Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam

Znenie účinné: od 01.01.2005 do 31.05.2006 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
2005

Predpis bol zrušený predpisom 126/2006 Z. z.

79/1997 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2005 do 31.05.2006
79
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 20. februára l997
o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí ustanovuje:
§1 Všeobecné ustanovenie
(1)
Opatrenia podľa tejto vyhlášky sa vzťahujú na každé ochorenie, ktoré sa môže preniesť na človeka.
(2)
Opatrenia pri prenosných ochoreniach, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckych zariadeniach, upravuje osobitný predpis.1)
§2 Nariadenie očkovania a jeho druhy
(1)
Podľa stavu odolnosti obyvateľstva proti prenosným ochoreniam sa vykonáva
a)
povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek (§ 3),
b)
povinné očkovanie osôb, ktoré sú pri výkone svojho zamestnania alebo práce vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz (§ 4),
c)
povinné mimoriadne očkovanie (§ 5),
d)
povinné očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny (§ 6),
e)
povinné očkovanie osôb pri poraneniach (§ 7),
f)
odporúčané očkovanie (§ 8),
g)
očkovanie osôb na vlastnú žiadosť (§ 9).
(2)
Súčasťou povinného očkovania je aj povinnosť podrobiť sa v určenej lehote potrebným kontrolným vyšetreniam.2)
§3 Povinné pravidelné očkovanie osôb
(1)
Očkovanie proti tuberkulóze sa vykonáva najskôr vo štvrtý deň života.
(2)
Očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa vykonáva najskôr v prvom dni desiateho týždňa života.
(3)
Očkovanie proti prenosnej detskej obrne sa vykonáva najskôr v prvom dni desiateho týždňa života.
(4)
Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr v prvom dni pätnásteho mesiaca života a najneskôr do 18. mesiaca života.
(5)
Očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B sa vykonáva, ak ide
a)
o dojčatá, najskôr v prvom dni desiateho týždňa života,
b)
o adolescentov, v 11. roku života.
(6)
Očkovanie proti invazívnym hemofilovým infekciám, ktoré sú vyvolané typom b, sa vykonáva najskôr v prvom dni desiateho týždňa života.
§4 Povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz
(1)
Očkovanie proti tuberkulóze sa vykonáva u zamestnancov liečební pre dlhodobo chorých, v iných zdravotníckych zariadeniach u zamestnancov pracujúcich na oddeleniach tuberkulózy a respiračných chorôb, patológie, súdneho lekárstva a v laboratóriách mikrobiologickej diagnostiky a u osôb pracujúcich vo veterinárnych zariadeniach a pri ošetrovaní a zabíjaní zvierat postihnutých tuberkulózou. Očkujú sa iba osoby s negatívnym výsledkom tuberkulínovej skúšky.
(2)
Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B sa vykonáva u
a)
novorodencov matiek pozitívnych na HBsAg,
b)
osôb pripravovaných na hemodialýzu alebo u hemodialyzovaných osôb, ak sa očkovanie nemohlo vykonať pred hemodialýzou,
c)
žiakov stredných zdravotníckych škôl,
d)
študentov lekárskych fakúlt,
e)
zamestnancov zdravotníckych zariadení, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku infekcie,
f)
zamestnancov zariadení pre mentálne postihnutých a detí umiestnených v týchto zariadeniach,
g)
ďalších osôb vystavených zvýšenému riziku infekcie v prípadoch určených Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky3) (ďalej len „ministerstvo“).
(3)
Očkovanie proti besnote sa vykonáva u zamestnancov laboratórií, kde sa pracuje s virulentnými kmeňmi vírusu besnoty a u ďalších osôb vystavených pri výkone práce zvýšenému riziku takejto infekcie.
§5 Povinné mimoriadne očkovanie
Mimoriadne očkovanie sa nariaďuje u všetkého obyvateľstva alebo u určitej skupiny osôb, ak to vyžaduje epidemiologická situácia.
§6 Povinné očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny
Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny sa vykonáva v súlade s medzinárodnými dohovormi a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie v štátoch, do ktorých alebo z ktorých osoba cestuje.
§7 Povinné očkovanie osôb pri poraneniach
(1)
Očkovanie proti tetanu sa vykonáva na základe posúdenia charakteru poranenia a zhodnotenia údajov o predchádzajúcom očkovaní.
(2)
Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B sa vykonáva u osôb vystavených riziku infekcie na základe posúdenia charakteru poranenia a zhodnotenia údajov o predchádzajúcom očkovaní.
(3)
Očkovanie proti besnote sa vykonáva pri poranení besným zvieraťom alebo zvieraťom podozrivým z besnoty na základe posúdenia charakteru kontaktu s takým zvieraťom.
§8 Odporúčané očkovanie
V prípade zvýšeného rizika infekcie možno vykonať aj očkovanie proti iným prenosným ochoreniam na základe odporúčania lekára, ktorý má osobu v priamej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ošetrujúci lekár“), alebo epidemiológa. Ide o
a)
očkovanie proti chrípke, ktoré sa vykonáva najmä u osôb vo veku 65 rokov a starších, u osôb umiestnených v liečebniach pre dlhodobo chorých, v domovoch dôchodcov, zariadeniach sociálnych služieb, u osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho aparátu, s metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami, ako aj u osôb prichádzajúcich do priameho kontaktu s uvedenými skupinami osôb,
b)
očkovanie proti ďalším prenosným ochoreniam, najmä proti invazívnym hemofilovým infekciám, ktoré sú vyvolané typom b, proti pneumokokovým alebo proti meningokokovým infekciám, vírusovému zápalu pečene typu A a B, kliešťovému zápalu mozgu, tularémii a ovčím kiahňam.
§9 Očkovanie osôb na vlastnú žiadosť
(1)
Na vlastnú žiadosť osôb alebo na žiadosť ich zákonných zástupcov možno vykonať očkovanie aj v iných prípadoch ako sú uvedené v § 2 až 8.
(2)
Vhodnosť očkovania v týchto prípadoch posúdi ošetrujúci lekár, ktorý súčasne poučí osoby alebo ich zákonných zástupcov o prínose a možnom účinku očkovania. Túto skutočnosť zaznačí do zdravotnej dokumentácie očkovanej osoby.
(3)
Povinné očkovanie podľa § 2 ods. 1 písm. a) až e) týmto nie je dotknuté.

Vykonávanie očkovania

§10
(1)
Očkovanie osôb a vyšetrenia s tým spojené vykonáva príslušný ošetrujúci lekár alebo iní ním poverení zdravotnícki pracovníci.
(2)
Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa má očkovanie vykonať, oznámi písomne termín očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne alebo osobitné očkovanie, pre nebezpečenstvo z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou formou.
(3)
V prípade, že sa osoba na očkovanie nedostaví alebo že sa očkovanie nemohlo vykonať z dôvodu dočasnej kontraindikácie, zdravotnícke zariadenie osobe oznámi náhradný termín spôsobom uvedeným v odseku 2.
§11
(1)
Každé očkovanie možno vykonať až po lekárskom vyšetrení osoby, podľa ktorého ošetrujúci lekár určí indikáciu alebo kontraindikáciu očkovania. Zoznam kontraindikácií a spôsob ich vyznačenia v zdravotnej dokumentácii je v prílohe č. 1.
(2)
Osoby, ktoré nemožno očkovať z dôvodov kontraindikácie, vedie ošetrujúci lekár v dispenzárnej starostlivosti tak, aby bolo možné v prípade potreby urobiť okamžité opatrenia na ochranu ich zdravia pred prenosným ochorením, proti ktorému nemohli byť očkované.
(3)
Každé očkovanie sa zapíše do zdravotnej dokumentácie a do očkovacieho preukazu, ktorý vystaví ošetrujúci lekár. Záznam o očkovaní v zdravotnej dokumentácii musí obsahovať
a)
dátum očkovania,
b)
názov očkovacej látky, výrobcu, šaržu, dávku a spôsob aplikácie,
c)
meno očkujúceho.
(4)
Do zdravotnej dokumentácie sa zapíše aj dôvod, pre ktorý sa očkovanie neuskutočnilo a tiež nezvyčajné reakcie, ktoré sa u osoby vyskytli. Takéto reakcie oznamuje ošetrujúci lekár príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu na tlačivách, ktoré sú v prílohách č. 2 a 3; kópiu tlačiva zašle aj Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv.3a)
§12 Kontrola očkovania
Pri kontrole očkovania4) sa sleduje najmä
a)
správnosť postupu pri očkovaní a úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii,
b)
počet očkovaných vzhľadom na vekovú štruktúru,
c)
skladovanie a účelné hospodárenie s očkovacími látkami v zdravotníckych zariadeniach.
§13 Vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení a zisťovanie ich citlivosti na antimikróbne látky
(1)
Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky alebo pri ktorom je podozrenie, že takéto zárodky obsahuje, vrátane kontroly potravinárskych a iných výrobkov, ako aj zisťovanie ich citlivosti na antimikróbne látky, možno vykonávať len v takých zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach a vo výskumných ústavoch a zariadeniach, kde takéto vyšetrovanie a skúmanie súvisí s ich činnosťou.
(2)
Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky, osobám trpiacim na prenosné ochorenie, osobám podozrivým, že trpia na takéto ochorenie alebo osobám, ktoré na takéto ochorenie zomreli, môže iba lekár, stredný zdravotnícky pracovník alebo osoba určená vedúcim zdravotníckeho zariadenia.
(3)
Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky, zvieratám trpiacim na ochorenie prenosné na človeka, zvieratám podozrivým, že trpia na takéto ochorenie alebo zvieratám, ktoré na takéto ochorenie uhynuli, môže iba veterinárny lekár alebo osoba určená vedúcim veterinárneho zariadenia.
(4)
Pri zaobchádzaní s materiálom, ktorý obsahuje alebo môže obsahovať choroboplodné zárodky, najmä pri jeho zasielaní, treba urobiť také opatrenia, aby nemohlo byť ohrozené zdravie ľudí alebo zvierat.
§14 Epidemiologické vyšetrovanie v ohnisku nákazy
(1)
Epidemiologické vyšetrovanie sa vykonáva na všetkých miestach, kde možno v súvislosti s ochorením alebo s podozrením na ochorenie zistiť okolnosti dôležité na vymedzenie ohniska nákazy, posúdenie príčin a spôsobov šírenia ochorení a na vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení.
(2)
Epidemiologické vyšetrovanie v ohnisku nákazy vykonáva územne príslušný štátny zdravotný ústav, ktorý pripravuje podklady na opatrenia príslušného orgánu na ochranu zdravia.
(3)
Epidemiologické vyšetrovanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci alebo iní odborní pracovníci štátnych zdravotných ústavov a podľa druhu jednotlivých ochorení aj zdravotnícki pracovníci alebo iní odborní pracovníci zdravotníckych zariadení určených orgánom na ochranu zdravia.
§15 Hlásenie o prenosných ochoreniach
(1)
Lekár, ktorý zistí u osoby prenosné ochorenie, má podozrenie na prenosné ochorenie, zistí úmrtie na prenosné ochorenie, alebo zistí, že osoba je nosičom choroboplodných zárodkov, ktoré môžu spôsobiť prenosné ochorenie, oznámi túto skutočnosť, ak sa ďalej neustanovuje inak, príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu a ošetrujúcemu lekárovi na tlačive, ktorého vzor je v prílohe č. 4; novozistené ochorenie na tuberkulózu oznámi aj do centrálneho registra tuberkulózy. Tieto skutočnosti súčasne zaznačí do zdravotnej dokumentácie osoby.
(2)
Ak sa skutočnosti uvedené v odseku l dozvie iný zdravotnícky pracovník ako lekár alebo iný odborný pracovník v zdravotníctve, oznámi túto skutočnosť územne príslušnému orgánu na ochranu zdravia alebo štátnemu zdravotnému ústavu.
(3)
Ochorenie alebo podozrenie na prenosnú detskú obrnu vrátane akútnej chabej obrny, na osýpky, meningokokovú meningitídu, choleru, mor a na ďalšie nákazy s priebehom ohrozujúcim život, rýchlo šíriace sa nákazy a epidémie sa ihneď hlásia príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu osobne, telefonicky, faxom alebo elektronickou poštou.
(4)
Angína, konjunktivitída, enterobióza, stafylokokové zápalové ochorenia, stomatitídy a pohlavné choroby s výnimkou syfilisu, kvapavky, mäkkého vredu, lymfogranulómu venereum a HIV infekcie, pokiaľ nejde o nemocničné nákazy, sa hlásia pri hromadnom výskyte.
(5)
Každé ochorenie zvieraťa alebo podozrenie z ochorenia zvieraťa na ochorenie prenosné na človeka hlási okresná veterinárna správa štátnemu zdravotnému ústavu; každé ochorenie alebo podozrenie z ochorenia človeka na besnotu, slezinnú sneť a sopľavku oznámi príslušný orgán na ochranu zdravia okresnej veterinárnej správe.
(6)
Prípady uvedené v odsekoch 1 až 5 sa hlásia bezodkladne.
(7)
Všetky prípady akútnych ochorení dýchacích ciest vrátane chrípky hlásia ošetrujúci lekári územne príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu raz týždenne. Pri hromadnom výskyte určí časový interval hlásenia príslušný orgán na ochranu zdravia.
§16 Izolácia
(1)
Chorému, podozrivému z ochorenia alebo podozrivému z nákazy sa môže nariadiť izolácia. Od izolácie sa môže upustiť, ak nehrozí nebezpečenstvo šírenia nákazy.
(2)
Izolácia sa vykonáva v domácnostiach, na infekčných oddeleniach a vo vyhradených izbách neinfekčných oddelení zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti, v zariadeniach sociálnych služieb a v iných zariadeniach určených orgánom na ochranu zdravia.
(3)
Izoláciu podľa odseku 2 môže nariadiť ošetrujúci lekár alebo orgán na ochranu zdravia z epidemiologických dôvodov aj u osôb, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky a ktoré sa v domácnosti alebo na pracovisku stýkajú s osobami vykonávajúcimi epidemiologicky závažné činnosti alebo s deťmi navštevujúcimi predškolské zariadenia.
(4)
Izolácia na infekčnom oddelení sa nemusí vykonať v prípade, ak má osoba okrem prenosného ochorenia aj iné závažné ochorenie, ktoré vyžaduje liečbu na inom oddelení zdravotníckeho zariadenia. Rovnako sa postupuje i v prípade ochorenia, na ktorého liečenie sú lepšie predpoklady na inom oddelení zdravotníckeho zariadenia (napr. tetanus, neuroinfekcie).
(5)
Izolácia chorých na tuberkulózu, ktorí vylučujú choroboplodné zárodky, sa vykonáva na oddeleniach tuberkulózy a respiračných chorôb a v odborných liečebných ústavoch tuberkulózy a respiračných chorôb.
(6)
Izolácia chorých na pohlavné ochorenia sa vykonáva na vyčlenených úsekoch kožných oddelení alebo na venerologických oddeleniach.
(7)
V prípadoch, keď sa zistí nedodržiavanie zásad domácej izolácie, nariadi sa osobám uvedeným v odseku 1 izolácia v zdravotníckom zariadení.
§17 Karanténne opatrenia
(1)
Osobám podozrivým z nákazy sa môžu nariadiť karanténne opatrenia.
(2)
Karanténne opatrenia podľa odseku l sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
(3)
Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa izolujú a lekár ich vyšetruje a pozoruje. Vykonáva sa na všetkých miestach, kde to treba v záujme ochrany proti šíreniu prenosných ochorení.
(4)
Osoba podozrivá z nákazy sa v odôvodnených prípadoch musí podrobiť zvýšenému zdravotnému dozoru. Spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých vykonávaní by sa mohlo prenosné ochorenie šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na jej pracovisku. Táto osoba je súčasne pod lekárskym dohľadom.
(5)
Osoba podozrivá z nákazy sa podrobuje lekárskemu dohľadu a vyšetreniam v termínoch určených ošetrujúcim lekárom alebo orgánom na ochranu zdravia.
§18 Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia
(1)
Na zamedzenie vzniku a šírenia prenosných ochorení sa vykonávajú opatrenia preventívneho charakteru. Pri vzniku a šírení prenosných ochorení sa vykonávajú opatrenia priamo v ohnisku nákazy.
(2)
Na ničenie choroboplodných zárodkov sa vykonáva dezinfekcia, na ničenie epidemiologicky závažných alebo obťažujúcich článkonožcov dezinsekcia a na ničenie epidemiologicky závažných hlodavcov a iných živočíchov deratizácia.
(3)
V ohnisku nákazy sa vykonáva ohnisková dezinfekcia podľa pokynov ošetrujúceho lekára alebo pracovníkov orgánov na ochranu zdravia.
(4)
Ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú v týchto zariadeniach najmä vlastní zamestnanci.
(5)
Ohnisková dezinfekcia, prípadne dezinsekcia sa vykonáva vo vozidle, v ktorom sa prepravoval chorý, a to bezodkladne po prevoze.
§19 Dispenzárna starostlivosť o osoby vylučujúce choroboplodné zárodky
(1)
Do skupiny osôb vylučujúcich choroboplodné zárodky sa zaraďujú osoby, ktoré netrpia žiadnymi príznakmi ochorenia, ale svojimi výlučkami alebo krvou krátkodobo, dlhodobo alebo celoživotne môžu byť prameňom nákazy pre osoby, s ktorými sa stýkajú. Tieto osoby zaraďuje ich ošetrujúci lekár do dispenzárnej starostlivosti.
(2)
Osoby, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky, musia dodržiavať nariadené všeobecné alebo mimoriadne protiepidemické opatrenia.

Určovanie podmienok na výkon epidemiologicky závažných činností

§20
(1)
Epidemiologicky závažnou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá je spojená s rizikom vzniku a šírenia prenosných ochorení. Môžu ju vykonávať len osoby zdravotne a odborne spôsobilé.
(2)
Medzi epidemiologicky závažné činnosti patria najmä práce pri manipulácii s požívatinami, práce v úpravovniach vôd, pri obsluhe vodovodných zariadení, pri výrobe liečiv, kozmetických výrobkov, kožných čistiacich prostriedkov a potrieb osobnej hygieny, pri stravovaní detí v predškolských zariadeniach, v školských zariadeniach alebo pri zotavovacích akciách, v prevádzkarňach holičstva a kaderníctva, starostlivosti o pleť, manikúry, pedikúry, v masážnych a erotických salónoch. Orgán na ochranu zdravia môže podľa konkrétnych podmienok rozhodnúť, že medzi epidemiologicky závažné činnosti patria aj iné druhy prác.
§21
(1)
Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba zdravotným preukazom, ktorý jej na základe vstupnej lekárskej prehliadky vydá ošetrujúci lekár.
(2)
Do zdravotného preukazu ošetrujúci lekár zaznačí čas jeho platnosti a zdravotnú spôsobilosť na konkrétny výkon epidemiologicky závažnej činnosti. Súčasne osobu poučí o jej právach a povinnostiach vyplývajúcich jej z osobitných predpisov,5) najmä o povinnosti vyhľadať pri ochoreniach svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vedie jej zdravotnú dokumentáciu. Pri každom lekárskom ošetrení je osoba povinná upozorniť na druh vykonávanej epidemiologicky závažnej činnosti. Tieto skutočnosti zaznačí lekár do jej zdravotnej dokumentácie.
§22
(1)
Odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa charakteru epidemiologicky závažných činností
a)
dokladom o získaní vzdelania na
1.
lekárskej fakulte,
2.
farmaceutickej fakulte,
3.
fakulte zdravotníctva a sociálnej práce,
4.
veterinárnej fakulte,
5.
chemickotechnologickej fakulte,
6.
stavebnej fakulte v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby,
7.
fakulte so zameraním na prácu v potravinárstve,
8.
strednej zdravotníckej škole,
9.
hotelovej škole,
10.
strednej škole alebo na odbornom učilišti zameranom na prácu v potravinárstve a na prácu vo farmaceutickej výrobe,
11.
strednej priemyselnej škole stavebnej v študijnom odbore vodohospodárske stavby,
12.
strednom odbornom učilišti vodohospodárskom,
13.
strednej škole alebo na odbornom učilišti v študijnom odbore kozmetička a v učebnom odbore kaderník, alebo
b)
osvedčením o odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky závažných činností, ktoré vydáva štátny okresný hygienik.6)
(2)
Ak epidemiologicky závažné činnosti vykonávajú žiaci z dôvodov prípravy na povolanie, musia spĺňať požiadavku zdravotnej spôsobilosti podľa § 21.
§23
Ak sa u zamestnanca zistia nedostatky pri vykonávaní epidemiologicky závažnej činnosti, odoberie sa mu osvedčenie o odbornej spôsobilosti. O odobratí osvedčenia sa vykoná záznam v zápise z kontroly prevádzky s upozornením, že zamestnanec nesmie počas odobratia osvedčenia vykonávať činnosť, na ktorú mu bolo osvedčenie vydané. Osvedčenie možno vrátiť až po preskúšaní odbornej spôsobilosti,6) a to na základe žiadosti zamestnanca. Preskúšanie zabezpečí štátny okresný hygienik najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
§24
V prípade, že osoba bude krátkodobo pracovať v epidemiologicky závažnej činnosti v detských táboroch alebo v iných sezónnych aktivitách, vydá jej ošetrujúci lekár zdravotný preukaz najviac na čas dvoch mesiacov. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti netreba.
§25 Opatrenia na zdravotnú ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení
(1)
Ochranné opatrenia pred zavlečením prenosných ochorení zo zahraničia sa vykonávajú na hraničných cestných, železničných a riečnych priechodoch a na letiskách.
(2)
Osobám cestujúcim do štátov, ktoré vyžadujú medzinárodné cudzojazyčné lekárske potvrdenia o anti HIV negativite vystavujú tieto potvrdenia zdravotnícke zariadenia určené ministerstvom.
(3)
Tovar, s výnimkou zvierat, ktorý sa prepravuje cez územie Slovenskej republiky, sa nepodrobuje ochranným opatreniam, ak sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom obale. Uvedené sa primerane vzťahuje aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.
(4)
Ochranné opatrenia, ak ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení, nariaďuje ministerstvo. Ochranné opatrenia na hraničných cestných, železničných a riečnych priechodoch a na letiskách sa vykonávajú v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi.7)
§26 Prechodné ustanovenie
Doteraz vydané osvedčenia o absolvovaní kurzu hygienického minima platia do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.
§27 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 103/1984 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám.
§28 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 1997.
Ľubomír Javorský v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.
KONTRAINDIKÁCIE OČKOVANIA
1. O tom, či je ochorenie indikované alebo kontraindikované, rozhoduje lekár, ktorý očkovanie vykoná.
2. Za kontraindikáciu očkovania sa považuje
a) akútne ochorenie s horúčkou alebo s celkovými príznakmi, ktoré ošetrujúci lekár považuje za klinicky závažné,
b) tuberkulóza, pre ktorú osoba patrí do niektorej z dispenzárnych skupín tuberkulóznych ochorení,
c) overený defektný imunitný mechanizmus,
d) hemoblastózy a iné zhubné ochorenia, ktoré zapríčiňujú imunosupresiu,
e) liečenie vysokými dávkami kortikosteroidov, imunosupresívami a ožarovaním,
f) anafylaxia, kolaps, šok alebo kŕče bez horúčky, resp. iné závažné reakcie vzniknuté po predchádzajúcej dávke očkovacej látky,
g) tehotenstvo, s výnimkou prípadov, keď nevykonanie očkovania znamená ohrozenie matky alebo plodu,
h) anamnestický údaj o anafylaktickej reakcii na súčasti vakcíny (vaječná bielkovina, antibiotiká a pod.).
Kontraindikácie uvedené v písmenách c), d) a e) sa týkajú iba podávaných živých vírusových vakcín. HIV pozitívne osoby (bez klinických príznakov alebo choré) sa môžu očkovať živými vírusovými vakcínami. Neodporúča sa však očkovanie chorých na AIDS BCG vakcínou.
3. Osobitné kontraindikácie sú uvedené v návodoch na použitie príslušnej očkovacej látky.
4. Osoby, pre ktoré platia osobitné kontraindikácie, sa môžu očkovať po zvážení rizika nákazy a po kompletnom individuálnom vyšetrení. Potrebné očkovanie sa vykoná na nemocničnom oddelení pod osobitným dohľadom lekára alebo na územne príslušnom špecializovanom pracovisku.
5. Pokiaľ očkovanie nemožno vykonať z dôvodu dočasnej kontraindikácie, urobí sa o tom zápis do zdravotnej dokumentácie očkovaného s uvedením dátumu jej vzniku, druhu kontraindikácie a náhradného termínu očkovania. Zápis sa označí odtlačkom menovky a podpisom lekára.
6. Dlhodobá kontraindikácia očkovania sa v zdravotnej dokumentácii vyznačí príslušným znakom dispenzarizácie.
7. V zdravotníckych zariadeniach vybavených výpočtovou technikou a potrebným programom sa okrem zápisov do zdravotnej dokumentácie a do očkovacieho preukazu zavedú požadované údaje aj do zodpovedajúcej databázy tvorenej príslušným programom.
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.
Hlásenie nezvyčajných reakcií v súvislosti s očkovaním
Príloha č. 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.
Hlásenie výsledkov vykonaných vyšetrení v súvislosti s nezvyčajnou reakciou u očkovaného
Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.
Hlásenie prenosnej choroby
1)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 109/l995 Z. z. o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia.
2)
§ 11 písm. a) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
3)
§ 19 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z.
3a)
§ 42 ods. 2 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
4)
§ l9 písm. i) a § 22, 24 až 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6)
§ 20 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z.
7)
§ 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/l994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/l995 Z. z.§ 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z.