114/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1998 do 30.06.1999
114
ZÁKON
z 31. marca 1998
o sociálnom zabezpečení vojakov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Predmet úpravy
§1
(1)
Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie vojakov,1) ktoré pozostáva
a)
z nemocenského zabezpečenia
1.
vojakov, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách2) (ďalej len „profesionálny vojak“) a ktorí sa stali dočasne neschopnými výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu,
2.
vojakov, ktorí vykonávali vojenskú službu3) v ozbrojených silách a ktorí sa počas výkonu tejto služby alebo v ustanovenej lehote po jej skončení stali dočasne neschopnými výkonu práce v dôsledku choroby alebo úrazu, ak táto pracovná neschopnosť trvá aj po skončení výkonu vojenskej služby,
b)
z výsluhového zabezpečenia
1.
profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vojenskú službu v ozbrojených silách a ktorí v dôsledku špecifického charakteru a dlhodobého výkonu tejto služby stratili kvalifikáciu na inú pracovnú činnosť alebo ju majú obmedzenú, alebo sa stali invalidnými v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,
2.
vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a stali sa invalidnými v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,
c)
zo zabezpečenia službami
1.
profesionálnych vojakov,
2.
vojakov po skončení výkonu vojenskej služby, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia,
(2)
Na sociálnom zabezpečení podľa tohto zákona sa v ustanovených prípadoch zúčastňuje aj manželka, manžel, deti a rodičia vojakov uvedených v odseku 1.
§2
Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení,4) ak tento zákon neustanovuje inak.
§3 Výška dávok sociálneho zabezpečenia vojakov
(1)
Výška dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaných profesionálnym vojakom závisí od výšky služobného príjmu, príplatkov k nemu a odmien za výkon služby, ktoré profesionálni vojaci dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(2)
Výška dávok výsluhového zabezpečenia poskytovaných profesionálnym vojakom závisí od doby výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách,2) služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a služby v ozbrojených zboroch a od výšky služobného príjmu, príplatkov k nemu a odmien za výkon služby, ktoré profesionálni vojaci dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Výška dávok výsluhového zabezpečenia poskytovaných vojakom, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby, závisí od výšky služobného príjmu za výkon vojenskej služby, ktorý by dostali bezprostredne po prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka.
(3)
Iné doby ako doby výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách, služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a služby v ozbrojených zboroch a iné príjmy, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, sa pre výšku dávok podľa tohto zákona nezapočítavajú.
DRUHÁ ČASŤ | NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§4 Druhy dávok nemocenského zabezpečenia
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje
a)
náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu,
b)
nemocenské,
c)
materské,
d)
ošetrovné,
e)
náhrada nemocenského.
Nemocenské
§7
(1)
Na nemocenské má nárok profesionálny vojak,
a)
ktorý sa stane dočasne neschopným vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, a to po uplynutí času uvedeného v § 5 ods. 1, najdlhšie však do uplynutia predĺženej podpornej doby (§ 15 ods. 2),
b)
po skončení výkonu vojenskej služby, ak sa stane dočasne neschopným výkonu práce, najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby prípadne predĺženej podpornej doby.
(2)
Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí
a)
zavinenou účasťou v bitke alebo
b)
ako bezprostredný následok svojej opitosti, alebo zneužitia omamných prostriedkov, alebo
c)
pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok,
má nárok na nemocenské podľa § 8 ods. 3 od prvého dňa takejto neschopnosti, ak má vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom.8)
(3)
Profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí za okolností uvedených v odseku 2 a nemá vyživovaciu povinnosť voči manželke (manželovi) alebo nezaopatreným deťom alebo si dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu spôsobí s úmyslom vyhnúť sa výkonu vojenskej služby, nemá nárok na nemocenské.
§8
(1)
Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. a), má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.
(2)
Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) a ktorého dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla počas výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské vo výške 90 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň; ak však dočasná pracovná neschopnosť v dôsledku choroby alebo úrazu vznikla až po skončení výkonu vojenskej služby, má nárok na nemocenské za prvé tri kalendárne dni takejto neschopnosti vo výške 70 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.
(3)
Profesionálny vojak, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 7 ods. 2, má nárok na nemocenské vo výške 50 % zo sumy uvedenej v § 9 na kalendárny deň.
§9
Výška nemocenského sa určuje na kalendárny deň z jednej tridsatiny sumy určenej podľa § 6, najviac však zo sumy 215 Sk.
§10 Materské
(1)
Na materské má nárok profesionálny vojak počas doby a za podmienok ustanovených osobitným predpisom o poskytovaní peňažnej pomoci v materstve.9)
(2)
Materské sa poskytuje vo výške nemocenského určeného podľa § 8 ods. 1.
§11 Ošetrovné
(1)
Na ošetrovné má nárok profesionálny vojak po vyčerpaní doby, počas ktorej sa mu na ošetrovanie člena rodiny poskytla krátka dovolenka podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Ošetrovné sa poskytuje za podmienok ustanovených všeobecným predpisom o poskytovaní podpory pri ošetrovaní člena rodiny.11)
(3)
Ošetrovné sa poskytuje v každom jednotlivom prípade počas doby najviac desiatich po sebe idúcich kalendárnych dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá.
(4)
Ošetrovné sa poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8 ods. 1.
§12 Náhrada nemocenského
(1)
Vojak, ktorý vykonával vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti, a vojak, ktorý sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopným výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu, má nárok na náhradu nemocenského od prvého dňa takejto neschopnosti, najskôr však od prvého dňa nasledujúceho po skončení výkonu vojenskej služby, ak nie je nemocensky zabezpečený alebo poistený podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení.12) Nárok na náhradu nemocenského trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby, prípadne predĺženej podpornej doby.
Spoločné ustanovenia pre nemocenské zabezpečenie
§13
Ako doba dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu sa posudzuje aj doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti a doba poskytovania zdravotnej starostlivosti v ozdravovniach, ak sa takáto starostlivosť poskytuje mimo doby určenej na preventívnu rehabilitáciu15) alebo mimo doby riadnej dovolenky, ako aj doba, počas ktorej profesionálny vojak nevykonáva vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z dôvodu karantény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.
§14
Na vznik a trvanie ochrannej lehoty pri poskytovaní dávok nemocenského zabezpečenia vojakovi po skončení výkonu vojenskej služby sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.16)
§15
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie4) po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu podľa § 5 až 8 a § 12 sa poskytujú najdlhšie počas jedného roka od začiatku takejto neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).
(2)
Podporná doba sa môže predĺžiť na návrh ošetrujúceho lekára najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že dočasná neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu sa v tomto období skončí.
(3)
O predĺžení podpornej doby rozhoduje
a)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) u vojakov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vojenskú službu v Armáde Slovenskej republiky alebo v Železničnom vojsku,
b)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) u vojakov, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vojenskú službu vo Vojskách ministerstva vnútra.
§16
(1)
Do podpornej doby sa zaratúvajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu v dôsledku choroby alebo úrazu, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov.
(2)
Do podpornej doby sa nezaratúvajú obdobia dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby, ak
a)
od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo aspoň šesť mesiacov,
b)
novú dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby z uvedených dôvodov spôsobila choroba alebo úraz vzniknuté pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,
c)
predchádzajúcu dočasnú neschopnosť vykonávať vojenskú službu alebo iné zamestnanie po skončení výkonu vojenskej služby spôsobila choroba alebo úraz vzniknuté pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním.
(3)
Do podpornej doby sa nezaratúvajú ani obdobia karantény nariadenej pri ohrození prenosnými chorobami.
§17
(1)
Za úraz vzniknutý pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa považuje úraz, ktorý vojak utrpel
a)
v mieste služobného pôsobenia pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok,
b)
pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme vojenskej služby alebo s cieľom chrániť záujem vojenskej služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu vojak túto činnosť vykonáva,
c)
v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia je príslušnosť vojaka k ozbrojeným silám alebo činnosť, ktorú vojak vykonáva alebo vykonával v záujme vojenskej služby alebo s cieľom chrániť záujem vojenskej služby,
d)
pri činnosti počas cesty z miesta, kde sa vojak zdržiava mimo výkonu vojenskej služby, na miesto služobného pôsobenia, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto služobného pôsobenia,
e)
pri činnosti počas cesty z miesta služobného pôsobenia na miesto trvalého alebo prechodného pobytu, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto uvedeného pobytu,
f)
pri činnosti, ktorú vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života alebo majetku.
(2)
Za úraz vzniknutý pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý vojak utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 2 a 3, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.
(3)
Za chorobu vzniknutú pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním sa považuje choroba, ktorá vznikla alebo prevažne vznikla v dôsledku služobnej činnosti.
TRETIA ČASŤ | VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE
§18 Druhy dávok výsluhového zabezpečenia
Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje
a)
výsluhový príspevok,
b)
odchodné,
c)
úmrtné,
d)
výsluhový dôchodok,
e)
invalidný výsluhový dôchodok,
f)
vdovský výsluhový dôchodok,
g)
vdovecký výsluhový dôchodok,
h)
sirotský výsluhový dôchodok.
Výsluhový príspevok
§19
Profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru17) má nárok na výsluhový príspevok počas doby
a)
1 roka odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, ak vykonával vojenskú službu najmenej 5 rokov, ale kratšie ako 10 rokov,
b)
2 rokov odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, ak vykonával vojenskú službu najmenej 10 rokov, ale kratšie ako 15 rokov,
c)
3 rokov odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, ak vykonával vojenskú službu najmenej 15 rokov, ale kratšie ako 20 rokov.
§20
Na výsluhový príspevok za podmienok uvedených v § 19 má nárok aj profesionálny vojak, ktorý vykonával službu výkonného letca alebo službu osobitnej povahy, alebo službu osobitného stupňa nebezpečnosti (§ 48) a jej výkon sa skončil, a to odo dňa skončenia takejto služby, aj keď jeho služobný pomer trvá naďalej.
§21
Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený rok výkonu vojenskej služby vo výške 2 % základu ustanoveného podľa § 49 a upraveného podľa § 51 ods. 1.
Odchodné
§22
(1)
Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere18) prepustený z tohto pomeru má nárok na odchodné vo výške jednonásobku základu ustanoveného podľa § 49, ak vykonával službu počas doby najmenej šesť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu služby o jednu polovicu základu ustanoveného podľa § 49.
(2)
Profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere19) prepustený z tohto pomeru má nárok na odchodné vo výške polovice základu ustanoveného podľa § 49 za každý skončený rok výkonu služby, ak bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu splnenia prevzatého záväzku na dočasný služobný pomer alebo z dôvodu zníženia početných stavov ozbrojených síl, alebo v dôsledku organizačných zmien a zároveň bol v služobnom pomere bez prerušenia aspoň päť rokov.
§23
(1)
Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, odchodné nepatrí.
(2)
Profesionálnemu vojakovi v dočasnom služobnom pomere, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu podania žiadosti o prepustenie pred splnením prevzatého záväzku na profesionálnu službu, odchodné nepatrí.
§24
Ak sa profesionálnemu vojakovi v stálom služobnom pomere18) vyplatilo odchodné v súvislosti s predchádzajúcimi skončeniami služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere, vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona alebo v súvislosti so skončením služobného pomeru príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov, vyplatí sa pri novom prepustení zo služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcimi skončeniami služobného pomeru.
§25 Úmrtné
(1)
Ak sa skončí služobný pomer profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal profesionálny vojak v stálom služobnom pomere v čase úmrtia nárok podľa § 22 a 24. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok8) po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 49.
(2)
Ak sa skončí služobný pomer profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere nárok podľa § 22 ods. 2. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok8) po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 49.
(3)
Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1 alebo 2, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok podľa tohto zákona alebo na sirotský dôchodok8) po zomretom profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4)
Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5)
Nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 4 nevzniká osobe, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretému profesionálnemu vojakovi alebo proti jeho majetku.
Výsluhový dôchodok
§26
(1)
Profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.
(2)
Na výsluhový dôchodok má nárok aj profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba jeho výkonu služby spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 20 rokov.
§27
Na výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 26 ods. 1 má nárok aj profesionálny vojak, ktorý vykonával službu výkonného letca alebo službu osobitnej povahy, alebo službu osobitného stupňa nebezpečnosti (§ 48) a ktorého výkon tejto služby sa skončil, a to odo dňa skončenia takejto služby, aj keď jeho služobný pomer trvá naďalej.
§28
Výsluhový dôchodok sa za 20 skončených rokov výkonu služby určuje vo výške 40 % základu ustanoveného podľa § 49 a upraveného podľa § 51 ods. 2. Za 21. a každý ďalší skončený rok výkonu služby až do dovŕšenia 25 skončených rokov výkonu služby sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 4 % upraveného základu. Za 26. a každý ďalší skončený rok výkonu služby sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 5 % upraveného základu, najviac však do výšky 75 % upraveného základu.
Invalidný výsluhový dôchodok
§29
(1)
Profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním (§ 17), má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(2)
Nárok na invalidný výsluhový dôchodok trvá počas invalidity vzniknutej za okolností uvedených v odseku 1, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo prijatia do služobného pomeru príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.
§30
Na invalidný výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 29 má nárok aj vojak, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a výkon vojenskej služby skončil.
§31
(1)
Invalidný výsluhový dôchodok je plný alebo čiastočný.
§32
(1)
Plný invalidný výsluhový dôchodok sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok (§ 28).
(2)
Čiastočný invalidný výsluhový dôchodok sa určuje z plného invalidného výsluhového dôchodku vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku percentuálneho zníženia schopnosti vojaka vykonávať primerané civilné zamestnanie (§ 31 ods. 2 a § 33).
Invalidita
§33
Pre vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje taký zdravotný stav, keď vojak v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním (§ 17) nie je spôsobilý vykonávať profesionálnu službu v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku uvedenej choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním s prihliadnutím na dobu vykonanej služby znížená najmenej o 20 %.
§34
Za primerané civilné zamestnanie sa na účely posudzovania invalidity podľa § 33 považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúce dĺžke odbornej praxe, ktorú profesionálny vojak dosiahol pred vznikom invalidity.
Vdovský výsluhový dôchodok
§35
Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po profesionálnom vojakovi, ktorý
a)
splnil ku dňu smrti podmienku doby výkonu služby ustanovenú v § 26 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b)
zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo
c)
bol predo dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§36
Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok aj vdova po vojakovi, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorý zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním.
§37
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 35 a 36 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretému vojakovi alebo proti jeho majetku.
§38
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo plného invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok vojak v čase smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
§39 Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok
(1)
Ak manželstvo vdovy so zomretým vojakom trvalo počas výkonu služby zomretého do dňa jeho smrti aspoň desať rokov, nárok na vdovský výsluhový dôchodok zaniká len uzatvorením nového manželstva.
(2)
Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, nárok na vdovský výsluhový dôchodok trvá počas doby a za podmienok ustanovených osobitným predpisom20) o trvaní nároku na vdovský dôchodok.
Vdovecký výsluhový dôchodok
§40
§41
Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 40 nevzniká vdovcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin smerujúci proti zomretej vojačke alebo proti jej majetku.
Sirotský výsluhový dôchodok
§42
Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa8) po profesionálnom vojakovi, ktorý
a)
splnil ku dňu smrti podmienku doby výkonu služby ustanovenú v § 26 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b)
zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, alebo
c)
bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§43
Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok aj nezaopatrené dieťa8) po vojakovi, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a ktorý zomrel v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním.
§44
§45
(1)
Sirotský výsluhový dôchodok je 30 % výsluhového dôchodku alebo plného invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok vojak v čase smrti. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
(2)
Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli profesionálni vojaci, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.
§46 Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok
Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok sa posudzuje podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom8) o trvaní nároku na sirotský dôchodok.
Spoločné ustanovenia pre výsluhové zabezpečenie
§47
(1)
Dobou výkonu služby rozhodujúcou pre vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ako doba výkonu služby sa započítava aj doba výkonu služby v ozbrojených silách a doba výkonu služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch a v ozbrojených zboroch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Československej socialistickej republiky a Československej republiky pred 1. januárom 1993 a v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993. Ako doba výkonu služby sa započítava aj doba hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.21)
(2)
Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba od vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 28 rokov započítateľnej doby.
(3)
Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
§48
Minister obrany Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že doba výkonu funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti a niektorých ďalších funkcií v služobnom pomere profesionálneho vojaka sa pre vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku započítava zvýhodnene, a ustanoviť rozsah tohto zvýhodneného započítania, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.
§49
(1)
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku je súhrn priemerného mesačného služobného príjmu a mesačného priemeru osobitných príplatkov a odmien, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za výkon služby v poslednom kalendárnom roku predchádzajúcom dňu skončenia služobného pomeru, ak podliehajú dani z príjmu fyzických osôb. Ak sa služobný pomer skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa uvedený základ z tohto kalendárneho roka.
(2)
Základ na výpočet výsluhového príspevku a výsluhového dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa § 20 alebo podľa § 27, sa zisťuje z príjmov uvedených v odseku 1, dosiahnutých v poslednom kalendárnom roku predchádzajúcom dňu skončenia výkonu služby výkonného letca alebo služby osobitnej povahy, alebo osobitného stupňa nebezpečnosti. Ak sa výkon takejto služby skončí posledným dňom kalendárneho roka, zisťuje sa uvedený základ z tohto kalendárneho roka.
(3)
Ak sa v kalendárnom roku, ktorý je rozhodujúci na zistenie základu na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, profesionálnemu vojakovi nevyplácali príjmy podľa odseku 1, zisťuje sa základ z najbližšieho predchádzajúceho kalendárneho roka, v ktorom sa takéto príjmy vyplácali.
(4)
Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 3, netrval po celý kalendárny rok, zisťuje sa základ na výpočet uvedených dávok z obdobia, v ktorom služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.
(5)
Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 4, netrval ani počas časti kalendárneho roka, zisťuje sa základ na výpočet uvedených dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku na uvedené dávky.
(6)
Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odsekov 1 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§50
(1)
Základ na výpočet invalidného výsluhového dôchodku vojaka, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, je mesačný služobný príjem a pravidelné príplatky, ktoré by vojakovi patrili v prvom mesiaci po vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka v základnej funkcii, na ktorú sa uvedeným spôsobom pripravuje.
(2)
Základné funkcie profesionálnych vojakov, na ktoré sa vojaci pripravujú štúdiom alebo výcvikom, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§51
(1)
Na výpočet výsluhového príspevku sa základ zistený podľa § 49 upravuje tak, že suma do 10 000 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy prevyšujúcej 10 000 Sk do 15 000 Sk sa započítava jedna polovica, zo sumy prevyšujúcej 15 000 Sk do 20 000 Sk sa započítava jedna tretina, zo sumy prevyšujúcej 20 000 Sk do 30 000 Sk sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšujúcej 30 000 Sk sa započítava jedna pätina.
(2)
Na výpočet výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa základ zistený podľa § 49 upravuje tak, že suma do 8 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy prevyšujúcej 8 500 Sk do 13 500 Sk sa započítava jedna polovica, zo sumy prevyšujúcej 13 500 Sk do 18 500 Sk sa započítava jedna tretina, zo sumy prevyšujúcej 18 500 Sk do 28 500 Sk sa započítava jedna štvrtina a zo sumy prevyšujúcej 28 500 Sk sa započítava jedna pätina.
§52
Výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok poberateľa dôchodku, ktorý pred priznaním takéhoto dôchodku poberal invalidný výsluhový dôchodok, nesmie byť ku dňu vzniku nároku na niektorý z týchto dôchodkov nižší, ako by bol k tomuto dňu plný invalidný výsluhový dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr.
§53
(1)
Pri opätovnom prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka a pri prijatí do služobného pomeru príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru zaniká nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok priznaný podľa § 26 a na invalidný výsluhový dôchodok, a to dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo prijatia do služobného pomeru príslušníka uvedených zborov.
(2)
Pri opätovnom začatí výkonu funkcie výkonného letca alebo výkonu funkcií osobitnej povahy, alebo osobitného stupňa nebezpečnosti počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka zaniká nárok na výsluhový príspevok priznaný podľa § 20 a na výsluhový dôchodok priznaný podľa § 27, a to dňom, ktorý predchádza dňu opätovného začatia výkonu takýchto funkcií.
§54
Ak profesionálny vojak po skončení služobného pomeru začne v inom zamestnaní vykonávať činnosť výkonného letca, zastavuje sa výplata výsluhového príspevku priznaného podľa § 20 a výsluhového dôchodku priznaného podľa § 27 dňom, ktorý predchádza dňu začatia uvedenej činnosti. Výplata tohto výsluhového dôchodku sa obnoví dňom nasledujúcim po dni skončenia takejto činnosti.
§55
(1)
Pri súbehu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výplata výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku ani invalidného výsluhového dôchodku neobmedzuje.
(2)
Pri súbehu vdovského výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti sa tento dôchodok vypláca za podmienok a vo výške ustanovenej osobitným predpisom.22)
§56
(1)
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok podľa § 19 alebo na výsluhový dôchodok podľa § 26 s nárokom na výsluhový príspevok podľa § 20 alebo na výsluhový dôchodok podľa § 27 má profesionálny vojak nárok na ten príspevok alebo dôchodok, ktorý má poberať dlhšie; ak obidva príspevky alebo dôchodky má poberať rovnaký čas, má nárok na ten príspevok alebo dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnako ustanovenej lehote trvania nároku a rovnakej výške príspevkov alebo dôchodkov má profesionálny vojak nárok na ten príspevok alebo dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr.
(2)
Pri súbehu nároku na výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok má poberateľ dávky nárok len na jeden dôchodok alebo príspevok, a to na vyšší. Pri rovnakej výške dôchodku a príspevku má poberateľ dávky nárok na ten dôchodok alebo príspevok, na ktorý vznikol nárok skôr.
§57
(1)
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na dôchodok zo všeobecného sociálneho zabezpečenia23) má poberateľ dôchodku zo všeobecného sociálneho zabezpečenia23) nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.
(2)
Pri súbehu nároku na vdovský výsluhový dôchodok alebo na vdovecký výsluhový dôchodok s nárokom na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok sa výplata uvedených dôchodkov alebo výsluhového príspevku neobmedzuje. To platí aj pri súbehu nároku na sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok.
§58
(1)
Ak profesionálny vojak alebo vojak, ktorý sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po tomto vojakovi nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok pri skončení výkonu služby, prevedú orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl poistné vo výške poistného na dôchodkové poistenie, ktoré by počas trvania služby, najskôr však odo dňa účinnosti tohto zákona, platil vojak, jeho zamestnávatelia a štát podľa osobitného predpisu,24) zhodnotené o úrok určený podľa diskontnej úrokovej sadzby ustanovenej Národnou bankou Slovenska, na účet Sociálnej poisťovne, a to do troch mesiacov od skončenia služobného pomeru. Súčasne orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl prevedú do tejto poisťovne aj údaje o dobe vojenskej služby vykonanej v ozbrojených silách a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce pre ustanovenie vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.25)
(2)
Ak sa poistné a údaje o dobe výkonu vojenskej služby previedlo do Sociálnej poisťovne podľa odseku 1 alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách platilo do tejto poisťovne a vojak alebo pozostalí po ňom splnia podmienky nároku na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení výkonu služby, vyžiadajú si orgány sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl prevedenie poistného, údajov o dobe výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje previesť orgánom sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl do troch mesiacov od vyžiadania.
§59
(1)
Priznané výsluhové príspevky a dôchodky sa zvyšujú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako dôchodky zo všeobecného sociálneho zabezpečenia,23) a to
a)
výsluhové príspevky ako čiastočné invalidné dôchodky,
b)
výsluhové dôchodky ako starobné dôchodky,
c)
invalidné výsluhové dôchodky ako invalidné dôchodky,
d)
vdovské výsluhové dôchodky ako vdovské dôchodky,
e)
vdovecké výsluhové dôchodky ako vdovecké dôchodky,
f)
sirotské výsluhové dôchodky ako sirotské dôchodky,
pričom percento zvýšenia týchto dôchodkov určí vláda Slovenskej republiky nariadením.
(2)
Vláda Slovenskej republiky nariadením určuje ďalšie zvyšovanie výsluhových dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ZABEZPEČENIE SLUŽBAMI
§60 Rekreačná starostlivosť
(1)
Profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom8) sa môže poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých alebo detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach ministerstiev, v ktorých pôsobnosti profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával vojenskú službu.
(2)
Rekreačná starostlivosť podľa odseku 1 sa poskytuje za čiastočnú úhradu. Výška úhrady za rekreačné pobyty profesionálnych vojakov a ich manželiek (manželov) tvorí najmenej jednu tretinu nákladov na ich ubytovanie a stravovanie. Výška úhrady za rekreačné pobyty poberateľov dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov a ich manželiek (manželov) tvorí najmenej jednu štvrtinu týchto nákladov. Výška úhrady za rekreačné pobyty nezaopatrených detí8) tvorí najmenej jednu štvrtinu uvedených nákladov. Cestovné na rekreačný pobyt a späť sa môže uhradiť v plnej výške.
(3)
Na konanie o poskytovaní rekreačného pobytu podľa odseku 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní26) a § 76 ods. 2, 3 a 4.
§61 Kúpeľná starostlivosť
(1)
Profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov sa môže na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť kúpeľná starostlivosť za podmienok, za akých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť podľa osobitného predpisu.27)
(2)
Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť vo vojenských a v civilných kúpeľných ústavoch a vo vojenských ozdravovniach.
Zabezpečenie pohrebu zomretého vojaka
§62
Vojakovi, ktorý zomrel počas výkonu vojenskej služby, zabezpečia ozbrojené sily na svoje náklady pohreb na území Slovenskej republiky, a to v celom rozsahu alebo so spoluúčasťou pozostalých (§ 63 ods. 1).
§63
(1)
Ak ozbrojené sily zabezpečia pohreb zomretého vojaka na území Slovenskej republiky so spoluúčasťou pozostalých, uhradia ozbrojené sily polovicu nákladov na pohreb, najviac však 7 000 Sk.
(2)
Ak si pozostalí neprajú, aby ozbrojené sily zabezpečili pohreb zomretého vojaka alebo aby sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 62 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradia ozbrojené sily pozostalým na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac však do výšky 7 000 Sk.
§64
Ak vojak zomrie počas výkonu vojenskej služby v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, zvyšujú sa sumy uvedené v § 63 ods. 1 a 2 na dvojnásobok.
§65
Nákladmi na zabezpečenie pohrebu sa na účely § 62 a 63 rozumejú náklady na úpravu, oblečenie a uloženie telesných pozostatkov zomretého, náklady na rakvu a jej úpravu, náklady na úhradu pohrebných úkonov a obradov obvyklých v mieste pohrebu a primerané náklady na pohostenie pozvaných smútočných hostí. Ak sa vykonáva pohreb spopolnením, rozumejú sa nákladmi na pohreb aj náklady na prepravu telesných pozostatkov z miesta pohrebného obradu na miesto spopolnenia, náklady na spopolnenie, urnu a náklady spojené s uložením urny alebo rozptýlením popola.
§66
Ak vojak zomrie v mieste, kde v čase smrti vykonával službu alebo sa zdržiaval zo služobných dôvodov alebo z dôvodov liečenia alebo ošetrenia a ktoré nie je miestom, kde sa má pohreb vykonať, uhradia ozbrojené sily náklady na rakvu s kovovou vložkou alebo na kovovú rakvu na uloženie telesných pozostatkov zomretého a náklady na jeho prevezenie na miesto pohrebu spôsobom primeraným vzdialenosti miesta úmrtia od miesta pohrebu. To platí aj v prípade úmrtia vojaka mimo územia Slovenskej republiky. Náklady na kovovú vložku do rakvy alebo na kovovú rakvu a náklady na prepravu telesných pozostatkov zomretého sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 65.
§67
(1)
Ak ide o pohreb, ktorý ozbrojené sily zabezpečujú alebo sa na jeho zabezpečení podieľajú podľa § 62 a § 63 ods. 1, preukazujú sa zomretému vojakovi najmä tieto pocty:
a)
zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky počas pohrebného obradu,
b)
postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu na tomto mieste,
c)
nesenie rakvy vojakmi z miesta posledného rozlúčenia na miesto posledného uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
d)
sprievod rakvy čestnou jednotkou a vojenskou hudbou z miesta posledného rozlúčenia na miesto posledného uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
e)
skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky.
(2)
Náklady spojené so vzdaním vojenských pôct, ktoré sa preukazujú zomretému vojakovi, hradia ozbrojené sily. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 65.
§68
PIATA ČASŤ | ORGANIZÁCIA, RIADENIE, KONANIE A FINANCOVANIE V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ VOJAKOV
Organizácia a riadenie
§70
(1)
Sociálne zabezpečenie vojakov Armády Slovenskej republiky a vojakov Železničného vojska riadi a kontroluje ministerstvo obrany.
(2)
Sociálne zabezpečenie vojakov Vojsk ministerstva vnútra riadi a kontroluje ministerstvo vnútra.
§71
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia vojakom počas výkonu služby priznáva, vypláca, zastavuje a odníma ten orgán ozbrojených síl, ktorý im vypláca služobný príjem.
(2)
Dávky nemocenského zabezpečenia vojakom po skončení výkonu služby priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (§ 74), ak ide o vojakov Armády Slovenskej republiky a vojakov Železničného vojska,
b)
orgán určený ministerstvom vnútra, ak ide o vojakov Vojsk ministerstva vnútra.
(3)
Dodržiavanie liečebného režimu vojakmi, ktorým sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, sú oprávnení kontrolovať:
a)
vedúci lekár vojenskej ošetrovne alebo polikliniky, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť vojakom, alebo lekári ním písomne splnomocnení,
b)
ošetrujúci vojenský lekár, ktorý uznal vojaka dočasne neschopným vykonávať službu v dôsledku choroby alebo úrazu.
§72
Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ak ide o vojakov Armády Slovenskej republiky a vojakov Železničného vojska a pozostalých po týchto vojakoch,
b)
orgán ustanovený ministerstvom vnútra, ak ide o vojakov Vojsk ministerstva vnútra a pozostalých po týchto vojakoch.
§73
(1)
Rekreačné pobyty profesionálnym vojakom Armády Slovenskej republiky a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom8) poskytuje orgán ustanovený ministerstvom obrany. Rekreačné pobyty profesionálnym vojakom Železničného vojska, ako aj profesionálnym vojakom Železničného vojska po skončení služobného pomeru, ktorí sú poberateľmi dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom8) poskytuje orgán ustanovený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií“).
(2)
Poukazy na kúpeľnú starostlivosť profesionálnym vojakom Armády Slovenskej republiky, profesionálnym vojakom Železničného vojska a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, poskytuje tento úrad.
(3)
Pohreby zomretých vojakov (§ 62 až 69) Armády Slovenskej republiky, vojakov Železničného vojska a poberateľov dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, zabezpečujú orgány ustanovené ministerstvom obrany. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 63 ods. 1 a 2 a § 64 až 69 rozhoduje a túto náhradu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(4)
O poskytovaní služieb podľa odsekov 2 a 3 vojakom Vojsk ministerstva vnútra a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré sa vyplácajú v pôsobnosti ministerstva vnútra, rozhodujú a tieto služby poskytujú orgány ustanovené ministerstvom vnútra.
§74
(1)
Zriaďuje sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako rozpočtová organizácia na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov; zriaďovateľskú funkciu29) k nemu vykonáva ministerstvo obrany.
(2)
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je právnická osoba.
(3)
Sídlom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je Bratislava.
(4)
Na čele Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia je riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom tohto úradu.
(5)
Riaditeľa Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky.
Konanie
§75
(1)
Na základe podania žiadosti sa poskytujú:
a)
náhrada nemocenského [§ 4 písm. e)],
b)
výsluhový príspevok [§ 18 písm. a)],
c)
odchodné [§ 18 písm. b)],
d)
úmrtné [§ 18 písm. c)],
e)
výsluhový dôchodok [§ 18 písm. d)],
f)
invalidný výsluhový dôchodok [§ 18 písm. e)],
g)
vdovský výsluhový dôchodok [§ 18 písm. f)],
h)
vdovecký výsluhový dôchodok [§ 18 písm. g)],
i)
sirotský výsluhový dôchodok [§ 18 písm. h)],
j)
služby (§ 60 až 69).
(2)
Na základe dokumentácie osvedčujúcej nárok sa bez podania žiadosti poskytujú:
a)
náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti vykonávať službu v dôsledku choroby alebo úrazu [§ 4 písm. a)],
b)
nemocenské [§ 4 písm. b)],
c)
materské [§ 4 písm. c)],
d)
ošetrovné [§ 4 písm. d)].
(3)
Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú orgánu, ktorý má dávky alebo služby priznať (§ 72 a 73).
§76
(1)
(2)
Proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 71 až 73 o dávkach alebo službách uvedených v § 75 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(3)
Odvolacie orgány v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov sú:
a)
ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia alebo iného orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva,
b)
ministerstvo vnútra, ak ide o rozhodnutie orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva,
c)
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o rozhodnutie orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva.
(4)
Právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vojakov môže preskúmať súd.30)
§77
(1)
O tom, či poškodenie zdravotného stavu vojaka
a)
zakladá nárok na náhradu služobného príjmu podľa § 5 ods. 2 počas celej doby neschopnosti vykonávať službu v dôsledku choroby alebo úrazu,
b)
zakladá nárok na nemocenské v zníženej výške v dôsledku vzniku dočasnej neschopnosti vykonávať službu za okolností uvedených v § 7 ods. 2,
c)
zakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 29 alebo § 30,
d)
odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti podľa § 61, podáva posudok posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ak ide o vojaka Armády Slovenskej republiky alebo vojaka Železničného vojska.
(2)
Pri posudzovaní toho, či poškodenie zdravotného stavu vojaka zakladá nárok na invalidný výsluhový dôchodok, posudková komisia sociálneho zabezpečenia uvedená v odseku 1 zároveň vydá posudok o tom, v akej miere je znížená schopnosť vojaka vykonávať primerané civilné zamestnanie (§ 34).
(3)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 posudková komisia sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.
(4)
Posudkové komisie uvedené v odsekoch 1 a 3 ustanovuje ministerstvo obrany.
(5)
Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odsekoch 1 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§78
(1)
Ak ide o vojakov Vojsk ministerstva vnútra, podávajú posudky o skutočnostiach uvedených v § 77 posudkové komisie sociálneho zabezpečenia ustanovené ministerstvom vnútra.
(2)
Ministerstvo vnútra môže po dohode s ministerstvom obrany ustanoviť, že posudky uvedené v odseku 1 podávajú posudkové komisie sociálneho zabezpečenia v pôsobnosti ministerstva obrany aj pre vojakov Vojsk ministerstva vnútra.
(3)
Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§79
(1)
Orgány uvedené v § 70 až 73 a v § 76 až 78 konajú a rozhodujú v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia vojakov v medziach svojej pôsobnosti samostatne.
(2)
Členovia posudkových komisií sociálneho zabezpečenia a prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich činnosťou.
Financovanie
§80
Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytované podľa tohto zákona sa uhrádzajú z osobitných účtov ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Náklady na rekreačné pobyty (§ 60) profesionálnych vojakov Železničného vojska počas trvania služobného pomeru a po jeho skončení, ich manželiek (manželov) a nezaopatrených detí, ak sa poskytujú v rekreačných zariadeniach ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, uhrádza toto ministerstvo zo svojho rozpočtu.
§81
(1)
Príjmami osobitného účtu (§ 80) ministerstva obrany je
a)
poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré podľa osobitného predpisu24) platia profesionálni vojaci Armády Slovenskej republiky a Železničného vojska, organizačné zložky týchto ozbrojených síl, ktoré profesionálnym vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia, a tiež poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré podľa osobitného predpisu24) platí štát za vojakov Armády Slovenskej republiky a Železničného vojska, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravujú na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách,
b)
poistné prevedené zo Sociálnej poisťovne podľa § 58 ods. 2,
c)
príspevky z rozpočtu ministerstva obrany na úhradu rozdielov medzi výdavkami a príjmami osobitného účtu.
(2)
Príjmami osobitného účtu (§ 80) ministerstva vnútra je
a)
poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré podľa osobitného predpisu24) platia profesionálni vojaci Vojsk ministerstva vnútra, organizačné zložky Vojsk ministerstva vnútra, ktoré profesionálnym vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia, a tiež poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré podľa osobitného predpisu24) platí štát za vojakov Vojsk ministerstva vnútra, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravujú na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách,
b)
poistné prevedené zo Sociálnej poisťovne podľa § 58 ods. 2,
c)
príspevky z rozpočtu ministerstva vnútra na úhradu rozdielov medzi výdavkami a príjmami osobitného účtu.
§82
(1)
Výdavkami osobitných účtov (§ 80) ministerstva obrany a ministerstva vnútra sú výdavky na
a)
dávky a služby sociálneho zabezpečenia vojakov,
b)
prevod poistného na dôchodkové zabezpečenie do Sociálnej poisťovne podľa § 58 ods. 1.
(2)
Prebytky osobitných účtov (§ 80) za každý kalendárny štvrťrok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu v termíne, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.
§83
(1)
(2)
Rozpočty a účtovné závierky osobitných účtov (§ 80) na kalendárny rok schvaľuje vo svojej pôsobnosti ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra.
(3)
Ak je podľa tohto zákona na výplatu dávok nemocenského zabezpečenia príslušný orgán ozbrojených síl, ktorý vojakovi vypláca plat, a tieto dávky sa majú uhradiť z osobitného účtu (§ 80), zúčtuje platca vyplatené dávky so správcom príslušného osobitného účtu.
§84
(1)
Vojaci, organizačné zložky ozbrojených síl, ktoré vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia, a štát platia poistné na sociálne poistenie vojakov vo výške, v akej by inak platili poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Vymeriavacím základom na určenie výšky poistného, ktoré majú platiť profesionálni vojaci a organizačné zložky ozbrojených síl podľa odseku 1, je služobný príjem a ostatné peňažné náležitosti, ktoré patria profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období31) za výkon služby, ak podliehajú dani z príjmu fyzických osôb.
(3)
Na dôchodkové zabezpečenie vojakov, ktorí sa štúdiom alebo výcvikom pripravujú na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, platí štát poistné vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok na poistné občanov, ktorí vykonávajú vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti.
§85
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia (§ 4) sa vyplácajú v deň určený na výplatu služobných príjmov.
(2)
Opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia [§ 18 písm. a) a d) až h)] sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac do desiateho dňa tohto mesiaca.
(3)
Jednorazové dávky výsluhového zabezpečenia [§ 18 písm. b) a c)] sa vyplatia do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich priznaní.
(4)
Dávky uvedené v odsekoch 1 až 3 možno vyplácať v hotovostnej i bezhotovostnej forme podľa požiadavky poberateľa dávky.
ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§86
(1)
Na rozhodovanie o nárokoch na dávky a služby podľa tohto zákona, o ich dodatočnom priznaní, zmenách výšky dávok, zániku nároku na dávky a ich výplatu, obmedzení výplaty, znížení dávok, výplate dávok oprávneným príjemcom, nároku na dávky a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine, postúpení a zrážkach z dávok sa použijú ustanovenia všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení4) s výnimkou súbehu nárokov výsluhového zabezpečenia uvedeného v § 55.
(2)
Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra môžu vo svojej pôsobnosti povoľovať výnimky z obmedzenia výplaty dávok sociálneho zabezpečenia vojakov do cudziny.
§87
(1)
Povinnosti a zodpovednosť príjemcov dávok sa riadia ustanoveniami všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.32)
(2)
Ak sú orgány sociálneho zabezpečenia vojakov príslušné na výplatu, zastavenie alebo odňatie starobného, invalidného, čiastočného invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, sú povinnosti právnických osôb a fyzických osôb voči uvedeným orgánom rovnaké ako v sociálnom zabezpečení podľa osobitného predpisu.33)
§88
Dohody o zrážkach z dávok sociálneho zabezpečenia vojakov sa môžu uzatvoriť aj na úhradu pohľadávok vojenských útvarov v pôsobnosti ministerstva obrany, ministerstva vnútra alebo ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Prechodné ustanovenia
§89
(1)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 12. máji 1992 podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov.
(2)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok pred 13. májom 1992 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. v znení zákona č. 65/1978 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 24 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
§90
Dávky nemocenského zabezpečenia vojakov, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od tohto dňa prepočítajú a poskytujú sa podľa tohto zákona, ak je to pre oprávneného výhodnejšie.
§91
(1)
Starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu34) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.
(2)
Profesionálnemu vojakovi, ktorý splnil podmienku 20 rokov služby v I. alebo v II. kategórii funkcií ustanovenú pre vznik nároku na starobný dôchodok z I. alebo z II. kategórie podľa doterajšieho predpisu34) a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa ostatné podmienky nároku na tento dôchodok ani podmienky nároku na výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov, vznikne nárok na výsluhový dôchodok dňom účinnosti tohto zákona a odo dňa účinnosti tohto zákona, najskôr však odo dňa splnenia podmienok nároku uvedených v § 26 alebo v § 27, sa zvyšuje o 12 %.
§92
(1)
Starobné dôchodky z III. pracovnej kategórie, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu,35) tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
(2)
Ak sa poberatelia starobných dôchodkov uvedených v odseku 1 stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, preskúma sa, či invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním. Ak doba trvania služby spolu s dobou invalidity alebo čiastočnej invalidity vzniknutej v uvedenej súvislosti tvorí ku dňu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok aspoň 20 rokov, považujú sa takéto starobné dôchodky za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.
§93
(1)
Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.
(2)
Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky z III. pracovnej kategórie, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
§94
Dôchodky za výsluhu rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.
§95
(1)
Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 35, 36, 39, 40, 42, 43 a 46.
(2)
Ak sú splnené podmienky uvedené v § 35, 36, 39, 40, 42 a 43, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.
(3)
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 35, 36, 39, 40, 42 a 43, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
§96
(1)
Dôchodky manželky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov, sa považujú za dôchodky manželky podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
(2)
Ak manželka profesionálneho vojaka alebo poberateľa dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov splní odo dňa účinnosti tohto zákona podmienky nároku na dôchodok manželky podľa osobitného predpisu,36) sú na priznanie a výplatu tohto dôchodku príslušné orgány sociálneho zabezpečenia vojakov. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
§97
Ak orgány sociálneho zabezpečenia vojakov pred dňom účinnosti tohto zákona rozhodli o priznaní dávok sociálnej starostlivosti a nárok na tieto dávky trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sú orgány sociálneho zabezpečenia vojakov príslušné na rozhodovanie o týchto dávkach a na ich výplatu. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitných účtov (§ 80).
§98
Doba poberania invalidného a čiastočného invalidného dôchodku z I. alebo II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, sa pre vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a výšku týchto dávok považuje za dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku.
§99
Ustanovenie § 60 sa použije aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre civilných zamestnancov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva obrany, Železničného vojska a Vojsk ministerstva vnútra.
§100
Z finančných prostriedkov na úhradu nákladov na dávky uvedené v osobitnom predpise,37) ktoré sa poukazujú podľa osobitného predpisu38) na osobitný účet
a)
ministerstva obrany podľa osobitného predpisu,39) uhrádza dávky profesionálnym vojakom Armády Slovenskej republiky a Železničného vojska a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov vyplácaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia tento úrad,
b)
ministerstva vnútra podľa osobitného predpisu,39) uhrádza dávky profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra a poberateľom dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov vyplácaných orgánom ustanoveným ministerstvom vnútra [§ 72 písm. b)] tento orgán
podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi.40)
Záverečné ustanovenia
§101
Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona prechádza z ministerstva obrany na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia výkon sociálneho zabezpečenia vojakov a práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.
§102
Minister obrany a minister vnútra môžu vo svojej pôsobnosti odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona.
§103
Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú:
1.
zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov,
2.
§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
3.
§ 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
§104
Zrušujú sa:
1.
§ 25 ods. 1, § 26, 26a, 27, 31, 33 až 33d zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov,
2.
§ 22 až 26 vyhlášky Federálneho ministerstva obrany č. 557/1992 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
§105
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 1998.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 3 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
2)
§ 3 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z.
3)
§ 18 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z.
4)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
5)
§ 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
6)
§ 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
7)
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
8)
§ 49 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
9)
§ 6, 7 a § 10 až 12a zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.
10)
§ 127 ods. 1 písm. l) a m) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.
11)
§ 25 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 2 až 8 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
13)
§ 15 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.
15)
§ 144 zákona č. 370/1997 Z. z.
16)
§ 42 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 32 zákona č. 370/1997 Z. z.
18)
§ 12 zákona č. 370/1997 Z. z.
19)
§ 11 zákona č. 370/1997 Z. z.
20)
§ 46 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 25 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
§ 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
§ 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
22)
§ 48 a 49 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 7 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
25)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
27)
§ 12 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
28)
§ 29 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 72 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 72 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
§ 21 ods. 6 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
30)
§ 244 až 246c Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
31)
§ 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 46 až 48 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 106, 107 a 110 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 106, 107 a 110 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 108 až 113 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 132 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
35)
§ 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 51 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 49 ods. 1 písm. a) až d) a písm. f) až ch) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 49 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 134/1995 Z. z., zákona č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
