145/2000 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 04.05.2000
145
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 11. apríla 1997 bol v Lisabone prijatý Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne.
V mene vlády Slovenskej republiky podpísal listinu o schválení dohovoru 21. júna 1999 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Dohovor pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 1999.
V mene vlády Slovenskej republiky podpísal listinu o schválení dohovoru 21. júna 1999 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Dohovor pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 1999.
DOHOVOR
o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne
Lisabon 1997
o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne
Lisabon 1997
Zmluvné strany tohto dohovoru
vedomé si skutočnosti, že právo na vzdelanie je ľudským právom a že vysokoškolské vzdelávanie, ktoré je nástrojom pri získavaní a prehlbovaní si vedomostí, tvorí mimoriadne bohatý kultúrny a vedecký vklad tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť,
berúc do úvahy, že vysokoškolské vzdelávanie by malo zohrať významnú úlohu pri podporovaní mieru, vzájomného porozumenia a tolerancie a vytváraní vzájomnej dôvery medzi ľuďmi a národmi,
berúc do úvahy, že veľká rôznorodosť vzdelávacích systémov v európskom regióne odráža jeho kultúrnu, sociálnu, politickú, filozofickú, náboženskú a ekonomickú rozmanitosť a predstavuje výnimočné bohatstvo, ktoré treba plne rešpektovať,
vedené prianím umožniť všetkým národom regiónu plne využívať toto bohatstvo rôznorodosti uľahčením prístupu všetkých obyvateľov každého štátu a študentov vzdelávacích zariadení každej zmluvnej strany k zdrojom vzdelania v druhých zmluvných stranách, predovšetkým uľahčením ich úsilia pokračovať vo svojom vzdelávaní alebo absolvovať časť štúdia na vysokých školách v týchto druhých zmluvných stranách,
berúc do úvahy, že uznávanie štúdií, vysvedčení, diplomov a titulov získaných v inej krajine európskeho regiónu predstavuje významný krok na podporu akademickej mobility medzi zmluvnými stranami,
prisudzujúc veľký význam zásade inštitucionálnej autonómie a vedomé si potreby dodržiavať a chrániť túto zásadu,
súc presvedčené, že spravodlivé uznanie kvalifikácií je kľúčovým prvkom práva na vzdelanie a zodpovednosťou spoločnosti,
prihliadajúc na dohovory Rady Európy a UNESCO týkajúce sa akademického uznávania v Európe, na
Európsky dohovor o uznávaní rovnocennosti dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy (1953, ETS č. 15) a jeho Protokol (1964, ETS č. 49),
Európsky dohovor o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách (1956, ETS č. 21),
Európsky dohovor o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie (1959, ETS č. 32),
Dohovor o uznávaní štúdií a diplomov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu (1979),
Európsky dohovor o všeobecnej rovnocennosti častí vysokoškolského štúdia (1990, ETS č. 138),
prihliadajúc aj na Medzinárodný dohovor o uznávaní štúdií, diplomov a titulov vo vysokoškolskom vzdelávaní v arabských a európskych štátoch hraničiacich so Stredozemím (1976) prijatý v rámci UNESCO a čiastočne pokrývajúci akademické uznávanie v Európe,
majúc na pamäti, že tento dohovor by sa mal tiež zohľadniť v rámci dohovorov UNESCO a medzinárodného odporúčania zahŕňajúcich iné regióny sveta a potreby zlepšenia výmeny informácií medzi týmito regiónmi,
vedomé si rozsiahlych zmien v oblasti vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne od prijatia týchto dohovorov vedúcich k značne zvýšenej diverzifikácii v rámci národných systémov vysokoškolského vzdelávania a medzi nimi a potreby prispôsobiť právne nástroje a prax tak, aby odrážali tieto zmeny,
vedomé si potreby nájsť spoločné riešenia praktických problémov v oblasti uznávania v európskom regióne,
vedomé si potreby zdokonalenia bežnej praxe v oblasti uznávania a jej sprehľadnenia a lepšieho prispôsobenia súčasnej situácie vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne,
súc presvedčené o pozitívnom význame dohovoru vypracovaného a prijatého pod spoločnou záštitou Rady Európy a UNESCO poskytujúceho rámec pre ďalší rozvoj praxe v oblasti uznávania v európskom regióne,
vedomé si významu zabezpečenia stálych implementačných mechanizmov v záujme zabezpečenia vykonávania princípov a ustanovení tohto dohovoru v praxi,
dohodli sa takto:
vedomé si skutočnosti, že právo na vzdelanie je ľudským právom a že vysokoškolské vzdelávanie, ktoré je nástrojom pri získavaní a prehlbovaní si vedomostí, tvorí mimoriadne bohatý kultúrny a vedecký vklad tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť,
berúc do úvahy, že vysokoškolské vzdelávanie by malo zohrať významnú úlohu pri podporovaní mieru, vzájomného porozumenia a tolerancie a vytváraní vzájomnej dôvery medzi ľuďmi a národmi,
berúc do úvahy, že veľká rôznorodosť vzdelávacích systémov v európskom regióne odráža jeho kultúrnu, sociálnu, politickú, filozofickú, náboženskú a ekonomickú rozmanitosť a predstavuje výnimočné bohatstvo, ktoré treba plne rešpektovať,
vedené prianím umožniť všetkým národom regiónu plne využívať toto bohatstvo rôznorodosti uľahčením prístupu všetkých obyvateľov každého štátu a študentov vzdelávacích zariadení každej zmluvnej strany k zdrojom vzdelania v druhých zmluvných stranách, predovšetkým uľahčením ich úsilia pokračovať vo svojom vzdelávaní alebo absolvovať časť štúdia na vysokých školách v týchto druhých zmluvných stranách,
berúc do úvahy, že uznávanie štúdií, vysvedčení, diplomov a titulov získaných v inej krajine európskeho regiónu predstavuje významný krok na podporu akademickej mobility medzi zmluvnými stranami,
prisudzujúc veľký význam zásade inštitucionálnej autonómie a vedomé si potreby dodržiavať a chrániť túto zásadu,
súc presvedčené, že spravodlivé uznanie kvalifikácií je kľúčovým prvkom práva na vzdelanie a zodpovednosťou spoločnosti,
prihliadajúc na dohovory Rady Európy a UNESCO týkajúce sa akademického uznávania v Európe, na
Európsky dohovor o uznávaní rovnocennosti dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy (1953, ETS č. 15) a jeho Protokol (1964, ETS č. 49),
Európsky dohovor o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách (1956, ETS č. 21),
Európsky dohovor o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie (1959, ETS č. 32),
Dohovor o uznávaní štúdií a diplomov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu (1979),
Európsky dohovor o všeobecnej rovnocennosti častí vysokoškolského štúdia (1990, ETS č. 138),
prihliadajúc aj na Medzinárodný dohovor o uznávaní štúdií, diplomov a titulov vo vysokoškolskom vzdelávaní v arabských a európskych štátoch hraničiacich so Stredozemím (1976) prijatý v rámci UNESCO a čiastočne pokrývajúci akademické uznávanie v Európe,
majúc na pamäti, že tento dohovor by sa mal tiež zohľadniť v rámci dohovorov UNESCO a medzinárodného odporúčania zahŕňajúcich iné regióny sveta a potreby zlepšenia výmeny informácií medzi týmito regiónmi,
vedomé si rozsiahlych zmien v oblasti vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne od prijatia týchto dohovorov vedúcich k značne zvýšenej diverzifikácii v rámci národných systémov vysokoškolského vzdelávania a medzi nimi a potreby prispôsobiť právne nástroje a prax tak, aby odrážali tieto zmeny,
vedomé si potreby nájsť spoločné riešenia praktických problémov v oblasti uznávania v európskom regióne,
vedomé si potreby zdokonalenia bežnej praxe v oblasti uznávania a jej sprehľadnenia a lepšieho prispôsobenia súčasnej situácie vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne,
súc presvedčené o pozitívnom význame dohovoru vypracovaného a prijatého pod spoločnou záštitou Rady Európy a UNESCO poskytujúceho rámec pre ďalší rozvoj praxe v oblasti uznávania v európskom regióne,
vedomé si významu zabezpečenia stálych implementačných mechanizmov v záujme zabezpečenia vykonávania princípov a ustanovení tohto dohovoru v praxi,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
DEFINÍCIE
Článok I
Na účely tohto dohovoru tieto výrazy znamenajú:
Prístup (k vysokoškolskému vzdelávaniu) – Právo kvalifikovaných kandidátov uchádzať sa o štúdium a byť zaradení medzi uchádzačov o prijatie na vysokoškolské štúdium.
Prijatie (na vysoké školy a študijné programy) – Úkon alebo systém umožňujúci kvalifikovaným uchádzačom zapojiť sa do vysokoškolského štúdia v príslušnej vzdelávacej inštitúcii a/alebo v príslušnom študijnom programe.
Hodnotenie (vysokých škôl alebo študijných programov) – Proces stanovenia kvality vzdelávania na vysokej škole alebo v študijnom programe.
Posúdenie (jednotlivých kvalifikácií) – Písomné uznanie alebo posúdenie kvalifikácií, ktoré jednotlivec získal v zahraničí, kompetentným orgánom.
Príslušný orgán na uznávanie – Orgán oficiálne poverený uskutočňovaním záväzných rozhodnutí o uznaní zahraničných kvalifikácií.
Vysokoškolské vzdelávanie – Všetky druhy alebo časti štúdia, prípravy alebo vedeckej prípravy na poststredoškolskej úrovni, ktoré uznávajú príslušné orgány zmluvnej strany ako súčasť svojho systému vysokoškolského vzdelávania.
Vysoká škola – Inštitúcia poskytujúca vysokoškolské vzdelávanie a uznaná príslušným orgánom zmluvnej strany ako súčasť jej systému vysokoškolského vzdelávania.
Študijný program vysokej školy – Študijný program uznaný kompetentným orgánom zmluvnej strany ako súčasť jej systému vysokoškolského vzdelávania, ktorého absolvovanie zabezpečuje študentovi vysokoškolskú kvalifikáciu.
Časť štúdia – Každá časť vysokoškolského štúdia, ktorá bola hodnotená a je zdokumentovaná a ktorá, pokiaľ nie je skončeným študijným programom samým osebe, predstavuje značné získanie vedomostí alebo zručností.
Kvalifikácia
A. Vysokoškolská kvalifikácia – Každý titul, diplom alebo iné vysvedčenie vydané kompetentným orgánom, potvrdzujúce úspešné absolvovanie vysokoškolského štúdia.
B. Kvalifikácia umožňujúca prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu – Každý diplom alebo iné vysvedčenie vydané kompetentným orgánom, potvrdzujúce úspešné absolvovanie štúdia a zabezpečujúce držiteľovi kvalifikácie právo byť zaradený medzi uchádzačov o prijatie na vysokoškolské štúdium (porovnaj definíciu o prijatí).
Uznanie – Formálne uznanie hodnoty vzdelanostnej zložky kvalifikácie získanej v zahraničí kompetentným orgánom so zreteľom na prístup k vzdelávacím a/alebo pracovným aktivitám.
Požiadavky
A. Všeobecné požiadavky – Podmienky, ktoré musia byť vo všetkých prípadoch splnené na prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu alebo k jeho príslušnému stupňu, alebo na udelenie vysokoškolskej kvalifikácie na danom stupni.
B. Osobitné požiadavky – Podmienky, ktoré musia byť okrem všeobecných požiadaviek splnené na prijatie na príslušné vysokoškolské štúdium alebo získanie špecifickej vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom študijnom odbore.
ČASŤ II
KOMPETENCIE ŠTÁTNYCH ORGÁNOV
Článok II. 1
1.
Tam, kde sú ústredné orgány zmluvnej strany kompetentné rozhodovať o uznávaní, je zmluvná strana bezodkladne viazaná ustanoveniami tohto dohovoru a prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania jeho ustanovení na svojom území.
Tam, kde je právomoc rozhodovať o uznaní zverená jednotlivým zložkám zmluvnej strany, zmluvná strana predloží jednému z depozitárov stručnú správu o svojom ústavnom postavení alebo štruktúre pri podpise alebo uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, alebo kedykoľvek neskôr. V týchto prípadoch kompetentné orgány zložiek zmluvných strán takto označených prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania ustanovení tohto dohovoru na svojom území.
2.
Tam, kde sú právomoci rozhodovať o uznávaní v rukách jednotlivých vysokých škôl alebo iných subjektov, každá zmluvná strana podľa svojej ústavnej situácie alebo štruktúry odovzdá text tohto dohovoru týmto vzdelávacím inštitúciám alebo subjektom a uskutoční potrebné kroky na podporu priaznivého posúdenia a vykonávania jeho ustanovení.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa týkajú mutatis mutandis povinností zmluvných strán podľa nasledujúcich článkov tohto dohovoru.
Článok II. 2
Pri podpise alebo uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, alebo kedykoľvek neskôr každý štát, Svätá stolica alebo Európske spoločenstvo oznámi každému depozitárovi tohto dohovoru tie orgány, ktoré majú právomoc prijímať rôzne rozhodnutia pri uznávaní jednotlivých prípadov.
Článok II. 3
Nič v tomto dohovore sa netýka platnosti výhodnejších ustanovení o vzájomnom uznávaní kvalifikácií, ktoré sú obsiahnuté v existujúcej alebo budúcej dohode, ktorej zmluvnou stranou je alebo sa môže stať zmluvná strana tohto dohovoru, alebo ktoré z nej vyplývajú.
ČASŤ III
ZÁKLADNÉ ZÁSADY TÝKAJÚCE SA HODNOTENIA KVALIFIKÁCIÍ
Článok III. 1
1.
Držitelia kvalifikácií vydaných v jednej zo zmluvných strán majú adekvátny prístup k posúdeniu svojich kvalifikácií na základe žiadosti podanej príslušnému orgánu.
2.
Nepripúšťa sa žiadna diskriminácia vzhľadom na pohlavie, rasu, farbu pleti, postihnutie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný, etnický alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, pôvod alebo iné postavenie žiadateľa, ani na základe iných dôvodov, ktoré sa netýkajú kvalifikácie, o ktorej uznanie sa žiada. Na účel zabezpečenia tohto práva každá strana prijme náležité opatrenia tak, aby sa žiadosti o uznanie kvalifikácií posudzovali výlučne na základe získaných vedomostí a zručností.
Článok III. 2
Každá zmluvná strana zabezpečí, aby postupy a kritériá použité pri posudzovaní a uznávaní kvalifikácií boli prehľadné, jasné a spoľahlivé.
Článok III. 3
1.
Rozhodnutia o uznaní sa prijímajú na základe náležitých informácií o kvalifikáciách, o ktorých uznanie sa žiada.
2.
Zodpovednosť za poskytnutie náležitých informácií nesie predovšetkým žiadateľ, ktorý poskytne také informácie s dobrým úmyslom.
3.
Bez ohľadu na zodpovednosť žiadateľa sú vzdelávacie inštitúcie, ktoré vydali príslušné kvalifikácie, povinné poskytnúť na základe žiadosti žiadateľa a v rámci prijateľných termínov príslušné informácie držiteľovi kvalifikácie, vzdelávacej inštitúcii alebo kompetentným orgánom krajiny, v ktorej sa žiada o uznanie.
4.
Zmluvné strany usmerňujú alebo podporujú, ak je to nevyhnutné, všetky vzdelávacie inštitúcie patriace do ich vzdelávacieho systému, aby vyhoveli všetkým odôvodneným žiadostiam o informácie, ktoré môžu byť užitočné pre posúdenie kvalifikácií získaných v týchto inštitúciách.
5.
Orgán, ktorý žiadosť posudzuje, je povinný poukázať na to, že žiadosť nespĺňa príslušné požiadavky.
Článok III. 4
Na uľahčenie uznávania kvalifikácií každá zmluvná strana zabezpečí, aby boli poskytnuté adekvátne a jasné informácie o jej vzdelávacom systéme.
Článok III. 5
Rozhodnutia o uznaní sa prijímajú v prijateľnej lehote stanovenej vopred kompetentným orgánom na uznávanie. Lehota sa počíta od poskytnutia všetkých potrebných informácií k danému prípadu. Ak sa uznanie zamietlo, uvedú sa dôvody zamietnutia a poskytnú sa informácie týkajúce sa možných opatrení, ktoré môže žiadateľ podniknúť s cieľom získať uznanie v neskoršom štádiu. Ak je uznanie zamietnuté alebo sa neprijme žiadne rozhodnutie, žiadateľ sa môže v prijateľnej lehote odvolať.
ČASŤ IV
UZNÁVANIE KVALIFIKÁCIÍ UMOŽŇUJÚCICH PRÍSTUP K VYSOKOŠKOLSKÉMU VZDELÁVANIU
Článok IV. 1
Každá zmluvná strana uzná kvalifikácie vydané inými zmluvnými stranami, zodpovedajúce všeobecným požiadavkám na prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v tých zmluvných stranách na účel získania prístupu k štúdiu v rámci svojho systému vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ sa nepreukáže podstatný rozdiel medzi všeobecnými požiadavkami na prijatie v zmluvnej strane, v ktorej bola kvalifikácia získaná, a v zmluvnej strane, v ktorej sa požaduje uznanie kvalifikácie.
Článok IV. 2
Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú mutatis mutandis ustanovenia článku IV. 1.
Článok IV. 3
Ak kvalifikácia umožňuje prístup len k špecifickým druhom inštitúcií alebo k študijným programom v zmluvnej strane, v ktorej bola získaná, každá iná zmluvná strana poskytne držiteľom takých kvalifikácií prístup k podobným špecifickým programom v inštitúciách patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ nemožno preukázať podstatný rozdiel medzi požiadavkami na prijatie v zmluvnej strane, v ktorej bola kvalifikácia získaná, a požiadavkami v zmluvnej strane, v ktorej sa požaduje uznanie kvalifikácie.
Článok IV. 4
Ak prístup k príslušným študijným programom závisí okrem splnenia všeobecných požiadaviek na prijatie aj od splnenia osobitných požiadaviek, kompetentné orgány zmluvnej strany môžu požadovať takisto splnenie ďalších požiadaviek od držiteľov kvalifikácií získaných v iných zmluvných stranách alebo posúdiť, či žiadatelia s kvalifikáciami získanými v iných zmluvných stranách spĺňajú rovnaké požiadavky.
Článok IV. 5
Ak vysvedčenia o maturitnej skúške v zmluvnej strane, kde boli získané, umožňujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu iba v kombinácii s ďalšími kvalifikačnými skúškami ako podmienkou prijatia, iné zmluvné strany môžu podmieniť prijatie splnením týchto požiadaviek alebo ponúknuť alternatívu na splnenie takýchto ďalších požiadaviek v rámci vlastného vzdelávacieho systému. Každý štát, Svätá stolica alebo Európske spoločenstvo môže pri podpise alebo uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, alebo kedykoľvek neskôr oznámiť jednému z depozitárov, že využívajú ustanovenia tohto článku s uvedením zmluvných strán, vo vzťahu ku ktorým mienia vykonávať tento článok, ako aj dôvody, ktoré ich k tomu vedú.
Článok IV. 6
Bez toho, aby to bolo na ujmu ustanovení článkov IV. 1, IV. 2, IV. 3, IV. 4 a IV. 5, môže byť prijímanie na danú vysokú školu alebo daný program v rámci takej vysokej školy obmedzené alebo výberové. V prípadoch, keď je prijímanie na vysokú školu a/alebo štúdium výberové, treba ustanoviť taký postup prijímania, aby sa zahraničné kvalifikácie posudzovali na základe princípov spravodlivosti a nediskriminácie uvedených v článku III.
Článok IV. 7
Bez toho, aby to bolo na ujmu ustanovení článkov IV. 1, IV. 2, IV. 3, IV. 4 a IV. 5, môže byť prijatie na príslušnú vysokú školu podmienené preukázaním dostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka alebo vyučovacích jazykov príslušnej vzdelávacej inštitúcie, alebo iných určených jazykov.
Článok IV. 8
V zmluvných stranách, kde možno prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu získať na základe netradičných kvalifikácií, sa podobné kvalifikácie získané v iných zmluvných stranách posudzujú podobným spôsobom ako netradičné kvalifikácie získané v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie.
Článok IV. 9
Pri prijímaní na vysokoškolské štúdium môže každá zmluvná strana podmieniť uznanie kvalifikácií vydaných zahraničnými vzdelávacími inštitúciami, ktoré pôsobia na jej území, splnením osobitných vnútroštátnych právnych podmienok alebo osobitných zmlúv, ktoré uzatvorila so zmluvnou stranou pôvodu takýchto inštitúcií.
ČASŤ V
UZNÁVANIE ČASTÍ ŠTÚDIA
Článok V. 1
Každá zmluvná strana uznáva časti štúdia skončené v rámci študijného programu v inej zmluvnej strane. Toto uznanie zahŕňa časti štúdia, ktoré sú zamerané na absolvovanie študijného programu v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie, pokiaľ sa nepreukážu podstatné rozdiely medzi časťami štúdia absolvovaného v inej zmluvnej strane a časťou študijného programu, ktorú by mali nahradiť v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie.
Článok V. 2
Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú mutatis mutandis ustanovenia článku V. 1.
Článok V. 3
Každá zmluvná strana osobitne uľahčí uznanie častí štúdia, ak
a)
už bola uzavretá dohoda medzi vysokou školou alebo kompetentným orgánom zodpovedným za príslušnú časť štúdia na jednej strane a vysokou školou alebo kompetentným orgánom zodpovedným za uznávanie na druhej strane a
b)
vysoká škola, kde bola absolvovaná časť štúdia, vydala vysvedčenie alebo výpis skúšok a zápočtov, ktoré potvrdzujú, že študent úspešne splnil požiadavky stanovené pre spomínanú časť štúdia.
ČASŤ VI
UZNÁVANIE VYSOKOŠKOLSKÝCH KVALIFIKÁCIÍ
Článok VI. 1
Pokiaľ ide o uznanie vedomostí a zručností potvrdených vysokoškolskou kvalifikáciou, každá zmluvná strana uznáva vysokoškolské kvalifikácie získané v inej zmluvnej strane, pokiaľ sa nepreukáže podstatný rozdiel medzi kvalifikáciou, o ktorej uznanie sa žiada, a príslušnou kvalifikáciou v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie kvalifikácie.
Článok VI. 2
Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú mutatis mutandis ustanovenia článku VI. 1.
Článok VI. 3
Uznanie vysokoškolskej kvalifikácie v zmluvnej strane priznanej v inej zmluvnej strane má jeden dôsledok alebo oba z týchto dôsledkov:
a)
prístup k ďalšiemu vysokoškolskému štúdiu vrátane skúšok a/alebo prípravy na doktorát na základe tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na držiteľov kvalifikácií v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie,
b)
používanie akademického titulu v súlade so zákonmi a nariadeniami zmluvnej strany alebo zákonodarstvom zmluvnej strany, v ktorej sa žiada o uznanie.
Okrem toho uznanie v súlade so zákonmi a nariadeniami alebo s jurisdikciou zmluvnej strany, v ktorej sa žiada o uznanie, môže uľahčiť prístup na pracovný trh.
Článok VI. 4
Posúdenie vysokoškolskej kvalifikácie v zmluvnej strane priznanej druhou zmluvnou stranou môže mať formu
a)
rady na všeobecné účely zamestnania,
b)
rady pre vzdelávacie inštitúcie na účely prijatia do jej programov,
c)
rady pre každý iný orgán kompetentný vo veciach uznávania.
Článok VI. 5
Každá zmluvná strana môže podmieniť uznanie vysokoškolských kvalifikácií vydaných zahraničnými vzdelávacími inštitúciami, ktoré pôsobia na jej území, splnením osobitných vnútroštátnych právnych podmienok alebo osobitných zmlúv, ktoré uzatvorila so zmluvnou stranou pôvodu takýchto inštitúcií.
ČASŤ VII
UZNÁVANIE KVALIFIKÁCIÍ UTEČENCOV, VYSÍDLENCOV A OSÔB V POSTAVENÍ UTEČENCA
Článok VII
Každá zmluvná strana uskutoční všetky realizovateľné a rozumné opatrenia v rámci svojho vzdelávacieho systému a v súlade so svojimi ústavnými, právnymi a legislatívnymi ustanoveniami na vytvorenie postupov určených na spravodlivé a rýchle posúdenie, či utečenci, vysídlenci a osoby v postavení utečenca spĺňajú príslušné požiadavky na prijatie na vysokú školu, na ďalšie vysokoškolské štúdium alebo na pracovné činnosti aj v takých prípadoch, keď získané kvalifikácie v jednej zo zmluvných strán nemožno preukázať dokladmi.
ČASŤ VIII
INFORMÁCIE O HODNOTENÍ VYSOKÝCH ŠKÔL A ŠTUDIJNÝCH PROGRAMOV
Článok VIII. 1
Každá zmluvná strana poskytne adekvátne informácie o každej vysokej škole patriacej do jej systému vysokoškolského vzdelávania a o každom programe prebiehajúcom na týchto školách s cieľom uľahčiť príslušným orgánom iných zmluvných strán zistiť, či kvalita kvalifikácií vydaných týmito vysokými školami je dostatočná na uznanie v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie. Informácie tohto druhu majú túto formu:
a)
v prípade zmluvných strán, ktoré vytvorili systém oficiálneho posudzovania vysokých škôl a študijných programov – informácie o metódach a výsledkoch tohto posudzovania a o štandardoch kvality špecifických pre každý typ vysokej školy, ako aj programov vedúcich k vysokoškolským kvalifikáciám,
b)
v prípade zmluvných strán, ktoré nevytvorili systém oficiálneho posudzovania vysokých škôl a študijných programov – informácie o uznávaní rôznych kvalifikácií získaných na každej vysokej škole alebo v rámci každého študijného programu patriaceho do ich systému vysokoškolského vzdelávania.
Článok VIII. 2
Každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie
a)
prehľadu o rôznych typoch vysokých škôl patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s typickými charakteristikami pre každý druh vysokej školy,
b)
zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej školy a programu,
c)
popisu programov vysokých škôl,
d)
zoznamu vzdelávacích inštitúcií nachádzajúcich sa mimo svojho územia, ktoré zmluvná strana považuje za súčasť svojho vzdelávacieho systému.
ČASŤ IX
INFORMÁCIE VO VECIACH UZNÁVANIA
Článok IX. 1
Na účely uľahčenia uznávania kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť transparentné systémy na kompletný popis získaných kvalifikácií.
Článok IX. 2
1.
Uznávajúc potrebu relevantných, správnych a aktuálnych informácií, každá zmluvná strana vytvorí alebo udržiava národné informačné stredisko. O jeho vytvorení alebo o každej zmene, ktorá sa týka jeho činnosti, bude informovať jedného z depozitárov.
2.
V každej zmluvnej strane národné informačné stredisko
a)
uľahčuje prístup k spoľahlivým a presným informáciám o systéme vysokoškolského vzdelávania a kvalifikáciách krajiny, v ktorej sa nachádza,
b)
uľahčuje prístup k informáciám o systémoch vysokoškolského vzdelávania a kvalifikáciách iných zmluvných strán,
c)
poskytuje rady alebo informácie vo veciach uznania a posudzovania kvalifikácií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
3.
Každé národné informačné stredisko má k dispozícii potrebné prostriedky, ktoré mu umožňujú plniť svoje funkcie.
Článok IX. 3
Zmluvné strany podporujú prostredníctvom národných informačných stredísk alebo inak využitie Dodatku UNESCO/Rady Európy k diplomu alebo iného porovnateľného dokumentu vysokými školami zmluvných strán.
ČASŤ X
IMPLEMENTAČNÉ MECHANIZMY
Článok X. 1
Orgány, ktoré sledujú, podporujú a uľahčujú vykonávanie tohto dohovoru, sú:
a)
Výbor dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne,
b)
Európska sieť národných informačných stredísk pre akademickú mobilitu a uznávanie (ďalej len „sieť ENIC“) vytvorená na základe rozhodnutia Výboru ministrov Rady Európy z 9. júna 1994 a Regionálneho výboru UNESCO pre Európu z 18. júna 1994.
Článok X. 2
1.
Zriaďuje sa Výbor Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (ďalej len „výbor“). Každá zmluvná strana má vo výbore jedného zástupcu.
2.
Na účely článku X. 2 sa pojem „zmluvná strana“ netýka Európskeho spoločenstva.
3.
Zmluvné štáty uvedené v článku XI. 1. 1 a Svätá stolica, ak nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, Európske spoločenstvo a prezident siete ENIC sa môžu zúčastňovať na zasadaniach výboru ako pozorovatelia. Zástupcovia vládnych a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti uznávania v regióne môžu byť takisto pozvaní, aby sa zúčastnili na zasadaniach výboru ako pozorovatelia.
4.
Prezident Regionálneho výboru UNESCO pre vykonávanie dohovoru o uznávaní štúdií a diplomov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu sa takisto pozýva na zasadania výboru ako pozorovateľ.
5.
Výbor podporuje uplatňovanie tohto dohovoru a sleduje jeho vykonávanie. Na tieto účely môže väčšinou hlasov zmluvných strán prijímať odporúčania, vyhlásenia, protokoly a modely dobrej praxe s cieľom usmerniť príslušné orgány zmluvných strán pri vykonávaní dohovoru a pri posudzovaní žiadostí o uznanie vysokoškolských kvalifikácií. Hoci zmluvné strany nebudú viazané týmito textami, vynaložia všetko úsilie na ich vykonávanie, oboznámenie kompetentných orgánov s nimi a na podporu ich vykonávania. Pred prijatím svojich rozhodnutí si výbor vyžiada stanovisko siete ENIC.
6.
Výbor podáva správu príslušným orgánom Rady Európy a UNESCO.
7.
Výbor je v styku s regionálnymi orgánmi UNESCO pre aplikáciu dohovorov o uznávaní štúdií a diplomov týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania prijatých pod záštitou UNESCO.
8.
Väčšina zmluvných strán vytvára kvórum.
9.
Výbor si schvaľuje vlastný rokovací poriadok. Stretáva sa na pravidelných zasadaniach najmenej raz za tri roky. Výbor sa prvýkrát zíde v roku, v ktorom dohovor nadobudne platnosť.
10.
Funkciu sekretariátu výboru vykonáva spoločne generálny tajomník Rady Európy a generálny riaditeľ UNESCO.
Článok X. 3
1.
Každá zmluvná strana vymenuje za člena Európskej siete národných informačných stredísk pre akademickú mobilitu a uznávanie národné informačné stredisko vytvorené na základe článku IX. 2. Tam, kde sa vytvorí viac než jedno národné informačné stredisko podľa článku IX. 2, všetky sa stávajú členmi siete ENIC, ale príslušná zmluvná strana má len jeden hlas.
2.
Sieť ENIC vo svojom zložení obmedzená na zmluvné strany tohto dohovoru pomáha pri praktickom vykonávaní tohto dohovoru kompetentnými národnými orgánmi. Sieť sa stretáva najmenej raz do roka na plenárnom zasadaní. Volí si svojho prezidenta a Výbor v súlade s jej úlohami.
3.
Funkciu sekretariátu siete ENIC vykonáva spoločne generálny tajomník Rady Európy a generálny riaditeľ UNESCO.
4.
Zmluvné strany spolupracujú prostredníctvom siete ENIC s národnými informačnými strediskami iných zmluvných strán najmä tým, že im umožňujú zhromažďovať všetky informácie použiteľné na ich činnosť týkajúcu sa akademického uznávania a mobility.
ČASŤ XI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok XI. 1
1. Tento dohovor je otvorený na podpis
a)
členským štátom Rady Európy,
b)
členským štátom Európskeho regiónu UNESCO,
c)
každému inému signatárovi, zmluvnému štátu alebo zmluvnej strane Európskeho kultúrneho dohovoru Rady Európy a/alebo Dohovoru UNESCO o uznávaní štúdií a diplomov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu, ktoré boli pozvané na diplomatickú konferenciu poverenú prijať tento dohovor.
2.
Tieto štáty a Svätá stolica môžu vyjadriť svoj súhlas byť viazané
a)
podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo
b)
schválením, po ktorom nasleduje ratifikácia, schválenie alebo prijatie; podpisom s podmienkou následnej ratifikácie, prijatia,
c)
pristúpením.
3.
Dohovor možno podpísať u jedného z depozitárov. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe sú uložené u jedného z depozitárov.
Článok XI. 2
Tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného mesiaca po tom, čo päť štátov vrátane najmenej troch členských štátov Rady Európy a/alebo Európskeho regiónu UNESCO vyjadrí svoj súhlas s tým, aby boli dohovorom viazané. Dohovor nadobudne platnosť pre každý iný štát prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí jedného mesiaca po vyjadrení súhlasu s tým, aby bol dohovorom viazaný.
Článok XI. 3
1.
Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže každý iný štát ako štáty patriace do jednej z kategórií uvedených v článku XI. 1 požiadať o pristúpenie k tomuto dohovoru. Žiadosť adresuje jednému z depozitárov, ktorý ju odovzdá zmluvným stranám najneskôr tri mesiace pred zasadaním Výboru Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne. Depozitár tiež informuje Výbor ministrov Rady Európy a Výkonnú radu UNESCO.
2.
Rozhodnutie pozvať štát, ktorý požiada o pristúpenie k tomuto dohovoru, sa prijíma dvojtretinovou väčšinou zmluvných strán.
3.
Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže k nemu pristúpiť Európske spoločenstvo na základe žiadosti svojich členských štátov, ktorá bude adresovaná jednému z depozitárov. V tomto prípade nebude platiť článok XI. 3. 2.
4.
Vo vzťahu k štátom pristupujúcim k dohovoru a vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného mesiaca po uložení listín o pristúpení u jedného z depozitárov.
Článok XI. 4
1.
Zmluvné strany tohto dohovoru, ktoré sú tiež zmluvnou stranou jedného alebo viacerých z týchto dohovorov:
Európskeho dohovoru o uznávaní dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy (1953, ETS č. 15) a jeho Protokolu (1964, ETS č. 49),
Európskeho dohovoru o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách (1956, ETS č. 21),
Európskeho dohovoru o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie (1959, ETS č. 32),
Medzinárodného dohovoru o uznávaní štúdií a diplomov vo vysokoškolskom vzdelávaní v arabských a európskych štátoch hraničiacich so Stredozemím (1976),
Dohovoru o uznávaní štúdií, diplomov a titulov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu (1979),
Európskeho dohovoru o všeobecnej rovnocennosti častí vysokoškolského štúdia (1990, ETS č. 138)
a)
používajú ustanovenia tohto dohovoru vo vzájomných vzťahoch,
b)
naďalej používajú uvedené dohovory, ktorých sú zmluvnou stranou, vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami uvedených dohovorov, ale nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.
2.
Zmluvné strany tohto dohovoru sa zdržia úsilia stať sa zmluvnými stranami dohovorov uvedených v odseku 1, ktorých zmluvnou stranou sa zatiaľ nestali, s výnimkou Medzinárodného dohovoru o uznávaní štúdií, diplomov a titulov vo vysokoškolskom vzdelávaní v arabských a európskych štátoch hraničiacich so Stredozemím.
Článok XI. 5
1.
Každý štát môže pri podpise alebo uložení ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe určiť územie alebo územia, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje.
2.
Každý štát môže kedykoľvek neskôr na základe vyhlásenia adresovaného jednému z depozitárov rozšíriť vykonávanie tohto dohovoru na ktorékoľvek iné územie uvedené vo vyhlásení. Vo vzťahu k takémuto územiu dohovor nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí jedného mesiaca po prijatí vyhlásenia depozitárom.
3.
Každé vyhlásenie vykonané podľa predchádzajúcich odsekov sa môže odvolať oznámením adresovaným jednému z depozitárov. Odvolanie nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí jedného mesiaca po jeho prijatí depozitárom.
Článok XI. 6
1.
Každá zmluvná strana môže dohovor kedykoľvek vypovedať oznámením adresovaným jednému z depozitárov.
2.
Výpoveď nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia dvanástich mesiacov po prijatí oznámenia depozitárom. Výpoveď však neovplyvní skoršie rozhodnutia o uznaní prijaté na základe ustanovení tohto dohovoru.
3.
Pri zániku alebo pozastavení vykonávania tohto dohovoru v dôsledku porušenia ustanovenia dôležitého na splnenie predmetu alebo účelu tohto dohovoru zmluvnou stranou sa postupuje v súlade s medzinárodným právom.
Článok XI. 7
1.
Každý štát, Svätá stolica alebo Európske spoločenstvo môže pri podpise alebo uložení ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že si vyhradzuje právo nevykonávať vcelku alebo čiastočne jeden alebo niekoľko z týchto článkov dohovoru:
- článok IV. 8,
- článok V. 3,
- článok VI. 3,
- článok IX. 3.
Iné výhrady sa nepripúšťajú.
2.
Každá zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu podľa predchádzajúceho odseku, ju môže úplne alebo čiastočne odvolať na základe oznámenia adresovaného jednému z depozitárov. Odvolanie výhrady nadobúda platnosť dňom prijatia oznámenia depozitárom.
3.
Zmluvná strana, ktorá uplatnila výhradu vo vzťahu k ustanoveniu tohto dohovoru, nemôže požadovať vykonávanie toho ustanovenia žiadnou inou zmluvnou stranou; môže však, ak je táto výhrada čiastočná alebo podmienená, žiadať o vykonávanie tohto ustanovenia v takej miere, v akej ho sama prijala.
Článok XI. 8
1.
Návrhy doplnkov tohto dohovoru môže prijať Výbor Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne dvojtretinovou väčšinou zmluvných strán. Každý návrh doplnku, ktorý sa takto prijme, sa zahrnie do Protokolu k tomuto dohovoru. Protokol určí spôsob nadobudnutia platnosti, ktorý si však za každých okolností bude vyžadovať vyjadrenie súhlasu zmluvných strán byť ním viazané.
2.
K časti III tohto dohovoru sa nemôžu podľa postupu v odseku 1 prijať žiadne doplnky.
3.
Každý návrh na doplnok sa oznámi jednému z depozitárov, ktorý ho zašle zmluvným stranám najmenej tri mesiace pred zasadaním výboru. Depozitár tiež informuje Výbor ministrov Rady Európy a Výkonný výbor UNESCO.
Článok XI. 9
1.
Depozitármi tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európy a generálny riaditeľ UNESCO.
2.
Depozitár, u ktorého sa ukladá listina, oznámenie alebo informácia, oznámi zmluvným stranám tohto dohovoru, ako aj iným štátom Rady Európy a/alebo Európskeho regiónu UNESCO informáciu o
a)
podpise,
b)
uložení ratifikačnej listiny, listiny o schválení, prijatí alebo prístupe,
c)
dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s ustanoveniami článkov XI. 2 a XI. 3. 4,
d)
každej výhrade uplatnenej v súlade s ustanoveniami článku XI. 7 a o odvolaní takejto výhrady v súlade s ustanoveniami článku XI. 7,
e)
vypovedaní tohto dohovoru v súlade s článkom XI. 6,
f)
vyhlásení vykonanom v súlade s ustanoveniami článku II. 1 alebo článku II. 2,
g)
vyhlásení vykonanom v súlade s ustanoveniami článku IV. 5,
h)
žiadosti o pristúpenie v súlade s ustanoveniami článku XI. 3,
i)
návrhoch vykonaných v súlade s ustanoveniami článku XI. 8,
j)
každej inej listine, oznámení alebo informácii týkajúcej sa tohto dohovoru.
3.
Depozitár, ktorý dostane oznámenie alebo ktorý urobí notifikáciu v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, bezodkladne informuje o tomto druhého depozitára.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne splnomocnení zástupcovia, podpísali tento dohovor.
Dané v Lisabone 11. apríla 1997 v anglickom, vo francúzskom, v ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky štyri znenia majú rovnakú platnosť, v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno bude uložené v archíve Rady Európy a druhé v archíve UNESCO. Štátom uvedeným v článku XI. 1, Svätej stolici, Európskemu spoločenstvu a Sekretariátu Spojených národov sa odošle overená kópia.
