309/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2000 do 31.12.2002
309
ZÁKON
z 19. septembra 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťa písmeno j).
2.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného predpisu,1) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.“.
Poznámka pod čiarou k odseku 2 znie:
„1)
§ 13 Zákona o rodine.“.
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a; číslovanie ďalších odkazov sa nemení.
3.
V § 4 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do 24 hodín“, za slovom „zdržiava“ sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak mu v tom nebránia závažné dôvody,“.
4.
V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
5.
V § 7 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca
a)
manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov ustanovených v odseku 1,
b)
slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.
(3)
Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
6.
V § 8 písmeno c) znie:
„c)
prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),“.
7.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
§10 Skrátené konanie
(1)
Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená, alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30 dní od začatia konania.
(2)
Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec
a)
nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé ústne alebo písomné vyhlásenia,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil,
6.
nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.
(3)
Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.
(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný účinok.“.
8.
V § 12 sa vypúšťa odsek 3.
9.
Nadpis pod § 13 znie: „Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca“.
10.
V § 13 odsek 3 znie:
„(3)
Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.“.
11.
V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
sa písomne vzdá postavenia utečenca.“.
12.
V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu“.
13.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O rozklade proti rozhodnutiu vydanom v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.“.
14.
V § 24 odsek 3 znie:
„(3)
Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade použije primerane.“.
15.
Doterajší text § 27 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2000.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
