130/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2000 do 31.12.2000
130
ZÁKON
z 1. apríla 1998
o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
Tento zákon upravuje
a)
podmienky využívania jadrovej energie na mierové účely,
b)
povinnosti a práva právnických osôb a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie,
c)
druhy jadrových materiálov, podmienky ich výroby, spracovania, nadobúdania, uskladňovania, prepravy, používania, evidencie a kontroly,
d)
podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,
e)
podmienky jadrovej bezpečnosti,
f)
náhradu jadrovej škody,
g)
štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nadobúdaním a používaním jadrových materiálov, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
h)
sankčné opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
§2 Vymedzenie niektorých pojmov
Podľa tohto zákona sa rozumie
a)
mierovým využívaním jadrovej energie umiestňovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka, opravy, rekonštrukcie jadrových zariadení a ich vyraďovanie z prevádzky, navrhovanie, výroba a overovanie systémov a komponentov jadrových zariadení vrátane materiálov na ich výrobu, nakladanie s jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a s vyhoretým jadrovým palivom, výskum a vývoj uvedených činností, odborná príprava zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach,
b)
skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva dočasné umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,
c)
ukladaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva ich trvalé umiestnenie do úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,
d)
úložiskom rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva priestor, objekt alebo zariadenie na povrchu alebo v podzemí slúžiace na ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,
e)
inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri nakladaní so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z prevádzky jadrových zariadení,
f)
začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky zavážanie jadrového paliva v jadrových zariadeniach, ktorých súčasťou je jadrový reaktor, ako aj umiestnenie jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov do ostatných jadrových zariadení,
g)
vybranými zamestnancami zamestnanci vykonávajúci činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť a ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť overil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe úspešného zloženia skúšky,
h)
vybranými zariadeniami zariadenia, stroje, ich časti a materiály, stavebné časti a konštrukcie, prostriedky automatizovaného riadenia technologických procesov vrátane programového vybavenia a podporných systémov, ktoré sú dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
§3 Zásady mierového využívania jadrovej energie
(1)
Jadrová energia a jadrové materiály sa môžu využívať len na mierové účely v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.1)
(2)
Mierové využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký prínos.
(3)
Pri mierovom využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, bezpečnosti práce, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, fyzickej ochrany a havarijnej pripravenosti, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného prostredia alebo životného prostredia bolo nižšie, ako sú určené limity2), a podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť. Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
§4 Podmienky využívania jadrovej energie
(1)
Využívať jadrovú energiu alebo podnikať v oblasti využívania jadrovej energie možno len na základe oprávnenia udeleného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené všeobecnými predpismi o podnikaní3) a týmto zákonom (ďalej len „držiteľ oprávnenia“), ak osobitné predpisy4) neustanovujú inak.
(2)
Úrad udeľuje oprávnenia na
a)
umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, dovoz, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a rekonštrukcie jadrových zariadení (§ 13) a ich vyraďovanie z prevádzky,
b)
navrhovanie, projektovanie, konštruovanie, výrobu, dovoz, montáž, skúšanie, údržbu, opravy a rekonštrukcie vybraných zariadení,
c)
nadobúdanie a používanie jadrových materiálov okrem ich prepravy,
d)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
e)
odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení (§ 2 písm. g) a § 21 ods. 3) v špecializovaných zariadeniach.
(3)
(4)
Pre zahraničné podnikateľské subjekty ako dodávateľov jadrových zariadení, vybraných zariadení a služieb sa oprávnenie neudeľuje. V tomto prípade musí byť odberateľom týchto zariadení a služieb na území Slovenskej republiky držiteľ oprávnenia na činnosti podľa odseku 2 alebo držiteľ licencie alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.4)
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým bola udelená licencia alebo iné povolenie podľa osobitných predpisov4) (odsek 3), sa považujú za držiteľov oprávnení podľa tohto zákona.
§5 Podmienky na udelenie oprávnenia
(1)
Podmienky na udelenie oprávnenia (§ 4 ods. 2) právnickej osobe sú:
a)
sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a spoľahlivosť štatutárneho orgánu alebo jeho členov a odborná spôsobilosť štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu,
c)
preukázanie odbornej spôsobilosti zamestnancov vykonávajúcich činnosti podľa tohto zákona.
(2)
Podmienky na udelenie oprávnenia (§ 4 ods. 2) fyzickej osobe sú:
a)
trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky,
b)
odborná spôsobilosť,
c)
spôsobilosť na právne úkony,
d)
bezúhonnosť a spoľahlivosť,
e)
zdravotná spôsobilosť.
(3)
Podmienkou na udelenie oprávnenia právnickej osobe a fyzickej osobe je preukázanie finančných, technických, materiálnych a organizačných predpokladov vrátane systémov kvality na riadne vykonávanie činnosti v príslušnej oblasti.
(4)
Za bezúhonného sa podľa tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom oprávnenia, alebo pre trestný čin spáchaný úmyselne.
(5)
Za spoľahlivú osobu podľa tohto zákona sa nepovažuje ten, kto
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,5)
b)
požíva návykové látky, ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich.5)
(6)
Odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sa rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru a tri roky praxe v odbore.
§6 Žiadosť o udelenie oprávnenia
(1)
V písomnej žiadosti o udelenie oprávnenia (§ 4 ods. 2) uvedie
a)
právnická osoba názov, sídlo a identifikačné číslo,
b)
fyzická osoba meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt,
c)
právnická osoba a fyzická osoba
1.
predmet, druh, rozsah a miesto podnikania alebo činnosti,
2.
dobu podnikania, počas ktorej chce túto činnosť vykonávať.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 pripojí
a)
právnická osoba
1.
výpis z obchodného registra, ak právnická osoba je podnikateľom,
2.
spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu u novozaloženého podnikateľského subjektu,
3.
výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo jeho členov,
4.
doklad o odbornej spôsobilosti štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu,
5.
doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,
b)
fyzická osoba
1.
čestné vyhlásenie o trvalom pobyte alebo o dlhodobom pobyte na území Slovenskej republiky,
2.
výpis z registra trestov,
3.
doklady o odbornej spôsobilosti,
4.
lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti,
c)
právnická osoba a fyzická osoba doklady o finančných, technických, materiálnych a organizačných predpokladoch vrátane systémov kvality na riadne vykonávanie činnosti, na ktorú žiada oprávnenie.
§7 Udelenie oprávnenia
(1)
Úrad rozhodne o udelení oprávnenia (§ 4 ods. 2) do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti, ak žiadosť spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
(2)
V rozhodnutí o udelení oprávnenia sa uvedie
a)
u právnickej osoby jej názov, sídlo, miesto podnikania alebo činnosti a identifikačné číslo,
b)
u fyzickej osoby jej meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt a miesto podnikania alebo činnosti,
c)
u právnickej osoby a fyzickej osoby predmet, druh a rozsah podnikania alebo činnosti, dátum začatia podnikania alebo činnosti a doba, na ktorú sa oprávnenie udeľuje.
(3)
Na základe oprávnenia môže vykonávať činnosti v ňom uvedené len osoba uvedená v oprávnení.
§8 Zánik a obmedzenie oprávnenia
(1)
Oprávnenie zaniká uplynutím doby, na ktorú sa oprávnenie udelilo, rozhodnutím úradu o odňatí oprávnenia, vymazaním držiteľa oprávnenia z obchodného registra; u fyzickej osoby aj smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu.
(2)
Oprávnenie môže úrad odňať alebo obmedziť, ak
a)
držiteľ oprávnenia prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie ustanovené týmto zákonom,
b)
c)
dodatočne zistí, že oprávnenie bolo udelené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov.
DRUHÁ ČASŤ | JADROVÉ MATERIÁLY
§9 Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia
(1)
Jadrové materiály sú:
a)
východiskové materiály: prírodný urán, ochudobnený urán, tórium a ktorýkoľvek z týchto materiálov vo forme kovu, zliatiny, chemických zlúčenín alebo koncentrátov a materiály obsahujúce jednu alebo viac uvedených zložiek v množstve minimálne 0,005 kg,
b)
osobitné štiepne materiály: plutónium 239, 241, urán 233, urán obohatený izotopom 235 alebo 233 a materiály obsahujúce jeden alebo viac z uvedených izotopov v množstve minimálne 0,005 g.
(2)
Za jadrové materiály podľa tohto zákona sa nepovažujú urán a tórium počas ťažby a spracovania uránovej a tóriovej rudy.
(3)
Špeciálne materiály a zariadenia sú:
a)
materiály a zariadenia osobitne vyvinuté alebo vyrobené na použitie pri výrobe a spracovaní jadrových materiálov,
b)
materiály a zariadenia všeobecného použitia, ktoré sa dajú použiť pri výrobe jadrových materiálov, jadrových zbraní alebo jadrových výbušných zariadení,
c)
informácie a výrobnotechnické poznatky8) potrebné na výrobu a použitie materiálov a zariadení podľa písmen a) a b).
(4)
Zoznam špeciálnych materiálov a zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5)
Pri pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.
§10 Nadobúdanie a používanie jadrových materiálov
(1)
Jadrové materiály možno nadobúdať a používať len na základe povolenia vydaného úradom.
(2)
Úrad môže vydať povolenie na dlhšie časové obdobie, najviac však na dobu desiatich rokov.
(3)
Používať jadrový materiál spôsobom, pri ktorom sa spotrebuje alebo rozriedi tak, že ho nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmení svoju formu alebo stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim povolením úradu.
(4)
Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení podľa osobitných predpisov9) sa vyžaduje povolenie úradu.
(5)
Ak osoba, ktorá nadobudla alebo používa jadrové materiály, nedodržuje povinnosti vyplývajúce jej z udeleného povolenia a neodstráni protiprávny stav v termínoch určených úradom, môže úrad uložiť, aby tieto jadrové materiály prevzala na náklady tejto osoby iná osoba, ktorá má oprávnenie.
(6)
Na jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí držiteľa oprávnenia na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi oprávnenia sa postupuje primerane podľa § 17 ods. 10.
§11 Preprava jadrových materiálov
(1)
Jadrové materiály možno prepravovať len na základe povolenia na prepravu vydaného úradom prepravcovi alebo dopravcovi.
(2)
Prepravu jadrového materiálu možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil úrad.
(3)
Povolenie na prepravu jadrového materiálu sa udeľuje pre každú prepravu. Pri preprave toho istého druhu jadrového materiálu, pri tom istom druhu prepravy a tým istým dopravcom možno udeliť povolenie na prepravu jadrového materiálu na dlhšie časové obdobie, najviac však na jeden rok.
(4)
Podrobnosti o preprave jadrových materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§12 Evidencia a kontrola jadrových materiálov
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, sú povinné
a)
viesť o týchto materiáloch evidenčné a prevádzkové záznamy a predkladať úradu správy o evidenčných záznamoch,
b)
ustanoviť odborne spôsobilého zamestnanca a jeho zástupcu na vedenie evidenčných a prevádzkových záznamov o kontrole jadrových materiálov a ich mená ohlásiť úradu,
c)
ohlásiť bezodkladne stratu alebo odcudzenie jadrových materiálov príslušnému útvaru Policajného zboru, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a úradu,
d)
informovať úrad o porušení dozorného zariadenia úradu alebo medzinárodnej organizácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály, ktorým sa kontrolujú jadrové materiály, a o každej nehode, pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, bezodkladne po zistení takejto udalosti,
e)
umožniť v prítomnosti inšpektorov úradu vstup a poskytnúť potrebnú súčinnosť pri výkone kontrolnej činnosti inšpektorov medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály.
(2)
Podrobnosti o vedení evidenčných a prevádzkových záznamov, o vykonávaní kontrolnej činnosti, o vypracúvaní a predkladaní správ o evidenčných záznamoch a o spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
TRETIA ČASŤ | JADROVÉ ZARIADENIA, NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A S VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM
§13 Jadrové zariadenie
(1)
Jadrovým zariadením sa rozumejú
a)
zariadenia a objekty, ktorých súčasťou je jadrový reaktor využívajúci štiepnu riadenú reťazovú reakciu,
b)
zariadenia a objekty na výrobu, spracovanie a skladovanie jadrových materiálov,
c)
zariadenia a objekty na ukladanie vyhoretého jadrového paliva,
d)
zariadenia a objekty na spracovanie, úpravu, skladovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov.
(2)
Za jadrové zariadenie sa nepovažujú kontajnery a kryty, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, ani priestory, v ktorých sa tieto kontajnery a kryty skladujú, ani sklad inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, ktorý je súčasťou pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia povoľovaného podľa osobitných predpisov.2) Pri pochybnostiach, či niektoré zariadenie je jadrovým zariadením, rozhodne úrad.
§14 Výstavba jadrových zariadení
(1)
Na výstavbu jadrových zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy,10) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výstavbu jadrového zariadenia môže vykonávať len držiteľ oprávnenia (§ 4) (ďalej len „stavebník“) na základe súhlasu vydaného úradom.
(3)
Úrad rozhodne o vydaní súhlasu na výstavbu jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti stavebníka doloženej touto bezpečnostnou dokumentáciou:
a)
bezpečnostná správa,
b)
zadanie na projekt jadrového zariadenia,
c)
predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, prípadne s vyhoretým jadrovým palivom,
d)
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
e)
klasifikácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
f)
predbežný plán fyzickej ochrany,
g)
program zabezpečovania kvality pre výstavbu,
h)
predbežný vnútorný havarijný plán,
i)
návrh limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,
j)
predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,
k)
predbežný program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.
(4)
Súhlas podľa odseku 2 je súčasne aj súhlasom vyžadovaným podľa osobitného predpisu.11)
(5)
Úrad môže súhlas na výstavbu jadrového zariadenia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, za ktorých bol súhlas vydaný, alebo na základe žiadosti stavebníka.
(6)
(7)
Na zriaďovanie jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry (napríklad podzemné úložiská rádioaktívnych odpadov alebo úložiská vyhoretého jadrového paliva) sa vzťahujú osobitné predpisy,13) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom stavebník doloží obvodnému banskému úradu okrem dokumentácie vyžadovanej osobitnými predpismi aj súhlas úradu podľa odseku 2.
(8)
Rozsah a spôsob vyhotovenia dokumentácie (odsek 3) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§15 Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení
(1)
Držiteľ oprávnenia (§ 4) môže uvádzať do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie na základe súhlasu vydaného úradom (ďalej len „prevádzkovateľ“).
(2)
Súhlas na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení žiadosti prevádzkovateľa doloženej bezpečnostnou dokumentáciou predkladanou nasledovne:
a)
na schválenie:
1.
limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
2.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
3.
program zabezpečovania kvality,
4.
vnútorný havarijný plán,
b)
na posúdenie:
1.
predprevádzkovú bezpečnostnú správu,
2.
plán fyzickej ochrany,
3.
systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
4.
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
5.
program prevádzkových kontrol zariadení (komponentov a systémov),
6.
vybrané prevádzkové predpisy,
7.
programy vyskúšania zariadení a systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
8.
doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,
9.
doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na spúšťanie,
10.
doklady o poistení, prípadne inej finančnej zábezpeke (§ 30),
11.
program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.
(3)
Súhlas na prevádzku jadrového zariadenia vydá úrad po predložení žiadosti prevádzkovateľa doloženej správou o vyhodnotení etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.
(4)
Úrad môže súhlas na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky alebo na prevádzku jadrového zariadenia viazať na splnenie podmienok súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijného plánovania, za ktorých bol súhlas vydaný, alebo na základe žiadosti prevádzkovateľa.
(5)
Pred začiatkom uvádzania jadrového zariadenia, počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia je prevádzkovateľ povinný dodržiavať posúdenú alebo schválenú dokumentáciu (odsek 2). V prípade, že je potrebné sa od tejto dokumentácie odchýliť, smie sa tak stať iba po predchádzajúcom súhlase úradu.
(6)
Rozsah a spôsob vyhotovenia bezpečnostnej dokumentácie (odsek 2) a správy (odsek 3) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§16 Predlžovanie doby prevádzky jadrového zariadenia
(1)
Úrad môže predĺžiť platnosť súhlasu vydaného na prevádzku jadrového zariadenia na základe posúdenia skutočného stavu zariadenia a na základe doplnkovej bezpečnostnej dokumentácie.
(2)
Doplnková bezpečnostná dokumentácia dopĺňa bezpečnostnú dokumentáciu (§ 15 ods. 2) pri žiadosti o predĺženie doby prevádzky.
(3)
Podrobnosti o doplnkovej bezpečnostnej dokumentácii predkladanej pri predlžovaní doby prevádzky jadrových zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§17 Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi
(1)
Rádioaktívnymi odpadmi sú nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre kontamináciu rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia.2)
(2)
Nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi sa rozumie zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia, preprava a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení a úprava pre ukladanie, preprava a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.
(3)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nevzťahuje osobitný predpis o odpadoch.14)
(4)
Nevyužiteľné materiály z jadrových zariadení obsahujúce rádionuklidy, ktoré nie sú rádioaktívnymi odpadmi a na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis,2) možno uviesť do životného prostredia len na základe povolenia úradu.
(5)
Úpravou rádioaktívnych odpadov sa rozumejú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na bezpečnú manipuláciu s nimi pri skladovaní a ukladaní.
(6)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po prevzatie na úložisku rádioaktívnych odpadov zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak úrad neurčí inak.
(7)
Nakladať s rádioaktívnymi odpadmi môže držiteľ oprávnenia (§ 4) len na základe povolenia úradu.
(8)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po uloženie vrátane monitorovania úložísk rádioaktívnych odpadov po ich uzatvorení a potrebných výskumných a vývojových prác uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov.
(9)
Na nakladanie s rádioaktívnými odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na nakladanie s rádioaktívnými odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi a spôsob úhrady nákladov.
(10)
Náklady na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.15) V prípade, že pôvodca rádioaktívnych odpadov sa zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.
(11)
Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.
(12)
Za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo poverená na tento účel Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.15) Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku vo vlastníctve štátu.
(13)
Tvorbu rádioaktívnych odpadov musí ich pôvodca riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.
(14)
Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem spätného dovozu rádioaktívnych odpadov, ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený.
(15)
Na fyzickú ochranu rádioaktívnych odpadov pri nakladaní s nimi sa primerane vzťahuje § 23.
(16)
Na prepravu rádioaktívnych odpadov sa primerane vzťahuje § 11.
(17)
Podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi vrátane roztriedenia do tried a podmienok skladovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§18 Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom
(1)
Vyhoretým jadrovým palivom sa rozumie ožiarené jadrové palivo vybrané z jadrového reaktora.
(2)
Nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom sa rozumie skladovanie, prepracovanie, manipulácia, preprava a ukladanie vyhoretého jadrového paliva na úložisko vyhoretého jadrového paliva.
(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vyhoreté jadrové palivo vyprodukovala, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho prevzatie na úložisko vyhoretého jadrového paliva.
(4)
Na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane vzťahuje § 17.
(5)
Podrobnosti o nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom, najmä pri jeho skladovaní a ukladaní, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§19 Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky
(1)
Vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky sa rozumejú činnosti po skončení prevádzky, ktorých cieľom je uvoľnenie jadrového zariadenia na využitie na iné účely alebo jeho likvidácia.
(2)
Za vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky.
(3)
Prevádzkovateľ je povinný v dostatočnom predstihu pred odstavením jadrového zariadenia na vyradenie z prevádzky predložiť na posúdenie aktualizovaný koncepčný plán vyraďovania spolu s hodnotením vplyvu na životné prostredie ako podklad na vydanie stanoviska úradu podľa osobitného predpisu.12)
(4)
Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky možno začať len na základe povolenia úradu. Povolenie sa vydáva na základe žiadosti prevádzkovateľa doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri vyraďovaní. V prípade, že jadrové zariadenie sa vyraďuje v etapách, je pre každú etapu potrebné povolenie úradu, ktorý môže svoje povolenie viazať na splnenie podmienok.
(5)
Na základe posúdenia záverečnej dokumentácie o vyraďovaní, ktorú predloží prevádzkovateľ, úrad vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona alebo povolenie na zmenu účelu preklasifikovaním na jadrové zariadenie s iným účelom.
(6)
Na úložiská rádioaktívnych odpadov a úložiská vyhoretého jadrového paliva sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.
(7)
Podrobnosti o dokumentácii podľa odsekov 3, 4 a 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
ŠTVRTÁ ČASŤ | JADROVÁ BEZPEČNOSŤ A ZABEZPEČOVANIE KVALITY
§20 Jadrová bezpečnosť
(1)
Jadrovou bezpečnosťou sa podľa tohto zákona rozumie stav a schopnosť jadrového zariadenia a jeho obsluhy zabrániť nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a obmedzovať následky nehôd a havárií.
(2)
Za jadrovú bezpečnosť zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť dostatočné finančné a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti vrátane nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou jadrového zariadenia.
(3)
Prevádzkovateľ je povinný v organizácii určiť zodpovednosti a právomoci jednotlivých útvarov tak, aby sa dosiahlo účinné riadenie a bezpečná prevádzka jadrových zariadení v súlade s bezpečnostnými požiadavkami.
(4)
Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa pri vykonávaní pracovných činností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti zohľadňovala psychická a fyziologická výkonnosť človeka.
(5)
Zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť je stavebník alebo prevádzkovateľ povinný predložiť na odsúhlasenie úradu.
(6)
Počas výstavby, uvádzania do prevádzky i celej doby prevádzky vrátane zabezpečenia vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky stavebník a prevádzkovateľ sú povinní vykonávať komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Počas prevádzky sa toto hodnotenie vykonáva v intervaloch a v rozsahu, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.
(7)
Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby vystavenie zamestnancov a iných osôb ionizujúcemu žiareniu vyvolanému prevádzkou jadrového zariadenia bolo pri všetkých prevádzkových stavoch a činnostiach udržiavané nižšie, ako sú ustanovené limity, a na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.2)
(8)
Prevádzkovateľ je povinný poskytovať verejnosti informácie o jadrovej bezpečnosti, ktoré nie sú predmetom štátneho tajomstva, služobného tajomstva a obchodného tajomstva.
(9)
Na vykonávanie prevádzkových činností, najmä na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení, vydá prevádzkovateľ predpisy. Tieto predpisy musia byť v súlade so schválenými limitmi a podmienkami bezpečnej prevádzky a so schválenými programami zabezpečovania kvality. Podľa potreby musí prevádzkovateľ tieto predpisy aktualizovať a dopĺňať. Na vykonanie činností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktorých postup nie je upravený predpisom, vypracuje prevádzkovateľ pracovný program. Postup schvaľovania pracovného programu predkladá prevádzkovateľ na posúdenie úradu.
(10)
Požiadavky na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§21 Odborná spôsobilosť
(1)
Odbornou spôsobilosťou je súhrn odborných znalostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov vydaných prevádzkovateľom, potrebných na výkon činností zamestnanca.
(2)
Osobitnou odbornou spôsobilosťou vybraného zamestnanca je súhrn odborných znalostí, praktických skúseností, znalosť predpisov (odsek 1) a schopností, ktoré sú z hľadiska jadrovej bezpečnosti predpokladom na zaistenie bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia, zabránenie nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a obmedzenie následkov nehôd a havárií.
(3)
Vykonávať pracovné činnosti v jadrových zariadeniach, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť overila skúšobná komisia zriadená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach (ďalej len „špecializované zariadenie“) [§ 4 ods. 2 písm. e)] a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
(4)
Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť počas prevádzky jadrového zariadenia, môžu len vybraní zamestnanci, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť overil úrad [§ 2 písm. g)] a vydal im preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.
(5)
Úrad schvaľuje na základe návrhu špecializovaného zariadenia učebné osnovy a spôsob prípravy zamestnancov jadrového zariadenia vrátane technického vybavenia použitého pri tejto príprave.
(6)
Zamestnanci špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú a praktickú prípravu vybraných zamestnancov, môžu túto činnosť vykonávať iba na základe oprávnenia vydaného úradom.
(7)
Podrobnosti o overovaní odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení, činnosti, ktoré smú vykonávať len vybraní zamestnanci, podrobnosti o overovaní osobitnej odbornej spôsobilosti a vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti vybraným zamestnancom a vydávaní oprávnenia špecializovaným zariadeniam a ich zamestnancom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§22 Zabezpečovanie kvality
(1)
Na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti jadrového zariadenia, od výberu staveniska až po vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky, je držiteľ oprávnenia (§ 4) povinný vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru, postupy a zdroje na určovanie a na dodržiavanie požiadaviek kvality jadrových zariadení a činností (ďalej len „systémy kvality“).
(2)
Za určenie a dodržiavanie požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení a činností vrátane dodávok zariadení a služieb zodpovedá v etape projektovania a výstavby jadrového zariadenia stavebník a v etape prevádzky jadrového zariadenia a jeho vyraďovania z prevádzky prevádzkovateľ.
(3)
Požiadavky na kvalitu musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(4)
Systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činností podľa odseku 1 podliehajú schvaľovaniu a kontrole úradu.
(5)
Požiadavky na systémy kvality držiteľov oprávnení (§ 4), postup a rozsah ich schvaľovania, ako aj kategorizáciu vybraných zariadení dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§23 Fyzická ochrana jadrových zariadení a jadrových materiálov
(1)
Fyzickou ochranou jadrových zariadení alebo jadrových materiálov sa rozumie systém technických a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrovými zariadeniami alebo jadrovými materiálmi, najmä ich zneužitiu alebo úmyselnému poškodeniu.
(2)
Za fyzickú ochranu jadrového zariadenia zodpovedá jeho prevádzkovateľ.
(3)
Fyzické osoby, ktoré sa so súhlasom prevádzkovateľa zdržujú v jadrovom zariadení, alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s prevádzkou jadrového zariadenia, sú povinné dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany jadrových zariadení určené prevádzkovateľom.
(4)
Prepravca alebo dopravca pri preprave jadrových materiálov a právnická osoba a fyzická osoba, ktoré používajú jadrové materiály, zodpovedajú za zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových materiálov pri týchto činnostiach.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sa podieľajú na preprave alebo na používaní jadrových materiálov, sú povinné dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany určené prepravcom alebo používateľom jadrových materiálov.
(6)
Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia alebo pri neoprávnenej manipulácii s jadrovými materiálmi poskytuje pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor a Železničná polícia Slovenskej republiky na požiadanie stavebníka, prevádzkovateľa, dopravcu alebo prepravcu, alebo používateľa jadrových materiálov.
(7)
Pri zistení neoprávnenej činnosti s jadrovými zariadeniami alebo s jadrovými materiálmi alebo hrozby takejto činnosti sú prevádzkovateľ, prepravca alebo používateľ jadrových materiálov povinní vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o tom príslušný útvar Policajného zboru a úrad.
(8)
Podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrových zariadení alebo jadrových materiálov do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§24 Udalosti na jadrových zariadeniach a havárie pri preprave jadrových materiálov
(1)
Udalosťou na jadrových zariadeniach sa podľa tohto zákona rozumie udalosť, pri ktorej dochádza k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia počas jeho uvádzania do prevádzky, počas prevádzky alebo vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky.
(2)
Udalosti na jadrových zariadeniach sa delia na
a)
poruchu, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia alebo boli zistené nedostatky pri prevádzke, údržbe alebo kontrole jadrového zariadenia, ktoré by mohli viesť k vzniku nehody alebo havárie,
b)
nehodu, ktorá spôsobila nezávažné poškodenie jadrového zariadenia alebo poškodenie zdravia zamestnancov, avšak následkom nej došlo k automatickému odstaveniu jadrového zariadenia, vynútenému odstaveniu jadrového zariadenia na opravu, narušeniu limitov a podmienok, úniku rádioaktívnych látok v priestoroch a na území jadrového zariadenia alebo ku kontaminácii, alebo k ožiareniu zamestnancov,
c)
haváriu, pri ktorej sa závažne poškodilo jadrové zariadenie alebo došlo k závažnému poškodeniu alebo môže dôjsť k poškodeniu zdravia vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.
(3)
Za haváriu pri preprave sa považuje aj dopravná nehoda, ak pri preprave jadrového materiálu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva došlo k mimoriadnej udalosti, ktorá spôsobila poškodenie zdravia alebo došlo k ohrozeniu poškodenia zdravia osôb vplyvom ionizujúceho žiarenia, alebo došlo k poškodeniu majetku v dôsledku úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.
(4)
Prevádzkovateľ je povinný
a)
včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy, ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie ľudí,
b)
ohlasovať udalosti na jadrových zariadeniach úradu a v prípade nehôd alebo havárií aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné opatrenia,
c)
na základe zistených príčin vzniku jadrových udalostí uplatňovať v prevádzke jadrového zariadenia opatrenia na zabránenie ich opakovaniu,
d)
o výskyte nehody alebo havárie informovať verejnosť.
(5)
Výskyt havárie pri preprave (odsek 3) ohlási prepravca okrem úradu aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a informuje verejnosť.
(6)
Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku závažných porúch, nehôd a havárií. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o vyšetrovaní mimoriadnych udalostí.16)
(7)
Podrobnejšiu úpravu o kategorizácii udalostí, spôsobe ich ohlasovania a zisťovania ich príčin a spôsobe informovania verejnosti o nehodách, haváriách a o dopravných nehodách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§25 Havarijné plánovanie
(1)
Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri používaní a preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.
(2)
Havarijným plánom sa rozumie dokumentácia, ktorej obsahom je súbor technických a organizačných opatrení potrebných na zdolávanie udalostí podľa odseku 1 alebo na zmierňovanie ich následkov.
(3)
Havarijné plány sa delia na
a)
havarijný plán jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľov,17)
b)
plán ochrany obyvateľov, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva, zdravia, majetku a životného prostredia v oblasti ohrozenia18) v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia jadrového zariadenia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
c)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia v súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.
(4)
Prevádzkovateľ je povinný vykonať také opatrenia a postupy, ktoré vytvoria predpoklady na prevenciu, zdolanie alebo na zmiernenie následkov nehôd a havárií. O týchto opatreniach a postupoch je prevádzkovateľ povinný informovať verejnosť.
(5)
Za vypracovanie vnútorného havarijného plánu a záväzných podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľov zodpovedá prevádzkovateľ.
(6)
(7)
Vypracovanie havarijných dopravných poriadkov zabezpečuje dopravca na základe záväzných podkladov prepravcu.
(8)
Orgány štátnej správy, obce, právnické osoby a fyzické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti.
(9)
Vnútorný havarijný plán predkladá prevádzkovateľ šesť mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky na schválenie úradu a na posúdenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
(10)
Plány ochrany obyvateľov krajov v oblasti ohrozenia18) činnosťou jadrového zariadenia predkladajú krajské úrady šesť mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky na posúdenie úradu a dotknutým orgánom štátnej správy.
(11)
Havarijné dopravné poriadky predkladá dopravca na posúdenie úradu a dotknutým orgánom štátnej správy dva mesiace pred uskutočnením prepravy.
(12)
Havarijné plány a havarijné dopravné poriadky sa schvaľujú nasledovne:
a)
vnútorný havarijný plán schvaľuje úrad,
b)
plány ochrany obyvateľov schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
c)
havarijný dopravný poriadok schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(13)
Schválené havarijné plány sú záväzné pre všetky právnické osoby a fyzické osoby zúčastnené na havarijnom plánovaní.
(14)
Jadrové zariadenie sa nesmie uviesť do prevádzky bez schválených havarijných plánov a jadrové materiály alebo rádioaktívne odpady sa nesmú prepravovať bez schváleného havarijného dopravného poriadku. Havarijné plány sa musia pred uvedením jadrového zariadenia do prevádzky precvičiť a počas prevádzky jadrových zariadení sa jednotlivé časti havarijných plánov musia v určených intervaloch precvičovať a vyhodnocovať.
(15)
Prevádzkovateľ je povinný oboznámiť zamestnancov jadrového zariadenia s havarijnými plánmi a zamestnancov určených na výkon funkcií podľa havarijného plánu vycvičiť. Ostatné osoby nachádzajúce sa v jadrovom zariadení musí prevádzkovateľ poučiť o ich povinnostiach v prípade vzniku havárie.
(16)
Dotknuté orgány štátnej správy, obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľov na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.
(17)
Na hodnotenie priebehu a následkov nehôd a havárií jadrových zariadení závažných z hľadiska ich možného vplyvu na okolie, prípravu a realizáciu ochranných opatrení úrad vytvára potrebné technické prostriedky.
(18)
Prevádzkovatelia a orgány štátnej správy sú povinné poskytovať úradu údaje potrebné na hodnotenie nehôd a havárií a prognóz ich vývoja (technologické údaje jadrového zariadenia, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje, ktoré požaduje úrad).
(19)
Obsah, náležitosti a postup vypracovania havarijných plánov, opatrenia a postupy (odsek 4), spôsob informovania verejnosti, vymedzenie oblastí ohrozenia18) v okolí jadrového zariadenia vrátane periodicity precvičovania havarijných plánov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
PIATA ČASŤ | JADROVÁ ŠKODA A JEJ NÁHRADA
§26 Jadrová škoda
(1)
Jadrová škoda je ujma na majetku, strata života alebo poškodenie zdravia spôsobené haváriou [§ 24 ods. 2 písm. c)] alebo haváriou pri preprave (§ 24 ods. 3).
(2)
Na náhradu škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu,20) ak tento zákon a medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.
(3)
Jadrovou škodou je tiež škoda, ktorá vznikla vynaložením nákladov na nevyhnutné opatrenia na odvrátenie alebo zníženie ožiarenia alebo na obnovenie predošlého alebo obdobného stavu životného prostredia, ak tieto opatrenia boli vyvolané v dôsledku jadrovej udalosti a povaha veci to umožňuje.
(4)
Ak bola škoda spôsobená súčasne jadrovou udalosťou a inou skutočnosťou, ktorá nesúvisí s jadrovou udalosťou, je jadrovou škodou tá časť škody, ktorá nie je preukázateľne vyvolaná inou skutočnosťou. Rozsah škody, ktorý nemožno zahrnúť do jadrovej škody, preukazuje prevádzkovateľ.
§27 Zodpovednosť za jadrovú škodu
(1)
Za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou zodpovedá prevádzkovateľ.
(2)
Za jadrovú škodu spôsobenú pri preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov zodpovedá dopravca, ktorý požiadal o uznanie za prevádzkovateľa jadrového zariadenia a so súhlasom dotknutého prevádzkovateľa bol úradom uznaný za prevádzkovateľa.
(3)
Ak prevádzkovateľ prevádzkuje viaceré jadrové zariadenia nachádzajúce sa na území, pre ktoré bol schválený spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa na účely zodpovednosti za jadrovú škodu za jedno jadrové zariadenie. Za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia oprávnenia (§ 4), aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú.
§28 Obmedzenie zodpovednosti
(1)
Prevádzkovateľ zodpovedá za jadrovú škodu do výšky 2 mld. Sk.
(2)
Obmedzenie zodpovednosti podľa odseku 1 nezahŕňa úroky alebo náklady priznané súdom v konaniach súvisiacich s náhradou za jadrovú škodu.
§29 Uspokojenie nárokov na náhradu za jadrovú škodu
Pri uspokojovaní nárokov na náhradu za jadrovú škodu postupuje prevádzkovateľ takto:
I. skupina:
Oprávnené nároky uplatnené v lehote do 12 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti uspokojí do 60 dní od uplatnenia nároku. Na uspokojenie nárokov na náhradu škody môže použiť 70 % sumy určenej v § 28 ods. 1. Ak nároky na náhradu škody presahujú sumu, ktorú možno pre túto skupinu použiť, uspokoja sa nároky na náhradu škody na zdraví a náhrady z dôvodu usmrtenia v plnom rozsahu a ostatné nároky pomerne.
II. skupina:
Ostatné nároky uplatnené v lehote od 12 do 36 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti uspokojí do 60 dní od uplatnenia nároku vrátane nárokov, ktoré boli v prvej skupine uplatnené pomerne.
III. skupina:
Po uplynutí lehoty 36 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti uspokojí jednotlivé nároky na náhradu jadrovej škody do 90 dní od uplatnenia nároku, a to až do vyčerpania sumy určenej v § 28 ods. 1. V rámci tejto skupiny sa uspokoja aj tie nároky, ktoré boli v rámci I. a II. skupiny uspokojené pomerne.
§30 Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu
(1)
Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky do výšky ustanovenej v § 28 ods. 1.
(2)
Krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu podľa odseku 1 musí trvať počas prevádzky jadrového zariadenia a najmenej desať rokov po jadrovej udalosti.
(3)
Z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu sú vyňaté jadrové udalosti spôsobené malými množstvami jadrových materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody.21) Podrobnosti o maximálnych limitoch takýchto množstiev ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
ŠIESTA ČASŤ | ÚRAD JADROVÉHO DOZORU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Pôsobnosť úradu
§31
Úrad v oblasti využívania jadrovej energie plní tieto úlohy:
a)
udeľuje a odníma oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
vydáva a odníma povolenie na
1.
odber jadrových materiálov a na ich použitie,
2.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
3.
dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,
4.
prepravu jadrových materiálov,
5.
vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,
6.
zmenu účelu jadrového zariadenia preklasifikovaním na jadrové zariadenia s iným účelom,
7.
spätný dovoz rádioaktívnych odpadov,
c)
vydáva súhlas na
1.
výstavbu jadrových zariadení,
2.
zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť,
3.
začatie jednotlivých etáp uvádzania jadrových zariadení do prevádzky,
4.
prevádzku jadrového zariadenia,
5.
predĺženie doby prevádzky jadrového zariadenia,
d)
schvaľuje
1.
typy prepravných zariadení na prepravu jadrového materiálu alebo rádioaktívnych odpadov,
2.
limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrových zariadení,
3.
programy uvádzania jadrových zariadení do prevádzky členené na etapy,
4.
učebné osnovy na prípravu zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť alebo osobitná spôsobilosť vrátane použitého technického vybavenia, v špecializovaných zariadeniach,
5.
systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činností,
6.
vnútorné havarijné plány,
e)
ukladá
1.
prevzatie jadrových materiálov (§ 10 ods. 5),
2.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca (§ 17 ods. 9),
3.
zníženie výkonu alebo pozastavenie prevádzky jadrového zariadenia alebo jeho výstavbu, zastavenie používania jadrového materiálu alebo nakladania s rádioaktívnymi odpadmi (§ 35),
f)
overuje osobitnú odbornú spôsobilosť vybraných zamestnancov (§ 21 ods. 4),
g)
zabezpečuje vo svojej pôsobnosti medzinárodnú spoluprácu v oblasti využívania jadrovej energie vrátane záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd a koordinuje s ústrednými orgánmi štátnej správy spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu,
h)
zabezpečuje informovanie verejnosti o
1.
závažných nehodách a o haváriách,
2.
haváriách mimo územia Slovenskej republiky,
3.
závažných nedostatkoch zistených pri výkone dozoru a o opatreniach uložených na ich odstránenie.
§32
(1)
Úrad vykonáva štátny dozor nad
a)
jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení,
b)
nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,
c)
jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami,
d)
fyzickou ochranou jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,
e)
havarijným plánovaním.
(2)
Úrad pri výkone štátneho dozoru
a)
vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení a pritom kontroluje, ako sa plnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov, dodržiavanie limitov a podmienok bezpečnej prevádzky, systémov zabezpečovania kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení a príkazov vydaných podľa tohto zákona,
b)
kontroluje dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v oblastiach upravujúcich požiadavky na jadrovú bezpečnosť, nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a úpravu pre ukladanie a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom vrátane vedenia evidencie a kontroly,
c)
zisťuje na mieste stav, príčiny a následky havárií, nehôd a vybraných porúch a v prípade vyšetrovania nehody alebo havárie iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
d)
kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení v jadrových zariadeniach,
e)
nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť,
f)
hodnotí jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení nezávisle od ich prevádzkovateľa,
g)
kontroluje obsah a precvičovanie havarijných plánov.
§33
(1)
Držitelia oprávnení, používatelia jadrových materiálov, prepravcovia alebo dopravcovia jadrových materiálov sú povinní na účel výkonu štátneho dozoru predložiť požadované materiály, dokumentáciu, odborné analýzy a podať požadované informácie. Ďalej sú povinní poskytovať úradu potrebnú súčinnosť a vytvárať mu podmienky na nerušený výkon štátneho dozoru a využívať výsledky jeho zistení vo svojej činnosti.
(2)
Držiteľ oprávnenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone štátneho dozoru.
(3)
Úrad poskytuje správy o činnosti, odborné stanoviská a oznamuje závažné nedostatky zistené pri výkone štátneho dozoru a opatrenia uložené na ich odstránenie vláde a dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.
§34 Inšpektori jadrovej bezpečnosti
(1)
Úlohy v oblasti štátneho dozoru vykonáva úrad inšpektormi jadrovej bezpečnosti (ďalej len „inšpektor“).
(2)
Inšpektor musí spĺňať kvalifikačné požiadavky a ich splnenie preukázať vykonaním inšpektorskej skúšky.
(3)
Inšpektor sa pri výkone štátneho dozoru preukazuje preukazom inšpektora úradu.
(4)
Inšpektor je oprávnený
a)
vstupovať kedykoľvek do objektov a priestorov jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi, vykonávať v nich prehliadky a kontrolnú činnosť, požadovať predloženie príslušných dokladov a dokumentácie, informácií a vysvetlení, presvedčovať sa u odborne spôsobilých zamestnancov vrátane vybraných zamestnancov o ich znalostiach predpisov, kontrolovať plnenie podmienok na výkon práce, zisťovať stav, príčiny a následky prevádzkových udalostí, ako aj kontrolovať stav havarijného plánovania,
b)
po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo s fyzickou osobou dávať záväzné príkazy na ich odstránenie a nariaďovať nevyhnutné opatrenia,
c)
odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 21 ods. 4), ak vybraný zamestnanec hrubo alebo opakovane porušil prevádzkové predpisy alebo nevyhovuje z hľadiska osobitnej odbornej spôsobilosti.
(5)
Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti postúpi inšpektor na ďalšie konanie úradu. V konaní úrad do jedného mesiaca od odobratia preukazu rozhodne o jeho odňatí alebo vrátení.
(6)
Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa preukaz odníma, ak je predpoklad pre nápravu dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Pri trvalej strate fyzickej alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa preukaz odníma natrvalo. Vrátenie odňatého preukazu je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnanca.
§35 Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia alebo jeho výstavby
Úrad je oprávnený v prípade nebezpečenstva z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti uložiť držiteľovi oprávnenia vykonať nevyhnutné opatrenia vrátane znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku jadrového zariadenia alebo jeho výstavbu, zastaviť používanie jadrového materiálu alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.
§36 Pokuty
(1)
Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 000 Sk tomu, kto poruší zákaz využívania jadrovej energie a jadrových materiálov na iné ako mierové účely (§ 3 ods. 1).
(2)
Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosti na úseku využívania jadrovej energie vrátane prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva bez oprávnenia, prípadne povolenia, súhlasu alebo bez schválenia úradom (§ 4 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, 3 a 4, § 11 ods. 1, § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 4, 7 a 14, § 18 ods. 1 až 4 a § 19 ods. 4).
(3)
Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk držiteľovi oprávnenia, ako aj prepravcovi alebo dopravcovi jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva za ohrozenie alebo za narušenie jadrovej bezpečnosti tým, že porušili povinnosti vyplývajúce im z § 11 ods. 2, § 12 ods. 1, § 15 ods. 5, § 17 ods. 11 a 13, § 19 ods. 2, § 20 ods. 2, 3, 5 až 9, § 22 ods. 1 až 4, § 23 ods. 7, § 24 ods. 4 a 5 a § 25 ods. 4, 14, 15 a 18 alebo nevykonali v určených lehotách opatrenia uložené rozhodnutím úradu alebo záväzným príkazom inšpektora.
(4)
Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osobe za zatajenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.
(5)
Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 30 000 Sk zamestnancovi držiteľa oprávnenia alebo prepravcu, alebo dopravcu jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov za zatajenie skutočností dôležitých pre výkon štátneho dozoru alebo za odmietnutie spolupracovať s inšpektorom pri výkone dozoru.
(6)
Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.
(7)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(8)
Pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností.
(9)
Uložením pokuty držiteľovi oprávnenia alebo prepravcovi, alebo dopravcovi zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jeho zamestnancov.
(10)
Pokuty sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§37 Vzťah k správnemu poriadku
(1)
Všeobecný predpis o správnom konaní22) sa nevzťahuje na konanie úradu podľa § 4 ods. 3, § 9 ods. 5, § 11 ods. 1 až 3, § 13 ods. 2, § 15 ods. 1, 4 a 5, § 16 ods. 1, § 17 ods. 6, § 19 ods. 4 a § 22 ods. 4.
(2)
Podanie rozkladu proti rozhodnutiam podľa § 8 ods. 2 písm. b) a § 35 nemá odkladný účinok.
§38 Prechodné ustanovenie
(1)
Rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona.
(2)
Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti upravené týmto zákonom na základe oprávnenia vydaného podľa iných predpisov a mienia túto činnosť vykonávať ďalej, sú povinné požiadať úrad o vydanie príslušného oprávnenia podľa tohto zákona najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Táto povinnosť sa nevzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré využívajú jadrovú energiu na základe licencie alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.4)
(4)
V prípade, že vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto zákonom. Opatrenia sa musia vykonať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak úrad nerozhodol inak.
§39 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z.
§40
V platnosti zostávajú vykonávacie predpisy, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom, až do vydania nových vykonávacích predpisov na základe tohto zákona, a to:
a)
vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 28/1977 Zb. o evidencii a kontrole jadrových materiálov,
b)
vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 67/1987 Zb. o zaistení jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi,
c)
vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 100/1989 Zb. o bezpečnostnej ochrane jadrových zariadení a jadrových materiálov,
d)
vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 191/1989 Zb., ktorou sa ustanovuje spôsob, lehoty a podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti vybraných pracovníkov jadrových zariadení,
e)
vyhláška Česko-slovenskej komisie pre atómovú energiu č. 436/1990 Zb. o zabezpečení akosti vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
f)
úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 2/1978 z 27. októbra 1978 o zaistení jadrovej bezpečnosti pri navrhovaní, povoľovaní a vykonávaní stavieb s jadrovoenergetickým zariadením (registrovaná v čiastke 28/1978 Zb.),
g)
úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 4/1979 z 31. marca 1979 o všeobecných kritériách zaistenia jadrovej bezpečnosti pri umiestňovaní stavieb s jadrovoenergetickým zariadením (registrovaná v čiastke 9/1979 Zb.),
h)
úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 6/1980 z 23. januára 1980 o zaistení jadrovej bezpečnosti pri spúšťaní a prevádzke jadrovoenergetických zariadení (registrovaná v čiastke 13/1980 Zb.),
i)
úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 9/1985 zo 16. mája 1985 o zaistení jadrovej bezpečnosti výskumných jadrových zariadení (registrovaná v čiastke 11/1985 Zb.).
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
3)
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad § 3 až 8 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
8)
§ 2 zákona č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole.
9)
Zákon č. 547/1990 Zb.
Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 50/1992 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb.
Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 50/1992 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb.
10)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
11)
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
13)
§ 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.§ 5 písm. c), § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e) a prílohy č. 9 a 10 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a o ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky Slovenského banského úradu č. 16/1992 Zb.
14)
Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
16)
§ 24 a 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.
Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.
17)
§ 13 ods. 1 písm. j), § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
18)
§ 3 ods. 3 a 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z. o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami.
19)
§ 12 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.
20)
Napríklad § 415 až 450 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
21)
22)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
