31/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 10.02.1998
31
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 24. júna 1994 bola v Moskve podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.
Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 173 zo 7. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 19. decembra 1995.
Zmluva nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín, t. j. 1. mája 1997, na základe článku 28 ods. 2.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou stratili platnosť ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá bola podpísaná 27. mája 1977 v Miškovci (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 30/1979 Zb.), a ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá bola podpísaná 19. mája 1978 v Ulánbátare (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 49/1979 Zb.).
ZMLUVA medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku
Vláda Slovenskej republiky a vláda Ruskej federácie,
želajúc si uzatvoriť zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Článok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje
1.
Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v každom zmluvnom štáte, nech je spôsob ich vyberania akýkoľvek.
2.
Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu, z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní z príjmov zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
3.
Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú
a)
v Slovenskej republike
i)
daň z príjmov fyzických osôb,
ii)
daň z príjmov právnických osôb,
iii)
daň z nehnuteľností
(ďalej len „slovenská daň“),
(ďalej len „slovenská daň“),
b)
v Ruskej federácii – dane, ktoré sa ukladajú v súlade so zákonodarstvom Ruskej federácie
i)
o dani zo ziskov podnikov a organizácií,
ii)
o dani z príjmov fyzických osôb,
iii)
o dani z majetku podnikov,
iv)
o dani z majetku fyzických osôb
(ďalej len „ruská daň“).
(ďalej len „ruská daň“).
4.
Táto zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po nadobudnutí platnosti zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto súčasných daní. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Slovenskú republiku a Ruskú federáciu,
b)
výraz „Slovenská republika (Slovensko)“ použitý v zemepisnom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu alebo práva a súdnu právomoc v súlade s pravidlami medzinárodného práva a na ktorom platia daňové zákony Slovenskej republiky. Názvy „Slovenská republika“ a „Slovensko“ sú rovnocenné,
c)
výraz „Ruská federácia (Rusko)“ použitý v zemepisnom zmysle označuje jej územie vrátane vnútorných vôd a výsostných morí, vzdušný priestor nad nimi, ako aj pevninskú plytčinu a výsostnú ekonomickú zónu, na ktorej Ruská federácia vykonáva svoje suverénne práva a súdnu právomoc v súlade s federálnymi zákonmi a s pravidlami medzinárodného práva. Výrazy „Ruská federácia“ a „Rusko“ sú rovnocenné,
d)
výraz „osoba“ označuje fyzickú osobu, ako aj právnickú osobu a akékoľvek združenie osôb vytvorené podľa právnych predpisov zmluvných štátov,
e)
výraz „spoločnosť“ označuje akéhokoľvek nositeľa práv alebo združenie osôb, ktoré sa považuje na účely zdanenia za právnickú osobu,
f)
výraz „podnik zmluvného štátu“ označuje akúkoľvek formu podnikateľskej činnosti vykonávanú rezidentom tohto štátu,
g)
výraz „medzinárodná doprava“ označuje dopravu cestujúcich alebo nákladov rezidentom jedného zmluvného štátu jeho vlastnými dopravnými prostriedkami mimo tohto štátu, ale nezahŕňa dopravu uskutočňovanú medzi miestami v jednom a tom istom zmluvnom štáte,
h)
výraz „príslušný úrad“ označuje
i)
v prípade Slovenskej republiky ministra financií Slovenskej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii)
v prípade Ruskej federácie Ministerstvo financií Ruskej federácie alebo ním splnomocneného zástupcu.
2.
Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný inak, bude mať pre aplikáciu tejto zmluvy zmluvným štátom význam podľa práva tohto štátu a predovšetkým podľa práva, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Článok 4
Rezident
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ a „rezident druhého zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá je podľa práva zmluvného štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta registrácie alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá je podrobená zdaneniu v zmluvnom štáte iba z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.
2.
Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, jej postavenie sa určí takto:
a)
predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),
b)
ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom,
d)
ak túto osobu každý zo zmluvných štátov považuje za svojho štátneho občana alebo ak ani jeden zo zmluvných štátov ho za takéhoto nepovažuje, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3.
Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1.
Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom rezident jedného zmluvného štátu vykonáva úplne alebo sčasti činnosť v druhom zmluvnom štáte.
2.
Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia,
b)
závod,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu,
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3.
Výraz „stála prevádzkareň“ rovnako zahŕňa stavenisko, stavbu alebo montáž, ale len vtedy, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.
4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa nasledujúce druhy činností vykonávané osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, nebudú považovať za činnosti vykonávané v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne:
a)
využívanie zariadenia iba na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru alebo výrobkov patriacich tejto osobe,
b)
udržiavanie zásoby tovaru alebo výrobkov patriacich tejto osobe iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c)
udržiavanie zásoby tovaru alebo výrobkov patriacich tejto osobe iba na účely spracovania inou osobou,
d)
udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely nákupu tovaru alebo výrobkov alebo na účely zhromažďovania informácií pre túto osobu,
e)
udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely vykonávania akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre túto osobu prípravný alebo pomocný charakter,
f)
udržiavanie trvalého zariadenia na podnikanie iba na účely vykonávania akýchkoľvek spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter.
5.
Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 akákoľvek osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 – koná v mene rezidenta jedného zmluvného štátu a má a obvykle používa v druhom zmluvnom štáte právomoc na uzatváranie zmlúv v mene tohto rezidenta alebo udržiava zásobu tovaru alebo výrobkov patriacu tomuto rezidentovi, z ktorej obvykle vykonáva dodávku tovaru alebo výrobkov v mene tohto rezidenta, potom sa predpokladá, že tento rezident jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre rezidenta, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4.
6.
Nepredpokladá sa, že rezident jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti. Výraz „nezávislý zástupca“ vo vzťahu k rezidentovi jedného zmluvného štátu označuje právnickú osobu, ktorá vznikla podľa práva druhého zmluvného štátu, zúčastňujúcu sa na riadení, majetku a kontrole, nad ktorým sa nezúčastňuje rezident skôr uvedeného zmluvného štátu, ako aj fyzickú osobu, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu a nie je v pracovných vzťahoch s rezidentom skôr uvedeného štátu.
7.
Skutočnosť, že rezident jedného zmluvného štátu ovláda rezidenta druhého zmluvného štátu alebo je ovládaný rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sám osebe zo žiadneho takého rezidenta stálu prevádzkareň druhého rezidenta.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Výraz zahŕňa v každom prípade príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo na doživotné užívanie cudzieho nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, člny, lietadlá a pozemné dopravné prostriedky sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenia odseku 1 sa použijú na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo z každého iného spôsobu využívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa takisto použijú na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo na výkon nezávislých povolaní.
Článok 7
Zisky z podnikateľskej činnosti
1.
Zisky z podnikateľskej činnosti rezidenta jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak tento rezident nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak sa podnikateľská činnosť vykonáva v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, môžu sa spomenuté zisky rezidenta zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak rezident jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky z podnikateľskej činnosti, ktoré by bola mohla dosiahnuť, keby bola ako oddelený a samostatný rezident vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá v styku s rezidentom, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3.
Pri určovaní ziskov, ktoré sa vzťahujú na činnosť stálej prevádzkarne, sa povoľuje odpočítať náklady, ktoré sú podložené dokladmi a ktoré sú vynaložené na činnosť takejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych nákladov takto vynaložených, či už vznikli v štáte, v ktorom je takáto stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde.
4.
Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov rezidenta jeho rôznym častiam, nič v odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto rozdelením; spôsob rozdelenia ziskov na účely zdanenia však musí byť v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar alebo výrobky pre rezidenta, ktorého je stálou prevádzkarňou.
6.
Zisky z podnikateľskej činnosti, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
7.
Ak zisky z podnikateľskej činnosti zahŕňajú príjmy uvedené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Príjmy z medzinárodnej dopravy
1.
Príjmy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu z prevádzkovania dopravných prostriedkov v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2.
Ak sídlo skutočného vedenia spoločnosti lodnej dopravy je na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom štáte, v ktorom je osoba prevádzkujúca takúto loď rezidentom.
3.
Na účely tejto zmluvy príjem z medzinárodnej dopravy zahŕňa príjem poberaný na základe priameho používania, prenájmu alebo akéhokoľvek iného prevádzkovania dopravných prostriedkov, ako aj príjem z používania, udržiavania alebo z prenájmu kontajnerov, trajlerov a iných zariadení spojených s medzinárodnou dopravou.
4.
Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu z jeho účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Určenie zdaniteľného zisku
1.
V prípade, ak
a)
sa rezident jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo na majetku rezidenta druhého zmluvného štátu, alebo
b)
sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo na majetku rezidenta jedného zmluvného štátu a ktoréhokoľvek rezidenta druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú obaja rezidenti vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazaní podmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými rezidentami, môžu byť akékoľvek príjmy, ktoré by sa mohli dosiahnuť jedným z nich, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do príjmov tohto rezidenta a následne zdanené.
2.
Ak jeden zmluvný štát zahrnie príjem do príjmu rezidenta a následne ho zdaní a potom v súlade s ustanoveniami odseku 1 takisto druhý zmluvný štát zahrnie príjem do príjmu druhého rezidenta, potom prvý zmluvný štát môže na takýto príjem urobiť vhodnú úpravu sumy dane uloženú prvému rezidentovi. Pri stanovení tejto úpravy sa vezme náležitý ohľad na iné ustanovenia tejto zmluvy, a ak to bude nevyhnutné, príslušné úrady zmluvných štátov sa môžu navzájom poradiť.
Článok 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je osoba, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca má skutočne právo na dividendy, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend.
Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
3.
Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, dávajúcich právo podielu na zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti, ktoré sú zdanené rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je osoba vyplácajúca dividendy rezidentom.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom osoba vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak sa dividendy skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Ak rezident jedného zmluvného štátu dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť vyplácané dividendy s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, a ani nemôže podrobiť nerozdelené zisky dani z nerozdelených ziskov, aj keď sa vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky skladajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého zmluvného štátu, možno zdaniť iba v tomto druhom štáte, ak je tento rezident skutočným vlastníkom úrokov.
2.
Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií a dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
3.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak pohľadávka, z ktorej sú úroky platené, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 podľa toho, o aký prípad ide.
4.
Ak suma úrokov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré udržiava jeden aj druhý s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom úrokov, keby nebolo takýchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
Príjmy z autorských práv a licencií
1.
Príjmy z autorských práv a licencií, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v tomto druhom štáte, ak tento rezident má skutočne právo na takéto príjmy.
2.
Tieto príjmy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má príjemca takýchto príjmov na ne skutočne právo, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy príjmov z autorských práv a licencií.
3.
Výraz „príjmy z autorských práv a licencií“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k vedeckému, literárnemu alebo umeleckému dielu (vrátane kinematografických filmov, pások pre rozhlasové a televízne vysielanie a videokaziet), akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, počítačového programu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vo vedeckej oblasti.
4.
Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník príjmov z autorských práv a licencií, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú príjmy z autorských práv a licencií zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa vyplácajú takéto príjmy, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 tejto zmluvy podľa toho, o aký prípad ide.
5.
Ak suma príjmov z autorských práv a licencií presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom príjmov z autorských práv a licencií, alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom takýchto príjmov, keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
Príjmy zo scudzenia majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku jeho stálej prevádzkarne v druhom zmluvnom štáte, alebo časti hnuteľného majetku, ktorá patrí stálej základni, ktorú má rezident na výkon nezávislého povolania vrátane takto dosiahnutých príjmov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s jej zakladajúcim rezidentom) alebo takejto stálej základne, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
3.
Príjmy zo scudzenia dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej doprave rezidentom jedného zmluvného štátu alebo hnuteľného majetku spojeného s prevádzkou týchto dopravných prostriedkov podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je osoba scudzujúca majetok rezidentom.
4.
Príjmy zo scudzenia akéhokoľvek iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1 až 3, podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Príjmy z nezávislých povolaní
1.
Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nezávislých činností alebo z iných činností nezávislého charakteru, ktoré nesúvisia so zamestnaním, možno zdaniť v druhom zmluvnom štáte, iba ak
a)
má rezident stálu základňu v druhom štáte, ktorú využíva na výkon svojich činností, a príjem sa vzťahuje na túto stálu základňu alebo
b)
príjem je vyplácaný zo zdrojov v tomto druhom štáte.
2.
Výraz „nezávislé činnosti“ zahŕňa najmä nezávislé umelecké, vedecké, športové, literárne, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti vykonávané v rámci akéhokoľvek nezávislého povolania, ako aj nezávislé činnosti lekárov, advokátov, inžinierov, architektov, stomatológov, audítorov a účtovných znalcov.
Článok 15
Príjmy zo závislej činnosti
1.
Platy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú s výnimkou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20 tejto zmluvy zdaneniu len v tomto štáte. Ak sa však zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, tak sa odmeny poberané v súvislosti s ním môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
príjemca vykonáva prácu v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní počas akéhokoľvek dvanásťmesačného obdobia v bežnom zdaňovacom období alebo dvoch po sebe idúcich rokov, ktoré sa zohľadňujú pri zdanení, a
b)
odmena sa vypláca zamestnávateľom alebo menom zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom štáte, a
c)
výdavky na vyplácané odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
3.
Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku,
a)
odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube dopravných prostriedkov, ktoré sú prevádzkované v medzinárodnej doprave a vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu, podliehajú okrem odmien, ktoré sú vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu, zdaneniu len v tomto štáte,
b)
odmeny, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo zamestnania, spojené s miestom činnosti v druhom zmluvnom štáte, ktoré podľa ustanovení článku 5 ods. 3 tejto zmluvy sa nepovažujú za stálu prevádzkareň, podliehajú zdaneniu len v prvom zmluvnom štáte.
Článok 16
Odmeny členom predstavenstva
Odmeny členom predstavenstva a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen predstavenstva alebo iného obdobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Príjmy umelcov a športovcov
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako vystupujúci umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, ako hudobník alebo ako športovec osobne vykonávajúci činnosti v druhom zmluvnom štáte možno bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 tejto zmluvy zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny akéhokoľvek druhu vyplácané zo zdrojov jedného zmluvného štátu možno zdaniť iba v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
Platy a podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané štátnym orgánom alebo organizáciou, ktorá bola zriadená vládou štátu v zmluvnom štáte, fyzickej osobe za služby štátneho charakteru preukázané týmto orgánom podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Takéto platy alebo iné odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto druhom štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
i)
je štátnym občanom tohto štátu alebo
ii)
sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodov poskytovania týchto služieb.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na odmeny za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v niektorom zmluvnom štáte skôr uvedenými orgánmi. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článkov 15 a 16 tejto zmluvy.
Článok 20
Príjmy študentov, žiakov učilíšť, učiteľov a výskumných pracovníkov
1.
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba na účel štúdia alebo výcviku, poberá na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, nepodliehajú zdaneniu v skôr uvedenom štáte za predpokladu, že takéto platby majú zdroj mimo tohto štátu.
2.
Rovnako odmeny, ktoré poberá učiteľ alebo výskumný pracovník, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte predovšetkým na účely štúdia alebo riadenia výskumu, budú oslobodené od dane v tomto štáte na obdobie dvoch rokov v súvislosti s odmenami za takéto štúdium alebo výskum za predpokladu, že takéto platby pochádzajú zo zdrojov v tomto druhom zmluvnom štáte.
Článok 21
Iné príjmy
1.
Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo so stálou základňou. V takomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14 tejto zmluvy podľa toho, o aký prípad ide.
Článok 22
Majetok
1.
Nehnuteľný majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
3.
Dopravné prostriedky prevádzkované rezidentom zmluvného štátu v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto dopravných prostriedkov podlieha zdaneniu iba v tomto štáte.
4.
Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
Článok 23
Vylúčenie dvojakého zdanenia
1.
V prípade Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do daňového základu príjmy, ktoré možno podľa ustanovení článkov tejto zmluvy rovnako zdaniť v Ruskej federácii, povolí však znížiť sumu dane o daň zaplatenú v Ruskej federácii. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane (vypočítanej pred jej znížením), ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Ruskej federácii.
2.
V prípade Ruskej federácie bude dvojaké zdanenie vylúčené takto:
Ak rezident Ruskej federácie poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy možno zdaniť v Slovenskej republike, tak o sumu dane z takéhoto príjmu alebo majetku zaplatenú v Slovenskej republike sa zníži daň stanovená takémuto rezidentovi v Ruskej federácii. Takéto zníženie však nepresiahne sumu dane stanovenú na takýto príjem alebo na majetok v súlade s právnymi predpismi a pravidlami Ruskej federácie.
Článok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
Rezidenti jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať rezidenti tohto druhého štátu za rovnakých okolností.
Toto ustanovenie nemožno vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu poskytovať rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné výhody, oslobodenia a úľavy v súvislosti so zdanením, ktoré tento štát poskytuje rezidentom v skôr uvedenom štáte.
2.
Zdanenie príjmov a ziskov, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne v druhom zmluvnom štáte, alebo majetku takejto stálej prevádzkarne, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie príjmov, ziskov alebo majetku rezidentov tohto druhého štátu vykonávajúcich podobné činnosti za rovnakých podmienok.
3.
Ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu poskytnúť rezidentom druhého zmluvného štátu daňové výhody, ktoré skôr uvedený štát poskytuje podľa platných daňových zmlúv rezidentom tretích štátov.
4.
Ustanovenia tohto článku sa použijú na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.
Článok 25
Riešenie prípadov dohodou
1.
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, písomne predložiť svoj prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezident, a doložiť podklady na preskúmanie rozhodnutia o zdanení. Prípad možno predložiť do dvoch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2.
Ak bude príslušný úrad uvedený v odseku 1 považovať námietku za oprávnenú alebo ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad vyriešil po vzájomnej dohode s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade so zmluvou. Akákoľvek dosiahnutá dohoda sa uskutoční bez ohľadu na akékoľvek lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.
3.
Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri aplikácii zmluvy. Môžu tiež vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojakému zdaneniu v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.
4.
Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vzájomne priamo konzultovať s cieľom uplatňovať ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 26
Výmena informácií
1.
Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať iba také informácie, ktoré sú nevyhnutné na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo na objasnenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov oboch štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Rozsah výmeny informácií nie je obmedzený článkom 1. Akékoľvek informácie, ktoré zmluvný štát dostal, sa budú udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a oznámia sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyberaním, vyrubovaním daní, trestným stíhaním vo veci týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady použijú takéto informácie len na tieto účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych konaniach alebo pri prijímaní súdnych rozhodnutí.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú vykladať tak, že ukladajú niektorému zo zmluvných štátov povinnosť
a)
vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b)
poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo v správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c)
poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s hospodárskou politikou.
3.
Ak príslušný úrad jedného zmluvného štátu na základe tohto článku požiada príslušný úrad druhého zmluvného štátu, príslušný úrad druhého zmluvného štátu sa vynasnaží zistiť potrebné informácie, ako keby sa týkali rezidenta tohto druhého štátu, aj keby tento druhý štát takéto informácie nepotreboval. Na žiadosť príslušného úradu jedného zmluvného štátu príslušný úrad druhého zmluvného štátu sa vynasnaží poskytnúť potrebné informácie a predovšetkým také informácie, ako sú výpovede svedkov a kópie originálnych dokumentov (vrátane kníh, dokumentov, výpovedí, záznamov, účtov), v takom rozsahu, v akom môžu byť výpovede a dokumenty získané podľa právnych predpisov a správnych postupov tohto druhého štátu s ohľadom na jeho vlastné dane.
Článok 27
Ostatné daňové výsady
Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad osôb podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 28
Nadobudnutie platnosti
1.
Táto zmluva podlieha ratifikácii a výmena ratifikačných listín sa uskutoční čo najskôr.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny, a jej ustanovenia sa budú uplatňovať,
a)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja z prevedených alebo vyplatených príjmov, začínajúc 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b)
ak ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobia začínajúce sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.
3.
Dňom, keď táto zmluva nadobudne platnosť vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, strácajú platnosť ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá bola podpísaná 27. mája 1977 v Miškovci, a ustanovenia Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi Československou socialistickou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, ktorá bola podpísaná 19. mája 1978 v Ulánbátare.
Článok 29
Výpoveď
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku nasledujúceho po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy. V tomto prípade sa zmluva prestane uplatňovať,
a)
ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja z prevedených alebo vyplatených príjmov, na sumy vyplatené alebo poberané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola daná výpoveď,
b)
ak ide o ostatné dane, za zdaňovacie obdobia začínajúce sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku, v ktorom bola daná výpoveď.
Dané v Moskve 24. júna 1994 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom a ruskom jazyku, pričom oba texty majú majú rovnakú platnosť.
Za vládu Slovenskej republiky:
Brigita Schmögnerová v. r.
Za vládu Ruskej federácie:
Jurij Fedorovič Jarov v. r.
Brigita Schmögnerová v. r.
Za vládu Ruskej federácie:
Jurij Fedorovič Jarov v. r.
