195/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 23.12.1998 do 30.06.1999
195
ZÁKON
z 19. mája 1998
o sociálnej pomoci
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.
Sociálna pomoc, právo na zabezpečenie základných životných podmienok a sociálna práca
§2
(1)
Sociálna pomoc je
a)
sociálna prevencia a
b)
riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“).
(2)
Právo na zabezpečenie základných životných podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,1) osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,2) odídencovi2) a zahraničnému Slovákovi3) s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu,4) ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov4) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(3)
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.5)
(4)
Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.
§3
(1)
Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.
(2)
Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.
§4 Účastníci právnych vzťahov
Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:
a)
občan,
b)
cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec, odídenec, zahraničný Slovák,
c)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
d)
krajské úrady a okresné úrady,
e)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
f)
g)
obce,
h)
ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len „neštátny subjekt“).
DRUHÁ ČASŤ | POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI
PRVÁ HLAVA
SOCIÁLNA PREVENCIA
§5
(1)
Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
(2)
Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre
a)
maloletého,7)
1.
ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená,
2.
s poruchami správania,
3.
ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,
4.
ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy,
5.
ktorý sa dopustil konania so znakmi trestného činu,
b)
plnoletého občana,
1.
ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,
2.
ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
3.
ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb alebo zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých osôb,
c)
občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.
§6
(1)
Formy sociálnej prevencie sú:
a)
vyhľadávacia činnosť,
b)
nápravná činnosť,
c)
rehabilitačná činnosť,
d)
resocializačná činnosť,
e)
organizovanie výchovno-rekreačných táborov.
(2)
Vyhľadávacia činnosť je vyhľadávanie
a)
maloletých, ktorých
1.
rodičom bráni vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka,
2.
rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo
3.
rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,
b)
maloletých s poruchami správania,
c)
maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
d)
maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania, alebo maloletých ohrozených z iných vážnych dôvodov,
e)
občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
f)
občanov, ktorí potrebujú pomoc právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby.
(3)
Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľom zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo prekonať sám ani s pomocou rodiny; obsahuje aj výchovné usmerňovanie občanov, najmä s cieľom odstrániť nedostatky vo výchovných pomeroch maloletého.
(4)
Rehabilitačná činnosť sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.
(5)
Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí.
(6)
Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti
a)
občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,
b)
s poruchami správania,
c)
s ťažkým zdravotným postihnutím,
d)
v náhradnej starostlivosti.
DRUHÁ HLAVA
RIEŠENIE HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIE SOCIÁLNEJ NÚDZE
Hmotná núdza
§7
(1)
(2)
Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci podľa tohto zákona sa zisťuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, ak tento zákon neustanovuje inak; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc.
(3)
(4)
Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.
(5)
Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.
(6)
Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak
a)
nenašiel a ani si nehľadá zamestnanie sám ani za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu,11) po tom čo skončil
1.
posledné zamestnanie bez vážnych dôvodov,12) bez udania dôvodu alebo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodov porušovania pracovnej disciplíny, neuspokojivých pracovných výsledkov alebo z dôvodov, pre ktoré by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo nepracoval, alebo
2.
prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vážnych dôvodov,12)
b)
je v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných“) na príslušnom okresnom úrade práce viac ako 24 mesiacov a ani si sám nehľadá13) vhodné zamestnanie; obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi vyradením občana z evidencie nezamestnaných z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosti spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných trvalo menej ako tri mesiace,
c)
si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému podľa osobitného predpisu,14)
d)
si neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné, na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia a na štátne sociálne dávky,
e)
nespĺňa podmienky vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu neplnenia povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu15) alebo
f)
si neplní povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné na nemocenské poistenie.16)
(7)
Ak sa pri posudzovaní hmotnej núdze viacerých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, zistí, že jeden z týchto občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, aj ďalšia plnoletá fyzická osoba sa posudzuje ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Nezaopatrené dieťa17) sa na účely tohto zákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.
(8)
Občan je povinný preukázať hľadanie zamestnania v prípadoch uvedených v odseku 6 písm. a) a b).
§8
Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, ak ide o občana, ktorý
a)
dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,18)
b)
je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,19)
c)
je nezaopatrené dieťa,
d)
je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará
1.
aspoň o jedno dieťa do piatich rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v predškolskom zariadení,
2.
o tri a viac detí do siedmich rokov veku alebo
3.
o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,
e)
sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo
f)
skončil pracovný pomer, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vlastného zavinenia a preukáže, že si nové zamestnanie hľadá sám, za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo prostredníctvom právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.11)
§9
(1)
(2)
Za majetok na účely tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(3)
Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom
a)
nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,
b)
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,
c)
hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti20) alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,
d)
hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu,
e)
osobného motorového vozidla, ktoré využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, alebo
f)
hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
§10 Sociálna núdza
(1)
Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.
(2)
Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3)
Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považujú invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie21) uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.
TRETIA HLAVA
FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE
§11
Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú:
a)
sociálne poradenstvo,
b)
sociálnoprávna ochrana,
c)
sociálne služby,
d)
dávka sociálnej pomoci,
e)
sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu.
PRVÝ DIEL
SOCIÁLNE PORADENSTVO
§12
(1)
Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.
(2)
V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami.
DRUHÝ DIEL
SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA
§13
(1)
Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých, a to
a)
výchovná činnosť,
b)
organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,
c)
rozhodovanie o
1.
okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,22) ak je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo zdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené,
2.
výchovných opatreniach,23) ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania,
d)
ďalšia činnosť.
(2)
Výchovná činnosť je najmä pôsobenie na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, alebo pôsobenie na obnovu rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny.
(3)
Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti je
a)
vedenie prehľadu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedenie prehľadu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
b)
zabezpečovanie prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
c)
sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
d)
sledovanie vývoja detí v náhradnej rodinnej starostlivosti.
(4)
Ďalšia činnosť je najmä
a)
výkon kolízneho opatrovníka maloletých,24)
b)
výkon funkcie opatrovníka maloletých,25)
c)
d)
sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
e)
podávanie správ vo veciach výchovy a výživy maloletých súdu a iným štátnym orgánom, Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce,
f)
účasť v trestnom konaní proti mladistvým,28)
g)
vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý nie je občan Slovenskej republiky, dovtedy, kým v jeho záujme neurobí opatrenia orgán štátu, ktorého je občanom,
h)
spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovy a výživy maloletých.
TRETÍ DIEL
SOCIÁLNE SLUŽBY
§14
(1)
Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnej núdze.
(2)
Sociálne služby sú:
a)
opatrovateľská služba,
b)
organizovanie spoločného stravovania,
c)
prepravná služba,
d)
starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,
e)
sociálna pôžička.
Prvý oddiel
Opatrovateľská služba
§15
(1)
Opatrovateľskú službu možno poskytovať
a)
občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní
1.
nevyhnutných životných úkonov,
2.
nevyhnutných prác v domácnosti alebo
3.
kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby29) a predčítaním,
b)
dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(2)
Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke
a)
súčasne narodili tri deti a viac detí alebo
b)
v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.
(3)
Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia troch rokov veku detí.
(4)
Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1.
(5)
Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1 písm. a) určí príslušný orgán v posudku.
(6)
Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa, sú:
a)
choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
b)
pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
c)
nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodiča alebo o občana uvedeného v písmene a).
(7)
Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych dôvodov.
(8)
Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému
a)
sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
b)
je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.
(9)
Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.
Druhý oddiel
Organizovanie spoločného stravovania
§16
(1)
Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý
a)
je poberateľom starobného dôchodku alebo
b)
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.
(2)
Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.
Štvrtý oddiel
Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb
§18
(1)
Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.
(2)
Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje tieto zariadenia sociálnych služieb:
a)
domov sociálnych služieb,
b)
domov dôchodcov,
c)
zariadenie chráneného bývania,
d)
detský domov,
e)
domov pre osamelých rodičov,
f)
stanicu opatrovateľskej služby,
g)
zariadenie pestúnskej starostlivosti,
h)
útulok,
i)
krízové stredisko,
j)
resocializačné stredisko,
k)
rehabilitačné stredisko,
l)
zariadenie opatrovateľskej služby.
(3)
Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 aj
a)
klub dôchodcov,
b)
jedáleň pre dôchodcov,
c)
stredisko osobnej hygieny,
d)
práčovňu.
(4)
Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm. a) až d), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie. Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm. e) až l), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo ako organizačné súčasti príslušného orgánu, ktorý zariadenia zriadil.
(5)
Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo ako iné právnické osoby.30)
(6)
Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadenia pestúnskej starostlivosti a zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 3 možno účelne a vhodne zlučovať.31)
(7)
Zariadenie sociálnych služieb zriadené zlúčením zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 písm. e), f), h) až l) môže poskytovať aj sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) a c).
(8)
V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti sa neposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti sa neposkytuje starostlivosť počas sobôt a nediel, štátnych sviatkov a sviatkov.
(9)
V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
(10)
Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti a utvárajú podmienky na zriadenie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu.32) Na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti sa podieľa aj stanica opatrovateľskej služby a zariadenie opatrovateľskej služby.
(11)
Domov sociálnych služieb pre deti a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a prípravy na povolanie; domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy na prácu a zaškolenia.
§19
(1)
Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až c) a j) zriadené ako rozpočtové organizácie môžu zabezpečovať v rámci záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšie hospodárstvo. Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou hlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.
(2)
Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie zhotovenie hnuteľnej veci, možno poskytnúť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotovení, odmenu; ak sa na zhotovení veci podieľalo viac občanov, odmena sa určí pre každého z nich rovnakým dielom.
(3)
Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2 a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Domov sociálnych služieb
§20
(1)
V domove sociálnych služieb možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím, ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo zmyslové postihnutie uvedené v prílohe č. 2, alebo kombinácia postihnutí, ak
a)
je na tento druh sociálnej služby odkázaný,
b)
je pre neho tento druh sociálnej služby účelný, pretože
1.
tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo
2.
poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.
(2)
Posudok o zdravotnom postihnutí na účely poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb vydáva príslušný orgán.
(3)
V domove sociálnych služieb sa
a)
poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1.
stravovanie,
2.
bývanie,
3.
zaopatrenie,
b)
poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je
1.
výchova,
2.
poradenstvo,
3.
záujmová činnosť,
4.
kultúrna činnosť,
5.
pracovná terapia,
6.
rekreačná činnosť,
7.
rehabilitačná činnosť,
c)
poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie,
d)
utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie,
e)
zabezpečuje úschova cenných vecí.
(4)
Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na vek a zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie poskytuje, a podľa stravných jednotiek.
(5)
Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá.
(6)
Za stravnú jednotku sa považuje finančná norma priemerných nákladov na potraviny (suroviny).
(7)
Výšku stravnej jednotky a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.
(9)
Za zaopatrenie sa považuje najmä
a)
upratovanie,
b)
poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne,
c)
pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,
d)
poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1, ak ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav občana.
(10)
Za osobné vybavenie sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.
(11)
Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, o príslušenstve obytnej miestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti, o vybavení obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, o spoločných priestoroch a podrobnosti o vecných plneniach spojených s bývaním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§21
Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych služieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych služieb pre dospelých možno účelne a vhodne zlučovať.
§22
(1)
V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s
a)
telesným postihnutím,
b)
duševnými poruchami a poruchami správania alebo
c)
telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania.
(2)
V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu s telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré je zároveň zmyslovo postihnuté.
(3)
V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.
(4)
Deťom s duševnými poruchami a poruchami správania sa pred umiestnením do domova sociálnych služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania zabezpečuje špeciálnopedagogická diagnostika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostika a sociálna diagnostika v diagnostickom oddelení, ktoré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania.
(5)
Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím na vek a schopnosť detí. Počty detí v skupine ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6)
Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb pre deti poskytuje mesačne vreckové.
(7)
Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)
(8)
Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.
(9)
Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje pri skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb, najskôr po dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre dospelých.
§23
(1)
V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi
a)
s telesným postihnutím,
b)
s duševnými poruchami a poruchami správania,
c)
so zmyslovým postihnutím alebo
d)
s kombináciou postihnutí.
(2)
V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku.
§24 Domov dôchodcov
(1)
V domove dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana a ktorý
a)
je poberateľom starobného dôchodku,
b)
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo
c)
poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcov potrebuje z iných vážnych dôvodov.
(2)
V domove dôchodcov sa
a)
poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1.
stravovanie,
2.
bývanie,
3.
zaopatrenie,
b)
poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je
1.
poradenstvo,
2.
záujmová činnosť,
3.
kultúrna činnosť,
c)
poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove dôchodcov poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie,
d)
podporuje účasť na spoločenskom živote,
e)
zabezpečuje úschova cenných vecí.
(3)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie osobného vybavenia podľa odseku 2 písm. c) ustanovenia § 20 ods. 4 až 11 platia rovnako.
§25 Zariadenie chráneného bývania
(1)
V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi
a)
so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 alebo
b)
s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3.
(2)
Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.
(3)
Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenom v prílohe č. 2 a posudok o duševnej poruche uvedenej v prílohe č. 3 vydáva príslušný orgán.
(4)
Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení chráneného bývania.
(5)
Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8 a 11 platia rovnako.
§26 Detský domov
(1)
V detskom domove možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku; deťom sa v detskom domove poskytuje starostlivosť nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie. Za osamostatnenie na účely tohto zákona sa považuje zabezpečenie si bývania.
(2)
V detskom domove sa poskytuje
a)
nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1.
stravovanie,
2.
bývanie,
3.
zaopatrenie,
b)
výchova,
c)
liečebno-výchovná starostlivosť, ktorou je špecializovaná odborná činnosť zameraná na odstránenie alebo na zmiernenie porúch psychického vývinu, osobnostného vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa,
d)
ďalšia starostlivosť, ktorou je
1.
poradenstvo,
2.
záujmová činnosť,
3.
kultúrna činnosť,
4.
rekreačná činnosť,
e)
osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v detskom domove poskytuje dieťaťu celoročne a dieťa nemá osobné vybavenie.
(3)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie osobného vybavenia podľa odseku 2 písm. e) ustanovenia § 20 ods. 4 až 11 platia rovnako.
(4)
Starostlivosť v detskom domove sa organizuje v skupinách.
(5)
Detský domov môže poskytovať starostlivosť
a)
v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti (ďalej len „profesionálna náhradná rodina“), ktoré poskytujú deťom starostlivosť a výchovu vo vlastnom rodinnom prostredí mimo detského domova,
b)
v sieti samostatných skupín, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu so samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom; samostatná skupina sa môže umiestniť v samostatnom byte alebo v rodinnom dome.
(6)
Pri starostlivosti v detskom domove sa vychádza z psychologickej diagnostiky, pedagogickej diagnostiky a špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktorú zabezpečuje diagnostické centrum34) pre každé dieťa. O vývine dieťaťa v detskom domove sa vedie osobný denník.
(7)
Dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, detský domov poskytuje mesačne vreckové.
(8)
Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)
(9)
Detský domov poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.
(10)
Detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť najskôr po dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých.
(11)
Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v detskom domove, o činnosti detského domova, o určení výšky úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine a podrobnosti o spôsobe vedenia účtov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§27 Domov pre osamelých rodičov
(1)
V domove pre osamelých rodičov možno poskytovať bývanie a poradenstvo
a)
osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého, alebo
b)
osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.
(2)
Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8 a 11 platia rovnako.
§28 Stanica opatrovateľskej služby
(1)
V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu.
(2)
V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje
a)
nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1.
stravovanie,
2.
bývanie,
3.
zaopatrenie,
b)
pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo sprevádzanie na záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,
c)
výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.
(3)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
§29 Zariadenie pestúnskej starostlivosti
(1)
V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
(2)
V zariadení pestúnskej starostlivosti občan, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti (ďalej len „pestún“), poskytuje náhradnú rodinnú starostlivosť deťom, ktoré sú zverené do pestúnskej starostlivosti, najmä súrodencom. Zariadenie pestúnskej starostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti.
(3)
V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu, ktoré je dočasne zverené do starostlivosti pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti.
(4)
Na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti možno použiť aj byt alebo rodinný dom pestúna.
(5)
Pestúnska starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti sa vykonáva na základe písomnej zmluvy pestúna s príslušným orgánom. Výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa začína prijatím prvého dieťaťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti vykonávanej v zariadení pestúnskej starostlivosti.
(6)
Zmluva podľa odseku 5 musí obsahovať najmä
a)
práva a povinnosti pestúna a príslušného orgánu pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,
b)
deň začatia výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,
c)
miesto výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti a
d)
výšku odmeny pestúna.
(7)
Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti sa na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a poistenia v nezamestnanosti považuje za zamestnanca.
(8)
Povinnosti zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má príslušný orgán, ktorý zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadil, alebo obec, ktorá zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadila.
(9)
Na zodpovednosť pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti za škodu spôsobenú pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním a na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu s výnimkou zodpovednosti za škodu na odložených veciach sa vzťahujú predpisy platné pre zamestnancov v pracovnom pomere.35)
(10)
Pestúnovi, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti, patrí odmena. Odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti.
(11)
Odmena pestúna sa určuje ako násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) v závislosti od počtu detí zverených do pestúnskej starostlivosti. Pri starostlivosti o jedno dieťa až štyri deti je odmena pestúna 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom;36) pri starostlivosti o viac ako štyri deti sa odmena pestúna za každé ďalšie zverené dieťa zvyšuje o 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36) Po zániku pestúnskej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa odmena pestúna patrí len vtedy, ak dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti podľa osobitného predpisu.17)
(12)
Ak pestúnsku starostlivosť v zariadení vykonávajú manželia, odmena pestúna sa určí každému z nich osobitne tak, aby súčet ich odmien neprekročil výšku odmeny určenú podľa odseku 11.
(13)
Odmena pestúna patrí aj počas voľna na zotavenie pestúna, na ktoré má pestún nárok v dĺžke piatich týždňov v kalendárnom roku.
(14)
Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať 10 % výdavkov na prevádzku zariadenia; výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať, ak v jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk.
(15)
Výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré je zriadené v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza príslušný orgán alebo obec vo výške 50 % sumy preukázateľných výdavkov, najviac vo výške 40 000 Sk, ak príslušný orgán alebo obec dali na údržbu a opravu predchádzajúci písomný súhlas.
(16)
Poplatok na zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti uhrádza príslušný orgán alebo obec. Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať výdavky na telefonické hovory.
(17)
Pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 50 % ceny osobného motorového vozidla, najviac vo výške 250 000 Sk.
(18)
Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla prestane vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti alebo ak počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo daruje. Ak pestún počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo predá pred uplynutím piatich rokov od jeho kúpy, je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ktorá zodpovedá cene, za ktorú osobné motorové vozidlo predal.
(19)
Ak pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti zomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.
§30 Útulok
(1)
V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a
a)
je v hmotnej núdzi alebo
b)
sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti.
(2)
V útulku sa
a)
poskytuje
1.
prístrešie,
2.
zaopatrenie,
3.
poradenstvo,
4.
sociálna prevencia,
b)
zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienky na prípravu stravy.
(3)
Na poskytovanie zaopatrenia podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu ustanovenie § 20 ods. 9 platí rovnako.
(4)
Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych služieb.
§31 Krízové stredisko
(1)
V krízovom stredisku možno poskytovať starostlivosť najmä maloletému
a)
s poruchami správania,
b)
s neskončenou prípravou na povolanie alebo
c)
ktorého výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená.
(2)
V krízovom stredisku sa
a)
poskytuje
1.
výchovná starostlivosť na predchádzanie sociálnopatologickým javom a na ich zmiernenie,
2.
liečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2 písm. c),
3.
poradenstvo,
4.
sociálna prevencia,
b)
utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.
(3)
V krízovom stredisku možno poskytovať na čas potrebný na úpravu výchovných pomerov a sociálnych pomerov maloletého, najviac na tri kalendárne mesiace od začatia poskytovania starostlivosti, aj nevyhnutnú starostlivosť, ktorou je
a)
stravovanie,
b)
bývanie,
c)
zaopatrenie.
(4)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
(1)
V resocializačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť drogovo závislému maloletému so skončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe odporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.
(2)
V resocializačnom stredisku sa
a)
poskytuje
1.
resocializácia a rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí,
2.
nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,
3.
liečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2 písm. c),
4.
ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť a pracovná terapia,
b)
utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.
(3)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
§33 Rehabilitačné stredisko
(1)
V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.
(2)
V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje
a)
rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
b)
nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,
c)
poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.
(3)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. b) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
§34 Zariadenie opatrovateľskej služby
(1)
V zariadení opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovi
a)
nemôže pomoc zabezpečiť rodina,
b)
nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa § 15 v jeho byte.
(2)
V zariadení opatrovateľskej služby nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
(3)
V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytujú
a)
nevyhnutná starostlivosť, ktorou je
1.
stravovanie,
2.
bývanie,
3.
zaopatrenie,
b)
nevyhnutné životné úkony.
(4)
Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 písm. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako.
§35 Klub dôchodcov
V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, alebo občana s nepriaznivým zdravotným stavom.
§36 Jedáleň pre dôchodcov
V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločné stravovanie občanovi, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý
a)
je poberateľom starobného dôchodku alebo
b)
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.
§37 Stredisko osobnej hygieny
V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovať osobnú hygienu občanovi, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia.
§38 Práčovňa
Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo pre občana, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, na pranie osobného šatstva a iného textilu, ak nemožno pranie zabezpečiť inak.
Piaty oddiel
Sociálna pôžička
§39
(1)
Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci a ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, na úhradu výdavkov na
a)
kúpu základného vybavenia domácnosti,
b)
opravu základného vybavenia domácnosti,
c)
opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.
(2)
Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl, stolička, skriňa, vykurovacie teleso, sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového domu.
(3)
Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou vybavenia bytového domu.
(4)
Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvu uzatvára občan s obcou.
(5)
Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí obsahovať najmä
a)
výšku pôžičky,
b)
účel pôžičky,
c)
lehotu splatnosti pôžičky,
d)
výšku splátok,
e)
záväzok občana, že pôžičku
1.
začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatí ju do piatich rokov od jej výplaty,
2.
vráti, ak ju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.
(6)
Sociálna pôžička je bezúročná.
(7)
Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje základné vybavenie domácnosti.
Šiesty oddiel
Úhrada za poskytnutú sociálnu pomoc
§40
(1)
Občan nie je povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné orgány podľa tohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu, ktorú poskytujú príslušné orgány podľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za sociálnu pomoc poskytovanú obcou podľa § 71 ods. 1 písm. e) až h), p) a r).
(2)
Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak tento zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu8) a majetku.
(3)
Za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ktorá sa poskytuje nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Občan, ktorý prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platí úhradu
a)
zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
b)
z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak nemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.
(4)
Za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pre deti a v detskom domove poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciu povinnosť, alebo dieťaťu, ktoré nespĺňa podmienky nezaopatrenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.
(5)
Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d) sa do príjmu občana započítava aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorému sa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkom na dieťa, ktorému sa sociálna služba poskytuje, s výnimkou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje týždenne alebo denne.
§41
Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje podľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa táto starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne.
§42
(1)
Občan nie je povinný platiť úhradu za tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za organizovanie spoločného stravovania.
(2)
Občan nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c), ak jeho príjem je nižší ako suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) alebo sa rovná tejto sume.
(3)
Ak príjem občana je vyšší ako suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) občan platí za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c) úhradu alebo jej časť podľa príjmu8) a majetku tak, aby tomuto občanovi zostala z jeho príjmu suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)
(4)
Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§43
(1)
V zariadení pestúnskej starostlivosti sa úhrada za starostlivosť neplatí.
(2)
Občan, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v útulku a v resocializačnom stredisku.
(3)
Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v
a)
domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti,
b)
domove dôchodcov,
c)
rehabilitačnom stredisku,
d)
zariadení opatrovateľskej služby.
(4)
Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v
a)
domove sociálnych služieb pre deti,
b)
detskom domove,
c)
stanici opatrovateľskej služby,
d)
krízovom stredisku,
e)
útulku a resocializačnom stredisku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí za bývanie a dohľad a v domove pre osamelých rodičov sa úhrada platí za bývanie.
(6)
Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na stravnú jednotku.
(7)
Úhrada za bývanie zahŕňa výdavky za užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a za užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.
(8)
Úhrada za zaopatrenie zahŕňa výdavky za upratovanie, poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva a poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1.
(9)
Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za stravovanie, bývanie, zaopatrenie vrátane úhrady, ktorú platí občan za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, a dohľad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§44
(1)
Občan je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo časť úhrady za túto starostlivosť tak, aby po jej zaplatení občanovi zostalo
a)
20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,
b)
75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne bez poskytovania stravovania,
c)
50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,
d)
75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.
(2)
Odsek 1 neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti a v detskom domove dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou.
§45
(1)
Príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, požadujú úhradu od osôb, ktoré majú voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, a to postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov, ak občan nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d) z dôvodu, že
a)
jeho príjem je nižší ako suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) alebo sa rovná tejto sume alebo
b)
tomuto občanovi by po zaplatení úhrady nezostalo príslušné percento sumy životného minima uvedené v § 44 ods. 1.
(2)
Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, je povinná platiť úhradu alebo jej časť podľa príjmu8) a majetku.
(3)
Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov, po zaplatení úhrady musí manželovi, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zostať suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36) Táto suma musí zostať aj osobám, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne s manželom, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
(4)
Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2 vyživovaciu povinnosť voči občanovi, ktorému sa poskytujú sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), platí táto osoba úhradu do výšky súdom určeného výživného. To neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti a v detskom domove.
§46
Ak medzi príslušným orgánom, obcou alebo zariadením sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, a osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2 nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnosti týchto osôb platiť úhradu a o výške úhrady príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť.
§47
(1)
Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou
a)
štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje príslušný orgán, alebo
b)
obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje obec.
(2)
Peňažné pohľadávky nezanikajú smrťou občana, ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu. Ak občan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, nezaplatená úhrada za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve.37)
ŠTVRTÝ DIEL
DÁVKA SOCIÁLNEJ POMOCI
§48
(1)
Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak hmotnú núdzu možno zmierniť alebo prekonať poskytnutím sociálnej služby, neposkytuje sa dávka sociálnej pomoci.
(3)
Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)
(4)
(5)
(6)
Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí tak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, do súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) ak tento zákon neustanovuje inak. V týchto prípadoch sa dávka sociálnej pomoci poskytuje len jednému z týchto občanov.
(7)
(8)
Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na nezaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu, že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa, ktoré je z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa prechádza na štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac však do výšky súdom určeného výživného alebo súdom schválenej dohody.
(9)
Občan, za ktorého štát plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne alebo úplne poskytovaním dávky sociálnej pomoci, je povinný vrátiť finančné prostriedky vo výške poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac vo výške súdom určeného výživného zvýšeného o 10 % poskytnutej dávky sociálnej pomoci príslušnému orgánu, ktorý dávku sociálnej pomoci poskytol. Týmto nie sú dotknuté príslušné ustanovenia osobitných predpisov o výkone rozhodnutia.39)
(10)
Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať vo forme peňažnej dávky alebo vecnej dávky.
(11)
Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje vo forme vecnej dávky, ak nie je možné zabezpečiť použitie peňažnej dávky na účel, na ktorý sa peňažná dávka poskytuje, a v prospech všetkých spoločne posudzovaných osôb.
(12)
Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, možno poskytnúť aj jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov. Za mimoriadne výdavky na účely poskytovania jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa považujú výdavky spojené
a)
so záujmovou činnosťou dieťaťa, s vybavením dieťaťa do detského tábora, do školy v prírode, na lyžiarsky výcvikový kurz alebo na kúpeľnú liečbu alebo
b)
s kúpou základného vybavenia domácnosti.
(13)
Jednorazovú dávku sociálnej pomoci možno poskytnúť vo výške skutočne preukázaných výdavkov.
(14)
Poskytovanie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa navzájom nevylučuje.
TRETIA ČASŤ | ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEJ POMOCI
PRVÁ HLAVA
ŠTÁTNE ORGÁNY SOCIÁLNEJ POMOCI A ICH PÔSOBNOSŤ
§65 Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci
(1)
Štátne orgány sociálnej pomoci sú:
a)
ministerstvo,
b)
krajské úrady,
c)
okresné úrady,
d)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
(2)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. Jeho sídlom je Bratislava. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
§66 Pôsobnosť ministerstva
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti sociálnej pomoci
a)
vypracúva koncepciu sociálnej pomoci,
b)
vypracúva projekty životného minima,
c)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi, okresnými úradmi a Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v oblasti sociálnej pomoci,
d)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje krajský úrad,
e)
rozhoduje o
1.
vydaní povolenia právnickým osobám a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej prevencie a na poskytovanie sociálneho poradenstva (ďalej len „povolenie“),
2.
zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia,
3.
zrušení povolenia,
f)
overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne poradenstvo,
g)
zriaďuje Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu,
h)
udeľuje predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie zariadenia sociálnych služieb alebo na odňatie objektu tohto zariadenia jeho účelu,
i)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti sociálnej pomoci,
j)
koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,
k)
organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnej pomoci, ako aj overovanie ich osobitných kvalifikačných predpokladov, určuje rozsah a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky a vydáva osvedčenie o osobitných kvalifikačných predpokladoch.
§67 Pôsobnosť krajského úradu
Krajský úrad
a)
vypracúva koncepciu sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,
b)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci uskutočňovaný okresnými úradmi vo svojom územnom obvode,
c)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje okresný úrad alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
d)
rozhoduje o
1.
povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
2.
zamietnutí žiadosti právnických osôb a fyzických osôb o registráciu na účely poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona (ďalej len „registrácia“),
3.
výmaze neštátneho subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby z registra neštátnych subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby (ďalej len „register“),
4.
zákaze poskytovať sociálnu službu neštátnemu subjektu,
e)
zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až d),
f)
prijíma žiadosti o registráciu,
g)
vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra, vykonáva výmaz z registra a oznamuje vykonanie výmazu z registra,
h)
vedie register a je orgánom, ktorému
1.
neštátny subjekt predkladá doklady potrebné na jeho registráciu,
2.
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby45) oznamuje skutočnosti uvedené v § 74 ods. 4,
3.
neštátny subjekt oznamuje zmenu poskytovania sociálnej služby a skončenie poskytovania sociálnej služby,
i)
uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu alebo sociálne poradenstvo (ďalej len „finančný príspevok“) neštátnemu subjektu, zmluvu o poskytovaní finančného príspevku obci a zmluvu o poskytovaní jednorazového účelového finančného príspevku,
j)
kontroluje
1.
úroveň poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie neštátnym subjektom,
2.
hospodárenie s finančným príspevkom poskytnutým neštátnemu subjektu a obci a s jednorazovým účelovým finančným príspevkom,
k)
ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich plnenie,
l)
plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom, ktoré súvisia s poskytovaním sociálnych služieb neštátnymi subjektmi,
m)
vedie prehľad
1.
detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, ak túto starostlivosť nemožno zabezpečiť v rámci okresu,
2.
občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci okresu,
n)
sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť a túto im nemožno zabezpečiť v rámci okresu, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci okresu; pritom spolupracuje s ostatnými krajskými úradmi,
o)
koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,
p)
organizuje výchovno-rekreačné tábory pre deti,
q)
vydáva pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky46) o štandardoch prevádzkových nákladov na sociálne služby,
r)
plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.
§68 Pôsobnosť okresného úradu
Okresný úrad
a)
rozhoduje
1.
o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým rozhodne súd,
2.
o výchovných opatreniach podľa osobitných predpisov,
3.
o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15 ods. 1 písm. a) a o úhrade za túto opatrovateľskú službu,
4.
o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za prepravnú službu,
5.
o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
6.
o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
7.
v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
8.
o dávke sociálnej pomoci,
9.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
10.
o znížení, zvýšení alebo odňatí dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení ich výplaty,
11.
o povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo ich časť, ak sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za sociálnu službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
12.
o preddavkovom poskytovaní dávky sociálnej pomoci a o doplatení dávky sociálnej pomoci alebo vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla preddavkovo,
13.
o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátení tohto peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti,
14.
o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
15.
o povinnosti vrátiť finančné prostriedky podľa § 48 ods. 9,
16.
o ďalších opatreniach podľa osobitných predpisov,47)
b)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec,
c)
uzatvára zmluvu o
1.
výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil,
2.
poskytnutí pomôcky podľa § 59 ods. 17,
d)
zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm. e) až l),
e)
vydáva posudok
1.
na účely poskytovania opatrovateľskej služby, prepravnej služby, poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb, poskytovania bývania a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania starostlivosti v rehabilitačnom stredisku,
f)
je orgánom,
1.
ktorému občan s ťažkým zdravotným postihnutím predkladá vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie alebo jej kópiu,
2.
ktorý predkladá detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti doklady uvedené v § 94 ods. 2,
3.
po dohode s ktorým môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti podať podnet na zrušenie ústavnej výchovy,
g)
vykonáva
1.
sociálnu prevenciu,
2.
poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,
h)
poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa, a rodinám, z ktorých bolo potrebné deti okamžite umiestniť do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
i)
vyhľadáva občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť a deti, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedie prehľad týchto občanov a detí,
j)
zabezpečuje v súčinnosti s Centrom poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu prípravu občanov, ktorí majú záujem vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
k)
sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
l)
sleduje vývoj detí v náhradnej rodinnej starostlivosti, v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
m)
predkladá krajskému úradu prehľad detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, ak ju nemožno zabezpečiť v okrese, a prehľad občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, pre ktorých neboli vhodné deti v rámci okresu,
n)
vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, uhrádza výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom dome pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na údržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,
o)
vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka maloletých a funkciu opatrovníka maloletých,
p)
navrhuje súdu
1.
nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,
2.
zrušenie výchovných opatrení uložených súdom,
3.
obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,
q)
sústavne sleduje vykonávanie výchovných opatrení, o ktorých rozhodol, a hodnotí ich účinnosť,
r)
podáva správy a podnety súdu a iným štátnym orgánom vo veciach výchovy a výživy maloletých a spisuje návrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy maloletých,
s)
zúčastňuje sa na trestnom konaní proti mladistvým,
t)
vedie evidenciu
1.
maloletých s ťažkým zdravotným postihnutím,
2.
občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytujú sociálne služby alebo peňažné príspevky na kompenzáciu,
3.
zmlúv podľa § 59 ods. 17 a § 63 ods. 3,
u)
vydáva preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vedie evidenciu týchto preukazov,
v)
koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,
x)
dohliada, ako osobitný príjemca plní svoje povinnosti,
y)
sleduje na základe písomného poverenia krajského úradu úroveň poskytovania sociálnych služieb neštátnymi subjektmi,
z)
plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom.
§69 Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
(1)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
a)
plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov,48)
b)
vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka na základe rozhodnutia súdu v otázkach ochrany detí s medzinárodným prvkom,
c)
poskytuje právnu pomoc a poradenstvo najmä pri vymáhaní výživného vo vzťahu k cudzine,
d)
plní ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany vo vzťahu k cudzine podľa osobitných predpisov.49)
(2)
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže spolupracuje s prijímajúcimi orgánmi a odosielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, zastupiteľskými úradmi, s ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi miestnej štátnej správy a s bankami.
§70 Osobitné kvalifikačné predpoklady
(1)
(2)
Predpokladom na výkon vybraných činností v zariadeniach sociálnych služieb sú osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona popri splnení kvalifikačných predpokladov.
(3)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sú súhrnom teoretických vedomostí a praktických schopností ovládať postupy z oblasti sociálnej pomoci a ďalších vedomostí na výkon činnosti.
(4)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sa vyžadujú u vedúceho zariadenia sociálnych služieb, jeho zástupcu, hlavnej sestry, vedúceho výchovy a u sociálneho zamestnanca domova sociálnych služieb, domova dôchodcov a detského domova.
(5)
Osobitné kvalifikačné predpoklady sa preukazujú osvedčením, ktoré vydáva príslušný orgán na základe úspešne vykonanej skúšky po absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 6 alebo po absolvovaní príslušného druhu vzdelania podľa osobitného predpisu.52)
(6)
Odbornú prípravu na skúšku organizuje príslušný orgán. Rozsah odbornej prípravy a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky určí príslušný orgán v študijnom pláne overovania osobitných kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona.
(7)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona preukazujú vedúci zariadenia sociálnych služieb, jeho zástupca, hlavná sestra, vedúci výchovy a sociálny zamestnanec domova sociálnych služieb, domova dôchodcov a detského domova pri nástupe do zamestnania, najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie alebo od nástupu do zamestnania.
DRUHÁ HLAVA
OBEC A JEJ PÔSOBNOSŤ
§71
(1)
Obec
a)
rozhoduje
1.
o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 15 ods. 1 písm. b) a odseku 2 a o úhrade za túto opatrovateľskú službu,
2.
o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
3.
o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
4.
o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu podľa § 15 ods. 1 písm. b) a odseku 2, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
5.
v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
6.
o jednorazovej dávke sociálnej pomoci,
7.
o povinnosti občana vrátiť jednorazovú dávku sociálnej pomoci alebo jej časť, ak sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila,
8.
o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, a o vrátení tohto peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti,
b)
uzatvára zmluvu o
1.
poskytnutí sociálnej pôžičky,
2.
výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila,
c)
zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 a 3,
d)
vypláca odmenu pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, uhrádza výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom dome pestúna, dáva predchádzajúci písomný súhlas na údržbu a opravu zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza poplatok za zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadila, a je orgánom, ktorý plní povinnosti zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ak zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
e)
poskytuje pomoc
1.
maloletým v naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie maloletého v doterajšom prostredí vážne ohrozené,
2.
občanom pri zabezpečovaní prístrešia,
f)
chráni maloletých pred škodlivými vplyvmi, ktoré ohrozujú alebo narušujú ich riadnu výchovu,
g)
vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,
h)
poskytuje výchovnú starostlivosť rodinám, v ktorých je vážne ohrozená alebo vážne narušená výchova dieťaťa a vývoj dieťaťa,
i)
podieľa sa na obnove rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny,
j)
spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení uložených súdom alebo okresným úradom,
k)
navrhuje
1.
súdu nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy, zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,
2.
okresnému úradu zrušenie výchovných opatrení uložených okresným úradom,
l)
vyhľadáva a okresnému úradu odporúča občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť a deti, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
m)
vyhľadáva občanov, ktorým treba poskytnúť sociálnu pomoc,
n)
vedie evidenciu občanov, ktorým poskytuje sociálnu pomoc,
o)
oznamuje súdu skutočnosti na rozhodovanie vo veciach výchovy a výživy maloletých,
p)
organizuje spoločné stravovanie,
r)
utvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občanov.
(2)
Obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu neštátnemu subjektu finančný príspevok alebo jednorazový účelový finančný príspevok.
PIATA ČASŤ | FINANCOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI
§89
(1)
Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce a v príspevkových organizáciách a v neštátnych subjektoch aj z úhrad za poskytnuté sociálne služby od občanov a od osôb, ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť.
(2)
Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnických osôb a z darov fyzických osôb. Ďalší rozvoj starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa financuje aj zo zisku po zdanení z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb so súhlasom zriaďovateľa.
(3)
Dary právnických osôb a dary fyzických osôb možno použiť len na účel určený darcom. Ak účel nie je darcom určený, možno ich použiť len na poskytovanie sociálnych služieb.
§90
(1)
Na financovanie sociálnej pomoci môže obec, príslušný orgán, rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie združovať prostriedky.
(2)
Obec môže financovať sociálnu pomoc aj z prostriedkov združených s inými obcami, s právnickými osobami alebo fyzickými osobami.63)
(3)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky na financovanie sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.64)
ŠIESTA ČASŤ | KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEJ POMOCI
Spoločné ustanovenia
§91
(1)
Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a na konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb neštátnymi subjektmi sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,65) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
a)
na vykonávanie sociálnej prevencie,
b)
na konanie o poskytovaní
1.
sociálneho poradenstva a sociálnoprávnej ochrany s výnimkou rozhodovania podľa § 13 ods. 1 písm. c),
2.
starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v § 29 až 32 a v § 35 až 38 s výnimkou rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne služby.
(3)
Miestna príslušnosť krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálnej pomoci sa spravuje
a)
sídlom krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivosť,
b)
sídlom okresného úradu, v ktorého obvode sa zdržiava maloletý, ak riešenie jeho výchovy a výživy neznesie odklad.
(4)
Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhoduje o
a)
poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,
b)
zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb (ďalej len „poradovník“),
c)
skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,
d)
úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.
(5)
Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o zaradení do poradovníka, o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto rozhodovaní postavenie správneho orgánu.
(6)
O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán zriaďuje ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb a o úhrade za poskytovanú starostlivosť rozhoduje príslušný orgán, ktorý zariadenie zriadil.
§92
(1)
Konanie o poskytovaní sociálnej služby, dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych službách, o dávke sociálnej pomoci a o peňažných prostriedkoch na kompenzáciu.
(2)
Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, môže s jeho súhlasom a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tohto občana podať žiadosť manžel, manželka, rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.
(3)
Žiadosť musí obsahovať formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 7 ods. 2), o príjme za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc (§ 58 ods. 9), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.
(4)
Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydanie posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych služieb alebo obec si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vydanie posudku.
(5)
Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb je správny orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.
(6)
V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa určí aj čas poskytovania starostlivosti.
(7)
Odvolanie proti rozhodnutiu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 68 písm. a) prvého bodu, odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení ich výplaty a odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí sociálnej služby a proti rozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu službu (§ 81 ods. 3) nemajú odkladný účinok.
(8)
Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok na kompenzáciu sa občanovi nevypláca do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine dlhšie ako dva mesiace.
(9)
Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine trval dlhšie ako dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov, občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie sociálnych služieb.
(10)
Výška dávky sociálnej pomoci a výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§93 Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb
(1)
Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe
a)
právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,
b)
právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo
c)
rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým rozhodne súd.
(2)
V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie maloletého vážne ohrozené, možno prijať maloletého do detského domova aj bez dokladov uvedených v § 94 ods. 2.
(3)
Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení sociálnych služieb nie je voľné miesto. Rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má občan trvalý pobyt.
(4)
Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto zariadeniu doručené žiadosti občanov o poskytnutie starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.
(5)
Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa do poradovníka na posledné miesto.
§94 Nástup do zariadenia sociálnych služieb
(1)
Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo osobám uvedeným v § 92 ods. 2 deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred; súčasne občanovi oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec je povinná túto súčinnosť poskytnúť.
(2)
Pri poskytovaní starostlivosti v detskom domove alebo pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti príslušný orgán predloží detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti
a)
rodný list dieťaťa,
b)
právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo rozhodnutie príslušného orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
c)
dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa,
d)
potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa,
e)
posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku,
f)
preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,
g)
potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa,
h)
odporúčanie diagnostického centra.
§95 Prerušenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb
(1)
Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne, môžu povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb na žiadosť občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje, najviac 28 dní v kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch najviac 42 dní v kalendárnom roku.
(2)
Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, na žiadosť jeho zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.
(3)
Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom riaditeľa školy môže povoliť deťom, ktoré navštevujú školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní, ak tým nie je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť dieťaťu na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.
(4)
Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj z dôvodu návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.
§96 Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb
(1)
Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, svojvoľne odíde z týchto zariadení sociálnych služieb, detský domov a domov sociálnych služieb pre deti sú povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o tom dozvedia, najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.
(2)
Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti sú povinné najneskôr do 24 hodín vyzvať občana, u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania starostlivosti, aby do 24 hodín od doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti, ak sa dieťa po uplynutí času prerušenia poskytovania starostlivosti podľa § 95 ods. 2 a 3 nevráti do detského domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez oznámenia vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa bolo.
§97 Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb
(1)
Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí
a)
uplynutím času poskytovania starostlivosti,
b)
dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roku po dosiahnutí plnoletosti, ak súd predĺžil ústavnú výchovu,
c)
zrušením ústavnej výchovy právoplatným rozhodnutím súdu,
d)
rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,
e)
rozhodnutím príslušného orgánu podľa odseku 5,
f)
smrťou.
(2)
Poskytovanie starostlivosti v detskom domove sa skončí aj osamostatnením občana podľa tohto zákona, najneskôr dovŕšením 25 rokov veku.
(3)
Ak ústavná výchova splní svoj účel, môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti po dohode s príslušným orgánom podať podnet na jej zrušenie.
(4)
Dieťa možno pri skončení poskytovania starostlivosti v detskom domove podľa odseku 1 písm. c) odovzdať len zákonnému zástupcovi alebo občanovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov právoplatným rozhodnutím súdu.
(5)
Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb na základe podnetu príslušného orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo zriadené. V tomto prípade je príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení sociálnych služieb rovnakého druhu.
(6)
Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zomrie, postupuje sa podľa osobitného predpisu.66) Ak pohreb tohto občana nezabezpečí niekto iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych služieb.
(7)
Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne poverený zamestnanec zariadenia sociálnych služieb za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy. Veci zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať iba na základe súhlasu notára alebo súdu a len osobám určeným notárom alebo súdom.
§98 Preskúmavanie rozhodnutí súdom
Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.67)
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§99 Vznik nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu a vznik nároku na ich výplatu
(1)
Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o ich priznaní.
(2)
Dávka sociálnej pomoci a peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie dávky sociálnej pomoci a peňažného príspevku na kompenzáciu.
§100 Zánik nároku na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu, ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu
(1)
Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví, ak sa
a)
zistí, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sa priznali neprávom, alebo
b)
dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.
(2)
Príslušný orgán dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu odníme a ich výplatu zastaví alebo dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýši alebo zníži a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu a na ich výplatu.
(3)
Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci alebo na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.
§101 Preddavkové poskytovanie dávky sociálnej pomoci
(1)
Dávka sociálnej pomoci sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov.
(2)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní uvedenom v odseku 1 príslušný orgán rozhodne o poskytnutí dávky sociálnej pomoci, pričom zohľadní výšku priznanej dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Príslušný orgán zároveň rozhodne o doplatení dávky sociálnej pomoci alebo o vrátení dávky sociálnej pomoci, ktorá sa poskytla preddavkovo.
§102 Osobitný príjemca
(1)
Osobitný príjemca na účely tohto zákona je občan alebo právnická osoba, najmä obec, určená rozhodnutím príslušného orgánu.
(2)
Príslušný orgán určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky sociálnej pomoci alebo doterajšou výplatou peňažného príspevku na kompenzáciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahne účel, na ktorý má dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu slúžiť. Príslušný orgán určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase.
(3)
Osobitný príjemca je povinný dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu použiť iba v prospech občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu.
(4)
Príslušný orgán dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, príslušný orgán určí iného osobitného príjemcu.
(5)
Ak sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca osobitnému príjemcovi, ktorým je právnická osoba, môže sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného orgánu na účet osobitného príjemcu.
Povinnosti a zodpovednosť občanov v oblasti sociálnej pomoci
§103
(1)
Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci alebo na peňažný príspevok na kompenzáciu, na ich výšku a výplatu alebo poskytovanie.
(2)
Občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce alebo zariadenia sociálnych služieb osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, na poskytovanie dávky sociálnej pomoci alebo na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.
(3)
Výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo poskytovanie sociálnej služby podmienené nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.
(4)
Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej v odseku 2, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, na určenie výšky dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu.
(5)
Občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa § 45, je povinný príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb v lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby.
§104
(1)
Občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak
a)
nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
b)
vedome spôsobil, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.
(2)
Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.
(3)
O povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu. Na zrážky neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov sa vzťahujú osobitné predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných príjmov.68)
(4)
Nárok na vrátenie dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu.
(5)
O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytnutú neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu platia odseky 1 až 4.
(6)
Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.
§105 Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci alebo obcí a občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu
Ak štátny orgán sociálnej pomoci alebo obec a občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, spôsobili, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytli neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú podľa miery zavinenia.
Súčinnosť a spolupráca štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb
§106
(1)
Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy a obce sú povinné poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálnej pomoci, vyhovieť ich žiadostiam a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veciach poskytovania sociálnej pomoci. Rovnakú povinnosť majú Národný úrad práce, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy aj k obciam, a to v rozsahu, v akom obce poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona.
(2)
Zdravotnícke zariadenie je povinné bezplatne pre štátne orgány sociálnej pomoci
a)
vyšetriť zdravotný stav občana v konaní o sociálnej službe, v konaní o dávke sociálnej pomoci alebo o peňažnom príspevku na kompenzáciu,
b)
poskytovať výpisy zo zdravotnej dokumentácie, umožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, zapožičať zdravotnú dokumentáciu,
c)
podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia,
d)
poskytovať ďalšie podklady a údaje, ktoré sú potrebné na rozhodovanie o sociálnej službe, rozhodovanie o dávke sociálnej pomoci alebo na rozhodovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.
(3)
Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym orgánom sociálnej pomoci v lehotách určených týmito orgánmi.
(4)
Štátne orgány sociálnej pomoci spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami, náboženskými spoločnosťami a ďalšími právnickými osobami, najmä s obcami a fyzickými osobami vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.
§107
(1)
Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je oprávnený
a)
navštíviť občana v byte, dieťa v škole a tam, kde trávi voľný čas, a mladistvého aj na pracovisku,
b)
požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb potrebné informácie a vysvetlenia; právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požiadavke povereného zamestnanca vyhovieť.
(2)
Poverený zamestnanec príslušného orgánu alebo obce, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou, ak tento zákon neustanovuje inak. Informácie poskytuje iba v prípade, ak by ich zamlčaním hrozilo vážne nebezpečenstvo pre život alebo zdravie občanov alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.69)
§108
(1)
Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm. a) až l) možno zrušiť alebo ich objekty odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu. Požiadavka súhlasu podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(2)
Zariadenia sociálnych služieb, ktoré prešli do riadenia obce podľa osobitného predpisu,70) možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu.
§109 Prechod nároku na sociálnu pomoc
(1)
Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.
(2)
Nárok na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.
(3)
Ak sa sociálna služba, dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu priznali pred smrťou oprávneného, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne.
(4)
Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento zákon.
ÔSMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§110
(1)
O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa doterajších predpisov do dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona. Dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa predpisov platných do 30. júna 199871), sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 1998, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2000, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Ak občan, ktorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti alebo služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, do 31. decembra 1998 zomrie, postupuje sa podľa tohto zákona.
(4)
Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1998, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(5)
Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(6)
Ak si občan podá v čase od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 žiadosť o účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa poskytovali podľa predpisov platných do 30. júna 1998,71) rozhoduje sa podľa týchto ustanovení.
(7)
Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov od 1. júla 1999 do 31. decembra 2000, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov zastaví.
(8)
Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 2000 podľa odseku 7, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 2001 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.
(9)
Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.
(10)
Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších predpisov sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a bol zaradený do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, jeho zaradenie do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti sa považuje za zaradenie do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona.
(11)
Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.
(12)
Občan uvedený v odseku 11, ktorý platí úhradu za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Príslušný orgán rozhodne o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.
(13)
Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa, keď počet občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť zodpovedajúca charakteru domovu-penziónu pre dôchodcov, sa zníži pod 25 % celkového počtu občanov, ktorým sa poskytuje v tomto zariadení starostlivosť. Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považuje za starostlivosť podľa doterajších predpisov.
(14)
Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na úhradu od 1. januára 1999 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť v domove dôchodcov; príslušný orgán pritom prihliada na rozsah poskytovanej starostlivosti.
§111
(1)
Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne služby, do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov.
(2)
Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať sociálne služby podľa tohto zákona, podajú písomnú žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 30. júna 1999. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému orgánu do 30. júna 1999 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v § 74 ods. 4 a pripájajú doklady uvedené v § 74 ods. 6.
§112
(1)
Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2000 považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.
(2)
Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2000 považuje ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších predpisov s výnimkou ťažko zdravotne postihnutého občana, ktorý si podal žiadosť o sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu podľa tohto zákona.
(3)
S prechodom posudzovania ťažkého zdravotného postihnutia podľa § 68 písm. e) prvého bodu a s prechodom posudzovania ťažkého zdravotného postihnutia na účely kompenzácie podľa tohto zákona zo Sociálnej poisťovne na okresné úrady a krajské úrady prechádzajú aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov posudkových lekárov v rozsahu prechodu tejto pôsobnosti. Podmienky prechodu vrátane počtu posudkových lekárov dohodne ministerstvo so Sociálnou poisťovňou.
(4)
Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do 31. decembra 2000, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vydaný preukaz podľa tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne výhody podľa doterajších predpisov.
(5)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa
a)
„sociálna starostlivosť", rozumie sa tým „sociálna pomoc",
b)
„dávka sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",
c)
„účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov", rozumie sa tým „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",
d)
„služby sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „sociálne služby",
e)
„sociálne služby poskytované právnickými osobami alebo fyzickými osobami", rozumie sa tým „sociálne služby poskytované neštátnymi subjektmi",
f)
„zariadenie sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „zariadenie sociálnych služieb".
§113 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
§ 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,
2.
§ 73 až 74a, § 86, § 87,§ 90 až 93, § 96a a § 119 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,
3.
§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4, § 17 písm. c) až e), písm. g) až ch), § 18, § 20 písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod a ôsmy bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g), § 21 až 23b, § 24 písm. a) prvý bod a z druhého bodu slová „o jednorazových peňažných dávkach a vecných dávkach nezaopatreným deťom, rodičom nezaopatrených detí a tehotným ženám a o príspevku na rekreáciu detí dôchodcov“, písm. b) až f), písm. g) druhý bod a tretí bod a písm. h), § 25 písm. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, § 35 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 písm. b) až g), písm. j) až l) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,
4.
zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,
5.
poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
6.
§ 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti,
7.
§ 11 až 28, § 31, § 31a, § 37 až 52, § 54, § 56 až 59, § 61 až 64, § 66 až 68, § 70 až 73, § 76 až 82, § 84 až 87, § 89 až 100, § 102 až 108, § 112 až 119, § 122, § 122a, § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 145/1990 Zb., vyhlášky č. 273/1990 Zb., vyhlášky č. 319/1990 Zb., vyhlášky č. 353/1990 Zb., vyhlášky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky č. 259/1992 Zb.,
8.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 272/1990 Zb. o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 354/1990 Zb., vyhlášky č. 443/1991 Zb., vyhlášky č. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z. z.,
9.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre dôchodcov v znení vyhlášky č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky č. 234/1995 Z. z.,
10.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 381/1992 Zb., ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami,
11.
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 558/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch sociálnej starostlivosti,
12.
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 243/1993 Z. z. o sociálnej odkázanosti,
13.
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 284/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v domovoch pre matky s deťmi,
14.
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky č. 45/1996 Z. z.
§114 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17, § 49 až 64, § 68 písm. e) druhého bodu a § 72 až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 1999.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím
1.
Nevyhnutné životné úkony sú
a)
bežné úkony osobnej hygieny vrátane holenia, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri použití WC,
b)
kúpanie vrátane umytia vlasov,
c)
donáška obeda, dovoz obeda alebo iného teplého jedla, pomoc pri podávaní jedla a pri pití,
d)
starostlivosť a výchova nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie,
e)
dohľad.
2.
Nevyhnutné práce v domácnosti sú:
a)
donáška uhlia, donáška dreva, vynesenie popola, donáška vody, kúrenie vo vykurovacích telesách a ich čistenie,
b)
nákup a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácnosti,
c)
práce spojené s udržiavaním domácnosti,
d)
príprava a varenie raňajok, obeda, prípadne olovrantu alebo večere,
e)
pranie osobnej bielizne, žehlenie osobnej bielizne a ostatnej bielizne.
3.
Kontakt so spoločenským prostredím sa zabezpečuje
a)
sprievodom
1.
na lekárske vyšetrenie,
2.
na vybavenie úradných záležitostí,
3.
do školy, zo školy, do zamestnania a zo zamestnania,
4.
na kultúrne podujatia, na televýchovné podujatia a na iné verejné podujatia,
b)
tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby
1.
pri lekárskom vyšetrení,
2.
pri vybavovaní úradných záležitostí,
c)
predčítaním pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.
Príloha č. 2 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Zdravotné postihnutia odôvodňujúce poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb
I.
TELESNÉ POSTIHNUTIA
A.
Nervový systém
1.
Cievne ochorenia mozgu, intrakraniálna aneuryzma, stavy po subarachnoidálnom krvácaní, ložiskovej ischémii mozgu, intracerebrálnej hemorágii
2.
Zápalové ochorenia mozgu, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy, polyneuropatie
3.
Roztrúsená mozgovomiechová skleróza
4.
Epilepsia
5.
Narkolepsia, hypersomnia
6.
Parkinsonova choroba
7.
Koordinačné poruchy a poruchy rovnováhy
8.
Poruchy osobnosti, správania, intelektu a komunikácie následkom dysfunkcie mozgu (napr. demencie rôzneho typu a etiológie, psychoorganický syndróm)
a)
ľahká forma
b)
stredne ťažká forma
9.
Čiastočné a úplné mozgové obrny pyramídového a extrapyramídového pôvodu
a)
monoplégia
b)
hemiplégia
c)
paraplégia
d)
kvadruplégia
e)
monoparéza
f)
hemiparéza
g)
paraparéza
h)
kvadruparéza
10.
Nádory lebkovej dutiny a miechového kanála
a)
stav po operácii, počas onkologického liečenia do dvoch rokov
b)
po stabilizácii s miernym reziduálnym nálezom
11.
Poškodenie miechy
a)
monoplégia
b)
hemiplégia
c)
paraplégia
d)
kvadruplégia
e)
monoparéza
f)
hemiparéza
g)
paraparéza
h)
kvadruparéza
i)
poruchy vyprázdňovania močového mechúra a konečníka ako následok poškodenia chrbtice a miechy
B.
Pohybový a podporný aparát
1.
Poruchy chrbtice
a)
zlomeniny tela stavca, spondylolistéza I. a II. stupňa, vrodené chyby a deformácie, stavy po operáciách s ľahkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice
b)
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice
c)
ostatné postihnutia chrbtice s ťažkým stupňom poruchy funkcie (napr. skoliózy II. až IV. stupňa) chrbtice s výraznou deformitou hrudníka s prihliadnutím na stupeň kardiopulmonálnej insuficiencie chronického charakteru, spondylolistézy III. a IV. stupňa a pod.
d)
stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu)
2.
Scheurmannova choroba s trvalou statickodynamickou poruchou funkcie
3.
Spondylartritída ankylozujúca – Bechterevova choroba
4.
Artropatia, zápalové reumatické ochorenia a mimokĺbový reumatizmus, iné choroby kostí, chrupaviek vnútornej výstelky kĺbu a šliach
5.
Osteoporóza, osteomalácia, osteopatia, ťažká forma so zvýšenou lomivosťou kostí s výrazným obmedzením pohyblivosti
6.
Chronická osteomyelitída
a)
rozsiahlejší proces, častá alebo trvalá sekrécia z fistuly
b)
s trvalým poškodením po zápalovom procese
7.
Stavy po úrazoch panvy
8.
Malígne nádory svalov, kostí a kĺbov
a)
stavy po operáciách pri prebiehajúcom onkologickom liečení
b)
stavy po stabilizácii zdravotného stavu
9.
Svalové ochorenia (myopatie, kongenitálne, progresívne svalové distrofie, zápalové myozitídy, polyomyozitídy a pod., metabolické a endokrinné)
C.
Postihnutie končatín
1.
Strata oboch horných končatín
2.
Úplná strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny
3.
Strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo s veľmi krátkym kýpťom ramena
4.
Strata jednej hornej končatiny v ramene alebo v lakťovom kĺbe
5.
Strata jednej hornej končatiny v predlaktí
6.
Strata jednej ruky (celej)
7.
Strata všetkých piatich prstov jednej ruky alebo iná strata úchopovej schopnosti jednej ruky
8.
Strata všetkých desiatich prstov na rukách
9.
Stuhnutie v ramennom pletenci alebo porušenie pohyblivosti ramenného pletenca ťažkého stupňa
10.
Nervové poškodenie hornej končatiny
a)
plexus brachialis (poškodenie kraniálnej časti alebo poškodenie kaudálnej časti)
b)
nervus medianus (poškodenie proximálnej časti alebo poškodenie distálnej časti)
c)
nervus radialis a nervus axillaris
d)
nervus radialis a nervus ulnaris
e)
nervus radialis a nervus medianus
f)
nervus ulnaris a nervus medianus
g)
nervus radialis, nervus ulnaris a nervus medianus v oblasti predlaktia
11.
Strata oboch dolných končatín v stehne
12.
Strata jednej dolnej končatiny v stehne a jednej dolnej končatiny v predkolení s krátkymi amputačnými kýpťami s výrazne zníženou funkciou amputačného kýpťa
13.
Úplná strata jednej dolnej končatiny a jednej hornej končatiny
14.
Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo s veľmi krátkym amputačným kýpťom
15.
Strata jednej dolnej končatiny v stehne až po kolennný kĺb
16.
Strata jednej dolnej končatiny v predkolení s dostatočnou funkciou kýpťa a kĺbu
17.
Strata oboch dolných končatín v predkolení
18.
Stuhnutie oboch bedrových kĺbov
19.
Stuhnutie jedného bedrového kĺbu
20.
Obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov
a)
stredný stupeň
b)
ťažký stupeň (jednostranný alebo obojstranný)
21.
Vrodená luxácia bedrových kĺbov počas liečby
22.
Stavy po operáciách bedrového kĺbu s reziduálnou poruchou funkcie
a)
stredný stupeň
b)
ťažký stupeň
23.
Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu
a)
jednostranná
b)
obojstranná
24.
Pseudoartróza krčka stehennej kosti
a)
stabilná
b)
instabilná
25.
Pseudoartróza stehennej kosti
a)
stabilná
b)
instabilná
26.
Aseptická nekróza
Perthesova choroba v aktívnom štádiu
Perthesova choroba v aktívnom štádiu
27.
Stuhnutie jedného kolenného kĺbu v nepriaznivom postavení
28.
Stuhnutie oboch kolenných kĺbov
29.
Uvoľnenie väzivového aparátu kolena
30.
Stav po zlomenine jabĺčka s poruchou funkcie kĺbu
31.
Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (extenzia – flexia)
a)
stredný stupeň
b)
ťažký stupeň
32.
Pseudoartróza kostí predkolenia (instabilná)
33.
Stuhnutie horného členkového kĺbu alebo stuhnutie dolného členkového kĺbu (nepriaznivé postavenie)
34.
Ťažký stupeň obmedzenia funkcie členku
35.
Pes equinovarus vrodený
36.
Ostatné deformity nohy s poruchou statiky a dynamiky nohy pri polohe stojmo a pri chôdzi stredného a ťažšieho stupňa
37.
Nervové výpady dolných končatín
a)
plexus lumbosacralis
b)
nervus femoralis
c)
nervus cutaneus femoralis
d)
nervus ischiadicus (proximálna časť alebo distálna časť)
e)
nervus peronaeus communis (nervus fibularis – profundus, superficialis)
f)
nervus tibialis
38.
Úplná nefunkčnosť jednej dolnej končatiny
D.
Ochorenie močových ciest
1.
Inkontinencia moču (úplná)
2.
Anomálie so stredne ťažkým až ťažkým postihnutím funkcie a telesnej výkonnosti
3.
Vrodené chyby uropoetického systému s anomálnym vyústením, rázštepové chyby u detí
E.
Hlava a tvár
1.
Stavy po kraniocerebrálnej traume (s pomliaždením mozgu, s intrakraniálnym krvácaním) s trvalými poruchami v neurologickej, psychiatrickej, psychologickej a v zmyslovej oblasti
a)
poruchy stredného stupňa
b)
poruchy ťažkého stupňa
2.
Zohyzďujúce znetvorenie tváre, ťažké deformity kostných a mäkkých častí tváre ovplyvňujúcich mimiku, artikuláciu, žuvanie a pod.
Ďalšie telesné postihnutia porovnateľné s uvedenými zdravotnými postihnutiami
II.
DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA
1.
Poruchy duševného vývoja detí
a)
ľahké formy
b)
stredne ťažké formy
c)
ťažké formy
d)
osobitné duševné poruchy (napr. autizmus)
2.
Poruchy osobnosti a správania u dospelých, mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti
3.
Mentálna retardácia
a)
ľahká mentálna retardácia IQ 50–69
b)
stredná mentálna retardácia IQ 35–49
c)
ťažká mentálna retardácia IQ 20–34
d)
hlboká mentálna retardácia IQ pod 20
4.
Chronické formy psychotických porúch
5.
Neurotické stresové a somatoformné poruchy
a)
ľahké formy
b)
stredne ťažké formy
Ďalšie duševné poruchy a poruchy správania porovnateľné s uvedenými zdravotnými postihnutiami
III.
ZMYSLOVÉ POSTIHNUTIA
A.
Zrak
1.
Úplná slepota oboch očí
2.
Praktická slepota oboch očí
3.
Slabozrakosť (V 3/60 – 1/60)
4.
Slabozrakosť (V 6/60 – 3/60)
5.
Výpady zorného poľa (úplné, polovičné a kvadrantové)
a)
homonymná hemianopsia
b)
bitemporálna hemianopsia
c)
binasálna hemianopsia
d)
homonymný horný kvadrant
e)
homonymný dolný kvadrant
f)
výpad zorného poľa (laterálne) pri strate alebo slepote druhého oka
6.
Koncentrické zúženie zorného poľa
a)
koncentrické zúženie zorného poľa na 5° centrálne pri normálnom zornom poli druhého oka
b)
obojstranné zníženie zorného poľa na 30° od centra
7.
Koncentrické zúženie zorného poľa pri strate druhého oka na
a)
50o od centra
b)
30o od centra
c)
10o až 5o od centra
8.
Strata šošovky jedného oka pri slepote alebo strate druhého oka
9.
Odstránenie oka pre zhubný nádor po stabilizácii zdravotného stavu
B.
Sluch a poruchy ústroja rovnováhy
1.
Obojstranná praktická hluchota
2.
Obojstranná úplná hluchota
3.
Obojstranná ťažká nedoslýchavosť u dospelých
4.
Poruchy rovnováhy, objektivizovateľné poruchy vestibulárneho ústroja
a)
stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi)
b)
ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi)
c)
neschopnosť stáť a chodiť
Ďalšie zmyslové postihnutia porovnateľné s uvedenými zdravotnými postihnutiami
Príloha č. 3 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Duševné poruchy odôvodňujúce poskytovanie starostlivosti v zariadení chráneného bývania
1.
Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi
2.
Afektívne poruchy
3.
Poruchy osobnosti, chronifikované poruchy, neurotické poruchy a organické duševné poruchy
4.
Špecifické poruchy osobnosti dospelých
5.
Mentálna retardácia
a)
ľahká mentálna retardácia
b)
stredná mentálna retardácia
c)
ťažká mentálna retardácia
Ďalšie duševné poruchy porovnateľné s poruchami uvedenými v prvom až v piatom bode
Príloha č. 4 k zákonu č. 195/1998
Miera funkčnej poruchy podľa druhov zdravotných postihnutí
I.
Infekčné a parazitárne choroby
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Tuberkulóza | |
| 1.1. dýchacích ústrojov | |
| a) počas aktivity ochorenia | 40 |
| b) počas aktivity ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého stupňa | |
| s komplikáciami | 50-70 |
| 1.2. iných orgánov a systémov | |
| a) počas aktivity ochorenia | 40 |
| b) počas aktivity ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého stupňa | |
| s komplikáciami | 50-70 |
| 2. Infekčné a parazitárne choroby s následkami | |
| 2.1. ľahké poruchy funkcie niektorých orgánov a systémov, | 10-20 |
| 2.2. stredne ťažké formy s recidívou alebo trvalé aktívne so znížením výkonnosti funkcie | |
| orgánu | 30-40 |
| 2.3. ťažké formy liečbou neovplyvniteľné, chronické stavy s ťažkou poruchou funkcie | |
| orgánu a s ťažkým obmedzením výkonnosti | 50-70 |
| 3. AIDS | |
| 3.1. zistenie HIV- infekcie bez klinických príznakov | 0 |
| 3.2. syndróm lymfadenopatie | |
| a) ľahká alterácia celkového stavu | 30 |
| b) stredne ťažká alterácia celkového stavu a výkonnosti | 50-60 |
| c) ťažká alterácia celkového stavu (rozvinutie choroby, terminálna fáza, ťažké | |
| Infekčné komplikácie) | 80-100 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa funkčného postihnutia chorého orgánu a celkového stavu organizmu. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Málokrvnosť, nedostatok hemoglobínu (zhubná, hemolytická, panmyelopatia a pod.) | |
| a) mierne prejavy | 0-10 |
| b) stredne ťažké prejavy | 20-30 |
| c) ťažké prejavy (s trvalou potrebou transfúzie a imunosupresívnej liečby s obmedzením | |
| výkonnosti) | 50-70 |
| 2. Poruchy zrážanlivosti a iné stavy krvácania | |
| a) ľahká forma | 10-20 |
| b) stredne ťažká forma (s občasným krvácaním do kĺbov) | 30-50 |
| c) ťažká forma (s častým krvácaním do klbov so sekundárnymi artrotickými zmenami) | 70-90 |
| 3. Strata sleziny | |
| a) u detí do 15 rokov (bez krvného ochorenia) | 20 |
| b) u dospelých | 10 |
| 4. Chronická lymfatická leukémia (lymfadenóza) a ostatné typy non-Hodgkinovho lymfómu | |
| a) s ľahkými prejavmi (bez známok progresie) | 20-30 |
| b) so stredne ťažkými prejavmi | 30-40 |
| c) s ťažkými prejavmi (ťažká anémia, trombocytopénia a pod.) | 80-100 |
| 5. Plazmocytóm (myelóm) | |
| a) s ľahkými prejavmi (bez známok progresie) | 20-30 |
| b) so stredne ťažkými prejavmi | 30-50 |
| c) s ťažkými prejavmi (málokrvnosť, poruchy funkcie obličiek, osteolýza, bolesti) | 80-100 |
| 6. Hodgkinov lymfóm (lymfogranulóm) | |
| a) s miernymi prejavmi na celkový stav | 30-60 |
| b) s ťažkými prejavmi | 80-100 |
| c) po úplnej remisii trvajúcej dva roky a viac rokov | 20-40 |
| 7. Chronická myeloidná leukémia (myelóza) | |
| a) chronická fáza v liečbe, s prejavmi na celkový stav | 40-60 |
| b) akútne zhoršenie | 70-100 |
| 8. Chronické myeloproliferačné ochorenia ostatné (polycytémia vera, esenciálna | |
| trombocytopénia, osteomyeloskleróza a pod.) | |
| a) ľahká forma | 20-30 |
| b) stredne ťažká forma | 30-40 |
| c) ťažká forma | 80-100 |
| 9. Akútna leukémia a difúzny non-Hodgkinov lymfóm (tiež v remisii) | 80-100 |
| a) u detí až do skončenia liečby | 100 |
| b) pri prípadnej remisii trvajúcej dva roky | 50-60 |
| 10. Ostatné chronické krvné choroby | |
| a) bez zjavných prejavov | 10 |
| b) s miernymi prejavmi | 20-40 |
| c) s ťažkými prejavmi | 50-80 |
| 11 . Niektoré poruchy mechanizmu imunity | |
| a) ťažké imunodeficity s rozsiahlymi a opakovanými Infekčnými komplikáciami, | |
| rezistentné na liečbu a vyvolávajúce ťažké obmedzenie výkonnosti | 50-80 |
| b) typ protilátkový, bunkový, fagocytárny a komplementárny | 20-40 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa závažnosti hematologických zmien, pôsobenia na iné orgány a na celkový zdravotný stav. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Poruchy funkcie štítnej žľazy | |
| 1.1 hyperfunkcia | |
| a) ľahký stupeň (vegetatívne prejavy) | 0-10 |
| b) stredný stupeň (s pretrvávajúcou tachykardiou, značná strata na váhe a pod.) | 20-30 |
| c) ťažký stupeň (výrazné schudnutie, tyreotoxické srdce, psychické a očné poruchy) | 40-50 |
| 1.2. hypofunkcia nedostatočne kompenzovaná liečbou | 20-30 |
| 2. Zhubný nádor štítnej žľazy | |
| a) včasné odstránenie v štádiu T1-2NOMO | 30-50 |
| b) v priebehu onkologickej liečby alebo neliečiteľné formy | 80-100 |
| c) po stabilizácii (po dvoch rokoch) | 20-40 |
| 3. Stav po strumektómii pre nezhubné ochorenie uspokojivo kompenzované liečbou | 0-10 |
| 4. Tetanický syndróm ťažkého stupňa (výskyt častých závažných záchvatov) | 20 |
| 5. Chronická insuficiencia kôry nadobličiek (Addisonova choroba) | |
| a) dobre kompenzovaná liečbou | 20 |
| b) stredne ťažká forma (začínajúca adynamia, chudnutie, zníženie výkonnosti) | 30-40 |
| c) ťažká forma (s výraznou adynamiou, chudnutím, s opakovanými krízami a podstatným | |
| znížením výkonnosti) | 50-70 |
| 6. Hyperfunkcia kôry nadobličiek (Cushingov syndróm, Connov syndróm, adrenogenitálny | |
| syndróm) | |
| a) s komplikáciami na rôznych orgánových systémoch, prejavy svalovej slabosti | 20-30 |
| b) latrogénny Cushingov syndróm | 10 |
| 7. Nádory nadobličiek vrátane stavov po odstránení nádorov | |
| a) v priebehu onkologického liečenia alebo neliečiteľné formy | 80-100 |
| b) po stabilizácii zdravotného stavu (po dvoch rokoch) | 40 |
| 8. Poruchy hypotalamo-hypofyzárneho systému | |
| a) dobre kompenzované liečbou | 20 |
| b) závažné prejavy na ostatných orgánoch s obmedzením výkonnosti | 40-50 |
| 9. Nádory hypofýzy | |
| a) v priebehu onkologického liečenia | 80 |
| b) po stabilizácii (po dvoch rokoch) podlá ovplyvnenia celkového stavu | 40 |
| 10. Cukrovka | |
| a) kompenzovateľná perorálnou liečbou a diétou alebo kompenzovateľná inzulínom | |
| a diétou bez komplikácií | 30-40 |
| b) ťažko kompenzovateľná inzulínom, cukrovka detského veku | 50-60 |
| 11. Fenylketonúria | |
| a) u detí bez prejavov poškodenia mozgu do skončenia povinnej školskej dochádzky | 40-60 |
| b) u dospelých bez prejavov poškodenia mozgu počas trvania liečby diétou | 20 |
| 12. Mukoviscidóza (cystická fibróza) | |
| a) s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa (telesný vývoj zodpovedá | |
| veku) | 20-30 |
| b) s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi so zníženou telesnou výkonnosťou | 40-60 |
| c) s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi ťažkého stupňa s výrazne oneskoreným | |
| telesným vývojom | 60-90 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa závažnosti vlastnej choroby s prihliadnutím na sekundárne zmeny, komplikácie (odchýlky laboratórnych hodnôt od normy sa nehodnotia) .Miera funkčnej poruchy pri poruchách metabolizmu tukov, dne a alimentárnej tučnote sa určí podľa závažnosti komplikácií jednotlivých orgánových systémov. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Poruchy psychického vývoja detí | |
| a) ľahké formy | 10-20 |
| b) stredne ťažké formy | 30-40 |
| c) ťažké formy | 50-80 |
| d) zvláštne psychické poruchy a pervazívne | |
| vývinové poruchy (napr. autizmus) | 60-100 |
| 2. Poruchy osobnosti a správania u dospelých | |
| a) mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti | 20 |
| b) ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti | 50 |
| 3. Mentálna retardácia | |
| a) ľahká mentálna retardácia IQ 50-69 | 20-30 |
| b) stredná mentálna retardácia IQ 35-49 | 50-60 |
| c) ťažká mentálna retardácia IQ 20-34 | 80-90 |
| d) hlboká mentálna retardácia IQ pod 20 | 100 |
| 4. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) | |
| a) ľahké formy | 20 |
| b) stredne ťažké formy | 30 |
| c) ťažké formy | 60 |
| 5. Neurotické stresové a somatoformné poruchy | |
| a) ľahké formy | 10 |
| b) stredne ťažké formy | 20-30 |
| c) ťažké formy (obsedantné neurózy) | 50-60 |
| 6. Schizofrénia, schizotypové poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami | |
| a) ľahké formy | 20 |
| b) stredne ťažké formy | 50-60 |
| c) ťažké formy | 90 |
| 7. Alkoholizmus | |
| a) alkoholizmus I. a II. fáza | 0-10 |
| b) alkoholizmus III. a IV. fáza | 40-50 |
| 8. Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené psychoaktívnymi látkami | |
| a) ľahká forma | 0-10 |
| b) stredne ťažká forma | 30 |
| c) ťažká forma | 60-70 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity, afektivity a pri úplnom rozpade osobnosti s trvalým dozorom sociability sa určia maximálne hodnoty miery funkčnej poruchy. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Cievne ochorenia mozgu, intrakraniálna aneuryzma, stavy po subarachnoidálnom | |
| krvácaní, ložiskovej ischémii mozgu, intracerebrálnej hemorágii | |
| a) ľahká forma | 20 |
| b) stredne ťažká forma | 40-60 |
| c) ťažká forma | 70-90 |
| 2. Zápalové ochorenia mozgu, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy, | |
| polyneuropatia a detská obrna | |
| a) ľahká forma | 20-30 |
| b) stredne ťažká forma | 40-60 |
| c) ťažká forma | 70-90 |
| 3. Roztrúsená mozgovomiechová skleróza | |
| a) ľahká forma (s monoparézou, očné príznaky) | 20-40 |
| b) stredne ťažká forma | 40-60 |
| c) ťažká forma (triparéza a kvadruparéza) | 70-100 |
| 4. Epilepsia | |
| a) veľmi zriedkavé veľké záchvaty s pauzami dlhšími ako jeden rok, malé záchvaty | |
| s pauzami mesiacov | 20 |
| b) zriedkavé veľké záchvaty s pauzami mesiacov, malé záchvaty s pauzami týždňov | 30-40 |
| c) stredne časté veľké záchvaty s pauzami týždňov, malé záchvaty s pauzami dní | 40-50 |
| d) časté veľké záchvaty týždenne alebo séria generalizovaných záchvatov, alebo malé | |
| záchvaty denne | 50-60 |
| 5. Narkolepsia, hypersomnia | |
| a) ojedinelé záchvaty | 10 |
| b) stredne časté záchvaty | 20 |
| c) veľmi časté záchvaty s obmedzením výkonnosti | 30 |
| 6. Migréna | |
| a) ľahká forma | 0 |
| b) stredne ťažká forma | 10 |
| c) ťažká forma so silne vyjadrenými sprievodnými prejavmi spravidla | |
| jedenkrát týždenne | 20 |
| 7. Neuralgia trigeminu | |
| a) ľahká forma | 10 |
| b) stredne ťažká forma | 20 |
| c) ťažká forma so silnou bolesťou (pri neúspešnej konzervatívnej liečbe) | 40-60 |
| 8. Periférna obrna lícneho nervu | |
| a) jednostranná, úplná obrna | 20-30 |
| b) obojstranná kompletná obrna so závažnými trvalými komplikáciami | 40-60 |
| 9. Parkinsonova choroba | |
| a) ľahká forma (ojedinelé mimovoľne pohyby) | 20 |
| b) stredne ťažká forma | 40-60 |
| c) ťažká forma (tremor, rigidita, bradykinéza) | 60-80 |
| 10. Centrálne vegetatívne poruchy (závraty, poruchy spánku, vazomotorické poruchy, úporné | |
| bolesti hlavy) | |
| a) ľahká forma | 10 |
| b) stredne ťažká forma (s ojedinelými synkopami) | 20 |
| c) poruchy s častejšími záchvatmi a s dôsledkami na celkový stav | 30 |
| 11. Koordinačné poruchy a poruchy rovnováhy | |
| a) ľahká forma | 10-20 |
| b) stredne ťažká forma (postihnutie oboch končatín) | 40-60 |
| c) ťažká forma (s nemožnosťou samostatného pohybu) | 80-90 |
| 12. Poruchy osobnosti, správania, intelektu a komunikácie následkom dysfunkcie mozgu | |
| (napr. demencie rôzneho typu a etiológie, organický psychosyndróm) | |
| a) ľahká forma | 20 |
| b) stredne ťažká forma | 40-60 |
| c) ťažká forma | 80-100 |
| 13. Čiastočné a úplné mozgové obrny (pyramídového a extrapyramídového pôvodu) | |
| a) monoplégia | 50 |
| b) hemiplégia | 80 |
| c) paraplégia | 90 |
| d) kvadruplégia | 100 |
| e) monoparéza | 10-30 |
| í) hemiparéza | 20-60 |
| g) paraparéza | 20-60 |
| h) kvadruparéza | 40-80 |
| i) ľahká paréza reziduálna | 10-20 |
| (hodnotí sa dominantnosť horných končatín) | |
| 14. Nádory lebkovej dutiny a miechového kanála | |
| a) stav po operácii, počas onkologického liečenia do dvoch rokov | 80 |
| b) po stabilizácii s miernym reziduálnym nálezom | 40 |
| c) neliečiteľné formy so stredne ťažkým postihnutím | 90 |
| d) neliečiteľné formy s ťažkým postihnutím | 100 |
| 15. Poškodenie miechy | |
| a) monoplégia | 50 |
| b) hemiplégia | 80 |
| c) paraplégia | 90 |
| d) kvadruplégia | 100 |
| e) monoparéza | 10-30 |
| í) hemiparéza | 20-60 |
| g) paraparéza | 20-60 |
| h) kvadruparéza | 40-80 |
| i) akroparéza, reziduálna ľahká paréza | 10-20 |
| j) poruchy vyprázdňovania močového mechúra a konečníka ako následok poškodenia | |
| chrbtice a miechy | |
| 1. ľahká forma | 30-60 |
| 2. ťažká forma (úplná inkontinencia) | 100 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa poruchy funkcie, výpadových javov, | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Úplná slepota oboch očí | 90 |
| 2. Praktická slepota oboch očí (V 3/60-1/60) | 80 |
| 3. Slabozrakosť (V 6/60-3/60) | |
| a) deti a mladiství do skončenia školskej dochádzky | 70 |
| b) ostatné prípady | 50-60 |
| 4. Slabozrakosť (V 6/18-6/60) | |
| a) deti do skončenia povinnej školskej dochádzky | 50-60 |
| b) ostatné prípady | 40-60 |
| 5. Výpady zorného poľa (úplné, polovičné a kvadrantové) | |
| Pri neúplných, polovičných alebo kvadrantových výpadoch je potrebné primerane znížiť | |
| percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy | |
| a) homonymná hemianopsia | 30-40 |
| b) bitemporálna hemianopsia | 30 |
| c) binasálna hemianopsia | 10 |
| d) homonymný horný kvadrant | 20 |
| e) homonymný dolný kvadrant | 30 |
| í) výpad zorného poľa (laterálne) pri strate alebo slepote druhého oka | 60-70 |
| 6. Koncentrické zúženie (obojstranné zúženie zorného poľa na 10° až 5° centrálne je ťažká | |
| slabozrakosť, zúženie zorného poľa na 5° centrálne je praktická slepota aj pri zachovaní | |
| zrakovej ostrosti) | |
| a) koncentrické zúženie zorného poľa na 5° centrálne pri normálnom zornom poli | |
| druhého oka | 20 |
| b) obojstranné zníženie na 30° od centra | 10-20 |
| 7. Koncentrické zúženie pri strate druhého oka | |
| a) na 50° od centra | 40 |
| b) na 30° od centra | 60 |
| c) na 10° až 5° od centra | 80-90 |
| 8. Nepravidelné výpady zorného poľa, veľké skotómy v 50° zorného poľa binokulárne | 30-40 |
| 9. Obrna očných svalov, ak oko musí byť vylúčené z videnia | 20 |
| 10. Diplopia | 10-20 |
| 11. Strabizmus u detí | 10-20 |
| 12. Strata jedného oka | 30 |
| 13. Strata šošovky bez poruchy zrakovej ostrosti | |
| a) jedného oka u dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky | 10-20 |
| b) oboch očí u dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky | 20-30 |
| c) ostatné prípady, jedného oka | 10 |
| oboch očí | 20 |
| 14. Strata šošovky jedného oka pri slepote alebo strate druhého oka | |
| a) u detí do skončenia povinnej školskej dochádzky | 40-50 |
| b) ostatné prípady | 30-40 |
| 15. Odstránenie oka pre zhubný nádor | |
| a) počas onkologického liečenia | 100 |
| b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla do dvoch rokov) | 40 |
| c) neliečiteľné formy | 100 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa miery zníženia, zrakovej ostrosti | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Vrodená obojstranná praktická hluchota alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla pred | |
| rozvinutím reči, do skončenia prípravy na povolanie | 70-80 |
| 2. Získaná obojstranná praktická hluchota alebo hluchota u detí, ktorá sa vyskytla až po | |
| rozvinutí reči, do skončenia prípravy na povolanie | 60-70 |
| 3. Obojstranná praktická hluchota alebo hluchota | 60-70 |
| 4. Obojstranná ťažká nedoslýchavosť u detí a dospelých | 50-60 |
| 5. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u detí | 40-50 |
| 6. Obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť u dospelých | 30-40 |
| 7. Poruchy rovnováhy (objektivizovateľné poruchy vestibulárneho ústroja) | |
| a) ľahké závraty s hučaním v ušiach | 20-30 |
| b) stredne ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi) | 30-40 |
| c) ťažké závraty (so značnou neistotou pri polohe stojmo a pri chôdzi) alebo ťažký tinnitus | 40-70 |
| 8. Komplikovaný chronický zápal stredného ucha | 20-30 |
| 9. Strata jednej ušnice | 10 |
| 10. Strata oboch ušníc | 30 |
| 11. Zhubné nádory (hltanu, mandlí, hrtanu, slinných žliaz a pod.) | |
| a) po odstránení nádoru pri onkologickej liečbe do dvoch rokov | 80 |
| b) neliečiteľné formy zhubných nádorov | 90-100 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu | 40 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa miery zníženia sluchu, poruchy reči, následkom poškodenia sluchu, hučania v ušiach, bolesti v ušiach, poruchy rovnováhy, závratov, sociálnej adapta-bility a obmedzenia komunikačných schopností. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev, ischemická | |
| choroba srdca, stavy pri infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca, stavy po | |
| operáciách, kardiomyopatie, stavy pri myokarditídach a pod. | |
| a) bez podstatného zníženia výkonnosti žiadne prejavy nedostatočnosti ako dýchavičnosť, | |
| anginózne bolesti i pri obvyklom silnejšom telesnom zaťažení (napr. rýchla chôdza | |
| 7-8 km/hod., ťažká telesná práca) | 0-10 |
| b) stavy zodpovedajúce NYHA II | |
| stupeň postihnutia zodpovedá poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (napr. | |
| chôdza 5-6 km/hod., ťažkosti pri stredne ťažkej telesnej práci a rekreačných aktivitách) | 20-40 |
| c) stavy zodpovedajúce NYHA III | |
| stupeň postihnutia zodpovedá podstatnému obmedzeniu bežnej fyzickej aktivity (napr. | |
| prechádzka 3-4 km/hod., stúpanie po schodoch na 1. poschodie, ľahká telesná práca) | 50-60 |
| d) stavy zodpovedajúce NYHA IV | |
| zjavné prejavy srdcového zlyhania v pokoji, dlhotrvajúce dekompenzácie, neschopnosť | |
| akejkoľvek fyzickej aktivity | 70-90 |
| 2. Poruchy srdcového rytmu | |
| a) bez hemodynamických účinkov alebo pri nepatrných subjektívnych ťažkostiach | 0-10 |
| b) s ľahkými hemodynamickými poruchami, liečbou kompenzované poruchy | 20-30 |
| c) s ťažkými hemodynamickými poruchami (záťažová insuficiencia) alebo liečbou ťažko | |
| ovplyvniteľné poruchy | 50-70 |
| 3. Stavy po operácii srdca, náhradách srdcových chlopní, operácii srdcových chýb, po | |
| resekcii aneuryzmy, revaskularizačných výkonoch | |
| a) s dobrým funkčným výsledkom | 20-30 |
| b) pri závažnom znížení výkonu | 50-80 |
| 4. Implantácia kardiostimulátora | 20-30 |
| 5. Stavy po koronárnej angioplastike s dobrým efektom | 10-30 |
| 6. Chronické cor pulmonale | |
| miera funkčnej poruchy sa určí podľa porúch výkonnosti srdca a pľúc s prihliadnutím | |
| na stupeň hromadenia krvi v pľúcach a pľúcnej hypertenzie | 50-70 |
| 7. Transplantácia srdca | 50-70 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Artériovenózne píšťaly | |
| a) bez hemodynamického účinku alebo porúch periférneho prekrvenia | 0-10 |
| b) s nepatrnými hemodynamickými vplyvmi alebo poruchami periférneho prekrvenia | 20-30 |
| c) s manifestnými prejavmi | 30-50 |
| 2. Aneuryzmy (podľa polohy a veľkosti) | |
| a) bez funkčnej poruchy, bez obmedzenia výkonnosti | 0-10 |
| b) malé periférne vyduté | 0-10 |
| c) iné | 20-30 |
| d) disekujúce aneuryzmy aorty, veľké aneuryzmy abdominálnej aorty a veľkých panvových | |
| tepien s obmedzením výkonnosti | 40-60 |
| 3. Tepnové uzáverové choroby - uzávery tepien dolných končatín | |
| a) štádium I na jednej dolnej končatine alebo na obidvoch končatinách | 0-10 |
| b) štádium II s obmedzením kolaterálneho obehu, klaudikácie po 300 m-500 m | |
| (Doppler na nohe 80-100 mm Hg) | 20-30 |
| c) štádium III klaudlkácie po 50 m-300 m (Doppler na nohe 60-80 mm Hg) | 40-50 |
| d) štádium IV s bolesťami v pokoji a trofickými zmenami | 50-70 |
| 4. Kŕčové žily | |
| a) s nepatrným opuchom na končatine s minimálnymi trofickými zmenami na koži bez | |
| ťažkostí, jedna alebo obidve končatiny | 0-10 |
| b) s výraznými ťažkosťami z hromadenia krvi v žilách, prítomnými recidívami zápalu - jedna | |
| alebo obidve končatiny | 10-20 |
| c) s chronickými recidivujúcimi defektmi podľa rozsahu a výskytu na jednej alebo na | |
| obidvoch končatinách | 30-50 |
| d) chronická venózna insuficiencia | |
| 1. jedna dolná končatina | 30-40 |
| 2. obidve dolné končatiny | 40-60 |
| e) posttrombotický syndróm v oblasti panvy alebo dutých žíl - prichádza do úvahy vyššie | |
| hodnotenie | |
| 5. Lymfedém na jednej alebo na obidvoch končatinách | |
| a) so zväčšením objemu končatiny do 5 cm | 0-10 |
| b) so zväčšením objemu nad 5 cm, s obmedzením pohybu končatiny pre väčšiu hmotnosť | |
| a pre ovplyvnenie kĺbových funkcií | 20-30 |
| c) pri neschopnosti používať postihnutú končatinu | 40-60 |
| 6. Poruchy krvného tlaku | |
| a) stredne ťažká forma II. stupeň | 20-30 |
| b) ťažká forma III. stupeň | 40-50 |
| c) malígna forma | 60-70 |
| 7. Funkčné srdcovocievne syndrómy, ortostatická hypotónia | |
| a) s ľahkými klinickými prejavmi | 0-10 |
| b) s častými závratmi a so sklonom ku kolapsom | 10-20 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Chronický zápal priedušiek bez poruchy ventilácie | 0-10 |
| 2. Opakujúce sa zápaly pľúc so spastickou zložkou | 10-20 |
| 3. Chronická astmatická bronchitída so spastickou zložkou, bronchiektázia, emfyzém pľúc, | |
| pneumokoniózy, pľúcna fibróza, neaktívna tuberkulóza, stavy po operácii pľúc s trvalým | |
| obmedzením pľúcnych funkcií | |
| a) ľahký stupeň | 20 |
| 1. dýchavičnosť, ktorá sa vyskytuje už pri stredne ťažkom zaťažení | |
| 2. stredne ťažká telesná práca | |
| 3. zníženie pľúcnych funkcií o 1/3 príslušných hodnôt | |
| b) stredný stupeň | 30-40 |
| 1. dýchavičnosť, ktorá sa vyskytne už pri každodennom ľahkom zaťažení | |
| 2. ľahká telesná práca | |
| 3. zníženie pľúcnych funkcií až o 2/3 | |
| c) ťažký stupeň | 50-70 |
| 1. dýchavičnosť už pri minimálnom zaťažení alebo v pokoji | |
| 2. zníženie pľúcnych funkcií viac ako o 2/3 | |
| 4. Bronchiálna astma | |
| a) bez trvalého obmedzenia funkcie so sporadickými záchvatmi | 10 |
| b) s trvalým obmedzením pľúcnych funkcií | |
| 1. ľahký stupeň (zníženie pľúcnych funkcií o 1/3) | 20 |
| 2. stredný stupeň (zníženie pľúcnych funkcií o 2/3) | 30-40 |
| 3. ťažký stupeň (zníženie pľúcnych funkcií viac ako o 2/3) | 50-70 |
| 5. Zhubné nádory (bronchiálne alebo pľúcne) | |
| a) počas chemoterapie, aktinoterapie, chirurgickej liečby | 80 |
| b) neliečiteľné formy | 100 |
| c) stav po stabilizácii zdravotného stavu (po dvoch rokoch) s ľahkým obmedzením pľúcnych | |
| funkcií | 40-50 |
| d) obmedzenie pľúcnej funkcie stredného až ťažkého stupňa | 60-80 |
| 6. Bronchiálna astma u detí, astmatický syndróm | |
| a) ľahká forma | 20-30 |
| astmatické bronchitídy bez trvalého obmedzenia ventilačnej poruchy pľúc, ktoré trvajú | |
| aspoň šesť týždňov v roku | |
| b) stredná forma - stredne ťažká perzistujúca | 30-50 |
| astmatické bronchitídy trvajúce aspoň dva až tri mesiace v roku s trvalou ventilačnou | |
| poruchou pľúc ľahkého až stredného stupňa | |
| c) ťažká forma | 50-70 |
| trvalá ventilačná porucha stredne ťažkého až ťažkého stupňa | |
| d) trvalá globálna dychová nedostatočnosť s prejavmi dekompenzácie | 80-90 |
| 7. Sarkoidóza | |
| 1. zväčšenie vnútrohrudných uzlín s ľahkým funkčným obmedzením a klinickou | |
| symptomatológiou | 20 |
| 2. postihnutie pľúc s klinickou symptomatológiou | 20-70 |
| 8. Ústna dutina a horné dýchacie cesty | |
| a) defekt pier so stálym slinotokom s poruchou reči a príjmu potravy | 20-30 |
| b) ťažká porucha funkcie jazyka, artikulácie, žuvania s možnosťou prijímať len tekutú stravu | 50-60 |
| c) rozsiahly defekt podnebia s protézou | 20 |
| d) strata podnebia bez možnosti korekcie protézou s poruchou reči a príjmu potravy | 50-60 |
| e) vrodené rázštepy pier, čeľustí, podnebia u detí do dosiahnutia dobrého funkčného stavu | |
| orofaciálnej sústavy | 40-60 |
| f) stavy po operáciách rázštepu pier, čeľustí, podnebia u dospelých podľa poruchy reči | |
| a prehĺtania | 20-30 |
| g) izolovaný rázštep pier alebo podnebia | 20-30 |
| h) trvalá tracheostómia (celkový stav, komplikácie) | 40-60 |
| i) obojstranná obrna nervu recurrens s poruchou hlasu | 30 |
| j) poruchy artikulácie a hlasu | |
| 1. ťažko zrozumiteľná reč | 20-30 |
| 2. nezrozumiteľná reč | 50-60 |
| 3. ťažká zajakavosť | 20-30 |
| k) iné poruchy priechodnosti dýchacích ciest (podľa ovplyvnenia dýchania a výkonnosti) | 20-30 |
| 9. Chronický zápal prínosových dutín ťažkého stupňa s komplikáciami (hnisavá sekrécia, | |
| dráždenie trojklanného nervu, tvorba polypov, vnútrolebkové, očné) | 20-40 |
| 10. Úplná strata čuchu | 10-20 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % | |
| 1. | Trakčný divertikul (podľa veľkosti a ťažkostí) | 0-10 |
| 2. | Pulzný divertikul | |
| a) bez podstatnej prekážky pri príjme potravy | 0-10 | |
| b) so značnou prekážkou pri príjme potravy | 20-40 | |
| 3. | Funkčná alebo organická stenóza pažeráka | |
| a) bez podstatnej prekážky pri príjme potravy | 0-10 | |
| b) s poruchou pri príjme potravy | 20-30 | |
| c) so značnou poruchou výživy a výkonnosti | 40-60 | |
| 4. | Malígny nádor pažeráka | |
| a) po radikálnej a onkologickej liečbe nádoru treba počkať spravidla dva roky, či bola | ||
| liečba úspešná | 80 | |
| b) so značným úbytkom výživy a výkonnosti | 90-100 | |
| 5. | Totálna náhrada pažeráka s poruchou príjmu potravy, s obmedzením výživy a výkonnosti, | |
| so zohľadnením zohyzďujúceho pôsobenia | 70-90 | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Chronické, recidivujúce vredy žalúdka a dvanástnika | |
| a) recidivujúce po dvoch-troch rokoch 0-10 | |
| b) s častejšími recidívami ochorenia | 20-30 |
| c) s trvalým výrazným znížením výživy a výkonnosti s komplikáciami | 40-50 |
| 2. Totálne odstránenie žalúdka | |
| hodnotí sa vplyv na stav výživy a úbytok výkonnosti, prípadné komplikácie | 50-80 |
| 3. Chronická gastritída (Ireverzibilná zmena sliznice žalúdka) | |
| a) bez podstatných klinických prejavov | 0-10 |
| b) s úbytkom výživy a výkonnosti alebo s výraznými komplikáciami | 20-30 |
| 4. Dráždivý žalúdok (funkčná porucha) | 0-10 |
| 5. Čiastočné odstránenie žalúdka, gastroenteroanastomóza | |
| a) s dobrou funkciou | 10-20 |
| b) s komplikáciami (napr. dumpingový syndróm, ulcus pepticum) | 30-50 |
| 6. Čiastočné alebo úplné odstránenie žalúdka pre malignitu - treba počkať spravidla dva | |
| roky, či bola liečba úspešná | |
| Počas tohto obdobia | |
| a) pri čiastočnom odstránení žalúdka vo včasnom štádiu (early cancer - T1NOMO) | 40-50 |
| b) po čiastočnej alebo úplnej resekcii žalúdka pri prebiehajúcom onkologickom liečení | 80-100 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla do dvoch rokov) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Chronický zápal čriev, divertikulitída, divertikulóza, čiastočné resekcie čreva alebo iné | |
| črevné poruchy | |
| a) bez podstatných klinických prejavov (napr. syndróm dráždivého čreva) | 0-10 |
| b) so silnejšími trvalými symptómami (napr. hnačky, spazmy a pod.) | 20-30 |
| c) so značným úbytkom hmotnosti a výkonnosti | 30-50 |
| 2. Colitis ulcerosa, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba | |
| a) s miernym účinkom na celkový stav (hnačky, znížená výkonnosť) | 10-20 |
| b) so stredne závažným účinkom na celkový stav (trvalé alebo často recidivujúce zápaly | |
| sliznice s krvácaním) | 30-50 |
| c) s ťažkým účinkom na celkový stav a výkonnosť (perforácie, opakované operácie, | |
| malnutrícia) | 60-80 |
| 3. Črevné malabsorpcie (coeliakia, sprue, malabsorpcia spôsobená intoleranciou) | |
| a) bez podstatných klinických prejavov pri dietoterapii u dospelých | 10-30 |
| b) u detí do skončenia povinnej školskej dochádzky | 40-60 |
| c) na liečbu rezistentné pokročilé formy u dospelých so znížením stavu výživy a výkonnosti | 60-80 |
| 4. Po odstránení malígneho tumoru čreva (treba počkať spravidla dva roky na efekt liečby) | |
| V priebehu tohto obdobia: | |
| a) po odstránení lokalizovaných črevných nádorov z oblasti tračníka alebo rekta vo včasnom | |
| štádiu (T1NOMO Dukes A) počas onkologickej liečby | 50-60 |
| b) s vytvorením trvalej kolostómie | 70-80 |
| c) počas onkologickej liečby bez vytvorenia kolostómie | 60-70 |
| d) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| e) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 5. Stavy po odstránení podstatnej časti tenkého alebo hrubého čreva (nenádorové príčiny) | 20-50 |
| 6. Zrasty v brušnej dutine | |
| a) bez výraznej klinickej symptomatológie | 0-10 |
| b) s poruchami pasáže | 20-30 |
| c) s častými recidivujúcimi ileóznymi stavmi | 40-50 |
| 7. Hemoroidy | |
| a) bez výrazných ťažkostí s občasným krvácaním | 0-10 |
| b) s častými recidivujúcimi zápalmi, trombotizovaním alebo silnejším krvácaním | 10-20 |
| 8. Vyvrátenie konečníka | |
| a) malý reponibilný | 0-10 |
| b) trvalý s krvácaním | 20-40 |
| 9. Slabosť zvierača riti s občasným odchodom stolice | 40-60 |
| 10. Strata zvierača riti | 60-80 |
| 11 . Perianálne píšťaly | |
| a) nepatrné, bez stálej sekrécie | 0-10 |
| b) s častou alebo trvalou sekréciou | 20-40 |
| 12. Umelá riť (kolostómia, ileostómia) | |
| a) s dobrou možnosťou uzáveru | 50-60 |
| b) bez možnosti uzáveru | 60-80 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Ochorenia pečene (bez ohľadu na etiológiu) | |
| Funkčná hyperbilirubinémia | 0-10 |
| 2. Chronická perzistujúca hepatitída | 10-20 |
| 3. Chronická agresívna hepatitída - podlá aktivity a funkčnej poruchy | |
| a) ľahkého stupňa | 10-20 |
| b) stredného stupňa | 20-40 |
| c) ťažkého stupňa | 50-90 |
| 4. Fibróza pečene | |
| a) ľahkého stupňa | 0-10 |
| b) ťažšieho stupňa | 10-20 |
| 5. Zápalová cirhóza pečene | |
| a) stacionárna | 20-30 |
| b) s miernou aktivitou | 30-40 |
| c) s vyššou aktivitou, progredujúca | 50-70 |
| d) s hromadením v portálnom systéme po skratovej operácii | 60 |
| 1. bez hepatickej encefalopatie | 60-70 |
| 2. s hepatickou encefalopatiou | 80-90 |
| 6. Steatóza pečene, toxické poškodenie pečene | |
| a) bez mezenchýmových reakcií | 0-10 |
| b) steatóza s hepatitídou, chronická toxická hepatitída - ako pri chronickej agresívnej | |
| hepatitíde | 50-90 |
| 7. Resekcia pečeňového laloka | 50-70 |
| 8. Malígne nádory pečene, žlčníka, žlčových ciest, podžalúdkovej žľazy | |
| a) počas onkologickej liečby | 90-100 |
| b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| c) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 9. Transplantácia pečene (podľa funkčného nálezu, stavu výživy a výkonnosti) | 50-90 |
| 10. Chronické zápaly intrahepatálnych žlčových ciest - hodnotí sa ako pri chronickej | |
| agresívnej hepatitíde alebo cirhóze | 20-80 |
| 11 . Dyskinéza žlčových ciest sa hodnotí podľa výskytu biliárnych kolík s odstupom viacerých | |
| mesiacov | 0-10 |
| 12. Ochorenia žlčových ciest (litiáza, chronické recidivujúce zápaly) | |
| a) s kolikami s odstupom niekoľkých mesiacov, zápalov s odstupom rokov | 0-10 |
| b) s častejšími kolikami a so zápalmi, s Intenzívnymi ťažkosťami | 10-20 |
| c) s dlhotrvajúcimi zápalmi alebo komplikáciami | 20-40 |
| 13. Strata žlčníka | |
| a) so zvyškovými funkčnými poruchami, postcholecystektomický syndróm | 10-20 |
| b) pri dlhšie trvajúcich kolikách | 20-40 |
| 14. Chronické ochorenie podžalúdkovej žľazy podlá účinku na celkový zdravotný stav, častosť | |
| a rozsah bolesti | |
| a) čiastočné zníženie výkonnosti, slabšia výživa, dyspeptické ťažkosti, hnačky | 0-10 |
| b) zreteľné zníženie výkonnosti, oslabenie výživy, častejšie hnačky | 20-30 |
| c) výrazné zníženie výživy a výkonnosti, tukové stolice | 40-60 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Slabinová, skrotálna alebo stehenná prietrž podľa veľkosti a reponibility | |
| a) jedno- alebo obojstranná bez klinickej symptomatológie | 0-10 |
| b) pri klinickej symptomatológii (bolesti, obmedzenie pohybu pri záťaži a pod.) | 10-20 |
| 2. Pupočná prietrž alebo prietrž v bielej línii podľa klinickej symptomatológie | 0-10 |
| 3. Prietrž v jazvách po brušnej operácii | |
| a) bez výraznej symptomatológie podľa veľkosti | 0-10 |
| b) so značným obmedzením brušného lisu | 10-20 |
| c) pri poruchách pasáže bez značných komplikácií | 20-30 |
| d) pri častých recidivujúcich prejavoch ileóznych stavov | 30-40 |
| 4. Prietrž bránice | |
| a) pažeráková sklzná prietrž | 0-10 |
| b) iné malé bránicové prietrže bez podstatnej funkčnej poruchy | 0-10 |
| c) väčšie bránicové prietrže podľa stupňa funkčnej poruchy | |
| (refluxná ezofagitída) | 10-20 |
| d) prietrž s rozsiahlym premiestnením brušných orgánov s poruchami pasáže a s vplyvom | |
| na kardiopulmonálny systém | 40-60 |
| 5. Hydrokéla a varikokéla | 0-10 |
| Miera funkčnej poruchy sa pri organických a funkčných ochoreniach zažívacieho traktu určí podľa stupňa a úbytku výkonnosti, stupňa orgánových porúch a podľa potreby osobitných režimových opatrení. Pri alergický podmienených ochoreniach má význam zamedzenie pôsobenia alergénov.Po selektívnej proximálnej vagotómii prichádza hodnotenie miery funkčnej poruchy do úvahy, ak sú prítomné črevné poruchy (hnačky) alebo pretrvávajú účinky základného ochorenia.Vyvrátenie konečníka, hemoroidy a rektálne píšťaly treba hodnotiť podľa lokality, rozsahu, funkcie zvierača a črevnej steny.Pri rozsiahlom vyvrátení konečníka, kolostómii, ileostómii a silne secernujúcich sterkorálnych fistúl treba hodnotiť i psychickú ujmu (najmä obmedzenie spoločenského styku, sexuálneho života). | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Jazvy po popálení alebo poleptaní na ploche | |
| a) do 40 % kožného krytu | 10-20 |
| b) nad 40 % kožného krytu (dekubity) | 20-40 |
| 2. Ekzémy | |
| a) chronický ekzém (napr. kontaktný ekzém) na viditeľných častiach tela (ťažšieho | |
| stupňa) | 20-30 |
| b) endogénny ekzém, atopická dermatitída s dlhotrvajúcimi prejavmi generalizovaného | |
| charakteru | 30-50 |
| c) seboroický ekzém ťažšieho stupňa s postihnutím viditeľných častí tela | 50-60 |
| 3. Acne vulgaris (induratívna forma) s tvorbou vredov so značnou kozmetickou ujmou | 20-30 |
| 4. Acne conglobata s opakovanou tvorbou píšťal, vredov a s trvalou premenou tkaniva | |
| na jazvy | 30-40 |
| 5. Systémové ochorenia spojivového tkaniva (lupus erythematosus, dermatomyozitída, | |
| sklerodermia) | |
| a) kožné zmeny ohraničené na predilekčných miestach alebo pri väčšom rozšírení, podlá | |
| funkčného postihnutia | 20-30 |
| b) rozsiahle kožné zmeny, ulcerácie, obmedzenie pohybov v kĺboch, postihnutie | |
| vnútorných orgánov | 40-60 |
| 6. Pľuzgierovité kožné ochorenia (napr. pemfigus) | |
| a) ťažšie postihnutie kože a slizníc | 30-40 |
| b) generalizované postihnutie kože a slizníc | 60-80 |
| 7. Psoriasis vulgaris | |
| a) s výskytom na predilekčných miestach | 10-20 |
| b) generalizovaná forma s kĺbovým postihnutím, remisiami trvajúcimi niekoľko | |
| mesiacov | 30-50 |
| c) generalizovaná ťažká forma postihujúca celý povrch tela bez období zlepšenia | 50-60 |
| 8. Erytrodermia | |
| a) pri malej intenzite zápalového procesu | 20-30 |
| b) pri závažnej intenzite zápalového procesu s ťažkou alteráciou celkového stavu | 40-50 |
| 9. Ichtyóza | |
| a) stredne ťažká forma dlhodobo postihujúca trup a končatiny | 20-30 |
| b) ťažká forma postihujúca celý povrch tela | 60-80 |
| 10. Dermatomykózy | |
| a) postihnutie nechtových platničiek rúk a nôh, priľahlých častí kože, tiež | |
| v intertriginóznych priestoroch | 10-20 |
| b) systémové mykózy (napr. kandidóza, histoplazmóza, kokcidiomykóza) s rozsiahlymi | |
| prejavmi na koži, s postihnutím niekoľkých vnútorných orgánov, systémov | |
| s alteráciou celkového stavu | 40-60 |
| 11. Recidivujúci eryzipel podľa stupňa lymfedému alebo obmedzenia pohyblivosti | 20-30 |
| 12. Recidivujúci pásový opar | 20-30 |
| 13. Úplná strata vlasov a ochlpenia | 30-50 |
| 14. Malígne tumory kože (s výnimkou malých bazaliómov) | |
| a) po odstránení melanómu alebo iných malígnych kožných tumorov v počiatočnom | |
| štádiu | 30-40 |
| b) v pokročilom štádiu, neliečiteľné formy | 80-100 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 30-40 |
| Miera funkčnej poruchy sa pri kožných ochoreniach určí podľa druhu, rozšírenia, lokality, účinku na celkový stav, sprievodné prejavy ako svrbenie, mokvanie, pálenie, zápach, tvorba jaziev. | |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Poruchy chrbtice | |
| a) zlomeniny tela stavca, spondylolistéza I. a II. stupňa, vrodené chyby a deformácie, | |
| stavy po operáciách s ľahkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice 10 | |
| b) degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách | |
| s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami dráždenia nervov a svalov | |
| s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky | |
| a statiky chrbtice 20-30 | |
| c) ostatné postihnutia chrbtice s ťažkým stupňom poruchy funkcie (napr. skoliózy II. až IV. | |
| stupňa), s výraznou deformitou hrudníka s prihliadnutím na stupeň kardiopulmonálnej | |
| insuficiencie chronického charakteru, spondylolistézy III. a IV. stupňa, primárna | |
| diseminovaná hyperostóza s ankylózou vo viacerých segmentoch chrbtice | 40-60 |
| d) stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne | |
| zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými | |
| iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého | |
| charakteru, insuficiencia svalového korzetu) | 30-50 |
| 2. Scheurmannova choroba s trvalou statickodynamickou poruchou funkcie | |
| Scheurmannova choroba sa hodnotí po 18 roku života | |
| a) ľahký stupeň poruchy funkcie s chronickou vertebralgiou | 0-10 |
| b) stredný a ťažký stupeň poruchy funkcie s nosením korzetu | 20-30 |
| 3. Spondylartritída ankylozujúca - Bechterevova choroba | |
| a) stredne ťažká forma (III. a IV. stupeň) | 20-40 |
| b) ťažké formy (V. stupeň) | 40-60 |
| c) ťažký stupeň postihnutia chrbtice s ankylózou bedrových klbov | 70-100 |
| 4. Artropatie, zápalové reumatické ochorenia, iné choroby kostí, chrupaviek, vnútornej | |
| výstelky klbu a šliach (chondropatie, synovitídy, tendovaginitídy, entezopatie atď.) | |
| a) ľahké formy, zriedkavo recidivujúce, s trvalou poruchou funkcie postihnutého klbu | |
| alebo iných anatomických štruktúr pri trvalom postihnutí výkonu práce horných | |
| končatín a dolných končatín | 10-20 |
| b) stredne ťažké formy, občas recidivujúce, so strednou poruchou funkcie, ktorá trvalé | |
| obmedzuje výkonnosť organizmu | 20-30 |
| c) ťažké formy, liečebne neovplyvniteľné, trvalé aktívne s progresiou, s výraznými | |
| deštruktívnymi zmenami, s ťažkou poruchou funkcie, ktorá postihuje viac klbov | |
| horných končatín, dolných končatín a chrbtice, ťažké deformity s ťažkou poruchou | |
| pohyblivosti s polytopnou lokalizáciou a orgánovým postihnutím | 50-70 |
| 5. Osteoporóza, osteomalácia, osteopatia | |
| a) ľahká forma lokálna alebo generalizovaná | 10-20 |
| b) ťažká forma so zvýšenou lomivosťou kostí s výrazným obmedzením pohyblivosti | |
| a výskytom viacerých kompresívnych zlomením tela stavca | 30-60 |
| 6. Chronická osteomyelitída | |
| a) ľahký stupeň - lokalizovaná nepatrná aktivita, drobné hnisanie vo fistule | 20-30 |
| b) stredný stupeň, rozsiahlejší proces, častá alebo trvalá sekrécia z fistuly s obmedzením | |
| pohyblivosti s prihliadnutím na dominantnosť hornej končatiny a pri dolnej | |
| končatine, ak ide o lokalizáciu na váhonosných klboch alebo na chodidle | 30-40 |
| c) ťažký stupeň - časté ťažké ataky, s horúčkou, vysokou FW, zreteľná infiltrácia | |
| mäkkých častí, sekrécia z fistuly a vylučovania sekvesterov, ťažký stupeň obmedzenia | |
| pohyblivosti a výkonnosti (opakovaný neúspech konzervatívnej aj operatívnej liečby) | 50-70 |
| 7. Stavy po zlomenine rebier (iba sériové zlomeniny rebier) | |
| a) ľahký stupeň obmedzenia ventilácie | 20 |
| b) stredný stupeň obmedzenia ventilácie | 30-40 |
| c) ťažký stupeň obmedzenia ventilácie | 50-70 |
| 8. Stavy po úrazoch panvy | |
| a) ľahká porucha obmedzujúca len dlhodobé státie a chôdzu | 10-20 |
| b) stredne ťažká porucha s porušením statiky a dynamiky dolných končatín a driekovej | |
| chrbtice | 30-40 |
| c) ťažké poruchy hýbavosti dolných končatín, porucha funkcie zvieračov | 50-80 |
| 9. Malígne nádory svalov, kostí a kĺbov | |
| a) stavy po operácii pri prebiehajúcom onkologickom liečení | 80 |
| b) stavy po stabilizácii zdravotného stavu (po dvoch rokoch liečby) | 40 |
| c) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 10. Malý vzrast, telesná výška po skončení rastu | |
| a) do 120 cm | 50 |
| b) do 130 cm | 40 |
| c) do 140 cm | 30 |
| 11 . Svalové ochorenia | |
| 1. myopatie, kongenitálne, progresívne svalové dystrofie | |
| (Duchenneov, Beckerov typ a pod.), zápalové myozitídy, polyomyozitídy a pod., | |
| metabolické a endokrinné | |
| a) ľahšia forma s obmedzením hýbavosti | 30-50 |
| b) stredná forma s výrazným obmedzením hýbavosti | 60-80 |
| c) ťažká forma (imobilita) | 80-100 |
| 2. myasténia gravis, myastenický syndróm | |
| a) ľahké formy | 20 |
| b) stredne ťažké formy s obmedzením hýbavosti | 40-60 |
| c) ťažké formy s výrazným obmedzením hýbavosti | 60-80 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Strata oboch horných končatín | 100 |
| 2. Úplná strata jednej hornej končatiny a jednej dolnej končatiny | 100 |
| 3. Strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo | |
| s veľmi krátkym kýpťom (ramena) | 60 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 4. Strata jednej hornej končatiny v ramene alebo v lakťovom klbe | 50 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 5. Strata jednej hornej končatiny v predlaktí | 40 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 6. Strata jednej ruky (celej) | 30-40 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 7. Strata všetkých piatich prstov jednej ruky alebo iná strata úchopovej schopnosti | |
| jednej ruky | |
| a) ľahký stupeň | 20-30 |
| b) stredný stupeň | 30-40 |
| c) ťažký stupeň | 40-50 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 8. Strata všetkých desiatich prstov na rukách | 70-80 |
| 9. Strata jednotlivých prstov na ruke | |
| a) strata jedného palca | 25 |
| b) strata dvoch palcov | 40 |
| c) strata ukazováka, prostredníka, prstenníka | 10 |
| d) strata malíčka | 0 |
| e) strata prvého a druhého prsta, prvého a tretieho prsta, prvého a štvrtého prsta | 30 |
| í) strata druhého a tretieho prsta, druhého a štvrtého prsta | 30 |
| g) strata prvého a piateho prsta, druhého a štvrtého prsta | 25 |
| h) strata tretieho a štvrtého prsta, tretieho a piateho prsta | 25 |
| i) strata štvrtého a piateho prsta | 20 |
| j) strata troch prstov s palcom | 40 |
| k) strata štyroch prstov s palcom | 50 |
| 1) strata štyroch prstov (palec zachovaný) | 40 |
| m) strata druhého až piateho prsta na oboch rukách | 80 |
| 10. Stuhnutie ramenného kĺbu v priaznivej polohe pri pohyblivom ramennom kĺbe | 10-20 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 11. Stuhnutie v ramennom kĺbe v nepriaznivom postavení alebo | 20-30 |
| porušenie pohyblivosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa | |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 12. Obmedzenie pohyblivosti jedného ramenného kĺbu | |
| a) ľahkého stupňa | 0-10 |
| b) stredného stupňa | 10-20 |
| 13. Obmedzenie pohyblivosti oboch ramenných kĺbov | |
| a) ľahkého stupňa | 20 |
| b) stredného stupňa | 30 |
| c) ťažkého stupňa | 40 |
| 14. Habituálna luxácia ramena (častá) | 10 |
| 15. Pseudoartróza kľúčnej kosti | 10 |
| 16. Pseudoartróza ramennej kosti | |
| a) stabilná | 30 |
| b) instabilná | 50 |
| 17. Stuhnutie lakťového klbu | |
| a) v priaznivom postavení | 10-20 |
| b) v nepriaznivom postavení | 30-40 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 18. Pseudoartróza vretennej a lakťovej kosti | |
| a) stabilná | 10-20 |
| b) Instabilná | 20-30 |
| 19. Stav po zlomenine vretennej kosti a lakťovej kosti zhojenej s dislokáciou a funkčnou | |
| poruchou susedných klbov | |
| a) ľahký stupeň | 20 |
| b) stredný stupeň | 30 |
| c) ťažký stupeň | 40 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 20. Stuhnutie zápästia | |
| a) v priaznivom postavení | 10 |
| b) v nepriaznivom postavení | 20 |
| (pri dominantnej končatine + 10 %) | |
| 21. Stav po zlomenine zápästných kostí alebo po zlomenine jednej záprstnej kosti a viacerých | |
| záprstných kostí s poruchou funkcie ruky | |
| a) ľahký stupeň | 0-10 |
| b) stredný stupeň | 20 |
| c) ťažký stupeň | 30 |
| 22. Poúrazové aseptické nekrózy zápästných kostí | |
| (aktívne štádium dva roky) | 20-30 |
| 23. Nervové poškodenie hornej končatiny | |
| a) plexus brachialis | |
| 1. poškodenie kraniálnej časti | 50 |
| 2. poškodenie kaudálnej časti | 50 |
| b) nervus axillaris | 30 |
| c) nervus radialis | 20-30 |
| d) nervus ulnaris | 20-30 |
| e) nervus medianus | |
| 1. poškodenie proximálnej časti | 40 |
| 2. poškodenie distálnej časti | 30 |
| í) nervus radialis a nervus axillaris | 40-50 |
| g) nervus radialls a nervus ulnaris | 40-50 |
| h) nervus radialls a nervus medianus | 40-50 |
| i) nervus ulnaris a nervus medianus | 40-50 |
| j) nervus radialis, nervus ulnaris a nervus medianus v oblasti predlaktia | 40-60 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Strata oboch dolných končatín v stehne | 100 |
| 2. Strata jednej dolnej končatiny v stehne a jednej dolnej končatiny v predkolení s krátkymi | |
| amputačnými kýpťami s výrazne zníženou funkciou amputovaného kýpťa | 80-90 |
| 3. Úplná strata jednej dolnej končatiny a jednej hornej končatiny | 100 |
| 4. Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo s veľmi krátkym amputačným | |
| kýpťom | 70-80 |
| 5. Strata jednej dolnej končatiny v stehne po kolenný kĺb | 50-60 |
| 6. Strata jednej dolnej končatiny v predkolení s dostatočnou funkciou kýpťa a kĺbu | 40 |
| 7. Strata oboch dolných končatín v predkolení | |
| a) dobrá funkčnosť amputačných kýpťov | 60 |
| b) oslabená funkčnosť amputačných kýpťov | 70 |
| 8. Strata nohy v členkovom klbe s dobrou alebo s oslabenou funkciou amputačného kýpťa | |
| a) jednostranná | 20-30 |
| b) obojstranná | 40-50 |
| 9. Strata nohy v Chopartovom kĺbe s dobrou alebo s oslabenou funkciou amputačného kýpťa | |
| a) jednostranná s dobrým kýpťom | 20-30 |
| b) obojstranná | 30-40 |
| 10. Strata nohy v Lisfrancovom klbe alebo v oblasti metatarzov s dobrou alebo s oslabenou | |
| funkciou amputačného kýpťa | |
| a) jednostranná s dobrým kýpťom | 10-20 |
| b) obojstranná | 30-40 |
| 11 . Strata všetkých prstov na jednej nohe | 20 |
| 12. Strata všetkých prstov na oboch nohách | 30 |
| 13. Stuhnutie oboch bedrových kĺbov | |
| a) v priaznivom postavení | 60 |
| b) v nepriaznivom postavení | 70 |
| 14. Stuhnutie jedného bedrového kĺbu | |
| a) v priaznivom postavení | 30 |
| b) v nepriaznivom postavení | 70 |
| 15. Obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov | |
| a) stredný stupeň | |
| 1. jednostranné | 10 |
| 2. obojstranné | 30 |
| b) ťažký stupeň | |
| 1. jednostranné | 20 |
| 2. obojstranné | 50 |
| 16. Vrodená luxácia bedrových kĺbov počas liečby podľa stupňa kĺbovej chyby | |
| (subluxácia - luxácia) a náročnosti použitej liečby | 30-60 |
| 17. Stavy po operácii bedrového kĺbu s reziduálnou poruchou funkcie | |
| a) ľahký stupeň | 20 |
| b) stredný stupeň | 30 |
| c) ťažký stupeň | 40 |
| (pri obojstrannom postihnutí + 10 %) | |
| 18. Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu | |
| a) jednostranná | 20 |
| b) obojstranná | 50 |
| 19. Pseudoartróza krčka stehennej kosti | |
| a) stabilná | 30 |
| b) instabilná | 50 |
| 20. Pseudoartróza stehennej kosti | |
| a) stabilná | 30 |
| b) instabilná | 50 |
| 21. Skrátenie dolnej končatiny | |
| a) od 4 cm do 6 cm | 20 |
| b) nad 6 cm | 30 |
| 22. Aseptická nekróza | |
| Perthesova choroba v aktívnom štádiu počas liečenia (v rozsahu do dvoch rokov) | 70-100 |
| 23. Stuhnutie jedného kolenného kĺbu | |
| a) v priaznivom postavení | 20 |
| b) v nepriaznivom postavení | 30 |
| 24. Stuhnutie oboch kolenných kĺbov | |
| a) v priaznivom postavení | 50 |
| b) v nepriaznivom postavení | 60 |
| 25. Uvoľnenie väzivového aparátu kolena | 10-20 |
| 26. Stav po zlomenine jabĺčka | |
| a) bez dislokácie úlomkov s opakovanou liečbou | 10 |
| b) s dislokáciou úlomkov | 20-30 |
| 27. Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (extenzia, flexia) | |
| a) ľahký stupeň | 0-10 |
| b) stredný stupeň | 20 |
| c) ťažký stupeň | 30 |
| 28. Pseudoartróza kostí predkolenia | |
| a) stabilná | 20-30 |
| b) Instabilná | 40-50 |
| 29. Stuhnutie horného členkového klbu | |
| a) v priaznivom postavení (plantárna flexia od 5 do 15 stupňov) | 20 |
| b) v nepriaznivom postavení (plantárna flexia nad 15 stupňov) | 30 |
| 30. Stuhnutie dolného členkového klbu (v strednom postavení) | 10 |
| 31. Stuhnutie horného členkového klbu aj dolného členkového klbu | |
| a) v priaznivom postavení | 30 |
| b) v nepriaznivom postavení | 40 |
| 32. Obmedzenie funkcie členku (extenzia, flexia, everzia, inverzia chodidla) | |
| a) ľahký stupeň | 0-10 |
| b) stredný stupeň | 20 |
| c) ťažký stupeň | 30 |
| 33. Pes equinovarus vrodený (stupeň funkčnej poruchy závisí od rozsahu deformity nohy, | |
| frekvencie a intezity bolesti, od schopnosti či neschopnosti stáť a chodiť | |
| bez ortopedických topánok) | |
| a) jednostranný | 20-40 |
| b) obojstranný | 30-60 |
| 34. Ostatné deformity nohy s poruchou statiky a dynamiky nohy pri stojí a pri chôdzi | |
| stredného a ťažšieho stupňa podľa závislosti od trvalého nosenia ortopedických topánok | |
| a potreby liečby bolesti nohy | 20-60 |
| 35. Nervové výpady dolných končatín | |
| a) plexus lumbosacralis | 80 |
| b) nervus glutaneus superior | 20 |
| c) nervus glutaneus inferior | 20 |
| d) nervus femoralis | 40 |
| e) nervus cutaneus femoralls | 10 |
| f) nervus ischiadlcus | |
| 1. proximálna časť | 60 |
| 2. distálna časť | 50 |
| g) nervus peronaeus communis (nervus fibularis) | |
| 1. profundus | 30 |
| 2. superficialis | 20 |
| h) nervus tibialis | 30 |
| 36. Úplná afunkčnosť jednej dolnej končatiny | 80 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Strata alebo výpad funkcie obličky pri zdravej druhej obličke | 10-20 |
| 2. Vývojová anomália obličiek bez podstatných ťažkostí a bez funkčného obmedzenia | 0-10 |
| 3. Nefrolitiáza bez funkčného obmedzenia | |
| a) s kolikami s odstupom niekoľkých mesiacov | 0-10 |
| b) s častejšími kolikami a ťažkosťami | 10-20 |
| 4. Postihnutie obličiek s obmedzením funkcie (bez ohľadu na etiológiu) | |
| a) ľahkého stupňa (obličkové funkcie sú trvalé znížené s miernym obmedzením | |
| výkonnosti) | 20-40 |
| b) stredného stupňa (obličkové funkcie sú značne znížené so značným obmedzením | |
| výkonnosti) | 40-60 |
| c) ťažkého stupňa (sú prítomné laboratórne známky chronickej obličkovej insuficiencie | |
| s podstatným obmedzením výkonnosti) | 60-80 |
| 5. Strata alebo výpad jednej obličky s funkčným obmedzením druhej obličky | |
| a) ľahkého stupňa | 20-30 |
| b) stredného stupňa | 40-60 |
| c) ťažkého stupňa | 60-80 |
| 6. Postihnutie obličiek liečených umelou obličkou (dialýzou) s ohľadom na prítomné | |
| komplikácie | 60-80 |
| 7. Transplantácia obličky | |
| a) stav po transplantácii obličky do dvoch rokov | 80-100 |
| b) stav po transplantácii obličky s dobrou funkciou štepu po dvoch rokoch | 50-60 |
| 8. Malígny tumor obličky | |
| a) po odstránení vo včasnom štádiu (T1NOMO) | 40-50 |
| b) po odstránení v iných štádiách | 70-90 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Chronický zápal močových ciest | |
| a) ľahšieho stupňa (bez podstatnej poruchy mikcie) | 0-10 |
| b) ťažšieho stupňa (so značnými poruchami mikcie) | 10-20 |
| 2. Poruchy vyprázdňovania močového mechúra | |
| a) ľahšieho stupňa (pri nepatrnej retencii moču, nočné odkvapkávame moču) | 10 |
| b) ťažšieho stupňa (potrebné manuálne vyprázdňovanie, použitie močového stimulátora, | |
| značná retencia moču (nad 100 ml), bolestivé močenie | 20-30 |
| c) s potrebou pravidelného cievkovania, trvalé nosenie cievky, urinálu bez podstatných | |
| sprievodných prejavov | 40-50 |
| 3. Malígny tumor močového mechúra (povrchový a infiltratívny) | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1-2NOMO) | 40-60 |
| b) po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 4. Inkontinencia moču | |
| a) relatívna inkontinencia moču | |
| 1. stresová I. stupňa | 0-10 |
| 2. stresová II. stupňa | 20-30 |
| 3. stresová III. stupňa | 40-50 |
| b) úplná inkontinencia moču | 50-70 |
| 5. Zvráskavený mechúr so značným zmenšením kapacity | 20-40 |
| 6. Močovodnokožná píšťala prednej močovej trubice pri inkontinencii moču | 10 |
| 7. Močovo-črevná píšťala pri análnej inkontinencii | 40-60 |
| 8. Obličkovo-kožná píšťala, močovodnokožná píšťala a mechúrovo-kožná píšťala so značnou | |
| sekréciou | 60-70 |
| 9. Umelý vývod moču navonok | 60-80 |
| 10. Funkčne málo významné anomálie močovopohlavného systému | 10-20 |
| 11. Anomálie so stredne ťažkým postihnutím až ťažkým postihnutím funkcie a telesnej | |
| výkonnosti | 40-60 |
| 12. Vrodené chyby močovopohlavného systému s anomálnym vyústením, | |
| rázštepové chyby u detí | 40-60 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Strata penisu | 40-50 |
| 2. Čiastočná strata penisu | 20-40 |
| 3. Malígny tumor penisu | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1-2NOMO) | 40-50 |
| b) po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 4. Strata oboch semenníkov alebo úplná atrofia oboch semenníkov | |
| a) pred skončením telesného vývoja | 20-40 |
| b) v produktívnom veku | 20-30 |
| c) vo vyššom veku | 10 |
| 5. Malígny tumor semenníka | |
| a) po odstránení lokalizovaného semlnómu alebo lokalizovaného malígneho teratómu | |
| bez postihnutia lymfatických uzlín (T1NOMO) | 40-50 |
| b) v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 70-80 |
| c) po stabilizácií zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 6. Chronické zápaly prostaty s trvalými značnými poruchami mikcie | 10-20 |
| 7. Adenóm prostaty bez porúch mikcie alebo s ľahkou poruchou | 0-10 |
| 8. Malígny tumor prostaty | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1-2NOMO) | 40-50 |
| b) po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácií zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 9. Vrodené chyby pohlavných orgánov | 40-60 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1 . Strata prsníka nenádorovej etiológie | |
| a) jednostranná | 20 |
| b) obojstranná | 30 |
| 2. Strata atrofického prsníka vo vyššom veku jednostranná alebo obojstranná | 10-20 |
| 3. Hypertrofia prsníkov (pubertálna forma, mastoptóza) | 10-20 |
| 4. Malígny tumor prsnej žľazy | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1NOMO) | 40-60 |
| b) po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácií zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 5. Strata maternice alebo sterilita vo fertilnom veku | |
| (treba prihliadať na psychoreaktívne poruchy) | 10-20 |
| 6. Malígny tumor krčka maternice a tela maternice (s výnimkou carcinoma in situ) | |
| a) po odstránení tumoru krčka maternice alebo tela maternice v štádiu la, Ib (T1NOMO) | 40-50 |
| b) po odstránení tumoru v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácií zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 7. Strata oboch vaječníkov bez výrazného patologického účinku na hormonálny systém | 0-10 |
| 8. Strata oboch vaječníkov vo fertilnom veku alebo pri nedostatočnej možnosti substitúcie | |
| pri vyrovnaní hormonálneho deficitu | 20-30 |
| 9. Malígny tumor vaječníka | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1NOMO) | 40-50 |
| b) v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácií zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| 10. Chronický alebo často sa opakujúci zápal vaječníkov, závesného aparátu maternice alebo | |
| maternice | |
| a) ľahkého stupňa | 0-10 |
| b) stredného stupňa | 10-20 |
| c) ťažkého stupňa (recidívy viackrát v roku) | 20-30 |
| 11. Endometrióza ťažkého stupňa | 20-30 |
| 12. Vaginálne píšťaly | |
| a) píšťala močová cesta - pošva | 40-60 |
| b) píšťala konečník - pošva | 40-60 |
| c) píšťala močová cesta - konečník - pošva | 80-90 |
| d) filiformné píšťaly | 20-30 |
| 13. Pokles pošvovej steny alebo maternice | |
| a) bez močovej inkontinencie alebo s nepatrnou stresovou inkontinenciou moču | |
| (I. stupeň) | 0-10 |
| b) so silnejšou inkontinenciou moču | 20-40 |
| c) s úplnou inkontinenciou moču | 50-60 |
| 14. Vrodené chyby pohlavných orgánov | 40-60 |
| 15. Craurosis vulvae | |
| a) ľahkého stupňa bez ťažkostí alebo s minimálnymi ťažkosťami | 0-10 |
| b) ťažšieho stupňa so značnými ťažkosťami, sekundárne zmeny (vredy, ekzémy, jazvy) | 20-40 |
| 16. Malígny tumor pošvy a vonkajších rodidiel (s výnimkou carcinoma in situ) | |
| a) po odstránení v počiatočnom štádiu (T1NOMO) | 40-50 |
| b) v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby | 80-90 |
| c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) | 40-50 |
| d) neliečiteľné formy | 90-100 |
| Druh zdravotného postihnutia | Miera funkčnej poruchy v % |
| 1. Stavy po traume (úraze) hlavy a mozgu s vnútrolebkovým krvácaním, s trvalými | |
| poruchami v neurologickej, psychiatrickej, psychologickej a zmyslovej oblasti | |
| a) poruchy ľahkého stupňa | 20-30 |
| b) poruchy stredného stupňa | 40-60 |
| c) poruchy ťažkého stupňa | 70-100 |
| 2. Stavy po zlomeninách lebky bez neurologických príznakov, stavy po otrase mozgu | 5-10 |
| 3. Zohyzďujúce znetvorenie tváre, ťažké deformity kostných a mäkkých častí ovplyvňujúcich | |
| mimiku, artikuláciu, žuvanie a pod. | 30-60 |
| Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa klinickej symptomatológie v neurologickej, stomatologickej, oftalmologickej a estetickej oblasti. | |
Príloha č. 5 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
ZOZNAM činností na účely ustanovenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie
Činnosťami na účely ustanovenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie sú:
a)
vstávanie,
b)
líhanie,
c)
osobná hygiena
1.
umývanie,
2.
kúpanie,
3.
česanie,
4.
holenie,
5.
úprava nechtov,
6.
mejkap,
d)
vyprázdňovanie čriev a mechúra,
e)
obliekanie,
f)
vyzliekanie,
g)
príprava jedla,
h)
podávanie jedla,
i)
upratovanie,
j)
pranie,
k)
žehlenie,
l)
nakupovanie,
m)
kúrenie,
n)
podávanie liekov,
o)
dorozumievanie
1.
písanie,
2.
čítanie,
3.
telefonovanie,
4.
tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce osoby,
5.
predčítanie pre nevidiacich,
p)
preprava,
r)
premiestňovanie,
s)
štúdium,
t)
pracovná činnosť,
u)
športová činnosť,
v)
spoločenská činnosť,
w)
duchovná činnosť,
z)
kultúrna činnosť,
aa)
vybavovanie úradných záležitostí,
ab)
dohľad,
ac)
pomoc pri akútnom ochorení,
ad)
pomoc počas dovolenky,
ae)
sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do predškolského zariadenia a z predškolského zariadenia, ak je rodič občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Príloha č. 6 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Vzor preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím
Príloha č. 7 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na zobstaranie pomôcky a peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže
| Cena pomôcky, cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže | Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) | ||||||
| do 2 | do 3 | do 4 | do 5 | do 6 | do 7 | ||
| do 10 000 Sk | 90 % | 90 % | 70 % | 50 % | 30 % | 20 % | Výška príspevku v % z ceny pomôcky potrebnej na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže |
| do 50 000 Sk | 95 % | 85 % | 75 % | 65 % | 55 % | 45 % | |
| nad 50 000 Sk | 95 % | 90 % | 80 % | 70 % | 60 % | 50 % | |
Príloha č. 8 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na opravu pomôcky
| Cena opravy pomôcky | Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) | ||||||
| do 2 | do 3 | do 4 | do 5 | do 6 | do 7 | ||
| do 5 000 Sk | 100 % | 50 % | 0 % | 0 % | 0 % | 0 % | Výška príspevku v % z ceny opravy pomôcky |
| do 10 000 Sk | 100 % | 70 % | 50 % | 25 % | 0 % | 0 % | |
| do 25 000 Sk | 100 % | 80 % | 60 % | 40 % | 20 % | 0 % | |
| nad 25 000 Sk | 100 % | 90 % | 70 % | 50 % | 30 % | 15 % | |
Príloha č. 9 k zákonu č. 195/1998 Z. z.
Skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
| Cena osobného motorového vozidla | Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) | ||||||
| do 2 | do 3 | do 4 | do 5 | do 6 | do 7 | ||
| Ś | 90 % | 85 % | 75 % | 60 % | 50 % | 40 % | Výška príspevku v % z ceny osobného motorového vozidla, najviac zo sumy 500 000 Sk |
Príloha č. 10 k zákonu č. 195/1998
Skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na prepravu
| Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyjadrený v násobkoch sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) | do 2 | do 3 | do 4 | do 5 | do 6 | do 7 | do 8 |
| Výška príspevku v % z preukázaných nákladov na prepravu | 100 % | 90 % | 70 % | 50 % | 40 % | 30 % | 20 % |
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch.
3)
Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
6)
§ 21 až 23 a § 34 až 43 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
8)
§ 3 a 4 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.
9)
§ 2 zákona č. 125/1998 Z. z.
10)
§ 3 zákona č. 125/1998 Z. z.
11)
§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
12)
§ 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.
13)
§ 32 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.
14)
15)
§ 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.
16)
§ 145b ods. 2 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z.
17)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 134/1995 Z. z.
18)
§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.
19)
§ 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
Napríklad § 322 Občianskeho súdneho poriadku,§ 115 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
21)
§ 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.
27)
28)
§ 74 až 87 Trestného zákona.
§ 291 až 301 Trestného poriadku.
§ 291 až 301 Trestného poriadku.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
30)
§ 4 ods. 3 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z.
31)
§ 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.
32)
§ 24 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
33)
§ 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z.
34)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
35)
§ 170 až 203, § 205 a 206 Zákonníka práce.
36)
§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z.
38)
§ 6 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
39)
§ 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.
41)
Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
42)
§ 8a a príloha č. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
§ 101 až 107 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
44)
45)
Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
46)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47)
Napríklad zákon č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
48)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 33/1959 Zb. o Dohovore o vymáhaní výživného v cudzine.Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 132/1976 Zb. o Dohovore o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.
49)
Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
50)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch.
51)
§ 4 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
52)
§ 24 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
53)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z. z., zákon č. 213/1997 Z. z.
54)
Napríklad § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 23 zákona č. 213/1997 Z. z.
55)
Napríklad § 7 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
56)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 102/1991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach v znení vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 97/1994 Z. z.
58)
Zákon č. 213/1997 Z. z.
59)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 87/1996 Z. z.
60)
Napríklad § 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.
61)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 6 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
63)
§ 7 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
64)
65)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
68)
§ 276 až 303 Občianskeho súdneho poriadku.§ 66 až 92 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
70)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy.
71)
§ 41 až 43b, § 47, § 49 až 52 a § 77 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
