237/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001
237
ZÁKON
z 20. júna 2000,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a zákona č.175/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 1 a 2 znejú:
§1
(1)
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.1)
(2)
Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.
§2
(1)
Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a)
určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
b)
určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,
c)
vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny,
d)
určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov,
e)
posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie,
f)
rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,
g)
určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia,1a) aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita1b) krajiny,
h)
vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,
i)
navrhuje poradie výstavby a využívania územia,
j)
navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.
(2)
Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú
a)
sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä
1.
trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
2.
pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
3.
sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,
b)
prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,
c)
územnoplánovacou činnosťou,
d)
rozhodovaním v územnom konaní.
(3)
Územnoplánovacou činnosťou je
a)
obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,
b)
obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu.
(4)
Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto zákona.
(5)
V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady.
(6)
Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1c)
(7)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 1a, 1b a 1c znejú:
„1)
§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
1a)
§ 5 zákona č. 17/1992 Zb.
1b)
§ 4 zákona č. 17/1992 Zb.
1c)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.
2.
Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§2a Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami
(1)
Obec zabezpečuje obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
(2)
Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.
(3)
Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá
a)
je bezúhonná,
b)
má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,
c)
zloží požadovanú skúšku.
(4)
Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) skúškou.
(5)
Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých desať rokov.
(6)
Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb.“.
3.
§ 3 vrátane nadpisu znie:
§3 Územnoplánovacie podklady
Územnoplánovacie podklady sú:
a)
urbanistická štúdia,
b)
územný generel,
c)
územná prognóza,
d)
územno-technické podklady.“.
4.
V § 4 ods. 1 druhá veta znie: „Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.1d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie:
„1d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.“.
5.
V § 5 sa slová „ďalších kategórií alebo stupňov“ nahrádzajú slovom „ďalšej“.
6.
V § 5 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Obsah a rozsah územného generelu sa určuje v zadaní. Územný generel obstaráva príslušný orgán územného plánovania.“.
7.
§ 6 vrátane nadpisu znie:
§6 Územná prognóza
(1)
Územná prognóza rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územno-technických podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.
(2)
Územnú prognózu obstaráva orgán územného plánovania. Obsah, ciele a rozsah územnej prognózy sa určujú v zadaní. Zadanie prerokuje orgán územného plánovania s dotknutými orgánmi štátnej správy a s dotknutými obcami.“.
8.
V § 7 ods. 3 sa slová „Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
9.
§ 7 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6 ktoré znejú:
„(4)
Územno-technickým podkladom pre celé územie Slovenskej republiky je Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia, stavu životného prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia priestorových požiadaviek stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálnych akčných programov a odvetvových koncepcií; obsahuje aj prieskumy, rozbory a hodnotenia pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.
(5)
Za úplnosť a správnosť spracovaných územno-technických podkladov zodpovedá orgán územného plánovania, ktorý ich obstaráva, pričom určí spôsob ich
a)
používania a uplatňovania podľa účelu, na ktorý boli spracované alebo na ktorý sú použiteľné,
b)
uloženia na orgánoch územného plánovania a v informačnom systéme o územnom plánovaní.
(6)
Orgány územného plánovania, ktoré územno-technické podklady obstarali, ich sprístupňujú podľa osobitného predpisu.1e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e)
Zákon č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 273/1998 Z. z. o úhradách za sprístupnenie informácií o životnom prostredí.“.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 273/1998 Z. z. o úhradách za sprístupnenie informácií o životnom prostredí.“.
10.
§ 7a až 13 vrátane nadpisov znejú:
§7a Ostatné podklady
(1)
V územnoplánovacej činnosti sa využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území (ďalej len „ostatné podklady“).
(2)
Z dokumentov uvedených v odseku 1 sa povinne využívajú
a)
stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie,
b)
projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a melioračných úprav pozemkov,
c)
dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu,
d)
programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva,
e)
programy odpadového hospodárstva,
f)
koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí.
ODDIEL 3
ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA
§8
(1)
Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
(2)
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a)
Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b)
územný plán regiónu,
c)
územný plán obce,
d)
územný plán zóny.
(3)
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).
§9 Koncepcia územného rozvoja Slovenska
(1)
Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je Stratégia územného rozvoja Slovenska.
(2)
Koncepcia územného rozvoja Slovenska ustanovuje najmä
a)
usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,
b)
rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky,
c)
zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného prostredia, zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva a pre trvalo udržateľný rozvoj.
§10 Územný plán regiónu
(1)
Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán regiónu zohľadňuje záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska.
(2)
Územný plán regiónu ustanovuje najmä
a)
zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu,
b)
zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,
c)
zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón,
d)
zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov,
e)
vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny,
f)
verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
(3)
Vymedzenie hraníc riešeného územia určí v zadaní orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu.
§11 Územný plán obce
(1)
Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
(2)
Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak
a)
treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby,
b)
to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu.
(3)
Ak sa na tom dohodnú dve obce alebo viac obcí, môžu mať jeden spoločný územný plán obcí.
(4)
Ak ide o obec s menej ako 2 000 obyvateľmi, ktorej územie nie je riešené spoločným územným plánom obcí podľa odseku 3, môže byť územný plán obce spracovaný s podrobnosťou územného plánu zóny. V takom prípade postup obstarania, spracovania a prerokovania zohľadňuje postupy aj pre územný plán obce, ako aj pre územný plán zóny.
(5)
Územný plán obce ustanovuje najmä
a)
zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,
b)
prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c)
zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
d)
zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov,
e)
hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce,
f)
zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g)
plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
(6)
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
(7)
Vo vojenskom obvode sa namiesto územného plánu obce spracúva územný plán vojenského obvodu. Územný plán vojenského obvodu sa rieši podľa rozhodnutia obstarávateľa v rozsahu spracovania územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
§12 Územný plán zóny
(1)
Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje
a)
obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b)
vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
(2)
Územný plán zóny ustanovuje najmä
a)
zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia,
b)
zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
c)
pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia,
d)
nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky,
e)
chránené časti krajiny,
f)
zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,
g)
zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny,
h)
umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch,
i)
vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb,
j)
pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.
§13 Záväzná časť a smerná časť územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.
(2)
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.
(3)
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
a)
v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,
b)
v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
c)
v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.
(4)
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia
a)
v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny,
b)
v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny,
c)
v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie.“.
11.
§ 14 a 15 sa vypúšťajú.
12.
Nadpis nad § 16 znie:
„Orgány územného plánovania“.
13.
§ 16 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územné plány vojenských obvodov, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).“.
14.
§ 17 ods. 1 znie:
„(1)
Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj.“.
15.
V § 18 ods. 1 a v § 26 ods. 1 sa slová „Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Koncepciu územného rozvoja Slovenska“.
16.
V § 18 ods. 2 a v § 26 ods. 1 sa slová „veľký územný celok“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom „región“ v príslušnom tvare.
17.
V § 18 odsek 3 znie:
„(3)
Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie regiónov zasahuje do územia dvoch alebo viacerých krajov, krajské úrady sa dohodnú, ktorý z nich ju obstará. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o orgáne územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, ministerstvo.“.
18.
V § 18 ods. 4 a v § 26 ods. 2 sa slová „sídelných útvarov“ nahrádzajú slovom „obcí“.
19.
V § 18 ods. 5 sa za slovo „územia“ vkladajú slová „dvoch alebo“.
20.
Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§19a
(1)
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa
a)
prípravné práce,
b)
zabezpečenie spracovania prieskumov a rozborov,
c)
zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie,
d)
zabezpečenie spracovania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „koncept“), dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie,
e)
zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie,
f)
prípravu podkladov na schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Na zabezpečenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie sa použijú všeobecné predpisy o verejnom obstarávaní.1f)
(3)
Spracovateľ zhotovuje prieskumy a rozbory, koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie.
§19b Prípravné práce
(1)
Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu. Obsahom prípravných prác je
a)
zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie spôsobom v mieste obvyklým,
b)
sústredenie územnoplánovacích podkladov a ostatných podkladov, určenie ich záväznosti a vyhodnotenie možnosti ich využitia,
c)
určenie účelu a predmetu riešenia územnoplánovacej dokumentácie,
d)
určenie hraníc riešeného územia.
(2)
Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu a zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy, obcami a právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na využívaní územia.
(3)
Na základe prípravných prác orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie prieskumov a rozborov nevyhnutných na spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
§19c Prieskumy a rozbory
(1)
Cieľom prieskumov a rozborov je, najmä na základe územnoplánovacích podkladov a záväzných ostatných podkladov, získanie poznatkov o stave a možnostiach vývoja priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie problémov a stretov záujmov v riešenom území potrebných na spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Pre územný plán regiónu a územný plán obce sa v rámci prieskumov a rozborov spracúva optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinno-ekologické, kultúrno-historické a socio-ekonomické podmienky (ďalej len „krajinno-ekologický plán“).
(3)
Prieskumy a rozbory pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska obsahuje Stratégia územného rozvoja Slovenska.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1f znie:
„1f)
Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
21.
§ 20 až 24 vrátane nadpisov znejú:
§20 Zadanie
(1)
V súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu,
a)
s dotknutými obcami a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce s krajským úradom a zadanie pre územný plán zóny s okresným úradom, ktoré spracúvajú súhrnné stanovisko za všetky orgány štátnej správy,
b)
s príslušným orgánom územného plánovania; zadanie pre územný plán obce prerokuje obec s krajským úradom, ktorý svoje stanovisko spracuje v súčinnosti s okresným úradom; zadanie pre územný plán zóny prerokuje obec s okresným úradom; krajský úrad prerokuje zadanie pre územný plán regiónu s ministerstvom. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo.
(3)
Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom v mieste obvyklým. Návrh zadania musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia.
(4)
Na prerokovanie zadania podľa odseku 2 určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, odo dňa doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dotknutá obec alebo dotknutý orgán štátnej správy nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k zadaniu, ak sa s obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.
(5)
Ministerstvo, krajský úrad a okresný úrad v prerokovaní podľa odseku 2 posúdia, či
a)
obsah návrhu zadania je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
b)
obsah návrhu zadania a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
(6)
Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje
a)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak ide o zadanie na spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska alebo územného plánu regiónu,
b)
obec, ak ide o územný plán obce alebo zóny.
(7)
Obec nemôže schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom okresného úradu alebo krajského úradu. Ak by obec napriek tomu takéto rozporné zadanie schválila, schválenie je v celom rozsahu neplatné.
§21 Koncept
(1)
Spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie spracuje na základe schváleného zadania a pod dozorom orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, jej koncept. Koncept sa spracúva vo variantoch.
(2)
Koncept netreba spracovať, ak ide o územný plán obce, ktorý rieši územie s menej ako 2 000 obyvateľmi, alebo o územný plán zóny. Ak sa nevypracúva koncept, spracovateľ spracuje na základe schváleného zadania návrh územného plánu.
(3)
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje koncept s obcami, ktorých územia sa dotýka, s dotknutými orgánmi štátnej správy, s dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je verejné. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, oznámi uskutočnenie verejného prerokovania konceptu spôsobom v mieste obvyklým, zabezpečí, aby odo dňa oznámenia bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie, a stanoví lehotu najmenej 30 dní, v ktorej sa verejnosť môže ku konceptu vyjadriť. Pred uplynutím lehoty zvolá verejné prerokovanie a zabezpečí na ňom všeobecne zrozumiteľný výklad. Dotknutým orgánom štátnej správy, obciam a príslušnému orgánu územného plánovania orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, doručí oznámenie o verejnom prerokovaní konceptu riešenia jednotlivo a súčasne ich vyzve, aby svoje stanovisko uplatnili do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Na stanoviská uplatnené po tejto lehote sa neprihliada.
(4)
Ministerstvo, ktoré obstaráva Koncepciu územného rozvoja Slovenska,
a)
zverejní podstatné údaje o koncepte v aspoň dvoch celoštátnych denníkoch s uvedením miesta, kde sa možno s konceptom oboznámiť podrobne, a zároveň informuje verejnosť o možnosti vyjadriť sa k nemu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní,
b)
upovedomí medzinárodné organizácie zaoberajúce sa územným plánovaním.
(5)
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu,
a)
požiada obce, ktoré sú v riešenom území, aby spôsobom v mieste obvyklým zverejnili upozornenie verejnosti, že sa môže vyjadriť ku konceptu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, a aby oznámili stanovisko ku konceptu,
b)
zabezpečí upovedomenie obcí a orgánov susediacich regiónov,
c)
zabezpečí upovedomenie orgánov územného plánovania štátu susediaceho s regiónom.
(6)
Účelom prerokovania konceptu je najmä
a)
posúdenie správnosti základného urbanistického riešenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a komplexnosti navrhovaného riešenia,
b)
posúdenie únosnosti zaťaženia územia, šetrného využívania prírodných zdrojov, zabezpečenia územného systému ekologickej stability a kapacity verejného dopravného a technického vybavenia územia,
c)
overenie vhodnosti navrhnutého riešenia umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia a verejnoprospešných stavieb,
d)
posúdenie variantov.
(7)
Podľa výsledkov prerokovania konceptu spracuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, súborné stanovisko. V prípade potreby nariadi nové prerokovanie konceptu. Ak na základe výsledkov prerokovania konceptu dôjde k zmene zadania, musí sa súborné stanovisko vrátane zmeny zadania predložiť na schválenie tomu orgánu, ktorý schválil pôvodné zadanie.
(8)
Od spracovania konceptu možno na návrh orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, upustiť pri schválení zadania, ak sa pred zadaním riešenie preverilo urbanistickou štúdiou prerokovanou podľa odsekov 3, 5 a 6. Zadanie musí v tomto prípade spĺňať aj funkciu súborného stanoviska.
(9)
Stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s tými, ktorí ich uplatnili.
§22 Návrh územnoplánovacej dokumentácie
(1)
Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti spôsobom v mieste obvyklým. Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa oznámenia.
(2)
O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania dotknuté obce a dotknuté orgány štátnej správy vždy jednotlivo.
(3)
Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, ktorých územia sa riešenie týka, a s dotknutými právnickými osobami.
(4)
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, dohodne návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy.
(5)
Obce a dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď o ňom boli upovedomené. Ak sa dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(6)
Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť.
(7)
Stanoviská a písomné pripomienky k návrhu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s tými, ktorí ich uplatnili.
§23 Návrh územného plánu zóny
(1)
Návrh územného plánu zóny obec zverejní na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a vyzve fyzické osoby a právnické osoby spôsobom v mieste obvyklým, aby sa k nemu vyjadrili. Pred uplynutím lehoty na vyjadrenie obec zvolá verejné prerokovanie pre obyvateľov obce; na verejnom prerokovaní obec zabezpečí odborný výklad spracovateľa.
(2)
Obec oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu zóny dotknuté, a vlastníkom verejného dopravného a technického vybavenia územia termín prerokovania návrhu územného plánu zóny spôsobom v mieste obvyklým na území riešenej zóny.
(3)
Obec je povinná návrh územného plánu zóny prerokovať s vlastníkmi pozemkov, na ktoré sa navrhujú zastavovacie podmienky, regulatívy neprípustného funkčného využívania pozemkov alebo stavebná uzávera, a s vlastníkmi stavieb verejného dopravného a technického vybavenia riešeného územia.
(4)
Obec vyhodnotí stanoviská k územnému plánu zóny v spolupráci so spracovateľom. Tie stanoviská osôb podľa odseku 3, ktoré nemožno zohľadniť, prerokuje s tými, ktorí ich uplatnili, ak sa bezprostredne týkajú ich vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám.
§24 Podklady na schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, predloží schvaľujúcemu orgánu správu o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie spolu s vyhodnotením všetkých stanovísk a pripomienok a s návrhom na rozhodnutie o námietkach a pripomienkach, návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie.“.
22.
§ 25 znie:
§25
(1)
Pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či
a)
obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
b)
obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
c)
návrh je v súlade so zadaním,
d)
návrh je v súlade s rozsahom územného plánu,
e)
záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13.
(2)
Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk a pripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1 so súhlasným alebo s nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením oznámi príslušný orgán obstarávateľovi do 30 dní.
(3)
O preskúmanie súladu návrhu územného plánu regiónu podľa odseku 1 krajský úrad požiada ministerstvo.
(4)
O preskúmanie súladu návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský úrad.
(5)
O preskúmanie súladu návrhu územného plánu zóny podľa odseku 1 obec požiada okresný úrad.
(6)
Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.“.
23.
V § 26 sa vypúšťa odsek 3.
24.
Nad § 27 sa vkladá nový oddiel 6, ktorý vrátane nadpisu znie:
„ODDIEL 6
ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
§27
(1)
Záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vláda vyhlási nariadením. Záväzné časti územného plánu vojenského obvodu sa nezverejňujú.
(2)
Obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
(3)
Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie
a)
vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom,
b)
doručením dotknutým orgánom štátnej správy.
(4)
Obec o schválení územného plánu zóny individuálne upovedomí osoby, s ktorými návrh územného plánu prerokovala jednotlivo.
(5)
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
§28 Uloženie územnoplánovacej dokumentácie
(1)
V schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie, hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje
a)
označenie schvaľovacieho orgánu,
b)
číslo uznesenia a dátum schválenia,
c)
odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a jej podpis.
(2)
Územnoplánovacia dokumentácia, ktorú schválila vláda, je uložená na ministerstve. Územné plány regiónov sú uložené aj na krajských úradoch a okresných úradoch; územné plány vojenských obvodov sú uložené na ministerstve obrany.
(3)
Schválený územný plán obce je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom úrade.
(4)
Schválený územný plán zóny je uložený v obci a na príslušnom stavebnom úrade.
(5)
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, vyhotoví o obsahu územného plánu registračný list, ktorý spolu s kópiou uznesenia o schválení doručí ministerstvu.“.
25.
Doterajší oddiel 6 sa označuje ako oddiel 7 a jeho nadpis znie:
„AKTUALIZÁCIA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE“.
26.
§ 29 sa vypúšťa.
27.
Doterajší text § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.
(3)
Obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo obstaranie nového územného plánu.“.
28.
V § 31 odsek 2 znie:
„(2)
Pri prerokúvaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa ustanovení § 22 až 25 primerane.“.
29.
Doterajší oddiel 7 sa označuje ako oddiel 8.
30.
§ 33a sa vypúšťa.
31.
§ 34 vrátane nadpisu znie :
§34 Účastníci územného konania
(1)
Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.1g)
(2)
V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
(3)
Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1g znie:
„1g)
Napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“.
32.
V § 35 ods. 1 sa slová „odborne spôsobilou osobou“ nahrádzajú slovami „oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4)“.
33.
V § 36 ods. 4 sa v prvej vete za slová „využití územia,“ vkladajú slová „o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme,“.
34.
V § 37 ods. 1 sa v prvej vete slová „a územné projekty“ nahrádzajú slovami „obcí a zón“ a v druhej vete sa slová „alebo územný projekt“ nahrádzajú slovami „obce alebo zóny ani urbanistická štúdia“.
35.
V § 38 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
36.
Za § 39 sa vkladajú § 39a až 39d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§39a Rozhodnutie o umiestnení stavby
(1)
Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
(2)
V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a)
na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b)
na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c)
vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d)
vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.
(3)
Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
a)
stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,
b)
drobné stavby,
c)
stavebné úpravy a udržiavacie práce,
d)
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,
e)
informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.
(4)
Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
§39b Rozhodnutie o využívaní územia
(1)
Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.
(2)
V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.
(3)
Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na
a)
vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie,
b)
zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene,
c)
zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,
d)
delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,
e)
ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1h)
(4)
Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav.
(5)
Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.
§39c Rozhodnutie o chránenej časti krajiny
(1)
Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu1i) a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.
(2)
Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky dotknutých orgánov štátnej správy a pod.
(3)
Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.
(4)
Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny, alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť.
§39d Rozhodnutie o stavebnej uzávere
(1)
Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.
(2)
Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere.
(3)
Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať ani obmedziť vykonávanie udržiavacích prác.
(4)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere, alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1h a 1i znejú:
„1h)
§ 27 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
1i)
Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), zákon č. 44/1988 Zb., zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.“.
37.
V § 40 odseky 2 a 3 znejú:
„(2)
Čas platnosti rozhodnutia o chránenej časti krajiny, ako aj rozhodnutia o stavebnej uzávere určí stavebný úrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove obmedziť, rozhodne stavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý bolo rozhodnutie vydané.
(3)
Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia.“.
38.
V druhej časti oddiely 1 až 3 vrátane nadpisov znejú:
„ODDIEL 1
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§43 Stavba
Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a)
spojenie pevným základom,
b)
upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c)
ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d)
pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e)
umiestnenie pod zemou.
§43a Členenie stavieb
(1)
Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
(2)
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.
(3)
Inžinierske stavby sú
a)
diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
b)
železničné, lanové a iné dráhy,
c)
vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,
d)
mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,
e)
prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,
f)
diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,
g)
diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
h)
diaľkové a miestne telekomunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,
i)
diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,
j)
banské stavby a ťažobné zariadenia,
k)
stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,
l)
stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu,
m)
stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,
n)
stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne,
o)
nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,
p)
zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,
r)
ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.
§43b Bytové budovy
(1)
Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria
a)
bytové domy,
b)
rodinné domy,
c)
ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
(2)
Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
(3)
Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(4)
Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
(5)
Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
(6)
Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
§43c Nebytové budovy
(1)
Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria
a)
hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty,
b)
budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty,
c)
budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc,
d)
dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská,
e)
priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,
f)
budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie,
g)
budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum,
h)
nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia,
i)
kryté budovy pre šport,
j)
poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,
k)
budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny,
l)
kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,
m)
ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.
(2)
Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.
(3)
Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.
§43d Základné požiadavky na stavby
(1)
Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými požiadavkami na stavby sú:
a)
mechanická odolnosť a stabilita stavby,
b)
požiarna bezpečnosť stavby,
c)
hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia,
d)
bezpečnosť stavby pri jej užívaní,
e)
ochrana pred hlukom a vibráciami,
f)
energetická úspornosť a ochrana tepla stavby.
(2)
Z hľadiska mechanickej odolnosti a stability sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby účinky, ktoré budú na ňu pravdepodobne pôsobiť v priebehu jej výstavby a počas jej užívania, nespôsobili
a)
zrútenie celej stavby alebo jej časti,
b)
neprípustnú deformáciu,
c)
poškodenie ostatných častí stavby, zariadení alebo inštalácií v dôsledku deformácie nosnej konštrukcie stavby,
d)
poškodenie stavby, ktoré je neúmerné pôvodnej príčine.
(3)
Z hľadiska požiarnej bezpečnosti sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby pri požiari
a)
sa zachovala nosnosť a stabilita nosnej konštrukcie stavby po určený čas,
b)
sa obmedzil vznik a šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru v stavbe,
c)
sa obmedzila možnosť rozšírenia požiaru z ohniska požiaru na susedné stavby,
d)
mohli ľudia včas opustiť stavbu alebo zachrániť sa iným spôsobom,
e)
sa zaistila bezpečnosť jednotiek požiarnej ochrany.
(4)
Z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby spĺňala environmentálnu vhodnosť a bezpečnosť a neohrozovala hygienu a zdravie jej užívateľov a susedov najmä v dôsledku
a)
vypúšťania znečisťujúcich látok,
b)
prítomnosti nebezpečných látok alebo plynov v ovzduší,
c)
emisie nebezpečného žiarenia,
d)
znečistenia až poškodenia životného prostredia vrátane zamorenia vôd alebo pôdy,
e)
nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd, dymu a tuhého alebo tekutého odpadu,
f)
výskytom vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby.
(5)
Z hľadiska bezpečnosti stavby pri užívaní vrátane prevádzky sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby nevzniklo neprípustné nebezpečenstvo úrazu pošmyknutím, pádom, nárazom, porezaním, popálením, obarením, zásahom elektrického prúdu, výbuchom, pohybujúcim sa vozidlom alebo pádom uvoľnenej časti stavby.
(6)
Z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach.
(7)
Z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby sa musí stavba a jej zariadenia na vykurovanie, ochladzovanie, vetranie a prípravu teplej vody navrhnúť a zhotoviť tak, aby energia spotrebovaná na ich prevádzku bola čo najmenšia vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a požiadavky jej užívateľov.
(8)
Životnosťou stavby je čas, po ktorý ukazovatele úžitkových vlastností stavby zodpovedajú základným požiadavkám na stavby. Ak ukazovatele úžitkových vlastností stavby sú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise1j) alebo v technických predpisoch, musí byť stavba navrhnutá, postavená a udržiavaná v súlade s nimi.
§43e Všeobecné technické požiadavky na výstavbu
Všeobecné technické požiadavky na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie určujú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, stavebnotechnické a účelové riešenie stavieb, podľa ktorých sú právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy povinné postupovať pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb.
§43f Stavebné výrobky
Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len „vhodný stavebný výrobok“).
§43g Stavebné práce
(1)
Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi
a)
trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,
b)
stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.
(2)
Ak sa podľa osobitných predpisov1l) vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.
§43h Stavebný pozemok
(1)
Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
(2)
Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu1la) alebo lesného pôdneho fondu,11b) možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.
§43i Stavenisko
(1)
Stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.
(2)
Zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; týmto účelom slúžia dočasne.
(3)
Stavenisko musí
a)
byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a to prípadne aj úplným ohradením,
b)
byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe a účastníkoch výstavby,
c)
mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť,
d)
umožňovať bezpečné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a umiestnenie zariadenia staveniska,
e)
umožňovať bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce,
f)
mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu,
g)
mať vybavenie potrebné na vykonávanie stavebných prác a na pobyt osôb vykonávajúcich stavebné práce,
h)
byť zriadené a prevádzkované tak, aby bola zabezpečená ochrana zdravia ľudí na stavenisku a v jeho okolí,1m) ako aj ochrana životného prostredia podľa osobitných predpisov.1n)
(4)
Ak ide o stavenisko v zastavanom území, stavenisko líniovej stavby alebo rozsiahle stavenisko inej inžinierskej stavby, stavebný úrad môže v stavebnom povolení upustiť od niektorých technických požiadaviek na stavenisko podľa odseku 3.
(5)
Na stavenisku musí byť po celý čas výstavby projektová dokumentácia stavby overená stavebným úradom, potrebná na uskutočňovanie stavby a na výkon štátneho stavebného dohľadu.
ODDIEL 2
OPRÁVNENIE NA USKUTOČŇOVANIE STAVIEB A VYBRANÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE
§44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb
(1)
Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov2) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.
(2)
Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len „kvalifikovaná osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.
§45 Vybrané činnosti vo výstavbe
(1)
Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len „vybrané činnosti vo výstavbe“), sú:
a)
projektová činnosť,
b)
vedenie uskutočňovania stavieb,
c)
vybrané geodetické a kartografické činnosti.2a)
(2)
Projektovou činnosťou sa rozumie
a)
vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
b)
vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,
c)
vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb.
(3)
Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.
(4)
Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len „oprávnená osoba“) podľa osobitných predpisov.2b) Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy.
(5)
Právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon oprávnenými osobami.
(6)
Za vybrané činnosti sa nepovažuje
a)
vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním,
b)
vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb.
§46 Projektant
Projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.
§46a Stavbyvedúci
(1)
Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.
(2)
Stavbyvedúci je oprávnený
a)
určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,
b)
dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe,
c)
preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku,
d)
dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,
e)
koordinovať poradie stavebných prác,
f)
vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.
§46b Stavebný dozor
Osoba vykonávajúca stavebný dozor
a)
sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka,
b)
zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,
c)
vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.
§46c Geodet a kartograf stavby
Geodet a kartograf stavby sú zodpovední za riadne zriadenie a aktualizáciu geodetických bodov, vypracovanie návrhu vytyčovacích sietí, vybudovanie vytyčovacích sietí, vytyčovanie a kontrolné meranie geometrických parametrov priestorovej polohy stavby, vyznačenie existujúcich podzemných vedení na povrchu, meranie a zobrazenie predmetov skutočnej realizácie stavby v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením.
§46d Stavebný denník
(1)
Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.
(2)
Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.
(3)
Do stavebného denníka sú oprávnené robiť zápisy, a to dátum návštevy staveniska, zistené skutočnosti a urobené opatrenia, tieto ďalšie osoby:
a)
osoba oprávnená vykonávať štátny stavebný dohľad,
b)
geodet a kartograf stavby,
c)
stavebník alebo jeho splnomocnený zástupca a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom,
d)
projektant a projektant čiastkových projektov stavby,
e)
zhotoviteľ (dodávateľ) stavby,
f)
osoba vykonávajúca stavebný dozor,
g)
osoba vykonávajúca štátny dozor.
ODDIEL 3
VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA VÝSTAVBU
Stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby
a)
stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,
b)
stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie,
c)
stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, a ak ide o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti,
d)
stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia,
e)
energetické vybavenie stavby bolo čo najhospodárnejšie a čo najbezpečnejšie vzhľadom na klimatické podmienky miesta stavby a na účel a spôsob užívania stavby,
f)
odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie boli v súlade s požiadavkami osobitných predpisov2c) a v súlade s kanalizačným poriadkom,
g)
každá prípojka stavby na verejné technické vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené,
h)
bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby,
i)
dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo,
j)
bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami, otrasmi, ionizačným žiarením z geologického podložia, vplyvom geopatogénnych zón, bludných prúdov a podzemných a povrchových vôd,
k)
sa emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných predpisov;3) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby,
l)
stavba s jadrovým zariadením spĺňala požiadavky osobitného predpisu.4)
Všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb
§48
(1)
Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.
(2)
Stavby sa zakladajú spôsobom zodpovedajúcim základovým pomerom pozemku a režimu podzemných vôd. Pri zakladaní stavby sa musí dbať, aby sa zakladaním stavby neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov. Susedné stavby a pozemky, ktorých stabilita alebo základové pomery by sa mohli zakladaním stavby ohroziť, treba zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác.
(3)
Zemné práce pri zakladaní stavby a pri umiestňovaní podzemných stavieb, ktoré sa uskutočňujú v rovnakom čase a na rovnakom mieste, sa musia koordinovať. Výkopy a skládky nesmú znemožňovať prístup alebo príjazd k susedným stavbám a pozemkom. Výkopy na pozemných komunikáciách a na verejných priestranstvách sa musia primerane vybaviť dostatočne bezpečnými a kapacitne vyhovujúcimi priechodmi, priecestiami alebo obchádzkami a musia sa označiť.
(4)
Základy stavieb musia bezpečne prenášať do podložia stavieb zaťaženie vyvolané stavebnými konštrukciami a úžitkovým zaťažením. Základová škára sa musí založiť v nepremŕzajúcej hĺbke.
(5)
Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať zaťaženiu vyvolanému stavbou, užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať aj požiarnemu zaťaženiu.
(6)
Stavby na pozemkoch v dosahu účinkov banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo v dosahu podzemných stavieb musia spĺňať požiadavky na zakladanie stavieb a na stavebné konštrukcie zodpovedajúce aj týmto podmienkam.
(7)
Stavby na území so seizmickým ohrozením musia spĺňať požiadavky zodpovedajúce stupňu možnej seizmicity územia.
§49
(1)
Steny a stropy stavieb musia podľa druhu stavieb vykazovať potrebné izolačné vlastnosti.
(2)
Obvodové steny stavieb musia odolávať všetkým vonkajším klimatickým vplyvom.
(3)
Strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných konštrukcií.
(4)
Strešná krytina musí byť odolná proti klimatickým vplyvom a účinkom a proti zaťaženiu spôsobenému snehom.
§50
(1)
Schodištia musia byť prevádzkovo bezpečné a primerané druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.
(2)
Priestory schodíšť musia byť dostatočne osvetlené a musia byť vybavené bezpečným zábradlím, konštrukčne primeraným druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.
(3)
Počet schodíšť v stavbách musí zodpovedať ich prevádzkovým podmienkam a požiadavkám požiarnej ochrany.
§51
(1)
Komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať účinkom spalín.
(2)
Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.
§52
(1)
Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavby na účel, na ktorý je určená.
(2)
Vnútorné rozvody veľkých a viacposchodových stavieb musia mať aj vo vnútri stavby uzávery umožňujúce uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti stavby v prípade poruchy alebo pri údržbe.
§53
Technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces, pre ktorý je určené, a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1j, 1k, 1l, 1la, 1lb, 1m, 1n, 2, 2a, 2b, 2c, 3 a 4 znejú:
„1j)
§ 3 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.
1k)
Zákon č. 90/1998 Z. z.
1l)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
1la)
Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.
1lb)
Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1m)
Napríklad zákon č. 272/1994 Z. z.
1n)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
2)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
2a)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.
2b)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z.
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.
2c)
Zákon č. 138/1973 Zb.
3)
Napríklad zákon č. 309/1991 Zb.
4)
Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.“.
39.
V § 55 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d)
pri telekomunikačných stavbách (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,
e)
pri prízemných telekomunikačných stavbách, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,
f)
pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich telekomunikačných stavbách, keď nedôjde k zmene stavby.“.
40.
V § 55 sa vypúšťa odsek 3.
41.
§ 56 sa dopĺňa písmenami i) a j) , ktoré znejú:
„i)
pri nadzemných a podzemných vedeniach neverejných telekomunikačných sietí vrátane oporných a vytyčovacích bodov,
j)
pri rozvodoch telekomunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.“.
42.
V § 57 ods. 2 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres.“.
43.
§ 57 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných predpisov.1n) Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.“.
44.
Nad označenie § 58 sa vkladá nadpis
„Žiadosť o stavebné povolenie“ a zároveň sa vypúšťa nadpis pod § 58.
45.
V § 58 odsek 1 znie:
„(1)
Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.“.
46.
V § 58 ods. 4 sa slová „užívacie právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku či stavieb“ nahrádzajú slovami „iné právo k pozemku alebo stavbám“.
47.
Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý znie:
§58a
(1)
Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre
a)
samostatnú stavbu alebo jej zmenu,
b)
súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,
c)
jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania,
d)
podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.
(2)
Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [§ 62 ods. 1 písm. b) a c)].“.
48.
§ 59 vrátane nadpisu znie:
§59 Účastníci stavebného konania
Účastníkmi stavebného konania sú:
a)
stavebník,
b)
osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
c)
ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,1g)
d)
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e)
projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.“.
49.
V § 60 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,“.
50.
V § 60 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
vzal žiadosť o stavebné povolenie späť.“.
51.
V § 61 ods. 1 sa v tretej vete vypúšťajú slová „alebo územného projektu zóny“.
52.
V § 62 ods. 1 písmená a), b) a d) znejú:
„a)
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
b)
či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,4a)
d)
či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:
„4a)
Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 349/1998 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1995 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a užívaní prevádzkarní a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými hmotami.“.
53.
V § 64 ods. 2 sa slová „podmienkam územného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „podmienkam určeným v územnom pláne zóny“.
54.
Doterajší text § 66 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
a)
umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,
b)
ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c)
dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
d)
lehotu na dokončenie stavby,
e)
plnenie požiadaviek uplatnených obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f)
stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
g)
použitie vhodných stavebných výrobkov,1k)
h)
povinnosť oznámiť začatie stavby.
(3)
V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
a)
predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b)
oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c)
predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,
d)
podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e)
vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,
f)
podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,
g)
spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,
h)
oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)],
i)
úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1) ,
j)
požiadavky na označenie stavby na stavenisku.“.
55.
Doterajší text § 67 sa označuje ako odsek 2 a dopĺňa sa odsekom 1, ktorý znie:
„(1)
Stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie.“.
56.
Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý znie:
§75a
(1)
Stavebný úrad môže pri jednoduchých, drobných a dočasných stavbách, zmenách týchto stavieb a pri terénnych úpravách menšieho rozsahu upustiť od vytýčenia oprávnenými osobami podľa § 45 ods. 4.
(2)
Za súlad priestorovej polohy stavby s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, pri ktorej sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami podľa odseku 1, zodpovedá stavebník.
(3)
Za určenie priestorovej polohy terénnych úprav, pri ktorých sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami, zodpovedá ten, kto požiadal stavebný úrad o ich povolenie.
(4)
Doklady o vytýčení priestorovej polohy predloží stavebník stavebnému úradu pri kolaudácii. Pri stavbách a terénnych úpravách, ktoré nevyžadujú kolaudáciu, pripojí stavebník doklad o vytýčení k ním uchovávanej dokumentácii.“.
57.
V § 79 ods. 2 druhá veta znie:
„V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.“.
58.
V § 80 ods. 1 sa za slová „účastníkom konania“ vkladá čiarka a slovo „obci“ a slová „7 dní“ sa nahrádzajú slovami „10 dní“.
59.
V § 81 ods. 1 sa za slovo „dodržali“ vkladajú slová „zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo“ a slová „záujmy spoločnosti“ sa nahrádzajú slovami „verejný záujem“.
60.
V § 81 ods. 2 sa vypúšťajú slová „štátnych technických noriem alebo iných“.
61.
Za § 81 sa vkladajú § 81a až 81c, ktoré znejú:
§81a
(1)
Stavebný úrad spíše o ústnom konaní protokol, ktorý obsahuje
a)
označenie stavby,
b)
zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c)
porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom,
d)
súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,
e)
námietky účastníkov konania,
f)
stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.
(2)
Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.
§81b
Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak
a)
nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b)
nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c)
nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,
d)
nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
e)
nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a doklady o overení vhodných stavebných výrobkov (§ 43f).
§81c
Stavebný úrad môže od kolaudácie upustiť, ak ide o
a)
drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, po ktorých ohlásení stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,
b)
jednoduché stavby a ich zmeny s výnimkou stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením.“.
62.
V § 82 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
63.
§ 84 znie:
§84
(1)
Pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky, môže sa skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.
(2)
Ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky.
(3)
Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.“.
64.
V § 85 ods. 1 druhá veta znie:
„Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 34, 76, 77, 79 až 84.“.
65.
V § 86 ods. 2 sa za slová „stavebný úrad“ vkladajú slová „vo verejnom záujme“.
66.
§ 87 vrátane nadpisu znie:
§87 Nevyhnutné úpravy
(1)
Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.
(2)
Ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti môže stavebný úrad obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení stavebný úrad nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu jej uskutočnenia.
(3)
Ak nevyhnutná úprava, ktorá sa má nariadiť, nevyžaduje dokumentáciu alebo iné podklady, uloží stavebný úrad vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku vykonanie úpravy a určí rozsah, spôsob, podmienky a lehotu jej uskutočnenia.
(4)
Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné stavebné úpravy, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad od ich kolaudácie neupustil.“.
67.
V § 88 ods. 1 písm. b), § 98 ods. 1, § 101, § 102 ods. 5 písm. b) sa slová „záujem spoločnosti“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „verejný záujem“ v príslušnom tvare.
68.
V § 88 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.“.
69.
§ 88a sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.“.
70.
V § 90 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3 a odsek 4, ktoré znejú:
„(3)
Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä
a)
dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
b)
dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov štátnej správy a obce,
c)
ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania,
d)
vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.
(4)
Stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby
a)
uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu,
b)
uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb,
c)
určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod.,
d)
uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň,
e)
uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
71.
V § 94 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo montážne“ a slová „a pôsobí v blízkosti ohrozenej stavby“.
72.
V § 97 ods. 2 sa slová „pozemkom alebo stavbe“ nahrádzajú slovami „bytu alebo k nebytovému priestoru“.
73.
Doterajší text § 98 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či
a)
sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia,
b)
sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,
c)
sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,
d)
sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky,
e)
sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,
f)
sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,
g)
sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác,
h)
sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,
i)
sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.“.
74.
V § 99 písm. b) sa vypúšťajú slová „ktoré nie sú stavebnými úradmi,“.
75.
V § 102 ods. 5 písmeno c) znie:
„c)
oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.“.
76.
V § 105 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „stavebnému úradu“.
77.
V § 105 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom „úpravy“ nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a zariadenia“.
78.
V § 105 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
vykonáva vedenie uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti,“.
79.
V § 105 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez povolenia alebo v rozpore s ním.“.
80.
V § 105 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová „alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním“.
81.
V § 105 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 100 000 Sk“.
82.
V § 105 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová: „o využití územia, o chránenom území alebo o ochrannom pásme“.
83.
V § 105 ods. 4 sa vypúšťajú slová „od 1 milióna Sk“.
84.
V § 106 ods. 1 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „od 100 000 Sk“.
85.
V § 106 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „stavebnému úradu“.
86.
V § 106 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom „úpravy“ nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a zariadenia“.
87.
V § 106 ods. 1 písmeno e) znie:
„e)
uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.“.
88.
V § 106 ods. 2 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 500 000“.
89.
V § 106 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
použila na zhotovenie stavby stavebný výrobok, ktorý nie je vhodný (§ 43f),“.
90.
V § 106 ods. 2 sa vypúšťajú písmená f) a g). Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená f) a g).
91.
V § 106 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 2 miliónov Sk“.
92.
V § 106 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „o využití územia, o chránenom území alebo o ochrannom pásme“.
93.
V § 106 ods. 3 písm. d) sa na konci pripájajú slová „alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním,“.
94.
V § 107 odsek 2 znie:
„(2)
Pokuty sú príjmom Štátneho fondu životného prostredia. Pokuty uložené obcou sú príjmom rozpočtu obce.“.
95.
V § 108 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „(stavby na zneškodňovanie odpadov, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, stavby pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod.)“.
96.
§ 112 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].
(4)
Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu10k) a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“.
97.
V § 114 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom1c) určuje najmä
a)
predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,
b)
náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,
c)
lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,
d)
podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
98.
V § 116 ods. 1 v druhej vete sa slová „do šiestich mesiacov“ nahrádzajú slovami „do dvoch rokov“.
99.
V § 116 ods.1 sa vypúšťa posledná veta.
100.
Zrušuje sa členenie piatej časti na oddiely a vypúšťajú sa nadpisy oddielov 1 až 4.
101.
Nad § 117 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „S t a v e b n é ú r a d y“.
102.
V § 117 sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
„e)
§ 90 a 93 pre informačné, propagačné a reklamné zariadenia,
f)
§ 105 ods. 1 písm. a) a g) a § 106 ods. 1 písm. a) a e) pre prejednávanie priestupkov a ukladanie pokút.“.
103.
§ 120 odsek 1 znie:
„(1)
Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodohospodárskych dielach vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).“.
104.
V § 121 ods. 1 a 2, § 125 ods. 2 a 4 sa slová „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „ministerstvo obrany“ v príslušnom tvare.
105.
V § 121 ods. 2 písm. b) sa za slová „Policajného zboru“ vkladá čiarka a slová „Slovenskej informačnej služby“.
106.
V § 121 sa vypúšťa odsek 3.
107.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:
„12)
Zákon č. 281/1997 Z. z.“.
108.
Za § 123 sa vkladá § 123a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§123a Slovenská inšpekcia životného prostredia
(1)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný orgán, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu sa postupuje obdobne ako pri ukladaní pokút. Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá pokuty.“.
109.
Za § 127 sa vkladá § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§127a Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách
(1)
Ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.
(2)
Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí, ak sa ich obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje ustanovenie § 57.
(3)
Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže
a)
obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,
b)
upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými konaniami,
c)
umožniť predloženie dokladov až dodatočne,
d)
vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.“.
110.
Za § 129 sa vkladá § 130, ktorý vrátane nadpisu znie:
§130 Informačné systémy
(1)
Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe. Informačné systémy sú časťami štátneho informačného systému.
(2)
V rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľajú na vykonávaní informačných činností podľa štandardov a na základe schválených projektov aj krajské úrady, okresné úrady a obce.
(3)
Obsah informačných systémov podľa odseku 1 je založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.
(4)
Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje
a)
územnoplánovacie podklady a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o limitoch vzťahujúcich sa na územie,
b)
územnoplánovaciu dokumentáciu,
c)
ostatné podklady.
(5)
Informačný systém o výstavbe obsahuje
a)
údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň vzťahujú,
b)
rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia.“.
111.
V § 134 ods. 1 sa slová „Pracovníci a funkcionári obecných úradov“ nahrádzajú slovami „ Starosta a zamestnanci obcí“.
112.
V § 138 sa vypúšťa odsek 4.
113.
Za § 139 sa vkladajú § 139a a 139b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§139a Pojmy územného plánovania
(1)
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
(2)
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
(3)
Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.
(4)
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území.
(5)
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
(6)
Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotnopriestorové a funkčné princípy urbanizmu; je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou.
(7)
Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.
(8)
Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor
a)
stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené,
b)
poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),
c)
pozemkov ostatných plôch,
d)
pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny.
(9)
Zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine.
(10)
Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú
a)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
b)
celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové dráhy, trolejbusové dráhy a špeciálne dráhy,
c)
letiská,
d)
prístavy,
e)
jednotná telekomunikačná sieť,
f)
vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie,
g)
plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,
h)
tepelné siete verejného rozvodu tepla,
i)
vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,
j)
hate a otvorené privádzače vody,
k)
ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany územia,
l)
skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,
m)
ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.
§139b Pojmy stavebného poriadku
(1)
Jednoduché stavby sú
a)
stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a ktoré majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,
b)
stavby na individuálnu rekreáciu,
c)
prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,
d)
oporné múry,
e)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.
(2)
Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.
(3)
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
(4)
Zmeny dokončených stavieb sú
a)
nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b)
prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c)
stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
(5)
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a)
prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b)
podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
(6)
Za drobné stavby sa považujú aj
a)
stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b)
oplotenie,
c)
prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d)
nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
(7)
Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.
(8)
Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov12) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.
(9)
Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby užívané na služobné účely a ostatné stavby týchto orgánov určené na služobnú potrebu.
(10)
Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely ich útvarov.
(11)
Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracúvania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.
(12)
Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.
(13)
Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy.4)
(14)
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä
a)
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b)
opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c)
údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d)
výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e)
maliarske a natieračské práce.“.
114.
V § 141 odsek 3 znie:
„(3)
Obce ustanovené v § 11 ods. 2, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné ho obstarať a schváliť do 30. júna 2005.“.
115.
§ 143 odsek 1 znie:
„(1)
Podrobnosti o
a)
obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a ich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,
b)
obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe jej overenia,
c)
obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,
d)
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
116.
Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý znie:
§144a Zrušujú sa
1.
§ 1 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5 a položky 28 až 33 prílohy A, položky 14 a 15 prílohy B, položky 69 až 90 prílohy C, položky 5 až 25 prílohy D, príloha E zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,
2.
nariadenie Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku v znení zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí,
3.
nariadenie Slovenskej národnej rady č. 51/1946 Zb. SNR o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov,
4.
vyhláška Štátneho plánovacieho a štatistického úradu č. 90/1946 Zb. SNR, ktorou sa vydáva návod na vyhotovenie regulačných plánov miest a obcí na Slovensku,
5.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb., vyhlášky č. 376/1992 Zb. a vyhlášky č. 204/1996 Z. z.,
6.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení vyhlášky č. 377/1992 Zb.,
7.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. a vyhlášky č. 378/1992 Zb.“.
Čl. II
Zákon č. 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 3 sa slovo „11“ nahrádza slovami „najviac 21“.
2.
V § 4 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „Koncepciou územného rozvoja Slovenska a schválenými územnými plánmi.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 281/1997 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 384/1997 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 337/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z. a zákona č. 83/2000 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 5 ods. 3 písm. a) sa slová „obcí okrem územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice“ nahrádzajú slovom „zón“.
2.
V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice“ nahrádzajú slovom „obce“.
Čl. IV
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 103/1990 Zb., zákonom č. 262/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákonom č. 229/1997 Z. z., zákonom č. 175/1999 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2000 okrem § 2a ods. 1 a § 123a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2001.
Jozef Migaš v. r.
podľa čl. 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
za prezidenta Slovenskej republiky
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
podľa čl. 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
za prezidenta Slovenskej republiky
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
