Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky 2024

Znenie účinné: od 01.07.2024
Časové verzie:
01.07.2024
Porovnanie zmien počas roka:
350/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2024
350
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. októbra 1996
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

§1 Úvodné ustanovenia
(1)
Tento zákon ustanovuje pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a jej výborov.1) Podrobnejšie upravuje aj postavenie orgánov národnej rady a jej vzťahy navonok.
(2)
Národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.

DRUHÁ ČASŤ

§2 Pôsobnosť národnej rady
(1)
Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky2) (ďalej len „ústava“) v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon (§ 91 ods. 1).
(2)
Národná rada na tento účel najmä
a)
prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonoch a zákonoch (ďalej len „zákon“) a kontroluje, ako sa dodržiavajú,
b)
prerokúva medzinárodné zmluvy,
c)
opätovne prerokúva zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident republiky“),
d)
rokuje o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), kontroluje jej činnosť a rokuje o dôvere vláde alebo jej členom,
e)
prerokúva a schvaľuje štátny rozpočet, prerokúva stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) k návrhu štátneho rozpočtu,
f)
prerokúva správy vlády o plnení štátneho rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu, prerokúva stanoviská najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu,
g)
prerokúva správy najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej činnosti v termínoch ustanovených osobitnými predpismi alebo kedykoľvek, ak ho o to požiada,
h)
schvaľuje rozpočty iných právnických osôb a prerokúva ich plnenie podľa osobitných predpisov,3)
ch)
prerokúva správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska,
i)
rokuje o správach vlády, najmä o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
j)
rokuje o odpovediach vlády, členov vlády a vedúcich iných ústredných orgánov štátnej správy na interpelácie poslancov,
k)
rokuje o správach generálneho prokurátora o stave zákonnosti v Slovenskej republike,
l)
rokuje o správach vlády o kontrolnej činnosti vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov,
m)
rokuje o správe prezidenta republiky o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,
n)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
o)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora,
p)
podáva prezidentovi republiky návrhy na udelenie vyznamenaní,
r)
prerokúva informácie o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí,
s)
vyslovuje súhlas s hlasovaním ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov v Európskom mechanizme pre stabilitu podľa osobitného predpisu.3a)
(3)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, že
a)
volí a odvoláva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“),
b)
zriaďuje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie národnej rady, určuje ich počty a volí a odvoláva ich predsedov a členov,
c)
prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov národnej rady (ďalej len „výbor“) a vlády vo veciach patriacich do pôsobnosti národnej rady,
d)
prerokúva iné návrhy, podnety, správy a vyhlásenia, ak to ustanoví zákon alebo ak o tom rozhodne národná rada,
e)
berie na vedomie neuplatňovanie mandátu poslanca, vzdanie sa funkcie poslanca a zánik mandátu poslanca,
f)
rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti funkcií verejných funkcionárov, ktoré jej boli predložené,4)
g)
rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania (§ 1 ods. 2),
h)
rozhoduje o prerušení svojho zasadania.5)
(4)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov.6)

TRETIA ČASŤ | USTANOVUJÚCA SCHÔDZA NÁRODNEJ RADY

§3 Zvolanie ustanovujúcej schôdze národnej rady
(1)
Ustanovujúcu schôdzu národnej rady (ďalej len „ustanovujúca schôdza“) zvolá prezident republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb do národnej rady.7)
(2)
Ak prezident republiky nezvolá ustanovujúcu schôdzu podľa odseku 1, národná rada sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb do národnej rady.
(3)
Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúcej schôdze oznámi predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolený v predchádzajúcom volebnom období8) (ďalej len „doterajší predseda národnej rady“).
(4)
Doterajší predseda národnej rady zvolá predsedov politických strán a predsedov politických hnutí zastúpených v národnej rade a prerokuje s nimi prípravu ustanovujúcej schôdze.
(5)
Do zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda národnej rady.
§4 Skladanie sľubu poslanca národnej rady
(1)
Poslanec národnej rady (ďalej len „poslanec“) skladá na ustanovujúcej schôdzi do rúk doterajšieho predsedu národnej rady sľub. Poslanec, ktorý sa nemôže zúčastniť na ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.9)
(2)
Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
(3)
Ak bol doterajší predseda národnej rady znovuzvolený za poslanca, skladá sľub ako prvý do rúk doterajšieho podpredsedu národnej rady.
§5
Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Poslanec sa ujíma svojej funkcie10) a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu.
§6 Schválenie volebného poriadku
Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi. Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného obdobia.
§7
(1)
Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku národná rada zvolí overovateľov národnej rady (§ 62); predsedu a ďalších členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „mandátový a imunitný výbor“), predsedu a ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií11) (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“).
(2)
Členovia mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa volia na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v národnej rade.
§8 Overovanie platnosti voľby poslancov
(1)
Poslanci predložia mandátovému a imunitnému výboru osvedčenie o svojom zvolení za poslanca vydané Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán.12)
(2)
Mandátový a imunitný výbor preskúma osvedčenia (odsek 1); správu o ich preskúmaní a návrh na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov predloží národnej rade.13)
(3)
Po overení platnosti voľby je poslancovi vydaný poslanecký preukaz.
§9 Zamedzenie rozporu záujmov
Povinnosti poslancov pri zamedzení rozporu osobných záujmov s verejnými záujmami pri výkone funkcie, činnosť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom upravuje osobitný predpis.14)
§9a Etický kódex poslanca
Poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a Etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť národná rada uznesením.
§10
(1)
Ak sa uprázdni mandát poslanca pred skončením ustanovujúcej schôdze, doterajší predseda národnej rady alebo po jeho zvolení predseda národnej rady vyhlási nastúpenie náhradníka.15)
(2)
Náhradník nastupuje, ak
a)
došlo k strate mandátu,16)
b)
mandát poslanca sa neuplatňuje,17)
c)
poslanec sa vzdal svojej funkcie poslanca,18)
d)
mandát poslanca zanikol, lebo poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin,19)
e)
poslanec zomrel,
f)
podľa osobitného predpisu sa skončilo konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom, na ktorého základe došlo k zániku mandátu poslanca.20)
(3)
Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia národnej rady po ustanovujúcej schôdzi.15)
(4)
Náhradník, ktorý sa stal poslancom, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje po prvý raz.
§11
(1)
Počas neuplatňovania mandátu poslanca17) zaniká jeho funkcia predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedu, podpredsedu alebo člena výboru, predsedu alebo člena osobitného kontrolného výboru, predsedu alebo člena komisie, do ktorých bol zvolený, a to dňom vymenovania za člena vlády alebo vymenovania podľa osobitného predpisu.17)
(2)
Po zániku funkcie, počas ktorej sa neuplatňoval mandát poslanca, sa o jeho funkcii alebo o jeho členstve (odsek 1) rozhodne vo voľbách podľa volebného poriadku (§ 6).
§12 Utvorenie poslaneckých klubov
Po overení platnosti voľby poslancov doterajší predseda národnej rady preruší ustanovujúcu schôdzu na čas potrebný na utvorenie poslaneckých klubov.
§13 Navrhovanie kandidátov a zriadenie ďalších výborov
(1)
Poslanecké kluby alebo poslanci podajú doterajšiemu predsedovi národnej rady písomné návrhy kandidátov na predsedu národnej rady a podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich počtu, ako aj písomné návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne podajú písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.
(2)
Doterajší predseda národnej rady predloží návrhy podané podľa odseku 1 národnej rade na ustanovujúcej schôdzi.
Voľba predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedov výborov a členov výborov
§14
(1)
Predsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.23)
(2)
Ak bolo na funkciu predsedu národnej rady navrhnutých viac kandidátov a ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, vykoná sa na ustanovujúcej schôdzi opakovaná voľba; zúčastnia sa na nej kandidáti, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. Ak ani v opakovanej voľbe nebol predseda národnej rady zvolený, vykonajú sa nové voľby, a to najskôr na druhý deň. Do nových volieb možno navrhnúť aj poslancov, ktorí neboli zvolení v prvom kole volieb ani v opakovanej voľbe.
(3)
Po zvolení predsedu národnej rady doterajší predseda národnej rady odovzdá riadenie schôdze predsedovi národnej rady, ktorý dá vykonať voľbu podpredsedov národnej rady, schváliť návrh na zriadenie ďalších výborov a vykonať voľbu predsedov týchto výborov a ich členov.
§15
Podpredsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.24) Predsedov výborov národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Pri ich voľbe sa použije postup podľa § 14 ods. 2.
§16
Postup podľa § 14 a 15 sa primerane použije aj na odvolanie predsedu národnej rady, podpredsedov národnej rady, predsedov výborov a členov výborov počas volebného obdobia národnej rady.

ŠTVRTÁ ČASŤ | SCHÔDZE NÁRODNEJ RADY

§17 Zvolávanie schôdzí národnej rady
(1)
Schôdzu národnej rady zvoláva predseda národnej rady;25) určí miesto, deň a hodinu jej konania a navrhne program schôdze. Na schôdzi národnej rady sa zúčastňujú poslanci; iné osoby sa na schôdzi národnej rady zúčastňujú za podmienok ustanovených zákonom.
(2)
Predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady aj vtedy, ak o to písomne požiada najmenej pätina jej poslancov.26) Poslanci v žiadosti uvedú, čo navrhujú prerokovať na schôdzi národnej rady. V takom prípade predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady do siedmich dní.26) Návrh zákona nemožno prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná pätnásťdňová lehota ustanovená v § 72 ods. 1.
(3)
Návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi národnej rady zvolanej podľa odseku 2, predseda národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska a pridelí ho príslušnému výboru na prerokovanie, ak sa tak nestalo už predtým. Ak vláda nezaujme do zvolania schôdze stanovisko, národná rada návrh prerokuje bez stanoviska vlády.
Verejnosť schôdzí národnej rady
§18
(1)
Schôdze národnej rady sú verejné.27) Účasť verejnosti na schôdzach národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť.
(2)
Neverejné schôdze národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva,28) alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Národná rada sa môže uzniesť trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej časti schôdze národnej rady aj z iných dôvodov.29)
(3)
Schôdze národnej rady alebo ich častí, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov,30) sú neverejné.
(4)
Schôdze národnej rady, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu, daňových vecí a poplatkov, sú vždy verejné.
§19
Z verejnej schôdze národnej rady uskutočňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária“) verejne dostupný audiovizuálny prenos. Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi národnej rady nemožno obmedziť.
§20 Účasť ústavných a ďalších činiteľov na schôdzach národnej rady
(1)
Prezident republiky, predseda vlády a ostatní členovia vlády, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda ústavného súdu“), predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho správneho súdu“), predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a generálny prokurátor majú právo byť prítomní na schôdzach národnej rady a nemožno ich zo schôdzi národnej rady vylúčiť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na guvernéra Národnej banky Slovenska.
(3)
Na požiadanie národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi.31) Na schôdzi národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.
(4)
Na rokovaní schôdze národnej rady sa so súhlasom národnej rady môžu zúčastniť aj iné osoby.
§21 Účasť iných osôb
(1)
Významné osobnosti hospodárskeho, spoločenského a politického života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.
(2)
Zástupcovia hromadných informačných prostriedkov alebo iné osoby, ktoré sú na schôdzi národnej rady prítomné, môžu sa zdržiavať len na miestach určených pre nich a nesmú rušiť priebeh schôdze. V prípade ich nevhodného správania alebo porušenia poriadku môže predsedajúci (§ 23 ods. 1) rušiteľa poriadku vykázať alebo nechať vyviesť z budovy a môže mu byť odopretý vstup do budovy národnej rady z dôvodu bezpečnostného rizika. Ak rušenie schôdze pokračuje, predsedajúci môže nariadiť vypratať miesta určené pre verejnosť. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na schôdzu výboru.
§22 Rokovacie dni schôdzí národnej rady
Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda národnej rady nerozhodne inak, schôdza národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí národnej rady sa rokovanie začína o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny, ak národná rada nerozhodne inak.
§23 Riadenie schôdzí národnej rady
(1)
Schôdze národnej rady riadi predseda národnej rady alebo ním poverený podpredseda národnej rady32) (ďalej len „predsedajúci“).
(2)
Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu.
(3)
Po začatí schôdze národnej rady a na začiatku každého rokovacieho dňa predsedajúci oznámi mená poslancov, ktorí predsedu národnej rady písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi národnej rady alebo na jej rokovacom dni.
(4)
Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov;33) prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále.
(5)
Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady (§ 17) nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze národnej rady odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Ak ani na ďalší rokovací deň nie je do jednej hodiny po určenom začiatku schôdze prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdzu skončí. Predseda národnej rady navrhne neprerokované body programu schôdze do programu nasledujúcej schôdze. Obdobne postupuje, ak sa do skončenia schôdze neprerokujú všetky body programu schôdze z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(6)
Ak sa počas schôdze národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania.
(7)
Ak ani po prerušení schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu. Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na neskoršom prerokovaní nedokončeného bodu programu, a to na tej istej schôdzi.
§24 Program schôdzí národnej rady
(1)
Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť. Návrh poslanca na doplnenie alebo na zmenu návrhu programu schôdze národnej rady musí byť vyhotovený písomne a odovzdaný predsedajúcemu pred začatím schôdze národnej rady. V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho konania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.
(2)
Vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu schôdze národnej rady, môže trvať najviac jednu minútu.
(3)
Program schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 nemožno doplniť ani meniť.
(4)
Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy presunúť body programu schôdze alebo zlúčiť rozpravu o dvoch alebo o viacerých bodoch jej programu.
(5)
Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu; nový bod programu môže národná rada hlasovaním bez rozpravy zaradiť aj na návrh predsedu národnej rady.
(6)
Ak je rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu hodina otázok so začiatkom o 14. hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2 alebo schôdze zvolanej podľa § 109 ods. 2. Ak je prvým rokovacím dňom schôdze štvrtok, hodina otázok sa nezaradí do programu schôdze v tento rokovací deň.
(7)
Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze národnej rady; to neplatí pri schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 alebo schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 109 ods. 2. Bod programu schôdze národnej rady určený na interpelácie skončí najneskôr ukončením rokovacieho dňa, v ktorom sa rokovanie o ňom začalo, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 129 ods. 3.
(8)
Národná rada môže uznesením určiť deň skončenia schôdze národnej rady. Do tohto dňa neprerokované body programu schôdze sa zaradia do návrhu programu nasledujúcej schôdze národnej rady.
ROKOVANIE NA SCHÔDZACH NÁRODNEJ RADY
Začatie rokovania
§25
Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak.
§26
(1)
Pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze národnej rady ako prvý vystúpi navrhovateľ a po ňom spravodajca, ak bol určený. Ak je navrhovateľom vláda, môže v jej mene vystúpiť len poverený člen vlády. Ak je navrhovateľom výbor, môže vystúpiť v jeho mene poverený člen výboru. Ak sú navrhovateľmi viacerí poslanci, môže v ich mene vystúpiť najviac jeden poverený poslanec. Ak je navrhovateľom podľa osobitných predpisov iná osoba, môže ako prvý vystúpiť poverený člen vlády alebo poverený člen príslušného výboru, alebo táto osoba so súhlasom národnej rady. O tomto vystúpení a o vystúpení v rozprave rozhodne národná rada bez rozpravy.
(2)
Návrh podaný národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča národnej rade schváliť.
(3)
Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia národnej rady musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska a národná rada musí o ňom rozhodnúť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Návrh podaný podľa odseku 2 označí kancelária číslom parlamentnej tlače. Návrh sa doručí všetkým poslancom.
(5)
Navrhovateľ môže svoj návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu o návrhu ako o celku.
Rozprava
§27
(1)
O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu.
(2)
Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu rečníkov po schválení programu schôdze národnej rady do začatia rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prečíta ústne prihlásených rečníkov do rozpravy a uzatvorí možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
(3)
Pri otvorení rozpravy predsedajúci prečíta zoznam písomne prihlásených rečníkov (odsek 2). Pred vystúpením prvého a ďalších prihlásených rečníkov predsedajúci informuje o poradí ďalšieho prihláseného rečníka, ktorého vystúpenie má nasledovať. Ak rečník pri udelení slova nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Strata poradia rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave iba ako posledný. Ak viacerí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
(4)
Predsedajúci prideľuje slovo rečníkom v poradí, v akom sa prihlásili. Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa prihlásili do zoznamu rečníkov. Každý poslanecký klub môže poveriť vystúpením len jedného člena. Prihlásený rečník sa môže vzdať svojho poradia v prospech iného rečníka.
(5)
Poslanec môže vystúpiť na schôdzi národnej rady, ak mu predsedajúci udelí slovo.
(6)
V rozprave možno vystúpiť len od rečníckeho pultu.
(7)
Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese. Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie.
(8)
Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, ustanovenie § 30 sa nepoužije.
(9)
Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ (§ 26 ods. 1) aj spravodajca, ustanovenie § 30 sa nepoužije.
§28
(1)
Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda národnej rady, prezident republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času v prerokúvanej veci je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády a člena vlády povereného vládou odôvodniť stanovisko vlády v národnej rade, ktorý toto stanovisko na schôdzi národnej rady predniesol, nie je obmedzená.
(2)
Predsedovi ústavného súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, predsedovi najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska možno so súhlasom národnej rady udeliť slovo, ak o to požiadajú, ustanovenie § 30 sa nepoužije. Národná rada hlasuje bez rozpravy.
§29
(1)
Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle národnej rady (§ 82 ods. 2) najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu.
(2)
Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí národná rada. O návrhu na prerušenie prerokúvania bodu programu schôdze rozhodne národná rada bez rozpravy. Národná rada môže súčasne určiť lehotu, dokedy jej určený výbor predloží k podanému pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu stanovisko.
(3)
Poslanec môže svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu o ňom.
§29a Určenie dĺžky času na rozpravu
(1)
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín.
(2)
Návrh podľa odseku 1 nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády.
(3)
Ak sa národná rada uznesie podľa odseku 1, predsedajúci rozdelí čas určený na rozpravu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, pomerne podľa počtu poslancov. V rozprave vystupujú striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, podľa poradia určeného žrebom. Poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub predsedajúcemu písomne oznámi predseda poslaneckého klubu alebo ním poverený člen poslaneckého klubu najneskôr do otvorenia rozpravy. Poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa prihlási do rozpravy písomne alebo ústne najneskôr do otvorenia rozpravy. Poradie rečníkov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa určí žrebom.
(4)
Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.
(5)
Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci, navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky (§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).
(6)
Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom, ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať.
(7)
Ak sa národná rada uznesie o určení dĺžky času na rozpravu podľa odseku 1, ustanovenia § 27 ods. 2 a 4, § 30 a § 35 ods. 2, 3 a 6 sa nepoužijú.
§30 Určenie dĺžky rečníckeho času
Dĺžka rečníckeho času písomne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 20 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Dĺžka rečníckeho času ústne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 10 minút, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.
§31 Rokovací jazyk
Rokovacím jazykom na schôdzach národnej rady a jej orgánov je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka.
§32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále
(1)
Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník prekročil rečnícky čas (§ 30), predsedajúci ho na to upozorní, a ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.
(2)
Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 7. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku a vykázaného poslanca môže dať vyviesť. Predseda národnej rady bezodkladne zvolá poslanecké grémium. Vykázaný alebo vyvedený poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný alebo vyvedený, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34).
(3)
V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov; to neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(4)
Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane,34) výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu.34a) Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(5)
Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e); to neplatí, ak bol poslanec vyvedený podľa odseku 2.
(6)
Vykázanie z rokovacej sály podľa odsekov 2 až 4 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze národnej rady.
(7)
Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 4 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze národnej rady môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne národná rada bez rozpravy.
§33 Faktická poznámka
(1)
Poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku. Po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci možnosť faktickou poznámkou reagovať i rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami. Vo faktickej poznámke sa nemôžu podávať návrhy na doplnenie alebo na zmenu programu schôdze národnej rady, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy ani návrhy uznesení národnej rady.
(2)
Prednesenie faktickej poznámky a vystúpenie rečníka, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami (odsek 1 tretia veta), nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Ak nejde o faktickú poznámku podľa odseku 1 alebo ak poslanec prekročí ustanovený čas, predsedajúci mu odoberie slovo. Rozhodnutie predsedajúceho je konečné.
§34 Procedurálny návrh
(1)
Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac jednu minútu.
(2)
Podanie procedurálneho návrhu poslancom sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci, časovému a vecnému postupu rokovania národnej rady a následne poslanec uvedie dôvody podania procedurálneho návrhu; písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení.
§35 Skončenie rozpravy
(1)
Ak v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, predsedajúci rozpravu skončí.
(2)
O skončení rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov môže národná rada rozhodnúť bez rozpravy len na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. O návrhu možno hlasovať len vtedy, ak z každého poslaneckého klubu aspoň jeden poslanec dostal možnosť vystúpiť.
(3)
Ak národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie, a poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
(4)
Po skončení rozpravy a pred hlasovaním na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov alebo na návrh predsedu národnej rady predsedajúci preruší rokovanie o bode programu schôdze národnej rady a určí čas najmenej 15 minút na poradu poslaneckých klubov.
(5)
Po skončení rozpravy a po porade poslaneckých klubov (odsek 4) môže poverený člen poslaneckého klubu informovať o stanovisku poslaneckého klubu; informácia nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.
(6)
Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova.
(7)
Na návrh predsedu národnej rady môže národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí národnej rady.
(8)
Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci desaťminútovú technickú prestávku.
(9)
Po uzavretí rozpravy a po prípadnom vypočutí informácie povereného člena poslaneckého klubu (odsek 5) začne predsedajúci rokovanie o ďalšom bode programu, ak sa národná rada uzniesla podľa § 36 ods. 1.
Hlasovanie na schôdzach národnej rady
§36
(1)
Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční každý rokovací deň o 11. hodine a o 17. hodine, ak národná rada nerozhodne bez rozpravy inak.
(2)
Predsedajúci pred hlasovaním upozorní poslancov, že sa prikročí k hlasovaniu, oznámi spôsob hlasovania a zistí počet prítomných poslancov.
(3)
Pred každým hlasovaním predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude hlasovať, a zopakuje presné znenie návrhu, ak návrh nebol vopred poslancom odovzdaný písomne. Predsedajúci potom prikročí k riadeniu hlasovania.
(4)
Jednotlivé hlasovanie nemožno prerušiť; počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo.
(5)
Poslanci hlasujú spravidla z miest, ktoré im boli určené zasadacím poriadkom národnej rady. Spravodajca hlasuje z miesta určeného pre spravodajcu.
§37
(1)
Ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v správe výboru alebo v spoločnej správe výborov má prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Ak poslanec vylúčenie spochybní, národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať.
(2)
Ak je na platné uznesenie národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov35) alebo ak je v prípadoch ustanovených ústavou potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov,36) národná rada môže schváliť pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len takouto väčšinou.
(3)
Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu, je potrebné, ak schválené časti tvoria obsahový celok, hlasovať o nich ešte ako o celku.
(4)
Po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa hlasuje o návrhu ako o celku.
§38
(1)
O procedurálnych návrhoch (§ 34) sa hlasuje bez rozpravy.
(2)
O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu národnej rady, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, postupuje sa podľa § 39.
(3)
O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude národná rada schopná uznášať sa.
(4)
O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.
(5)
Ak prijatý procedurálny návrh vylučuje ďalšie procedurálne návrhy, už sa o nich nehlasuje.
§39
(1)
Hlasovanie je verejné alebo tajné.
(2)
Verejne sa hlasuje použitím technického zariadenia, zdvihnutím ruky, použitím hlasovacích lístkov alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesie národná rada.
(3)
Výsledky hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, a počet poslancov, ktorí nehlasovali.
(4)
Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. O námietke rozhodne národná rada bez rozpravy. Ak národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak národná rada nerozhodne inak. Predsedajúci môže požiadať aj overovateľov národnej rady, aby hlasy spočítali.
(5)
Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný poslanec hlasuje tak, že vysloví „hlasujem za návrh“ alebo „hlasujem proti návrhu“, alebo „zdržiavam sa hlasovania“. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina prítomných poslancov. O návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.
(6)
Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie podľa § 136 ods. 2 písm. b).
(7)
Pravidlá hlasovania použitím technického zariadenia a hlasovania podľa mien upraví národná rada uznesením.
(8)
Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou37) alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.
(9)
Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky, ktoré overovatelia národnej rady vydajú poslancom pri vstupe do priestoru určeného na tajné hlasovanie. Na priebeh tajného hlasovania dozerajú overovatelia národnej rady, ktorí spočítavajú hlasy a vyhotovujú zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.
(10)
Poverený overovateľ národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, počet poslancov, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov. Predsedajúci vyhlási výsledok voľby.
(11)
Výsledky tajného hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.
(12)
Informácia z technického zariadenia o výsledku verejného hlasovania a zápisnica o výsledku tajného hlasovania alebo o výsledku volieb sú súčasťou zápisnice zo schôdze národnej rady.
§39a
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.
§40 Podpisovanie uznesení národnej rady
Uznesenia národnej rady podpisuje predseda národnej rady a dvaja overovatelia národnej rady.
§41 Zápisnice zo schôdze národnej rady
(1)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici sa uvedie aj to, kto riadil schôdzu, koľko poslancov bolo prítomných, ktorí poslanci neboli prítomní, ktorí poslanci žiadali svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdze národnej rady ospravedlniť, ktorí rečníci vystúpili v rozprave a aký bol výsledok hlasovania.
(2)
Súčasťou zápisnice zo schôdze národnej rady je prepis zvukového záznamu schôdze.
(3)
Zápisnica je autentickým záznamom o schôdzi národnej rady a odovzdáva sa s predloženými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archivovanie. Súčasťou zápisnice sú úplné texty podaných návrhov, schválených uznesení, vyhlásení a iných materiálov, ktoré sa prerokovali na schôdzi národnej rady, prezenčná listina o účasti poslancov na schôdzi národnej rady a výsledok hlasovania.
(4)
Zápisnica zo schôdze národnej rady je podkladom na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi národnej rady. Ak ide o neverejné schôdze národnej rady alebo o ich časti, predseda národnej rady môže rozhodnúť o inom spôsobe vydania správy.
(5)
V správe vydanej podľa odseku 4 sa najmä uvedie, kto riadil schôdzu národnej rady, úplné znenie vystúpení rečníkov, menovitý prehľad záverečného hlasovania, výsledky volieb, texty schválených uznesení a vyhlásení (okrem zákonov). Ak sa na tom národná rada uznesie, uvedú sa v nej aj ďalšie skutočnosti.
(6)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotoví zvukový záznam, ktorý sa uschováva najmenej šesť mesiacov.
§42
(1)
O výsledku denného rokovania národnej rady sa vypracúva stručná informácia, ktorá má náležitosti uvedené v odseku 2. Uvedená informácia sa vypracuje do začiatku rokovania ďalšieho dňa.
(2)
Náležitosti informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom dni rokovania národnej rady sú:
a)
poradie jednotlivých bodov programu schôdze národnej rady vrátane úplného názvu a čísla parlamentnej tlače,
b)
mená navrhovateľov a spravodajcov k jednotlivým bodom programu schôdze národnej rady a rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave,
c)
výsledok hlasovania o návrhu ako o celku.
(3)
Za vyhotovenie a úplnosť informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom dni zodpovedá kancelária.

PIATA ČASŤ | FUNKCIONÁRI NÁRODNEJ RADY A VÝBORY NÁRODNEJ RADY

Funkcionári národnej rady
§43 Predseda národnej rady
(1)
Predseda národnej rady vykonáva pôsobnosť podľa ústavy.38)
(2)
Predseda národnej rady na tento účel najmä
a)
zastupuje národnú radu navonok,
b)
podpisuje uznesenia národnej rady,
c)
podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal,
d)
vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí,39)
e)
zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende;39a) ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady,
f)
vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon,
g)
zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom,
h)
bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine,40)
ch)
berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení a zánik poslaneckého klubu,
i)
dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,41)
j)
vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie,
k)
môže prerušiť schôdzu národnej rady,
l)
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e),
m)
plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.42)
(3)
Ak to povaha veci vyžaduje, predseda národnej rady zvoláva poradu predsedov výborov.
§44 Podpredsedovia národnej rady
Podpredsedovia národnej rady
a)
riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
b)
zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí,
c)
vykonávajú ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
Výbory národnej rady
§45
(1)
Národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.
(2)
Národná rada zriaďuje mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti") a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „ústavnoprávny výbor“). Ďalšie výbory zriaďuje podľa potreby a určí úseky ich činnosti.
(3)
Výbory najmä
a)
podávajú národnej rade návrhy zákonov a iné odporúčania vo veciach, ktoré patria do úseku ich činnosti,
b)
sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí porušenie zákona alebo že vykonávací predpis nie je s ním v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí o tom príslušného člena vlády alebo príslušného vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada ho o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu,
c)
na úseku svojej činnosti rokujú o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, najmä o plnení programového vyhlásenia vlády, o návrhu štátneho rozpočtu a jeho plnení a o štátnom záverečnom účte; na tento účel spolupracujú s členmi vlády a vedúcimi iných štátnych orgánov, verejnoprávnych ustanovizní a orgánov zriadených zákonom,
d)
spolupracujú s orgánmi verejnej správy a využívajú na svoju činnosť ich podnety a návrhy. Na získanie poznatkov môžu pozývať na svoje schôdze k prerokúvaným otázkam, najmä k návrhom zákonov, predstaviteľov orgánov verejnej správy; môžu vykonávať aj poslanecké prieskumy a výjazdové schôdze výborov.
(4)
Predseda národnej rady nemôže byť členom výboru.
§46
(1)
Výbory prerokúvajú veci, ktoré im predseda národnej rady alebo národná rada pridelí, a veci, na ktorých prerokovaní sa uznesú. Veci pridelené výborom prerokujú výbory v určenej lehote.
(2)
Na prerokovanie veci vo výbore určí jeho predseda z členov výboru spravodajcu. Spravodajca podá výboru správu o prerokúvanej veci a navrhne uznesenie.
(3)
Výbory podávajú svoje návrhy, podnety a stanoviská národnej rade; môžu ich podávať aj predsedovi národnej rady.
(4)
Výbory podávajú návrhy stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie [§ 58a ods. 3 písm. a)].
§47
(1)
Návrhy, podnety a stanoviská môžu výbory zasielať aj príslušným členom vlády alebo vedúcim ďalších ústredných orgánov; podľa povahy veci o tom informujú aj predsedu národnej rady.
(2)
Členovia vlády a vedúci ďalších ústredných orgánov sú povinní výboru do 30 dní, ak výbor neurčí dlhšiu lehotu, oznámiť, aké opatrenia prijali na jeho odporúčanie.
(3)
Ak výbor nedostal v lehote určenej podľa odseku 2 odpoveď alebo ak s ňou nesúhlasí, môže predložiť svoje odporúčanie národnej rade.
§48
(1)
Ustanovujúcu schôdzu výboru zvolá jeho predseda. Výbor zvolí jedného alebo dvoch podpredsedov výboru a dvoch overovateľov výboru vrátane ich náhradníkov.
(2)
Na zvolenie alebo na odvolanie podpredsedu výboru a overovateľov výboru vrátane ich náhradníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
§49
(1)
Schôdze výboru zvoláva spravidla počas rokovacích dní (§ 22) a riadi predseda výboru. Po začatí schôdze výboru predseda výboru oznámi mená členov výboru, ktorí ho písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi výboru.
(2)
Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru. Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia žiadosti.
(3)
Návrh programu schôdze výboru a spôsob rokovania podáva výboru jeho predseda. Člen výboru môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu schôdze výboru.
(4)
Predsedu výboru zastupuje počas jeho neprítomnosti poverený podpredseda výboru; zastupuje ho aj vtedy, ak ho tým predseda výboru poverí. Ak predseda výboru aj podpredseda výboru nie sú prítomní, predsedu výboru zastupuje člen výboru, ktorého tým poverí predseda výboru alebo výbor.
§49a Zabezpečenie poriadku na schôdzi výboru
(1)
Ak sa poslanec na schôdzi výboru odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo.
(2)
Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti výboru prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej miestnosti výboru až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca, je poslanec povinný opustiť rokovaciu miestnosť výboru, a to aj v prípade, ak podal námietku podľa odseku 6. Ak vykázaný poslanec ani po opätovnej výzve predsedajúceho neopustí rokovaciu miestnosť výboru, predsedajúci preruší schôdzu výboru na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku. Ak sa poslanec zúčastňuje schôdze výboru, ktorá sa uskutočňuje podľa § 60a, za vykázanie sa považuje vykonanie takého technického úkonu predsedajúcim, ktorým vykázanému poslancovi znemožní účasť na takejto schôdzi. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch (§ 34); o spôsobe hlasovania vo výbore rozhodne výbor na základe návrhu predsedajúceho.
(3)
Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané vnášať zbrane,34) výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej miestnosti výboru je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu.34a) V prípade, že sa schôdza výboru uskutočňuje podľa § 60a, je zakázané zobrazovať materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(4)
Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi výboru podľa odsekov 2 a 3, predseda výboru podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e).
(5)
Vykázanie z rokovacej miestnosti výboru podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze výboru.
(6)
Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 3 okrem rozhodnutia predsedajúceho o prerušení schôdze výboru môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne výbor bez rozpravy.
(7)
Na účely odsekov 1 až 6 sa za rokovaciu miestnosť výboru považuje miesto alebo miestnosť, kde sa koná schôdza výboru alebo výjazdová schôdza výboru [§ 45 ods. 3 písm. d)].
§50
(1)
Schôdze výborov sú verejné, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 57 ods. 3, § 58 ods. 2 a § 60 ods. 3). Účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej výbor rokuje. Na konanie neverejnej schôdze výboru sa vzťahujú ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 obdobne.
(2)
Členovia výborov, ktorým nebol pridelený návrh na prerokovanie, môžu písomne oznámiť svoje stanovisko gestorskému výboru. Výbor sa ich stanoviskami zaoberá aj vtedy, ak sa na prerokúvaní návrhu vo výbore nezúčastnia.
(3)
Poslanci majú právo zúčastniť sa aj na rokovaní výboru, ktorého nie sú členmi. Majú právo vyjadrovať sa o prerokúvanej veci; nemajú právo hlasovať.
(4)
Na neverejných schôdzach výboru môžu byť prítomní poslanci, prezident republiky, členovia vlády a so súhlasom výboru aj iné osoby.
§51
Z verejnej schôdze výboru uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos. Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi výboru nemožno obmedziť.
§52
(1)
Výbor rozhoduje uznesením. Hlasovanie vo výbore je verejné.
(2)
Výbor sa môže uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(3)
Na hlasovanie vo výbore sa primerane použijú ustanovenia § 36 ods. 2 až 4, § 37 a 38.
(4)
Ak zákon neustanovuje inak, na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru, okrem prípadov ustanovených ústavou, ak je na platné uznesenie národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. V takých prípadoch je na schválenie uznesenia výboru potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru alebo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru.
(5)
Ak najmenej tretina prítomných členov výboru nevyslovila s uznesením výboru súhlas, v uznesení výboru sa uvedie ich stanovisko, ak o to požiada ktorýkoľvek z prítomných členov výboru.
§53
(1)
Prezident republiky, členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu majú právo zúčastňovať sa aj na schôdzach výboru; udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
(2)
Výbory majú právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady; tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.
(3)
Prezident republiky, členovia vlády, vedúci iných orgánov štátnej správy a generálny prokurátor alebo ich poverení zástupcovia si môžu na schôdze výborov pribrať odborníkov a požiadať predsedu výboru, aby im udelil slovo.
§54
(1)
Výbory môžu pozývať na svoje schôdze aj odborníkov a ďalšie osoby a požiadať ich o stanovisko.
(2)
Výbory môžu požiadať odborníkov, vedecké ústavy alebo iné ustanovizne, aby vypracovali odborné posudky a stanoviská potrebné na rokovanie výborov. Na vyjasnenie obsahu podaného posudku môže výbor požadovať, aby ten, kto ho vypracoval, podal ústne vysvetlenie na schôdzi výboru.
§55
Zo schôdzí výboru sa vyhotovujú zápisnice. Zápisnice a uznesenia overuje overovateľ výboru svojím podpisom. Po overení ich podpisuje predseda výboru alebo ten, kto ho zastupuje (§ 48 ods. 1).
§56
(1)
Výbory môžu po vzájomnej dohode konať spoločné schôdze a podávať spoločné návrhy.
(2)
Na rokovanie spoločnej schôdze výborov primerane platia ustanovenia o rokovaní na schôdzach výborov. V riadení spoločnej schôdze výborov sa predsedovia výborov striedajú; výbory hlasujú vždy oddelene.
(3)
O zvolanie spoločnej schôdze výborov môže požiadať aj predseda národnej rady; môže zvolať spoločnú schôdzu všetkých výborov.
§57 Mandátový a imunitný výbor
(1)
Mandátový a imunitný výbor najmä
a)
podáva národnej rade návrh na overenie platnosti voľby poslancov (§ 8 ods. 2),
b)
zisťuje, či poslanec zložil sľub alebo či zložil sľub s výhradou. Ak zistí, že poslanec odmietol sľub alebo zložil sľub s výhradou, navrhne národnej rade, aby schválila uznesenie o strate mandátu poslanca,43)
c)
zisťuje, či poslanec prestal byť voliteľný,
d)
posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na vzatie poslanca do väzby,
e)
rozhoduje o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca pristihnutého a zadržaného pri trestnom čine.40) O svojom rozhodnutí informuje predsedu národnej rady a národnú radu na jej najbližšej schôdzi,
f)
vykonáva disciplinárne konanie (§ 136 až 140),
g)
rokuje vo veciach straty mandátu poslanca, vzdaní sa mandátu poslanca alebo jeho zániku;44) svoje návrhy podáva národnej rade,
h)
prerokúva skončenie pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu poslanca, ku ktorému má dôjsť proti jeho vôli.41)
(2)
Ak príslušný orgán požiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby45) alebo o následný súhlas na zadržanie poslanca40) mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje, a ak ide o žiadosť o súhlas so vzatím poslanca do väzby, umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom národnej rade.
(3)
Schôdze mandátového a imunitného výboru sú vždy neverejné. Na rokovanie tohto výboru sa nevzťahuje ustanovenie § 50 ods. 3 a § 143 ods. 6. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na schôdzach výboru; iné osoby sa môžu na schôdzach výboru zúčastniť len so súhlasom výboru.
§58 Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií
(1)
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií najmä
a)
preskúmava, či poslanec nevykonáva funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca alebo funkciu, pre ktorú sa mandát poslanca neuplatňuje,46)
b)
plní úlohy súvisiace s preskúmavaním, či konanie verejného funkcionára47) je v rozpore s osobitným predpisom,47a)
c)
podáva národnej rade správy o výsledku preskúmavania podľa písmen a) a b) a navrhuje uznesenie, ktoré by mala schváliť.
(2)
Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je verejné s výnimkou konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu.47a) Účastníci konania, ich zástupcovia, zúčastnené osoby, zástupcovia dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na príslušnú schôdzu tohto výboru predvolané, majú právo zúčastniť sa rokovania k príslušnému bodu programu schôdze; iné osoby sa môžu na neverejných schôdzach výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zúčastniť len so súhlasom výboru.
§58a Výbor pre európske záležitosti
(1)
Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období.
(2)
Za každého člena výboru pre európske záležitosti národná rada zvolí náhradného člena výboru (ďalej len „náhradný člen”). Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom, alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru.
(3)
Výbor pre európske záležitosti
a)
prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b)
schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c)
posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk,47aa)
d)
prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie,
e)
prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f)
môže požiadať ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská k návrhom podľa písmen a) a b),
g)
podáva národnej rade správy o činnosti podľa písmen a) až f).
(4)
Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa odseku 3 písm. a) až c).
(5)
Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru podľa potreby.
(6)
Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa odseku 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.
(7)
Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.
(8)
Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy podľa odseku 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr štyri týždne po obdržaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko k tomuto návrhu; predbežné stanovisko obsahuje najmä stručnú informáciu o obsahu a cieľoch návrhu, o druhu a časovom priebehu rozhodovacieho procesu v Európskej únii, o súlade návrhu so zásadou subsidiarity a hodnotenie vplyvu a dosahu návrhu na Slovenskú republiku z pohľadu politického, legislatívneho, ekonomického, sociálneho a environmentálneho.
(9)
Vláda alebo poverený člen vlády v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a).
(10)
Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky.47d)
(11)
Ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako je uvedené v odseku 3 písm. b), bezodkladne podá výboru pre európske záležitosti vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.
(12)
Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch Európskej únie, ktorých sú členmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii za predchádzajúci kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.
(13)
Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena vlády o predloženie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.
§58b Žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie
(1)
Výbor pre európske záležitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady môže písomne požiadať národnú radu, aby sa uzniesla na podaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie (ďalej len „návrh žaloby“). Návrh žaloby musí obsahovať presné znenie žaloby, na ktorej sa má národná rada uzniesť.
(2)
Návrh žaloby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty deň pred uplynutím lehoty na podanie žaloby.47e) Predseda národnej rady zaradí návrh žaloby do programu najbližšej schôdze národnej rady alebo na jeho prerokovanie zvolá schôdzu národnej rady, a to tak, aby umožnil včasné prerokovanie návrhu žaloby.
(3)
Návrh žaloby sa doručí poslancom najmenej 72 hodín pred jeho prerokovaním v národnej rade.
(4)
Ak národná rada schváli návrh žaloby, poverí poslanca, prípadne na základe predchádzajúceho súhlasu inú vhodnú osobu alebo osoby svojím zastupovaním v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „poverený zástupca“). Poverenie nie je viazané na trvanie mandátu poslanca.
(5)
Poverený zástupca je znením žaloby viazaný a nie je oprávnený vziať žalobu späť.
(6)
Národná rada môže návrh žaloby alebo platné uznesenie o poverení zmeniť, ak to právo Európskej únie pripúšťa.
(7)
Predseda národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie národnej rady obsahujúce znenie žaloby vláde. Vláda je uznesením národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie.
(8)
Vláda, členovia vlády a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej správy poskytnú poverenému zástupcovi nevyhnutnú súčinnosť pri konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie.
(9)
Poverený zástupca informuje o postupe v konaní výbor pre európske záležitosti v lehotách a spôsobom, ktoré určí výbor.
(10)
Postavenie národnej rady ako účastníka konania pred Súdnym dvorom Európskej únie ani postavenie povereného zástupcu nie je uplynutím volebného obdobia národnej rady alebo jej rozpustením dotknuté.
§59 Ústavnoprávny výbor
(1)
Ústavnoprávny výbor najmä
a)
podáva národnej rade podnety na zdokonalenie právneho poriadku v Slovenskej republike,
b)
prerokúva všetky návrhy zákonov najmä z hľadiska ich súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a s právom Európskej únie,
c)
odporúča predsedovi národnej rady spôsob zabezpečenia úloh súvisiacich s konaním pred ústavným súdom,
d)
prerokúva a odporúča národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov ústavného súdu,49) návrh na kandidáta na generálneho prokurátora49a) a v prípade poverenia aj na ďalších ústavných činiteľov volených národnou radou podľa osobitných predpisov,
e)
prerokúva správy o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry, súdnictva a väzenstva,
f)
plní ďalšie úlohy, ak to ustanovuje osobitný zákon.49b)
(2)
Ústavnoprávny výbor si zriaďuje Komisiu pre tvorbu práva ako svoj odborný poradný a konzultačný orgán. Členovi Komisie pre tvorbu práva okrem poslanca patrí odmena. Podrobnosti o zložení, úlohách a rokovaní Komisie pre tvorbu práva upraví štatút, ktorý schvaľuje ústavnoprávny výbor.
§60 Osobitné kontrolné výbory
(1)
Národná rada si zriaďuje z poslancov osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov.30) Práva a povinnosti osobitných kontrolných výborov a ich členov upravujú osobitné predpisy.50)
(2)
Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať.
(3)
Rokovanie osobitných kontrolných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia výboru a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na rokovaní osobitných kontrolných výborov. Ostatné ustanovenia tohto zákona sa na rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.
§60a Rokovanie výborov počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
(1)
Verejná schôdza výboru sa počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo aj v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak činnosť nevykonáva Parlamentná rada Slovenskej republiky podľa osobitného zákona84aa) (ďalej len „krízová situácia“), môže uskutočniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré slúžia na prenos obrazu a zvuku (ďalej len „online forma“), a to na základe rozhodnutia predsedu výboru alebo ak o to požiada aspoň tretina členov výboru najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej schôdze výboru. Predseda oznámi svoje rozhodnutie podľa prvej vety členom výboru najneskôr 24 hodín pred začiatkom zvolanej schôdze výboru. Podrobnosti rokovania počas krízovej situácie si výbor upraví v podrobnejších pravidlách svojho rokovania.
(2)
Verejná spoločná schôdza výborov podľa § 56 sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe návrhu predsedu určeného gestorského výboru a po dohode s ostatnými predsedami výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, alebo ak o to požiada aspoň tretina poslancov, ktorí sú členmi výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi. Predsedovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, oznámia svoju dohodu podľa prvej vety členom výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, najneskôr 24 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov. Členovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, môžu požiadať o konanie spoločnej schôdze výborov podľa prvej vety najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov.
(3)
Člen výboru sa považuje za prítomného na schôdzi výboru konanej podľa odseku 1 svojou účasťou v určenej rokovacej miestnosti výboru alebo účasťou na schôdzi výboru online formou.
(4)
Navrhovateľ a iné osoby sa zúčastňujú na schôdzi výboru konanej podľa odseku 1 účasťou v určenej rokovacej miestnosti výboru alebo účasťou na schôdzi výboru online formou.
(5)
Na rokovanie výboru podľa odseku 1 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 52 až 56 použijú rovnako.

ŠIESTA ČASŤ

§61 Komisie
(1)
Národná rada a výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie môžu byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec. Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.
(2)
Rokovanie komisie sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe rozhodnutia predsedu komisie. Predseda komisie oznámi svoje rozhodnutie členom komisie najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolaného rokovania komisie. Za rokovanie komisie online formou sa rozumie aj také rokovanie, na ktorom sa časť členov komisie zúčastňuje online formou a časť členov komisie je prítomná v rokovacej miestnosti komisie.

SIEDMA ČASŤ

§62 Overovatelia národnej rady
(1)
Overovatelia národnej rady dozerajú na správnosť hlasovania a na konanie volieb na schôdzach národnej rady. Na návrh predsedajúceho môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že v prípade pochybností o výsledku hlasovania overovatelia národnej rady spočítajú hlasy.
(2)
Overovatelia národnej rady zodpovedajú aj za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí národnej rady; podpisujú jej uznesenia a iné listiny schvaľované národnou radou.
(3)
Ak nie je na schôdzi národnej rady prítomný ani jeden overovateľ národnej rady, úlohy overovateľov na tejto schôdzi národnej rady podľa odsekov 1 a 2 plnia poslanci, ktorých určí národná rada.
(4)
Na overovateľov výborov sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

ÔSMA ČASŤ

§63 Účasť poslancov na schôdzach národnej rady a jej výborov
(1)
Poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady a jej výborov, do ktorých bol zvolený. Je povinný zúčastňovať sa aj na činnostiach, ktoré patria do ich pôsobnosti, ktoré mu národná rada alebo výbor určil alebo ktorými ho poveril.
(2)
Na každý rokovací deň schôdze národnej rady alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci.
(3)
Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní schôdzí národnej rady alebo jej výborov (odsek 1) pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním schôdze písomne sa ospravedlniť predsedovi národnej rady, ak ide o schôdzu národnej rady, alebo predsedovi výboru, ak ide o schôdzu výboru, ktorého je členom. V ospravedlnení uvedie dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, a predpokladanú dĺžku svojej neúčasti. Ospravedlnenie sa nevyžaduje, ak dôvod neúčasti poslanca na schôdzi súvisí s plnením povinností poslanca, na ktoré dal súhlas predseda národnej rady alebo predseda výboru.
(4)
Ak vznikne dôvod neúčasti poslanca na schôdzi a ak nemožno doručiť písomné ospravedlnenie podľa odseku 3, poslanec sa môže ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie treba bezodkladne písomne potvrdiť.
(5)
Predseda národnej rady posudzuje po vyjadrení predsedu poslaneckého klubu, ak je poslanec členom poslaneckého klubu, či dôvod neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady (odsek 3) možno považovať za závažný a jeho ospravedlnenie za riadne;51) predseda výboru posudzuje dôvody neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí výboru, ktorého je členom. Poslancovi sa umožní vyjadriť sa o veci.
(6)
Neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí podľa odseku 5 sa posudzuje bezodkladne po skončení kalendárneho mesiaca. Predseda národnej rady alebo predseda výboru po posúdení dôvodov neúčasti oznámi svoje rozhodnutie poslancovi a kancelárii, ktorá v prípade neospravedlnenia neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch schôdzí výborov zabezpečí vykonanie straty nárokov alebo úpravu niektorých nárokov poslanca podľa osobitných predpisov.52) Kancelária rozhodnutie doručí aj predsedovi príslušného poslaneckého klubu.
(7)
Ak predseda národnej rady neospravedlnil neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo predseda výboru na rokovacích dňoch schôdzí výboru, môže poslanec do piatich dní odo dňa, keď oznámenie o neospravedlnení neúčasti dostal, podať písomne námietku proti neospravedlnenej neúčasti predsedovi národnej rady a požiadať ho, aby s prihliadnutím na stanovisko mandátového a imunitného výboru a podpredsedov národnej rady o veci opäť rozhodol. Rozhodnutie predsedu národnej rady je konečné.
(8)
Evidenciu o účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady a na rokovacích dňoch výborov vedie a uschováva kancelária.
(9)
Ak poslanec svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch výborov vôbec neospravedlnil alebo ju neospravedlnil spôsobom uvedeným v odsekoch 3 a 4, považuje sa jeho neúčasť za neospravedlnenú.52)
§63a
(1)
Poslanec alebo skupina poslancov môže vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade, ak ich vykonaním poslaneckého prieskumu poverí národná rada alebo výbor. Poslanecký prieskum podľa prvej vety môže poslanec alebo skupina poslancov vykonať v
a)
orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje národná rada,
b)
subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu a verejnoprávnych inštitúcií,
c)
právnických osobách s majetkovou účasťou štátu a v právnických osobách s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií.
(2)
Subjekty podľa odseku 1 písm. a) až c) sú povinné poskytnúť poslancovi alebo skupine poslancov informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s výkonom poslaneckého prieskumu a na žiadosť ich prijať.

DEVIATA ČASŤ | POSLANECKÉ KLUBY A POSLANECKÉ GRÉMIUM

Poslanecké kluby
§64
(1)
Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady.
(2)
Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
(3)
Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada.
(4)
Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu.
(5)
Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. Počet členov poslaneckého klubu podľa prvej vety musí byť splnený počas celého volebného obdobia. Ak počas volebného obdobia klesne počet členov poslaneckého klubu pod túto hranicu, poslanecký klub zaniká.
(6)
Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi.
(7)
V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu.
§65
(1)
Poslanecké kluby majú právo používať na svoju činnosť miestnosti v priestoroch národnej rady. Podrobnosti upraví predseda národnej rady.
(2)
Na úhradu nákladov poslaneckých klubov sa poskytujú príspevky z rozpočtu kancelárie vo výške, ktorú určí na každý rozpočtový rok predseda národnej rady, a to s prihliadnutím na počet členov jednotlivých poslaneckých klubov.
(3)
Pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov schvaľuje predseda národnej rady.
(4)
Poslanecké kluby vedú prehľad o poskytnutých príspevkoch podľa odseku 2 a dbajú, aby ich čerpanie bolo doložené príslušnými dokladmi. Poslanecké kluby sú povinné predložiť predsedovi národnej rady doklady o čerpaní týchto príspevkov, kedykoľvek o to požiada. Poslanecké kluby predkladajú predsedovi národnej rady súhrnnú správu o čerpaní poskytnutých príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok v ním určenom termíne.
§66 Poslanecké grémium
(1)
Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov.
(2)
Stanoviská poslaneckého grémia majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu národnej rady povahu odporúčaní.
(3)
Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi. Počet členov poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov každého poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo podľa štatistických zásad.
(4)
Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby. Na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov a podľa § 32 ods. 2 a § 146 ods. 2 zvolá predseda národnej rady poslanecké grémium bezodkladne.
(5)
Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.

DESIATA ČASŤ | ROKOVANIE O NÁVRHOCH ZÁKONOV

Návrh zákona
§67
(1)
Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda53) (ďalej len „navrhovateľ zákona“).
(2)
Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme.
(3)
Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebný počet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečuje kancelária.
§68
(1)
Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu.
(2)
Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
(3)
Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného zákona,54) doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.54a) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovávaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov. Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
(4)
Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.
(5)
Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.
§69
(1)
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národná rada uznesením.
(2)
Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné.
§70
(1)
Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona alebo podľa legislatívnych pravidiel (§ 69), predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnej rady svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.
(2)
Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti a národná rada sa uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.
Prvé čítanie
§71
Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné zverejnenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, na webovom sídle národnej rady. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.
§72
(1)
Návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
(2)
Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v odseku 1.
(3)
Národná rada môže zmeniť poradie prerokovania návrhov zákonov v programe svojej schôdze.
§73
(1)
Návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona. Po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor.
(2)
O návrhu zákona, najmä o jeho podstate, sa koná všeobecná rozprava. V nej nemožno predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky.
(3)
Národná rada sa uznesie tak, že buď
a)
vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo
b)
nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo
c)
ho prerokuje v druhom čítaní.
(4)
Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
§74
(1)
Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru; návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje národná rada bez rozpravy.
(2)
Národná rada na základe návrhu predsedu národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.
(3)
Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu predsedu národnej rady.
Druhé čítanie
§75
(1)
O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.
(2)
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.
§76
Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje člen vlády alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorého tým vláda poverila. Iná poverená osoba môže odôvodniť návrh zákona len so súhlasom výboru. Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca, navrhujúci poslanec.
§77
(1)
Na prerokovanie návrhu zákona určí výbor na návrh predsedu výboru zo svojich členov spravodajcu, ktorý vystúpi po navrhovateľovi zákona.
(2)
Spravodajca informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené, a navrhne uznesenie výboru.
(3)
Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2, stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky k vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.54b)
§78
Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre národnú radu písomnú správu obsahujúcu stanovisko výboru, v ktorom najmä navrhne, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie. Návrhy musia byť presne sformulované a odôvodnené. Písomnú správu pre národnú radu obsahujúcu stanovisko výboru schvaľuje výbor uznesením.
§79
(1)
Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade písomnú spoločnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.
(2)
Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.
(3)
Ak sú stanoviská výborov rozdielne, gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie. Môže zvolať spoločnú schôdzu výborov.
(4)
Gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu
a)
informáciu, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený na prerokovanie a ktoré výbory návrh zákona prerokovali,
b)
informáciu o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému výboru,
c)
informáciu o stanoviskách výborov vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú národnej rade návrh zákona schváliť,
d)
informáciu o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2,
e)
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,
f)
svoje stanovisko k návrhom uvedeným v písmenách c) a d),
g)
svoje záverečné stanovisko k tomu, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom.
(5)
Gestorský výbor v uznesení podľa odseku 4 môže poveriť spoločného spravodajcu výborov (§ 80 ods. 1) predložiť návrhy podľa § 25, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.
§80
(1)
Gestorský výbor určí spoločného spravodajcu výborov (ďalej len „spoločný spravodajca“) na prerokovanie návrhu zákona v národnej rade. Ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru.
(2)
Spoločný spravodajca informuje národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru. Ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup.
§81
(1)
Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona a zverejní sa na webovom sídle národnej rady.
(2)
O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.
§82
(1)
Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.
(2)
Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.
§83
(1)
Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.
(2)
K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.
(3)
Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
(4)
Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.
Tretie čítanie
§84
(1)
Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
(2)
Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83); skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.
§85
(1)
Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
(2)
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb.
(3)
Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa odseku 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov.
(4)
V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať; to sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Na návrh predsedu národnej rady sa národná rada bez rozpravy uznesie o tom, že
a)
návrh zákona opakovane prerokujú všetky výbory, ktorým bol pridelený (§ 74 ods. 1), alebo
b)
návrh zákona opakovane prerokuje len gestorský výbor, alebo
c)
návrh zákona sa opakovane prerokuje len na schôdzi národnej rady.
§86
Ak v treťom čítaní neboli schválené nijaké opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Ak boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu sa hlasovanie môže odložiť, kým tieto návrhy nebudú poslancom rozdané v písomnej forme. O tomto návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.
§87 Rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte
(1)
Termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte určuje osobitný predpis.55)
(2)
O návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje v druhom a treťom čítaní. Návrh sa prideľuje všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. O lehote podľa § 74 ods. 2 rozhodne predseda národnej rady.
(3)
Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia ani zrušenia iných zákonov.
§88 Rokovanie o medzinárodnej zmluve
(1)
Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady.
(2)
Ak vláda predkladá národnej rade na schválenie podľa odseku 1 medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú prednosť pred zákonmi,55a) musí byť takáto zmluva predložená spolu s doložkou prednosti. Doložka prednosti obsahuje posúdenie takejto zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym zákonom a jej vplyvu na právny poriadok Slovenskej republiky.
(3)
V druhom čítaní gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas.
(4)
V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá.
(5)
Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.
§89 Skrátené legislatívne konanie
(1)
Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
(2)
O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
(3)
V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.
§90 Vrátenie zákona prezidentom republiky
(1)
Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami56) národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident republiky nenavrhne neprijatie celého zákona. Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený.
(2)
Predseda národnej rady pridelí vrátený zákon výborom a určí gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.
(3)
Na prezidenta republiky sa ustanovenia o navrhovateľovi zákona vzťahujú primerane. Na schôdzi národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
(4)
Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.57) So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
(5)
Národná rada hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku.
Spoločné ustanovenia k desiatej časti
§91
(1)
Zákon sa označuje bez slovného spojenia „Národnej rady Slovenskej republiky“.
(2)
Zákon sa uvádza touto vetou:
„Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.
§93
(1)
Ak prezident republiky nevráti národnej rade zákon s pripomienkami, zašle ho predseda národnej rady najneskôr do 21 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2)
Ak národná rada schváli zákon, ktorý prezident republiky vrátil národnej rade s pripomienkami, zašle predseda národnej rady schválený zákon vrátený prezidentom republiky po jeho opätovnom prerokovaní najneskôr do 14 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§94
(1)
Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
(2)
Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.
(3)
Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
(4)
Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy.
(5)
Ustanovenie § 30 sa použije na každé čítanie samostatne.
§95
Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať späť; v treťom čítaní však len so súhlasom národnej rady.
§96
(1)
Písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona.
(2)
Počas prerušenia zasadania národnej rady neplynú lehoty na prerokúvanie návrhov zákonov ustanovené týmto zákonom.
(3)
Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)], na návrh zákona o štátnom rozpočte a na návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok podľa osobitného zákona.57a)
(4)
Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze národnej rady (§ 95), nový návrh zákona v tej istej veci možno zaradiť do programu schôdze národnej rady najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak národná rada na návrh predsedu národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak.
(5)
Návrhy zákonov podané v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.
§97
Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, použijú sa na rokovanie o návrhoch zákonov ustanovenia štvrtej časti a ustanovenia § 45 až 56.

JEDENÁSTA ČASŤ | VZŤAH NÁRODNEJ RADY A PREZIDENTA REPUBLIKY

§106 Obžaloba prezidenta republiky
(1)
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu63) môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov.
(2)
Návrh na obžalobu podaný podľa odseku 1 predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave.
(3)
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky podaný podľa odseku 1 schvaľuje národná rada v tajnom hlasovaní.
(4)
Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky (odsek 3), predseda národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu.

DVANÁSTA ČASŤ | ROKOVANIE O PROGRAMOVOM VYHLÁSENÍ VLÁDY A O DÔVERE VLÁDE ALEBO JEJ ČLENOVI

§107
(1)
Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete.
(2)
Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
(3)
Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
§108
(1)
Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery64); vláda tak urobí vždy, ak sa realizuje postup podľa osobitného zákona.57a) Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi národnej rady.
(2)
Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.65)
(3)
Žiadosť vlády podanú podľa odsekov 1 a 2 predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
(4)
Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády podanej podľa odsekov 1 a 2 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.
(5)
Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
§109
(1)
Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov.66) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.
(2)
Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.67)
(3)
Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery vláde, pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií; návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery členovi vlády, pridelí na prerokovanie príslušnému výboru. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády.
(4)
Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej rady, tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu.
(5)
Ak národná rada na základe návrhu podaného podľa odseku 1 vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

TRINÁSTA ČASŤ | VZŤAH NÁRODNEJ RADY A NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU

§110
(1)
Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu môžu podávať poslanci, a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným dňom voľby (§ 111). Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou.
(2)
Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní68) nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(3)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek 2), vykoná sa opakovaná voľba.
(4)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.
(5)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.
§111
Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.
§112
(1)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu69) môžu podávať poslanci; návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na jej najbližšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
§114
Najvyšší kontrolný úrad predkladá národnej rade správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny rok do konca marca a vždy, keď o to národná rada požiada.70)

ŠTRNÁSTA ČASŤ | NÁVRHY NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU

§115
(1)
Národná rada navrhuje prezidentovi republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu,71) ktorých má prezident republiky vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov a v novej voľbe a každej ďalšej voľbe aspoň nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.
(3)
Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov.
(4)
Podávanie návrhov na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravujú osobitné predpisy.72) Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na najbližšiu schôdzu národnej rady.
§116
(1)
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je z tejto funkcie odvolaný, prezident republiky vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov navrhnutých národnou radou.73)
(2)
Na postup pri navrhovaní a voľbe kandidátov podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 115 a 116a.
§116a
(1)
Voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu vyhlasuje predseda národnej rady šesť mesiacov pred uplynutím funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo pred zánikom funkcie sudcu ústavného súdu podľa čl. 138 ods. 3 ústavy a bezodkladne po zániku funkcie sudcu ústavného súdu v ostatných prípadoch; zároveň uvedie náležitosti vyžadované pre kandidáta na sudcu ústavného súdu. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.
(2)
Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na sudcu ústavného súdu vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3)
Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát na sudcu ústavného súdu odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky prípadne jeho zástupcu.
(4)
Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu.
(5)
Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 45 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.
(6)
Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.
PÄTNÁSTA ČASŤ
NÁVRHY NA VOĽBU A ODVOLANIE
ČLENA SÚDNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
§117
(1)
Voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) vyhlasuje predseda národnej rady a zároveň určí termín, dokedy mu poslanci podávajú písomne odôvodnené návrhy na voľbu tohto člena; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na voľbu člena súdnej rady je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu a čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.
(2)
Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu členov súdnej rady na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3)
Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu člena súdnej rady, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru.
(4)
Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor prijme stanovisko, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie člena súdnej rady.
(5)
Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu člena súdnej rady, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu člena súdnej rady; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.
(6)
Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.
§118
(1)
Za člena súdnej rady je zvolený kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(2)
Ak člen súdnej rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba.
(3)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní kandidáti, ktorí tento počet získali.
(4)
Ak člen súdnej rady nebol zvolený ani v opakovanej voľbe, vykoná sa nová voľba.
§119
(1)
Návrh na odvolanie člena súdnej rady môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady predloží návrh na odvolanie člena súdnej rady so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Členovi súdnej rady musí byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie člena súdnej rady je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

ŠESTNÁSTA ČASŤ

NÁVRH NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
§123
(1)
Podanie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora upravuje osobitný predpis.74) Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidáta na generálneho prokurátora na najbližšiu schôdzu národnej rady.
(2)
Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada.
(3)
Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(4)
Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba.
(5)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali.
(6)
Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.
§124
(1)
Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne návrh na odvolanie generálneho prokurátora so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Generálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie generálneho prokurátora je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora podáva národná rada prezidentovi republiky.
§125
(1)
Voľbu kandidáta na generálneho prokurátora vyhlasuje predseda národnej rady, ktorý zároveň uvedie náležitosti vyžadované pre kandidáta na generálneho prokurátora. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.
(2)
Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na generálneho prokurátora vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3)
Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na generálneho prokurátora a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu generálneho prokurátora, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát na generálneho prokurátora odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky, prípadne jeho zástupcu.
(4)
Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu74) vyžadované na výkon funkcie generálneho prokurátora.
(5)
Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.
(6)
Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.

SEDEMNÁSTA ČASŤ | VOĽBY A ODVOLÁVANIE INÝCH FUNKCIONÁROV

§126
(1)
Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
(2)
Návrhy podľa odseku 1 podáva vláda, poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor.
(3)
Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.
(4)
Národná rada alebo výbor sa môže podieľať na voľbe alebo vymenovaní iných funkcionárov aj iným spôsobom, ako je uvedené v odsekoch 1 až 3, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

OSEMNÁSTA ČASŤ | KONTROLNÁ ČINNOSŤ NÁRODNEJ RADY

§127
Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi80) a týmto zákonom.
§128 Správy
(1)
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní.
(2)
Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.
Interpelácie
§129
(1)
Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.
(2)
Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.81)
(3)
Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády.
(4)
Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi národnej rady a národná rada interpelovanému.
§130
(1)
Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.
(2)
Ak národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
(3)
Písomná interpelácia a odpoveď na interpeláciu sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady.
(4)
Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.
(5)
Interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.
(6)
Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Na návrh vlády sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.82)
(7)
Na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie.
§131 Hodina otázok
(1)
Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.
(2)
Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
(3)
Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
(4)
Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.
(5)
Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.
(6)
Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.
(7)
Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.
(8)
Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.
§132 Podnety a pripomienky poslancov
(1)
Na schôdzach výborov môžu poslanci podávať podnety a pripomienky členom vlády vo veciach ich pôsobnosti.
(2)
Ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle ich predseda výboru príslušným členom vlády a požiada ich, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru.

DEVÄTNÁSTA ČASŤ | VYBAVOVANIE PETÍCIÍ

§133
(1)
Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.
(2)
Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3)
Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.
§134
(1)
Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok národnej rade správu o petíciách doručených podľa § 133 ods. 1.
(2)
Do petícií a ich evidencie môže každý poslanec kedykoľvek nazrieť.

DVADSIATA ČASŤ | DISCIPLINÁRNE KONANIE

§135
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci národnej rady za
a)
výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo v jej orgáne,83)
b)
porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní (§ 39 ods. 6),
c)
závažné porušenie poslaneckého sľubu,
d)
porušenie Etického kódexu poslanca,
e)
narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32) alebo na schôdzi výboru (§ 49a).
§136
(1)
Disciplinárne konanie sa začína v mandátovom a imunitnom výbore.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať
a)
orgán národnej rady alebo poslanec, ktorý sa cíti urazený výrokom, ktorý predniesol poslanec pri výkone svojej funkcie v národnej rade alebo v jej orgáne,83)
b)
poslanec, ak ide o porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní,
c)
orgán národnej rady alebo poslanec, ak ide o závažné porušenie poslaneckého sľubu alebo ak ide o porušenie Etického kódexu poslanca,
d)
predseda národnej rady, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32),
e)
predseda výboru, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi výboru (§ 49a).
(3)
Mandátový a imunitný výbor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného uznesenia.
§137
(1)
Mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní zisťuje všetky skutočnosti, na ktorých základe sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie.
(2)
Poslanec, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo oboznámiť sa so všetkými písomnosťami slúžiacimi ako podklad na rozhodovanie mandátového a imunitného výboru a vyjadriť sa o nich.
(3)
Z rokovania mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní sú vylúčené iné osoby než členovia tohto výboru, navrhovateľ, poslanec, proti ktorému sa konanie vedie, a tajomník výboru.
(4)
Z rokovania mandátového a imunitného výboru je vylúčený člen tohto výboru, ak sa disciplinárne konanie vedie proti nemu.
§138
(1)
Mandátový a imunitný výbor po konaní podľa § 137 rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o zastavení disciplinárneho konania.
(2)
Ak návrh o uložení disciplinárneho opatrenia alebo zastavení disciplinárneho konania nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov mandátového a imunitného výboru, konanie sa zastavuje.
(3)
Disciplinárne konanie možno začať a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.
§139
(1)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca predneseným v národnej rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady alebo poslanca, alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil. Ak to poslanec neurobí, mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu vo výške 1 000 eur.
(2)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 1 000 eur.
(3)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.
(4)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec porušil Etický kódex poslanca, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu vo výške 500 eur.
(5)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2 000 eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru.
(6)
Ak mandátový a imunitný výbor nezistí skutočnosti uvedené v odsekoch 1 až 5, oznámi to národnej rade.
§139a
Ak konanie poslanca, ktoré je priestupkom, prejednal alebo prejednáva orgán príslušný na prejednanie priestupku, poslanca za toto konanie už nemožno disciplinárne stíhať.
DVADSIATA PRVÁ ČASŤ
KONANIE O VYDANÍ SÚHLASU NA ZADRŽANIE POSLANCA ALEBO NA JEHO VZATIE DO VÄZBY
§140
Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, predseda mandátového a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový a imunitný výbor. Mandátový a imunitný výbor rozhodne o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca.40)
§141
(1)
Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady, že žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby,84) predseda národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru.
(2)
Mandátový a imunitný výbor prerokuje žiadosť príslušného orgánu podanú podľa odseku 1. Poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na rokovaní výboru a vyjadriť sa o žiadosti.
(3)
Mandátový a imunitný výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie národnej rade.
§142
Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou (§ 141 ods. 1) a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku jeho zistení (§ 141 ods. 3) rozhodne, či vydá súhlas na vzatie poslanca do väzby.84) Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal.
DVADSIATA DRUHÁ ČASŤ
§143 Kancelária národnej rady
(1)
Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky.84aa) Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.
(2)
Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly. Kancelária sa na účely ochrany a spracúvania osobných údajov považuje za prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov.84ab) Osobné údaje osôb prítomných na rokovaní orgánov národnej rady sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, pracovné alebo iné zaradenie, hlas a obrazová podobizeň. Kancelária prevádzkuje na webovom sídle národnej rady verejne dostupný archív, v ktorom sú trvalo prístupné verejne dostupné audiovizuálne záznamy z verejnej schôdze národnej rady a výboru vyhotovené podľa § 19 a 51.
(3)
Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie zodpovedá predsedovi národnej rady.
(4)
Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.
(5)
Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.
(6)
Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.
(7)
Úlohy kancelárie plnia štátni zamestnanci84a) a zamestnanci.84b) Počet štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie schvaľuje predseda národnej rady.
(8)
Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Štátni zamestnanci v kancelárii a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu84d) a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov v kancelárii a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis,84e) ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.
(10)
Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie vnútroorganizačné predpisy kancelárie.
(11)
Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.
(12)
Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.
(13)
Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej pôsobnosti.85)
§144 Parlamentný inštitút
(1)
Parlamentný inštitút ako súčasť kancelárie plní informačné a vzdelávacie úlohy súvisiace s činnosťou národnej rady a jej poslancov.
(2)
Podrobnosti o Parlamentnom inštitúte upraví organizačný poriadok kancelárie.
§144a Parlamentná stráž
(1)
Na ochranu poriadku a bezpečnosti v budove národnej rady, vrátane zabezpečenia poriadku v rokovacej sále (§ 32), a tam, kde národná rada rokuje, sa zriaďuje Parlamentná stráž.
(2)
Úlohy, organizáciu a riadenie Parlamentnej stráže, práva a povinnosti jej príslušníkov ustanoví osobitný zákon.
DVADSIATA TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§145
(1)
Všetky písomnosti, najmä podklady na rokovanie schôdze národnej rady, sa poslancom doručujú elektronickými prostriedkami. Pozvánka na schôdzu národnej rady sa poslancovi doručuje elektronicky aj na jeho e-mailovú adresu.
(2)
Termínom doručenia je deň zverejnenia písomnosti na webovom sídle národnej rady.
§146
(1)
Ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Ak sa v čase medzi konaním schôdzí národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predseda národnej rady; pred rozhodnutím si môže vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru.
(2)
Ak počas schôdze národnej rady nastane situácia, ktorá vyžaduje zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, predsedajúci môže prerušiť schôdzu národnej rady; predseda národnej rady v tomto prípade zvolá poslanecké grémium bezodkladne.
§147
(1)
V novom volebnom období nemožno prerokovať návrhy, ktoré boli národnej rade alebo jej orgánom doručené v predchádzajúcom volebnom období; to sa nevzťahuje na petície a podania, ktoré sa vybavujú podľa osobitných predpisov86) a ktoré môže vo svojej pôsobnosti vybaviť predseda národnej rady alebo kancelária.
(2)
Ak došlo k strate mandátu poslanca, k neuplatňovaniu mandátu poslanca, k vzdaniu sa funkcie poslanca alebo k zániku mandátu poslanca,87) nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal.
§148
(1)
Pokuty uložené podľa § 139 ods. 1, 2, 4 a 5 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(2)
Ak poslanec neuhradí pokutu do 15 dní odo dňa jej uloženia, kancelária vykoná jej úhradu zrážkou z platu poslanca.
§149
(1)
Výdavky súvisiace s činnosťou národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov, komisií a poslancov sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie. To sa nevzťahuje na výdavky, ktoré si poslanci uhrádzajú sami z paušálnych náhrad určených národnou radou podľa osobitného predpisu.88)
(2)
Osoby prizvané na schôdzu výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie si môžu uplatniť do troch dní u ich predsedu nárok na úhradu preukázaných výdavkov a ušlého zárobku, inak nárok zaniká. Predseda výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie upozorní prizvané osoby na ich nárok a lehotu jeho uplatnenia.
(3)
Podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru (§ 59 ods. 2) upraví národná rada uznesením.
§150
Návrhy zákonov a zásad zákonov predložených národnej rade pred účinnosťou tohto zákona sa prerokujú podľa doterajších predpisov.89)
§150a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Návrhy zákonov predložené národnej rade pred 1. januárom 2016 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.
§150b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019
Náležitosti návrhu zákona predloženého národnej rade pred 1. májom 2019 sa posudzujú podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom do 30. apríla 2019.
§150c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018
Pri voľbe sudcov ústavného súdu podľa zákona účinného od 15. novembra 2018 na voľné miesta sudcov ústavného súdu uvoľnené v roku 2019 je lehota podľa § 116a ods. 5 15 dní.
§150d Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2021
Ustanovenia § 117 a 118 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použijú pri voľbe členov súdnej rady vyhlásenej po 31. decembri 2020.
§150e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2021
Kancelária zabezpečí rokovanie výboru podľa § 60a najneskôr od 1. októbra 2021. Verejná schôdza výboru podľa § 60a sa môže uskutočniť až po tom, ako si výbor upraví v podrobnejších pravidlách rokovania výboru podrobnosti rokovania online formou.
§150f
(1)
Ustanovenia § 139 ods. 1 a 4 v znení účinnom od 1. septembra 2022 sa po prvýkrát použijú na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.
(2)
Do prijatia osobitného zákona podľa § 144a ods. 2 vyvedie poslanca vykázaného podľa § 32 z rokovacej sály na základe pokynu predsedajúceho príslušník Policajného zboru zaradený v službe ochrany určených osôb.90)
§150g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023
Návrhy zákonov predložené národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023.
§151
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2/1996 Z. z.
§151a
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 356/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. a zákona č. 236/2012 Z. z.
§152
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
Príloha k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: referent
Činnosti:
1.01
Čiastková činnosť pri vybavovaní jednoduchej odbornej agendy pri príprave podkladov na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
1.02
Preberanie, zhromažďovanie a príprava podkladov na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu pod odborným vedením.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: samostatný referent
Činnosti:
2.01
Rutinné vybavovanie odbornej agendy ako podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
2.02
Spracúvanie prehľadov, výkazov alebo štatistík ako podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný referent
Činnosti:
3.01
Zabezpečovanie čiastkovej odbornej činnosti v osobnom úrade ako podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
3.02
Vybavovanie čiastkovej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti ako podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
3.03
Vedenie centrálnej evidencie petícií a sťažností vrátane evidencie ich vybavenia.
3.04
Zabezpečovanie odbornej agendy spojenej so sprístupňovaním informácií.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný referent
Činnosti:
4.01
Samostatné zabezpečovanie agendy súvisiacej s tvorbou zákonov.
4.02
Samostatné vybavovanie odbornej agendy uplatňovania štátnozamestnaneckých vzťahov vo vecne vymedzenej oblasti.
4.03
Vybavovanie ucelenej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie a na kontrolu alebo príprava podkladov k odborným stanoviskám.
4.04
Kontrolná činnosť v určenom rozsahu vrátane spracúvania návrhov na uloženie postihov, prešetrovanie a kontrola vybavovania podaní.
4.05
Spracúvanie a sprístupňovanie archívnych fondov národnej rady a kancelárie národnej rady, príprava podkladov na využívanie archívnych dokumentov a na poskytovanie správnych informácií.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: radca
Činnosti:
5.01
Odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov právnych predpisov vo vecne vymedzenej oblasti.
5.02
Odborná príprava rozhodnutí pri uplatňovaní štátnozamestnaneckých vzťahov.
5.03
Samostatná odborná čiastková činnosť vo vecne vymedzenej oblasti alebo odborná činnosť súvisiaca s vypracúvaním čiastkových podkladov k odborným stanoviskám vo vecne vymedzenej oblasti.
5.04
Zostavovanie rozpočtu v určenom rozsahu a sledovanie plnenia príjmov a čerpania výdavkov.
5.05
Kontrolná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti pod vedením vedúceho skupiny.
5.06
Príprava a vypracúvanie návrhov pokynov a opatrení na úseku hospodárskej mobilizácie vrátane jej finančného a materiálneho zabezpečovania.
5.07
Odborná činnosť spojená s analýzou masmediálnej politiky národnej rady a kancelárie národnej rady.
5.08
Spracúvanie a sprístupňovanie menej zložitých archívnych fondov národnej rady a kancelárie národnej rady, organizovanie využívania archívnych dokumentov, príprava a vydávanie správnych informácií.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: samostatný radca
Činnosti:
6.01
Samostatná odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov právnych predpisov vo vecne vymedzenej oblasti.
6.02
Samostatná odborná činnosť pri zabezpečovaní právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
6.03
Samostatné odborné zabezpečovanie úloh súvisiacich s komplexnou dokumentáciou zo schôdzí národnej rady vrátane vyhodnocovania schôdzí národnej rady.
6.04
Komplexné informačné spracúvanie denného záznamu zo schôdzí národnej rady.
6.05
Samostatná odborná činnosť pri navrhovaní opatrení alebo samostatné posudzovanie a vypracúvanie odborných stanovísk vo vecne vymedzenej oblasti.
6.06
Protokolárne zabezpečovanie oficiálnych návštev a služobných zahraničných návštev.
6.07
Samostatná odborná činnosť pri vykonávaní ucelenej agendy v oblasti rozpočtovania alebo financovania.
6.08
Koordinovanie a organizovanie kontrolných akcií, ich príprava a analýza vrátane spracúvania programu kontroly.
6.09
Koordinačná, analytická a kontrolná činnosť na úseku ochrany utajovaných skutočností.
6.10
Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti zverejňovania informácií, ako aj priame zverejňovanie informácií.
6.11
Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti sprístupňovania informácií, prípadne aj s priamym spracovaním a sprístupňovaním informácií.
6.12
Rozhodovacia činnosť v oblasti sprístupňovania informácií.
6.13
Spracúvanie a sprístupňovanie zložitých archívnych fondov národnej rady a kancelárie národnej rady, organizovanie využívania archívnych dokumentov, príprava a vydávanie náročných správnych informácií.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný radca
Činnosti:
7.01
Samostatná odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov zákonov a interných normatívnych aktov národnej rady alebo kancelárie národnej rady.
7.02
Analytická činnosť na účely prípravy všeobecne záväzných právnych predpisov.
7.03
Koordinačná a metodická činnosť pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
7.04
Komplexné zabezpečovanie podkladov na rokovanie národnej rady, porady predsedu národnej rady a poslaneckého grémia.
7.05
Príprava (vypracúvanie) odborných podkladov na tvorbu koncepcií, odborných stanovísk a komplexných informačných materiálov pre rozhodovanie poslancov národnej rady.
7.06
Analytická činnosť vrátane vyhodnocovania výsledkov a príprava návrhov na rozhodovanie o otázkach vo vecne vymedzenej oblasti.
7.07
Samostatné, komplexné spracúvanie agendy dvojstranných a mnohostranných zahraničnopolitických vzťahov v kancelárii národnej rady s výstupom na tvorbu námetov koncepcií štátnej politiky.
7.08
Rozpracúvanie koncepcií programov začleňovania do Európskej únie.
7.09
Koordinovanie dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce na úrovni riadiacej jednotky PHARE.
7.10
Systémová a vývojová činnosť pri riešení jednotlivých úloh častí štátneho informačného systému.
7.11
Koordinačná a metodická činnosť na úseku rozpočtovania a financovania.
7.12
Kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami zo zahraničia a s majetkom štátu.
7.13
Prešetrovanie sťažností alebo petícií, ako aj následná kontrola prijatých opatrení.
7.14
Koordinovanie a metodické usmerňovanie civilnej ochrany vrátane kontrolnej a analytickej činnosti.
7.15
Tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov vo vzťahu k verejnosti a k ostatným orgánom s prihliadnutím na zahraničnopolitickú orientáciu, aktívne tlmočenie štátnej politiky smerom k verejnosti.
7.16
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti knižných informácií za národnú radu a kanceláriu národnej rady.
7.17
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti sprístupňovania alebo zverejňovania informácií.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný radca
Činnosti:
8.01
Koordinačná činnosť a tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v kancelárii národnej rady.
8.02
Tvorba koncepcie štátnozamestnaneckých vzťahov alebo odmeňovania štátnych zamestnancov.
8.03
Odborná a koordinačno-metodická činnosť pri zabezpečovaní kreačnej a kontrolnej pôsobnosti národnej rady vrátane systémovej tvorby opatrení súvisiacich s volebným obdobím národnej rady.
8.04
Vypracúvanie analýz, stanovísk a komplexných informácií pre rozhodovanie národnej rady, jej výborov, funkcionárov a poslancov vrátane poskytovania odborných konzultácií pre oblasť vnútornej alebo zahraničnej politiky.
8.05
Makroekonomické analýzy a prognózy o stave a vývoji ekonomiky na celoštátnej úrovni vrátane medzinárodných porovnávaní.
8.06
Koordinovanie a spolupráca pri tvorbe zahraničnej politiky a zahraničnopolitických koncepcií vo vzťahu ku konkrétnemu teritóriu (spravidla viacerým štátom).
8.07
Koordinovanie a spolupráca pri plnení štátnych záležitostí z oblasti dvojstranných a mnohostranných zahraničnopolitických vzťahov s nadväznosťou na tvorbu štátnej politiky.
8.08
Tvorba koncepcie prijímania zahraničnej pomoci a zahraničnej spolupráce.
8.09
Systémová a vývojová činnosť pri projektovaní častí štátneho informačného systému.
8.10
Koncepčná a koordinačná činnosť na úseku rozpočtovania a financovania, príprava návrhov rozpočtu a záverečného účtu za rozpočtovú kapitolu.
8.11
Koncepčná, koordinačná, kontrolná a rozhodovacia činnosť v oblasti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, rozvoja a materiálno-technického zabezpečenia národnej rady, jej orgánov a kancelárie.
8.12
Koncepčná, analytická a koordinačná činnosť vrátane prípravy a realizácie kontrolných akcií v oblasti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami zo zahraničia a s majetkom štátu.
8.13
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť v oblasti vybavovania sťažností a petícií, ako aj ich priame vybavovanie.
8.14
Tvorivé spracúvanie, posudzovanie a koordinovanie návrhov masmediálnej politiky národnej rady a jej kancelárie z celospoločenského hľadiska s prihliadnutím na zahraničnopolitickú orientáciu, aktívne tlmočenie politiky národnej rady a jej kancelárie smerom k verejnosti.
8.15
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť vrátane tvorby interných predpisov na úseku hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: štátny radca
Činnosti:
9.01
Tvorba návrhov legislatívnej politiky národnej rady vrátane tvorby návrhov zákonov.
9.02
Tvorba koncepcií, odborných stanovísk, analýz a komplexných informačných materiálov súvisiacich s prijímaním zákonov a s rokovaním o základných otázkach vnútornej alebo zahraničnej politiky v národnej rade a v kancelárii národnej rady.
9.03
Koncepčná a koordinačná činnosť pri zabezpečovaní a realizácii rokovaní národnej rady a pri vykonávaní štátnych záležitostí súvisiacich s pôsobnosťou národnej rady a predsedu národnej rady.
9.04
Tvorba a realizácia štátnej politiky v rámci pôsobnosti národnej rady a jej výborov.
9.05
Tvorba koncepcií a koordinovanie programov pre vstup do medzinárodných integračných štruktúr.
9.06
Tvorba a realizácia štátnej politiky v oblasti mnohostranných a dvojstranných vzťahov.
9.07
Koncepčná, koordinačná, kontrolná a rozhodovacia činnosť v oblasti vybavovania sťažností a petícií s celoslovenskou pôsobnosťou vrátane prípravy podkladov na rozhodovanie národnej rady, jej orgánov a predsedu národnej rady.
KATALÓG PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ ZAMESTNANCOV KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY S PREVAHOU DUŠEVNEJ PRÁCE PRI VÝKONE PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce stredné vzdelanie:
2.01
Vybavovanie korešpondencie podľa pokynov alebo podľa všeobecných postupov.
2.02
Prijímanie a zhromažďovanie ekonomických, technických, alebo prevádzkových podkladov.
2.03
Vedenie evidencie, záznamov, kartoték alebo protokolov.
2.04
Zabezpečovanie činnosti podateľne.
2.05
Zisťovanie čiastkových štatistických údajov a ich sumarizácia.
2.06
Poskytovanie jednoduchých informácií o odborných agendách.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom:
2.07
Organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca.
2.08
Vykonávanie jednoduchej knihovníckej práce a informačnej činnosti pod odborným vedením.
2.09
Jednoduchá korektorská práca, kontrola správnosti a kvality autorských korektúr.
2.10
Komplexné zabezpečovanie činnosti podateľne.
2.11
Spracúvanie prehľadov, výkazov alebo štatistík.
2.12
Jednoduchá účtovnícka práca, vedenie jednotlivých účtov, kontrola správnosti účtovných dokladov.
2.13
Pokladničná služba v zariadení spoločného stravovania.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
3.01
Zabezpečovanie vstupných a výstupných dát a ich bezpečnosti.
3.02
Vykonávanie základnej knihovníckej práce v oblasti budovania a ochrany knižničného fondu.
3.03
Zabezpečovanie informačnej, organizačnej a evidenčnej práce sekretariátu vedúceho zamestnanca, zhotovovanie záznamov z rokovaní, kontrola plnenia úloh.
3.04
Komplexné zabezpečovanie a usmerňovanie práce podateľne.
3.05
Organizačné zabezpečovanie školiacich akcií alebo vzdelávacích akcií.
3.06
Zabezpečovanie agendy spojenej so správou budovy, hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku vo vymedzenej oblasti.
3.07
Zabezpečovanie prevádzky zariadení výpočtových systémov.
3.08
Samostatné vykonávanie knihovníckej práce, súbežnej a retrospektívnej akvizície knižničných dokumentov.
3.09
Základné ošetrovanie a preventívna starostlivosť o archívne dokumenty, knižničné fondy.
3.10
Samostatná korektorská práca, redakčné spracúvanie textu z jazykovej, štylistickej alebo grafickej stránky.
3.11
Samostatné administratívno-technické a organizačné zabezpečovanie činností sekretariátu vedúceho zamestnanca odboru alebo sekcie.
3.12
Samostatné zabezpečovanie čiastkovej práce v personálnej oblasti alebo v mzdovej oblasti.
3.13
Odborná práca v mzdovej učtárni, finančnej učtárni alebo na úseku evidencie a správy majetku štátu.
3.14
Samostatná účtovnícka práca v zariadení spoločného stravovania.
3.15
Pokladničná práca, vedenie pokladničnej knihy, vyhotovovanie príjmových a výdavkových dokladov, výplaty v hotovosti a pod.
3.16
Zabezpečovanie zahraničných pracovných (služobných) ciest a zahraničných pracovných (služobných) stykov vrátane organizovania prijatí zahraničných delegácií.
3.17
Organizovanie a zabezpečovanie obstarávania verejných prác, tovarov a služieb podľa platných právnych predpisov a smerníc a spolupráca na vypracúvaní častí súborných podkladov.
3.18
Zásobovanie skladov tovarom vrátane fyzickej inventarizácie tovarov a obalov, prepočet a sumarizácia hodnoty zásob, odsúhlasovanie s účtovnými dokladmi, vyčísľovanie inventúrnych rozdielov, vyhotovovanie protokolu.
3.19
Organizovanie a zabezpečovanie areálovej služby pri údržbe zelene, komunikácií a inžinierskych sietí.
3.20
Samostatné zabezpečovanie prevádzky autodopravy vrátane kontroly technického stavu vozidiel.
3.21
Koordinovanie prác zamestnancov vykonávajúcich rutinné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, napr. pri údržbe verejnej zelene.
3.22
Sledovanie a riadenie centrálneho regulačného systému, zabezpečovanie kontroly ovládacích centier, klimatizačných zariadení, tepelného hospodárstva a výmenníkových staníc prostredníctvom špeciálneho programu výpočtovej techniky vrátane koordinovania odstraňovania chýb.
3.23
Samostatná odborná práca spojená so zabezpečovaním podkladov na uzatváranie zmlúv.
3.24
Samostatné zabezpečovanie a vykonávanie ochrany utajovaných skutočností.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie:
4.01
Komplexná obsluha výpočtových systémov, zabezpečovanie prevádzky konkrétnych agend s využitím príslušného aplikačného programového vybavenia.
4.02
Vytváranie užívateľských aplikácií na zariadeniach výpočtovej techniky v základných programovacích jazykoch pre oblasť hromadného spracúvania dát.
4.03
Zabezpečovanie odbornej agendy spojenej so sprístupňovaním informácií.
4.04
Knihovnícka práca, poskytovanie bibliografických informácií a faktografických informácií, práca s čitateľom, výpožičná služba a s ňou súvisiace agendy, práca v študovniach a čitárňach.
4.05
Zabezpečovanie odbornej práce a agendy v kancelárii ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára.
4.06
Samostatná odborná práca na vymedzenom úseku personálnej práce.
4.07
Zabezpečovanie a vykonávanie prác v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti alebo v oblasti požiarnej ochrany zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti, alebo v oblasti hygieny práce.
4.08
Samostatná odborná práca v mzdovej učtárni, finančnej učtárni, na úseku evidencie a správy majetku štátu alebo na úseku materiálno-technického zásobovania.
4.09
Samostatná odborná práca na vymedzenom úseku ekonomiky práce.
4.10
Samostatná odborná práca na úseku rozpočtovania a financovania vo vecne vymedzenej oblasti.
4.11
Samostatná odborná práca na úseku zabezpečovania zahraničných pracovných ciest.
4.12
Organizovanie a zabezpečovanie obsluhy pri zahraničných návštevách na najvyššej úrovni.
4.13
Komplexné bilancovanie dodávok, nákupu a merania spotreby energií a vody, kontrola ich racionálneho využívania.
4.14
Koordinovanie prác zamestnancov vykonávajúcich odborné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, napr. v údržbe, v službách.
4.15
Koordinovanie a organizovanie prác manuálnych zamestnancov, napr. na úseku ubytovania, stravovania s plnou hmotnou zodpovednosťou.
4.16
Koordinovanie manuálnych zamestnancov pri vykonávaní odborných prác pomocou digitálnej kopírovacej a výpočtovej techniky, určovanie technologických postupov vrátane ich zabezpečovania.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie:
5.01
Vytváranie užívateľských aplikácií v sieťovom prostredí vrátane údržby existujúcich programových systémov.
5.02
Samostatné vykonávanie odbornej knihovníckej, bibliografickej, rešeršnej a inej informačnej agendy, spracúvanie záznamov o dokumente, informačná príprava používateľov.
5.03
Zabezpečovanie zložitých účtovníckych agend.
5.04
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti materiálno-technického zásobovania.
5.05
Vymáhanie pohľadávok štátu v majetkovoprávnej oblasti.
5.06
Koordinovanie a organizovanie stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou, uzatváranie hospodársko-dodávateľských zmlúv, starostlivosť o zamestnancov v stravovacej jednotke a starostlivosť o technickú úroveň zariadení.
5.07
Zabezpečovanie odborných prehliadok a skúšok vyhradených tlakových, elektrických, plynových alebo zdvíhacích technických zariadení, vykonávané zamestnancom po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
5.08
Zabezpečovanie čiastkových činností v procese prípravy alebo realizácie investičnej výstavby a pamiatkovej obnovy.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa:
5.09
Samostatná odborná práca pri vyhotovovaní fotodokumentácie, video dokumentácie alebo umeleckej fotografie na dokumentovanie, prezentáciu a propagačné účely národnej rady.
5.10
Metodické usmerňovanie a kontrola utajovaných skutočností v kancelárii vykonávané zamestnancom po získaní osvedčenia.
5.11
Zabezpečovanie prevádzky lokálnej počítačovej siete.
5.12
Zabezpečovanie personálnej politiky v priamom prepojení na problematiku odmeňovania.
5.13
Zabezpečovanie personálnej politiky a personálnej práce v oblasti výchovy a vzdelávania zamestnancov a starostlivosť o zamestnancov.
5.14
Koordinačná a metodická činnosť v oblasti autodopravy.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa:
6.01
Programátorská práca vrátane úpravy programového vybavenia dodávateľa prostredníctvom vyšších programovacích jazykov s odladením programu.
6.02
Samostatné zabezpečovanie ekonomiky práce.
6.03
Samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania.
6.04
Komplexné zabezpečovanie, koordinovanie a riešenie koncepčných úloh v oblasti autodopravy.
6.05
Komplexné zabezpečovanie a koordinovanie činnosti v stravovacej jednotke vrátane koncepčnej činnosti.
6.06
Zabezpečovanie investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo realizácie jednotlivých stavieb.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa:
6.07
Diagnostikovanie a následné odstraňovanie chýb technického charakteru počítačových systémov a sietí.
6.08
Samostatné vykonávanie špecializovanej knihovníckej, metodickej, bibliografickej, referenčnej a inej informačnej činnosti, práca s automatizovanými informačnými zdrojmi.
6.09
Samostatné zabezpečovanie práce na úseku personálnej politiky.
6.10
Zabezpečovanie a metodické usmerňovanie plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti alebo v oblasti požiarnej ochrany zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti.
6.11
Poskytovanie právneho poradenstva vo vymedzenej oblasti.
6.12
Vypracúvanie analýz a plánovanie procesov vo verejnom obstarávaní zamestnancom.
6.13
Preklady z cudzieho jazyka do slovenského jazyka a naopak.
6.14
Analytická činnosť a riešenie koncepčných úloh v oblasti informačnej sústavy alebo v oblasti správy majetku štátu.
6.15
Zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného hospodárstva a pomocných služieb.
6.16
Zabezpečovanie prevádzky digitálneho telekomunikačného systému.
6.17
Samostatná metodická a kontrolná činnosť v energetickom a vodnom hospodárstve.
6.18
Technický dozor nad jednoduchými stavbami vrátane zaraďovania stavieb do užívania.
6.19
Základný prieskum vytypovaných pamiatok vrátane prípravných prác, vyhodnocovanie ich výsledkov a spracúvanie dokumentácie, stanovenie príčin poškodenia pamiatok, overovanie a vyhodnocovanie účinnosti a vhodnosti sanačných a konzervačných zásahov pri starostlivosti o pamiatkový fond.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa:
7.01
Zabezpečovanie chodu a údržby informačného systému.
7.02
Odborná systémová údržba databáz a databázového prostredia.
7.03
Správa bezpečnosti databázy vo výpočtových systémoch.
7.04
Vypracúvanie analýz a podkladov na tvorbu aplikačných programov.
7.05
Usmerňovanie, preberanie projektov aplikačného programového vybavenia vrátane metodického usmerňovania a testovania systémového a aplikačného a programového vybavenia pre jednotlivé využívané typy osobných počítačov.
7.06
Samostatná metodická, prieskumná a analytická činnosť, spracúvanie materiálov a podkladov na plánovanie a koncepčnú prácu v odbore knihovníctva a informatiky, budovanie a sprístupňovanie informačných databáz na odbornej úrovni.
7.07
Analýza a sprístupňovanie informačných zdrojov vo vymedzených oblastiach informácií.
7.08
Komplexné zabezpečovanie personálnej politiky.
7.09
Tvorba a koordinovanie systémov vzdelávania zameraných na rozvoj ľudských zdrojov.
7.10
Zabezpečovanie právnej agendy vrátane zastupovania kancelárie v právnych sporoch.
7.11
Komplexné zabezpečovanie ekonomiky práce vrátane mzdovej politiky s rozmanitou profesijnou štruktúrou zamestnancov.
7.12
Komplexné zabezpečovanie, koordinovanie agend v oblasti informačnej sústavy alebo v oblasti správy majetku štátu vrátane koncepčnej činnosti.
7.13
Komplexné zabezpečovanie správy rozsiahleho hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku alebo rozsiahlych rekreačných zariadení.
7.14
Zabezpečovanie právnej agendy a majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam v etape investičnej prípravy stavieb.
7.15
Odborná špecializovaná práca na úseku rozpočtovania alebo financovania stavieb, kontrola rozpočtu stavieb, spracúvanie a aktualizácia registra investícií.
7.16
Investičná činnosť v štádiu prípravy alebo realizácie stavieb a technologických častí stavieb.
7.17
Technický dozor nad stavbami a technologickými časťami stavieb.
7.18
Prieskum pamiatok, ich súborov a historických sídiel, komplexné spracúvanie ich dokumentácie a vyhodnocovanie výsledkov prieskumných prác, riešenie koncepcií ochrany, obnovy a prezentácie pamiatok a historických sídiel, samostatná poradenská činnosť a spracúvanie expertíz na riešenie zložitých problémov v starostlivosti o pamiatkový fond.
7.19
Samostatné spracúvanie výsledkov zamerania historických objektov vrátane spracúvania dokumentácie súvisiacej s pamiatkovou starostlivosťou.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
8.01
Zabezpečovanie prevádzky zložitých počítačových sietí.
8.02
Tvorba užívateľských aplikácií na zariadeniach výpočtovej techniky prostredníctvom vyšších programových jazykov pre rôzne typy počítačových sietí a architektúr.
8.03
Zabezpečovanie správy systémovej údržby databáz, databázového prostredia a databázových aplikácií.
8.04
Zabezpečovanie bezpečnosti dát vo výpočtových systémoch a ochrana výpočtových systémov pred zneužitím.
8.05
Systémová a metodická činnosť pri vývoji, dopĺňaní a údržbe informačných systémov.
8.06
Tlmočenie z cudzieho jazyka do slovenského jazyka a naopak.
8.07
Určovanie zásad a zabezpečovanie rozvoja personálnej a mzdovej politiky v zamestnávateľskom subjekte s rozmanitou kvalifikačnou a profesijnou štruktúrou zamestnancov.
8.08
Koordinovanie a metodické usmerňovanie právnej agendy.
8.09
Koncepčné a koordinačné zabezpečovanie súťažných podkladov s rozhodujúcim vplyvom na výsledok procesu verejného obstarávania zamestnancom.
8.10
Komplexné zabezpečovanie prác na úseku rozpočtovania a financovania.
8.11
Koordinačná a analytická činnosť v majetkovoprávnej oblasti.
8.12
Koncepčná a analytická práca v oblasti investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo realizácie väčších celkov stavieb, technologických častí stavieb a pamiatkových súborov.
8.13
Zabezpečovanie právnej agendy a majetkovoprávnych vzťahov rozsiahlych investičných celkov od predinvestičnej prípravy až po porealizačné vysporiadanie.
8.14
Vykonávanie a spracúvanie odborných špecializovaných výskumov – umeleckohistorických, architektonických a archeologických – v pamiatkovom prostredí národných kultúrnych pamiatok. Koncepčná činnosť a tvorba podkladov pri stanovovaní zámerov a zásad obnovy národných kultúrnych pamiatok na základe výskumov.
8.15
Vykonávanie ucelených technologických prieskumov hnuteľných pamiatok a nehnuteľných pamiatok, ich vyhodnocovanie a odborné spracúvanie technologických návrhov.
8.16
Analýza, posudzovanie a vyhodnocovanie investičnej činnosti z hľadiska zámeru pamiatky a rozpočtu.
8.17
Koordinovanie a vykonávanie komplexnej odbornej metodiky pamiatkovej obnovy v zmysle osobitných predpisov príslušných orgánov štátnej správy pri obnove a rekonštrukcii historických objektov.
8.18
Koordinačná činnosť pri zabezpečovaní technického rozvoja a realizácii technickoprevádzkových činností v kancelárii.
8.19
Koordinovanie a zabezpečovanie odbornej špecializovanej práce na úseku ochrany utajovaných skutočností v kancelárii v nadväznosti na Národný bezpečnostný úrad, vykonávané zamestnancom po získaní osvedčenia.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa:
9.01
Tvorba a úprava vysokonáročného aplikačného programového vybavenia vrátane odladenia programov v prostredí bázy v architektúre klient – server.
9.02
Koncepčná, koordinačná činnosť a tvorba interných predpisov na úseku verejného obstarávania, spracúvanie komplexných informácií na rozhodovanie vedenia kancelárie vrátane zastupovania kancelárie v konaní pred štátnymi orgánmi.
9.03
Komplexné, koncepčné zabezpečovanie zložitej právnej agendy vrátane zastupovania kancelárie v právnych sporoch.
9.04
Koncepčná a analytická činnosť a príprava podkladov na rozhodovanie o ekonomických alebo technickoprevádzkových otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie kancelárie.
9.05
Koordinovanie investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo realizácie komplexu stavieb a technologických častí stavieb a pamiatkových objektov.
9.06
Vypracovanie koncepcií a analýz komplexnej obnovy a využitia národnej kultúrnej pamiatky.
9.07
Koncepčná, metodická a analytická činnosť pri uvádzaní stavieb do užívania vrátane ekonomického vyhodnotenia stavieb.
KATALÓG PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ ZAMESTNANCOV KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY REMESELNÝCH, MANUÁLNYCH ALEBO MANIPULAČNÝCH S PREVAHOU FYZICKEJ PRÁCE PRI VÝKONE PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: neustanovujú sa.
Pracovné činnosti:
1.01
Kontrola príchodov a odchodov osôb, príjazdov a odjazdov vozidiel, vydávanie kľúčov.
1.02
Dozor v objektoch alebo zariadeniach, zabezpečovanie ochrany proti krádežiam, prepadnutiam alebo živelným pohromám.
1.03
Jednoduchá ručná práca v záhradníctve s použitím bežného náradia.
1.04
Jednoduchá obsluha prevádzkových zariadení.
1.05
Pomocná práca pri výrobe jedál, zber a umývanie kuchynského riadu, čistenie a obsluha jednoúčelových kuchynských strojov a pod.
1.06
Výdaj jedál s prípadnou obsluhou stravníkov.
1.07
Bežné upratovanie vrátane vynášania odpadkov, čistenie kobercov vysávačom a dezinfekcia sociálnych zariadení; čistenie okien, interiérov, exteriérov; výmena záclon a závesov.
1.08
Zabezpečovanie prevádzky v šatniach, vydávanie kľúčov, bielizne a podávanie základných informácií o prevádzkovom poriadku zariadenia a o poskytovaných službách.
1.09
Starostlivosť o čistotu a poriadok v priestoroch účelových a ubytovacích zariadení vrátane inventára, výmena alebo prezliekanie bielizne, sprostredkúvanie služieb.
1.10
Žehlenie posteľnej a rovnej bielizne ručne alebo na jednoduchých žehliacich strojoch vrátane ručného dožehľovania a skladania bielizne.
1.11
Pomocná práca pri bežnej údržbe odevov, bielizne alebo obuvi.
1.12
Jednoduchá práca v práčovni.
1.13
Príjem a výdaj materiálu z príručných skladov.
1.14
Výsadba a ošetrovanie bežných druhov kvetín a rastlín vrátane ručnej prípravy pôdy.
1.15
Vedenie a bežná údržba zvereného motorového vozidla (napr. multikára, plošinový motorový vozík, malotraktor) s príslušným osvedčením.
1.16
Obsluha pobočkových telefónnych ústrední a telefaxov.
1.17
Stráženie objektov so služobným psom vrátane starostlivosti o psa.
1.18
Výroba jednoduchých druhov teplých jedál, polievok, cukrárskych výrobkov alebo jedál studenej kuchyne, dohotovovanie a výdaj jedál alebo rôznych príloh k hlavným jedlám.
1.19
Samostatný predaj tovaru a jedál v bufetoch s úpravou jedla na tanieri, výroba a výdaj teplých alebo nealkoholických nápojov.
1.20
Obsluha stravníkov v stravovacích zariadeniach.
1.21
Domovnícka práca vrátane drobnej údržby, dozor nad používaním spoločných priestorov, udržiavanie čistoty a poriadku vo zverenom objekte.
1.22
Starostlivosť o zverené izby ubytovacích zariadení a ich príslušenstvo vrátane výmeny a prezliekania bielizne; samostatné vedenie príručného skladu vrátane hmotnej zodpovednosti; sprostredkúvanie služieb.
1.23
Pomocná recepčná práca v účelových a ubytovacích zariadeniach, vyberanie poplatkov za poskytované služby.
1.24
Čistenie a upratovanie veľkých plôch pomocou samohybných mechanizmov.
1.25
Čistenie všetkých typov rozoberateľných okien vrátane ich rozoberania a skladania.
1.26
Obsluha zariadení na chemické čistenie odevov, pranie a odstreďovanie bielizne vrátane prípravy pracích, bieliacich, dezinfekčných, avivážnych a ostatných roztokov.
1.27
Bežná oprava a údržba odevov a bielizne.
1.28
Samostatný príjem, skladovanie, ošetrovanie a výdaj výrobkov a materiálov vrátane vedenia evidencie.
1.29
Nakladanie a skladanie prepravovaných hmôt, výrobkov alebo tovaru na vozidlo a z vozidla.
1.30
Obsluha výmenníkových staníc bez automatickej regulácie alebo redukčných staníc diaľkového vykurovania.
1.31
Pomocná práca pri obsluhe a údržbe energetických alebo vodohospodárskych zariadení.
1.32
Pomocná práca v autodielni.
1.33
Jednoduchá zámočnícka práca.
1.34
Jednoduchá stolárska práca.
1.35
Jednoduchá murárska alebo maliarska práca.
1.36
Jednoduchá betonárska práca.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
2.01
Dozor a ochrana verejných priestorov alebo objektov s prípadným využívaním priemyselnej televízie, videotechniky vrátane spolupráce s políciou.
2.02
Zabezpečovanie prevádzky a dozoru v relaxačných priestoroch.
2.03
Výsadba a ošetrovanie okrasných kríkov a stromov vrátane úpravy koreňov a nadzemných častí.
2.04
Príprava a kultivovanie pôdy malou mechanizáciou na zakladanie trávnikov, kvetinových záhonov a trvaliek.
2.05
Obsluha digitálnej telefónnej ústredne.
2.06
Obsluha viacúčelového veľkokapacitného kuchynského stroja alebo viac jednoúčelových veľkokapacitných kuchynských strojov na výrobu pokrmov; obsluha veľkokapacitných chladiacich alebo mraziacich zariadení.
2.07
Výroba a výdaj bežných druhov teplých jedál alebo zložitých jedál studenej kuchyne a výroba polotovarov z predpracovaných surovín na prípravu hlavných jedál.
2.08
Výroba a výdaj bežných druhov múčnikov a cukrárskych výrobkov.
2.09
Samostatné preberanie objednávok, stolovanie a obsluha zákazníkov.
2.10
Ponuka a samostatný predaj tovaru, preberanie, uskladňovanie, aranžovanie tovaru a vystavovanie potrebného dokladu pre pokladnicu.
2.11
Domovnícka práca vrátane údržby objektu.
2.12
Samostatné kvantitatívne, prípadne kvalitatívne preberanie tovarov a materiálov, ich skladovanie vykonávanie inventarizácií.
2.13
Oprava vápenných, glejových a latexových malieb v bielych, svetlých a polosvetlých tónoch, malieb vzorovaných valčekovaním alebo jednoduchým šablónovaním vrátane škrabania a protiplesňového a dezinfekčného náteru stien.
2.14
Zabezpečovanie prevádzky kotolne na tekuté alebo plynné palivo s poloautomatizovaným alebo automatizovaným meraním alebo reguláciou vrátane údržby a odstraňovania drobných porúch.
2.15
Údržba klimatizačných zariadení v rozsiahlych objektoch.
2.16
Stolárska práca, napr. ručná úprava osadzovaných stolárskych výrobkov, montáž líšt, dosiek.
2.17
Zisťovanie porúch a oprava rozvodov elektroinštalácie v objektoch s prípadnou výmenou vodičov vrátane premerania.
2.18
Stolárska, lakovnícka a murárska údržbárska práca.
2.19
Výsadba kvetinových skupín farebne zladených a usporiadaných do ornamentov podľa návrhu architekta.
2.20
Kladenie trávnatého povrchu s určením postupov prác a spôsobu ošetrovania.
2.21
Výchovný alebo udržiavací rez drevín podľa druhov alebo odrôd vrátane klasifikácie škôlkarských výpestkov.
2.22
Vedenie cestných motorových vozidiel na prepravu osôb s počtom miest na sedenie maximálne päť vrátane vodiča, alebo s hmotnosťou presahujúcu 3 500 kg vrátane jednoduchej základnej údržby vozidla; zabezpečovanie bezpečnej prepravy ústavných činiteľov.
2.23
Ochrana významných zariadení, pamiatok alebo chránených objektov, spolupráca s orgánmi polície.
2.24
Zabezpečovanie reprografických prác pomocou digitálnej kopírovacej techniky.
2.25
Výroba technologicky náročných teplých jedál alebo špecialít studenej kuchyne s prípadným využitím veľkokapacitných programovo riadených kuchynských strojov.
2.26
Výroba technologicky náročných cukrárskych výrobkov alebo špecialít cukrárskej výroby, spracúvanie vlastných receptúr a kalkulácií vrátane kontroly hotových výrobkov.
2.27
Príprava tabule, stolovanie a obsluha najmä pri osobitných príležitostiach (napr. bankety, recepcie) vrátane dokončovania jedál pri stole a ich konečnej úpravy.
2.28
Samostatné preberanie objednávok, vystavovanie a aranžovanie jedál, stolovanie a obsluha zákazníkov vrátane inkasa tržieb.
2.29
Zabezpečovanie upratovacích a doplňujúcich prác v účelových a ubytovacích zariadeniach; vedenie príručného skladu.
2.30
Samostatné prijímanie a vybavovanie objednávok ubytovacích a iných hotelových služieb, vedenie predpísanej evidencie.
2.31
Druhové, kvantitatívne a kvalitatívne preberanie tovaru, jeho uskladnenie, vedenie predpísanej evidencie s využitím výpočtovej techniky, účasť na inventarizáciách.
2.32
Inštalačná a kúrenárska práca, napr. montáž a opravy potrubia vnútornej kanalizácie, dodatočné urobenie prípojok plynovodov pre spotrebiče, montáž obehových čerpadiel pre nízkotlakové a teplovodné systémy s vyregulovaním chodu a s preskúšaním podľa STN 736660 a STN 690012, zhotovovanie tlakových expanzných nádrží zváraním.
2.33
Odborná obsluha a údržba automatizovanej kotolne, výmenníkových staníc vrátane opravy a údržby strojového zariadenia tepelného hospodárstva.
2.34
Obsluha a údržba klimatizačného zariadenia zloženého z vykurovacích, chladiacich a mraziacich elementov (chladiaci výkon cca 3,5 MW), nastavovanie termostatov vstupnej vody, predoohrievačov, ľahkých vykurovacích olejov a uzatváranie armatúr na okruhoch vykurovacieho média.
2.35
Montáž a zapájanie elektroinštalácie v objektoch a zariadeniach vrátane rozvodných skríň.
2.36
Oprava a údržba elektrického alebo strojového zariadenia, napr. oprava elektrickej inštalácie, osvetlenia reprezentačných miestností.
2.37
Kontrola, výmena a oprava jednotlivých častí celkov, systémov, skupín vozidiel, kontrola a nastavovanie geometrie obidvoch náprav.
2.38
Špecializovaná zámočnícka práca vrátane kontroly zvarov, tvarovania, brúsenia, lícovania a opravy nástrojov.
2.39
Údržba a oprava spojovacích rozvodov, rozvodov elektrickej a požiarnej signalizácie, kontrola, oprava a výmena jednotlivých častí spojovacích celkov.
2.40
Murovanie lícového muriva z tehál, tvárnic, aj sklenených; zhotovovanie a oprava jednoduchých omietok hladkých; zhotovovanie a oprava vnútorných dlažieb.
2.41
Maľovanie a oprava malieb v niekoľkých tónoch alebo vzoroch zložitým šablónovaním, spevňovanie povrchu podkladu s úpravou vhodných spojidiel vrátane izolácie zatečených škvŕn a opravy maľby.
2.42
Natieranie a opravy náterov s plným tmelením a vybrúsením.
2.43
Stolárska práca vrátane opráv a rekonštrukcie stolárskych výrobkov.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
3.01
Ozbrojená ochrana významných kultúrnych objektov, spolupráca s orgánmi polície.
3.02
Zabezpečovanie ochrany, prepravy a doručovania písomností, iných materiálov označených rôznym stupňom utajenia a kuriérskych zásielok.
3.03
Vedenie a bežná údržba cestných motorových vozidiel určených na prepravu osôb s počtom miest na sedenie od šesť do dvadsaťpäť vrátane vodiča alebo vozidiel s celkovou hmotnosťou od 3 500 kg do 12 000 kg; zabezpečovanie bezpečnej prepravy ústavných činiteľov.
3.04
Samostatné zabezpečovanie reprografických prác pomocou digitálnej a výpočtovej techniky vrátane zabezpečovania údržby kopírovacích strojov.
3.05
Výroba veľmi náročných národných špecialít alebo výroba najnáročnejších špecialít studenej kuchyne na bankety a recepcie, organizácia výroby jedál na slávnostné príležitosti vrátane zostavovania vlastných receptúr vybraných pokrmov.
3.06
Organizovanie práce obsluhujúcich zamestnancov, uvádzanie hostí na miesta pri stole, preberanie a realizácia najzložitejších objednávok s poradenskou službou.
3.07
Vedenie skladov tovaru, materiálu a drobného hmotného majetku, vedenie predpísanej evidencie s využitím výpočtovej techniky a účasť na inventarizáciách.
3.08
Inštalačná a kúrenárska práca, napr. samostatná montáž a opravy domových plynovodov s príslušenstvom vrátane skúšok, samostatná montáž a opravy potrubia a armatúr v kotolniach a strojovniach, montáž a oprava potrubia domových vodovodov s príslušenstvom vrátane vykonania skúšok tesnosti podľa STN 736660 a STN 690012 a pod.
3.09
Maľovanie a oprava zložitých a náročných malieb.
3.10
Natieračská práca pri obnove pamiatok, historicky cenných predmetov a konštrukcií.
3.11
Stolárska práca stavebná, napr. osádzanie okien a dverí v slohovom štýle, kazetové obloženie stien a stropov podľa návrhov.
3.12
Montáž, rekonštrukcia, údržba a oprava ucelených častí elektrických silových rozvodov obsahujúcich vonkajšie káblové vedenie, rozvádzače, rozvodne a ostatné elektrické zariadenia v prevádzkových objektoch nepretržitej prevádzky, klimatizačného zariadenia a výťahov.
3.13
Zabezpečovanie prevádzky, údržba a oprava veľkých klimatizačných zariadení pozostávajúcich z parovodných alebo teplovodných kotlových jednotiek s výkonom cca 8,1 MW, turbokompresorov chladiacich zmesí, klimatizačných jednotiek a ich príslušenstva.
3.14
Oprava, údržba a nastavovanie elektrotechnických systémov na meranie a reguláciu teplôt alebo iných veličín.
3.15
Montáž, nastavovanie, zabezpečovanie technickej prevádzky a údržby viackanálového bezdrôtového prekladateľského zariadenia, ozvučovacieho zariadenia, vonkajších a vnútorných televíznych okruhov, požiarnej signalizácie a jednotného času.
3.16
Vysokošpecializovaná zámočnícka práca vyžadujúca osobitné oprávnenie.
3.17
Zalamovanie náročných textov publikácií, oblamovanie obrázkov podľa predlohy s využitím výpočtovej techniky.
3.18
Odborné zabezpečovanie tlače publikácií pomocou veľkokapacitného digitálneho tlačiarenského systému.
3.19
Organizovanie výroby jedál vrátane určovania technologických postupov a kalkulácií, zostavovanie vlastných receptúr a jedálnych lístkov pri osobitných príležitostiach (napr. bankety, recepcie, akcie s medzinárodnou účasťou).
3.20
Kontrola vozidiel po oprave, diagnostika chýb technického stavu vozidiel, testovanie motorov a elektrického príslušenstva vozidiel.
3.21
Zabezpečovanie technickej prevádzky, údržby a opráv digitálnych slaboprúdových zariadení.
3.22
Kontrola činnosti centrálneho regulačného systému, opravy, nastavovanie hodnôt zložitých regulačných obvodov, diaľkové meranie, registrácia ovládacích centier a meracích ústrední vrátane uvedenia do prevádzky, komplexného odskúšania a konečného nastavenia.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
4.01
Organizovanie práce zamestnancov pri výrobe teplých a studených pokrmov vrátane zostavovania vlastných receptúr, technologických postupov a kalkulácií pri zahraničných návštevách na najvyššej úrovni.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(v eurách mesačne)
Platová trieda Platová tarifa
1. 576,00
2. 606,00
3. 707,50
4. 750,00
5. 845,50
6. 905,50
7. 1027,50
8. 1168,50
9. 1329,00
1)
Čl. 92 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2)
Napríklad čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky.
3)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
3a)
Zákon č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.
4)
Čl. 77 a čl. 78 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
5)
Čl. 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
6)
Napríklad § 31 ods. 2 a § 37 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.
7)
Čl. 82 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
8)
Čl. 89 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
9)
Čl. 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
10)
Čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
11)
Čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
12)
§ 70 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
Čl. 76 Ústavy Slovenskej republiky.
14)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
15)
§ 71 zákona č. 180/2014 Z. z.
16)
Čl. 75 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
17)
Čl. 77 ods. 2 a čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Čl. 5 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
18)
Čl. 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
19)
Čl. 81 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
20)
Čl. 11 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
23)
Čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
24)
Čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
25)
Čl. 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
26)
Čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
27)
Čl. 83 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
28)
Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29)
Čl. 83 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
30)
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31)
Čl. 85 Ústavy Slovenskej republiky.
32)
Čl. 89 ods. 2 písm. a) a čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
33)
Čl. 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
34)
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34a)
Napríklad čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., zákon č. 141/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35)
Čl. 84 ods. 3, čl. 88 ods. 2, čl. 89 ods. 1 a čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
36)
Čl. 83 ods. 4, čl. 84 ods. 4, čl. 106 ods. 1 a čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.
37)
Čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1 a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
38)
Čl. 89 ods. 2, čl. 82 ods. 4, čl. 83 ods. 1 a 2 a čl. 91 Ústavy Slovenskej republiky.
39)
§ 181 zákona č. 180/2014 Z. z.
39a)
Čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
40)
Čl. 78 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
41)
§ 8 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
42)
Napríklad ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
43)
Čl. 75 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
44)
Čl. 75 ods. 2, čl. 81 a čl. 81a písm. b), c), e) a f) Ústavy Slovenskej republiky.
45)
Čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
46)
Čl. 77 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
47)
Čl. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
§ 4 ods. 4 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47a)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Zákon č. 402/2013 Z. z.
47aa)
Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).
47b)
Tretia časť zákona č. 180/2014 Z. z.
47c)
Čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
47d)
Čl. 2 ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z.
47e)
Čl. 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
49)
Čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
49a)
Článok 150 Ústavy Slovenskej republiky.
49b)
Napríklad § 63 ods. 21 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
Zákon č. 215/2004 Z. z.
51)
§ 7 ods. 1 a 2 a § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
52)
§ 7 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
53)
Čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
54)
§ 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
54a)
§ 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54b)
§ 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. 133/2023 Z. z.
55)
§ 8 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.
55a)
Čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
56)
Čl. 87 ods. 2 a čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
57)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
57a)
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
58)
Čl. 103 ods. 3 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky.
59)
Čl. 103 ods. 3 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.
60)
Čl. 101 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
61)
Čl. 105 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
62)
Čl. 106 Ústavy Slovenskej republiky.
63)
Čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky.
64)
Čl. 114 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
65)
Čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
66)
Čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
67)
Čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
68)
§ 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
69)
§ 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.
70)
Čl. 62 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.
71)
Čl. 134 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 15 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
72)
§ 15 zákona č. 314/2018 Z. z.
73)
Čl. 139 Ústavy Slovenskej republiky.
74)
§ 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
80)
Napríklad čl. 62, čl. 80 ods. 1, čl. 86 písm. f) a g) a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
81)
Čl. 80 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
82)
Čl. 80 ods. 2, čl. 88 ods. 1 a čl. 114 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
83)
Čl.78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
84)
Čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
84a)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
84aa)
Čl. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
84ab)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
84b)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
84d)
Zákon č. 55/2017 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
84e)
Zákon č. 55/2017 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 311/2001 Z. z.
84f)
§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.
§ 28 zákona č. 553/2003 Z. z.
85)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.
86)
Napríklad zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
87)
Čl. 75 ods. 2, čl. 77 ods. 2, čl. 78 ods. 5, čl. 81 a 81a Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
88)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
89)
§ 57 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
90)
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.