Predpis bol zrušený predpisom 39/2007 Z. z.
230/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.1998 do 30.09.2009
230
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 9. júna 1998
o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o
a)
držaní, ustajnení, výžive a ošetrovaní (ďalej len „chov“) hospodárskych zvierat,1)
b)
usmrcovaní jatočných zvierat.2)
§2 Všeobecné podmienky chovu hospodárskych zvierat
(1)
Každý chov hospodárskych zvierat sa zabezpečuje dostatočným počtom ošetrovateľov, ktorí majú vedomosti o druhu chovaných hospodárskych zvierat a o používanom spôsobe chovu a zručnosti nevyhnutné na chov hospodárskych zvierat.
(2)
Pri ošetrovaní hospodárskych zvierat sa denne kontroluje ich zdravotný stav a správanie v chove (ďalej len „denná kontrola“). Individuálna prehliadka, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa vykoná u toho hospodárskeho zvieraťa, u ktorého sa pri dennej kontrole zistili príznaky zhoršeného stavu a neprirodzeného správania.
(3)
Ak sa pri dennej kontrole zistili príznaky zhoršeného stavu a neprirodzeného správania hospodárskeho zvieraťa, zisťujú sa ich príčiny a urobia sa potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia starostlivosti veterinárneho lekára. O vykonaných opatreniach sa vedie evidencia.
(4)
Hospodárske zvieratá nemožno trvalo chovať potme.
§3 Všeobecné požiadavky na ustajňovacie priestory
(1)
Ustajňovacími priestormi sú najmä maštale, výbehy a klietky. Chovateľ hospodárskych zvierat alebo ich ošetrovateľ denne kontroluje ustajňovací priestor a zariadenia v ňom a zistené nedostatky bezodkladne odstraňuje.
(2)
Ustajňovací priestor sa čistí a udržiava v hygienicky vyhovujúcom stave. Vyčistenie a dezinfekcia sa uskutočnia vždy po vyprázdnení ustajňovacieho priestoru a pred ustajnením nových zvierat v ňom, najmenej však dvakrát ročne.
(3)
Do ustajňovacieho priestoru treba zabezpečiť prirodzený prívod čerstvého vzduchu. V uzavretom ustajňovacom priestore s núteným vetracím systémom sa pre prípad jeho poruchy zabezpečuje možnosť priameho prívodu čerstvého vzduchu. Poruchu vetracieho systému signalizuje poplašné zariadenie.
(4)
Hospodárske zvieratá z iného chovu sa počas karantény3) ustajňujú oddelene.
DRUHÁ ČASŤ | CHOV HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT
PRVÁ HLAVA
HOVÄDZÍ DOBYTOK
§4 Denná kontrola
Pri dennej kontrole sa sledujú pohyby a postoj hovädzieho dobytka, príjem krmiva a prežúvanie, stav výkalov, srsti, kože, očí, uší, chvosta, končatín a paznechtov.
Ustajňovacie priestory na chov hovädzieho dobytka
§5
(1)
Ustajňovacie priestory na chov hovädzieho dobytka sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby zabezpečovali hygienické podmienky chovu a obmedzovali možnosť poranenia zvierat.
(2)
Ustajnenie hovädzieho dobytka musí umožniť zvieratám dostatočnú voľnosť pohybu a odpočinok.
(3)
Prostriedky na viazanie (napríklad reťaze a popruhy) nesmú spôsobiť zvieraťu zranenie a nesmú ho obmedzovať vo vykonávaní základných biologických potrieb.
(4)
Podlaha ustajňovacieho priestoru nesmie byť šmykľavá a musí umožňovať odvod vody a odstraňovanie výkalov a moču. Rošty alebo iné perforované podlahy musia zodpovedať hmotnosti zvierat a veľkosti nášľapnej plochy ich paznechtov. Rošty musia byť pevne zabudované a položené rovno.
§6
(1)
Maštale s voľným ustajnením hovädzieho dobytka musia mať fixačnú uličku, pútaciu zábranu alebo iné funkčné zariadenie s rýchlym ovládaním, aby sa dalo manipulovať so zvieratami, ktoré sa podrobujú ošetreniu, vyšetreniu alebo testu.
(2)
Maštale musia mať oddelený ustajňovací priestor na ošetrovanie a liečenie chorých alebo poranených zvierat.
(3)
Automatizované systémy podávania krmiva riadené počítačom majú poskytovať chovateľovi dostatok informácií o množstve a kvalite skonzumovaného krmiva.
(4)
Podstielané ustajňovacie priestory musia mať trvalo dostatok suchej podstielky, ktorú treba denne dopĺňať.
§7 Prevádzka chovu hovädzieho dobytka
(1)
Ustajňovací priestor musí veľkosťou a vybavením zodpovedať počtu ustajnených zvierat.
(2)
Zvieratá musia mať prístup ku krmivu a k pitnej vode v množstve zodpovedajúcom ich biologickým potrebám a úžitkovosti.
(3)
Teplota v ustajňovacom priestore môže v zime poklesnúť pod 0 °C, ak je v ňom nezamŕzajúca napájačka a suchý podstlatý priestor na ležanie zvierat a ak zvieratá majú kvalitné krmivo s vyšším obsahom sušiny a potrebným obsahom živín. V dojárni teplota nesmie klesnúť pod 15 °C.
(4)
Teplota v ustajňovacom priestore nesmie v lete presiahnuť 27 °C. Ak sa tak výnimočne stane, tepelný stres zvierat treba ihneď eliminovať znížením teploty a zvýšeným prívodom čerstvého vzduchu.
(5)
Obsah škodlivých plynov v ustajňovacom priestore sa udržiava na úrovni, ktorá nespôsobuje dusivé, metatoxické, toxické alebo iné nepriaznivé pôsobenie na organizmus ustajnených zvierat.
(6)
Vetrací systém nesmie spôsobiť prievan. Prúdenie vzduchu v maštali sa udržiava v rozsahu od 0,5 do 2 m/s. Mikroklímu v maštali treba posudzovať pri každej kontrole a ak sa zistí nedostatok, treba ihneď urobiť nápravu.
(7)
Pasienky sa vyberajú a udržiavajú tak, aby pasúce sa zvieratá neboli vystavené zdraviu škodlivým vplyvom.
§8 Podmienky starostlivosti o teľatá
(1)
Teľatá sa ustajňujú spravidla v skupinách. Ustajňovací priestor im musí umožniť dokonalé pohodlie pri ležaní a voľnosť pohybu.
(2)
Individuálne boxy musia umožňovať, aby sa teľatá navzájom videli alebo mohli vidieť iné zvieratá svojho druhu.
(3)
Rozmery individuálneho boxu alebo stojiska musia vyhovovať veľkosti zvieraťa, ktorú dosiahne na konci pobytu v ňom. Šírka musí byť väčšia, ako je výška teľaťa v kohútiku, a dĺžka musí byť väčšia o 40 cm, ako je dĺžka teľaťa meraná od natiahnutej hlavy po koreň chvosta.
(4)
Teľatá nemožno trvalo priväzovať a nemožno im dávať náhubok. Teľatá umiestnené v individuálnych boxoch nemožno priväzovať. Podrobné podmienky ustajnenia teliat sú uvedené v prílohe č. 1.
(5)
Ustajňovací priestor na chov teliat má byť najmenej osem hodín denne osvetlený predovšetkým prirodzeným svetlom.
(6)
Podlaha priestoru určeného na odpočinok teliat v období mliečnej výživy musí mať suchú a čistú podstielku.
(7)
Choré alebo poranené teľatá sa umiestňujú v oddelených priestoroch určených na tento účel. Podlaha v nich musí mať suchú a čistú podstielku.
(8)
Novonarodené teľa musí dostať mledzivo vlastnej matky do dvoch hodín po narodení, najneskôr však do šiestich hodín. Ak vlastná matka nemá plnohodnotné mledzivo alebo má infekčnú chorobu, použije sa mledzivo inej zdravej dojnice v množstve najmenej jeden liter.
(9)
Teľatá musia prijímať tekutú potravu na báze mlieka alebo mliečnej zmesi najmenej dvakrát denne dovtedy, kým nežerú primerané množstvo tuhého krmiva, najmenej však počas prvých štyroch týždňov života. Teľatá staršie ako jeden týždeň musia mať prístup k primeranej kŕmnej dávke a stály prístup k pitnej vode.
(10)
Zariadenie, v ktorom sa podáva teľatám krmivo, sa udržiava v čistote. Zariadenie na tekuté krmivo sa vyčistí a vydezinfikuje bezprostredne po každom použití.
(11)
Ak sú teľatá ustajnené spolu s kravami, musí byť v koterci prístupné osobitné zariadenie na kŕmenie teliat.
(12)
Teľatá do jedného týždňa veku alebo dovtedy, kým nie je úplne zasušený pupok, možno premiestiť do iného chovu len v naliehavom prípade.
(13)
Pri prevoze teliat treba prijať opatrenia na ich ochranu pred klimatickými a inými škodlivými vplyvmi.
(14)
Pri manipulácii s teľatami sa nesmú používať elektrické usmerňovače pohybu a prístroje na poháňanie vysielajúce elektrické výboje.
§9 Podmienky starostlivosti o kravy a jalovice
(1)
Dojnice sa spravidla ustajňujú v ležiskových boxoch, kŕmnoležiskových boxoch, v kotercoch a v stojiskách s priväzovaním. Musia mať počas celého roka možnosť výbehu.
(2)
Rozmery ležiskového boxu musia zodpovedať telesným rozmerom dojníc. Ležiskové boxy nesmú umožňovať zvieratám otáčať sa v nich, vchádzať do nich opačne alebo vchádzať do nich dvom zvieratám naraz.
(3)
Stojiskami s priväzovaním sú:
a)
dlhé stojisko, v ktorom priestor na ležanie a na pohyb hlavy pri líhaní je súčasťou stojiska a kŕmny žľab s požľabnicou je najviac 500 až 600 mm nad úrovňou stojiska,
b)
stredne dlhé stojisko, v ktorom časť priestoru na pohyb hlavy je nad žľabom a výška požľabnice je najviac 300 mm,
c)
krátke stojisko, v ktorom na strane stojiska je iba priestor na ležanie a priestor na pohyb hlavy je v priestore na kŕmenie; na kŕmenie sa používa prejazdný kŕmny stôl s požľabnicou z mäkkého ohybného materiálu a požľabnica je najviac 300 mm nad úrovňou stojiska.
(4)
Pri voľnom ustajnení s kŕmnoležiskovými boxmi platia rovnaké podmienky kŕmenia, ako sú uvedené v odseku 3 písm. c).
(5)
Voľné kotercové ustajnenie sa skladá z ležiska a z kŕmiska, ktoré majú rozmery podľa telesného rámca zvierat. Ak je súčasťou koterca aj pohybový priestor, jeho plocha môže byť menšia až o 20 %.
(6)
Pri voľnom kotercovom ustajnení nesmie počet zvierat prevyšovať počet miest na ležanie a kŕmenie. Podmienky ustajnenia pre kravy a jalovice sú uvedené v prílohe č. 1.
(7)
Dĺžka stojiska a ležiska musí umožniť zvieraťu pohodlne stáť a ležať. Ležiskové a kŕmnoležiskové boxy a stojiská s priväzovaním im musia umožňovať prirodzené pohyby pri vstávaní a líhaní.
(8)
Dojnice a jalovice sa nesmú ustajniť na celoroštovej podlahe. Miesto na ležanie má mať plnú podlahu pokrytú slamou alebo iným vhodným materiálom na podstielanie.
(9)
Pri ustajnení v stojisku s priväzovaním sa na usmerňovanie zvierat nesmú používať ostré alebo zahrotené nástroje, ani elektrické zariadenia. Používať usmerňovač pohybu okrem elektrických ohradníkov pri pasení je neprípustné.
(10)
Dlhodobo uväzovať kravám chvost je neprípustné. Výnimku môže povoliť veterinárny lekár.
(11)
Na dojenie možno použiť len také postupy a zariadenia, ktoré nespôsobia poranenie vemena. Pri dennej kontrole sa skontroluje aj stav vemena a pohlavných orgánov.
(12)
Na párenie sa samce a samice vyberajú s ohľadom na plemeno, živú hmotnosť, telesný rámec a vek.
(13)
Koterce na telenie sa vybavujú kŕmnym žľabom a napájačkou. Plocha individuálneho boxu má mať najmenej 20 m2 na jednu dojnicu. Ak sa spolu telí viac zvierat v jednom koterci, ležisko má mať najmenej 10 m2 na jednu dojnicu. Šírka koterca je najmenej štyri metre.
(14)
Pred presunutím kráv do pôrodného koterca sa všetky jeho povrchy vydezinfikujú, ležisko musí byť suché, čisté a podstlaté. Kravy sa presúvajú do pôrodného koterca najmenej tri dni pred očakávaným pôrodom.
(15)
Pri pôrode nemožno používať mechanické pomôcky okrem pôrodníckych povrazov. Ak sa zistí, že pôrod je komplikovaný, s nebezpečenstvom vážneho poranenia kravy alebo teľaťa, treba privolať k pôrodu veterinárneho lekára.
Podmienky starostlivosti o plemenné býky a býky vo výkrme
§10 Plemenné býky
(1)
Ležiskové boxy a stojiská pre býky sa umiestnia tak, aby býky videli a počuli činnosť vykonávanú v maštali.
(2)
Dospelý plemenný býk umiestnený v individuálnom boxe má ležisko veľké najmenej 16 m2.
(3)
Priestor na pripúšťanie je zariadený tak, aby nedošlo k zraneniu býka ani kravy.
(4)
Býkom sa umožňuje dostatočný pohyb.
§11 Býky vo výkrme
(1)
Býky vo výkrme sa ustajňujú v skupinách okrem prípadov, keď choroba, agresivita, poranenie alebo prenasledovanie zo strany iných zvierat vyžaduje, aby bol býk ustajnený oddelene.
(2)
Do jednej skupiny býkov vo výkrme možno umiestniť najviac 20 zvierat. Nemožno spolu ustajniť býky s rohami a býky bez rohov.
(3)
Ak sú býky vo výkrme priviazané, popruhy alebo reťaze umiestnené okolo šije treba upraviť tak, aby im nespôsobovali bolesť ani poranenie.
(4)
Elektrické zábrany sa nesmú používať.
(5)
Podmienky ustajnenia býkov vo výkrme sú uvedené v prílohe č. 1.
DRUHÁ HLAVA
OŠÍPANÉ
§12 Denná kontrola
Pri dennej kontrole ošípaných sa kontroluje pohyb a postoj ošípaných, príjem krmiva a vody, stav štetín, kože, očí, uší, chvosta, končatín a paznechtov.
§13 Ustajňovacie priestory na chov ošípaných
(1)
Ustajňovacie priestory sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby vyhovovali biologickým potrebám a osobitným potrebám jednotlivých kategórií ošípaných a umožňovali kontrolu všetkých zvierat.
(2)
Podlaha ustajňovacieho priestoru a manipulačných chodieb nesmie byť taká šmykľavá ani zdrsnená, aby sa ošípané zranili alebo trpeli pri pohybe, líhaní, ležaní a vstávaní; udržiava sa v suchom a nešmykľavom stave. Podlaha nesmie byť z drôtených roštov.
(3)
Roštové a perforované podlahy nesmú mať vyčnievajúce časti. Hrany musia byť obrúsené a vzdialenosti medzi roštmi sa nesmú meniť. Rozmery roštov sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 1.
(4)
Preháňacie uličky majú mať rozmery zodpovedajúce potrebám jednotlivých kategórií ošípaných; sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 2.
(5)
Zariadenia na kŕmenie a napájanie ošípaných majú byť zhotovené, umiestnené a udržiavané tak, aby sa zabránilo znečisteniu krmiva a vody. Ošípané musia mať dostatočný prístup ku krmivu. Kŕmny válov musí mať zábranu na vymedzenie kŕmnych miest a zamedzenie líhania ošípaných do válova. Rozmery kŕmnych miest sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 3.
(6)
Napájačky musia byť zvieratám ľahko prístupné. Pri skupinovom ustajnení na jednu napájačku môže pripadať najviac 12 odstavčiat alebo výkrmových ošípaných, alebo šesť prasníc. Podrobnosti o napájačkách a spôsob ich inštalácie sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľkách č. 4 až 6.
(7)
Ustajňovacie priestory na chov ošípaných majú mať oddelený priestor na ustajnenie chorých alebo poranených ošípaných počas liečenia.
(8)
Individuálne ustajnenie ošípaných s krčným viazaním je neprípustné. Klietky uzavreté aj zhora sú neprípustné.
(9)
V chove ošípaných sa uprednostňuje prirodzené osvetlenie. Chovať plemenné ošípané bez prirodzeného osvetlenia je neprípustné.
§14 Prevádzka chovu
(1)
Najmenšie prípustné plochy ustajňovacích priestorov pre jednotlivé technológie ustajnenia a kategórie ošípaných sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 9.
(2)
Priestor na odpočinok má umožňovať oddych všetkým ošípaným naraz. Svetlá výška ustajňovacieho priestoru má byť najmenej 2,5 m.
(3)
Ak sú ošípané ustajnené na podstielke, treba im podstielať dostatočné množstvo suchej slamy. Pri ustajnení na hlbokej podstielke nesmie byť prechod z nižšie položeného ležiska do vyvýšeného kŕmiska šmykľavý. Najmenšie prípustné množstvá stelivovej slamy sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 7.
(4)
Ošípané, najmä mladé, majú mať možnosť uplatniť prirodzené správanie vrátane hrania. Možnosti sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 8.
(5)
Všetky ošípané musia mať dostatočný prístup ku kŕmnej dávke a k pitnej vode. Zvyšky krmív z kŕmneho válova sa odstraňujú najmenej raz za deň.
(6)
Požiadavky na ovzdušie a na výmenu vzduchu a prípustné koncentrácie škodlivých plynov v ustajňovacom priestore sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľkách č. 10 až 13.
(7)
Ošípané chované vonku musia mať úkryt alebo tienidlo na zabezpečenie ochrany pred nepriaznivým počasím. V chladnom počasí treba zabezpečiť, aby napájačky nezamrzli. V horúcom počasí musia mať ošípané možnosť ochladzovanie zvlhčovaním vodou alebo bahenným kúpeľom. Najmenšie prípustné plochy výbehov sú uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 14.
§15 Podmienky starostlivosti o vysokoprasné a dojčiace prasnice a o ciciaky v pôrodných kotercoch
(1)
Vysokoprasné prasnice sa v pôrodných kotercoch ustajňujú spravidla 5 až 14 dní pred pôrodom a dojčiace prasnice od pôrodu do odstavu ciciakov.
(2)
Pôrodný koterec
a)
umožňuje prístup ošetrovateľa k prasnici a k ciciakom,
b)
má priestor na odpočinok, ktorý umožňuje pohodlne si ľahnúť všetkým ciciakom aj prasnici súčasne,
c)
má priestor na prikrmovanie ciciakov, ktorý je oddelený od priestoru pre prasnicu.
(3)
Pôrodné koterce s voľným pohybom prasnice majú ochranné zábrany proti zaľahnutiu ciciakov.
(4)
Pôrodný box v koterci umožňuje prasnici ľahký vstup a výstup najmä priechodnosťou boxu. Najmenšia prípustná dĺžka pôrodného boxu je 2,10 m a šírka 0,7 m. Za pôrodným boxom musí byť voľný priestor najmenej 0,3 m. Vnútro pôrodného boxu musí byť bez ostrých hrán a výčnelkov.
(5)
Prasnice možno umiestniť len do čistých pôrodných kotercov, a to najmenej dva dni pred oprasením. Prasnice, ktoré sú v pôrodnom koterci fixované, musia mať na adaptáciu najmenej štyri dni pred oprasením. Pred premiestnením do pôrodného koterca sa prasnice očistia, ak treba aj dezinfikujú a ošetria proti ektoparazitom. Počas pôrodu a dojčenia sa v pôrodnom koterci udržiava čistota a sucho a účinným spôsobom sa odvádza moč a výkaly.
(6)
Prasnica s ciciakmi sa až do odstavu nesmie premiestňovať, ak nejde o voľné skupinové ustajnenie prasníc s ciciakmi. Prasnice s ciciakmi majú v ustajňovacom priestore slamu alebo iný vhodný podstielkový materiál, ak nejde o celoplošne vyhrievané ustajňovacie priestory.
(7)
Teplotné požiadavky pre ciciaky sa zabezpečujú lokálnym vyhrievaním priestoru na ich odpočinok, vytvorením hniezda alebo inými prostriedkami, ktoré neovplyvnia pohodu prasnice.
(8)
Ciciaky možno odstaviť od prasnice najskôr po troch týždňoch od narodenia okrem prípadov, keď je ohrozené zdravie prasnice alebo ciciakov.
§16 Podmienky starostlivosti o pripustené a prasné prasnice
(1)
Prasnice chované v skupinách majú mať dostatočný priestor na kŕmenie, odpočinok a vylučovanie exkrementov. Agresívne zviera sa ustajňuje oddelene v individuálnom boxe alebo sa vyraďuje z chovu.
(2)
Individuálny box má mať dostatočné rozmery na ležanie, odpočinok a postavenie sa pripustenej prasnice a prasnej prasnice.
(3)
Individuálne ustajnenej prasnej prasnici sa zabezpečuje možnosť voľného pohybu mimo individuálneho boxu alebo sa zriaďuje tvrdý výbeh, ktorý má plochu najmenej 2 m2 na jedno zviera.
§17 Podmienky starostlivosti o odstavčatá a o ošípané vo výkrme
(1)
Odstavčatá sú ošípané od odstavu do dosiahnutia živej hmotnosti 15 kg. Ošípané vo výkrme sú ošípané od 15 kg do dosiahnutia jatočnej hmotnosti.
(2)
Ošípané sa ustajňujú v ustálených skupinách; preskupovanie je prípustné len v nevyhnutných prípadoch.
§18 Podmienky starostlivosti o chovné prasničky a o chovné kančeky
(1)
Chovné prasničky sú ošípané od 25 kg do 130 kg živej hmotnosti a chovné kančeky od 25 kg do 140 kg živej hmotnosti.
(2)
Chovné ošípané podľa odseku 1 sa ustajňujú v ustálených skupinách, preskupovanie je možné len v nevyhnutných prípadoch.
(3)
Tvrdé výbehy musia mať pre ošípané do piatich mesiacov veku najmenej 1 m2 a pre ošípané nad päť mesiacov veku najmenej 2 m2 na jedno zviera.
§19 Podmienky starostlivosti o kance
(1)
Plemenné kance sú kance, ktoré sa používajú na prirodzenú plemenitbu alebo na insemináciu. Kance vyhľadávače sa používajú iba na zisťovanie prasníc v ruji.
(2)
Koterec pre kance v spoločnom ustajňovacom priestore pre prasnice sa umiestňuje tak, aby kanec mohol prasnice počuť, cítiť a vidieť.
(3)
Koterec pre kanca sa člení na ležisko a na kalisko.
(4)
V priestore na pripúšťanie nesmie byť roštová podlaha.
(5)
Tvrdé výbehy majú najmenej 10 m2 na jedno zviera a mäkké výbehy najmenej 20 m2 na jedno zviera.
(6)
Pri ustajnení kanca bez mäkkého výbehu mu treba zabezpečiť nútený pohyb aspoň na 30 minút denne.
(7)
Kanca s nadmernou agresivitou nemožno chovať spolu s prasnicami. Plemenné kance sa ustajňujú oddelene.
(8)
Ak sa u plemenného kanca zistia príznaky ochorenia pohlavných orgánov, treba ihneď prerušiť pripúšťanie a odber spermy a oznámiť to veterinárnemu lekárovi, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.
§20 Podmienky starostlivosti o plemenné ošípané
(1)
Na plemenitbu ošípaných možno používať len zdravé zvieratá, ktoré nie sú nositeľmi dedičných chýb a ochorení. Podľa zamerania chovu treba pravidelne vykonávať kontrolu zdravia zvierat a kontrolu dedičnosti úžitkových vlastností.
(2)
Plemenné ošípané sa zaraďujú do reprodukcie s prihliadnutím na vek a hmotnosť zodpovedajúcu plemennej príslušnosti.
(3)
Insemináciu možno vykonávať iba spôsobom, ktorý neohrozí zdravie inseminovaných zvierat. Vyplavovanie a prenos embryí nesmie ohroziť zdravie plemenných ošípaných a ich ďalšiu reprodukciu.
§21 Podmienky starostlivosti o zdravotný stav ošípaných
(1)
Pri chove ošípaných sa musia robiť opatrenia na zníženie možnosti zavlečenia a šírenia nákazy. Súčasťou opatrení je pravidelná asanácia prostredia, v ktorom sa uskutočňuje chov.
(2)
Pri chove ošípaných sú potrebné pomôcky na poskytnutie prvej pomoci a na nútené usmrtenie zvieraťa.
(3)
Pri ochorení väčšieho počtu zvierat s príznakmi charakteristickými pre nákazlivé ochorenie sa bezodkladne upovedomí veterinárný lekár a okamžite sa vykonávajú nevyhnutné opatrenia na zabránenie rozšírenia ochorenia v chove aj mimo neho.
(4)
Úhyn ošípanej sa oznamuje veterinárnemu lekárovi a uhynuté zviera sa až do odvozu do asanačného podniku uloží tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu.
(5)
Chovy s vyššou koncentráciou zvierat musia mať vybudovaný kafilerický box vyhovujúci základným hygienickým a protinákazovým opatreniam.
(6)
Pri pôrode prasnice je prítomný ošetrovateľ. Každý potrat sa oznamuje veterinárnemu lekárovi a až do jeho príchodu sa uschová plod a plodový obal.
(7)
O chove ošípaných sa vedie evidencia, do ktorej môže nazrieť orgán na ochranu zvierat.4)
TRETIA HLAVA
OVCE
§22 Denná kontrola
(1)
Pri dennej kontrole oviec sa kontroluje ich pohyb a postoj, príjem krmiva, prežúvanie, stav výkalov, rúna, uší, očí, končatín, paznechtov a prítomnosť vonkajších parazitov.
(2)
Ak sa ovce chovajú v podmienkach extenzívneho chovu, kontrola sa vykonáva najmenej raz za týždeň okrem obdobia pôrodu a vždy po strihaní a po kúpaní.
§23 Ustajňovacie priestory na chov oviec
(1)
Ustajňovacie priestory a zariadenia v nich na chov oviec a jahniat sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo poranenia zvierat. Ak existuje nebezpečenstvo napadnutia oviec voľne žijúcimi dravcami, urobia sa opatrenia na ochranu oviec na pastve alebo v oplôtkoch.
(2)
Povrchy ustajňovacích priestorov a zariadení v nich, s ktorými ovce prichádzajú do styku, sa nesmú ošetrovať nátermi alebo konzervačnými prípravkami na drevo, ktoré sú pre ovce toxické.
(3)
Kŕmidlá na jadrové a objemové krmivo, napájačky a cumle sa umiestňujú a používajú tak, aby nedošlo k poraneniu oviec ani k znečisteniu krmiva a vody močom a výkalmi.
(4)
Ustajňovacie priestory majú umožňovať všetkým zvieratám súčasne ležať. Všetky ovce musia mať dobrý prístup k doplnkovým minerálnym kŕmnym prísadám a k pitnej vode.
(5)
Na pevných podlahách ustajňovacích priestorov musí byť vhodná podstielka. Roštové alebo perforované podlahy nesmú umožňovať zaklinenie končatín oviec alebo spôsobiť ich poranenie. Roštové podlahy nemožno použiť v ustajňovacom priestore, v ktorom sú umiestnené jahňatá do jedného mesiaca veku. Najmenšie požiadavky na chov sú uvedené v prílohe č. 3 v tabuľkách č. 1 až 6.
(6)
Vchody a východy z ustajňovacích priestorov sú spevnené a majú zabudované dezinfekčné brody.
(7)
Na oplotenie sa nesmie použiť ostnatý drôt. Pri ovciach s rohami sa nesmú používať pletivá so zapojeným elektrickým prúdom. Elektrické oplotenie môže ovciam spôsobovať len okamžité impulzy. Ustajňovacie priestory pre jahňatá môžu byť ohradené iba prenosným oplotením alebo pevným mriežkovým oplotením.
(8)
Ustajňovacie priestory sa trvalo vetrajú. Klimatické požiadavky na zónu zvierat sú uvedené v prílohe č. 3 v tabuľke č. 4.
§24 Prevádzka chovu
(1)
Ovce sa chovajú v stáde; chovať ich oddelene možno len v nevyhnutných prípadoch. Pred zaradením nových oviec do stáda je potrebné, aby ich prehliadol veterinárny lekár.
(2)
Ovce pred prvým vyhnaním na pastvu sa odčervujú a ošetrujú sa im paznechty. Choré ovce nemožno vyháňať na pastvu. Po skončení pastevného obdobia sa stádo vybrakuje.
(3)
Ovce nesmú byť na pastve alebo v oplôtkoch celý rok. Ovciam chovaným v ovčíne sa umožňuje prístup do výbehov.
(4)
Ovce sa nesmú dvíhať za hlavu, rohy, chvost alebo rúno. Pomôckami na vedenie oviec sa nesmie spôsobovať ovciam bolesť alebo utrpenie. Ovčiarske psy musia byť vycvičené tak, aby nezraňovali ovce. Elektrické usmerňovače pohybu sa nesmú používať.
(5)
Choré alebo poranené zviera sa umiestňuje oddelene. Pre uhynuté ovce sa zriaďuje kafilerický box. Každý úhyn a potrat sa ohlasuje veterinárnemu lekárovi.
(6)
Značkovať ovce možno iba netoxickými aerosólmi, tetovaním, umiestnením ušného čísla alebo implantovaním mikročipu.
(7)
Ovce sa nesmú trvalo uväzovať. Ak je dočasné uviazanie nevyhnutné, urobí sa zariadením, ktoré im neodiera kožu. Ak hrozí napadnutie psami alebo voľne žijúcimi dravcami, ovcu nemožno uviazať. Jahňatá nemožno uväzovať vôbec.
(8)
Dospelé ovce plemien chovaných v tuzemsku s jemnou a strednou vlnou sa strihajú najmenej raz ročne; ovce s hrubou vlnou dva razy ročne. Strihať ovce môže len zaškolená osoba.
§25 Kotnosť a kotenie
(1)
Zvýšenú starostlivosť treba venovať kotným bahniciam. Pôrodné koterce majú mať vhodnú a čistú podstielku. Na ošetrenie slabých jahniat treba mať pripravený vhodný individuálny box.
(2)
Ak nastane pôrod v ovčiarni, bahnica a jej jahňatá sa držia spolu najmenej 48 hodín okrem prípadov, ak je oddelenie nevyhnutné zo zdravotných dôvodov.
(3)
Pôrod na pasienku sa umožňuje, ak ide o plemeno adaptované na vonkajšie podmienky pastvín a je vytvorené závetrie alebo úkryt.
(4)
Pupočnú šnúru treba ošetriť vhodným dezinfekčným prostriedkom.
(5)
Každé novonarodené jahňa musí dostať primerané množstvo mledziva od vlastnej matky najneskôr do dvoch hodín po narodení.
(6)
Ak sa podáva umelá výživa, jahňatá dostávajú mlieko alebo vhodnú náhradu na báze mlieka najmenej štyrikrát denne počas prvých dvoch týždňov života. Od konca prvého týždňa sa jahňatám zabezpečuje denne aj čerstvé kvalitné seno a pitná voda.
§26 Dojenie
(1)
Stroje na dojenie sa udržiavajú v hygienickom stave. Technika dojenia a stroje na dojenie nesmú spôsobovať poranenia ceckov a zápaly vemena. Pred začiatkom periódy dojenia sa bahnice musia vyšetriť, aby nevzniklo nebezpečenstvo mastitíd.
(2)
Bahnice počas dojnej periódy treba dojiť tak často, aby nedochádzalo k zápalom vemena v dôsledku nevydojeného mlieka.
ŠTVRTÁ HLAVA
KOZY
§27 Denná kontrola
(1)
Pri dennej kontrole kôz sa kontroluje najmä ich dýchanie, pohyb, postoj, príjem krmiva a prežúvanie, stav výkalov, srsti, uší, očí, končatín, paznechtov a prítomnosť vonkajších parazitov.
(2)
Ak sa kozy chovajú na pastvinách, kontrola sa vykonáva najmenej raz za týždeň okrem obdobia pôrodu.
§28 Ustajňovacie priestory na chov kôz
(1)
Ustajňovacie priestory na chov kôz sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby sa zabránilo poraneniu kôz. Povrchy plôch, s ktorými prichádzajú kozy do styku, sa nesmú ošetrovať nátermi alebo konzervačnými prípravkami na drevo, ktoré sú pre kozy toxické. Najmenšie požiadavky na chovné zariadenia sú uvedené v prílohe č. 4 v tabuľkách č. 1 až 5.
(2)
Kŕmidlá na jadrové a objemové krmivo sa umiestňujú a používajú tak, aby nedošlo k poraneniu kôz, k poškodeniu očí alebo k ich prevrhnutiu na kozu.
(3)
Kozy sa ustajňujú v ustajňovacích priestoroch, ktoré umožňujú všetkým kozám súčasne ležať. Všetky kozy musia mať súčasne prístup ku krmivu a dobrý prístup k doplnkovým minerálnym prísadám a k pitnej vode.
(4)
Roštová alebo perforovaná podlaha v ustajňovacích priestoroch nesmie umožňovať zaklinenie končatín kôz alebo spôsobiť ich poranenie. Roštovú ani perforovanú podlahu nemožno používať v ustajňovacom priestore určenom na odpočinok dojných kôz. Kozľatá nemožno ustajňovať na roštovej podlahe.
(5)
Oplotenie má byť také vysoké, aby znemožňovalo kozám preskočiť ho. Na oplotenie nemožno použiť ostnatý drôt. Pri kozách s rohami sa nesmú používať pletivá so zapojeným elektrickým prúdom. Elektrické oplotenie môže kozám spôsobovať len okamžité impulzy. Zariadenia na umiestnenie kozliat možno ohradiť len prenosným oplotením alebo pevným mriežkovým oplotením.
(6)
Ustajňovacie zariadenia sa nepretržite vetrajú. Podrobné požiadavky na klimatické podmienky v ustajňovacích priestoroch sú uvedené prílohe č. 4 v tabuľke č. 4.
§29 Prevádzka chovu
(1)
Kozy sa chovajú v stáde. Ustajňujú sa v maštali alebo sú na pastve a v oplôtkoch.
(2)
Kozy s rohami a kozy bez rohov sa nesmú ustajňovať spoločne, ak neboli spoločne odchované. Dospelý cap sa ustajňuje oddelene najmenej počas reprodukčného obdobia, musí však mať možnosť cítiť a vidieť pripúšťané kozy.
(3)
Ak sú kozy prevažnú časť roka ustajnené v maštali, musia mať prístup do výbehov alebo ohrád.
(4)
Kozám sa zabezpečuje primerané množstvo vhodného krmiva, najmä konárov s listami.
(5)
Na znehybnenie kozy možno používať iba mechanické zariadenie. Elektrická imobilizácia sa nesmie používať.
(6)
Choré alebo poranené zviera sa umiestňuje oddelene.
(7)
Značkovať kozy možno len nebolestivým spôsobom, najmä netoxickými aerosólmi, tetovaním, umiestnením ušného čísla alebo implantovaním mikročipu.
(8)
Kozy sa nesmú dlhodobo uväzovať. Ak je dočasné uviazanie nevyhnutné, musí umožniť koze pohodlie a povrazy, reťaze a popruhy jej nesmú odierať kožu. Ak hrozí napadnutie psami alebo voľne žijúcimi dravcami, koza sa nesmie uväzovať. Kozľatá nemožno uväzovať vôbec.
(9)
Kozy chované na vlnu sa strihajú najmenej raz ročne.
(10)
Ostrihané kozy možno vyhnať na pasienok, len ak sú dobré klimatické podmienky.
§30 Kotnosť a kotenie
(1)
Kotným kozám treba venovať zvýšenú starostlivosť. Pôrodné koterce majú mať vhodnú a čistú podstielku. Na ošetrenie slabých kozliat treba mať pripravený vhodný individuálny box.
(2)
Pôrodné koterce sa udržiavajú v hygienickom stave, čisté a vydezinfikované.
(3)
Pupočná šnúra sa musí ošetriť vhodným dezinfekčným prostriedkom.
(4)
Každé novonarodené kozľa musí dostať primerané množstvo mledziva od vlastnej matky najneskôr do dvoch hodín po narodení.
(5)
Ak sa podáva umelá výživa, kozľatá dostanú mlieko alebo inú náhradu mlieka najmenej štyrikrát denne počas prvých dvoch týždňov života. Od konca prvého týždňa majú mať kozľatá prístup aj ku denne čerstvému kvalitnému senu, k minerálnym kŕmnym prísadám a k pitnej vode.
§31 Dojenie
(1)
Stroje na dojenie treba udržiavať v hygienickom stave. Technika dojenia a stroje na dojenie nesmú spôsobovať poranenia ceckov a zápaly vemena. Pred začiatkom periódy dojenia treba kozy vyšetriť.
(2)
Kozy počas dojnej periódy treba dojiť tak často, aby nedochádzalo k zápalom vemena v dôsledku nevydojeného mlieka.
PIATA HLAVA
HYDINA
§32 Denná kontrola
(1)
Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na chov sliepok, moriek, husí a kačíc.
(2)
Pri dennej kontrole hydiny sa sleduje správanie zvierat, stav peria, hrebeňa, lalokov, zobáka, očí, končatín, trusu a spotreba krmiva a vody.
§33 Ustajňovacie priestory na chov hydiny
(1)
Ustajňovacie priestory na chov hydiny sa zhotovujú a udržiavajú tak, aby sa zabránilo poraneniu zvierat, nedochádzalo k stresu zvierat, umožnilo vykonávať kontrolu zvierat a zabránilo znečisteniu krmiva a vody trusom.
(2)
Ustajňovacie priestory na chov a na liahnutie hydiny musia mať náhradný energetický zdroj pre prípad poruchy alebo výpadku elektrického prúdu.
§34 Prevádzka chovu
(1)
Hydina sa umiestňuje v ustajňovacích priestoroch, ktoré zodpovedajú ich biologickým potrebám a úžitkovosti. Najvyššie prípustná hustota ustajnenia v chove hydiny je uvedená v prílohe č. 5 v tabuľkách č. 1 až 4.
(2)
V ustajňovacích priestoroch nesmie kvalita ovzdušia ohrozovať zdravie hydiny. Požiadavky na teplotu vzduchu, na prúdenie vzduchu a na relatívnu vlhkosť v ustajňovacích priestoroch sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľkách č. 5 až 9.
(3)
Trus a použitá podstielka sa skladujú vo vyhradených priestoroch mimo ustajňovacích priestorov. Trus sa odstraňuje tak často, aby hydina nebola vystavená pôsobeniu plynov v toxických koncentráciách. Najvyššie prípustné hodnoty koncentrácie škodlivých plynov sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľke č. 10.
(4)
Pri umelom osvetlení sa deň končí postupným obmedzovaním osvetlenia. Požiadavky na osvetlenie pre jednotlivé druhy hydiny sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľke č. 11.
(5)
Zvieratá musia mať prístup ku krmivu a k pitnej vode v primeranom množstve a kvalite okrem času terapeutického alebo profylaktického ošetrenia. Kŕmidlá a napájačky sa rozmiestňujú v ustajňovacom priestore tak, aby nenarúšali hierarchický poriadok v kŕdli. Požiadavky na umiestnenie kŕmidiel a napájačiek sú uvedené v prílohe č. 5 v tabuľkách č. 12 až 15.
(6)
Zariadenia, s ktorými hydina prichádza do styku, sa musia pravidelne čistiť. Dezinfekčná rohož sa umiestňuje pri vstupe do ustajňovacieho priestoru. Po vyskladnení hydiny sa vykonáva kompletná asanácia ustajňovacieho priestoru vrátane dezinsekcie a deratizácie.
§35 Klietkový chov hydiny na získavanie konzumných vajec
(1)
Klietkový chov hydiny je spôsob chovu v klietkových batériách v jednom rade alebo vo viacerých radoch umiestnených na jednej úrovni alebo na viacerých podlažiach. Do klietky sa hydina ustajňuje jednotlivo alebo skupinovo. Ak zviera uniklo z klietky, nemožno ho zaradiť do skupiny, ale treba ho ustajniť oddelene.
(2)
Klietky sa usporiadajú tak, aby bolo možné bez ťažkostí vykonať prehliadku všetkých zvierat v nich. Priestor nad stropom klietok najvyššieho podlažia má byť najmenej 70 cm od stropu ustajňovacieho priestoru.
(3)
Všetky typy klietok musia umožniť každému zvieraťu postaviť sa na nohy, otočiť sa a sadnúť si tak, aby ho ostatné zvieratá nerušili.
(4)
Podlahy klietok sú zhotovené a udržiavané tak, aby podopierali každý z predných prstov končatín zvieraťa.
(5)
Všetky zvieratá musia mať možnosť pohodlne sa nakŕmiť súčasne a každé zviera musí mať prístup najmenej k dvom kvapkovým alebo miskovým napájačkám s vodou alebo k jednej napájačke zaberajúcej celú šírku klietky.
(6)
Vetranie a osvetlenie viacpodlažných batérií klietok treba riešiť tak, aby všetky zvieratá mali trvalo zabezpečenú priaznivú bioklímu.
§36 Chov hydiny inými intenzívnymi technológiami na získavanie konzumných vajec
(1)
Inými intenzívnymi technológiami na získavanie konzumných vajec sú spôsoby chovu využívajúce
a)
hlbokú podstielku najmä zo stružlín, hoblín, drvených kukuričných vretien, slamy, piesku a rašeliny,
b)
roštovú podlahu z plastov, dreva alebo z kovového pletiva,
c)
kombináciu spôsobov uvedených v písmenách a) a b) s bidlami alebo bez bidiel.
(2)
Miera hustoty osadenia hydiny závisí od jej typu, spôsobu ustajnenia, veľkosti kŕdľa a teploty, vetrania a osvetlenia v ustajňovacom priestore, ako aj od počtu bidiel alebo iných zariadení v ustajňovacom zariadení.
(3)
Bidlá musia byť pologuľaté, nesmú mať ostré hrany a svojou dĺžkou musia poskytovať dostatočný priestor každej nosnici. Usporiadanie bidiel musí vylúčiť vzájomné znečisťovanie trusom.
(4)
Ustajňovacie priestory majú mať kapacitne vyhovujúce zariadenie na znášku.
(5)
Všetky zvieratá musia mať možnosť nakŕmiť sa súčasne okrem prípadov, ak je výživa zabezpečená ad libitum. Ak sa hydina kŕmi z dvoch strán kŕmidla nerozdeleného priečkou, musí tam byť dostatočný priestor, ktorý vylúči nadmerné súperenie.
§37 Chov hydiny na voľnom priestranstve
(1)
Výbehy treba pravidelne premiestňovať a ošetrovať, aby sa zabránilo nadmernému znečisteniu pôdy trusom. Pôdu výbehov treba najmenej raz ročne kultivovať orbou.
(2)
Pri chove hydiny na voľnom priestranstve treba urobiť opatrenia na ochranu hydiny pred psami, mačkami a voľne žijúcimi dravcami.
(3)
Hydina musí mať trvalo možnosť ukryť sa pred dažďom, slnkom a chladom v prístrešku. Časť pozemku, ktorá je vystavená vetru, musí byť vybavená zástenou.
(4)
Ustajňovacie priestory sa nesmú prehusťovať, aby nedošlo k uduseniu hydiny, najmä počas letných nocí. Hydina nesmie byť v ustajňovacom priestore zatvorená dlho ani vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Pri vonkajšej teplote pod -10 °C je neprípustné vyháňať hrabavú hydinu do výbehu.
ŠIESTA HLAVA
KONE
§38 Denná kontrola
(1)
Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na všetky kone vrátane poníkov, somárov, mulíc a mulov.
(2)
Pri dennej kontrole koní sa samostatne kontroluje každý kôň. Sleduje sa najmä pohyb a postoj zvieraťa, prijímanie potravy, stav srsti, kože, očí, uší, chvosta, končatín, kopýt a trusu.
§39 Ustajňovacie priestory na chov koní
(1)
Ustajnenie koní musí zvieratám poskytovať dostatočnú voľnosť pohybu a dostatočný priestor na odpočinok. V jednom ustajňovacom priestore možno ustajniť najviac 40 zvierat. Najmenší prípustný rozmer priestoru na ustajnenie je uvedený v prílohe č. 6 v tabuľke č. 1.
(2)
Pri chove koní možno použiť
a)
voľné ustajnenie v halových ustajňovacích priestoroch na chov chovných kobýl a odstavených žriebät do troch rokov veku,
b)
boxové ustajnenie na chov športových a dostihových koní, žrebcov a na ustajnenie kobýl pred pôrodom,
c)
ustajnenie s priväzovaním pre kone vo výcviku.
(3)
Kone uviazané na stojisku musia mať možnosť pohodlne ležať a vstať, napiť sa a nakŕmiť. Stojiská sú oddelené od seba tyčovou zábranou. Box na ustajnenie koňa má najmenej 3 x 3 m.
(4)
Podlaha ustajňovacieho priestoru vytvára pevnú a stabilnú plochu, nesmie byť šmykľavá a musí umožňovať odstraňovanie výkalov a moču.
(5)
Priechody a dvere nesmú mať ostré uhly a hrany a musia byť také široké, aby zvieratá mohli nimi bez poranenia prechádzať.
(6)
Ustajňovacie priestory na chov koní s voľným ustajnením musia mať fixačnú chodbu, ohradu alebo fixačnú klietku s rýchlym otváraním a zatváraním.
(7)
Na liečenie chorých alebo poranených koní treba mať oddelený ustajňovací priestor.
§40 Prevádzka chovu
(1)
Kone treba udržiavať v čistote. Po vyprázdnení ustajňovacieho priestoru a pred privezením nových zvierat sa musí vždy vykonať dezinfekcia.
(2)
Kone dostávajú denne primerané množstvo vhodného krmiva a najmenej dvakrát denne zdravotne neškodnú pitnú vodu 8 až 15 °C teplú.
(3)
Požiadavky na teplotu a vlhkosť vzduchu a rýchlosť jeho prúdenia v ustajňovacom priestore, ako aj prípustný obsah maštaľných plynov sú uvedené v prílohe č. 6 v tabuľke č. 2.
(4)
Pri prirodzenom osvetlení ustajňovacieho priestoru tvorí plocha okien najmenej jednu šestnástinu podlahovej plochy ustajňovacieho priestoru. Okná sa udržiavajú čisté. Kone sa umiestnia tak, aby neboli oslňované.
(5)
Intenzita umelého osvetlenia v ustajňovacom priestore je najmenej 70 luxov a v pôrodnici 100 luxov.
(6)
Pri chove koní na pastvinách sa zvieratám zabezpečuje prístrešok, ktorý im umožňuje chrániť sa pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, najmä pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením. Obmedzené výbehy sa pravidelne ošetrujú, čistia sa najmä od trusu.
(7)
Koňom sa pravidelne každých šesť až osem týždňov ošetrujú kopytá korektúrou alebo vhodným podkutím podľa spôsobu ich využitia.
§41 Podmienky starostlivosti o jazdecké kone
(1)
Hrubé zaobchádzanie s jazdeckým koňom je neprípustné. Za hrubé zaobchádzanie sa považuje
a)
nadmerné švihanie alebo bitie koňa,
b)
používanie prístrojov spôsobujúcich koňovi elektrické šoky,
c)
nadmerné alebo opakované používanie ostrôh a trhanie zubadlom,
d)
jazdenie na vyčerpanom, krívajúcom alebo zranenom koňovi,
e)
barovanie koňa pri tréningu a pretekoch i mimo nich,
f)
zvyšovanie citlivosti ktorejkoľvek časti koňa,
g)
ponechanie koňa bez dostatku krmiva, vody a primeraného pracovného zaťaženia.
(2)
Na pretekoch nemôžu štartovať jazdecké kone a záprahové kone mladšie ako dvojročné a voltižné kone mladšie ako päťročné.
(3)
Na rovinových dostihoch a na klusáckych dostihoch sa môžu zúčastniť len kone staršie ako dva roky.
(4)
Na prekážkových dostihoch sa môžu zúčastniť len kone staršie ako tri roky.
(5)
Na steeplechase, na cross-country a na súťažiach westernového jazdenia sa môžu zúčastniť len kone staršie ako štyri roky.
(6)
Na dištančných dostihoch na 100 km sa môžu zúčastniť kone staršie ako šesť rokov, na 60 km kone staršie ako päť rokov a na dištančných súťažiach kone staršie ako tri roky.
(7)
Na dostihoch sa nesmú zúčastniť kobyly, ktoré boli v tom istom kalendárnom roku pripustené, s výnimkou prípadov, ak je kobyla jalová a pri registrácii na preteky sa predloží o tom písomný doklad.
(8)
Dvojročné kone môžu za jeden kalendárny rok štartovať na dostihoch najviac
a)
osemkrát, ak ide o žrebce a valachy,
b)
sedemkrát, ak ide o kobyly.
(9)
Najvyššie povolené zaťaženie dvojročného koňa je 59 kg.
(10)
Používanie ostrých ostrôh je neprípustné.
§42 Podmienky starostlivosti o kočiarové kone
(1)
Na kočiarové záprahy sa nepoužívajú kone mladšie ako dva roky, žrebce a kobyly v druhej polovici gravidity.
(2)
Kone môžu byť v kočiarovom záprahu v meste súvisle zapriahnuté najviac šesť hodín. Pracovným chodom je krok. Kone musia mať možnosť napojiť sa najmenej raz za šesť hodín.
(3)
Hmotnosť ťahaného zaťaženého kočiara môže byť najviac do 2,5-násobku hmotnosti koní v záprahu.
(4)
Presun na pravidelné stanovisko vlastnou silou koní pri pohybe krokom môže trvať najviac jednu hodinu tam a hodinu pri ceste späť. Dlhšiu prepravu treba zabezpečiť prepravníkom.
(5)
Pri extrémnych klimatických podmienkach sa koňom zabezpečuje
a)
pobyt 15 minút v tieni s možnosťou napojenia po každej hodine státia pri vonkajšej teplote nad 28 °C pri trvalom slnečnom žiarení,
b)
pohyb najmenej 10 minút v záprahu po každých 50 minútach státia pri vonkajšej teplote pod -15 °C.
(6)
Kočiarové kone musia byť podkuté vhodným druhom podkov, najmä podkovami s gumovou podložkou. Podkúvajú sa po každých štyroch až šiestich týždňoch, ak si skoršie podkovanie nevyžaduje stav podkov alebo stav ciest.
(7)
Kontrola podkovania sa vykonáva pravidelne, vždy však pred začatím prepravy na stanovisko.
§43 Podmienky starostlivosti o poníky
(1)
Za poníka sa považuje kôň, ktorý v dospelosti dosiahne kohútikovú výšku najviac 150 cm.
(2)
Poníky možno
a)
pracovne využiť najskôr po dosiahnutí štyroch rokov veku,
b)
zaúčať v ťahu najskôr po dosiahnutí dvoch rokov veku,
c)
obsadať najskôr po dosiahnutí troch rokov veku.
(3)
Hmotnosť nákladu pre poníka je najviac
a)
trojnásobok hmotnosti poníka na rovnej ceste,
b)
dvojnásobok hmotnosti poníka pri dvojzáprahu,
c)
hmotnosť poníka na neudržiavanej komunikácii, na poľnej ceste a v mäkkom teréne.
(4)
Hmotnosť jazdca a výstroja pri jazde na osedlanom poníkovi nesmie presiahnuť jednu štvrtinu hmotnosti poníka.
(5)
Dĺžka pracovného zaťaženia poníka závisí od veku, pohlavia, fyzickej kondície a terénu, v ktorom pracuje. Pri dobrých podmienkach môže poník pracovať najviac osem hodín denne s desaťminútovými prestávkami po každej hodine práce.
(6)
Poníka možno zaradiť do chovu najskôr po dosiahnutí štyroch rokov veku. Pripustiť možno len žrebca a kobylu, ktorých rozdiel kohútikovej výšky nie je viac ako 15 cm.
(7)
Poník ustajnený v uzavretom ustajňovacom priestore má mať denne pohyb vo výbehu. Poník celoročne umiestnený vo výbehu má mať prístrešok na ukrytie pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
(8)
Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa primerane vzťahujú aj na somáre, mulice a muly.
§44 Podmienky starostlivosti o zdravotný stav koní
(1)
Označovanie koní vypaľovaním sa musí robiť šetrne. Ak je to možné, označovanie koní vypaľovaním sa nahradí označovaním mikročipom.
(2)
Choré kone sa nesmú používať na prácu.
(3)
Pre ťažné a jazdecké kone možno použiť len funkčné a bezpečné postroje.
(4)
Pracovná norma žrebných kobýl v druhej polovici gravidity sa zníži o jednu tretinu a v poslednom mesiaci gravidity ich možno použiť len na ľahkú prácu.
(5)
Kone možno prepravovať len dopravnými prostriedkami, ktoré sú na to prispôsobené. Športové a dostihové kone sa na miesto súťaže alebo dostihov mimo obce ustajnenia prepravujú najmenej šesť hodín pred štartom.
(6)
Na dostihoch a športových podujatiach koní musí byť prítomný veterinárny lekár a musí byť k dispozícii dopravný prostriedok na prepravu zranených a chorých koní.
SIEDMA HLAVA
KRÁLIKY
§45 Denná kontrola
Pri dennej kontrole sa kontroluje pohyb králikov, stav srsti, kože, očí, uší, vonkajších zvukovodov, trusu a spotreba krmiva.
§46 Ustajňovacie priestory na chov králikov
(1)
Ustajňovacie priestory na chov králikov musia byť z ľahko čistiteľného a dezinfikovateľného materiálu, musia umožňovať kontrolu každého králika. Vhodné materiály a najmenšie prípustné rozmery chovného priestoru sú uvedené v prílohe č. 7 v tabuľke č. 1.
(2)
Podlahy ustajňovacích priestorov nesmú spôsobovať králikom poranenia. Roštové podlahy nesmú mať oká väčšie ako 15 x 15 mm a v pravouhlom rozmere nie väčšie ako 75 x 12,5 mm. Priemer drôtu použitého na rošty nesmie byť tenší ako 2,1 mm. Rošty musia byť spojené tepelným zvarom a počas dezinfekcie sa nesmú opaľovaním rozpájať.
(3)
Ohrady a uzavreté ustajňovacie priestory musia obmedzovať podmienky vhodné na množenie potkanov a myší a zabraňovať prístupu múch, komárov a voľne žijúcich dravcov.
(4)
Ventilácia, vykurovanie, osvetlenie, kŕmne a napájacie zariadenia a elektrické inštalácie musia byť umiestnené tak, aby králikom neprekážali a nespôsobovali im poranenia. Všetky hrany zariadení, s ktorými prichádzajú králiky do styku, musia byť otupené.
§47 Prevádzka chovu
(1)
Spôsob chovu a kŕmenia musí poskytovať všetkým králikom súčasne primeranú kŕmnu dávku a dostatočné množstvo zdravotne neškodnej pitnej vody 8 až 15 °C teplej.
(2)
V otvorených prístreškoch a v iných ustajňovacích priestoroch, v ktorých sú králiky vystavené priamym poveternostným vplyvom, musia mať ochranu pred ich nepriaznivými účinkami.
(3)
Dospelé králiky, najmä veľké plemená, sa chovajú na bezroštových podlahách, ktoré treba udržiavať v čistote a suché.
(4)
Teplota, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu a najvyšší prípustný obsah toxických plynov v ustajňovacích zariadeniach na chov sú uvedené v prílohe č. 7 v tabuľke č. 2.
§48 Plemenitba
(1)
Na plemenitbu možno používať len zdravé králiky, ktoré nie sú nositeľmi dedičných chýb a ochorení.
(2)
Pri zaradení králikov do plemenitby sa prihliada na vek a hmotnosť zodpovedajúcu plemennej príslušnosti.
(3)
Vrh králikov nemožno v prvý týždeň vyrušovať okrem prípadov, keď je to potrebné vzhľadom na zdravotný stav samice alebo mláďat a kontroly úžitkovosti.
(4)
Mláďatá králikov sa odstavujú najskôr po štyroch týždňoch veku.
ÔSMA HLAVA
KOŽUŠINOVÉ ZVIERATÁ
§49 Denná kontrola
Pri dennej kontrole sa kontroluje pohyb zvierat, stav ich srsti, očí, trusu, chvosta, končatín a ich celkové správanie.
§50 Ustajňovacie priestory na chov kožušinových zvierat
(1)
Ustajňovacie priestory na chov kožušinových zvierat musia spĺňať biologické potreby chovaného druhu zvierat vrátane voľnosti pohybu, možnosti označkovať si teritóriá, loziť a kúpať sa. Druhom, ktoré pri normálnom pohybe skáču alebo sa stavajú na zadné končatiny, musia poskytovať dostatok priestoru na tento pohyb. Zvieratá musia mať možnosť vidieť iné zvieratá svojho druhu.
(2)
Ohrady a iné ustajňovacie priestory na chov kožušinových zvierat musia zvieratám poskytovať úkryt pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi a umožňovať kontrolu chovaných zvierat.
(3)
Ak sa na chov používajú klietky, musia mať dvere umožňujúce kožušinovým zvieratám bezpečne vyjsť von. Prípustné rozmery klietok sú uvedené v prílohe č. 8.
(4)
Ustajňovacie priestory na chov kožušinových zvierat musia mať zariadenie na manipuláciu so zvieratami podrobujúcimi sa vyšetreniu, ošetreniu alebo testom a oddelené ustajnenie pre choré a poranené zvieratá.
(5)
Každé kožušinové zviera musí mať priestor na ukrytie sa pred pohľadmi ľudí a pred pohľadmi iných zvierat.
§51 Prevádzka chovu
(1)
Kožušinové zvieratá treba udržiavať v čistote. Povrchové plochy zariadení, s ktorými prichádzajú do styku, sa musia čistiť najmenej dvakrát týždenne a dezinfikovať najmenej dvakrát ročne.
(2)
Kožušinové zvieratá musia dostať každý deň v pravidelnom čase primerane vyvážené krmivo a mať stály prístup k vode.
(3)
Výkaly sa musia pravidelne odstraňovať. Manipulácia s hnojovicou a jej skladovanie nesmie ohroziť zvieratá plynom v zdraviu škodlivých koncentráciách.
(4)
Kožušinové zvieratá možno usmrcovať iba injekčným podaním vysokej dávky anestetík. Nutrie, činčily a králiky možno omráčiť úderom vedeným do temena hlavy a následným vykrvením.
(5)
Kožušinové zvieratá sa nesmú usmrcovať elektrickým prúdom, udusením alebo utopením, podaním jedu, drogy alebo látky spôsobujúcej ochabnutie svalov pri plnom vedomí.
(6)
Každý spôsob usmrtenia je doplnený následným vyšetrením, ktoré zistí, že zviera je už skutočne mŕtve.
§52 Podmienky starostlivosti o chov noriek, tchorofretiek a tchorov
(1)
Ustanovenie sa vzťahuje na chov norky americkej (Mustela vison), tchora obyčajného (Putorius putorius) a chov tchorofretky (Putorius furo).
(2)
Norky, tchorofretky a tchory možno chovať spoločne, ak boli spoločne chované od raného veku. Dospelé zvieratá, ktoré neboli chované spoločne, nemožno umiestňovať v tých istých ustajňovacích priestoroch. Zvieratá, ktoré ešte nedosiahli dospelosť, nemožno ustajňovať oddelene, najvhodnejšia je skupina dvoch zvierat.
(3)
Chované zvieratá musia mať predmety podporujúce ich aktivitu a dno hniezda vyrobené z tepelnoizolačného materiálu. Otvor hniezda má byť len taký veľký, aby ním mohli zvieratá bez ťažkostí prechádzať. Počas pôrodu a odchovu mláďat, ako aj v chladnom období musia mať materiál na podstielku.
(4)
Ak sa zvieratá chovajú v klietkach, výška klietok im musí umožniť postaviť sa na zadné končatiny. Klietky sa nesmú umiestňovať nad sebou. Klietky sa umiestňujú v dostatočnej výške a podlahy pod nimi musia byť pokryté pieskom, popolom alebo iným vhodným materiálom umožňujúcim ľahké vsakovanie výkalov.
§53 Podmienky starostlivosti o chov líšok
(1)
Ustanovenie sa vzťahuje na chov líšky obyčajnej (Vulpes vulpes) a líšky polárnej (Alopex lagopus) a ich farebných mutácií.
(2)
Dospelé líšky, ktoré do odstavu neboli chované spoločne, nemožno umiestňovať v tej istej klietke.
(3)
Líšky sa chovajú v prostredí zodpovedajúcom ich povahe a s predmetmi, ktoré im poskytujú možnosť hrýzť a hrať sa. Pazúry im treba udržiavať v dobrom stave.
(4)
Líšky treba privykať na kontakt s ľuďmi od mladosti.
(5)
Gravidné líšky a líšky s mláďatami sa umiestnia v búdniku s predsieňou chrániacou vstup do hlavného priestoru. Hlavný priestor musí mať odtok a podlaha musí byť vyrobená z tepelnoizolačného materiálu.
(6)
Každá odstavená líška má mať búdnik, najmenej však krytý priestor s plošinou, na ktorej môže odpočívať, pozorovať dvere klietky alebo vstup do ohrady. Búdnik alebo plošina má rozmery primerané veľkosti líšky a plnú podlahu s odtokom. Ak má líška v búdniku aj plošinu, podlaha plošiny nemusí byť plná. Ak má líška len plošinu, plošina musí mať priečku.
(7)
Hniezda a plošiny sa umiestňujú v takej výške, aby umožňovali zvieratám ukryť sa pred človekom a pred zvieratami z iných ustajňovacích priestorov.
(8)
Ak sú zvieratá ustajnené v klietkach, musia sa umiestniť v dostatočnej výške a podlaha pod nimi sa pokryje pieskom, drobným štrkom, popolom alebo iným vhodným materiálom umožňujúcim vsakovanie výkalov. Klietky nemožno umiestniť nad sebou.
(9)
Pri bežnej manipulácii s líškami sa nesmú používať kliešte na uchopenie líšok za šiju.
§54 Podmienky starostlivosti o chov nutrií
(1)
Ustanovenie sa vzťahuje na chov nutrie riečnej (Myocastor coypus).
(2)
Nutrie sa musia chovať v chovných skupinách.
(3)
V ustajňovacom priestore na chov sa majú umiestniť predmety, ktoré podporujú aktivitu nutrií (napríklad rúry), zariadenia na plávanie a predmety umožňujúce hlodanie.
(4)
Ustajňovacie priestory na chov nutrií majú mať priestor na pohyb, ktorý má pevnú podlahu.
(5)
Chované zvieratá majú mať hniezdo vystlaté slamou alebo iným tepelnoizolačným materiálom. Rozmery hniezda musia umožňovať súčasné ležanie všetkých zvierat v ohrade a udržiavanie teploty v hniezde telesným teplom nutrií.
(6)
Ak hrozí nebezpečenstvo, že samica po pôrode poraní ostatné zvieratá, tieto sa musia oddeliť od samice a jej mláďat a umiestniť v inom ustajňovacom priestore.
§55 Podmienky starostlivosti o chov činčíl
(1)
Ustanovenie sa vzťahuje na chov činčily vlnatej (Chinchilla laniger) a činčily krátkochvostej (Chinchilla brevicaudata).
(2)
V ustajňovacom priestore na chov sa majú umiestniť predmety, ktoré podporujú aktivitu činčíl (napríklad rúry a škatule), a predmety umožňujúce hlodanie.
(3)
Činčily musia mať miesto na odpočinok a úkryt a aspoň raz za deň prístup k piesočnému kúpeľu.
DEVIATA HLAVA
PŠTROSY
§56
(1)
Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na chov
a)
pštrosa dvojprstého (Struthio camelus var. domestica),
b)
emu hnedého (Dromaius novaehollandiae),
c)
nandu pampového (Rhea americana).
(2)
Pštrosy možno chovať len v oblastiach, v ktorých sú vhodné klimatické podmienky na život pštrosov, najmä musia mať rozsiahle a odvodnené pozemky s voľne prístupnými úkrytmi.
§57 Ustajňovacie priestory na chov pštrosov
(1)
Ustajňovacie priestory na chov pštrosov musia mať plot alebo inú prekážku znemožňujúcu im únik. Plot z pletiva môže mať rozmery očiek len takej veľkosti, aby si v ňom pštros nezachytil hlavu. Ploty musia byť pre pštrosy dobre viditeľné a v hornej časti nesmú mať ostré výbežky. Priľahlé ohrady pre dospelé pštrosy sú oddelené dvoma samostatnými plotmi. Použitie ostnatého drôtu je neprípustné. Odporúčané rozmery plotov sú uvedené v prílohe č. 9 v tabuľkách č. 1 a 3.
(2)
Ak sa pštrosy ustajňujú v uzavretých ustajňovacích priestoroch, rozloha a svetlosť priestoru nesmú byť menšie ako hodnoty uvedené v prílohe č. 9 v tabuľkách č. 1 a 3.
(3)
Ustajňovacie priestory musia byť suché, dobre vetrané, bez prievanu a vybavené vykurovacím systémom na usušenie peria.
(4)
Podlaha v ustajňovacích priestoroch pre pštrosíčatá musí byť plná, ľahko čistiteľná, nešmykľavá, tepelne izolovaná alebo vykurovaná s podstielkou.
(5)
Výbehy majú byť dostatočne rozľahlé a zabraňujúce priamemu styku medzi jednotlivými reprodukčnými skupinami viditeľnou zábranou medzi ohradami reprodukčných skupín.
(6)
Pštrosy majú mať možnosť pieskových kúpeľov. Emu a nandu, okrem mláďat, musia mať tiež prístup k vode vhodnej na kúpanie.
§58 Prevádzka chovu
(1)
Pštrosy sa chovajú v skupinách. Odporúčaná veľkosť skupín je uvedená v prílohe č. 9 v tabuľkách č. 1 a 3. Agresívne, choré a poranené pštrosy sa držia oddelene. Každý pštros musí mať možnosť vidieť a počuť ostatné pštrosy.
(2)
Pštrosy prichádzajúce do nového prostredia treba privykať na nové podmienky postupne a pred začlenením do skupiny skontrolovať ich zdravotný stav.
(3)
Každý pštros a každá skupina pštrosov má mať dostatočný priestor na výbeh. Najmenšie prípustné rozmery výbehov sú uvedené v prílohe č. 9 v tabuľke č. 4.
(4)
Vnútorné výbehy a malé ohrady sa pravidelne čistia a denne sa z nich odstraňujú výkaly a zvyšky potravy a cudzie predmety, ktoré by mohli pštrosy prehltnúť.
(5)
Zľadovatené plochy výbehov treba posypať pieskom.
§59 Krmivo a kŕmenie
(1)
Pštrosy musia denne dostávať primerané, vyvážené a hygienické krmivo a vodu vyhovujúcej kvality. Od najmladšieho veku musia mať pštrosy prístup k objemovému krmivu. Druh a množstvo krmiva sú uvedené v prílohe č. 9 v tabuľke č. 2.
(2)
Na uľahčenie trávenia musia mať pštrosy stály prístup k piesku alebo vhodnému štrku okrem pštrosíčat v prvých dvoch týždňoch života. Dospelé pštrosy musia mať prístup k prirodzenej paši.
(3)
Pštrosíčatá mladšie ako tri mesiace treba kŕmiť najmenej štyrikrát denne.
(4)
Umelo vyliahnuté pštrosíčatá, ak nie je prítomný žiadny dospelý pštros, sa pravidelne navštevujú a povzbudzujú ku kŕmeniu, pohybu a hrám, najmä počas prvých dvoch dní po vyliahnutí. Pštrosíčatá staršie ako tri dni sa musia najmenej štyrikrát denne povzbudzovať k chodeniu do výbehu.
(5)
Pštrosy staršie ako tri mesiace sa nesmú dlhodobo držať v uzavretom ustajňovacom priestore.
(6)
Na znehybnenie dospelého pštrosa treba najmenej tri osoby. Po znehybnení mu možno nasadiť kuklu. Chemickú imobilizáciu možno použiť len pod dohľadom veterinárneho lekára.
(7)
Pštrosy sa nesmú biť, ani postrkovať palicami. Nesmú sa držať za končatiny, za perá alebo len za jedno krídlo.
(8)
Na manipuláciu so pštrosmi vo všetkých typoch ustajňovacích zariadení sa používa špeciálne vybavenie. Nakladacie rampy nesmú byť strmé.
(9)
Kŕdeľ vybraný na rozmnožovanie musí byť v dobrom zdravotnom stave a nesmú sa v ňom vyskytovať fyzické anomálie alebo anomálie v správaní.
(10)
Choré a poranené pštrosy nemožno prepravovať, ale namieste ich musí ošetriť alebo usmrtiť veterinárny lekár.
(11)
Živým pštrosom sa nesmú vytrhávať perá. Pri nadmernom znečistení peria blatom možno vykonať jeho úpravu. Perá sa strihajú len nad hranicou vaskularizácie a perá z krídel a chvosta sa nesmú odstrániť úplne.
DESIATA HLAVA
RYBY
§60 Denná kontrola
(1)
Denná kontrola rýb sa vykonáva aj vtedy, ak sa v chove používajú automatické kontrolné zariadenia.
(2)
Pri dennej kontrole sa sleduje správanie rýb vo vode, únikový reflex, prijímanie krmiva a zmeny spôsobu plávania.
(3)
Pri individuálnej kontrole rýb po vylovení z vody sa sleduje obranný, chvostový a očný reflex, zmeny farby tela, tvar tela, tvar a stav plutiev, kože, žiaber, očí, močovopohlavnej bradavky a ritného otvoru.
§61 Priestory na chov rýb
(1)
Priestory na chov rýb musia zodpovedať biologickým potrebám jednotlivých druhov rýb s prihliadnutím na hustotu sádky a vekové kategórie a musia umožňovať dennú kontrolu chovaných rýb; musia mať prívod kvalitnej a zdravotne neškodnej vody.
(2)
Na liečenie chorých rýb treba mať pripravený karanténny alebo izolačný rybník so samostatným prítokom a odtokom vody mimo sústavy priestorov na chov. Ak to nie je možné, umiestni sa na konci sústavy priestorov na chov. Rybník treba pravidelne čistiť.
§62 Prevádzka chovu
(1)
Pri chove rýb treba zabrániť prehusteniu rýb. Hustota osadenia rýb zodpovedá veku, hmotnosti a pohlaviu rýb.
(2)
Povrchové plochy zariadení, s ktorými ryby prichádzajú do styku, sa musia čistiť a udržiavať v hygienickom stave. Dezinfekcia priestorov sa robí vždy po ich vyprázdnení a pred umiestnením nových rýb.
(3)
Ryby denne dostávajú neškodné krmivo v primeranom množstve a kvalite okrem rýb pred prepravou. Mladým rybám sa krmivo neposkytne 24 hodín pred prepravou, násadovým rybám najviac tri dni a trhovým rybám najviac sedem dní pred prepravou.
(4)
Teplota vody, koncentrácia kyslíka, pH, najvyššie prípustné hodnoty biologického znečistenia a ďalšie vlastnosti vody v priestoroch na chov rýb sú uvedené v prílohe č. 10.
TRETIA ČASŤ | USMRCOVANIE JATOČNÝCH ZVIERAT
PRVÁ HLAVA
USMRCOVANIE NA BITÚNKU
§63 Bitúnok
Bitúnok je špecializované zariadenie na usmrcovanie jatočných zvierat, ktoré má osvedčenie orgánu veterinárnej správy.5)
§64 Druhy jatočných zvierat
(1)
Veľkými jatočnými zvieratami je hovädzí dobytok, teľatá, domáce nepárnokopytníky, ošípané, ovce, jahňatá, kozy, kozľatá, pštrosy a iné druhy hospodárskych zvierat porovnateľné veľkosťou a hmotnosťou.
(2)
Malými jatočnými zvieratami sú králiky, hydina a holuby určené na jatočné účely.
§65 Preprava jatočných zvierat
(1)
Zvieratá sa musia vyložiť z dopravného prostriedku do 12 hodín od príchodu na bitúnok.
(2)
Zariadenia používané na vykládku zvierat z dopravných prostriedkov (napríklad rampy, lavičky, mostíky, plošiny) musia mať bočné zábrany a protišmykovú podlahu. Sklon týchto zariadení nesmie byť väčší ako 20 o.
(3)
Klietky alebo iné obaly so zvieratami sa pri vykládke z dopravného prostriedku ani pri ďalšej manipulácii na bitúnku nesmú vyklápať, prevracať, ani zhadzovať na zem. Zvieratá v obaloch s perforovaným alebo inak pružným dnom treba vykladať s mimoriadnou starostlivosťou, aby nedošlo k poraneniu zvierat. Ak pri vykládke hrozí poranenie zvierat, zvieratá sa vykladajú jednotlivo.
(4)
Pri nakládke, pri preprave ani pri vykládke sa zvieratá nesmú zdvíhať za hlavu, rohy, uši, chvost alebo srsť bolestivým spôsobom. Zvieratá sa nesmú biť po hlave, po bruchu, po pohlavných orgánoch, ani sa na tieto miesta nesmie vyvíjať tlak. Nesmú sa bodať, kopať, chytať za ušnice, tlačiť im oči alebo lámať, drviť a krútiť chvost.
(5)
Zvieratá majú mať pri nakládke a pri vykládke vždy dostatočný priestor na pohyb smerom dopredu. Zvieraťu nesmie stáť v ceste prekážka vyššia ako 20 cm.
(6)
Pomôcky na poháňanie zvierat možno použiť len krátkodobo a nesmú zvieraťu spôsobiť poranenie. Prístroje na poháňanie zvierat využívajúce elektrický výboj možno použiť len na hovädzí dobytok starší ako šesť mesiacov a ošípané priložením na svalnaté časti panvových končatín. Výboje nesmú trvať dlhšie ako dve sekundy a musia byť medzi nimi dostatočné prestávky.
(7)
Na usmerňovanie pohybu zvierat pred omráčením sa nesmú používať omračovacie prístroje využívajúce elektrický výboj.
§66 Starostlivosť o jatočné zvieratá pred usmrtením
(1)
Dátum a čas nakládky zvierat u chovateľa sa zaznamenáva v sprievodných dokladoch, ktoré sa po vykládke odovzdajú prevádzkovateľovi bitúnku. Zvieratá sa po vykládke usmrcujú do 12 hodín.
(2)
Ak nie je možné zvieratá usmrtiť na bitúnku v lehote podľa odseku 1, ustajnia sa a poskytne sa im potrebná starostlivosť vrátane kŕmenia a napájania. Laktujúce dojnice sa musia vydájať. Ustajnené zvieratá sa najmenej dvakrát denne kontrolujú, zistené nedostatky sa bezodkladne odstraňujú.
(3)
Choré, oslabené alebo poranené zvieratá sa usmrcujú ihneď po veterinárnej prehliadke6) vykonávanej pred usmrtením, najneskôr však do dvoch hodín od vykládky v bitúnku. Ak to nie je možné, ustajnia sa oddelene od ostatných zvierat a poskytne sa im potrebná starostlivosť.
§67 Podmienky ustajnenia zvierat na bitúnku
(1)
Bitúnky majú ustajňovacie priestory pre jatočné zvieratá okrem hydiny a králikov s možnosťou ich kŕmenia a napájania. Ustajňovací priestor musí byť taký veľký, aby si všetky ustajnené zvieratá mohli naraz ľahnúť.
(2)
Ustajňovacie priestory a priestory, v ktorých zvieratá čakajú pred usmrtením, musia byť chránené pred nepriaznivými vplyvmi počasia, čisté, osvetlené a vetrané. Teplota vzduchu v nich nesmie poklesnúť pod 5 oC a relatívna vlhkosť vzduchu prekročiť 90 %.
(3)
Ustajňovacie priestory majú nešmykľavé podlahy.
(4)
Ak majú nútenú ventiláciu, zabezpečuje sa náhradné vetranie.
(5)
Jatočné zvieratá rôzneho druhu, kategórie a veku, ako aj agresívne zvieratá sa ustajňujú oddelene.
Usmrcovanie jatočných zvierat
§68
(1)
Jatočné zvieratá možno prihnať do priestorov určených na usmrtenie len vtedy, ak budú usmrtené okamžite.
(2)
Pred usmrtením sa jatočné zvieratá znehybnia a omráčia, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(3)
Pred omráčením sa nesmú jatočným zvieratám zväzovať končatiny. Znehybnenie zvieraťa napnutím sa nepovažuje za zavesenie.
(4)
Jatočné zvieratá omračované mechanickým alebo elektrickým zariadením v oblasti hlavy musia byť v polohe umožňujúcej použitie prístroja s dostatočnou presnosťou a vyhovujúcou dĺžkou aplikácie. Do omračovacích boxov ich možno vpustiť až vtedy, keď osoba vykonávajúca omračovanie je na omráčenie pripravená.
(5)
Omráčením sa zvieratá uvedú do stavu bezvedomia, v ktorom zotrvajú až do usmrtenia.
(6)
Ihneď po omráčení sa jatočné zviera usmrcuje vykrvením.
(7)
Na omráčenie sa nesmie používať strelná zbraň s voľným projektilom, kladivo, sekera, palica, špičiak (piker) ani zátylový vpich.
(8)
Osoba vykonávajúca omráčenie
a)
používa omračovací prístroj primeraný druhu a hmotnosti jatočného zvieraťa,
b)
pravidelne kontroluje účinnosť omračovacieho prístroja využívajúceho elektrický výboj alebo plynný oxid uhličitý,
c)
zastaví omračovanie a vykoná nápravu, keď zistí nesprávne alebo nedostatočné omráčenie zvieraťa,
d)
má náhradný omračovací prístroj.
§69 Spôsoby omračovania
Jatočné zvieratá možno omračovať iba niektorým z týchto spôsobov:
a)
upevnenou strelou, ktorá prerazí lebku zvieraťa,
b)
úderom bez prerazenia lebky zvieraťa,
c)
elektrickým výbojom,
d)
plynným oxidom uhličitým.
§70 Omráčenie upevnenou strelou
(1)
Omračovací prístroj, ktorý tvorí strelná zbraň s upevnenou strelou, sa umiestni na hlavu zvieraťa tak, aby strela prenikla do lebky. Hovädzí dobytok sa nesmie omračovať strelou do zátylka. Ovce a kozy možno omráčiť strelou do zátylka len vtedy, keď rohy znemožňujú omráčenie strelou do čela.
(2)
Po každom výstrele sa overuje, či sa strela vrátila do východiskovej polohy. Omračovací prístroj, ktorého strela sa nevracia po každom výstrele do východiskovej polohy, sa nesmie používať.
§71 Omráčenie úderom bez prerazenia lebky
(1)
Na omračovanie úderom do hlavy zvieraťa bez prerazenia lebky možno použiť len mechanický prístroj.
(2)
Králiky možno omráčiť aj bez použitia prístroja podľa odseku 1, a to úderom do hlavy tak, aby zvieratá zostali v bezvedomí až do usmrtenia.
§72 Omráčenie elektrickým výbojom
(1)
Elektródy omračovacieho prístroja na omráčenie jatočného zvieraťa elektrickým výbojom sa priložia na navlhčenú kožu alebo ostrihanú vlnu tak, aby zovreli hlavu zvieraťa a došlo k prieniku elektrického výboja cez mozog.
(2)
Ak sa jatočné zvieratá omračujú jednotlivo, prístroj musí mať
a)
zariadenie na meranie napätia a na zastavenie činnosti prístroja pre prípad nedostatočného napätia elektrického prúdu,
b)
zvukové a svetelné zariadenie na signalizáciu dĺžky použitia,
c)
zariadenie ukazujúce napätie a intenzitu prechádzajúceho elektrického prúdu, umiestnené na omračovacom prístroji tak, aby ho osoba vykonávajúca omračovanie videla.
(3)
Na omračovanie zvierat sa používa striedavý prúd 50 Hz s týmito hodnotami:
a)
hovädzí dobytok – 2,5 A/kus,
b)
teľatá – 1,0 A/kus,
c)
ošípané – 1,3 A/kus,
d)
ovce a kozy – 1,0 A/kus,
e)
králiky – 0,3 A/kus,
f)
brojlery – 120 mA/kus,
g)
sliepky – 90 mA/kus,
h)
morky – 150 mA/kus,
i)
kačice a husi – 130 mA/kus,
j)
pštrosy – 0,4 A/kus.
(4)
Hodnoty elektrického prúdu uvedené v odseku 3 sa musia dosiahnuť v priebehu jednej sekundy a doba jeho prieniku mozgom musí byť jedna až tri sekundy, pri hydine štyri sekundy.
(5)
Na omračovanie hydiny sa môže použiť aj vodný kúpeľ. Hladina vody musí umožniť dobrý kontakt s hlavou hydiny, nesmie pri ponorení hydiny pretekať a dĺžka ponorenej elektródy musí zodpovedať dĺžke vodného kúpeľa.
(6)
Ak sa hydina omračuje po skupinách, musí sa zabezpečiť omráčenie každého kusa.
(7)
Pri omračovaní hydiny sa na zabezpečenie dobrého prieniku elektrického prúdu zvlhčia končatiny a háky na vešanie hydiny. Oko na zachytenie končatiny musí byť mokré a voda v kúpeli vlažná.
§73 Omračovanie plynným oxidom uhličitým
(1)
Koncentrácia plynného oxidu uhličitého na omráčenie ošípaných musí byť najmenej 70 objemových percent.
(2)
Komory, v ktorých sú ošípané vystavené plynu, musia mať zariadenie na posun ošípaných a musia byť osvetlené, aby ošípané na seba videli.
(3)
Hrudník ošípaných sa stláča natoľko, aby ošípané zostali v stojacej polohe až do straty vedomia.
(4)
Komory musia byť vybavené zariadením na meranie koncentrácie plynu v mieste najvyššej expozície a výstražným zariadením signalizujúcim zníženú koncentráciu oxidu uhličitého pod určenú hodnotu.
(5)
Do komory s plynom sa ošípané premiestňujú do 30 sekúnd a čo najrýchlejšie sa presúvajú na miesto s najvyššou koncentráciou plynu. Dĺžka expozície musí byť určená tak, aby bezvedomie ošípaných trvalo až do ich usmrtenia.
§74 Vykrvenie zvierat
(1)
Zvieratá sa vykrvujú až po strate vedomia, najneskôr však do
a)
60 sekúnd po mechanickom omráčení,
b)
30 sekúnd po omráčení plynným oxidom uhličitým,
c)
20 sekúnd po omráčení elektrickým výbojom.
(2)
Vykrvenie treba urobiť tak, aby bolo rýchle a úplné. Vykrvenie sa robí narezaním najmenej dvoch karotíd alebo krvných ciev, z ktorých karotídy vychádzajú. Po narezaní krvných ciev sa do úplného vykrvenia nesmie vykonávať žiadna iná manipulácia ani elektrická stimulácia. Ďalšie technologické úkony súvisiace s jatočným opracovaním tiel zvierat možno vykonať až po vymiznutí životných funkcií.
(3)
Pri vykrvovaní hydiny automatickým odrezaním krku musí byť prítomná osoba, ktorá v prípade poruchy stroja okamžite usmrtí zviera.
(4)
Ak vykonáva omráčenie, zavesenie, zdvihnutie a vykrvenie zvierat jedna osoba, musí všetky úkony vykonať najprv pri jednom zvierati a až potom ich začať vykonávať pri ďalšom zvierati.
§75 Usmrcovanie jatočných zvierat obradným spôsobom
Usmrcovanie jatočných zvierat obradným spôsobom možno vykonať len na základe povolenia orgánu ochrany zvierat a pri dodržaní týchto podmienok:
a)
usmrtenie sa musí vykonať na bitúnku,
b)
usmrtenie sa vykonáva za prítomnosti zamestnanca orgánu veterinárnej správy,
c)
zviera sa pred usmrtením znehybní a bezprostredne potom usmrtí prerezaním krčných tepien; hovädzí dobytok možno znehybniť len mechanickým spôsobom,
d)
čas vykrvenia je najmenej dve minúty,
e)
manipulovať so zvieraťom po vykrvení možno až po vymiznutí základných životných funkcií.
DRUHÁ HLAVA
USMRCOVANIE ZVIERAT MIMO BITÚNKU
§76 Usmrcovanie rýb
(1)
V prevádzkarňach na spracovanie rýb možno ryby usmrcovať omračovacím prístrojom využívajúcim elektrický výboj, oxid uhličitý alebo prístrojom na mechanické omráčenie.
(2)
Prístroje uvedené v odseku 1 sa nevyžadujú pri usmrcovaní rýb v prevádzkarňach s malou kapacitou a pri sezónnom predaji a pri usmrcovaní rýb pre vlastnú spotrebu. V týchto prípadoch sa usmrtenie ryby vykoná silným omráčením ťažkým a tvrdým predmetom do temena hlavy a omráčenej rybe sa pretne miecha a cievy rezom vedeným bezprostredne za hlavou alebo prerezaním žiabrových oblúkov s následným vykrvením.
(3)
Pri manipulácii s rybami sa nesmie
a)
chytať rybu za oči a za žiabre,
b)
zbavovať rybu šupín za živa,
c)
násilne vytláčať rybe ikry,
d)
omráčiť a usmrtiť rybu iným spôsobom, ako je uvedený v odsekoch 1 a 2.
(4)
Príručné nádrže v predajniach a pri stánkovom predaji sa nesmú preplňovať. V 1 m3 vody možno prechodne držať najviac 200 kg živých rýb; teplota vody je najmenej 5 0C a najviac 10 0C.
(5)
Nádrže na držanie rýb a príručné nádrže na ambulantný predaj majú zabezpečený v dostatočnom množstve prítok pitnej vody alebo možnosť pravidelnej výmeny vody každé tri hodiny.
§77 Usmrcovanie jatočných zvierat pre vlastnú spotrebu
(1)
Mimo bitúnkov možno na účel spotreby v domácnosti chovateľa usmrcovať
a)
jatočné zvieratá okrem nepárnokopytníkov a hovädzieho dobytka staršieho ako šesť mesiacov a
b)
jatočné zvieratá zo záujmových chovov, ktoré nie sú určené na trh alebo na spoločné stravovanie.
(2)
Pri usmrcovaní jatočných zvierat podľa odseku 1 sa postupuje podľa tejto vyhlášky. Usmrtenie jatočného zvieraťa bez omráčenia je neprípustné.
§78 Nutné usmrtenie jatočných zvierat
(1)
Nutné usmrtenie jatočného zvieraťa mimo bitúnku nariaďuje veterinárny lekár, ktorý súčasne určuje podmienky starostlivosti o zviera pred usmrtením a miesto a spôsob usmrtenia.
(2)
Nutné usmrtenie možno vykonať na mieste, kde sa zviera nachádza.
(3)
Nutné usmrtenie možno vykonať, ak
a)
hrozí nebezpečenstvo z omeškania a zviera má neutíšiteľné bolesti po nehode alebo biologických a funkčných problémoch,
b)
sa zviera nemôže pohybovať alebo každá ďalšia manipulácia s ním zvyšuje jeho utrpenie a bolesť,
c)
sa v primeranej miere dodržia ustanovenia o omráčení a vykrvení.
(4)
Vynechať omráčenie pred usmrtením alebo povoliť zastrelenie môže veterinárny lekár, ak nemožno postupovať podľa odseku 3 písm. c).
§79 Sanitné bitúnky
(1)
Sanitné bitúnky musia mať zariadenia na odsun nepohyblivých jatočných zvierat určených na usmrtenie.
(2)
Poradie usmrcovania jednotlivých zvierat určuje veterinárny lekár podľa závažnosti diagnózy chorých zvierat.
(3)
Na manipuláciu so zvieratami na sanitných bitúnkoch sa primerane vzťahujú ustanovenia o starostlivosti o jatočné zvieratá na bitúnku.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§80 Prechodné ustanovenie
(1)
Chov hospodárskych zvierat, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené touto vyhláškou, chovatelia upravia najneskôr do troch rokov od jej účinnosti. Ak ide o úpravu, ktorá nevyžaduje stavebné úpravy ustajňovacích priestorov, výmenu dopravných prostriedkov, technologických zariadení ani zmenu kvalifikačných predpokladov zamestnancov, vykonáva sa bezodkladne, najneskôr však v lehote určenej orgánom veterinárnej správy.
(2)
Spôsob usmrcovania jatočných zvierat sa uvádza do súladu s podmienkami ustanovenými touto vyhláškou ihneď, ak je to technologicky možné, najneskôr však do troch rokov od jej účinnosti, ak je na to potrebné vykonať stavebné úpravy alebo výmenu technologického zariadenia.
§81 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 1998.
Peter Baco v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
HOVÄDZÍ DOBYTOK
Podmienky ustajnenia teliat
Tabuľka 1
| Ustajnenie | Vek | Plocha [m2.ks -1] | Počet zvierat v skupine |
| Vonkajšie búdy | |||
| individuálne | do 3 mes. | 2,4 | 1 |
| výbeh | 2,2 | ||
| skupinové | nad 3 mes. | 2,6 | do 8 |
| výbeh | 3,0 | ||
| Koterce v maštali | |||
| individuálne | do 8 týžd. | 1,8 | 1 |
| skupinové jednopriestorové | do 8 týžd. | 1,8 | do 10 |
| nad 2 mes. | 2,3 | do 20 | |
| 4 až 6 mes. | 2,8 | do 20 | |
| skupinové dvojpriestorové | do 8 týžd. | do 10 | |
| - ležisko | 1,4 | ||
| - pohybový priestor | 0,5 | ||
| nad 2 mes. | do 20 | ||
| - ležisko | 1,7 | ||
| - pohybový priestor | 0,7 |
Rozmery ležiskových boxov podľa priemerných telesných mier kráv
Tabuľka 2
D = šikmá dĺžka tela
DL = dĺžka lôžka
V = výška v kohútiku
DBU = dĺžka úsporného boxu
ŠB = šírka boxu
DBK = dĺžka komfortného boxu
| Živá hmotnosť [kg] | D [mm] | V [mm] | ŠB [mm] | DL [mm] | DBU [mm] | DBK [mm] |
| 550 | 1 610 | 1 370 | 1 120 | 1 630 | 2 060 | 2 390 |
| 650 | 1 690 | 1 390 | 1 150 | 1 700 | 2 150 | 2 480 |
| 750 | 1 750 | 1 420 | 1 180 | 1 760 | 2 210 | 2 560 |
DL = dĺžka lôžka
V = výška v kohútiku
DBU = dĺžka úsporného boxu
ŠB = šírka boxu
DBK = dĺžka komfortného boxu
Rozmery stojísk s priväzovaním podľa priemerných telesných mier kráv
Tabuľka 3
D = šikmá dĺžka tela
V = výška v kohútiku
ŠS = šírka stojiska
DSD = dĺžka stojiska dlhého
DSS = dĺžka stojiska stredného
DSK = dĺžka stojiska krátkeho
| Živá hmotnosť [kg] | D [mm] | V [mm] | ŠS1) [mm] | DSD [mm] | DSS [mm] | DSK1) [mm] |
| 550 | 1 610 | 1 370 | 1 120 | 2 390 | 2 060 | 1 630 |
| 650 | 1 690 | 1 390 | 1 150 | 2 480 | 2 150 | 1 700 |
| 750 | 1 750 | 1 420 | 1 180 | 2 560 | 2 210 | 1 760 |
V = výška v kohútiku
ŠS = šírka stojiska
DSD = dĺžka stojiska dlhého
DSS = dĺžka stojiska stredného
DSK = dĺžka stojiska krátkeho
Príklady plôch na ležanie a celkových plôch vo voľnom kotercovom ustajnení podľa priemerných telesných mier kráv
Tabuľka 4
D = šikmá dĺžka tela
V = výška v kohútiku
Š = šírka tela
PL1 = plocha na ležanie pri dvojpriestorovom systéme ustajnenia (ležisko + kŕmisko)
PL2 = plocha na ležanie pri viacpriestorovom systéme (ležisko + kŕmisko + pohybové priestory) a dvojpriestorovom systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
PL3 = plocha na ležanie pri viacpriestorovom systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
CP1 = celková plocha na zviera pri systéme s rovným ležiskom
CP2 = celková plocha na zviera pri systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
| Živá hmotnosť [kg] | V [mm] | D [mm] | Š [mm] | PL1 | PL2 | PL3 [ m2.ks -1] | CP1 | CP2 |
| 550 | 1 350 | 1 610 | 500 | 5,6 | 4,7 | 3,8 | 7,2 | 6,4 |
| 650 | 1 390 | 1 690 | 550 | 6,0 | 5,0 | 4,0 | 8,4 | 7,4 |
| 750 | 1 420 | 1 750 | 600 | 6,3 | 5,3 | 4,2 | 9,5 | 8,4 |
V = výška v kohútiku
Š = šírka tela
PL1 = plocha na ležanie pri dvojpriestorovom systéme ustajnenia (ležisko + kŕmisko)
PL2 = plocha na ležanie pri viacpriestorovom systéme (ležisko + kŕmisko + pohybové priestory) a dvojpriestorovom systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
PL3 = plocha na ležanie pri viacpriestorovom systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
CP1 = celková plocha na zviera pri systéme s rovným ležiskom
CP2 = celková plocha na zviera pri systéme s ležiskom so zošľapávaním hnoja
Šírka chodieb podľa priemerných telesných mier kráv
Tabuľka 5
ŠCHA = jednosmerná chodba
ŠCHB = dvojsmerná chodba
ŠCHC = chodba s kŕmením alebo napájaním na jednej strane
ŠCHD = chodba s kŕmením alebo napájaním na obidvoch stranách
Poznámka: Pri väčšom počte zvierat v skupine ako 25 sa odporúča rozmery zväčšiť o 10 %.
| Živá hmotnosť [kg] | Veľkosť zvieraťa šírka [mm] dĺžka [mm] | ŠCHA [mm] | ŠCHB [mm] | ŠCHC [mm] | ŠCHD [mm] | |
| 550 | 500 | 1 610 | 850 | 2 000 | 3 000 | 4 000 |
| 650 | 550 | 1 690 | 880 | 2 090 | 3 180 | 4 200 |
| 750 | 600 | 1 750 | 960 | 2 280 | 3 370 | 4 400 |
ŠCHB = dvojsmerná chodba
ŠCHC = chodba s kŕmením alebo napájaním na jednej strane
ŠCHD = chodba s kŕmením alebo napájaním na obidvoch stranách
Poznámka: Pri väčšom počte zvierat v skupine ako 25 sa odporúča rozmery zväčšiť o 10 %.
Podmienky kotercového ustajnenia jalovíc na plochom podstielanom ležisku, hlbokej alebo narastajúcej podstielke s plochým betónovým kŕmiskom
Tabuľka 6
| Vek [mes.] | Potreba plochy ležiska [m2.ks-1] | Šírka kŕmiska pohybovej chodby [mm] [mm] | Dĺžka kŕmneho miesta [mm] | |
| 7 - 12 | 2,0 - 2,5 | 2 000 | 2 000 | 450 |
| 13 - 18 | 2,5 - 3,2 | 2 300 | 2 000 | 550 |
| 19 - 24 | 3,2 - 3,8 | 2 500 | 2 500 | 650 |
| 25 - 30 | 3,8 - 4,5 | 3 000 | 2 500 | 7001) |
Podmienky kotercového ustajnenia výkrmového dobytka na plochom ležisku, hlbokej alebo narastajúcej podstielke a so zošľapávaním hnoja s plochým betónovým kŕmiskom
Tabuľka 7
| Živá hmotnosť | Najmenšia plocha ležiska | Dĺžka kŕmneho miesta |
| [kg] | [m2.ks-1] | [mm] |
| Ploché ležisko, hlboká alebo narastajúca podstielka | ||
| do 200 | 1,8 | 450 |
| do 300 | 2,5 | 500 |
| do 450 | 3,5 | 600 |
| nad 450 | 4,5 | 700 |
| So zošľapávaním hnoja | ||
| do 200 | 1,5 | 450 |
| do 300 | 2,0 | 500 |
| do 450 | 2,5 | 600 |
| nad 450 | 3,0 | 700 |
Podmienky celoroštového ustajnenia výkrmového dobytka
Tabuľka 8
| Živá hmotnosť [kg] | Najmenšia plocha [m2.ks-1] | Šírka | |
| roštnice [mm] | medzery [mm] | ||
| do 200 | 1,5 | 75 | 25 - 30 |
| do 300 | 2,0 | 100 | 38 |
| do 450 | 2,5 | 120 | 38 |
| nad 450 | 3,0 | 130 | 38 |
Výpočtové hodnoty maštaľného vzduchu pre stanovenie tepelnej bilancie v uzatvorených maštaľných objektoch v zimnom období
Tabuľka 9
Poznámka: Obsah škodlivých plynov musí byť udržiavaný v požadovaných hodnotách, aby nedochádzalo k dusivému, metatoxickému, toxickému alebo inému negatívnemu pôsobeniu na organizmus ustajnených zvierat.
| Kategória dobytka | Teplota [°C] | Relatívna vlhkosť [%] |
| Teľatá - profylaktórium | 12 - 161) | 752) |
| - mliečna výživa | 10 - 141) | 75 |
| - rastlinná výživa | 10- 111) | 75 |
| Odchov jalovíc | 6 | 85 |
| Vykŕm dobytka | 6 | 85 |
| Dojnice - voľné ustajnenie | 6 | 80 |
| - ustajnenie s priväzovaním | 10 | 85 |
| - pôrodnica | 12 | 75 |
| - dojáreň | 15 | 85 |
| Spojovacie priestory, naháňacie chodby | 6 | 85 |
Prípustné hodnoty koncentrácie škodlivín
Tabuľka 10
Poznámka: Riešenie vetracích systémov nesmie pripustiť negatívne pôsobenie prievanu. Prúdenie vzduchu v maštaliach pre hovädzí dobytok možno najviac dimenzovať v rozsahu od 0,5 do 2 m.s-1. Chovateľ je povinný pri každej kontrole chovu senzoricky posúdiť mikroklímu maštale a v prípade potreby urobiť dostatočné opatrenia na jej zlepšenie.
| Škodlivina | Koncentrácia | |
| [%] | [ppm] | |
| Oxid uhličitý | 0,25 | 2 500 |
| Amoniak | 0,0025 | 25 |
| Sírovodík | 0,001 | 10 |
Príloha č. 2 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 9 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 230/1998 Z. z.
1)
§ 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.
2)
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z.
3)
§ 22 a 23 vyhlášky Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 117/1987 Zb. o starostlivosti o zdravie zvierat v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 47/1994 Z. z.
4)
§ 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z.
5)
§ 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb. o organizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z.
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z.
6)
Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 121/1987 Zb. o zabezpečení zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov.
1)
Platí aj pre dĺžku kŕmnoležiskového boxu.
1)
Platí aj pre dojnice.
1)
Vyššie hodnoty teplôt platia pre bezpodstielkové prevádzky.
2)
Rovnaké hodnoty musia byť dodržané, aj keď sú teľatá ustajnené v pôrodnici.
1)
pH - Poškodenie a úhyn rýb možno pozorovať pri lososovitých rybách - hlavne pstruh potočný, pstruh dúhový, pri pH nad 9,2 a pod 4,8 - a pri kaprovitých rybách (najmä kapor a lieň) pri pH nad 10,8 a pod 5,0. Lososovité ryby sú v porovnaní s kaprovitými rybami citlivejšie na vysoké pH a odolnejšie proti pôsobeniu nízkeho pH.
2)
BSK5 - Biologická spotreba kyslíka.
3)
CHSK - Chemická spotreba kyslíka.
