sa o plavidle zapisujú tieto údaje:
a)
vlastník plavidla,
b)
prevádzkovateľ plavidla,
c)
poznávacie značky plavidla,
d)
druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,
e)
technické údaje o plavidle, ako napríklad rozmery, užitočná hmotnosť, pri osobných lodiach najväčší povolený počet cestujúcich,
f)
dátum zápisu alebo výmazu plavidla z evidencie plavidiel.
(2)
Pri uvedení plavidla do prevádzky zapíše Štátna plavebná správa plavidlo do evidencie plavidiel a pridelí mu poznávacie značky.
(3)
Do evidencie plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1000 kg alebo výkon pohonného strojového zariadenia je väčší ako 4 kW, alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2.
(4)
Do evidencie plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nie sú registrované v cudzích štátoch. Plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, možno zapísať do registra plavidiel len na základe predloženia dokladu o výmaze z registra pôvodného zápisu.
(5)
Výmaz plavidla z evidencie plavidiel vykoná Štátna plavebná správa len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, keď Štátna plavebná správa rozhodla o jeho trvalom vyradení z prevádzky.
§25 Používanie vlajok a štandardy prezidenta
(1)
Plavidlá zapísané do evidencie plavidiel majú právo používať štátnu vlajku Slovenskej republiky.14)
(2)
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa vztyčuje vždy rozvinutá na vlajkový stožiar umiestnený na korme plavidla. Štátna vlajka Slovenskej republiky môže byť vztýčená len v čase od východu do západu slnka.
(3)
V prípade vyhlásenia štátneho smútku sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde.
(4)
Pri úmrtí člena posádky plavidla alebo cestujúceho na plavidle sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde, najviac však počas troch za sebou nasledujúcich dní.
(5)
Ak zomrel člen posádky plavidla na pevnine a plavidlo sa nachádza v prístave, kde k úmrtiu došlo, patrí zosnulému rovnaká pocta štátnou vlajkou Slovenskej republiky ako pri úmrtí na plavidle.
(6)
Na plavidle, na ktorom sa nachádza prezident Slovenskej republiky, musí byť vztýčená aj štandarda prezidenta Slovenskej republiky.
(7)
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa vztyčuje na vrchol predného stožiara a musí byť vztýčená po celý čas prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky na plavidle.
(8)
Plavidlá, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky a ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú vlajku štátu svojej registrácie, ktorá je umiestnená na korme plavidla.
(9)
Plavidlá s vlastným strojovým pohonom, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky s výnimkou malých plavidiel, ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú štátnu vlajku Slovenskej republiky na čele plavidla alebo na čele zostavy plavidiel tak, aby štátna vlajka Slovenskej republiky bola viditeľná zo všetkých strán.
(10)
Ak je spolu so štátnou vlajkou Slovenskej republiky na jednom stožiari vztýčená aj iná vlajka alebo zástava, táto zástava nesmie byť svojimi rozmermi väčšia ako štátna vlajka Slovenskej republiky.
(11)
Ak sú na plavidle použité vlajky slúžiace na vlajkovú výzdobu alebo na medzinárodný vlajkový signálny kód, tieto vlajky nemôžu byť umiestnené vedľa štátnej vlajky alebo umiestnené spôsobom, ktorý by znemožnil viditeľnosť alebo rozpoznateľnosť štátnej vlajky.
§26 Ciachovanie plavidla
(1)
Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti od jeho ponoru, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.
(2)
Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m3.
(3)
Ciachovanie plavidla vykonáva Štátna plavebná správa v prípade novovyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,15) na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží
a)
ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,
b)
údaje o zložení a počte členov posádky plavidla,
c)
zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,
d)
výkres plavidla (generálny plán),
žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Štátna plavebná správa, a poskytne súčinnosť pracovníkom Štátnej plavebnej správy podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 10).
(4)
Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.
(5)
Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu
a)
po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 10,
b)
do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,
c)
ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.
(6)
Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§27 Poistenie zodpovednosti
(1)
Plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel, možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám.
(2)
Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po celú dobu prevádzky plavidla.
§28 Lodné listiny
(1)
Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny, ktoré sú verejnými listinami.
(2)
Na plavidle, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny:
a)
lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla; na plavidlách bez posádky môže byť lodné osvedčenie nahradené identifikačnou tabuľkou,
b)
ciachový preukaz,
c)
zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu, aj zoznam cestujúcich,
d)
lodný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
e)
strojný denník na plavidlách s vlastným pohonom a na plávajúcich strojoch,
f)
denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na plavidlách s vlastným pohonom, na plávajúcich strojoch a na plávajúcich zariadeniach so zabudovanými nádržami na odpadové vody.
(3)
Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle,
a)
ak má rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,
b)
podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia, revízna správa elektrického zariadenia, revízna správa plynových zariadení a revízna správa hasiacich zariadení,
c)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,
d)
v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené.
(4)
Na malom plavidle musia byť
a)
lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla a
b)
doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla.
(5)
Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť Štátnej plavebnej správe lodné listiny podľa odsekov 2 až 4.
(7)
Lodné listiny zahraničných plavidiel vydané orgánmi cudzích štátov na prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách.
(8)
Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Plávajúcemu zariadeniu zároveň vydá povolenie na státie, v ktorom sú upravené podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Lodné osvedčenie a povolenie na státie sa vydáva na dobu určitú, najviac na desať rokov.
(9)
Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.
(10)
Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Štátna plavebná správa na dobu určitú, najviac na desať rokov.
(11)
Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.
(12)
Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje o plavbe a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.
(13)
Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných látok a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojového a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojovom zariadení plavidla.
(14)
Klasifikačný preukaz je verejná listina, ktorou sa osvedčuje, že plavidlo spĺňa podmienky technickej spôsobilosti na plavbu. Vydáva ho klasifikačná organizácia na dobu určitú, najviac na desať rokov.
§29 Člen posádky plavidla
(1)
Člen posádky plavidla je fyzická osoba vykonávajúca práce súvisiace s prevádzkou plavidla, ktorá musí byť zdravotne spôsobilá a musí mať služobnú lodnícku knižku vydanú Štátnou plavebnou správou.
(2)
Člen posádky plavidla musí byť odborne spôsobilý podľa § 30 ods. 1.
(3)
Člen posádky plavidla, ktorý nevykonával činnosť člena lodnej posádky po dobu dlhšiu ako desať rokov, je povinný zúčastniť sa preskúšania odbornej spôsobilosti pred komisiou Štátnej plavebnej správy a preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace. Držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti musí najneskôr do troch mesiacov odo dňa dovŕšenia veku 60 rokov a potom každoročne preukázať zdravotnú spôsobilosť lekárskym posudkom nie starším ako tri mesiace.
(4)
Minimálny počet členov posádky plavidla určuje osobitne pre každý druh plavidla Štátna plavebná správa a zapisuje ho do lodného osvedčenia. Minimálnym počtom členov posádky plavidla sa rozumie taký počet členov posádky plavidla, ktorý je potrebný na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok.
(5)
Ďalším členom posádky plavidla nad rámec určený minimálnym počtom členov posádky plavidla môže byť aj ďalšia osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá a poučená prevádzkovateľom plavidla.
§30 Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla
(1)
Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Štátnou plavebnou správou je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred komisiou Štátnej plavebnej správy.
(3)
Náklady spojené s absolvovaním teoretickej výučby a praktickej výučby na simulátore a s vykonaním skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.
(4)
Odbornú spôsobilosť musí preukázať okrem člena posádky plavidla aj vedúci plavby na plavebnej komore. Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať
a)
lodný kapitán,
b)
vodca prievoznej lode,
c)
vodca plávajúceho stroja,
d)
kormidelník,
e)
kormidelník nákladného člna,
f)
lodný strojník,
g)
lodník.
(5)
Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať na základe podmienok ich vzájomného uznávania alebo podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.17)
(6)
Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie na obsluhu radaru, osvedčenie na obsluhu plynových zariadení a podobne.
(7)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§31 Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel
(1)
Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré podliehajú registrácii, môže vykonávať len fyzická osoba – vodca malého plavidla, ktorá je držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla alebo právnická osoba prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, alebo podnikateľ.17a)
(2)
Na vodcu malého plavidla sa primerane vzťahuje § 30 ods. 1 až 3.
(3)
Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
PIATA ČASŤ | KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL A VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA
§32 Klasifikácia plavidiel
(1)
Klasifikácia plavidla je jeho zaradenie do klasifikačnej triedy podľa pravidiel na klasifikáciu. Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby, rekonštrukcie, pri zmene určenia plavidla alebo po uplynutí doby platnosti klasifikačného preukazu.
(2)
Klasifikáciu plavidiel vykonáva klasifikačná organizácia. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel a vykonáva odborný technický dozor nad stavbou plavidiel. Pravidlá na klasifikáciu a stavbu lodí vydáva klasifikačná organizácia po predchádzajúcom schválení ministerstvom.
(3)
Zaradenie plavidla do klasifikačnej triedy, zmeny a obnovenie klasifikačnej triedy vykonáva klasifikačná organizácia na základe výsledkov prehliadky plavidla. O zaradení plavidla do klasifikačnej triedy vydá klasifikačný preukaz plavidla.
(4)
Povinnej klasifikácii podliehajú
a)
samohybné lode s pohonom s výkonom hlavných strojov 40 kW a viac,
b)
nesamohybné lode s modulom súčinu hlavných rozmerov (dĺžka x šírka x výška boku) väčším ako 100 m3,
c)
prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia s vyhradenými technickými zariadeniami, lode prepravujúce nebezpečný náklad a podobne,
d)
plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy,
e)
plavidlá určené len na športové a oddychové účely s dĺžkou trupu väčšou ako 12 m určené na uvedenie na trh,
f)
malé plavidlá podliehajúce registrácii prevádzkované podľa osobitného predpisu.17a)
(5)
V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené do klasifikačnej triedy podľa druhu plavidla, konštrukčného vyhotovenia, technicko-prevádzkových vlastností a plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je plavidlo určené. Priznaná klasifikačná trieda plavidla je vyznačená v klasifikačnom preukaze.
(6)
Odborný technický dozor zahŕňa plavidlá podľa odseku 4, kontajnery, výmenné nadstavby a prepravu nebezpečných tovarov vo vodnej doprave podľa § 22 ods. 1. Odborný technický dozor počas stavby, rekonštrukcie alebo pri zmene určenia plavidla vykonáva klasifikačná organizácia a počas plavebnej prevádzky Štátna plavebná správa.
(7)
Plavidlo postavené pod dozorom klasifikačnej organizácie, ktorá nie je notifikovanou osobou,12a) môže byť zaregistrované a prevádzkované na vodných cestách Slovenskej republiky len vtedy, ak na žiadosť vlastníka plavidla bola vykonaná mimoriadna prehliadka technickej a prevádzkovej spôsobilosti za účasti notifikovanej osoby, Štátnej plavebnej správy a ďalších oprávnených expertov s kladným výsledkom a je mu priznaná klasifikačná trieda.
(8)
Pred uvedením plavidla do prevádzky sa vykoná overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla vrátane jeho vyskúšania pred komisiou, v ktorej sú zástupcovia Štátnej plavebnej správy, klasifikačnej organizácie a ďalších oprávnených expertov.
(9)
Klasifikačná organizácia schvaľuje aj typy kontajnerov a výmenných nadstavieb a dozerá na ich výrobu.
(10)
Podrobnosti o zaradení plavidla do klasifikačnej triedy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§33 Vyhradené technické zariadenia
(1)
Vyhradené technické zariadenia sú tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a s vyššou mierou ohrozenia18) na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia na zabezpečovanie vodnej dopravy.
(2)
Odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení môžu vykonávať právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.19)
ŠIESTA ČASŤ | PLAVEBNÁ NEHODA
§34 Plavebná nehoda
(1)
Plavebná nehoda je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.
(2)
Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Štátnu plavebnú správu, Zbor požiarnej ochrany, Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.
(3)
Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi sú povinné Štátnej plavebnej správe bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. V prípade, že v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty, zariadení prístavu alebo k znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, sú povinné nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a Slovenskej inšpekcii životného prostredia19a). Pri vzniku úrazu treba plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom inšpekcie práce a pri vzniku požiaru aj príslušnému orgánu územnej samosprávy. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a nepresahuje hodnotu 50 000 Sk.
(4)
Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,20) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je vodca plavidla povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Ohlásenie takejto plavebnej nehody príslušnému útvaru Policajného zboru sa vzťahuje aj na Štátnu plavebnú správu, ak plavebnú nehodu zistila pri výkone štátneho odborného dozoru.
(5)
Odborné vyšetrenie plavebnej nehody vykonáva Štátna plavebná správa. Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle sú povinné poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Štátna plavebná správa spolupracuje pri vyšetrovaní plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.
(6)
Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi sú povinné bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 5 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, s priebehom a následkami plavebnej nehody.
(7)
Po skončení vyšetrovania plavebnej nehody vydá Štátna plavebná správa správu o výsledkoch vyšetrovania plavebnej nehody, ktorej súčasťou sú opatrenia na predchádzanie plavebným nehodám.
(8)
Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidla povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu.
§35 Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl
Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl,21) Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 34 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa § 34 použije primerane s tým, že odborné prešetrenie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Štátnej plavebnej správy a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.
§36 Spoločná havária
(1)
Ak vzniknú na plavidle, prepravnom alebo tovare škody tým, že sa úmyselne a účelovo vykonajú mimoriadne opatrenia potrebné na záchranu majetkových hodnôt pozostávajúcich z plavidla, prepravného a tovaru, takto vzniknutú škodu znáša prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru pomerne podľa hodnoty plavidla, prepravného a tovaru.
(2)
Určenie výšky náhrad a rozdelenie príspevkov (dispaš) jednotlivým účastníkom škôd podľa odseku 1 vykoná fyzická osoba (dispašér) v sídle prevádzkovateľa plavidla. Dispašér zostaví veriteľskú a dlžnícku podstatu s prepočtom konkrétnych podielov pripadajúcich jednotlivým účastníkom škôd.
SIEDMA ČASŤ | ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR A SANKCIE
§37 Orgány štátnej správy
(1)
Orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy sú:
a)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy,
b)
Štátna plavebná správa, ktorá je podriadená ministerstvu.
(2)
Štátna plavebná správa je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.
(3)
Štátnu plavebnú správu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ Štátnej plavebnej správy, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
§38 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a)
určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,
b)
zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,
c)
schvaľuje pravidlá na klasifikáciu a stavbu lodí, kontajnerov a výmenných nadstavieb,
d)
dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,
e)
udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,
f)
poveruje právnické osoby na vykonávanie klasifikácie plavidiel, kontajnerov a výmenných nadstavieb (§ 22 ods. 2),
g)
udeľuje a odníma povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),
h)
udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy,
i)
vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu,
j)
povoľuje výnimky na prepravu nebezpečných tovarov, ak použitie určeného plavidla, materiálov, zariadení alebo konštrukčných postupov nespĺňajú podmienky medzinárodnej dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná; povolenie výnimky oznámi ministerstvo Štátnej plavebnej správe, ktorá ho zaznamená do lodného osvedčenia, a v prípade jednorazovej prepravy vydá osobitné povolenie na prepravu nebezpečného tovaru s obmedzenou platnosťou,
k)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Štátna plavebná správa.
§39 Štátna plavebná správa
(1)
Štátna plavebná správa
a)
vykonáva štátny odborný dozor nad
1.
správou a údržbou vodných ciest a prístavov,
2.
prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch,
3.
odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel a obsluhy plavebných komôr,
4.
spôsobilosťou plavidiel s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu;22) v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 4 vykonáva dozor nad ich odstránením,
5.
dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,
b)
rozhoduje o
1.
odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,
2.
zriadení požičovní malých plavidiel,
3.
povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,
c)
dáva súhlas na
1.
výkon činností na vodnej ceste (§ 4),
2.
zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,
3.
individuálnu stavbu malého plavidla, ktoré nepodlieha registrácii,
4.
výstavbu vodných ciest a prístavov a stavieb zasahujúcich do vodných ciest,23)
d)
určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku,
e)
povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,
f)
vydáva a odníma
1.
lodné osvedčenia alebo osobitné povolenia na prevádzku plavidiel,
2.
preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),
3.
preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),
4.
ciachové preukazy,
5.
služobné lodnícke knižky pre členov posádok plavidiel,
g)
vedie
1.
evidenciu vodných ciest,
2.
evidenciu plavidiel,
3.
záznam o pobyte plavidiel vo verejných prístavoch,
4.
evidenciu lodných listín a dokladov podľa písmena f) so súhlasom dotknutej osoby,21a)
h)
ukladá sankcie za porušenie tohto zákona a prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu,24)
i)
vykonáva
1.
odborné vyšetrovanie plavebných nehôd,
2.
ciachovanie plavidiel,
j)
ukladá plavebné opatrenia (§ 4 ods. 4).
k)
nariaďuje okamžité zastavenie plavby a bezodkladne o tom informuje ministerstvo a správcu vodného toku v prípade
1.
povodňových prietokov na žiadosť povodňových orgánov,
2.
ľadochodov alebo
3.
bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky,
l)
je povinná vystrojiť a označiť zamestnancov Štátnej plavebnej správy, ktorí sú vymenovaní do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto.
(2)
Úlohy štátnej plavebnej správy na úseku štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. a) vykonáva Štátna plavebná správa určenými zamestnancami Štátnej plavebnej správy (ďalej len „plavebný inšpektor“).
(3)
Plavebných inšpektorov ustanovuje riaditeľ Štátnej plavebnej správy.
(4)
Plavební inšpektori a inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia za účasti plavebného inšpektora majú právo vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.
(5)
Ak plavebný inšpektor pri výkone štátneho odborného dozoru zistí
a)
závažné alebo opakované porušenie tohto zákona alebo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, môže členovi posádky plavidla zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti alebo vodcovi malého plavidla preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla,
b)
závady alebo nedostatky na plavidle, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť prevádzky plavidla, bezpečnosť prepravy nebezpečných tovarov alebo bezpečnosť prepravy na vodnej ceste, môže zadržať lodné osvedčenie.
(6)
Preukazy o odbornej spôsobilosti zadržané podľa odseku 5 písm. a) a lodné osvedčenie zadržané podľa odseku 5 písm. b) postúpi plavebný inšpektor Štátnej plavebnej správe na ďalšie konanie.
(7)
Plavebný inšpektor sa pri výkone štátneho odborného dozoru preukazuje preukazom plavebného inšpektora.
(8)
Posádky plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle a v prístavoch sú povinné umožniť plavebným inšpektorom vstup na plavidlo, do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu, umožniť nahliadnuť do plavebnej dokumentácie, poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia.
(9)
Podrobnosti o vystrojení a označení zamestnancov podľa odseku 1 písm. l) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§40 Sankcie
(1)
Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je cudzincom, uložiť na území Slovenskej republiky zákaz činnosti, na ktorú je odborne spôsobilý, rozhodnutím v správnom konaní na dobu jedného roka, ak porušil povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo ak tieto povinnosti hrubo a opakovane porušuje.
(2)
Štátna plavebná správa môže uložiť pokutu od 10 000 do 200 000 Sk
a)
prevádzkovateľovi plavidla, ak porušil povinnosť zachovania bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla, vedenia plavidla a vybavenia plavidla na bezpečnú plavbu (§ 22 a 23, § 26 až 28 a § 34),
b)
dopravcovi, ak vykonával verejnú vodnú dopravu bez licencie (§ 7 ods. 5) alebo ak porušil povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd o vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
správcovi verejného prístavu alebo užívateľovi verejného prístavu, ak porušil povinnosti pri prevádzke a používaní prístavov (§ 5 a 6),
d)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá svojou činnosťou ohrozila bezpečnosť plavebnej prevádzky alebo prerušila plavebnú dráhu bez súhlasu Štátnej plavebnej správy.
(3)
Štátna plavebná správa uloží pokutu od 200 000 do 500 000 Sk, ak prevádzkovateľ plavidla, užívateľ verejného prístavu, správca verejného prístavu alebo dopravca
a)
opakovane porušil povinnosti uvedené v odseku 2,
b)
porušil pravidlá a podmienky prepravy nebezpečných tovarov.
(4)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania, na jeho následky, na dobu jeho trvania a na rozsah spôsobenej škody.
(5)
Sankciu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Štátna plavebná správa dozvedela o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba porušila povinnosti podľa odsekov 1 a 2, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď nastalo porušenie povinnosti.
(6)
Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Štátna plavebná správa môže rozhodnutím odňať
a)
členovi posádky plavidla alebo vodcovi malého plavidla ňou vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti zadržaný podľa § 39 ods. 5 písm. a) na určitý čas, najviac tri roky, a v prípade straty zdravotnej spôsobilosti natrvalo; vrátenie odňatého preukazu je podmienené preskúšaním jeho držiteľa,
b)
lodné osvedčenie zadržané podľa § 39 ods. 5 písm. b) na čas potrebný na odstránenie zistených závad alebo nedostatkov; v prípade úplnej straty spôsobilosti plavidla na plavbu natrvalo.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí preukazu o odbornej spôsobilosti alebo lodného osvedčenia nemá odkladný účinok.
ÔSMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§41 Vzťah k správnemu konaniu
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,25) ak tento zákon neustanovuje inak.
§42 Výnimky z ustanovení zákona
Na plavidlá ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa nevzťahujú ustanovenia § 22 až 24, § 26 až 33, § 36 až 40.
§43 Prechodné ustanovenie
Živnostenské oprávnenia na prevádzku malých plavidiel v oblasti vnútrozemskej plavby vydané podľa osobitných predpisov26) na činnosti, ktoré prestávajú byť živnosťou, ostávajú v platnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§44 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.,
2.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 11/1976 Zb. o evidencii vnútrozemských plavidiel,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 137/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 94/1976 Zb.,
4.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 128/1976 Zb. o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,
5.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1964 Zb. o prístavnom poriadku pre československé prístavy,
6.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 66/1964 Zb. o prekladovom a skladovom poriadku pre prístavy určené pre verejnú potrebu,
7.
vyhláška Ministerstva dopravy č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 31/1982 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 23/1984 Zb.,
8.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 344/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok plavebnej bezpečnosti na vnútrozemských vodných cestách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
9.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 15 000/1975-25, ktorou sa určujú technické zariadenia na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia priamemu zabezpečovaniu prevádzky vodnej dopravy, určuje sa spôsob výkonu dozoru nad týmito určenými technickými zariadeniami (registrovaná v čiastke 27/1975 Zb.),
10.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 26 357/1975 o odbornej spôsobilosti členov posádok vnútrozemských plavidiel (registrovaná v čiastke 39/1975 Zb.),
11.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 22 690/1983-025 o vybavení rekreačných plavidiel plávajúcich v režime medzinárodnej plavby lodnými dokumentami (registrovaná v čiastke 20/1984 Zb.),
12.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 9737/1984-025 o prepravách vojenských kontejnerových zásielok (registrovaná v čiastke 22/1984 Zb.),
13.
úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 21 376/76-025, ktorou sa vydáva Poriadok pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby (registrovaná v čiastke 26/1976 Zb.),
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z. a zákona č. 268/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 ods. 2 písmeno f) znie:
„f)
vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,18)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie:
„Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V prílohe č. 2 v SKUPINE 214 – Ostatné sa za slová „Vodná záchranárska služba“ dopĺňajú v prvom stĺpci slová: „Prevádzka malých plavidiel“, v druhom stĺpci slová: „Osvedčenie“ a v treťom stĺpci slová: „§ 31 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
3.
V prílohe č. 3 sa v SKUPINE 314 – Ostatné vypúšťa živnosť „Vnútrozemská plavba“ vrátane textu v stĺpcoch 2 až 5.
Čl. IV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 338/2000 Z. z.
ZOZNAM TRANSPONOVANÝCH SMERNÍC
Týmto zákonom sa transponujú tieto smernice:
1.
Smernica Rady 82/714/EHS zo 4. 10. 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 301, 28/10/1982, s. 1 – 66).
2.
Smernica Rady 87/540/EHS z 9. 11. 1987 o prístupe k profesii dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných úradných dokumentov kvalifikácie na túto profesiu.
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 322, 12/11/1987, s. 20 – 24).
3.
Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. 12. 1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou.
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 373, 31/12/1991, s. 29 – 32).
4.
Smernica Rady 96/50/ES z 23. 7. 1996 o harmonizácii podmienok na získanie národných kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v spoločenstve.
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 235, 17/09/1996, s. 31 – 38).
5.
Smernica Rady 76/135/EHS z 20. 1. 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá v znení Smernice Rady 78/1016/EHS z 23. 11. 1978, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 021, 29/01/1976, s. 10 – 12).
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 349, 13/12/1978, s. 31).
Preklad týchto smerníc sa nachádza v Centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 180/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely.
1a)
§ 32 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
2)
§ 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
3)
§ 2 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z.
8)
§ 7 ods. 2 a § 11 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.
10)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
12a)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
14)
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.
15)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby dojednanom 15. februára 1966 v Ženeve (registrované v čiastke 5/1976 Zb).
16)
Zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
17)
Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 359/2002 Z. z. o podpísaní Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o vnútrozemskej plavbe, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 274/2000 Z. z. o potvrdení stavu zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po sukcesii Ruskej federácie do zmlúv bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík.
17a)
Príloha č. 2 Skupina 214 – Ostatné zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
18)
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.
19)
§ 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19a)
§ 37 ods. 2 a § 58 ods. 4 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon).
21)
Zákon č. 351/1997 Z. z. BRANNÝ ZÁKON.
21a)
§ 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
23)
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
26)
Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
