Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície 2000

Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „štátna služba“).

Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „policajt“).

Ak ďalej nie je ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy príslušníkov informačnej služby pri výkone štátnej služby s tým, že tam, kde sa uvádza policajt, rozumie sa tým aj príslušník informačnej služby.

Tam, kde sa v tomto zákone uvádza

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).

Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného na ministerstve v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.¹)

Minister určí, ktorú funkciu na ministerstve v priamej riadiacej pôsobnosti ministra môže vykonávať nadriadený, ktorý nie je policajtom.

Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch podľa jednotlivých platových tried a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.

Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte.

Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Občan preukazuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,⁵) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu.⁸)

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami.

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby v Policajnom zbore.

Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobia občania, ktorí dosiahli 50 rokov veku, ak ide o mužov, a 40 rokov veku, ak ide o ženy, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzko špecializovaní odborníci.

Prijímacie konanie sa končí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,⁹) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť policajta k Policajnému zboru.

Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu.

Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov je

Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

Pri prijatí do služobného pomeru je policajt, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti strážmajstra.

Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti podporučíka.

Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

Policajt, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.

Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučíka, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre túto hodnosť.

Policajt, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1, má nárok na povýšenie do

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa obidve jeho časti.

Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

V hodnotiacej časti sa posudzujú

Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu.

Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.

Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia.

Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.

Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať výlučne minister, ak osobitný predpis^10a) neustanovuje inak.

Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.

Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý dosiahol vek 24 rokov, má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie než v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom, spĺňa vek 24 rokov a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom.

Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú úspešne vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa tohto zákona a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.

Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).

Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) až g).

Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).

Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.

Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 dní za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako 60 dní, najdlhšie však na jeden rok.

Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta.

Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.

Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

Služobnou cestou nie je plnenie úloh bojovej pohotovosti vrátane príprav a nácviku bojovej pohotovosti.

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 4 zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky.

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

Policajta v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.

Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať vyplýva z jeho funkcie.

Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

Ustanovujú sa tieto zálohy:

Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.

Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom

Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt vyslaný na denné štúdium.

Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do doby skončenia alebo prerušenia štúdia.

Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej službe, ak

Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace, policajtky a policajti, ktorým bola udelená ďalšia rodičovská dovolenka, a policajti, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2.

Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie

Podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby.

Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.

Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.¹¹) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.

Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 písm. a) až c).

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.

Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.¹⁵)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.

Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní,^15a) správny orgán^15b) a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť^15c); iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia.

Ak sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa policajt zdržiaval v cudzine; ustanovenie druhej vety odseku 1 tým nie je dotknuté.

Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr do jedného roku odo dňa spáchania priestupku.

Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, disciplinárne opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred policajtmi rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto opatrenia.

Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje osobitný predpis,¹⁶) ak tento zákon neustanovuje inak.

Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.

Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.

Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Nadriadený je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok.

Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v dobe, keď je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ani v dobe, po ktorú je policajt na rodičovskej dovolenke. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok vo výkone štátnej služby a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.

Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.

Ak v čase dovolenky pripadne sviatok¹⁷) na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.

Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.

Ak sa skončí služobný pomer policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.

Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak policajt túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých policajt vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 75 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

Za štátnu službu zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú sa považuje služba policajta, ktorý

Štátna služba, pri ktorej je policajt vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia, je

Štátna služba na pracovisku s infekčnými materiálmi, pri ktorej je policajt vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba

Štátna služba podľa odseku 1 písm. f) je služba, ktorú vykonáva

Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odsekoch 1 až 4 alebo ktorý vykonáva štátnu službu na uvedených pracoviskách, patrí, ak ide o služby uvedené v odseku 1 písm. c) a e), v odseku 3 a v odseku 4 písm. c) a d), dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.

Riziko práce vyhlasuje orgán na ochranu zdravia ministerstva podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby policajta.

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.

Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo na ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.

Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu rozumie výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nie je možné uskutočniť mimo času služby.

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinnosti vyplývajúcej z volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce alebo prísediaceho súdu.

O výkon občianskych povinností ide najmä

Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu a za podmienok takto:

Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:

Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť policajtovi v rozsahu a za podmienok takto:

Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.

Policajtovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:

Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne policajtovi, ktorý bol na štúdium pri výkone štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania povolaný, vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež policajtovi pri rigoróznych skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce a pri habilitácii docenta a profesora, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.

Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú záverečnú pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.

Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne policajtovi okrem služobného voľna podľa odseku 1 ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

Policajtke alebo osamelému policajtovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.

Služobné voľno

Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky, rigoróznej skúšky a dizertačnej skúšky.

Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo nariadením karantény v dobe, keď policajt čerpá služobné voľno.

Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby policajta.

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytuje policajtovi po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok podľa osobitných predpisov.¹⁹)

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas aj z dôvodu

Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada z vážnych dôvodov.

Policajtovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.

Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo preložení na inú funkciu, pri sťahovaní, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované policajtom v súvislosti s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu.

Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí

V prípade povolania policajta do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí policajtovi

Na účely tohto zákona sa cesty policajta, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.

Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí policajtovi stravné v tomto dni vo výške ustanovenej v osobitnom predpise.²⁶)

Ak má policajt na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o 30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do výšky 50 halierov smerom dolu a od 50 halierov vrátane smerom hore.

Ak sa policajt vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.

Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej doby trvania služobnej cesty.

Ak je policajt vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.

Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.

Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste; súčasne rozhoduje o dĺžke doby priznania náhrady.

Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.

Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

Policajtovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí

Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa policajt presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.

Ak ide o presťahovanie policajta, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí mu náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.

Ak sa nadriadený s policajtom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu²⁷) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.²⁸)

Nadriadený môže s policajtom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

Policajtovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.

Policajtovi študujúcemu na strednej odbornej škole a v kurze, ktorý bol na štúdium preložený, povolaný alebo vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí namiesto náhrad poskytovaných pri služobnej ceste bezplatné ubytovanie a stravovanie.

Počas pobytu v mieste školy alebo kurzu patrí policajtovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za mesiac, slobodnému raz za tri mesiace.

Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí policajtovi až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, náhrada výdavku za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.

Policajtovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.

Policajtovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

Pri opravných skúškach policajtovi nepatrí náhrada podľa odseku 1.

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí policajtovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste.

Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce policajtovi nepatria náhrady podľa odseku 1.

Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 37 ods. 7 sa postupuje podľa § 111, 112 a 115, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada policajtovi nepatrí, ak ho takto poistil nadriadený.

Ak sa policajt s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí policajtovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie § 111 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny policajta vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.

Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene podľa osobitného predpisu.²⁹)

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo trvá celkove dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 50 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá najviac šesť hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

Ak má policajt na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa mu kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % z dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, patrí policajtovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

Za každý deň zahraničnej služobnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín, môže nadriadený policajtovi popri preukázaných potrebných vedľajších výdavkoch podľa § 111 ods. 1 písm. d) poskytovať vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 122 ods. 1.

Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných vozidiel podľa § 115 patrí policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného vozidla nadriadený písomne nedohodne s policajtom na dlhšej vzdialenosti.

Pri zahraničnej služobnej ceste patrí policajtovi za dobu služobnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 112 ods. 1.

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok služobnej cesty.

Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov, môže nadriadený dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.

Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby policajta do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť uhrádza nadriadený.

Nadriadený môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je policajt vysielaný, výšku stravného poskytovaného policajtovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 122.

Policajtovi vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 111 ods. 1 písm. e) a § 123.

Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú menej ako desať mesiacov, nepatrí ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej republiky.

Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, počas štúdia patrí jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe policajtovi, okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3, patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí po dobu nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške

Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí policajtovi stravné podľa odseku 1.

Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.

Policajt má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti, ak ďalej nie je ustanovené inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí policajtovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.

Pri vzniku služobného pomeru policajtovi patria tieto naturálne náležitosti:

Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi a policajtke na obnovu naturálnych náležitostí každý rok

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje alebo formou peňažného plnenia vo výške 45 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.

Hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo každý rok podľa reálnych nákupných cien.

Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3.

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

Na príslušníkov informačnej služby sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm. b), d) a e) a odsekov 5, 8 až 11 s tým, že tam, kde sa hovorí o služobnej rovnošate a jej súčastiach, rozumie sa tým občiansky odev a jeho doplnky.

Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený do výkonu štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.

Miesto pobytu je miesto, kde sa policajt nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.

Rodinou policajta je manžel alebo manželka, druh alebo družka, vlastné deti, osvojenci, deti zverené policajtovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s policajtom, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné, ktoré je pre neho výhodnejšie.

Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 37 ods. 2 a 7.

Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111, je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predložiť nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta.

Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v cudzej mene za uplynulý mesiac predložiť nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Na zmenu osobného stavu policajta, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone štátnej služby zaisťuje služobný úrad.

Služobný úrad je povinný najmä

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu.³⁰)

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie, ani zaraďovaná na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky sa nesmie zaraďovať na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.

Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným policajtkám zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola dočasne prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný plat, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení.³⁵)

Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Nadriadený určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke rodičovská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak policajtka porodila zároveň dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku, patrí jej rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj policajtovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa matka nemôže alebo podľa lekárskeho posudku nesmie o dieťa starať pre závažné ochorenie.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke alebo policajtovi, ak o to písomne požiadajú, ďalšia rodičovská dovolenka až do piatich rokov dieťaťa a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, až do siedmich rokov dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti s osobitne náročnou starostlivosťou o dieťa patrí len jednému policajtovi.

Počas rodičovskej dovolenky patrí policajtke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného predpisu¹⁹) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 202. Počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí policajtke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.³⁶)

Rodičovskú dovolenku policajtka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ak policajtka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej rodičovská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však policajtka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o policajtku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú policajtku.

Rodičovská dovolenka policajtky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Rodičovská dovolenka patrí aj policajtke, ktorá prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke podľa odseku 1 odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu 22 týždňov, a ak policajtka prevzala dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku, po dobu 3l týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov. Ďalšia rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, keď dieťa dosiahne päť rokov.

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a policajtka zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa policajtke poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestala z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne päť rokov, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov dieťaťa.

Rodičovská dovolenka policajtke nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí policajtke rodičovská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na rodičovskej dovolenke alebo ďalšej rodičovskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Ak policajtka požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť.

Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Ustanovenia § 148, 150 až 155 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.

Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je

Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa vlastnou vinou, úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu.

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b).

Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom písomnú dohodu.

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť škodu rozhodne nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.

Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený.

Ak policajt uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 164 a 165.

Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.

Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.

Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

Náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu so zárobkom po služobnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu, prídavkom k dôchodku a s výsluhovým príspevkom sa rovnala jeho služobnému platu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania; pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí policajtovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Náhrada za stratu na služobnom plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pri prevedení alebo preložení následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania patrí vo výške rozdielu medzi výškou služobného platu pred prevedením alebo preložením a výškou služobného platu po prevedení alebo preložení.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.³⁸)

Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo s iným rovnako nebezpečným materiálom alebo za iných rovnako nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.

Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky stonásobku minimálnej mzdy.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy patrí za podmienok ustanovených v odseku 1 tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

Rovnako nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví dôjde pri

Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví dôjde pri

Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 180, zomrel, je služobný úrad povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa osobitného predpisu.³⁹)

Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie.

Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť sumu 25 000 Sk.

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a jemu na roveň postavenému, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomretého odkázané výživou.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval výživu alebo bol povinný ju poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného platu zomretého. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom priznať rodičom zomretého policajta.

Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Rodičom zomretého možno v odôvodnených prípadoch priznať zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy.

Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.

Služobný úrad môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, alebo prípadne rodičom zomretého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.

Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri

Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní náhrady za bolesť, môže odstrániť minister.

Podrobnosti určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

Ak nastali zmeny vo vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom plate patriacej policajtovi po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.⁴⁰)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému bezodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného stavu.

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,³³) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet záujmového združenia policajtov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj školenie policajtov na zvýšenie ich odbornej pripravenosti organizované služobným úradom.

Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak

Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov.

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f) a g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz.

Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

Ak ide o návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, ako v dobe,

Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c), e), f) a g).

Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia policajtovi, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je neplatné.

Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

Ak nastane v dobe od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa zastaví; ak ide o návrh na prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.

Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá so všetkými právami a policajtovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.

Ak policajt najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.

Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 189.

Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

Pri skončení služobného pomeru služobný úrad je povinný vydať policajtovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči služobnému úradu, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.²⁴)

Nárok na príplatok k nemocenskému a na príplatok k peňažnej pomoci v materstve (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.

Ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo jeho zvýšenie.

Ak nárok na príplatok zanikol alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.

Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži.

Ak sa zistí, že preplatok sa priznal neprávom alebo vo vyššej sume, je policajt povinný preplatok vrátiť, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví, uvoľní, zníži alebo zvýši.

Nárok na príplatok sa uplynutím času nepremlčuje.

Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.

Príplatok sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným príjmom.

Príplatok nepodlieha dani z príjmu zo závislej činnosti.

Výška príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na policajta a jeho rodinných príslušníkov.⁹)

Z výsluhového zabezpečenia patria policajtovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky:

Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe a od výšky priznaného služobného platu, ktorý policajt dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na dávku.

Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Základná výška odchodného je posledný priznaný služobný plat a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok štátnej služby o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu. Ak je to pre policajta výhodnejšie, vymeria sa odchodné z jeho priemerného priznaného služobného platu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

Ak bol policajt prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.

Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu tento nárok zachováva.

Ak sa policajtovi v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch alebo v Slovenskej informačnej službe vyplatilo odchodné, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru.

Ak sa služobný pomer skončí úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.

Pozostalému manželovi s nárokom na vdovský alebo na vdovecký dôchodok patrí úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt v dobe úmrtia nárok. Každému pozostalému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomretom patrí úmrtné vo výške jednonásobku základu pre výpočet dávky.

Ak policajt nespĺňal ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške jednonásobku základu pre výpočet dávky.

Na účely tohto zákona sa za pozostalých považuje manžel, manželka a nezaopatrené deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ak niet pozostalého manžela, poskytuje sa úmrtné, ktoré by mu inak patrilo, pozostalým deťom s nárokom na sirotský dôchodok, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.

Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí podľa odsekov 2 až 5, majú rodičia a deti policajta nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by inak mal nárok pozostalý manžel.

Ak niet pozostalých podľa odsekov 2 až 6, možno v odôvodnených prípadoch priznať úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, aj iným osobám, ktoré zomretého vychovávali alebo sa o neho pred úmrtím starali, a to každej osobe rovnakým dielom.

Nárok na úmrtné možno pozostalému odoprieť v prípadoch, keď sa pozostalý dopustil úmyselného trestného činu alebo zavrhnutiahodného konania proti zomretému policajtovi.

Výška úmrtného sa každému pozostalému zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Z úmrtného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možné započítanie pohľadávky.

Výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len „oprávnený“)

Príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.

Príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. g) sa vypláca, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.

Príspevok patrí oprávnenému vo výške

Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa odseku 1 písm. d) zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky.

Príspevok sa zvyšuje o jednu polovicu percentuálnej výšky, ktorou sa po vzniku nároku na príspevok zvyšuje starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁴⁵) Zvýšenie k príspevku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie k dôchodku podľa osobitného predpisu.⁴⁵)

Výška príspevku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

Príspevok sa nekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok.

Nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona alebo pri prijatí oprávneného do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.

Ak bude oprávnený opätovne prijatý do služobného pomeru a tento sa zruší v skúšobnej dobe, predchádzajúci nárok na príspevok na základe žiadosti oprávneného sa opätovne prizná a vyplatí vo výške stanovenej pred zastavením, zvýšenej podľa § 211 ods. 3 odo dňa, ktorý nasleduje po zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe.

Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia.⁴⁶)

Na výplatu príspevku, dodatočné priznanie príspevku, zmeny vo výške, zánik nároku na príspevok a jeho výplatu, termín a spôsob výplaty príspevku, zaokrúhľovanie výšky príspevku, prechod nárokov pri úmrtí oprávneného, vrátenie neprávom vyplatených súm, postúpenie a zrážky z príspevku, povinnosti oprávneného a doručovanie písomností sa primerane použijú ustanovenia týkajúce sa dávok dôchodkového zabezpečenia podľa osobitného predpisu.⁴⁷)

Príspevok sa nevypláca, ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca peňažná pomoc v materstve alebo nemocenské, na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru alebo na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Príspevok sa vypláca odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia týchto dávok.

Dohody o zrážkach z príspevku sa uzatvoria aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.

Policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku.

Prídavok k dôchodku patrí k dôchodku

Prídavok k dôchodku patrí po zomretom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku

Poberateľovi vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku patrí prídavok k dôchodku vo výške 60 %, poberateľovi sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa vo výške 50 % a poberateľovi sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa vo výške 30 % z prídavku k dôchodku zomretého.

Prídavok k dôchodku patrí za každý skončený rok trvania služobného pomeru započítaného podľa § 217 vo výške

Ak policajt skončil služobný pomer pred vznikom nároku na výplatu prídavku k dôchodku, vymeria sa mu prídavok k dôchodku podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zo základu pre výpočet dávky. Základ pre výpočet dávky sa zvyšuje za každý rok od skončenia služobného pomeru až do dňa priznania prídavku k dôchodku. Za prvý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento. Za druhý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento zo zvýšeného základu pre výpočet dávky podľa predchádzajúcej vety. Rovnako sa postupuje pri zvýšení základu pre výpočet dávky za tretí rok a ďalšie roky až do dňa priznania prídavku k dôchodku.

Priznaný prídavok k dôchodku sa zvyšuje o rovnaké percentá zvýšenia dôchodkov ustanovené podľa osobitného predpisu.⁴⁵) Zvýšenie k prídavku k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie k dôchodku podľa osobitného predpisu.⁴⁵)

Výška prídavku k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Prídavok k dôchodku nepodlieha kráteniu pri súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti a jeho výplata sa zastavuje dňom, ktorým sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, ktorým zaniká nárok na takýto dôchodok.

Ak zanikol nárok na invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.

Ak zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.

Dohody o zrážkach z prídavku k dôchodku sa uzatvoria aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.

Na prídavok k dôchodku sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 213 ods. 3 a 4.

Dobou trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku týchto dávok, sa rozumie doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) až c), e) a f).

Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe podľa doterajších predpisov.

Pre nárok na príspevok podľa odseku 1 a na jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.

Minister môže vo svojej pôsobnosti pre vznik nároku na príspevok a na jeho výšku ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.

Základom na výpočet odchodného, úmrtného, príspevku a prídavku k dôchodku je posledný priznaný služobný plat pred skončením služobného pomeru. Ak je to pre policajta výhodnejšie, základom na výpočet je priemerný priznaný služobný plat za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru alebo priemerný priznaný služobný plat v zárobkovo najlepšom kalendárnom roku za posledných 10 rokov pred skončením služobného pomeru.

Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Zabezpečenie policajta pri invalidite a v starobe dávkami dôchodkového zabezpečenia upravuje osobitný predpis.⁴⁷)

Dávky dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce zo zabezpečenia policajta pri invalidite a v starobe a pozostalých po ňom priznáva, vypláca, zastavuje a odníma orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Policajtom, dôchodcom ministerstva, ich manželom a deťom, ako aj osobám postaveným na roveň manželom môžu byť poskytnuté rekreačné pobyty v rekreačných zariadeniach ministerstva, a to vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých alebo detskej rekreácie.

Nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajtov riadi a kontroluje ministerstvo.

Dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 200 priznáva, vypláca, zastavuje a odníma služobný úrad, ktorý vypláca alebo naposledy vyplácal služobný príjem.

Služby podľa § 220 poskytujú orgány určené ministrom.

Dávky výsluhového zabezpečenia s výnimkou odchodného a úmrtného priznáva, vypláca, zastavuje a odníma orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Odchodné a úmrtné priznáva a vypláca služobný úrad.

Podrobnosti o organizácii a riadení v nemocenskom zabezpečení a výsluhovom zabezpečení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Z osobitného účtu ministerstva (ďalej len „osobitný účet“) sa uhrádza

Príjmy osobitného účtu sú:

Výdavky osobitného účtu sú úhrady podľa odseku 1.

Prebytky osobitného účtu za každý kalendárny štvrťrok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu v termíne, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.

Správcu osobitného účtu určí minister.

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, príslušná lekárska komisia musí zabezpečiť posúdenie jeho zdravotného stavu v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia.

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa policajt v prípravnej štátnej službe a policajt v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Policajt v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za policajta v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).

Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

Služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b), c), e), f) a g).

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁴⁹)

Ustanovenia jedenástej časti sa v Slovenskej informačnej službe neuplatňujú.

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.

Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu policajta; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí policajt, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu policajt.

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť policajt.

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od policajta náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv policajta.

Uspokojením právo zanikne.

Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia.

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

Policajt i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

Ak je policajt alebo služobný úrad povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

Ak policajt požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

Ak policajt neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce policajt právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

Účastník, ktorého peňažná pohľadávka sa včas a riadne neuspokojila, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie súčasne s prijatím plnenia vydať o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

Peňažné pohľadávky policajta jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú nároky vyplývajúce zo služobného príjmu postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú smrťou policajta s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholu alebo inej návykovej látky.

Ak ide o právo policajta alebo bývalého policajta, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej pre uplatnenie práva doba, po ktorú mu nebol ustanovený opatrovník.

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.

Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie plnomocenstva musí byť písomné, inak je neplatné. Plnomocenstvo zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca plnomocenstvo vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

Súd môže ustanoviť opatrovníka policajtovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

Rozhodnutie sa oznamuje policajtovi vyhlásením alebo doručením.

Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi spravidla ústne oprávnený orgán.

Rozhodnutie o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich opisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno opis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo policajt alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia, ak policajt alebo pozostalý svojím konaním jej doručenie zmaril.

Ak je to nevyhnutné pre utajenie činnosti alebo totožnosti policajta, alebo plnenia úloh Policajného zboru, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva, pri priznávaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní poistného zdravotným poisťovniam, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona prizná policajtovi krátená percentuálna sadzba služobného platu, sa táto výsledne zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

Ak vznikne policajtovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná hodnota každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb 1/165 služobného platu.

Policajtovi sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a doby odbornej praxe započítavajú doby služobných pomerov a doby započítateľnej praxe, ak sa započítali podľa doterajších predpisov.

Kde sa v tomto zákone uvádza pojem služobný príjem v chorobe,⁵³) rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona.

Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajta podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.

Policajt, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona v služobnom pomere k Policajnému zboru menej ako dva roky, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona, pričom doba služobného pomeru podľa doterajších predpisov sa považuje za dobu služobného pomeru v prípravnej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru a nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak nie je ďalej uvedené inak.

Ak policajt uvedený v odseku 2 zastáva riadiacu funkciu a v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona si dopĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania požadovaný na jej výkon, môže v tejto funkcii zotrvať, ak riadne pokračuje v štúdiu; v takomto prípade patrí policajtovi aj príplatok za riadenie, ktorý inak nie je súčasťou služobného príjmu policajta v prípravnej štátnej službe (§ 104 ods. 1).

Ustanovenie § 104 ods. 3 sa nevzťahuje na policajta uvedeného v odsekoch 2 a 3, ak jeho služobný pomer trval najmenej dva roky a štúdiom si dopĺňa alebo si začal dopĺňať kvalifikačné predpoklady na funkciu.

Policajta uvedeného v odseku 2 možno previesť alebo preložiť podľa § 35 len na funkciu, na ktorú sú stanovené rovnaké alebo nižšie kvalifikačné predpoklady ako na funkciu, ktorú zastáva; rovnako to platí aj pre policajta uvedeného v odseku 3 pri prevedení alebo pri preložení na inú riadiacu funkciu.

Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a spĺňa kvalifikačné predpoklady pre funkciu, je v služobnom pomere v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

V stálej štátnej službe je aj policajt, ktorý je zaradený vo funkcii, na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady, ale podľa doterajších predpisov mu bola udelená výnimka pre túto funkciu z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou praxou preukázal na výkon funkcie potrebné znalosti. Výnimka podľa prvej vety sa vzťahuje aj na prevedenie alebo na preloženie policajta na inú funkciu, na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady, s podmienkou, že na túto funkciu sú stanovené rovnaké kvalifikačné predpoklady ako na funkciu, ktorú zastával pri zaradení do stálej štátnej služby, a odbornou praxou preukazuje potrebné znalosti aj na výkon tejto funkcie.

Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je ustanovený do funkcie poslucháča podľa doterajších predpisov, je zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov podľa tohto zákona.

Policajt, ktorý bol vymenovaný za vyšetrovateľa podľa doterajších predpisov, je určený za vyšetrovateľa podľa tohto zákona.

Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.

Policajtovi v hodnosti rotný alebo seržant asistent sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť strážmajster.

Policajtovi v hodnosti podporučík alebo mladší inšpektor, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť poručík.

Hodnosti v druhom druhu hodností, ktoré patrili policajtom zaradeným v službe kriminálnej polície podľa doterajších predpisov, sa považujú za hodnosti podľa tohto zákona.

Ak policajt splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

Ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov oproti súčtu funkčného platu, prídavku za výsluhu rokov a príplatku za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa doterajších predpisov, poskytne sa policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto zákona.

Policajtovi v hodnosti strážmajster sa výkon disciplinárneho opatrenia zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka dňom účinnosti tohto zákona zruší.

Náhrady pri prijatí, preložení alebo prevedení policajta na inú funkciu poskytované policajtovi podľa doterajších predpisov sa poskytujú najdlhšie do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona.

Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a nárok naň trvá, avšak sa nevypláca, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona zvýšený odo dňa vzniku nároku podľa osobitných predpisov do účinnosti tohto zákona.

Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto zákona započítava doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov.

Pre nárok na príspevok a jeho výšku podľa tohto zákona sa zvýhodnene započítava doba výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa zvýhodnene započítala podľa doterajších predpisov.

Policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu bol zaradený do prípravnej štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona.

Policajtovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa doterajších predpisov, je služobný úrad povinný predložiť na zloženie služobnú prísahu podľa tohto zákona do 15 dní odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Ak policajt odmietne zložiť služobnú prísahu podľa tohto zákona alebo ak ju zloží s výhradou, skončí sa služobný pomer dňom, v ktorom k odmietnutiu alebo k zloženiu prísahy s výhradou došlo.

Ak policajt nemohol služobnú prísahu zložiť zo závažných dôvodov v lehote ustanovenej v odseku 1, predloží sa mu služobná prísaha po odpadnutí dôvodov, pre ktoré sa mu nemohla predložiť.

Náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa posudzujú ako pri skončení služobného pomeru uvoľnením podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

Na policajta, ktorému plynie lehota na skončenie služobného pomeru podľa doterajších predpisov, sa nevzťahujú § 272, 275 až 285.

Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa doterajších predpisov.

Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.

Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj policajtke, ktorej dieťa sa narodilo pred dňom účinnosti § 152 až 154.

Zrušujú sa: