147/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1998 do 14.02.2003
147
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 23. marca 1998,
ktorou sa vykonáva § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb.
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Požiadavky na kvalitu hrozna
(1)
Hrozno určené na výrobu vína nesmie obsahovať zdraviu škodlivé látky, najmä rezíduá pesticídov, vo vyšších koncentráciách, ako povoľuje osobitný právny predpis.1)
(2)
Hrozno určené na výrobu vína môže byť aj prezreté alebo ľahko vysušené, alebo napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea Persoon. Musí sa dať roztlačiť alebo vylisovať bežnými vinárskymi technologickými postupmi a musí mať schopnosť spontánne alkoholovo kvasiť.
(3)
Hrozno určené na výrobu akostného vína odrodového môže obsahovať prímes iných odrôd hrozna najviac v množstve 15 hmotnostných percent, pričom táto prímes nesmie podstatne zmeniť organoleptické vlastnosti vína.
(4)
Hrozno určené na výrobu akostného vína značkového môže tvoriť aj zmes odrôd hrozna s približne rovnakou dobou dozrievania, avšak musí byť dopestované v tom istom vinohradníckom rajóne. Zastúpenie jednotlivých odrôd hrozna na výrobu akostného vína značkového musí byť trvalé alebo musí vyplynúť zo zastúpenia odrôd hrozna vo výsadbe príslušného vinohradu.
(5)
Hrozno, ktorého cukornatosť je menšia ako 13 kg na 100 l muštu, možno použiť len na výrobu vína na priemyselné spracovanie.
§2 Zisťovanie cukornatosti hrozna
Cukornatosť hrozna sa zisťuje z cukornatosti muštu z neho vyrobeného takto:
a)
úradne overeným laboratórnym muštomerom s teplomerom pri teplote 15 oC, a to odčítaním na stupnici muštomeru ihneď po jeho ustálení tak, že v mieste horného okraja menisku sa určí údaj na najbližší celý dielik; pri zisťovaní cukornatosti pri inej teplote ako 15 oC sa zistené hodnoty na stupnici muštomeru v kg/hl musia opraviť podľa opravy uvedenej na muštomere alebo podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 1,
b)
refraktometrickou metódou; na základe údaja na refraktometri sa cukornatosť muštu zistí podľa tabuľky, ktorá je uvedená v prílohe č. 2.
§3 Technologické postupy a látky používané pri výrobe vína
(1)
Pri výrobe vína z čerstvého hrozna a z hroznového muštu a pri úprave čiastočne skvaseného hroznového muštu, zahusteného hroznového muštu a kvasiaceho mladého vína možno použiť tieto technologické postupy a látky:
a)
prevzdušňovanie,
b)
ošetrovanie teplom a chladom,
c)
odstreďovanie,
d)
filtráciu inertnými filtračnými materiálmi, ak nezanechajú nežiaduce rezíduá, alebo filtráciu bez filtračných materiálov,
e)
oxid uhličitý, argón alebo dusík jednotlivo alebo aj ich zmesi na vytvorenie inertného prostredia a na ochranu výrobku pred vzduchom,
f)
vínne kvasinky,
g)
oxid siričitý alebo pyrosiričitan draselný,
h)
odsírenie fyzikálnymi postupmi,
i)
aktívne uhlie v najvyššom prípustnom množstve 100 g na jeden hektoliter na ošetrenie muštu z bielych odrôd hrozna alebo ešte kvasiaceho vína z bielych odrôd hrozna,
j)
kyselinu sorbovú alebo sorban draselný,
k)
uhličitan vápenatý alebo aj s pridaním malého množstva podvojnej vápenatej soli kyseliny L(+) vínnej a kyseliny L(-) jablčnej,
l)
preparát bunkových stien kvasiniek v najvyššom prípustnom množstve 40 g na jeden hektoliter,
m)
polyvinylpolypyrolidon v najvyššom prípustnom množstve 80 g na jeden hektoliter,
n)
kultúry mliečnych baktérií.
(2)
Na podporu tvorby kvasiniek možno použiť
a)
diamóniumfosfát alebo síran amónny v najvyššom prípustnom množstve 0,3 g.l-1,
b)
siričitan amónny alebo kyslý siričitan amónny v najvyššom prípustnom množstve 0,2 g.l-1,
c)
tiamíndichlórhydrát v najvyššom prípustnom množstve 0,6 mg.l-1 vyjadrený ako tiamín, pričom látky uvedené v písmenách a) a b) možno použiť aj spolu, a to v najvyššom prípustnom množstve 0,3 g.l-1.
(3)
Čírenie vína možno vykonávať jednou alebo viacerými z týchto látok:
a)
želatína jedlá,
b)
vyzina,
c)
kazeín a kazeinát draselný,
d)
vaječný bielok,
e)
bentonit,
f)
oxid kremičitý vo forme gélu alebo koloidného roztoku,
g)
kaolín,
h)
tanín,
i)
pektolytické enzýmy,
j)
enzýmové prípravky obsahujúce betaglukanázu.
Postupy pri ošetrovaní vína
§4
(1)
Na ošetrovanie vína možno použiť postupy podľa § 3 ods. 1 okrem písmen f) a h) a podľa § 3 ods. 3 okrem písmena i) aj tieto látky:
a)
čerstvé, zdravé a neriedené vínne kvasnice z výroby suchého vína, najviac 5 objemových percent,
b)
hexakyanoželeznatan draselný, pričom vo víne musí zostať obsah železa najmenej 3 mg.l-1,
c)
kyselinu metavínnu, najviac 100 mg.l-1,
d)
kyselinu L-askorbovú, najviac 150 mg.l-1,
e)
hydrogénvínan draselný na podporu vyzrážania vínneho kameňa,
f)
síran meďnatý na odstránenie chuťového alebo vôňového nedostatku vína, najviac l g.hl-1, pričom obsah medi vo víne nesmie prekročiť l mg.l-1,
g)
karamel a farbivá na prifarbovanie dezertného a aromatizovaného vína,
h)
potravinársku kyselinu citrónovú, pričom jej konečný obsah v ošetrenom víne nesmie prekročiť 1 g.l-1,
i)
arabskú gumu.
(2)
Na úpravu vína pre diabetikov možno použiť povolené nízkoenergetické alebo neenergetické sladidlá.
§5
(1)
Látky uvedené v § 3 a 4 musia byť zdravotne neškodné a nesmú mať negatívny vplyv na kvalitu vína.
(2)
Ak nie je uvedené použitie najvyššieho prípustného množstva látky, možno ju použiť len v nevyhnutne potrebnom množstve podľa zásad správnej výrobnej praxe.
§6 Upravovanie cukornatosti
(1)
Cukornatosť rmutu a muštu možno upravovať pridaním cukru alebo pridaním zahusteného hroznového muštu, alebo pridaním rektifikovaného koncentrovaného muštu.
(2)
Pridávať cukor možno len priamym pridaním. Pridávať cukor rozpustený vo vode je neprípustné.
(3)
Pri výrobe stolového vína možno použiť cukor rozpustený vo víne z predchádzajúceho ročníka. Použité víno však musí spĺňať požiadavky na stolové víno.
(4)
Pridanie zahusteného muštu alebo rektifikovaného koncentrovaného muštu nesmie zvýšiť objem rmutu, muštu alebo mladého vína o viac ako 8 %.
(5)
Upravovať cukornatosť na účely zvýšenia prirodzeného obsahu alkoholu možno len v čerstvom hrozne, v rmute, v čerstvom mušte alebo v čiastočne skvasenom mušte a v mladom víne, v ktorom sa alkoholové kvasenie ešte neskončilo a kvasničné kaly neboli oddelené od vína.
(6)
Obsah alkoholu vo víne nemožno zvyšovať pridaním alkoholu. Ak je takýto postup obvyklý, možno ho pridávať pri výrobe šumivého vína, sýteného vína, dezertného vína a aromatizovaného vína.
§7 Upravovanie obsahu zvyškového cukru vo víne
(1)
Zvyškový cukor možno v stolovom víne upraviť pridaním
a)
hroznového muštu, ktorý má najviac taký obsah celkového alkoholu ako stolové víno, pri ktorého výrobe sa upravila cukornatosť,
b)
hroznového muštu, zahusteného muštu alebo rektifikovaného koncentrovaného muštu, ak sa pri výrobe stolového vína neupravila cukornatosť.
(2)
Podmienkou úpravy podľa odseku 1 je, aby sa po úprave zvyškového cukru celkový obsah alkoholu vo víne nezvýšil o viac ako 2 objemové percentá. Celkovým alkoholom sa rozumie suma skutočného obsahu alkoholu a alkoholu, ktorý vznikne úplným prekvasením cukru nachádzajúceho sa vo výrobku.
(3)
Zvyškový cukor možno v stolovom víne upraviť iba tak, aby sa neprekročil celkový obsah 12,0 obj. % alkoholu v bielom víne a 12,5 obj. % alkoholu v červenom víne.
(4)
Zvyškový cukor v akostnom víne odrodovom a akostnom víne značkovom možno upraviť iba muštom alebo zahusteným muštom, ktoré pochádzajú z tej istej vinohradníckej oblasti ako víno, ktoré sa upravuje. Obsah zvyškového cukru vo víne môže byť pritom najviac 15 g.l-1.
(5)
Zvyškový cukor v akostnom víne, pri ktorého výrobe sa upravila cukornatosť, možno upraviť iba tak, aby sa neprekročil celkový obsah 12,0 obj. % alkoholu v bielom víne a 12,5 obj. % alkoholu v červenom víne.
(6)
Zvyškový cukor v akostnom víne značkovom zmesovom možno upraviť aj zahusteným muštom, ktorého obsah cukru bol zvýšený pridaním cukru, pričom obsah zvyškového cukru môže byť najviac 35 g.l-1.
(7)
Upravovať akostné víno značkové zmesové zahusteným muštom, ktorého cukornatosť bola zvýšená pridaním cukru, možno len do 31. decembra 2005.
§8 Sceľovanie vína
(1)
Sceľovať akostné vína odrodové a akostné vína značkové domáceho pôvodu s akostnými vínami odrodovými a akostnými vínami značkovými z dovozu možno len vtedy, ak sa po scelení označia ako akostné víno zmesové.
(2)
Za scelenie sa nepovažuje zmiešanie vín z tej istej druhej krajiny, ak ide o vína z tej istej geografickej jednotky, tej istej odrody a toho istého ročníka.
(3)
Za scelenie vína sa nepovažuje zmiešanie vín z tej istej druhej krajiny, ak sa zmiešané víno označí obchodnou známkou bez údaja o geografickom pôvode, odrode a ročníku.
(4)
Nemožno sceľovať víno
a)
dovezené z druhých krajín navzájom,
b)
dovezené z tej istej druhej krajiny, ale rôzneho geografického pôvodu, rôznych odrôd a rôznych ročníkov,
c)
biele a červené na účely výroby ružového vína.
§9 Výroba šumivého vína
(1)
Na výrobu šumivého vína možno používať stolové víno s obsahom skutočného alkoholu najmenej 8,5 obj. %.
(2)
Na výrobu akostného šumivého vína možno používať akostné víno s obsahom skutočného alkoholu najmenej 9,0 obj. %.
(3)
Na prípravu tirážnej zmesi na výrobu šumivého vína možno používať okrem vína alebo muštu aj cukor alebo rektifikovaný koncentrovaný mušt. Tirážnou zmesou sa nesmie zvýšiť obsah celkového alkoholu o viac ako 1,5 obj. %.
(4)
Trvanie výroby akostných šumivých vín, počínajúc druhotným kvasením vrátane vyzrievania šumivého vína u výrobcu, má trvať najmenej
a)
deväť mesiacov pri výrobe šumivého vína kvasením vo fľašiach,
b)
šesť mesiacov pri výrobe šumivého vína kvasením v uzavretých nádobách.
(5)
Na prípravu expedičného likéru možno používať iba víno a mušt rovnakého zatriedenia, ako má základné víno alebo mušt, ktorý sa použil na výrobu šumivého vína. Okrem vína alebo muštu možno na prípravu expedičného likéru používať iba cukor, rektifikovaný koncentrovaný mušt a vínny destilát.
§10 Klasifikácia vína podľa zmyslových vlastností a požiadavky na kvalitu vína
(1)
Víno sa člení podľa farby na
a)
biele víno vyrobené z bieleho hrozna, červeného hrozna alebo z modrého hrozna,
b)
ružové víno vyrobené z červeného hrozna alebo z modrého hrozna,
c)
červené víno vyrobené z modrého hrozna nakvasovaním alebo tepelným ošetrením.
(2)
Stolové víno, akostné víno a výberové víno s prívlastkom sa podľa obsahu zvyškového cukru člení na
a)
suché víno, ak obsahuje najviac 4 g.l-1 cukru; môže obsahovať najviac 9 g.l-1 cukru, ak obsah titrovateľných kyselín vyjadrený ako kyselina vínna je najviac o 2 g.l-1 nižší ako obsah cukru,
b)
polosuché víno, ak obsah cukru je viac ako 4 g.l-1 a najviac 12 g.l-1; môže obsahovať najmenej 9 g.l-1 a najviac 18 g.l-1, ak obsah titrovateľných kyselín vyjadrený ako kyselina vínna je taký istý ako v písmene a),
c)
polosladké víno, ak obsah cukru je vyšší, ako je uvedené v písmene b), ale nižší ako 45 g.l-1,
d)
sladké víno, ak obsah cukru je najmenej 45 g.l-1.
(3)
Podľa obsahu zvyškového cukru sa šumivé víno, perlivé víno a sýtené víno člení na
a)
extra brut, ak obsah zvyškového cukru v ňom je 0 g.l-1 až 6 g.l-1,
b)
brut, ak obsah zvyškového cukru v ňom je menší ako 15 g.l-1,
c)
extra suché (extra dry, extra sec), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 12 g.l-1 až 20 g.l-1,
d)
suché (sec), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 17 g.l-1 až 35 g.l-1,
e)
polosuché alebo polosladké (demi sec, demi doux), ak obsah zvyškového cukru v ňom je 33 g.l-1 až 50 g.l-1,
f)
sladké (doux), ak obsah zvyškového cukru v ňom je vyšší ako 50 g.l-1.
(4)
Ak podľa obsahu zvyškového cukru vo víne možno použiť na označenie vína dva názvy, výrobca alebo dovozca môže na jeho označenie používať iba jeden názov.
(5)
Požiadavky na zmyslové vlastnosti vína sú uvedené v prílohe č. 3 a požiadavky na fyzikálne a chemické vlastnosti vína sú uvedené v prílohe č. 4.
§11 Normy technologických strát pri výrobe vína
(1)
Základom na výpočet technologických strát pri výrobe vína je množstvo vína po vykvasení pred prvým stáčaním z kvasničných kalov. Ako jednotka množstva pri výrobe vína sa používa liter (l).
(2)
Pri výrobe vína sú podľa jednotlivých technologických operácií prípustné takéto technologické straty:
| a) prvé stáčanie | |
| 1. bez použitia bentonitu | do 6,0 %, |
| 2. s použitím bentonitu | do 6,5 %, |
| b) druhé stáčanie vína | |
| 1. bez použitia bentonitu | do 1,2 %, |
| 2. s použitím bentonitu | do 2,0 %, |
| c) čírenie vína | |
| 1. bez použitia bentonitu | 0,5 %, |
| 2. s použitím bentonitu | 1,0 %, |
| d) filtrácia | 0,1 %, |
| e) fľašovanie | 0,5 %, |
| í) plnenie nádob pri expedícii | 0,3 %, |
| g) plnenie cisterien | 0,1 %, |
| h) manipulačné straty | 0,1 %, |
| i) skladovacie straty (odparné) | za mesiac |
| 1. v drevených sudoch | do 0,3 %, |
| 2. v ostatných nádobách | do 0,1%. |
(3)
Na vypočítanie technologických strát pri jednotlivých technologických operáciách okrem technologických strát pri skladovaní sa množstvo vína pred každou technologickou operáciou vynásobí normou technologickej straty pri tejto operácii.
(4)
Na vypočítanie skladovacích strát sa za základ berie súčet počiatočnej zásoby vína a konečnej zásoby vína v mesiaci delený dvoma. Tento súčet sa vynásobí normou technologických strát pri skladovaní. Skladovacie straty sa počítajú z vína v celom technologickom procese.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na víno vyrábané v rámci výskumných a šľachtiteľských úloh a uložené v nádobách s objemom do 60 l.
§12 Množstvo vína uvádzané do obehu z jedného hektára vinohradu
(1)
Ak výnos hrozna z jedného hektára vinohradu nie je väčší ako 10 000 kg, víno vyrobené z tohto hrozna možno označiť ako výberové víno s prívlastkom kabinetné iba v množstve zodpovedajúcom tomuto výnosu. Na prepočet hrozna na víno sa použije koeficient 0,75.
(2)
Ak výnos hrozna z jedného hektára vinohradu nie je väčší ako 8 000 kg, víno vyrobené z tohto hrozna možno označiť ako výberové víno s prívlastkom „neskorý zber“, „výber z hrozna“, „bobuľový výber“, „hrozienkový výber“ alebo „ľadový zber“ iba v množstve zodpovedajúcom tomuto výnosu. Na prepočet hrozna na víno sa použije koeficient 0,75.
§13 Vedenie evidencie o víne
(1)
Popri evidencii o víne podľa osobitného predpisu2) vinár vedie evidenciu, z ktorej možno preukázať a jednoznačne zistiť pôvod vína, druh vína a technologický postup jeho výroby.
(2)
Evidencia o víne sa vedie tak, aby sa z nej mohlo kedykoľvek zistiť
a)
množstvo dopestovaného, nakúpeného alebo iným spôsobom nadobudnutého hrozna, rmutu a muštu, ich pôvod, odrodu a cukornatosť,
b)
množstvo predaného hrozna, rmutu a muštu, ich odrodu, cukornatosť a odberateľa,
c)
d)
farbu vína podľa § 10 ods. 1,
e)
pridanie cukru na úpravu rmutu, muštu a ďalších vinárskych výrobkov,
f)
použitý technologický postup, najmä spôsob ošetrenia a úpravy, napr. odkyslenie, sceľovanie a úprava zvyškového cukru,
g)
nákup, spotrebu, predaj a zásobu vína a používaných zložiek, napr. cukor, lieh a iné.
(3)
Vzor vedenia evidencie o hmotnosti a cukornatosti zozbieraného hrozna a o jeho použití je uvedený v prílohe č. 5.
(4)
Vzor vedenia evidencie o spotrebe cukru na úpravu cukornatosti muštov je uvedený v prílohe č. 6.
(5)
Evidencia o skladovanom víne a vinárskych výrobkoch sa vedie na skladovej karte nádoby, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 7.
(6)
Evidencia o výrobe, nákupe, spotrebe a predaji neprekvaseného muštu a vína sa vedie v dennom zázname. Vzory denného záznamu sú uvedené v prílohách č. 8 a 8a.
(7)
Evidencia o tvorbe výrobnej dávky vína a o technologickom postupe sa vedie v technologickom zázname o výrobnej dávke. Vzor technologického záznamu o výrobnej dávke je uvedený v prílohe č. 9.
§14 Hlásenia o výrobe hrozna, pohyboch a zásobách vína a vinárskych výrobkov
(1)
Vinohradníci a vinári každoročne ohlasujú Komplexnému výskumnému ústavu vinohradníckemu a vinárskemu v Bratislave
a)
do 10. mája stav zásob vína, zahusteného muštu a ďalších vinárskych výrobkov k 30. aprílu so zmenami za predchádzajúce obdobie (príjmy a výdaje),
b)
do 10. septembra stav zásob vína a ďalších vinárskych výrobkov k 31. augustu so zmenami za predchádzajúce obdobie (príjmy a výdaje),
c)
do 15. decembra údaje o výrobe hrozna a jeho použití a stav zásob vína a ďalších vinárskych výrobkov k 30. novembru so zmenami za predchádzajúce obdobie (príjmy a výdaje).
(2)
Vzor hlásenia o výrobe hrozna a o jeho použití je uvedený v prílohe č. 10.
(3)
Vzor hlásenia o stave zásob vína a ďalších vinárskych výrobkov je uvedený v prílohe č. 11.
§15
Vinohradnící a vinári uchovávajú evidenciu podľa § 13 a 14 počas piatich rokov.
§16 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 1998.
Peter Baco v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Teplotné opravy cukornatosti na muštomere
Príloha č. 2 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 8a k vyhláške č. 147/1998
Denný záznam o výrobe, nákupe, spotrebe a predaji neprekvaseného muštu
Príloha č. 9 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 147/1998 Z. z.
1)
§ 147, 151 a 152 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z. z.).
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 186/1994 Z. z. o spôsobe použitia dokladov a vedení evidencií spojených s výrobou a obehom vína.
