386/1997 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1998 do 31.12.2001
386
ZÁKON
zo 4. decembra 1997
o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§1 Základné ustanovenia
(1)
Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky a jeho uskutočňovanie je verejná úloha. Vyučovacím a skúšobným jazykom v ďalšom vzdelávaní je štátny jazyk;1) ďalšie vzdelávanie sa môže uskutočňovať podľa záujmu účastníkov a možností vzdelávacích ustanovizní (§ 4 ods. 1) aj v inom ako štátnom jazyku.
(2)
Každý, kto prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, má právo vzdelávať sa v každom veku svojho života podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa svojich schopností a záujmov.
(3)
Tento zákon upravuje ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania, ustanovizne ďalšieho vzdelávania, podmienky ich akreditácie, vydávanie osvedčení o získanom vzdelaní a zdroje financovania ďalšieho vzdelávania.
(4)
Tento zákon sa nevzťahuje na prípravu na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť.2)
§2 Ďalšie vzdelávanie
(1)
Za ďalšie vzdelávanie sa na účely tohto zákona považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa3) alebo uspokojiť svoje záujmy alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme.
(2)
Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v ustanovizniach ďalšieho vzdelávania rozličnými krátkodobými a dlhodobými formami vzdelávania (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium), v ktorých sa využívajú tradičné i najnovšie metódy vzdelávania vrátane multimediálnych prístupov (korešpondenčné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, videokonferencie, vzdelávanie pomocou počítačových sietí).
§3 Druhy ďalšieho vzdelávania
Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje ako
a)
vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania; získanie vzdelania príslušného stupňa a vydávanie dokladov o získanom stupni vzdelania je v kompetencii základných škôl, stredných škôl a vysokých škôl podľa osobitných predpisov,3)
b)
odborné vzdelávanie a príprava, ktoré účastníkovi umožňuje rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie činnosti; za odborné vzdelávanie sa považuje aj rekvalifikácia podľa osobitného predpisu;4) osvedčenie o získanom vzdelaní jeho absolventom vydávajú ustanovizne ďalšieho vzdelávania akreditované podľa tohto zákona,
c)
záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a iné vzdelávanie, ktoré umožňuje účastníkovi uspokojiť jeho záujmy a zapojiť sa do života občianskej spoločnosti; osvedčenie o absolvovaní vzdelávania jeho absolventom vydáva ustanovizeň ďalšieho vzdelávania, ktorá uskutočňuje vzdelávaciu aktivitu.
§4 Ustanovizne ďalšieho vzdelávania
(1)
Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia a mimoškolské vzdelávacie ustanovizne (ďalej len „vzdelávacia ustanovizeň“). Sú to:
a)
základné školy, stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia,5)
b)
vzdelávacie zariadenia iných právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Vzdelávacie ustanovizne môžu v ďalšom vzdelávaní uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity.
(3)
Vzdelávacie ustanovizne poskytujú Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické informácie o uskutočňovaných vzdelávacích aktivitách podľa osobitného predpisu.6)
§5 Akreditácia vzdelávacích ustanovizní
(1)
Akreditácia vzdelávacích ustanovizní (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej ustanovizne poskytovať ďalšie vzdelávanie na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
O akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v súčinnosti s ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušná odborná oblasť, a na základe návrhu Akreditačnej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie (ďalej len „akreditačná komisia“).
§6 Akreditačná komisia
(1)
Minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zriaďuje akreditačnú komisiu, ktorá je jeho poradným orgánom. Jej členov vymenúva a odvoláva minister; vymenúva ich na návrh ústredných orgánov štátnej správy, prednostov krajských úradov, stavovských organizácií a profesiových zväzov, občianskych a záujmových združení z radov odborníkov, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti.
(2)
Akreditačná komisia je odborná komisia na ďalšie vzdelávanie, ktorá
a)
overuje spôsobilosť vzdelávacej ustanovizne uskutočniť vzdelávaciu aktivitu na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a predkladá ministrovi návrh na vydanie potvrdenia o akreditácii,
b)
zabezpečuje hodnotenie a kontrolu úrovne poskytovaných akreditovaných vzdelávacích aktivít; na základe zistených skutočností odporúča ponechanie alebo odobratie potvrdenia o akreditácii,
c)
vykonáva odbornú poradenskú činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania pre ústredné a krajské orgány štátnej správy a orgány samosprávy, ako aj pre vzdelávacie ustanovizne,
d)
pripravuje návrhy na koncepčnú činnosť ministerstva v uvedenej oblasti.
(3)
Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá minister.
§7 Podmienky akreditácie
(1)
O akreditáciu môžu požiadať všetky vzdelávacie ustanovizne, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
a)
majú v predmete svojej činnosti vzdelávaciu činnosť,
b)
predložia projekt vzdelávacej aktivity a pedagogickú dokumentáciu vrátane charakteristiky profilu absolventa vzdelávania a možností jeho uplatnenia na trhu práce,
c)
predložia dokumentáciu o lektorskom zabezpečení vzdelávacej aktivity,
d)
preukážu vyhlásením materiálno-technické podmienky na zabezpečenie vzdelávacej aktivity.
(2)
Vzdelávacej ustanovizni, ktorá spĺňa podmienky akreditácie ustanovené týmto zákonom, vydá ministerstvo potvrdenie o akreditácii na uskutočňovanie vzdelávacej aktivity. Rozsah platnosti potvrdenia o akreditácii možno rozšíriť na základe predloženia žiadosti o akreditáciu ďalších vzdelávacích aktivít. Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na určitý čas.
(3)
Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity ustanovizní, ktoré vykonávajú vzdelávanie podľa osobitných predpisov.7)
§8 Vydávanie osvedčení o vzdelaní
(1)
Ustanovizeň vydáva absolventom vzdelávacích aktivít akreditovaných podľa tohto zákona osvedčenia o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou. Tieto osvedčenia majú povahu verejnej listiny a opatrujú sa odtlačkom pečiatky so štátnym znakom.8) Absolventom vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa vydá osvedčenie o jeho absolvovaní.
(2)
Ustanovizne, ktoré nepožiadali o akreditáciu alebo im nebolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa tohto zákona alebo ktorým bolo takéto potvrdenie odobraté, nemôžu vydávať absolventom vzdelávacích aktivít osvedčenia o vzdelaní s celoštátnou platnosťou.
§9 Pracovné úľavy
Účastníkom ďalšieho vzdelávania, ktorí sa zúčastňujú na akreditovanej vzdelávacej aktivite, môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné úľavy podľa osobitných predpisov.9)
§10 Zdroje financovania ďalšieho vzdelávania
(1)
Ďalšie vzdelávanie sa môže financovať z
a)
úhrad účastníkov ďalšieho vzdelávania,
b)
prostriedkov zamestnávateľov,10)
c)
účelovo určenej dotácie zo štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtu Národného úradu práce, ak ide o rekvalifikáciu evidovaných nezamestnaných a zamestnancov podľa osobitného predpisu,11)
e)
prostriedkov rozpočtov obcí,
f)
prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z prostriedkov zamestnávateľov, ak nejde o financovanie podľa písmena b),
g)
iných zdrojov.
(2)
Štátne rozpočtové organizácie plánujú prostriedky na ďalšie vzdelávanie priamo v rozpočte. Ak tieto organizácie získajú doplnkové zdroje financovania, financujú ďalšie vzdelávanie aj z týchto zdrojov.12)
(3)
Na financovaní ďalšieho vzdelávania sa podieľa štát formou účelovo určených dotácií zo štátneho rozpočtu, najmä na štátne a regionálne rozvojové programy, vzdelávacie programy v oblasti boja proti drogám, pre zdravotne postihnutých občanov a občanov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
§11 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 6/1984 Zb. o výchove a vzdelávaní pracovníkov v socialistických organizáciách.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 83 ods. 2 písm. c) sa slovo „kreditu“ nahrádza slovami „potvrdenia o akreditácii“.
2.
§ 85 znie:
§85
Rekvalifikáciu podľa tohto zákona uskutočňuje vzdelávacie zariadenie, ktoré má na túto činnosť potvrdenie o akreditácii vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie. Zamestnávateľ môže zabezpečiť rekvalifikáciu zamestnancov aj v iných vzdelávacích zariadeniach.“.
3.
§ 86 sa vypúšťa.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1998.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane týkajúce sa jednotiek požiarnej ochrany v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
3)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
4)
§ 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
5)
Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 26 až 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
6)
§ 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad § 24 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákon č. 277/1994 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 5 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
9)
§ 126, 141 až 144 Zákonníka práce.Vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní v znení zákona č. 188/1988 Zb.
10)
§ 24 ods. 2 písm. j) tretí bod zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
12)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
