Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 2002

330/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.2002 do 30.04.2004
330
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. októbra 1996
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Predmet zákona
Tento zákon ustanovuje základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie.
§2 Pôsobnosť zákona
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch, v obdobných pracovných vzťahoch,1) a na právnické osoby a fyzické osoby, u ktorých sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy (ďalej len „zamestnávateľ“).
(3)
Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činné osoby, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
fyzické osoby, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, alebo
b)
fyzické osoby, ktoré zabezpečujú plnenie úloh s pomocou svojho manžela alebo detí.
(4)
Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená na určené pracovné činnosti vykonávané v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť najvyšší možný stupeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
§2a Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona
a)
prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia,
b)
nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie,
c)
ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené,
d)
riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví,
e)
neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť.
§3
Dozor nad plnením podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány inšpekcie práce2) a orgány dozoru podľa osobitných predpisov3) (ďalej len „orgán dozoru“).
§4 Reprezentatívna organizácia
Odborové orgány a iné organizácie zastupujúce zamestnancov (ďalej len „reprezentatívna organizácia“) kontrolujú plnenie úloh zamestnávateľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na plnenie týchto úloh si môžu vytvoriť vlastný systém kontroly.
§5 Orgány štátnej správy a obce
Orgány štátnej správy a obce
a)
spolupracujú s orgánmi dozoru a poskytujú im informácie o právnických osobách a fyzických osobách oprávnených podnikať potrebné na výkon dozoru,
b)
prerokovávajú s orgánmi dozoru opatrenia, ktoré sa týkajú problémov súvisiacich s bezpečnosťou a s ochranou zdravia pri práci,
c)
upozorňujú orgány dozoru na nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zistené v rámci svojej pôsobnosti.
§6 Opatrenia v predvýrobe
(1)
Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových technologických postupov musia vyhotoviť projekty, konštrukčné diela a technologické postupy tak, aby vyhovovali požiadavkám vyplývajúcim z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou projektov, konštrukčných diel a technologických postupov musí byť vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození vyplývajúcich z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam.
(2)
V schvaľovacom konaní projektov, konštrukčných diel a technologických postupov sa musí posúdiť rozsah rizika, ak rozsah rizika nebol posúdený podľa osobitného predpisu.3a)
§7 Opatrenia vo výrobe a pri uvádzaní výrobkov na trh
Výrobca a osoby uvádzajúce výrobky na trh, okrem výrobkov podľa osobitného predpisu,3a) sú povinní
a)
zabezpečiť, aby výrobky spĺňali požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, najmä preukázaním zhody výrobku so všeobecnou úrovňou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci požadovanou predpismi,
b)
podávať informácie o bezpečnom umiestnení, napojení (inštalácii) a používaní výrobkov,
c)
poskytnúť užívateľovi príslušné informácie o tom, aké ohrozenia z používania výrobku vyplývajú v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, vrátane poučenia, ako sa chrániť proti ohrozeniam, a návod na obsluhu v štátnom jazyku4).
§7a Posudzovanie bezpečnosti technických zariadení
(1)
Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení vykonáva Technická inšpekcia.
(2)
Technická inšpekcia nevykonáva činnosť podľa odseku 1 na technických zariadeniach používaných v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a na technických zariadeniach podliehajúcich dozoru orgánov podľa osobitných predpisov.4a)
(3)
Technická inšpekcia je príspevková organizácia, ktorú riadi a kontroluje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na čele Technickej inšpekcie je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
(4)
Technická inšpekcia
a)
podáva odborné a záväzné stanoviská, či sú pri projektovaní, konštrukcii, výrobe, montáži, prevádzke, obsluhe, opravách, údržbe, odborných prehliadkach a odborných skúškach vyhradených technických zariadení splnené požiadavky bezpečnosti technických zariadení,
b)
vykonáva prehliadky, riadi a vyhodnocuje skúšky vyhradených technických zariadení,
c)
preveruje odbornú spôsobilosť podnikateľov4b) na výrobu, montáž, opravy, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,
d)
preveruje odbornú spôsobilosť fyzických osôb na skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, opravy alebo na obsluhu vyhradených technických zariadení,
e)
osvedčuje, či technické zariadenia, materiál a dokumentácia stavieb, technických zariadení, technológií, prototypov strojov a zariadení spĺňajú požiadavky bezpečnosti technických zariadení.
(5)
Technická inšpekcia vykonáva činnosti podľa odseku 4 za úhradu.
(6)
Na činnosť Technickej inšpekcie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§8 Všeobecné zásady prevencie
(1)
Všeobecné zásady prevencie sú najmä
a)
odstraňovanie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho,
b)
posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania,
c)
vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
d)
uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
e)
nahrádzanie prác, pri ktorých existuje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f)
prispôsobovanie práce potrebám zamestnanca a technickému pokroku,
g)
zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného zariadenia a pracovných a výrobných postupov, najmä s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivej práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
h)
plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií, nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení,
i)
poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
Zamestnávateľ pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane prevencie rizika a zabezpečovania informácií a vzdelávania, ako aj zabezpečovania organizácie práce a prostriedkov vychádza zo všeobecných zásad prevencie uvedených v odseku 1.
§8a Všeobecné povinnosti zamestnávateľa
(1)
Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi5) a ďalej je povinný
a)
vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b)
zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c)
zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, najmä pri osobitných skupinách zamestnancov. Osobitnými skupinami zamestnancov sú najmä tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zmenenou pracovnou schopnosťou,
d)
zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, stroje, zariadenia, náradie, nástroje, materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
e)
zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne a biologické činitele a činitele ovplyvňujúce psychické zaťaženie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
f)
odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia a tam, kde to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vypracúvať písomný dokument o vyhodnotení týchto neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie,
g)
nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými zariadeniami a pracovnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
h)
tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri zlyhaní ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho rozsahu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia,
1.
prijať účelné opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať účelné opatrenia na ich obmedzenie,
2.
vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len osobám, ktoré boli riadne a preukázateľne vyškolené a vybavené príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
3.
zabezpečiť riadne a preukázateľné oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
i)
určovať bezpečné pracovné postupy,
j)
určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
k)
vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
l)
zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia podľa osobitných predpisov a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam a na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov,
m)
zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,
n)
zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi,6)
o)
zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku a tiež vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
p)
venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, zamestnancom, ktorí pracujú na pracovisku sami, a osobitným skupinám zamestnancov,
q)
poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti podľa osobitných predpisov,6a)
r)
oznamovať príslušným orgánom spôsobom ustanoveným osobitným predpisom6b) vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať príčiny ich vzniku, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu,
s)
písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania a pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať,
t)
viesť a uschovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
u)
nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov,
v)
nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
(2)
Na zabezpečenie ochrany života alebo zdravia zamestnancov pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný
a)
vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b)
bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, na používanie pri práci potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky,
c)
udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a vo funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
(3)
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom
a)
pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
b)
umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny, a ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, aj ochranné nápoje podľa vnútorného predpisu.
(4)
Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, najmä informácie podľa § 8b ods. 2 písm. a) a b), a ak ich nedostali, upozorniť na to ich zamestnávateľa a podľa potreby vykonať opatrenia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi.6c)
(6)
Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch.
(7)
Plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.
(8)
Zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení nie sú dotknuté povinnosťami vedúcich zamestnancov a zamestnancov pri starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
(9)
Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
§8b Oboznamovanie a informovanie zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ je povinný najmä
a)
oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov vrátane zamestnancov osobitných skupín so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská a iné okolnosti, ktoré sa týkajú výkonu práce, s
1.
príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci a zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosti,
2.
vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou proti nim,
b)
vykonať oboznámenie zamestnanca podľa písmena a) aj pri jeho prijatí do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, nových pracovných postupov alebo strojov a zariadení. Oboznámenie sa musí prispôsobovať novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ vo vnútornom predpise upraví pravidelnosť oboznamovania podľa písmena a) tak, aby k oboznamovaniu došlo najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o čom vyhotoví písomný záznam,
c)
označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, a používať označenia, symboly a signály na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitným predpisom.
(2)
Zamestnávateľ je povinný zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov“) poskytnúť potrebné informácie o
a)
nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,
b)
preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
c)
opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade záchranných prác a evakuácie,
d)
pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a prijatých opatreniach,
e)
ochranných a preventívnych opatreniach navrhnutých a nariadených orgánmi dozoru a inými orgánmi, potrebných na zlepšenie nimi zisteného stavu.
(3)
Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom.
(4)
Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, musia sa uskutočňovať v pracovnom čase.
§8c Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia
(1)
Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný najmä
a)
vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia zamestnancov v prípade mimoriadnych situácií vrátane požiarov a na poskytnutie prvej pomoci,
b)
včas informovať o ohrození a o ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,
c)
vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o zdravie a bezpečnosť svoju, prípadne iných osôb a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia,
d)
vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,
e)
nepožadovať od zamestnancov s výnimkou odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie,
f)
určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci; na tento účel vybaviť pracoviská prostriedkami prvej pomoci, určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť zamestnancov na vykonávanie záchranných prác a evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi, záchrannými a protipožiarnymi pracoviskami.
(2)
Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.
§8d Kontrolná činnosť
Zamestnávateľ je povinný
a)
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,6d) zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov,
b)
kontrolovať
1.
stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení,
2.
či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
3.
činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
c)
kontrolovať a vyžadovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení,
d)
vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa, u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov; previerku pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov a za jeho účasti,
e)
odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti.
§8e Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov
Zamestnávateľ umožňuje zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcovi zamestnancov zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä im umožňuje vyjadriť sa k
a)
politike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a programu jej uskutočňovania,
b)
návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,
c)
návrhu na určenie zamestnancov, ktorí budú vykonávať úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a k ich úlohám podľa § 8c ods. 1 písm. f) a § 12,
d)
posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytnutia osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
e)
pracovným úrazom, chorobám z povolania a ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a k návrhom opatrení,
f)
spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov a zamestnancov poverených plnením úloh bezpečnostnotechnickej služby,
g)
zabezpečovaniu úloh bezpečnostnotechnickej služby,
h)
plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 8b a ku školeniu zástupcov zamestnancov.
§8f Rekondičné pobyty
(1)
Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Náklady na rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ.
(2)
Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov6e) určí záväzným vyjadrením vybrané povolania podľa odseku 1 príslušný orgán na ochranu zdravia6f) po dohode so zamestnávateľom, s príslušným odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov.
(3)
Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania nepretržite počas najmenej piatich rokov alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok a v kontrolovaných pásmach počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním vybraného povolania je aj jeho prerušenie na menej ako osem týždňov.
(4)
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach alebo v kontrolovaných pásmach s ionizujúcim a rádioaktívnym žiarením najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s vyhlásenými chemickými a biologickými karcinogénmi, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.
(5)
Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za dva roky, ak pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a odpracoval v tomto období vo vybraných povolaniach 275 pracovných zmien.
(6)
Za odpracovanú zmenu sa považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní.
(7)
U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
(8)
Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov.
(9)
Zamestnancovi musí byť na celý čas rekondičného pobytu zabezpečený programovo riadený zdravotný režim a pri internátnom rekondičnom pobyte aj ubytovanie a celodenné stravovanie.
(10)
Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.6g)
(11)
Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Účasťou na rekondičnom pobyte sa rozumie plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je i cesta naň a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.
§9 Spolupráca na spoločných pracoviskách
(1)
Ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi musí byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Ak sa nedohodnú, zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu.
(2)
Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na jednom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a o opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov.
(3)
Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné, revízne a odborné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby na ich pracovisku dohodne s objednávateľom zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.
(4)
Právnická osoba a fyzická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba, a zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
§10 Zástupca zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov
a)
na návrh reprezentatívnej organizácie, ktorá pôsobí na pracovisku,
b)
v prípade, že na pracovisku nepôsobí reprezentatívna organizácia, na základe voľby zamestnancov z ich radov.
Zástupcu zamestnancov možno vymenovať len s jeho súhlasom.
(2)
Jeden zástupca zamestnancov nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov. Ak zamestnávateľ preukáže orgánu dozoru minimálny stupeň ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci, môže byť jeden zástupca zamestnancov vymenovaný pre viac ako 20 zamestnancov, ale nie pre viac ako 100 zamestnancov.
(3)
Zástupca zamestnancov je oprávnený
a)
vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b)
vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokovávať s odborovou organizáciou, ktorá pôsobí v organizácii, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore za podmienky, že nevyzradí utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,
c)
spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
d)
požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru,
e)
zúčastňovať sa rokovaní organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania, havárií technických zariadení, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa kontrol vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol, meraní a hodnotení,
f)
predkladať pripomienky a návrhy orgánom inšpekcie práce pri výkone inšpekcie práce u zamestnávateľa.
(4)
Zástupca zamestnancov nesmie byť za plnenie úloh podľa odseku 3 zamestnávateľom znevýhodňovaný ani inak postihovaný.
(5)
Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 školenie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie.
§11 Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(1)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriaďuje ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov.
(2)
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a)
navrhuje opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b)
pravidelne hodnotí vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania, havárií technických zariadení a ostatných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu pracovného prostredia a pracovných podmienok,
c)
vyjadruje sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
d)
má právo požadovať od zamestnávateľa a od orgánov dozoru nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.
(3)
Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov.
§12 Bezpečnostnotechnická služba
(1)
Zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 100 zamestnancov je povinný určiť dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov (bezpečnostného technika), ktorí budú vykonávať úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „bezpečnostnotechnická služba“). Úlohy bezpečnostnotechnickej služby môže zamestnávateľ zabezpečiť aj dodávateľským spôsobom.
(2)
Zamestnanci poverení plnením úloh bezpečnostnotechnickej služby musia byť vybavení potrebnými prostriedkami a oprávneniami a musí sa im poskytnúť dostatočný čas na plnenie ich povinností.
(3)
Bezpečnostným technikom môže byť len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu a získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti u právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie podľa § 15 ods. 3 alebo odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci získala stredoškolským alebo vysokoškolským štúdiom.
(4)
Orgán inšpekcie práce a príslušný orgán dozoru6h) môžu v odôvodnených prípadoch nariadiť zriadenie bezpečnostnotechnickej služby aj pri menšom počte zamestnancov.
(5)
Zamestnávateľ zamestnávajúci menej ako 100 zamestnancov si určí spôsob zabezpečovania úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto úlohy môže zabezpečovať aj dodávateľským spôsobom.
(6)
Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zástupcami zamestnancov a závodnou zdravotnou službou.
(7)
Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo zabezpečovaním úloh bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom podľa odsekov 1 a 5 nie je dotknuté plnenie povinností a zodpovednosť zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
§13 Závodná zdravotná služba
(1)
Zamestnávateľ je povinný na svoje náklady zabezpečiť v rozsahu určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi závodnú zdravotnú službu,7)
(2)
Závodná zdravotná služba najmä
a)
zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b)
dohliada na faktory v pracovnom prostredí a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c)
podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d)
poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom najmä pri
1.
plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2.
technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3.
ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany,
e)
zúčastňuje sa
1.
na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2.
na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3.
na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
f)
spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,
g)
dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou,
h)
organizuje prvú pomoc v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.
(3)
V rámci týchto úloh závodná zdravotná služba spolupracuje s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnostnotechnickou službou, s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcom zamestnancov.
§14 Povinnosti a práva zamestnancov
(1)
Zamestnanec je pri práci povinný
a)
dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
b)
konať tak, aby umožnil iným plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c)
vykonávať práce, obsluhovať stroje a zariadenia a používať náradie, látky a ostatné prostriedky v súlade s
1.
návodom na obsluhu, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,
2.
poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,
d)
obsluhovať vybrané stroje a zariadenia a vykonávať vybrané činnosti, ktoré ustanovujú osobitné predpisy, len ak má na ich obsluhu a vykonávanie osobitné oprávnenie vydané právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v § 15 ods. 3 a ak je zamestnávateľom na túto obsluhu alebo činnosti poverený,
e)
náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť,
f)
používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a starať sa o ne,
g)
zúčastňovať sa na školení a výcviku zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným osobitným predpisom,
h)
oznamovať bez zbytočného odkladu svojmu nadriadenému alebo podľa potreby príslušnému odborovému orgánu, zástupcovi zamestnancov alebo príslušnému orgánu dozoru nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,
i)
podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy,8) aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom,
j)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
k)
zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
(2)
Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.
(3)
Zamestnanec má právo
a)
prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou a v prípade potreby môže po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
b)
odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, aby sa odobral do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na osoby, ktoré sú s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch.
§15 Výchova a vzdelávanie
(1)
Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú predmetom výučby na školách pripravujúcich žiakov a študentov na výkon povolania a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce2) a príslušným orgánom dozoru.9)
§16 Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví rozsah a podrobnosti o
a)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko,
b)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,
c)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
d)
požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
e)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,
f)
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
g)
minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí,
h)
podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu závodnej zdravotnej služby.
(3)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ustanoví
a)
bližšie podmienky zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaistenia bezpečnosti technických zariadení vrátane požiadaviek na odbornú spôsobilosť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,
b)
podrobnosti o požiadavkách na vydanie a odobranie oprávnenia na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce a podrobnosti o podmienkach na poverenie právnických osôb na výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti vybraných strojov a zariadení a vybraných činností,
c)
podrobnosti o požiadavkách na odbornú spôsobilosť bezpečnostného technika, o spôsobe vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o vedení evidencie o vydaných osvedčeniach a podrobnosti o spôsobe odobrania osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
d)
podrobnosti o spôsobe získania odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných strojov a zariadení a na vykonávanie vybraných činností,
e)
podrobnosti o spôsobe vydania oprávnenia na obsluhu vybraných strojov a zariadení a vybraných činností a ich odobraní orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a podrobnosti o vedení evidencie o vydaných oprávneniach,
f)
vybrané stroje a vybrané činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. d).
§16a Spoločné ustanovenie
Ak zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, považuje sa toto plnenie za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným primeraným spôsobom.
§16b Prechodné ustanovenie
Zamestnanec vykonávajúci úlohy bezpečnostného technika je povinný získať osvedčenie podľa § 12 ods. 3 najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Osoba vykonávajúca úlohy bezpečnostného technika dodávateľským spôsobom je povinná získať osvedčenie podľa § 12 ods. 3 najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§17 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
2.
§ 31 písm. a) až d), § 32 a § 33 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
§18 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997 okrem § 13, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 1998 a pre rozpočtové organizácie 1. januára 1999.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. a zákon č. 200/1998 Z. z.
3a)
Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4a)
Zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 58/1997 Z. z.Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4b)
6)
Smernica Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-7709/1970-B/1 o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu registrovaná v čiastke 24/1970 Zb. v znení Smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-10839/1971-B/1 registrovanej v čiastke 13/1972 Zb.
6a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z., vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel.
6b)
Napríklad vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení.
6c)
Napríklad zákon č. 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov, vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1995 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a užívaní prevádzkarní a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými hmotami v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 288/1999 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.
6g)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
6h)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.Zákon č. 370/1997 Z. z.Zákon č. 73/1998 Z. z.Zákon č. 200/1998 Z. z.
7)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 145/1988 Zb. o Dohovore o závodných zdravotných službách.
8)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb., zákon č. 95/2000 Z. z.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.