10/1997 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.01.1997
10
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. októbra 1975 bol v Štrasburgu otvorený na podpis Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 549/1992 Zb.).
V mene Slovenskej republiky bol dodatkový protokol podpísaný 14. februára 1996 v Štrasburgu.
S dodatkovým protokolom vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 358 z 24. mája 1996 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26. júna 1996. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 23. septembra 1996.
Dodatkový protokol nadobudol platnosť 20. augusta 1979 na základe článku 3 ods. 2 a vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť 22. decembra 1996 na základe článku 3 ods. 3.
Slovenský preklad sa vyhlasuje súčasne.
DODATKOVÝ PROTOKOL
k Európskemu dohovoru o vydávaní
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto protokolu,
odvolávajúc sa na ustanovenia Európskeho dohovoru o vydávaní, podpísaného 13. decembra 1957 v Paríži (ďalej len „dohovor“) a najmä na články 3 a 9 tohto dohovoru,
považujúc za vhodné doplniť tieto články s cieľom posilniť ochranu ľudskej spoločnosti a jednotlivcov,
dohodli sa takto:
V mene Slovenskej republiky bol dodatkový protokol podpísaný 14. februára 1996 v Štrasburgu.
S dodatkovým protokolom vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 358 z 24. mája 1996 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 26. júna 1996. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára dohovoru, 23. septembra 1996.
Dodatkový protokol nadobudol platnosť 20. augusta 1979 na základe článku 3 ods. 2 a vo vzťahu k Slovenskej republike nadobudol platnosť 22. decembra 1996 na základe článku 3 ods. 3.
Slovenský preklad sa vyhlasuje súčasne.
DODATKOVÝ PROTOKOL
k Európskemu dohovoru o vydávaní
Členské štáty Rady Európy, signatári tohto protokolu,
odvolávajúc sa na ustanovenia Európskeho dohovoru o vydávaní, podpísaného 13. decembra 1957 v Paríži (ďalej len „dohovor“) a najmä na články 3 a 9 tohto dohovoru,
považujúc za vhodné doplniť tieto články s cieľom posilniť ochranu ľudskej spoločnosti a jednotlivcov,
dohodli sa takto:
I. HLAVA
Článok 1
Na účely použitia článku 3 dohovoru sa za politické trestné činy nebudú považovať
a)
zločiny proti ľudskosti definované Dohovorom o zabránení a trestaní zločinu genocídia prijatom 9. decembra 1948 Valným zhromaždením Spojených národov,
b)
porušenia práva uvedené v článku 50 Ženevského dohovoru z roku 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, v článku 51 Ženevského dohovoru z roku 1949 o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori, v článku 130 Ženevského dohovoru z roku 1949 o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a v článku 147 Ženevského dohovoru z roku 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny,
c)
akékoľvek porovnateľné porušenia vojnových zákonov platných v čase, keď tento protokol nadobudne platnosť a v tom čase platného vojnového obyčajového práva, ktoré nie sú upravené vyššie uvedenými ustanoveniami ženevských dohovorov.
II. HLAVA
Článok 2
Článok 9 dohovoru sa dopĺňa nasledujúcim textom, pôvodný článok 9 dohovoru sa označuje ako odsek 1 a nižšie uvedené ustanovenia sa označujú ako odseky 2, 3 a 4:
„2.
Vydanie osoby, proti ktorej bol vynesený konečný rozsudok v treťom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, za čin alebo za činy, pre ktoré bola žiadosť podaná, sa nepovolí,
a)
ak táto osoba bola vyššie uvedeným rozsudkom oslobodená,
b)
ak trest odňatia slobody alebo iné opatrenie, ktoré mu boli uložené
i. boli úplne vykonané,
ii. sa stali predmetom milosti alebo amnestie v plnom rozsahu alebo v nevykonanej časti,
c)
ak súd vyslovil vinu páchateľa a neuložil mu trest.
3.
Napriek tomu môže byť v prípadoch uvedených v odseku 2 vydanie povolené,
a)
ak čin, o ktorom bolo rozsudkom rozhodnuté, bol spáchaný proti osobe, inštitúcii alebo proti akejkoľvek veci, ktoré majú verejný status v dožadujúcom štáte,
b)
ak samotná osoba, ktorá bola odsúdená, mala verejný status v dožadujúcom štáte,
c)
ak čin, o ktorom bolo rozsudkom rozhodnuté, bol spáchaný úplne alebo čiastočne na území dožadujúceho štátu alebo na mieste, ktoré sa považuje za jeho územie.
4.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 nebránia použitiu širších vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa účinkov prekážky právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k cudzím trestným rozsudkom.“.
III. HLAVA
Článok 3
1.
Tento protokol je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, ktoré podpísali dohovor. Je predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
2.
Protokol nadobudne platnosť 90 dní po dni uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení.
3.
Vo vzťahu k signatárskemu štátu, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli neskôr, nadobudne protokol platnosť 90 dní po dni uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení.
4.
Členský štát Rady Európy nesmie ratifikovať, prijať alebo schváliť tento protokol bez toho, aby súčasne alebo predtým neratifikoval dohovor.
Článok 4
1.
Každý štát, ktorý pristúpil k dohovoru, môže k tomuto protokolu pristúpiť potom, ako protokol nadobudol platnosť.
2.
Pristúpenie sa vykoná uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy a nadobudne účinnosť 90 dní po dni jej uloženia.
Článok 5
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení určiť územie alebo územia, na ktoré sa tento protokol použije.
2.
Každý štát môže pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení alebo kedykoľvek neskôr tento protokol rozšíriť vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy na ďalšie územia uvedené vo vyhlásení, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedný alebo v ktorých mene je oprávnený konať.
3.
Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúceho odseku možno vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu uvedenému vo vyhlásení odvolať za podmienok uvedených v článku 8 tohto protokolu.
Článok 6
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení vyhlásiť, že nebude viazaný I. alebo II. hlavou.
2.
Každá zmluvná strana môže odvolať vyhlásenie, ktoré urobila podľa predchádzajúceho odseku, vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktoré nadobudne účinnosť dňom jeho doručenia.
3.
K ustanoveniam tohto protokolu nie sú prípustné výhrady.
Článok 7
Európsky výbor pre problémy zločinnosti pri Rade Európy sa bude priebežne informovať o používaní tohto protokolu a prijme všetky potrebné opatrenia na uľahčenie zmierlivého riešenia ťažkostí, ktoré môžu pri jeho používaní vzniknúť.
Článok 8
1.
Každá zmluvná strana môže v rozsahu, v akom sa jej týka, tento protokol vypovedať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Výpoveď nadobudne účinnosť šesť mesiacov po dni doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
3.
Výpoveď dohovoru znamená súčasne výpoveď tohto protokolu.
Článok 9
Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy a každý štát, ktorý pristúpil k dohovoru, o
a)
každom podpise,
b)
uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení,
c)
dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu podľa jeho článku 3,
d)
každom vyhlásení prijatom podľa článku 5 a každom odvolaní takéhoto vyhlásenia,
e)
každom vyhlásení urobenom podľa článku 6 ods. 1,
f)
odvolaní každého vyhlásenia vykonanom podľa článku 6 ods. 2,
g)
každom oznámení o odstúpení prijatom podľa článku 8 a o dátume, keď výpoveď nadobudne účinnosť.
Na dôkaz toho dolupodpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Štrasburgu 15. októbra 1975 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré zostáva uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému štátu, ktorý protokol podpísal alebo k nemu pristúpil.
