Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina 1997

36 - 24 Pohronská Polhora - 1984,

37 - 13 Muráň - 1987.

Hranica národného parku sa začína na sútoku potoka Župkov s Hronom na východnom okraji intravilánu obce Červená Skala, odkiaľ pokračuje západným smerom po ľavom brehu Hrona po sútok s potokom Trsteník, južným smerom obchádza dobývací priestor lomu Červená Skala a dostáva sa späť k Hronu. Ľavým brehom Hrona pokračuje severozápadným a západným smerom k južnému okraju intravilánu obce Pohorelská Maša. Odtiaľ pokračuje prevažne južným smerom po severozápadnom svahu vrchu Gindura (1099 m) do sedla juhozápadne od Gindury, ďalej juhozápadným a južným smerom po hlavnom chrbte na kótu Strundžaník (902 m), odkiaľ bočnou suchou dolinou schádza západným smerom do doliny Rácov, ktorú sleduje južným smerom až po horáreň. Ďalej pokračuje po výraznom chrbte západným smerom na kótu Rácovo (1089 m), odtiaľ južným a západným smerom po hlavnom chrbte na kótu 1217 m a bočným chrbtom západným smerom do doliny Hronec. Tu sa hranica stáča na juh a pokračuje proti toku potoka Hronec po ľavostranný bezmenný prítok severne od horárne Klatná. Týmto prítokom a nevýrazným chrbtom západne od Širokej vystupuje západným smerom na bezmennú kótu na hlavnom chrbte južne od kóty Slatvinsko (1213 m). Ďalej hranica sleduje južným a juhozápadným smerom hlavný chrbát cez kótu Malá Smrekovica (1375 m) do sedla juhozápadne od tejto kóty a málo výraznou dolinou pokračuje severozápadným smerom po priesečník bezmenného potoka s lesnou cestou západne od kóty Malá Smrekovica. Týmto potokom prechádza severným smerom po jeho najbližší ľavostranný prítok, odkiaľ po chrbte pokračuje severozápadným smerom na kótu Veľká Smrekovica (1322 m) a ďalej hranicami lesných porastov severozápadným, západným a juhozápadným smerom po sútok bezmenných potokov v Prostrednej doline. Potokom Prostrednej doliny hranica pokračuje južným a juhovýchodným smerom až po priesečník s lesnou cestou. Tu hranica národného parku prechádza na hranicu lesných porastov, ktorou ide západným, severným a južným smerom na kótu Psica (1397 m). Odtiaľ pokračuje južným a juhozápadným smerom po chrbte na kótu 1214 m, kde sa stáča na východ, a po hranici lesných porastov schádza na pravostranný prítok bezmenného potoka, ktorým pokračuje južným smerom až po jeho ústie a ďalej juhovýchodným smerom cez kótu 1092 m až po premostenie lesnej cesty s potokom Rohozná. Potokom a lesnou cestou prechádza juhozápadným smerom na okraj lesa severne od osady Kopačno a ním ide južným a východným smerom do doliny východne od uvedenej osady. Potokom v tejto doline pokračuje južným smerom na železničnú trať Tisovec – Brezno, ktorú sleduje juhovýchodným smerom na štátnu cestu II. triedy Pohronská Polhora – Tisovec. Po jej severnom okraji ide juhovýchodným a východným smerom v doline potoka Furmanec na okraj lesa severozápadne od mesta Tisovec, odkiaľ pokračuje okrajom lesa a lesnou cestou severozápadným smerom po premostenie lesnej cesty s potokom Rimava. Ďalej hranica národného parku vystupuje severovýchodným smerom po chrbte a okrajom lesa na najjužnejšiu nepomenovanú kótu Kozieho chrbta, odtiaľ sa juhovýchodným smerom nevýraznou dolinkou, hranicami lesných porastov a okrajom lesa dostáva k potoku Slávča. Týmto potokom ide juhozápadným smerom po jeho sútok s bezmenným ľavostranným prítokom, ktorým pokračuje východným smerom na okraj lesa v závere jeho doliny. Tu sa hranica stáča a okrajom lesa smeruje na juh do sedla severne od kóty Čremošná (749 m), odkiaľ pokračuje juhovýchodným smerom hranicou porastov na okraj lesa východne od kóty Čremošná. Okrajom lesa pokračuje juhovýchodným, východným a severovýchodným smerom až po štátnu cestu II. triedy Tisovec – Muráň juhozápadne od osady Dielik. Severozápadným okrajom tejto štátnej cesty pokračuje hranica na severovýchod až na okraj lesa západne od obce Muráň. Okrajom lesa pokračuje severozápadným smerom na lesnú cestu, ktorou ďalej prebieha severovýchodným smerom na križovatku lesných ciest, odkiaľ sa lesnou cestou juhovýchodným smerom dostáva na okraj intravilánu obce Muráň. Severným okrajom intravilánu tejto obce pokračuje východným smerom až po štátnu cestu II. triedy Muráň – Červená Skala. Jej severozápadným okrajom prechádza na severovýchod a popri obci Muránska Huta a cez sedlo Javorinka (946 m) ďalej severným smerom až do východiskového bodu na sútoku potoka Župkov s Hronom.

Územie národného parku má výmeru 20 317,8021 ha (z toho 2 561,5273 ha poľnohospodárskej pôdy, 17 506,5531 ha lesnej pôdy a 249,7217 ha ostatných plôch).

II. VYMEDZENIE OCHRANNÉHO PÁSMA NÁRODNÉHO PARKU

Územie ochranného pásma národného parku (ďalej len „ochranné pásmo“) je v okrese

a)	Brezno - v katastrálnych územiach Bacúch, Heľpa,
	Pohorela, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac,
	Telgárt, Závadka nad Hronom;
b)	Revúca - v katastrálnych územiach Muráň, Mu-
	ránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Le-
	hota, Muránska Zdychava;
c)	Rimavská Sobota - v katastrálnych územiach Kro-
	kava, Rimavská Píla, Tisovec.

Územie ochranného pásma je vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1 : 25 000, z ktorých sa hranica ochranného pásma preniesla do základnej mapy Slovenskej republiky M 1 : 50 000 na tieto mapové listy:

36 - 22 Malužiná - 1984,

36 - 24 Pohronská Polhora - 1984,

36 - 42 Hnúšťa - 1984,

37 - 11 Vernár- 1987,

37 - 13 Muráň - 1987,

37 -31 Jelšava- 1973.

Územie ochranného pásma sa skladá z východnej a západnej časti.

Východná časť ochranného pásma

Hranica ochranného pásma vychádza z priesečníka hranice národného parku so severozápadným okrajom intravilánu mesta Tisovec v doline Rimavy, odkiaľ prekračuje východným smerom vodný tok Rimava a okrajom lesa prechádza južným svahom Kozieho chrbta a ďalej cez dolinu potoka Slávča a južný svah bezmenného ľavostranného prítoku potoka Slávča až po lesnú cestu v pramennej oblasti tohto bezmenného potoka. Lesnou cestou pokračuje južným smerom po okraj lesa západne od kóty Čremošná (749 m) a ním ide juhovýchodným smerom, obchádzajúc zo severu dobývací priestor lomu Vápenky Tisovec, do doliny pravostranného prítoku potoka Skalička, ktorý sleduje južným smerom po jeho ústie, ďalej východným smerom proti toku Skalička až po lesnú cestu. Lesnou cestou smeruje na východ po jej priesečník s vodným tokom Losinec, odkiaľ pokračuje južným smerom bezmenným prítokom potoka Losinec po jeho priesečník s lesnou cestou severne od kóty 826 m. Lesnou cestou hranica postupuje juhovýchodným, južným a juhozápadným smerom na bočný hrebeň severozápadne od Holekovej. Po ňom vystupuje juhovýchodným smerom na kótu Holeková (1102 m), odkiaľ obchádza Prírodnú rezerváciu Tŕstie po jej južnom okraji. Ďalej ide východným smerom na bezmennú kótu a pokračuje severným smerom po hlavnom chrbte cez kótu Tri kopce (963 m) na bezmennú kótu severozápadne od kóty Krížna Poľana (1018 m). Odtiaľ hranica pokračuje severovýchodným smerom katastrálnou hranicou obcí Muránska Lehota – Muránska Dlhá Lúka zbiehajúcim chrbtom cez kótu Kamenná (718 m) a dolinu Lehotského potoka na okraj lesa východne od obce Muránska Lehota. Okrajom lesa prechádza juhovýchodným, severným a severozápadným smerom západne od obce Muránska Dlhá Lúka na katastrálnu hranicu obcí Muráň – Muránska Dlhá Lúka, ktorou pokračuje severovýchodným smerom, prekračujúc potok Muráň, štátnu cestu II. triedy Muráň – Revúca, na chrbát, po ktorom vystupuje nezmeneným smerom cez Petrov vrch (785 m) a Radzim (970 m), obchádzajúc severne pramennú oblasť potokov v Borzíkovej doline. Hranica ochranného pásma pokračuje juhovýchodným smerom po zbiehajúcom chrbte do sedla severozápadne od kóty Štop (751 m), odkiaľ postupuje severovýchodným smerom nevýraznou dolinkou po pravostranný prítok Zdychavy a ním východným smerom po sútok so Zdychavou. Tu sa stáča a pokračuje severným smerom Zdychavou po prvý ľavostranný prítok, ktorým prebieha severovýchodným smerom na lesnú cestu v sedle juhozápadne od kóty 1254 m. Lesnou cestou pokračuje severovýchodným smerom na kótu 1254 m, odkiaľ prevažne severovýchodným smerom sleduje hlavný chrbát cez Lehotskú hoľu na kótu Stolica (1476 m). Z nej hranica ochranného pásma smeruje severozápadne po chrbte na kótu Kyprov (1391 m), ďalej severovýchodným smerom po chrbte, sledujúc krajskú hranicu až po jej priesečník s okrajom lesa severovýchodne od kóty Priehybka (1219 m). Okrajom lesa ide západným smerom po priesečník s lesnou cestou, ktorú sleduje severozápadným a severovýchodným smerom do doliny južne od kóty Homoľa (1083 m). Odtiaľ vystupuje suchou dolinou, prechádzajúc sedlo východne od kóty Homoľa na okraj lesa, ktorým sa západným a juhozápadným smerom dostáva k železničnej trati Telgárt – Červená Skala a k rieke Hron. Ďalej hranica ochranného pásma západným a juhozápadným smerom sleduje tok Hrona až po sútok s potokom Župkov na severnom okraji intravilánu obce Červená Skala, kde sa napája na hranicu národného parku.

Západná časť ochranného pásma

Hranica západnej časti ochranného pásma vychádza z priesečníka hranice národného parku s riekou Hron juhovýchodne od obce Pohorelská Maša, odkiaľ pokračuje severozápadným smerom po ľavom brehu Hrona až po jeho sútok s Malým Zeleným potokom. Týmto potokom ide južným a juhovýchodným smerom po jeho premostenie lesnou cestou východne od kóty Bučiny (734 m), odkiaľ smeruje na juh do sedla juhovýchodne od uvedenej kóty a vystupujúcim chrbtom pokračuje juhovýchodným smerom cez kótu Ďurová (1228 m) na kótu Lešník (1312 m). Tu sa stáča a prevažne juhozápadným smerom ide chrbtom a lesnou cestou cez kóty 1061 m a 814 m po severný okraj intravilánu obce Pohronská Polhora. Hranicou intravilánu a železničnou traťou Brezno – Tisovec pokračuje juhovýchodným smerom po sútok potokov Svetlá a Rohozná na juhovýchodnom okraji intravilánu obce Pohronská Polhora. Okrajom intravilánu hranica pokračuje západným smerom po zbiehajúci chrbát medzi dvoma bezmennými ľavostrannými prítokmi Rohoznej. Týmto chrbtom vystupuje juhozápadným smerom na hlavný chrbát, kde sa stáča a pokračuje južným smerom cez kóty 1008 m, 1077 m, potom juhovýchodne od kóty Bánov vrch (1058 m), Javorina (971 m), kóty 878 m, východne obchádzajúc kótu Rangaska (866 m), na kótu Poľana (882 m). Z nej pokračuje juhovýchodným smerom záverom doliny Rejkovského potoka a týmto potokom ďalej severovýchodným smerom po okraj lesa severne od kóty 614 m. Okrajom lesa prechádza severovýchodným smerom po západný okraj intravilánu obce Tisovec, ktorým sa dostáva až na hranicu národného parku v doline potoka Furmanec.

Územie ochranného pásma má výmeru 21 697,9644 ha (z toho 6 581,6180 ha poľnohospodárskej pôdy, 14 401,1114 ha lesnej pôdy a 715,2350 ha ostatných plôch).